60/1957 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 13.12.1957 do 28.02.1973
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 13.12.1957 - 28.02.1973 | |
| 3. | 01.03.1973 - 28.02.1987 | 33/1973 Zb. |
| 4. | 01.03.1987 - 30.06.2002 | 42/1987 Zb. |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 60/1957 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohovore medzi Československou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o spolupráci na poli sociálnej politiky |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 02.09.1957 |
| Dátum vyhlásenia: | 28.11.1957 |
| Dátum účinnosti od: | 13.12.1957 |
| Dátum účinnosti do: | 28.02.1973 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 33/1973 Zb. | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohode medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o zmene Dohovoru medzi Československou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o spolupráci na poli sociálnej politiky z 25. januára 1957 |
| 42/1987 Zb. | Vyhláška ministra zahraničných vecí o spolupráci na poli sociálnej politiky z 25. januára 1957 v znení Dohody o jeho zmene, ktorou sa mení Dohovor medzi Československou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o spolupráci na poli sociálnej politiky z 25. januára 1957 v znení Dohody o jeho zmene z 27. marca 1972 |
60
Vyhláška ministra zahraničných vecí
z 2. septembra 1957
o Dohovore medzi Československou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o spolupráci
na poli sociálnej politiky
Medzi Československou republikou a Bulharskou ľudovou republikou bol v Prahe 25. januára
1957 dojednaný Dohovor o spolupráci na poli sociálnej politiky so Záverečným protokolom.
Národné zhromaždenie prejavilo s Dohovorom a jeho Záverečným protokolom súhlas 18.
apríla 1957 a prezident republiky ho ratifikoval 21. júna 1957. Ratifikačné listiny
boli vymenené v Sofii 24. júla 1957.
Podľa svojho článku 17 nadobúda Dohovor účinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po výmene ratifikačných
listín, t. j. 1. augustom 1957.
České znenie tohto Dohovoru sa vyhlasuje v Prílohe zbierky zákonov.*)
Dňom, keď tento Dohovor nadobúda účinnosť, t. j. 1. augustom 1957, zrušuje sa podľa
jeho článku 17 platnosť doterajšieho Dohovoru o spolupráci na poli sociálnej politiky a správy z
11. septembra 1948 a Dohovoru o sociálnom poistení z 1. apríla 1949 s výnimkou uvedenou
v článku III Záverečného protokolu k tomuto Dohovoru.
David v. r.
DOHOVOR
medzi
Československou republikou
a
Bulharskou ľudovou republikou
o spolupráci na poli sociálnej politiky
Prezident Československej republiky a prezídium Ľudového zhromaždenia Bulharskej ľudovej
republiky, vedení prianím ďalej prehľbiť a rozšíriť vzájomný styk na poli sociálnej
politiky v duchu priateľstva a spolupráce medzi Československou republikou a Bulharskou
ľudovou republikou, rozhodli sa uzavrieť na tento cieľ nový Dohovor.
Za tým účelom vymenovali za svojich splnomocnencov:
PREZIDENT ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY
predsedu Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia
Evžena Erbana,
PREZÍDIUM ĽUDOVÉHO ZHROMAŽDENIA BULHARSKEJ ĽUDOVEJ REPUBLIKY
vedúceho Správy dôchodkov a sociálnej starostlivosti Ministerstva ľudového zdravia
a sociálnej starostlivosti
Marina Dimitrova Geškova
a vedúceho Správy štátneho sociálneho poistenia Ústrednej rady odborov
Ivana Cvetkova Laleva,
ktorí vymenivší si svoje plnomocenstvá a zistivší ich v poriadku a náležitej forme,
sa dohodli na týchto ustanoveniach:
I.
Základné ustanovenia
Článok 1
Rozsah platnosti Dohovoru
(1)
Obidve Zmluvné strany budú spolupracovať vo všetkých otázkach a na všetkých úsekoch
sociálnej politiky, najmä na rozšírení a prehľbení sociálneho pokroku tak vo svojich
vlastných krajinách, ako i na poli medzinárodnom.
(2)
Za tým cieľom obe Zmluvné strany budú podporovať na poli sociálnej politiky výmenu
skúseností, všestranné vzájomné poznávanie, ako i spoluprácu medzi kompetentnými úradmi,
inštitúciami, odborovými a inými organizáciami.
(3)
Obe Zmluvné strany budú podporovať vzájomné návštevy organizované úradmi, inštitúciami,
odborovými a inými organizáciami na poli sociálnej politiky.
(4)
Obe Zmluvné strany budú podporovať vzájomnú zotavnú starostlivosť o deti, o mladistvých
a o pracujúcich, vykonávanú štátom, odborovými alebo inými organizáciami. Podrobnosti
sa určia dohodou kompetentných ústredných úradov a orgánov oboch Zmluvných strán.
(5)
Obe Zmluvné strany sa zaväzujú, že budú navzájom spolupracovať na úlohách medzinárodnej
sociálnej služby, týkajúcej sa občanov oboch štátov, napr. pri pátraní po nezvestných,
pri obstarávaní dokladov a podávaní správ, pri riešení jednotlivých otázok z oblasti
osobných a rodinných pomerov atď.
(6)
Tento Dohovor upravuje taktiež vzájomné vzťahy medzi obidvoma Zmluvnými stranami
vo všetkých odvetviach sociálneho poistenia, ktoré sú alebo budú zavedené v niektorom
z oboch štátov. Pokiaľ z tohto Dohovoru neplynie inak, platia jeho ustanovenia i pre
penzijné nadlepšenie upravené osobitnými predpismi alebo zaručené zmluvne v súvislosti
s pracovným pomerom. Ustanovenia tohto Dohovoru platia tiež pre dôchodky poskytované
v Československej republike vojnovým a vojenským invalidom a obetiam vojny a fašistickej
perzekúcie, ako i pre národné dôchodky a vojenské invalidné a občianske invalidné
dôchodky poskytované v Bulharskej ľudovej republike.
Článok 2
Zásada rovnakého posudzovania
(1)
Občania jedného štátu zamestnaní na území štátu druhého a ich rodiny sa budú posudzovať
z hľadiska pracovnoprávnych predpisov, ako i na všetkých ostatných úsekoch sociálnej
politiky, čítajúc do toho sociálne poistenie, rovnako ako vlastní občania, pokiaľ
sa týmto Dohovorom neustanovuje inak. Majú rovnaké práva a povinnosti ako vlastní
občania.
(2)
Zásada rovnakého posudzovania uvedená v odseku 1 neplatí pre nároky občanov druhého
štátu, ktoré získali z poistenia na základe dôb zamestnania a dôb im naroveň postavených
strávených na území tretieho štátu, alebo na základe pracovného úrazu (nemoci z povolania),
utrpeného na území tretieho štátu, pokiaľ dohodou kompetentných ústredných úradov
alebo orgánov oboch Zmluvných strán sa neustanoví inak.
II.
Sociálne poistenie
Článok 3
Vykonávanie poistenia
(1)
Pri vykonávaní sociálneho poistenia sa použijú právne predpisy štátu, na území ktorého
sa vykonáva zamestnanie, pokiaľ nejde o poskytovanie dôchodkov a ostatných dávok,
pre ktoré platia ustanovenia článkov 4 a 5.
(2)
Podľa právnych predpisov štátu, kde sa vykonáva zamestnanie, sa posudzuje najmä poistná
povinnosť, začiatok a zánik poistenia, vyňatie z poistenia, získanie náhradných dôb,
za ktoré sa neplatí poistné a ktoré sa kladú naroveň dobám poistenia.
(3)
Pre vykonávanie poistenia podľa predchádzajúcich odsekov sú kompetentnými orgánmi
štátu, kde sa vykonáva zamestnanie.
Článok 4
Poskytovanie dávok dôchodkového poistenia
(1)
Dôchodky i ostatné dávky dôchodkového poistenia poskytne podľa svojich vlastných
právnych predpisov nositeľ poistenia štátu, na území ktorého poistenec, prípadne oprávnený
rodinný príslušník býva v čase vzniku nároku. Pritom tento nositeľ poistenia prihliadne
i k započitateľnej dobe zamestnania (poistenia) získanej v druhom štáte, rovnako ako
k dobe získanej podľa právnych predpisov štátu bydliska. Ustanovenie prvej vety platí
primerane i pre prípady uvedené v článku 1 odsek 6 druhá veta.
(2)
Ak presídli dôchodca do druhého štátu, zastaví sa výplata dôchodku prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po presídlení. To platí aj pre prípady uvedené v článku 1 odsek 6 druhá veta.
(3)
Nositeľ poistenia štátu, do ktorého dôchodca presídlil, poskytne presídlenému dôchodcovi
dôchodok (dávku) podľa svojich vlastných právnych predpisov; pritom použije obdobne
ustanovenie odseku 1 druhej vety. Ak sa vráti presídlená osoba, obnoví jej nositeľ
poistenia pôvodného štátu odo dňa jej návratu výplatu dôchodku. Ustanovenie predchádzajúcej
vety platí aj pre prípady uvedené v článku 1 odseku 6 druhá veta.
(4)
Ustanovenie odseku 3 prvej vety platí obdobne, ak presídli poistenec alebo oprávnený
rodinný príslušník po vzniku nároku na dávku skôr, než mu bude dôchodok (dávka) v
štáte pôvodného bydliska priznaný.
(5)
Pre rozhodovanie o nároku na dôchodok (dávku) podľa predchádzajúcich odsekov sú kompetentné
orgány štátu bydliska.
(6)
Ak presídli dôchodca prípadne poistenec alebo oprávnený rodinný príslušník do tretieho
štátu, poskytne mu dôchodok v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov nositeľ
poistenia štátu, ktorého je príslušníkom, pokiaľ nárok nemá byť posudzovaný inak podľa
iného medzištátneho dohovoru; ustanovenie odseku 1 druhej vety platí pritom obdobne.
Článok 5
Poskytovanie dávok v prípade nemoci a materstva
(1)
Peňažné dávky v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti v dôsledku nemoci, úrazu,
materstva ako i rodinné prídavky a pohrebné poskytne podľa vlastných právnych predpisov
nositeľ poistenia štátu, na území ktorého býva poistenec alebo oprávnený rodinný príslušník.
Pritom prihliadne k dobe zamestnania v druhom štáte.
(2)
Ak presídlil poistenec alebo rodinný príslušník do druhého štátu, zastaví sa dňom
presídlenia výplata dávok. Nositeľ poistenia druhého štátu poskytne v týchto prípadoch
peňažné dávky podľa vlastných právnych predpisov s prihliadnutím k dobe, po ktorú
poistenec dostával tieto dávky v prvom štáte.
(3)
Vecné dávky v prípade nemoci, úrazu a materstva poskytne podľa vlastných právnych
predpisov nositeľ poistenia štátu, na území ktorého sa zdržuje poistenec, prípadne
oprávnený rodinný príslušník.
Článok 6
Osobitné ustanovenia pre niektoré skupiny osôb
(1)
Na poistenie zamestnancov diplomatických a konzulárnych zastupiteľstiev a iných úradov
a orgánov štátnej správy (úradov colných, pasových atď.) jedného štátu, ktoré majú
svoje sídlo v druhom štáte, sa použijú právne predpisy vysielajúceho štátu, ak sú
títo zamestnanci občanmi tohto štátu. To isté platí pre poistenie osôb zamestnaných
u zamestnancov vymenovaných úradov alebo orgánov.
(2)
Na poistenie zamestnancov
a)
podnikov verejnej dopravy pozemnej, riečnej a leteckej jedného štátu, ktorí sú vysielaní
na prechodný alebo trvalý výkon zamestnania na územie druhého štátu,
b)
vysielaných iným podnikom (zamestnávateľom), než je uvedené pod písm. a), ktorý má
sídlo v jednom štáte, na prechodný výkon zamestnania na územie druhého štátu,
sa použijú právne predpisy toho štátu, v ktorom má sídlo správa podniku (zamestnávateľ),
ktorej títo zamestnanci podliehajú vo svojich osobných veciach s výnimkou poskytovania
vecných dávok nemocenského poistenia, pre ktoré platí ustanovenie článku 5 odseku 3.
(3)
V prípadoch uvedených v predchádzajúcich odsekoch sú tak pre vykonávanie poistenia,
ako i pre poskytovanie dávok kompetentné orgány štátu vysielajúceho.
(4)
Kompetentné ústredné úrady a orgány oboch Zmluvných strán môžu vzájomnou dohodou
dojednať iné výnimky alebo tiež zmluviť, že výnimky uvedené v predchádzajúcich odsekoch
nebudú zachovávané buď vôbec alebo v určitých prípadoch.
Článok 7
Vylúčenie vzájomných úhrad
Nositeľovi poistenia, ktorý poskytne dávky podľa tohto Dohovoru, nenáleží náhrada
za poskytnuté dávky od nositeľa poistenia druhého štátu. To isté platí, ak poskytne
niektorý nositeľ poistenia podľa svojich právnych predpisov preddavky na dávky.
III.
Pomoc a starostlivosť nepoisteným osobám
Článok 8
(1)
Občanom jedného štátu zdržujúcim sa na území druhého štátu, ktorí nemajú nároky z
poistenia vlastného alebo ako rodinní príslušníci poistenca, zaručí štát miesta pobytu
nevyhnutnú pomoc a starostlivosť, ak ju budú potrebovať, a to v takom rozsahu a za
takých podmienok, ako svojim vlastným občanom.
(2)
Pomoc a starostlivosť budú záležať buď v pomoci hmotnej, alebo v pomoci a starostlivosti
liečebnej, v umiestení vo verejných ústavoch, v domovoch dôchodcov a pod. Podľa okolností
a skutočnej potreby možno poskytovať viac druhov pomoci a starostlivosti súčasne.
(3)
Poskytnutá pomoc a starostlivosť podľa predchádzajúcich odsekov nebude dôvodom, aby
bola požadovaná náhrada výdavkov od druhého štátu. Tým nie je dotknutá možnosť požadovať
náhradu od osoby, ktorej pomoc alebo starostlivosť bola poskytovaná, alebo od osôb
povinných na alimentáciu.
(4)
Starostlivosť a pomoc podľa ustanovení predchádzajúcich odsekov bude v prípade potreby
poskytnutá tiež občanom druhého štátu, ktorí požívajú dôchodok podľa tohto Dohovoru.
IV.
Spoločné ustanovenia
Článok 9
Vzájomná právna pomoc
(1)
Nositelia poistenia, úrady, súdy a iné orgány zúčastnené na vykonávaní sociálnej
politiky oboch Zmluvných strán poskytnú si navzájom právnu pomoc v tom istom rozsahu,
ako by šlo o vykonávanie sociálnej politiky vo vlastnom štáte. Nositeľ poistenia jedného
štátu poskytne nositeľovi poistenia druhého štátu najmä potrebné informácie o okolnostiach
rozhodných pre priznanie dávky. Za tým účelom je povinný vykonať potrebné opatrenia
na zistenie týchto okolností.
(2)
Styk nositeľov poistenia, úradov, súdov i iných orgánov oboch štátov pri vykonávaní
tohto Dohovoru je priamy.
(3)
Doklady, potvrdenia aj iné spisy vydávané podľa tohto Dohovoru netreba overovať úradmi
diplomatickými alebo konzulárnymi.
Článok 10
Používanie jazyka druhého štátu
Návrhy, žiadosti, žaloby a iné podania vo veciach sociálneho poistenia občanov jedného
štátu podané u nositeľov poistenia, úradov, súdov a iných orgánov druhého štátu sa
nebudú odmietavať z dôvodu, že sú napísané v úradnom jazyku prvého štátu.
Článok 11
Zachovanie lehôt
Návrhy, žiadosti, žaloby a iné podania, ktoré sa musia podať v určitej lehote nositeľom
poistenia, úradom, súdom alebo iným orgánom jedného z oboch štátov, sa budú považovať
za včas podané, ak boli podané v predpísanej lehote nositeľmi poistenia, úradu, súdu
alebo inému orgánu druhého štátu. V týchto prípadoch treba podanie bez meškania zaslať
buď kompetentnému ústrednému úradu alebo orgánu, alebo priamo kompetentnému nositeľovi
poistenia, úradu, súdu alebo inému kompetentnému orgánu druhého štátu.
Článok 12
Zastupovanie občanov druhého štátu
Konzulom oboch Zmluvných strán prislúcha právo zastupovať (osobne alebo osobou na
to splnomocnenou) občanov svojho štátu vo všetkých záležitostiach vyplývajúcich z
tohto Dohovoru pred nositeľmi poistenia, úradmi, súdmi i ostatnými orgánmi druhého
štátu.
Článok 13
Ústredné úrady a orgány vykonávajúce Dohovor
(1)
Tento Dohovor budú vykonávať v oboch štátoch ústredné úrady a orgány kompetentné
podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Tieto úrady a orgány budú v trvalom priamom
styku a podľa potreby budú uskutočňované schôdzky ich predstaviteľov za účelom prejednania
jednotlivých otázok súvisiacich s vykonávaním Dohovoru a za účelom organizovania vzájomnej
výmeny skúseností na poli sociálnej politiky.
(2)
Obe Zmluvné strany si ihneď po nadobudnutí účinnosti tohto Dohovoru oznámia, ktoré
ústredné úrady a orgány sú kompetentné na vykonávanie tohto Dohovoru, a budú si bez
meškania oznamovať všetky zmeny, ktoré v budúcnosti v tom smere nastanú.
Článok 14
Spolupráca s odborovými organizáciami
Tento Dohovor sa bude vykonávať v úzkej spolupráci s odborovými organizáciami v oboch
štátoch.
Článok 15
Vykonávacie predpisy
(1)
V oboch štátoch môžu sa vydať samostatne právne predpisy na vykonanie tohto Dohovoru,
ktorými sa upraví najmä spôsob výpočtu dôchodkov, dávok pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
spôsob určenia započitateľnej doby zamestnania a i. Takéto predpisy sa budú vždy oznamovať
kompetentnému ústrednému úradu alebo orgánu druhej Zmluvnej strany.
(2)
Ústredné úrady a orgány oboch Zmluvných strán budú si vzájomne bez meškania oznamovať
zmeny, ktoré nastali vo vnútroštátnom zákonodarstve v odbore sociálnej politiky.
(3)
Ak nastanú pri vykonávaní tohto Dohovoru nejasnosti v dôsledku nepredvídaných okolností
alebo zmien právnych predpisov alebo ak dôjde pri jeho vykonávaní k rozdielnym názorom
na jeho výklad, dohodnú sa ústredné úrady a orgány oboch Zmluvných strán o spôsobe
použitia ustanovení tohto Dohovoru.
V.
Prechodné a záverečné ustanovenia
Článok 16
(1)
Pri poskytovaní dôchodkov a ostatných dávok zo sociálneho poistenia sa prihliada
k dobám zamestnania získaným pred účinnosťou tohto Dohovoru v jednom i druhom štáte.
(2)
Ustanovenie článku 4 tohto Dohovoru platí odo dňa začiatku jeho účinnosti i pre prípady, v ktorých vznikol nárok na dávku
pred týmto dňom.
Článok 17
(1)
Dohovor sa bude ratifikovať v čase čo najkratšom. Po vykonaní ratifikácie sa bezodkladne
vymenia v Sofii ratifikačné listiny. Dohovor nadobudne účinnosť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po výmene ratifikačných listín.
(2)
Dňom začiatku účinnosti tohto Dohovoru sa zrušuje platnosť doterajšieho Dohovoru
medzi Československou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o spolupráci na poli
sociálnej politiky a správy z 11. septembra 1948 a Dohovoru o sociálnom poistení z
1. apríla 1949 s výnimkou uvedenou v článku III. Záverečného protokolu k tomuto Dohovoru.
(3)
Každá z oboch Zmluvných strán môže vypovedať tento Dohovor ku koncu kalendárneho
roku aspoň 6 mesiacov vopred. Nároky získané podľa tohto Dohovoru nezanikajú jeho
výpoveďou; ich ďalšie trvanie sa spravuje vnútroštátnymi právnymi predpismi.
Tento Dohovor sa uzavrel v Prahe 25. januára 1957 a spísal vo dvoch vyhotoveniach,
každé v jazyku českom a bulharskom. Obe znenia majú rovnakú platnosť.
Na dôkaz toho podpísali splnomocnenci na to určení tento Dohovor a svojou pečiatkou
ho opatrili.
ZA ČESKOSLOVENSKÚ REPUBLIKU:
Evžen Erban
ZA BULHARSKÚ ĽUDOVÚ REPUBLIKU:
Marin Dimitrov Geškov
Ivan Cvetkov Lalev
Záverečný protokol
Pri podpise Dohovoru o spolupráci na poli sociálnej politiky medzi Československou
republikou a Bulharskou ľudovou republikou sa dohodli obe Zmluvné strany na tomto:
I
Výmena skúseností a všestranné vzájomné poznávanie na poli sociálnej politiky sa budú
uskutočňovať najmä:
a)
organizovaním výmeny odborných kníh, časopisov a iných publikácií medzi kompetentnými
úradmi, ústavmi, organizáciami a inými inštitúciami oboch Zmluvných strán;
b)
uskutočňovaním výmeny legislatívneho, štatistického a iného materiálu;
c)
vhodným informovaním verejnosti o vývoji a výsledkoch sociálnej politiky druhej Zmluvnej
strany;
d)
výmenou odborníkov v odbore sociálneho poistenia, dôchodkového zabezpečenia, sociálnej
starostlivosti a i.
II
Pracovnoprávnymi predpismi sa rozumejú predpisy o pracovnej zmluve, o pracovnom čase
a dovolenke, predpisy o mzdách a platoch, o ochrane života a zdravia včítane ochrany
mladistvých a žien.
III
Pokiaľ ide o podrobnosti a najmä rozsah poskytovaných vecných dávok v prípade nemoci,
úrazu a materstva občanom jedného štátu zdržujúcim sa na území druhého štátu, zostáva
až do dojednania Dohovoru medzi oboma štátmi o zdravotníckej spolupráci v platnosti
úprava vyplývajúca z doterajšieho Dohovoru o sociálnom poistení z 1. apríla 1949,
prípadne z Dohovoru o spolupráci na poli sociálnej politiky a správy z 11. septembra
1948, ako i z opatrení dohodnutých medzi oboma Zmluvnými stranami na podklade týchto
Dohovorov.
IV
Do jedného mesiaca od ratifikácie Dohovoru odovzdajú si obe Zmluvné strany navzájom
zoznamy dôchodkov, priznaných podľa vlastných predpisov alebo podľa doterajšieho Dohovoru
o sociálnom poistení z 1. apríla 1949 a vyplácaných pred účinnosťou Dohovoru do druhého
štátu vlastným občanom a občanom druhého štátu. Takto prevzaté dôchodky bude preberajúci
štát vyplácať i naďalej v doterajšej výške, ak bol doterajší dôchodok vyšší, než by
bol dôchodok určený podľa článku 4 Dohovoru.
V
Ustanovenia Dohovoru neplatia pre dôchodky poskytované za mimoriadne zásluhy.
Tento Záverečný protokol tvorí nedielnu súčasť Dohovoru medzi Československou republikou
a Bulharskou ľudovou republikou o spolupráci na poli sociálnej politiky a bol spísaný
vo dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku českom a bulharskom. Obe znenia majú rovnakú
platnosť.
V Prahe 25. januára 1957
ZA ČESKOSLOVENSKÚ REPUBLIKU:
Evžen Erban
ZA BULHARSKÚ ĽUDOVÚ REPUBLIKU:
Marin Dimitrov Geškov
I.
Cvetkov Lalev
*)
Tu sa vyhlasuje slovenské znenie v Prílohe Zbierky zákonov na str. 23.