103/1964 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1976 do 31.07.1979
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 103/1964 Zb. |
| Názov: | Zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 04.06.1964 |
| Dátum vyhlásenia: | 15.06.1964 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.1976 |
| Dátum účinnosti do: | 31.07.1979 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 28/1965 Zb. | Vládna vyhláška o výnimočnom poskytovaní dôchodku niektorým pracujúcim dôchodcom |
| 60/1966 Zb. | Vládna vyhláška o výnimočnom poskytovaní dôchodku niektorým pracujúcim dôchodcom |
| 52/1967 Zb. | Vládna vyhláška, ktorou sa zrušuje vládna vyhláška č. 120/1964 Zb. o úprave dôchodkov niektorých osôb |
| 117/1967 Zb. | Vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, v znení vyhlášky č. 142/1965 Zb. |
| 78/1968 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 108/1964 Zb. o pôsobnosti národných výborov vo veciach sociálneho zabezpečenia |
| 92/1968 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, v znení vyhlášok č. 142/1965 Zb. a č. 117/1967 Zb. |
| 93/1968 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 105/1964 Zb. o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb a o poskytovaní zaopatrovacieho príspevku členom ich rodín |
| 132/1968 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí o zmene a doplnení vyhlášky č. 86/1967 Zb., ktorou sa upravuje uvoľňovanie pracovníkov a ich umiestňovanie a hmotné zabezpečenie v súvislosti s likvidáciou neefektívnych prevádzok a s inými racionalizačnými opatreniami. |
| 180/1968 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, v znení vyhlášok č. 142/1965 Zb., č. 117/1967 Zb. a č. 92/1968 Zb. |
| 181/1968 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 105/1964 Zb. o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb a o poskytovaní zaopatrovacieho príspevku členom ich rodín v znení vyhlášky č. 93/1968 Zb. |
| 76/1970 Zb. | Vyhláška federálneho Ministerstva práce a sociálnych vecí z 9. júla 1970, ktorou sa mení vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, v znení vyhlášok č. 142/1965 Zb.,č. 117/1967 Zb.m č. 92/1968 Zb. a č. 180/1968 Zb. |
| 77/1970 Zb. | Vyhláška federálneho Ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 105/1964 Zb. o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb a o poskytovaní zaopatrovacieho príspevku členom ich rodín, v znení vyhlášok č. 93/1968 Zb. a č. 181/1968 Zb. |
| 2/1971 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o výnimočnom poskytovaní dôchodku niektorým pracujúcim dôchodcom |
| 98/1971 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o zvýšení podpory pri narodení dieťaťa |
| 109/1971 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 105/1964 Zb. o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb a o poskytovaní zaopatrovacieho príspevku členom ich rodín, v znení vyhlášok č. 93/1968 Zb., č. 181/1968 Zb. a č. 77/1970 Zb. |
| 143/1971 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 108/1964 Zb. o pôsobnosti národných výborov vo veciach sociálneho zabezpečenia v znení vyhlášky č. 78/1968 Zb. |
| 100/1972 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o zvýšení prídavkov na deti a výchovného poskytovaných jednotlivo hospodáriacim roľníkom a iným samostatne hospodáriacim osobám |
| 54/1976 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o niektorých zmenách vyhlášky č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa, v znení neskorších predpisov |
| 77/1979 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky, ktorým sa zvyšujú prídavky na deti a výchovné |
| 80/1982 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o zmenách vyhlášky č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa |
| 153/1983 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení vyhláška č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa |
| 74/1984 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa v znení neskorších predpisov |
| 133/1984 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení vyhláška č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa, v znení neskorších predpisov |
| 58/1987 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí ktorou sa ustanovujú ďalšie podrobnosti v nemocenskom zabezpečení družstevných roľníkov a uchádzačov o zamestnanie |
| 150/1988 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa |
| 237/1988 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa |
| 260/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení |
| 261/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa |
| 268/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 76/1957 Ú. l. o prechode z pracovnej neschopnosti do invalidity (čiastočnej invalidity) |
| 141/1965 Zb. | Zákon o niektorých zmenách v sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov |
| 116/1967 Zb. | Zákon o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov |
| 53/1968 Zb. | Zákon o zmenách v organizácii a pôsobnosti niektorých ústredných orgánov |
| 89/1968 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov a zákon o sociálnom zabezpečení |
| 143/1968 Zb. | Ústavný zákon o československej federácii |
| 161/1968 Zb. | Zákon o osobitnom prídavku k dávkam, o zmenách v dôchodkovom zabezpečení účastníkov odboja a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení |
| 207/1968 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o zriadení ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej socialistickej republiky |
| 2/1969 Zb. | Zákon Českej národnej rady o zriadení ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy Českej socialistickej republiky |
| 71/1970 Zb. | Zákon o úprave niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení |
| 133/1970 Zb. | Zákon o pôsobnosti federálnych ministerstiev |
| 98/1971 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o zvýšení podpory pri narodení dieťaťa |
| 106/1971 Zb. | Zákon o zvýšení dôchodkov starodôchodcov a niektorých nízkych dôchodkov v sociálnom zabezpečení |
| 99/1972 Zb. | Zákon o zvýšení prídavkov na deti a výchovného |
| 121/1975 Zb. | Zákon o sociálnom zabezpečení |
| 77/1979 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky, ktorým sa zvyšujú prídavky na deti a výchovné |
| 8/1982 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia o zvýšení materského príspevku a o zmenách v nemocenskom zabezpečení |
| 148/1983 Zb. | Zákon o zjednotení sadzieb nemocenského |
| 57/1984 Zb. | Zákon o niektorých zmenách v nemocenskom zabezpečení pracujúcich |
| 109/1984 Zb. | Zákon o zmenách v nemocenskom zabezpečení |
| 112/1984 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o zvýšení niektorých sociálnych dávok na deti |
| 51/1987 Zb. | Zákon o zmenách v nemocenskom zabezpečení |
| 100/1988 Zb. | Zákon o sociálnom zabezpečení |
| 103/1988 Zb. | Zákon o zmenách v nemocenskom zabezpečení |
| 180/1990 Zb. | Zákon o zmenách predpisov v nemocenskom a sociálnom zabezpečení a materskom príspevku a niektorých ďalších predpisov |
| 306/1991 Zb. | Zákon o zmenách v sociálnom zabezpečení |
| 235/1992 Zb. | Zákon o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení |
| 14/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov |
| 194/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia |
103
ZÁKON
zo 4. júna 1964
o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa
Ústava Československej socialistickej republiky zaručuje všetkým pracujúcim právo
na hmotné zabezpečenie v starobe a pri pracovnej neschopnosti.
Toto právo sa zabezpečuje sústavou sociálneho zabezpečenia, ktoré sa rozvíja v súlade
s možnosťami a potrebami celého národného hospodárstva.
Víťazstvo robotníckej triedy vo februári 1948 umožnilo rozšíriť sociálne zabezpečenie
i na pracujúcich roľníkov. Vznikom a upevňovaním jednotných roľníckych družstiev boli
vytvorené predpoklady, aby sa sociálne zabezpečenie roľníkov neustále zlepšovalo a
približovalo úrovni sociálneho zabezpečenia ostatných pracujúcich. Zákonom č. 32/1962 Zb. boli upravené nároky členov jednotných roľníckych družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia,
pokiaľ ide o zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa, v podstate rovnako
ako pracovníkom v pracovnom pomere. Nároky zo zabezpečenia matky a dieťaťa boli upravené
i pre členov ostatných družstiev.
XII. sjazd Komunistickej strany Československa ustanovil ako hlavnú úlohu celej spoločnosti
ďalší rozvoj poľnohospodárskej výroby a vyrovnanie jej úrovne na úroveň priemyslu.
Vyrovnávanie poľnohospodárstva na úroveň priemyslu sa bude uskutočňovať postupne,
a to v súlade s tým, ako budú družstvá prechádzať na vyššie formy hospodárenia blížiace
sa produktivitou a organizáciou práce, ako aj spôsobom odmeňovania priemyslovým závodom.
Tým sa budú pracovné a životné podmienky družstevných roľníkov približovať podmienkam
v priemysle a bude možné upraviť sociálne zabezpečenie jednotne pre všetkých pracujúcich.
Zákonom č. 56/1964 Zb. bolo sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov ďalej zvýhodnené tým, že sa všetkým
družstevníčkam predĺžila materská dovolenka ako ostatným pracujúcim ženám, prídavky
na deti boli upravené za rovnakých podmienok a v rovnakej výške ako u ostatných pracujúcich
a nárok na nemocenské zo štátnych prostriedkov bol rozšírený v niektorých prípadoch
na členov všetkých družstiev. V dôchodkovom zabezpečení družstevných roľníkov bol
rozšírený počet dôchodkových pásiem.
(Týmto zákonom sa upravuje dôchodkové zabezpečenie členov jednotných roľníckych družstiev
s vyššou úrovňou hospodárenia v podstate rovnako ako pre pracovníkov v pracovnom pomere
a niektoré zásady úpravy dôchodkového zabezpečenia pracovníkov sa vykonávajú i v dôchodkovom
zabezpečení členov ostatných jednotných roľníckych družstiev.)1)
Dávky a služby sociálneho zabezpečenia poskytuje štát. Na čiastočnú úhradu nákladov
sociálneho zabezpečenia prispievajú družstvá.
Jednotné roľnícke družstvá sa podieľajú na vykonávaní sociálneho zabezpečenia.
(Týmto zákonom sa dáva základ pre to, aby s postupným prechodom družstiev na vyššiu
úroveň hospodárenia dosahovali družstevníci na úseku sociálneho zabezpečenia rovnaké
nároky ako ostatní pracovníci a aby sa tým i v sociálnej oblasti postupne odstraňovali
rozdiely medzi poľnohospodárstvom a priemyslom.)1)
Na dosiahnutie týchto cieľov Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky
uznieslo sa na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
Prvá hlava
Úvodné ustanovenia
Rozsah zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa
§ 4
Vznik a zánik zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa
(1)
Zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa členov družstiev vzniká dňom
vzniku členstva v družstve a zaniká dňom, ktorým zaniklo členstvo v družstve.
(3)
Družstevníci, ktorých pracovná činnosť v družstve je tak malého rozsahu, že po prevažnú
časť roku nedosahujú na peňažných pracovných odmenách ani sumu 120 Kčs mesačne alebo
po prevažnú časť roku neodpracujú v mesiaci ani osem pracovných dní, sú zo zabezpečenia
v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa vyňatí; služby a dávky sociálnej starostlivosti
sa im však poskytujú.
Druhá hlava
§ 5
Liečebno-preventívna starostlivosť
Družstevníkom a ich rodinným príslušníkom sa poskytuje liečebno-preventívna starostlivosť
za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako pracovníkom.
DRUHÁ ČASŤ
ZABEZPEČENIE V CHOROBE A ZABEZPEČENIE MATKY A DIEŤAŤA
Prvá hlava
Dávky zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa
§ 6
Dávky zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa sú:
A. zo zabezpečenia v chorobe:
1.
peňažné dávky:
a)
nemocenské,
b)
podpora pri ošetrovaní člena rodiny,
c)
pohrebné;
2.
vecné dávky:
kúpeľná starostlivosť;
B. zo zabezpečenia matky a dieťaťa:
a)
vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve,
b)
peňažná pomoc v materstve,
c)
podpora pri narodení dieťaťa,
d)
prídavky na deti;
Prvý diel
Zabezpečenie v chorobe
§ 7
Základné ustanovenie
Dávky zo zabezpečenia v chorobe sa poskytujú členom všetkých družstiev.
Nemocenské
§ 8
(1)
Nemocenské patrí namiesto pracovnej odmeny, ak člen družstva (§ 7) bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne neschopným na výkon svojej doterajšej
činnosti v družstve. Za neschopného na výkon činnosti v družstve sa považuje vždy
člen družstva prijatý do ústavnej starostlivosti v zariadení liečebno-preventívnej
starostlivosti.
(2)
Nemocenské sa poskytuje od prvého dňa dočasnej neschopnosti na výkon činnosti v družstve
pre chorobu alebo úraz (ďalej len „pracovná neschopnosť“) do skončenia pracovnej neschopnosti
alebo do uznania invalidity (čiastočnej invalidity). Nemocenské sa však poskytuje
najdlhšie po čas jedného roku od začiatku pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporná
doba“).
(3)
Pri novej pracovnej neschopnosti sa započítavajú do podpornej doby aj predchádzajúce
obdobia pracovnej neschopnosti, pokiaľ spadajú do času jedného roku pred vznikom novej
pracovnej neschopnosti. Tieto obdobia sa však nezapočítajú, ak
a)
výkon práce v družstve alebo v predchádzajúcom pracovnom pomere trval aspoň 6 mesiacov
od skončenia poslednej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo
b)
nová pracovná neschopnosť bola spôsobená pracovným úrazom (chorobou z povolania).
Do podpornej doby sa takisto nezapočítava predchádzajúce obdobie pracovnej neschopnosti
spôsobené pracovným úrazom (chorobou z povolania).
(4)
Nemocenské sa môže poskytovať i po uplynutí podpornej doby, ak možno podľa vyjadrenia
okresnej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia očakávať, že člen družstva nadobudne
v krátkom čase pracovnú schopnosť; takto však možno poskytovať nemocenské najdlhšie
po čas jedného roku od uplynutia podpornej doby.
(5)
Pri kúpeľnej starostlivosti patrí nemocenské, pokiaľ sa táto starostlivosť poskytuje
v čase pracovnej neschopnosti.
(6)
Nemocenské patrí namiesto pracovnej odmeny aj po čas karantény nariadenej podľa predpisov
o boji proti prenosným chorobám.
§ 9
(1)
Nemocenské sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny člena družstva, najviac však
zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej
odmeny (ďalej len „priemerná denná pracovná odmena"). Základom pre výpočet priemernej
dennej pracovnej odmeny je príjem z pracovnej činnosti, ktorý člen družstva dosiahol
v období, ktoré ustanovia vykonávacie predpisy, pred vznikom pracovnej neschopnosti
alebo pred nariadením karantény.
(2)
Nemocenské patrí za pracovné dni a za sviatky, za ktoré sa poskytuje pracovníkom
náhrada mzdy.
§ 10
(1)
Výška nemocenského za pracovný deň je:
| pri pracovnej činnosti v družstve | z priemernej dennej pracovnej odmeny |
| do jedného roka | 60 % |
| nad jeden rok do 5 rokov | 70 % |
| nad 5 rokov do 10 rokov | 80 % |
| nad 10 rokov | 90 % |
(2)
Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti výška nemocenského však je:
| pri pracovnej činnosti v družstve | z priemernej dennej pracovnej odmeny |
| do jedného roka | 50 % |
| nad jeden rok do 5 rokov | 60 % |
| nad 5 rokov do 10 rokov | 65 % |
| nad 10 rokov | 70 % |
Na základe tejto zmeny sa v odseku 3 v druhej vete sadzba 80 % nahrádza sadzbou 90
%.
(3)
Ak by nemocenské určené podľa predchádzajúcich odsekov bolo menej ako 16 Kčs denne,
poskytuje sa v sume 16 Kčs denne. Ak však presahuje táto suma 80 % priemernej dennej
pracovnej odmeny, poskytuje sa nemocenské vo výške 80 % tejto odmeny.
§ 11
Slobodnému, ovdovenému alebo rozvedenému členovi družstva, ktorý neplní voči nikomu
vyživovaciu povinnosť, patrí za pracovné dni, v ktorých je v ústavnom ošetrovaní alebo
v ktorých sa mu poskytuje kúpeľná starostlivosť, pri ktorej má nárok na nemocenské,
len polovica nemocenského určeného podľa predchádzajúcich ustanovení.
§ 12
Požívateľovi starobného, invalidného alebo osobného dôchodku, ktorému sa pri pracovnej
činnosti v družstve dôchodok naďalej vypláca, patrí nemocenské pri pracovnej neschopnosti
len vtedy, ak bol v družstve pracovne činný po čas aspoň troch mesiacov bezprostredne
pred vznikom pracovnej neschopnosti. Nemocenské sa poskytuje pri tej istej pracovnej
neschopnosti najdlhšie po čas 60 pracovných dní, pri viacerých pracovných neschopnostiach
najdlhšie po čas 60 pracovných dní v jednom kalendárnom roku. Tieto obmedzenia neplatia,
ak pracovná neschopnosť vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania).
§ 13
Nemocenské sa nemôže priznať za čas predo dňom, keď sa predpísaným spôsobom zistila
pracovná neschopnosť. Ak však pracovná neschopnosť nastala skôr, než bola takto zistená,
prizná sa nemocenské najdlhšie za tri pracovné dni naspäť; podmienkou je, že včasné
zistenie pracovnej neschopnosti bolo znemožnené z vážnych dôvodov.
§ 14
(1)
Nemocenské sa môže pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu zvýšiť až do
výšky priemernej dennej pracovnej odmeny, z ktorej sa nemocenské určilo, najviac však
do sumy 100 Kčs za pracovný deň; zvýšenie sa môže priznať najskôr od začiatku druhého
mesiaca trvania tejto pracovnej neschopnosti a môže sa poskytovať po čas, po ktorý
je člen družstva práceneschopným pre aktívnu tuberkulózu, najdlhšie však do skončenia
výplaty nemocenského. Pri rozhodovaní o zvýšení nemocenského sa prizerá na celkové
zdravotné a sociálne pomery chorého člena družstva a jeho rodiny.
(2)
Po čas ústavného ošetrovania môže sa však vyplácať zvýšené nemocenské, len ak má
člen družstva aspoň jedno nezaopatrené dieťa.
§ 15
(1)
Nárok na nemocenské nemá, kto si privodil pracovnú neschopnosť
a)
v úmysle vylákať nemocenské alebo
b)
zavinenou účasťou v ruvačke alebo
c)
ako bezprostredný následok svojej opilosti alebo
d)
pri spáchaní úmyselného trestného činu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody,
ktorého horná hranica presahuje jeden rok.
(2)
Ak má člen družstva rodinných príslušníkov, môže sa im v týchto prípadoch vyplácať
nemocenské až do výšky troch štvrtín; ak nemá rodinných príslušníkov, môže sa v prípadoch
uvedených v odseku 1 písm. b) až d) vyplácať nemocenské až do výšky polovice.
(3)
Ak poruší člen družstva predpisy o hlásení pracovnej neschopnosti a o správaní sa
a životospráve chorých vydané orgánmi štátnej zdravotníckej správy, môže sa nemocenské
dočasne znížiť alebo odňať; ak však má člen družstva rodinných príslušníkov, môže
sa nemocenské len znížiť, a to najviac o štvrtinu.
§ 16
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny
(1)
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny patrí za podmienok ďalej ustanovených členovi
družstva (§ 7), ktorý nemôže pracovať, pretože musí
1.
ošetrovať choré dieťa mladšie ako 10 rokov alebo
2.
sa starať o dieťa mladšie ako 10 rokov z toho dôvodu, že
a)
detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti dieťa inak je, alebo škola,
do ktorej chodí, bola uzavretá na základe nariadenia príslušných orgánov, alebo
b)
dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v starostlivosti detského výchovného zariadenia
alebo dochádzať do školy alebo
c)
osoba, ktorá inak o dieťa sa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa (karanténne
opatrenie) alebo porodila, a preto sa nemôže o dieťa starať, alebo
3.
ošetrovať iného chorého člena rodiny, ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutne
ošetrovanie inou osobou.
(2)
Podmienkou pre poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny je, že dieťa alebo
chorý člen rodiny žije s členom družstva v spoločnej domácnosti a že v domácnosti
nie je nikto iný, kto by samohol o dieťa starať alebo chorého ošetroovať; ak ide o
ošetrovanie chorého dieťaťa alebo iného chorého člena rodiny, je ďalšou podmienkou,
že nie je možné alebo vhodné umiestniť chorého v nemocnici.
(3)
Podpodra pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytuje najviac po dobu troch pracovných
dní, pokiaľ potreba ošetrovania v nich trvá; poskytovanie možno predĺžiť až o ďalšie
tri pracovné dni, ak sa nedala počas prvých troch pracovných dní obstarať potrebná
starostlivosť.
(4)
Členovia družstva, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do
skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, môže sa poskytovanie podpory
priznanej podľa odsekov 1 až 3 ďalej predĺžiť, avšak doba poskytovania nesmie v tom
istom prípade ošetrovania (starostlivosti) prevýšiť 12 pracovných dní.
(5)
O ustanovení podpory a o jej sadzbách platia obdobne predpisy o nemocenskom.
(6)
V tom istom prípade ošetrovania (starostlivosti) patrí podpora len raz a len jednému
oprávnenému.
(7)
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny nepatrí, pokiaľ ošetrovanie člena rodiny spadá
do doby, za ktorú člen družstva nemá nárok na pracovnú odmenu z inej príčiny.
§ 17
Pohrebné
(1)
Ak zomrel družstevník, patrí jeho pozostalým, ktorí vypravili pohreb, pohrebné v
sume 1 000 Kčs. Pozostalými sú manžel (manželka), druh (družka), deti, rodičia, starí
rodičia, súrodenci, svokor, svokra, tesť, testiná, zať a nevesta.
(2)
Ak vypravil pohreb niekto iný než pozostalý, patrí mu pohrebné až do výšky preukázaných
výdavkov, najviac však v sume 1 000 Kčs. Pohrebné však nepatrí, ak bol pohreb vypravený
na základe záväzku vyplývajúceho zo zmluvy alebo na základe úradnej povinnosti.
(3)
Ak družstevník vypravil pohreb svojmu rodinnému príslušníkovi, patrí mu pri úmrtí
rodinného príslušníka vo veku do dvoch rokov pohrebné vo výške 200 Kčs, pri úmrtí
rodinného príslušníka vo veku do desiatich rokov pohrebné vo výške 500 Kčs a pri úmrtí
rodinného príslušníka vo veku nad desať rokov pohrebné vo výške 800 Kčs.
§ 18
Kúpeľná starostlivosť
(1)
Družstevníkom a ich rodinným príslušníkom sa môže poskytnúť kúpeľná starostlivosť
za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako pracovníkom.
(2)
Kúpeľná starostlivosť sa poskytuje družstevníkom a ich rodinným príslušníkom na účet
sociálneho zabezpečenia v zariadeniach kúpeľnej starostlivosti štátnej zdravotníckej
správy.
Druhý diel
Zabezpečenie matky a dieťaťa
§ 19
Dávky zo zabezpečenia matky a dieťaťa sa poskytujú členom všetkých družstiev.
Prvý oddiel
§ 19a
Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve
(1)
Družstevníčke, ktorá vykonávala prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá
podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť, a je preto v tehotnosti dočasne prevedená
na inú prácu, pri ktorej dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako na doterajšej
práci, patrí vyrovnávací príspevok.2)
(2)
Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne o matkách do konca deviateho mesiaca
po pôrode.
(3)
Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve sa poskytuje vo výške rozdielu medzi
priemerným pracovným príjmom, ktorý družstevníčka dosiahla v období ustanovenom vykonávacími
predpismi pred prevedením na inú prácu, a pracovným príjmom, ktorý dosahuje v jednotlivých
kalendárnych mesiacoch po tomto prevedení. Na pokles pracovného príjmu, ktorý družstevníčke
vznikol skrátením jej pracovného úväzku, sa neprihliada; taktiež sa neprihliada na
sumy príjmu presahujúce v priemere 100 Kčs za pracovný deň.
(4)
Vyrovnávací príspevok sa poskytuje za dobu, za ktorú družstevníčka má po prevedení
na inú prácu nárok na pracovnú odmenu alebo na jej náhradu; v tehotnosti sa poskytuje
najdlhšie do nástupu materskej dovolenky a po ukončení materskej dovolenky najdlhšie
do konca deviateho mesiaca po pôrode.
(5)
Vyrovnávací príspevok nepatrí, ak družstevníčka po prevedení na inú prácu neodpracovala
bez vážnych dôvodov v kalendárnom mesiaci aspoň osem pracovných dní.
(6)
Ministerstvo práce a sociálnych vecí3) po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy a s Ústrednou radou odborov
vydá podrobnejšie predpisy o vyrovnávacom príspevku, najmä o tom, ako sa zisťuje a
vypočítava pracovný príjem, podľa ktorého sa určuje vyrovnávací príspevok.
Druhý oddiel
Materská dovolenka a peňažná pomoc v materstve
§ 20
(1)
Družstevníčkam patrí v čase tehotnosti a materstve v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou
o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 26 týždňov. Po jej uplynutí sa družstevníčkam
na prehĺbenie materskej starostlivosti o dieťa zaručuje právo na ďalšiu materskú dovolenku
až do času, keď dieťa dosiahne vek jedného roku.4)
(2)
Družstevníčky sú v tehotnosti a materstve po čas materskej dovolenky a v niektorých
prípadoch i po časť ďalšej materskej dovolenky zabezpečené peňažnou pomocou v materstve
z prostriedkov sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov za podmienok a v rozsahu
ustanovených v tomto zákone.
(3)
Peňažná pomoc v materstve patrí namiesto pracovnej odmeny, prípadne namiesto nemocenského
družstevníčke, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270
dní na sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov. Do tejto doby sa započítavajú
aj skoršie obdobia, v ktorých družstevníčka v posledných dvoch rokoch pred pôrodom
a)
bola zúčastnená na nemocenskom poistení podľa predpisov platných pre pracovníkov
alebo členov výrobných družstiev,
b)
bola zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení umelcov alebo dôchodkovom poistení jednotlivo
hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb,
c)
bola zúčastnená na nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách,
d)
bola zúčastnená na zabezpečení dôchodcov v chorobe,
e)
poberala po skončení zabezpečenia (poistenia, starostlivosti) nemocenské alebo peňažnú
pomoc v materstve,
f)
študovala po skončení povinnej školskej dochádzky na škole poskytujúcej stredné,
vyššie alebo vysokoškolské vzdelanie,
g)
bola po skončení zamestnania, členstva vo výrobnom družstve, školskej dochádzky alebo
štúdia vedená v evidencii národného výboru ako uchádzačka o zamestnanie.
(4)
Pokiaľ sa doby uvedené v predchádzajúcom odseku navzájom časove kryjú, započítajú
sa len raz.
(5)
Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá bola v posledných dvoch rokoch
pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na dôchodkovom zabezpečení (poistení, starostlivosti)
podľa predchádzajúcich odsekov, ak jej trvá ochranná lehota z jej skoršieho zabezpečenia
v chorobe (§ 37) ešte začiatkom štvrtého týždňa pred očakávaným alebo skutočným dňom pôrodu alebo
ak až do tohto času poberá nemocenské z tohto zabezpečenia v chorobe.
(6)
Tehotným ženám a dojčiacim matkám prideľuje družstvo ľahšie práce primerané ich stavu
podľa odporučenia lekára.
§ 21
(1)
Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, po dobu
26 týždňov materskej dovolenky; spravidla sa poskytuje od začiatku štvrtého týždňa
pred očakávaným dňom pôrodu, nie však skôr ako od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto
dňom.
(2)
Družstevníčka, ktorá vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako štyri týždne,
pretože pôrod nastal skôr, ako lekár určil, alebo preto, že jej lekár povolil so zreteľom
na jej zdravotný stav a pracovné podmienky ďalej pracovať, poskytne sa peňažná pomoc
v materstve až do uplynutia 26 týždňov od nástupu materskej dovolenky. Ak však vyčerpá
družstevníčka z materskej dovolenky menej ako štyri týždne pred pôrodom z iných dôvodov,
poskytne sa jej peňažná pomoc v materstve len do uplynutia 22 týždňov odo dňa pôrodu.
(3)
V prípadoch uvedených v § 20 ods. 5 sa peňažná pomoc v materstve poskytuje od začiatku štvrtého týždňa pred pôrodom.
§ 22
(1)
Peňažná pomoc v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky
zistenej spôsobom uvedeným pri nemocenskom (§ 9) za obdobie ustanovené vykonávacími predpismi predo dňom, keď prestala pracovať pre
tehotnosť alebo materstvo, najviac však zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu
naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny. Ak družstevníčka bola v čase
tehotnosti prevedená na inú prácu zo zdravotných dôvodov alebo ak jej bol z týchto
dôvodov skrátený pracovný úväzok, je základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej
odmeny, ak je to pre ňu priaznivejšie, príjem z pracovnej činnosti za ustanovené obdobie
pred touto zmenou.
(2)
Peňažná pomoc v materstve patrí za pracovné dni a za sviatky, za ktoré sa poskytuje
pracovníkom náhrada mzdy.
(3)
Výška peňažnej pomoci v materstve je 90 % priemernej dennej pracovnej odmeny.
§ 23
Ak družstevníčka súčasne porodí dve alebo viac detí, poskytuje sa jej peňažná pomoc
v materstve aj po vyčerpaní doby ustanovenej v § 21, pokiaľ sa ďalej stará aspoň o dve z novonarodených detí, najdlhšie však do dňa,
keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.
§ 24
Družstevníčke, ktorá je nevydatá, ovdovelá, rozvedená alebo z iných vážnych dôvodov
osamelá, okrem pracovných príjmov nemá inak zabezpečenú obživu a ani nežije s druhom,
poskytuje sa peňažná pomoc v materstve, pokiaľ sa stará o novonarodené dieťa, aj po
vyčerpaní doby určenej v § 21, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.
§ 25
(1)
Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá do svojej trvalej starostlivosti
nahrádzajúcej materskú starostlivosť prevzala dieťa, ktoré jej bolo zverené rozhodnutím
príslušnych orgánov na neskoršie osvojenie, alebo dieťa, ktorého matka zomrela; podmienky
pre nárok na peňažnú pomoc v materstve musia sa v tomto prípade splniť ku dňu prevzatia
dieťaťa.
(2)
V prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku sa peňažná pomoc v materstve poskytuje
po dobu, po ktorú sa družstevníčka o dieťa po jeho prevzatí stará, najdlhšie však
po dobu 22 týždňov a nie dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši sedem mesiacov života.
Výška peňažnej pomoci v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky
za obdobie, ustanovené vykonávacími predpismi, pred prevzatím dieťaťa.
§ 26
(1)
Ak dieťa bolo prevzaté zo zdravotných dôvodov do starostlivosti dojčenského ústavu
alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti a družstevníčka
zatiaľ začala pracovať, preruší sa po čas pracovnej činnosti poskytovanie peňažnej
pomoci v materstve podľa predchádzajúcich ustanovení. Odo dňa, kedy družstevníčka
prevzala dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, pokračuje
sa v poskytovaní peňažnej pomoci v materstve až do vyčerpania celkového nároku, nie
však dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši vek jedného roku. Poskytovanie peňažnej pomoci
v materstve možno so súhlasom okresného národného výboru prerušiť s tými istými účinkami
aj vtedy, ak sa družstevníčka podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie o dieťa
starať pre závažné dlhodobé ochorenie, pre ktoré je práceneschopná, a ak dieťa muselo
byť z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového
zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti.
(2)
Družstevníčke, ktorá sa prestala starať o narodené dieťa a toto dieťa bolo preto
zverené do rodinnej alebo ústavnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,
ako aj družstevníčke, ktorej dieťa je v ústavnej starostlivosti z iných dôvodov, než
ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, nepatrí peňažná pomoc v materstve za dobu,
po ktorú sa o dieťa nestará; táto doba sa však započítava do celkovej doby, po ktorú
by jej peňažná pomoc v materstve inak patrila. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve
družstevníčke, ktorá dieťa porodila, nemôže sa však skončiť pred uplynutím dvanástich
týždňov od nástupu materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa
pôrodu.
(3)
Ak sa dieťa narodilo mŕtve, poskytuje sa družstevníčke peňažná pomoc v materstve
po čas 12 týždňov od nástupu materskej dovolenky; jej poskytovanie sa však nemôže
skončiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(4)
Ak dieťa zomrelo v čase, keď družstevníčke patrí peňažná pomoc v materstve, poskytuje
sa jej táto pomoc ešte po čas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, nie však dlhšie
ako do vyčerpania celkového nároku; poskytovanie peňažnej pomoci v materstve družstevníčke,
ktorá dieťa porodila, nemôže sa však skončiť pred uplynutím 12 týždňov od nástupu
materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
§ 27
(1)
Po čas, po ktorý patrí družtevníčke podľa § 21, § 25 ods. 2 a § 26 peňažná pomoc v materstve, má družstevníčka nárok na materskú dovolenku.
(2)
Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 12 týždňov a nemôže
sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(3)
Po uplynutí materskej dovolenky má družstevníčka, ktorá porodila dieťa alebo ho prevzala
do svojej trvalej starostlivosti nahradzujúcej materskú starostlivosť, nárok na ďalšiu
materskú dovolenku, ak o ňu v záujme prehĺbenia starostlivosti o dieťa požiada, a
to až do dňa, keď dieťa dosiahne vek jedného roku. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu,
o aký družstevníčka žiada, spravidla však vždy najmenej na čas jedného mesiaca.
(4)
Nárok na materskú dovolenku a ďalšiu materskú dovolenku v určenom rozsahu majú i
družstevníčky, ktoré nezískali nárok na peňažnú pomoc v materstve.
(5)
Po čas materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky nemá družstevníčka nárok
na pracovnú odmenu.
Tretí oddiel
Podpora pri narodení dieťaťa
§ 28
Ak porodí družstevníčka alebo rodinná príslušníčka družstevníka, patrí jej na každé
narodené dieťa podpora vo výške 1000 Kčs.5) Manželke alebo družke zomretého družstevníka patrí podpora pri narodení dieťaťa z
jeho zabezpečenia aj vtedy, ak pôrod nastal v dobe 300 dní od jeho úmrtia.
Štvrtý oddiel
Súbeh nárokov na dávky zabezpečenia v chorobe a na dávky zabezpečenia matky a dieťaťa
§ 29
(1)
Za čas, po ktorý sú splnené podmienky ako pre nárok na nemocenské, tak pre nárok
na peňažnú pomoc v materstve podľa tohto zákona, patrí len peňažná pomoc v materstve.
(2)
Ak oprávnený spĺňa podmienky ako pre nárok na dávku zabezpečenia v chorobe alebo
na vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve alebo na peňažnú pomoc v materstve
podľa tohto zákona, tak pre nárok na obdobnú dávku z nemocenského poistenia podľa
predpisov platných pre pracovníkov, patrí nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena
rodiny, vyrovnávací príspvevok v tehotnosti a materstve a peňažná pomoc v materstve
samostatne ako zo zabezpečenia v chorobe alebo zo zabezpečenia matky a dieťaťa podľa
tohto zákona, tak z nemocenského poistenia podľa predpisov platných pre pracovníkov;
úhrn peňažných dávok za pracovný deň nesmie byť pritom vyšší, ako keby boli vymerané
zo sumy 100 Kčs denne, odpočíta sa suma presahujúca 100 Kčs od priemernej dennej pracovnej
odmeny pri výpočte dávok zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa podľa
tohto zákona. Pohrebné a podpora pri narodení dieťaťa patria len raz, a to podľa predpisov
platných pre pracovníkov.
Piaty oddiel
Prídavky na deti
§ 30
Podmienky nároku
(1)
Prídavky na deti patria za kalendárny mesiac družstevníkovi, ak
a)
má nezaopatrené deti (§ 31) a
b)
odpracoval v tomto kalendárnom mesiaci aspoň 20 pracovných dní v rozsahu zodpovedajúcom
pracovnému úväzku určenému v stanovách alebo v pracovnom poriadku; ak nemohol družstevník
túto pracovnú podmienku splniť z príčin, ktoré nezavinil, považuje sa za splnenú,
ak odpracoval v posledných 12 kalendárnych mesiacoch aspoň 240 pracovných dní, a ak
ide o družstevníka, ktorý sa stal členom družstva počas roku, aspoň pomerný diel tohto
počtu pracovných dní pripadajúci na čas členstva v družstve.
(2)
Prídavky na deti patria, ak sú splnené ostatné podmienky, aj družstevníkovi so zmenenou
pracovnou schopnosťou alebo družstevníčke, ktorá sa stará aspoň o jedno nezaopatrené
dieťa a je inak osamelá, ak odpracovali aspoň 10 pracovných dní v rozsahu zodpovedajúcom
pracovnému úväzku určenému v stanovách alebo v pracovnom poriadku; ak nemohli túto
podmienku splniť z príčin, ktoré nezavinili, považuje sa za splnenú, ak odpracovali
v posledných 12 kalendárnych mesiacoch aspoň 120 pracovných dní, a ak ide o družstevníka
(družstevníčku), ktorý sa stal členom družstva počas roku, aspoň pomerný diel tohto
počtu pracovných dní pripadajúci na čas členstva v družstve.
(3)
Odpracovaným dňom sa kladú na roveň
a)
dni, za ktoré sa poskytuje nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny alebo
peňažná pomoc v materstve,
b)
dni výkonu verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom
záujme, dni služby v ozbrojených silách vrátane potrebného pracovného voľna poskytovaného
v súvislosti s touto službou a ostatné dni, za ktoré sa podľa platných predpisov poskytuje
pracovníkom náhrada mzdy, prípadne mzda, ako aj doba, za ktorú pri dôležitých osobných
prekážkach v práci náhrada mzdy nepatrí len preto, že pracovník nespĺňa požadovanú
podmienku doby zamestnania,
c)
dni kúpeľnej starostlivosti,
d)
dni starostlivosti o dieťa vo veku do 10 rokov alebo ošetrovania chorého člena rodiny
(§ 16) po uplynutí doby, po ktorú sa poskytuje podpora pri ošetrovaní člena rodiny,
e)
iné dni ustanovené vo vykonávacích predpisoch.
(4)
Družstevníkovi povolanému do služby v ozbrojených silách patria na nezaopatrené deti,
ak sú splnené ostatné podmienky, prídavky na deti, ak bol zúčastnený na sociálnom
zabezpečení v čase nástupu služby alebo v čase, keď bol povolaný na výkon služby,
alebo ak v čase, keď bol povolaný na výkon služby, mal zachované nároky zo zabezpečenia
v chorobe.
§ 31
Nezaopatrené deti
(1)
Za nezaopatrené deti sa považujú deti (i osvojené) družstevníka alebo jeho manžela,
pokiaľ sa zdržujú na území Československej socialistickej republiky, a to do skončenia
povinnej školskej dochádzky. Vykonávacie predpisy ustanovia, za akých podmienok sa
poskytujú prídavky na deti aj na vnukov, súrodencov a chovancov a na deti, ktoré sa
zdržujú v cudzine.
(2)
Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do dovŕšenia 26. roku veku,
sa deti uvedené v predchádzajúcom odseku považujú za nezaopatrené, ak nemajú vlastný
hrubý príjem vyšší ako 620 Kčs za kalendárny mesiac a ak
a)
sústavne sa pripravujú na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom alebo
b)
nemôžu sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo
sú pre telesnú či duševnú chybu trvale práceneschopné a ak nepoberajú z týchto dôvodov
invalidný dôchodok.
§ 32
Prídavky na deti sa neposkytujú na deti družstevníka, na ktoré patrí výchovné podľa
tohto zákona alebo podľa iných predpisov o dôchodkovom zabezpečení.
§ 33
(1)
Prídavky na to isté dieťa patria len raz, a to aj vtedy, ak podmienky sú splnené
u viacerých družstevníkov. V tom prípade poskytnú sa prídavky zo zabezpečenia v chorobe
a zo zabezpečenia matky a dieťaťa družstevníka, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení.
Ak je táto podmienka splnená u niekoľkých družstevníkov a ak sa nedohodnú o tom, komu
sa majú prídavky poskytovať, patria prednostne matke.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pri súbehu prídavkov na deti podľa tohto zákona a prídavkov
na deti z iných sústav zabezpečenia alebo výchovného patriaceho podľa predpisov o
materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl.
§ 34
(1)
Prídavky na deti družstevníkov mesačne sú
| na jedno dieťa | 90 Kčs |
| na dve deti | 430 Kčs |
| na tri deti | 880 Kčs |
| na štyri deti | 1280 Kčs |
a zvyšujú sa za každé ďalšie dieťa o 240 Kčs mesačne.
(2)
Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia
invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k prídavkom naň príplatok
vo výške 300 Kčs mesačne; podmienkou pri tom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave
pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.
(3)
Ak sa počas kalendárneho mesiaca splnia podmienky pre zmenu výšky prídavkov na deti,
patria za celý mesiac vyššie prídavky na deti.
§ 35
Výplata prídavkov na deti
(1)
Prídavky na deti sa vyplácajú vždy za celý mesiac, a to mesačne pozadu tomu, zo zabezpečenia
ktorého boli priznané; ak má však dieťa v priamom zaopatrení niekto iný, vyplácajú
sa jemu. Prídavky na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia)
pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov než z dôvodov liečenia, vyplácajú
sa tomuto ústavu.
(2)
Ak sa majú prídavky na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom,
rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé
dieťa; pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore.
Tretí diel
Spoločné ustanovenia pre dávky zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa
§ 36
Rodinní príslušníci
(1)
Za rodinných príslušníkov družstevníka sa pre nárok na peňažné a vecné dávky zabezpečenia
v chorobe a na dávky zabezpečenia matky a dieťaťa považujú:
a)
manželka (manžel),
b)
deti do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom do dosiahnutia veku 26 rokov,
ak sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce povolanie alebo
sú pre chorobu alebo telesnú či duševnú chybu trvale práceneschopné.
(2)
Rovnaké nároky ako rodinní príslušníci majú, pokiaľ sú výživou prevažne odkázaní
na družstevníka:
a)
chovanci, vnuci a súrodenci do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom do dosiahnutia
veku 26 rokov, ak sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce
povolanie alebo sú pre chorobu alebo telesnú či duševnú chybu trvale práceneschopné,
b)
rodičia, starí rodičia, svokor a svokra, tesť a testiná,
c)
sestra alebo dcéra, ktorá vedie ovdovenému alebo rozvedenému družstevníkovi domácnosť,
pokiaľ sa v nej stará o jeho dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky,
d)
družka, pokiaľ žije s družstevníkom v spoločnej domácnosti aspoň tri mesiace.
(3)
Rovnaké nároky má aj bývalá manželka (manžel) družstevníka, pokiaľ družstevník má
voči nej vyživovaciu povinnosť.
(4)
Osoby uvedené v predchádzajúcich odsekoch nemajú nároky ako rodinní príslušníci,
ak sú samy zabezpečené v chorobe alebo v materstve podľa tohto zákona alebo sú poistené
či zabezpečené (zaopatrené) podľa iných predpisov.
§ 37
Ochranná lehota
(1)
Dávky zabezpečenia v chorobe a dávky zabezpečenia matky a dieťaťa patria tiež, ak
sa podmienky rozhodné pre ich priznanie splnili v čase, po ktorý sa poskytuje nemocenské
alebo peňažná pomoc v materstve alebo v ochrannej lehote.
(2)
Ochranná lehota je 42 dní od zániku zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a
dieťaťa, prípadne od vyňatia z neho; ak však družstevník bol účastný na zabezpečení
v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa po kratší čas, je ochranná lehota len tento
kratší čas. Ochranná lehota pre ženy, ktorých zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie
matky a dieťaťa zaniklo v čase tehotnosti, je vždy šesť mesiacov.
(3)
Ak vznikne v ochrannej lehote zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa
podľa tohto zákona znova, pripočíta sa ochranná lehota získaná novým zabezpečením
k nevyčerpanému zvyšku skoršej ochrannej lehoty až do najvyššej výmery 42 dní. Vznikom
nároku z nemocenského poistenia, prípadne zabezpečenia podľa iných predpisov ochranná
lehota zaniká.
Štvrtá hlava
Zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa učňov
§ 88
(1)
Rozsah, podmienky a výška nárokov zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky
a dieťaťa učňov, ktorí sú v učebnom pomere k družstvu, spravujú sa predpismi platnými
pre ostatných učňov.
(2)
Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny učňa, podľa ktorej sa určuje
výška peňažných dávok zabezpečenia v chorobe a peňažnej pomoci v materstve, je peňažná
odmena patriaca podľa predpisov o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov6), ktorí sú v učebnom pomere k družstvu; ak vznikla pracovná neschopnosť v čase, keď
sa skončilo prípravné obdobie učňa, je základom zárobok dosiahnutý v období odborného
rozvoja.
Šiesta hlava
Spoločné ustanovenia o dávkach
§ 90
Povinnosti oprávnených osôb
(1)
Ak bol príjemca dávky alebo iný oprávnený vyzvaný, aby osvedčil okolnosti rozhodné
pre výplatu dávky alebo jej výšku, je povinný výzve vyhovieť; ak tak neurobí v určenej
lehote, môže sa výplata dávky zastaviť, ak oprávnený bol vo výzve upozornený na tieto
následky.
(2)
Príjemca dávky alebo iný oprávnený je povinný ohlásiť do 8 dní zmeny v skutočnostiach
rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu. Ak neohlási požívateľ
starobného dôchodku opätovné začatie pracovnej činnosti v družstve alebo inej zárobkovej
činnosti, nemá nárok na zvýšenie dôchodku za čas, po ktorý nesplnil ohlasovaciu povinnosť;
tým nie je dotknutá jeho povinnosť vrátiť dávky prijaté neprávom (§ 91 ods. 2).
(3)
Výplata dávky podmienenej nepriaznivým zdravotným stavom môže byť zastavená, ak sa
občan, ktorého zdravotný stav treba zistiť, nepodrobí lekárskemu vyšetreniu napriek
tomu, že bol upozornený na možné zastavenie výplaty dávky.
§ 91
Zmeny dávky a jej vrátenie
(1)
Ak zanikne nárok na dávku alebo ak sa zistí dodatočne, že dávka bola priznaná neprávom
alebo v nesprávnej výške, alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodné pre výšku dávky
alebo jej výplatu, dávka sa odníme, zvýši, zníži alebo sa jej výplata zastaví. Odňatie,
zníženie a zastavenie výplaty dávky sa vykoná odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým
uplynulo obdobie, za ktoré bola už vyplatená. Zvýšenie dávky nesprávne vymeranej sa
vykoná odo dňa, od ktorého zvýšenie patrí.
(2)
Príjemca dávky, ktorý vedome spôsobil, že dávka bola vyplatená neprávom alebo v nesprávnej
výške, je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej
výške; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť alebo
nesplnil niektorú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi
alebo ak vedome prijímal dávku vyplácanú neprávom alebo v nesprávnej výške. O povinnosti
vrátiť preplatok rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o zmene alebo odňatí
dávky alebo jej časti. Rozhodnutie o preplatku na dávke zo zabezpečenia v chorobe
alebo zo zabezpečenia matky a dieťaťa schvaľuje okresný národný výbor. Sumy neprávom
prijaté môžu sa zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo z
pracovnej odmeny oprávneného; pritom platia obdobne predpisy o sumách, ktoré nemožno
postihnúť pri výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.7)
§ 93
Výplata dávok inej osobe
(1)
Keby sa výplatou dávky oprávnenému zrejme nedosiahol účel, ktorému má dávka slúžiť,
alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je povinný vyživovať, miestny národný
výbor jeho bydliska na návrh manžela alebo opatrovníka detí alebo z vlastného podnetu
určí občana, ktorému sa má dávka vyplácať namiesto oprávnenému; príjemca dávky je
povinný použiť ju len na prospech oprávneného a osôb, ktoré je oprávnený povinný vyživovať.
Miestny národný výbor sleduje a dozerá, či príjemca dávky túto povinnosť plní.
§ 95
Prechod nároku pri úmrtí oprávneného
(1)
Ak zomrel oprávnený po uplatnení nároku na dávku, vstupujú do ďalšieho konania o
dávke a nadobúdajú nárok na sumy zročné do dňa smrti oprávneného postupne manželka
(manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti.
Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na sirotský
dôchodok.
(2)
Ak ide o dávky priznané pred smrťou oprávneného, vyplatia sa zročné sumy, ktoré neboli
vyplatené do dňa smrti, členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok určených v
predchádzajúcom odseku.
(3)
Nároky prechádzajúce na pozostalých podľa predchádzajúcich odsekov nie sú súčasťou
dedičstva.
§ 98
Výplata dávok pri pobyte oprávneného v cudzine
Ak neustanovuje inak medzištátny dohovor, dávky sa do cudziny nevyplácajú a za čas,
po ktorý sa oprávnený zdržuje v cudzine trvale, nepatria; ministerstvo práce a sociálnych
vecí3) však môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi povoliť výnimky a určiť podmienky
pre výplatu dávok, ak sa oprávnený zdržuje v štáte, s ktorým nie je uzavretý dohovor.
§ 99
Postúpenie dávok a ich postihnutie výkonom rozhodnutia
(1)
Nároky na dávky sa môžu postúpiť len pre pohľadávky na výživné, prípadne na príspevok
na výživu, a to až do polovice dávok. Postihnutie nároku na dávky sa spravuje predpismi
o výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.
§ 100
Premlčanie
(1)
Nárok na nemocenské, na podporu pri ošetrovaní člena rodiny, na vyrovnávací príspevok
v tehotnosti a meterstve a na peňažnú pomoc v materstve za jednotlivé dni sa premlčuje,
ak nebol uplatnený do jedného roka odo dňa, za ktorý patrí.
(2)
Nárok na podporu pri narodení dieťaťa a na pohrebné sa premlčuje, ak nebol uplatnený
do jedného roku odo dňa pôrodu alebo úmrtia.
(3)
Nárok na prídavky na deti za jednotlivý kalendárny mesiac sa premlčuje, ak nebol
uplatnený do jedného roku od posledného dňa mesiaca, za ktorý patrí.
(6)
Právo požadovať vrátenie jednotlivých splátok dávok poskytnutých neprávom (§ 91 ods. 2) sa premlčuje v desiatich rokoch od ich výplaty. Premlčacia lehota neplynie, ak sa
vykonávajú zrážky z dávky na úhradu dávky vyplatenej neprávom.
Siedma hlava
Fond kultúrnych a sociálnych potrieb
§ 104
(1)
Družstvá používajú v súlade s ustanoveniami svojich stanov a pracovných poriadkov
prostriedky fondu kultúrnych a sociálnych potrieb aj na doplnenie zabezpečenia v chorobe
a zabezpečenia matky a dieťaťa družstevníkov.
(2)
Orgány zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa napomáhajú družstvám
pri plnení úloh súvisiacich s hospodárením s prostriedkami fondov kultúrnych a sociálnych
potrieb, ktoré sa majú použiť na sociálne účely.
Desiata hlava
Organizácia zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa
§ 113
Orgány zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa
Zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa družstevných roľníkov vykonávajú
ministerstvo práce a sociálnych vecí, národné výbory a jednotné roľnícke družstvá.3)
§ 115
Úlohy národných výborov
(1)
Národné výbory zabezpečujú vo svojich obvodoch úlohy na úseku zabezpečenia v chorobe
a zabezpečenia matky a dieťaťa družstevných roľníkov v súlade so štátnym plánom rozvoja
národného hospodárstva a so zreteľom na jeho potreby, kontrolujú vykonávanie zabezpečenia
v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa jednotnými roľníckymi družstvami, všemožne
napomáhajú družstvám v plnení týchto úloh a zodpovedajú za to, že prostriedky určené
na zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa budú sa vynakladať účelne
a hospodárne.
§ 116
Úlohy jednotných roľníckych družstiev
(1)
Jednotné roľnícke družstvá zabezpečujú plnenie úloh vyplývajúcich pre ne z tohto
zákona svojimi sociálnymi komisiami. Predsedom komisie je člen predstavenstva, jej
tajomníkom ekonóm družstva.
(2)
Sociálne komisie rozhodujú najmä o peňažných dávkach zabezpečenia v chorobe a o dávkach
zabezpečenia matky a dieťaťa; sociálna komisia môže poveriť svojho predsedu a tajomníka
priznávaním týchto dávok v prípadoch, v ktorých je na ne zákonný nárok a podmienky
pre ich poskytovanie alebo výšku sú nepochybné a nesporné.
(3)
Pokiaľ nie sú vytvorené predpoklady, aby sociálna komisia rozhodovala o peňažných
dávkach zabezpečenia v chorobe a o dávkach zabezpečenia matky a dieťaťa, môže okresný
národný výbor preniesť rozhodovanie o týchto dávkach na miestny národný výbor.
(4)
Družstvá obstarávajú v rozsahu určenom vykonávacími predpismi administratívne úlohy
potrebné na vykonávanie zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa družstevníkov.
Jedenásta hlava
Konanie
§ 117
Žiadosť o dávku (službu)
(1)
Nárok na dávku zabezpečenia v chorobe alebo zabezpečenia matky a dieťaťa sa uplatňuje
v družstve.
§ 118
Povinnosť družstiev viesť záznamy a podávať hlásenia pre účely zabezpečenia v chorobe
a zabezpečenia matky a dieťaťa
(1)
Družstvá sú povinné viesť záznamy o okolnostiach rozhodných pre nárok na dávku a
jej výšku, najmä o dobe a druhu pracovnej činnosti družstevníka, o výške pracovných
odmien dosiahnutých družstevníkom, o pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz
a hlásiť ich orgánom zabezpečenia v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa. Na vyzvanie
týchto orgánov sú družstvá povinné podať takéto hlásenia kedykoľvek. Orgány zabezpečenia
v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa majú právo preskúmať správnosť a úplnosť
hlásení.
(2)
Ak zavinilo družstvo nesprávnym hlásením alebo jeho opomenutím, najmä neoznámením
vstupu dôchodcu do družstva alebo dojednanie pracovného pomeru s dôchodcom, že dávka
bola poskytnutá neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinné nahradiť
neprávom vyplatené sumy. O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy rozhoduje orgán
zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa, ktorý je príslušný rozhodnúť
o dávke; tento orgán tiež môže od požadovania náhrady celkom alebo sčasti upustiť.
(3)
Nárok na náhradu sa premlčuje do troch rokov odo dňa, keď orgán zabezpečenia v chorobe
a zabezpečenia matky a dieťaťa zistil, že dávka bola poskytnutá neprávom.
§ 119
Zodpovednosť družstva za činnosť sociálnej komisie
(1)
Ak sociálna komisia družstva porušila alebo zanedbala svoje povinnosti, a tým došlo
k poskytnutiu dávky neprávom alebo vo vyššej výmere, než v akej patrila, družstvo
je povinné nahradiť neprávom vyplatenú dávku.
(2)
O povinnosti nahradiť neprávom vyplatenú dávku rozhoduje národný výbor, ktorý môže
od požadovania náhrady celkom alebo sčasti upustiť.
(3)
Ustanovenie § 118 ods. 3 platí obdobne.
§ 120
Rozhodnutia
(1)
Rozhodnutie o dávke zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa sa vydáva
písomne, len ak sa dávka nepriznáva vôbec alebo v žiadanom rozsahu a žiadateľ o dávku
požiadal o písomné rozhodnutie.
§ 121
Opravné prostriedky
(1)
Odvolanie proti rozhodnutiu o dávkach zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky
a dieťaťa sa podáva u sociálnej komisie družstva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia, a ak nebolo vydané písomné rozhodnutie, do 15 dní odo dňa ústneho vyhlásenia.
(2)
Ak nevyhovie sociálna komisia družstva sama odvolaniu v plnom rozsahu do 15 dní,
predloží ho bez prieťahu na rozhodnutie okresnému národnému výboru príslušnému podľa
sídla družstva; proti rozhodnutiu okresného národného výboru sa nemožno ďalej odvolať.
(10)
Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o znížení, odňatí alebo zastavení výplaty dávky
nemá odkladný účinok.
§ 122
Náklady konania
(1)
Náklady konania o dávkach (službách) uhradzuje štát.
(2)
Štát uhradzuje aj cestovné, stravné a nocľažné, prípadne aj iné nevyhnutné výdavky
a ušlý zárobok občanom, ktorí sa podrobia vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa na
vyzvanie dostavia na rokovanie posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia.
§ 123
Všeobecné predpisy o konaní
Pokiaľ tento zákon alebo predpisy podľa neho vydané neustanovujú odchýlky od všeobecných
predpisov o správnom konaní, platia tieto predpisy.
TRETIA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 142a
Vláda8) môže v súlade s dlhodobým programom spoločenskej starostlivosti o rodiny s nezaopatrenými
deťmi
a)
zvyšovať sumu podpory pri narodení dieťaťa uvedenú v § 28, najmä ak je to odôvodnené vývojom cien potrieb pre novorodené deti,
b)
zvyšovať sumu najvyššej prípustnej hranice vlastného príjmu nezaopatreného dieťaťa
uvedenú v § 31 ods. 2 pre nárok na prídavky na deti,
c)
zvyšovať sadzby prídavkov na deti, výchovného, prípadne príplatok k nim (§ 34 a 73) a priznávať k nim jednorazovú výpomoc,
§ 143
Odstraňovanie tvrdosti
(1)
Tvrdosti, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní tohto zákona, môže odstraňovať minister
práce a sociálnych vecí,9) a pokiaľ ide o dávky zabezpečenia v chorobe, od dávky zabezpečenia matky a dieťaťa,
o zaopatrovací príspevok a dávky zabezpečenia dôchodcov v chorobe, okresné národné
výbory.
§ 144
Vykonávacie predpisy
Ministerstvo práce a sociálnych vecí9) ustanoví po dohode s ministerstvom poľnohospodárstva a výživy a s Ústrednou radou
odborov podrobnosti na vykonanie tohto zákona; pritom môže ustanoviť v prospech družstevných
roľníkov odchýlky od zákona, prípadne aj odchýlky potrebné pre použitie automatizovaného
spôsobu výpočtu podkladov pre vymeranie dôchodku. Pri určení období podľa § 9 ods. 1, § 19a ods. 3, § 22 ods. 1 a § 25 ods. 2 sa spravidla vychádza z obdobia 12 kalendárnych mesiacov.
Tretí diel
§ 147
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 32/1962 Zb. o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov v znení zákona č. 56/1964 Zb.;
2.
vládne nariadenie č. 56/1956 Zb. o nemocenskom a dôchodkovom poistení členov jednotných roľníckych družstiev a o dôchodkovom
poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb
v znení vládnych nariadení č. 20/1959 Zb. a č. 80/1959 Zb.;
3.
vládne nariadenie č. 148/1961 Zb. o zaopatrovacom príspevku pri vojenskom cvičení vykonávanom členmi jednotných roľníckych
družstiev a umelcami.
§ 148
Účinnosť
(1)
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1964.
Čl. II
(1)
Podľa ustanovení čl. I tohto zákona sa od 1. júla 1968 posudzuje aj nárok na vyrovnávací príspevok a na peňažnú pomoc
v materstve družstevníčky, ktorej do tohto času patrila niektorá z týchto dávok podľa
doterajších predpisov. Do celkovej ustanovenej doby poskytovania peňažnej pomoci v
materstve sa tejto družstevníčke započíta aj doba, po ktorú sa jej poskytovala pred
1. júlom 1968.
(2)
Ak družstevníčka má do 30. júna 1968 už vyčerpanú celú materskú dovolenku podľa doterajších
predpisov, patrí jej od 1. júla 1968 peňažná pomoc v materstve podľa zákona o sociálnom
zabezpečení družstevných roľníkov v znení vyplývajúcom z článku I len vtedy, ak ide o prípad uvedený v § 24 a ak neuplynula do 30. júna 1968 už doba, do ktorej možno podľa uvedeného ustanovenia
túto pomoc poskytovať.
(3)
Prídavky na deti podľa tohto zákona poskytnú sa prvý raz za mesiac júl 1968. Za predchádzajúce
mesiace sa poskytujú podľa doterajších predpisov, aj keď sa o nich rozhoduje po 30.
júni 1968.
Čl. IV
Prechodné ustanovenia
(1)
Ustanovenia čl. II č. 4 a čl. III č. 4 platia aj pre nároky na starobný dôchodok, ktoré vznikli pred 1. januárom 1969.
(2)
Výška starobného dôchodku priznaného predo dňom 1. januára 1969 bude upravená podľa
tohto zákona (čl. II č. 4 a čl. III č. 4), ak pri pôvodnom vymeraní starobného dôchodku bol nárok na zvýšenie dôchodku za
dobu ďalšieho zamestnania (pracovnej činnosti) po vzniku nároku na dôchodok obmedzený
v dôsledku ustanovení § 18 ods. 1, § 101 ods. 1 a § 131 ods. 5 zákona č. 101/1964 Zb. alebo podľa § 47 ods. 1 zákona č. 103/1964 Zb., prípadne obdobných predpisov platných
pred uvedeným dňom.
(3)
Pre dôchodky účastníkov odboja a pozostalých po nich, na ktoré vznikol nárok pred
1. januárom 1969, platia ustanovenia § 107b, § 107f ods. 3, § 107g až 107j zákona č. 101/1964 Zb. v znení tohto zákona (čl. II č. 16), ako aj ustanovenia § 74b, § 74e ods. 3, § 74f až 74i zákona č. 103/1964 Zb. v znení
tohto zákona (čl. III č. 12). Ustanovenie § 107g ods. 4 časti vety pred bodkočiarkou platí aj vtedy, ak ide o starobný alebo invalidný dôchodok priznaný podľa zákona
č. 89/1952 Zb. o dôchodkovom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl; pritom sa vychádza z priemerného
zárobku (§ 133 ods. 2 zákona č. 101/1964 Zb.) neobmedzeného podľa § 9 ods. 3 toho istého zákona a zníženého o sumu rovnajúcu sa dani zo mzdy určenej ku dňu vzniku nároku na dôchodok.
Pri priznávaní zvýšenia dôchodku podľa § 107f ods. 3 (§ 74e ods. 3) sa z doterajšieho dôchodku odpočíta
a)
suma zodpovedajúca zvýšeniu dôchodku za odbojovej činnosti podľa predtým platných
predpisov, pokiaľ bola táto doba započítaná do doby zamestnania (pracovnej činnosti)
vo väčšom rozsahu, ako skutočne trvala, a bola zhodnotená výhodnejšie ako iná náhradná
doba,
b)
suma, o ktorú bol dôchodok po 30.apríli 1959 zvýšený podľa smerníc o zvyšovaní niektorých
nízkych dôchodkov.
(4)
Pre dôchodky účastníkov odboja a pozostalých po nich, na ktoré vznikol nárok v čase
od 1. januára 1957 do 31.decembra 1968 a pred touto dobou aj pre dôchodky týchto účastníkov
priznané podľa zákona č. 89/1952 Zb. platia aj ustanovenia § 107d a 107e zákona č. 101/1964 Zb., ako aj ustanovenie § 74d zákona č. 103/1964 Zb. v znení tohto zákona. Pritom sa
podmienka potrebnej doby zamestnania (pracovnej činnosti) pre vznik nároku na dôchodok,
výška základnej výmery a jej zvýšenie za každý rok zamestnania (pracovnej činnosti),
prípadne obmedzenie tohto zvýšenia percentnou hranicou posudzuje podľa predpisov platných
v čase, keď vznikol nárok na doterajší dôchodok. Ak ide o účastníka odboja I. alebo
II.skupiny, platí aj ustanovenie § 107f (§ 74e) uvedeného zákona pre výšku základnej výmery plného starobného dôchodku, pre
jej zvýšenie za každý rok zamestnania (pracovnej činnosti), prípadne pre obmedzenie
tohto zvýšenia percentnou hranicou; to obdobne platí pre invalidný dôchodok (§ 23 ods. 1 a § 102 ods. 1 zákona č. 101/1964 Zb., § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 103/1964 Zb.), na ktorý vznikol nárok po 31.decembri 1964.
Za dobu ďalšieho zamestnania (pracovnej činnosti) po splnení podmienok nároku na starobný
dôchodok v dôsledku zníženia veku potrebného pre tento nárok sa starobný dôchodok
zvyšuje podľa predpisov o zvyšovaní starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania
(pracovnej činnosti) platných v čase výkonu tohto zamestnania (pracovnej činnosti).
(5)
Vdovský dôchodok po účastníkovi odboja je 60 % dôchodku, na ktorý by zomretý mal
nárok podľa predchádzajúcich odsekov; sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa
je 30 % uvedeného dôchodku zomretého.
(6)
Dôchodky, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 1969, upravia sa podľa predchádzajúcich
odsekov na žiadosť dôchodcu, najskôr však začínajúc splátkou dôchodku splatnou v januári
1969.
(7)
Účastníkovi odboja, ktorý v dôsledku hodnotenia doby odbojovej činnosti podľa tohto
zákona nespĺňa podmienku potrebnej doby zamestnania (pracovnej činnosti) pre vznik
nároku na starobný dôchodok, započíta sa doba odbojovej činnosti do potrebnej doby
zamestnania (pracovnej činnosti) pre nárok na starobný dôchodok podľa ustanovení platných
pred 1. januárom 1969.
Článok 3
Zvýšenie dôchodku podľa tohto zákona možno poskytnúť na žiadosť najskôr začínajúc
mesačnou splátkou dôchodku splatnou v októbri 1970.
Článok 4
(1)
Starobné, invalidné a vdovské dôchodky a dôchodky rodičov a súrodencov vymerané v
najnižšej výmere podľa predpisov platných do 30. septembra 1970 pre dôchodky, ktoré
boli jediným alebo hlavným zdrojom výživy dôchodcu,*) sa môžu po tomto dni znížiť, len pokiaľ by to pripúšťali uvedené predpisy.
(2)
V ustanovenej najnižšej výmere dôchodkov uvedených v predchádzajúcom odseku a vo
výmere dôchodkov zvýšených podľa tohto zákona je zahrnutý osobitný prídavok k dávkam
podľa čl. 1 zákona č. 161/1968 Zb.
Čl. IV
Zvýšenie dôchodku podľa Čl. II a III možno poskytnúť na žiadosť najskôr začínajúc splátkou dôchodku zročnou v októbri
1971.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Lenárt v. r.
Fierlinger v. r.
Lenárt v. r.
1)
Prekonané zákonom č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení.
2)
Ak tehotná družstevníčka vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá
podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť, je družstvo povinné podľa Zákonníka
práce (§ 153 ods. 1 a § 162) previesť ju dočasne na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať
rovnaké pracovné odmeny ako na doterajšej práci.
3)
Ministerstvo práce a sociálnych vecí sa zriadilo a jeho pôsobnosť sa upravila zákonom
č. 53/1968 Zb. Pôsobnosť Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí a ministerstiev práce
a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky
vyplýva z ústavných zákonov č. 143/1968 Zb., č. 125/1970 Zb. a č. 126/1970 Zb. a zo zákonov č. 207/1968 Zb., č. 2/1969 Zb., č. 133/1970 Zb., č. 121/1975 Zb., č. 129/1975 Zb. a č. 132/1975 Zb.
4)
Zrov. však § 157 a 162 Zákonníka práce.
5)
Nariadením vlády ČSSR č. 98/1971 Zb. o zvýšení podpory pri narodení dieťaťa sa táto podpora zvýšila od 1. októbra 1971
na sumu 2000 Kčs na každé narodené dieťa.
6)
7)
§ 276 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (úplné znenie č. 162/1973 Zb.).
8)
Pôsobnosť vlády vyplýva z čl. 22 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii.
9)
Pozri poznámku 3); porovnaj aj § 171 a 172 zákona č. 121/1975 Zb.
