71/1967 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2009 do 30.06.2011
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 71/1967 Zb. |
Názov: | Zákon o správnom konaní (správny poriadok) |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 29.06.1967 |
Dátum vyhlásenia: | 13.07.1967 |
Dátum účinnosti od: | 01.01.2009 |
Dátum účinnosti do: | 30.06.2011 |
Autor: | Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
60/1961 Zb. | Zákon o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku |
60/1965 Zb. | Zákon o prokuratúre |
215/2002 Z. z. | Zákon o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
527/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z. |
122/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov |
445/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
204/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
176/2015 Z. z. | Zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
149/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov |
238/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
177/2018 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) |
91/1960 Zb. | Vládne nariadenie o správnom konaní |
71
ZÁKON
z 29. júna 1967
o správnom konaní (správny poriadok)
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
Prvá časť
ÚVODNÉ USTANOVENIA
Oddiel 1
Rozsah pôsobnosti
§ 1
(1)
Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány
rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb
a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(2)
Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy,
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti
verejnej správy.
Oddiel 2
Základné pravidlá konania
§ 3
(1)
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.
Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických
osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
(2)
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť,
aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých
sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
(3)
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá
je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má
sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to,
aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania
a iných osôb.
(4)
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch
nevznikali neodôvodnené rozdiely.
(5)
Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na internete, ak majú
k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť
o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu
verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať
práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho
orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti.
(6)
Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 5 sa primerane
použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných
opatrení.
§ 4
(1)
Účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.
(2)
Všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Ten, komu osobitný
zákon priznáva postavenie účastníka konania len na časť konania, má v konaní procesné
práva a povinnosti len v tej časti konania, pre ktorú má priznané postavenie účastníka
konania.
Druhá časť
SPRÁVNE ORGÁNY, ÚČASTNÍCI KONANIA A ZÚČASTNENÉ OSOBY
Oddiel 1
Príslušnosť
§ 5
Na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný
zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.
§ 6
(1)
Ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené
podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je
útvar, ktorý ustanovuje zákon.
(2)
Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom
príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom,
inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej
len „štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny
orgán správneho orgánu.
(3)
Osobitné zákony ustanovia, v ktorých veciach sú na konanie príslušné komisie, rady
alebo inak označené kolektívne orgány (ďalej len „komisia").
§ 7
(1)
V konaní, v ktorom ide o činnosť účastníka, spravuje sa miestna príslušnosť miestom
tejto činnosti; ak sa konanie týka nehnuteľnosti, miestom, kde je nehnuteľnosť.
(2)
Ak nemožno miestnu príslušnosť určiť podľa odseku 1 ani podľa osobitného zákona,
spravuje sa miestna príslušnosť trvalým pobytom účastníka konania a ak účastníkom
konania je právnická osoba jej sídlom alebo miestom umiestnenia jej organizačnej zložky,
ktorej sa konanie týka. Ak účastník konania nemá v Slovenskej republike trvalý pobyt,
spravuje sa miestna príslušnosť jeho iným pobytom podľa osobitného zákona a ak nemá
taký pobyt, jeho posledným trvalým pobytom v Slovenskej republike; ak nemá ani taký
pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť miestom, kde sa obvykle zdržiava. Ak účastníkom
konania je právnická osoba, ktorá nemá v Slovenskej republike sídlo, spravuje sa miestna
príslušnosť jej posledným sídlom v Slovenskej republike alebo posledným miestom umiestnenia
jej organizačnej zložky, ktorej sa konanie týka, v Slovenskej republike.
(3)
Ak je miestne príslušných niekoľko správnych orgánov, uskutočňuje konanie správny
orgán, ktorý konanie začal prvý, pokiaľ sa príslušné orgány nedohodli inak.
(4)
Ak je miestne príslušných niekoľko správnych orgánov a pokiaľ každý z nich odmieta
uskutočniť konanie, správny orgán vyššieho stupňa im najbližšie nadriadený určí, ktorý
z nich konanie uskutoční.
(5)
Ak nemožno miestnu príslušnosť určiť podľa predchádzajúcich ustanovení, určí ústredný
orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého vec patrí, ktorý vecne príslušný správny
orgán konanie uskutoční.
§ 8
Na žiadosť účastníka konania alebo s jeho súhlasom môže správny orgán príslušný podľa
§ 7 ods. 2 postúpiť vec na vybavenie inému vecne príslušnému správnemu orgánu toho istého stupňa,
v obvode ktorého má účastník konania pracovisko alebo prechodný pobyt, ak s tým súhlasia
ostatní účastníci konania i orgán, ktorému sa má vec postúpiť.
Oddiel 2
Vylúčenie zamestnancov alebo členov správneho orgánu
§ 9
(1)
Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak
so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno
mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.
(2)
Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa
v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.
§ 10
Účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca
správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.
§ 11
(1)
Len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho
vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho
orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu.
(2)
Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú
odklad.
§ 12
(1)
O tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému
boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán
opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.
(2)
Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať
samostatné odvolanie.
§ 13
(1)
Z tých istých dôvodov ako zamestnanec správneho orgánu (§ 9) je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený i člen komisie, ktorá uskutočňuje
konanie.
(2)
Len čo sa člen komisie dozvie o skutočnosti nasvedčujúcej jeho vylúčenie, oznámi
to bezodkladne predsedovi komisie, ktorý rozhodne, či je člen komisie z konania vylúčený.
Predseda komisie oznámi bezodkladne skutočnosť nasvedčujúcu jeho vylúčenie komisii,
ktorá rozhodne, či je z konania vylúčený.
(3)
Oddiel 3
Účastník konania a zúčastnená osoba
§ 14
(1)
Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím
priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím
vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý,
a to až do času, kým sa preukáže opak.
(2)
Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
§ 15
Účastník môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi
nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
§ 15a
(1)
Osobitný zákon môže ustanoviť, za akých podmienok sa na konaní alebo na jeho časti
má právo zúčastniť aj iná osoba než účastník konania (ďalej len „zúčastnená osoba").
(2)
Zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov
konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy
a doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe
viac práv.
Oddiel 4
Zastupovanie
§ 16
(1)
Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca; ak
nemá zákonného zástupcu a ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv, správny orgán
mu ustanoví opatrovníka.
(2)
Správny orgán ustanoví opatrovníka aj účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy
alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine a ktorý si
neustanovil zástupcu, ako aj účastníkovi konania, ktorý je postihnutý duševnou alebo
inou poruchou, pre ktorú nemôže konať, a nemá zákonného zástupcu.
§ 17
(1)
Účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom
alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.
(2)
Právnická osoba koná prostredníctvom svojich orgánov alebo prostredníctvom svojho
zástupcu.
(3)
Splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom
vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom
upustiť.
(4)
Ak niekoľko účastníkov konania urobilo spoločné podanie, zvolia si spoločného splnomocnenca
pre doručovanie; inak ho určí správny orgán. Proti rozhodnutiu o určení spoločného
splnomocnenca na doručovanie sa nemožno odvolať.
Tretia časť
PRIEBEH KONANIA
Oddiel 1
Všeobecné ustanovenia
§ 18
Začatie konania
(1)
Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.
(2)
Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému
vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie
začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
(3)
O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak
mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný
zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.
§ 19
Podanie
(1)
Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami
podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť
aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne
alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.
(2)
Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva,
akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie
náležitosti.
(3)
Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania
nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne
ho poučí, že inak konanie zastaví.
(4)
Podanie sa podáva na vecne a miestne príslušnom orgáne (§ 5 až 7).
(5)
Na žiadosť účastníka konania musí sa prijatie podania potvrdiť.
§ 20
Postúpenie
Ak správny orgán nie je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie bez meškania
postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Ak je
nebezpečenstvo z omeškania, správny orgán urobí nevyhnutné úkony, najmä na odvrátenie
hroziacej škody.
§ 21
Ústne pojednávanie
(1)
Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa
tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri
ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla
na mieste ohliadky.
(2)
Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada
ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony
ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada;
na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.
(3)
Ústne pojednávanie je neverejné, pokiaľ osobitný zákon alebo správny orgán neustanovia
inak.
§ 22
Zápisnica
(1)
O ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch,
o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán
spíše zápisnicu.
(2)
Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet
konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli
podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia
a výsledok hlasovania.
(3)
Zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec
(člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o hlasovaní všetci prítomní
členovia správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti
obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
§ 23
Nazeranie do spisov
(1)
Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov,
robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní
alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
(2)
Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť
kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám,
pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať
do spisov verejnému ochrancovi práv v súvislosti s výkonom jeho pôsobnosti.1)
(3)
Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila
utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo
neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.
(4)
Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so
zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.
Doručenie do vlastných rúk
§ 24
(1)
Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo
osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
(2)
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci
sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť
príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,
doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.
Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty
sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(3)
Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie
odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.
(4)
Ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka
alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi.
§ 25
(1)
Písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú
ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie
písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za
orgán alebo právnickú osobu konať.
(2)
Ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa,
ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom
je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje
po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to
aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
(3)
Ak nemožno doručiť písomnosť podnikateľovi – fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla
alebo je známa, ani na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri
alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu
známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu
orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa podnikateľ – fyzická osoba o tom nedozvie.
(4)
Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi
oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive,
ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky
na pošte a nemá pridelený priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch
sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť
do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia,
aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(5)
Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená
do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú
na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje
sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.
§ 26
Doručenie verejnou vyhláškou
(1)
Doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania
alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon.
(2)
Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní
na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny
orgán zverejňuje písomnosť súčasne iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej
tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého
sa konanie týka.
Lehoty
§ 27
(1)
Ak je to potrebné, správny orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu,
pokiaľ ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
(2)
Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý
sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty,
a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec
lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty
najbližší budúci pracovný deň.
(3)
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom
v § 19 ods. 4 alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu.
(4)
V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak.
§ 28
(1)
Správny orgán zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania
požiada do 15 dní odo dňa, keď pominula príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote
urobí zmeškaný úkon. Správny orgán môže tejto žiadosti priznať odkladný účinok.
(2)
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak odo dňa, keď sa mal úkon urobiť, uplynul jeden
rok.
(3)
Proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty sa nemožno odvolať.
§ 29
Prerušenie konania
(1)
Správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak
bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo
ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho
má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.
(2)
Správny orgán môže tiež konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých
dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania.
(3)
Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.
(4)
Správny orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania,
len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula
lehota uvedená v odseku 2.
(5)
Pokiaľ je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
§ 30
Zastavenie konania
(1)
Správny orgán konanie zastaví, ak
a)
zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde
o konanie, ktoré môže začať správny orgán,
b)
účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného
účastníka konania alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a
nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán,
c)
účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu
a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania,
d)
účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky
svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený,
e)
zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu,
f)
zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány
nedohodli inak,
g)
zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje
inak,
h)
odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu,
i)
v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,
j)
tak ustanoví osobitný zákon.
(2)
Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c), f), g) a h) sa
nemožno odvolať.
(3)
Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b) a c) sa iba vyznačí v spise.
§ 31
Trovy konania
(1)
Trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša tento orgán. Trovy, ktoré v
konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník. Trovy, ktoré v konaní vznikli
zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba.
(2)
Správny orgán môže účastníkom konania, zúčastneným osobám, svedkom a znalcom uložiť,
aby nahradili trovy, ktoré vznikli správnemu orgánu ich zavinením; môže im tiež uložiť,
aby nahradili trovy, ktoré vznikli ich zavinením, ostatným účastníkom konania.
(3)
Správny orgán nahradí svedkovi hotové výdavky a mzdu, ktorá mu preukázateľne ušla.
Nárok treba uplatniť do 3 dní po výsluchu, inak zaniká.
(4)
Náklady spojené s predložením listiny alebo s ohliadkou, ktoré vznikli tomu, kto
nie je účastníkom konania, uhrádza správny orgán.
(5)
Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa spravuje
osobitnými právnymi predpismi.
Oddiel 2
Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie
Podklad rozhodnutia
§ 32
(1)
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom
si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania.
(2)
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán.
(3)
Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické
osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie
a rozhodnutie.
§ 33
(1)
Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť
svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
(2)
Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby
sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,
prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
§ 34
Dokazovanie
(1)
Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný
stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
(2)
Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
(3)
Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú
mu známe.
(4)
Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
(5)
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
(6)
Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba
dokazovať.
§ 35
Svedkovia
(1)
Každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať.
(2)
Ako svedok nesmie byť vyslúchnutý ten, kto by sprístupnil utajovanú skutočnosť, bankové
tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo porušil zákonom výslovne uloženú
alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem ak by ho tejto povinnosti zbavil príslušný
orgán alebo ten, v záujme koho túto povinnosť má.
(3)
Výpoveď môže odoprieť ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania
sebe alebo blízkym osobám; ich výpočet sa spravuje Občianskym zákonníkom.
(4)
Správny orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti
vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej
výpovede.
§ 36
Znalci
Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký
posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno
odvolať.
