100/1988 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 26.04.1995 do 30.06.1995
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 100/1988 Zb. |
Názov: | Zákon o sociálnom zabezpečení |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 16.06.1988 |
Dátum vyhlásenia: | 16.06.1988 |
Dátum účinnosti od: | 26.04.1995 |
Dátum účinnosti do: | 30.06.1995 |
Autor: | Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
117/1988 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia |
149/1988 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení |
151/1988 Zb. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení |
152/1988 Zb. | Vyhláška ministerstva zdravotnictví a sociálních věcí České socialistické republiky, kterou se provádí zákon o sociálním zabezpečení a zákon České národní rady o působnosti orgánů České socialistické republiky v sociálním zabezpečení |
116/1989 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 118/1988 Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku |
123/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, vyhláška č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch a vyhláška č. 91/1958 Zb., ktorou sa uverejňuje opatrenie Ústrednej rady odborov o organizácii a vykonávaní nemocenského poistenia zamestnancov |
141/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva zdravotnictví a sociálních věcí České republiky, kterou se mění a doplňuje vyhláška ministerstva zdravotnictví a sociálních věcí České socialistické republiky č. 152/1988 Sb., kterou se provádí zákon o sociálním zabezpečení a zákon České národní rady o působnosti orgánů České socialistické republiky v sociálním zabezpečení |
145/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení |
231/1990 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o zvýšení vyplácaných dôchodkov a hraníc nízkych dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu |
257/1990 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o prechodnom znížení výšky poistného na sociálne zabezpečenie pre osoby vykonávajúce umeleckú činnosť |
260/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení |
273/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 145/1990 Zb. |
313/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, a vyhláška č. 235/1990 Zb., ktorou sa vykonáva zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 206/1990 Zb. o štátnom vyrovnávacom príspevku |
319/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky o zmene vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č.151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení |
353/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 145/1990 Zb. |
354/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 272/1990 Zb. o stravovaní v zariadeniach sociálnej starostlivosti |
501/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa menia a dopĺňajú vyhláška č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, a vyhláška č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch |
557/1990 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku niektorým baníkom |
590/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky o zmene a doplnení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 145/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 273/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 319/1990 Zb. a vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 353/1990 Zb. |
182/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálních věcí České republiky, kterou se provádí zákon o sociálním zabezpečení a zákon České národní rady o působnosti orgánů České republiky v sociálním zabezpečení |
210/1991 Zb. | Oznámení ministerstva kultury České republiky o vydání výnosu, kterým se mění a doplňuje výnos, kterým se vydává resortní seznam zaměstnání zařazených pro účely důchodového zabezpečení do I. a II. pracovní kategorie |
211/1991 Zb. | Oznámení ministerstva práce a sociálních věcí České republiky o vydání výnosu, kterým se doplňují směrnice Českého svazu spotřebních družstev, kterými se vydává resortní seznam zaměstnání zařazených pro účely důchodového zabezpečení do II. pracovní kategorie |
252/1991 Zb. | Oznámení ministerstva vnitra České republiky o vydání výnosu, kterým se vydává resortní seznam zaměstnání občanských pracovníků v oboru působnosti bezpečnostního úseku ministerstva vnitra České republiky zařazených pro účely důchodového zabezpečení do II. pracovní kategorie |
304/1991 Zb. | Oznámení ministerstva obchodu a cestovního ruchu České republiky o vydání výnosu, kterým se doplňuje výnos, kterým se vydává resortní seznam zaměstnání zařazených pro účely důchodového zabezpečení do II. pracovní kategorie. |
537/1991 Zb. | Oznámení ministerstva pro hospodářskou politiku a rozvoj České republiky o vydání výnosu o změně a doplnění výnosu, kterým se vydává resortní seznam zaměstnání zařazených pro účely důchodového zabezpečení do I. a II. pracovní kategorie |
250/1993 Z. z. | Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o rozsahu a bližších podmienkach poskytovania služieb v ústavoch sociálnej starostlivosti, o úhrade služby a o vreckovom |
266/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa určujú orgány oprávnené vydávať osvedčenia na preukázanie skutočností potrebných na započítanie doby zamestnania v osobitných prípadoch |
290/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení |
304/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o rozsahu a bližších podmienkach poskytovania služieb v ústavoch sociálnej starostlivosti, o úhrade za služby a o vreckovom |
45/1996 Z. z. | Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 304/1994 Z. z. o rozsahu a bližších podmienkach poskytovania služieb v ústavoch sociálnej starostlivosti, o úhrade za služby a o vreckovom |
194/1996 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia porovnateľného zárobku na posudzovanie podstatného poklesu zárobku v čase od 1. júla 1996 do 30. júna 1997 |
183/1997 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia porovnateľného zárobku na posudzovanie podstatného poklesu zárobku v období od 1. júla 1997 do 30. júna 1998 |
103/1964 Zb. | Zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa |
161/1968 Zb. | Zákon o osobitnom prídavku k dávkam, o zmenách v dôchodkovom zabezpečení účastníkov odboja a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení |
106/1971 Zb. | Zákon o zvýšení dôchodkov starodôchodcov a niektorých nízkych dôchodkov v sociálnom zabezpečení |
121/1975 Zb. | Zákon o sociálnom zabezpečení |
110/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov |
180/1990 Zb. | Zákon o zmenách predpisov v nemocenskom a sociálnom zabezpečení a materskom príspevku a niektorých ďalších predpisov |
1/1991 Zb. | Zákon o zamestnanosti |
46/1991 Zb. | Zákon o zvyšovaní dôchodkov |
306/1991 Zb. | Zákon o zmenách v sociálnom zabezpečení |
578/1991 Zb. | Zákon o štátnom rozpočte federácie na rok 1992 a o zmene daňových a niektorých ďalších zákonov |
235/1992 Zb. | Zákon o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení |
7/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia |
14/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov |
27/1993 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie prechodu na slovenskú menu |
59/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov |
97/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1993 |
240/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zmenách súvisiacich so zabezpečovaním sociálnej starostlivosti |
285/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993 |
39/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon o sociálnom zabezpečení |
71/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov |
193/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti |
194/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia |
195/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995 |
365/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov |
78/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov |
135/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1995, o úprave dôchodkov priznaných v roku 1996 a o zmene niektorých predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia |
137/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov |
308/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti sociálneho zabezpečenia |
110/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1996 a o zmene niektorých zákonov |
222/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
376/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o úprave dôchodkov priznaných v roku 1997 a o zmene niektorých predpisov |
154/1997 Z. z. | Zákon o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia |
278/1997 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskorších predpisov, mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a o zmenách v poskytovaní niektorých štátnych sociálnych dávok |
376/1997 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov |
132/1998 Z. z. | Zákon o zvýšení dôchodkov v roku 1998, o úprave dôchodkov priznaných v roku 1999 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia |
195/1998 Z. z. | Zákon o sociálnej pomoci |
235/1998 Z. z. | Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony |
236/1998 Z. z. | Zákon o zaopatrovacom príspevku |
238/1998 Z. z. | Zákon o príspevku na pohreb |
107/1999 Z. z. | Zákon o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia |
300/1999 Z. z. | Zákon o príspevku na bývanie |
344/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov |
355/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov |
233/2000 Z. z. | Zákon o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia |
446/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov |
242/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov |
385/2001 Z. z. | Zákon o zvýšení dôchodkov v roku 2001, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia |
306/2002 Z. z. | Zákon o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia |
451/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
222/2003 Z. z. | Zákon o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia |
461/2003 Z. z. | Zákon o sociálnom poistení |
100
ZÁKON
zo 16. júna 1988
o sociálnom zabezpečení
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIA
§ 1
Základné zásady
(1)
Právo na sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona sa zaručuje všetkým občanom. Dávky
sociálneho zabezpečenia poskytuje štát. Dávky sociálneho zabezpečenia nepodliehajú
dani.
(2)
Právo na dávky sociálneho zabezpečenia nezaniká uplynutím času.
(3)
Výška dávok dôchodkového zabezpečenia závisí predovšetkým od pracovných zásluh, a
to od dĺžky doby zamestnania, a od výšky dosahovaných zárobkov. Zároveň sa uplatňujú
aj sociálne hľadiská, najmä v zabezpečení pozostalých pri strate živiteľa, v zabezpečení
invalidných občanov a pri zvyšovaní výmer dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu
dôchodcov a ich rodín.
(4)
Dávky sociálneho zabezpečenia sa zvyšujú v závislosti od rastu príjmov z pracovnej
činnosti a v súlade s rastom životnej úrovne pracujúcich.
(5)
Organizácie a občania platia na nemocenské poistenie (zabezpečenie) a dôchodkové
zabezpečenie poistné, a to v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitným zákonom.1)
(6)
Samostatne zárobkovo činné osoby sú zúčastnené na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení
na základe platenia poistného.
§ 2
Rozsah sociálneho zabezpečenia
(1)
Sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona zahŕňa:
a)
dôchodkové zabezpečenie,
b)
sociálnu starostlivosť,
c)
nemocenské zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb,
d)
zabezpečenie občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu
členov ich rodín štátnymi dávkami.
(2)
Zabezpečenie liečebno-preventívnou starostlivosťou, nemocenské zabezpečenie, zabezpečenie
rodiny, matiek a detí ďalšími dávkami a zabezpečenie niektorých skupín pracujúcich
osobitnými sociálnymi dávkami upravujú osobitné predpisy.1)
§ 3
Účastníci právnych vzťahov sociálneho zabezpečenia
Účastníkmi právnych vzťahov vznikajúcich podľa tohto zákona a podľa predpisov sociálneho
zabezpečenia sú občania, organizácie a orgány sociálneho zabezpečenia.
§ 4
Občania
(1)
Spôsobilosť občana mať v právnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia práva a povinnosti
vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.
(2)
Spôsobilosť občana vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch sociálneho
zabezpečenia práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením pätnásteho roku veku.
Občan, mladší ako pätnásť rokov musí byť zastúpený zákonným zástupcom; kto je zákonným
zástupcom občana mladšieho ako šestnásť rokov, ustanovuje zákon o rodine.
(3)
O obmedzení a zbavení spôsobilosti na právne úkony, o zákonnom zástupcovi občana,
ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená alebo ktorý bol tejto spôsobilosti
zbavený, a o vyhlásení občana za mŕtveho platia ustanovenia Občianskeho zákonníka.
§ 4a
Samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných
osôb
(1)
Za samostatne zárobkovo činné osoby sa na účely sociálneho zabezpečenia považujú
a)
osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na
vodných plochách,1b)
b)
osoby, ktoré majú oprávnenie prevádzkovať živnosť,1c)
c)
osoby, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitných predpisov,1d)
d)
osoby, ktoré vykonávajú umeleckú alebo inú tvorivú činnosť na základe zákona o literárnych,
vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) 1e) mimo pracovnoprávnych a obdobných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia
vykonávajú sústavne a ak súčasne nevykonávajú iné činnosti uvedené v tomto odseku,
e)
spoločníci verejných obchodných spoločností a komplementári komanditných spoločností,1f)
f)
športovci, ktorí športovú činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonávajú zárobkovo ako
svoje povolanie, ale nie v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu,
g)
osoby, ktoré vykonávajú nezávislé povolanie alebo činnosť,1g) ak nepatria do okruhu osôb uvedených v tomto odseku.
(2)
Za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu sú na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení
samostatne zárobkovo činných osôb zúčastnené spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo
činných osôb (ďalej len „spolupracujúce osoby"), za ktoré sa na tieto účely považujú
a)
manželia, deti a súrodenci od skončenia povinnej školskej dochádzky, rodičia, svokor,
svokra, zať a nevesta, druh (družka) osôb uvedených v odseku 1 písm. a), ako aj manželka
(manžel) tejto spolupracujúcej osoby, ak sa trvale zúčastňujú na ich činnosti a ak
nejde o pracovnoprávny vzťah,
b)
manželia osôb uvedených v odseku 1 písm. b) až d) a g), ak sa podieľajú na ich zárobkovej
činnosti.
§ 5
Organizácie
Organizáciami sa na účely predpisov sociálneho zabezpečenia rozumejú právnické osoby
a občania, ktorí zamestnávajú iných občanov.
DRUHÁ ČASŤ
DÔCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE
PRVÁ HLAVA
ÚČASŤ NA DÔCHODKOVOM ZABEZPEČENÍ A DRUHY DÁVOK
§ 6
Účasť na dôchodkovom zabezpečení
(1)
Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení
a)
zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení,1h)
b)
vojaci z povolania, príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov
a Slovenskej informačnej služby,1ch)
c)
samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby,
d)
osoby zárobkovo činné v cudzine za podmienok uvedených v § 11.
(2)
Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a vykonávacím
predpisom, pokiaľ nie sú zúčastnení podľa odseku 1, aj
a)
občania, ktorí dosiahli vek 65 rokov alebo sa stali invalidnými,
b)
občania vykonávajúci službu v ozbrojených silách, ktorí nie sú vojakmi z povolania,
účastníci civilnej ochrany, účastníci prípravy na obranu Slovenskej republiky, dobrovoľní
požiarnici, darcovia krvi, dobrovoľní pracovníci Slovenského Červeného kríža, účastníci
organizovanej telesnej výchovy a ďalší občania podľa osobitného predpisu,1i) ktorí sa stali čiastočne invalidnými následkom úrazu alebo chorôb vzniknutých za
osobitných okolností uvedených v tomto zákone alebo osobitnom predpise.1i)
(3)
Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a vykonávacím
predpisom aj pozostalí po pracujúcich a občanom uvedeným v odsekoch 1 a 2 a pozostalí
po dôchodcoch.
§ 7
Druhy dávok dôchodkového zabezpečenia
Z dôchodkového zabezpečenia sa poskytujú tieto dávky:
a)
dôchodky
1.
starobný,
2.
invalidný,
3.
čiastočný invalidný,
4.
za výsluhu rokov,
5.
vdovský,
6.
vdovecký,
7.
sirotský,
8.
manželky,
9.
sociálny,
b)
zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť;
c)
ďalšie dávky poskytované dôchodcom
1.
kúpeľná starostlivosť,
2.
podpora pri narodení dieťaťa,
3.
pohrebné.
DRUHÁ HLAVA
DÔCHODKY
Prvý diel
Základné pojmy
§ 8
Zamestnanie
(1)
Zamestnaním na účely tohto zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak, sa rozumejú činnosti,
ktoré vykonávajú osoby uvedené v § 6 ods. 1.
(2)
Pracovný pomer sa hodnotí ako zamestnanie, pokiaľ zakladal nemocenské poistenie;
ak pracovný pomer nezakladal nemocenské poistenie v čase svojho trvania, hodnotí sa
ako zamestnanie, ak by zakladal nemocenské poistenie podľa predpisov platných v čase
vzniku nároku na dôchodok.
(3)
Členstvo v jednotnom roľníckom družstve sa hodnotí ako zamestnanie, ak zakladalo
zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o zabezpečení v chorobe členov jednotných roľníckych
družstiev. Členstvo v jednotnom roľníckom družstve pred 1.októbrom 1988 sa hodnotí
ako zamestnanie, ak pracovná činnosť v ňom zakladala dôchodkové zabezpečenie podľa
predpisov platných pred týmto dňom.
§ 8a
Doba zamestnania v osobitných prípadoch
(1)
Ako doba zamestnania sa započítava, ak sa už nezapočítala,
a)
doba služby vojaka z povolania v armáde Slovenskej republiky v období od 14. marca
1939 do 8. mája 1945,
b)
doba služby tých príslušníkov polície a žandárstva, ktorí boli prijatí do služby
v čase od 14. marca 1939 do 8. mája 1945,
c)
doba služby vojaka z povolania v domobrane v období od 6. októbra 1944 do 8. mája
1945.
(2)
Ako doba zamestnania podľa predchádzajúceho odseku sa nezapočítava doba služby osobám,
ktoré
a)
sa dopustili vojnových zločinov proti ľudskosti alebo porušovania ženevských konvencií
z oblasti medzinárodného vojnového práva,
b)
boli stíhané poľným prokurátorom 1. československej armády na Slovensku pre dezerciu,
vojenskú zradu a iné závažné trestné činy, ktorých sa dopustili ako príslušníci 1.
československej armády,
c)
sa dopustili závažných trestných činov v dobe operačného nasadenia,
d)
ako príslušníci polície, žandárstva alebo domobrany alebo ako príslušníci formácií,
ktoré boli do nej začlenené, sa aktívne zúčastňovali na represiách proti civilnému
obyvateľstvu v protipartizánskych jednotkách Edelweiss, Snežienka a Jozef,
e)
dobrovoľne vstúpili do sabotážnych, diverzných alebo záškodníckych kurzov organizovaných
Sicherheitsdienstom a Abwehrom.
§ 9
Náhradné doby
(1)
Ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby:
a)
doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí
ako služba vojaka z povolania,
b)
doba inej vojenskej služby,
c)
doba odbojovej činnosti včítane väznenia (internácie) z politických, národnostných
alebo rasových dôvodov v čase neslobody,2)
d)
doba nezamestnanosti,
e)
doba, po ktorú sa rodič staral o dieťa do troch rokov veku alebo o dlhodobo ťažko
zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo
osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení pre takéto
deti s celoročným alebo týždenným pobytom; dieťaťom sa rozumie dieťa vlastné (osvojené)
a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe
rozhodnutia príslušného orgánu.
f)
doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu
pri ošetrovaní člena rodiny, doba, po ktorú sa mužovi z dôvodu starostlivosti o dieťa
poskytoval príspevok alebo peňažná pomoc, a doba ošetrovania (starostlivosti) člena
rodiny po uplynutí obdobia, po ktoré občan poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny,
pokiaľ v tomto čase zamestnanie trvalo,
g)
doba odborného školenia,
h)
doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 1. januára 1957 považuje
za invalidný dôchodok,3)
i)
doba prípravy na pracovné uplatnenie za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom,
j)
doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, po ktorú sa vyplácal príspevok pred
umiestnením do zamestnania, a to najskôr od 1. januára 1957,
k)
doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna
a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom zdravotníckom
zariadení, a to najskôr od 1. januára 1976,
l)
doba, po ktorú sa občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nebol požívateľom
čiastočného invalidného dôchodku, vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania,
a to najskôr od 1. októbra 1988.
(2)
Vykonávací predpis ustanoví, v akom rozsahu a za akých podmienok sa započítavajú
náhradné doby uvedené v odseku 1 písm. b) až d) a ktoré deti sa považujú za deti prevzaté
do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.
Zápočet doby zamestnania a náhradných dôb v niektorých prípadoch
§ 10
Ak sa kryjú doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorej zápočet
je pre občana výhodnejší. To isté platí, ak sa navzájom kryjú doby zamestnania alebo
náhradné doby.
§ 11
Pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku sa z dôb zamestnania a náhradných dôb získaných
v cudzine, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, hodnotí
a)
štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky a doba uvedená v § 9 ods. 1 písm. e), ak ide o občanov Slovenskej republiky,
b)
činnosť osôb hodnotená na účely tohto zákona ako zamestnanie, samostatná zárobková
činnosť a činnosť spolupracujúcich osôb, ak tieto osoby majú trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky a zaplatili za tieto doby poistné.1)
Priemerný mesačný zárobok
§ 12
(1)
Priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich
zárobkove najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak prichádza do úvahy
viac rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov
z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší.
(2)
Hrubými zárobkami sú zárobky podliehajúce dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane
a po 31. decembri 1992 vymeriavací základ pre určenie poistného na zdravotné poistenie,
nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie1); vykonávací predpis ustanoví, čo je hrubým zárobkom občana, ktorého zárobok nepodlieha
dani zo mzdy, ktoré ďalšie príjmy a za akých podmienok sú započítateľné do hrubých
zárobkov a v ktorých prípadoch je hrubým zárobkom pevne určená suma, a výšku tejto
sumy.
(3)
Rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred
rokom,
a)
v ktorom vznikol nárok na dôchodok,
b)
do ktorého spadá deň skončenia zamestnania vykonávaného po vzniku nároku na starobný
dôchodok alebo deň, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok, pokiaľ bol občan po
vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nepretržite zamestnaný až do tohto dňa a
nepoberal starobný dôchodok ani jeho časť alebo invalidný dôchodok,
c)
v ktorom občan naposledy skončil zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. a) až l) alebo zamestnanie II. pracovnej kategórie, ak bol zamestnaný v týchto zamestnaniach
aspoň 20 rokov, alebo zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. a), ak bol zamestnaný v tomto zamestnaní aspoň päť rokov,
d)
v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných
opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na
toto rozhodné obdobie, alebo
e)
v ktorom bol občan prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) a b) preto,, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať
doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo
pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície,4) ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie.
(4)
Päť zárobkove najlepších kalendárnych rokov sa zisťuje porovnaním hrubých zárobkov
za jednotlivé celé kalendárne roky.
(5)
Ak v rozhodnom období nie je päť kalendárnych rokov so zárobkami, predlžuje sa rozhodné
obdobie postupne tak, aby zahŕňalo päť kalendárnych rokov so zárobkami, a priemerný
mesačný zárobok sa zisťuje z týchto piatich kalendárnych rokov. Pokiaľ občan ani po
tomto predĺžení nemá päť kalendárnych rokov so zárobkami, zisťuje sa priemerný mesačný
zárobok z nižšieho dosiahnutého počtu kalendárnych rokov so zárobkami.
(6)
Ak priemerný mesačný zárobok vypočítaný podľa odsekov 1 až 5 prevyšuje sumu 2 500
Sk, počíta sa suma 2 500 Sk v plnej výške, zo sumy nad 2 500 Sk do 6 000 Sk jedna
tretina a zo sumy nad 6 000 Sk do 10 000 Sk jedna desatina; na sumu nad 10 000 Sk
sa neprihliada.
(7)
Vykonávací predpis ustanoví, ktoré doby sa vylučujú pri zisťovaní hrubých zárobkov
a priemerného mesačného zárobku, a spôsob výpočtu priemerného mesačného zárobku.
§ 13
Starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok a dôchodok za výsluhu rokov toho,
kto požíva alebo už požíval niektorý z týchto dôchodkov, sa nesmie vymerať z nižšieho
primeraného mesačného zárobku, než koľko bol priemerný mesačný zárobok, z ktorého
sa vymeral predošlý dôchodok; ak sa tento priemerný mesačný dôchodok určil podľa prv
platných predpisov, upraví sa podľa § 12 ods. 6.
Pracovné kategórie
§ 14
(1)
Zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1995 podľa
druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej
kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej
kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania,
ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.
(2)
Do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne
a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k
častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických
vplyvov, a to
a)
zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,
b)
ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,
c)
zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom,
d)
zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za
letu,
e)
zamestnania členov posádok námorných lodí,
f)
zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách
alebo v ťažkých chemických prevádzkach,
g)
zamestnania kesonárov a potápačov,
h)
zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením
pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach
a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru,
i)
zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch
s rizikom chemickej karcinogenity,
j)
zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových
baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne
vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky,
sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo
na spracovanie tavením,
k)
zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca
a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané
v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci
pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého
skla,
l)
zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.
(3)
Do II. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne
a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne práce, pri ktorých sú pracujúci
a)
veľmi významne obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, takže po
dlhoročnom výkone týchto prác vznikajú trvalé škody na ich zdraví,
b)
obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, i keď k trvalým škodám
na ich zdraví dochádza iba výnimočne, ak sa tieto práce vyznačujú trvalou a nadmernou
namáhavosťou alebo trvalým a nadmerným nebezpečenstvom úrazu, ktoré spravidla nemožno
ovplyvniť technickými opatreniami,
c)
poverení činnosťou v zahraničí obťažovaní nepriaznivými pracovnými a životnými podmienkami
v tropických alebo inak zdravotne ťažkých oblastiach.
(4)
Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom
1996 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie
I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
(5)
Ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 1996
započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti uvedeného v príslušnom
rezortnom zozname a ďalšie doby za podmienok a v rozsahu ustanovených v predpisoch
platných pred 1. júnom 1992; organizácie na tieto účely vedú príslušnú evidenciu.
Pre zápočet náhradných dôb a dôb uvedených v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia
vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní
do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia ako dôb zamestnania
I. a II. pracovnej kategórie do 31. decembra 1995 sa nevyžaduje návrat do zamestnania
I. a II. pracovnej kategórie, pokiaľ tieto doby k 31. decembru 1995 trvajú.
§ 15
Zamestnanie vykonávané po 31. decembri 1995 sa na účely dôchodkového zabezpečenia
považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.
§ 16
Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa hodnotí do 31. decembra
1995 aj zamestnanie vykonávané v obchodných spoločnostiach, ktoré vznikli zo štátnych
podnikov. Podmienkou takého hodnotenia zamestnania je, že štátny podnik používal rezortný
zoznam zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie ministerstva alebo iného
ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patril. Ustanovenie § 14 ods. 5 platí obdobne.
§ 19
Pracovné úrazy a choroby z povolania
(1)
Pracovným úrazom na účely tohto zákona je úraz, ktorý občan utrpel pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
(2)
Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý občan utrpel
a)
cestou do zamestnania a späť, ak ju podstatne neprerušil z príčin nesúvisiacich so
zamestnaním,
b)
pri výkone verejnej funkcie,
c)
pri činnej účasti na opatreniach proti živelným pohromám a pri odstraňovaní následkov
živelných pohrôm,
d)
pri záslužnej činnosti vykonávanej bez právneho záväzku v prospech spoločnosti,
e)
pri ďalších druhoch činnosti ustanovených vykonávacím predpisom.
(3)
Kde sa v tomto zákone hovorí o pracovných úrazoch, rozumejú sa tým aj choroby z povolania,
pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak; ktoré choroby sú chorobami z povolania, ustanoví
vykonávací predpis.
Druhý diel
Starobný dôchodok
§ 20
Občan má podľa dĺžky zamestnania a podľa dosiahnutého veku nárok na starobný dôchodok
alebo na pomerný starobný dôchodok.
§ 21
Podmienky nároku na starobný dôchodok
(1)
Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol
vek aspoň
a)
55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b)
55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c)
55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d)
58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo
e)
60 rokov.
(2)
Žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla
vek aspoň
a)
53 rokov, ak vychovala päť alebo viac detí,
b)
54 rokov, ak vychovala tri alebo štyri deti,
c)
55 rokov, ak vychovala dve deti,
d)
56 rokov, ak vychovala jedno dieťa, alebo
e)
57 rokov,
pokiaľ pre ňu nie je výhodnejšie ustanovenie odseku 1; pri posudzovaní nároku ženy
na starobný dôchodok sa prihliada na deti uvedené v § 9 ods. 1 písm. e) a na deti, ktoré vychovala ako pestúnka v osobitných zariadeniach pestúnskej starostlivosti.
§ 22
Výška starobného dôchodku
(1)
Základná výmera starobného dôchodku tvorí
a)
60 % priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný
1 najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie,
2 najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
3 najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), alebo
4 najmenej 10 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), pokiaľ sa toto zamestnanie vykonávalo v uránových baniach,
b)
55 % priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní
II. pracovnej kategórie, alebo
c)
50 % priemerného mesačného zárobku.
(2)
K základnej výmere sa občanom uvedeným v odseku 1 písm. a) a b) od 21. roka zamestnania
a ostatných od 26. roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania
I. pracovnej kategórie | 2 %, |
II. pracovnej kategórie | 1,5 % a |
III. pracovnej kategórie | 1 % |
priemerného mesačného zárobku. |
(3)
Pre zvýšenie podľa odseku 2 sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18
rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok.
(4)
K základnej výmere sa podľa odseku 2 pripočíta najviac 25 % priemerného mesačného
zárobku, a ak ide o občana, ktorý bol zamestnaný najmenej 10 rokov v zamestnaní I.
pracovnej kategórie, najviac 30 % priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia
neplatia, ak ide o občana uvedeného v odseku 1 písm. a) alebo o zvýšenie za dobu zamestnania
uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a).
(5)
Ak občan bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vpočíta sa
pre zvýšenie základnej výmery podľa odseku 2 do doby 20 alebo 25 rokov zamestnania
vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II.
pracovnej kategórie a naposledy doba zamestnania I. pracovnej kategórie.
§ 23
Zvýšenie starobného dôchodku
(1)
Občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento
dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje
starobný dôchodok za každých 360 kalendárnych dní zamestnania o 4 % priemerného mesačného
zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok; ak občan nebol zamestnaný
360 kalendárnych dní, zvyšuje sa starobný dôchodok za každých ďalších kalendárnych
90 dní zamestnania o 1 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne
sa vymeral dôchodok.
(2)
Pre zvýšenie starobného dôchodku podľa odseku 1 sa do doby ďalšieho zamestnania nezapočítavajú
doby pracovného voľna bez náhrady mzdy (odmeny, príjmu), doby neospravedlnenej neprítomnosti
v zamestnaní a náhradné doby; ustanovenej § 10 tu neplatí, ak sa zamestnanie nevykonáva.
§ 24
Najvyššia výmera starobného dôchodku
(1)
Najvyššia výmera starobného dôchodku je mesačne
a)
4 660 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b)
4 070 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie
alebo ak ide o občana uvedeného v § 21 ods. 1 písm. b),
c)
3 640 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie,
alebo
d)
3 540 Sk.
(2)
Zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) patrí i nad sumy uvedené v odseku 1 písm. c) a d), najviac však do sumy 4 070 Sk
mesačne.
(3)
Zvýšenie starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento
dôchodok patrí i nad sumy uvedené v odseku 1 písm. b) až d).
(4)
Najvyššia výmera starobného dôchodku včítane zvýšenia za dobu ďalšieho zamestnania
po vzniku nároku na tento dôchodok je 4 660 Sk mesačne.
§ 25
Najnižšia výmera starobného dôchodku
Starobný dôchodok je najmenej 550 Sk mesačne.
§ 26
Podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok
(1)
Občan má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov
a dosiahol vek aspoň 65 rokov.
(2)
Žena má nárok na pomerný starobný dôchodok tiež, ak bola zamestnaná najmenej 20 rokov
a dosiahla vek aspoň 60 rokov.
§ 27
Výška pomerného starobného dôchodku
(1)
Pomerný starobný dôchodok je za každý rok zamestnania 2 % priemerného mesačného zárobku.
(2)
Občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a nepoberá
tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov,
sa zvyšuje pomerný starobný dôchodok za každý ďalší rok zamestnania do dovŕšenia 25
rokov zamestnania o 2 % priemerného mesačného zárobku.
(3)
Po dovŕšení 25 rokov zamestnania sa zvyšuje pomerný starobný dôchodok podľa § 23.
§ 28
Najvyššia a najnižšia výmera pomerného starobného dôchodku
Pre najvyššiu a najnižšiu výmeru pomerného starobného dôchodku platia § 24 a 25.
Tretí diel
Invalidný dôchodok
§ 29
Podmienky nároku na invalidný dôchodok
(1)
Občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
a)
invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase
vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo
b)
invalidným následkom pracovného úrazu.
(2)
Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
a)
je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie,
b)
je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (
nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné
postihnutia podmieňujúce invaliditu podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
(3)
Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok je u občanov vo veku
do 20 rokov | menej ako 1 rok |
nad 20 rokov do 22 rokov | 1 rok |
nad 22 rokov do 24 rokov | 2 roky |
nad 24 rokov do 26 rokov | 3 roky |
nad 26 rokov do 28 rokov | 4 roky |
nad 28 rokov | 5 rokov. |
(4)
Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred
vznikom invalidity, a ak ide o občana vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich
rokov pred vznikom invalidity.
(5)
Ak občan mladší ako 30 rokov získal potrebnú dobu zamestnania v niektorom z vekových
pásem uvedených v odseku 3 a bol ďalej zamestnaný, považuje sa za získanú potrebná
doba zamestnania v najbližšie vyššom vekovom pásme.
§ 30
Výška invalidného dôchodku
(1)
Pre výšku invalidného dôchodku sa k získanej dobe zamestnania pripočíta doba od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku potrebného pre vznik nároku na starobný
dôchodok podľa § 21 ods. 1 a 2.
(2)
Ak bol občan predo dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok zamestnaný najmenej 25
rokov alebo po dobu, ktorá s pripočítanou dobou dosahuje najmenej 25 rokov, tvorí
základná výmera invalidného dôchodku
a)
60% priemerného mesačného zárobku, ak ide o občana uvedeného v § 22 ods. 1 písm. a) alebo ak sa občan stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení
pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním,
s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2,
b)
55% priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní
II. pracovnej kategórie alebo ak sa stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného
pri plnení pracovných úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti
s ním, s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2, alebo
c)
50% priemerného mesačného zárobku.
(3)
K základnej výmere sa pripočítajú občanom uvedeným v odseku 2 písm. a) a b) od 21.
roku zamestnania a ostatným občanom od 26. roku zamestnania za každý rok zamestnania
I. pracovnej kategórie | 2 %, |
II. pracovnej kategórie | 1,5 %, |
III. pracovnej kategórie | 1 % a |
pripočítanej doby priemerného mesačného zárobku. | 1% |
(4)
Pre zvýšenie podľa odseku 3 sa hodnotí iba doba zamestnania po dosiahnutí veku 18
rokov.
(5)
K základnej výmere sa podľa odseku 3 pripočíta najviac 25 % priemerného mesačného
zárobku, a ak ide o občana, ktorý bol zamestnaný najmenej 10 rokov v zamestnaní I.
pracovnej kategórie, najviac 30 % priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia
neplatia, ak ide o občana uvedeného v odseku 2 písm. a) alebo o zvýšenie za dobu zamestnania
uvedeného § 14 ods. 2 písm. a) alebo ak sa občan stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení
pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním,
s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2. Ustanovenie § 22 ods. 5 platí obdobne.
(6)
Ak doba zamestnania s pripočítanou dobou nie je 25 rokov, tvorí invalidný dôchodok
2 % priemerného mesačného zárobku za každý rok zamestnania a pripočítanej doby.
§ 31
Najvyššia výmera invalidného dôchodku
(1)
Najvyššia výmera invalidného dôchodku je mesačne
a)
4 660 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach alebo ak sa stal invalidným
následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v uvedenom zamestnaní
alebo v priamej súvislosti s ním, s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených
v § 19 ods. 2,
b)
4 070 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie
alebo ak ide o občana uvedeného v § 21 ods. 1 písm. b) alebo ak sa stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných
úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním, s výnimkou
úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2,
c)
3 640 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie
alebo ak sa stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných
úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním, s výnimkou
úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2, alebo
d)
3 540 Sk.
(2)
Zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) patrí aj nad sumy uvedené v odseku 1 písm. c) a d), najviac však do sumy 4 070 Sk
mesačne.
§ 32
Najnižšia výmera invalidného dôchodku
Invalidný dôchodok je najmenej 550 Sk mesačne.
§ 33
Invalidný dôchodok v mimoriadnych prípadoch
(1)
Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, keď sa stal invalidným a získal dobu
zamestnania potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok v ktoromkoľvek období 10 rokov
dokončenom po vzniku invalidity; u občana mladšieho ako 24 rokov je potrebná doba
dva roky.
(2)
Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením
veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, nemohol byť preto zamestnaný vôbec
alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov.
§ 34
Invalidný dôchodok v súvislosti s plnením úloh v ozbrojených silách
(1)
Nárok na invalidný dôchodok má aj
a)
občan, ktorý sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých v čase,
keď vykonával službu v ozbrojených silách, s výnimkou služby vojaka z povolania,
b)
občan povolaný na osobné úkony podľa predpisov o obrane Československej socialistickej
republiky a účastník civilnej obrany, prípravy na obranu Československej socialistickej
republiky6) alebo brannej výchovy,7) ak sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých v čase plnenia
svojich úloh, alebo
c)
občan, ktorý nevykonáva službu v ozbrojených silách a stal sa invalidným následkom
úrazu, ktorý bez jeho zavinenia spôsobil bojový prostriedok.
(2)
Podmienka doby zamestnania potrebnej pre nárok na invalidný dôchodok sa pre nárok
podľa odseku 1 považuje vždy za splnenú.
(3)
Pre výšku invalidného dôchodku podľa odsekov 1 a 2 platia § 30 a 31.
(4)
Občanovi uvedenému v odseku 1 písm. c) patrí invalidný dôchodok od dovŕšenia veku
18 rokov.
Nové vymeranie invalidného dôchodku
§ 35
(1)
Ak je požívateľ invalidného dôchodku po vzniku nároku na tento dôchodok zamestnaný
aspoň päť rokov, vymeria sa mu na jeho žiadosť invalidný dôchodok znova. Do doby piatich
rokov zamestnania sa nezapočítavajú náhradné doby a neprihliada sa na zárobky dosiahnuté
v rokoch, z ktorých sa zistil priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral invalidný
dôchodok. Nové vymeranie dôchodku sa posudzuje ako vznik nároku ku dňu, od ktorého
sa priznáva dôchodok; pritom sa však dôchodok prizná najskôr odo dňa podania žiadosti.
Invalidný dôchodok možno novo vymerať iba raz; nemožno ho však novo vymerať, ak sa
splnili podmienky nároku na starobný dôchodok alebo ak invalidný dôchodok už bol novovymeraný
podľa predpisov platných po 31. decembri 1975.
(2)
Podmienka trvania zamestnania po dobu piatich rokov sa považuje za splnenú, ak požívateľ
invalidného dôchodku utrpel pracovný úraz, ktorý mu trvale znemožniť výkon doterajšieho
zamestnania.
§ 36
(1)
Ak požívateľ invalidného dôchodku utrpí pracovný úraz, ktorý by rovnako založil invaliditu,
alebo ak sa uňho dodatočne prejaví súvislosť jeho skôr vzniknutej invalidity s pracovným
úrazom, považuje sa vznik nároku na dôchodok; invalidný dôchodok sa novo vymeria na
základe žiadosti požívateľa dôchodku.
(2)
Ak zanikla súvislosť invalidity s pracovným úrazom, vzniká od tohto dňa nárok na
nový invalidný dôchodok, ak občan aj po zániku invalidity v súvislosti s pracovným
úrazom je naďalej invalidný z iných príčin; podmienka potrebnej doby zamestnania sa
považuje v tomto prípade vždy za splnenú.
Štvrtý diel
Čiastočný invalidný dôchodok
§ 37
Podmienky a výška nároku na čiastočný invalidný dôchodok
(1)
Občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal
a)
čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na tento dôchodok
alebo
b)
čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu.
(2)
Občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
a)
jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného
zamestnania u zdravých občanov, alebo
b)
je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených
pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo
c)
má značne sťažené všeobecné životné podmienky; zdravotné postihnutia značne sťažujúce
všeobecné životné podmienky ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
(3)
Pre dobu zamestnania potrebnú pre nárok na čiastočný invalidný dôchodok platí obdobne
§ 29 ods. 3 až 5.
(4)
Čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku.
(5)
Občan má po splnení podmienok uvedených v odseku 1 nárok na výplatu čiastočného invalidného
dôchodku po dobu šiestich kalendárnych mesiacov. Po uplynutí tejto doby občan má nárok
na čiastočný invalidný dôchodok, ak spĺňa podmienku podstatného poklesu zárobku; podmienka
podstatného poklesu zárobku sa neskúma u občana, ktorý je čiastočne invalidný podľa
odseku 2 písm. c).
(6)
Podmienka podstatného poklesu zárobku sa považuje za splnenú, ak mesačný priemer
hrubých zárobkov občana zistený za dobu trvania nároku na výplatu čiastočného invalidného
dôchodku je nižší ako porovnateľný zárobok spravidla aspoň o tretinu. Podľa takto
zisteného podstatného poklesu zárobku sa rozhoduje o trvaní nároku na čiastočný invalidný
dôchodok na dobu nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov.
(7)
Porovnateľný zárobok je priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava čiastočný
invalidný dôchodok, neobmedzený podľa § 12 ods. 6 po úprave o prepočítavací koeficient. Úprava zárobkov o prepočítavací koeficient
spočíva v ich zvýšení o 2 % za každý rok výplaty čiastočného invalidného dôchodku
a v prípade, že bezprostredne pred priznaním tohto dôchodku občan poberal invalidný
dôchodok, aj za dobu výplaty tohto invalidného dôchodku, ak bol čiastočný invalidný
dôchodok vymeraný z rovnakého priemerného mesačného zárobku ako invalidný dôchodok;
za predposledný rok výplaty týchto dôchodkov sa zárobky zvyšujú o 10 % a za posledný
rok o 20 %. Výšku prepočítavacieho koeficientu za posledný rok výplaty čiastočného
invalidného dôchodku, prípadne invalidného dôchodku ustanoví vláda Slovenskej republiky
nariadením k 1. júlu bežného roka v závislosti od rastu priemernej mzdy za predchádzajúci
kalendárny rok.
(8)
Podmienka podstatného poklesu zárobku na ďalšie trvanie nároku na čiastočný invalidný
dôchodok sa skúma vždy po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov.
(9)
Podmienka podstatného poklesu zárobku sa považuje za splnenú, ak
a)
občan nebol zárobkovo činný v období, za ktoré sa sleduje splnenie podmienky podstatného
poklesu zárobku, alebo
b)
mesačný priemer hrubých zárobkov občana v období, za ktoré sa sleduje splnenie podmienky
podstatného poklesu zárobku, nie je vyšší ako suma minimálnej mzdy7a) platná pre zamestnancov, ktorí sú poberateľmi čiastočného invalidného dôchodku v
čase rozhodovania o trvaní nároku na čiastočný invalidný dôchodok.
(10)
Pri určení mesačného priemeru hrubých zárobkov na účely zistenia podstatného poklesu
zárobku sa do doby, z ktorej sa mesačný priemer vypočítava, nezahŕňajú náhradné doby,
doby, v ktorých sa zamestnanie nevykonávalo, a doby, v ktorých občan nemal zárobok
z iných dôvodov.
(11)
Odmena za dohody o pracovnej činnosti sa zahŕňa do hrubých zárobkov bez ohľadu na
to, či táto činnosť zakladá účasť na dôchodkovom zabezpečení.
(12)
Občanovi, ktorému bol odňatý čiastočný invalidný dôchodok pre nesplnenie podmienky
podstatného poklesu zárobku, vznikne nárok na tento dôchodok najskôr po uplynutí 12
kalendárnych mesiacov; nový vznik nároku na čiastočný invalidný dôchodok a na jeho
výplatu je podmienený podstatným poklesom zárobku podľa odseku 6.
§ 38
Čiastočný invalidný dôchodok v mimoriadnych prípadoch a v súvislosti s plnením úloh
v ozbrojených silách
Občan má tiež nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa dostatočne invalidným stal
za podmienok ustanovených v § 33 ods. 1 a v § 34 ods. 1 a 2; pre výšku čiastočného invalidného dôchodku v týchto prípadoch platí § 34 ods. 3 a 4 a § 37 ods. 5.
§ 39
Nové vymeranie čiastočného invalidného dôchodku
Pre nové vymeranie čiastočného invalidného dôchodku z dôvodov pracovného úrazu alebo
súvislosti čiastočnej invalidity s pracovným úrazom obdobne platí § 36.
Piaty diel
Dôchodok za výsluhu rokov
Podmienky nároku na dôchodok za výsluhu rokov
§ 40
(1)
Občan má nárok na dôchodok za výsluhu rokov, ak bol zamestnaný po dobu potrebnú pre
nárok na tento dôchodok ako
a)
veliteľ lietadla, pilot, navigátor, palubný technik-inžinier, palubný mechanik, rádiotelegrafista,
rádiotelefonista, palubný sprievodca a ak bol zamestnaný vo Zväze pre spoluprácu s
armádou, aj výsadkár -inštruktor (ďalej len „výkonný letec“),
b)
vedúci letovej prevádzky v organizáciách v pôsobnosti federálnych ministerstiev dopravy
a obrany, vykonávajúci zamestnanie, ktoré bolo pred 1. januárom 1996 zaradené na účely
dôchodkového zabezpečenia do II. pracovnej kategórie (ďalej len „vedúci letovej prevádzky“),
alebo
c)
umelec v pracovnom pomere uvedený v odseku 2
a skončil uvedené zamestnanie.
(2)
Umelcom je na účely poskytovania dôchodku za výsluhu rokov
a)
sólista opery štátneho divadla, sólista hudobného divadla, dirigent a člen orchestra
štátnej opernej scény, dirigent a člen štátneho symfonického orchestra a profesionálneho
komorného súboru, profesionálny koncertný umelec-sólista, tanečný umelec (sólista
baletu, choreograf, člen baletného zboru) štátneho divadla,
b)
dirigent, člen symfonického orchestra, vokálny sólista a tanečný umelec (sólista
baletu, choreograf, člen baletného zboru) Armádneho umeleckého súboru kapitána Jána
Nálepku,
c)
sólista pantomímy,
d)
artista vykonávajúci zamestnanie, ktoré bolo pred 1. januárom 1996 zaradené na účely
dôchodkového zabezpečenia do II. pracovnej kategórie,
e)
dirigent a člen orchestra inej než štátnej opernej scény a iného než štátneho symfonického
orchestra určený ministerstvom kultúry republiky podľa umeleckej úrovne umelca a umeleckého
telesa, ktorého bol členom,
f)
tanečný umelec (sólista baletu, choreograf, člen baletného zboru) a vokálny sólista
reprezentačného umeleckého štátneho súboru určeného ministerstvom kultúry republiky.
§ 41
(1)
Doba zamestnania potrebná pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov je
a)
20 rokov zamestnania sólistu baletu, choreografa alebo artistu,
b)
22 rokov zamestnania člena baletného zboru,
c)
25 rokov zamestnania sólistu opery, hudobného divadla alebo
d)
25 rokov zamestnania výkonného letca,
e)
25 rokov zamestnania vedúceho letovej prevádzky,
f)
30 rokov zamestnania dirigenta, člena orchestra, vokálneho sólistu, člena profesionálneho
komorného súboru alebo koncertného umelca -sólistu.
(2)
Doba zamestnania výkonného letca sa započítava do doby zamestnania potrebnej pre
nárok na dôchodok za výsluhu rokov podľa počtu nalietaných hodín v tomto zamestnaní
ustanoveného vykonávacím predpisom jedenapolnásobne alebo dvojnásobne.
(3)
Pri prestupe umelca do iného odboru umeleckej činnosti s dlhšou dobou zamestnania
potrebnou na nárok na dôchodok za výsluhu rokov sa do tejto dlhšej doby započítava
aj doba zamestnania v doterajšom odbore.
§ 42
Výška dôchodku za výsluhu rokov
(1)
Dôchodok za výsluhu rokov tvorí 50 % priemerného mesačného zárobku.
(2)
Dôchodok za výsluhu rokov výkonného letca a vedúceho letovej prevádzky sa zvyšuje
od 26. roka zamestnania o 3 % priemerného mesačného zárobku za každý ďalší rok ich
zamestnania až do výšky 75 % priemerného mesačného zárobku, ak ide o výkonného letca,
alebo až do výšky 70 %, ak ide o vedúceho letovej prevádzky.
(3)
Výkonnému letcovi, ktorý po vzniku nároku na dôchodok za výsluhu rokov o priznanie
tohto dôchodku nepožiadal a je ďalej zamestnaný ako vedúci letovej prevádzky, sa doba
tohto zamestnania započítava pre zvýšenie nároku na dôchodok za výsluhu rokov výkonného
letca, ale len do výšky 70 % priemerného mesačného zárobku.
§ 43
Priemerný mesačný zárobok
Pri zisťovaní priemerného mesačného zárobku pre výšku dôchodku za výsluhu rokov sa
započítavajú iba hrubé zárobky dosiahnuté v zamestnaní zakladajúcom nárok na tento
dôchodok; doba iného zamestnania sa nezahŕňa do rozhodného obdobia, z ktorého sa zisťuje
priemerný mesačný zárobok.
§ 44
Súbeh dôchodku za výsluhu rokov s príjmom zo zárobkovej činnosti
(1)
Ak je požívateľ dôchodku za výsluhu rokov zárobkove činný, kráti sa dôchodok za výsluhu
rokov o sumu, o ktorú úhrn dôchodku za výsluhu rokov a priemeru hrubých príjmov zo
zárobkovej činnosti prevyšuje priemerný mesačný zárobok neobmedzený podľa § 12 ods. 6.
(2)
Určenie príjmu zo zárobkovej činnosti a spôsob krátenia dôchodku za výsluhu rokov
s týmto príjmom ustanoví vykonávací predpis.
Šiesty diel
Vdovský dôchodok
Podmienky nároku na vdovský dôchodok
§ 45
Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý
a)
splnil ku dňu smrti podmienky pre nárok na starobný dôchodok alebo splnil ku dňu
smrti podmienku doby zamestnania potrebnej pre nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok
za výsluhu rokov alebo zomrel následkom pracovného úrazu, prípadne úrazu alebo ochorenia
uvedeného v § 34 alebo
b)
bol požívateľom starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku
za výsluhu rokov.
§ 46
(1)
Vdova má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela.
(2)
Po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na vdovský dôchodok, ak
a)
je invalidná,
b)
stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa,
c)
vychovala aspoň tri deti,
d)
dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti,
e)
dosiahla vek 50 rokov alebo
f)
dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného
úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej
kategórie za okolností uvedených v § 19 ods. 1 alebo ktorý zomrel pri výkone služby v ozbrojených silách.
(3)
Dieťaťom podľa odseku 2 písm. b) až d) sa rozumie dieťa, ktoré má alebo by malo po
zomretom manželovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého
vychovávané, ak ide o vlastné (osvojené) dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa aspoň jedným
z nich prevzaté do dňa smrti manžela do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť
rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
(4)
Nárok na vdovský dôchodok vznikne znova, ak
a)
sa splní niektorá z podmienok uvedených v odseku 2 písm. a), c) až e) do dvoch rokov
po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok alebo do piatiach rokov, ak ide o
nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý zomrel za okolností uvedených v odseku
2 písm. f), alebo
b)
vdova sa znova začne starať aspoň o jedno nezaopatrené dieťa.
(5)
Vdova, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti
a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, má nárok na vdovský
dôchodok, len ak mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné.
(6)
Na vdovský dôchodok má nárok aj rozvedená žena, ak bola v čase smrti bývalého manžela
odkázaná na príspevok na výživu, ktorý jej bol povinný bývalý manžel poskytovať.
(7)
Nárok na vdovský dôchodok zaniká vydajom.
§ 47
Výška vdovského dôchodku
(1)
Vdovský dôchodok tvorí 60% starobného, invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu
rokov, na ktorý mal alebo by mal nárok manžel v čase smrti; pri splnení podmienok
nároku na dva dôchodky sa vdovský dôchodok vypočítava z vyššieho dôchodku.
(2)
Vdovský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol zamestnaný,
sa vymeriava z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného
dôchodku nárok v čase smrti.
(3)
Vdovský dôchodok po požívateľovi invalidného dôchodku sa na žiadosť vymeria z invalidného
dôchodku, na ktorý mal požívateľ tohto dôchodku nárok pri novom vymeraní; za deň vzniku
nároku na nové vymeranie invalidného dôchodku sa v tomto prípade považuje deň smrti
dôchodcu.
(4)
Vdovský dôchodok je najmenej 450 Sk mesačne; nesmie však presiahnuť výšku dôchodku
zomretého, z ktorého sa vdovský dôchodok vymeral.
(5)
Vdovský dôchodok vdovy, ktorá nežila s manželom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti,
a rozvedenej ženy nesmie byť vyšší ako výživné, prípadne príspevok na výživu; ustanovenie
odseku 4 o najnižšej výmere vdovského dôchodku tu neplatí.
(6)
Ak majú nárok na vdovský dôchodok vdova i rozvedená žena, nesmie úhrn ich vdovských
dôchodkov prevyšovať dôchodok zomretého; pokiaľ by úhrn bol vyšší, znižujú sa tieto
dôchodky pomerne.
§ 48
Súbeh vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti
(1)
Ak je vdova zárobkove činná, kráti sa vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn
vdovského dôchodku a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti dosiahnutých
za obdobie nepresahujúce 12 kalendárnych mesiacov prevyšuje sumu 2 000 Sk mesačne;
po uplynutí tohto obdobia sa výška kráteného dôchodku podľa skutočne dosiahnutých
zárobkov spätne neupravuje.
(2)
Určenie príjmu zo zárobkovej činnosti a spôsob krátenia vdovského dôchodku pri súbehu
s týmto príjmom ustanoví vykonávací predpis.
(3)
Vdovský dôchodok sa nekráti zárobkove činnej vdove
a)
po dobu jedného roka od smrti manžela,
b)
ktorá sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa alebo
c)
ktorej sa súčasne vypláca starobný dôchodok,
d)
ktorá dosiahla vek 65 rokov.
Siedmy diel
Vdovecký dôchodok
§ 48a
(1)
Vdovec má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ak sa stará aspoň o jedno nezaopatrené
dieťa uvedené v § 46 ods. 3.
(2)
Vdovecký dôchodok je 1 100 Sk mesačne.
(3)
Nárok na vdovecký dôchodok zaniká, ak ovdovený muž uzavrie znova manželstvo.
Ôsmy diel
Sirotský dôchodok
§ 49
Podmienky nároku na sirotský dôchodok
(1)
Na sirotský dôchodok má nárok nezaopatrené dieťa, ak zomrel rodič (osvojiteľ) dieťaťa
alebo občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,
pokiaľ bolo dieťa v čase jeho smrti naňho prevažne odkázané výživou, ktorú zo závažných
príčin nemohli zabezpečiť jeho rodičia.
(2)
Za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje dieťa do skončenia povinnej
školskej dochádzky a potom, najdlhšie však do dovŕšenia 25. rokov,
a)
ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdium alebo predpísaným výcvikom,
b)
ak sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu,
c)
ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sústavne sa pripravovať na
budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať iba za mimoriadnych podmienok
alebo
d)
ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavné zamestnanie
alebo výkon takého zamestnania by vážne zhoršil jeho zdravotný stav.
(3)
(4)
Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na budúce
povolanie štúdiom, ak už skončilo jedno vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický
titul.7c)
(5)
Nárok na sirotský dôchodok nevznikne dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi
alebo jeho manželovi. Nárok na sirotský dôchodok zaniká osvojením dieťaťa; nárok sa
obnovuje zrušením osvojenia.
§ 50
Výška sirotského dôchodku
(1)
Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa tvorí 30% a obojstranne osirelého
dieťaťa 50% starobného, invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, na ktorý
mal alebo by mal zomretý nárok v čase smrti. Ustanovenia § 47 ods. 1 časti vety za bodkočiarkou a ods. 2 a 3 tu platia obdobne.
(2)
Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 400 Sk mesačne a sirotský
dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa najmenej 600 Sk mesačne.
(3)
Ak ide o viac detí, nesmie byť sirotský dôchodok žiadneho z nich nižší ako pomerný
diel pripadajúci na jedno dieťa z úhrnu výchovného patriaceho k dôchodku.
Deviaty diel
Dôchodok manželky
§ 51
(1)
Na dôchodok manželky má nárok manželka občana, ktorý bol zamestnaný po dobu potrebnú
pre nárok na starobný, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo požívateľa
starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu
rokov, ak nie je zárobkove činná, nemá nárok na iný dôchodok a
a)
dosiahla vek 65 rokov alebo
b)
je invalidná.
Dôchodok manželky patrí len po dobu, po ktorú trvá manželstvo.
(2)
Dôchodok manželky je 200 Sk mesačne.
Desiaty diel
Sociálny dôchodok
§ 52
(1)
Sociálny dôchodok sa môže priznať občanovi, ktorého životné potreby nie sú zabezpečené,
ak
a)
dosiahol vek 65 rokov alebo
b)
je invalidný.
(2)
Sociálny dôchodok sa môže priznať až do výšky životného minima pre dospelého občana,7c) ak je jediným zdrojom príjmu dôchodcu; ak dôchodca má aj iný dôchodok alebo príjem,
sociálny dôchodok sa môže priznať až do takej výšky, aby úhrn sociálneho dôchodku
a iného dôchodku alebo príjmu bol vo výške životného minima pre dospelého občana.
Ak je na takýto dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu uvedený v § 54 ods. 6, tento dôchodok sa môže priznať až do výšky životného minima pre dvojicu spoločne
posudzovaných dospelých občanov;7d) ak dôchodca alebo rodinný príslušník dôchodcu má aj iný dôchodok alebo príjem, sociálny
dôchodok sa môže priznať do takej výšky, aby úhrn sociálneho dôchodku a iného dôchodku
alebo príjmu bol vo výške životného minima pre dvojicu spoločne posudzovaných dospelých
občanov. Ak podmienky na priznanie sociálneho dôchodku spĺňajú obaja manželia (druh
a družka), sociálny dôchodok možno priznať iba manželovi (druhovi), a to do výšky
rozdielu medzi sumou životného minima pre dvojicu spoločne posudzovaných dospelých
občanov a úhrnom dôchodkov a iných príjmov oboch manželov (druha a družky).
(3)
Pri zvýšení sumy životného minima pre dospelého občana sa sociálny dôchodok môže
priznať až do výšky zvýšeného životného minima7e) na základe žiadosti oprávneného najskôr od podania žiadosti.
Jedenásty diel
Spoločné ustanovenia pre dôchodky
§ 54
Úprava dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu
(1)
Ak je starobný, invalidný, vdovský, vdovecký alebo sirotský dôchodok obojstranne
osirelého dieťaťa jediným zdrojom príjmu dôchodcu a nedosahuje sumu životného minima
pre dospelého občana,7c) zvyšuje sa na túto sumu; ak dôchodca má aj iný dôchodok alebo príjem a úhrn dôchodkov
a iného príjmu nedosahuje sumu životného minima pre dospelého občana, zvyšuje sa dôchodok
tak, aby sa úhrn dôchodkov a iného príjmu rovnal sume životného minima pre dospelého
občana.
(2)
Ak je na starobný alebo invalidný dôchodok, ktorý nedosahuje sumu životného minima
pre dvojicu spoločne posudzovaných dospelých občanov, odkázaný aj rodinný príslušník
dôchodcu, zvyšuje sa dôchodok na túto sumu; ak dôchodca alebo rodinný príslušník dôchodcu
má aj iný dôchodok alebo príjem a úhrn dôchodkov a iných príjmov nedosahuje sumu životného
minima pre dvojicu spoločne posudzovaných dospelých občanov, zvyšuje sa dôchodok tak,
aby sa úhrn dôchodkov a iných príjmov rovnal sume životného minima pre dvojicu spoločne
posudzovaných dospelých občanov. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia,
zvýši sa dôchodok patriaci manželovi, a to spôsobom ustanoveným v prvej vete.
(3)
Dôchodok sa podľa odsekov 1 až 3 zvyšuje iba vtedy, keď si dôchodca, ktorý nie je
požívateľom starobného alebo invalidného dôchodku, pre starobu, zdravotný stav alebo
iné vážne dôvody nemôže zvýšiť životnú úroveň vlastnou prácou; to obdobne platí aj
pre rodinného príslušníka dôchodcu.
(4)
Pri zvýšení dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu sa neprihliada na príjem zo
zárobkovej činnosti dôchodcu staršieho ako 70 rokov a jeho rodinného príslušníka staršieho
ako 70 rokov alebo z pracovnej činnosti nepresahujúcej 60 pracovných dní v kalendárnom
roku. Vykonávací predpis ustanoví, čo sa rozumie príjmom dôchodcu a jeho rodinného
príslušníka.
(5)
Zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu sa nezapočítava do výšky dôchodku
rozhodnej pre výpočet iných dôchodkov.
(6)
Za rodinných príslušníkov dôchodcu sa považujú, pokiaľ žijú s dôchodcom v spoločnej
domácnosti a sú naňho odkázaní výživou,
a)
manželka (manžel),
b)
deti, vnuci a súrodenci za podmienok uvedených v § 49 ods. 2,
c)
rodičia, starí rodičia, svokor a svokra, zať a nevesta,
d)
sestra alebo dcéra ovdoveného, rozvedeného alebo slobodného dôchodcu, ktorá sa stará
o jeho nezaopatrené dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky,
e)
družka (druh), pokiaľ žije s dôchodcom aspoň tri mesiace a nemá dôchodok ani iný
príjem.
Súbeh nárokov na dôchodky a ich výplatu
§ 55
Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých dôchodkov toho istého
druhu alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného,
čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, vypláca sa iba jeden
dôchodok, a to vyšší (najvyšší). Pri súčasnom splnení podmienok nároku na výplatu
starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov,
ale rovnakej výšky, vypláca sa dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil. Dňom úpravy výplaty
dôchodkov pre súbeh zanikajú nároky na dôchodky, ktoré sa nevyplácajú.
§ 56
(1)
Ak sa súčasne splnili podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného
invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov a na výplatu vdovského a sirotského
dôchodku, vypláca sa vyšší (najvyšší) dôchodok v plnej výške a ostatné dôchodky sa
vyplácajú vo výške jednej polovice. Ak sa však súčasne splnili podmienky nároku na
výplatu starobného dôchodku zvýšeného za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku
na tento dôchodok a na výplatu vyššieho vdovského dôchodku, odpočíta sa z výšky starobného
dôchodku najskôr uvedené zvýšenie a zo zostávajúcej časti dôchodku sa vypláca jedna
polovica; toto zvýšenie sa pripočíta k úhrnu takto určenej časti starobného dôchodku
a vdovského dôchodku. Pri rovnakej výške dôchodkov sa vypláca vo výške jednej polovice
vdovský alebo sirotský dôchodok; pri rovnakej výške vdovského a sirotského dôchodku
sa vypláca vo výške jednej polovice dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil.
(2)
Najvyššie výmery úhrnu vyplácaných dôchodkov sú mesačne:
a)
4 660 Sk, ak ide o občana uvedeného v § 31 ods. 1 písm. a),
b)
4 070 Sk, ak ide o občana uvedeného v § 31 ods. 1 písm. b),
c)
3 640 Sk, ak ide o občana uvedeného v § 31 ods. 1 písm. c), alebo
d)
3 540 Sk.
(3)
Ak úhrn dôchodkov presahuje prípustnú najvyššiu výmeru uvedenú v odseku 2, zníži
sa vdovský alebo sirotský dôchodok tak, aby úhrn dôchodkov tieto výmery nepresiahol,
alebo sa uvedené dôchodky nevyplácajú.
(4)
Pri úprave úhrnu vyplácaných dôchodkov podľa odsekov 2 a 3 sa neprihliada na sumu
zvýšenia starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento
dôchodok; toto zvýšenie patrí aj nad najvyššie výmery uvedené v odseku 2 písm. b)
až d), najviac však v takej sume, aby úhrn vyplácaných dôchodkov nepresiahol 4 660
Sk mesačne.
(5)
Najvyššie výmery uvedené v odseku 2 písm. c) a d) sa zvyšujú o sumu, o ktorú sa starobný,
invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok zvyšuje za dobu zamestnania získanú pred
1. januárom 1996 v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, najviac
však do sumy 4 070 Sk mesačne.
(6)
Pre nárok na výplatu vdovského dôchodku platia obdobne ustanovenia predchádzajúcich
odsekov o nároku na výplatu vdovského dôchodku.
§ 57
Súbeh vdovského dôchodku s iným dôchodkom a príjmom zo zárobkovej činnosti
(1)
(2)
Pri súbehu vyššieho vdovského dôchodku s nižším invalidným, čiastočným invalidným
dôchodkom alebo dôchodkom za výsluhu rokov a so zárobkom nesmie byť úhrn vyplácaných
dôchodkov po krátení nižší, než koľko by bol samotný invalidný, čiastočný invalidný
dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, prípadne krátený podľa § 44.
§ 58
Súbeh československých dôchodkov a dôchodkov vyplácaných z cudziny
(1)
Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny dôchodok rovnakého druhu z
akéhokoľvek sociálneho zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), vypláca sa dôchodok
z československého dôchodkového zabezpečenia znížený o sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu
doby zamestnania v cudzine ak nejde o doby uvedené v § 11 písm. b) alebo skutočnosti (napr. pracovný úraz, vojnové poškodenie) odškodnenej aj v cudzine.
Suma, o ktorú sa dôchodok znižuje, nesmie presahovať výšku dôchodku vyplácaného z
cudziny; ak ide o zníženie dôchodku v dôsledku zhodnotenia doby zamestnania v cudzine
ak nejde o doby uvedené v § 11 písm. b), určuje sa suma zníženia podľa pomeru doby zamestnania v Československej socialistickej
republike do vzniku nároku na dôchodok a v cudzine.
(2)
Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny dôchodok iného druhu z akéhokoľvek
sociálneho zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), vypláca sa dôchodok z československého
dôchodkového zabezpečenia znížený o polovicu nižšieho dôchodku.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia iba vtedy, keď medzinárodná zmluva neustanovuje
inak.
(4)
Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže po dohode s ostatnými zúčastnenými
orgánmi ustanoviť, najmä z dôvodov medzištátnej vzájomnosti, odchýlky od ustanovení
odsekov 1 a 2 v prospech požívateľov dôchodkov.
§ 58a
Príplatok k dôchodku podľa § 25 ods. 7 a 8 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb. sa zlučuje s dôchodkom, ku ktorému
patrí, a tvorí s ním naďalej jeden celok; na výšku tohto príplatku sa však neprihliada
pri úprave dôchodku podľa § 54, § 64 ods. 2 a 3 a § 68 ods. 1. Zánikom nároku na dôchodok, s ktorým sa príplatok k dôchodku zlúčil,
však nie je dotknutý nárok na tento príplatok podľa zákona o súdnej rehabilitácii.
Dvanásty diel
Odchylné ustanovenia pre účastníkov odboja
§ 59
Skupiny účastníkov odboja
(1)
Účastníkmi odboja sú občania, ktorí podľa potvrdenia príslušného vojenského orgánu
spĺňajú podmienky ustanovené zákonom č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch
národného boja za oslobodenie v znení neskorších predpisov (ďalej len „účastníci odboja“).
Pre účastníkov odboja a pozostalých po nich platia ostatné ustanovenia tohto zákona
s odchýlkami ustanovenými v tomto diele.
(2)
Účastníci odboja sa na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú do štyroch skupín:
a)
do I. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,
1.
ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky, ak v tomto čase aspoň šesť mesiacov
- vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch alebo
- boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie,8)
2.
ktorí aspoň dva roky vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch,
3.
ktorí boli výkonnými letcami alebo parašutistami zhodenými alebo vysadenými v tyle
nepriateľa,
4.
ktorí zomreli v boji alebo v čase väznenia z dôvodov fašistickej perzekúcie alebo
sa za uvedených okolností stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými, pokiaľ táto
invalidita trvá ku dňu vzniku nároku na dôchodok alebo
5.
ktorých odbojová činnosť trvala nepretržite od roka 1939 do oslobodenia;
b)
do II. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,
1.
ktorých odbojová činnosť trvala aspoň dva roky, ak v tomto čase aspoň tri mesiace
- vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch alebo
- boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie,
2.
ktorí aspoň šesť mesiacov vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch alebo
3.
ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky,
pokiaľ nespĺňajú podmienky zaradenia do I. skupiny;
c)
do III. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,
1.
ktorí boli príslušníkmi ozbrojených útvarov9) alebo boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie alebo
2.
ktorých odbojová činnosť trvala aspoň rok,
pokiaľ nespĺňajú podmienky zaradenia do I. alebo II. skupiny;
d)
do IV. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,
1.
ktorých odbojová činnosť trvala kratšie ako jeden rok alebo
2.
ktorí boli účastníkmi povstania v máji 1945,10)
pokiaľ nespĺňajú podmienky zaradenia do I., II. alebo III. skupiny;
(3)
Nároky účastníkov odboja z I. svetovej vojny a pozostalých po nich upravuje vykonávací
predpis.
§ 60
Priemerný mesačný zárobok
Ak účastník odboja zmenil pre zdravotné postihnutie, ktoré utrpel v súvislosti s odbojovou
činnosťou, svoje doterajšie zamestnanie, zisťuje sa jeho priemerný mesačný zárobok
pre výpočet dôchodku, pokiaľ je to preňho výhodnejšie, z hrubých zárobkov rovnako
kvalifikovaných zdravých pracovníkov z povolania, ktoré účastník odboja predtým vykonával.
§ 61
Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok
(1)
Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa
určí tak, že sa od veku 60 rokov u muža a veku 55 rokov u ženy odpočíta jeden rok
za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 55 rokov u muža
a 50 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 57 rokov u muža
a 52 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.
(2)
Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý
bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 59 rokov u muža
a 54 rokov u ženy.
(3)
Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníčky odboja je 55 rokov, pokiaľ
ustanovenia odsekov 1 a 2 nie sú pre ňu výhodnejšie.
