68/1984 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1995
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 13.07.1984 - 31.12.1994 | |
| 3. | 01.01.1995 - | 287/1994 Z. z. |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 68/1984 Zb. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Kysuce |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 23.05.1984 |
| Dátum vyhlásenia: | 13.07.1984 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.1995 |
| Autor: | Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 287/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny |
68
VYHLÁŠKA
Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky
z 23. mája 1984,
ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Kysuce
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky po dohode so zúčastnenými
orgánmi štátnej správy podľa § 10 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955
Zb. SNR o štátnej ochrane prírody (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§ 1
(1)
Územie vymedzené v prílohe, ktorá tvorí súčasť tejto vyhlášky, vyhlasuje sa za chránenú
krajinnú oblasť Kysuce (ďalej len „oblasť“). Oblasť sa rozprestiera v Stredoslovenskom
kraji na území okresov:
a)
Čadca na územiach obcí Oščadnica, Krásno nad Kysucou, Zborov nad Bystricou, Klubina,
Stará Bystrica, Radôstka, Nová Bystrica, Raková, Olešná, Klokočov, Korňa, Turzovka,
Vysoká nad Kysucou, Makov, Staškov,
b)
Dolný Kubín na území obce Zázrivá,
c)
Považská Bystrica na územiach obcí Papradno, Horná Mariková, Dolná Mariková, Lazy
pod Makytou, Lysá pod Makytou,
d)
Žilina na územiach obcí Veľké Rovné, Kolárovice, Petrovice, Štiavnik, Lutiše, Horná
Tižina, Terchová.
§ 7
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Námestník:
Dr. Koyš v. r.
Dr. Koyš v. r.
Príloha vyhlášky č. 68/1984 Zb.
VYMEDZENIE ÚZEMIA chránenej krajinnej oblasti Kysuce
Chránená krajinná oblasť Kysuce (ďalej len „oblasť") sa rozprestiera na území Slovenskej
socialistickej republiky v Stredoslovenskom kraji v okresoch Čadca, Dolný Kubín, Považská
Bystrica a Žilina. Pozostáva z dvoch samostatných častí: Javorníky a Beskydy.
Územie oblasti je vyznačené na odtlačkoch Základnej mapy ČSSR v mierke 1:50 000 na
týchto mapových listoch:
| 25 - 41 | Vsetín | 1971 |
| 25 - 42 | Bytča | 1976 |
| 25 - 24 | Turzovka | 1971 |
| 26 - 13 | Čadca | 1971 |
| 26 - 14 | Oravská Lesná | 1971 |
| 26 - 31 | Žilina | 1971 |
| 26 - 32 | Dolný Kubín | 1977 |
Javorníky:
Hranica oblasti Javorníky vychádza z bodu, kde potok Dešnianka v katastrálnom území
Lysá pod Makytou pretína hranicu SSR a ČSR. Z východiskového bodu hranica pokračuje
východným smerom potokom Dešnianka po sútok s potokom Beňadín, potom severne potokom
Beňadín po pravostranný prítok potoka Beňadín za osadou Kucejovci kde sa hranica otáča
na východ a pokračuje okrajom lesa a po katastrálnej hranici medzi obcami Lysá pod
Makytou (miestna časť Dubková), ďalej hranicou miestnych častí Lazy pod Makytou a
Dubková po potok, ktorý prechádza medzi osadami Jančinovci a Olšová, na východ pokračuje
týmto potokom až po sútok s Bielou vodou v obci Lazy pod Makytou. Odtiaľ hranica pokračuje
severne potokom Biela voda, súčasne s potokom prechádza cez štátnu cestu v obci Lazy
pod Makytou a pokračuje na východ ľavostranným prítokom Bielej vody smerom na miestnu
časť Potok, ďalej katastrálnou hranicou medzi obcami Lazy pod Makytou a Lúky (miestna
časť Vydrná) až po katastrálnu hranicu s obcou Dolná Mariková, tu sa otáča na juh
a pokračuje po katastrálnej hranici medzi obcami Lúky (miestna časť Vydrná) a Dolná
Mariková, prechádza Zigov (893), ďalej pokračuje katastrálnou hranicou až ku Kátlinskému
potoku, kde sa otáča na východ až po jeho sútok s Marikovským potokom. Týmto potokom
pokračuje hranica juhovýchodným smerom po sútok s potokom Besné, kde sa otáča na severovýchod,
pokračuje potokom Besné cez obec Dolná Mariková po sútok s potokom pretekajúcim osadou
Pupkovci, ďalej týmto potokom až za osadu, odkiaľ vedie okrajom lesa po sútok potokov
Papradnianka a Medvedie. Hranica prechádza hrádzou potoka Papradnianka, štátnou cestou
a okrajom lesa pokračuje severovýchodným smerom nad osadami Hôrka, Kvarty, Potok,
prechádza do doliny potoka Štiavnik nad obcou Štiavnik, kde ide cez štátnu cestu,
pokračuje východným smerom hranicou lesa až po potok vytekajúci z Horných lazov, ktorý
sleduje až po sútok s Priečnym potokom severne od kóty Medvedie (587). Na Priečnom
potoku sa otáča hranica na severovýchod, pokračuje okrajom lesa po most, na ceste
pokračuje cez potok Petrovička, ďalej prechádza severovýchodným smerom okrajom lesa
na Kolárovický potok severne od obce Kolárovice. Tu hranica vedie cez most a štátnu
cestu, pokračuje okrajom lesa k potoku prechádzajúcemu cez osadu Potoky. Po tomto
potoku sa hranica otáča južným smerom cez osadu Potoky (v dĺžke 1 km) a na sútoku
s jeho ľavostranným prítokom sa otáča na východ a pokračuje po ceste do sedla severne
od kóty Kočí zámok (610). Odtiaľ vedie okrajom lesa severovýchodným smerom po most
na štátnej ceste nad potokom Rovnianka severne od Veľkého Rovného. Tu sa hranica otáča
na sever a ide západným okrajom štátnej cesty až po štátnu cestu Čadca - Makov v obci
Turzovka. V Turzovke hranica prechádza cez železnicu, štátnu cestu a na sútoku potoka
tečúceho z doliny západne od Rusinovho vrchu (687) a rieky Kysuca sa otáča na severovýchod
a pokračuje riekou Kysuca (v dĺžke 1,5 km). Od rieky Kysuca sa hranica otáča severovýchodným
smerom, ide okrajom lesa, prechádza cez potok Kornianka a štátnu cestu Predmier -
Korňa, obchádza intravilán miestnej časti Predmier a prechádza na štátnu cestu Turzovka
- Klokočov. Po jej západnom okraji pokračuje severným smerom po križovatku štátnych
ciest v obci Klokočov. Tu sa otáča na východ a touto cestou pokračuje do osady Bazgerka.
Pri sútoku potoku Olešňanka a jeho ľavostranného prítoku v osade Bazgerka sa hranica
otáča na sever, cez potok prechádza sedlom nad osadou Škoľníkovci, ďalej pokračuje
severovýchodným smerom po lesnej ceste, obchádza osadu Kopčisko a od horárne Dolina
pokračuje lesnou cestou pod kótu 789, kde táto cesta pretína hranicu SSR a ČSR v katastrálnom
území Raková. Od tohto bodu hranica oblasti prebieha po hranici SSR a ČSR západným
a juhozápadným smerom k východiskovému bodu na potoku Dešnianka.
Beskydy:
Hranica oblasti vychádza z východiskového bodu na styku katastrálnej hranice Skalité
a Oščadnica so štátnou hranicou ČSSR a PĽR asi 700 m severozápadne od kóty Vreščovský
Beskyd (875). Z východiskového bodu ide hranica oblasti juhozápadným smerom po katastrálnej
hranici. Nad osadou Vreščovka sa hranica otáča južným smerom, obchádza osadu Vreščovka
okrajom lesa. Južne od osady Vreščovka prechádza hranica na lesnú cestu, ktorú sleduje
až na kótu Starý Košiar (864), ďalej pokračuje lesnou cestou juhozápadným smerom,
východne od kóty Lešten (734) a hranicou lesa a lesnou cestou vchádza do doliny potoka
Oščadnica. Tu sa hranica otáča na západ a pokračuje potokom Oščadnica cez obec Oščadnica
až k mostu na štátnej ceste Čadca - Žilina. Potom sa otáča na juh, ide východným okrajom
štátnej cesty až po rieku Bystrica, ďalej juhovýchodným smerom po rieke Bystrica až
po sútok s potokom Radôstka a pokračuje potokom Radôstka cez obce Radôstka, Lutiše
k osade Melišíkovci po sútok s Vrchovinným potokom. Tu sa hranica oblasti otáča severovýchodným
smerom, pokračuje Vrchovinným potokom (v dĺžke 1,5 km), odtiaľ vedie na východ a ide
jeho ľavostranným prítokom až na chrbát severne od osady Matejíčkovci. Ďalej pokračuje
hrebeňom cez kóty 853 a 900, ktorá je severne od osady Masnicovci, ďalej cez kótu
900, ktorá je južne od osady Kýčerka, odtiaľ hrebeňom na kótu Okrúhlica (1076) a hrebeňom
na kótu Javorinka (1210). Tu sa hranica oblasti otáča severovýchodným smerom hrebeňom
na kótu Okrúhlica (1163). V tomto bode sa hranica oblasti stýka s hranicou chránenej
krajinnej oblasti Horná Orava, ďalej pokračuje severným smerom na kótu 936 a odtiaľ
po okresnej hranici Čadca - Dolný Kubín až po štátnu hranicu s PĽR. Z tohto bodu hranica
pokračuje západným a severným smerom po štátnej hranici až po východiskový bod.
Výmera oblasti je 654,62 km2 (z toho je 152,93 km2 poľnohospodárskej pôdy, z ktorej 38,14 km2 zaberá orná pôda).
1)
§ 12 a 13 zákona.
2)
§ 38 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).
3)
Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.
4)
Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.Vyhláška č. 15/1972 Zb. o ochrane a rozvoji prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov.
Zákon č. 138/1973 Zb.Zákon č. 51/1964 Zb. o dráhach v znení zákona č. 104/1974 Zb.Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení zákona č. 27/1984 Zb.Zákon č. 47/1956 Zb. o civilnom letectve (letecký zákon) v znení neskorších predpisov (úplné znenie č.
127/1976 Zb.).Zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách. Zákon č. 41/1957 Zb. o využití nerastného bohatstva (banský zákon). Zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon).