112/1971 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1972 do 31.12.1977
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.01.1972 - 31.12.1977 | |
| 3. | 01.01.1978 - 31.12.1982 | 62/1977 Zb. |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 112/1971 Zb. |
| Názov: | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, ktorou sa vykonáva zákon o odvodoch do štátneho rozpočtu a príspevku na sociálne zabezpečenie |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 13.10.1971 |
| Dátum vyhlásenia: | 20.10.1971 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.1972 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.1977 |
| Autor: | Federálne ministerstvo financií |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 111/1971 Zb. | Zákon o odvodoch do štátneho rozpočtu a príspevku na sociálne zabezpečenie |
| 62/1977 Zb. | Zákon o úpravách sústavy odvodov a daní organizácií |
| 161/1982 Zb. | Zákon o odvodoch do štátneho rozpočtu |
112
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva financií
z 13. októbra 1971,
ktorou sa vykonáva zákon o odvodoch do štátneho rozpočtu a príspevku na sociálne zabezpečenie
Federálne ministerstvo financií ustanovuje podľa § 35 zákona č. 111/1971 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu a príspevku na sociálne zabezpečenie (ďalej len „zákon“):
Článok 1
(K § 2 zákona)
(1)
Za priemyselnú činnosť sa podľa zákona považuje aj činnosť organizácií geologického
prieskumu; činnosť podnikov Filmový priemysel, Filmové laboratóriá, Ústredie umeleckých
remesiel, Ústredie ľudovej umeleckej výroby a Divadelná služba sa za priemyselnú činnosť
nepovažuje.
(2)
Organizáciami zahraničného obchodu sú organizácie (podniky) vykonávajúce zahraničný
obchod ako hlavnú činnosť, s výnimkou družstevných organizácií zahraničného obchodu
a Československého filmexportu Praha.
(3)
Štátnymi hospodárskymi organizáciami s prevažne obchodnou činnosťou sú organizácie,
v ktorých tvoria tržby z obchodnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok viac
ako polovicu z tržieb organizácie z výrobných činností, nevýrobných činností a dotácií
zvyšujúcich tržby (ďalej len „celkové tržby“); v organizáciách, ktorých odvodová povinnosť
vznikla v priebehu odvodového obdobia, je rozhodujúci podiel týchto tržieb v pláne
organizácie. Pritom nerozhoduje, ktorý orgán tieto organizácie riadi. Za obchodnú
činnosť sa považuje maloobchodná a veľkoobchodná činnosť, verejné stravovanie, ubytovacie
služby, služby cestovného ruchu, propagačné, reklamné a inzertné služby (včítane prieskumu
trhu, komerčného výtvarníctva a aranžovania). Za obchodnú činnosť sa však nepovažuje
zberová činnosť podnikov.
(4)
Štátnymi odbytovými a zásobovacími organizáciami sú štátne hospodárske organizácie,
ktoré vykonávajú odbytovú alebo zásobovaciu činnosť ako hlavnú činnosť, s výnimkou
štátnych hospodárskych organizácií poľnohospodárskeho zásobovania a nákupu.
(5)
Hospodárskymi organizáciami štátnych kúpeľov sú kúpeľné podniky a podnik Balnea,
reprezentace československých lázní a zřídel, Praha, riadené generálnym riaditeľstvom
Československých štátnych kúpeľov a žriedel pre Českú socialistickú republiku v Prahe,
a kúpeľné podniky riadené Slovakotermou, generálnym riaditeľstvom Československých
štátnych kúpeľov a žriedel pre Slovenskú socialistickú republiku v Bratislave.
(6)
Štátnymi hospodárskymi organizáciami v oblasti kultúry sa rozumejú štátne nakladateľské
a vydavateľské organizácie bez ohľadu na to, ktorý orgán ich riadi, ako aj tieto štátne
hospodárske organizácie: Divadelní služba, n. p., Praha, Ústředí lidové umělecké výroby
Praha, Pragokoncert Praha, Transfera Praha, Výstavnictví, n. p., Praha, Ústředí uměleckých
řemesel Praha, Divadelná služba, n. p., Martin, Výstavníctvo, n. p., Bratislava, Ústredie
umeleckých remesiel Bratislava a krajské podniky pre film, koncerty a estrády.
(7)
Štátnymi hospodárskymi organizáciami civilného letectva sú Čs. aerolínie Praha a
Slov - air Bratislava.
(8)
Na posúdenie, či odvodu zo zisku alebo z majetku podliehajú odborové (generálne)
riaditeľstvá, je rozhodujúci počet podriadených organizácií, ktoré podliehajú odvodu
zo zisku alebo odvodu z majetku na začiatku odvodového obdobia.
(9)
Odvody vykonáva organizácia ako celok i za odštepné závody, prípadne za vnútropodnikové
útvary, a to spôsobom a vo výške, ktoré platia pre celú organizáciu.
(10)
Podnikom sa na účely zákona rozumie aj odborový podnik bez pridružených podnikov
a účelových organizácií.
Článok 2
Základ odvodu zo zisku
(K § 4 zákona)
(1)
Podmienkou riadne vedeného účtovníctva je aj účtovanie nákladov a výnosov v ich časovej
a hospodárskej súvislosti.
(2)
Inými výnosmi sú všetky výnosy menovite neuvedené v § 4 ods. 2 zákona, ktoré organizácia prijala, a to bez ohľadu na to, na ktorom účte boli zaúčtované.
Do iných výnosov sa nezahŕňajú dotácie a subvencie k výsledku hospodárenia zo štátneho
rozpočtu alebo v rámci znovurozdelenia zisku.
(3)
Celkovými nákladmi podľa § 4 ods. 2 zákona sú:
a)
materiálové náklady (spotreba materiálu, výkony výrobnej povahy, odpisy základných
prostriedkov podľa príslušných predpisov, včítane zostatkovej ceny pri ich vyradení,
a odpisy predmetov postupnej spotreby v používaní),
b)
náklady na služby a výdavky nevýrobnej povahy (včítane príspevkov odborovému riaditeľstvu
na úhradu nákladov jeho vlastnej činnosti),
c)
mzdové a ostatné osobné náklady,
d)
finančné náklady a výdavky.
(4)
Sumami, o ktoré sa skrátil bilančný zisk v rozpore s právnymi predpismi, sú sumy,
ktorými sa neoprávnene skrátili výnosy alebo zvýšili náklady organizácie. Ak sa tieto
položky zistia po predložení ročných účtovných výkazov, pripočítajú sa k bilančnému
zisku vykázanému v ročných účtovných výkazoch.
Článok 3
Pripočítateľné položky
(K § 5 zákona)
(1)
Príspevky a subvencie [§ 5 ods. 1 písm. a) zákona], ktoré uhradiť nie je organizácia podľa právnych predpisov povinná, sú tie, ktoré
poskytuje na základe dobrovoľne prijatého záväzku, ako napr. príspevky dobrovoľným
záujmovým alebo účelovým združeniam, nie však napr. príspevky platené v povinnej výške
odborovým (generálnym) riaditeľstvám na úhradu nákladov ich činnosti.
(2)
Za iné bezodplatné venovania sa považujú aj náklady na pohostenie a dary nad určený
limit.
(3)
Za platené penále sa považuje aj penále fakturované za nevrátenie obalov.***)
Článok 4
Odpočítateľné položky
(K § 6 zákona)
(1)
Položky uvedené v § 6 ods. 1 písm. a) až c) zákona sú odpočítateľné len vo výške, v ktorej boli skutočne zaplatené.
(2)
Odpočítateľnou položkou [§ 6 ods. 1 písm. d) zákona] je v odborových (generálnych) riaditeľstvách prídel do vlastného fondu technického
rozvoja, prípadne príspevok do fondu technického rozvoja v ústrednom orgáne zo zisku
dosiahnutého z vlastnej činnosti.
(3)
Pri podnikovej bytovej výstavbe realizovanej dodávateľským spôsobom si môže organizácia
vykonávajúca odvod zo zisku odpočítať v každom roku počas trvania výstavby ako príspevok
na podnikovú bytovú výstavbu podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona 50 % zo súm, ktoré zaplatí dodávateľovi na faktúry (splátky).†) Ak ide o podnikovú bytovú výstavbu realizovanú vo vlastnej réžii, môže si organizácia
odpočítať v každom roku počas trvania výstavby 50 % skutočne vynaložených nákladov
na podnikovú bytovú výstavbu. Celkový úhrn odpočítaných súm nesmie ani v jednom prípade
prevýšiť 50 % rozpočtovej ceny. Pri podnikovej bytovej výstavbe začatej pred 1. januárom
1970 v organizáciách, ktoré podliehali podnikovým daniam, pred 1. januárom 1971 v
štátnych hospodárskych organizáciách s prevažne obchodnou činnosťou, ktoré podliehali
dôchodkovej dani, a pred 1. januárom 1972 v ostatných organizáciách sa nehľadí na
náklady vynaložené do tých čias. Nemožno však odpočítať dotácie, ktoré sa organizácii
poskytli na podnikovú bytovú výstavbu.
(4)
Na posúdenie, či ide o podnikovú bytovú výstavbu, na ktorú možno príspevok podľa
§ 6 ods. 2 písm. d) zákona odpočítavať od bilančného zisku, je rozhodujúce najmä dodržanie týchto podmienok:
a)
organizácia financuje výstavbu obytného domu realizovanú za účelom stabilizácie pracovníkov
z vlastných zdrojov a z investičného úveru;
b)
obytný dom zostáva po dokončení v správe organizácie;
c)
na prideľovanie bytov (určenie poradníkov) postavených v rámci podnikovej bytovej
výstavby sa nevzťahuje ustanovenie o schvaľovaní národným výborom;*)
d)
prevažnú časť obytného domu tvoria bytové jednotky prideľované podnikom na trvalé
bývanie vlastných pracovníkov, nie iba na prechodné ubytovanie.
(5)
Pokiaľ sa v rámci podnikovej bytovej výstavby budujú aj obchodné priestory, kancelárie,
prevádzkárne a pod., vylúčia sa náklady na obstaranie týchto priestorov z rozpočtovej
ceny.
(6)
Ak sa niekoľko podnikov združí na spoločné realizovanie podnikovej bytovej výstavby
tak, že jeden z nich je investorom, môžu si príspevok na podnikovú bytovú výstavbu
za vyššie uvedených podmienok odpočítať jednotliví účastníci združenia, a to pomernou
sumou podľa výšky účasti.
Článok 5
Sadzba odvodu
(K § 7 zákona)
(1)
Sadzba odvodu zo zisku podľa § 7 ods. 1 zákona vo výške 75 % sa vzťahuje aj na všetky odborové (generálne) riaditeľstvá, s výnimkou
odborových (generálnych) riaditeľstiev, v ktorých aspoň polovica podriadených organizácií
vykonáva odvod zo zisku podľa sadzieb uvedených v § 7 ods. 1 písm. e) zákona.
(2)
Sadzba podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona sa vzťahuje na organizácie zaoberajúce sa prevažne výrobou konštrukcií alebo dielcov
určených pre investičnú výstavbu, a to: Stavokonstrukce Uhříněves, Kovona Karviná,
Závody stavební prefabrikace Boletice a Oceľové konštrukcie Žilina.
(3)
Na posúdenie, či ide o prevažnú činnosť podľa § 7 ods. 1 písm. a) a b) zákona, je rozhodujúca skutočnosť, či v organizácii prevyšujú tržby z činnosti rozhodujúcej
pre určenie sadzby odvodu zo zisku polovicu celkových tržieb dosiahnutých v predchádzajúcom
kalendárnom roku. V organizáciách, ktorých povinnosť odvodu zo zisku vznikla v priebehu
odvodového obdobia, je rozhodujúci pomer týchto tržieb v pláne organizácie.
Článok 6
Majetok organizácie
(K § 10 zákona)
(1)
Splátky poskytnuté investormi dodávateľom**) neznižujú základ odvodu z majetku.
(2)
Zostatková cena vstavaných objektov, ktoré slúžia výlučne na účely civilnej obrany
a na zvláštne úlohy, sa odpočíta z majetku organizácie tiež len vo výške krytej fondom
základných prostriedkov a investícií, nie vo výške krytej úvermi alebo inými zdrojmi.
(3)
Od stavu fondu výstavby nemožno odpočítať prostriedky investičného účtu.
(4)
Ostatnými fondmi organizácie sú v odborových (generálnych) riaditeľstvách i centralizované
zdroje, a to aj vtedy, keď sa použili na poskytnutie návratných pôžičiek (hoci aj
bezúročných) organizáciám.
(5)
Ostatnými fondmi, ktoré tvoria majetok organizácií pri obežných prostriedkoch, nie
sú rezervy na náklady vytvorené v účtovníctve organizácie v súlade s platnými predpismi.
(6)
Stav rezervného fondu organizácie k 1. januáru 1972 nie je súčasťou základu odvodu
z majetku organizácie, ale základu odvodu z majetku nadriadeného orgánu, ktorému sa
v roku 1972 odvedie.
(7)
V organizáciách verejnej automobilovej dopravy sa za majetok slúžiaci prevažne osobnej
doprave považujú autobusy, stanice, zastávky slúžiace osobnej doprave, stavby a budovy
slúžiace garážovaniu a opravám motorových vozidiel osobnej dopravy, ak sú samostatným
inventárnym predmetom.
Článok 7
Základ odvodu z objemu miezd
(K § 14 zákona)
(1)
Objem mzdových prostriedkov a priemerný počet pracovníkov predchádzajúceho roka sa
určí za účelom metodickej porovnateľnosti podľa predpisov Federálneho ministerstva
práce a sociálnych vecí a podľa predpisov Federálneho štatistického úradu platných
na bežný rok. Priemernou mzdou na účely odvodu z objemu miezd je priemerná ročná mzda
pracovníka organizácie.
(2)
Zástavou, prípadne štandardou postavenými na roveň Červenej zástave piatej päťročnice
sú: Štandarda Klementa Gottwalda, Červená zástava sovietskych baníkov, Červená zástava
budovateľov tranzitného plynovodu, Štandarda rudného baníctva, Červená zástava sovietskych
železničiarov, prípadne ďalšie, o ktorých sa tak rozhodne.
Článok 8
(K § 23 zákona)
Za likvidáciu organizácie podľa zákona sa považuje aj zrušenie organizácie bez likvidácie
opatrením oprávneného orgánu.*) V týchto prípadoch prechádza povinnosť podľa § 23 zákona na organizáciu, ktorú určil orgán zrušujúci štátnu hospodársku organizáciu.
Článok 9
(K § 26 zákona)
(1)
Podkladom pre výpočet mesačných preddavkov na odvod zo zisku, na odvod z majetku,
na odvod z objemu miezd a na príspevok na sociálne zabezpečenie je schválený ročný
finančný plán organizácie. Do tých čias, kým tento plán schváli nadriadený orgán,
platí predbežný plán organizácie.
(2)
Ak v priebehu roka dôjde k zmenám finančného plánu, ktoré majú vplyv na výšku vypočítaných
preddavkov, je organizácia povinná predložiť do ôsmich dní po schválení zmeny orgánu
vykonávajúcemu správu odvodov nový prepočet preddavkov a ďalej platiť mesačné preddavky
podľa nového výpočtu. Výška mesačných preddavkov do tých čias zročných sa nemení.
(3)
Pri výpočte odvodu zo zisku sa po uplynutí každého štvrťroka upravuje bilančný zisk
o pripočítateľné a odpočítateľné položky (§ 5 a 6 zákona) podľa skutočnosti od začiatku roka do konca štvrťroka, za ktorý sa robí výpočet.
(4)
Ak orgán vykonávajúci správu odvodov zistí, že organizácia si vypočítala preddavky
podľa plánu nesprávne alebo na základe nesprávne určeného plánu, vydá rozhodnutie,
v ktorom novo určí preddavky podľa vlastného výpočtu, a organizácii uloží doplatiť
rozdiel do 15 dní.
(5)
Ustanovenie poslednej vety § 26 ods. 1 písm. a) zákona sa použije v tom prípade, keď podľa očakávanej skutočnosti bude celoročná povinnosť
odvodu zo zisku vyššia než odvedené preddavky na tento odvod. V opačnom prípade sa
preplatok na žiadosť organizácie preúčtuje na úhradu preddavkov odvodov podľa § 1 písm. a) až c) zákona a preddavkov na príspevok na sociálne zabezpečenie.
(6)
V organizáciách so sezónnou činnosťou určí orgán vykonávajúci správu odvodov na žiadosť
organizácie mesačné preddavky na odvody spravidla vo výške 1/3 štvrťročnej povinnosti,
ktorá vyplýva z rozdelenia celoročnej odvodovej povinnosti na jednotlivé štvrťroky
na základe sezónnych výkyvov v tvorbe zisku. Mesačné preddavky možno tiež určiť podľa
rozpisu plánu, ktorý urobí organizácia v rámci svojej štvrťročnej povinnosti na jednotlivé
mesiace. Obdobne možno postupovať i v iných odôvodnených prípadoch.
(7)
Odvody podľa § 1 písm. a) až c) zákona sa platia na príslušné účty štátneho rozpočtu alebo národného výboru vedené v Štátnej
banke československej pre orgán vykonávajúci správu odvodov. Príspevok na sociálne
zabezpečenie sa odvádza na samostatný účet štátneho rozpočtu vedený Štátnou bankou
československou pre orgán vykonávajúci správu príspevku.
Článok 10
(K § 27 zákona)
Penále ukladané zvýšením odvodu alebo príspevku na sociálne zabezpečenie (§ 27 ods. 2 zákona) sa predpíše tak z rozdielu, o ktorý sú odvod alebo príspevok na sociálne zabezpečenie
určené platobným výmerom vyššie než odvod alebo príspevok na sociálne zabezpečenie,
ktoré si organizácia sama vypočítala vo vyúčtovaní, ako aj z rozdielov určených dodatočným
platobným výmerom na základe kontroly alebo revízie urobenej po určení. Ak organizácia
rozdiel včítane zvýšenia (§ 27 ods. 2 zákona) nezaplatila do 15 dní po doručení platobného výmeru, je povinná platiť z nedoplatku
k lehote zročnosti penále podľa § 27 ods. 1 zákona.
Článok 11
(K § 36 zákona)
(1)
Sumou vo výške zľavy z odvodu zo základných prostriedkov (§ 36 zákona) poskytnutou alebo prisľúbenou v súvislosti s povolením dotácie na rozvoj menej rozvinutých
oblastí je suma vo výške 2 % zo zostatkovej ceny základných prostriedkov, na čiastočnú
úhradu ktorých sa poskytla zo štátneho rozpočtu vyššie uvedená dotácia.
(2)
Po 1. januári 1972 si organizácia môže znížiť odvod z majetku o sumu podľa odseku
1 po dobu piatich rokov od roka, v ktorom sa poskytla prvá zľava z odvodu zo základných
prostriedkov, prípadne odpočítala prvý raz zľava od dane z majetku v zmysle § 36 zákona.
Článok 12
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1972.
Minister:
Doc. Ing. Rohlíček CSc. v. r.
Doc. Ing. Rohlíček CSc. v. r.
*)
Vyhláška bývalej Štátnej komisie pre finacie, ceny a mzdy č. 47/1967 Zb. o cenách v znení predpisov ju meniacich a dpolňujúcich.
**)
Dodatkovým odvodom v základnej výške je odvod bez zvýšenia (sankcie).
***)
§ 8 vyhlášky č. 11/1965 Zb. o hospodárení s obalmi pri dodávkach výrobkov.
†)
Vyhláška č. 22/1967 Zb. o fakturovaní a platení dodávok pre investičnú výstavbu a dodávok geologických prác
v znení vyhlášky č. 136/1970 Zb.
*)
Zákon č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi.
**)
Vyhláška č. 22/1967 Zb. o fakturovaní a platení dodávok pre investičnú výstavbu a dodávok geologických prác
v znení vyhlášky č. 136/19870 Zb.
*)
§ 49 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. v znení zákona č. 138/1970 Zb.