§ 37
Listiny
(1)
Správny orgán môže uložiť účastníkovi konania alebo inej osobe, ktorá má listinu
potrebnú na vykonanie dôkazov, aby ju predložil.
(2)
Predloženie listiny nemožno žiadať alebo môže sa odoprieť z dôvodov, pre ktoré nesmie
byť vyslúchnutý alebo je oprávnený odoprieť výpoveď svedok.
§ 38
Ohliadka
(1)
Vlastník alebo užívateľ veci je povinný predložiť správnemu orgánu predmet ohliadky
alebo strpieť ohliadku na mieste.
(2)
Ohliadku nemožno vykonať alebo môže sa odoprieť z dôvodov, pre ktoré nesmie byť vyslúchnutý
alebo je oprávnený odoprieť výpoveď svedok.
(3)
Na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený
predmetom ohliadky nakladať.
§ 39
Čestné vyhlásenie
(1)
Správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania,
pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
(2)
Čestné vyhlásenie správny orgán nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo
ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno
nahradiť znalecký posudok.
(3)
V čestnom vyhlásení je účastník povinný uviesť pravdivé údaje. Správny orgán musí
upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.
§ 40
Predbežné otázky
(1)
Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán,
je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke
urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
(2)
Správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby,
alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.
Oddiel 3
Zabezpečenie priebehu a účelu konania
§ 41
Predvolanie
(1)
Správny orgán predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná.
(2)
V predvolaní správny orgán upozorní na právne následky nedostavenia sa.
§ 42
Predvedenie
(1)
Účastník konania alebo svedok, ktorý sa bez náležitého ospravedlnenia alebo bez závažných
dôvodov na opätovné predvolanie nedostaví na správny orgán a bez osobnej účasti ktorého
nemožno konanie uskutočniť, môže byť predvedený.
(2)
Predvedenie vykoná Policajný zbor na základe písomnej žiadosti správneho orgánu.
§ 43
Predbežné opatrenia
(1)
Správny orgán môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre zabezpečenie
jeho účelu
a)
uložiť účastníkom, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli;
b)
nariadiť zabezpečenie vecí, ktoré sa majú zničiť alebo urobiť nepotrebnými, alebo
ktoré sú potrebné na vykonanie dôkazov.
(2)
Správny orgán predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo nariadené;
inak stráca účinnosť dňom, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.
(3)
Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok.
§ 44
Dožiadanie
(1)
Správne orgány vykonávajú procesné úkony v obvode svojej pôsobnosti.
(2)
Ak správny orgán nemôže vykonať niektorý procesný úkon v obvode svojej pôsobnosti
alebo ak je to účelné z iných dôvodov, je oprávnený dožiadať o jeho vykonanie iný
správny orgán toho istého alebo nižšieho stupňa.
(3)
Dožiadaný správny orgán je povinný v medziach svojej pôsobnosti dožiadaniu vyhovieť
najneskôr v lehote 15 dní, ak v dožiadaní nie je určená dlhšia lehota.
§ 45
Poriadkové opatrenia
(1)
Tomu, kto sťažuje postup konania, najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví
na výzvu na správny orgán, ruší napriek predchádzajúcemu napomenutiu poriadok, bezdôvodne
odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny alebo vykonanie ohliadky, môže správny
orgán uložiť poriadkovú pokutu do 165 eur, a to aj opakovane.
(2)
Toho, kto hrubo ruší poriadok, môže správny orgán tiež vykázať z miesta pojednávania;
ak je vykázaný účastník konania, môže sa konať v jeho neprítomnosti.
(3)
Správny orgán, ktorý poriadkovú pokutu uložil, môže ju odpustiť.
Oddiel 4
Rozhodnutie
§ 46
Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať
orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti.
§ 47
Náležitosti rozhodnutia
(1)
Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(2)
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.
Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán
určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
(3)
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
(4)
Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či
sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno
odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.
(5)
V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum
vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie
musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej
osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.
(6)
Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia
správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
(7)
Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi
konania v plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto
písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie.
§ 48
Zmier
(1)
Ak to pripúšťa povaha veci, môžu účastníci konania medzi sebou so schválením správneho
orgánu uzavrieť zmier. Správny orgán zmier neschváli, ak odporuje právnym predpisom
alebo všeobecnému záujmu.
(2)
Proti schválenému zmieru sa nemožno odvolať. Schválený zmier je vykonateľný.
