79/1957 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1972 do 30.06.1998
Predpis bol zrušený predpisom 70/1998 Z. z.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História | ||
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 01.01.1958 - 30.06.1969 | |
3. | 01.07.1969 - 31.12.1970 | 72/1969 Zb. |
4. | 01.01.1971 - 31.12.1971 | 131/1970 Zb. |
5. | 01.01.1972 - 30.06.1998 | 159/1971 Zb. |
Obsah
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 79/1957 Zb. |
Názov: | Zákon o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 19.12.1957 |
Dátum vyhlásenia: | 31.12.1957 |
Dátum účinnosti od: | 01.01.1972 |
Dátum účinnosti do: | 30.06.1998 |
Autor: | Národné zhromaždenie Československej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
23/1968 Zb. | Vyhláška Ústrednej správy energetiky, ktorou sa zrušujú predpisy o jednotných všeobecných sadzbách pre predaj elektriny v drobnom |
175/1973 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky elektriny a tepla |
107/1977 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 175/1973 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky elektriny a tepla |
140/1978 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky o dodávke elektriny obyvateľstvu |
171/1982 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky o základných podmienkach dodávky elektriny |
128/1983 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 171/1982 Zb. o základných podmienkach dodávky elektriny |
140/1983 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky o hospodárení s elektrinou vyrobenou v malých vodných elektrárňach |
2/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky o základných podmienkach dodávky elektriny |
587/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva hospodárstva o zrušení vyhlášky Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 140/1983 Zb. o hospodárení s elektrinou vyrobenou v malých vodných elektrárňach |
72/1969 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o niektorých opatreniach v organizácii a pôsobnosti národných výborov v Slovenskej socialistickej republike. |
131/1970 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o zriadení krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike a o opatreniach s tým súvisiacich |
159/1971 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy |
70/1998 Z. z. | Zákon o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov |
79
Zákon
z 19. decembra 1957
o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon)
Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Prvý oddiel
Úvodné ustanovenia
§ 1
Rozvoj výroby a rozvodu elektriny a jej užívania je jedným zo základným predpokladov
pre dosiahnutie vyššej technickej úrovne výroby a tým i rozvoja celého národného hospodárstva
a rastu hmotnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva. Plánovitý rozvoj národného hospodárstva
vyžaduje zabezpečenie stáleho dostatočného predstihu rozvoja ostatných odvetví národného
hospodárstva. Na dosiahnutie týchto cieľov a pre zabezpečenie dostatku energie, najmä
elektrickej, pre uspokojenie potrieb národného hospodárstva treba urýchliť výstavbu
energetických diel, hospodárne ich využívať a sa starať o plynulú a kvalitnú dodávku
elektriny a o jej hospodárnu spotrebu.
§ 2
Energetické diela
(1)
Energetickými dielami pre výrobu alebo rozvod elektriny (ďalej len „energetické diela“)
sa v tomto zákone rozumejú:
a)
výrobne elektriny,
b)
zariadenia pre rozvod elektriny (§ 3) alebo ich časti, pokiaľ slúžia alebo sú určené na dodávku elektriny viac odberateľom
(ďalej len „zariadenia pre verejný rozvod elektriny“) a
c)
elektrické prípojky (§ 4)
s príslušenstvom.
(2)
Za energetické diela podľa predchádzajúceho odseku sa nepovažujú:
a)
drobné zariadenia na výrobu elektriny, ktoré majú pre zásobovanie širšieho okruhu
spotrebiteľov elektrinou vzhľadom na svoju malú výkonnosť nepatrný hospodársky význam,
b)
elektrické zariadenia, ktoré sú pripojené na elektrickú prípojku a slúžia alebo sú
určené na odber elektriny (ďalej len „odberné elektrické zariadenia“),
c)
elektrické zariadenia slaboprúdové a
d)
telekomunikačné zariadenia akéhokoľvek napätia.
§ 3
Zariadenia pre rozvod elektriny
Zariadením pre rozvod elektriny sa rozumie zariadenie pre prenos, premenu a rozvádzanie
elektriny, ako stanice (transformovne, spínacie stanice a meniarne) a elektrické vedenia.
§ 4
Elektrické prípojky
Elektrickou prípojkou sa rozumie elektrické vedenie, ktoré odbočuje od zariadenia
pre verejný rozvod elektriny smerom k odberateľovi a slúži alebo je určené pre pripojenie
odberných elektrických zariadení.
Druhý oddiel
Zriaďovanie a prevádzanie energetických diel a niektorých iných zariadení pre rozvod
elektriny
§ 5
Zriaďovanie a prevádzanie energetických diel energetickými podnikmi
Energetické diela zriaďujú a prevádzajú, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, organizácie
v pôsobnosti Ministerstva energetiky (ďalej len „energetické podniky“).
§ 6
Zriaďovanie a prevádzanie energetických diel inými organizáciami
(1)
Energetické diela, ktoré nie sú v deň, keď tento zákon nadobudne účinnosť, v správe
energetických podnikov (ďalej len „závodné energetické diela“), budú naďalej prevádzať
doterajší prevádzatelia, pokiaľ pre organizácie socialistického sektora neurčí Ministerstvo
energetiky po dohode s kompetentným ústredným úradom alebo orgánom niečo iné a pokiaľ
sa na tieto diela nevzťahujú ustanovenia § 35 ods. 1 tohto zákona.
(2)
Iné organizácie než energetické podniky môžu novo zriaďovať alebo podstatne rozširovať
energetické diela a potom ich prevádzať len so súhlasom Ministerstva energetiky alebo
organizácie ním poverenej, ak sú pre to závažné dôvody, najmä ak sa tým docieli hospodárnejšia
výroby alebo rozvod elektriny alebo ak nemožno inak zabezpečiť dodávku elektriny,
prípadne pary na účelovú výrobu prevádzateľa. Udelenie súhlasu možno viazať na splnenie
určitých podmienok, najmä na zabezpečenie dodávky elektriny do zariadení pre verejný
rozvod elektriny.
(3)
Ministerstvo energetiky môže určiť, že pre niektoré diela, najmä diela menšieho hospodárskeho
významu, nie je potrebný súhlas podľa predchádzajúceho odseku.
(4)
Súhlas podľa odseku 2 nenahradzuje prejednanie a povolenie stavby ani povolenie na
jej uvedenie so trvalej prevádzky (užívania) podľa osobitných predpisov.
(5)
Vláda určí, v ktorých prípadoch a za akých podmienok nezriaďuje energetický podnik
elektrické prípojky alebo zariadenia pre verejný rozvod elektriny.
§ 7
Zriaďovanie a prevádzanie zariadení pre neverejný rozvod elektriny
(1)
Zariadenia pre rozvod elektriny, ktoré slúžia alebo sú určené pre vlastnú prevádzkovú
potrebu spotrebiteľa s výnimkou elektrických prípojok (ďalej len „zariadenia pre neverejný
rozvod elektriny“) nie sú energetickými dielami podľa tohto zákona a nevyžadujú na
zriadenie alebo prevádzanie súhlas podľa § 6 ods. 2. Mimo obvodu prevádzkovateľovho objektu (nehnuteľnosti) môžu sa však zriaďovať alebo
prevádzať po predchádzajúcom prejednaní s energetickým podnikom, v rozvodnej oblasti
ktorého je objekt (nehnuteľnosť), a len vtedy, ak nebránia tomu vážne dôvody, najmä
ak nie je zriadenie alebo prevádzanie týchto zariadení v rozpore s plánovitou a hospodárnou
výstavbou energetických diel alebo s ich hospodárnym a účelným využitím.
(2)
Ministerstvo energetiky môže určiť, v ktorých prípadoch a za akých podmienok nie
je potrebné pre zriadenie alebo prevádzanie zariadení uvedených v predchádzajúcom
odseku prejednanie s energetickým podnikom.
§ 8
Zariadenia pre verejné elektrické osvetlenie
O zriaďovaní a prevádzaní zariadení slúžiacich alebo určených na osvetľovanie verejných
priestranstiev (zariadenia pre verejné elektrické osvetlenie) sa starajú výkonné orgány
národných výborov. Energetické podniky nie sú investormi týchto zariadení, ani nehradia
ich stavebné, prevádzkové a udržiavacie náklady.
Tretí oddiel
Riadenie výroby, rozvodu a spotreby elektriny
§ 9
Na zabezpečenie rovnováhy medzi spotrebou a výrobou elektriny určuje Ministerstvo
energetiky a organizácie ním poverené spôsob a rozsah využitia všetkých energetických
diel (§ 2 ods. 1) a ich výkonov a usmerňuje spotrebu elektriny. Pritom dbá najmä, aby v rámci štátneho
plánu rozvoja národného hospodárstva bolo zabezpečené plynulé zásobovanie národného
hospodárstva a obyvateľstva elektrinou určenej akosti a aby bola docielená najhospodárnejšia
výroba elektriny a jej účelné a hospodárne užívanie, a to s ohľadom na energetickú
situáciu a najdokonalejšie využitie jednotlivých energetických diel a prírodných zdrojov
energie.
§ 10
Energetický dispečing
(1)
Pri plnení úloh uvedených v § 9 Ministerstvo energetiky a organizácie ním poverené dispečersky riadia prevádzku energetických
diel v správe energetických podnikov a závodných energetických diel, prípadne odberných
rozvodných zariadení (staníc), ktoré sú zapojené do spoločného energetického systému.
(2)
Ministerstvo energetiky a organizácie ním poverené sú oprávnené rozkazovať podľa
dispečerských poriadkov prevádzateľom diel a zariadení uvedených v predchádzajúcom
odseku zvýšenie, zníženie, prechodné zastavenie alebo opätovné začatie výroby elektriny
a určovať spôsob jej rozvodu; pri závodných energetických dielach určujú aj rozsah
a časový priebeh dodávky elektriny do spoločného energetického systému. Pri vykonávané
týchto opatrení prihliadajú v závodných energetických dielach k technologickej potrebe
a zabezpečeniu účelovej potrebe a zabezpečeniu účelovej výroby prevádzateľa tak, aby
sa dosiahlo účelné a hospodárne využitie závodných energetických diel z celoštátneho
hľadiska.
(3)
Podrobnosti dispečerského riadenia upravuje Ministerstvo energetiky po dohode so
zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi dispečerskými poriadkami, ktoré sú záväzné
pre všetkých prevádzateľov energetických diel.
§ 11
(1)
Prevádzatelia energetických diel, odberných elektrických zariadení na ne pripojených,
ako i ostatných zariadení pre neverejný rozvod elektriny sú povinní udržiavať a prevádzať
tieto diela a zariadenia spôsobom a v stave, ktoré zodpovedajú technickej a hospodárskej
účelnosti, a robiť po dohode s energetickým podnikom opatrenia, ktoré umožňujú úplné
využívanie týchto zariadení.
(2)
Prevádzatelia energetických diel a zariadení uvedených v predchádzajúcom odseku sú
povinní spravovať sa prevádzkovými pravidlami, ktoré vydáva Ministerstvo energetiky
po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.
§ 12
Zrušenie závodných energetických diel
(1)
Závodné energetické dielo alebo jeho časť nesmú byť zrušené, dlhodobe zastavené alebo
premiestnené bez súhlasu výkonného orgánu krajského národného výboru.
(2)
Ministerstvo energetiky môže určiť, že pre niektoré diela, najmä diela menšieho hospodárskeho
významu, nie je potrebný súhlas podľa predchádzajúceho odseku.
§ 13
Uvedenie zastavených závodných energetických diel do prevádzky
Výkonný orgán krajského národného výboru môže nariadiť, ak to vyžaduje naliehavá potreba
v zásobovaní národného hospodárstva a obyvateľstva elektrinou, aby závodné energetické
dielo, ktorého prevádzka bola zastavená, bolo opäť uvedené do prevádzky; pritom určí,
prihliadajúc k hospodárnosti, vlastníkovi (správcovi) diela technické a hospodárske
podmienky a spôsob uvedenia diela do prevádzky.
§ 14
Hospodárenie s elektrinou
(1)
Odberatelia elektriny vo veľkom a organizácie socialistického sektora, i keď neodoberajú
elektrinu vo veľkom, sú povinní prispôsobiť odber elektriny súčasnej energetickej
situácii, dbať pritom na pokyny dodávateľa, užívať elektrinu hospodárne a upraviť
podľa toho svoje zariadenia a spotrebiče.
(2)
Odberatelia elektriny vo veľkom sú tiež povinní plánovať a vykonávať opatrenia technicky
a hospodársky účelné na lepšie využitie elektriny, najmä sú povinní vytvárať progresívne
normy spotreby elektriny a upravovať a registrovať zaťaženia podľa pokynov dodávateľa.
(3)
Ministerstvo energetiky upravuje hospodárenie s elektrinou smernicami, ktoré vydáva
po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.
§ 15
Ministerstvo energetiky, organizácie ním poverené a výkonné orgány národných výborov
sú oprávnené požadovať od prevádzateľov energetických diel a od odberateľov elektriny
informácie a podklady nutné na plánovanie a riadenie výroby, rozvodu a spotreby elektriny.
Štvrtý oddiel
Styk s odberateľmi
§ 16
Dodávka elektriny odberateľom
Organizácie v pôsobnosti Ministerstva energetiky dodávajú elektrinu v rámci štátneho
plánu rozvoja národného hospodárstva na základe dojednanej zmluvy všetkým odberateľom,
u ktorých sú splnené podmienky pre účelné a hospodárne pripojenie ich zariadení k
zariadeniu pre verejný rozvod elektriny, ak vyhovuje zariadenie odberateľa bezpečnej
a hospodárnej dodávke a ak tomu nebránia okolnosti, ktoré dodávateľ nemohol bez svojho
zavinenia odvrátiť ani zdolať.
§ 17
Podmienky pre pripojovanie odberateľov
Energetické podniky pripojujú odberné elektrické zariadenia k zariadeniam pre verejný
rozvod elektriny v rámci štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva podľa pripojovacích
podmienok, ktoré určuje Ministerstvo energetiky po dohode so zúčastnenými ústrednými
úradmi a orgánmi.
§ 18
Podmienky pre dodávku a odber elektriny
(1)
Podmienky pre dodávku a odber elektriny v drobnom a vo veľkom určuje Ministerstvo
energetiky po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.
(2)
Podmienky môžu určiť najmä:
a)
povinnosť odberateľa zložiť primeranú zábezpeku na odber elektriny a prenajaté meracie
zariadenia;
b)
povinnosť zaplatiť určitú peňažnú sumu ako náhradu škody, ktorej výšku nemožno presne
zistiť, alebo ako náhradu za spôsobené drobné škody na zariadeniach energetických
podnikov;
c)
prípady , v ktorých môže dodávateľ prerušiť alebo zastaviť dodávku elektriny.
§ 19
Pri zmene napätia alebo druhu elektriny vykonávanej v záujme technického rozvoja alebo
zjednotenia energetického systému sú vlastníci pripojených odberných rozvodných zariadení
a spotrebičov povinní upraviť na svoj náklad v určených primeraných lehotách svoje
zariadenia a spotrebiče tak, aby vyhovovali uvedeným zmenám.
§ 20
(1)
Silnoprúdové elektrické zariadenia včítane elektrických spotrebičov musia vyhovovať
požiadavkám bezpečnosti a hospodárnosti podľa osobitných predpisov a štátnych technických
noriem.
(2)
Silnoprúdové elektrické zariadenia včítane elektrických spotrebičov podliehajú po
stránke bezpečnosti odbornému technickému dozoru podľa osobitných predpisov.
§ 21
Na odbernom rozvodnom zariadení, ktorým prechádza nemeraná elektrina, nesmú sa vykonávať
žiadne práce ani opatrenia bez predchádzajúceho súhlasu energetického podniku, na
zariadenie ktorého pre verejný rozvod elektriny je odberné rozvodné zariadenie pripojené.
Piaty oddiel
Spoločné ustanovenia
Oprávnenie k cudzím nehnuteľnostiam
§ 22
(1)
Energetickým podnikom prislúcha oprávnenie:
a)
stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej
stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej
len „vedenie“), najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti
vodičmi a umiestňovať v nich vedenie;
b)
vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo pri
odstraňovaní vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením
priamo dotknuté;
c)
odstraňovať a okliesňovať stromovie prekážajúce vedeniu (§§ 23 a 24).
(2)
Za výkon oprávnení uvedených v predchádzajúcom odseku nie sú energetické podniky
povinné poskytovať náhradu. Ak je však vlastník alebo užívateľ nehnuteľností, ktorá
nie je v štátnom socialistickom vlastníctve, zriadením vedenia podstatne obmedzený
v užívaní nehnuteľností, môže žiadať u orgánu, ktorý je podľa predpisov o povoľovaní
stavieb kompetentný pre povolenie stavby energetického diela (ďalej len „povoľujúci
orgán“), aby mu energetický podnik poskytol primeranú jednorazovú náhradu; žiadosť
musí byť pod stratou nároku podaná do troch mesiacov odo dňa, keď sa dielo uviedlo
do trvalej prevádzky (užívania).
(3)
Oprávnenia podľa odseku 1 vznikajú povolením na stavbu vedenia a zanikajú zrušením
vedenia. Ak nezriadil vedenie energetický podnik, nadobúda oprávnenia podľa odseku
1 aj iná organizácia štátneho socialistického sektora, ktorej bolo dané povolenie
na stavbu vedenia (§ 32 ods. 1). Oprávnenie podľa odseku 1 nadobúdajú organizácie štátneho socialistického sektora
aj nadobudnutím správy vedenia.
(4)
Ak je rozsah alebo obsah oprávnenia podľa odseku 1 sporný, vymedzí ho povoľujúci
orgán.
(5)
Povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1 viazne na dotyčnej nehnuteľnosti
ako vecné bremeno.
§ 23
(1)
Pred výstavbou vedenia sú vlastníci (užívatelia) pozemkov povinní v rozsahu a v lehote
určenej v povolení na stavbu energetického diela okliesniť, prípadne vyrúbať a odstrániť
na náklad energetického podniku stromovie, ktoré by mohlo vedenie ohrozovať.
(2)
Ak uplynie táto lehota márne, je energetický podnik oprávnený vykonať okliesnenie,
prípadne vyrúbanie stromovia vlastným nákladom na nebezpečenstvo vlastníka alebo užívateľa
pozemku.
§ 24
(1)
Za prevádzky vedenia okliesňujú stromovie na svoj náklad v rozsahu nevyhnutne potrebnom
pre plynulú a bezpečnú prevádzku vedenia energetický podnik, pokiaľ nedôjde s vlastníkom
alebo užívateľom pozemku k inej dohode.
(2)
Rúbať a odstraňovať stromovie, ktoré by mohlo ohrozovať vedenie, sú za prevádzky
vedenia povinní vlastníci a užívatelia pozemkov na žiadosť energetického podniku a
na jeho náklad, a to v primeranej lehote ním určenej. Ak táto lehota uplynie márne,
platí obdobne ustanovenie § 23 ods. 2. Rúbanie stromovia, pri ktorom by mohlo sa ohroziť vedenie alebo jeho prevádzka,
smie sa vykonávať len po dohode s energetickým podnikom a za dozoru osoby ním ustanovenej.
(3)
Ak hrozí nebezpečenstvo z meškania, je energetický podnik sám oprávnený vyrúbať stromovie
v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre plynulú a bezpečnú prevádzku vedenia, je však povinný
upovedomiť o tom bez meškania vlastníka (užívateľa) pozemku.
§ 25
Pri výkone oprávnení podľa §§ 22 až 24 sú energetické podniky a nimi poverené osoby povinné čo najviac uchovávať nehnuteľnosti,
ako i práva vlastníka alebo užívateľa.
§ 26
(1)
Vecné bremená podľa ustanovenia § 22 postihujú aj národný majetok; nezapisujú sa do pozemkových kníh a neplatia o nich
predpisy o premlčaní a vydržaní.
(2)
Ak sa ocitne vecné bremeno zmenou okolností, za ktorých vzniklo, v hrubom nepomere
k výhode energetického podniku, možno sa domáhať, aby energetický podnik vedenie zmenil
alebo preložil. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o zmene (preložení) a o úhrade nákladov
s tým spojených výkonný orgán mestského národného výboru.
§ 27
Vyvlastnenie
(1)
Pokiaľ na účely určené týmto zákonom nestačia oprávnenia podľa predchádzajúcich ustanovení,
možno nehnuteľnosti a práva vyvlastniť, ak nedôjde k dohode.
(2)
Pre rozsah vyvlastnenia, pre vyvlastňovacie konanie a náhradu za vyvlastnenie, pre
vstup na vyvlastňovanú nehnuteľnosť a pre jej užívanie pred začatím vyvlastňovacieho
konania platia, ak nie je ustanovené niečo iné, obdobne predpisy o územnom plánovaní
a výstavbe obcí.
§ 28
(1)
Za skutočnú škodu spôsobenú na nehnuteľnosti alebo jej príslušenstve pri stavbe,
prevádzke, opravách, zmene alebo odstraňovaní vedenia náleží poškodenému vlastníkovi
alebo užívateľovi nehnuteľnosti náhrada.
(2)
Ak nedôjde o náhrade škody k dohode, rozhodne o náhrade výkonný orgán mestského národného
výboru, na územnom obvode ktorého došlo k škode, na žiadosť, ktorú musí poškodený
podať do 30 dní odo dňa, keď zistil rozsah škody, najneskoršie však 6 mesiacov odo
dňa vzniku škody; ak nepodá žiadosť v týchto lehotách, nárok zaniká.
§ 29
Styk s komunikáciami, vodami, vodohospodárskymi dielami a zariadeniami
(1)
Pri styku energetického diela s komunikáciami, vedeniami všetkých druhov, vodami,
vodohospodárskymi dielami a zariadeniami treba dbať na plynulosť a bezpečnosť prevádzky
tak energetických diel, ako i komunikácií, vedení, vôd, vodohospodárskych diel a zariadení,
ako i na možnosti ich riadneho udržiavania.
(2)
Podrobné podmienky styku energetických diel s komunikáciami, vedeniami všetkých druhov,
vodami, vodohospodárskymi dielami a zariadeniami, pokiaľ ich neurčujú štátne technické
normy, upravia pravidlá, ktoré vydá Ministerstvo energeticky po dohode so zúčastnenými
ústrednými úradmi a orgánmi.
§ 30
Ochranné pásma
(1)
Energetické diela sa chránia ochrannými pásmami. V nich sú v rozsahu určenom vykonávacími
predpismi zakázané alebo obmedzené stavby, zariadenia, úpravy povrchu a porasty, ktoré
by ohrozovali energetické diela a ich plynulú a bezpečnú prevádzku. Rovnakým spôsobom
možno zakázať alebo obmedziť niektoré činnosti v ochranných pásmach alebo v ich blízkosti.
(2)
Povinnosti a obmedzenia v ochranných pásmach alebo v ich blízkosti vznikajú povolením
na stavbu energetického diela; zanikajú zrušením diela.
(3)
Ak je rozsah ochranných pásiem alebo miera povinností a obmedzení sporná, vymedzí
ich povoľujúci orgán.
§ 31
Pri projektovaní a výstavbe energetických diel treba dbať na to, aby boli čo najviacej
vylúčené škodlivé vplyvy na poľnohospodárske a lesné hospodárstvo a na prírodné prostredie,
aby boli uchovávané chránené časti prírody, vegetácia potrebná pre hygienickú ochranu
a kultúrne pamiatky.
§ 32
(1)
Ustanovenia §§ 22 až 28 platia obdobne i pre iné organizácie štátneho socialistického sektora než energetické
podniky, pokiaľ zriaďujú alebo prevádzajú na cudzích nehnuteľnostiach vedenie pre
svoje vlastné prevádzky alebo zariadenie pre verejné elektrické osvetlenie.
(2)
Ustanovenia §§ 29 až 31 platia aj pre zariadenie pre neverejný rozvod elektriny, ktoré zriaďujú alebo prevádzajú
iné organizácie štátneho socialistického sektora než energetické podniky mimo obvodu
vlastného objektu (vlastnej nehnuteľnosti).
§ 33
Prenosné zariadenia pre rozvod elektriny
(2)
O podmienkach styku prenosného zariadenia s cudzími nehnuteľnosťami rozhodne, ak
nedôjde k dohode, výkonný orgán okresného národného výboru.
(3)
Pri styku prenosného zariadenia s komunikáciami, vedeniami všetkých druhov, vodami,
vodohospodárskymi dielami a zariadeniami platia obdobne ustanovenia § 29.
Šiesty oddiel
Záverečné ustanovenia
§ 34
(1)
Dňom začiatku účinnosti tohto zákona vznikajú oprávnenia a povinnosti podľa §§ 22 až 26 i v prospech vedenia [§ 22 ods. 1 písm. a)] v správe energetických podnikov, ktoré boli zriadené predo dňom začiatku účinnosti
tohto zákona.
(2)
Ustanovenia o ochranných pásmach (§ 30) platia odo dňa začiatku účinnosti tohto zákona i pre energetické diela, ako i pre
zariadenia pre neverejný rozvod elektriny uvedené v § 32 ods. 2, ktoré boli zriadené predo dňom začiatku účinnosti tohto zákona.
§ 35
(1)
Pokiaľ elektrické prípojky nízkeho napätia alebo ich časti sú vo vlastníctve niekoho
iného než štátu, prechádzajú dňom začiatku účinnosti tohto zákona do vlastníctva štátu
a správy energetického podniku, v rozvodnej oblasti ktorého sú zriadené.
(2)
Pokiaľ odberné rozvodné zariadenia alebo ich časti, ktoré sú pripojené na prípojku
nízkeho napätia, sú vo vlastníctve štátu a v správe energetických podnikov, prechádzajú
s výnimkou meracích prístrojov dňom začiatku účinnosti tohto zákona do vlastníctva
majiteľov nehnuteľností, ktorých pripojeniu slúžia.
(3)
Prechod vlastníctva podľa odsekov 1 a 2 je bezodplatný.
(4)
Podľa zásad uvedených v odsekoch 1 a 2 prechádza dňom začiatku účinnosti tohto zákona
i správa národného majetku, pokiaľ ide o elektrické prípojky nízkeho napätia a odberné
rozvodné zariadenia na ne pripojené.
§ 36
Súkromní vlastníci stavieb a zariadení, ktoré budú pripojené k zariadeniu pre verejný
rozvod elektriny, sú povinní prispievať v rozsahu určenom vykonávacími predpismi na
úhradu nákladov spojených s vybudovaním zariadenia pre verejný rozvod elektriny nízkeho
napätia a elektrických prípojok.
§ 37
Výkonné orgány krajských národných výborov môžu poveriť vykonávaním úloh, ktoré im
prislúchajú podľa tohto zákona, výkonné orgány národných výborov nižších stupňov,
ak sa tým docieli účelnejšie alebo hospodárnejšie plnenie týchto úloh.
§ 38
Vláda môže určiť nariadením, že sa tento zákon alebo niektoré jeho ustanovenia vzťahujú
i na inú energiu než elektrickú alebo na iné energetické diela než pre výrobu alebo
rozvod elektriny.
§ 39
Vykonávacie predpisy
(1)
Vláda určí rozsah ochranných pásiem energetických diel, povinnú úpravu ochranných
pásiem a druhy činnosti, ktoré v nich alebo v ich blízkosti sú obmedzené alebo zakázané,
prípadne môže vydať ďalšie predpisy na vykonanie tohto zákona.
(2)
Podrobnejšie predpisy na vykonanie tohto zákona vydá Ministerstvo energetiky po dohode
so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.
(3)
Podmienky a rozsah povinnosti platiť príspevok podľa § 36, ako i konanie o vyrubovaní
a vyberaní príspevku, upraví minister financií po dohode s ministrom energetiky.
§ 40
Zrušovacie ustanovenia
(1)
Zrušujú sa predpisy, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, najmä:
a)
zákon č. 438/1919 Zb. o štátnej podpore pri začatí sústavnej elektrizácie v znení
predpisov ho meniacich a doplňujúcich;
b)
zákon č. 187/1922 Zb. o zápise elektrických vedení všeužitočných elektrických podnikov
do pozemkových kníh;
c)
zákon č. 237/1949 Zb. o sústavnej elektrizácii vidieka,
ako i predpisy vydané na ich vykonanie.
(2)
Nedotknuté zostávajú najmä tieto predpisy:
a)
vládne nariadenie č. 47/1952 Zb. o štátnej energetickej inšpekcii;
b)
vládne nariadenie č. 53/1952 Zb. o zaistení bezpečnosti a hospodárnosti prevádzky niektorých technických zariadení;
c)
vládne nariadenie č. 9/1953 Zb. o hlavných energetikoch,
ako i predpisy vydané na ich vykonanie.
§ 41
Účinnosť zákona
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1958; vykonajú ho všetci členovia vlády.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Dolanský v. r.
Tesla v. r.
Kopecký v. r.
Uher v. r.
Inž. Jankovcová v. r.
Beran v. r.
Poláček v. r.
Jonáš v. r.
Barák v. r.
Reitmajer v. r.
Inž. Šimůnek v. r.
Dr. Škoda v. r.
Dr. Kyselý v. r.
Inž. Černý v. r.
Plojhar v. r.
Dvořák v. r.
Dr. Šlechta v. r.
Dr. Kahuda v. r.
Bakuľa v. r.
Generál plukovník Lomský v. r.
David v. r.
Dr. Neuman v. r.
Ďuriš v. r.
Ouzký v. r.
Krajčír v. r
Pospíšil v. r.
Krosnář v. r.
Inž. Púčik v. r.
Machačová v. r.
Dr. Vlasák v. r.
Dr. Nejedlý v. r.
Zatloukal v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Dolanský v. r.
Tesla v. r.
Kopecký v. r.
Uher v. r.
Inž. Jankovcová v. r.
Beran v. r.
Poláček v. r.
Jonáš v. r.
Barák v. r.
Reitmajer v. r.
Inž. Šimůnek v. r.
Dr. Škoda v. r.
Dr. Kyselý v. r.
Inž. Černý v. r.
Plojhar v. r.
Dvořák v. r.
Dr. Šlechta v. r.
Dr. Kahuda v. r.
Bakuľa v. r.
Generál plukovník Lomský v. r.
David v. r.
Dr. Neuman v. r.
Ďuriš v. r.
Ouzký v. r.
Krajčír v. r
Pospíšil v. r.
Krosnář v. r.
Inž. Púčik v. r.
Machačová v. r.
Dr. Vlasák v. r.
Dr. Nejedlý v. r.
Zatloukal v. r.