31/1950 Zb.

Aby sa zabezpečilo plnenie všetkých úloh, ktoré sa týkajú meny a peňažníctva a nie sú obstarávané priamo inými štátnymi orgánmi, a aby tieto úlohy boly plnené v súlade s hospodárskym plánovaním, zriaďuje sa Štátna banka československá (ďalej „banka“).

Banka prevezme všetky práva a záväzky

Ústavy uvedené v odseku 1 ukončia svoju činnosť prevodom práv a záväzkov na banku a zaniknú dňom, ktorý určí minister financií vyhláškou v Sbierke zákonov.

Banka je štátnym ústavom; je právnickou osobou. Neručí za záväzky štátu, okrem prípadu že by výslovne takú záruku prevzala.

Označenie banky je „Štátna banka československá“.

Sídlo banky je v Prahe.

Banka požíva právnu ochranu, ktorá prislúcha národným podnikom.

Banka vykonáva svoju činnosť ústredím v Prahe, oblastným ústavom pre Slovensko v Bratislave a pobočkami; úlohami pobočiek môže poveriť aj iné peňažné ústavy.

Banka upraví svoje rozčlenenie organizačnými pravidlami, ktoré schvaľuje minister financií.

Banka sostavuje a predkladá ministrovi financií návrhy úverového, pokladničného a emisného plánu a návrh plánu platobnej bilancie.

Banka má výhradné právo vydávať bankovky a reguluje obeh platidiel.

Banka najmä

Banka vykonáva peňažné obchody podľa pravidiel, ktoré vydá so súhlasom ministra financií.

Banka sa stará o to, aby jej zásoba drahých kovov a cudzozemských platobných prostriedkov zodpovedala potrebám platobnej bilancie, kontroluje platobný styk s cudzinou a môže podľa splnomocnenia ministra financií zastupovať štát v medzinárodných zariadeniach menových a bankových a spolupôsobiť pri medzinárodných konaniach finančných a obchodno-politických.

Banka má právo v odbore svojej pôsobnosti požadovať od peňažných ústavov a iných podnikov zprávy a doklady o hospodárskej činnosti a vydávať pre ne záväzné smernice. Tieto smernice schvaľuje Ministerstvo financií po dohode s príslušnými ústrednými úradmi.

Banka poskytuje ústredným úradom dáta potrebné pre sostavenie a kontrolu plnenia hospodárskeho plánu.

Banku vedie generálny riaditeľ, ktorý osobne zodpovedá ministrovi financií a je povinný dbať na jeho pokyny a smernice. Zastupuje ho námestník, ktorého pôsobnosť určia organizačné pravidlá (§ 4 ods. 2).

Banku navonok zastupuje generálny riaditeľ.

Generálneho riaditeľa a jeho námestníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra financií.

Generálny riaditeľ a námestník složia sľub ministrovi financií.

Generálny riaditeľ a námestník stávajú sa, pokiaľ nimi už neboli, zamestnancami banky; ich funkcia zaniká dňom, keď boli odvolaní, alebo dňom, keď bolo vzaté na vedomosť, že sa jej vzdávajú.

Na vymenovanie a odvolanie generálneho riaditeľa a námestníka nevzťahujú sa predpisy o spolurozhodovaní závodného zastupiteľstva pri prijímaní a prepúšťaní zamestnancov, poprípade o spolupôsobení tohto zastupiteľstva pri zaraďovaní zamestnancov na pracovné miesta a o predchádzajúcom súhlase okresného národného výboru pri dojednaní a rozviazaní pracovného pomeru.

Jednotlivé úseky činnosti banky vedú hlavní riaditelia, oblastný ústav vedie hlavný (oblastný) riaditeľ; rozsah ich zodpovednosti a právomoci určia organizačné pravidlá (§ 4 ods. 2).

Hlavných riaditeľov vymenúva a odvoláva minister financií po vypočutí generálneho riaditeľa a Ústrednej rady odborov; pokiaľ ide o hlavného riaditeľa oblastného ústavu, podáva príslušný návrh povereník financií.

O hlavných riaditeľoch platia obdobne ustanovenia § 9 ods. 5 a 6.

Za banku podpisujú spoločne generálny riaditeľ a jeho námestník, alebo jeden z nich a jeden hlavný riaditeľ. Rozsah oprávnení ďalších zamestnancov podpisovať za banku určia organizačné pravidlá (§ 4 ods. 2).

