84/1976 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História | ||
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 01.10.1976 - 16.07.1992 | |
3. | 17.07.1992 - 31.07.2000 | 377/1992 Zb. |
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 84/1976 Zb. |
Názov: | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii |
Typ: | Vyhláška |
Dátum schválenia: | 14.07.1976 |
Dátum vyhlásenia: | 06.08.1976 |
Autor: | Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
50/1976 Zb. | Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) |
377/1992 Zb. | Vyhláška Federálneho výboru pre životné prostredie, Ministerstva životného prostredia Českej republiky a Slovenskej komisie pre životné prostredie, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 84/1976 Zb. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii |
50/1976 Zb. | Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) |
84
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj
zo 14. júla 1976
o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj ustanovuje podľa § 143 ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebného zákona):
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIE
§ 1
Základné pojmy
(1)
Veľký územný celok je územie, na ktorom je umiestnených viacej sídelných útvarov,
alebo veľké územie, v ktorom sa uplatňujú špeciálne záujmy (ťažba, priemysel, poľnohospodárstvo,
rekreácia a pod.). Veľkým územným celkom je aj územie hlavného mesta Prahy a hlavného
mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy.
(2)
Sídelný útvar je každá jednotka osídlenia, ktorá tvorí uzavretý, od iných jednotiek
osídlenia priestorove oddelený útvar. V hlavnom meste Prahe a v hlavnom meste Slovenskej
socialistickej republiky Bratislave sa za sídelný útvar považujú aj ucelené časti
veľkého územného celku.
(3)
Zóna je ucelená časť sídelného útvaru, najmä priemyselná, obytná, centrálna a historická
časť alebo časť rekreačného alebo krajinného celku, prípadne územie malého sídelného
útvaru.
(4)
Záujmové územie je územie priľahlé k sídelnému útvaru, v ktorom prevládajú súčasné
alebo výhľadové vzťahy k sídelnému útvaru a v ktorom sa usporiadanie musí riešiť vo
vzájomnej funkčnej alebo technickej závislosti so sídelným útvarom; pri strediskách
osídlenia miestneho významu1) sa za záujmové územie považuje celé spádové územie tohto strediska.
(5)
Registračný list územnoplánovacej dokumentácie je súpis vybraných údajov z vypracovanej
územnoplánovacej dokumentácie; slúži na tvorbu a aktualizáciu registrov integrovaného
informačného systému o území.
(6)
Obstarávateľom je orgán, ktorý obstaráva územno-technické podklady alebo územnoplánovaciu
dokumentáciu.2)
(7)
Spracovateľom je organizácia, ktorá má oprávnenie spracovať územnoplánovaciu dokumentáciu
a územnoplánovacie podklady.
DRUHÁ ČASŤ
ÚZEMNOPLÁNOVACIE PODKLADY (K § 3 až 7 zákona)
§ 2
Urbanistické štúdie
(1)
Urbanistickú štúdiu obstaráva stavebný úrad alebo ten orgán územného plánovania,3) ktorý ju potrebuje na riadenie investičnej a inej činnosti v území.
(2)
Orgán, ktorý obstaráva urbanistickú štúdiu, určuje jej obsah a rozsah v súlade s
§ 4 zákona. Na základe zadania vypracuje urbanistickú štúdiu spracovateľ.
§ 3
Územný generel
(1)
Územný generel obstaráva stavebný úrad alebo ten orgán územného plánovania, ktorý
ho potrebuje ako podklad pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie alebo pre jej
prehĺbenie.
(2)
Orgán, ktorý obstaráva územný generel, určuje jeho obsah a rozsah v súlade s § 5 zákona. Na základe zadania vypracuje územný generel spracovateľ.
(3)
Územný generel nenahrádza odvetvové generely, ktoré obstarávajú príslušné odvetvové
orgány alebo organizácie a ktoré sa využívajú pri spracovaní územnoplánovacej dokumentácie.
Zoznam pozemkov na výstavbu rodinných domčekov
§ 4
(1)
Okresné národné výbory, Národný výbor hlavného mesta Prahy, Národný výbor hlavného
mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy, národné výbory miest Brna, Ostravy,
Plzne a mestské národné výbory v Košiciach, Banskej Bystrici, Českých Budějoviciach,
Hradci Králové a Ústí nad Labem (ďalej len „príslušný národný výbor“) uskutočňujú
výber pozemkov vhodných na umiestnenie rodinných domčekov v súlade s ich plánovanou
výstavbou, v dostatočnom časovom predstihu a v hospodárskom rozsahu.
(2)
Pri výbere pozemkov vychádza príslušný národný výbor z týchto zásad:
a)
výber pozemkov sa uskutoční v strediskách osídlenia, prípadne v nestrediskových sídlach
trvalého významu s obytnou funkciou, ktoré majú významné spoločenské, ekonomické a
územné väzby na strediská osídlenia obvodného a oblastného významu,
b)
vybrané pozemky musia zodpovedať počtu stavebných pozemkov potrebných na zabezpečenie
výstavby rodinných domčekov, najviac však v rozsahu zodpovedajúcom plánu komplexnej
bytovej výstavby,
c)
výber pozemkov sa zameria na pozemky v zastavanej časti obce, pričom treba dbať na
to, aby boli vhodné predovšetkým na sústredenú zástavbu rodinnými domčekmi; ak v zastavanej
časti obce nie sú pozemky na zástavbu rodinnými domčekmi, je výnimočne možné zahrnúť
do výberu aj pozemky mimo zastavanej časti obce v súlade so zásadami ochrany poľnohospodárskeho
pôdneho fondu,
d)
pri výbere pozemkov sa dbá na to, aby bolo možné stavby rodinných domčekov pripojiť
na doterajšie siete technického vybavenia územia a na komunikácie alebo aby šlo o
stavenisko, kde vybudovanie týchto sietí je v súlade s plánovanými účelovými prostriedkami
národného výboru.
(3)
Ak je pre sídelný útvar alebo pre jeho časť schválený územný plán alebo územný projekt,
ktorý rieši zástavbu rodinných domčekov, uskutočňuje sa výber z pozemkov zahrnutých
v územnom pláne alebo v územnom projekte.
(4)
Do vybraných pozemkov sa nezahrnú:
a)
pozemky, o využití ktorých nemožno rozhodnúť bez vyriešenia širších územných vzťahov
v územnoplánovacej dokumentácii,
b)
pozemky, pri ktorých sa pri výbere nedosiahla dohoda s dotknutým orgánom štátnej
správy.
§ 5
(1)
Príslušný národný výbor uskutočňuje výber pozemkov v spolupráci s mestským alebo
miestnym národným výborom, prerokuje ho a dohodne sa na ňom so všetkými dotknutými
orgánmi štátnej správy a prerokuje ho s dotknutými socialistickými organizáciami.
(2)
Pri pozemkoch, ktoré sú zahrnuté do schváleného územného plánu, alebo územného projektu,
sa výber s dotknutými orgánmi a organizáciami neprerokúva.
§ 6
Z pozemkov vybraných podľa predchádzajúcich ustanovení spracuje príslušný národný
výbor návrh zoznamu pozemkov, ktorý obsahuje najmä:
a)
názov obce a katastrálneho územia, meno vlastníka, meno užívateľa, parcelné číslo,
druh pozemku (kultúru) a výmeru pozemku, prípadne výmeru jeho časti podľa evidencie
nehnuteľností vedenej orgánmi geodézie a kartografie;
b)
údaje o zásadných požiadavkách na urbanistické riešenie (jednopodlažný domček, dvojdomček
a pod.);
c)
údaje o základnej dopravnej a technickej vybavenosti územia;
d)
lehotu, v ktorej sa musí pozemok zastavať.
§ 7
(1)
Miestny (obvodný) národný výbor vyhlasuje návrh zoznamu pozemkov v dotknutých obciach
spôsobom v mieste obvyklým a s výzvou, aby občania a organizácie podali k nemu v určenej
lehote námietky. Lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní. Na námietky podané po uplynutí
určenej lehoty sa neprihliada.
(2)
Návrh zoznamu pozemkov schvaľuje príslušný národný výbor po vyhodnotení podaných
námietok; schválený zoznam pozemkov zašle
a)
miestnemu (mestskému, odvodnému) národnému výboru, ktorý ho vyhlási spôsobom v mieste
obvyklým;
b)
príslušnému orgánu geodézie a kartografie.
(3)
Príslušný národný výbor po schválení návrhu zoznamu pozemkov písomne oznámi organizáciám
a občanom, ktorí podali námietky, že sa námietkam vyhovelo, alebo vecné dôvody, pre
ktoré sa námietkam nevyhovelo.
(4)
Podľa schváleného zoznamu pozemkov príslušný národný výbor zabezpečí zameranie pozemkov;
pri reálnom delení pozemkov zabezpečí aj vyhotovenie oddeľovacích geometrických plánov.
Územno-technické podklady
§ 8
(1)
Sústavu územno-technických podkladov tvoria:
a)
územno-technické podklady na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie, na územné
rozhodovanie a na povoľovanie stavieb;
b)
územno-technické podklady pre plánovanie a prípravu koncepcií investičnej výstavby
na úseku bytovej a občianskej výstavby, dopravy, technickej vybavenosti a prestavby;
c)
územno-technické podklady pre komplexné posudzovanie možností a dôsledkov investičnej
výstavby na úseku priemyslu, poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a štátnej
ochrany prírody;
d)
územno-technické podklady pre starostlivosť o životné prostredie.
(2)
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj a Ministerstvo výstavby
a techniky Českej socialistickej republiky a Ministerstvo výstavby a techniky Slovenskej
socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo výstavby a techniky republiky“)
zabezpečujú po dohode s ďalšími ústrednými orgánmi štátnej správy jednotný spôsob
územnej identifikácie a štruktúry dát o území, umožňujúci ich spracovanie do formy
územno-technických podkladov; zároveň určujú jednotnú metodiku spracovania.
§ 9
Obstarávanie územno-technických podkladov
Obstarávanie územno-technických podkladov zahŕňa:
a)
prípravné práce,
b)
spracovanie územno-technických podkladov.
§ 10
Prípravné práce
Za vykonanie prípravných prác zodpovedá obstarávateľ; zabezpečuje v odborných organizáciách
spracovanie dát o území v potrebnom rozsahu, forme a zostavách pre daný súbor územno-technických
podkladov podľa jednotnej metodiky.