§ 49
Lehota pre rozhodnutie
(1)
V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených
účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.
(2)
V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný
rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne
najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote,
môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade).
Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka
konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
§ 50
Opatrenia proti nečinnosti
Ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý
by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán
príslušný na rozhodnutie nezačal konanie, hoci je na to povinný alebo pokiaľ nerozhodol
v lehote ustanovenej v § 49 ods. 2.
§ 51
Oznámenie rozhodnutia
(1)
Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto
rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.
(2)
Účastníkovi konania, ktorý je prítomný, môže sa rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením;
deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je dňom oznámenia rozhodnutia len vtedy, pokiaľ
sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.
(3)
Ak sa namiesto doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia vydáva osobitný doklad,
je dňom oznámenia rozhodnutia deň prevzatia dokladu. Ak sa namiesto doručenia písomného
vyhotovenia rozhodnutia poskytuje plnenie, je dňom oznámenia rozhodnutia deň prijatia
prvého poskytnutého plnenia.
§ 52
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia
(1)
Rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné.
(2)
Rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať (podať rozklad) alebo
ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok.
Štvrtá časť
PRESKÚMANIE ROZHODNUTÍ
Oddiel 1
Odvolacie konanie
§ 53
Proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ
zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne
do zápisnice nevzdal.
§ 54
(1)
Odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
(2)
Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu
neustanovuje osobitný zákon.
(3)
Pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený
vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak
urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia.
(4)
Účastník konania môže odvolanie vziať späť, kým sa o ňom nerozhodlo. Ak účastník
konania vzal odvolanie späť, nemôže sa znova odvolať.
§ 55
(1)
Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, včas podané odvolanie má odkladný účinok.
(2)
Ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom
výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, môže
správny orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť. Odkladný
účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
(3)
Proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno odvolať.
§ 56
Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania
o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní
konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.
§ 57
(1)
Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť,
ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania
ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.
(2)
Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží
ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu
najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.
§ 58
(1)
Ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho
vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
(2)
O odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar ustanovený zákonom,
a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje
orgán, ktorý ju zriadil alebo založil.
(3)
Ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2, rozhoduje vedúci správneho orgánu
na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.
§ 59
(1)
Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné,
doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
(2)
Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie
zamietne a rozhodnutie potvrdí.
(3)
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na
nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti
alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
(4)
Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
§ 60
Odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje
obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
§ 60a
Ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.
§ 61
(1)
Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, možno
podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas
podaný rozklad má odkladný účinok.
(2)
O rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním
ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
(3)
Ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade.
Oddiel 2
Obnova konania
§ 62
(1)
Konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh
účastníka konania obnoví, ak
a)
vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie
a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;
b)
rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol
inak;
c)
nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť
sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla
urobiť v odvolacom konaní;
d)
e)
rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie
sa dosiahlo trestným činom.
(2)
Správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní
rozhodnutia všeobecný záujem.
(3)
Obnova konania nie je prípustná, ak bol rozhodnutím účastníkovi konania udelený súhlas
na občianskoprávne alebo pracovnoprávne konanie, alebo ak sa rozhodlo vo veci osobného
stavu a účastník konania nadobudol práva dobromyseľne.
§ 63
(1)
Obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý
vo veci rozhodol v poslednom stupni.
(2)
V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace
o tom, že návrh je podaný včas.
(3)
Návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa,
keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti
rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie
lehoty (§ 28) nemožno odpustiť.
(4)
Po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu
konania alebo obnovu konania nariadiť len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným
činom.
(5)
Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o
povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie
ešte nevykonalo.
§ 64
(1)
Nové konanie vo veci uskutoční správny orgán, ktorého rozhodnutia sa dôvod obnovy
konania týka; ak sa dôvod obnovy konania týka rozhodnutia správnych orgánov prvého
i druhého stupňa, nové konanie uskutoční správny orgán prvého stupňa.
(2)
Pokiaľ sa dôvod obnovy konania týka iba konania pred odvolacím orgánom, spojí sa
rozhodnutie o obnove konania s novým rozhodnutím vo veci.
(3)
Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.
(4)
Proti novému rozhodnutiu vo veci sa možno odvolať (podať rozklad).
Oddiel 3
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
§ 65
(1)
Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať
správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie
vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu
ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).
(2)
Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo
vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne
záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté
dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.
(3)
Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových
okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie,
ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné
rozhodnutie vychádzalo.
§ 66
Podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť
aj správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka
konania alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania.
§ 67
Rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania dal súhlas na občianskoprávny alebo pracovnoprávny
úkon alebo ktorým sa rozhodlo vo veci osobného stavu, nemožno mimo odvolacieho konania
zrušiť alebo zmeniť, ak účastník konania nadobudol práva dobromyseľne.
§ 68
(1)
Správny orgán nemôže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po
uplynutí troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
(2)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania,
sa možno odvolať (podať rozklad). Ak správny orgán oznámil, že začal preskúmavať rozhodnutie
mimo odvolacieho konania, na preskúmanie a na rozhodnutie o odvolaní sa nevzťahuje
lehota podľa odseku 1.
Oddiel 4
Konanie o proteste prokurátora
§ 69
(1)
Ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže
tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť
rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.
(2)
Ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu
so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do
30 dní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý
rozhodne na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).
(3)
Rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania.
(4)
Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať
rozklad).
Oddiel 5
Preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdom
§ 70
Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych
orgánov.
Piata časť
VÝKON ROZHODNUTÍ
Oddiel 1
Spoločné ustanovenia
§ 71
(1)
Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím,
ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov
(ďalej len „rozhodnutie“), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota
na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť
kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
(2)
Výkaz nedoplatkov možno vykonať, ak bol zostavený na základe vykonateľného rozhodnutia
alebo na základe povinnosti dlžníka ustanovenej zákonom zaplatiť bez vydania osobitného
rozhodnutia.
(3)
Výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej
pre splnenie uloženej povinnosti (ods.1).
§ 72
(1)
Výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho
orgánu, ktorý v prvom stupni vydal rozhodnutie, schválil zmier alebo vyhotovil výkaz
nedoplatkov (vymáhajúci správny orgán). Pokiaľ tento orgán nie je sám na výkon rozhodnutia
oprávnený, postúpi vec orgánu príslušnému podľa § 73.
(2)
Účastník konania alebo vymáhajúci správny orgán alebo ten, o kom to ustanovuje zákon,
môžu podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie súdnym
exekútorom.
§ 73
Výkon rozhodnutia uskutočňuje správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni,
ak osobitný zákon neustanovuje inak.
§ 74
Orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia je povinný oznámiť účastníkovi konania, ktorého
sa výkon týka, začatie výkonu rozhodnutia; ak treba určiť lehotu na plnenie (§ 71 ods. 1), uvedie sa v tomto oznámení.
§ 75
(1)
Orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia môže zo závažných dôvodov na návrh účastníka
konania alebo z vlastného, prípadne iného podnetu výkon rozhodnutia odložiť.
(2)
Na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia
od výkonu upustí, ak
a)
vymáhaný nárok zanikol alebo sa jeho vymáhanie stalo bezpredmetným,
b)
podklad pre výkon rozhodnutia (§ 71 ods. 1) bol zrušený,
c)
splnenie tej istej povinnosti vymáha súd,
d)
výkon rozhodnutia je neprípustný,
e)
na predmet, ktorého sa výkon rozhodnutia týka, úspešne sa uplatnilo právo, ktoré
výkon rozhodnutia nepripúšťa.
(3)
O zastavení výkonu rozhodnutia, proti ktorému prokurátor podal protest, platia ustanovenia
zákona o prokuratúre.
§ 76
(1)
Proti jednotlivým úkonom a opatreniam spojeným s výkonom rozhodnutia možno podať
námietky.
(2)
Námietky majú odkladný účinok len vtedy,
a)
ak smerujú proti povoleniu odkladu alebo upusteniu od výkonu rozhodnutia,
b)
ak smerujú proti začatiu výkonu rozhodnutia pri výkone rozhodnutia vyprataním,
c)
ak sa v nich uplatňuje, že vymáhané plnenie sa už vykonalo alebo že ešte neuplynula
lehota na plnenie,
d)
ak sa v nich uplatňuje na predmet, ktorého sa výkon rozhodnutia týka, právo, ktoré
výkon rozhodnutia nepripúšťa.
(3)
O námietkach rozhoduje orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o
námietkach sa nemožno odvolať.
§ 77
(1)
Výkon rozhodnutia možno uskutočniť len prostriedkami uvedenými v zákone. Pri výkone
rozhodnutia sa použije prostriedok, ktorý účastníka konania čo najmenej postihuje
a vedie ešte k cieľu.
(2)
Výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na základe exekučného príkazu.
Oddiel 2
Vymáhanie peňažných plnení
§ 78
(1)
Výkon rozhodnutia ukladajúceho peňažné plnenie sa uskutočňuje zrážkami zo mzdy, prikázaním
pohľadávky alebo predajom hnuteľných vecí alebo nehnuteľnosti.
(2)
Príkaz na vykonanie zrážok zo mzdy vydá správny orgán tomu, kto vypláca dlžníkovi
mzdu, inú odmenu za prácu alebo náhradu za pracovný príjem.
(3)
Prikázanie pohľadávky správny orgán vykoná tak, že tomu, voči komu má dlžník pohľadávku,
prikáže, aby pohľadávku do výšky dlžnej sumy zaplatil správnemu orgánu.
(4)
Výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej
banky sa uskutoční jej odpísaním z účtu dlžníka.
(5)
Pri výkone rozhodnutia podľa odsekov 1 až 4 sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku.
Oddiel 3
Vymáhanie nepeňažných plnení
§ 79
(1)
Rozhodnutie ukladajúce nepeňažné plnenie sa vykoná náhradným výkonom, ukladaním peňažných
pokút alebo priamym vynútením uloženej povinnosti.
(2)
Náhradný výkon spočíva v tom, že uložené práce a výkony sa uskutočnia na náklad a
nebezpečenstvo povinného, ak uloženú prácu alebo výkon môže uskutočniť aj niekto iný
ako povinný.
(3)
Ak náhradný výkon nie je podľa povahy veci možný alebo účelný, vymáha sa splnenie
povinnosti uloženej rozhodnutím postupným ukladaním pokút; jednorazovo uložená pokuta
nesmie prevýšiť sumu 1659 eur.
(4)
Priame vynútenie povinnosti sa vykoná najmä vyprataním bytu, nebytového priestoru,
nehnuteľnosti alebo jej časti, odňatím veci alebo listiny a predvedením osoby.
(5)
Pri vynútení povinnosti vyprataním sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku. Výkon rozhodnutia odňatím veci alebo listiny sa uskutoční za prítomnosti
plnoletej osoby.
§ 80
(1)
Zamestnanec poverený uskutočnením výkonu rozhodnutia robí jednotlivé úkony podľa
písomného príkazu, ktorý vydá orgán uvedený v § 73. Týmto príkazom je povinný sa preukázať.
(2)
Ak účastník konania preukáže, že vymáhaná povinnosť bola už splnená alebo že sa na
vymáhaní netrvá, alebo že uskutočnenie výkonu rozhodnutia bolo odložené alebo zastavené,
alebo že boli podané námietky, ktoré majú odkladný účinok, zamestnanec poverený uskutočnením
výkonu rozhodnutia úkon neurobí.
Šiesta časť
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 81
Správny orgán je povinný v konaní dbať na imunity a výsady priznávané medzinárodnými
zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo zákonmi.
§ 82
(1)
Ustanovenia tohto zákona platia aj pre konanie neskončené pred začatím jeho účinnosti.
(2)
Pokiaľ rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť pred začiatkom účinnosti tohto zákona,
možno povoliť obnovu konania, ak sa rozhodnutie nedosiahlo trestným činom, alebo preskúmať
rozhodnutie mimo odvolacieho konania len vtedy, ak odo dňa, keď sa rozhodnutie stalo
právoplatným, neuplynuli tri roky.
(3)
Ak sa pred začiatkom účinnosti tohto zákona začala správna exekúcia, dokončí sa podľa
doterajších predpisov.
§ 83
Zrušujú sa:
1.
vládne nariadenie č. 91/1960 Zb. o správnom konaní;
2.
§ 28 ods. 1 zákona č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického
poriadku;
3.
§ 15 ods. 4 druhá veta zákona č. 60/1965 Zb. o prokuratúre.
§ 84
Nedotknuté zostávajú ustanovenia osobitných právnych predpisov platných k začiatku
účinnosti tohto zákona, ktoré upravujú správne konanie, avšak s výnimkou ustanovenia,
že o odvolaní proti rozhodnutiam orgánov národného výboru rozhodujú orgány toho istého
národného výboru. Nedotknutá zostáva aj vecná príslušnosť miestnych národných výborov
založená k začiatku účinnosti tohto zákona osobitnými právnymi predpismi.
§ 85
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1968.
Novotný v. r.
Laštovička v. r.
Lenárt v. r.
Laštovička v. r.
Lenárt v. r.
1)
Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov.