Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto
ústavnom zákone:
My, národ český a slovenský, vychádzajúc z poznania, že naše novodobé dejiny sú preniknuté
obojstrannou vôľou žiť v spoločnom štáte,
oceňujúc skutočnosť, že päťdesiat rokov nášho spoločného štátneho života prehĺbilo
a upevnilo naše odveké priateľské zväzky, umožnilo rozvoj našich národov a uskutočňovanie
ich pokrokových demokratických a socialistických ideálov a spoľahlivo dokázalo ich
bytostný záujem žiť v spoločnom štáte, zároveň však ukázalo, že náš vzájomný vzťah
treba vybudovať na nových a spravodlivejších základoch,
uznávajúc neodňateľnosť práva na sebaurčenie až do oddelenia a rešpektujúc suverenitu
každého národa a jeho právo utvárať si slobodne spôsob a formu svojho národného a
štátneho života,
presvedčení, že dobrovoľné federatívne štátne spojenie je zodpovedajúcim výrazom
práva na sebaurčenie a rovnoprávnosť, avšak aj najlepšou zárukou pre náš plný vnútorný
národný rozvoj i pre ochranu našej národnej svojbytnosti a zvrchovanosti,
rozhodnutí vytvárať v spoločnom federatívnom štáte v duchu humanitných ideálov socializmu
a proletárskeho internacionalizmu podmienky na všestranný rozvoj a blahobyt všetkých
občanov a zaručovať im rovné, demokratické práva a slobody bez rozdielu národnosti,
reprezentovaní svojimi zástupcami v Českej národnej rade a v Slovenskej národnej
rade, sme sa dohodli na vytvorení československej federácie.
143/1968 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 29.10.1992 do 31.12.1992
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 143/1968 Zb. |
Názov: | Ústavný zákon o československej federácii |
Typ: | Ústavný zákon |
Dátum schválenia: | 27.10.1968 |
Dátum vyhlásenia: | 04.11.1968 |
Dátum účinnosti od: | 29.10.1992 |
Dátum účinnosti do: | 31.12.1992 |
Autor: | Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
88/1969 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady o dodatkovom odvode, záväzných limitoch a o zmenách dôchodkovej dane a zdanení motorových vozidiel. |
180/1969 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o kultúrnych fondoch, o príspevkoch príjemcov autorských odmien a odmien výkonných umelcov kultúrnym fondom, o príspevkoch za použitie voľných literárnych, vedeckých a umeleckých diel a o príspevkoch používateľov diel. |
15/1970 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia o zániku práva osobného užívania bytu a vypratania bytu občanov, ktorí sa protiprávne zdržiavajú mimo územia Československej socialistickej republiky |
16/1970 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia o zriadení medaily za upevňovanie priateľstva v zbrani |
26/1970 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia z 19. marca 1970, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/1963 Zb. o Československej akadémii vied |
78/1970 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky, ktorým sa vydáva organizačný a rokovací poriadok Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti |
84/1970 Zb. | Vyhláška Federálného výboru pre priemysel, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 57/1959 Ú. l. (Ú. v.) o náležitostiach, ktoré sa poskytujú pracovníkom získavaných náborom vykonávaným odbormi pracovných síl, zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia rád okresných národných výborov |
122/1970 Zb. | Vyhláška Federálneho výboru pre poľnohospodárstvo a výživu o niektorých opatreniach na úseku dodávok poľnohospodárskych výrobkov a potrieb |
155/1970 Zb. | Vyhláška Ministerstva priemyslu Slovenskej socialistickej republiky o zriaďovaní a pôsobnosti tlačiarní a rozmnožovní a o povinnej evidencii tlačiarenských strojov |
90/1971 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 43/1968 Zb. o hlavnom meste Slovenska Bratislave |
38/1972 Zb. | Uznesenie Federálneho zhromaždenia o schválení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia |
39/1972 Zb. | Uznesenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky o vyhlásení doplňovacích volieb vo volebnom obvode č. 111 pre voľby do Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky |
9/1973 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia o Rade Víťazného februára |
14/1973 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia o poskytovaní pôžičiek so štátnym príspevkom mladým manželom |
106/1973 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia o udieľaní vedeckých hodností ústavmi marxizmu - leninizmu ÚV KSČ a ÚV KSS |
107/1973 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia o Vysokej škole Zboru národnej bezpečnosti |
16/1976 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia o Kancelárii prezidenta Československej socialistickej republiky |
17/1976 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obrane Československej socialistickej republiky, zákon o pôsobnosti federálnych ministerstiev a zákon o brannej výchove |
18/1976 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 19/1966 Zb. o vysokých školách v znení zákona č. 163/1969 Zb. |
15/1978 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, ktorým sa zriaďuje čestný titul „Letec kozmonaut ČSSR". |
76/1979 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia o zvýšení dôchodkov |
79/1979 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 132/1975 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení |
82/1979 Zb. | Uznesenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky o vyhlásení doplňovacích volieb vo volebnom obvode č. 50 pre voľby do Snemovne národov Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky |
114/1979 Zb. | Uznesenie Federálneho zhromaždenia o schválení zákonného opatrenia Federálneho zhromaždenia |
23/1980 Zb. | Uznesenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky o vyhlásení doplňovacích volieb vo volebnom obvode č. 165 pre voľby do snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky |
44/1980 Zb. | Uznesenie Predsedníctva federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky o vyhlásení doplňovacích volieb vo volebnom obvode č. 63 pre voľby do Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSSR |
102/1981 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, ktorým sa zrušuje zákon č. 51/1959 Zb. o výkupe poľnohospodárskych výrobkov v znení neskorších predpisov a zákon č. 67/1962 Zb. o nákupe poľnohospodárskych výrobkov od drobných užívateľov poľnohospodárskej pôdy a chovateľov kráv |
114/1981 Zb. | Uznesenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky o vyhlásení doplňovacej voľby vo volebnom obvode č. 101 pre voľby do Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky |
124/1981 Zb. | Uznesenie Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky o schválení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia |
7/1982 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia o zvýšení dôchodkov a o niektorých zmenách zákona o sociálnom zabezpečení |
8/1982 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia o zvýšení materského príspevku a o zmenách v nemocenskom zabezpečení |
11/1982 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 132/1975 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení |
141/1988 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 93/1951 Zb. o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných a významných dňoch |
10/1989 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky na ochranu verejného poriadku |
11/1989 Zb. | Uznesenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky o vyhlásení doplňovacích volieb vo volebnom obvode č. 66 pre voľby do Snemovne ľudu a vo volebných obvodoch č. 15, 24, 53, 62, 66, 68, 92 a 118 pre voľby do Snemovne národov Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky |
18/1989 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady o priestupku proti opatreniam na upevnenie verejného poriadku |
177/1990 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Fedrálneho zhromaždenia o niektorých opatreniach týkajúcich sa majetku politických strán, politických hnutí a spoločenských organizácií |
206/1990 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o štátnom vyrovnávacom príspevku |
207/1990 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o vyčleňovaní príslušníkov Pohraničnej stráže a vojakov vojsk ministerstva vnútra na plnenie úloh Verejnej bezpečnosti |
208/1990 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 47/1990 Zb. o voľbách do Federálneho zhromaždenia |
211/1990 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady o usporiadaní majetkových vzťahov medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou |
222/1990 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady o určení štátneho orgánu, ktorý je príslušný na výplatu štátneho vyrovnávacieho príspevku |
246/1990 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 133/1990 Zb. |
362/1990 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia o rozšírení okruhu vedúcich funkcií obsadzovaných vymenovaním |
363/1990 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia o predĺžení účinnosti zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 177/1990 Zb. o niektorých opatreniach týkajúcich sa majetku politických strán, politických hnutí a spoločenských organizácií |
364/1990 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia o nakladaní s majetkom zvereným štátnemu podniku |
25/1991 Zb. | Zákonné opatření předsednictva České národní rady, kterým se mění zákon České národní rady č. 108/1987 Sb., o působnosti orgánů veterinární péče České socialistické republiky |
57/1991 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady o zriadení Policajného zboru Slovenskej republiky |
174/1991 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorým sa vykonáva zákon o mimosúdnych rehabilitáciách |
320/1991 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorým sa príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky podriaďujú právomoci vojenských súdov a ustanoveniam o trestných činoch vojenských |
340/1991 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia o Federálnom fonde trhovej regulácie v poľnohospodárstve |
367/1991 Zb. | Zákonné opatření předsednictva České národní rady, kterým se mění zákon č. 100/1970 Sb., o služebním poměru příslušníků Sboru národní bezpečnosti |
63/1992 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o Obchodnom vestníku |
284/1992 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o opatreniach hospodárskej mobilizácie |
291/1992 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 74/1963 Zb. o Slovenskej akadémii vied v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 43/1970 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 92/1977 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 7/1990 Zb. |
296/1992 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia o náhrade škôd spôsobených česko-slovenským fyzickým osobám vstupom cudzích vojsk a pobytom sovietskych vojsk na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky |
297/1992 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, ktorým sa dopĺňa zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách a mení a dopĺňa zákon č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov v znení zákona č. 30/1978 Zb. a zákona č. 509/1991 Zb. |
305/1992 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu |
366/1992 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia o opatreniach vo vzťahu k Zväzovej republike Juhoslávia (Srbsko a Čierna Hora) |
367/1992 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1991 Zb. o Kancelárii prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v znení zákona č. 236/1992 Zb. |
370/1992 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady o zriadení Akadémie Policajného zboru Slovenskej republiky |
371/1992 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 494/1991 Zb. o štátnej správe v odpadovom hospodárstve |
645/1992 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré vykonávacie predpisy k Zákonníku práce a k zákonu o mzde |
92/1949 Zb. | Branný zákon. |
100/1960 Zb. | Ústava Československej socialistickej republiky |
103/1964 Zb. | Zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa |
69/1967 Zb. | Zákon o národných výboroch |
117/1969 Zb. | Ústavný zákon o predĺžení volebného obdobia národných výborov, národných rád a Federálneho zhromaždenia, Najvyššieho súdu, krajských, okresných a vojenských súdov |
125/1970 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii |
43/1971 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení čl. 86 Ústavy a čl. 30 a 103 ústavného zákona o československej federácii |
50/1975 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa dopĺňa čl. 64 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii |
161/1989 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii |
182/1989 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii |
46/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 100/1960 Zb. Ústava Československej socialistickej republiky a ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii |
81/1990 Zb. | Ústavný zákon o zmene názvu Československej socialistickej republiky |
100/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1960 Zb. Ústava Česko-slovenskej federatívnej republiky a ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii |
101/1990 Zb. | Ústavný zákon o zmene názvu Česko-slovenskej federatívnej republiky |
158/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii v znení ústavného zákona č. 161/1989 |
159/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii |
294/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 100/1960 Zb., Ústava Československej socialistickej republiky a ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii a ktorým sa skracuje volebné obdobie národných výborov. |
295/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii |
556/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii |
23/1991 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky |
91/1991 Zb. | Ústavný zákon o Ústavnom súde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky |
327/1991 Zb. | Ústavný zákon o referende |
205/1992 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii v znení neskorších predpisov |
206/1992 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii v znení neskorších predpisov |
211/1992 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii v znení neskorších ústavných zákonov |
493/1992 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii v znení neskorších ústavných zákonov a niektoré ďalšie ústavné zákony |
143
ÚSTAVNÝ ZÁKON
z 27. októbra 1968
o československej federácii
Prvá hlava
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Čl. 1
(1)
Česká a Slovenská Federatívna Republika je federatívny štát dvoch rovnoprávnych bratských
národov, Čechov a Slovákov.
(2)
Základom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je dobrovoľný zväzok rovnoprávnych
národných štátov českého a slovenského národa, založený na práve na sebaurčenie každého
z nich.
(3)
Československá federácia je výrazom vôle dvoch svojbytných suverénnych národov, Čechov
a Slovákov, žiť v spoločnom federatívnom štáte.
(4)
Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku tvorí Česká republika a Slovenská republika.
Obidve republiky majú v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike rovnoprávne postavenie.
(5)
Obidve republiky rešpektujú navzájom svoju suverenitu i suverenitu Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky; takisto Česká a Slovenská Federatívna Republika rešpektuje
suverenitu národných štátov.
Čl. 2
(1)
Česká a Slovenská Federatívna Republika i Česká republika a Slovenská republika sú
vybudované na zásadách socialistickej demokracie. Ich politický systém je v zásadných
veciach rovnaký.
(3)
Politické práva občanov a záruky ich uskutočňovania sú na celom území Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky rovnaké.
Čl. 3
(1)
Územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky tvorí územie Českej republiky a
územie Slovenskej republiky.
(2)
Hranice Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a hranice Českej republiky a Slovenskej
republiky môžu byť zmenené len ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia.
(3)
Hranice každej z obidvoch republík sa môžu zmeniť iba so súhlasom príslušnej národnej
rady. Národná rada dáva súhlas svojím ústavným zákonom.
Čl. 4
(1)
Hospodárstvo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike je integráciou ekonomiky
Českej republiky a ekonomiky Slovenskej republiky; je založené na jednotnom vnútornom
trhu, najmä na jednej mene a na voľnom pohybe pracovných síl, tovaru a peňažných prostriedkov.
(2)
Česká republika a Slovenská republika sa podieľajú na tvorbe hospodárskej politiky
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(3)
Štátnym vlastníctvom je vlastníctvo Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vlastníctvo
Českej republiky a vlastníctvo Slovenskej republiky.
(4)
Vlastníctvom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je majetok v štátnom vlastníctve,
ktorý slúži na zabezpečovanie jej úloh v oblastiach zverených ústavným zákonom Federálneho
zhromaždenia do jej pôsobnosti. Vlastníctvom Českej republiky a vlastníctvom Slovenskej
republiky je ostatný majetok v štátnom vlastníctve. Zákon Federálneho zhromaždenia
ustanoví vlastníctvo k ropovodom, tranzitnému plynovodu a nadradeným rozvodným sieťam
na prenos elektrickej energie.
(5)
Zákon Federálneho zhromaždenia môže ustanoviť, ktorý ďalší majetok (čl. 10 ústavy) nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja hospodárstva a verejného
blaha smie byť len vo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, prípadne
určených právnických osôb.
(6)
Zákony Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady môžu ustanoviť, ktorý ďalší
majetok (čl. 10 ústavy) nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja hospodárstva a verejného
blaha smie byť len vo vlastníctve Českej republiky alebo Slovenskej republiky, prípadne
určených právnických osôb.
(7)
Zákony národných rád ustanovia, ktoré veci z majetku Českej republiky a Slovenskej
republiky sú vlastníctvom obcí.
Čl. 5
(1)
Štátny občan každej z oboch republík je zároveň štátnym občanom Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky.
(2)
Občan jednej republiky má na území druhej republiky rovnaké práva a rovnaké povinnosti
ako občan tejto druhej republiky.
(3)
Nikoho nemožno proti jeho vôli pozbaviť štátneho občianstva.
(4)
Zásady nadobúdania a straty štátneho občianstva republík ustanoví zákon Federálneho
zhromaždenia.
Čl. 6
(1)
Český a slovenský jazyk sa používa rovnoprávne pri vyhlasovaní zákonov a iných všeobecne
záväzných právnych predpisov.
(2)
Pri rokovaní všetkých štátnych orgánov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
a obidvoch republík, v konaní pred nimi a v ich ostatnom styku s občanmi sa používajú
obidva jazyky rovnoprávne.
Druhá hlava
ROZDELENIE PÔSOBNOSTI MEDZI FEDERÁCIU A REPUBLIKY
Čl. 7
(1)
Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:
a)
zahraničná politika, uzavieranie medzinárodných zmlúv s výnimkou tých, ktorých uzavieranie
patrí do pôsobnosti Českej republiky a Slovenskej republiky, zastupovanie Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky v medzinárodných vzťahoch a rozhodovanie o otázkach
vojny a mieru,
b)
obrana a ekonomické zabezpečenie obranyschopnosti Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky s výnimkou civilnej ochrany obyvateľstva,
c)
mena,
d)
federálne štátne hmotné rezervy,
e)
ochrana federálnej ústavnosti.
(2)
Česká republika a Slovenská republika môžu v súlade so zahraničnou politikou Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Česká a
Slovenská Federatívna Republika viazaná, uzavierať vo svojom mene dvojstranné medzinárodné
dohody vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti Českej republiky a Slovenskej republiky.
(3)
Česká republika a Slovenská republika môžu v súlade so zahraničnou politikou Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Česká a
Slovenská Federatívna Republika viazaná:
a)
uzavierať so súčasťami federatívnych a spolkových štátov dohody o spolupráci v obchodnej,
hospodárskej, kultúrnej, vedeckej, školskej, zdravotníckej oblasti, oblasti ochrany
životného prostredia, civilnej ochrany obyvateľstva, športovej oblasti, ako aj o spolupráci
vo veciach tlače, rozhlasu a televízie,
b)
zriaďovať svoje zastúpenia u subjektov, s ktorými boli uzavreté dohody podľa písmena
a), a prijímať zastúpenie týchto subjektov.
Čl. 9
Veci, ktoré nie sú ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia zverené do pôsobnosti
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, patria do pôsobnosti Českej republiky
a Slovenskej republiky.
Čl. 11
(1)
Pri hospodárení s rozpočtovými prostriedkami štátneho rozpočtu federácie a štátnych
rozpočtov republík sa uplatňujú jednotné zásady finančnej a rozpočtovej politiky dohodnuté
medzi vládami Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej
republiky.
(2)
Finančné hospodárenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky
a Slovenskej republiky je samostatné. Finančné hospodárenie Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky sa spravuje štátnym rozpočtom federácie. Finančné hospodárenie republík
sa spravuje ich štátnymi rozpočtami. Štátny rozpočet federácie schvaľuje Federálne
zhromaždenie svojím zákonom a štátne rozpočty republík schvaľujú národné rady svojimi
zákonmi, a to vždy na obdobie jedného kalendárneho roka.
(3)
Štátny rozpočet každej republiky zahŕňa finančné vzťahy za všetky úseky hospodárstva
a správy s výnimkou činností financovaných zo štátneho rozpočtu federácie. Súčasťou
štátneho rozpočtu každej republiky sú dotácie do rozpočtu obcí.
(4)
Príjmy štátneho rozpočtu federácie tvoria príjmy federálnych orgánov a nimi riadených
organizácií a ďalej zákonom Federálneho zhromaždenia ustanovené dane a odvody, podiely
na nich a ďalšie príjmy. Pokiaľ má byť výnos určitej dane alebo odvodu spoločným príjmom
štátneho rozpočtu federácie a štátnych rozpočtov republík, ustanoví zákon Federálneho
zhromaždenia podiel federácie na tomto výnose a pravidlo, podľa ktorého sa republiky
podieľajú na zabezpečení tej časti výnosu, ktorá pripadá štátnemu rozpočtu federácie.
(5)
Zo štátneho rozpočtu federácie sa uhrádzajú:
a)
výdavky na obranu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, na činnosť federálnych
orgánov, na vytvorenie federálnych hmotných rezerv a na dotácie pre federálne organizácie,
b)
vybrané menovité programy, pokiaľ si to vyžaduje ich rozsah a dôležitosť pre federáciu,
c)
ostatné výdavky určené rozpočtovým zákonom Federálneho zhromaždenia.
(6)
Pravidlá rozpočtového hospodárenia ustanovia pre štátny rozpočet federácie zákon
Federálneho zhromaždenia a pre štátne rozpočty republík zákony národných rád.
(7)
Česká a Slovenská Federatívna Republika, Česká republika a Slovenská republika môžu
vytvárať vlastné účelové fondy napojené na ich štátne rozpočty; fondy sa zriaďujú
zákonom.
(8)
Česká a Slovenská Federatívna Republika ustanoví rámcové zásady dotačnej a odpisovej
politiky.
Čl. 12
(1)
Dane a poplatky možno ukladať len na základe zákona.
(2)
Zákon Federálneho zhromaždenia upravuje:
a)
sústavu daní a odvodov v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike,
b)
daň z obratu a dovoznú daň,
c)
pri daniach a odvodov platených podnikmi a spoločnosťami a pri dani z príjmov obyvateľstva
okruh daňovníkov, predmet a základ dane a východiskovú daňovú sadzbu včítane rozsahu
možných odchýlok v konštrukcii uvedených daní a odvodov v oboch republikách,
d)
poplatky, ktoré majú podľa svojej povahy výlučne alebo prevažne vzťah k zahraničiu
alebo súvisia s výkonom pôsobnosti orgánov federácie.
(3)
Ostatné dane a poplatky ustanovujú zákony národných rád.
(4)
Správa, výkon a kontrola všetkých druhov daní (odvodov) a poplatkov (pokút) patrí
ústredným orgánom republík a v zákonom ustanovenom rozsahu iným orgánom a obciam,
s výnimkou prípadov, v ktorých na základe pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky vyberajú poplatky (pokuty) federálne orgány. Zákon Federálneho zhromaždenia
môže zveriť rozhodovanie o výnimkách a úľavách orgánom federácie, ak ide o dane a
poplatky podľa odseku 2 platené organizáciami priamo riadenými orgánmi federácie alebo
ak ide o poplatky podľa odseku 2 vyberané orgánmi federácie.
Čl. 13
(1)
Územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je jednotným colným územím.
(2)
Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí colné zákonodarstvo,
výkon colníctva a vydávanie colných taríf.
Čl. 14
(1)
V oblasti bankovníctva do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:
a)
určovať a uplatňovať jednotnú menovú politiku a prijímať právnu úpravu pre jej uskutočňovanie,
b)
určovať rozsah menových rezerv v zlate a v devízových prostriedkoch, spravovať ich
a disponovať s nimi.
(2)
Ústrednou bankou v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike je Štátna banka česko-slovenská,
ktorá určuje a uplatňuje jednotnú menovú politiku. Súčasťou Štátnej banky česko-slovenskej
sú Ústredie Štátnej banky česko-slovenskej pre Českú republiku a Ústredie Štátnej
banky česko-slovenskej pre Slovenskú republiku. Štátnu banku česko-slovenskú riadi
banková rada, ktorá sa skladá z guvernéra, dvoch viceguvernérov, z ktorých jeden je
občanom Českej republiky a druhý občanom Slovenskej republiky, a ďalej z viceguvernéra
povereného riadením Ústredia Štátnej banky česko-slovenskej pre Českú republiku a
jeho zástupcu a z viceguvernéra povereného riadením Ústredia Štátnej banky česko-slovenskej
pre Slovenskú republiku a jeho zástupcu. Ak je guvernérom občan Českej republiky,
je v nasledujúcom funkčnom období guvernérom občan Slovenskej republiky a naopak.
(3)
Postavenie a právne pomery Štátnej banky česko-slovenskej a jej orgánov a jej vzťah
k ostatným bankám ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia. Postavenie a právne pomery
ostatných bánk ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.
(4)
Česká republika a Slovenská republika môžu vytvárať svoje emisné banky. Emisné banky
republík vzniknú rozdelením Štátnej banky česko-slovenskej. Zákon Federálneho zhromaždenia
rozdelí majetok, práva a povinnosti Štátnej banky česko-slovenskej a určí deň ich
prevzatia emisnými bankami republík.
Čl. 15
V oblasti cenovej politiky do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
patrí:
a)
určovať koncepciu cenovej politiky a vyhlasovať zásadné cenové regulačné opatrenia,
b)
zákonná úprava v oblasti cien.
Čl. 16
Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:
a)
určovanie nástrojov zahraničnej obchodnej politiky v súčinnosti s Českou republikou
a Slovenskou republikou,
b)
zákonná úprava v oblasti hospodárskych vzťahov so zahraničím.
Čl. 17
V oblasti hospodárstva do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí
zákonná úprava energetického hospodárstva a výroby, rozvodu a spotreby elektriny,
plynu a tepla.
Čl. 19
V oblasti dopravy do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:
a)
právna úprava vo veciach dopravy,
b)
výkon štátnej správy a štátneho dozoru v námornej plavbe a leteckej doprave.
Čl. 20
V oblasti spojov do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:
a)
zákonná úprava vo veciach pôšt a telekomunikácií,
b)
určovanie jednotných taríf poštovej a telekomunikačnej medzinárodnej prevádzky,
c)
rozdeľovanie kmitočtového spektra medzi republiky a federáciu a výkon štátnej správy
vyplývajúci z medzinárodných záväzkov.
Čl. 21
Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí v oblasti mierového
využívania jadrovej energie zákonná úprava a výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou
jadrových zariadení a štátneho dozoru nad využívaním jadrových materiálov, jadrových
zariadení a technológií.
Čl. 22
Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí v oblasti práce a sociálnej
politiky zákonná úprava pracovných vzťahov, služobných pomerov zamestnancov v orgánoch
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a nimi riadených organizáciách, ako aj
ich nemocenského a dôchodkového poistenia a ich štátnych dávok sociálneho zabezpečenia.
Čl. 23
(1)
V oblasti štátnej štatistiky do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
patrí:
a)
zákonná úprava podmienok získavania štatistických informácií potrebných na posudzovanie
vývoja federácie, ako aj zákonná úprava ochrany týchto informácií pred zneužitím,
b)
po dohode s Českou republikou a Slovenskou republikou
1.
určovať štatistické ukazovatele potrebné na posudzovanie vývoja federácie a spôsob
získavania štatistických informácií na tento účel,
2.
určovať štatistické ukazovatele potrebné na plnenie medzinárodných záväzkov a poskytovať
tieto medzinárodným organizáciám,
3.
plniť tie povinnosti vyplývajúce z medzinárodných záväzkov, ktoré jej Česká republika
a Slovenská republika zverili.
(2)
V oblasti účtovníctva do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí
ustanoviť zákonnú úpravu podmienok a náležitostí vedenia účtovníctva a jeho preukaznosti.
Čl. 24
(1)
Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí zákonná úprava vlastníctva;
tým nie je dotknuté právo Českej republiky a Slovenskej republiky na právnu úpravu
majetku Českej republiky a Slovenskej republiky a majetku obcí zákonmi národných rád.
(2)
Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v oblasti podnikateľskej
činnosti patrí:
a)
právna úprava podnikania a vzťahov vznikajúcich pri podnikateľskej a inej hospodárskej
činnosti,
b)
právna úprava ochrany výroby, obchodu a záujmov spotrebiteľov, priemyselného vlastníctva,
normalizácie, skúšobníctva a metrológie, ako aj výkon štátnej správy na týchto úsekoch
vo veciach, o ktorých to ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.
(3)
Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí zákonná úprava ochrany
hospodárskej súťaže.
Čl. 25
Orgány Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, na ktoré prezident Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky preniesol dojednávanie niektorých medzinárodných zmlúv, postupujú pri dojednávaní
týchto zmlúv, ktoré upravujú medzinárodnú spoluprácu v oblastiach uvedených v čl.
10 až 28a za účasti orgánov obidvoch republík; spolupracujú s nimi aj pri zastupovaní
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v medzinárodných organizáciách, ktoré pôsobia
v uvedených oblastiach.
Čl. 27
(1)
V oblasti vnútorného poriadku a bezpečnosti do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky patrí:
a)
právna úprava mena a priezviska, matrík, občianskych preukazov, cestovných dokladov,
evidencie obyvateľstva, povoľovania pobytu cudzincov a postavenia utečencov,
b)
upravovať zriaďovanie, postavenie, oprávnenie a ostatné pomery ozbrojených bezpečnostných
zborov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky; tým nie je dotknuté právo Českej
republiky a Slovenskej republiky zriaďovať vlastné ozbrojené bezpečnostné zbory a
upravovať ich postavenie, oprávnenie a ostatné pomery.
(2)
Vymedzenie ďalšej pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vo veciach
vnútorného poriadku a bezpečnosti ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.
(3)
Česká republika a Slovenská republika si môžu zriaďovať vlastné bezpečnostné informačné
služby a upravovať ich postavenie, oprávnenie a ostatné pomery.
Čl. 28
Rozdelenie pôsobnosti medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a obidvoma
republikami vo veciach tlače a iných informačných prostriedkov ustanovuje zákon Federálneho
zhromaždenia.
Čl. 28a
(1)
Českej a Slovenskej Federatívnej Republike prislúcha kontrolovať hospodárenie s finančnými
a hmotnými prostriedkami federácie, ako aj všetky odvetvia aj činnosti štátnej a hospodárskej
správy, ktorá patrí do jej pôsobnosti.
(2)
Organizáciu kontrolných orgánov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ich
oprávnenia ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.
Čl. 28b
(1)
Vo veciach zverených ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia do pôsobnosti Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky pôsobia orgány Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky. Pokiaľ to ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia, pôsobia v týchto veciach
aj výkonné a súdne orgány Českej republiky a Slovenskej republiky.
(2)
Pokiaľ ústavný zákon Federálneho zhromaždenia výkon vo veciach uvedených v čl. 10
až 28a nezveruje orgánom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, patrí tento výkon
orgánom Českej republiky a Slovenskej republiky.
Tretia hlava
FEDERÁLNE ZHROMAŽDENIE
Čl. 29
(1)
Najvyšším orgánom štátnej moci a jediným zákonodarným zborom Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky je Federálne zhromaždenie.
(2)
Federálne zhromaždenie tvoria dve snemovne: Snemovňa ľudu a Snemovňa národov. Obidve
snemovne sú rovnoprávne.
(3)
Na platné uznesenie Federálneho zhromaždenia je potrebné súhlasné uznesenie obidvoch
snemovní, ak tento ústavný zákon neustanovuje niečo iné alebo ak nejde o vnútorné
veci len jednej snemovne.
Čl. 30
(1)
Snemovňa ľudu má 150 poslancov, ktorí sú volení v celej Českej a Slovenskej Federatívnej
Republike priamou voľbou.
(2)
Poslanec Snemovne ľudu nemôže byť zároveň poslancom Snemovne národov.
(3)
Snemovňa ľudu sa volí na obdobie štyroch rokov.
(4)
Podmienky výkonu volebného práva do Snemovne ľudu a spôsob výkonu volieb a odvolania
poslancov ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.
Čl. 31
(1)
Snemovňa národov reprezentuje rovné štátoprávne postavenie obidvoch republík.
(2)
Snemovňa národov má 150 poslancov, z ktorých sa 75 volí priamou voľbou v Českej republike
a 75 priamou voľbou v Slovenskej republike.
(3)
Snemovňa národov sa volí na obdobie štyroch rokov. Volebné obdobie Snemovne národov
sa začína a končí s volebným obdobím Snemovne ľudu.
Čl. 32
(1)
Federálne zhromaždenie zasadá najmenej dva razy do roka (jarné zasadanie a jesenné
zasadanie).
(2)
Federálne zhromaždenie zvoláva na zasadanie a jeho zasadanie vyhlasuje za skončené
prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(3)
Ak prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nezvolá jarné zasadanie do
konca apríla alebo jesenné zasadanie do konca októbra, zvolá ho Predsedníctvo Federálneho
zhromaždenia. Zasadanie Federálneho zhromaždenia vyhlási v tomto prípade za skončené
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.
Čl. 33
(1)
Federálne zhromaždenie musí zvolať prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
na žiadosť aspoň jednej tretiny poslancov niektorej snemovne.
(2)
Ak prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nezvolá Federálne zhromaždenie
do 14 dní alebo do ďalšej lehoty uvedenej v žiadosti, zvolá ho Predsedníctvo Federálneho
zhromaždenia. Zasadanie Federálneho zhromaždenia vyhlási v tomto prípade za skončené
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.
Čl. 34
(1)
Snemovne sa schádzajú na schôdzky na základe uznesenia predsedníctva príslušnej snemovne.
(2)
Na spoločné schôdzky sa snemovne schádzajú, ak ide o voľbu prezidenta Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, o voľbu predsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia,
o prerokovanie programového vyhlásenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
a v iných prípadoch, v ktorých sa na tom snemovne uznesú.
Čl. 35
(1)
Schôdzky obidvoch snemovní sú spravidla verejné.
(2)
Neverejné schôdzky sa môžu konať len v prípadoch ustanovených rokovacím poriadkom
Federálneho zhromaždenia.
Čl. 36
(1)
Do pôsobnosti Federálneho zhromaždenia patrí najmä:
a)
uznášať sa na Ústave Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a na ústavných a
iných zákonoch Federálneho zhromaždenia a zisťovať, ako sa vykonávajú,
b)
rokovať o zásadných otázkach zahraničnej politiky,
c)
rokovať o zásadných otázkach vnútornej politiky,
d)
schvaľovať štátny rozpočet federácie, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny
záverečný účet federácie,
e)
voliť prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a rokovať o jeho správach,
f)
rokovať o programovom vyhlásení vlády a kontrolovať jej činnosť a činnosť jej členov,
ako aj rokovať o dôvere vláde,
h)
zriaďovať ústavným zákonom federálne ministerstvá a zriaďovať zákonom iné federálne
orgány štátnej správy,
i)
zriaďovať zákonom štátne vyznamenania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(2)
Federálne zhromaždenie sa uznáša o vypovedaní vojny, ak je Česká a Slovenská Federatívna
Republika napadnutá alebo ak treba plniť medzinárodné zmluvné záväzky o spoločnej
obrane proti napadnutiu. Len so súhlasom Federálneho zhromaždenia možno vyslať ozbrojené
sily Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky mimo územia Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky.
(3)
Medzinárodné politické zmluvy a medzinárodné hospodárske zmluvy všeobecnej povahy,
ako aj medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých je potrebný zákon Federálneho zhromaždenia,
vyžadujú pred ratifikáciou súhlas Federálneho zhromaždenia. Zákon Federálneho zhromaždenia
ustanoví, kedy možno medzinárodné hospodárske zmluvy všeobecnej povahy vykonávať pred
tým, než s nimi Federálne zhromaždenie vysloví súhlas.
Čl. 37
(1)
Federálne zhromaždenie má zákonodarnú právomoc vo veciach základných práv a slobôd
v rozsahu ustanovenom ústavnými zákonmi a vo veciach zverených do pôsobnosti Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky v rozsahu ustanovenom čl. 7 ods. 1, čl. 10 až 28a a čl. 36 ods. 3 tohto ústavného zákona.
(2)
Federálne zhromaždenie prijíma ďalej zákony, pri ktorých - okrem výnimiek ustanovených
ústavnými zákonmi - výkon patrí v plnom rozsahu orgánom republík, a to Zákon o rodine a o pestúnskej starostlivosti, Občiansky zákonník, zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Trestný zákon, zákon o výkone trestu odňatia slobody a o výkone väzby, zákon upravujúci všeobecné konanie pred správnymi orgánmi, zákon o vysokých školách, zákon o zbraniach a strelive, zákon o geodézii a kartografii, zákon o premávke na pozemných komunikáciách, zákon o burzách, zákon o sústave cenných
papierov, Obchodný zákonník, zákon zmenkový a šekový, zákony upravujúce konanie pred súdmi, pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred
rozhodcami, zákon o znalcoch a tlmočníkoch, zákon upravujúci ochranu výsledkov tvorivej duševnej činnosti, zákon o zápisoch
do evidencie vzťahov k nehnuteľnostiam a zákony o náprave krívd a náhrade škôd spôsobených
orgánmi štátu.
(3)
Pokiaľ to vyžaduje jednota právneho poriadku, uskutočňuje Federálne zhromaždenie
zákonnú úpravu vo veciach národnostných a etnických menšín, cirkví a náboženských
spoločností, starostlivosti o zdravie občanov, veterinárnej a rastlinolekárskej starostlivosti
a sústavy základných a stredných škôl; výkon v týchto veciach patrí v plnom rozsahu
orgánom republík.
(4)
Federálne zhromaždenie zákonom upravuje štátne sviatky a pamätné a významné dni Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky a ustanovuje dni pracovného pokoja.
Čl. 38
(1)
Zákon Federálneho zhromaždenia môže zveriť úpravu otázok uvedených v čl. 37 ods. 1 a 2 zákonodarstvu republík.
(2)
Pokiaľ federálne zákonodarstvo neupraví v celom rozsahu veci uvedené v čl. 37 ods. 1 a 2, môžu ich národné rady upraviť vlastným zákonodarstvom.
Čl. 40
(1)
Snemovňa ľudu je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej poslancov.
(2)
Snemovňa národov je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej poslancov
zvolených v Českej republike i nadpolovičná väčšina poslancov zvolených v Slovenskej
republike.
(3)
Na platné uznesenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov
v každej snemovni, pokiaľ tento ústavný zákon neustanovuje niečo iné (čl. 41 až 43).
Čl. 41
Na prijatie federálnej ústavy, ústavného zákona Federálneho zhromaždenia a na ich
zmenu, na prijatie návrhu na vyhlásenie referenda a na uznesenie o vypovedaní vojny
je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne ľudu, ako aj
súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej
republike a trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v
Slovenskej republike.
Čl. 42
(1)
V prípade, v ktorom podľa tohto ústavného zákona platí zákaz majorizácie, hlasujú
v Snemovni národov oddelene poslanci zvolení v Českej republike a poslanci zvolení
v Slovenskej republike. Uznesenie je prijaté, ak zaň hlasuje väčšina všetkých poslancov
zvolených v Českej republike a väčšina všetkých poslancov zvolených v Slovenskej republike,
ak tento ústavný zákon nevyžaduje kvalifikovanú väčšinu (čl. 41).
(2)
Zákaz majorizácie platí pri schvaľovaní:
a)
návrhu zákona o nadobúdaní a strate československého štátneho občianstva,
b)
návrhov zákonov, ktorými sa ustanovuje spôsob zabezpečenia príjmov štátneho rozpočtu
federácie a pravidlá rozpočtového hospodárenia pre štátny rozpočet federácie,
c)
štátnych rozpočtov a záverečných účtov federácie,
d)
návrhov zákonov, ktorými sa zriaďujú účelové fondy zapojené na štátny rozpočet federácie,
e)
návrhov zákonov uvedených v čl. 12 ods. 2,
f)
návrhov zákonných úprav v otázkach uvedených v čl. 13 ods. 2,
g)
návrhov zákonov, ktorými sa upravuje československá mena, a zákonov uvedených v čl. 14 ods. 3,
h)
návrhov zákonných úprav v otázkach uvedených v čl. 15,
ch)
návrhov zákonov v oblasti zahraničných hospodárskych vzťahov,
i)
návrhov zákonov vo veciach uvedených v čl. 22,
j)
návrhov zákonov, ktorými sa upravuje zriaďovanie, právne pomery a spôsob riadenia
hospodárskych organizácií,
k)
návrhov zákonov vydávaných podľa čl. 27 ods. 2 a čl. 28,
l)
návrhov zákonov, ktorými sa zriaďujú federálne orgány štátnej správy s výnimkou ministerstiev.
(3)
Zákaz majorizácie platí aj pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky a pri hlasovaní o návrhu na vyslovenie dôvery vláde.
Čl. 43
(1)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže požiadať hociktorú snemovňu
o vyslovenie dôvery. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky môže podať aspoň jedna pätina poslancov hociktorej snemovne.
(2)
Na vyslovenie nedôvery vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je potrebný
súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov Snemovne ľudu alebo súhlas nadpolovičnej
väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike alebo súhlas
nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike.
V Snemovni národov sa hlasuje podľa mien.
(3)
Ustanovenia odsekov 2 a 3 platia aj pre vyslovenie nedôvery jednotlivému členovi
vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Čl. 44
(1)
Každá snemovňa sa musí uzniesť o návrhu prijatom druhou snemovňou najneskôr do 3
mesiacov. Ak sa o návrhu neuznesie v tejto lehote, je návrh prijatý.
(2)
Ak nedôjde k zhodnému uzneseniu obidvoch snemovní, môžu sa obidve snemovne uzniesť
na dohodovacom konaní. V takomto prípade zvolí každá snemovňa po 10 zástupcov zo svojich
poslancov, ak sa nedohodnú na inom počte, do spoločného výboru pre dohodovacie konanie.
(3)
Ak obidve snemovne ani na odporúčanie tohto výboru ani inak neprijmú zhodné uznesenie
o návrhu zákona do 5 mesiacov od prvého hlasovania, možno podať ten istý návrh najskôr
po uplynutí jedného roka od jeho zamietnutia.
(4)
Ak nedôjde k zhodnému uzneseniu obidvoch snemovní o štátnom rozpočte federácie, je
dohodovacie konanie podľa odseku 2 povinné. Ak sa nedosiahne dohoda o štátnom rozpočte
do začiatku rozpočtového roka, hospodári sa podľa zákonných ustanovení o rozpočtovom
provizóriu.
(5)
Ak dohodovacie konanie neviedlo k zhodnému uzneseniu obidvoch snemovní, môže dôjsť
k rozpusteniu Federálneho zhromaždenia. Voľby vyhlási Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia
do 60 dní.
Čl. 45
(1)
Návrhy zákonov Federálneho zhromaždenia môžu podávať poslanci Federálneho zhromaždenia,
výbory obidvoch snemovní, prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vláda
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Česká národná rada a Slovenská národná
rada.
(2)
Zákony Federálneho zhromaždenia podpisuje prezident Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, predseda Federálneho zhromaždenia a predseda vlády Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky.
(3)
Na to, aby zákon Federálneho zhromaždenia nadobudol platnosť, musí byť vyhlásený;
spôsob vyhlasovania zákonov Federálneho zhromaždenia, právnych predpisov a iných opatrení
štátnych orgánov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanovuje zákon Federálneho
zhromaždenia. Zákony Federálneho zhromaždenia vyhlasuje Predsedníctvo Federálneho
zhromaždenia do 14 dní po ich schválení.
Čl. 46
Zákon Federálneho zhromaždenia upravuje zásady rokovania Federálneho zhromaždenia,
vzájomné styky oboch snemovní, ako aj styky s vládou Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky a navonok, vznik a zánik mandátu poslanca Federálneho zhromaždenia, náležitosti
poslancov Federálneho zhromaždenia a právne postavenie a pôsobnosť Kancelárie Federálneho
zhromaždenia.
Čl. 47
(1)
Výkon poslaneckého mandátu je nezlúčiteľný s výkonom poslaneckého mandátu národnej
rady a s výkonom funkcií sudcu, prokurátora, štátneho arbitra, vojaka z povolania,
príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a Zboru nápravnej výchovy.
(2)
Platnosť voľby poslancov overuje príslušná snemovňa. Robí tak na návrh mandátového
a imunitného výboru.
Čl. 48
(1)
Poslanec Federálneho zhromaždenia skladá na schôdzke svojej snemovne, na ktorej sa
zúčastňuje prvý raz, tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.
Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, spravovať sa ústavou a ostatnými zákonmi a pracovať
pre to, aby sa uvádzali do života.“
(2)
Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu.
Čl. 49
(1)
Snemovňa ľudu a Snemovňa národov, ako aj jednotliví poslanci majú právo interpelovať
vládu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a jej členov a klásť im otázky vo
veciach ich pôsobnosti. Vláda a jej členovia sú povinní na interpelácie a otázky odpovedať.
(2)
Predseda aj ostatní členovia vlády majú právo zúčastniť sa na schôdzkach obidvoch
snemovní Federálneho zhromaždenia, ich výborov i na schôdzkach Predsedníctva Federálneho
zhromaždenia. Udelí sa im slovo, hocikedy o to požiadajú.
(3)
Ak o to požiada niektorá snemovňa, jej výbor alebo Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia,
je člen vlády povinný prísť na schôdzku snemovne, jej výboru alebo Predsedníctva Federálneho
zhromaždenia.
Čl. 50
Poslanca Federálneho zhromaždenia nemožno trestne ani kárne stíhať ani ho vziať do
väzby bez súhlasu snemovne, ktorej je členom. Ak snemovňa súhlas odoprie, je stíhanie
navždy vylúčené.
Čl. 51
Poslanca Federálneho zhromaždenia nemožno vôbec stíhať pre hlasovanie v snemovni,
v jej orgánoch alebo v Predsedníctve Federálneho zhromaždenia. Za výroky pri výkone
funkcie poslanca, urobené v niektorej snemovni, v jej orgáne alebo v Predsedníctve
Federálneho zhromaždenia, podlieha poslanec len disciplinárnej právomoci svojej snemovne.
Čl. 52
Ak bol poslanec Federálneho zhromaždenia pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine,
je príslušný orgán povinný to ihneď oznámiť Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia.
Ak Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia nedá na zadržanie súhlas, musí byť poslanec
ihneď prepustený.
Čl. 53
Poslanec Federálneho zhromaždenia môže odoprieť svedectvo o veciach, o ktorých sa
dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj keď prestal byť poslancom.
Čl. 54
Každá snemovňa volí svoje predsedníctvo, ktoré sa skladá z 3 až 6 poslancov.
Čl. 55
Každá snemovňa zriaďuje výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány a volí ich
predsedov a ostatných členov.
Čl. 56
(1)
Obidve snemovne Federálneho zhromaždenia volia zo svojich členov Predsedníctvo Federálneho
zhromaždenia.
(2)
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia má 40 členov, z ktorých 20 volí Snemovňa ľudu
a 20 Snemovňa národov. Snemovňa národov volí 10 členov z poslancov zvolených v Českej
republike a 10 členov z poslancov zvolených v Slovenskej republike.
(3)
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia zostáva vo svojej funkcii aj po uplynutí volebného
obdobia, dokiaľ si novozvolené Federálne zhromaždenie nezvolí svoje predsedníctvo.
(4)
Členovia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia sú zodpovední snemovni Federálneho
zhromaždenia, ktorá ich zvolila. Snemovňa ich môže hocikedy odvolať.
(5)
Predsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia volí Snemovňa ľudu a Snemovňa národov
z členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Ak sa predsedom Federálneho zhromaždenia
stane poslanec, ktorý je občanom Českej republiky, zvolí sa za prvého podpredsedu
poslanec, ktorý je občanom Slovenskej republiky alebo naopak.
Čl. 57
(1)
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých
svojich členov.
(2)
Ustanovenie čl. 42 o zákaze majorizácie platí aj pre uznášanie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.
Čl. 58
(1)
V čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá buď preto, že zasadanie je skončené,
alebo preto, že uplynulo volebné obdobie, vykonáva pôsobnosť Federálneho zhromaždenia
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Nepatrí mu však voliť prezidenta Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky, prijímať a meniť ústavné zákony, uznášať sa na
štátnom rozpočte federácie, uznášať sa o návrhu na vyhlásenie referenda, vypovedávať
vojnu a vyslovovať nedôveru vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ani jej
členovi.
(2)
V čase, keď Federálne zhromaždenie pre mimoriadne príčiny nezasadá, vykonáva Predsedníctvo
Federálneho zhromaždenia všetku jeho pôsobnosť s výnimkou práva meniť Ústavu Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky a voliť jej prezidenta.
(3)
Neodkladné opatrenia, na ktoré by bol potrebný zákon, robí Predsedníctvo Federálneho
zhromaždenia vo forme zákonných opatrení, ktoré podpisuje prezident Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, predseda Federálneho zhromaždenia a predseda vlády Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky. Zákonné opatrenia sa vyhlasujú rovnako ako zákony.
(4)
Opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia podľa odsekov 1 až 3 musia byť schválené
na najbližšom zasadaní Federálneho zhromaždenia; inak strácajú ďalšiu platnosť.
(5)
O vypovedaní vojny sa môže Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia uznášať, len ak
je zasadanie Federálneho zhromaždenia znemožnené pre mimoriadne príčiny. Na platnosť
uznesenia je potrebný súhlas troch pätín všetkých členov Predsedníctva Federálneho
zhromaždenia, ktorí sú občanmi Českej republiky, a súhlas troch pätín všetkých členov
Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky.
(6)
Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia patrí v čase, keď vláda Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky vykonáva funkciu prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, vymenúvať a odvolávať vládu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
a jej členov a poverovať ich riadením ministerstiev a iných federálnych ústredných
orgánov.
Čl. 59
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia vyhlasuje voľby do Federálneho zhromaždenia.
Štvrtá hlava
PREZIDENT ČESKEJ A SLOVENSKEJ FEDERATÍVNEJ REPUBLIKY
Čl. 60
(1)
Na čele Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je prezident. Volí ho Federálne
zhromaždenie.
(2)
Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je za výkon svojej funkcie zodpovedný
Federálnemu zhromaždeniu.
Čl. 61
(1)
Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky:
a)
zastupuje Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku navonok, dojednáva a ratifikuje
medzinárodné zmluvy; dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas
Federálneho zhromaždenia, môže prezident preniesť na vládu Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky alebo s jej súhlasom na jej jednotlivých členov;
b)
prijíma vedúcich diplomatických misií; s prihliadnutím na stanoviská vlády Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky, vlády Českej republiky a vlády Slovenskej republiky
poveruje vedúcich diplomatických misií tak, aby v týchto funkciách boli rovnomerne
zastúpení občania Českej republiky a občania Slovenskej republiky;
c)
zvoláva zasadania Federálneho zhromaždenia a vyhlasuje jeho zasadanie za skončené;
d)
môže rozpustiť Federálne zhromaždenie, ak ide o prípad uvedený v čl. 44 ods. 5;
e)
podpisuje zákony Federálneho zhromaždenia a zákonné opatrenia jeho predsedníctva;
f)
má právo podávať Federálnemu zhromaždeniu správy o stave Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky a o závažných politických otázkach, predkladať mu návrhy potrebných opatrení
a byť prítomný na schôdzkach snemovní Federálneho zhromaždenia;
g)
vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky a poveruje ich riadením federálnych ministerstiev a iných federálnych ústredných
orgánov;
h)
má právo byť prítomný na schôdzkach vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
a predsedať jej, vyžadovať si od vlády a od jej jednotlivých členov správy a prerokúvať
s vládou alebo s jej členmi otázky, ktoré treba riešiť;
ch)
vymenúva vyšších štátnych funkcionárov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
v prípadoch, v ktorých to ustanovuje zákon; vymenúva a povyšuje generálov, vymenúva
na návrh príslušných orgánov Českej republiky a Slovenskej republiky profesorov a
rektorov vysokých škôl;
i)
prepožičiava vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán;
j)
má právo udeľovať amnestiu, odpúšťať a zmierňovať tresty uložené trestnými súdmi
a nariaďovať, aby sa súdne trestné konanie nezačínalo alebo aby sa v ňom nepokračovalo,
a zahládzať odsúdenie;
k)
je hlavným veliteľom ozbrojených síl;
l)
vyhlasuje na návrh vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vojnový stav
a na základe rozhodnutia Federálneho zhromaždenia vypovedáva vojnu, ak je Česká a
Slovenská Federatívna Republika napadnutá alebo ak treba plniť medzinárodné zmluvné
záväzky o spoločnej obrane proti napadnutiu.
(2)
Prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí vykonávať aj právomoci,
ktoré nie sú výslovne v tomto ústavnom zákone uvedené, ak tak ustanovuje zákon Federálneho
zhromaždenia.
(3)
Obstarávanie vecí spojených s výkonom funkcie, politickej a verejnej činnosti prezidenta
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zabezpečuje Kancelária; podrobnosti ustanovuje
zákon Federálneho zhromaždenia.
Čl. 62
(1)
Za prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže byť zvolený každý občan
voliteľný za poslanca Federálneho zhromaždenia.
(2)
Prezident je volený na obdobie piatich rokov. Výkonu svojej funkcie sa ujíma po zložení
sľubu. Funkčné obdobie prezidenta zvoleného po slobodných, demokratických voľbách
do Federálneho zhromaždenia v roku 1990 však bude trvať 24 mesiacov.
(3)
Voľba prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa koná v posledných
14 dňoch funkčného obdobia prezidenta. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred skončením
volebného obdobia, koná sa voľba najneskôr do 40 dní, v tomto prípade sa koná voľba
verejným hlasovaním. Funkčné obdobie takto zvoleného prezidenta sa končí do 40 dní
po ustanovení nového Federálneho zhromaždenia zvoleného v slobodných, demokratických
voľbách.
(4)
Zvolený je kandidát, za ktorého sa vysloví trojpätinová väčšina všetkých poslancov
Snemovne ľudu, trojpätinová väčšina všetkých poslancov Snemovne národov zvolených
v Českej republike a trojpätinová väčšina všetkých poslancov Snemovne národov zvolených
v Slovenskej republike.
(5)
Ak prezident nebol takto zvolený, koná sa do štrnástich dní opakovaná voľba. Zvolený
je kandidát, ktorý dostal nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov Snemovne
ľudu, nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v
Českej republike a nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov Snemovne národov
zvolených v Slovenskej republike.
(6)
Ak prezident nebol ani takto zvolený, koná sa do štrnástich dní nová voľba s novými
kandidátmi podľa odseku 4; ustanovenie odseku 5 platí obdobne.
(7)
Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zostáva vo svojej funkcii, dokiaľ
nezloží sľub novozvolený prezident, najdlhšie však tri mesiace.
(8)
Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nemôže byť zároveň poslancom
nijakého zastupiteľského zboru, členom vlády, ani Ústavného súdu, ani sudcom.
(9)
Ak bude za prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zvolený poslanec,
člen vlády alebo Ústavného súdu alebo sudca, prestane odo dňa svojho zvolenia vykonávať
doterajšiu funkciu. Dňom zloženia sľubu zaniká jeho mandát, členstvo vo vláde alebo
v Ústavnom súde alebo funkcia sudcu.
Čl. 63
Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky skladá pred Federálnym zhromaždením
tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.
Budem dbať o blaho národov a národností v nej žijúcich, svoje povinnosti budem konať
podľa vôle ľudu a v záujme ľudu a zachovávať ústavu a ostatné zákony.“
Čl. 64
(1)
Ak sa uvoľní úrad prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a nový prezident
ešte nie je zvolený a nezložil sľub, takisto ak prezident nemôže svoj úrad zo závažných
dôvodov vykonávať, patrí výkon jeho funkcií vláde Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky. Vláda môže v takomto prípade poveriť svojho predsedu výkonom niektorých
právomocí prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky; na predsedu vlády
prechádza v tom čase hlavné velenie nad ozbrojenými silami.
(2)
Ak prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nemôže vykonávať svoj úrad
(odsek 1) dlhší čas ako 1 rok, Federálne zhromaždenie môže zvoliť nového prezidenta
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na nové funkčné obdobie.
Čl. 65
Prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nemožno súdne stíhať pre konanie
spojené s výkonom jeho funkcie.
Piata hlava
VLÁDA ČESKEJ A SLOVENSKEJ FEDERATÍVNEJ REPUBLIKY
Čl. 66
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je najvyšším výkonným orgánom štátnej
moci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Čl. 67
(1)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa skladá z predsedu, podpredsedov,
ministrov.
(2)
Funkcia člena vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je nezlučiteľná s
funkciou člena Predsedníctva Federálneho zhromaždenia a s funkciou člena Ústavného
súdu.
Čl. 68
Členovia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky skladajú do rúk prezidenta
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.
Svoje povinnosti budem plniť podľa vôle ľudu a v záujme ľudu. Budem zachovávať Ústavu
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ostatné zákony a budem pracovať pre to,
aby sa uvádzali do života.“
Čl. 69
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je povinná po svojom vymenovaní predstúpiť
pred Federálne zhromaždenie na jeho najbližšej schôdzke, predložiť mu svoj program
a požiadať ho o vyslovenie dôvery.
Čl. 70
(1)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je za výkon svojej funkcie zodpovedná
Federálnemu zhromaždeniu; každá z obidvoch snemovní jej môže vysloviť nedôveru.
(2)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže hocikedy požiadať Federálne
zhromaždenie o vyslovenie dôvery.
Čl. 71
(1)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže podať demisiu do rúk prezidenta
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(2)
Ak snemovňa Federálneho zhromaždenia vysloví vláde Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky nedôveru, alebo ak jej odoprie vysloviť dôveru, prezident Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky vládu odvolá.
(3)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky podá demisiu vždy po ustavujúcej
schôdzke novozvoleného Federálneho zhromaždenia.
Čl. 72
Ak prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky demisiu vlády Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky prijme, poverí ju vykonávaním jej funkcií dočasne až do vymenovania
novej vlády.
Čl. 73
(1)
Člen vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže podať demisiu do rúk prezidenta
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(2)
Snemovňa ľudu alebo Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia môžu vysloviť nedôveru
i jednotlivému členovi vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. V tomto prípade
prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky člena vlády odvolá.
Čl. 74
Ak prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky demisiu člena vlády Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky prijme, môže určiť, ktorý z členov vlády povedie
dočasne veci doteraz spravované členom vlády, ktorého demisiu prijal.
Čl. 75
Na platnosť uznesenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je potrebný
súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov. V prípade rovnosti hlasov rozhoduje
hlas jej predsedu.
Čl. 76
(1)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zabezpečuje plnenie úloh federácie
v oblasti obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, upevňovania bezpečnosti
krajiny, rozvíjania mierovej zahraničnej politiky, v oblasti hospodárskej výstavby
a v ďalších oblastiach pôsobnosti federácie. Na tento cieľ zabezpečuje plnenie zákonov
Federálneho zhromaždenia, zjednocuje, riadi a kontroluje činnosť federálnych ministerstiev
a ostatných federálnych ústredných orgánov.
(2)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pri zabezpečovaní plnenia úloh federácie
koordinuje riešenie otázok vyplývajúcich z potreby jednotného zabezpečovania štátnej
politiky federácie.
Čl. 77
(1)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rozhoduje v zbore najmä:
a)
o návrhoch zákonov Federálneho zhromaždenia,
b)
o vládnych nariadeniach,
c)
o vykonávaní programového vyhlásenia vlády,
d)
o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky,
e)
o návrhoch štátneho rozpočtu a záverečného účtu federácie,
f)
o zásadných hospodárskych opatreniach na zabezpečenie hospodárskej politiky,
g)
o vymenúvaní funkcionárov v prípadoch, v ktorých to ustanovuje zákon Federálneho
zhromaždenia,
h)
o tom, že požiada Federálne zhromaždenie o vyslovenie dôvery,
ch)
o ďalších otázkach, ak to ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.
(2)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže na výkon svojej bežnej rozhodovacej
činnosti zriadiť ako svoj orgán Predsedníctvo vlády Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky a vymedziť mu pôsobnosť a ustanoviť zásady jeho konania.
(3)
Obstarávanie vecí spojených s činnosťou vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
zabezpečuje Úrad vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky; podrobnosti ustanovuje
zákon Federálneho zhromaždenia.
Čl. 78
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky spolupracuje s vládami obidvoch republík
pri dojednávaní medzinárodných zmlúv, ktorých vykonanie patrí do pôsobnosti republík;
spolupracuje s nimi aj pri zastupovaní Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
v medzinárodných organizáciách pôsobiacich v oblasti pôsobnosti republík.
Čl. 79
Na vykonanie zákona Federálneho zhromaždenia a v jeho medziach môže vláda Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky vydávať nariadenia, ak ide o úpravu otázok, ktoré
spadajú do pôsobnosti federácie.
Čl. 80
Federálne ministerstvá a ostatné federálne ústredné orgány môžu na základe zákonov
Federálneho zhromaždenia a v ich medziach vydávať všeobecne záväzné právne predpisy,
ak sú na to zákonom splnomocnené.
Čl. 81
(1)
V oblasti pôsobnosti federácie pôsobia federálne ministerstvá a ďalšie federálne
orgány štátnej správy.
(2)
Federálne ministerstvá a ostatné federálne ústredné orgány štátnej správy, na čele
ktorých stojí člen vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, sa zriaďujú ústavnými
zákonmi Federálneho zhromaždenia; ďalšie federálne orgány štátnej správy sa zriaďujú
zákonmi Federálneho zhromaždenia.
Čl. 84
Štátne orgány republík vykonávajú zákony Federálneho zhromaždenia na území republík,
pokiaľ ich vykonaním nie sú poverené príslušné federálne orgány.
Siedma hlava
ŠTÁTNE ORGÁNY ČESKEJ REPUBLIKY A SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Prvý oddiel
Česká národná rada a Slovenská národná rada
Čl. 102
(1)
Predstaviteľom národnej zvrchovanosti a svojbytnosti českého národa a najvyšším orgánom
štátnej moci v Českej republike je Česká národná rada.
(2)
Predstaviteľom národnej zvrchovanosti a svojbytnosti slovenského národa a najvyšším
orgánom štátnej moci v Slovenskej republike je Slovenská národná rada.
(3)
Národná rada je jediným zákonodarným orgánom republiky.
Čl. 103
(1)
Počet poslancov Českej národnej rady ustanoví ústavný zákon Českej národnej rady.
Počet poslancov Slovenskej národnej rady ustanoví ústavný zákon Slovenskej národnej
rady.
(2)
Národná rada sa volí na obdobie piatich rokov.
(3)
Podmienky výkonu volebného práva do národnej rady a spôsob výkonu volieb a odvolania
poslancov ustanovuje zákon národnej rady.
Čl. 104
(1)
Národná rada zasadá najmenej dva razy do roka (jarné zasadanie a jesenné zasadanie).
(2)
Národnú radu zvoláva na zasadania a jej zasadania vyhlasuje za skončené predsedníctvo
národnej rady.
(3)
Národnú radu musí zvolať jej predsedníctvo na žiadosť aspoň jednej tretiny poslancov.
Predsedníctvo národnej rady zvolá zasadanie do 14 dní alebo do ďalšej lehoty uvedenej
v žiadosti.
Čl. 105
Jednotlivé schôdzky národnej rady zvoláva jej predseda.
Čl. 106
(1)
Schôdzky národnej rady sú spravidla verejné.
(2)
Neverejné schôdzky sa môžu konať len v prípadoch ustanovených rokovacím poriadkom
národnej rady.
Čl. 107
(1)
Do pôsobnosti národnej rady patrí najmä:
a)
uznášať sa na ústavných zákonoch a iných zákonoch republiky a sledovať, ako sa vykonávajú,
b)
dávať súhlas na medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie je potrebný zákon národnej
rady,
c)
rokovať o zásadných otázkach vnútornej politiky,
d)
schvaľovať štátny rozpočet republiky, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny
záverečný účet republiky,
e)
voliť a odvolávať predsedu národnej rady a ostatných členov predsedníctva národnej
rady,
f)
rokovať o programovom vyhlásení vlády republiky a kontrolovať jej činnosť a činnosť
jej členov, ako aj rokovať o dôvere vláde,
g)
zriaďovať zákonom ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy republiky,
h)
voliť a odvolávať členov Ústavného súdu republiky.
(2)
Národná rada môže zrušiť nariadenie alebo uznesenie vlády republiky alebo všeobecne
záväzný právny predpis ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy republiky,
ak odporujú ústave alebo inému zákonu národnej rady.
Čl. 109
(1)
Národná rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých
jej poslancov.
(2)
Na platné uznesenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
(3)
Na prijatie ústavného zákona je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov
národnej rady.
Čl. 110
(1)
Vláda republiky môže požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery. Návrh na vyslovenie
nedôvery vláde môže podať aspoň jedna pätina poslancov národnej rady.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre vyslovenie nedôvery jednotlivému členovi vlády
republiky.
Čl. 111
(1)
Návrhy zákonov môžu podávať poslanci národnej rady, výbory národnej rady a vláda
republiky.
(2)
Zákony národnej rady podpisuje predseda národnej rady a predseda vlády republiky.
(3)
Aby zákon národnej rady nadobudol platnosť, musí byť vyhlásený spôsobom, ktorý ustanovuje
zákon národnej rady. Zákony národnej rady vyhlasuje predsedníctvo národnej rady do
14 dní po ich schválení.
Čl. 112
Zásady rokovania národnej rady, jej styky s vládou a navonok upravuje zákon o rokovacom
poriadku národnej rady.
Čl. 113
(1)
Výkon poslaneckého mandátu je nezlúčiteľný s výkonom poslaneckého mandátu Federálneho
zhromaždenia a s výkonom funkcií sudcu, prokurátora, štátneho arbitra, vojaka z povolania,
príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a Zboru nápravnej výchovy.
(2)
Platnosť voľby poslancov overuje národná rada. Robí tak na návrh svojho mandátového
a imunitného výboru.
Čl. 114
(1)
Poslanec skladá na schôdzke národnej rady, na ktorej sa zúčastňuje prvý raz, sľub.
(2)
Poslanec Českej národnej rady skladá sľub, ktorého znenie ustanoví ústavný zákon
Českej národnej rady.
(3)
Poslanec Slovenskej národnej rady skladá sľub, ktorého znenie ustanoví ústavný zákon
Slovenskej národnej rady.
(4)
Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu.
Čl. 115
(1)
Národná rada i jednotliví poslanci majú právo interpelovať vládu republiky a jej
členov a klásť im otázky vo veciach ich pôsobnosti. Vláda a jej členovia sú povinní
na interpelácie a otázky odpovedať.
(2)
Predseda i ostatní členovia vlády republiky majú právo zúčastniť sa na schôdzkach
národnej rady, jej predsedníctva a výborov. Udelí sa im slovo, hocikedy o to požiadajú.
(3)
Ak o to požiada národná rada, jej predsedníctvo alebo výbor, je člen vlády povinný
prísť na schôdzku národnej rady, jej predsedníctva alebo výboru.
Čl. 116
(1)
Poslanca nemožno trestne ani kárne stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu národnej
rady. Ak národná rada súhlas odoprie, je stíhanie navždy vylúčené.
(2)
Poslanca národnej rady nemožno vôbec stíhať pre hlasovanie v národnej rade alebo
v jej orgánoch. Za výroky pri výkone funkcie poslanca, urobené v národnej rade alebo
v jej orgáne, poslanec podlieha len disciplinárnej právomoci národnej rady.
(3)
Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, je príslušný orgán povinný
to ihneď oznámiť predsedníctvu národnej rady. Ak predsedníctvo národnej rady súhlas
nedá, musí byť poslanec ihneď prepustený.
Čl. 117
Poslanec národnej rady môže odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa dozvedel pri
výkone svojej funkcie, a to aj keď prestal byť poslancom.
Čl. 118
Národná rada zriaďuje si výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány a volí ich
predsedov a ostatných členov.
Čl. 119
(1)
Národná rada volí zo svojich členov predsedníctvo národnej rady.
(2)
Predsedníctvo národnej rady sa skladá z predsedu, podpredsedov a z ďalších členov.
Počet členov predsedníctva určuje národná rada.
(3)
Predsedníctvo národnej rady zostáva vo svojej funkcii aj po uplynutí volebného obdobia,
dokiaľ si novozvolená národná rada nezvolí svoje predsedníctvo.
(4)
Predsedníctvo národnej rady i jeho členovia sú zodpovední národnej rade. Národná
rada ich môže hocikedy odvolať.
Čl. 120
Predsedníctvo národnej rady sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých svojich členov.
Čl. 121
(1)
V čase, keď národná rada nezasadá buď preto, že zasadanie je skončené, alebo preto,
že volebné obdobie uplynulo, vykonáva pôsobnosť národnej rady predsedníctvo národnej
rady. Nepatrí mu však prijímať a meniť ústavné zákony a uznášať sa na štátnom rozpočte
republiky.
(2)
V čase, keď národná rada nezasadá pre mimoriadne príčiny, vykonáva predsedníctvo
národnej rady všetku jej pôsobnosť s výnimkou práva prijímať a meniť ústavné zákony.
(3)
Neodkladné opatrenia, na ktoré by bol potrebný zákon, robí predsedníctvo národnej
rady vo forme zákonných opatrení, ktoré podpisuje predseda národnej rady a predseda
vlády republiky. Zákonné opatrenia sa vyhlasujú rovnako ako zákony.
(4)
Opatrenia predsedníctva národnej rady podľa odsekov 1 až 3 musia byť schválené na
najbližšom zasadaní národnej rady, ináč strácajú ďalšiu platnosť.
Čl. 122
(1)
Do pôsobnosti predsedníctva národnej rady ďalej patrí:
a)
vymenúvať a odvolávať predsedu a ostatných členov vlády republiky a poverovať ich
riadením ministerstiev a iných ústredných orgánov,
b)
vymenúvať štátnych funkcionárov v prípadoch, v ktorých mu to zveruje zákon,
c)
udeľovať ceny a prepožičiavať vyznamenania podľa zákonov republiky.
(2)
Predsedníctvo národnej rady vyhlasuje voľby do národnej rady a všeobecné voľby do
zastupiteľstiev obcí.
Čl. 123
Predseda národnej rady:
a)
zastupuje národnú radu navonok,
b)
podpisuje zákony národnej rady a zákonné opatrenia jej predsedníctva,
c)
prijíma sľub členov vlády republiky,
d)
zvoláva a vedie schôdzky národnej rady.
Druhý oddiel
Vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky
Čl. 124
Vláda republiky je najvyšším výkonným orgánom štátnej moci republiky.
Čl. 125
(1)
Vláda republiky sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov.
(2)
Funkcia člena vlády je nezlučiteľná s funkciou člena predsedníctva národnej rady
a s funkciou člena Ústavného súdu.
Čl. 126
(1)
Členovia vlády Českej republiky skladajú do rúk predsedu Českej národnej rady sľub,
ktorého znenie ustanoví ústavný zákon Českej národnej rady.
(2)
Členovia vlády Slovenskej republiky skladajú do rúk predsedu Slovenskej národnej
rady sľub, ktorého znenie ustanoví ústavný zákon Slovenskej národnej rady.
Čl. 127
Vláda republiky je povinná po svojom vymenovaní predstúpiť pred národnú radu na jej
najbližšej schôdzke, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery.
Čl. 128
(1)
Vláda republiky je za výkon svojej funkcie zodpovedná národnej rade, ktorá jej môže
vysloviť nedôveru.
(2)
Vláda republiky môže hocikedy požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery.
Čl. 129
(1)
Vláda republiky môže podať demisiu predsedníctvu národnej rady.
(2)
Ak národná rada vysloví vláde republiky nedôveru alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie
dôvery, predsedníctvo národnej rady vládu republiky odvolá.
(3)
Vláda republiky podá demisiu vždy po ustavujúcej schôdzke novozvolenej národnej rady.
Čl. 130
Ak predsedníctvo národnej rady demisiu vlády prijme, poverí ju vykonávaním jej funkcií
dočasne ďalej až do vymenovania novej vlády.
Čl. 131
(1)
Člen vlády republiky môže podať predsedníctvu národnej rady demisiu.
(2)
Národná rada môže vysloviť nedôveru jednotlivým členom vlády republiky. V tomto prípade
predsedníctvo národnej rady člena vlády odvolá.
Čl. 132
Ak predsedníctvo národnej rady demisiu člena vlády republiky prijme, môže určiť, ktorý
z členov vlády povedie dočasne veci doteraz spravované členom vlády, ktorého demisiu
prijalo.
Čl. 133
Vláda republiky rozhoduje v zbore, ktorý je schopný uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná
väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny
prítomných členov vlády.
Čl. 134
Vláda republiky organizuje a zabezpečuje plnenie úloh v oblasti hospodárskej, kultúrnej
a sociálnej výstavby republiky, ako aj v ďalších oblastiach patriacich podľa tohto
ústavného zákona republike. Na tento cieľ vláda republiky zabezpečuje plnenie zákonov,
zjednocuje, riadi a kontroluje činnosť ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy
republiky, sleduje a zabezpečuje plnenie svojich nariadení a uznesení.
Čl. 135
(1)
Vláde republiky patrí všetka vládna a výkonná právomoc vyplývajúca zo zákonodarnej
pôsobnosti národnej rady.
(2)
Do pôsobnosti vlády republiky patria ďalej veci, ktoré podľa tohto ústavného zákona
upravujú zákony Federálneho zhromaždenia, ak ich výkon patrí vládam republík (čl. 37 ods. 2).
Čl. 136
Vláda republiky riadi a kontroluje činnosť obcí, pokiaľ ide o výkon štátnej správy,
ktorý na ne bol zákonom prenesený.
Čl. 137
(1)
Vláda republiky rozhoduje v zbore najmä:
a)
o návrhoch zákonov,
b)
o vládnych nariadeniach,
c)
o vykonávaní programového vyhlásenia vlády,
d)
o súhlase s medzinárodnými zmluvami, ktorých vykonávanie patrí do pôsobnosti republiky,
e)
o návrhoch štátneho rozpočtu a záverečného účtu republiky,
f)
o zásadných hospodárskych opatreniach na zabezpečenie hospodárskej politiky,
g)
o vymenúvaní funkcionárov v prípadoch, v ktorých to ustanovuje zákon,
h)
o tom, že požiada národnú radu o vyslovenie dôvery,
ch)
o ďalších otázkach, ak to ustanovuje zákon národnej rady.
(2)
Vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky môže na výkon svojej bežnej rozhodovacej
činnosti zriadiť ako svoj orgán Predsedníctvo vlády a vymedziť mu pôsobnosť a ustanoviť
zásady jeho konania.
Čl. 138
Na vykonanie zákona národnej rady a v jeho medziach môže vláda republiky vydávať nariadenia.
Takisto môže vydávať nariadenia na vykonanie zákona Federálneho zhromaždenia, ak ju
na to splnomocní.
Čl. 139
Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy republiky môžu na základe zákonov
Federálneho zhromaždenia i zákonov národnej rady a v ich medziach vydávať všeobecne
záväzné právne predpisy, ak sú na to zákonom splnomocnené.
Čl. 139a
Miestne orgány štátnej správy môžu na základe zákonov Federálneho zhromaždenia aj
zákonov národnej rady a v ich medziach vydávať všeobecne záväzné právne predpisy pre
obvody svojej pôsobnosti, ak sú na to zákonom splnomocnené.
Ôsma hlava
VŠEOBECNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Čl. 140
(1)
Územie Českej republiky tvorí doterajšie územie českých krajov.
(2)
Územie Slovenskej republiky tvorí doterajšie územie Slovenska.
(3)
Územné členenie republík ustanovujú zákony národných rád.
Čl. 141
(1)
Hlavným mestom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a pravidelným sídlom jej
orgánov je Praha. Postavenie Prahy ako hlavného mesta Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky upraví zákon Federálneho zhromaždenia.
(2)
Hlavným mestom Českej republiky a pravidelným sídlom jej orgánov je Praha.
(3)
Hlavným mestom Slovenskej republiky a pravidelným sídlom jej orgánov je Bratislava.
Čl. 142
(1)
Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže byť zmenená iba ústavným zákonom
Federálneho zhromaždenia.
(2)
Do prijatia Ústavy Českej republiky a Ústavy Slovenskej republiky sa ústavné pomery
týchto republík spravujú týmto ústavným zákonom a ostatnými ústavnými predpismi.
(3)
Zákony Federálneho zhromaždenia, zákony národných rád ani iné právne predpisy federálnych
orgánov a orgánov republík nesmú odporovať ústave a ústavným zákonom Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky. Výklad a používanie všetkých právnych predpisov musí byť v
súlade s ústavou a s ústavnými zákonmi federácie.
(4)
Zákony národných rád ani iné právne predpisy republík nesmú odporovať ústavným zákonom
národných rád. Výklad a používanie všetkých právnych predpisov republiky musí byť
v súlade s ústavnými zákonmi národnej rady.
Čl. 143
(1)
Zrušujú sa ustanovenia čl. 1 ods. 2 a čl. 12, ďalej ustanovenia tretej, štvrtej, piatej a šiestej hlavy (čl. 39 až 85), ako aj
ustanovenia článkov 107 až 109 a článku 111 ústavy (ústavný zákon č. 100/1960 Zb.).
(2)
Kde sa v ustanoveniach ústavy a iných zákonov hovorí o Českej a Slovenskej Federatívnej
Republike, rozumie sa tým podľa povahy veci aj Česká republika a Slovenská republika.
(3)
Prezident republiky zvolený podľa ustanovenia čl. 63 ústavy zostáva vo funkcii ako
prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky podľa tohto ústavného zákona;
jeho volebné obdobie sa počíta odo dňa jeho zvolenia.
(4)
Predsedníctvo Národného zhromaždenia zostáva vo svojej funkcii až do zvolenia Predsedníctva
Federálneho zhromaždenia.
(5)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vykonáva funkciu vlády Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky až do vymenovania vlády Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky podľa tohto ústavného zákona.
Čl. 144
(1)
Všetky zákony a iné právne predpisy platné v deň, keď tento ústavný zákon nadobúda
účinnosť, zostávajú aj naďalej v platnosti. Pokiaľ upravujú veci, ktoré nepatria do
pôsobnosti federácie podľa tohto ústavného zákona, môžu sa meniť zákonmi Českej národnej
rady alebo Slovenskej národnej rady, prípadne inými právnymi predpismi republík.
(2)
Pokiaľ doterajšie zákony a iné právne predpisy zverujú pôsobnosť Národnému zhromaždeniu,
vláde, Slovenskej národnej rade alebo iným ústredným štátnym orgánom, vykonáva túto
pôsobnosť vo veciach vyhradených týmto ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej
Republike Federálne zhromaždenie, vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
prípadne iné ústredné federálne orgány; v ostatných veciach vykonáva túto pôsobnosť
Česká národná rada, Slovenská národná rada, vláda Českej republiky, vláda Slovenskej
republiky alebo iné ústredné štátne orgány obidvoch republík.
(3)
Zákon Federálneho zhromaždenia môže ustanoviť, na ktoré orgány (organizácie) a v
akom rozsahu prejde pôsobnosť doterajších orgánov (organizácií) - s výnimkou ministerstiev
alebo iných ústredných orgánov štátnej správy na čele s ministrom -, ktorým bola doterajšími
zákonmi zverená celoštátna pôsobnosť vo veciach, ktoré podľa tohto ústavného zákona
patria do spoločnej pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a obidvoch
republík. Tento zákon môže upraviť aj potrebný prechod práv a záväzkov doterajších
orgánov (organizácií).
Čl. 145
Organizáciu súdov a prokuratúry v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike upraví
ústavný zákon Federálneho zhromaždenia. Do dňa, keď tento ústavný zákon nadobudne
účinnosť, do pôsobnosti Federálneho zhromaždenia patrí:
a)
voliť a odvolávať sudcov Najvyššieho súdu a sudcov z povolania vojenských súdov,
b)
navrhovať prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, aby odvolal z
funkcie generálneho prokurátora,
c)
rokovať o správach Najvyššieho súdu a generálneho prokurátora o stave zákonnosti.
Čl. 146
(1)
Dokiaľ nebude zvolená Česká národná rada a Slovenská národná rada na základe tohto
ústavného zákona, vykonáva
a)
Česká národná rada vytvorená podľa ústavného zákona č. 77/1968 Zb. pôsobnosť Českej národnej rady podľa tohto ústavného zákona,
b)
Slovenská národná rada rozšírená podľa § 6 ústavného zákona č. 77/1968 Zb. pôsobnosť Slovenskej národnej rady podľa tohto ústavného zákona.
(2)
Česká národná rada rozšíri voľbou počet svojich členov tak, aby mala 200 členov.
(3)
Slovenská národná rada rozšíri voľbou počet svojich členov tak, aby mala 150 členov.
(4)
Členovia obidvoch národných rád majú práva a povinnosti poslancov podľa tohto ústavného
zákona.
Čl. 147
Dokiaľ nebude zvolené Federálne zhromaždenie v zmysle čl. 30 ods. 1 a čl. 31 ods. 2,
a)
stáva sa Národné zhromaždenie v doterajšom zložení Snemovňou ľudu Federálneho zhromaždenia
a
b)
poslancov Snemovne národov zvolí Česká národná rada a Slovenská národná rada, rozšírené
na základe čl. 146, a to zo svojich členov, ktorí nie sú poslancami Národného zhromaždenia.
Čl. 149
K čl. 91 ústavy v znení ústavných zákonov č. 110/1967 Zb. a č. 28/1968 Zb. sa pripája odsek 4 tohto
znenia:
„(4)
Zákon môže ustanoviť osobitnú úpravu postavenia a pôsobnosti národných výborov v
ďalších veľkých mestách.“.
Čl. 150
(1)
Národné zhromaždenie, Česká národná rada i Slovenská národná rada môžu už predo dňom,
keď tento ústavný zákon nadobudne účinnosť, robiť opatrenia potrebné na to, aby sa
uviedol do života.
(2)
Ak Národné zhromaždenie bude predo dňom uvedeným v odseku 1 rokovať o niektorom z
návrhov uvedených v čl. 42 ods. 2, je na jeho prijatie potrebný súhlas väčšiny všetkých poslancov Národného zhromaždenia
zvolených v českých krajoch a väčšiny všetkých poslancov Národného zhromaždenia zvolených
na Slovensku. Na prijatie ústavného zákona je potrebný súhlas najmenej troch pätín
všetkých poslancov Národného zhromaždenia zvolených v českých krajoch a najmenej troch
pätín všetkých poslancov Národného zhromaždenia zvolených na Slovensku.
(3)
O návrhoch podľa odseku 2 hlasujú poslanci zvolení v českých krajoch a poslanci zvolení
na Slovensku oddelene.
Čl. 151
(1)
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1969.
(2)
Ustanovenia čl. 146 ods. 2 a 3, čl. 149 a 150 nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia.
Čl. III
Čl. III
Česká národná rada a Slovenská národná rada upravia ústavnými zákonmi národných rád
názov, štátny znak, štátnu vlajku, štátnu pečať a štátnu hymnu Českej socialistickej
republiky a Slovenskej socialistickej republiky.
Čl. III
Volebné obdobie národných výborov zvolených v roku 1986 sa skončí dňom volieb do zastupiteľstiev
obcí.
Čl. II
Sústavu a postavenie orgánov republík ustanovené v siedmej hlave ústavného zákona
č. 143/1968 Zb. o československej federácii v znení neskorších predpisov, môžu upraviť
len ústavné zákony Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady; to sa nevzťahuje
na čl. 107 a ďalej na čl. 138, 139 a 139a, pokiaľ ide o právomoc štátnych orgánov republiky vydávať právne predpisy na vykonávanie
zákonov Federálneho zhromaždenia.
Čl. III
1.
Zákony a iné právne predpisy uvedené v článku 144 ods. 1, prvá veta, ako aj zákony Federálneho zhromaždenia a iné právne predpisy vydané štátnymi
orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky do dňa účinnosti tohto ústavného
zákona, upravujúce veci, ktoré nepatria do pôsobnosti federácie, môžu byť v týchto
veciach menené zákonmi Českej národnej rady alebo zákonmi Slovenskej národnej rady,
prípadne inými právnymi predpismi štátnych orgánov republík.
2.
Spôsob vyporiadania majetkových a iných právnych pomerov organizácií zriadených právnymi
predpismi uvedenými v bode 1, alebo podľa týchto predpisov upraví zákon Federálneho
zhromaždenia.
Čl. II
1.
Právne predpisy upravujúce organizáciu štátnej organizácie Česko-slovenské štátne
dráhy stratia platnosť dňom, ktorý ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia, ktorým
sa rozdelí a prevedie majetok, práva a povinnosti štátnej organizácie Česko-slovenské
štátne dráhy na novovzniknuté organizácie pre železničnú dopravu Českej republiky
a Slovenskej republiky. Na tieto nové organizácie prejdú v plnom rozsahu aj práva
a povinnosti štátnej organizácie Česko-slovenské štátne dráhy vyplývajúce z jej medzinárodnej
spolupráce v odbore železníc.
2.
Zákon Federálneho zhromaždenia ustanoví pravidlá a postup pre rozdelenie a prevod
majetku, práv a povinností štátnych organizácií, ktoré Federálne ministerstvo dopravy
založilo ako špecializované železničné organizácie, na príslušné organizácie oboch
republík, pokiaľ sa pre tieto špecializované železničné organizácie do dňa účinnosti
tohto ústavného zákona neschválil privatizačný projekt.
3.
Zákon Federálneho zhromaždenia rozdelí a prevedie majetok, práva a povinnosti štátneho
podniku Správa pôšt a telekomunikácií Praha a štátneho podniku Správa pôšt a telekomunikácií
Bratislava v rozsahu sústavy pôšt na novovzniknuté poštové organizácie Českej republiky
a Slovenskej republiky a v rozsahu sústavy telekomunikácií na novovzniknuté organizácie
telekomunikácií Českej republiky a Slovenskej republiky. Na tieto nové organizácie
prejdú v plnom rozsahu práva a povinnosti doterajších štátnych podnikov vyplývajúce
z dohôd, dohovorov a dojednaní v medzinárodnom poštovom styku.
4.
Platnosť poštových známok a iných poštových cenín vydaných do dňa prevodu majetku
podľa bodu 3 ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.
5.
Do 31. decembra 1992 patrí do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
právna úprava regulácie vývoja miezd podľa doterajšieho znenia čl. 22 písm. b) ústavného
zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii v znení neskorších ústavných zákonov.
Čl. III
1.
Zákony a iné právne predpisy uvedené v čl. 144 ods.1 prvá veta ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii v znení neskorších
ústavných zákonov, ako aj zákony Federálneho zhromaždenia a iné právne predpisy vydané
štátnymi orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky do dňa nadobudnutia účinnosti
tohto ústavného zákona upravujúce veci, ktoré nepatria do pôsobnosti federácie, môžu
sa v týchto veciach meniť zákonmi Českej národnej rady alebo zákonmi Slovenskej národnej
rady,*) prípadne inými právnymi predpismi štátnych orgánov republík. Pre právne predpisy
upravujúce reguláciu vývoja miezd platí ustanovenie predchádzajúcej vety od 1. januára
1993.
2.
Spôsob vyporiadania majetkových a iných právnych pomerov ďalších organizácií zriadených
právnymi predpismi uvedenými v bode 1 alebo podľa týchto predpisov upraví zákon Federálneho
zhromaždenia.
Svoboda v. r.
Smrkovský v. r.
Ing. Černík v. r.
Smrkovský v. r.
Ing. Černík v. r.
*)
Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 154 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
č. 460/1992 Zb.