47/1990 Zb.

Voľby do Federálneho zhromaždenia sa konajú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním podľa zásady pomerného zastúpenia vo volebných krajoch.

Právo voliť majú československí štátni občania, ktorí v deň volieb dovŕšili 18 rokov a zdržiavajú sa v deň volieb na území niektorého z volebných krajov.

Právo voliť však nemajú občania, ktorí boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony alebo ktorých spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.¹)

Prekážkou vo výkone volebného práva je zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany zdravia ľudu.²)

Za poslanca Federálneho zhromaždenia môže byť zvolený každý československý štátny občan, ktorý má právo voliť a v deň volieb dovŕšil 21 rokov.

Voľby sa konajú na území Československej socialistickej republiky.

Volebné kraje tvoria územia krajov³) podľa stavu v deň vyhlásenia volieb.

Počet poslancov Snemovne ľudu volených na území Českej socialistickej republiky a počet poslancov Snemovne ľudu volených na území Slovenskej socialistickej republiky určí Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia na základe štátneho mandátového čísla. Štátne mandátové číslo pre voľby do Snemovne ľudu sa ustanoví tak, že sa celkový počet občanov zistený k 1. januáru roka, v ktorom sa konajú voľby, delí ústavne ustanoveným počtom poslancov Snemovne ľudu.

V každej z oboch republík sa bude voliť toľko poslancov, koľkokrát je štátne mandátové číslo obsiahnuté v súčte počtu občanov každej z oboch republík. Ak sa týmto spôsobom nepodarilo prideliť všetky mandáty, prikáže sa zvyšujúci mandát tej republike, ktorá vykáže väčší zvyšok delenia.

Počet poslancov Snemovne národov volených na území Českej socialistickej republiky a počet poslancov volených na území Slovenskej socialistickej republiky je ustanovený ústavným zákonom.

Na odovzdávanie hlasovacích lístkov a na sčítanie hlasov sa vytvárajú v obciach volebné okrsky.

Volebné okrsky a volebnú miestnosť pre každý okrsok určí rada miestneho, prípadne mestského alebo obvodného národného výboru (ďalej len „miestny národný výbor“) najneskôr 30 dní predo dňom voľby.

Volebný okrsok sa vytvorí tak, aby zahŕňal spravidla 1000 voličov. Pre vzdialené časti obce možno vytvoriť samostatné volebné okrsky, ak je v nich aspoň 50 voličov.

Osobitné volebné okrsky sa môžu vytvoriť v nemocniciach, pôrodniciach, sanatóriách, ústavoch sociálnej starostlivosti a v podobných ústavoch a zariadeniach alebo v ich častiach, ale iba vtedy, ak je tam aspoň 100 voličov.

V celách zadržania⁴) alebo zaistenia⁵) alebo v miestach, kde sa vykonáva väzba alebo trest odňatia slobody, prípadne disciplinárny trest väzenia, zabezpečí možnosť výkonu volebného práva na základe voličského preukazu v spolupráci s náčelníkom príslušného zariadenia okrsková volebná komisia, v ktorej obvode je toto zariadenie. Veľkosť volebného okrsku podľa odseku 3 nemusí sa v tomto prípade zachovať. Tieto osoby volia na základe voličského preukazu, ktorý si vyžiadali, ak v tomto okrsku nemajú trvalý pobyt. V prípade predvedenia⁶) príslušný orgán Zboru národnej bezpečnosti postupuje tak, aby sa predvedenej osobe umožnil výkon volebného práva.

Ak sa voľby do Federálneho zhromaždenia konajú súčasne s voľbami do iných zastupiteľských zborov, môžu byť volebné okrsky pre tieto voľby spoločné.

Všetci československí štátni občania, ktorí majú právo voliť, budú zapísaní do zoznamu voličov podľa miesta svojho trvalého pobytu.⁷) Príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov, ktorí sú hromadne ubytovaní, budú zapísaní do zoznamu voličov v obci, na ktorej území je umiestnený útvar, ku ktorému sú pridelení. Veliteľ útvaru v spolupráci s miestnym národným výborom obce pridelenia to bez meškania potvrdí miestnemu národnému výboru príslušnému podľa miesta trvalého pobytu týchto príslušníkov.

Občania, ktorí po zostavení zoznamu voličov nadobudnú alebo stratia právo voliť, budú dodatočne do zoznamu voličov zapísaní alebo z neho vyčiarknutí.

U voličov, u ktorých je prekážka vo výkone volebného práva (§ 2 ods. 3), sa táto skutočnosť v zozname voličov poznamená.

Československý štátny občan, ktorý nemá trvalý pobyt na území Československej socialistickej republiky a dostaví sa v deň volieb do volebnej miestnosti, bude zapísaný okrskovou volebnou komisiou do zoznamu voličov. Zápis do zoznamu voličov komisia zaznamená do jeho československého cestovného dokladu.

Každý volič môže byť zapísaný iba v jednom zozname voličov.

Zoznamy voličov zostavuje miestny národný výbor podľa volebných okrskov.

Ak ide o hromadne ubytovaných príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov, zostavuje miestny národný výbor zoznamy voličov na základe podkladov dodaných veliteľmi útvarov. Miestny národný výbor dbá na to, aby sa nevytvárali volebné okrsky, v ktorých sú v zozname voličov zapísaní iba títo príslušníci alebo v ktorých volia len osoby uvedené v § 7 ods. 5.

Ak sa voľby do Federálneho zhromaždenia konajú súčasne s voľbami do iných zastupiteľských zborov, môžu byť zoznamy voličov spoločné.

Najneskôr 30 dní predo dňom voľby vyloží miestny národný výbor zoznamy voličov, aby občania mohli do nich v úradných miestnostiach nazrieť. O vyložení zoznamu voličov upovedomí miestny národný výbor občanov spôsobom v mieste obvyklým.

V obciach, v ktorých je viac ako 5000 osôb zapísaných do zoznamu voličov, zariadi miestny národný výbor, aby bol v každom dome vyložený zoznam voličov, ktorí v dome bývajú. Miestny národný výbor môže také opatrenie urobiť aj v obci, ktorá má menej ako 5000 osôb zapísaných do zoznamu voličov. Urobí tak vždy v priestoroch, kde sú hromadne ubytovaní príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov.

Každý občan môže ústne alebo písomne upozorniť miestny národný výbor na chyby a nesprávnosti v zozname voličov a navrhnúť opravu. Miestny národný výbor je povinný do 3 dní buď vykonať príslušnú opravu v zozname voličov, alebo občanovi písomne oznámiť, z akých dôvodov opravu nemožno vykonať.

Ak sa návrh zamietne, môže ho občan predložiť okresnému (obvodnému) súdu príslušnému podľa volebného okrsku; súd je povinný rozhodnúť do 3 dní. Pre konanie platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o preskúmaní rozhodnutí iných orgánov obdobne. Podľa rozhodnutia súdu vykoná miestny národný výbor a v deň volieb okrsková volebná komisia opravu v zozname voličov. Konanie pred súdom nepodlieha súdnemu poplatku. Proti rozhodnutiu súdu sa nemožno odvolať.

Voličom, ktorí nebudú môcť voliť vo volebnom okrsku, v ktorého zozname voličov sú zapísaní, vydá miestny národný výbor na ich žiadosť voličský preukaz a zo zoznamu voličov ich vyčiarkne.

Voličský preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v inom volebnom okrsku pre voľbu do Snemovne ľudu. Na zápis do zoznamu voličov pre voľbu do Snemovne národov voličský preukaz oprávňuje, ak ide o voliča, ktorého trvalý pobyt alebo obec pridelenia u hromadne ubytovaných príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov (§ 8 ods. 1) ho oprávňuje voliť tú časť poslancov Snemovne národov, ktorej voľba v tomto volebnom okrsku prebieha.

Voľby do Federálneho zhromaždenia riadi Ústredná volebná komisia. Vo volebných krajoch riadia voľby krajské volebné komisie, ktoré v sídlach okresov zriaďujú okresné komisie.

Vo volebných okrskoch sa zriaďujú okrskové volebné komisie.

Členom volebnej komisie môže byť každý československý štátny občan, ktorý má právo voliť a u ktorého niet prekážky na výkon volebného práva. Kandidát na poslanca Federálneho zhromaždenia nemôže byť členom volebnej komisie.

Volebné komisie sa skladajú z rovnakého počtu vyslaných zástupcov politických strán,⁸) politických hnutí⁹) a ich koalícií¹⁰) (ďalej len „politické strany“), ktoré podávajú samostatnú kandidátnu listinu. Mená a priezviská zástupcov a náhradníkov s uvedením presnej adresy oznamujú politické strany tomu, kto zvoláva prvé zasadanie volebnej komisie. Vyhlásenie kandidátnej listiny za neplatnú alebo jej stiahnutie má za následok zánik členstva zástupcov tejto politickej strany v príslušnej volebnej komisii. V prípade ochorenia, zaneprázdnenia alebo zániku funkcie člena volebnej komisie povolá jej predseda jeho náhradníka podľa poradia určeného politickou stranou.