Na zamestnancov banky sa vzťahujú ustanovenia o zamestnancoch v peňažníctve.

Banka nanovo vykoná pracovné zaradenie svojich zamestnancov; toto nové zaradenie podlieha schváleniu Ministerstvom financií, ktoré ho udelí po dohode s Ministerstvom práce a sociálnej starostlivosti a po prerokovaní s Ústrednou radou odborov.

Na banku prechádzajú podľa § 2 aj všetky záväzky a práva zrušených ústavov, pokiaľ ide o penzijné zaistenie ich zamestnancov a pozostalých po nich. Penzijné nároky týchto zamestnancov a pozostalých po nich zo smlúv a predpisov o penzijnom zaopatrení alebo z členstva v príplatkových (náhradných) penzijných ústavoch a fondoch zostávajú zachované až do novej úpravy, ktorú môže vláda vykonať nariadením. Neúmerne vysoké odpočivné a zaopatrovacie požitky môže Ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom práce a sociálnej starostlivosti a po prejednaní s Ústrednou radou odborov snížiť na primeranú výšku, nie však pod ich výmeru podľa predpisov o národnom poistení zamestnancov.

Kmeňové imanie banky robí 3.000 miliónov Kčs.

Banka utvorí z prídelov zo zisku (§ 16) všeobecný rezervný fond až do výšky kmeňového imania. Začiatočnú sumu všeobecného rezervného fondu, ktorú vytvorí banka z prostriedkov, prevedených na ňu podľa § 2, určí minister financií.

Banka môže so súhlasom ministra financií zriaďovať aj iné fondy.

Zisk, ktorý zostane po prídeloch fondom (§ 15 ods. 2), po príspevkoch ustanovených zákonmi a po odpočítaní súm, ktoré určí minister financií pre osobitné úlohy v peňažníctve, rozdelí sa takto:

Strata sa uhradzuje z príslušných fondov a pokiaľ tieto fondy na jej úhradu nestačia, uhradzuje ju štát.

Banka sostavuje do troch mesiacov po uplynutí kalendárneho roku účtovnú závierku a výročnú zprávu.

Účtovnú závierku a výročnú zprávu skúma Ministerstvo financií, ktoré ich predkladá vláde na schválenie, a Najvyšší účtovný kontrolný úrad, ktorý podáva o nich vláde zprávu.

Zprávy o obehu platidiel uverejňuje banka v príslušnom úradnom liste.

Podania strán banke, listiny vyhotovené v obchodnom styku banky s cudzinou, ako aj listiny o úveroch a pôžičkách poskytovaných bankou sú oslobodené od poplatkov.

Úroky z vkladov uložených v banke ako celoštátneho peňažného ústredia sú oslobodené od dane rentovej.

Účtovné knihy banky a výpisy z nich, ako aj listiny vydané bankou majú dôkaznú moc verejných listín.

Právo Národnej banky československej vydávať bankovky zaniká dňom začiatku účinnosti tohto zákona.

Bankovky Národnej banky československej sa považujú za bankovky Štátnej banky československej.

Pokiaľ vec neupravuje tento zákon a nejde o činnosť, ktorú ústavy uvedené v § 2 ešte vykonávajú, rozumie sa všade tam, kde sa v právnych predpisoch hovorí o týchto ústavoch, banka.

Osobitné oprávnenia ústavov uvedených v § 2 prislúchajú banke.

Na návrh banky vykonajú súdy zápis vlastníckych a iných práv na československý štát (Štátna banka československá) s odvolaním sa na § 2 tohto zákona.

Právne úkony, písomnosti a úradné úkony, ktoré slúžia na prevod práv a záväzkov ústavov uvedených v § 2 na banku, sú oslobodené od poplatkov.

Právne predpisy, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, strácajú platnosť.

Najmä sa zrušujú:

Predpisy vydané podľa ustanovení predpisov, ktorých platnosť sa podľa odsekov 1 a 2 zrušuje, sú naďalej platné, pokiaľ neodporujú tomuto zákonu.

Minister financií sa splnomocňuje, aby v súlade s týmto zákonom upravil nariadením organizáciu a správu ústavov uvedených v § 2, ako aj právne pomery, kde to bude potrebné v dôsledku zrušenia predpisov uvedených v § 24.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. apríla 1950; vykoná ho minister financií po dohode so zúčastnenými členmi vlády.