§ 11
Spracovanie územno-technických podkladov
(1)
Práce na územno-technických podkladoch zahŕňajú:
a)
doplnenie a spracovanie dát o území, ktoré nemožno získať v organizáciách poverených
ich zhromažďovaním, uchovávaním, spracúvaním a poskytovaním,
b)
vypracovanie dokumentácie územno-technických podkladov.
(2)
Obstarávateľ sleduje priebeh spracúvania územno-technických podkladov, najmä dodržiavanie
metodiky a pracovných postupov.
§ 12
Spracovanie dokumentácie územno-technických podkladov
Dokumentácia územno-technických podkladov musí zrozumiteľnou a prehľadnou formou poskytovať
základné a komplexné informácie o stave, možnostiach a tendenciách vývoja príslušného
územia a jeho jednotlivých prvkov.
§ 13
Overenie a vydanie územno-technických podkladov
Úplnosť spracovaného súboru územno-technických podkladov overuje obstarávateľ, ktorý
po overení úplnosti určí spôsob ich používania a uplatňovania podľa účelu, na ktorý
boli spracované.
§ 14
Zmeny a doplnky územno-technických podkladov
Obstarávateľ zabezpečí zmenu alebo doplnok územno-technických podkladov alebo ich
častí pri významným zmenách v území alebo po dokončení nových štatistických zisťovaní.
§ 15
Uloženie územno-technických podkladov
(1)
Obstarávateľ určí spôsob uloženia súborov územno-technických podkladov v orgánoch
územného plánovania.
(2)
Orgány územného plánovania, v ktorých sú územno-technické podklady uložené, poskytujú
tieto podklady na vyžiadanie orgánom a organizáciám.
TRETIA ČASŤ
ÚZEMNOPLÁNOVACIA DOKUMENTÁCIA (K § 8 až § 38 zákona)
§ 16
Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie
(1)
Obstarávateľ obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade s plánom projektových
prác na úseku územného plánovania. Tento plán vychádza z dlhodobého programu územnoplánovacích
prác vypracovaného ministerstvom výstavby a techniky republiky, zahŕňajúceho aj program
územnoplánovacích prác Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj.
(2)
Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie zahŕňa:
a)
prípravné práce,
b)
zadanie prieskumov a rozborov,
c)
spracovanie prognostickej úlohy, územných a hospodárskych zásad, programu výstavby,
d)
zadanie územnoplánovacej dokumentácie a jej spracovanie a sledovanie,
e)
prerokovanie územnoplánovacej dokumentácie.
§ 17
Prípravné práce
(1)
Prípravné práce vykonáva obstarávateľ; zabezpečuje ich v spolupráci s ostatnými orgánmi
národného výboru, s dotknutými orgánmi štátnej správy a so socialistickými organizáciami.
(2)
Obstarávateľ spracuje potrebné podklady o stave územia a o zámeroch jeho rozvoja
sám alebo zabezpečí ich spracovanie v odborných organizáciách alebo si ich vyžiada
od príslušných orgánov a organizácií.
(3)
Podklady, ktoré obstarávateľ odovzdá spracovateľovi, sú uvedené v prílohe č. 2 vyhlášky. Ak riešenie územnoplánovacej dokumentácie vyžaduje obstaranie ďalších špeciálnych
podkladov, obstarávateľ so spracovateľom sa dohodnú o ich rozsahu.
§ 18
Zadanie prieskumov a rozborov
Obstarávateľ vyhodnotí získané podklady a spracuje stanovisko k ich využitiu a vymedzí
riešené územie; na základe týchto prác zadá spracovateľovi prieskumy a rozbory nevyhnutné
na vypracovanie potrebného stupňa územnoplánovacej dokumentácie podľa veľkosti riešeného
územia.
§ 19
Spracovanie prieskumov a rozborov
(1)
Prieskumy a rozbory vypracuje spracovateľ. Ich cieľom je poznanie a vyhodnotenie
súčasného stavu, disproporcií a rozvojových tendencií územia ako podkladu pre spracovanie
prognostickej úlohy, územných a hospodárskych zásad, programov výstavby a pre spracovanie
návrhu územnoplánovacej dokumentácie.
(2)
Spracovateľ je povinný využiť všetky prv spracované podklady, najmä územno-technické
podklady a dostupné prieskumy a rozbory; opakovanie alebo dopĺňanie niektorých už
vykonaných prieskumov treba zdôvodniť. Nové prieskumy vykoná spracovateľ len v rozsahu,
ktorý je potrebný na vyriešenie daných úloh, a odovzdá ich do súboru územno-technických
podkladov.
(3)
Smerný obsah prieskumov a rozborov je uvedený v prílohe č. 1.
§ 20
Prognostická úloha, územné a hospodárske zásady, program výstavby
(1)
Pri zostavení prognostických úloh, územných a hospodárskych zásad a programov výstavby
sa vychádza z podkladov podľa § 17 ods. 3 a z výsledkov prieskumov a rozborov vykonaných spracovateľom.
(2)
Návrhy prognostickej úlohy, územných a hospodárskych zásad a programov výstavby spracuje
obstarávateľ v súčinnosti s dotknutými orgánmi národného výboru a s národnými výbormi
nižšieho stupňa, ktorých územia sa riešenie dotýka.
(3)
Územné a hospodárske zásady a programy výstavby musia byť v súlade s rozpisom strednodobého
štátneho plánu Československej socialistickej republiky a s dlhodobými výhľadmi rozvoja
národného hospodárstva Československej socialistickej republiky. Súlad potvrdzuje
príslušný orgán oblastného plánovania.
(4)
Smerný obsah prognostickej úlohy, územných a hospodárskych zásad a programov výstavby
je uvedený v prílohe č. 2.
Spracovanie územnoplánovacej dokumentácie
§ 21
(1)
Územnoplánovaciu dokumentáciu vypracuje spracovateľ.
(2)
Spracovanie územnoplánovacej dokumentácie zahŕňa:
a)
prípravné práce,
b)
nevyhnutné doplnenie prieskumov a rozborov,
c)
spracovanie konceptu riešenia,
d)
spracovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie.
(3)
Obstarávateľ sleduje priebeh územnoplánovacích prác, usmerňuje práce a prerokúva
rozpory.
(4)
Spracovateľ územnoplánovacej dokumentácie vedie evidenciu dôležitých rokovaní a rozhodnutí
ovplyvňujúcich riešenie a ukladá doklady o nich.
(5)
Smerný obsah územnoplánovacej dokumentácie je uvedený v prílohe č. 3.
(6)
Všetky časti územnoplánovacej dokumentácie, územno-technických podkladov, prieskumov
a rozborov sa vypracúvajú zásadne na jednotných mapových podkladoch.
§ 22
(1)
Na základe prognostickej úlohy alebo územných a hospodárskych zásad či programu výstavby
vypracuje spracovateľ osnovu, v ktorej vymedzí obsah, rozsah a postup práce a spôsob
riešenia úlohy.
(2)
Osnova úlohy je podkladom pre určenie ceny podľa cenových predpisov a pre určenie
podrobného harmonogramu práce. Osnova, s ktorou vyslovil súhlas obstarávateľ, je podkladom
pre uzavretie zmluvy o spracovaní územnoplánovacej dokumentácie.
§ 23
V odôvodnených prípadoch môže spracovateľ vykonať dopĺňajúce prieskumy a rozbory potrebné
na spracovanie zadanej kategórie územnoplánovacej dokumentácie; ich zdôvodnenie a
rozsah uvedie v osnove úlohy.
§ 24
Spracovateľ vypracuje koncept riešenia územnoplánovacej dokumentácie v súlade so závermi
z prieskumov a rozborov a na základe prognostickej úlohy alebo územných a hospodárskych
zásad či programu výstavby, ktoré určujú obsah i rozsah konceptu riešenia územnoplánovacej
dokumentácie. Dbá pritom, aby sa dodržali všeobecné technické požiadavky na výstavbu.4) Koncept riešenia je zameraný na komplexné urbanistické riešenie územia, a to pri
územných prognózach najmä na varianty riešenia, pri územných plánoch a územných projektoch
na základnú koncepciu (v alternatívach); je podkladom pre prerokúvanie a rozhodnutie
o ďalšom zameraní a dokončení úlohy.
§ 25
(1)
Prerokovanie konceptu riešenia organizuje a vedie obstarávateľ. Prerokovanie konceptu
riešenia nadväzuje na všetky rokovania spracovateľa s dotknutými orgánmi štátnej správy
a organizáciami.
(2)
Prerokovanie konceptu riešenia sa zameria najmä
a)
pri územných prognózach na výber variantov riešenia,
b)
pri územných plánoch a projektoch na overovanie správnosti základnej koncepcie riešenia
a na dodržanie technicko-ekonomických regulatívov komplexnej bytovej výstavby.
(3)
Na prerokúvaní konceptu riešenia sa zúčastní nadriadený orgán územného plánovania,
ktorý vykonáva metodický a odborný dohľad.
§ 26
(1)
Koncept riešenia sa prerokuje s tými národnými výbormi, ktorých územného obvodu sa
týka, a s ostatnými dotknutými orgánmi štátnej správy.
(2)
Obstarávateľ pozve orgány uvedené v odseku 1 najmenej 30 dní pred rokovaním a zabezpečí,
aby sa mohli v tejto lehote oboznámiť s konceptom riešenia; orgány oznámia svoje stanovisko
najneskoršie v deň prerokovania konceptu riešenia.
§ 27
(1)
Podľa výsledkov prerokovania spracuje obstarávateľ najneskoršie do troch mesiacov
po tom, čo dostal koncept riešenia, súborné stanovisko obsahujúce pokyny na ukončenie
práce a podmienky úpravy a doplnenia navrhovaného riešenia. Ak na základe výsledkov
prerokovania konceptu riešenia dôjde k zmene územných a hospodárskych zásad alebo
programu výstavby, musí sa súborné stanovisko, včítane zmeny územných a hospodárskych
zásad alebo programu výstavby, predložiť na schválenie tomu orgánu, ktorý schválil
pôvodné územné a hospodárske zásady alebo program výstavby.
(2)
Súborné stanovisko je podkladom pre dokončenie návrhu územnoplánovacej dokumentácie.
§ 28
(1)
Návrh územnoplánovacej dokumentácie preverí po skončení pripomienkového konania obstarávateľ.
Preverenie sa zameria najmä:
a)
na úplnosť dokumentácie,
b)
na komplexnosť navrhovaného riešenia, vhodnosť a intenzitu využitia plôch a zariadení;
pri komplexnej a bytovej výstavbe na dodržanie technicko-ekonomických regulatívov,
c)
na overenie, či boli v návrhu splnené všetky podmienky a požiadavky uplatnené pri
prerokúvaní konceptu riešenia, zahrnuté do súborného stanoviska orgánu územného plánovania,
d)
na overenie, či boli splnené všeobecné technické požiadavky na výstavbu,
e)
na obsah návrhu zásad usmernenia urbanistickej koncepcie rozvoja územia pri územných
prognózach, smerníc pre usporiadanie územia pri územných plánoch a podmienok realizácie
pri územných projektoch,
f)
na kvalitu spracovania dokumentácie.
(2)
Ak obstarávateľ zistí v územnoplánovacej dokumentácii nedostatky, uplatní u spracovateľa
ich odstránenie.
Schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie
§ 29
(1)
Podľa výsledkov preverenia návrhu územnoplánovacej dokumentácie vypracuje obstarávateľ
návrh uznesenia o schválení, ktorý obsahuje
a)
rozsah platnosti a záväznosti územnoplánovacej dokumentácie a úlohy vyplývajúce z
riešenia,
b)
pri územných plánoch smernice pre usporiadanie územia a pri územných projektoch podmienky
realizácie.
(2)
Ak sa schvaľuje niektorá časť územnej prognózy, obsahuje návrh podľa odseku 1 zásady
usmernenia urbanistickej koncepcie rozvoja územia.
(3)
K návrhu uznesenia sa pripojí dôvodová správa obsahujúca najmä stručnú charakteristiku
navrhovaného riešenia a údaje, ako boli vybavené pripomienky a námietky k návrhu územnoplánovacej
dokumentácie.
(4)
Na návrhu uznesenia sa dohodne obstarávateľ s ostatnými orgánmi príslušného národného
výboru, s dotknutými orgánmi štátnej správy a s národnými výbormi, ktorých územného
obvodu sa riešenie územnoplánovacej dokumentácie priamo týka.
§ 30
(1)
Pri územných plánoch po skončení pripomienkového konania vypracuje nadriadený orgán
územného plánovania stanovisko k návrhu ich riešenia. Na vypracovanie stanoviska využije
návrh územného plánu, vyhodnotenie z prerokovania návrhu, výsledok pripomienkového
konania o návrhu uznesenia o schválení a výsledok preverenia územného plánu obstarávateľom.
Stanovisko je prílohou návrhu uznesenia o schválení územného plánu.
(2)
Pri územných plánoch sídelných útvarov a zón si môže ministerstvo výstavby a techniky
republiky vyhradiť vyjadrenie, ako sa dodržali technicko-ekonomické regulatívy komplexnej
bytovej výstavby. Toto vyjadrenie musí byť pojaté do stanoviska k návrhu územného
plánu. Pri vybraných územných plánoch sídelných útvarov a zón sa ministerstvá výstavby
a techniky zúčastnia aj na prerokúvaní konceptu riešenia (§ 26).
(3)
Stanovisko k návrhu územného plánu obsahuje najmä:
a)
zhodnotenie súladu návrhu územného plánu s územnými a hospodárskymi zásadami;
b)
zhodnotenie koncepcie riešenia a jej súladu s prognózou osídlenia a urbanizácia Českej
socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky;
c)
zhodnotenie, či návrh územného plánu je v súlade s technicko-ekonomickými regulatívami
komplexnej bytovej výstavby;
d)
posúdenie obsahovej úplnosti, schvaľovacieho protokolu a záväzných častí územného
plánu;
e)
odporučenie, za akých podmienok možno návrh územného plánu schváliť.
§ 31
Pri schválenom územnom pláne a územnom projekte opatrí obstarávateľ hlavné výkresy,
sprievodnú správu a smernice schvaľovacou doložkou, ktorá obsahuje najmä
a)
označenie schvaľovacieho orgánu,
b)
poradové číslo a dátum schválenia,
c)
pečiatka a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
Záväznosť územnoplánovacej dokumentácie
§ 32
(1)
Územné prognózy majú orientačný charakter; niektoré časti sa však môžu schváliť ako
smerné, prípadne ako záväzné.
(2)
Z riešenia územnej prognózy možno schváliť najmä
a)
pri veľkom územnom celku
1.
smerne: koncepciu štruktúry osídlenia a zásady funkčného využitia územia, charakteristické
urbanistické ukazovatele využitia územia, základné zásady dopravy a technického vybavenia
a základné opatrenia na usmernenie dlhodobého rozvoja,
2.
záväzne: nesporné prvky urbanistickej koncepcie riešeného územia;
b)
pri sídelnom útvare
1.
smerne: urbanistickú koncepciu a zásady funkčného usporiadania plôch, dopravy a technického
vybavenia a základné smery postupu výstavby,
2.
záväzne: nesporné prvky urbanistickej koncepcie sídelného útvaru;
c)
pri zóne
1.
smerne: zásady riešenia funkčného usporiadania zóny a zásady urbanistickej koncepcie,
dopravy a technického vybavenia,
2.
záväzne: nesporné prvky urbanistickej koncepcie zóny, včítane ich vzájomných väzieb.
§ 33
(1)
Územné plány obsahujú záväzné a smerné časti, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán.
(2)
Z riešenia územného plánu sa schvaľujú najmä
a)
pri veľkom územnom celku
1.
záväzne: koncepcia štruktúry osídlenia, zásady funkčného využitia územia, koncepcia
dopravy a technického vybavenia,
2.
smerne: koncepcia riešenia jednotlivých prvkov územia s určením ich kvantitatívnych
a kvalitatívnych ukazovateľov;
b)
pri sídelnom útvare
1.
záväzne: urbanistická koncepcia s funkčným rozdelením plôch a zásadami usporiadania
dopravy a občianskeho a technického vybavenia,
2.
smerne: veľkosť sídelného útvaru, riešenie skladobných prvkov, včítane rozhodujúcich
ukazovateľov;
c)
pri zóne
1.
záväzne: využitie plôch s určením ukazovateľov na bytovú výstavbu, zásady priestorovej
kompozície, dopravy, občianskeho a technického vybavenia a vecná koordinácia navrhnutého
riešenia,
2.
smerne: vymedzenie súborov stavieb a časová koordinácia.
§ 34
(1)
Územné projekty sú záväzné v časti riešiacej konkrétne investície zahrnuté do plánu
investičnej výstavby, ostatné časti sú smerné.
(2)
Z riešenia územného projektu sa schvaľuje najmä
a)
pri veľkom územnom celku
záväzne: časový postup, špecifikácia i rozsah podmieňujúcich a vyvolaných investícií,
b)
pri sídelnom útvare
záväzne: charakter zástavby, výškové zónovanie, špecifikácia a rozsah podmieňujúcich
a vyvolaných investícií, vecná a časová koordinácia výstavby,
c)
pri zóne
záväzne: technické zásady výstavby a prestavby riešenia, hmotové skladby stavieb,
vecná a časová koordinácia stavby.
§ 35
Zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie
(1)
Doplnky a zmeny sa robia v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, úpravy v
jej smernej a orientačnej časti.
(2)
Podnet na spracovanie doplnku alebo zmeny územnoplánovacej dokumentácie dáva jej
obstarávateľ; spracovanie povoľuje ten orgán, ktorý územnoplánovaciu dokumentáciu
schválil.
(3)
Úpravy územnoplánovacej dokumentácie uskutočňuje jej obstarávateľ.
(4)
Vo schválenej územnoplánovacej dokumentácii sa doplnky, zmeny a úpravy nezakresľujú,
urobí sa o nich iba záznam do hlavného výkresu. Doplnky, zmeny a úpravy sa spracujú
graficky ako samostatná priesvitka alebo samostatný výkres a textove ako samostatná
príloha schválenej územnoplánovacej dokumentácie.
§ 36
Ukladanie územnoplánovacej dokumentácie
(1)
Úplný elaborát územnoplánovacej dokumentácie veľkého územného celku je uložený na
príslušnom krajskom národnom výbore, kópie základných častí (hlavné výkresy, textová
časť, smernice) na ministerstve výstavby a techniky republiky. Hlavný výkres je v
kópii buď v celom rozsahu, alebo podľa dohody v členení podľa okresov uložený na príslušných
národných výboroch.
(2)
Úplný elaborát územnoplánovacej dokumentácie sídelného útvaru a zóny je uložený na
okresnom národnom výbore, ktorý územnoplánovaciu dokumentáciu obstaral, alebo na mestskom
alebo miestnom národnom výbore, pre ktorý bola územnoplánovacia dokumentácia obstaraná,
pokiaľ je stavebným úradom. Mestský alebo miestny národný výbor, pre ktorý bola územnoplánovacia
dokumentácia obstaraná, dostane, pokiaľ nie je stavebným úradom, úplný elaborát bez
doplňujúcich výkresov.
(3)
Kópiu textovej a tabuľkovej časti územnoplánovacej dokumentácie sídelných útvarov
a zón, upravenú podľa výsledku prerokovania, zašle obstarávateľ v jednom vyhotovení
stredisku pre urbanistické ukazovatele územných plánov, ktoré určí ministerstvo výstavby
a techniky republiky za účelom upresňovania sústavy urbanistických ukazovateľov.
(4)
Ministerstvo výstavby a techniky republiky vedie evidenciu o schválenej územnoplánovacej
dokumentácii vypracovanej na území príslušnej republiky. Pre túto evidenciu je obstarávateľ
povinný zasielať ministerstvu výstavby a techniky republiky odpisy uznesení o schválení
územnoplánovacej dokumentácie a registračné listy overené schvaľujúcim orgánom.
(5)
Územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorej platnosť bola zrušená, odovzdá orgán územného
plánovania na trvalé uloženie a archivovanie príslušnému archívu.7)
§ 37
Povinný počet vyhotovení územnoplánovacej dokumentácie
(1)
Územnoplánovacia dokumentácia sa spracuje v tomto počte exemplárov:
a)
pre územnú prognózu jedenkrát koncept riešenia a v rámci návrhu päťkrát textovú a
tabuľkovú časť, trikrát hlavné výkresy, jedenkrát doplňujúce výkresy,
b)
pre územný plán jedenkrát koncept riešenia v rámci návrhu päťkrát textovú a tabuľkovú
časť, trikrát hlavné výkresy, jedenkrát doplňujúce výkresy,
c)
pre územný projekt jedenkrát koncept riešenia a v rámci návrhu päťkrát textovú a
tabuľkovú časť, trikrát hlavné výkresy, jedenkrát doplňujúce výkresy,
d)
v spracovaní prieskumov a rozborov je zahrnutý výsledný elaborát, päťkrát textová
a tabuľková časť, trikrát hlavné výkresy, jedenkrát doplňujúce výkresy,
e)
doplnky, zmeny a úpravy územnoplánovacej dokumentácie sa určia dohodou medzi obstarávateľom
a spracovateľom.
(2)
Obstarávateľ sa môže dohodnúť so spracovateľom na vyhotovení väčšieho počtu exemplárov,
než je uvedené v odseku 1.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 38
Zrušovacie ustanovenie
Odo dňa začiatku účinnosti tejto vyhlášky nemožno postupovať podľa týchto opatrení
vydaných na vykonanie zákona č. 84/1958 Zb. o územnom plánovaní:
a)
metodických pokynov Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z
2. novembra 1971 pre vypracovanie návrhov zmeny funkčného využitia pozemkov (čiastka
7/1971 Spravodajcu Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, ministerstiev
výstavby a techniky ČSR a SSR),
b)
pokynov č. 4 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 10. júla
1972 pre prerokúvanie návrhov územných plánov z hľadiska investičnej náročnosti komplexnej
bytovej výstavby (čiastka 4/1972 Spravodajcu Federálneho ministerstva pre technický
a investičný rozvoj a ministerstiev výstavby a techniky ČSR a SSR).
§ 39
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbrom 1976.
Minister:
Ing. Šupka v. r.
Ing. Šupka v. r.
Príloha č. 1 vyhlášky č. 84/1976 Zb.
Smerný obsah prieskumov a rozborov
Hodnota sa územno-technické podklady, iné podkladya výsledky vlastných prieskumov
a rozborov z hľadiska disproporcií, tendencií rozvoja, možností a potrieb daného územia.
1. Veľký územný celok:
Textová časť prieskumov obsahuje najmä:
a) základné údaje týkajúce sa zadania a podkladov,
b) vymedzenie územia,
c) rozbor prírodných faktorov z hľadiska celospoločenských záujmov a ich vplyv na
obytnú a ekonomickú funkciu územia,
d) rozbor kultúrnych hodnôt územia,
e) rozbor demografického a sociokultúrneho potenciálu územia,
f) rozbor občianskej vybavenosti a jej vplyv na obytnú a ekonomickú funkciu územia,
g) rozbor prepravných vzťahov, dopravy, vodného hospodárstva a ostatného technického
vybavenia a ich vplyv na obytnú a ekonomickú funkciu územia a na životné prostredie,
h) zhodnocenie ekonomického potenciálu územia,
i) zhodnotenie štruktúry sídelnej siete,
j) súhrnné hodnotenie rozborov a ekonomického hľadiska a z hľadiska životného prostredia,
k) rozbor vplyvov ochranných pásem na funkcie územia a životné prostredie,
l) súhrnné hodnotenie rozborov z ekonomického a urbanistického hľadiska i z hľadiska
životného prostredia a určenie úloh na riešenie,
m) odporučenie kategórie územnoplánovacej dokumentácie, ktorá by sa mala spracovať.
Tabuľková časť obsahuje prehľadnú zostavu číselných údajov charakterizujúcich sledované
javy a vzťahy medzi nimi. Skladba a poradie tabuliek zodpovedá vnútornému členeniu
textovej správy.
Grafická časť obsahuje:
a) hlavné výkresy, ktorých podkladom sú mapy mierok 1:100 000, 1:50 000, 1:25 000,
prípadne 1: 200 000, 1:10 000, a tie zahŕňajú:
- koplexný urbanistický rozbor obsahujúci zhodnotenie všetkých javov a funkcií skúmaného
územia, najmä vo vzťahu k bodu 1,
- súhrnný problémový výkres znázorňujúci problematiku konfrontácie sledovaných a zhodnocovaných
javov a zámerov v území, vytypovanie stretov a disproporcií a aktívnych možností rozvoja
územia;
b) doplňujúce výkresy, ktoré podľa potreby zahŕňajú kartogramy a grafy dokumentujúce
jednotlivé vzťahy skúmaných javov. Ich počet a druh sa určí podľa potrieb konkrétnej
úlohy.
Všetky písomnosti a grafické dokumenty získané pri spracovaní prieskumových a rozborových
prác je spracovateľ povinný odovzdať obstarávateľovi na uplatnenie do územno-technických
podkladov.
2. Sídelný útver:
Textová časť priskumov a rozborov obsahuje najmä:
a) základné údaje týkajúce sa zadania a podkladov,
b) rozbor prírodných faktorov z hľadiska celospoločenských záujmov a ich vplyv na
obytnú a ekonomickú funkciu územia,
c) rozbor kultúrnych hodnôt územia,
d) rozbor demografického a sociokultúrneho potenciálu územia,
e) rozbor sídelného potenciálu, urbanistickej štruktúry a architektúry sídelného útvaru,
f) rozbor občianskej vybavenosti sídelného útvaru,
g) rozbor prepravných vzťahov, dopravy, vodného hospodárstva a ostatného technického
vybavenia z hľadiska ekonomiky a životného prostredia,
h) rozbor vplyvov ochranných pásem na funkcie územia a na životné prostredie,
i) rozbor ekonomického potenciálu,
j) vymedzenie vlastného a záujmového územia sídelného útvaru,
k) súhrnné hodnotenie rozborov z ekonomického a urbanistického hľadiska i z hľadiska
životného prostredia a určenie úloh na riešenie,
l) odporučenie kategórie územnoplánovacej dokumentácie, ktorá by sa mala spracovať.
Tabuľková časť obsahuje prehľadnú zostavu číselných údajov charakterizujúcich sledované
javy a vzťahy medzi nimi. Skladba a poradie tabuliek zodpovedá vnútornému členeniu
textovej časti.
Grafická časť obsahuje:
a) hlavné výkresy, ktorých podkladom sú mapy mierok 1:10 000, 1:5000, prípadne 1:25
000, a tie zahŕňajú:
- komplexný urbanistický rozbor obsahujúci celú náplň prieskumov súčasného stavu s
vymedzením všetkých funkčných plôch, dopravy a technického vybavenia s ich kategorizáciou
a bonifikáciou, ako aj ich vplyvy na riešené územie s hodnotením priestorových a výtvarných
pomerov, s vyznačením výškového členenia územia a zástavby, pamiatkove a architektonicky
cenných objektov, mestských pamiatkových rezervácií, štátnych prírodných rezervácií
a ostatných chránených území,
- komplexný rozbor prepravných vzťahov a dopravných podmienok s osobitným zreteľom
na tie, ktoré majú rozhodujúci vplyv na funkciu riešeného územia, včítane rozboru
širších vzťahov,
- rozbor vodného hospodárstva a ostatného technického vybavenia a jeho vplyvu na územie,
- problémový výkres znázorňujúci problematiku konfrontácie sledovaných a zhodnocovaných
javov a zámerov v území, vytypovanie stresov a disproporcií a aktívnych možností rozvoja
územia,
- rozbor širších vzťahov (len v prípade potreby);
b) doplňujúce výkresy spracované podľa potreby pre jednotlivé sledované javy a vzťahy
formou grafov, kartogramov, fotografií, kresieb atď. Ich počet a druh sa určí podľa
potrieb konkrétnej úlohy.
Pri sídelných útvaroch so zložitou problematikou možno výkres komplexného urbanistického
rozboru rozkresliť do viacerých výkresov.
Pri sídelných útvaroch s jednoduchou problematikou možno hlavné výkresy po dohode
s obstarávateľom zlúčiť. Rozdelením alebo zlúčením nesmie trpieť prehľadnosť celého
elaborátu.
Všetky písomnosti a grafické dokumenty získané pri spracovaní prieskumových a rozborových
prác je spracovateľ povinný odovzdať obstarávateľovi na uplatnenie v územno-technických
podkladoch.
3. Zóna:
Textová časť priskumov a rozborov obsahuje najmä:
a) základné údaje týkajúce sa zadania a podkladov,
b) vymedzenie územia,
c) rozbor širších územných vzťahov,
d) rozbor prírodných faktorov a kultúrnych hodnôt prostredia z hľadiska celospoločenských
záujmov,
e) rozbor stavebnotechnického stavu stavieb,
f) rozbor bytového fondu,
g) rozbor občianskej vybavenosti zóny,
h) rozbor dopravy vo vzťahu k vypracovanej dopravnoinžinierskej dokumentácií,
i) rozbor vodného hospodárstva a ostatného technického vybavenia,
j) rozbor vplyvov ochranných pásem,
k) súhrnné zhodnotenie možností využitia územia s určením úloh na riešenie,
l) odporučenie kategórie územnoplánovacej dokumentácie, ktorá by sa mala spracovať.
Tabuľková časť obsahuje prehľadnú sústavu číselných údajov charakterizujúcich sledované
javy a vzťahy medzi nimi. Skladba a poradie tabuliek zodpovedá vnútornému členeniu
textovej časti.
Grafická časť obsahuje:
a) hlavné výkresy, ktorých podkladom sú mapy mierok 1:2000, 1:1000, prípadne 1:10
000, a tie zahŕňajú:
- komplexný urbanistický rozbor obsahujúci stavebnotechnický rozbor bytového fondu,
výrobných, občianskych a iných zariadení a ich ochranné pásma a kompozičné podmienky
skúmaného územia,
- komplexný rozbor dopravy a dopravných zariadení, včítane širších vzťahov,
- rozbor technického vybavenia,
- problémový výkres so syntézou všetkých závažných prvkov, ktoré ovplyvnia vlastné
riešenie zóny;
b) doplňujúce výkresy obsahujúce dôležité prvky skúmaného územia, ktoré nebolo možno
zachytiť v hlavných výkresoch.
Pri zónach s jednoduchou problematikou možno hlavné výkresy po dohode s obstarávateľom
zlúčiť. Tým však nesmie trpieť prehľadnosť celého elaborátu.
Všetky písomnosti a grafické dokumenty získané pri spracovaní prieskumových a rozborových
prác je spracovateľ povinný odovzdať obstarávateľovi na uplatnenie v územno-technických
podkladoch.
Príloha č. 2 vyhlášky č. 84/1976 Zb.
Prípravné práce obstarávateľa
1. Podklady a údaje
Pre všetky druhy územnoplánovecej dokumentácie sa odovzdávajú spracovateľovi tie podklady
a údaje, prípadne ich zoznamy, ktoré obstarávateľ považuje podľa svojich poznatkov
za rozhodujúce pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie.
Obstarávateľ odovzdáva spracovateľovi najmä tieto podklady a údaje:
a) zoznam, prípadne register vypracovanej a schválenej územnoplánovacej dokumentácie
vzťahujúcej sa na riešené územie. Pri každej položke tejto územnoplánovacej dokumentácie
sa musí uviesť jej zhodnotenie a stanoveisko obstaávateľa k jej ďalšiemu použitiu,
b) súpis územnoplánovacích podkladov a stanovisko k ich použiteľnosti,
c) súpis dosiahnuteľných a použiteľných prieskumových prác so stanoviskom k ich záverom,
d) súpis najdôležitejších a dosiaľ nerealizovaných úzamných rozhodnutí na riešenom
území s udaním orgánu, ktorý ich vydal,
e) zoznam vypracovanej a schválenej dopravnoinžinierskej8) a inej dokumentície obstaranej národnými výbormi alebo dokumentácie rezortov, ku
ktorej národný výbor zaujal stanovisko,
f) súpis všetkých ochranných pásem na riešenom území pokiaľ nevyplývajú zo všeobecne
platných predpisov,
g) súpis všetkých aj pripravovaných dôležitých projektových úloh a zámerov akcií predložených
národnému výboru, pre ktoré zatiaľ nebolo vydané územné rozhodnutie a s ktorými treba
pri spracovaní územnoplánovacej dokumentácie rátať,
h) súpis výhľadových štúdií výrovných odvetví a priamyselných závodov dôležitých pre
riešenie územnoplánovecej dokumentácie rátať,
i) údaje o kvalite (bonite) poľnohospodárskej pôdy a súpis všetkých podkladov o výhľadovom
rozvoji poľnohospodárskej výroby a podkladov na ochranu poľnohospodárskej výroby a
podkladov na ochranu poľnohospodárskeho pôdneo fondu s označením miesta ich uloženia
a so stanoviskomk ich použiteľnosti,
j) potrebné mapové podklady alebo plnomocenstvo na ich priame zabezpečenia spracovateľom
územnoplánovacej dokumentácie,
k) pre územnoplánovaciu dokumentáciu zóny sa odovzdáva ešte súpis parciel riešeného
územia s udaním čísla a spôsobu využitia plochy (nepoaduje sa pri územných prognózach)
- doložený aktualizovanou mapou obsahujúcou hranice a čísla patciel,
l) plnomocenstvo na vyžiadanie odvetvových podkadov od príslušných rezortov.
2. Prognostická úloha
Prognostická úloha na riešenie územnej prognózy všetkých stupňov územnoplánovacej
dokumentácie musí obsahovať najmä:
a) podrobné zdôvodnenie požiadavky na spracovanie územnej prognózy,
b) predbežné vymedzenie riešeného územia (veľký územný celok, sídelný útvar, zóna),
c) hlavné problémy, ktoré sa majú variantne riešiť,
d) vzťahy k vyššej územnej jednotke, než je riešené územie,
e) základné údaje rozhodujúce pre rozvoj územia (napr. demografické, ekonomické a
sociokultúrne),
f) všetky prognózy a dlhodobé výhľady týkajúce sa riešeného územia, spracované obstarávateľom
územnoplánovacej dokumentácie alebo ostatnými orgánmi národných výborov, včítane stanovísk
k ich použiteľnosti,
g) stanovisko k prognózam a dlhodobým výhľadom ostatných orgánov a organizácií, pokiaľ
boli predložené orgánom obstarávateľa,
h) požiadavky z hľadiska starostlivosti o základné zložky životného prostredia,
i) požiadavky z hľadiska obrany štátu, ochrany pôdneho fondu, prírody, ložiska nerastov,
kultúrnych pamiatok, hygieny, civilnej obrany a pod.,
j) osobitné požiadavky a podmienky celkového riešenia a požiadavky na úpravu a rozsah
dokumentácie konceptu a návrhu.
Pre jednotlivé stupne územnej prognózy sa prognostická úloha rozširuje:
2.1 Veľký územný celok:
a) o menovitý zoznam problémov, ktoré sa musia variantne riešiť; musia sa zistiť dôsledky
týchto variantov v území; týka sa to najmä
- variantov rozvoja ekonomickej oblasti a ich jednotlivých odvetví,
- variantov rastu počtu obyvateľov, ich rozmiestnenia a zdrojov tohto rastu,
- variantov veľkosti dôležitých sídelných útvarov a dôsledkov rôzneho tempa ich rastu,
- variantov funkčného využitia sídelných útvarov a celej sídelnej štruktúry,
- variantov výhľadov rozvoja prepravných vzťahov, dopravy a technického vybavenia;
b) o požiadavky na rozvoj niektorých špeciálnych odvetví, funkčných plôch, špeciálnych
zariadení a pod.;
c) o celoštátne väzby a vzťahy, ktoré sa musia rešpektovať buď invariantne, alebo
v určených variantoch.
2.2 Sídelný útvar:
a) o záväzné pokyny vyplývajúce z územnej prognózy alebo územného plánu veľkého územného
celku, pokiaľ bola táto územnoplánovacia dokumentácia vypracovaná;
b) o menovitý zoznam problémov, ktoré sa musia variantne riešiť; týka sa to najmä
- výberu plôch na rozšírenie sídelného útvaru ako celku aj ako jednotlivých funkčných
plôch,
- vzájomných vzťahov medzi sídelným útvarom a jeho záujmovým územím,
- tempa rastu sídelného útvaru a z toho vyplývajúcich dopravných, technických a ekonomických
dôsledkov,
- variantov možného rozvoja prepravných vzťahov, dopravy a technického vybavenia a
jeho ekonomické dôsledky;
c) o úlohu sídelného útvaru v štruktúre osídlenia a o jeho väzby na okolité sídelné
útvary;
d) o prognózy rozvoja ekonomickej základne sídelného útvaru.
2.3 Zóna:
a) o záväzné pokyny vyplývajúce z predchádzajúcej územnoplánovacej dokumentácie, pokiaľ
bola vypracovaná;
b) o vzťah a funkciu zóny vo vzťahu k sídelnému útvaru v urbanistickom, dopravnom
a technickom zmysle;
d) o určenie štandardov, technicko-hospodárskych ukazovateľov a trendov určenej investičnej
výstavby;
e) o určenie spôsobu, prípadne vo variantoch, pripojenia zóny na dopravu, technické
vybavenie a občiansku vybavenosť;
f) o požiadavky na varianty riešenia jednotlivých prvkov, najmä v oblasti
- presného umiestnenia požadovaných stavieb v určených priestoroch,
- urbanistického, kompozičného a výtvarného riešenia stavieb i priestorov,
- ekonomických limitov a technicko-hospodárskych ukazovateľov,
- dopĺňajúcich stavieb a opatrení, ktoré podmieňujú plné využitie pripravených stavieb
a iných opatrení;
g) o požiadavky z hľadiska starostlivosti o životné prostredie;
h) o požiadavky na asanáciu a zachovanie doterajších hodnôt a fondov.
Ak riešená zóna má význačný charakter výrobnej zóny, doplní sa prognostická úloha
- prognózou vývoja pracovných síl,
- perspektívou rastu priemyselných závodov a služieb,
- požiadavkami z hľadiska vplyvu plánovanej výroby na ochranné opatrenia proti negatívnym
vplyvom na životné prostredie.
Ak riešená zóna má význačný charakter rekreačnej zóny, doplní sa prognostická úloha
- prognóza návštevnosti zóny,
- predpokladaným štandardom ubytovacích, stravovacích a ostatných vybavenostných zariadení,
- požiadavkami z hľadiska rekreačného využitia prírodného prostredia a využitia kultúrnych
pamiatok.
3. Územné a hospodárske zásady
Územné a hospodárske zásady riešenia všetkých stupňov územnoplánovacej dokumentácie
musia obsahovať najmä:
a) dôvody obstarania územného plánu a ciele, ktoré sa majú riešením dosiahnuť,
b) predbežné vymedzenie riešeného územia (veľký územný celok, sídelný útvar, zóna),
c) vzťahy k vyššej územnej jednotke, než je riešené územie,
d) hlavné úlohy riešenia územného plánu určené strednodobými plánmi a dlhodobými výhľadmi
rozvoja národného hospodárstva,
e) základné demografické údaje určené plánovacími orgánmi,
f) požiadavky z hľadiska využívania voľného času, najmä rekreácie,
g) zásady aplikácie výsledkov územnej prognózy, pokiaľ bola vypracovaná,
h) požiadavky z hľadiska starostlivosti o základné zložky životného prostredia,
i) požiadavky z hľadiska obrany štátu, ochrany pôdneho fondu, prírody, ložísk nerastov,
kultúrnych pamiatok, hygieny, civilnej obrany a pod.,
j) osobitné požiadavky a podmienky celkového riešenia a požiadavky na úpravu a rozsah
dokumentácie konceptu a návrhu.
Pre jednotlivé stupne územného plánu sa územné a hospodárske zásady rozširujú:
3.1 Veľký územný celok:
a) o národohospodárskym plánom určené úlohy
- rozvoja jednotlivých výrobných odvetví,
- rozvoja bývania,
- rozvoja občianskej vybavenosti,
- rozvoja dopravy a technického vybavenia;
b) o veľkosti dôležitých sídelných útvarov a ich funkcie v štruktúre osídlenia;
c) o demografické výhľady,
d) o ekonomické limity a technicko-hospodárske ukazovatele.
