139/1982 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.04.1983 do 23.11.1990

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:139/1982 Zb.
Názov:Zákon Slovenskej národnej rady ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť mestských národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy
Typ:Zákon
Dátum schválenia:18.11.1982
Dátum vyhlásenia:01.12.1982
Dátum účinnosti od:01.04.1983
Dátum účinnosti do:23.11.1990
Autor:Slovenská národná rada
Právna oblasť:
  • Štátna správa
  • Územná samospráva
Nachádza sa v čiastke:

29/1982

135/1961 Zb. Zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon).
51/1964 Zb. Zákon o dráhach
69/1967 Zb. Zákon o národných výboroch
53/1975 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o pokutách za porušovanie právnych predpisov o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok

369/1990 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení
272/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane zdravia ľudí
139
ZÁKON
Slovenskej národnej rady
z 18. novembra 1982,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť mestských národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy
Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 72/1969 Zb. o niektorých opatreniach v organizácii a pôsobnosti národných výborov v Slovenskej socialistickej republike, zákona Slovenskej národnej rady č. 115/1970 Zb. o finančných správach, zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1970 Zb. o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky, zákona Slovenskej národnej rady č. 131/1970 Zb. o zriadení krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike a o opatreniach s tým súvisiacich, zákona Slovenskej národnej rady č. 34/1971 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 131/1970 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 62/1971 Zb., ktorým sa mení zákon č. 69/1967 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 121/1971 Zb. o ľudovej kontrole v Slovenskej socialistickej republike, zákona Slovenskej národnej rady č. 159/1971 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy a zákona Slovenskej národnej rady č. 52/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť miestnych národných výborov v strediskových obciach, sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 prvá veta znie:
„Národné výbory zabezpečujú komplexný ekonomický a sociálny rozvoj svojich územných obvodov.“.
2.
V § 4 sa v odseku 1 slová „s organizáciami združenými v Národnom fronte“ nahrádzajú slovami „s orgánmi Národného frontu a organizáciami v ňom združenými.“.
3.
§ 4 ods. 3 znie:
„(3)
Národné výbory sa zaoberajú námetmi organizácií združených v Národnom fronte. Prerokúvajú s orgánmi Národného frontu zámery týkajúce sa rozvoja svojich územných obvodov a predkladajú orgánom Národného frontu a organizáciám v ňom združeným návrhy na spoluprácu pri tvorbe, plnení a kontrole plnenia volebných programov Národného frontu.“.
4.
§ 5 znie:
㤠5
(1)
Národným výborom patrí výkon štátnej správy v ich územných obvodoch. Zákon im môže zveriť výkon štátnej správy aj v územných obvodoch iných národných výborov.
(2)
Iným územným orgánom alebo organizáciám môže výkon štátnej správy zveriť len zákon.“.
5.
§ 6 ods. 2 a 3 znejú:
„(2)
Súdy, prokuratúra a útvary Zboru národnej bezpečnosti oboznamujú národné výbory so stavom socialistickej zákonnosti a ochrany verejného poriadku v ich územných obvodoch.
(3)
Iné štátne orgány, ako orgány uvedené v odseku 2, ktoré pôsobia v územnom obvode národného výboru, sú povinné na požiadanie národného výboru podávať mu správy o svojej činnosti, ktorá sa týka záujmov a potrieb občanov. Národný výbor ich upozorňuje na nedostatky, ktoré zistí, a môže od nich požadovať vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov. Štátne orgány sú povinné informovať národný výbor o vykonaných opatreniach v lehote ním určenej.“.
V § 6 ods. 4 v druhej vete slová „Orgány Verejnej bezpečnosti“ sa nahrádzajú slovami „Útvary Zboru národnej bezpečnosti“.
6.
V § 6a ods. 2 druhá a tretia veta znejú:
„Sú oprávnení požadovať od občanov potrebné vysvetlenia na objasnenie skutočností nevyhnutných na zistenie priestupku a ukladať pokuty v blokovom konaní. Predviesť občana môžu len v prípade, ak nepreukáže hodnoverne svoju totožnosť a vec nemožno vybaviť na mieste v blokovom konaní.“.
7.
Za § 6a sa vkladá § 6b, ktorý znie:
㤠6b
(1)
Národné výbory môžu združovať na základe zmluvy s inými národnými výbormi, štátnymi, družstevnými, spoločenskými a inými socialistickými organizáciami prostriedky alebo činnosti na účinnejšie a hospodárnejšie plnenie ich spoločných úloh (ďalej len „združovanie prostriedkov a činností").
(2)
Národné výbory môžu navrhovať a koordinovať združovanie prostriedkov a činností socialistických organizácií, ak je takéto združovanie účelné a ak to vyžaduje celospoločenský záujem.
(3)
Ak nedôjde k dohode, môžu národné výbory uložiť socialistickým organizáciám povinnosť uzavrieť zmluvu o združení prostriedkov a činností. Toto oprávnenie majú národné výbory aj vtedy, keď sa na združovaní prostriedkov a činností samy nezúčastnia.
(4)
Pri združovaní prostriedkov a činností postupujú národné výbory podľa zásad ustanovených vládou Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „vláda").“.
8.
V § 7 ods. 1 v prvej vete sa za slová „ostatným organizáciám“ vkladajú slová „a voči organizáciám riadeným alebo spravovaným národnými výbormi vyšších stupňov“ a slová „zdravých podmienok a“ sa nahrádzajú slovom „podmienok“.
9.
V § 7 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Národné výbory koordinujú a kontrolujú činnosť ústredne riadených hospodárskych, družstevných a ostatných organizácií a organizácií riadených alebo spravovaných národnými výbormi vyšších stupňov, ak ide o poskytovanie služieb obyvateľstvu, bytovú výstavbu a údržbu bytového majetku, tvorbu a ochranu životného prostredia, verejné a závodné stravovanie a rozvoj telesnej výchovy, športu a rekreácie. Ustanovenie § 6 ods. 3 druhej a tretej vety platí obdobne.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3, ktorý znie:
„(3) Ústredne riadené hospodárske, družstevné a ostatné organizácie a organizácie riadené alebo spravované národnými výbormi vyšších stupňov sa podieľajú na zabezpečovaní komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja územných obvodov národných výborov. Sú povinné spolupracovať s národnými výbormi a predkladať im na zaujatie záväzného stanoviska v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi podklady o pripravovaných investíciách a iných dôležitých opatreniach, ktoré národné výbory potrebujú na zabezpečovanie celkového rozvoja kraja, okresu, mesta a obce.“.
V § 7 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Národné výbory iniciatívne upozorňujú ústredne riadené hospodárske a družstevné organizácie na nedostatky vo využívaní nimi obhospodarovaných prostriedkov a požadujú od nich vyjadrenia k týmto upozorneniam.“.
10.
Za § 9 sa vkladajú § 10 a 11, ktoré znejú:
㤠10
(1)
Mestské národné výbory sú v mestách, ktoré sú sídlami okresov, ďalej v iných obciach mestského charakteru, ktoré na návrh krajského národného výboru určí vláda.
(2)
Mestské národné výbory sa členia na kategórie.
(3)
V prvej kategórii sú mestské národné výbory v mestách, ktoré sú sídlami krajov a mestské národné výbory v ďalších významných veľkých mestách s osobitne rozvinutou hospodárskou, politickou, kultúrnou, sociálnou a správnou činnosťou a vo významných kúpeľných mestách (ďalej len „mestské národné výbory prvej kategórie"); významné veľké mestá, ak nie sú sídlami krajov a významné kúpeľné mestá určí na návrh krajských národných výborov vláda.
(4)
V druhej kategórii sú mestské národné výbory v mestách, ktoré sú sídlami okresov a mestské národné výbory v obciach mestského charakteru, ktoré sú významnými strediskami osídlenia a sú vybavené zariadeniami a prevádzkárňami na zabezpečovanie služieb a potrieb obyvateľov obcí a ich spádového územia (ďalej len „mestské národné výbory druhej kategórie"); tieto obce určí krajský národný výbor.
(5)
V tretej kategórii sú mestské národné výbory v ostatných obciach mestského charakteru.
§ 11
(1)
V meste Košiciach pôsobí Národný výbor mesta Košíc riadený krajským národným výborom.
(2)
V obvodoch mesta Košíc pôsobia obvodné národné výbory. Vytvoriť alebo zrušiť mestský obvod alebo zmeniť jeho územie patrí Národnému výboru mesta Košíc.“.
Doterajšie § 10 a 11 sa označujú ako § 12 a 12a.
11.
Ustanovenie § 14 sa označuje ako odsek 1, ktorého druhá veta znie: „Pozorne skúma záujmy svojich voličov, ich potreby a názory a udržiava s nimi stále spojenie.“.
Pripája sa nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Poslanec skladá voličom účty zo svojej činnosti, a to
a)
poslanec miestneho národného výboru, obvodného národného výboru v meste Košiciach a mestského národného výboru najmenej dvakrát ročne,
b)
poslanec iného národného výboru, ako národného výboru uvedeného v písmene a), najmenej raz ročne.“.
12.
§ 15 znie:
㤠15
(1)
Poslanec národného výboru je oprávnený najmä
a)
predkladať návrhy národnému výboru a jeho komisiám a podnety jeho rade a odborom;
b)
vznášať dotazy na radu, na jej jednotlivých členov a na predsedov komisií, a to aj mimo zasadania národného výboru alebo komisie; odpoveď na tieto dotazy sa musí dať bezodkladne a ak sa tak nemôže stať, najneskôr do 30 dní;
c)
požadovať od vedúcich odborov vysvetlenia vzťahujúce sa na činnosť odborov; vysvetlenia môže požadovať aj od vedúcich organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom; vysvetlenia sa musia dať bezodkladne;
d)
odporúčať vedúcim organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom opatrenia na odstránenie nedostatkov a v závažnejších prípadoch sa obrátiť na národný výbor, aby v medziach svojej pôsobnosti uložil organizácii alebo zariadeniu vhodné opatrenia na nápravu;
e)
požadovať od štátnych orgánov a socialistických organizácií, ktoré národný výbor neriadi ani nespravuje, prijatie vo veciach, ktoré súvisia s výkonom jeho poslaneckej funkcie a požadovať od nich informácie a vysvetlenia;
f)
zúčastňovať sa s poradným hlasom na zasadaniach národného výboru nižšieho stupňa;
g)
zúčastňovať sa na vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov občanov vzťahujúcich sa na činnosť národného výboru, jeho orgánov a organizácií, prípadne postupovať sťažnosti, oznámenia a podnety občanov, ktoré sa mu odovzdali, príslušným orgánom a organizáciám;
h)
požadovať od odborov národného výboru, súdu, prokuratúry, štátneho notárstva a hospodárskej arbitráže rady vo veciach, ktoré súvisia s výkonom jeho poslaneckej funkcie.
(2)
Štátne orgány a socialistické organizácie sú povinné
a)
poskytovať poslancovi pomoc pri plnení jeho úloh;
b)
zaoberať sa podnetmi, pripomienkami a dotazmi poslanca a informovať ho o ich vybavení najneskôr do 30 dní;
c)
informovať poslanca v čo najkratšom čase o vybavení sťažností, oznámení a podnetov občanov, ktoré im postúpil.“.
13.
Ustanovenie § 16 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Poslanec miestného národného výboru, obvodného národného výboru a mestského národného výboru je povinný spolupracovať s občianskymi výbormi vo svojom volebnom obvode.“.
14.
§ 18 znie:
㤠18
Prvoradou úlohou národných výborov pri zabezpečovaní komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja je najmä starostlivosť o výstavbu miest a obcí, o tvorbu a ochranu životného prostredia, o zlepšovanie úrovne bývania a služieb, o rozvíjanie kultúrneho a spoločenského života, o výchovu mládeže, o utváranie podmienok pre rozvoj telesnej výchovy, športu a rekreácie a o zabezpečovanie verejného poriadku a ochrany záujmov občanov. Národné výbory sa starajú o súladný rozvoj ich územného obvodu, o účelné hospodárenie s pracovnými silami, o zvyšovanie efektívnosti investičnej výstavby, o hospodárne využívanie prírodných, finančných a hmotných zdrojov a o dodržiavanie hospodárnosti pri vynakladaní prostriedkov.“.
15.
§ 19 znie:
㤠19
Národné výbory podľa osobitných predpisov vykonávajú štátnu správu najmä na úseku
- utvárania a ochrany podmienok zdravého spôsobu života a práce,
- oblastného plánovania,
- územného plánovania a stavebného poriadku,
- pracovných síl,
- ochrany prírody a kultúrnych pamiatok,
- ochrany a využívania nerastného bohatstva,
- poľnohospodárstva,
- lesného a vodného hospodárstva,
- energetiky,
- hospodárenia s bytmi a s nebytovými priestormi,
- financií a správy a ochrany národného majetku,
- zásobovania, obchodu, verejného a závodného stravovania a cestovného ruchu,
- služieb,
- dopravy a cestného hospodárstva,
- školstva,
- kultúry a informácií,
- zdravotníctva,
- sociálneho zabezpečenia,
- obrany štátu,
- ochrany verejného poriadku,
- požiarnej ochrany,
- všeobecnej vnútornej správy.“.
16.
§ 20 znie:
㤠20
(1)
Národné výbory spravujú organizácie a zariadenia v odvetviach (úsekoch)
- školstva, najmä predškolské zariadenia, základné školy, stredné školy a školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, školské výchovné zariadenia a školské účelové zariadenia,
- kultúry a ochrany prírody a kultúrnych pamiatok,
- zdravotníctva, najmä ústavy národného zdravia,
- sociálneho zabezpečenia, najmä ústavy a iné zariadenia sociálnej starostlivosti,
- vnútornej správy, najmä archívy národných výborov a inšpekcie verejného poriadku,
- požiarnej ochrany, najmä verejné požiarne útvary.
(2)
V otázkach zriaďovania a zrušovania organizácií a zariadení uvedených v odseku 1 sa národné výbory spravujú všeobecne záväznými právnymi predpismi, uzneseniami vlády a národného výboru vyššieho stupňa a v otázkach ich odborného vedenia aj smernicami ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy) a národného výboru vyššieho stupňa.“.
17.
§ 21 znie:
㤠21
Na plnenie svojich úloh môžu národné výbory zriaďovať a riadiť organizácie alebo zariadenia obstarávajúce
- verejnoprospešné služby (čistenie mesta a odvoz pevných domových odpadov, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou z verejných vodovodov, odvádzanie odpadových vôd verejnými kanalizáciami a pod.),
- správu a údržbu domového majetku,
- miestne stavebníctvo,
- miestne dopravné služby a verejnú osobnú a nákladnú automobilovú dopravu,
- výstavbu, údržbu a správu ciest a miestnych komunikácií,
- platené služby (pranie a čistenie, opravárske činnosti vrátane autoopravárstva, zhotovenie vecí na zákazku, osobné služby, ubytovacie služby, verejné stravovanie, rekreácie a cestovný ruch, pohrebníctvo a pod.),
- miestnu výrobu,
- zásobovanie tuhými palivami,
- obchodnú činnosť nadväzujúcu na služby a miestnu výrobu,
- projektové a investorské práce, prípadne inžinierske činnosti,
- zber druhotných surovín,
- iné špecializované činnosti (centralizovaná výroba pokrmov pre verejné a závodné stravovanie a pod.).“.
18.
V § 22 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Hlavné úlohy hospodárskej organizácie riadenej národným výborom, zásady jej riadenia a vnútornej organizácie ustanoví štatút, ktorý podľa zásad schválených vládou vydá národný výbor, ktorý organizáciu riadi; podrobnosti o vnútornej organizácii upraví organizačný poriadok, ktorý podľa zásad ustanovených v štatúte vydá riaditeľ (vedúci) organizácie.“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
19.
Za § 22 sa vkladajú § 22a a 22b, ktoré znejú:
㤠22a
Riaditeľ (vedúci) organizácie (zariadenia) zriadenej na plnenie úloh podľa § 21 zodpovedá za jej činnosť rade národného výboru.
§ 22b
(1)
Miestne národné výbory, obvodné národné výbory a mestské národné výbory môžu udeľovať jednotlivým občanom povolenia na poskytovanie služieb. Rozsah služieb, ktoré môžu občania poskytovať na základe povolenia národného výboru, podmienky ich povoľovania, obsah žiadosti občana o udelenie povolenia, povinnosti občanov poskytujúcich služby a odnímanie udelených povolení upraví vláda nariadením.
(2)
Predaj tovaru občanmi upravujú osobitné predpisy.1)“.
20.
§ 23 ods. 1 znie:
“(1) Národné výbory kontrolujú činnosť orgánov a organizácií riadených alebo spravovaných národným výborom a činnosť národných výborov nižších stupňov, ich orgánov a nimi riadených a spravovaných organizácií. Ďalej kontrolujú, ako ústredne riadené hospodárske, družstevné a ostatné organizácie a organizácie riadené a spravované národnými výbormi plnia svoje povinnosti podľa tohto zákona na zabezpečenie potrieb ekonomického a sociálneho rozvoja územných obvodov národných výborov. Kontrolujú tiež, ako uvedené organizácie plnia svoje povinnosti uložené im osobitnými predpismi upravujúcimi jednotlivé úseky štátnej správy, a to v rozsahu pôsobnosti zverenej národnému výboru.".
V § 23 ods. 2 sa na konci vety vypúšťajú slová „a ako používajú dotácie a subvencie poskytnuté im z rozpočtov národných výborov.".
21.
§ 24 ods. 1 písm. b) znie:
„b)
udeľovať čestné občianstvo obce (mesta), ceny národného výboru v rozsahu a za podmienok určených vládou a iné verejné uznania.“.
22.
Za § 24 sa vkladá § 24a, ktorý znie:
㤠24a
(1)
Národné výbory môžu na plnenie svojich úloh vydávať pre svoje územné obvody všeobecne záväzné nariadenia.
(2)
Všeobecne záväzné nariadenie národného výboru musí byť v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a všeobecne záväznými nariadeniami národných výborov vyšších stupňov.
(3)
Všeobecne záväzné nariadenie národného výboru musí byť vyhlásené. Vyhlásenie sa vykoná tak, že sa všeobecne záväzné nariadenie národného výboru vyvesí na jeho úradnej tabuli. Tento spôsob vyhlásenia je podmienkou platnosti všeobecne záväzného nariadenia národného výboru. Okrem toho sa všeobecne záväzné nariadenie národného výboru uverejní spôsobom v mieste obvyklým a všeobecne záväzné nariadenia národných výborov vyšších stupňov aj na úradných tabuliach miestnych národných výborov, obvodných národných výborov a mestských národných výborov.
(4)
Všeobecne záväzné nariadenie národného výboru nadobúda účinnosť pätnástym dňom nasledujúcim po dni jeho vyhlásenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. Vo výnimočných prípadoch, ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem, môže národný výbor ustanoviť, že všeobecne záväzné nariadenie národného výboru nadobúda účinnosť už dňom vyhlásenia.
(5)
Všeobecne záväzné nariadenia národného výboru musia byť každému prístupné na národnom výbore, ktorý ich vydal. Na miestnych národných výboroch, obvodných národných výboroch a mestských národných výboroch musia byť prístupné aj všetky všeobecne záväzné nariadenia národných výborov vyšších stupňov, ktoré sa vzťahujú na ich
územné obvody.“.
23.
§ 25 ods. 2 písm. a) a b) znejú:
„a)
spravuje základnú školu, školské zariadenia a zariadenia sociálnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, miestnu ľudovú knižnicu a podľa miestnych podmienok ďalšie kultúrne zariadenia;
b)
spravuje miestne komunikácie a verejné osvetlenie a obstaráva podľa miestnych podmienok ďalšie verejnoprospešné alebo iné služby pre obyvateľstvo (§ 21), a to aj pre obyvateľstvo spádového územia;“.
24.
V § 25 sa odsek 4 vypúšťa.
25.
§ 26 ods. 2 znie:
„(2)
Mestský národný výbor okrem pôsobnosti, ktorá patrí miestnemu národnému výboru (§ 25 ods. 2 a 3), môže podľa potreby zriaďovať, riadiť alebo spravovať organizácie a zariadenia potrebné na uspokojovanie potrieb občanov. Mestský národný výbor prvej kategórie zriaďuje, riadi alebo spravuje najmä organizácie obstarávajúce platené služby, verejnoprospešné služby a správu a údržbu domového majetku.“.
26.
§ 26 ods. 4, 5 a 6 znejú:
„(4)
Mestský národný výbor ďalej
a)
vo vzťahu k organizáciám riadeným národnými výbormi vyšších stupňov
1.
zaujíma stanovisko k návrhom koncepcií rozvoja a hospodárskych plánov organizácií poskytujúcich služby,
2.
vydáva súhlas na umiestnenie organizácií alebo ich častí (závodu, prevádzkárne a pod.) na území mesta,
3.
posudzuje programy sociálneho rozvoja organizácií z hľadiska ich nadväznosti na hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj mesta a zaujíma k nim stanovisko;
b)
vo vzťahu k ústredne riadeným hospodárskym, družstevným a ostatným organizáciám
1.
má oprávnenia uvedené v ustanovení písmena a) v bodoch 2 a 3,
2.
zaujíma stanovisko k zámerom, koncepciám a iným opatreniam organizácií, pokiaľ sa týkajú rozvoja a výstavby mesta a potrieb občanov,
3.
vyjadruje sa k návrhom na ustanovenie a odvolanie vedúcich závodov a prevádzkární organizácií poskytujúcich služby obyvateľstvu; pri závažných alebo opakovaných nedostatkoch v činnosti závodov a prevádzkární môže navrhnúť odvolanie ich vedúcich z funkcie;
c)
vyjadruje sa k návrhom záväzných stanovísk, ktoré vydávajú príslušné orgány štátnej správy k návrhom na rozmiestnenie vybraných investícií, najmä z hľadiska nárokov na prírodné zdroje a bytovú výstavbu, vplyvu na tvorbu a ochranu životného prostredia, ako aj k návrhom na zrušenie zastaraných a neefektívnych prevádzkární a neperspektívnych výrob, prípadne dáva na takéto zrušenie podnety.
(5)
Mestský národný výbor prvej kategórie vydáva záväzné stanoviská k návrhom na rozmiestnenie vybraných investícií podľa osobitných predpisov.
(6)
Mestský národný výbor prvej kategórie a mestský národný výbor druhej kategórie vykonáva v prípadoch ustanovených zákonom aj pôsobnosť, ktorá inak patrí okresnému národnému výboru.“.
27.
Za § 26 sa vkladá § 26a, ktorý znie:
㤠26a
Národný výbor mesta Košíc a obvodné národné výbory v Košiciach majú pôsobnosť mestského i okresného národného výboru. Rozdelenie pôsobnosti medzi Národným výborom mesta Košíc a obvodnými národnými výbormi vykoná Národný výbor mesta Košíc vo svojom štatúte. Národný výbor mesta Košíc môže po dohode s obvodnými národnými výbormi určiť na svojom plenárnom zasadaní, že niektoré úlohy patriace do pôsobnosti obvodných národných výborov bude z dôvodu účelnosti alebo z iného dôležitého dôvodu plniť niektorý obvodný národný výbor aj v územných obvodoch ostatných obvodných národných výborov.“.
28.
§ 27 ods. 3 znie:
„(3)
Okresný národný výbor spolupracuje s krajským národným výborom pri vypracúvaní koncepcie rozvoja okresu a vyjadruje sa k návrhom koncepcií rozvoja kraja, strednodobých a vykonávacích hospodárskych plánov a rozpočtov krajského národného výboru; krajský národný výbor prerokúva tieto návrhy s okresnými národnými výbormi a
informuje ich o schválených koncepciách, hospodárskych plánoch, o rozpočte a o ich plnení.“.
29.
V § 27 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Okresný národný výbor vydáva záväzné stanoviská k návrhom na rozmiestnenie vybraných investícií podľa osobitných predpisov a spolupracuje s krajským národným výborom pri vypracúvaní záväzných stanovísk k návrhom na rozmiestnenie vybraných investícií, pri ktorých tieto stanoviská vydáva krajský národný výbor; ďalej spolupracuje s krajským národným výborom pri zrušovaní zastaraných a neefektívnych prevádzkární a neperspektívnych výrob.“.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
30.
V § 28 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Krajský národný výbor navrhuje príslušným orgánom zrušenie zastaraných a neefektívnych prevádzkární a neperspektívnych výrob a jeho zaradenie do plánu, určuje spolu s príslušným orgánom podmienky na zrušenie zastaraných a neefektívnych prevádzkární a neperspektívnych výrob a požaduje od príslušných orgánov uplatnenie postihu voči organizácii, ktorá tieto podmienky neplní; vydáva záväzné stanoviská k návrhom na rozmiestnenie vybraných investícií podľa osobitných predpisov.“.
Doterajšie odseky 2, 3 a 4 sa označujú ako odseky 3, 4 a 5.
31.
V § 29 sa za ustanovenie písmena b) vkladá ustanovenie písmena c), ktoré znie:
„c)
strednodobý rozpočtový výhľad,“.
Doterajšie ustanovenie písmena c) sa označuje ako ustanovenie písmena d).
32.
§ 30 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Na zabezpečenie hlavných cieľov komplexného rozvoja miest, v ktorých pôsobia mestské národné výbory prvej kategórie, krajské národné výbory určujú pre tieto mestské národné výbory záväzné úlohy a v rámci finančných vzťahov k rozpočtom okresných národných výborov záväzné limity, najmä v oblasti investícií. V prípadoch určených vládou určujú krajské národné výbory tieto záväzné úlohy a záväzné limity aj pre mestské národné výbory druhej kategórie.“.
33.
§ 37 sa vypúšťa.
34.
V § 38 sa za slová „telesnej výchovy“ vkladajú slová „športu a rekreácie“, slová „v otázkach správy majetku a združovania prostriedkov (§ 35 až 37)“ sa nahrádzajú slovami „v otázkach správy majetku (§ 35 a 36) a združovania prostriedkov a činností (§ 6b)“ a na konci sa pripájajú slová „a uzneseniami vlády.“.
35.
§ 39 ods. 1 a 2 znejú:
„(1)
Národný výbor na svojom plenárnom zasadaní prerokúva základné otázky komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja svojho územného obvodu, najmä pokiaľ ide o poskytovanie a úroveň všetkých služieb pre obyvateľstvo, bývanie, bytovú výstavbu a údržbu bytového majetku, životné prostredie a ďalšie záujmy a potreby obyvateľstva. Zriaďuje si výkonné a kontrolné orgány, riadi ich činnosť a hodnotí výsledky ich práce. Všetky orgány národného výboru sú mu zo svojej činnosti zodpovedné.
