195/1989 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.08.1990 do 31.01.1991
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.01.1990 - 14.05.1990 | |
| 3. | 15.05.1990 - 31.07.1990 | 162/1990 Zb. |
| 4. | 01.08.1990 - 31.01.1991 | 312/1990 Zb. |
| 5. | 01.02.1991 - 30.05.1991 | 3/1991 Zb., 1/1991 Zb. |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 195/1989 Zb. |
| Názov: | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o zabezpečení pracovníkov pri organizačných zmenách a občanov pred nástupom do zamestnania |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 19.12.1989 |
| Dátum vyhlásenia: | 30.12.1989 |
| Dátum účinnosti od: | 01.08.1990 |
| Dátum účinnosti do: | 31.01.1991 |
| Autor: | Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 65/1965 Zb. | Zákonník práce |
| 52/1989 Zb. | Zákonník práce (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení) |
| 74/1970 Zb. | Vyhláška federálneho Ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa upravuje uvoľňovanie, umiestňovanie a hmotné zabezpečenie pracovníkov v súvislosti s vykonávaním racionalizačných a organizačných opatrení |
| 162/1990 Zb. | Zákon o poľnohospodárskom družstevníctve |
| 312/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 195/1989 Zb. o zabezpečení pracovníkov pri organizačných zmenách a občanov pred nástupom do zamestnania v znení zákona č. 162/1990 Zb. |
| 1/1991 Zb. | Zákon o zamestnanosti |
| 3/1991 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce |
| 195/1991 Zb. | Zákon o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru |
195
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí
z 19. decembra 1989
o zabezpečení pracovníkov pri organizačných zmenách a občanov pred nástupom do zamestnania
Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí podľa § 26 ods. 3, § 123 ods. 1 písm. g) a § 142 ods. 3 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení zákona č. 188/1988 Zb. (úplné znenie č. 52/1989 Zb.) po dohode s Ústrednou radou odborov a Zväzom družstevných roľníkov ustanovuje:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Predmet a rozsah úpravy
§ 1
Táto vyhláška upravuje
a)
postup socialistických organizácií1) (ďalej len „organizácie“) v súvislosti s vykonávaním organizačných zmien alebo racionalizačných
opatrení (ďalej len „organizačné zmeny“), pri ktorých dochádza u pracovníkov k rozviazaniu
pracovného pomeru výpoveďou danou organizáciou z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce alebo dohodou z tých istých dôvodov (ďalej len „uvoľnenie“), alebo z tých istých
dôvodov u nich dochádza ku zmene doterajšej pracovnej činnosti vyžadujúcej zmenu druhu
práce dojednaného v pracovnej zmluve (ďalej len „zmena pracovnej činnosti“), a postup
pri ďalšom pracovnom uplatnení a hmotnom zabezpečení týchto pracovníkov,
b)
podmienky, postup a povinnosti organizácií pri zmenách kvalifikácie pracovníkov v
súvislosti s organizačnými zmenami (ďalej len „rekvalifikácia“),
c)
hmotné zabezpečenie občanov pred nástupom do zamestnania.
§ 2
Úprava postupu organizácií uvedená v druhej časti tejto vyhlášky sa vzťahuje aj na
ženy, u ktorých dochádza k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou danou organizáciou
alebo dohodou v dôsledku uplatnenia zákazu niektorých prác a pracovísk pre ženy2) alebo u ktorých z týchto dôvodov dochádza ku zmene pracovnej činnosti, pokiaľ nejde
o dočasné prevedenie na inú prácu tehotnej ženy alebo matky dieťaťa mladšieho ako
deväť mesiacov, keď jej prislúcha hmotné zabezpečenie podľa právnych predpisov o nemocenskom
zabezpečení.3)
§ 3
Úprava postupu organizácií uvedená v druhej časti tejto vyhlášky sa nevzťahuje na
b)
pracovníkov, u ktorých pri organizačných zmenách dochádza bez uvoľnenia alebo zmeny
pracovnej činnosti k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na inú
organizáciu.5)
§ 4
Úprava postupu organizácií uvedená v druhej a tretej časti tejto vyhlášky sa nevzťahuje
na
a)
uvoľňovanie a zmeny pracovnej činnosti u pracovníkov, ktorí vykonávajú v organizácii
práce vo vedľajšom pracovnom pomere alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru,
b)
príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov v činnej službe.
§ 5
Obdobne podľa tejto vyhlášky sa postupuje v organizáciách, v ktorých sa na pracovnoprávne
alebo iné obdobné pracovné vzťahy vzťahuje pôsobnosť Zákonníka práce podľa osobitných predpisov,6) pokiaľ táto vyhláška alebo tieto osobitné predpisy neustanovujú inak.
Výklad niektorých pojmov
§ 6
Pracovník, pracovný pomer a zamestnanie
Pri uplatňovaní tejto vyhlášky podľa § 5 sa na účely tejto vyhlášky rozumie
a)
pracovníkom aj občan v inom pracovnoprávnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu k organizácii
než v pracovnom pomere,
b)
pracovným pomerom aj iný pracovnoprávny alebo obdobný pracovný vzťah k organizácii,
§ 7
Vhodné zamestnanie
Vhodným zamestnaním sa na účely tejto vyhlášky rozumie zamestnanie zodpovedajúce zdravotnému
stavu pracovníka alebo občana a primerané jeho schopnostiam a kvalifikácii.
§ 8
Rekvalifikácia
Za rekvalifikáciu sa na účely tejto vyhlášky považuje taká zmena doterajšej kvalifikácie
pracovníka, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností teoretickou
alebo praktickou prípravou v rozsahu najmenej 150 vyučovacích hodín.
§ 9
Občan
Občanom sa na účely tejto vyhlášky rozumie štátny občan Československej socialistickej
republiky a cudzí štátny príslušník alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorý má
pracovnoprávnu spôsobilosť9) a vzhľadom na svoj zdravotný stav je schopný vykonávať prácu a má trvalý pobyt na
území Československej socialistickej republiky.
DRUHÁ ČASŤ
ZABEZPEČENIE PRACOVNÍKOV PRI ORGANIZAČNÝCH ZMENÁCH
§ 10
Ďalšie pracovné uplatnenie pracovníkov
(1)
Pracovníkom, ktorých v dôsledku organizačnej zmeny nemôže ďalej zamestnávať podľa
pracovnej zmluvy, organizácia zabezpečuje, ak to umožňuje charakter organizačnej zmeny,
ich ďalšie pracovné uplatnenie vo vhodnom zamestnaní predovšetkým na iných svojich
pracoviskách; za tým účelom im navrhne zmenu dojednaných pracovných podmienok.10) prípadne rekvalifikáciu potrebnú pre ich ďalšie pracovné uplatnenie v organizácii.
(2)
Pracovníkom, ktorým organizácia nemôže zabezpečiť ďalšie pracovné uplatnenie vo vhodnom
zamestnaní podľa odseku 1 a ktorých uvoľňuje (ďalej len „uvoľňovaní pracovníci“ a
„uvoľňujúca organizácia“), napomáha uvoľňujúca organizácia ich umiestnenie vo vhodnom
zamestnaní v iných organizáciách. Uvoľňujúca organizácia pritom účinne spolupracuje
s organizáciami, ktoré uvoľňovaných pracovníkov prijímajú do zamestnania, a podľa
potreby túto spoluprácu zabezpečuje za účasti nadriadeného orgánu (orgánu hospodárskeho
riadenia).11)
(3)
Uvoľňujúca organizácia priebežne informuje nadriadený orgán (orgán hospodárskeho
riadenia) a okresný národný výbor, v ktorého obvode má svoje sídlo, o počtoch a kvalifikačnej
štruktúre uvoľňovaných pracovníkov, pre ktorých nie je zabezpečené ďalšie pracovné
uplatnenie vo vhodnom zamestnaní, a podľa ich pokynov s nimi spolupracuje pri určení
programu opatrení pre umiestnenie týchto uvoľňovaných pracovníkov, ak je potrebné
ho spracovať, a podľa spracovaného programu postupuje.
(4)
Pri organizačných zmenách vykonávaných na základe programu štrukturálnych zmien národného
hospodárstva schváleného príslušnou vládou, v ktorých dôsledku bude dochádzať k uvoľňovaniu
pracovníkov, sa postupuje, pokiaľ príslušná vláda určila osobitné opatrenia pre ďalšie
pracovné uplatnenie a umiestnenie uvoľňovaných pracovníkov vo vhodnom zamestnaní,
podľa týchto osobitných opatrení.
§ 11
Oboznamovacia povinnosť organizácie
(1)
Uvoľňujúca organizácia je povinná oboznámiť uvoľňovaných pracovníkov s dôvodmi uvoľnenia
a s tým, aká pomoc im bude poskytnutá pri zabezpečení nového vhodného zamestnania
včítane prípadnej rekvalifikácie pre nich, a to v dobe najmenej troch mesiacov predtým,
než im na základe rozhodnutia o organizačnej zmene12) bude daná výpoveď alebo s nimi bude uzavretá dohoda o rozviazaní pracovného pomeru.
(2)
Ak uvoľňovaný pracovník prejaví záujem prejsť do nového zamestnania predo dňom, keď
sa má jeho pracovný pomer skončiť na základe výpovede alebo už uzavretej dohody o
rozviazaní pracovného pomeru, je uvoľňujúca organizácia povinná jeho žiadosti vyhovieť,
pokiaľ tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. V dohode o rozviazaní pracovného pomeru
uvedie organizácia dôvod rozviazania pracovného pomeru.
Hmotné zabezpečenie pracovníkov
§ 12
(1)
Pri vykonávaní organizačných zmien sa uvoľňovaným pracovníkom a pracovníkom, u ktorých
dochádza ku zmene pracovnej činnosti, poskytuje hmotné zabezpečenie formou mzdového
vyrovnania.
(2)
Mzdové vyrovnanie sa zisťuje z rozdielu medzi priemerným hrubým zárobkom pracovníka
zisteným naposledy v uvoľňujúcej organizácii (pred zmenou pracovnej činnosti) podľa
pracovnoprávnych predpisov o zisťovaní a používaní priemerného zárobku13) a hrubým zárobkom dosahovaným pracovníkom v novej organizácii (po zmene pracovnej
činnosti).