(4)
Ak iné ustanovenia tohto zákona o veku potrebnom pre nárok na starobný dôchodok sú
výhodnejšie, platia tieto ustanovenia.
§ 62
Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok
(1)
Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny
sa určí tak, že sa od veku 65 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej
činnosti; potrebný vek však je najmenej 60 rokov u účastníka odboja I. skupiny a 62
rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.
(2)
Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníčky odboja I. a II. skupiny,
ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov, sa určí tak, že sa od veku 60 rokov odpočíta
jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 55
rokov, ak ide o účastníčku odboja I. skupiny, a 57 rokov, ak ide o účastníčku odboja
II. skupiny.
(3)
Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny,
ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 64 rokov,
a ak ide o ženu, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov, 59 rokov.
§ 63
Výška starobného a invalidného dôchodku
(1)
Základná výmera starobného a invalidného dôchodku tvorí pre účastníkov odboja
skupiny | |
I. | 60 % |
II. | 55 % |
III. a IV. | 50% priemerného mesačného zárobku. |
(2)
a)
percentné zvýšenie základnej výmery za každý rok zamestnania patrí účastníkom odboja
I. a II. skupiny od 21. roku zamestnania,
b)
obmedzenie percentného zvýšenia na 25% priemerného mesačného zárobku platí iba pre
účastníkov odboja II., III. a IV. skupiny, pokiaľ nie sú pre nich výhodnejšie iné
ustanovenia tohto zákona.
(3)
Za každý začatý rok odbojovej činnosti sa zvyšuje starobný a invalidný dôchodok účastníka
odboja
skupiny | mesačne o Sk |
I. | 120 |
II. a III. | 100 |
IV. | 80. |
Zvýšenie dôchodku o tieto sumy patrí aj nad hranice ustanovené v odseku 2.
§ 64
Najvyššia a najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku
(1)
Najvyššia výmera starobného a invalidného dôchodku účastníka odboja je 4 660 Sk mesačne.
(2)
Najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku je, ak ide o účastníka odboja
skupiny | mesačne Sk |
I. | 2 090 |
II. | 1 750 |
III. | 1 500 |
IV. | 1 410. |
(3)
Najnižšia výmera čiastočného invalidného dôchodku účastníka odboja je polovica najnižšej
výmery invalidného dôchodku.
(4)
Najvyššie výmery úhrnov, vyplácaných dôchodkov sú 4 660 Sk mesačne, ak je jedným
z vyplácaných dôchodkov starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok účastníka
odboja.
§ 65
Vdovský dôchodok účastníčky odboja a dôchodky pozostalých po účastníkoch odboja
(1)
Vdove po účastníkovi odboja patrí vdovský dôchodok, ak sa splní niektorá z podmienok
ustanovených v § 46 ods. 2 písm. a), c) až e), aj po uplynutí dvoch rokov po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok.
(2)
Najnižšia výmera vdovského dôchodku vdovy po účastníkovi odboja I. skupiny je 1 300
Sk mesačne, po účastníkovi odboja II. skupiny 1 100 Sk mesačne a po účastníkovi odboja
III. a IV. skupiny 1 070 Sk mesačne. Ustanovenia § 47 ods. 5 a 6 platia pritom aj tu.
(3)
Ak ide o účastníčku odboja, ktorá nemá príjem zo zamestnania alebo z inej zárobkovej
činnosti a poberá len vdovský dôchodok alebo vdovský a čiastočný invalidný dôchodok,
je najnižšou výmerou vdovského dôchodku alebo úhrnu dôchodkov suma uvedená v § 64 ods. 2 podľa toho, do ktorej skupiny účastníkov odboja je zaradená.
(4)
Vdovský dôchodok sa vdove zárobkove činnej nekráti, ak ide o účastníčku odboja alebo
vdovu po účastníkovi odboja.
(5)
Najnižšia výmera starobného alebo invalidného dôchodku vdovy po účastníkovi odboja,
ktorá nemá nárok na vdovský dôchodok, je 1 300 Sk mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi
odboja I. skupiny, 1 100 Sk mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja II. skupiny,
a 1 070 Sk mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja III. a IV. skupiny.
(6)
Najnižšia výmera sirotského dôchodku jednostranne osirelého dieťaťa po účastníkovi
odboja je 600 Sk mesačne a sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa po účastníkovi
odboja 800 Sk mesačne.
§ 66
Výška sociálneho dôchodku
(1)
Ak sa účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa účastníkovi odboja
skupiny | vo výške Sk mesačne |
I. | 2 090 |
II. | 1 750 |
III. | 1 500 |
IV. | 1 410. |
(2)
Ak sa vdove po účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa najmenej
vo výške ustanovenej v § 65 ods. 2.
§ 67
Výška dôchodkov rodičov účastníka odboja
Ak sa rodičom účastníka odboja, ktorý v súvislosti s odbojovou činnosťou padol, bol
popravený alebo zomrel vo väzení, poskytuje starobný, invalidný, vdovský alebo sociálny
dôchodok, patrí tento dôchodok, ak ide o jednotlivca, najmenej vo výške 1 000 Sk mesačne,
a ak ide o manželskú dvojicu, najmenej vo výške 1 700 Sk mesačne. Pri úhrne dôchodkov
patriacich rodičovi (rodičom) sa zvýšenie prizná k vyššiemu (najvyššiemu) dôchodku
tak, aby úhrn dôchodkov dosiahol sumu 1 000 Sk mesačne, prípadne 1 700 Sk mesačne.
§ 69
Dôchodok, prípadne úhrn dôchodkov účastníka odboja spolu so zvýšením dôchodku pre
bezvládnosť nesmie presiahnuť mesačne sumu uvedenú v § 70 ods. 2 písm. a).
TRETIA HLAVA
ZVÝŠENIE DÔCHODKU PRE BEZVLÁDNOSŤ
§ 70
(1)
Ak je dôchodca trvale tak bezvládny, že potrebuje, aby ho ošetrovala a obsluhovala
iná osoba, zvyšuje sa mu dôchodok, prípadne úhrn dôchodkov
a)
pri čiastočnej bezvládnosti o 200 Sk mesačne,
b)
pri prevažnej bezvládnosti o 400 Sk mesačne,
c)
pri úplnej bezvládnosti o 600 Sk mesačne.
(2)
Dôchodok, prípadne úhrn dôchodkov spolu so zvýšením dôchodku pre bezvládnosť nesmie
presiahnuť mesačne sumu
a)
4 660 Sk, ak ide o občana uvedeného v § 31 ods. 1 písm. a),
b)
4 070 Sk, ak ide o občana uvedeného v § 31 ods. 1 písm. b),
c)
3 640 Sk, ak ide o občana uvedeného v § 31 ods. 1 písm. c), alebo
d)
3 540 Sk.
(3)
Sirotský dôchodok sa pre bezvládnosť zvyšuje najskôr od siedmeho roka veku dieťaťa.
PIATA HLAVA
ĎALŠIE DÁVKY POSKYTOVANÉ DÔCHODCOM
§ 72
(1)
Kúpeľná starostlivosť, podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné sa poskytujú požívateľom
dôchodkov a ich rodinným príslušníkom uvedeným v § 54 ods. 6 za podmienok a vo výške ako pracujúcim v pracovnom pomere podľa predpisov o nemocenskom
poistení, pokiaľ sa splnili podmienky ich poskytnutia v čase trvania nároku na dôchodok
alebo v ochrannej lehote a ak ich nemožno poskytnúť podľa predpisov o nemocenskom
poistení alebo iných predpisov nemocenského zabezpečenia; na účely vymedzenia okruhu
rodinných príslušníkov požívateľov dôchodkov sa podmienka spoločnej domácnosti a podmienka
odkázanosti rodinného príslušníka výživou na dôchodcu nevzťahujú.
(2)
Ak pohreb požívateľa dôchodku vypravil niekto iný než rodinný príslušník, patrí mu
pohrebné až do výšky preukázaných výdavkov, najviac v sume 1000 Sk. Pohrebné nepatrí,
ak bol pohreb vypravený na základe záväzku vyplývajúceho zo zmluvy alebo na základe
úradnej povinnosti.
(3)
Ochranná lehota je 42 dní odo dňa, ktorým zanikol nárok na dôchodok. U žien, ktorým
zanikol nárok na dôchodok v čase tehotenstva, je ochranná lehota šesť mesiacov.
TRETIA ČASŤ
SOCIÁLNA STAROSTLIVOSŤ
PRVÁ HLAVA
ROZSAH SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI
§ 73
(1)
Sociálnou starostlivosťou zabezpečuje štát pomoc občanom, ktorých životné potreby
nie sú dostatočne zabezpečené príjmami z pracovnej činnosti, dávkami dôchodkového
alebo nemocenského zabezpečenia, prípadne inými príjmami, a občanom, ktorí ju potrebujú
vzhľadom na svoj zdravotný stav alebo vek alebo ktorí bez pomoci spoločnosti nemôžu
prekonať ťažkú životnú situáciu alebo nepriaznivé životné pomery.
(2)
V oblasti sociálnej starostlivosti štát zabezpečuje poradenskú a výchovnú činnosť,
najmä výchovu k zodpovednému rodičovstvu, k upevňovaniu rodinných vzťahov a k vzájomnej
pomoci medzi občanmi, predovšetkým k pomoci občanom ťažko zdravotne postihnutým a
starým občanom, a poskytuje ďalšie dávky a služby.
(3)
Pri plnení úloh sociálnej starostlivosti štátne orgány úzko spolupracujú s obcami,
s občianskymi združeniami, s cirkevnými, charitatívnymi a inými organizáciami.
(4)
Organizácie umožňujú svojim bývalým pracovníkom (členom výrobných družstiev a členov
jednotných roľníckych družstiev), ktorí odišli do starobného alebo invalidného dôchodku,
účasť na kultúrnych, spoločenských, rekreačných a iných akciách organizácie a na závodnom
stravovaní, pokiaľ ich organizácia poskytuje svojim pracovníkom (členom).
(5)
Sociálna starostlivosť zahŕňa najmä starostlivosť
a)
o rodinu a deti,
b)
o občanov ťažko zdravotne postihnutých,
c)
o starých občanov,
d)
o občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc,
e)
o občanov spoločensky neprispôsobených.
(6)
V rámci sociálnej starostlivosti sa poskytujú najmä tieto dávky a služby:
a)
peňažné dávky,
b)
vecné dávky,
c)
výchovná a poradenská starostlivosť,
d)
sociálno-právna ochrana,
e)
pracovná rehabilitácia,
f)
ústavná sociálna starostlivosť,
g)
starostlivosť v ostatných zariadeniach sociálnej starostlivosti,
h)
opatrovateľská služba,
i)
stravovanie,
j)
kultúrna a rekreačná starostlivosť,
k)
mimoriadne výhody pre niektoré skupiny občanov ťažko zdravotne postihnutých,
l)
bezúročné pôžičky.
§ 73a
(1)
Sociálne služby môžu poskytovať aj právnické a fyzické osoby.
(2)
slovami „Príslušné štátne orgány a obce môžu právnickým a fyzickým osobám poskytujúcim
sociálne služby poskytovať príspevky na úhradu nákladov za tieto služby; v týchto
prípadoch majú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia a obce právo kontrolovať hospodárenie
s poskytnutými príspevkami a požadovať vyúčtovanie a právo na vrátenie poskytnutých
príspevkov, ak boli použité v rozpore s účelom, na ktorý sa poskytli.
(3)
Príslušné štátne orgány majú právo sledovať úroveň poskytovaných sociálnych služieb
a dodržiavanie nevyhnutných, najmä zdravotníckych a hygienických podmienok, a ukladať
opatrenia na odstránenie zistených závad.
DRUHÁ HLAVA
STAROSTLIVOSŤ O RODINU A DETI
§ 74
Pomoc rodinám s deťmi
(1)
Príslušné štátne orgány a obce poskytujú na zabezpečenie životných potrieb nezaopatreným
deťom, ich rodičom, najmä osamelým matkám (otcom) starajúcim sa o nezaopatrené deti,
ženám v čase tehotenstva a prípadne ďalším občanom, ktorí majú v priamej starostlivosti
nezaopatrené dieťa, služby a dávky sociálnej starostlivosti, a to najmä príspevok
na výživu dieťaťa, príspevok na rekreáciu detí dôchodcu a ďalšie peňažné dávky, vecné
dávky, opatrovateľskú službu a starostlivosť v zariadeniach sociálnej starostlivosti.
(2)
Príslušné štátne orgány a obce v spolupráci so školami, zdravotníckymi zariadeniami
a ďalšími organizáciami pripravujú deti a mládež poradenskou a výchovnou činnosťou
na manželstvo a zodpovedné rodičovstvo, napomáhajú vytvárať priaznivé vzťahy v rodinách
ohrozených rozvratom a prispievajú k prekonávaniu dôsledkov tohto rozvratu. Na plnenie
týchto úloh môžu zriaďovať špecializované poradenské pracoviská. Príslušné štátne
orgány zisťujú prípady ohrozeného alebo narušeného vývoja detí, pôsobia na odstránenie
jeho príčin a dôsledkov a zabezpečujú sociálno-právnu ochranu týchto detí.
PIATA HLAVA
STAROSTLIVOSŤ O ŤAŽKO ZDRAVOTNE POSTIHNUTÝCH OBČANOV A STARÝCH OBČANOV
§ 86
(1)
Občanom ťažko zdravotne postihnutým a starým občanom poskytujú príslušné štátne orgány
a obce služby, vecné a peňažné dávky na zmiernenie alebo prekonanie následkov ich
postihnutia a uspokojovanie potrieb odôvodnených starnutím.
(2)
Služby sociálnej starostlivosti sa poskytujú v domácnostiach alebo v zariadeniach
sociálnej starostlivosti.
(3)
Občanom s ťažkým telesným, zmyslovým alebo mentálnym postihnutím, ktoré podstatne
obmedzuje ich pohybovú alebo orientačnú schopnosť, sa poskytujú mimoriadne výhody
podľa druhu a stupňa postihnutia, najmä v doprave alebo pri potrebe sprievodcu.
(4)
Štát je povinný osobám uvedeným v odseku 3 vytvárať podmienky na ich začlenenie do
spoločenského a verejného života vrátane vhodného pracovného zaradenia a uplatnenia.
§ 87
(1)
Ústavy sociálnej starostlivosti poskytujú ťažko zdravotne postihnutým občanom a starým
občanom tieto nevyhnutné služby: stravovanie, bývanie a zaopatrenie, ak osobitný predpis
neustanovuje inak,12a) v prípade potreby osobné vybavenie, rehabilitáciu, kultúrnu a rekreačnú starostlivosť,
výchovnú a poradenskú starostlivosť; zabezpečujú tiež poskytovanie zdravotníckej starostlivosti
a umožňujú im účasť na verejnom a spoločenskom živote, pracovné uplatnenie alebo pracovnú
činnosť.
(2)
Ťažko zdravotne postihnutým deťom a mládeži poskytujú ústavy sociálnej starostlivosti
okrem nevyhnutných služieb, uvedených v odseku 1, aj vzdelávanie a prípravu na povolanie.
(3)
Ústavná sociálna starostlivosť sa poskytuje formou celoročného, týždenného, denného
alebo prechodného pobytu.
ŠIESTA HLAVA
STAROSTLIVOSŤ O OBČANOV, KTORÍ POTREBUJÚ OSOBITNÚ POMOC, A O OBČANOV SPOLOČENSKY NEPRISPÔSOBENÝCH
§ 90
(1)
Občanom, ktorých životné potreby nie sú zabezpečené vlastnými príjmami preto, že
nie sú v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ani nevykonávajú samostatnú
zárobkovú činnosť, ani sa nepripravujú na budúce povolanie a sú vedení na príslušnom
úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorý im nemôže zabezpečiť vhodné
zamestnanie, a sú sociálne odkázaní,12b) poskytujú obvodné úrady a obce služby, vecné a peňažné dávky.
(2)
Občanom, ktorí sa prechodne ocitli v mimoriadne ťažkých pomeroch alebo ktorí v nich
žijú, sa poskytuje výchovná a poradenská starostlivosť, služby, vecné a peňažné dávky,
prípadne bezúročné pôžičky, aby mohli tieto pomery prekonať, ak tak nemôžu urobiť
vlastným pričinením.
§ 91
(1)
Príslušné štátne orgány a obce v spolupráci s ostatnými štátnymi orgánmi, občianskymi
združeniami, cirkevnými, charitatívnymi a inými organizáciami poskytujú starostlivosť
občanom spoločensky neprispôsobeným (napríklad občanom po skončení protialkoholického
alebo proti toxikomanického liečenie, po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody),
ktorou sa sleduje riešenie sociálnych dôsledkov ich spoločenskej neprispôsobenosti.
Cieľom tejto starostlivosti je vytvárať aktívny vzťah týchto občanov k práci a spoločnosti
a napomáhať to, aby viedli riadny spôsob života.
(2)
Spoločensky neprispôsobeným občanom sa poskytuje najmä pomoc pri pracovnom umiestnení,13) výchovná a poradenská starostlivosť, pomoc pri ubytovaní a ubytovanie v zariadeniach
sociálnej starostlivosti, vecné dávky, prípadne peňažné dávky a bezúročné pôžičky.
SIEDMA HLAVA
ÚHRADA NÁKLADOV SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI
§ 92
(1)
Dávky a služby sociálnej starostlivosti sa poskytujú bez úhrady nákladov alebo za
plnú alebo čiastočnú úhradu. O povinnosti príjemcu uhradiť náklady za poskytnutú dávku
alebo službu sociálnej starostlivosti rozhoduje príslušný šátny orgán alebo obec,
ktorý dávku alebo službu sociálnej starostlivosti poskytol.
(2)
Dávkami a službami sociálnej starostlivosti, za ktoré nemožno vyžadovať úhradu, sú:
a)
mimoriadne výhody a peňažné dávky pre niektoré skupiny občanov ťažko zdravotne postihnutých
a niektoré nevyhnutné úkony opatrovateľskej služby,
b)
výchovná a poradenská starostlivosť,
c)
sociálno-právna ochrana,
d)
ďalšie služby a dávky ustanovené vykonávacím predpisom.
(3)
Za sociálne potrebných občanov uhrádza náklady na ostatné dávky a služby sociálnej
starostlivosti úplne alebo čiastočne štát. V týchto prípadoch však môže príslušný
štátny orgán od osôb povinných výživou voči tomuto občanovi požadovať úhradu nákladov
za dávku alebo službu, a to postupne od manžela (manželky), detí alebo rodičov občana,
ktorému sa dávka alebo služba poskytla; od detí možno úhradu nákladov požadovať iba
vtedy, keď rodičovi nevznikol nárok na starobný alebo invalidný dôchodok alebo dôchodok
za výsluhu rokov, a od rodičov len vtedy, keď sa dávka alebo služba poskytla nezaopatrenému
dieťaťu.
(4)
Ak medzi národným výborom a osobami uvedenými v odseku 3 nedôjde k dohode o úhrade
nákladov za poskytnuté dávky alebo služby, rozhodne o povinnosti týchto osôb uhradiť
náklady a o výške tejto úhrady súd na návrh národného výboru. O úhrade nákladov ústavnej
sociálnej starostlivosti poskytovanej nezaopatreným deťom, ktoré majú uhrádzať ich
rodičia, však rozhoduje národný výbor.
(5)
Pri ustanovení výšky úhrady podľa odsekov 1, 3 a 4 sa vychádza z príjmov a rodinných
a majetkových pomerov občana, od ktorého sa úhrada požaduje; pri zmene týchto pomerov
sa môže výška úhrady upraviť znova odo dňa ich zmeny. Ak ide o opakujúce sa plnenie,
možno uložiť aj povinnosť uhrádzať sumy, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
Sumy dlžné za poskytnutie dávky alebo služby sa neúrokujú.
§ 93
(1)
Občania platia úhradu za služby v ústavoch sociálnej starostlivosti poskytované podľa
§ 87. V prípade pobytu v ústave sociálnej starostlivosti platia úhradu za pobyt. Rozsah
a druh poskytovaných služieb vrátane ich poskytovania v rámci pobytu sa upraví dohodou
s výnimkou nariadenej ochrannej alebo ústavnej výchovy.
(2)
Výšku úhrady, spôsob jej určenia a platenia a prípady, v ktorých občania úhradu neplatia
alebo ju platia len čiastočne, podmienky a výšku vreckového ustanoví Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyhláškou.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O NÁROKOCH A VÝPLATÁCH DÁVOK A POSKYTOVANÍ SLUŽIEB SOCIÁLNEHO
ZABEZPEČENIA
§ 94
Vznik nároku na dávku a jej výplatu
(1)
Nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len „dávka“)
vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.
(2)
Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na
dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, pokiaľ
nie ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná.
(3)
Dávka, na ktorú vzniká nárok rozhodnutím príslušného orgánu, sa môže priznať a vyplácať
najskôr od začiatku mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o poskytnutí tejto dávky.
Dodatočné priznanie, zmeny výšky a zánik nároku na dávku a jej výplatu
§ 95
(1)
Ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí,
alebo že sa neprávom odoprela alebo že sa priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého
patrí, dávka sa zvýši alebo prizná.
(2)
Dávka sa zvýši alebo prizná podľa odseku 1 odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie
patrí, najviac však za tri roky späť odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na dávku
alebo na jej zvýšenie.
(3)
Dávka uvedená v § 94 ods. 3 sa môže odňať najskôr odo dňa, ktorým sa zmenili skutočnosti rozhodné pre jej priznanie.
§ 96
(1)
Ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že dávka sa priznala neprávom, dávka
sa odníme.
(2)
Ak sa zistí, že dávka sa priznala vo vyššej sume, ako patrí, dávka sa zníži.
(3)
Ak sa zmenia skutočnosti rozhodné pre nárok na výplatu dávky, jej výplata sa zastaví
alebo sa dávka vypláca v nižšej alebo vyššej sume.
(4)
Dávka sa odníme alebo zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po
dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila. Dávka podmienená dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom však patrí v doterajšej výške až do dňa predchádzajúceho
dňu jej najbližšej výplaty, ktorá nasleduje po dni doručenia rozhodnutia o odňatí
alebo znížení dávky alebo zastavenia jej výplaty. Ak sa výplata tejto dávky zastavila
podľa § 106 ods. 3 a ak sa zistí, že občan prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným už pred
zastavením výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia výplaty; ak sa zistí, že
občan prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným až po zastavení výplaty dávky,
dávka nepatrí odo dňa, ktorým prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným.
(5)
Ak zanikol nárok na dávku alebo na jej výplatu, prípadne na časť výplaty pre priznanie
inej dávky, zúčtujú sa sumy inej dávky patriace odo dňa jej priznania so sumami doterajšej
dávky vyplatenými za ten istý čas.
§ 96a
(1)
Dávka sociálnej starostlivosti sa poskytne zálohovo, ak sa začalo konanie o poskytnutie
dávky nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia alebo štátnej sociálnej dávky,
konanie o určenie otcovstva, konanie o určenie výživného alebo konanie o nárokoch
z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu vrátane mzdových nárokov. Po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v takomto konaní zúčtuje príslušný
orgán12c) poskytnutú dávku sociálnej starostlivosti s prihliadnutím na výšku priznanej dávky
nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia alebo štátnej sociálnej dávky, výšku
výživného alebo výšku mzdových nárokov.
(2)
Dávka sociálnej starostlivosti sa zníži alebo odníme, ak sa nevyužíva na účel, na
ktorý bola poskytnutá. Tým nie je dotknutá povinnosť zabezpečiť výživu a základné
osobné potreby nezaopatrených detí.
§ 97
(1)
Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.
(2)
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti zaniká, ak nie je uvedené inak, uplynutím
troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrí. Nárok na výplatu výchovného
za jednotlivé kalendárne mesiace zaniká, ak sa neuplatnil do troch rokov od posledného
mesiaca, za ktorý patrí. Uvedené lehoty neplynú počas konania o dávke a po dobu, po
ktorú občanovi, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.
Obmedzenie výplaty a zníženie dávok
§ 98
(1)
Starobný dôchodok sa nevypláca po dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento
dôchodok a po dobu, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské, pokiaľ sa ďalej
neustanovuje inak.
(2)
Ak občan vykonáva zamestnanie dojednané na dobu najviac jedného roka, starobný dôchodok
sa vypláca, a to aj za dobu, keď mu patrí nemocenské z tohto zamestnania.
(3)
Zamestnaním sa rozumie zamestnanie v pracovnom pomere, pracovná činnosť v pomere
člena výrobného družstva a poľnohospodárskeho družstva, práce vykonávané na základe
dohody o pracovnej činnosti, služba v ozbrojených silách a iné činnosti, ktoré sa
podľa tohto zákona alebo predpisov vydaných podľa neho hodnotia pre vznik nároku na
dôchodok a jeho výšku. Zamestnaním sa rozumie aj činnosť samostatne zárobkovo činnej
osoby bez ohľadu na to, či je zúčastnená na sociálnom zabezpečení; u samostatne zárobkovo
činnej osoby sa podmienka dojednania zamestnania na dobu najviac jedného roka považuje
za splnenú.
(4)
Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok sa nevypláca po dobu poskytovania nemocenského
priznaného na podklade nemocenského zabezpečenia z doby pred vznikom nároku na dôchodok.
Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa § 34 ods. 1 písm. a) a § 38 sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za ktorej výkonu došlo
k úrazu alebo ochoreniu; to platí obdobne, ak k úrazu alebo ochoreniu došlo pri výkone
civilnej služby.
(5)
Ak sa priznáva starobný alebo invalidný dôchodok spätne aj za dobu, po ktorú sa poskytovalo
hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie,27) zúčtuje sa doplatok dôchodku s vyplateným hmotným zabezpečením; to neplatí, ak ide
o invalidný dôchodok priznaný podľa § 29 ods. 2 psím. b).
§ 100
(1)
Ak dôchodca vykonáva trest odňatia slobody dlhší ako jeden mesiac alebo je vo väzbe,
dôchodok sa nevypláca. Ak bol dôchodca vo výkone trestu odňatia slobody neprevyšujúcom
tri mesiace, vyplatí sa mu dôchodok spätne za jeden mesiac; ak bol prepustený z väzby
bez toho, žeby bol odsúdený, vyplatí sa mu dôchodok spätne za celý čas väzby.
(2)
Dôchodcovi uvedenému v odseku 1, jeho manželke a deťom uvedeným v § 71 ods. 2 sa
na žiadosť vypláca časť dôchodku, najmenej však jedna polovica, ktorá je potrebná
na úhradu ich potrieb alebo záväzkov, a to za podmienok a vo výške ustanovených vykonávacím
predpisom; výchovné sa vypláca neobmedzene. Ak sa vyplácala časť dôchodku a ak sa
dôchodcovi dopláca dôchodok spätne, vyplatí sa mu len rozdiel.
§ 101
Lehoty na výplatu dávok a zaokrúhľovanie výšky dávok
(1)
Dávky sa vyplácajú dopredu v pravidelných mesačných lehotách určených platiteľom
dávky, ak vykonávací predpis neustanoví inak. Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa
vypláca spolu s dôchodkom, ku ktorému patrí.
(2)
Dávky sa môžu vyplácať preddavkom; preddavky sa zúčtovávajú za obdobie nepresahujúce
12 mesiacov, ak nejde o zúčtovanie dôchodku z cudziny. Ak dávky nedosahujú 100 Sk
mesačne, môžu sa vyplácať v dlhších ako mesačných lehotách. Podrobnosti ustanoví vykonávací
predpis.
(3)
Výška dávok sa zaokrúhľuje na celé koruny hore.
§ 102
Výplata dávok oprávneným a iným príjemcom
(1)
Dávky sa vyplácajú v hotovosti; na základe žiadosti oprávneného sa dávka dôchodkového
zabezpečenia alebo jeho časť môže poukazovať na účet oprávneného v československom
peňažnom ústave. Príjemcom dávky je oprávnený alebo jeho zákonný zástupca alebo osobitný
príjemca.
(2)
Osobitným príjemcom je
a)
občan určený rozhodnutím príslušného štátneho orgánu,
b)
občan, ktorému sa vyplácal sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti dieťaťa
na právne úkony, a to od tohto dňa.
c)
právnická osoba určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu.
(3)
Príslušny štátny orgán ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom v prípadoch,
keby sa výplatou dávky doterajšiemu príjemcovi zrejme nedosiahol účel, na ktorý má
dávka slúžiť, alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je dôchodca povinný
vyživovať, alebo ak oprávnený, prípadne jeho zákonný zástupca nemôže výplatu prijímať.
Súhlas oprávneného, prípadne jeho zákonného zástupcu s ustanovením osobitného príjemcu
sa vyžaduje iba v prípade, že oprávnený, prípadne jeho zákonný zástupca nemôže výplatu
prijímať.
(4)
Zákonný zástupca a osobitný príjemca sú povinní dávku použiť iba v prospech oprávneného
a osôb, ktoré je oprávnený povinný vyživovať. Osobitný príjemca ustanovený oprávnenému,
ktorý nemôže výplatu prijímať, používa dávku podľa pokynov oprávneného.
(5)
Príslušny štátny orgán dohliada, ako ním ustanovený osobitný príjemca plní svoje
povinnosti; ak osobitný príjemca svoje povinnosti neplní, príslušny šátny orgán ustanoví
iného príjemcu.
(6)
Ak sa dávka vypláca osobitnému príjemcovi podľa odseku 2 písm. b), môže on alebo
oprávnený kedykoľvek po nadobudnutí spôsobilosti na právne úkony požiadať platiteľa
dávky, aby sa dávka vyplácala už do rúk oprávneného; ak tak neurobí, vypláca sa dávka
aj naďalej doterajšiemu príjemcovi.
(7)
Ak je dávka vyplácaná osobitnému príjemcovi podľa odseku 2 písm. c), môže sa vyplatiť
bezhotovostným prevodom z účtu príslušného štátneho orgánu alebo obce na účet osobitného
príjemcu.
§ 103
Nárok na dávky a služby a ich poskytovanie vo vzťahu k cudzine
(1)
Na dávky a služby nemajú nárok občania, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Československej
socialistickej republiky.
(2)
Dávky sa nevyplácajú do cudziny a nepatria za čas, po ktorý sa oprávnený zdržiava
v cudzine trvale. O tom, že sa dávka pri pobyte v cudzine do cudziny nevypláca, sa
nevydáva rozhodnutie. Služby sociálnej starostlivosti sa počas pobytu v cudzine neposkytujú.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia iba vtedy, keď medzinárodná zmluva neustanoví inak.
(4)
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky môže po dohode
s ostatnými zúčastnenými orgánmi výnosom ustanoviť podmienky nároku a výplaty dávok
odchylne od ustanovení odsekov 1 a 2 alebo môže povoliť výnimky z ustanovení odsekov
1 a 2.
§ 104
Prechod nároku pri úmrtí oprávneného
(1)
Nárok na dávku zaniká dňom smrti oprávneného.
(2)
Ak oprávnený zomrel po uplatnení nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, vstupujú
do ďalšieho konania o dávke a nadobúdajú nárok na sumy splatné do dňa smrti oprávneného
postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti
v spoločnej domácnosti. Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí,
ktoré majú nárok na sirotský dôchodok po zomretom.
(3)
Ak sa dávka priznala pred smrťou oprávneného, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa
nevyplatili do dňa smrti oprávneného, členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok
ustanovených v odseku 2.
(4)
Nároky prechádzajúce na osoby uvedené v odsekoch 2 a 3 nie sú predmetom dedičstva;
predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto pozostalých.
§ 105
Postúpenie a zrážky
(1)
Nároky na dávky sa nemôžu postúpiť.
(2)
Dohoda o zrážkach z dôchodku sa môže uzavrieť iba pre pohľadávky na výživnom a na
príspevku na výživu, a to až do sumy, ktorú možno zraziť výkonom rozhodnutia. Občan
môže s platiteľom dávky uzavrieť dohodu o zrážkach z dôchodku na úhradu preplatku
na dávke, a to až do sumy, ktorú možno zraziť výkonom rozhodnutia. Ostatné dávky nemôžu
byť predmetom dohody o zrážkach.
(3)
Pre výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku platia predpisy o výkone súdnych rozhodnutí
zrážkami zo mzdy. Ak však ide o výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku občana, ktorý
zo svojho dôchodku uhrádza náklady za pobyt v ústave sociálnej starostlivosti, ktorého
zriaďovateľom je štát alebo obec, nepodlieha výkonu rozhodnutia suma potrebná na úhradu
pobytu a suma rovnajúca sa výške vreckového v týchto ústavoch; zostávajúca časť dôchodku
potom podlieha výkonu rozhodnutia celá. Ostatné dávky nepodliehajú výkonu rozhodnutia.
DRUHÁ HLAVA
POVINNOSTI A ZODPOVEDNOSŤ OBČANOV A ORGANIZÁCIÍ V SOCIÁLNOM ZABEZPEČENÍ
Povinnosti a zodpovednosť občanov
§ 106
(1)
Oprávnený alebo iný príjemca dávky alebo služby sociálnej starostlivosti je povinný
písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach
rozhodných pre trvanie nároku na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej
výšku a výplatu alebo poskytovanie.
(2)
Ak bol oprávnený alebo iný príjemca vyzvaný orgánom sociálneho zabezpečenia, aby
osvedčil skutočnosti rozhodné pre nárok na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti,
jej výšku alebo výplatu, je povinný výzve vyhovieť, a to v lehote do ôsmich dní odo
dňa doručenia výzvy, ak orgán sociálneho zabezpečenia neurčil dlhšiu lehotu; ak tak
neurobí v určenej lehote, môže sa výplata dávky, prípadne poskytovanie služby sociálnej
starostlivosti zastaviť, ak oprávnený alebo iný príjemca bol vo výzve na tento následok
upozornený.
(3)
Výplata dávky alebo poskytovanie služby sociálnej starostlivosti podmienené nepriaznivým
zdravotným stavom sa môže zastaviť, ak sa občan, ktorého zdravotný stav treba zistiť,
nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu a občan, prípadne
jeho zákonný zástupca alebo osobitný príjemca sa upozornil na možnosť zastavenia výplaty
dávky alebo poskytovania služby sociálnej starostlivosti.
(4)
Ak sa občan so zmenenou pracovnou schopnosťou nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu
alebo inému odbornému vyšetreniu, nepovažuje sa odo dňa uvedeného v rozhodnutí orgánu
sociálneho zabezpečenia za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou; podmienkou však
je, že bol na túto možnosť občan so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo jeho zákonný
zástupca upozornený.
(5)
Občania, od ktorých je príslušný štátny orgán oprávnený požadovať úhradu nákladov
vynaložených na dávky alebo služby sociálnej starostlivosti, sú povinní v lehote uvedenej
v odseku 2 osvedčiť výšku svojich príjmov a hlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny
v rodinných a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodné pre výšku tejto úhrady.
§ 107
(1)
Príjemca dávky, ktorý nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť, prijímal dávku alebo
jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom
alebo vo vyššej výmere, ako patrila, alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej
časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinný vrátiť
dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške;
to platí najmä vtedy, keď nesplnil ohlasovaciu povinnosť, dávku vylákal alebo zamlčal
niektorú rozhodnú skutočnosť.
(2)
O povinnosti vrátiť dávku poskytnutú neprávom alebo v nesprávnej výške rozhoduje
orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní, znížení alebo odňatí dávky alebo
jej časti. Sumy neprávom prijaté sa môžu zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr
priznanej dávky alebo zo mzdy oprávneného; pritom obdobne platia predpisy o výkone
súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.
(3)
Nárok na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím
troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia túto skutočnosť zistil, najneskôr
však uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty
neplynú počas konania o opravnom prostriedku, výkonu rozhodnutia, alebo ak sa na úhradu
preplatku vykonávajú zrážky z dávky.
(4)
O povinnosti uhradiť výdavky vynaložené na službu sociálnej starostlivosti poskytnutú
neprávom, bez úhrady nákladov alebo len za nižšiu úhradu platia ustanovenia odsekov
1 až 3.
(5)
Rozhodnutie vydané podľa odsekov 2 a 4 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov
po uplynutí lehoty ustanovenej pre splnenie uloženej povinnosti.
§ 108
Povinnosť organizácií viesť záznamy a podávať hlásenia na účely sociálneho zabezpečenia
(1)
Organizácie sú povinné viesť potrebné záznamy o skutočnostiach rozhodných pre nároky
na dávky, ich výšku a výplatu a predkladať ich príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia.
(2)
Zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu
sú organizácie povinné písomne hlásiť, ak nie je určené inak, do ôsmich dní; vykonávací
predpis ustanoví náležitosti a spôsob hlásenia. Na výzvu orgánov sociálneho zabezpečenia
sú organizácie povinné podať hlásenie a predložiť záznamy v lehote určenej týmto orgánom,
ak lehota nie je určená do ôsmich dní od doručenia výzvy.
(3)
Orgány sociálneho zabezpečenia majú právo preskúmať správnosť a úplnosť záznamov
a hlásení a včasnosť a spôsob ich predloženia a podania.
§ 109
Zodpovednosť organizácie
(1)
Ak organizácia nepodala hlásenie alebo nepredložila záznam buď vôbec, alebo nie určeným
spôsobom alebo včas alebo podané hlásenie, predložený záznam alebo údaje potvrdené
organizáciou boli nesprávne, a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo
vyššej výmere, ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.
(2)
O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy rozhoduje orgán sociálneho zabezpečenia,
ktorý je príslušný rozhodovať o dávke. Nárok na náhradu neprávom vyplatených súm zaniká
uplynutím troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia zistil, že sumy sa
vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty.
Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku a počas výkonu rozhodnutia.
§ 110
Spoločná zodpovednosť organizácie a príjemcu dávky
Ak organizácia i príjemca dávky spôsobili, že dávka sa poskytla neprávom alebo vo
vyššej výmere, ako patrila, zodpovedajú za vrátenie neprávom vyplatenej sumy spoločne
a nerozdielne. Organizácia a príjemca dávky sa vzájomne vyrovnajú podľa miery zavinenia.
Spory o vzájomné vyrovnanie medzi organizáciou a príjemcom dávky rozhodujú v prvom
stupni krajské súdy.
§ 111
Vstup do organizácií a kontrolné oprávnenie
Poverení pracovníci orgánov sociálneho zabezpečenia sú oprávnení vstupovať do organizácií,
na pracoviská a do zariadení sociálnej starostlivosti a kontrolovať plnenie povinností
uložených predpismi sociálneho zabezpečenia; na odstránenie zistených nedostatkov
sú oprávnení vyžadovať prijatie opatrení na nápravu. Organizácie a zariadenia sú povinné
poskytnúť povereným pracovníkom potrebnú súčinnosť.
§ 112
(1)
Za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, zákonov národných rád o pôsobnosti
orgánov republík v sociálnom zabezpečení, ustanovení § 84 ods. 2, § 85 až 87, 90,
92, § 97 ods. 3 a § 101 zákona č.121/1975 Zb. a z predpisov ich vykonávajúcich, je príslušny štátny orgán oprávnený uložiť organizácii
pokutu až do sumy 100 000 Sk a pri opätovnom porušení povinností, za nedodržanie ktorých
sa už pokuta uložila, pokutu až do výšky 500 000 Sk.
(2)
Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa príslušný štátny orgán dozvedel
o porušení povinností, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď ich organizácia
porušila. Pokutu nemožno uložiť, ak organizácii za to isté porušenie povinností už
pokutu alebo inú majetkovú sankciu uložil iný orgán podľa iných právnych predpisov,
alebo ak ide o orgán (útvar), vykonávajúci sociálne zabezpečenie vojakov z povolania.
§ 113
Povinnosti zdravotníckych zariadení
Zdravotnícke zariadenia sú povinné pre orgány sociálneho zabezpečenia vyšetriť zdravotný
stav občanov v konaní o dávkach alebo službách sociálnej starostlivosti, vydávať výpisy
z chorobopisov a podávať lekárske nálezy, posudky, správy o priebehu choroby a potrebné
hlásenia a podklady, ktoré sú potrebné pri rozhodovaní o dávke alebo službe sociálnej
starostlivosti. Pre podávanie hlásení a vydávanie výpisov z chorobopisov platia lehoty
uvedené v § 108 ods. 2.
TRETIA HLAVA
ORGANIZÁCIA A RIADENIE
Prvý diel
Orgány sociálneho zabezpečenia a ich pôsobnosť
§ 114
(1)
Orgánmi sociálneho zabezpečenia sú Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí
a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rád.
(2)
Ak ide o sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti
a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia federálne
ministerstvá národnej obrany a vnútra, ministerstvá vnútra a životného prostredia
a spravodlivosti republík a orgány uvedené v § 142.
§ 115
Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí riadi rozvoj sociálneho zabezpečenia,
dbá o účelné vynakladanie štátnych prostriedkov určených na sociálne zabezpečenie,
pripravuje návrhy medzinárodných zmlúv a zabezpečuje úlohy vyplývajúce z týchto zmlúv
a plní ďalšie úlohy ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi;14) pritom spolupracuje s ostatnými orgánmi sociálneho zabezpečenia a koordinuje jednotné
uplatňovanie sociálnej politiky.
§ 116
(1)
Ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí republík - a pokiaľ ide o vojakov z
povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej
výchovy - federálne ministerstvá národnej obrany a vnútra a ministerstvá spravodlivosti
republík postupujú pri plnení úloh v oblasti sociálneho zabezpečenia v súčinnosti
s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí.
(2)
O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú príslušné štátne orgány republík, a
pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov
zborov nápravnej výchovy, orgány uvedené v § 142. Ak niektorý z uvedených orgánov priznal dávku dôchodkového zabezpečenia, ktorá vylučuje
poskytovanie inej dávky dôchodkového zabezpečenia ním vyplácanej, ale priznanej iným
orgánom, rozhodne súčasne o odňatí tejto dávky. Ak sa splnili podmienky nároku na
výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za
výsluhu rokov a vdovského alebo sirotského dôchodku, vypláca oba dôchodky orgán, ktorý
vypláca starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu
rokov.
§ 118
Zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov vo veciach sociálneho zabezpečenia posudzujú
príslušné štátne orgány, prípadne, ak tak ustanovia zákony národných rád, v prípadoch
vyžadujúcich osobitné odborné znalosti ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí
republík.
Druhý diel
Konanie
§ 119
Začatie konania
(1)
Konanie o dávke dôchodkového zabezpečenia sa začína na základe písomnej žiadosti.
Za deň uplatnenia nároku na túto dávku sa považuje deň, keď sa oprávnený prvý raz
obrátil na príslušnú organizáciu alebo na príslušný orgán so žiadosťou o jej priznanie.
(2)
Konanie o zmene poskytovania alebo výšky už priznanej dávky dôchodkového zabezpečenia
sa začína na základe písomnej žiadosti alebo z podnetu orgánu, ktorý je príslušný
rozhodnúť o tejto zmene, ak nie je ustanovené inak.
(3)
Konanie o dávke sociálnej starostlivosti alebo službe sociálnej starostlivosti sa
začína na žiadosť; konanie môže začať bez žiadosti aj orgán, ktorý je príslušný priznať
túto dávku alebo službu, najmä na základe upozornenia iných orgánov, spoločenských
organizácií alebo občanov.
§ 120
Podávanie žiadosti o dávky a služby
(1)
Žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia podávajú
a)
pracovníci v pracovnom pomere v organizácii, s ktorou sú v pracovnom pomere,
b)
členovia družstva, u ktorých súčasťou členstva je aj pracovný vzťah, v družstve,
ktorého sú členmi,
c)
občania, ktorí majú v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci v
pracovnom pomere, v organizácii (na orgáne), ktorá pre nich vedie záznamy a plní ďalšie
povinnosti dôchodkového zabezpečenia,
d)
ostatní občania na príslušnom štátnom orgáne.
(2)
Občania, ktorí už nie sú v pracovnom alebo inom pomere [odsek 1 písm. a) až d)] s
organizáciou, ale poberajú z tohto pomeru dávky nemocenského poistenia (zabezpečenie
v chorobe, zabezpečenie matky a dieťaťa), podávajú žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia
v organizácii, ktorá by bola pre nich príslušná v čase trvania ich pracovného alebo
iného pomeru.
(3)
Pozostalí po občanoch uvedených v odseku 1 písm. a) až d) a v odseku 2 podávajú žiadosť
o dávku dôchodkového zabezpečenia v organizáciách (u orgánov), ktoré by boli príslušné
prijať žiadosť týchto občanov o dávku dôchodkového zabezpečenia. Pozostalí po občanoch
uvedených v odseku 1 písm. e) a po nepracujúcich dôchodcoch podávajú žiadosť o dôchodok
na príslušnom štátnom orgáne.
(4)
Ak je občan v čase podania žiadosti o dávku dôchodkového zabezpečenia práceneschopný
a má trvalý pobyt v inom okrese, než v ktorom je sídlo organizácie, alebo ak pozostalý
po občanovi má trvalý pobyt v inom okrese, než v ktorom je sídlo organizácie, v ktorej
bol občan zamestnaný, môže sa žiadosť o túto dávku podať na príslušnom štátnom orgáne.
(5)
Organizácia, ktorá spísala žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia, je povinná
ju predložiť príslušnému štátnemu orgánu bez meškania, najdlhšie do ôsmich dní odo
dňa spísania žiadosti o túto dávku. Príslušná organizácia (štátny orgán) nesmie odmietnuť
spísanie žiadosti o dávku dôchodkového zabezpečenia, a to aj keď sa domnieva, že občan
nespĺňa podmienky určené pre nárok na dôchodok, alebo ak žiadosť občana nie je doložená
potrebnými dokladmi.
(6)
Žiadosť o dávku sociálnej starostlivosti alebo službu sociálnej starostlivosti sa
podáva na príslušnom štátnom orgáne.
(7)
Vykonávací predpis ustanoví, aké náležitosti musí žiadosť obsahovať, a upraví povinnosť
organizácií vyžadovať výpisy z evidencie dôb zamestnania u príslušných orgánov a prikladať
tieto výpisy k žiadostiam o dávku.
§ 121
Rozhodnutie
(1)
Rozhodnutie o dávkach dôchodkového zabezpečenia uvedených v § 7 písm. a) a b) sa vydáva písomne. Pri vyhotovení rozhodnutia s použitím automatizovanej výpočtovej
techniky sa rozhodnutie môže vydať v medzinárodnej abecede s predtlačenou pečiatkou
orgánu sociálneho zabezpečenia a menom, priezviskom a funkciou pracovníka zodpovedného
za vydanie rozhodnutia.
(2)
Orgán rozhodujúci o invalidnom dôchodku (čiastočnom invalidnom dôchodku) rozhodne
bez novej žiadosti aj o čiastočnom invalidnom dôchodku (invalidnom dôchodku), ak v
priebehu konania zistí, že občan je čiastočne invalidný (invalidný).
(3)
V konaní o priznanie podpory pri narodení dieťaťa a pohrebného sa vydáva písomné
rozhodnutie, len ak sa dávka nepriznáva vôbec alebo v požadovanom rozsahu; v konaní
o poskytnutie kúpeľnej starostlivosti sa písomné rozhodnutie nevydáva.
(4)
Rozhodnutie o dávkach sociálnej starostlivosti sa vydáva písomne. Rozhodnutie o službách
sociálnej starostlivosti sa vydáva písomne, len ak to vyplýva z povahy služby. Zákony
národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom zabezpečení ustanovia, kedy
sa v konaní o dávkach sociálnej starostlivosti a službách sociálnej starostlivosti
písomné rozhodnutie nevydáva.
§ 122
Opravné prostriedky
(1)
O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zákonnom nároku na dávku dôchodkového
zabezpečenia uvedenú v § 7 písm. a) č. 1 až 7 a písm. b) rozhoduje súd;15) ak však ide o rozhodnutie o výchovnom a zvýšení pre bezvládnosť k sociálnemu dôchodku,
rozhoduje súd o opravnom prostriedku až proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu.
(2)
Opravný prostriedok nie je prípustný
a)
proti rozhodnutiu, ktoré je podkladom pre rozhodnutie o zákonnom nároku na dávku
dôchodkového zabezpečenia; súd preskúmava také rozhodnutia len pri rozhodovaní o opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu štátneho orgánu. Ak súd zruší rozhodnutie štátneho orgánu,
vydá tento orgán nové rozhodnutie;
b)
proti rozhodnutiu o žiadosti o odstránenie tvrdosti zákona.
(3)
Ak navrhovateľ nemá všeobecný súd v Československej socialistickej republike, je
príslušný rozhodnúť o opravnom prostriedku súd, v obvode ktorého má sídlo orgán, ktorý
rozhodnutie vydal.
(4)
Ak účastník konania pred uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku požiada
o oznámenie podkladov pre výpočet dávky dôchodkového zabezpečenia, začína nová lehota
na podanie opravného prostriedku plynúť odo dňa, keď sa účastníkovi tieto podklady
doručili.
(5)
Opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, môže navrhovateľ vziať späť bez súhlasu
súdu, ak sa mu novým rozhodnutím príslušného orgánu plne vyhovelo.
(6)
Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o znížení alebo odňatí dávky alebo zastavení
výplaty dávky a proti rozhodnutiu vydanému podľa § 106 ods. 4 nemá odkladný účinok.
§ 123
Dôkazné prostriedky
V konaní vo veciach dôchodkového zabezpečenia včítane preskúmavania rozhodnutia súdom
možno použiť na dôkaz tlačené alebo fotografické produkty výpočtovej, mikrografickej
a inej obdobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa obsahu ktorého boli vyhotovené.
§ 124
Doručovanie písomností
Do vlastných rúk sa doručujú a) rozhodnutia, ktorými sa dávka alebo služba sociálnej
starostlivosti nepriznáva, odníma, znižuje alebo sa zastavuje výplata dávky, a rozhodnutia,
ktorými sa ukladá povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy, b) predvolanie požívateľa
dávky alebo služby sociálnej starostlivosti podmienenej nepriaznivým zdravotným stavom
alebo občana so zmenenou pracovnou schopnosťou na vyšetrenie zdravotného stavu alebo
iné odborné vyšetrenie.
§ 125
Náhrada nákladov konania
(1)
Orgány sociálneho zabezpečenia nemajú nárok na náhradu nákladov vzniknutých v konaní
o dávkach a službách sociálnej starostlivosti.
(2)
Príslušny štátny orgán nahrádza v rozsahu ustanovenom vykonávacím predpisom náklady
vzniknuté občanom, prípadne ich sprievodcom, ktorí sa na vyzvanie dostavia na konanie
orgánu uvedeného v § 118 alebo sa pre potreby tohto orgánu podrobia vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému
odbornému vyšetreniu.
(3)
Nároky na náhradu trov občanov v konaní pred súdom upravujú osobitné predpisy.16)
§ 126
Všeobecné predpisy o konaní
Pokiaľ tento zákon alebo zákony národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom
zabezpečení neustanovia odchýlky od všeobecných predpisov o správnom konaní, platia
tieto predpisy.
ŠTVRTÁ HLAVA
PRÁVNE ÚKONY A POČÍTANIE ČASU
§ 127
Právne úkony
(1)
Právny úkon (žiadosť o dávku alebo službu sociálnej starostlivosti a pod.) je prejav
vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takým prejavom spájajú.
(2)
Právny úkon, ktorý sa neurobil formou ustanovenou predpismi sociálneho zabezpečenia
uvedenými v § 112 ods. 1, je neplatný.
(3)
Inak pre právne úkony, ich neplatnosť a dôsledky tejto neplatnosti platia ustanovenia
Občianskeho zákonníka.
§ 128
Počítanie času
(1)
Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca
pre jej začiatok.
(2)
Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, keď došlo k udalosti určujúcej začiatok
lehoty; ak v mesiaci taký deň nie je, pripadá posledný deň lehoty na posledný deň
v mesiaci.
(3)
Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom
lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Táto lehota je zachovaná, ak sa v posledný
deň lehoty urobí úkon u príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia alebo na národnom
výbore alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu; pre lehoty pri úkonoch urobených
voči súdu platí Občiansky súdny poriadok.
PIATA ČASŤ
SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE VOJAKOV Z POVOLANIA, PRÍSLUŠNÍKOV ZBORU NÁRODNEJ BEZPEČNOSTI
A PRÍSLUŠNÍKOV ZBOROV NÁPRAVNEJ VÝCHOVY
§ 129
Osobný rozsah
Pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení
ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov
zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a
splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“),
platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.
§ 130
Kategórie funkcií
(1)
Služba vojakov z povolania (ďalej len „služba“) vykonávaná pred 1. januárom 1996
je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do
I. alebo II. kategórie. Služba vykonávaná po 31. decembri 1995 sa na účely dôchodkového
zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.
(2)
Ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti
stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom
môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu
funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.
(3)
Doba služby vykonávanej od 9. mája 1945 do 31. decembra 1964 sa hodnotí ako výkon
funkcie I. kategórie; služba vykonávaná od 1. januára 1965 do 31. decembra 1995 sa
zaraďuje do I. alebo II. kategórie funkcií.
(4)
Ak vojak z povolania bol pred nástupom služby zamestnaný v zamestnaní zaradenom do
I. (II.) pracovnej kategórie, hodnotí sa toto zamestnanie pre nárok na dôchodok ako
služba zaradená do I. (II.) kategórie funkcií. Doba odbojovej činnosti sa hodnotí
ako doba výkonu funkcie I. kategórie.
§ 131
Priemerný mesačný zárobok
(1)
Rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred
rokom, v ktorom vojak z povolania naposledy skončil službu.
(2)
Ak vojak z povolania vykonával službu po dobu kratšiu ako päť kalendárnych rokov,
zisťuje sa priemerný mesačný zárobok za kalendárne roky trvania služby vojaka z povolania.
(3)
Priemerný mesačný zárobok pre vymeranie invalidného a čiastočného invalidného dôchodku
vojaka z povolania je najmenej suma ustanovená vykonávacím predpisom.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia, pokiaľ nie je výhodnejší priemerný mesačný zárobok
zistený podľa § 12.
§ 132
Podmienky nároku na starobný dôchodok
(1)
Vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov
a dosiahol vek aspoň
a)
55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,
b)
57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.
(2)
Veková hranica pre vznik nároku na starobný dôchodok vojačky z povolania sa posudzuje
podľa počtu vychovaných detí, pokiaľ je to pre ňu výhodnejšie.
§ 133
Výška starobného dôchodku
(1)
Základná výmera starobného dôchodku tvorí
a)
60 % priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania vykonával najmenej 20 rokov
službu zaradenú do I. kategórie funkcií (dôchodok z I. kategórie funkcií),
b)
55 % priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania vykonával najmenej 20 rokov
službu v ostatných prípadoch (dôchodok z II. kategórie funkcií).
(2)
K základnej výmere sa vojakom z povolania za každý rok služby (zamestnania) vykonávanej
po dosiahnutí veku 18 rokov pripočítajú od 21. roka služby (zamestnania)
I. kategórie funkcií(pracovnej kategórie) | 2 % |
II. kategórie funkcií(pracovnej kategórie) | 1,5 % |
a III. pracovnej kategórie | 1 % |
priemerného mesačného zárobku, najviac však spolu 25 % tohto zárobku, a ak ide o vojaka,
ktorý vykonával najmenej 10 rokov službu I. kategórie funkcií, najviac spolu 30 %
priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia neplatia, ak ide o dôchodok z I. kategórie
funkcií alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a).
(3)
Ak vojak z povolania vykonával službu rôznych kategórií funkcií alebo ak bol zamestnaný
v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vypočíta sa pre zvýšenie základnej výmery
podľa odseku 2 do doby 20 rokov služby (zamestnania),
a)
ak ide o dôchodok z I. kategórie funkcií, najskôr 15 rokov služby I. kategórie funkcií
a potom postupne doba zamestnania III. pracovnej kategórie a doba služby (zamestnania)
II. a I. kategórie funkcií (pracovnej kategórie),
b)
ak ide o dôchodok z II. kategórie funkcií, 20 rokov služby; ak sa takto započítala
do 20 rokov služby aj doba služby I. kategórie funkcií, pripočíta sa k základnej výmere
dôchodku ešte 0,5% priemerného mesačného zárobku za každý takto započítaný rok služby
I. kategórie funkcií.
(4)
Najvyššia výmera starobného dôchodku je mesačne
a)
4 660 Sk, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie
funkcií,
b)
4 070 Sk, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu, z toho najmenej 10
rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, alebo
c)
3 640 Sk.
(5)
Ustanovenia § 24 ods. 2 až 4 platia aj tu.
§ 134
Podmienky nároku na invalidný dôchodok
(1)
Vojak z povolania má nárok na invalidný dôchodok, ak splnil podmienky uvedené v § 29 a
a)
stal sa invalidným v dobe služby alebo najneskôr do dvoch rokov od jej skončenia
alebo
b)
vykonával službu najmenej 20 rokov.
(2)
Invalidný dôchodok vojaka z povolania, ktorý sa stal invalidným následkom úrazu alebo
ochorenia vzniknutých pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním patrí vždy
podľa tejto časti zákona bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá uplynula od skončenia služby.
§ 135
Výška invalidného dôchodku
(1)
Základná výmera invalidného dôchodku tvorí
a)
60 % priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov
službu I. kategórie funkcií alebo ak sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia
vzniknutých pri výkone služby I. kategórie funkcií alebo v priamej súvislosti s ním
(dôchodok z I. kategórie funkcií),
b)
55 % priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania vykonával službu aspoň 20
rokov alebo ak sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri
výkone služby II. kategórie funkcií alebo v priamej súvislosti s ním (dôchodok z II.
kategórie funkcií), alebo
c)
50 % priemerného mesačného zárobku v ostatných prípadoch (dôchodok z III. pracovnej
kategórie).
(2)
K základnej výmere sa vojakom z povolania uvedeným v odseku 1 písm. a) a b) pripočítajú
od 21. roku služby (zamestnania) a ostatným vojakom z povolania od 26. roka služby
(zamestnania) za každý rok služby (zamestnania) vykonávanej po dosiahnutí veku 18
rokov
I. kategórie funkcií(pracovnej kategórie) | 2 % |
II. kategórie funkcií(pracovnej kategórie) | 1,5 % |
III. pracovnej kategórie | 1 % |
a pripočítanej doby | 1 % |
priemerného mesačného zárobku, najviac však spolu 25 % tohto zárobku, a ak ide o vojaka
z povolania, ktorý vykonával najmenej 10 rokov službu I. kategórie funkcií, najviac
spolu 30 % priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia neplatia, ak ide o dôchodok
z I. kategórie funkcií alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a).
(3)
Ak vojak z povolania vykonával službu rôznych kategórií funkcií alebo ak bol zamestnaný
v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vypočíta sa pre zvýšenie základnej výmery
podľa odseku 2 do doby 20 (25) rokov služby (zamestnania),
a)
ak ide o dôchodok z I. kategórie funkcií, najprv 15 rokov služby I. kategórie funkcií
a potom postupne doba zamestnania III. pracovnej kategórie a doba služby (zamestnania)
II. a I. kategórie funkcií (pracovnej kategórie); ak doba služby I. kategórie funkcií
nie je 15 rokov, vpočíta sa najprv 15 rokov služby, prípadne celá doba služby, ak
je kratšia ako 15 rokov,
b)
ak ide o dôchodok z II. kategórie funkcií, 20 rokov služby, prípadne celá doba služby,
ak je kratšia ako 20 rokov; ak sa takto započítala do 20 rokov služby doba služby
I. kategórie funkcií, pripočíta sa k základnej výmere dôchodku ešte 0,5 % priemerného
mesačného zárobku za každý takto započítaný rok služby I. kategórie funkcií, alebo
c)
ak ide o dôchodok z III. pracovnej kategórie, obdobne platia ustanovenia § 22 ods. 5.
(4)
Najvyššia výmera invalidného dôchodku je mesačne
a)
4 660 Sk, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu I. kategórie funkcií
alebo sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby
I. kategórie funkcií alebo v priamej súvislosti s ním,
b)
4 070 Sk, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu, z toho najmenej 10
rokov službu I. kategórie funkcií alebo sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia
vzniknutých pri výkone služby II. kategórie funkcií alebo v priamej súvislosti s ním
a vykonával aspoň 10 rokov službu I. kategórie funkcií,
c)
3 640 Sk, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu alebo sa stal invalidným
následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby II. kategórie funkcií
alebo v priamej súvislosti s ním, alebo
d)
3 540 Sk.
(5)
Ustanovenia § 30 ods. 1 a § 31 ods. 2 a 3 platia obdobne.
§ 136
Podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok
(1)
Vojak z povolania má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak splnil podmienky uvedené
v § 37 ods. 1 až 4 a
a)
stal sa čiastočne invalidným v čase trvania služby alebo najneskôr do dvoch rokov
od jej skončenia alebo
b)
vykonával najmenej 21 rokov službu.
(2)
Ustanovenie § 134 ods. 2 platí obdobne.
§ 137
Ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti
povoľovať výnimky z podmienky 20 rokov služby stanovenej pre vznik nároku na dôchodok
vojakov z povolania, ktorí túto podmienku nemôžu splniť ku dňu dosiahnutia veku stanoveného
pre vznik nároku na dôchodok alebo pre skončenie služby zo zdravotných dôvodov.
§ 138
Dôchodok za výsluhu rokov
(1)
Nárok na dôchodok za výsluhu rokov má za podmienok a vo výške ustanovených pre výkonného
letca aj vojak z povolania, ktorý vykonával funkcie osobitnej povahy alebo mimoriadneho
stupňa nebezpečnosti; okruh funkcií výkonných letcov, funkcií osobitnej povahy alebo
mimoriadneho stupňa nebezpečnosti a funkcií vedúcich letovej prevádzky, ktoré zakladajú
nárok na dôchodok za výsluhu rokov, určia vo svojej pôsobnosti ministri národnej obrany
a vnútra Československej socialistickej republiky.
(2)
Nárok na dôchodok za výsluhu rokov umelca má za podmienok a vo výške ustanovených
pre umelcov aj vojak z povolania, ktorý vykonával funkciu dirigenta alebo člena orchestra
uvedeného v § 40 ods. 2 a ktorého určil príslušný orgán Federálneho ministerstva národnej obrany alebo Federálneho
ministerstva vnútra alebo ministerstva vnútra a životného prostredia republiky po
prerokovaní s príslušným ministerstvom kultúry republiky, ak sa jeho služba skončila.
§ 139
Najvyššia výmera dávok pri súbehu
(1)
Najvyššie výmery úhrnu vyplácaných dôchodkov sú mesačne
a)
4 660 Sk, ak ide o vojaka z povolania uvedeného v § 135 ods. 4 písm. a),
b)
4 070 Sk, ak ide o vojaka z povolania uvedeného v § 135 ods. 4 písm. b),
c)
3 640 Sk, ak ide o vojaka z povolania uvedeného v § 135 ods. 4 písm. c),
d)
3 540 Sk.
(2)
Ustanovenia § 56 ods. 3 až 5 platia obdobne.
§ 140
Výplata dávok
Dávky dôchodkového zabezpečenia sa vyplácajú v určenom výplatnom termíne na bežný
kalendárny mesiac. termín a spôsob výplaty dávok určia vo svojej pôsobnosti ministri
národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky a ministri spravodlivosti
republík.
§ 141
Dohoda o zrážkach z dôchodku
Dohodu o zrážkach z dôchodku možno uzavrieť aj pre pohľadávku útvaru ozbrojených síl
alebo zboru, ktorá vznikla za trvania služobného pomeru vojaka z povolania.
§ 142
Organizácia a riadenie
(1)
Sociálne zabezpečenie v Československej ľudovej armáde riadi, kontroluje a prostredníctvom
svojich orgánov vykonáva Federálne ministerstvo národnej obrany.
(2)
Sociálne zabezpečenie príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti riadi a kontroluje
Federálne ministerstvo vnútra v súčinnosti s ministerstvami vnútra a životného prostredia
republík; vykonávajú ho prostredníctvom svojich orgánov Federálne ministerstvo vnútra
a ministerstvá vnútra a životného prostredia republík vo svojej pôsobnosti. Sociálne
zabezpečenie vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra riadi,
kontroluje a prostredníctvom svojich orgánov vykonáva Federálne ministerstvo vnútra.
(3)
Sociálne zabezpečenie príslušníkov zborov nápravnej výchovy riadia, kontrolujú a
prostredníctvom svojich orgánov vykonávajú vo svojej pôsobnosti ministerstvá spravodlivosti
republík.
(4)
O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o
a)
vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,
b)
príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho
ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva,
c)
príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti
republiky.
(5)
Orgány uvedené v odsekoch 1 až 4 rozhodujú o dávkach dôchodkového zabezpečenia a
vyplácajú ich v prípadoch ustanovených vykonávacími predpismi aj vtedy, ak
a)
ide o dôchodok občana, ktorý bol vojakom z povolania a nesplnil podmienky nároku
na dôchodok podľa tejto časti,
b)
ide o dôchodok manželky vojaka z povolania alebo občana uvedeného v ustanovení písmena
a),
c)
ide o vdovský, vdovecký alebo sirotský dôchodok pozostalého po vojakovi z povolania
alebo po občanovi uvedenom v ustanovení písmena a).
(6)
orgány uvedené v odseku 4 poskytujú požívateľom dôchodkov a ich rodinným príslušníkom,
ktorí nie sú dôchodkovo zabezpečení, aj peňažné dávky sociálnej starostlivosti, a
to
a)
občanom ťažko postihnutým na zdraví a starým občanom,
b)
občanom, ktorí potrebujú osobitnú pomoc,
c)
príspevok na rekreáciu detí dôchodcu.
(7)
Federálne ministerstvo obrany môže zriaďovať ústavy sociálnej starostlivosti a poskytovať
aj ďalšie služby a dávky sociálnej starostlivosti pre
a)
požívateľov dôchodkov vyplácaných Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia a ich
rodinných príslušníkov,
b)
účastníkov odboja a ich manželky (manželov).
§ 143
Žiadosť o dávku
(1)
Vojak z povolania Česko-slovenskej armády podáva žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia
na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia; to platí aj vtedy, keď žiadosť o dávku
dôchodkového zabezpečenia podáva občan, ktorý bol vojakom z povolania Česko-slovenskej
armády, a iný oprávnený, ak rozhodnúť o tejto dávke je príslušný Vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia.
(2)
Príslušník Zboru národnej bezpečnosti a vojak z povolania v pôsobnosti Federálneho
ministerstva vnútra podáva žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia v útvare, v ktorom
vykonáva službu; pozostalý po príslušníkovi Zboru národnej bezpečnosti alebo po vojakovi
z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra podáva žiadosť o túto dávku
v útvare, v ktorom zomretý vykonával naposledy službu. Ostatní oprávnení podávajú
žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia na príslušnom ministerstve.
(3)
Príslušník Zboru nápravnej výchovy podáva žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia
v útvare, v ktorom vykonáva službu; to tiež platí, ak žiadosť o túto dávku podáva
pozostalý po príslušníkovi Zboru nápravnej výchovy. Ostatní oprávnení podávajú žiadosť
o dávku dôchodkového zabezpečenia na správe Zboru nápravnej výchovy príslušného ministerstva
spravodlivosti republiky.
(4)
Žiadosť o peňažnú dávku sociálnej starostlivosti podáva oprávnený u platiteľa dôchodku.
§ 144
Posudzovanie zdravotného stavu
(1)
Posudky o tom, či zdravotný stav vojaka z povolania alebo iného oprávneného odôvodňuje
poskytnutie dávky alebo služby sociálnej starostlivosti, podávajú príslušné šátne
orgány.
(2)
Ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky môžu po
prerokovaní s ministrom práce a sociálnych vecí Československej socialistickej republiky
zriadiť vo svojej pôsobnosti posudkové komisie sociálneho zabezpečenia na posudzovanie
zdravotného stavu oprávnených v prípadoch, keď toto posúdenie vyžaduje osobitné odborné
znalosti. Ak táto komisia podáva posudok v odvolacom konaní, prerokuje ho v inom zložení,
než v ktorom pôvodne rokovala.
(3)
Schopnosť vojakov z povolania vykonávať službu posudzujú lekárske komisie v pôsobnosti
Federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného
prostredia a spravodlivosti republík; na účely konania o invalidnom a čiastočnom invalidnom
dôchodku a o dôchodkoch pozostalých po vojakovi z povolania rozhodujú tieto komisie
o tom, či úraz alebo ochorenie vznikli pri výkone služby alebo v priamej súvislosti
s ním.
§ 145
Odvolacie konanie
(1)
Proti rozhodnutiu o dávke možno podať písomné odvolanie do 15 dní u orgánu, ktorý
ho vydal; odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o odstránení tvrdosti a proti
rozhodnutiu o povolení výnimky podľa § 137.
(2)
Orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám naplno vyhovieť; ak
tak neurobí, je povinný najneskôr do 30 dní od podania odvolania predložiť ho orgánu
príslušnému rozhodnúť o odvolaní.
(3)
Odvolacím orgánom je služobný orgán najbližšie nadriadený služobnému orgánu, ktorý
rozhodnutie vydal.
(4)
Odvolací orgán je povinný o odvolaní rozhodnúť bez zbytočného odkladu, najneskôr
však do 60 dní odo dňa podania odvolania; pokiaľ nemožno v tejto lehote o odvolaní
rozhodnúť, musia sa oprávnenému písomne oznámiť dôvody a čas, v priebehu ktorého sa
o odvolaní rozhodne.
(5)
Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.
(6)
Pre konanie v sociálnom zabezpečení v ozbrojených silách neplatia ustanovenia § 122 ods. 1 až 3 a 5 a § 126.
ŠIESTA ČASŤ
SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE SAMOSTATNE ZÁROBKOVO ČINNÝCH OSÔB
§ 145a
Pre nemocenské a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb platia
ostatné ustanovenia tohto zákona a predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov,
pokiaľ sa v tomto zákone alebo vo vykonávacom predpise neustanovuje inak.
SIEDMA ČASŤ
ZABEZPEČENIE OBČANOV VYKONÁVAJÚCICH SLUŽBU V OZBROJENÝCH SILÁCH ALEBO CIVILNÚ SLUŽBU
A ČLENOV ICH RODÍN ŠTÁTNYMI DÁVKAMI
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 145d
Zo zabezpečenia občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu
a členov ich rodín sa poskytujú tieto štátne dávky:
a)
zaopatrovací príspevok,
b)
príspevok na úhradu za užívanie bytu,
c)
náhrada zárobku pri službe v ozbrojených silách.
DRUHÁ HLAVA
ZAOPATROVACÍ PRÍSPEVOK
§ 145e
(1)
Zaopatrovací príspevok patrí, ak občan vykonáva základnú (náhradnú) službu v ozbrojených
silách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo civilnú službu20) namiesto tejto služby (ďalej len „vojak“),
a)
dieťaťu vojaka uvedenému v § 71 ods. 2; dieťaťu, ktoré je zverené do pestúnskej starostlivosti,
však nepatrí zaopatrovací príspevok z dôvodu rodinného vzťahu k rodičom,
b)
manželke vojaka, ktorá sa stará o dieťa vo veku do troch rokov alebo je invalidná
alebo z iného vážneho dôvodu nie je zárobkovo činná,
c)
rozvedenej manželke vojaka, ktorá sa stará o jeho dieťa vo veku do troch rokov,
d)
družke vojaka, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti v čase jeho nástupu základnej
(náhradnej) služby alebo civilnej služby aspoň tri mesiace a naďalej v nej zotrváva
a stará sa o jeho dieťa vo veku do troch rokov,
e)
matke dieťaťa vojaka, ktorá nie je vydatá a stará sa o jeho dieťa vo veku do troch
rokov,
f)
plnoletej príbuznej vojaka alebo manželky vojaka, ktorá sa stará o jeho dieťa vo
veku do troch rokov, ktorého matka zomrela alebo sa nemôže z vážnych zdravotných dôvodov
o dieťa starať alebo dieťa opustila, ak nepoberá zaopatrovací príspevok manželka vojaka,
g)
občanovi, ktorému bolo dieťa vojaka vo veku do troch rokov zverené rozhodnutím príslušného
orgánu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak nepoberá zaopatrovací
príspevok z dôvodu starostlivosti o toto dieťa manželka vojaka,
h)
občanovi, ktorému súd priznal voči vojakovi výživné alebo príspevok na výživu, a
i)
manželovi ženy, ktorá nastúpila základnú (náhradnú) službu, ak je invalidný a odkázaný
výživou na manželku.
(2)
Zaopatrovací príspevok patrí oprávneným uvedeným v odseku 1 aj vtedy, keď nemá občan
nárok na zabezpečenie pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených
silách a pri výkone civilnej služby vykonávanej namiesto vojenského cvičenia.
§ 145f
(1)
Zaopatrovací príspevok je mesačne
a)
500 Sk, ak ide o dieťa,
b)
750 Sk, ak ide o ostatných oprávnených; ak sa však v týchto prípadoch priznalo výživné
(príspevok na výživu) voči vojakovi, patrí zaopatrovací príspevok vo výške výživného
(príspevku na výživu) voči vojakovi, patrí zaopatrovací príspevok vo výške výživného
(príspevku na výživu), najviac však v sume 750 Sk mesačne.
(2)
Ak oprávnený spĺňa podmienky pre poskytovanie zaopatrovacieho príspevku z rôznych
dôvodov, patrí len jeden zaopatrovací príspevok, a to vyšší.
§ 145g
(1)
Zaopatrovací príspevok dieťaťa sa vypláca tomu, kto má dieťa v priamom zaopatrení;
zaopatrovací príspevok dieťaťa, ktoré je v zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť
o deti alebo mládež s celoročným alebo týždenným pobytom z iných dôvodov než z dôvodov
liečenia, prípadne z dôvodu plnenia povinnej školskej dochádzky alebo prípravy na
budúce povolanie, sa vypláca tomuto ústavu.
(2)
Zaopatrovací príspevok občanov uvedených v § 145e ods. 1 písm. b) a h), ktorí sa nestarajú o dieťa, sa kráti o polovicu sumy, o ktorú úhrn zaopatrovacieho
príspevku a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti dosiahnutých za obdobie
nepresahujúce šesť kalendárnych mesiacov, prevyšuje 2 000 Sk mesačne. Pre krátenie
zaopatrovacieho príspevku platia obdobne ustanovenia o krátení vdovského dôchodku
pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti.
(3)
Manželka vojaka, ktorá poberá hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie,21) príspevok pred umiestnením do zamestnania alebo príspevok po dobu prípravy na pracovné
uplatnenie,22) sa považuje na účely zaopatrovacieho príspevku za zárobkovo činnú, pokiaľ taký príspevok
prevyšuje zaopatrovací príspevok.
(4)
Za vážny dôvod, pre ktorý manželka vojaka nemože byť zárobkovo činná, sa považuje
najmä sústavná príprava na budúce povolanie a starostlivosť o dieťa predškolského
veku staršie ako tri roky, pokiaľ ju nemožno zabezpečiť inak.
(5)
Starostlivosť o dieťa vo veku do troch rokov sa kladie na roveň starostlivosť o nezaopatrené
dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo
mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú, ak nie je umiestnené v zariadení s celoročným
alebo týždenným pobytom pre také deti.
TRETIA HLAVA
PRÍSPEVOK NA ÚHRADU ZA UŽÍVANIE BYTU
§ 145h
(1)
Vojakovi patrí príspevok na úhradu za užívanie bytu. Tento príspevok patrí aj vtedy,
keď nemá občan nárok na zabezpečenie pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby
v ozbrojených silách a pri civilnej službe vykonávanej namiesto vojenského cvičenia.
(2)
Príspevok na úhradu za užívanie bytu sa poskytuje na plnú úhradu za užívanie bytu,
najviac však v sume 400 Sk mesačne. Príspevok nepatrí, pokiaľ za prenájom bytu po
dobu služby má vojak (občan) príjem.
(3)
Do sumy úhrady za užívanie bytu sa započítava aj úhrada za služby spojené s užívaním
bytu. Pokiaľ táto úhrada nie je zahrnutá v úhrade za užívanie bytu alebo je v nej
zahrnutá v úhrade za užívanie bytu alebo je v nej zahrnutá len sčasti, predpokladá
sa, že úhrada za služby spojené s užívaním bytu je 100 Sk mesačne, pokiaľ skutočné
náklady na tieto služby nie sú nižšie.
(4)
Za byt sa považuje aj obytná miestnosť v zariadení určenom na trvalé bývanie pridelená
príslušným orgánom alebo organizáciou.
(5)
Pokiaľ organizácia, v ktorej sa vykonáva civilná služba, uhrádza občanovi, ktorý
po dobu výkonu civilnej služby býva vo svojom byte, náklady vynaložené na jeho ubytovanie,23) príspevok na úhradu za užívanie bytu nepatrí.
ŠTVRTÁ HLAVA
NÁHRADA ZÁROBKU PRI SLUŽBE V OZBROJENÝCH SILÁCH A PRI CIVILNEJ SLUŽBE
§ 145i
(1)
Náhrada zárobku patrí samostatne zárobkovo činným osobám pri vojenskom cvičení a
ďalších druhoch služby v ozbrojených silách a pri civilnej službe vykonávanej namiesto
vojenského cvičenia.
(2)
Náhrada zárobku je za každý kalendárny deň vojenského cvičenia (inej služby)
a)
50 % priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu,24) ak samostatne zárobkovo činná osoba nevyživuje žiadnu osobu,
b)
65 % priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu, ak samostatne zárobkovo činná
osoba vyživuje jednu osobu,
c)
90 % priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu, ak samostatne zárobkovo činná
osoba vyživuje dve osoby, a
d)
95 % priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu, ak samostatne zárobkovo činná
osoba vyživuje tri a viac osôb.
(3)
Vyživovanými osobami sa rozumejú osoby, ktoré sa uznávajú za vyživované pri poskytovaní
náhrady mzdy pri vojenskom cvičení pracovníkom v pracovnom pomere.25)
(4)
Náhradu zárobku poskytuje príslušný orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý vykonáva
sociálne zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb.
PIATA HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 145j
(1)
Zaopatrovací príspevok a príspevok na úhradu za užívanie bytu patrí od prvého dňa
služby; ak sa splnia podmienky pre nárok na tento príspevok až po nástupe služby,
vzniká nárok dňom splnenia podmienok. Ak však má vojak nárok na náhradu mzdy (príjmu)
za čas po nástupe služby, patrí príspevok až odo dňa nasledujúceho po poslednom dni,
za ktorý ešte patrila táto náhrada.
(2)
Nárok na zaopatrovací príspevok a príspevok na úhradu za užívanie bytu zaniká dňom,
ktorým pominula niektorá z podmienok trvania nároku. Ak však niektorá z podmienok
trvania nároku pominie až po 22. dni v mesiaci, zaniká nárok na zaopatrovací príspevok
až posledným dňom tohto kalendárneho mesiaca; ak však služba trvá aspoň po časť mesiaca,
patrí zaopatrovací príspevok po celý kalendárny mesiac.
(3)
Ak zaopatrovací príspevok alebo príspevok na úhradu za užívanie bytu patrí len po
časť mesiaca, vypláca sa za každý deň služby tridsatina mesačnej sumy zaopatrovacieho
príspevku alebo príspevku na úhradu za užívanie bytu.
(4)
Ďalšími druhmi služby v ozbrojených silách sa na účely sociálneho zabezpečenia rozumejú
a)
ďalšia služba (§ 37 branného zákona), pokiaľ občan nie je hmotne zabezpečený ako vojak z povolania,
b)
mimoriadna služba (§ 46 ods. 1 branného zákona),
c)
zvláštna služba (§ 46 ods. 2 branného zákona), s výnimkou zvláštnej služby príslušníkov policajných zborov (Zboru národnej bezpečnosti),
d)
osobné úkony pre potrebu ozbrojených síl (§ 45 branného zákona).
(5)
Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, platia pre dávky zo zabezpečenia občanov
vykonajúcich službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu a členov ich rodín obdobne
spoločné ustanovenia o dávkach sociálnej starostlivosti (§ 94 a nasl.).
ÔSMA ČASŤ
ZVÝŠENIE VYPLÁCANÝCH DÔCHODKOV
PRVÁ HLAVA
ZVÝŠENIE DÔCHODKOV PRIZNANÝCH PRED 1. OKTÓBROM 1988
§ 146
Zvýšenie starobných a invalidných dôchodkov a dôchodkov za výsluhu rokov
(1)
Starobné a invalidné dôchodky a dôchodky za výsluhu rokov sa zvyšujú takto:
rok priznania výška zvýšenia
dôchodku dôchodku mesačne Sk
do 31.decembra 1975 140
1976 130
1977 120
1978 110
1979 100
1980 90
1981 80
1982 70
1983 60
1984 50
1985 až 30. septembra 1988 40.
(2)
Rokom priznania dôchodku sa rozumie rok, do ktorého spadá deň, od ktorého sa dôchodok
priznal, pokiaľ nárok naň trval nepretržite až do dňa, od ktorého zvýšenie dôchodku
patrí.
(3)
Starobné a invalidné dôchodky priznané zo zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie
sa okrem zvýšenia podľa odseku 1 ďalej zvyšujú o 80 Sk mesačne, ak ide o dôchodok
priznaný z I. pracovnej kategórie, a o 40 Sk mesačne, ak ide o dôchodok priznaný z
II. pracovnej kategórie. Ako dôchodky zo zamestnania I. pracovnej kategórie sa zvyšujú
aj invalidné dôchodky občanov, ktorí vykonávali službu v ozbrojených silách, ak sa
taký občan stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone
tejto služby alebo v priamej súvislosti s ním.
(4)
Ako dôchodok priznaný zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa zvyšuje aj starobný
alebo invalidný dôchodok priznaný z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania,
pokiaľ vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu zaradenú do I. (II.) kategórie
funkcií alebo sa stal plne invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých
pri výkone takej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Ako dôchodok priznaný zo
zamestnania II. pracovnej kategórie sa zvyšuje aj dôchodok priznaný zo sociálneho
zabezpečenia vojakov z povolania podľa predpisov platných pred 1. januárom 1965, pokiaľ
sa tento dôchodok stal podľa predpisov platných po 31. decembri 1964 starobným alebo
invalidným dôchodkom a platila preň najvyššia výmera dôchodku určená pevnou sumou
pre dôchodok priznaný zo služby zaradenej do II. kategórie funkcií.
§ 147
Zvýšenie čiastočných invalidných dôchodkov
Čiastočné invalidné dôchodky sa zvyšujú o polovicu sumy, ktorá by patrila ako zvýšenie
k invalidnému dôchodku priznanému v tom istom roku ako čiastočný invalidný dôchodok.
§ 148
Zvýšenie vdovských a sirotských dôchodkov
(1)
Vdovské dôchodky sa zvyšujú o 60 % sumy, ktorá by patrila ako zvýšenie k dôchodku,
z ktorého sa vdovský dôchodok vymeral.
(2)
Sirotské dôchodky jednostranne osirelých detí sa zvyšujú o 30 % a sirotské dôchodky
obojstranne osirelých detí o 50 % sumy, ktorá by patrila ako zvýšenie k dôchodku,
z ktorého sa sirotský dôchodok vymeral.
(3)
pokiaľ sirotské dôchodky po zvýšení podľa odseku 2 nedosahujú najnižšie výmery uvedené
v § 50 ods. 2 zvýšia sa na tieto najnižšie výmery.
§ 149
Zvýšenie osobných dôchodkov
Osobné dôchodky sa zvyšujú o sumu, ktorá by patrila k dôchodku(dôchodkom), ktorý osobný
dôchodok nahrádza.
Zvýšenie dôchodkov účastníkov odboja
§ 150
(1)
Starobné a invalidné dôchodky účastníkov odboja sa okrem zvýšenia podľa § 146 ods. 1 ďalej zvyšujú o 120 Sk mesačne, ak ide o dôchodok účastníka odboja I. skupiny, o
80 Sk mesačne, ak ide o dôchodok účastníka odboja II. skupiny, a o 30 Sk mesačne,
ak ide o dôchodok účastníka odboja III. a IV. skupiny.
(2)
Ak sú splnené podmienky zvýšenia starobného a invalidného dôchodku tak podľa odseku
1, ako aj podľa § 146 ods. 3 a 4, patrí len jedno zvýšenie, a to vyššie.
§ 151
Čiastočné invalidné dôchodky účastníkov odboja a vdovské a sirotské dôchodky vdov
a sirôt po účastníkovi odboja sa okrem zvýšenia podľa § 147 a 148 ďalej zvyšujú, a to príslušným pomerom zo súm uvedených v § 150 ods. 1. Ustanovenie § 150 ods. 2 platí tu obdobne.
§ 152
Ak dôchodky účastníkov odboja a vdov alebo sirôt po účastníkovi odboja nedosahujú
spolu so všetkými zvýšeniami podľa § 146 až 151 a podľa prv platných predpisov17) sumy uvedené v § 64 ods. 2 a 3, § 65 ods. 2, 3, 5 a 6 a § 66, zvyšujú sa na tieto sumy.
Spoločné ustanovenie o zvýšení dôchodkov
§ 153
(1)
Dôchodky priznané pred 1. októbrom 1988 sa zvyšujú od splátky dôchodku splatnej po
30. septembri 1988.
(2)
Pri súbehu nárokov na výplatu viacerých dôchodkov patrí zvýšenie iba k jednému dôchodku,
a to najvyššie zvýšenie. Zvýšenie k dôchodku upravenému pre súhrn nárokov na výplatu
dôchodkov patrí v plnej výške; doterajšia úprava nárokov na výplatu dôchodkov pri
ich súbehu zostáva pritom i po pripočítaní tohto zvýšenia naďalej zachovaná.
(3)
Ak však ide o zvýšenie dôchodku vyplácaného v súbehu s vdovským dôchodkom po účastníkovi
odboja upraveným podľa § 152, znižuje sa úhrn zvýšenia o sumu, o ktorú bol takto upravený vdovský dôchodok, prípadne
znížený o sumy zvýšenia podľa prv platných predpisov,17) pokiaľ boli v najnižšej výmere ustanovenej prv platnými predpismi zahrnuté.
§ 154
(1)
Zvýšenie patriace podľa tohto zákona a zvýšenie dôchodkov podľa prv platných predpisov17) sa zlučujú s dôchodkom, ku ktorému patria, a tvoria s ním naďalej jeden celok; zlúčením
s dôchodkom nároky na tieto zvýšenia zanikajú.
(2)
Pri súbehu nárokov na výplatu viacerých dôchodkov sa zvýšenie podľa tohto zákona
a podľa zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 76/1979 Zb. o zvýšení dôchodkov a zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia
č. 7/1982 Zb. o zvýšení dôchodkov a niektorých zmenách zákona o sociálnom zabezpečení zlučujú so
starobným, invalidným dôchodkom alebo dôchodkom za výsluhu rokov, a ak ide o súbeh
nárokov na vdovský a sirotský dôchodok, s vdovským dôchodkom. Zvýšenie podľa zákona
č. 108/1984 Zb. o zvýšení niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení
sa vždy zlučuje s tým dôchodkom, ku ktorému patrí. Zvýšenie podľa zákonného opatrenia
Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb. sa však zlučuje s vdovským, prípadne sirotským dôchodkom, ak ide o súbeh týchto dôchodkov
s invalidným alebo čiastočným invalidným dôchodkom, ktoré boli prepočítané podľa čl.
III ods. 2 zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb.
§ 155
Zvýšenie patriace podľa tohto zákona a zvýšenie patriace podľa prv platných predpisov17) patrí, ak keď dôchodok spolu s takým zvýšením presiahne najvyššiu výmeru dôchodku
alebo úhrnu dôchodkov ustanovenú predpismi platnými pred 1. októbrom 1988.
§ 156
Dôchodky vyplácané do cudziny sa zvyšujú podľa predchádzajúcich ustanovení. K čiastočným
dôchodkom priznaným podľa medzinárodnej zmluvy patrí zvýšenie v plnej výške, a to
aj v prípade ich výplaty do cudziny. Ak podľa medzinárodnej zmluvy patrí dôchodcovi
pri jeho trvalom pobyte na území Československej socialistickej republiky dôchodok
len podľa československých predpisov, zvýši sa dôchodok podľa roka jeho priznania
v zmluvnom štáte, z ktorého dôchodca presídlil do Československej socialistickej republiky.
§ 157
Ak ide o dôchodky upravené ako jediný zdroj príjmu, patrí zvýšenie podľa ustanovení
§ 146 až 156 k sume dôchodku pred jeho úpravou.
§ 158
Zvýšenie podľa § 146 ods. 3 a § 150 ods. 1 sa poskytnú na žiadosť; na žiadosť sa zvýšia i čiastočné invalidné, vdovské a sirotské
dôchodky, a ak ide o ich zvýšenie zo súm zvýšenia podľa § 146 ods. 3 a § 150 ods. 1. Ostatné zvýšenia sa poskytnú bez žiadosti. Zvýšenia dôchodkov vyplácaných orgánmi
uvedenými v § 142 sa poskytnú vždy bez žiadosti.
DRUHÁ HLAVA
ZVÝŠENIE DÔCHODKOV PRIZNANÝCH PO 30. SEPTEMBRI 1988 PODĽA PREDPISOV PLATNÝCH PRED
1. OKTÓBROM 1988
§ 159
Dôchodky priznané po 30. septembri 1988 podľa predpisov platných pred 1. októbrom
1988 sa zvyšujú podľa § 146 až 158; za deň priznania dôchodku sa pritom na účely zvýšenia považuje 30. september 1988.
DEVIATA ČASŤ
DÔCHODKOVÉ PRIPOISTENIE
§ 160
(1)
Organizácia môže v prospech svojich zamestnancov dojednať v poisťovni zmluvu o dôchodkovom
pripoistení (ďalej len „pripoistenie“).
(2)
Poistné na pripoistenie uhrádza organizácia alebo v dohodnutom pomere organizácia
a zamestnanci. Poistné uhrádzané z prostriedkov organizácie nesmie tvoriť súčasť nákladov
činnosti organizácie.
(3)
Vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky môžu nariadením ustanoviť podmienky,
za ktorých sa vykonáva pripoistenie.
DESIATA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
PRECHODNÉ USTANOVENIA
Základné ustanovenia
§ 161
(1)
O nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 1. októbrom 1988 a o ktorých sa do tohto
dňa právoplatne nerozhodlo, sa rozhodne podľa prv platných predpisov s odchýlkami
ďalej ustanovenými.
(2)
Dávky priznané podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 sa považujú za dávky
podľa predpisov platných po 30. septembri 1988, a to vo výške, v akej patrili k 30.
septembru 1988 po zvýšení podľa šiestej časti, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.
§ 162
(1)
Podľa tohto zákona sa posudzujú od 1. októbra 1988 aj nároky na dávky, ktorých podmienky
ustanovené týmto zákonom sa splnili pred týmto dňom a nezakladali nárok na dávky podľa
prv platných predpisov, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.
(2)
Občanom, ktorí pred 1. októbrom 1988 splnili podmienky nároku na dôchodok ustanovené
prv platnými predpismi okrem podmienky trvania zamestnania,18) vznikne nárok na dôchodok po 30. septembri 1988, len ak chýbajúcu podmienku splní
po tomto dni, a to za podmienok ustanovených prvšími predpismi a vo výške podľa tohto
zákona; ak tento občan po 30. septembri 1988 splní vekovú podmienku vzniku nároku
na pomerný starobný dôchodok a bol zamestnaný najmenej 25 rokov, vymeria sa mu tento
dôchodok, ako by šlo o vznik nároku na starobný dôchodok. Ustanovenie predchádzajúcej
vety však neplatí, ak pracujúci získal potrebnú dobu zamestnania pre nárok na starobný
dôchodok z I. pracovnej kategórie; za deň vzniku nároku sa v tomto prípade považuje
1. október 1988.
§ 162a
(1)
Výška dôchodkov po zápočte doby zamestnania podľa § 8a priznaných pred účinnosťou tohto zákona sa určí podľa predpisov, podľa ktorých bol
dôchodok priznaný.
(2)
Výška dôchodkov vrátane vdovských a sirotských dôchodkov priznaných pred účinnosťou
tohto zákona sa upraví po preukázaní skutočností podľa odseku 3, a to najskôr od splátky
dôchodku splatnej po účinnosti tohto zákona.
(3)
Skutočnosti potrebné na započítanie doby zamestnania podľa § 8a sa preukazujú osvedčením orgánu určeného všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstva
obrany Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
§ 162b
(1)
V konaniach o priznanie čiastočného invalidného dôchodku, ktoré neboli právoplatne
skončené do účinnosti tohto zákona, sa podmienky na jeho priznanie posudzujú podľa
§ 37 ods. 1.
(2)
V konaniach o invalidite alebo čiastočnej invalidite, ktoré neboli právoplatne skončené
do účinnosti tohto zákona, sa podmienky na uznanie invalidity alebo čiastočnej invalidity
posudzujú podľa § 29 ods. 2 alebo § 37 ods. 2.
§ 162c
(1)
V konaniach o priznanie čiastočného invalidného dôchodku, ktoré neboli právoplatne
skončené do 31. decembra 1994, sa posudzuje podmienka podstatného poklesu zárobku
podľa tohto zákona.
(2)
Porovnateľným zárobkom pri posudzovaní podstatného poklesu zárobku v čase od 1. januára
1995 do 31. decembra 1995 je priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava čiastočný
invalidný dôchodok, neobmedzený podľa § 12 ods. 6 po úprave o prepočítavací koeficient. Úprava zárobkov o prepočítavací koeficient
spočíva v ich zvýšení o 2 % za každý rok výplaty čiastočného invalidného dôchodku
a v prípade, že bezprostredne pred priznaním tohto dôchodku občan poberal invalidný
dôchodok, aj za dobu výplaty tohto invalidného dôchodku, ak bol čiastočný invalidný
dôchodok vymeraný z rovnakého priemerného mesačného zárobku ako invalidný dôchodok;
za predposledný rok výplaty týchto dôchodkov sa zárobky zvyšujú o 10 % a za posledný
rok o 20 %.
(3)
Ak bol čiastočný invalidný dôchodok odňatý v čase od 1. septembra 1994 do 31. decembra
1994 pre nesplnenie podmienky podstatného poklesu zárobku, na žiadosť občana sa znovu
rozhodne o nároku na čiastočný invalidný dôchodok, pričom podmienka podstatného poklesu
zárobku sa skúma podľa odseku 2; čiastočný invalidný dôchodok sa prizná odo dňa zastavenia
jeho výplaty.
§ 163
Výška starobného dôchodku, invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, na ktorý
vznikne nárok v čase od 1. októbra 1988 do 31. decembra 1990 nesmie byť nižšia ako
jeho výška ustanovená podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988, a to ani ak
sa výška uvedených dôchodkov zisťuje pre vymeranie čiastočného invalidného, vdovského
alebo sirotského dôchodku; ak vznikol nárok na uvedené dôchodky po 31. decembri 1990,
vymeria sa dôchodok vo výške podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 iba na
žiadosť. K dôchodku však nepatrí zvýšenie podľa šiestej časti tohto zákona. Ustanovenia
§ 12 ods. 1 až 5 a 7 však platia aj v prípade, že sa uvedené dôchodky vymeriavajú podľa predpisov prv
platných.
Starobný dôchodok
§ 164
(1)
Výška starobného dôchodku občanov, ktorí splnili podmienky nároku na tento dôchodok
pred 1. októbrom 1988, sú po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaní
k 30. septembru 1988 a nepoberali starobný dôchodok ani jeho časť, sa určí podľa predpisov
platných po 30. septembri 1988. Táto výška však nesmie byť nižšia ako výška určená
podľa prv platných predpisov.
(2)
K starobnému dôchodku vymeranému podľa odseku 1 prvej vety nepatrí zvýšenie podľa
šiestej časti a ani podľa prv platných predpisov.17)
§ 165
(1)
Zvýšenie starobného dôchodku priznaného podľa predpisov platných pred 1. októbrom
1988 za dobu ďalšieho zamestnania vykonávaného po 30. septembri 1988 patrí až do najvyšších
výmer ustanovených týmto zákonom.
(2)
Najvyššie výmery úhrnu dôchodkov pri súbehu ustanovené týmto zákonom tiež platia,
ak jedným z dôvodov je starobný dôchodok vymeraný podľa § 164 ods. 1.
§ 166
Invalidné, čiastočné invalidné, vdovské a sirotské dôchodky
(1)
Ak sa požívateľ invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku priznaného pred 1.
októbrom 1988 stal čiastočne invalidným (invalidným), vymeria sa čiastočný invalidný
(invalidný) dôchodok podľa predpisov platných po 30. septembri 1988. Čiastočný invalidný
dôchodok nesmie byť nižší ako polovica doterajšieho invalidného dôchodku; invalidný
dôchodok nesmie byť nižší ako doterajší čiastočný invalidný dôchodok.
(2)
Čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 ods. 3 sa prizná najskôr od 1. októbra 1988.
(3)
Ak zanikol nárok na invalidný, čiastočný invalidný alebo vdovský dôchodok, ktorý
vznikol pred 1. októbrom 1988, a po 30.septembri 1988 do dvoch rokov po zániku tohto
nároku vznikol znova nárok na taký dôchodok, nesmie byť novopriznaný dôchodok nižší
ako predošlý dôchodok patriaci ku dňu zániku nároku včítane zvýšení, ktoré by k nemu
patrili, keby nárok naň trval k 1. októbru 1988. Ustanovenie predchádzajúcej vety
obdobne platí pre sirotský dôchodok; nie je pritom rozhodujúce, kedy naň znova vznikol
nárok.
§ 167
Krátenie vdovského dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov
Vdovský dôchodok a dôchodok za výsluhu rokov preddavkovo krátené k 1. októbru 1988
pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti sa krátia podľa prv platných predpisov
až do konca zúčtovacieho obdobia ustanoveného podľa týchto predpisov a potom podľa
§ 44 a 48; vyplatené preddavky sa však už nezúčtovávajú. Zvýšenie k týmto dôchodkom podľa šiestej
časti patrí k vyplácanému preddavku v plnej výške až do konca zúčtovacieho obdobia.
§ 168
Dôchodok manželky
Ak je dôchodok manželky k 1. októbru 1988 menší ako 200 Sk mesačne, upraví sa na túto
sumu od splátky dôchodku splatnej po 30. septembri 1988; ak je väčší ako 200 Sk mesačne,
výška dôchodku sa nemení.
§ 169
Zmeny druhov dôchodkov
Od 1. októbra 1988 sa čiastočné dôchodky za výsluhu rokov považujú za čiastočné invalidné
dôchodky, vdovské dôchodky družky priznané podľa predpisov platných pred 1. júlom
1964 za vdovské dôchodky a dôchodky rodičov a súrodencov priznané podľa predpisov
platných pred 1. januárom 1957 za sociálne dôchodky.
§ 169a
Doby zamestnania v cudzine
Doby zamestnania a náhradné doby v cudzine pred 1. májom 1990 sa hodnotia podľa predpisov
platných pred týmto dňom; pritom sa nevyžaduje splnenie podmienky povolenia česko-slovenských
štátnych orgánov na pobyt v cudzine.
§ 170
Pracovné kategórie
Zaradenie zamestnania vykonávaného pred 1. októbrom 1988 do I. alebo II. pracovnej
kategórie sa určuje po 30. septembri 1988 podľa tohto zákona, ak je to pre občana
výhodnejšie a nevznikol mu nárok na dôchodok pred 1. októbrom 1988; pokiaľ však bolo
zaradenie zamestnania vykonávaného pred 1. októbrom 1988 výhodnejšie podľa predpisov
platných počas výkonu zamestnania, určuje sa do 30. septembra 1988 zaradenie podľa
týchto predpisov.
§ 170a
(1)
Ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie v obchodných spoločnostiach uvedených
v § 16 sa hodnotí aj doba zamestnania pred účinnosťou tohto zákona, najskôr od vzniku obchodnej
spoločnosti.
(2)
Občanovi, ktorý vykonával zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie v
obchodných spoločnostiach uvedených v § 16 a výkon takého zamestnania skončil pred účinnosťou tohto zákona, obchodná spoločnosť
na jeho žiadosť potvrdí dobu zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.
(3)
O nárokoch na dávky dôchodkového zabezpečenia, o ktorých sa právoplatne rozhodlo
do účinnosti tohto zákona a v ktorých hodnotenie zamestnania v I. (II.) pracovnej
kategórii má vplyv na nárok a výšku dôchodku, sa na žiadosť občana znovu rozhodne
podľa tohto zákona.
§ 171
Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť
Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, ktoré sa podľa predpisov, platných pred 1. októbrom
1988 priznalo v nižších sumách, než ktoré sú uvedené v § 70 ods. 1, alebo sa nepriznalo, pretože by dôchodok spolu s ním presiahol sumu 2000 Sk mesačne,
prípadne sa z tohto dôvodu priznalo v nižšej sume, sa na žiadosť prizná alebo zvýši
na sumy uvedené v § 70 ods. 1 od splátky dôchodku splatnej po 30. septembri 1988; najvyššie výmery ustanovené v
§ 70 ods. 2 a § 139 ods. 2 platia aj tu.
§ 172
Výchovné
(1)
Nárok na výchovné k čiastočnému invalidnému dôchodku zaniká od splátky dôchodku splatnej
po 30. septembri 1988.
(2)
Zvýšenie výchovného pre bezvládnosť priznané podľa predpisov platných pred 1. októbrom
1988 sa poskytuje v doterajšej výške; potom ho možno len znížiť alebo odobrať za podmienok
ustanovených predpismi platnými pred 1. októbrom 1988.
(3)
Príslušný orgán národného výboru najneskôr do 30. septembra 1988 posúdi, ktoré z
detí, ktoré bolo pred 1. októbrom 1988 uznané za invalidné a vyžadujúce stálu starostlivosť
podľa prv platných predpisov, spĺňa podmienky pre uznanie za dieťa dlhodobo ťažko
zdravotne postihnuté a vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť s nárokom na príplatok
k výchovnému vo výške 700 Sk mesačne.
§ 173
Zaopatrovací príspevok
(1)
Zaopatrovací príspevok dieťaťu sa zvýši na sumu 400 Sk mesačne bez žiadosti od 1.
októbra 1988.
(2)
Pokiaľ zaopatrovací príspevok podľa tohto zákona už nepatrí, bude sa poskytovať podľa
predpisov platných pred 1. októbrom 1988, ak patril k 30. septembru 1988.
DRUHÁ HLAVA
ÚPRAVA NÁROKOV Z I. A II. PRACOVNEJ KATEGÓRIE A Z I. A II. KATEGÓRIE FUNKCIÍ PO 31.
DECEMBRI 1995
§ 174
(1)
Občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 1996 zamestnanie I. pracovnej kategórie,
prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1995 nárok na starobný
dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:
a)
56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov
v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií.
b)
57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov
v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c)
58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v
zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie
funkcií, alebo
d)
59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov
v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
(2)
Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I.
pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru
1995; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v §
5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky
č. 117/1988 Zb.
§ 175
Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby
do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2019.
TRETIA HLAVA
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 176
Odstraňovanie tvrdosti
Tvrdosti, ktoré sa vyskytnú pri vykonávaní tohto zákona, môže odstrániť v rozsahu
svojej pôsobnosti minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, minister
obrany Slovenskej republiky, minister vnútra Slovenskej republiky a minister spravodlivosti
Slovenskej republiky.
§ 176a
Na príslušníkov Slovenskej informačnej služby sa tento zákon vzťahuje rovnako ako
na príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov. Sociálne zabezpečenie týchto príslušníkov
vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v súčinnosti so Slovenskou informačnou
službou.
§ 177
§ 178
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa
1.
čl. IV zákona č.161/1968 Zb. o osobitnom prídavku k dávkam, o zmenách v dôchodkovom
zabezpečení účastníkov odboja a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení;
2.
čl. 3 a 4 zákona č.71/1970 Zb. o úprave niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení;
3.
čl. I zákona č.106/1971 Zb. o zvýšení dôchodkov starodôchodcov a niektorých nízkych
dôchodkov v sociálnom zabezpečení;
4.
zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákonného opatrenia Predsedníctva
Federálneho zhromaždenia č. 76/1979 Zb., zákona č. 150/1979 Zb., zákonného opatrenia
Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona
č. 116/1983 Zb., zákona č. 56/1984 Zb., zákona č. 108/1984 Zb. a zákona č. 53/1987
Zb. s výnimkou § 84 ods. 2, § 85 až 87, § 90, 92, § 97 ods. 3 a § 101;
5.
zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č.76/1979 Zb. o zvýšení dôchodkov;
6.
zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č.7/1982 Zb. o zvýšení dôchodkov a o niektorých zmenách zákona o sociálnom zabezpečení;
7. zákon č.108/1984 Zb. o zvýšení niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách zákona o sociálnom zabezpečení.
§ 179
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbrom 1988 s výnimkou ustanovenia § 176 písm.
c), ktoré nadobúda účinnosť 1. júlom 1988.
Čl. VII
Prechodné ustanovenia
(1)
Nárok na vdovecký príspevok zaniká dňom 31. júla 1991.
(2)
O nárokoch na vdovecký príspevok, ktoré vznikli pred 1. augustom 1991 a o ktorých
sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, sa za dobu pred 1. augustom 1991 rozhodne
podľa predpisov platných pred týmto dňom.
(3)
Zaopatrovací príspevok sa zvýši na sumu 500 Kčs mesačne alebo 750 Kčs mesačne bez
žiadosti od 1. augusta 1991.
(4)
Do 31. decembra 1991 môžu o nárokoch zo sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania
Česko-slovenskej armády rozhodovať krajské vojenské správy príslušné podľa miesta
trvalého pobytu oprávnenej osoby.
Čl. II
Na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a vdovský
dôchodok, na účely nového vymerania invalidného dôchodku a čiastočného invalidného
dôchodku sa úrazy utrpené v období od 1. januára 1993 do účinnosti tohto zákona považujú
za podmienok uvedených v § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov za pracovné
úrazy.
Čl. III
(1)
V období od 1. januára 1993 do 16. marca 1993 sa hodnotia zamestnania podľa druhu
vykonávaných prác a služba vojakov z povolania podľa druhu vykonávaných funkcií v
I. a II. pracovnej kategórii a v I. a II. kategórii funkcií podľa predpisov platných
pred 1. júnom 1992 a spôsobom ustanoveným zákonom Národnej rady Slovenskej republiky
č. 59/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov.
(2)
V konaniach vo veciach dôchodkového zabezpečenia, ktoré neboli právoplatne skončené
do účinnosti tohto zákona a v ktorých hodnotenie zamestnania podľa odseku 1 môže mať
vplyv na rozhodnutie, sa postupuje podľa tohto zákona.
(3)
V prípadoch, ak boli konania vo veciach dôchodkového zabezpečenia právoplatne skončené
do účinnosti tohto zákona a v ktorých hodnotenie zamestnania podľa odseku 1 mohlo
mať vplyv na rozhodnutie, sa začína na žiadosť občana nové konanie, v ktorom sa postupuje
podľa tohto zákona.
Čl. IV
(1)
V konaniach vo veciach dôchodkového zabezpečenia, ktoré neboli právoplatne skončené
do účinnosti tohto zákona a v ktorých hodnotenie zamestnania a posudzovanie pracovného
úrazu môže mať vplyv na rozhodnutie, sa od 1. januára 1994 na hodnotenie zamestnania
vzťahuje čl. I tohto zákona a na posudzovanie pracovného úrazu čl. II tohto zákona.
(2)
V prípadoch, ak boli konania vo veciach dôchodkového zabezpečenia právoplatne skončené
do účinnosti tohto zákona a v ktorých hodnotenie zamestnania a posudzovanie pracovného
úrazu mohlo mať vplyv na rozhodnutie, sa začína na žiadosť občana nové konanie, v
ktorom sa od 1. januára 1994 na hodnotenie zamestnania vzťahuje čl. I tohto zákona
a na posudzovanie pracovného úrazu čl. II tohto zákona.
Čl. II
(1)
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav občana uznaného za invalidného pred 1. septembrom
1994 podľa § 29 ods. 2 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sa
od účinnosti tohto zákona posudzuje podľa predpisov platných pred 1. septembrom 1994.
(2)
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav občana uznaného za invalidného podľa § 29 ods.
2 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pred 1. septembrom 1994,
ktorý bol do účinnosti tohto zákona posúdený podľa § 162b ods. 3 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994
Z. z., sa od účinnosti tohto zákona na žiadosť občana opätovne posúdi podľa právnych
predpisov platných pred 1. septembrom 1994.
(3)
Podľa predpisov platných od účinnosti tohto zákona sa na žiadosť posúdia aj nároky
požívateľov dôchodkov a ich rodinných príslušníkov na podporu pri narodení dieťaťa
v prípade narodenia dieťaťa a na pohrebné v prípade úmrtia požívateľa dôchodku alebo
jeho rodinného príslušníka, ktoré nastali pred účinnosťou tohto zákona.
Husák v. r.
Indra v. r.
Štrougal v. r.
Indra v. r.
Štrougal v. r.
1)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského
poistenia a dôchodkového poistenia v znení neskorších predpisov.
1b)
Zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb., zákona č. 455/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z.
1c)
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
1d)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii. Zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1994
Z. z.
1e)
Zákon č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) v znení neskorších
predpisov.
1f)
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
1g)
Napríklad zákon č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach.
1h)
§ 2 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších
predpisov.
1ch)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 79/1992 Zb. o Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 61/1993 Z. z. o zriadení Železničnej polície Slovenskej republiky. Zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
1i)
§ 39 až 59 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
2)
Dekrét č. 53/1945 Zb. o odčinení krívd československým verejným zamestnancom.
Zákon č. 47/1946 Zb. o odstránení krívd a o niektorých ochranných opatreniach v odbore verejnoprávneho sociálneho poistenia.
Zákon č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie v znení zákona č. 88/1950 Zb. a zákona č. 101/1964 Zb.
Zákon č. 47/1946 Zb. o odstránení krívd a o niektorých ochranných opatreniach v odbore verejnoprávneho sociálneho poistenia.
Zákon č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie v znení zákona č. 88/1950 Zb. a zákona č. 101/1964 Zb.
3)
§3 vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 1/1957 Ú. l. (Ú.v.), ktorou
sa ustanovujú podrobnosti k prechodným ustanoveniam zákona o sociálnom zabezpečení.
4)
§ 4 zákona č. 98/1987 Zb.
5)
6)
Zákon č. 40/1961 Zb. o obrane Československej socialistickej republiky v znení neskorších predpisov.
7)
Zákon č. 73/1973 Zb. o brannej výchove v znení neskorších predpisov.
7a)
§ 2 nariadenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 53/1992 Zb. o minimálnej mzde v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 645/1992 Zb.
a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 248/1993 Z. z.
7b)
§ 12 až 18 zákona č. 1/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
7c)
§ 3 ods. 2 písm. e) a ods. 3 písm. a) zákona č. 463/1991 Zb. o životnom minime v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1993
Z. z.
7e)
Zákon č. 463/1991 Zb.
10)
Podľa § 1 ods. 1 č. 1 písm. f) zákona č. 255/1946 Zb. je účastníkom povstania, kto sa zúčastnil na povstaní v máji 1945, pričom za bojov
padol, bol ťažko ranený alebo utrpel ťažkú poruchu zdravia.
10a)
§ 4 a 5 zákona č. 463/1991 Zb. o životnom minime.
10b)
§ 12 a nasl. zákona č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 450/1992 Zb.).
11)
Zákon č. 117/1966 Zb. o niektorých dôsledkoch zanedbávania starostlivosti o deti v znení zákona č. 99/1972
Zb.
Zákon Českej národnej rady č. 459/1990 Zb. o zmenách v pôsobnosti orgánov Českej republiky v sociálnom zabezpečení.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia.
Zákon Českej národnej rady č. 459/1990 Zb. o zmenách v pôsobnosti orgánov Českej republiky v sociálnom zabezpečení.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia.
12)
Zákon č. 70/1958 Zb. o úlohách podnikov a národných výborov na úseku starostlivosti o pracovné sily v
znení Zákonníka práce č. 65/1965 Zb.
§ 5 vládneho nariadenia č. 92/1958 Zb., ktorým sa vykonáva zákon č. 70/1958 Zb. o úlohách podnikov a národných výborov na úseku starostlivosti o pracovné sily.
§ 85 až 87, 90 a 92 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení.
§ 132 až 134 a 139 vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení.
§ 5 vládneho nariadenia č. 92/1958 Zb., ktorým sa vykonáva zákon č. 70/1958 Zb. o úlohách podnikov a národných výborov na úseku starostlivosti o pracovné sily.
§ 85 až 87, 90 a 92 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení.
§ 132 až 134 a 139 vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení.
12a)
Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 111/1992 Zb. o úhrade nákladov za ubytovanie a základnú starostlivosť v domovoch - penziónoch
pre dôchodcov.
12b)
Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 105/1992 Zb. o sociálnej odkázanosti.
13)
§97 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb.
14)
§ 44 zákona č. 133/1970 Zb. o pôsobnosti federálnych ministerstiev.
15)
§ 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.
17)
Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 76/1979 Zb. o zvýšení dôchodkov.
Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb. o zvýšení dôchodkov a o niektorých zmenách zákona o sociálnom zabezpečení.
Zákon č. 108/1984 Zb. o zvýšení niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení.
Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb. o zvýšení dôchodkov a o niektorých zmenách zákona o sociálnom zabezpečení.
Zákon č. 108/1984 Zb. o zvýšení niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení.
18)
§ 13 ods. 1 a 3 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a obdobné ustanovenia
prv platných predpisov.
19)
20)
Zákon č. 73/1990 Zb. o civilnej službe.
21)
§ 12 a nasl. zákona č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti.
22)
§ 119 a 120 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988
Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení.
23)
§ 8 ods. 3 zákona č. 73/1990 Zb.
24)
25)
§ 27 ods. 2 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce.
26)
Zákon č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva.
Zákon č. 36/1965 Zb. o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva.
Zákon č. 36/1965 Zb. o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti v znení neskorších predpisov.
27)
§ 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti.
28)
Zákon č. 244/1991 Zb. o Federálnej bezpečnostnej informačnej službe a o používaní spravodajských prostriedkov.
Zákon č. 333/1991 Zb. o Federálnom policajnom zbore a Zbore hradnej polície.
Zákon Českej národnej rady č. 283/1991 Zb. o Polícii Českej republiky.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky.
Zákon č. 333/1991 Zb. o Federálnom policajnom zbore a Zbore hradnej polície.
Zákon Českej národnej rady č. 283/1991 Zb. o Polícii Českej republiky.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky.
29)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 79/1992 Zb. o Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.