3.2 Sídelný útvar
a) o záväzné pokyny vyplývajúce z predchádzajúcej územnoplánovacej dokumentácie;
b) o národohospodárskym plánom určené úlohy
- rozvoja jednotlivých výrobných závodov a podnikov,
- rozvoja občianskej vybavenosti,
- bytovej výstavby,
- rozvoja dopravy a technického vybavenia;
c) o veľkosť sídelného útvaru a tempo jeho rastu;
d) o význam a funkcie sídelného útvaru v štruktúre osídlenia;
e) o osobitné požiadavky a podmienky riešenia prestavby sídelného útvaru a organizáciu
funkčných plôch;
f) o základné charakteristiky rozvoja dopravy a koncepcie občianskeho a technického
vybavenia;
g) o osobitné požiadavky a podmienky urbanistickej kompozície sídelného útvaru;
h) o požiadavky na čiastkové územno-technické riešenie jednotlivých funkčných zón
a ich plôch, včítane technicko-hospodárskych ukazovateľov;
j) o požiadavky a podmienky riešenia vzájomných vzťahov sídelného útvaru a jeho záujmového
územia.
3.3 Zóna
a) o záväzné pokyny vyplývajúce z predchádzajúcich druhov a stupňov územnoplánovacej
dokumentácie;
b) o širšie vzťahy riešeného územia zóny k sídelnému útvaru z hľadiska dopravy, technického
vybavenia a občianskej vybavenosti;
c) o úlohy určené národohospodárskym plánom a požiadavky
- na objem bytovej výstavby a jej ukazovatele,
- na riešenie dopravy a technického vybavenia, včítane širších vzťahov,
- na zásady riešenia občianskej vybavenosti,
- na výrobné a skladové stavby,
- na zelené plochy a ich ukazovatele;
d) o požiadavky na asanácie a zachovanie doterajších hodnôt prírodného a hmotného
prostredia;
e) o požiadavky na postup, etapovosť a poradie výstavby;
f) o technicko-hospodárske ukazovatele;
g) o požiadavky z hľadiska starostlivosti o životné prostredie.
Ak riešená zóna má význačný charakter výrobnej zóny, územné a hospodárske zásady treba
doplniť:
- nárokmi na pracovné sily,
- rozsahom možnej asanácie výrobných objektov z hľadiska možnosti zabezpečenia náhradných
priestorov,
- špecifickými požiadavkami rezortov,
- zásadami a osobitnými podmienkami rozvoja a určenia nevyhnutných rezerv,
- súpisom požiadaviek výrobných závodov na dopravu a technické vybavenie,
- požiadavkami na ochranné opatrenia proti negatívnym vplyvom na životné prostredie.
Ak riešená zóna má význačný charakter rekreačnej zóny, územné a hospodárske zásady
treba doplniť:
- určením druhu a funkcie strediska rekreácie s uvedením jeho charakteristiky,
- určením návštevnosti a pomeru prechodných a stálych návštevníkov,
- zásadami technicko-hospodárskych ukazovateľov riešenia vybavenosti,
- zásadami rekreačného využitia prírodného prostredia a využitia kultúrnych pamiatok.
4. Program výstavby
Program výstavby pre riešenie všetkých stupňov územnoplánovacej dokumentácie musí
obsahovať najmä:
a) dôvody obstarania územného projektu a ciele, ktoré sa majú riešením dosiahnuť,
b) predbežné vymedzenie riešeného územia (veľký územný celok, sídelný útvar, zóna),
c) vzťahy k vyššej územnej jednotke, než je riešené územie,
d) špecifikáciu záväzných prvkov schválených v predchádzajúcej územnoplánovacej dokumentácii,
e) požiadavky z hľadiska využívania voľného času, najmä rekreácie,
f) požiadavky z hľadiska starostlivosti o základné zložky životného prostredia,
g) požiadavky na zachovanie a ochranu chránených územní a krajiny a na ochranu kultúrnych
pamiatok, hygieny a pod.,
h) požiadavky obrany štátu a civilnej obrany,
i) osobitné požiadavky na celkové riešenie a na úpravu a rozsah dokumentácie konceptu
a návrhu.
Pre jednotlivé stupne územného projektu sa program výstavby rozširuje:
4.1 Veľký územný celok:
a) o plánovaný rozsah realizácie súborov a zariadení s určením ich kapacít, nárokov
a základných technicko-hospodárskych ukazovateľov,
b) o špecifikáciu čiastkových prvkov osídlenia rozhodujúcich pre riešené územie,
c) o špecifikácie požiadaviek na dopravu, občianske a technické vybavenie,
d) o špecifikácie obmedzujúcich vplyvov, podmieňujúcich možnosti rozvoja a využívania
priestorov,
e) o hygienické a zdravotné požiadavky na plánované súbory a zariadenia.
4.2 Sídelný útvar:
a) o požiadavky na etapy realizácie výstavby,
b) o osobitné požiadavky na ekonomické a urbanistické riešenie,
c) o osobitné požiadavky na dopravu, občianske a technické vybavenie,
d) o základné demografické údaje predpokladané plánovacími orgánmi,
e) o špecifikácie obmedzujúcich vplyvov, podmieňujúcich a eliminujúcich možnosti rozvoja
a využívania,
f) o súpis a špecifikácie konkrétnych investícií, ktoré sa v navrhovanom období plánujú
na realizáciu na riešenom území.
4.3 Zóna:
a) o menovitý zoznam stavieb a iných opatrení v území určených na realizáciu na riešenom
území spolu s dopĺňajúcimi stavbami a opatreniami, ktoré podmieňujú ich plné využitie,
včítane údajov o investoroch, kapacitách, období výstavby, celkových nákladoch, o
stave projekčných príprav a pod.,
b) o záväzné informácie o investičnej výstavbe mimo riešeného územia s vplyvom na
nadväznosť naň,
c) o zoznam záväzných urbanisticko-architektonických regulatívov,
d) o podmienky dopravy, občianskej a technickej vybavenosti,
e) o záväzné normatívy pre riešenie územného projektu, resp. o odlišnosti a ich zdôvodnenie,
f) o osobitné požiadavky vyplývajúce zo špecifických podmienok zóny.
Príloha č. 3 vyhlášky č. 84/1976 Zb.
Smerný obsah územnoplánovacej dokumentácie
1. Osnova úlohy
Osnova úlohy obsahuje pre všetky druhy územnoplánovacej dokumentácie najmä
- spôsob a postup vypracovania celej úlohy a jej jednotlivých častí,
- rozsah a obsah dokumentácie celej úlohy a jej etáp,
- časový rozvrh prác a rozpočet potrebných prostriedkov.
2. Územná prognóza
Územnoplánovacia dokumentácia územnej prognózy všetkých stupňov obsahuje:
A. Textovú časť, ktorá prehľadne a výstižne zdôvodňuje riešenie, včítane zhodnotenia
variantov, obsahujúcu najmä:
a) úvod
- základné údaje o zadaní, podkladoch a hlavných cieľoch riešenia,
- vymedzenie územia,
- zhodnotenie východiskových podkladov, hľadísk a podmienok spracovania územnej prognózy,
- zhodnotenie, ako sa splnila prognostická úloha,
- zhodnotenie informácií o plánovacích rozhodnutiach a zámeroch a zabezpečovanie ich
dôsledkov,
- zhodnotenie všetkých dosiahnuteľných informácií o prognózach a výhľadoch jednotlivých
odborov a odvetví,
- zhodnotenie výsledkov prerokovania konceptu riešenia;
b) návrh riešenia územnej prognózy
- opis a zdôvodnenie komplexných prognostických úvah premietnutých v rôznych variantoch
do územia,
- zhodnotenie jednotlivých variantov z hľadiska technickej, ekonomickej a časovej
reálnosti, vzájomných vecných a časových súvislosti a väzieb,
- zistenie, aké organizačné, dopravné, technické, plánovacie, finančné, investičné
a iné opatrenie by bolo treba urobiť, aby sa mohol postupne realizovať optimálny variant,
- odporučenie najvhodnejšieho variantu a najvhodnejšieho postupu výstavby v území;
c) dokladovú časť, ktorá sa po skončení prerokovania priloží k dokumentácii o prerokúvaní.
B. Tabuľkovú časť obsahujúcu prehľadnú zostavu číselných údajov charakterizujúcich
riešenie jednotlivých variantov, ako aj číselné údaje porovnávajúce varianty navzájom,
pokiaľ nebudú zaradené do textu. Súčasťou tejto tabuľkovej časti musia byť údaje alebo
informácie o nich, ktoré sa použili ako vstupy na spracovanie, ako aj charakteristické
výstupy použiteľné na automatické spracovanie počítačom.
C. Grafickú časť obsahujúcu
- hlavné výkresy na mapových podkladoch v príslušných mierkach,
- dopĺňajúce výkresy spracované na základe dohody obstarávateľa a spracovateľa, samostatne
dokumentujúce jednotlivé riešené javy formou modelov, schém, grafov, kartogramov,
panorám, perspektív a zákresov do panoramatických fotografií.
D. Zásady usmerňovania rozvoja územia formulujúce smerné, prípadne záväzné časti riešenia
a obsahujúce
- návrh opatrení, ktoré by sa mali postupne uskutočňovať tak, aby sa dlhodobý vývoj
usmerňoval v zmysle odporučenia optimálneho variantu,
- zásady a pokyny pre spracovanie následnej územnoplánovacej alebo projektovej dokumentácie.
E. Registračný list obsahujúci základné údaje z územnej prognózy v rozsahu ustanovenom
osobitným predpisom.
Špecifický obsah jednotlivých stupňov územnej prognózy:
2.1 Veľký územný celok:
A. Návrh na riešenia územnej prognózy zahŕňa:
- zásadné požiadavky na výhľadový vývoj riešeného územia a jeho častí najmä z hľadiska
starostlivosti o životné prostredie,
- ložiská využiteľných surovín veľkého územného rozsahu a ich výhľadové využitie,
- výrobné zariadenie jednotlivých druhov výrob a ich výhľadový rozvoj,
- výhľadový rozvoj a základné organizácie poľnohospodárskej, prípadne lesnej výroby,
- výhľadový rozvoj občianskej vybavenosti, včítane nadmiestnych vzťahov,
- výhľadové funkcie jednotlivých sídelných útvarov a prognózy rastu alebo problém
počtu ich obyvateľov,
- výhľadový vývoj počtu obyvateľstva, jeho ekonomickej aktivity, dochádzky za prácou,
imigrácie a pod.,
- výhľadový rozvoj prepravných vzťahov, dopravy, vodného hospodárstva a ostatného
technického vybavenia.
C. Hlavné výkresy, ktorých podkladom sú mapy mierok 1:100 000, 1:50 000, 1:25 000,
prípadne 1:200 000, 1:10 000
- komplexný urbanistický návrh územnej prognózy zahŕňajúci problematiku podľa dokumentovaných
variantov s osobitným vyznačením obmedzujúcich faktorov rozvoja osídlenia; odporučený
variant sa musí vyznačiť odlišne,
- komplexný návrh prognózy dopravy a technického vybavenia územia,
- širšie vzťahy.
2.2 Sídelný útvar:
A. Úvod zahŕňa ešte zhodnotenie záverov z predchádzajúcej územnoplánovacej dokumentácie.
Návrh riešenia územnej prognózy zahŕňa:
- základné urbanistické koncepcie a prognózu funkčného využitia jednotlivých druhov
pozemkov,
- výrobné zariadenia jednotlivých druhov výrob (včítane poľnohospodárstva) a ich výhľadový
rozvoj plošný i počtu pracovníkov,
- výhľadový vývoj počtu obyvateľstva, jeho vekovej skladby, ekonomickej aktivity,
dochádzky a odchádzky, migrácie,
- vývoj občianskej vybavenosti, včítane výhľadového určenia plôch pre nadmiestnu občiansku
vybavenosť,
- výhľadový vývoj novej bytovej výstavby, odpadávania starého bytového fondu a postupného
využívania jednotlivých plôch určených na bytovú zástavbu,
- výhľadový rozvoj prepravných vzťahov, dopravy, vodného hospodárstva a ostatného
technického vybavenia a určenia základných plôch,
- na mestskú, železničnú, cestnú, leteckú, vodnú a potrubnú dopravu,
- na vodovody a kanalizácie,
- na rozvod a výrobu elektrickej a tepelnej energie,
- výhľadový postup záboru poľnohospodárskej a lesnej pôdy,
- výhľadové rozloženie špeciálnych potrieb sídelného útvaru v jeho záujmovom území.
C. Hlavné výkresy, ktorých podkladom sú mapy mierok 1:10 000, 1:5000, prípadne 1:25
000
- komplexný urbanistický návrh územnej prognózy vyjadrujúci dlhodobý návrh vývoja
štruktúry územia sídelného útvaru, včítane záujmového územia, vo variantoch ako grafický
priemet vytypovaných limitujúcich javov, funkčných plôch a prognóz predpokladaného
národohospodárskeho rozvoja,
- návrh prepravných vzťahov a dopravy,
- návrh riešenia vodného hospodárstva a ostatného technického vybavenia,
- návrh občianskeho vybavenia,
- širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie riešeného sídelného útvaru do systému osídlenia
príslušného veľkého územného celku; spracuje sa (na základných mapách vhodných mierok)
v prípade, keď územnej prognóze sídelného útvaru nepredchádzala územnoplánovacia dokumentácia
územného celku.
2.3 Zóna:
A. Úvod zahŕňa ešte zhodnotenie záverov predchádzajúcej územnoplánovacej dokumentácie.
Návrh riešenia územnej prognózy zahŕňa:
- základné urbanistické koncepcie dovedené až do konkrétnych priestorov a uličných
sietí,
- rozmiestnenie stavieb a zariadení občianskej vybavenosti,
- rozmiestnenie dopravy a základného technického vybavenia a ich úpravy,
- miestnu zeleň a jednotlivé pamiatkové objekty,
- postup záboru poľnohospodárskej pôdy; pri zóne s rekreačným charakterom
- návštevnosť zóny,
- štandard a rozmiestnenie rekreačných zariadení každého druhu; pri zóne s výrobným
charakterom
- rozvoj územia priemyselných závodov a služieb,
- rast požiadaviek na technickú vybavenosť a ich saturovanie,
- vývoj požiadaviek na ochranné a hygienické opatrenia.
C. Hlavné výkresy, ktorých podkladom sú mapy mierok 1:2000, 1:1000, prípadne 1:10
000
- komplexný urbanistický návrh využitia a organizácie územia zóny podľa odporučených
variantov. Dokumentuje návrh vnútornej organizácie územia a zásady architektonicko-urbanistickej
kompozície riešenia,
- návrh dopravy,
- návrh občianskeho a technického vybavenia.
3. Územný plán
Územnoplánovacia dokumentácia územného plánu všetkých stupňov obsahuje:
A. Textovú časť, ktorá prehľadne a výstižne zdôvodňuje návrh, včítane čiastkových
riešení; obsahuje najmä:
a) úvod
- základné údaje o zadaní, podkladoch a hlavných cieľoch riešenia,
- vymedzenie územia,
- zhodnotenie prv vypracovanej a schválenej územnoplánovacej dokumentácie,
- zhodnotenie, ako sa splnili územné a hospodárske zásady,
- zhodnotenie výsledku prerokovania konceptu riešenia a prerokovania závažných zásad
riešenia s príslušnými orgánmi,
- zhodnotenie dopravnoinžinierskej a inej dokumentácie;
b) návrh riešenia územného plánu
- opis a zdôvodnenie navrhovanej základnej urbanistickej koncepcie riešenia, včítane
zásad starostlivosti o životné prostredie,
- návrh organizácie územia, jeho využitia na jednotlivé funkcie, bilancie zmien vo
využití plôch,
- riešenie prepravných vzťahov, dopravy, vodného hospodárstva a ostatného technického
vybavenia,
- riešenie občianskeho vybavenia,
- ochranné pásma a ich vplyvy,
- zhodnotenie strát zo záboru poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu,
- vecná a časová nadväznosť výstavby na hodnotenie ekonomických dôsledkov;
c) dokladovú časť, ktorá sa po skončení prerokovania priloží k dokumentácii o prerokúvaní.
B. Tabuľkovú časť obsahujúcu prehľadnú zostavu číselných údajov, ktoré charakterizujú
navrhnuté riešenie podľa členenia textovej časti, pokiaľ nebudú zaradené priamo do
textu. Súčasťou tejto tabuľkovej časti musia byť údaje alebo informácie o nich, ktoré
sa použili ako vstupy na spracovanie, ako aj charakteristické výstupy použiteľné na
automatické spracovanie počítačom.
C. Grafickú časť obsahujúcu
- hlavné výkresy na mapových podkladoch v príslušných mierkach,
- povinný doplňujúci výkres o zhodnotení poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného
pôdneho fondu,
- doplňujúce výkresy spracované na základe dohody obstarávateľa a spracovateľa, samostatne
dokumentujúce jednotlivé riešené javy formou modelov, schém, grafov, kartogramov,
panorám, perspektív a zákresov do panoramatických fotografií.
D. Návrh smerníc pre územný rozvoj obsahujúci presne formulované zásady, ktoré vyplývajú
z riešenia, s rozlíšením záväzných a smerných častí, je podkladom na vypracovanie
schvaľovacieho dokumentu.
E. Registračný list obsahujúci základné údaje z územného plánu v rozsahu ustanovenom
osobitným predpisom.
Špecifický obsah jednotlivých stupňov územného plánu
3.1 Veľký územný celok:
A. Návrh riešenia územného plánu zahŕňa:
- rozvoj sídelnej štruktúry,
- dôsledky a technické zabezpečenie plánovanej exploatácie ložísk nerastov,
- dôsledky a zabezpečenie plánovaného rozvoja výrobných zariadení,
- dôsledky a zabezpečenie plánovaného rozvoja poľnohospodárskej, prípadne lesnej výroby,
- dôsledky a potreby rozvoja občianskej vybavenosti a organizácie nadmiestnej vybavenosti,
- výhľadové funkcie jednotlivých sídelných útvarov,
- vývoj rastu alebo poklesu počtu obyvateľstva, jeho ekonomickej aktivity, migrácie
a dochádzky za prácou a riešenie dôsledkov vyplývajúcich z tohto vývoja,
- vývoj prepravných vzťahov, dopravy, vodného hospodárstva a ostatného technického
vybavenia a potreby tohto vývoja vyplývajúce z rozvoja ďalších odvetví,
- zhodnotenie ekonomických dôsledkov navrhovanej výstavby.
C. Hlavné výkresy, ktorých podkladom sú mapy mierok 1:100 000, 1:50 000, 1:25 000,
prípadne 1:200 000 alebo 1:10 000
- komplexný urbanistický návrh územného plánu veľkého územného celku.
Obsahová náplň a jednotlivé prvky výkresu sa určia v každom prípade individuálne podľa
potreby riešenej úlohy. V zásade obsahuje grafické vyjadrenie všetkých základných
prvkov územia s prehľadným znázornením navrhovaného riešenia v časovej nadväznosti
výstavby.
3.2 Sídelný útvar
A. Návrh riešenia územného plánu zahŕňa:
- predpokladaný demografický rozvoj,
- plánovaný rozvoj ekonomickej základne,
- plánovaný vývoj bytového fondu a odpadávania prestárnutých fondov,
- návrh prepravných vzťahov, dopravy, vodného hospodárstva a ostatného technického
vybavenia,
- návrh občianskej vybavenosti,
- potreby sídelného útvaru, ktoré nemožno uspokojiť v rámci jeho intravilánu; pri
strediskách osídlenia miestneho významu riešenie spádového územia,
- etapizácia investičných akcií,
- ekonomické zhodnotenie navrhovaného riešenia,
- orientačné vyhodnotenie ekonomickej ujmy, ktorá vznikne socialistickej poľnohospodárskej
organizácii podstatným zásahom do jej pôdneho fondu s premietnutím opatrení smerujúcich
k odstráneniu tejto ujmy určených orgánmi ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
C. Hlavné výkresy, ktorých podkladom sú mapy mierok 1:10 000, 1:5000, prípadne 1:25
000
- komplexný urbanistický návrh vymedzujúci rozvoj sídelného útvaru s určením potrebných
plôch pre jednotlivé funkcie s regulujúcimi prvkami a s vyznačením rezervných plôch
pre ďalšie rozšírenie,
- návrh riešenia prepravných vzťahov, dopravy so zjednodušeným vyznačením návrhu územného
plánu obsahujúci všetky dopravné trasy a zariadenia s ich kategorizáciou, včítane
príslušných ochranných dopravných pásem, a s riešením ochrany životného prostredia
proti nepriaznivým vplyvom dopravy,
- návrh technického vybavenia so zjednodušeným vyznačením návrhu územného plánu obsahujúci
návrh vodohospodárskych, energetických a telekomunikačných zariadení, včítane návrhu
ochrany prostredia a spôsobu odstraňovania odpadu. V prípade, že by bol výkres pre
obsiahlosť návrhov neprehľadný, možno jednotlivé druhy technických zariadení nakresliť
na samostatné výkresy; v tom prípade treba však vypracovať jeden spoločný koordinačný
výkres,
- vymedzenie etapizácie výstavby znázorňuje časový postup pri zástavbe plôch určených
pre jednotlivé funkcie sídelného útvaru, postup realizácie dopravnej a technickej
vybavenosti, ako aj postup prestavby a asanácie,
- riešenie záujmového územia (na mapách vhodných mierok) dokumentujúce vzájomné funkčné
a technické závislosti sídelného útvaru v priľahlom území; pri strediskách osídlenia
miestneho významu riešenie spádového územia podľa pokynov vydaných ministerstvami
výstavby a techniky republík,
- širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie riešeného sídelného útvaru do systému osídlenia
príslušného veľkého územného celku; spracuje sa (na základných mapách vhodných mierok)
v prípade, keď územnému plánu sídelného útvaru nepredchádzala dokumentácia veľkého
územného celku.
3.3 Zóna:
A. Návrh riešenia územného plánu zahŕňa:
- optimálne väzby riešenej zóny na širšie územie a vnútorné väzby zóny,
- zdôvodnenie navrhnutej koncepcie z architektonickej a prevádzkovej stránky,
- riešenie bytovej výstavby a občianskej vybavenosti,
- riešenie prepravných vzťahov, dopravy, vodného hospodárstva a ostatného technického
vybavenia,
- opis regulačných prvkov (čiary, kóty, výškové hladiny a pod.),
- ekonomické zhodnotenie,
- zoznam zmien funkčného využitia pozemkov,
- návrh poradia výstavby.
C. Hlavné výkresy, ktorých podkladom sú pozemkové mapy evidencie nehnuteľností 1:2000,
1:1000, prípadne 1:10 000
- komplexný návrh obsahujúci základné kompozičné zásady, organizáciu územia s vyznačením
funkčných plôch, spôsobu zástavby, s návrhom rozmiestnenia jednotlivých druhov občianskej
vybavenosti, stavebných uzávier, regulačných a stavebných čiar, rezervných a špeciálnych
plôch, prípadne ďalších regulačných podmienok,
- návrh prepravných vzťahov, dopravy s vyznačením ochranných pásem dopravy,
- návrh riešenia vodného hospodárstva a ostatného technického vybavenia, včítane príslušných
ochranných pásem,
- návrh zmeny funkčného využitia pozemkov.
4. Územný projekt
Územnoplánovacia dokumentácia územného projektu všetkých stupňov obsahuje:
A. Textovú časť, ktorá prehľadne a výstižne zdôvodňuje návrh riešenia a obsahuje najmä:
a) úvod
- základné údaje o zadaní, podkladoch a hlavných cieľoch riešenia,
- vymedzenie územia,
- zhodnotenie prv vypracovanej a schválenej územnoplánovacej dokumentácie,
- zhodnotenie, ako sa splnil program výstavby,
- zhodnotenie výsledkov prerokovania konceptu riešenia a prerokovania závažných zásad
riešenia s príslušnými orgánmi,
- zhodnotenie dopravnoinžinierskej a inej dokumentácie;
b) návrh riešenia územného projektu
- opis a zdôvodnenie návrhu, vymedzenie regulatívov, zdôvodnenie vecnej a časovej
koordinácie investičných zámerov so špecifikáciou dopĺňajúcich stavieb a opatrení,
- vecný a časový postup realizácie, logické väzby,
- zhodnotenie strát zo záboru poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu,
- urbanistický prepočet;
c) dokladová časť, ktorá sa po skončení prerokovania priloží k dokumentácii o prerokúvaní.
B. Tabuľkovú časť obsahujúcu prehľadnú zostavu číselných údajov, ktoré charakterizujú
navrhované riešenie v členení podľa textovej časti, pokiaľ nebudú zaradené priamo
do textu. Súčasťou tejto tabuľkovej časti musia byť údaje alebo informácie o nich,
ktoré sa použili ako vstupy na spracovanie, ako aj charakteristické výstupy použiteľné
na automatické spracovanie počítačom.
C. Grafickú časť obsahujúcu
- hlavné výkresy na mapových podkladoch v príslušných mierkach,
- povinný dopĺňajúci výkres o zhodnotení strát poľnohospodárskeho pôdneho fondu a
lesného pôdneho fondu,
- graf logických väzieb,
- dopĺňajúce výkresy spracované na základe dohody obstarávateľa a spracovateľa, samostatne
dokumentujúce jednotlivé riešené javy formou modelov, schém, grafov, kartogramov,
panorám, perspektív a zákresov do panoramatických fotografií.
D. Návrh podmienok realizácie obsahujúci presne formulované zásady, ktoré vyplývajú
z riešenia, s rozlíšením záväzných a smerných častí. Je podkladom na vypracovanie
schvaľovacieho protokolu.
E. Registračný list obsahujúci základné údaje z územného projektu v rozsahu ustanovenom
osobitným predpisom.
Špecifický obsah jednotlivých stupňov územného projektu
4.1 Veľký územný celok:
A. Návrh riešenia územného projektu zahŕňa:
- umiestnenie nových veľkých výrobných závodov a ich vecné, technické i kooperačné
väzby, včítane dopĺňajúcich stavieb a opatrení v území,
- technické a ekonomické dôsledky výstavby veľkých vodných diel, výstavby nových dopravných
cestných, železničných a vodných ťahov,
- zabezpečenie a riešenie dôsledkov ťažby,
- umiestnenie veľkých rekreačných areálov,
- využitie veľkých plošných areálov na špeciálne funkčné využitie a zistenie a zabezpečenie
dôsledkov týchto opatrení,
- zabezpečenie špeciálnych opatrení na ochranu životného prostredia a dôsledky týchto
opatrení.
C. Hlavné výkresy, ktorých podkladom sú mapy mierok 1:100 000, 1:50 000, 1:25 000,
prípadne 1:200 000, 1:10 000
- komplexný urbanistický návrh územného projektu,
- výkres etapizácie výstavby zahŕňajúci vecný a časový postup výstavby základných
investícií a ďalej stavieb a opatrení, ktoré podmieňujú ich plné využitie.
4.2 Sídelný útvar:
A. Návrh riešenia územného projektu zahŕňa
- plochy na rôzne funkčné využitie (bytová výstavba, občianska vybavenosť, plochy
na výrobné účely, pre poľnohospodárstvo, zeleň, na rekreáciu a pod.), ich väzby na
jestvujúce osídlenie a technické a ekonomické dôsledky,
- dopravné trasy a zabezpečenie dopravy,
- základné siete technického vybavenia,
- umiestnenie plánovanej občianskej vybavenosti,
- špeciálne opatrenia na zabezpečenie a ochranu životného prostredia.
C. Hlavné výkresy, ktorých podkladom sú mapy mierok 1:10 000, 1:5000, prípadne 1:25
000
- komplexný urbanistický návrh vymedzujúci potrebné plochy a trasy pre investície
uvedené v programe výstavby, ako aj pre ďalšie investície, ktoré podmieňujú ich plné
využitie,
- návrh dopravy,
- návrh technického vybavenia. Pre prehľadnosť výkresovej dokumentácie v zložitejších
prípadoch sa môžu spracovať samostatné výkresy jednotlivých druhov inžiniersko-technických
zariadení. V tomto prípade treba však spracovať aj spoločný koordinačný výkres,
- výkres etapizácie výstavby zahrňujúci vecný a časový postup výstavby základných,
podmieňujúcich a vyvolaných investícií.
4.3 Zóna
A. Návrh riešenia územného projektu zahŕňa:
- riešenie dopravy,
- pripojenie na základné siete technického vybavenia,
- vytypovanie vplyvov ochranných pásem a požiadaviek požiarnej ochrany,
- návrh organizácie výstavby spracovaný na podklade sieťového grafu,
- zoznam zmien funkčného využitia pozemkov.
C. Hlavné výkresy, ktorých podkladom sú pozemkové mapy evidencie nehnuteľností 1:2000,
1:1000, prípadne 1:10 000
- komplexný návrh urbanistického riešenia dokumentujúci urbanistickú koncepciu a architektonické
zásady, regulačné prvky a výtvarné aspekty,
- návrh dopravy s vyznačením príslušných ochranných pásem,
- návrh technického vybavenia s vyznačením príslušných ochranných pásem,
- návrh zmeny funkčného využitia pozemkov,
- návrh organizácie výstavby a postupu realizácie.
5. Samostatná doložka civilnej obrany
Pri prieskumoch a rozboroch, spracovaní územného plánu a územného projektu zóny zabezpečuje
obstarávateľ v spolupráci s príslušným orgánom civilnej obrany postupne v jednotlivých
stupňoch dopracovania územnoplánovacej dokumentácie samostatnú doložku, v ktorej sa
rieši ukrytie obyvateľstva a pracujúcich a určujú sa v nej objekty, ktoré možno využiť
ako dvojúčelové na potreby civilnej obrany. O nevyhnutnosti spracovania a rozsahu
doložky civilnej obrany v jednotlivých stupňoch územnoplánovacej dokumentácie rozhoduje
príslušný orgán civilnej obrany podľa osobitných predpisov. 9)
1)
Uznesenie vlády ČSR č. 283/1971 k návrhu dlhodobého vývoja osídlenia ČSR a uznesenie
vlády SSR č. 1/1972 k návrhu dlhodobého rozvoja osídlenia na Slovensku.
4)
Vyhláška č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.
7)
Zákon Českej národnej rady č. 97/1974 Zb. o archívnictve, zákon Slovenskej národnej rady č. 149/1975 Zb. o archívnictve.
8)
Obsah a náplň dopravnoinžinierskej dokumentácie určujú smernice ministerstva vnútra
republiky.
9)
Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 19/1972 Zb. o zabezpečení prípravy a realizácie stavieb, ktorých objekty môžu zároveň slúžiť
účelom civilnej obrany.