(3)
Do hrubého dosahovaného zárobku sa nezahŕňajú druhy miezd (príjmov), ktoré sa nezahŕňajú
ani do hrubého zárobku pracovníka pri zisťovaní priemerného zárobku na pracovnoprávne
účely; zahŕňa sa do neho však náhrada mzdy. Pracovníkom, ktorým sa pri ich odmeňovaní
poskytujú niektoré zložky mzdy za dlhšie ako mesačné, najdlhšie však jednoročné obdobie,
sa tieto zložky mzdy zahrnú do hrubého dosahovaného zárobku v predpokladanej mesačnej
výške. Mzdové vyrovnanie sa týmto pracovníkom poskytuje preddavkovo14) s tým, že po zúčtovaní príslušných zložiek mzdy na výplatu sa určí ich pomerná časť
pripadajúca na jeden mesiac a vykoná sa zúčtovanie mzdového vyrovnania. Organizácia
pracovníka vopred upovedomí o zúčtovacom období a postupe zúčtovania mzdového vyrovnania.
(4)
Pracovníkovi, ktorý po dobe určenej na zapracovanie nedosahuje pri práci vlastným
zavinením priemerný výkon dosahovaný ostatnými pracovníkmi vykonávajúcimi rovnakú
prácu, sa poskytuje mzdové vyrovnanie s prihliadnutím na hrubý zárobok dosahovaný
týmito pracovníkmi v tom istom období.
(5)
Pri zisťovaní mzdového vyrovnania podľa odsekov 2 až 4 u pracovníka odmeňovaného
za prácu v jednotnom roľníckom družstve odmenami nepodliehajúcimi dani zo mzdy sa
vychádza z čistých zárobkov.
§ 13
(1)
Uvoľňovanému pracovníkovi, ktorý po skončení pracovného pomeru nastúpi bez zbytočného
prieťahu zamestnanie v inej organizácii, prislúcha od nástupu nového zamestnania mzdové
vyrovnanie po dobu
a)
troch mesiacov v plnej výške rozdielu medzi zárobkami, zisteného podľa § 12,
b)
ďalších troch mesiacov vo výške 80 % tohto rozdielu,
c)
ďalších troch mesiacov vo výške 50 % tohto rozdielu, ak ide o organizačné zmeny uvedené
v § 10 ods. 4.
(2)
Ak dochádza u uvoľňovaného pracovníka po nástupe v inej organizácii k takej zmene
pracovnej činnosti, ktorá vyžaduje jeho rekvalifikáciu, prislúcha mu mzdové vyrovnanie
po dobu rekvalifikácie v plnej výške rozdielu medzi zárobkami, zisteného podľa § 12, najdlhšie však po dobu 12 mesiacov. Ak sa rekvalifikácia skončí pred uplynutím doby,
po ktorú celkovo prislúcha mzdové vyrovnanie podľa odseku 1, po skončení rekvalifikácie
sa ďalej poskytuje mzdové vyrovnanie po zostávajúcu dobu a vo výške ustanovenej v
odseku 1.
(3)
Mzdové vyrovnanie prislúcha po celkovo ustanovenú dobu podľa odseku 1, prípadne odseku
2 i v prípade, že v novej organizácii, do ktorej uvoľňovaný pracovník nastúpil, dôjde
v dobe, po ktorú mzdové vyrovnanie prislúcha, k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou,
výpoveďou danou organizáciou z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, výpoveďou danou pracovníkom, okamžitým zrušením pracovného pomeru pracovníkom alebo
k zrušeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe pracovníkom alebo organizáciou, pripadne
k jeho skončeniu uplynutím dojednanej doby a tento pracovník nastúpi zamestnanie v
ďalšej organizácii (organizáciách) bez zbytočného prieťahu.
(4)
Pracovníkovi, u ktorého dochádza ku zmene pracovnej činnosti [§ 1 písm. a)], prislúcha odo dňa, keď ku zmene pracovnej činnosti došlo, mzdové vyrovnanie po
dobu a vo výške uvedenej v odseku 1, prípadne v odseku 2. Ak je tento pracovník v
dobe, po ktorú mu prislúcha mzdové vyrovnanie, v dôsledku tej istej organizačnej zmeny
uvoľnený, prislúcha mu od nástupu zamestnania v inej organizácii mzdové vyrovnanie
po zostávajúcu dobu, po ktorú celkovo mzdové vyrovnanie prislúcha, ak nastúpi zamestnanie
bez zbytočného prieťahu.
§ 14
Mzdové vyrovnanie sa poskytuje i za dobu, po ktorú sa pracovníkovi poskytuje náhrada
mzdy alebo peňažné dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce ušlú mzdu (zárobok).
Za dobu poskytovania týchto dávok nemocenského zabezpečenia sa mzdové vyrovnanie zisťuje
z rozdielu medzi týmito dávkami, ktoré by podľa právnych predpisov o nemocenskom zabezpečení
pracovníkovi prislúchali pred uvoľnením (pred zmenou pracovnej činnosti) a ktoré mu
prislúchajú po uvoľnení (po zmene pracovnej činnosti).
§ 15
Mzdové vyrovnanie neprislúcha za mesiac, v ktorom pracovník neospravedlnene zameškal
smenu (pracovný deň); neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých smien
sa sčítajú.
§ 16
Mzdové vyrovnanie poskytuje zo svojich mzdových prostriedkov a v termínoch určených
pre výplatu mzdy organizácia, ktorá pracovníka zamestnávala v dobe, po ktorú mzdové
vyrovnanie prislúcha. Mzdové vyrovnanie poskytnuté uvoľňovanému pracovníkovi organizáciou,
v ktorej nastúpil zamestnanie (§ 13 ods. 1 a 3), uhradí tejto organizácii uvoľňujúca organizácia, a to po skončení doby, za ktorú
mzdové vyrovnanie prislúcha pokiaľ sa organizácie nedohodli na inom termíne úhrady.
