54/1963 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 26.03.1970 do 19.12.1977
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 18.07.1963 - 25.03.1970 | |
| 3. | 26.03.1970 - 19.12.1977 | 26/1970 Zb. |
| 4. | 20.12.1977 - 09.05.1990 | 91/1977 Zb. |
| 5. | 10.05.1990 - 18.07.1990 | 164/1990 Zb. |
| 6. | 19.07.1990 - 31.12.1992 | 299/1990 Zb. |
Obsah
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 54/1963 Zb. |
| Názov: | Zákon o Československej akadémii vied |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 09.07.1963 |
| Dátum vyhlásenia: | 18.07.1963 |
| Dátum účinnosti od: | 26.03.1970 |
| Dátum účinnosti do: | 19.12.1977 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 26/1970 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia z 19. marca 1970, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/1963 Zb. o Československej akadémii vied |
| 91/1977 Zb. | Zákon o Československej akadémii vied v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 26/1970 Zb. |
| 164/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/1963 Zb. o Československej akadémii vied v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 26/1970 Zb. a zákona č. 91/1977 Zb. |
| 299/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 54/1963 Zb. o Československej akadémii vied v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 26/1970 Zb., zákona č. 91/1977 Zb. a zákona č. 164/1990 Zb. |
| 599/1992 Zb. | Zákon, ktorým sa zrušuje Česko-slovenská akadémia vied a upravuje spôsob vyporiadania majetkových a iných práv |
54
ZÁKON
z 9. júla 1963
o Československej akadémii vied
V období budovania vyspelej socialistickej spoločnosti a vytvárania predpokladov pre
postupný prechod ku komunizmu jedným z hlavných činiteľov úspešného rozvoja spoločnosti
je socialistická veda, ktorá, budujúc na pevnom základe vedeckého svetového názoru,
marxizmu-leninizmu, preniká všetok spoločenský i hospodársky život; stáva sa bezprostrednou
výrobnou silou a jednou z hlavných tvorivých zložiek ďalšieho vývoja spoločnosti a
jeho plánovitého riadenia.
Plniac túto základnú úlohu, musí socialistická veda, úzko spätá so životom spoločnosti,
sústreďovať svoje sily na hlavné úlohy vyplývajúce z potrieb hospodárskeho a kultúrneho
rozvoja krajiny a usilovať sa o dosiahnutie najvyššej teoretickej a metodickej úrovne,
komplexnosti a maximálnej efektívnosti vedeckovýskumnej práce. Týmto požiadavkám je
potrebné prispôsobiť i náplň práce, organizačnú štruktúru a metódy činnosti vrcholnej
vedeckej inštitúcie, Československej akadémie vied, ktorá vznikla prebudovaním národných
vedeckých inštitúcií, t. j. Kráľovskej českej spoločnosti náuk, založenej v r. 1784,
Českej akadémie vied a umení, Matice slovenskej, Slovenskej akadémie vied a umení
a nadväzuje tak na pokrokové tradície českej a slovenskej vedy.
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa preto uznieslo na
tomto zákone:
Prvá hlava
Postavenie a úlohy Československej akadémie vied
§ 1
Československá akadémia vied (ďalej len „Akadémia“) je vrcholnou vedeckou inštitúciou
Československej socialistickej republiky; rozvíja bádateľskú činnosť vo svojich vedeckých
pracoviskách a ako svojich členov združuje najvýznamnejších vedeckých pracovníkov.
§ 2
(1)
Úlohou Akadémie je starať sa o plánovitý rozvoj československej vedy a vykonávať
vedecký výskum na svojich pracoviskách tak, aby výsledky vedeckovýskumnej práce plne
slúžili výstavbe vyspelej socialistickej spoločnosti v Československej socialistickej
republike. Pri plánovaní vedeckého výskumu a všetkej svojej činnosti Akadémia vychádza
z cieľov hospodárskeho, kultúrneho i politického rozvoja našej spoločnosti, určených
Komunistickou stranou Československa; vedecký výskum zameriava tak, aby stálym rozvojom
vedy napomáhal Komunistickej strane Československa, štátnym i hospodárskym orgánom
a organizáciám i spoločenským organizáciám v ich činnosti, smerujúcej k uskutočneniu
týchto cieľov a najmä i k sústavnému zvyšovaniu materiálnej a kultúrnej životnej úrovne
pracujúcich.
(2)
Pre splnenie týchto úloh Akadémia najmä
a)
vytvára celkovú koncepciu rozvoja československej vedy v súlade s potrebami vývoja
socialistickej spoločnosti;
b)
rozvíja na najvyššej úrovni vedeckovýskumnú činnosť riešením základných, pre hospodárstvo
a spoločnosť najdôležitejších teoretických problémov prírodných, technických a spoločenských
vied a napomáha realizácii výsledkov tejto činnosti;
c)
vypracúva návrhy štátnych plánov základného výskumu v oblasti prírodných, technických
a spoločenských vied a predkladá ich vláde a Štátnej komisii pre rozvoj a koordináciu
vedy a techniky;
d)
koordinuje a kontroluje plnenie týchto plánov;
e)
vedecky a metodicky usmerňuje základný výskum na vysokých školách a ostatných vedeckovýskumných
pracoviskách tak, aby bol zameraný na najdôležitejšie úlohy v súlade so štátnym dlhodobým
plánom rozvoja vedy a techniky, aby sa neustále zvyšovala ich úroveň a aby sa čo najúčelnejšie
využívali všetky prostriedky;
f)
pre potreby vedeckých pracovísk i pre potreby praxe vyhľadáva a vychováva, najmä
v spolupráci s vysokými školami vysoko kvalifikovaných, ideologicky vyspelých a svojej
socialistickej vlasti oddaných vedeckých pracovníkov a napomáha vysokým školám v ich
pedagogickej činnosti;
g)
zverejňuje výsledky svojej činnosti a napomáha popularizácii výsledkov vedeckého
výskumu;
h)
je vrcholným predstaviteľom československej vedy v zahraničí; organizuje a koordinuje
vedecké styky s akadémiami vied a obdobnými vedeckými inštitúciami v zahraničí, najmä
rozvíja spoluprácu s akadémiami vied socialistických krajín.
(3)
Pre plnenie svojich úloh je Akadémia oprávnená vyžadovať v oblasti základného výskumu
od vysokých škôl a ostatných vedeckovýskumných pracovísk potrebné informácie a dávať
im podnety pre ich vedeckú činnosť a pre zlepšenie vzájomnej spolupráce; o tom treba
upovedomiť nadriadený orgán vedeckovýskumného pracoviska. Akadémia môže podľa potreby
dávať týmto pracoviskám, prípadne ich nadriadeným orgánom odporúčanie pre vykonanie
vhodných opatrení; pracoviská, prípadne ich nadriadené orgány sú povinné odporúčanie
prejednať a Akadémii oznámiť svoje stanovisko.
(4)
Pre rovnaké účely je Akadémia oprávnená vyžadovať si potrebné informácie od štátnych
a hospodárskych orgánov a organizácií i od spoločenských organizácií.
§ 3
(1)
V zásadných vedeckých otázkach je Akadémia hlavným poradcom vlády a spolupracuje
so Štátnou komisiou pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky a so Štátnou plánovacou
komisiou.
(2)
Za svoju činnosť Akadémia zodpovedá priamo vláde; podáva jej každoročne o svojej
činnosti zprávu.
§ 4
Akadémia je právnickou osobou. Správu národného majetku zvereného Akadémii vykonávajú
v mene Akadémie jej organizačné útvary.
§ 5
(1)
Organickou súčasťou Československej akadémie vied a súčasne najvyššou národnou a
regionálnou vedeckou inštitúciou na Slovensku je Slovenská akadémia vied.
(2)
Pôsobnosť, členstvo a vnútornú organizáciu Slovenskej akadémie vied upraví zákon
Slovenskej národnej rady.
§ 6
Akadémia je oprávnená udeľovať vedecké hodnosti. Podrobnosti sú upravené osobitnými
predpismi.
§ 7
K Akadémii môžu byť pridružené vedecké spoločnosti; o tom rozhoduje Prezídium Akadémie.
§ 8
Akadémia je oprávnená vydávať časopisy a neperiodické publikácie v odbore svojej činnosti
a zriadiť na ten účel vydavateľský podnik.
Druhá hlava
Členovia Akadémie
§ 9
Členmi Akadémie sú:
a)
riadni členovia-akademici, ktorými sa môžu stať vynikajúci československí vedci,
ktorí sú oddaní socialistickej vlasti, obohatili vedu prácami zvlášť veľkého významu
a aj inak prispievajú k výstavbe novej spoločnosti;
b)
členovia korešpondenti, ktorými sa môžu stať vynikajúci československí vedci, ktorí
sú oddaní socialistickej vlasti, obohatili vedu významnými prácami a aj inak prispievajú
k výstavbe novej spoločnosti;
c)
zahraniční členovia, ktorými sa môžu stať zahraniční vedci, ktorí obohatili vedu
veľmi významnými vedeckými prácami slúžiacimi pokroku ľudstva;
d)
čestní členovia, ktorými sa môžu stať tí, ktorí obohatili vedu prácami svetového
významu alebo sa zvlášť zaslúžili o vlasť a socializmus či o pokrok ľudstva.
§ 10
Členov Akadémie vymenúva vláda Československej socialistickej republiky spravidla
na základe voľby, ktorú vykonáva valné zhromaždenie členov Akadémie.
§ 11
(1)
Akademici a členovia korešpondenti sú povinní tvorivým spôsobom pracovať vo svojich
vedných odboroch, napomáhať realizácii výsledkov vedeckého výskumu, zúčastňovať sa
na činnosti Akadémie, plniť úlohy, ktoré im Akadémia uložila, ako aj svedomite vykonávať
funkcie, na ktoré boli povolaní.
(2)
Akademici a členovia korešpondenti majú pravidelnú mesačnú odmenu; jej výšku ustanoví
vláda.
§ 12
Člen Akadémie stráca členstvo rozhodnutím vlády Československej socialistickej republiky
na základe jej vlastného uváženia alebo na základe návrhu valného zhromaždenia členov
Akadémie, ak sa spreneveril vede, štátu, veci mieru a socializmu alebo ak bol odsúdený
na trest straty čestných titulov a vyznamenaní, alebo ak sústavne a bez náležitého
dôvodu neplní úlohy vyplývajúce z jeho členstva v Akadémii (§ 11 ods. 1).
Tretia hlava
Orgány Akadémie
§ 13
(1)
Vrcholným orgánom Akadémie je valné zhromaždenie členov Akadémie.
(2)
Valné zhromaždenie
a)
rozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa úloh Akadémie a o zásadných organizačných
otázkach, najmä o vnútornej štruktúre Akadémie, prejednáva zprávu Prezídia Akadémie
o činnosti Akadémie, určuje hlavné smery činnosti a ďalšieho rozvoja Akadémie a na
návrh Prezídia určuje, pre ktoré vedné odbory majú sa zriadiť vedecké kolégiá;
b)
c)
na návrh Prezídia Akadémie volí členov Prezídia Akadémie (§ 14 ods. 3 posledná veta); výsledky voľby predkladá Prezídium Akadémie ako návrh vláde Československej socialistickej
republiky.
(3)
Na rozhodovanie vecí uvedených v odseku 2 sa valné zhromaždenie schádza spravidla
raz za rok. Zvoláva ho Prezídium Akadémie; môže naň prizvať i osoby, ktoré nie sú
členmi Akadémie, najmä predsedov vedeckých kolégií, ako aj vedúcich vedeckých pracovísk
Akadémie a iných ich vedeckých pracovníkov. Hlasovacie právo na valnom zhromaždení
majú iba členovia Akadémie.
(4)
Prezídium Akadémie môže podľa potreby zvolať zasadanie valného zhromaždenia aj na
prejednanie závažných vedeckých, prípadne iných otázok alebo pri významných príležitostiach.
Na také zasadanie pozýva Prezídium Akadémie spravidla okrem členov Akadémie i širší
okruh pracovníkov Akadémie a iných osôb, ktoré podľa povahy zasadania môžu svojimi
znalosťami a skúsenosťami prispieť k jeho úspešným výsledkom. Na takých zasadaniach
sa nerozhoduje hlasovaním.
§ 14
(1)
Na čele Akadémie je predseda Akadémie, ktorého z radov akademikov vymenúva a odvoláva
na návrh vlády prezident Československej socialistickej republiky. Predseda Akadémie
zodpovedá za výkon svojej funkcie vláde Československej socialistickej republiky.
(2)
Ústredným riadiacim orgánom Akadémie je Prezídium Akadémie. Prezídium zodpovedá za
činnosť Akadémie vláde Československej socialistickej republiky.
(3)
Členovia Prezídia Akadémie sú predseda Akadémie, podpredsedovia Akadémie, generálny
sekretár Akadémie a jeho námestníci a ďalší členovia. Podpredsedov Akadémie z radov
členov Akadémie vymenúva a odvoláva vláda Československej socialistickej republiky
na návrh predsedu Akadémie. Generálneho sekretára Akadémie a jeho námestníkov na návrh
predsedu Akadémie vymenúva a odvoláva vláda Československej socialistickej republiky.
Ďalších členov Prezídia z radov členov Akadémie vymenúva a odvoláva vláda Československej
socialistickej republiky; vymenúva ich spravidla na základe voľby, ktorú vykonáva
valné zhromaždenie členov Akadémie.
(4)
Počet podpredsedov Akadémie a námestníkov generálneho sekretára Akadémie, ako aj
počet ďalších členov Prezídia Akadémie ustanoví vláda Československej socialistickej
republiky.
(5)
Funkčné obdobie Prezídia Akadémie trvá až dovtedy, než nový zákon o Československej
akadémii vied upraví funkčné obdobie.
§ 15
(1)
Prezídium Akadémie môže poveriť jednotlivých svojich členov obstarávaním určitých
činností; najmä poveruje podpredsedov Akadémie starostlivosťou o koordináciu a komplexnosť
prác v určitých oblastiach vedeckého bádania. Pre obstarávanie určitých činností môže
Prezídium Akadémie zriaďovať aj komisie a iné pomocné orgány.
(2)
Členovia Prezídia Akadémie poverení určitou činnosťou podľa odseku 1 sú za výkon
tejto činnosti zodpovední Prezídiu Akadémie, podávajú mu o nej zprávy a predkladajú
mu podľa potreby svoje návrhy. Obdobné platí o komisiách a iných pomocných orgánoch,
zriadených podľa odseku 1.
§ 16
(1)
Základnými ideovými a vedeckými orgánmi pre jednotlivé vedné odbory sú vedecké kolégiá
Akadémie, zložené z členov Akadémie, riaditeľov (vedúcich) a iných pracovníkov vedeckých
pracovísk Akadémie, pracovníkov vysokých škôl a ďalších vedeckých, technických a hospodárskych
pracovníkov, prípadne aj iných vynikajúcich odborníkov.
(2)
Predsedu a ostatných členov vedeckého kolégia vymenúva a odvoláva Prezídium Akadémie,
ktoré riadi ich činnosť a ktorému kolégia zodpovedajú.
(3)
Pôsobnosť kolégií bližšie vymedzia stanovy Akadémie.
§ 17
Orgány i funkcionári Akadémie a ich pracovísk sústavne vytvárajú podmienky pre širokú
účasť pracovníkov Akadémie na riadení vedeckej práce. Zásadné otázky, týkajúce sa
určitého vedeckého pracoviska, prejednávajú orgány Akadémie spravidla za účasti riaditeľa
(vedúceho), prípadne ďalších pracovníkov príslušného pracoviska a zástupcov spoločenských
organizácií.
§ 18
(1)
Správnu, hospodársku a organizačnú agendu Akadémie obstaráva výkonný aparát, ktorý
zriaďuje Prezídium Akadémie. Výkonný aparát tvorí:
a)
Sekretariát Prezídia Akadémie
b)
Ústredná správa pracovísk Akadémie.
(2)
Sekretariát Prezídia Akadémie podlieha predsedovi Akadémie. Ústrednú správu pracovísk
Akadémie riadi generálny sekretár Akadémie.
Štvrtá hlava
Vedecké pracoviská Akadémie
§ 19
(1)
Strediskami vedeckovýskumnej činnosti Akadémie sú jej vedecké pracoviská, ktoré rozvíjajú
na najvyššej úrovni vedeckovýskumnú činnosť v príslušnom vednom odbore, úzko spolupracujú
s vysokými školami a ostatnými vedeckovýskumnými pracoviskami, podieľajú sa na vedeckopopularizačnej
a kultúrno-politickej činnosti a prispievajú k realizácii výsledkov vedeckovýskumných
prác. Postup pri zriaďovaní a zrušovaní vedeckých pracovísk Akadémie upravuje osobitný
zákon.
(2)
Na čele pracoviska je riaditeľ (vedúci), ktorý riadi všetku činnosť pracoviska a
zodpovedá za ňu Prezídiu Akadémie.
(3)
Riaditeľ (vedúci) vedeckého pracoviska je povinný vytvárať podmienky pre širokú účasť
všetkých pracovníkov na riadení vedeckej práce pracoviska (§ 16); za tým účelom aj prejednáva všetky dôležité otázky vo svojom poradnom orgáne (ústavnej
rade) a úzko spolupracuje so spoločenskými organizáciami pôsobiacimi na pracovisku.
§ 20
(1)
Povinnosťou vedeckých pracovníkov Akadémie je v súlade s plánmi vedeckovýskumných
prác tvorivým spôsobom usilovať sa o čo najúčinnejšie riešenie teoreticky závažných
a pre prax dôležitých vedeckých problémov, aktívne vedecky pracovať, neustále rozvíjať
svoje teoretické znalosti i praktické skúsenosti, politicky sa vzdelávať, opierať
sa pri svojej činnosti o kolektív spolupracovníkov; sú aj povinní zúčastňovať sa na
vedeckoorganizačnej práci na svojom pracovisku.
(2)
Povinnosťou riaditeľa (vedúceho) vedeckého pracoviska Akadémie je vytvárať podmienky
pre to, aby každý vedecký pracovník mohol v rámci uložených úloh na svojom pracovisku
plne rozvíjať svoje tvorivé schopnosti a zvyšovať svoju vedeckú kvalifikáciu.
(3)
Práva a povinnosti pracovníkov vedeckých pracovísk Akadémie upravia pracovné poriadky
pracovísk.
(4)
S vedeckými pracovníkmi sa dojednávajú pracovné pomery najdlhšie na dobu 4 rokov,
spravidla na základe konkurzu. Pracovné pomery doterajších vedeckých pracovníkov sa
upravujú podľa zmyslu tohto ustanovenia tým, že Akadémia s nimi uzavrie nové pracovné
zmluvy. Ak nedôjde v lehote určenej Prezídiom Akadémie k dohode o uzavretí novej pracovnej
zmluvy, rozviaže Akadémia z tohto dôvodu pracovný pomer výpoveďou, pokiaľ nedôjde
k jeho ukončeniu iným spôsobom skôr, než je zákonná výpovedná lehota.
Piata hlava
Záverečné ustanovenia
§ 21
Podrobnejšiu úpravu organizácie, vnútorných pomerov Akadémie a právneho postavenia
jej orgánov a organizačných útvarov obsahujú stanovy Akadémie, na ktorých sa uznáša
valné zhromaždenie členov Akadémie a ktoré schvaľuje vláda.
§ 22
Zrušuje sa zákon č. 52/1952 Zb. o Československej akadémii vied v znení zákona č. 53/1957 Zb. a vládne nariadenie
č. 91/1952 Zb., ktorým sa vykonáva zákon o Československej akadémii vied.
§ 23
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.