112/1971 Zb.

Za priemyselnú činnosť sa podľa zákona považuje aj činnosť organizácií geologického prieskumu; činnosť podnikov Filmový priemysel, Filmové laboratóriá, Ústredie umeleckých remesiel, Ústredie ľudovej umeleckej výroby a Divadelná služba sa za priemyselnú činnosť nepovažuje.

Organizáciami zahraničného obchodu sú organizácie (podniky) vykonávajúce zahraničný obchod ako hlavnú činnosť, s výnimkou družstevných organizácií zahraničného obchodu a Československého filmexportu Praha.

Štátnymi hospodárskymi organizáciami s prevažne obchodnou činnosťou sú organizácie, v ktorých tvoria tržby z obchodnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok viac ako polovicu z tržieb organizácie z výrobných činností, nevýrobných činností a dotácií zvyšujúcich tržby (ďalej len „celkové tržby“); v organizáciách, ktorých odvodová povinnosť vznikla v priebehu odvodového obdobia, je rozhodujúci podiel týchto tržieb v pláne organizácie. Pritom nerozhoduje, ktorý orgán tieto organizácie riadi. Za obchodnú činnosť sa považuje maloobchodná a veľkoobchodná činnosť, verejné stravovanie, ubytovacie služby, služby cestovného ruchu, propagačné, reklamné a inzertné služby (včítane prieskumu trhu, komerčného výtvarníctva a aranžovania). Za obchodnú činnosť sa však nepovažuje zberová činnosť podnikov.

Štátnymi odbytovými a zásobovacími organizáciami sú štátne hospodárske organizácie, ktoré vykonávajú odbytovú alebo zásobovaciu činnosť ako hlavnú činnosť, s výnimkou štátnych hospodárskych organizácií poľnohospodárskeho zásobovania a nákupu.

Hospodárskymi organizáciami štátnych kúpeľov sú kúpeľné podniky a podnik Balnea, reprezentace československých lázní a zřídel, Praha, riadené generálnym riaditeľstvom Československých štátnych kúpeľov a žriedel pre Českú socialistickú republiku v Prahe, a kúpeľné podniky riadené Slovakotermou, generálnym riaditeľstvom Československých štátnych kúpeľov a žriedel pre Slovenskú socialistickú republiku v Bratislave.

Štátnymi hospodárskymi organizáciami v oblasti kultúry sa rozumejú štátne nakladateľské a vydavateľské organizácie bez ohľadu na to, ktorý orgán ich riadi, ako aj tieto štátne hospodárske organizácie: Divadelní služba, n. p., Praha, Ústředí lidové umělecké výroby Praha, Pragokoncert Praha, Transfera Praha, Výstavnictví, n. p., Praha, Ústředí uměleckých řemesel Praha, Divadelná služba, n. p., Martin, Výstavníctvo, n. p., Bratislava, Ústredie umeleckých remesiel Bratislava a krajské podniky pre film, koncerty a estrády.

Štátnymi hospodárskymi organizáciami civilného letectva sú Čs. aerolínie Praha a Slov - air Bratislava.

Na posúdenie, či odvodu zo zisku alebo z majetku podliehajú odborové (generálne) riaditeľstvá, je rozhodujúci počet podriadených organizácií, ktoré podliehajú odvodu zo zisku alebo odvodu z majetku na začiatku odvodového obdobia.

Odvody vykonáva organizácia ako celok i za odštepné závody, prípadne za vnútropodnikové útvary, a to spôsobom a vo výške, ktoré platia pre celú organizáciu.

Podnikom sa na účely zákona rozumie aj odborový podnik bez pridružených podnikov a účelových organizácií.

(K § 4 zákona)

Podmienkou riadne vedeného účtovníctva je aj účtovanie nákladov a výnosov v ich časovej a hospodárskej súvislosti.

(K § 5 zákona)

Príspevky a subvencie [§ 5 ods. 1 písm. a) zákona], ktoré uhradiť nie je organizácia podľa právnych predpisov povinná, sú tie, ktoré poskytuje na základe dobrovoľne prijatého záväzku, ako napr. príspevky dobrovoľným záujmovým alebo účelovým združeniam, nie však napr. príspevky platené v povinnej výške odborovým (generálnym) riaditeľstvám na úhradu nákladov ich činnosti.

Za iné bezodplatné venovania sa považujú aj náklady na pohostenie a dary nad určený limit.