§ 17
Pokiaľ podľa mzdových predpisov platných v organizácii, v ktorej uvoľňovaný pracovník
nastúpil zamestnanie, sú jeho mzdové nároky alebo iné plnenia v jeho prospech viazané
na nepretržité trvanie pracovného pomeru, považuje sa táto podmienka pri nastúpení
zamestnania bez zbytočného prieťahu za splnenú. Záznam o tom sa uvedie v potvrdení
o zamestnaní.
§ 17a
Odstupné
(1)
Pracovníkovi, ktorý je v súvislosti s organizačnými zmenami uvoľňovaný na základe
dohody o rozviazaní pracovného pomeru, poskytne uvoľňujúca organizácia hmotné zabezpečenie
formou odstupného, ak sa na tom s uvoľňovaným pracovníkom dohodla; poskytnutie odstupného
a jeho výšku uvedie organizácia v dohode o rozviazaní pracovného pomeru.
(2)
Uvoľňovanému pracovníkovi, ktorého pracovný pomer sa skončí na základe dohody o rozviazaní
pracovného pomeru najneskôr v dobe do jedného mesiaca po tom, čo bol po rozhodnutí
o organizačnej zmene oboznámený s dôvodmi uvoľnenia (§ 11), prislúcha odstupné v základnej výške, ktorá je päťnásobok priemerného mesačného
hrubého zárobku zisteného naposledy v uvoľňujúcej organizácii podľa pracovnoprávnych
predpisov o zisťovaní a používaní priemerného zárobku.13)
(3)
Ak sa pracovný pomer neskončí na základe dohody o rozviazaní pracovného pomeru v
dobe do jedného mesiaca podľa odseku 2, za každý i začatý mesiac, v ktorom dôjde ku
skončeniu pracovného pomeru po tejto dobe, sa základná výška odstupného znižuje o
jednu pätinu. Odstupné podľa prvej vety sa neznižuje v prípade, keď uvoľňujúca organizácia
nemohla pracovníka uvoľniť v dobe do jedného mesiaca vzhľadom na to, že pracovník
pri zrušení organizácie zabezpečoval vykonávanie likvidácie a z toho dôvodu sa pracovný
pomer skončil na základe dohody o rozviazaní pracovného pomeru v neskoršej dobe, najneskôr
však ku dňu skončenia likvidácie.
(4)
Odstupné podľa odsekov 1 až 3 neprislúcha, ak pracovník uvoľnený z ústredného orgánu
štátnej správy, na ktorého čele je člen vlády,27) alebo z úradu príslušnej vlády, nastúpi opäť do zamestnania v niektorom z týchto
ústredných orgánov štátnej správy alebo v niektorom z úradov príslušnej vlády pred
uplynutím doby, ktorá zodpovedá výške poskytnutého odstupného; v takom prípade je
uvoľnený pracovník povinný odstupné alebo jeho časť, v akej odstupné neprislúchalo,
vrátiť ako neoprávnený majetkový prospech.28) Doba opätovného nástupu do zamestnania podľa prvej vety sa určí podľa príslušného
násobku priemerného mesačného hrubého zárobku, ktorým sa pracovníkovi určila pri uvoľnení
výška odstupného podľa odsekov 2 a 3.
(5)
Uvoľňovanému pracovníkovi, ktorému bolo poskytnuté odstupné podľa odsekov 1 až 4,
neprislúcha mzdové vyrovnanie podľa § 12 až 16; nárok na mzdové vyrovnanie však nie je dotknutý, ak uvoľňovaný pracovník bol povinný
podľa odseku 4 vrátiť odstupné v plnej výške.
(6)
Odstupné uhrádza uvoľňujúca organizácia zo svojich mzdových prostriedkov.
TRETIA ČASŤ
REKVALIFIKÁCIA PRACOVNÍKOV
§ 18
Dohoda o rekvalifikácii
(1)
Organizácia prerokuje s pracovníkom, ktorý má byť v súvislosti s organizačnou zmenou
rekvalifikovaný, možnosti jeho ďalšieho pracovného uplatnenia v inej práci, než ktorú
dosiaľ vykonáva alebo vykonával, spôsob a postup zabezpečenia rekvalifikácie pre inú
prácu. O vykonaní rekvalifikácie uzavrie s pracovníkom písomnú dohodu o rekvalifikácii,
v ktorej sa určí najmä, na akú prácu bude pracovník rekvalifikovaný a v akej dobe,
spôsob zabezpečenia rekvalifikácie a overenia získaných znalostí a zručností pri jej
ukončení a rozsah hmotného zabezpečenia v súvislosti s rekvalifikáciou.
(2)
Pri uzavieraní dohody o rekvalifikácii organizácia vychádza z doterajšej kvalifikácie
pracovníka a z určených predpokladov, prípadne požiadaviek pre výkon práce, na ktorú
má byť pracovník rekvalifikovaný. Pritom dbá, aby podľa možností pracovného uplatnenia
v organizácii bol pracovník rekvalifikovaný na prácu príbuznú tej, ktorú dosiaľ vykonáva
alebo vykonával, a aby sa rekvalifikácia vykonala spravidla v dobe, po ktorú pracovníkovi
prislúcha mzdové vyrovnanie (§ 13).
ŠTVRTÁ ČASŤ
HMOTNÉ ZABEZPEČENIE OBČANOV PRED NÁSTUPOM DO ZAMESTNANIA
§ 23
Občanovi, ktorý sa uchádza na okresnom národnom výbore, v ktorého územnom obvode má
trvalý pobyt, o zamestnanie15) (ďalej len „občan") a „národný výbor“), a ktorému národný výbor nezabezpečí vhodné
zamestnanie, vzniká pri splnení podmienok uvedených v ďalších ustanoveniach nárok
na hmotné zabezpečenie príspevkom pred nástupom do zamestnania (ďalej len „príspevok“).
Podmienky nároku
§ 24
(1)
Príspevok sa prizná občanovi, ktorý, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, spĺňa súčasne
tieto podmienky:
a)
písomne požiadal národný výbor o sprostredkovanie zamestnania a národný výbor mu
do 15 kalendárnych dní od podania tejto žiadosti nezabezpečil vhodné zamestnanie,
b)
v posledných troch rokoch pred podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania bol
zamestnaný spolu najmenej po dobu 12 mesiacov, s prípadným započítaním doby uvedenej
v odseku 3,
c)
v dobe, keď žiada o sprostredkovanie zamestnania, nie je v zamestnaní; táto podmienka
sa považuje za splnenú, ak ide o zamestnanie dojednané iba v rozsahu, v ktorom sa
na účely nemocenského zabezpečenia považuje za príležitostné zamestnanie,16)
d)
v posledných šiestich mesiacoch pred podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania
príspevok nepoberal, pokiaľ nejde o prípady uvedené v odseku 2.
(2)
Splnenie podmienky uvedenej v odseku 1 písm. d) sa nevyžaduje u občana,
a)
ktorý bol z posledného zamestnania uvoľnený v súvislosti s organizačnými zmenami
alebo okamžite zrušil pracovný pomer podľa § 54 Zákonníka práce,
b)
ktorému národný výbor sprostredkoval zamestnania iba na dobu kratšiu ako šesť mesiacov,
c)
ktorý poberal príspevok v súvislosti s rekvalifikáciou, ak mu národný výbor ponúkol
jej zabezpečenie (§ 26 ods. 3).
(3)
Do rozsahu celkovej doby zamestnania podľa odseku 1 písm. b) sa započítavajú tieto
doby:
a)
doba starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov, osobná starostlivosť o dlhodobo
ťažko zdravotne postihnuté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť, pokiaľ
nebolo umiestnené v ústave pre také deti, a doba osobnej starostlivosti o blízku osobu,
ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti
alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení,
b)
doba, po ktorú bol občan vedený v evidencii národného výboru ako uchádzač o zamestnanie
alebo poberal invalidný dôchodok alebo vdovský dôchodok,
c)
doba, po ktorú mal občan nárok na peňažné dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce
ušlú mzdu (zárobok) podľa právnych predpisov o nemocenskom zabezpečení,
d)
doba prípravy na povolanie vykonávanej podľa osobitných predpisov u občanov so zmenenou
pracovnou schopnosťou, doba štúdia a prípravy na povolanie alebo vedeckej a umeleckej
ašpirantúry,
e)
doba výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby a vojenského cvičenia alebo iného
druhu služby v ozbrojených silách, ktorá nebola vykonávaná v služobnom pomere,
f)
doba väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody.
§ 25
(1)
Príspevok sa neprizná, aj keď sú splnené podmienky uvedené v § 24, občanovi, ktorý
a)
spĺňa podmienky pre nárok na starobný dôchodok alebo na invalidný dôchodok; to neplatí,
ak spĺňa podmienky nároku na invalidný dôchodok invalidný občan, ktorý je schopný
vykonávať sústavné zamestnanie len za celkom mimoriadnych podmienok,17)
b)
bez vážnych dôvodov odmietol vhodné zamestnanie, ktoré mu národný výbor ponúkol alebo
rekvalifikáciu, ak mu ju národný výbor ponúkol zabezpečiť v záujme jeho ďalšieho pracovného
uplatnenia; pri posúdení vážnych dôvodov sa berie ohľad najmä na povinnú školskú dochádzku
detí, zamestnanie druhého manžela alebo nevyhnutnú osobnú starostlivosť o osoby uvedené
v § 24 ods. 3 písm. a),
c)
opätovne požiadal národný výbor o sprostredkovanie zamestnania po rozviazaní pracovného
pomeru v dobe kratšej ako šesť mesiacov od skončenia predchádzajúceho poskytovania
príspevku, ak bol pracovný pomer rozviazaný
1.
dohodou, zrušením v skúšobnej dobe alebo výpoveďou danou pracovníkom bez vážnych
dôvodov; o posúdení týchto dôvodov platí ustanovenie písmena b),
2.
výpoveďou danou organizáciou podľa § 46 ods. 1 písm. e) a f) Zákonníka práce alebo okamžitým zrušením podľa § 53 Zákonníka práce;
v prípadoch uvedených v tomto písmene môže sa príspevok priznať zo zreteľahodných
dôvodov.
§ 26
(1)
Pri splnení podmienok pre priznanie príspevku sa príspevok prizná najskôr odo dňa,
keď občan písomne požiadal národný výbor o sprostredkovanie zamestnania, pokiaľ nie
je ďalej ustanovené inak.
(2)
Občanovi, ktorý písomne požiadal národný výbor o sprostredkovanie zamestnania najneskôr
do troch pracovných dní odo dňa skončenia predchádzajúceho zamestnania alebo po odpadnutí
prekážky, ktorá mu v tom bránila, sa príspevok prizná už odo dňa nasledujúceho po
skončení zamestnania.
(3)
Príspevok sa prizná tiež občanovi, ak mu národný výbor pre ďalšie pracovné uplatnenie
vo vhodnom zamestnaní ponúkol zabezpečiť rekvalifikáciu a občan túto rekvalifikáciu
nastúpi; pritom sa neprihliada na podmienky nároku na príspevok uvedené v § 24 a 25.
(4)
Občanovi, ktorému bolo v poslednom zamestnaní poskytnuté odstupné (§ 17a), sa príspevok prizná až po uplynutí doby, ktorá zodpovedá výške poskytnutého odstupného;
táto doba sa určí podľa príslušného násobku priemerného mesačného hrubého zárobku,
ktorým sa občanovi určila výška odstupného. Obdobne sa príspevok prizná aj občanovi,
ktorý po poskytnutí odstupného nastúpil v dobe uvedenej v prvej vete do krátkodobého
zamestnania, ktoré sa skončilo v priebehu tejto doby. Ustanovením prvej a druhej vety
nie je dotknuté poskytovanie príspevku po celkovú dobu podľa § 28.
§ 27
Príspevok, ktorý bol už priznaný, sa odoberie, ak v dobe po jeho priznaní občan
a)
splnil podmienky uvedené v § 25 ods. 1 písm. a),
b)
bez vážnych dôvodov [§ 25 ods. 1 písm. b)] odmietol vhodné zamestnanie, ktoré mu národný výbor ponúkol, alebo rekvalifikáciu,
ak mu ju národný výbor ponúkol zabezpečiť alebo túto rekvalifikáciu prerušil,
c)
oznámil, že nemá ďalší záujem o sprostredkovanie zamestnania,
d)
nespolupracuje s národným výborom a marí vzájomnú súčinnosť potrebnú na sprostredkovanie
zamestnania najmä tým, že sa bezdôvodne nedostavuje na národný výbor (§ 33 ods. 2) a neplní jeho pokyny súvisiace so sprostredkovaním zamestnania alebo na dlhšiu dobu
zmení miesto svojho pobytu bez toho, aby o tom upovedomil národný výbor.
Poskytovanie príspevku
§ 28
(1)
Príspevok sa občanovi poskytuje, pokiaľ nedôjde k jeho odňatiu podľa § 27, až do dňa nástupu do zamestnania alebo do ukončenia rekvalifikácie, ak ju zabezpečuje
národný výbor, najdlhšie však po dobu jedného roka.
(2)
Príspevok sa neposkytuje po dobu, po ktorú
a)
občan poberá peňažné dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce ušlú mzdu (zárobok),
b)
občanovi patrí sirotský dôchodok,
c)
na občana patria prídavky na deti alebo výchovné, alebo
d)
občan vykonáva vojenskú základnú (náhradnú) službu alebo civilnú službu, pokiaľ túto
službu nastúpil v dobe poskytovania príspevku;
o túto dobu sa predlžuje doba poskytovania príspevku.
(3)
Príspevok sa poskytuje občanovi i v prípade vzniku pracovnej neschopnosti po uplynutí
ochrannej lehoty zo zamestnania,18) kedy mu neprislúcha nemocenské; o dobu tejto pracovnej neschopnosti sa predlžuje
doba poskytovania príspevku. Ak občan preukáže v dobe pracovnej neschopnosti vyššie
náklady spojené s chorobou alebo úrazom, môže sa mu príspevok zvýšiť až do výšky nemocenského,
ktoré by mu inak prislúchalo podľa právnych predpisov o nemocenskom zabezpečení, z
jeho posledného zamestnania.
(4)
Príspevok sa občanovi neposkytuje po dobu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody
a po dobu, po ktorú sa z osobných alebo rodinných dôvodov dočasne, po dobu dlhšiu
ako jeden mesiac zdržiava v cudzine. Doba poskytovania príspevku sa o dobu uvedenú
v predchádzajúcej vete nepredlžuje.
§ 29
(1)
Príspevok sa poskytuje občanovi
a)
po dobu šiestich mesiacov vo výške 60 % priemerného mesačného čistého zárobku dosiahnutého
v poslednom zamestnaní, a vo výške 90 % tohto priemerného mesačného čistého zárobku,
ak bol z posledného zamestnania uvoľnený v súvislosti s organizačnými zmenami,
b)
po dobu ďalších šiestich mesiacov vo výške 60 % priemerného mesačného čistého zárobku
uvedeného v písmene a), najviac však v sume 2400 Kčs mesačne.
(2)
Pri určení výšky príspevku podľa odseku 1 sa vychádza z priemerného mesačného čistého
zárobku občana, ktorý u neho bol zistený a naposledy používaný na pracovnoprávne účely
v jeho poslednom zamestnaní, podľa pracovnoprávnych predpisov o zisťovaní a používaní
priemerného zárobku.13) U občana, v ktorého poslednom zamestnaní sa pracovnoprávne predpisy o zisťovaní a
používaní priemerného zárobku neuplatňovali, sa na účely príspevku zistí priemerný
mesačný čistý príjem obdobne podľa týchto predpisov.
(3)
Ak je príspevok určený podľa odseku 1 nižší ako 1200 Kčs mesačne, poskytuje sa občanovi
príspevok v tejto mesačnej výške, pokiaľ táto suma nie je vyššia ako priemerný mesačný
čistý zárobok občana dosiahnutý v jeho poslednom zamestnaní.
(4)
Občanovi, ktorý v posledných troch rokoch nebol v zamestnaní a nárok na príspevok
mu vznikol započítaním doby uvedenej v § 24 ods. 3, sa poskytuje príspevok vo výške 1200 Kčs mesačne. V tej istej výške sa poskytuje
príspevok občanovi, ktorý nepreukáže výšku priemerného mesačného čistého zárobku zo
svojho posledného zamestnania, do doby, než túto výšku preukáže; tým nie je dotknuté
ustanovenie § 34.
(5)
Ak sú splnené podmienky poskytovania príspevku len po časť mesiaca, prislúcha za
každý deň, keď tieto podmienky boli splnené, jedna tridsatina mesačného príspevku;
pritom sa výsledná suma zaokrúhľuje na celé koruny hore. Príspevok sa vypláca v mesačných
splátkach pozadu.
§ 30
Súbeh príspevku s niektorými príjmami
(1)
Občanovi, ktorý pred skončením posledného zamestnania poberal dôchodok za výsluhu
rokov,19) príspevok za službu20) alebo osobitný príspevok baníkom,21) prislúcha príspevok v takej výške, aby príspevok spolu s dôchodkom za výsluhu rokov,
príspevkom za službu alebo osobitným príspevkom baníkom nebol vyšší ako úhrn priemerného
mesačného čistého zárobku, z ktorého sa príspevok vypočítava, a tejto dávky vo výške
vyplácanej pred skončením posledného zamestnania.
(2)
Občanovi, ktorý sa zúčastňuje na dočasnej výpomoci na špičkových poľnohospodárskych
alebo iných krátkodobých prácach odporúčaných mu národným výborom, sa príspevok znižuje
o zárobok dosiahnutý na týchto prácach.
§ 31
Príspevok občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou
Občanovi, ktorý je občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou,22) sa poskytuje príspevok podľa tejto vyhlášky, pokiaľ pre neho nie je výhodnejšie hmotné
zabezpečenie podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení.23) Ak sa tomuto občanovi poskytoval príspevok podľa tejto vyhlášky, po skončení doby
jeho poskytovania (§ 28) sa ďalej poskytuje hmotné zabezpečenie za podmienok ustanovených v právnych predpisoch
o sociálnom zabezpečení.
§ 32
Rozhodovanie a konanie o príspevku
(1)
O príspevku a jeho poskytovaní podľa tejto vyhlášky rozhoduje orgán, o ktorom to
ustanovuje všeobecne záväzný, pracovnoprávny predpis.24)
(2)
Na rozhodovanie o príspevku podľa tejto vyhlášky sa vzťahujú všeobecné právne predpisy
o správnom konaní.25)
§ 33
(1)
Národný výbor občana, ktorý podáva žiadosť o sprostredkovanie zamestnania, poučí
o podmienkach nároku na príspevok a povinnostiach, ktoré pre neho v súvislosti s jeho
priznaním a poskytovaním vyplývajú.
(2)
Občan je povinný osvedčiť skutočnosti rozhodné pre priznanie príspevku a do piatich
pracovných dní ohlásiť národnému výboru zmeny, ktoré sú rozhodné pre poskytovanie
príspevku. Najmenej raz za 14 kalendárnych dní je povinný dostaviť sa na národný výbor
na prerokovanie otázok súvisiacich so sprostredkovaním jeho zamestnania, pokiaľ mu
na to národný výbor podľa priebehu sprostredkovania zamestnania neurčí inú dobu.
§ 34
(1)
Ak bol príspevok zavinením občana priznaný a vyplácaný neprávom alebo vo vyššej výmere
než skutočne prislúchal, najmä preto, že občan zamlčal alebo nesprávne uviedol niektorú
rozhodnú skutočnosť alebo nesplnil svoju ohlasovaciu povinnosť podľa § 33 ods. 2,
je povinný vrátiť neprávom prijatý príspevok alebo jeho časť poskytnutú v nesprávnej
výške. Nárok na vrátenie príspevku poskytnutého neprávom alebo v nesprávnej výške
zaniká uplynutím troch rokov odo dňa jeho výplaty. O preplatku rozhoduje orgán, ktorý
rozhoduje o priznaní príspevku a jeho poskytovaní (§ 32).
(2)
Ak sa dodatočne zistí, že príspevok bol priznaný alebo je vyplácaný v nižšej sume,
než v akej prislúcha, alebo že bol občanovi neprávom odopretý, prípadne že bol priznaný
od neskoršieho dátumu, než od ktorého prislúcha, príspevok sa občanovi prizná, zvýši
alebo doplatí. Nárok na výplatu príspevku alebo jeho časti zaniká uplynutím troch
rokov odo dňa, od ktorého príspevok alebo jeho časť prislúcha.
PIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 35
Pri vykonávaní tejto vyhlášky postupujú organizácie a nadriadené orgány (orgány hospodárskeho
riadenia) v súčinnosti s príslušnými odborovými orgánmi a orgánmi Zväzu družstevných
roľníkov.
§ 36
(1)
Pracovníkovi, ktorému pred 1. januárom 1990 vznikol nárok na mzdové vyrovnanie podľa
doterajších predpisov, sa mzdové vyrovnanie poskytuje podľa doterajších predpisov.
(2)
Občanovi, ktorému sa k 1. januáru 1990 poskytuje príspevok podľa doterajších predpisov
a ktorý spĺňa podmienky poskytovania príspevku podľa tejto vyhlášky, sa od 1. januára
1990 poskytuje príspevok vo výške a za podmienok ustanovených touto vyhláškou tak,
aby celková doba jeho poskytovania nepresiahla dobu jedného roka; ak občan podmienky
poskytovania príspevku podľa tejto vyhlášky nespĺňa, poskytuje sa mu príspevok ďalej
podľa doterajších predpisov.
§ 37
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa
1.
vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 74/1970 Zb., ktorou sa upravuje uvoľňovanie, umiestňovanie a hmotné zabezpečenie pracovníkov
v súvislosti s vykonávaním racionalizačných a organizačných opatrení v znení vyhlášky
č. 128/1975 Zb., vyhlášky č. 4/1979 Zb. a vyhlášky č. 234/1988 Zb., s výnimkou § 6
ods. 4, § 7 a 17,
2.
čl. III a IV vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 234/1988 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 98/1985 Zb. o usmerňovaní mzdových prostriedkov,
3.
vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 82/1988 Zb., ktorou sa upravuje uvoľňovanie, umiestňovanie a hmotné zabezpečenie pracovníkov
v súvislosti s prestavbou národného hospodárstva a ústredných orgánov.
§ 38
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1990.
Čl. II
1.
Ustanovenie § 17a ods. 4 sa vzťahuje iba na nástup do zamestnania, ku ktorému dôjde v dobe do 31. decembra
1990.
2.
Občanovi, ktorému sa ku dňu účinnosti tejto vyhlášky poskytuje príspevok pred nástupom
do zamestnania vo výške 1000 Kčs mesačne podľa § 29 ods. 3 alebo 4 vyhlášky č. 195/1989 Zb., sa od tohto dňa príspevok zvýši na sumu 1200 Kčs mesačne.
Minister:
Miller v. r.
Miller v. r.
3)
§ 37 ods. 1 písm. b) a § 153 Zákonníka práce.
Zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 189/1988 Zb.).
Zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 189/1988 Zb.).
4)
§ 41 ods. 7 a § 46 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 90/1988 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve.
6)
Napríklad § 16 zákona č. 94/1988 Zb. o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve, § 52 zákona č. 90/1988 Zb., § 56 zákona č. 36/1964 Zb. o organizácii súdov a voľbách sudcov v znení neskorších predpisov, § 54 zákona č. 60/1965 Zb. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, § 43 zákona ČNR č. 118/1975 Zb. o advokácii, § 43 zákona SNR č. 133/1975 Zb. o advokácii, § 59 zákona ČNR č. 133/1985 Zb. o požiarnej ochrane, § 59 zákona SNR č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane.
7)
Zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov (úplné znenie
č. 122/1978 Zb.).
Zákon č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, v znení zákona č. 63/1983 Zb.
Zákon č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, v znení zákona č. 63/1983 Zb.
8)
Napríklad nariadenie vlády ČSR č. 1/1988 Zb. o predaji tovaru a poskytovaní iných služieb občanmi na základe povolenia národného
výboru a nariadenie vlády SSR č. 2/1988 Zb. o predaji tovaru a poskytovaní iných služieb občanmi na základe povolenia národného
výboru.
10)
11)
§ 26a Hospodárského zákonníka č. 109/1964 Zb. v znení zákona č. 98/1988 Zb. (úplné znenie č. 80/1989 Zb.).
12)
13)
Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 235/1988 Zb. o zisťovaní a používaní priemerného zárobku.
15)
§ 2 ods. 1 zákona č. 70/1958 Zb. o úlohách podnikov a národných výborov na úseku starostlivosti o pracovné sily.
§ 4 vládneho nariadenia č. 92/1958 Zb.
§ 4 vládneho nariadenia č. 92/1958 Zb.
16)
§ 6 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov.
17)
§ 29 ods. 2 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
18)
§ 42 zákona č. 54/1956 Zb.
19)
§ 40 zákona č. 100/1988 Zb.
20)
§ 33 zákona č. 76/1959 Zb. v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 122/1978 Zb.).
§ 110 zákona č. 100/1970 Zb.
§ 110 zákona č. 100/1970 Zb.
21)
Zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnou príspevku baníkom v znení zákona č. 160/1989 Zb.
22)
§ 80 zákona č. 100/1988 Zb.
§ 113 vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení.
§ 113 vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení.
23)
24)
§ 7 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 74/1970 Zb., ktorou sa upravuje uvoľňovanie, umiestňovanie a hmotné zabezpečenie pracovníkov
v súvislosti s vykonávaním racionalizačných a organizačných opatrení.
25)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
26)
§ 61 a nasl. vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988
Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášky č. 123/1990 Zb.
27)
Ústavný zákon č. 296/1990 Zb. o zmenách v sústave federálnych ústredných orgánov štátnej správy, na ktorých čele
stojí člen vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.Zákon ČNR č. 2/1969 Zb. o zriadení ministerstev a iných ústredných orgánov štátnej správy Českej socialistickej
republiky v znení neskorších predpisov.Zákon SNR č. 207/1968 Zb. o zriadení ministerstev a iných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej socialistickej
republiky v znení neskorších predpisov.