Členovia volebných komisií sa ujímajú svojej funkcie zložením sľubu tohto znenia: „Sľubujem na svoju česť, že budem svedomite a nestranne vykonávať svoju funkciu a budem sa pritom riadiť zákonmi a inými právnymi predpismi.“. Sľub skladá člen do rúk tomu, kto zvoláva prvé zasadanie volebnej komisie.

Volebná komisia sa uznáša za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov nadpolovičnou väčšinou hlasov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý.

Volebná komisia si na svojom prvom zasadaní určí žrebom zo svojho stredu predsedu a podpredsedu. Každý funkcionár volebnej komisie musí byť členom inej politickej strany. Žrebovanie funkcionárov komisie riadi najstarší člen.

Zapisovateľa Ústrednej volebnej komisie vymenúva vláda Československej socialistickej republiky. Zapisovateľom krajskej volebnej komisie je pracovník krajského národného výboru, ktorého určí tajomník krajského národného výboru, kde má volebná komisia sídlo. Zapisovateľom okresnej komisie je pracovník okresného národného výboru, ktorého určí tajomník príslušného okresného (obvodného) národného výboru. Zapisovateľom okrskovej volebnej komisie je pracovník alebo funkcionár určený radou miestneho národného výboru. Zapisovateľa treba určiť v dostatočnom predstihu tak, aby mohol plniť úlohy podľa § 18 ods. 3; pri rokovaní volebných komisií má zapisovateľ právo poradného hlasu. Zapisovateľ skladá sľub v znení uvedenom v odseku 5.

Ústredné volebné komisie, krajské volebné komisie a ich okresné komisie si na výpočtové spracovanie výsledkov volieb vytvárajú odborné (sumarizačné) útvary zložené z pracovníkov pridelených na tento účel príslušným orgánom štátnej štatistiky. Títo pracovníci skladajú sľub v znení uvedenom v odseku 5.

Do Ústrednej volebnej komisie deleguje najneskôr 60 dní predo dňom volieb každá politická strana, ktorá podáva kandidátnu listinu aspoň v jednom volebnom kraji, dvoch členov a dvoch náhradníkov.

Prvé zasadanie Ústrednej volebnej komisie zvolá do 3 dní po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 1 predseda vlády Československej socialistickej republiky.

Ústredná volebná komisia najmä:

Do krajskej volebnej komisie deleguje najneskôr 60 dní predo dňom volieb každá politická strana, ktorá podáva kandidátnu listinu v tomto volebnom kraji, dvoch členov a dvoch náhradníkov.

Prvé zasadanie krajskej volebnej komisie zvolá do 3 dní po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 1 predseda príslušného krajského národného výboru.

Krajská volebná komisia:

Do okresnej komisie deleguje najneskôr 30 dní predo dňom volieb každá politická strana, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná vo volebnom kraji, jedného člena a jedného náhradníka. Prvé zasadanie okresnej komisie zvolá predseda príslušného okresného (obvodného) národného výboru.

Okresná komisia:

Každá politická strana, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná vo volebnom kraji, ktorého súčasťou je volebný okrsok, má právo delegovať najneskôr 30 dní predo dňom volieb jedného člena a jedného náhradníka do okrskovej volebnej komisie ako svojho zástupcu. S prihliadnutím na miestne podmienky môže rada miestneho národného výboru vyzvať politické strany, aby do okrskovej volebnej komisie delegovali vyšší počet zástupcov.

Okrsková volebná komisia musí mať najmenej 3 členov. Ak politická strana nevyšle svojich zástupcov, prípadne vyšší počet zástupcov, vymenuje na ich miesta členov okrskovej volebnej komisie rada miestneho národného výboru.

Prvé zasadanie okrskovej volebnej komisie zvolá do 3 dní po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 1 predseda príslušného miestneho národného výboru.

Ak sa voľby do Federálneho zhromaždenia konajú súčasne s voľbami do iných zastupiteľských zborov, zriaďuje sa pre volebný okrsok iba jedna okrsková volebná komisia.

Okrsková volebná komisia:

Po vykonaní kontroly podľa § 25 ods. 1 vyhlási predseda okrskovej volebnej komisie so súhlasom komisie hlasovanie za začaté. Ako prví hlasujú predseda a ostatní členovia komisie.

Volič hlasuje osobne. Zastúpenie nie je prípustné. Členovia okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať hlasovacie lístky. Voliči predstupujú pred okrskovú volebnú komisiu a hlasujú v poradí, v akom sa dostavili do volebnej miestnosti.

Volič po príchode do volebnej miestnosti odovzdá legitimačný lístok a po zázname v oboch rovnopisoch zoznamu voličov dostane od komisie prázdnu obálku s úradnou pečiatkou. Tieto obálky musia byť nepriehľadné, jednakej veľkosti, akosti a farby. Ak volič nemá legitimačný lístok a žiadny z členov okrskovej volebnej komisie ho nepozná, komisia požiada, aby volič preukázal svoju totožnosť. Ak tak nemôže urobiť preukazom totožnosti alebo svedectvom dvoch osôb známych komisii ani do skončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní. Na žiadosť voliča mu okrsková volebná komisia dodá za chýbajúce, prečiarkované alebo inak označené hlasovacie lístky iné.

Voliča, ktorý sa dostavil do volebnej miestnosti s voličským preukazom, zapíše okrsková volebná komisia do zoznamu voličov. Zápis podpíše predseda a dvaja členovia komisie; voličský preukaz sa pripojí k prvému rovnopisu zoznamu voličov. Potom komisia vydá voličovi hlasovacie lístky pre voľbu do Snemovne ľudu; voličovi, ktorého trvalý pobyt ho oprávňuje voliť tú časť poslancov Snemovne národov, ktorej voľba prebieha vo volebnom okrsku, kde bol dodatočne zapísaný do zoznamu voličov, vydá okrsková volebná komisia hlasovacie lístky aj pre voľby do tejto snemovne.

Po tom, čo volič dostal hlasovacie lístky a úradnú obálku, vstúpi do priestoru na to určeného (§ 26). V tomto priestore vloží do úradnej obálky po jednom hlasovacom lístku pre voľby do každej zo snemovní. Na každom hlasovacom lístku, ktorý vkladá do obálky, môže pritom zakrúžkovaním poradového čísla najviac u štyroch kandidátov uvedených na jednom hlasovacom lístku vyznačiť, ktorému z kandidátov dáva prednosť. Iné úpravy hlasovacieho lístku nemôže robiť. Ostatné hlasovacie lístky volič odloží do schránky na to určenej v oddelenom priestore.

Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú chybu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby zaňho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.

Volič hlasuje tak, že po opustení priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov vloží úradnú obálku pred okrskovou volebnou komisiou do volebnej schránky. Voličovi, ktorý neodišiel do tohto priestoru, komisia hlasovanie neumožní. To obdobne platí pre hlasovanie v osobitných volebných okrskoch (§ 7 ods. 4) s prihliadnutím na podmienky, za ktorých sa hlasovanie koná.

Za poriadok vo volebnej miestnosti a v jej bezprostrednom okolí zodpovedá predseda okrskovej volebnej komisie. Jeho pokyny na zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojného priebehu hlasovania sú záväzné pre všetkých prítomných.

Ak nastanú okolnosti, ktoré znemožňujú začať hlasovanie, pokračovať v ňom alebo ho skončiť, môže okrsková volebná komisia po dohode s krajskou volebnou komisiou odročiť začatie hlasovania na neskoršiu hodinu alebo predĺžiť čas hlasovania. Celkový čas hlasovania (§ 23) sa však týmto opatrením nesmie skrátiť. Okrsková volebná komisia o takom opatrení upovedomí voličov spôsobom v mieste obvyklým. V prípade, že hlasovanie sa preruší, zapečatí okrsková volebná komisia volebné dokumenty a volebnú schránku. Pri opätovnom začatí hlasovania predseda za prítomnosti komisie neporušenosť pečatí overí a poznamená v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania.

Len čo uplynie hodina ustanovená na skončenie volieb, uzavrie sa volebná miestnosť, predtým však odvolia ešte všetci, ktorí sú vo volebnej miestnosti alebo pred ňou. Potom vyhlási predseda okrskovej volebnej komisie hlasovanie za skončené.

V miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných útvarov, ako aj osoby, ktorým na to dala povolenie Ústredná volebná komisia.