Za platené penále sa považuje aj penále fakturované za nevrátenie obalov.***)

(K § 7 zákona)

Sadzba podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona sa vzťahuje na organizácie zaoberajúce sa prevažne výrobou konštrukcií alebo dielcov určených pre investičnú výstavbu, a to: Stavokonstrukce Uhříněves, Kovona Karviná, Závody stavební prefabrikace Boletice a Oceľové konštrukcie Žilina.

Na posúdenie, či ide o prevažnú činnosť podľa § 7 ods. 1 písm. a) a b) zákona, je rozhodujúca skutočnosť, či v organizácii prevyšujú tržby z činnosti rozhodujúcej pre určenie sadzby odvodu zo zisku polovicu celkových tržieb dosiahnutých v predchádzajúcom kalendárnom roku. V organizáciách, ktorých povinnosť odvodu zo zisku vznikla v priebehu odvodového obdobia, je rozhodujúci pomer týchto tržieb v pláne organizácie.

(K § 10 zákona)

Splátky poskytnuté investormi dodávateľom**) neznižujú základ odvodu z majetku.

Zostatková cena vstavaných objektov, ktoré slúžia výlučne na účely civilnej obrany a na zvláštne úlohy, sa odpočíta z majetku organizácie tiež len vo výške krytej fondom základných prostriedkov a investícií, nie vo výške krytej úvermi alebo inými zdrojmi.

Od stavu fondu výstavby nemožno odpočítať prostriedky investičného účtu.

Ostatnými fondmi organizácie sú v odborových (generálnych) riaditeľstvách i centralizované zdroje, a to aj vtedy, keď sa použili na poskytnutie návratných pôžičiek (hoci aj bezúročných) organizáciám.

Ostatnými fondmi, ktoré tvoria majetok organizácií pri obežných prostriedkoch, nie sú rezervy na náklady vytvorené v účtovníctve organizácie v súlade s platnými predpismi.

V organizáciách verejnej automobilovej dopravy sa za majetok slúžiaci prevažne osobnej doprave považujú autobusy, stanice, zastávky slúžiace osobnej doprave, stavby a budovy slúžiace garážovaniu a opravám motorových vozidiel osobnej dopravy, ak sú samostatným inventárnym predmetom.

Za likvidáciu organizácie podľa zákona sa považuje aj zrušenie organizácie bez likvidácie opatrením oprávneného orgánu.*) V týchto prípadoch prechádza povinnosť podľa § 23 zákona na organizáciu, ktorú určil orgán zrušujúci štátnu hospodársku organizáciu.

Ak v priebehu roka dôjde k zmenám finančného plánu, ktoré majú vplyv na výšku vypočítaných preddavkov, je organizácia povinná predložiť do ôsmich dní po schválení zmeny orgánu vykonávajúcemu správu odvodov nový prepočet preddavkov a ďalej platiť mesačné preddavky podľa nového výpočtu. Výška mesačných preddavkov do tých čias zročných sa nemení.

Pri výpočte odvodu zo zisku sa po uplynutí každého štvrťroka upravuje bilančný zisk o pripočítateľné a odpočítateľné položky (§ 5 a 6 zákona) podľa skutočnosti od začiatku roka do konca štvrťroka, za ktorý sa robí výpočet.

Ak orgán vykonávajúci správu odvodov zistí, že organizácia si vypočítala preddavky podľa plánu nesprávne alebo na základe nesprávne určeného plánu, vydá rozhodnutie, v ktorom novo určí preddavky podľa vlastného výpočtu, a organizácii uloží doplatiť rozdiel do 15 dní.

Odvody podľa § 1 písm. a) až c) zákona sa platia na príslušné účty štátneho rozpočtu alebo národného výboru vedené v Štátnej banke československej pre orgán vykonávajúci správu odvodov. Príspevok na sociálne zabezpečenie sa odvádza na samostatný účet štátneho rozpočtu vedený Štátnou bankou československou pre orgán vykonávajúci správu príspevku.

Penále ukladané zvýšením odvodu alebo príspevku na sociálne zabezpečenie (§ 27 ods. 2 zákona) sa predpíše tak z rozdielu, o ktorý sú odvod alebo príspevok na sociálne zabezpečenie určené platobným výmerom vyššie než odvod alebo príspevok na sociálne zabezpečenie, ktoré si organizácia sama vypočítala vo vyúčtovaní, ako aj z rozdielov určených dodatočným platobným výmerom na základe kontroly alebo revízie urobenej po určení. Ak organizácia rozdiel včítane zvýšenia (§ 27 ods. 2 zákona) nezaplatila do 15 dní po doručení platobného výmeru, je povinná platiť z nedoplatku k lehote zročnosti penále podľa § 27 ods. 1 zákona.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1972.