79/1957 Zb.

Rozvoj výroby a rozvodu elektriny a jej užívania je jedným zo základným predpokladov pre dosiahnutie vyššej technickej úrovne výroby a tým i rozvoja celého národného hospodárstva a rastu hmotnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva. Plánovitý rozvoj národného hospodárstva vyžaduje zabezpečenie stáleho dostatočného predstihu rozvoja ostatných odvetví národného hospodárstva. Na dosiahnutie týchto cieľov a pre zabezpečenie dostatku energie, najmä elektrickej, pre uspokojenie potrieb národného hospodárstva treba urýchliť výstavbu energetických diel, hospodárne ich využívať a sa starať o plynulú a kvalitnú dodávku elektriny a o jej hospodárnu spotrebu.

Energetickými dielami pre výrobu alebo rozvod elektriny (ďalej len „energetické diela“) sa v tomto zákone rozumejú:

Za energetické diela podľa predchádzajúceho odseku sa nepovažujú:

Zariadením pre rozvod elektriny sa rozumie zariadenie pre prenos, premenu a rozvádzanie elektriny, ako stanice (transformovne, spínacie stanice a meniarne) a elektrické vedenia.

Elektrickou prípojkou sa rozumie elektrické vedenie, ktoré odbočuje od zariadenia pre verejný rozvod elektriny smerom k odberateľovi a slúži alebo je určené pre pripojenie odberných elektrických zariadení.

Energetické diela zriaďujú a prevádzajú, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, organizácie v pôsobnosti Ministerstva energetiky (ďalej len „energetické podniky“).

Energetické diela, ktoré nie sú v deň, keď tento zákon nadobudne účinnosť, v správe energetických podnikov (ďalej len „závodné energetické diela“), budú naďalej prevádzať doterajší prevádzatelia, pokiaľ pre organizácie socialistického sektora neurčí Ministerstvo energetiky po dohode s kompetentným ústredným úradom alebo orgánom niečo iné a pokiaľ sa na tieto diela nevzťahujú ustanovenia § 35 ods. 1 tohto zákona.

Iné organizácie než energetické podniky môžu novo zriaďovať alebo podstatne rozširovať energetické diela a potom ich prevádzať len so súhlasom Ministerstva energetiky alebo organizácie ním poverenej, ak sú pre to závažné dôvody, najmä ak sa tým docieli hospodárnejšia výroby alebo rozvod elektriny alebo ak nemožno inak zabezpečiť dodávku elektriny, prípadne pary na účelovú výrobu prevádzateľa. Udelenie súhlasu možno viazať na splnenie určitých podmienok, najmä na zabezpečenie dodávky elektriny do zariadení pre verejný rozvod elektriny.

Ministerstvo energetiky môže určiť, že pre niektoré diela, najmä diela menšieho hospodárskeho významu, nie je potrebný súhlas podľa predchádzajúceho odseku.

Súhlas podľa odseku 2 nenahradzuje prejednanie a povolenie stavby ani povolenie na jej uvedenie so trvalej prevádzky (užívania) podľa osobitných predpisov.

Vláda určí, v ktorých prípadoch a za akých podmienok nezriaďuje energetický podnik elektrické prípojky alebo zariadenia pre verejný rozvod elektriny.

Zariadenia pre rozvod elektriny, ktoré slúžia alebo sú určené pre vlastnú prevádzkovú potrebu spotrebiteľa s výnimkou elektrických prípojok (ďalej len „zariadenia pre neverejný rozvod elektriny“) nie sú energetickými dielami podľa tohto zákona a nevyžadujú na zriadenie alebo prevádzanie súhlas podľa § 6 ods. 2. Mimo obvodu prevádzkovateľovho objektu (nehnuteľnosti) môžu sa však zriaďovať alebo prevádzať po predchádzajúcom prejednaní s energetickým podnikom, v rozvodnej oblasti ktorého je objekt (nehnuteľnosť), a len vtedy, ak nebránia tomu vážne dôvody, najmä ak nie je zriadenie alebo prevádzanie týchto zariadení v rozpore s plánovitou a hospodárnou výstavbou energetických diel alebo s ich hospodárnym a účelným využitím.

Ministerstvo energetiky môže určiť, v ktorých prípadoch a za akých podmienok nie je potrebné pre zriadenie alebo prevádzanie zariadení uvedených v predchádzajúcom odseku prejednanie s energetickým podnikom.

O zriaďovaní a prevádzaní zariadení slúžiacich alebo určených na osvetľovanie verejných priestranstiev (zariadenia pre verejné elektrické osvetlenie) sa starajú výkonné orgány národných výborov. Energetické podniky nie sú investormi týchto zariadení, ani nehradia ich stavebné, prevádzkové a udržiavacie náklady.

Na zabezpečenie rovnováhy medzi spotrebou a výrobou elektriny určuje Ministerstvo energetiky a organizácie ním poverené spôsob a rozsah využitia všetkých energetických diel (§ 2 ods. 1) a ich výkonov a usmerňuje spotrebu elektriny. Pritom dbá najmä, aby v rámci štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva bolo zabezpečené plynulé zásobovanie národného hospodárstva a obyvateľstva elektrinou určenej akosti a aby bola docielená najhospodárnejšia výroba elektriny a jej účelné a hospodárne užívanie, a to s ohľadom na energetickú situáciu a najdokonalejšie využitie jednotlivých energetických diel a prírodných zdrojov energie.

Pri plnení úloh uvedených v § 9 Ministerstvo energetiky a organizácie ním poverené dispečersky riadia prevádzku energetických diel v správe energetických podnikov a závodných energetických diel, prípadne odberných rozvodných zariadení (staníc), ktoré sú zapojené do spoločného energetického systému.

Ministerstvo energetiky a organizácie ním poverené sú oprávnené rozkazovať podľa dispečerských poriadkov prevádzateľom diel a zariadení uvedených v predchádzajúcom odseku zvýšenie, zníženie, prechodné zastavenie alebo opätovné začatie výroby elektriny a určovať spôsob jej rozvodu; pri závodných energetických dielach určujú aj rozsah a časový priebeh dodávky elektriny do spoločného energetického systému. Pri vykonávané týchto opatrení prihliadajú v závodných energetických dielach k technologickej potrebe a zabezpečeniu účelovej potrebe a zabezpečeniu účelovej výroby prevádzateľa tak, aby sa dosiahlo účelné a hospodárne využitie závodných energetických diel z celoštátneho hľadiska.

Podrobnosti dispečerského riadenia upravuje Ministerstvo energetiky po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi dispečerskými poriadkami, ktoré sú záväzné pre všetkých prevádzateľov energetických diel.

Prevádzatelia energetických diel, odberných elektrických zariadení na ne pripojených, ako i ostatných zariadení pre neverejný rozvod elektriny sú povinní udržiavať a prevádzať tieto diela a zariadenia spôsobom a v stave, ktoré zodpovedajú technickej a hospodárskej účelnosti, a robiť po dohode s energetickým podnikom opatrenia, ktoré umožňujú úplné využívanie týchto zariadení.

Prevádzatelia energetických diel a zariadení uvedených v predchádzajúcom odseku sú povinní spravovať sa prevádzkovými pravidlami, ktoré vydáva Ministerstvo energetiky po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.

Ministerstvo energetiky môže určiť, že pre niektoré diela, najmä diela menšieho hospodárskeho významu, nie je potrebný súhlas podľa predchádzajúceho odseku.

Odberatelia elektriny vo veľkom a organizácie socialistického sektora, i keď neodoberajú elektrinu vo veľkom, sú povinní prispôsobiť odber elektriny súčasnej energetickej situácii, dbať pritom na pokyny dodávateľa, užívať elektrinu hospodárne a upraviť podľa toho svoje zariadenia a spotrebiče.

Odberatelia elektriny vo veľkom sú tiež povinní plánovať a vykonávať opatrenia technicky a hospodársky účelné na lepšie využitie elektriny, najmä sú povinní vytvárať progresívne normy spotreby elektriny a upravovať a registrovať zaťaženia podľa pokynov dodávateľa.

Ministerstvo energetiky upravuje hospodárenie s elektrinou smernicami, ktoré vydáva po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.

Ministerstvo energetiky, organizácie ním poverené a výkonné orgány národných výborov sú oprávnené požadovať od prevádzateľov energetických diel a od odberateľov elektriny informácie a podklady nutné na plánovanie a riadenie výroby, rozvodu a spotreby elektriny.

Organizácie v pôsobnosti Ministerstva energetiky dodávajú elektrinu v rámci štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva na základe dojednanej zmluvy všetkým odberateľom, u ktorých sú splnené podmienky pre účelné a hospodárne pripojenie ich zariadení k zariadeniu pre verejný rozvod elektriny, ak vyhovuje zariadenie odberateľa bezpečnej a hospodárnej dodávke a ak tomu nebránia okolnosti, ktoré dodávateľ nemohol bez svojho zavinenia odvrátiť ani zdolať.

Energetické podniky pripojujú odberné elektrické zariadenia k zariadeniam pre verejný rozvod elektriny v rámci štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva podľa pripojovacích podmienok, ktoré určuje Ministerstvo energetiky po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.

Podmienky pre dodávku a odber elektriny v drobnom a vo veľkom určuje Ministerstvo energetiky po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.

Podmienky môžu určiť najmä:

Pri zmene napätia alebo druhu elektriny vykonávanej v záujme technického rozvoja alebo zjednotenia energetického systému sú vlastníci pripojených odberných rozvodných zariadení a spotrebičov povinní upraviť na svoj náklad v určených primeraných lehotách svoje zariadenia a spotrebiče tak, aby vyhovovali uvedeným zmenám.

Silnoprúdové elektrické zariadenia včítane elektrických spotrebičov musia vyhovovať požiadavkám bezpečnosti a hospodárnosti podľa osobitných predpisov a štátnych technických noriem.

Silnoprúdové elektrické zariadenia včítane elektrických spotrebičov podliehajú po stránke bezpečnosti odbornému technickému dozoru podľa osobitných predpisov.

Na odbernom rozvodnom zariadení, ktorým prechádza nemeraná elektrina, nesmú sa vykonávať žiadne práce ani opatrenia bez predchádzajúceho súhlasu energetického podniku, na zariadenie ktorého pre verejný rozvod elektriny je odberné rozvodné zariadenie pripojené.

Dňom začiatku účinnosti tohto zákona vznikajú oprávnenia a povinnosti podľa §§ 22 až 26 i v prospech vedenia [§ 22 ods. 1 písm. a)] v správe energetických podnikov, ktoré boli zriadené predo dňom začiatku účinnosti tohto zákona.

Ustanovenia o ochranných pásmach (§ 30) platia odo dňa začiatku účinnosti tohto zákona i pre energetické diela, ako i pre zariadenia pre neverejný rozvod elektriny uvedené v § 32 ods. 2, ktoré boli zriadené predo dňom začiatku účinnosti tohto zákona.

Pokiaľ elektrické prípojky nízkeho napätia alebo ich časti sú vo vlastníctve niekoho iného než štátu, prechádzajú dňom začiatku účinnosti tohto zákona do vlastníctva štátu a správy energetického podniku, v rozvodnej oblasti ktorého sú zriadené.

Pokiaľ odberné rozvodné zariadenia alebo ich časti, ktoré sú pripojené na prípojku nízkeho napätia, sú vo vlastníctve štátu a v správe energetických podnikov, prechádzajú s výnimkou meracích prístrojov dňom začiatku účinnosti tohto zákona do vlastníctva majiteľov nehnuteľností, ktorých pripojeniu slúžia.

Prechod vlastníctva podľa odsekov 1 a 2 je bezodplatný.

Podľa zásad uvedených v odsekoch 1 a 2 prechádza dňom začiatku účinnosti tohto zákona i správa národného majetku, pokiaľ ide o elektrické prípojky nízkeho napätia a odberné rozvodné zariadenia na ne pripojené.

Súkromní vlastníci stavieb a zariadení, ktoré budú pripojené k zariadeniu pre verejný rozvod elektriny, sú povinní prispievať v rozsahu určenom vykonávacími predpismi na úhradu nákladov spojených s vybudovaním zariadenia pre verejný rozvod elektriny nízkeho napätia a elektrických prípojok.

Výkonné orgány krajských národných výborov môžu poveriť vykonávaním úloh, ktoré im prislúchajú podľa tohto zákona, výkonné orgány národných výborov nižších stupňov, ak sa tým docieli účelnejšie alebo hospodárnejšie plnenie týchto úloh.

Vláda môže určiť nariadením, že sa tento zákon alebo niektoré jeho ustanovenia vzťahujú i na inú energiu než elektrickú alebo na iné energetické diela než pre výrobu alebo rozvod elektriny.

Vláda určí rozsah ochranných pásiem energetických diel, povinnú úpravu ochranných pásiem a druhy činnosti, ktoré v nich alebo v ich blízkosti sú obmedzené alebo zakázané, prípadne môže vydať ďalšie predpisy na vykonanie tohto zákona.

Podrobnejšie predpisy na vykonanie tohto zákona vydá Ministerstvo energetiky po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.

Podmienky a rozsah povinnosti platiť príspevok podľa § 36, ako i konanie o vyrubovaní a vyberaní príspevku, upraví minister financií po dohode s ministrom energetiky.

Zrušujú sa predpisy, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, najmä:

Nedotknuté zostávajú najmä tieto predpisy:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1958; vykonajú ho všetci členovia vlády.