(2)
Plenárnemu zasadaniu národného výboru je vyhradené
a)
schvaľovať dlhodobé koncepcie rozvoja územného obvodu národného výboru; ak ide o krajský národný výbor, schvaľovať aj návrhy dlhodobých oblastných výhľadov a návrhy strednodobých a vykonávacích oblastných plánov;
b)
schvaľovať strednodobé a vykonávacie hospodárske plány národného výboru a hodnotiť ich plnenie; určiť celkové vzťahy k plánu a rozpočtu národných výborov nižších stupňov;
c)
schvaľovať volebné programy Národného frontu, kontrolovať ich plnenie a hodnotiť výsledky socialistickej súťaže organizovanej národnými výbormi;
d)
schvaľovať územné plány a prerokúvať dlhodobé koncepcie a návrhy strednodobých plánov rozvoja poľnohospodárskej výroby; ak ide o krajský národný výbor, prerokúvať tiež dlhodobé koncepcie rozvoja lesného hospodárstva;
e)
schvaľovať plány rozvoja kultúry, ročné plány kultúrnovýchovnej činnosti a prerokúvať návrhy strednodobých plánov rozvoja telesnej výchovy a športu;
f)
schvaľovať rozpočet a záverečný účet národného výboru;
g)
ak ide o krajský národný výbor, prerokúvať vybrané významné investičné zámery, prijímať k nim stanoviská a určovať podmienky na ich realizáciu podľa osobitných predpisov;
h)
schvaľovať základné smery združovania prostriedkov a činností;
ch)
zriaďovať, zlučovať a zrušovať hospodárske, rozpočtové a iné organizácie a zariadenia národného výboru; ak ide o hospodárske organizácie, určiť im aj predmet činnosti a schvaľovať ich štatúty;
i)
rozhodovať o územných zmenách, prípadne rokovať o návrhoch týchto zmien;
j)
určiť počet poslancov národného výboru, určiť počet a hranice volebných obvodov;
k)
zriaďovať a zrušovať komisie, odbory a iné orgány národného výboru a určovať deľbu práce medzi nimi;
l)
voliť predsedu, podpredsedov a tajomníka národného výboru, ďalších členov rady, ďalej predsedov, tajomníkov a ďalších členov komisií národného výboru, ako aj odvolávať ich z funkcie;
m)
voliť predsedu, podpredsedu a ďalších členov výboru ľudovej kontroly národného výboru a odvolávať ich z funkcie, ako aj schvaľovať plán činnosti tohto výboru; prerokúvať výsledky dôležitých kontrol a návrhy na opatrenia;
n)
ustanovovať vedúcich odborov národného výboru a hygienika a odvolávať ich z funkcie, a to po vyjadrení národného výboru vyššieho stupňa; ak ide o vedúceho odboru krajského národného výboru alebo krajského hygienika, po vyjadrení príslušného ministerstva (ústredného orgánu štátnej správy);
o)
uznášať sa na všeobecne záväzných nariadeniach národného výboru a prerokúvať rozbory účinnosti všeobecne záväzných nariadení národného výboru, ako aj rozbory zákonnosti a účinnosti všeobecne záväzných nariadení národných výborov nižších stupňov;
p)
schvaľovať rokovací poriadok plenárneho zasadania, rady, výboru ľudovej kontroly, komisií, ako aj organizačný poriadok národného výboru; riadi sa pritom vzorovým rokovacím poriadkom a vzorovým organizačným poriadkom, ktoré vydá vláda;
r)
rozhodovať o prijatí pôžičky alebo úveru;
s)
ak ide o okresný národný výbor, voliť a odvolávať z funkcie sudcov z ľudu okresného súdu;
t)
ak ide o krajský národný výbor, voliť a odvolávať z funkcie sudcov z ľudu krajského súdu;
u)
prerokúvať správy o stave socialistickej zákonnosti a ochrane verejného poriadku, ktoré mu predkladajú súdy, prokuratúra a útvary Zboru národnej bezpečnosti a správy iných štátnych orgánov, ktoré pôsobia v územnom obvode národného výboru, o ich činnosti týkajúcej sa záujmov a potrieb občanov;
v)
uznášať sa o prenesení pôsobnosti národného výboru na národné výbory nižších stupňov podľa osobitných predpisov;
x)
hodnotiť úroveň služieb poskytovaných obyvateľstvu a tvorbu a ochranu životného prostredia;
y)
hodnotiť úroveň vybavovania sťažností, oznámení a podnetov občanov došlých národnému výboru, organizáciám a zariadeniam riadeným alebo spravovaným národným výborom;
z)
udeľovať čestné občianstvo obce (mesta) a iné verejné uznania, ako aj udeľovať ceny národného výboru.“.
36.
V § 42 ods. 3 prvá veta znie:
„Prípravu zasadania národného výboru organizuje jeho rada v súčinnosti s komisiami a poslancami; pritom úzko spolupracuje s národnými výbormi nižších stupňov, orgánmi Národného frontu a organizáciami v ňom združenými, štátnymi orgánmi a organizáciami, ktorých činnosti sa týka vec, ktorá sa má na plenárnom zasadaní prerokovať.“.
37.
Ustanovenie § 45 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Úlohy predsedu Národného výboru mesta Košíc plní primátor mesta Košíc a úlohy podpredsedov tohto národného výboru plnia námestníci primátora. Primátor ako predstaviteľ mesta má právo používať primátorské insígnie.“.
38.
§ 46 ods. 2 znie:
„(2)
Rada národného výboru najmä
a)
rozpracúva a zabezpečuje plnenie úloh, ktoré vyplývajú z uznesení národného výboru, rád národných výborov vyšších stupňov a z uznesení vlády; prerokúva a rieši iniciatívne návrhy komisií, poslancov, odborov a národných výborov nižších stupňov a ich rád; organizuje práce na príprave plánu a rozpočtu národného výboru a prerokúva ich návrhy;
b)
hodnotí výsledky činnosti organizácií riadených alebo spravovaných národným výborom, vymenúva a odvoláva ich vedúcich, určuje ich plat a zásady ich hmotnej zainteresovanosti; vymenúva a odvoláva aj hlavných kontrolórov týchto organizácií;
c)
pripravuje návrhy dlhodobých oblastných výhľadov a návrhy strednodobých a vykonávacích oblastných plánov;
d)
koordinuje prípravu záväzných stanovísk pripravovaných orgánmi národného výboru;
e)
navrhuje a koordinuje prípravu združovania prostriedkov a činností;
f)
ak ide o radu krajského národného výboru, navrhuje zrušenie neefektívnych a zastaraných prevádzkární a neperspektívnych výrob a podľa potreby určuje podmienky ich zrušenia;
g)
určuje po dohode s ústredne riadenými hospodárskymi a družstevnými organizáciami podiel týchto organizácií na komplexnom ekonomickom a sociálnom rozvoji územného obvodu;
h)
riadi a zjednocuje činnosť komisií národného výboru a utvára podmienky pre ich prácu; zabezpečuje a kontroluje prerokúvanie a riešenie ich návrhov, podnetov a pripomienok;
ch)
utvára priaznivé podmienky pre účinnú prácu poslancov národného výboru;
i)
riadi činnosť odborov národného výboru, ukladá im úlohy, dozerá na ich plnenie a dbá o racionalizáciu činnosti odborov; určuje pracovnú náplň odborov, ich vnútornú organizáciu a počty pracovníkov; určuje zásadné úlohy v kádrovej práci, stará sa o rast kvalifikácie pracovníkov odborov a určuje plat vedúcim odborov;
j)
kontroluje a hodnotí výkon štátnej správy orgánmi národného výboru a orgánmi národných výborov nižších stupňov;
k)
riadi riaditeľov (vedúcich) organizácií (zariadení) obstarávajúcich činnosti uvedené v § 21.“.
39.
§ 47 ods. 1 znie:
„(1)
Rada je podriadená a zodpovedná plenárnemu zasadaniu národného výboru, ktoré môže radu a jej jednotlivých členov kedykoľvek odvolať. Rada podáva na každom riadnom plenárnom zasadaní národného výboru správu o svojej činnosti.“.
40.
Za § 50 sa vkladá § 50a, ktorý znie:
㤠50a
Predseda, podpredsedovia a tajomník národného výboru plnia úlohy koordinačnej a kontrolnej povahy, ktorými ich poverí rada národného výboru a ktoré nevyžadujú kolektívne rozhodovanie.“.
41.
§ 51 ods. 1 znie:
„(1)
Predseda vedie schôdze rady a spolu s tajomníkom podpisuje jej uznesenia; medzi schôdzami rady koordinuje činnosť podpredsedov a tajomníka národného výboru.“.
42.
Ustanovenie § 52 sa označuje ako odsek 1, v ktorom sa na konci časti vety pred bodkočiarkou pripájajú slová „a koordinuje prípravu plánov činnosti jeho komisií a aktívov;“.
43.
§ 52 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
V rozsahu vymedzenom organizačným poriadkom národného výboru plní tajomník úlohy vedúceho organizácie v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov národného výboru, s výnimkou pracovníkov aparátu výboru ľudovej kontroly.“.
44.
§ 54 ods. 2 znie:
„(2)
Komisie ako kontrolné orgány dozerajú na činnosť organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom, nezasahujú však do otázok ich operatívneho riadenia. Dozerajú aj na prácu odborov a správnych komisií, najmä na dodržiavanie socialistickej zákonnosti pri výkone štátnej správy a na včasnosť a kvalitu vybavovania vecí občanov; ak zistia nedostatky v práci odborov, správnych komisií alebo v činnosti organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom, požadujú ich odstránenie. Ak sa nedosiahne náprava, predkladajú príslušné návrhy rade. Komisie ďalej sledujú a kontrolujú, ako sa na jednotlivých úsekoch činnosti národného výboru uplatňuje jeho pôsobnosť a právomoc a ako sa vykonávajú uznesenia národného výboru a jeho rady. Pri svojej kontrolnej činnosti sa komisie opierajú o poznatky občanov a spolupracujú s nimi.“.
45.
§ 57 ods. 1 znie:
„(1)
V prípadoch ustanovených zákonom zriaďuje národný výbor správne komisie, ktorým patrí rozhodovať o právach a povinnostiach občanov a organizácií, prípadne plniť ďalšie úlohy na úsekoch, pre ktoré sú zriadené.“.
46.
V § 57 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:
„(2)
Národný výbor volí členov správnej komisie z radov svojich poslancov a ďalších občanov, predovšetkým tých, ktorých mu navrhli spoločenské organizácie. Predsedom správnej komisie je poslanec národného výboru; riadi a organizuje prácu správnej komisie a dbá o plnenie jej uznesení.
(3)
Správna komisia sa uznáša väčšinou hlasov všetkých svojich členov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 4.
47.
§ 58 znie:
㤠58
Krajské národné výbory, okresné národné výbory, mestské národné výbory a miestne národné výbory v strediskových obciach zriaďujú výbory ľudovej kontroly; po prerokovaní s výborom ľudovej kontroly príslušného okresného národného výboru ich môžu zriadiť aj ostatné miestne národné výbory.“.
48.
V § 59 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá veta, ktorá znie:
„K voľbe a odvolaniu podpredsedu, ak nie je poslancom národného výboru, je potrebné vyjadrenie výboru ľudovej kontroly národného výboru vyššieho stupňa, a ak ide o podpredsedu výboru ľudovej kontroly krajského národného výboru, vyjadrenie Výboru ľudovej kontroly Slovenskej socialistickej republiky.“.
49.
§ 61 ods. 1 znie:
„(1)
Národné výbory zriaďujú pre jednotlivé odvetvia (úseky) svojej pôsobnosti odbory.“.
50.
V § 61 sa odsek 2 vypúšťa.
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.
51.
§ 62 znie:
㤠62
Odbory v odvetviach a na úsekoch, pre ktoré sú zriadené,
a)
vykonávajú štátnu správu s výnimkou vecí patriacich do právomoci plenárneho zasadania národného výboru, jeho rady, komisií a správnych komisií;
b)
vedú po odbornej stránke organizácie a zariadenia riadené alebo spravované národným výborom;
c)
spracúvajú odborné podklady na rokovanie národného výboru, jeho rady, komisií a správnych komisií a zabezpečujú plnenie uznesení národného výboru a jeho orgánov.“.
52.
§ 63 znie:
㤠63
(1)
Odbor riadi rada národného výboru; odbor zodpovedá rade za všetku svoju činnosť. Vo veciach uvedených v § 62 písm. a) a b), ak nejde o veci uvedené v § 38, je podriadený aj odboru národného výboru vyššieho stupňa, a ak ide o odbor krajského národného výboru, aj príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy.
(2)
Prácu odboru riadi a za ňu zodpovedá jeho vedúci.
(3)
Odbory informujú poslancov o svojej činnosti i o poznatkoch z činnosti organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom.
(4)
Pracovníci odborov sú povinní zúčastňovať sa na schôdzach a besedách poslancov s voličmi a pomáhať im v ich práci vo volebnom obvode.“.
53.
Za § 63 sa vkladajú § 63a a 63b, ktoré znejú:
㤠63a
Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra") po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom predpoklady pre výkon funkcií, ktoré vyžadujú osobitnú odbornú spôsobilosť. Vymedzí najmä obsah odbornej spôsobilosti, spôsob jej overovania a formy ďalšieho zdokonaľovania, ak nie sú ustanovené osobitnými predpismi.
§ 63b
Osobitné orgány
V prípadoch ustanovených zákonom zriaďujú národné výbory na výkon štátnej správy v príslušnom odvetví (úseku) osobitné orgány; zákon ustanoví aj postavenie a pôsobnosť týchto orgánov.“.
54.
V § 64 ods. 2 sa slová „a udržiavaní a ochrane bytového majetku" nahrádzajú slovami „(mesta), udržiavaní a ochrane bytového majetku, upevňovaní verejného poriadku a socialistického spolužitia. Občianske výbory sa podieľajú aj na tvorbe, plnení a kontrole plnenia volebných programov Národného frontu.".
55.
V § 64 ods. 3 sa na konci pripája veta, ktorá znie:
„Poverovať občianske výbory plnením úloh môže iba plenárne zasadanie národného výboru alebo jeho rada.“.
56.
§ 64 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Občianske výbory sa môžu obracať na radu a ostatné orgány národného výboru a na organizácie riadené alebo spravované národným výborom so svojimi návrhmi, podnetmi a dotazmi; tieto orgány a organizácie sú povinné sa zaoberať návrhmi, podnetmi a dotazmi občianskych výborov a informovať ich o spôsobe vybavenia.“.
57.
§ 67 ods. 2 znie:
„(2)
Vláda najmä
a)
zjednocuje činnosť ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy) vo vzťahu k národným výborom;
b)
zabezpečuje realizáciu jednotnej štátnej politiky v otázkach komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja územných obvodov národných výborov;
c)
určuje plánom a rozpočtom krajským národným výborom úlohy a prostriedky, určuje systemizáciu aparátu národných výborov a počty pracovníkov súhrnne za všetky odvetvia riadené národnými výbormi;
d)
môže určiť krajským národným výborom záväzné úlohy a limity, ako aj orientačné ukazovatele na zabezpečenie súladu medzi rozvojom ústredne riadených odvetví a hospodárstvom národných výborov;
e)
rozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa výkonu štátnej správy v pôsobnosti národných výborov;
f)
rieši sporné otázky, ktoré sa pri rozpracúvaní a uskutočňovaní celoštátnej politiky vyskytnú medzi krajskými národnými výbormi a ministerstvami (ústrednými orgánmi štátnej správy) a medzi krajskými národnými výbormi navzájom;
g)
kontroluje, ako národné výbory plnia úlohy a hodnotí výsledky ich činnosti;
h)
prerokúva zásadné otázky komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja jednotlivých krajov.“.
58.
Za § 67 sa vkladá § 67a, ktorý znie:
㤠67a
Na zabezpečenie riadiacej a kontrolnej úlohy vlády vo vzťahu k národným výborom
a)
ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy) predkladajú vláde
1.
návrhy koncepcií rozvoja odvetví (úsekov) riadených a spravovaných národnými výbormi,
2.
návrhy vo veciach, ktoré patria do samostatnej pôsobnosti národných výborov, ak nie sú zákonom splnomocnené na ich úpravu všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 38);
b)
ministerstvo vnútra
1.
organizuje jednotný postup ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy) pri príprave návrhov na rokovanie vlády a pri plnení opatrení prijatých vládou v otázkach týkajúcich sa národných výborov,
2.
koordinuje vydávanie smerníc ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy), ktoré sa týkajú národných výborov a nimi riadených alebo spravovaných organizácií,
3.
koordinuje prípravu podkladov na kontrolnú činnosť vlády z hľadiska dodržiavania právnych predpisov a plnenia uznesení vlády v činnosti národných výborov, ako aj v činnosti ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy) vo vzťahu k národným výborom,
4.
zabezpečuje v spolupráci s ostatnými ministerstvami (ústrednými orgánmi štátnej správy) utváranie podmienok pre zvyšovanie politickej a odbornej úrovne pracovníkov národných výborov,
5.
vykonáva rozbor činnosti národných výborov, organizuje výmenu skúseností z ich práce a usmerňuje a vyhodnocuje súťaže národných výborov,
6.
usmerňuje organizovanie informačného systému národných výborov.“.
59.
§ 68 ods. 1 a 2 znejú:
„(1)
Ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy) riadia v rámci zákonov výkon štátnej správy v príslušnom odvetví (úseku) vydávaním všeobecne záväzných právnych predpisov a smerníc, kontrolujú výkon štátnej správy a dodržiavanie socialistickej zákonnosti, zovšeobecňujú získané poznatky z tejto činnosti národných výborov a robia opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.
(2)
Ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy), do pôsobnosti ktorých patria odvetvia (úseky) riadené alebo spravované národnými výbormi, ďalej
a)
riadia po odbornej stránke činnosť národných výborov na základe vládou schválených koncepcií rozvoja odvetví (úsekov);
b)
zabezpečujú odborné vedenie rozpočtových a príspevkových organizácií a zariadení národných výborov;
c)
podieľajú sa na príprave návrhov strednodobých a vykonávacích hospodárskych plánov a rozpočtov krajských národných výborov;
d)
zabezpečujú jednotný postup pri používaní právnych predpisov v činnosti národných výborov;
e)
pomáhajú po odbornej stránke národným výborom a organizáciám nimi riadeným alebo spravovaným zabezpečovať úlohy a zdokonalovať metódy činnosti;
f)
usmerňujú vedecko-technický rozvoj a racionalizáciu riadiacich a správnych činností;
g)
starajú sa o výchovu odborných kádrov národných výborov a organizácií a zariadení nimi riadených alebo spravovaných.“.
60.
V § 68 sa odsek 3 vypúšťa.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3.
61.
§ 68 ods. 3 písm. b) znie:
„b)
zabezpečujú, aby nimi riadené orgány a organizácie koordinovali svoju činnosť s národnými výbormi, najmä s okresnými národnými výbormi, mestskými národnými výbormi a miestnymi národnými výbormi v strediskových obciach a prerokúvali s nimi všetky závažné opatrenia týkajúce sa rozvoja územných obvodov národných výborov.“.
62.
V § 76 sa označenie „§ 62 č. 1" nahrádza slovami „§ 62 písm. a) a b), ak nejde o veci uvedené v § 38.“.
63.
V § 77 sa na konci pripájajú slová „alebo s uznesením vlády.“.
Čl. II
(1)
Na mestské národné výbory prvej kategórie a na mestské národné výbory druhej kategórie sa prenáša pôsobnosť okresných národných výborov uvedená v prílohe A tohto zákona.
(2)
Na mestské národné výbory prvej kategórie sa prenáša aj pôsobnosť okresných národných výborov uvedená v prílohe B tohto zákona.
Čl. III
Ustanovenia osobitných právnych predpisov, ktoré upravujú zriaďovanie, zloženie a pôsobnosť správnych komisií, zostávajú nedotknuté.
Čl. IV
Zákon Slovenskej národnej rady č. 53/1975 Zb. o pokutách za porušovanie právnych predpisov o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok sa mení takto:
1.
V § 4 ods. 1 prvá veta znie:
„Pokuty ukladajú okresné národné výbory a im na roveň postavené národné výbory a mestské národné výbory uvedené v § 10 ods. 3 a 4 zákona o národných výboroch (ďalej len „národný výbor").“.
2.
V § 4 ods. 2 sa vypúšťajú slová „príslušný okresný“.
3.
V § 5 ods. 1 sa vypúšťa slovo „okresnému“.
4.
V § 6 ods. 1 sa slová „Okresný národný výbor“ nahrádzajú slovami „Národný výbor“.
5.
V § 7 ods. 1 prvá veta znie:
„Pokuta je príjmom národného výboru, ktorý ju uložil.“.
6.
V § 7 ods. 2 sa slová „okresné národné výbory“ nahrádzajú slovami „národné výbory, ktoré ich uložili“.
Čl. V
(1)
Funkciu opatrovníka občana, ktorý bol rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, vykonáva na základe rozhodnutia súdu miestny národný výbor v strediskovej obci alebo mestský národný výbor a v ostatných prípadoch okresný národný výbor, v územnom obvode ktorého má občan bydlisko.
(2)
Ak je občan uvedený v odseku 1 umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti, vykonáva na základe rozhodnutia súdu funkciu opatrovníka tento ústav (zariadenie).
Čl. VI
Zrušujú sa:
1.
uznesenie Národného zhromaždenia Československej socialistickej republiky z 1. decembra 1967 uverejnené pod č. 109/1967 Zb., ktorým sa vydáva Vzorový štatút mestských národných výborov;
2.
zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 104/1968 Zb. o vytvorení okresných národných výborov v novozriadených okresoch Veľký Krtíš, Vranov, Svidník a Stará Ľubovňa;
3.
zákon Slovenskej národnej rady č. 29/1970 Zb. o utvorení obvodných národných výborov v meste Košiciach;
4.
zákon Slovenskej národnej rady č. 62/1971 Zb., ktorým sa mení zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch.
Čl. VII
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo úplné znenie zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, ako vyplýva s platnosťou pre Slovenskú socialistickú republiku zo zmien a doplnení vykonaných neskoršími zákonmi.
Čl. VIII
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1983, s výnimkou článku V, ktorý nadobúda účinnosť 1. aprílom 1983.
Šalgovič v. r.

Colotka v. r.
Príloha A zákona Slovenskej národnej rady č. 139/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť mestských národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy
Pol. Na úseku štátnej správy sa prenáša na mestské národné výbory prvej kategórie a mestské národné výbory druhej kategórie pôsobnosť patriaca okresným národným výborom
podľa Predmet pôsobnosti
právneho predpisu ustanovenia
1 2 3 4 5
1 zásobovania, obchodu, verejného a závodného stravovania a cestovného ruchu zák. SNR č. 130/1981 Zb. § 34 písm. g) zaraďovanie ubytovacích závodov a zariadení do kategórie B a odbytových stredísk reštauračného stravovania do IV. až II. skupiny
2 všeobecnej vnútornej správy vyhl. č. 348/1951 Ú. v. I § 4 ods. 2 vedenie evidencie údajov o dobrovoľných organizáciách a ich zložkách, ak majú sídlo na území mesta a vydávanie osvedčení o ich právnych pomeroch
3 vyhl. č. 348/1951 Ú. v. I v znení vyhl. č. 158/1957 Ú. v. § 8 prijímanie ohlásenia dobrovoľnej organizácie o usporiadaní verejnej schôdze v miestnosti a udeľovanie všeobecného povolenia na usporadúvanie takýchto schôdzí bez ohlásenia
4 vyhl. č. 348/1951 Ú. v. I § 10 prijímanie ohlásenia o usporiadaní zhromaždenia v obvode mesta, ak nejde o prípady, keď sa ohlásenie nevyžaduje.
Príloha B zákona Slovenskej národnej rady č. 139/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť mestských národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy
Pol. Na úseku štátnej správy sa prenáša na mestské národné výbory prvej kategórie pôsobnosť patriaca okresným národným výborom
podľa Predmet pôsobnosti
právneho predpisu ustanovenia
1 2 3 4 5
1 územného plánovania a stavebného poriadku zák. č. 50/1976 Zb. § 18 ods. 2 a § 30 obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie sídelných útvarov a zón a jej doplnkov a zmien
2 § 26 ods. 2 schvaľovanie územných plánov a územných projektov sídelných útvarov a zón
3 § 31 ods. 1 a 3 schvaľovanie zmien a doplnkov záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sídelných útvarov a zón a rozhodovanie o úprave jej smernej časti
4 poľnohospodárstva zák. č. 53/1966 Zb. v znení zák. č. 75/1976 Zb.
zák. SNR č. 78/1976 Zb. 		§ 14 a 15

§ 3 ods. 1 písm. l) 		rozhodovanie o odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe, ak nejde o pôdu uvedenú v § 7a zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a o odňatí súčastí poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré nie sú poľnohospodárskou pôdou, v intraviláne mesta na výstavbu rodinných domov, garáží a ostatných drobných stavieb v osobnom vlastníctve, ak má mesto schválený územný plán
5 financií a správy a ochrany národného majetku zák. č. 40/1964 Zb. § 205 ods. 1 rozhodovanie o pridelení pozemku do osobného užívania
6 zák. č. 60/1961 Zb.
zák. č. 142/1970 Zb. 		§ 20 ods. 2
§ 27 		prejednávanie priestupkov proti devízovému hospodárstvu
7 zásobovania, obchodu, verejného a závodného stravovania a cestovného ruchu zák. SNR č. 130/1981 Zb. § 34 písm. g) zaraďovanie ubytovacích závodov a zariadení do všetkých kategórií a tried a odbytových stredísk reštauračného stravovania do všetkých skupín
8 dopravy a cestného hospodárstva zák. č. 51/1964 Zb. § 14 ods. 1 a 2 rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej v okolí dráhy pri stavbe, údržbe alebo prevádzke dráhových vedení, ak nedôjde k dohode
9 zák. č. 51/1964 Zb.
vyhl. č. 52/1964 Zb. 		§ 25 ods. 2
§ 35 ods. 2 		rozhodovanie o odstránení zrušenej dráhy na území mesta
10 vyhl. č. 52/1964 Zb. § 13 ods. 5 vykonávanie obhliadky priecestí, zisťovanie závad, preskúšavanie podmienok zabezpčenia priecestí a určovanie alebo doporučovanie opatrení na odstránenie závad
11 zák. č. 135/1961 Zb.
vyhl. č. 136/1961 Zb. 		§ 3 ods. 1
§ 4 ods. 2 časť prvej vety pred bodkočiarkou 		správa ciest na území mesta a výkon dozoru nad nimi
12 zák. č. 135/1961 Zb. § 7 rozhodovanie o uzávierke a obchádzke na cestách II. a III. triedy na území mesta
13 § 18 ods. 2 povoľovanie výnimiek z povinnosti zriaďovať nové križovatky ciest s dráhami mimo úrovne koľajníc na území mesta
14 ochrany verejného poriadku zák. č. 126/1968 Zb. § 1 rozhodovanie o zákaze, prípadne rozpustení verejného zhromaždenia, manifestácie a sprievodu
15 § 2 ods. 1 a 2 písm. a) rozhodovanie o zastavení činnosti, prípadne rozpustení dobrovoľnej organizácie alebo jej zložky, ak obvod jej činnosti nepresahuje územie mesta
16 nar. vl. SSR č. 17/1975 Zb. § 9 ods. 1 vydávanie písomné pokynu okresnému oddeleniu Verejnej bezpečnosti na vykonanie služobného zákroku smerujúceho k rozpusteniu verejného zhromaždenia, manifestácie alebo sprievodu
17 všeobecnej vnútornej správy vl. nar. č. 30/1939 Zb. v znení zák. SNR č. 72/1969 Zb. § 4 ods. 1
čl. 2 		vykonávanie dozoru nad osobitnými združeniami nepodliehajúcimi platným predpisom o združovaní
18 zák. č. 68/1951 Zb. v znení vl. nar. č. 122/1951 Zb. § 2 ods. 2
príl. D položka 3 		privoľovanie na zriadenie zložiek dobrovoľných organizácií, ak ich pôsobosť nepresahuje územie mesta
19 zák. č. 68/1951 Zb. v znení zák. SNR č. 72/1969 Zb. § 10 ods. 2
čl. 2 		ukladanie povinnosti spolkom, ak ich pôsobnosť nepresahuje územie mesta, predkladať informácie potrebné na posúdenie ich činnosti
20 vyhl. č. 348/1951 Ú. v. I § 5 ods. 3 rozhodovanie o rozpustení spolku sídliaceho na území mesta a o naložení s jeho majetkom
21 vyhl. č. 348/1951 Ú. v. I
v znení vyhl. č. 158/1957 Ú. v. 		§ 11 rozhodovanie o vyňatí niektorých zhromaždení z ohlasovacej povinnosti; ukladanie povinnosti ohlásiť vopred v určenej lehote niektoré zhromaždenia s udaním programu, miesta a času konania zhromaždenia, ktoré inak možno konať bez ohlásenia.