Po skončení hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť osobitné schránky na odkladanie hlasovacích lístkov (§ 29 ods. 4), zvyšné nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú schránku. V prípade, že okrsková volebná komisia na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov alebo podľa § 7 ods. 5 použila aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.

Okrsková volebná komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta úradné obálky a porovná počet obálok so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.

Po vyňatí hlasovacích lístkov z úradných obálok okrsková volebná komisia rozdelí a sčíta hlasovacie lístky, ktoré boli odovzdané pre jednotlivé politické strany, osobitne pre voľby do Snemovne ľudu a osobitne pre voľby do Snemovne národov, pričom vylúči neplatné hlasovacie lístky. Ďalej zistí, koľko voličov politickej strany využilo právo prednostného hlasu a sčíta prednostné hlasy, ktoré boli odovzdané jednotlivým kandidátom.

Každý člen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.

V prospech kandidátnej listiny politickej strany sa počítajú aj také hlasovacie lístky, na ktorých sú mená kandidátov prečiarkované, menené alebo dopisované. Na také úpravy sa neprihliada. Pokiaľ volič dal na hlasovacom lístku prednostný hlas viacerým ako štyrom kandidátom, počíta sa taký hlasovací lístok v prospech politickej strany, na prednostné hlasy sa však neprihliada.

Neplatné sú hlasovacie lístky, ktoré nie sú na predpísanom tlačive. Ak v obálke je niekoľko kandidátnych listín rozličných politických strán pre voľbu do tej istej snemovne, sú všetky tieto hlasy neplatné, čo sa týka voľby do tejto snemovne. Neplatný nie je hlas, ak volič obálku s hlasovacím lístkom odovzdal iba pre voľbu do niektorej snemovne. Ak v obálke je viac hlasovacích lístkov tej istej politickej strany pre voľbu do tej istej snemovne, počítajú sa ako jeden hlas; ak sa na niektorom z týchto hlasovacích lístkov vykonala prednostná voľba, prihliada sa na tento lístok alebo na lístok, kde bolo odovzdané viac prednostných hlasov.

O platnosti obálky, hlasovacieho lístku a prednostného hlasu rozhoduje s konečnou platnosťou okrsková volebná komisia.

Okrsková volebná komisia vyhotoví vo dvoch rovnopisoch zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania osobitne pre každú snemovňu Federálneho zhromaždenia. Zápisnicu podpíše predseda, podpredseda a ostatní členovia komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

V zápisnici okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania musia byť uvedené:

Na uvedenie údajov podľa odseku 2 písm. g) okrsková volebná komisia využije potrebný počet nepoužitých hlasovacích lístkov, ktoré po skončení volieb na tento účel výslovne označil predseda za prítomnosti komisie.

Po sčítaní hlasov a podpísaní zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania ohlási predseda okrskovej volebnej komisie výsledok hlasovania a jeden rovnopis zápisnice neodkladne zašle okresnej komisii a vyčká jej pokyn na skončenie činnosti.

Okrsková volebná komisia zapečatí odovzdané hlasovacie lístky, úradné obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými dokumentmi miestnemu národnému výboru do úschovy.

V miestnosti, kde okresné komisie spracúvajú výsledky hlasovania za okrskové volebné komisie, môžu byť prítomní okrem členov týchto komisií len členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných útvarov.

Krajská volebná komisia sčíta hlasy a zisťuje výsledky hlasovania vo volebnom kraji na základe zápisníc o priebehu a výsledku hlasovania zaslaných okrskovými volebnými komisiami.

V miestnosti, kde krajská volebná komisia sčítava hlasy a zisťuje výsledky hlasovania, môžu byť prítomní len členovia Ústrednej volebnej komisie a pracovníci odborných útvarov.

Krajská volebná komisia vyhotoví v dvoch rovnopisoch pre každú snemovňu osobitne zápisnicu o výsledku hlasovania vo volebnom kraji; zápisnicu podpíše predseda, podpredseda a ostatní členovia komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

V zápisnici krajskej volebnej komisie o výsledku hlasovania musia byť uvedené:

Po podpísaní oboch rovnopisov zápisnice o výsledkoch hlasovania predseda neodkladne zašle jeden rovnopis zápisnice Ústrednej volebnej komisii. Ostatné volebné dokumenty zašle do úschovy príslušnému národnému výboru.

Ústredná volebná komisia preskúma zápisnice krajských volebných komisií a zistí podľa nich súčet všetkých platných hlasov, ktoré boli odovzdané pre všetky kandidátne listiny v každom volebnom kraji v Českej socialistickej republike a v Slovenskej socialistickej republike, osobitne pre voľby do každej snemovne. Tento údaj vydelí počtom mandátov, ktoré na základe štátneho mandátového čísla (§ 6) alebo ústavného zákona v prípade Snemovne národov boli republike pridelené. Číslo takto vypočítané a zaokrúhlené na jednotky je republikovým mandátovým číslom.

Republikovým mandátovým číslom sa delí celkový počet platných hlasov odovzdaných v každom volebnom kraji. Celé číslo takto vypočítané je počtom mandátov, ktoré pripadajú jednotlivým volebným krajom.

Ak neboli takto rozdelené všetky mandáty pripadajúce na Českú socialistickú republiku alebo Slovenskú socialistickú republiku, pridelí Ústredná volebná komisia tieto mandáty postupne v tej istej republike volebným krajom, ktoré vykazujú najväčší zvyšok delenia. Pri rovnosti zvyškov rozhoduje žreb.

Ústredná volebná komisia zistí, koľko platných hlasov sa spolu odovzdalo pre každú politickú stranu v rámci Českej socialistickej republiky a v rámci Slovenskej socialistickej republiky, osobitne pre voľbu do každej snemovne. Zistí, ktoré politické strany získali menej ako 5 percent z celkového počtu platných hlasov odovzdaných v rámci Českej socialistickej republiky alebo v rámci Slovenskej socialistickej republiky. Pri ďalšom zisťovaní volebných výsledkov a prideľovaní mandátov už na tieto politické strany a hlasy pre ne odovzdané neprihliada. Ak politická strana podá kandidátne listiny v Českej socialistickej republike i v Slovenskej socialistickej republike, stačí, keď získa 5 percent v jednej z republík.

Ostatné politické strany postupujú do prvého skrutínia, v ktorom sa rozdeľujú mandáty v rámci volebných krajov.

Súčet platných hlasov odovzdaných vo volebnom kraji pre politické strany, ktoré postúpili do prvého skrutínia, sa vydelí počtom mandátov, ktoré sa tomuto volebnému kraju pridelili (§ 41), zväčšeným o jeden; celé číslo, ktoré vyšlo týmto delením a zaokrúhlené na jednotky, je krajským volebným číslom.

Celkový počet platných hlasov, ktorý dostala politická strana v rámci volebného kraja, sa delí krajským volebným číslom a politickej strane sa prikáže toľko mandátov, koľkokrát je krajské volebné číslo obsiahnuté v celkovom súčte platných hlasov, ktoré táto politická strana získala.

V rámci jednotlivých politických strán dostanú mandáty prikázané strane kandidáti podľa poradia, ako sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však najmenej jedna desatina z celkového počtu voličov, ktorí vo volebnom kraji odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu, využila právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov voličov politickej strany, ktorí využili právo prednostného hlasu. V prípade, že je politickej strane prikázané viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podľa predchádzajúcej vety, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. V prípade rovnosti prednostných hlasov je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.

Ak niektorá politická strana neuviedla toľko kandidátov, koľko jej podľa výsledkov prvého skrutínia prislúcha, dostane iba toľko mandátov, koľko osôb kandidovalo.

Všetky mandáty, ktoré neboli v Českej socialistickej republike a Slovenskej socialistickej republike prikázané v prvom skrutíniu, prikáže Ústredná volebná komisia v druhom skrutíniu. Do druhého skrutínia sa prevádzajú zvyšky hlasov jednotlivých politických strán pre ne odovzdaných (a ak politická strana v prvom skrutíniu nedostala ani jeden mandát, potom všetky hlasy pre ňu odovzdané) v rámci Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky.

Najneskôr pred začatím druhého skrutínia odovzdajú členovia Ústrednej volebnej komisie jej predsedovi kandidátne listiny svojich politických strán, osobitne pre Českú socialistickú republiku a osobitne pre Slovenskú socialistickú republiku. Počet kandidátov na týchto kandidátnych listinách nie je obmedzený; politická strana však na ne môže zaradiť iba mená tých kandidátov, ktorí boli kandidovaní v niektorom volebnom kraji príslušnej republiky a neboli zvolení v prvom skrutíniu. Po odovzdaní kandidátnych listín už nemožno meniť mená kandidátov ani poradie, v akom sú uvedení na kandidátnej listine.

Ústredná volebná komisia v druhom skrutíniu sčíta zvyšky hlasov jednotlivých politických strán v rámci Českej socialistickej republiky a v rámci Slovenskej socialistickej republiky a pre každú snemovňu. Tento súčet vydelí počtom mandátov, ktoré zostáva obsadiť v príslušnej republike, zväčšeným o jeden. Celé číslo, ktoré vyšlo delením a zaokrúhlené na jednotky, je republikovým volebným číslom. Na tomto základe prikáže každej politickej strane v príslušnej republike toľko mandátov, koľkokrát je republikové volebné číslo obsiahnuté v súčte zvyškov hlasov odovzdaných pre jednotlivú politickú stranu.

Ak týmto spôsobom neboli obsadené všetky mandáty, alebo preto, že politická strana ohlásila menej kandidátov ako na ňu pripadá, prikáže Ústredná volebná komisia tieto mandáty postupne tým politickým stranám, ktoré podali platné kandidátne listiny v príslušnej republike a ktoré vykazujú najväčší zvyšok delenia. Pri rovnosti zvyškov sa prikáže mandát tej politickej strane, ktorá má väčší súčet zvyškov v druhom skrutíniu. Ak sú tieto súčty zvyškov rovnaké, prikáže sa mandát tej politickej strane, ktorá dostala v rámci Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky viac hlasov; ak je počet rovnaký, rozhodne žreb.

Ak sa takto obsadilo o jeden mandát viac, ako sa malo obsadiť, odpočíta sa zvyšujúci mandát tej politickej strane, ktorá vykázala najmenší zvyšok delenia v druhom skrutíniu; pri rovnakom zvyšku menší počet hlasov vo volebných krajoch v rámci republiky; ak je aj počet hlasov rovnaký, rozhodne žreb.

V rámci jednotlivých politických strán dostanú mandáty strane prikázané kandidáti podľa poradia, ako sú uvedení na kandidátnej listine pre druhé skrutínium.

Kandidáti, ktorí nedostali mandát ani v prvom ani v druhom skrutíniu, sa stávajú náhradníkmi.

Po prvom a druhom skrutíniu vyhotoví Ústredná volebná komisia zápisnicu o výsledku volieb osobitne pre každú snemovňu Federálneho zhromaždenia. Zápisnicu podpíše predseda, podpredseda a ostatní členovia komisie.

V zápisnici o výsledku volieb sa uvádza:

Ústredná volebná komisia uverejní celkové výsledky volieb do Snemovne ľudu a do Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ihneď po podpísaní zápisnice o výsledku volieb podľa jednotlivých volebných krajov. Môže tiež uverejniť predbežné výsledky, v ktorých uvedie údaje podľa odseku 2 písm. a) až c).

Ústredná volebná komisia vydá kandidátom zvoleným za poslancov osvedčenie o zvolení.

Sťažnosť proti vydaniu osvedčenia podľa § 46 môže vzniesť každý občan zapísaný v zozname voličov vo volebnom okrsku, kde bol poslanec zvolený, ako aj každá strana, ktorá v danom volebnom kraji podala kandidátnu listinu. Sťažnosť musí byť odôvodnená. Sťažnosť sa predkladá písomne do 10 dní po uverejnení volebného výsledku Najvyššiemu súdu Československej socialistickej republiky.

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky prejedná sťažnosť do 10 dní v senáte zloženom z predsedu a 2 sudcov. Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o preskúmaní rozhodnutí iných orgánov sa použijú primerane.

Proti uzneseniu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky o sťažnosti sa nemožno odvolať.

Svoje dobrozdanie obsiahnuté v uznesení zašle Najvyšší súd Československej socialistickej republiky Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia, ktoré ho postúpi príslušnej snemovni.

Ak z akýchkoľvek dôvodov v niektorom volebnom kraji úplne alebo čiastočne nedošlo k riadnym voľbám podľa tohto zákona, Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia najneskôr do týždňa po vyhlásení výsledku volieb urobí potrebné opatrenia, aby sa voľby dodatočne alebo znovu vykonali, pričom sa lehoty môžu primerane skrátiť.

Ak sa v niektorej snemovni uprázdni mandát, nastupuje náhradník tej istej politickej strany podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine pre voľbu vo volebnom kraji, v ktorom bol kandidovaný poslanec, ktorého mandát sa uprázdnil. Ak takého niet, nastupuje náhradník tej istej politickej strany podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine pre voľbu Snemovne ľudu alebo príslušnej časti Snemovne národov pre druhé skrutínium.

Ak niet náhradníka tej istej politickej strany, zostane mandát uprázdnený až do konca volebného obdobia.

Nastúpenie náhradníka vyhlási Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia do 15 dní po tom, čo sa uvoľnila funkcia poslanca. Odovzdá tomuto náhradníkovi osvedčenie o tom, že sa stal poslancom, ktorým dňom sa ním stal, a súčasne o tom upovedomí predsedníctvo príslušnej snemovne.

Všetky pomocné prostriedky, najmä volebné miestnosti a potreby pre ne, úradné obálky a pomocné pracovné sily zabezpečia pre okrskové volebné komisie miestne národné výbory, v ktorých obvode sú zriadené.

Pre okresné komisie zabezpečí všetky pomocné prostriedky okresný národný výbor, pre krajské volebné komisie krajský národný výbor, ktorého sídlo je sídlom príslušnej volebnej komisie.

Všetky štátne orgány a všetky organizácie sú povinné spolupôsobiť pri vykonávaní tohto zákona.

Organizácie, prípadne osoby zaoberajúce sa polygrafickou činnosťou sú povinné na žiadosť orgánov zabezpečujúcich úlohy podľa tohto zákona zabezpečiť, aby kandidátne listiny, legitimačné lístky, voličské preukazy a všetky ostatné potrebné úradné dokumenty boli včas a riadne rozmnožené.

Výkon funkcie člena volebnej komisie je čestnou povinnosťou. Člen komisie nesmie byť pre výkon svojej funkcie obmedzený na právach a nárokoch vyplývajúcich z jeho pracovného alebo obdobného pomeru, najmä má nárok na pracovné voľno s náhradou ušlého zárobku.¹¹)

Kandidát má právo, aby v čase odo dňa nasledujúceho po registrácii kandidátnej listiny, na ktorej je uvedený, do konca dňa predchádzajúceho voľbám mu ten, s ktorým je v pracovnom alebo obdobnom pomere (ďalej len „zamestnávateľ“), poskytol pracovné voľno.

Náhradu ušlého zárobku mu vyplatí zamestnávateľ, ak o to kandidát požiada.

Zamestnávateľ má právo, aby mu politická strana, na ktorej kandidátnej listine je kandidát zapísaný, uhradila to, čo kandidátovi vzhľadom na ušlý zárobok vyplatil.

Kandidátovi, ktorý nie je v pracovnom alebo obdobnom pomere, vyplatí náhradu ušlého zárobku politická strana, na ktorej kandidátnej listine je uvedený.

Ušlý zárobok kandidátov sa vypočítava rovnako ako ušlý zárobok členov volebných komisií.

Okolnosť, že je niekto kandidátom, nesmie byť na ujmu v jeho pracovnoprávnych alebo obdobných vzťahoch. Čas pracovného voľna podľa odseku 1 sa považuje za čas výkonu práce.

Výdavky spojené s voľbami do Federálneho zhromaždenia sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu federácie. Ak sa voľby do Federálneho zhromaždenia konajú súčasne s voľbami do iných zastupiteľských zborov, určí sa spôsob úhrady po dohode príslušných orgánov Československej socialistickej republiky, Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

Každá politická strana uhrádza náklady svojej volebnej kampane sama, prípadne s využitím úveru banky alebo sporiteľne. Pri žiadosti o úver politická strana predloží údaje o svojom majetku a príjmoch z členských príspevkov alebo iných zdrojov. Banka (sporiteľňa) môže požadovať ručenie určitého počtu ručiteľov.

Po overení platnosti volieb poslancov snemovňami Federálneho zhromaždenia oznámi Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia Federálnemu ministerstvu financií údaje o počte platných hlasov odovzdaných pre jednotlivé politické strany; politickej strane, ktorá vo voľbách získala viac ako dve percentá z celkového počtu platných hlasov odovzdaných v rámci Českej socialistickej republiky alebo v rámci Slovenskej socialistickej republiky pri voľbách do Snemovne ľudu alebo do Snemovne národov, bude za každý odovzdaný hlas zo štátneho rozpočtu federácie uhradené 10 Kčs.

Okresným národným výborom sa podľa tohto zákona rozumejú aj národný výbor mesta Brna, Ostravy, Plzne, Ústí nad Labem a Košíc.

Krajským národným výborom sa podľa tohto zákona rozumie aj Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy.