328/1991 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.06.1993 do 27.06.1994

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Obsah
button-close
PRVÁ ČASŤ Úvodné ustanovenia
§ 1
(1)
(2)
(3)
§ 2
(1)
(2)
§ 3
(1)
(2)
(3)
DRUHÁ ČASŤ KONKURZ
§ 4 Návrh na vyhlásenie konkurzu
(1)
(2)
(3)
(4)
Dohodovanie
§ 4a
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
(6)
(7)
(8)
§ 4b
(1)
(2)
(3)
Rada veriteľov
§ 4c
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 4d
(1)
(2)
(3)
§ 4e
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(3)
(4)
(5)
§ 4f Projekt ozdravenia
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(4)
§ 4g Skončenie dohodovania
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
§ 5
§ 6 Konkurzná podstata
(1)
(2)
§ 7 Účastníci konkurzu
Správca podstaty
§ 8
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 9
(1)
(2)
(3)
Schôdza konkurzných veriteľov a veriteľský výbor
§ 10
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 11
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 12 Dohľad súdu
(1)
(2)
§ 13 Vyhlásenie konkurzu
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 14 Účinky vyhlásenia konkurzu
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
(2)
(3)
Odporovateľné právne úkony
§ 15
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 16
(1)
(2)
(3)
(4)
Zistenie podstaty
§ 17
(1)
(2)
§ 17a
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
§ 18
(1)
(2)
(3)
§ 19
(1)
(2)
§ 20 Prihlášky pohľadávok
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
Prieskumné pojednávanie
§ 21
(1)
(2)
(3)
§ 22
§ 23
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 24
(1)
(2)
§ 25
(1)
(2)
§ 26 Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
Speňaženie
§ 27
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 28
(1)
(2)
§ 29
(1)
(2)
(3)
Rozvrh
§ 30
(1)
(2)
§ 31
(1)
(2)
(3)
§ 32
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
§ 33
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
a)
b)
c)
Nútené vyrovnanie
§ 34
(1)
(2)
§ 35
§ 36
(1)
a)
b)
c)
(2)
§ 37
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 38
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
§ 39
(1)
(2)
(3)
§ 40
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
§ 41
(1)
a)
b)
c)
(2)
§ 42
(1)
(2)
(3)
§ 43
(1)
(2)
(3)
Zrušenie konkurzu
§ 44
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 45
(1)
(2)
TRETIA ČASŤ VYROVNANIE
Návrh na vyrovnanie
§ 46
(1)
(2)
(3)
§ 47
(1)
(2)
(3)
§ 48 Účastníci vyrovnania
§ 49 Účinky podania návrhu
(1)
(2)
Rozhodnutie o návrhu
§ 50
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
(4)
§ 51
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 52 Účinky povolenia vyrovnania
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(3)
§ 53 Práva, pohľadávky a nároky veriteľov vo vyrovnaní
(1)
(2)
(3)
§ 54 Prednostné pohľadávky
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
§ 55 Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
(1)
(2)
(3)
§ 56 Prihlášky pohľadávok
(1)
(2)
(3)
§ 57 Zoznam prihlášok
(1)
(2)
§ 58 Vyrovnacie pojednávanie
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
§ 59 Popretie pohľadávky
a)
b)
c)
Potvrdenie vyrovnania
§ 60
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
§ 61
(1)
a)
b)
c)
(2)
a)
b)
c)
§ 62
(1)
(2)
§ 63 Účinky potvrdeného vyrovnania
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 64 Následky neplnenia
§ 65 Následky podvodných konaní
(1)
(2)
§ 66 Zastavenie a skončenie vyrovnania
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
ŠTVRTÁ ČASŤ Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
§ 67
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
(4)
§ 68
(1)
(2)
§ 69
(1)
(2)
§ 70
§ 71
a)
b)
§ 72
§ 73 Účinnosť
Čl. II
Poznámky
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:328/1991 Zb.
Názov:Zákon o konkurze a vyrovnaní
Typ:Zákon
Dátum schválenia:11.07.1991
Dátum vyhlásenia:16.08.1991
Dátum účinnosti od:01.06.1993
Dátum účinnosti do:27.06.1994
Autor:Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
Právna oblasť:
  • Konkurz a reštrukturalizácia
Nachádza sa v čiastke:

61/1991

476/1991 Zb. Vyhláška ministerstva spravedlnosti České republiky, kterou se provádějí některá ustanovení zákona o konkursu a vyrovnání
493/1991 Zb. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní
95/1994 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z. týkajúce sa dlžníkov hospodáriacich na pôde
358/1996 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní
21/1998 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 358/1996 Z. z.
314/1999 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 95/1994 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z. a zákona č. 12/1998 Z. z. týkajúce sa dlžníkov hospodáriacich na pôde
389/2001 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov
398/2001 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov
292/2005 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

122/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
159/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z.
374/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov
190/1995 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov
58/1996 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony
118/1996 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
292/1996 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov
12/1998 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov
92/1998 Z. z. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. marca 1998 vo veci vyslovenia nesúladu čl. I a čl. II zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 292/1996 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky
197/1999 Z. z. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 1999 vo veci vyslovenia nesúladu § 70a ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov s čl. 1 ústavy Slovenskej republiky
281/1999 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov
238/2000 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
397/2001 Z. z. Zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov
566/2001 Z. z. Zákon o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch)
395/2002 Z. z. Zákon o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov
457/2002 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
510/2002 Z. z. Zákon o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
353/2003 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov
609/2003 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony
411/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov
581/2004 Z. z. Zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
646/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 554/2004 Z. z.
520/2005 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

7/2005 Z. z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
328
ZÁKON
z 11. júla 1991
o konkurze a vyrovnaní
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
Úvodné ustanovenia
§ 1
(1)
Účelom tohto zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku.
(2)
Dlžník je v úpadku, ak má viac veriteľov a nie je schopný po dlhší čas plniť svoje splatné záväzky.
(3)
Fyzická osoba, ak je podnikateľom, a právnická osoba je v úpadku aj vtedy, ak je predĺžená.
§ 2
(1)
Ak je dlžník v úpadku, možno na konkurznom súde (ďalej len „súd“) začať za podmienok ustanovených týmto zákonom konkurzné konanie (ďalej len „konkurz“) alebo vyrovnacie konanie (ďalej len „vyrovnanie“).
(2)
Cieľom konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.
§ 3
(1)
Na konanie je príslušný krajský alebo mestský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd dlžníka.
(2)
Pre konkurz a vyrovnanie sa použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,1) ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
V konaní koná a rozhoduje samosudca. Pojednávanie súd nariaďuje len vtedy, ak to ustanovuje zákon alebo ak to pokladá za potrebné. Súd rozhoduje uznesením.
DRUHÁ ČASŤ
KONKURZ
§ 4
Návrh na vyhlásenie konkurzu
(1)
Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, jeho veriteľ, likvidátor právnickej osoby alebo ďalšia osoba, ak to ustanovuje osobitný zákon. Vyhláseniu konkurzu predchádza dohodovacie konanie (ďalej len „dohodovanie“). Ak dlžník alebo jeho tuzemský veriteľ nepodá súdu do desiatich dní od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu návrh na dohodovanie, začne dohodovanie súd bez návrhu. Do skončenia dohodovania súd neprejedná návrh na vyrovnanie a nerozhodne o vyhlásení konkurzu.
(2)
Ak ide o návrh veriteľa, treba doložiť, že navrhovateľ má proti dlžníkovi pohľadávku, aj keď nie ešte splatná, a uviesť okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že dlžník je v úpadku (§ 1). Ak dlžník zastavil platby, predpokladá sa, že nie je schopný plniť svoje splatné záväzky.
(3)
Cieľom dohodovania je umožniť dlžníkovi vyriešiť jeho úpadok a veriteľom umožniť uspokojenie ich pohľadávok.
(4)
Ak veriteľ vezme návrh na vyhlásenie konkurzu späť, môže sa návrh podať znova pre tú istú pohľadávku až po šiestich mesiacoch od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania.
Dohodovanie
§ 4a
(1)
Ak návrh na dohodovanie podáva dlžník, je povinný k tomuto návrhu priložiť zoznam veriteľov s výškou pohľadávok voči dlžníkovi. Dlžník je povinný zvolať schôdzu tuzemských veriteľov (ďalej len „schôdza veriteľov“) do 30 dní odo dňa podania návrhu na dohodovanie.
(2)
Ak návrh na dohodovanie podal tuzemský veriteľ, je povinný bezodkladne jedno vyhotovenie návrhu doručiť dlžníkovi. Dlžník je povinný predložiť súdu do troch dní odo dňa doručenia návrhu zoznam veriteľov s výškou ich pohľadávok a do 30 dní zvolať schôdzu veriteľov.
(3)
Ak návrh na dohodovanie nepodal dlžník alebo jeho tuzemský veriteľ v lehote podľa § 4 ods. 1, súd vyzve dlžníka, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy zvolal schôdzu veriteľov. Dohodovanie sa v tomto prípade začína dňom doručenia výzvy dlžníkovi.
(4)
Schôdza veriteľov, zvolaná podľa odsekov 1 až 3, sa uskutoční do 30 dní od jej zvolania.
(5)
Schôdza veriteľov najmä
a)
volí a odvoláva členov rady tuzemských veriteľov (ďalej len „rada veriteľov“),
b)
schvaľuje projekt ozdravenia,
c)
schvaľuje návrh rady veriteľov na skončenie dohodovania pre neplnenie projektu ozdravenia podľa § 4g ods. 1 písm. d).
(6)
Na platnosť uznesenia schôdze veriteľov a voľby a odvolania členov rady veriteľov je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov tuzemských veriteľov prítomných na schôdzi veriteľov. Každý tuzemský veriteľ má jeden hlas.
(7)
Ak je dlžník zapísaný v obchodnom, živnostenskom alebo inom registri, požiada do siedmich dní od začatia dohodovania o vyznačenie tejto skutočnosti v príslušnom registri a v katastri nehnuteľností. V príslušnom registri a v katastri nehnuteľností sa vyznačí aj zastavenie konkurzného konania podľa § 4g ods. 2. Orgán, ktorý vedie register, zaznamená túto skutočnosť v registri bez toho, aby o tom vydal rozhodnutie.
(8)
Priebeh a výsledky schôdze veriteľov osvedčuje notár. Notár oznámi súdu do piatich dní od konania schôdze veriteľov skutočnosť, že rada veriteľov nebola zvolená.
§ 4b
(1)
Po začatí dohodovania do ustanovenia rady veriteľov môže dlžník podnikať v rozsahu predmetu podnikania zapísaného v registri.1a)
(2)
Po začatí dohodovania nesmie dlžník scudzovať ani zaťažovať nehnuteľnosti, zaväzovať sa ako ručiteľ alebo spoludlžník, ani poskytovať dary zo svojho majetku a vykonávať akékoľvek úkony, ktoré by mohli poškodiť veriteľov, ak rada veriteľov nerozhodne inak.
(3)
Na dohodovanie sa vzťahujú ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov,1b) ak tento zákon neustanovuje inak.
Rada veriteľov
§ 4c
(1)
Tuzemskí veritelia si na ochranu svojich práv a záujmov na schôdzi uskutočnenej podľa § 4a zvolia členov rady veriteľov.
(2)
Členmi rady veriteľov môžu byť len tuzemskí veritelia dlžníka; členom rady veriteľov je vždy tuzemský veriteľ s najväčšou pohľadávkou voči dlžníkovi. Ostatní členovia rady veriteľov sú volení. Právnickú osobu a fyzickú osobu zastupuje v rade veriteľov vždy len jedna poverená tuzemská fyzická osoba.
(3)
Rada veriteľov sa skladá najviac zo siedmich členov; počet členov je nepárny. Rada veriteľov rozhoduje dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých členov. Každý člen má jeden hlas. Členovia rady veriteľov si volia predsedu rady veriteľov a podpredsedu rady veriteľov. Predseda rady veriteľov zvoláva a vedie rokovanie rady veriteľov. Podpredseda rady veriteľov vykonáva práva a povinnosti predsedu rady veriteľov v čase jeho neprítomnosti.
(4)
Za zastupovanie právnických osôb a fyzických osôb v rade veriteľov a za výkon funkcie člena rady veriteľov patrí primeraná odmena; jej výšku schvaľuje schôdza veriteľov.
(5)
Všetky náklady spojené s dohodovaním uhrádza dlžník.
§ 4d
(1)
Rada veriteľov zodpovedá za svoju činnosť schôdzi veriteľov.
(2)
Rada veriteľov je povinná zvolať schôdzu veriteľov vždy, ak o to požiada najmenej polovica členov rady veriteľov alebo najmenej jedna tretina tuzemských veriteľov; schôdzu veriteľov zvolá, ak sa má schváliť projekt ozdravenia alebo podať návrh na skončenie dohodovania pre neplnenie projektu ozdravenia podľa § 4g ods. 1 písm. d).
(3)
Ak je dlžníkom štátny podnik alebo akciová spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, zúčastňuje sa na schôdzi veriteľov a rokovaní rady veriteľov aj zakladateľ. Ak je dlžníkom obchodná spoločnosť, v ktorej má Fond národného majetku Slovenskej republiky majetkovú účasť aspoň 34 %, zúčastňuje sa na schôdzi veriteľov a rokovaní rady veriteľov aj Fond národného majetku Slovenskej republiky.
§ 4e
(1)
Ak je dlžník zapísaný v obchodnom, živnostenskom alebo inom registri, požiada do siedmich dní od zvolenia rady veriteľov o vyznačenie tejto skutočnosti v príslušnom registri a v katastri nehnuteľností. Orgán, ktorý vedie register, zaznamená túto skutočnosť v registri bez toho, aby o tom vydal rozhodnutie.
(2)
Rada veriteľov je oprávnená najmä
a)
pozastaviť na čas dohodovania výkon funkcií vedúcich pracovníkov dlžníka1c) a ustanoviť vedúcich pracovníkov do funkcií na čas dohodovania,
b)
poveriť fyzickú osobu alebo právnickú osobu vykonávaním dohľadu nad podnikateľskou činnosťou dlžníka počas dohodovania,
c)
dopĺňať zoznam veriteľov predložený dlžníkom,
d)
zúčastňovať sa na vypracúvaní projektu ozdravenia,
e)
schvaľovať návrh projektu ozdravenia,
f)
kontrolovať plnenie projektu ozdravenia, získavať všetky informácie pri vypracúvaní projektu ozdravenia a pri jeho plnení; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 17 Obchodného zákonníka,
g)
navrhovať opatrenia v prípade neplnenia projektu ozdravenia,
h)
zvolávať schôdzu veriteľov.
(3)
Súhlas na nakladanie s majetkom udeľuje dlžníkovi rada veriteľov.
(4)
Rada veriteľov môže po svojom ustanovení pozastaviť splátky úverov a ich úrokov a do 30 dní dohodnúť s príslušným peňažným ústavom nové termíny splátok s možnosťou krátkodobého prerušenia splátok.
(5)
Členovia rady veriteľov a ostatné fyzické osoby, ktoré sa zúčastňujú na dohodovaní, sú povinné zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa v dohodovaní dozvedeli. Táto povinnosť trvá ešte päť rokov od skončenia dohodovania. Od tejto povinnosti ich môže oslobodiť iba súd. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na zákonom uloženú povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu orgánom činným v trestnom konaní.
§ 4f
Projekt ozdravenia
(1)
Projekt ozdravenia má zabezpečiť ozdravenie finančnej situácie dlžníka s cieľom odstrániť jeho úpadok a zabezpečiť jeho ďalší efektívny rozvoj.
(2)
Projekt ozdravenia vypracúva
a)
dlžník v spolupráci s radou veriteľov, alebo
b)
rada veriteľov v spolupráci s dlžníkom a zakladateľom, ak je dlžníkom štátny podnik alebo akciová spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, alebo v spolupráci s dlžníkom a s Fondom národného majetku Slovenskej republiky, ak je dlžníkom obchodná spoločnosť, v ktorej má Fond národného majetku Slovenskej republiky majetkovú účasť aspoň 34 %, alebo
c)
právnická osoba alebo fyzická osoba poverená radou veriteľov a dlžníkom.
(3)
Projekt ozdravenia obsahuje najmä
a)
analýzu doterajšej činnosti dlžníka,
b)
príčiny, rozsah a dôsledky úpadku,
c)
organizačné a vecné opatrenia na odstránenie príčin úpadku,
d)
časový harmonogram uspokojovania pohľadávok veriteľov,
e)
časový harmonogram plnenia opatrení,
f)
spôsob zabezpečenia ďalšieho efektívneho rozvoja.
(4)
Rada veriteľov je povinná do 60 dní od svojho zvolenia predložiť súdu schválený projekt ozdravenia.
§ 4g
Skončenie dohodovania
(1)
Súd skončí dohodovanie,
a)
ak notár oznámi, že v lehote podľa § 4a ods. 4 nebola zvolaná rada veriteľov,
b)
ak rada veriteľov nepredloží súdu schválený projekt ozdravenia v lehote podľa § 4f ods. 4,
c)
ak rada veriteľov neoznámi súdu plnenie projektu ozdravenia ani po uplynutí troch mesiacov od začatia dohodovania; súd môže predĺžiť túto lehotu na žiadosť rady veriteľov,
d)
ak rada veriteľov na základe rozhodnutia schôdze veriteľov oznámi súdu neplnenie projektu ozdravenia.
(2)
Súd zastaví konkurzné konanie, ak mu rada veriteľov pred uplynutím troch mesiacov od začatia dohodovania alebo v lehote predĺženej súdom na žiadosť rady veriteľov oznámi splnenie projektu ozdravenia.
§ 5
Podmienkou vyhlásenia konkurzu je, aby dlžník mal majetok postačujúci aspoň na úhradu trov konania.
§ 6
Konkurzná podstata
(1)
Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu (ďalej len „podstata“).
(2)
Konkurz sa týka majetku, ktorý patril dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a ktorý nadobudol počas konkurzu; týmto majetkom sa rozumie aj mzda alebo iné podobné príjmy. Do podstaty nepatrí majetok, ktorého sa nemôže týkať výkon rozhodnutia; majetok slúžiaci podnikateľskej činnosti z podstaty nie je vylúčený.
§ 7
Účastníci konkurzu
Účastníkmi konkurzu sú veritelia, ktorí uplatňujú nároky (ďalej len „konkurzní veritelia“), a dlžník.
Správca podstaty
§ 8
(1)
Správca podstaty (ďalej len „správca“) sa zásadne vyberá zo zoznamu správcov, ktorý vedie súd príslušný na konanie (§ 3 ods. 1). Do zoznamu správcov možno zapísať len bezúhonnú fyzickú osobu, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, má primeranú odbornú spôsobilosť a so zápisom súhlasí. Za správcu môže súd ustanoviť iba vo veci nepredpojatú fyzickú osobu. Osoby zapísané do zoznamu správcov môžu odmietnuť túto funkciu len v prípadoch, keď sú na to dôležité dôvody, ktoré posúdi súd. Výnimočne môže súd ustanoviť za správcu aj osobu, do zoznamu správcov nezapísanú, ak spĺňa podmienky pre zapísanie do tohto zoznamu.
(2)
Správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.
(3)
Správca má nárok na náhradu výdavkov a na odmenu. Dohody správcu s úpadcom (§ 13 ods. 5) alebo veriteľmi o odmene sú neplatné.
(4)
Ak správca neplní riadne svoje povinnosti, môže mu súd uložiť poriadkovú pokutu.
(5)
Z dôležitých dôvodov môže súd na návrh niektorého z účastníkov alebo správcu alebo aj bez návrhu zbaviť správcu funkcie. Ak súd zbaví správcu jeho funkcie, ustanoví nového správcu. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za dobu výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady.
§ 9
(1)
Ak to vyžaduje rozsah správy, môže súd ustanoviť na pomoc správcovi osobitného správcu pre určitý odbor správy. Osobitný správca má práva, povinnosti a zodpovednosť správcu v medziach svojej pôsobnosti.
(2)
Ak je to účelné, môže súd ustanoviť správcovi zástupcu pre prípad, že by zo závažných dôvodov nemohol prechodne svoju funkciu vykonávať.
(3)
Pre ustanovenie do funkcie, odmeňovanie a zbavovanie funkcie osobitných správcov a zástupcu správcu platia ustanovenia o správcovi.
Schôdza konkurzných veriteľov a veriteľský výbor
§ 10
(1)
Súd zvoláva schôdzu konkurzných veriteľov, ak je to potrebné na zistenie ich stanovísk potrebných pre ďalšie vedenie konkurzu, a riadi jej rokovanie; na návrh správcu ju zvoláva vždy. Schôdza konkurzných veriteľov sa musí oznámiť vhodným spôsobom s uvedením dňa a predmetu rokovania.
(2)
Na platnosť uznesenia a na voľby veriteľského výboru je potrebná prostá väčšina hlasov počítaná podľa výšky pohľadávok; ak nie je ustanovené inak, počítajú sa len hlasy konkurzných veriteľov prítomných na schôdzi alebo riadne zastúpených. Na platnosť schôdze konanej po prieskumnom pojednávaní je potrebné, aby boli prítomní aspoň dvaja konkurzní veritelia predstavujúci najmenej štvrtinu konkurzných pohľadávok.
(3)
Hlasovať môžu len konkurzní veritelia, ktorých pohľadávka bola zistená. Súd rozhodne, či môžu hlasovať aj konkurzní veritelia, ktorých pohľadávka nebola ešte zistená, je sporná, prípadne je podmienená.
(4)
Veriteľom, ktorí nadobudli pohľadávku jej postúpením až po vyhlásení konkurzu, neprislúcha hlasovacie právo, ibaže nadobudli pohľadávku ako protihodnotu záväzku, ktorý prevzali pred vyhlásením konkurzu.
§ 11
(1)
Ak s tým súd súhlasí, možno na schôdzi konkurzných veriteľov zvoliť veriteľský výbor. Členmi veriteľského výboru môžu byť fyzické aj právnické osoby z radov konkurzných veriteľov a môžu sa dať na svoje náklady zastupovať. Zároveň treba zvoliť rovnaký počet náhradníkov. Zvolení členovia a náhradníci môžu funkciu odmietnuť alebo sa jej vzdať z dôvodov uznaných súdom. Súd sa stará o to, aby bol veriteľský výbor stále úplný a v naliehavom prípade ho aj rozšíri.
(2)
Veriteľský výbor dohliada na činnosť správcu a je oprávnený a na pokyn súdu povinný preskúmať jeho hospodárenie.
(3)
Veriteľský výbor zvoláva súd. Na zasadanie sa pozývajú všetci členovia aj náhradníci veriteľského výboru.
(4)
Na platnosť uznesenia veriteľského výboru je potrebná väčšina hlasov všetkých členov veriteľského výboru, prípadne náhradníkov, pokiaľ ich zastupujú. Vo vlastnej veci nesmie člen hlasovať.
(5)
Členovia veriteľského výboru a náhradníci môžu nadobúdať veci z podstaty len pri dražbe alebo na základe verejnej obchodnej súťaže, inak len so schválením schôdze veriteľov. To platí aj pre nadobudnutie prostredníctvom inej osoby.
(6)
Členovia veriteľského výboru a náhradníci majú nárok na náhradu potrebných výdavkov spojených s výkonom funkcie. So súhlasom súdu im môže správca vyplatiť primeranú odmenu, a to ešte pred skončením konkurzu, ak vykonali na príkaz súdu alebo podľa uznesenia veriteľského výboru osobitnú úlohu alebo ak bolo členstvo (náhradníctvo) spojené s mimoriadnou stratou času alebo s mimoriadnou námahou.
§ 12
Dohľad súdu
(1)
Súd je oprávnený vyžiadať si od správcu správu a vysvetlenie, nahliadať do jeho účtov a vykonávať potrebné zisťovania. Správcovi môže uložiť, aby si vyžiadal na určité otázky názor veriteľského výboru alebo mu môže dať pokyny sám.
(2)
Proti opatreniam v dohliadacej činnosti súdu v konkurznom konaní nie je prípustný opravný prostriedok. To platí aj pre rozhodnutie súdu o hlasovacom práve.
§ 13
Vyhlásenie konkurzu
(1)
Ak súd zistí, že sú splnené podmienky vyhlásenia konkurzu, rozhodne o vyhlásení konkurzu uznesením, ktoré musí obsahovať odôvodnenie. Inak návrh na vyhlásenie konkurzu zamietne.
(2)
V uznesení o vyhlásení konkurzu sa musí ustanoviť správca a veritelia sa musia vyzvať, aby prihlásili v lehote 30 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu všetky svoje nároky s uvedením ich výšky, právneho dôvodu vzniku a ich zabezpečenie. Výzva musí obsahovať upozornenie, že na nároky, ktoré neboli prihlásené, sa nebude brať v konkurze zreteľ.
(3)
Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručí účastníkom konkurzu; ďalej sa doručí správcovi, likvidátorovi a všetkým známym veriteľom, ako aj príslušným daňovým orgánom. Dlžníkovi sa uznesenie doručí do vlastných rúk.
(4)
Uznesenie sa vyvesí v ten deň, keď sa vydalo, v úplnom znení alebo vo vhodnom skrátenom znení na úradnej tabuli súdu a ďalej na úradnej tabuli okresného súdu, v ktorého obvode je dlžníkov podnik alebo jeho bydlisko, ak sú mimo sídla súdu. Výpis z uznesenia súd zverejní tiež spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. Ak je dlžník zapísaný v obchodnom alebo inom registri, oznámi súd vyhlásenie konkurzu orgánu, ktorý register vedie a ktorý toto vyhlásenie zapíše. Súčasne súd oznámi vyhlásenie konkurzu orgánom povereným vedením evidencie nehnuteľností.
(5)
Účinky vyhlásenia konkurzu nastanú dňom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Týmto dňom sa dlžník stáva úpadcom a likvidátor po dobu konkurzu nevykonáva svoju pôsobnosť.
§ 14
Účinky vyhlásenia konkurzu
(1)
Vyhlásenie konkurzu má tieto účinky:
a)
oprávnenie nakladať s majetkom podstaty prechádza na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu;
b)
úpadca môže odmietnuť prijatie daru alebo odmietnuť dedičstvo len so súhlasom správcu;
c)
konanie týkajúce sa nárokov na oddelené uspokojenie (§ 28) alebo na vylúčenie veci z podstaty možno začať a v ňom pokračovať len proti správcovi;
d)
iné konania než uvedené pod písmenom c) sa prerušujú. V týchto konaniach sa však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania.2) Úpadca môže tento návrh podať, len ak tak neurobí správca v lehote určenej súdom;
e)
pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia postihujúci majetok patriaci do podstaty ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28);
f)
zanikajú práva na oddelené uspokojenie (§ 28), ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty a veritelia ich získali v posledných dvoch mesiacoch pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu; ak sa konkurz zrušil podľa § 44 ods. 1 písm. a), možno tieto práva znova uplatniť. Ak sa však veci alebo pohľadávky pri výkone rozhodnutia v uvedenej lehote speňažili, bude výťažok na ne pripadajúci zahrnutý do podstaty;
g)
nesplatné pohľadávky a záväzky týkajúce sa podstaty sa stávajú splatnými;
h)
zanikajú úpadcove príkazy, plnomocenstvá, prokúry a dosiaľ neprijaté návrhy na uzavretie zmluvy;
i)
započítanie nie je možné v prípadoch, keď niektorý účastník nadobudol vzájomnú, inak započítateľnú pohľadávku až po vyhlásení konkurzu;
j)
zastavuje sa postup v privatizačnom procese podľa osobitných predpisov;3)
k)
zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a do podstaty spadá tá jeho časť, s ktorou úpadca podnikal.
(2)
Ak zmluvu o vzájomnom plnení ešte v čase vyhlásenia konkurzu nesplnil ani úpadca ani druhý účastník zmluvy, alebo sa splnila len čiastočne, každá zmluvná strana môže od zmluvy odstúpiť.
(3)
Nájomnú zmluvu uzavretú úpadcom ako nájomcom je správca oprávnený vypovedať v lehote ustanovenej zákonom alebo zmluvou, a to aj v prípade, že bola dojednaná na dobu určitú.
Odporovateľné právne úkony
§ 15
(1)
Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, pokiaľ ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
(2)
Odporovať možno právnym úkonom, ktoré dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnym úkonom, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi,4) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb; to však neplatí, ak druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa nemohla pri náležitej starostlivosti poznať.
(3)
Právo odporovať právnym úkonom sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
(4)
Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je voči nemu neúčinný potiaľ, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
§ 16
(1)
Právo odporovať právnym úkonom je oprávnený uplatniť veriteľ alebo správca.
(2)
Právo odporovať právnym úkonom možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s úpadcom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnym úkonom proti ich právnemu predchodcovi.
(3)
Odporovateľným právnym úkonom nemožno vyrovnať vzájomnú pohľadávku odporcu proti úpadcovi.
(4)
Všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Zistenie podstaty
§ 17
(1)
Úpadca je povinný bez meškania zostaviť a odovzdať správcovi zoznam svojich aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov, veriteľov aj ich adries, odovzdať správcovi svoje obchodné knihy aj všetky potrebné doklady a poskytnúť mu potrebné vysvetlenia. Predložený zoznam aktív a pasív musí úpadca podpísať a výslovne uviesť, že je správny a úplný.
(2)
Ak konkurz navrhuje dlžník, predloží zoznam svojich aktív a pasív spolu s návrhom na konkurz; ak nejde o jeho návrh, predloží úpadca zoznam ihneď, len čo ho správca vyzve, aby predložil zoznam, najneskôr do 15 dní od vyhlásenia konkurzu.
§ 17a
(1)
Súčasťou zoznamu podľa § 17 ods. 1 je vyhodnotenie záväzkov úpadcu z hľadiska životného prostredia.
(2)
Vyhodnotenie podľa odseku 1 obsahuje
a)
zhodnotenie, v ktorých smeroch úpadca dodržuje, prípadne v ktorých nemôže dodržovať platné právne predpisy na ochranu životného prostredia, s vyčíslením nákladov, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie súladu s týmito predpismi,
b)
prehľad platieb za znečisťovanie životného prostredia a za využívanie prírodných zdrojov4a) a prehľad sankcií za poškodzovanie životného prostredia uložených úpadcovi podľa zákona o životnom prostredí alebo podľa iných osobitných predpisov,
c)
vyčíslenie škôd na životnom prostredí spôsobené doterajšou činnosťou úpadcu.4b)
(3)
Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením podrobnosti o spôsobe vyhodnotenia záväzkov podľa odseku 1.
§ 18
(1)
Súpis podstaty (ďalej len „súpis“) vykoná správca podľa pokynov súdu s použitím zoznamu predloženého úpadcom. Ak úpadca nesplnil povinnosti podľa § 17 ods. 2, uloží mu súd, aby sa dostavil na spísanie zápisnice o zozname majetku a aby vydal potrebné listiny správcovi.
(2)
Kto má vec patriacu do podstaty, je povinný to oznámiť správcovi, len čo sa dozvie o vyhlásení konkurzu, a musí umožniť správcovi, aby sa vec zapísala do súpisu a odhadla; inak zodpovedá za škodu tým vzniknutú.
(3)
Súčasťou súpisu je odhad vykonaný súdnym znalcom. Ak s tým súhlasí schôdza veriteľov, môže sa súd uspokojiť s ocenením vykonaným úpadcom alebo správcom.
§ 19
(1)
Ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.
(2)
Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.
§ 20
Prihlášky pohľadávok
(1)
Konkurzní veritelia prihlásia svoje pohľadávky, a to v lehote ustanovenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, aj keď sa o nich vedie súdne konanie alebo sa vykonáva výkon rozhodnutia. Súčasne uvedú, či uplatňujú oddelené uspokojenie (§ 28), ako aj iné dôvody pre prednostné poradie pri rozvrhu.
(2)
Prihlášky sa podávajú na súde dvojmo. Pokiaľ sa pohľadávka opiera o písomný právny úkon, treba pripojiť aj listinu o tomto úkone. Konkurzní veritelia, ktorí majú bydlisko alebo sídlo v cudzine, sú povinní v prihláške uviesť meno svojho zástupcu pre doručovanie v tuzemsku, inak im zástupcu pre doručovanie ustanoví na ich náklady súd.
(3)
Správcovi sa doručuje druhý rovnopis prihlásených pohľadávok a odpis prihlášky dodanej do súdneho spisu; prihlásené pohľadávky zostaví správca do zoznamu podľa poradia na účely rozvrhu.
(4)
Správca preskúma prihlášky predovšetkým podľa úpadcových obchodných kníh a iných dokladov a vyzve úpadcu, aby sa k zostavenému zoznamu prihlášok vyjadril. Tento zoznam predloží súdu.
(5)
Účastníci sú oprávnení nahliadnuť do zoznamu prihlásených pohľadávok, ktorý vyhotoví správca, a do dokladov o týchto pohľadávkach.
(6)
Prihláška pohľadávky má pre plynutie lehoty na premlčanie a zánik práv rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde.
Prieskumné pojednávanie
§ 21
(1)
Na preskúmanie prihlásených pohľadávok nariadi súd prieskumné pojednávanie, na ktoré sa musí dostaviť úpadca a správca. Preskúmanie sa robí podľa zoznamu zostaveného správcom.
(2)
Úpadca aj konkurzní veritelia môžu popierať pravosť, výšku aj poradie všetkých prihlásených pohľadávok.
(3)
Výsledok prieskumného pojednávania sa zapíše do zoznamu prihlášok predloženého správcom a takto upravený zoznam tvorí súčasť zápisnice o prieskumnom pojednávaní; veriteľom na ich žiadosť súd vydá výpis.
§ 22
Ak je to možné, preskúma súd aj prihlášky, ktoré došli po prihlasovacej lehote; inak pre ne nariadi osobitné prieskumné pojednávanie. Náhradu trov spojených s predvolaním konkurzných veriteľov a účasťou správcu uloží súd konkurzným veriteľom, ktorí oneskorené prihlášky podali. Konkurzní veritelia prihlášok preskúmavaných na osobitnom prieskumnom pojednávaní nemôžu poprieť pravosť a poradie pohľadávok preskúmaných na predchádzajúcich prieskumných pojednávaniach. Ustanovenie § 21 ods. 3 platí obdobne.
§ 23
(1)
Pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju uznal správca a ak ju nepoprel žiaden z konkurzných veriteľov. Popretie pohľadávky úpadcom sa poznamená v zozname prihlášok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam.
(2)
Konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva; žalobu musia podať proti popierajúcim konkurzným veriteľom aj správcovia, smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky v nich uvedenej. Ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne o pravosti pohľadávky príslušný správny orgán.
(3)
Kto poprel vykonateľnú pohľadávku, musí toto stanovisko uplatniť podľa povahy pohľadávky buď na súde, alebo na príslušnom správnom orgáne.
(4)
Na popretie pohľadávky ustanoví súd primeranú lehotu s poučením, že pri zameškaní lehoty podľa § 24 ods. 1 nemožno na také pohľadávky prihliadať, a že pri zameškaní lehoty podľa § 24 ods. 2 sa také pohľadávky budú v budúcnosti pokladať za nesporné.
(5)
Konkurzní veritelia pohľadávok sporných čo do pravosti, výšky alebo poradia, ktorí neboli na prieskumnom pojednávaní prítomní, upovedomia súd o tom, kto poprel pohľadávku a z akého dôvodu.
§ 24
(1)
Správca je oprávnený poprieť nárok prihlásený konkurzným veriteľom, výšku nároku alebo jeho právny dôvod. O tom súd upovedomí konkurzného veriteľa, o ktorého nárok ide, a súčasne ho vyzve, aby nárok, jeho výšku alebo právny dôvod uplatnil do 30 dní na súde, ktorý vyhlásil konkurz, alebo na inom príslušnom orgáne, s tým, že inak sa na poprený nárok, jeho uplatnenú výšku alebo uplatnený právny dôvod nevezme zreteľ.
(2)
Ak správca poprie nárok už vykonateľný, vyzve ho súd, aby svoje popretie uplatnil do 30 dní na súde, ktorý vyhlásil konkurz, prípadne na inom príslušnom orgáne s tým, že inak sa nárok bude považovať za zistený.
§ 25
(1)
Rozhodnutia súdu alebo príslušného správneho orgánu o pravosti, výške alebo poradí poprených pohľadávok sú účinné proti všetkým veriteľom.
(2)
Trovy sporu o pravosť, výšku alebo poradie poprených pohľadávok sa pokladajú za náklady podstaty, ak sa na takom spore zúčastnil správca. Ak sa správca na spore nezúčastnil, majú popierajúci veritelia nárok na náhradu nákladov z podstaty len potiaľ, pokiaľ podstate vznikol nejaký prospech z vedenia sporu.
§ 26
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
(1)
Ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa pri vyhlásení konkurzu už predtým zaniknuté úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie.
(2)
Správca je oprávnený vykonať vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého vyhlásením konkurzu namiesto úpadcu, včítane podania návrhu na vyporiadanie tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je správca oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného súdom.
(3)
Ak k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo pred vyhlásením konkurzu,
a)
dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavreté v posledných šiestich mesiacoch pred vyhlásením konkurzu sú neplatné;
b)
ak sa už začalo konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa dosiaľ právoplatne neskončilo, vstupuje správca do konania namiesto úpadcu dňom vyhlásenia konkurzu;
c)
ak sa ešte nezačalo konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je správca povinný bez meškania podať návrh na toto vyporiadanie namiesto úpadcu;
d)
na účinnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné schválenie súdom.
Speňaženie
§ 27
(1)
Podstatu možno speňažiť buď predajom vecí spôsobom upraveným v ustanoveniach o výkone rozhodnutia súdom, alebo predajom mimo dražby.
(2)
Predaj mimo dražby uskutoční správca so súhlasom súdu a za podmienok ním určených po vypočutí úpadcu, prípadne veriteľského výboru. Veci možno predať mimo dražby aj pod odhadnú cenu alebo cenu ustanovenú cenovými predpismi. Rovnako tak možno odplatne previesť aj úpadcove sporné alebo ťažko vymáhateľné pohľadávky.
(3)
Speňaženie vecí predajom podľa ustanovenia o výkone rozhodnutia vykoná súd na návrh správcu, ktorý má pritom postavenie oprávneného.
(4)
Nevymožiteľné pohľadávky a veci, ktoré nebolo možné predať, môže správca po schválení súdom vylúčiť z podstaty.
§ 28
(1)
Veritelia pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným alebo zádržným právom, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľnosti (ďalej len „oddelení veritelia“), majú pri speňažení právo, aby ich pohľadávka bola uspokojená z výťažku predaja veci, na ktorej záložné alebo zádržné právo viazne.
(2)
Výťažok z predaja veci do výšky zabezpečenej pohľadávky veriteľom vydá správca so súhlasom súdu. Ak zabezpečená pohľadávka nebola takto plne uspokojená, považuje sa jej neuspokojená časť za pohľadávku prihlásenú podľa § 20.
§ 29
(1)
Správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku z podstaty. Odmenu a výdavky vyúčtujú aj osobitní správcovia a zástupca správcu, ako aj tí, ktorých súd v priebehu konania zbavil funkcie správcu.
(2)
Súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené chyby alebo nejasnosti a upovedomí o konečnej správe a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných veriteľov. Upozorní pritom, že do 15 dní odo dňa, keď konečná správa a vyúčtovanie boli vyvesené na úradnej tabuli súdu, môžu proti nim podať námietky.
(3)
Konečnú správu a vyúčtovanie prejedná súd na pojednávaní, na ktoré predvolá správcu, úpadcu a konkurzných veriteľov, ktorí podali námietky, prípadne aj veriteľský výbor, a rozhodne o nej uznesením, ktoré im doručí a vyvesí na úradnej tabuli súdu.
Rozvrh
§ 30
(1)
Po právoplatnosti uznesenia o schválení konečnej správy a vyúčtovaní odmeny a výdavkov vydá súd rozvrhové uznesenie.
(2)
Rozvrhové uznesenie sa doručí účastníkom do vlastných rúk s výnimkou konkurzných veriteľov, ktorých nároky už boli plne uspokojené.
§ 31
(1)
Nároky na vylúčenie veci z podstaty (§ 19 ods. 2), pohľadávky proti podstate (§ 31 ods. 2), nároky na oddelené uspokojenie (§ 28) a pracovné nároky (§ 31 ods. 3) možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania. Iné nároky možno uspokojiť len podľa právoplatného rozvrhového uznesenia.
(2)
Pohľadávky proti podstate vzniknuté po vyhlásení konkurzu sú nároky na náhradu nákladov spojených s udržiavaním a správou podstaty, včítane nároku správcu na úhradu odmien a výdavkov, dane a poplatky, ak došlo k ich splatnosti v priebehu konkurzného konania, a ďalej nároky veriteľov zo zmlúv uzavretých správcom, ako aj nároky na vrátenie plnenia zo zmluvy, od ktorej sa odstúpilo podľa § 14 ods. 1 písm. a).
(3)
Pracovnými nárokmi podľa ustanovenia odseku 1 sú úhrada pracovných odmien úpadcových pracovníkov a ich nároky vyplývajúce z hmotného zabezpečenia pracovníkov.
§ 32
(1)
V rozvrhu sa uspokoja najprv pohľadávky proti podstate (§ 31 ods. 2) a pracovné nároky (§ 31 ods. 3). Ak výťažok za speňaženie nepostačuje na plnú úhradu všetkých týchto pohľadávok, uhradia sa najprv výdavky správcu a ostatné pohľadávky sa uspokoja pomerne. Neuspokojená časť pohľadávok podľa § 17a ods. 2 písm. c) prechádza na štát.
(2)
Po úplnom uspokojení pohľadávok podľa odseku 1 sa uspokojujú aj ostatné nároky v tomto poradí:
a)
nároky úpadcových pracovníkov z pracovného pomeru, prislúchajúce za posledné tri roky pred vyhlásením konkurzu, a pohľadávky na výživné zo zákona (pohľadávky prvej triedy);
b)
dane, poplatky, clá a príspevky na sociálne zabezpečenie (poistenie), pokiaľ vznikli najdlhšie tri roky pred vyhlásením konkurzu a v priebehu konkurzu, ak nebudú uspokojené z vecí zaťažených pre ne záložným právom (pohľadávky druhej triedy);
c)
ostatné pohľadávky (pohľadávky tretej triedy).
(3)
Ak nemožno plne uspokojiť pohľadávky toho istého poradia, uvedené v odseku 2, uspokoja sa pomerne.
§ 33
(1)
Z uspokojenia pohľadávok sú vylúčené
a)
úroky z pohľadávok veriteľov vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, ak prirástli v čase od vyhlásenia konkurzu;
b)
trovy účastníkov konania vzniknuté im účasťou na konkurznom konaní;
c)
nároky veriteľov z darovacích zmlúv;
d)
mimozmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu.
(2)
Sumy pripadajúce na
a)
vymáhateľné nároky, ktoré správca poprel a ich popretie včas uplatnil;
b)
podmienené nároky, ktoré správca uznal;
c)
nároky, ktoré veritelia včas uplatnili a správca ich poprel,
sa zložia do úschovy na súde a po splnení podmienok sa rozvrhnú novým rozvrhovým uznesením.
Nútené vyrovnanie
§ 34
(1)
Ak v konkurze nedošlo ešte k vydaniu rozvrhového uznesenia, môže úpadca navrhnúť, aby sa konkurz ukončil núteným vyrovnaním; návrh môže podať až po prieskumnom pojednávaní.
(2)
V návrhu sa musí uviesť, aké vyrovnanie úpadca ponúka. Ak navrhovateľ uvádza osoby ochotné ručiť za splnenie núteného vyrovnania, musia tieto osoby návrh spolupodpísať a ich podpis sa musí úradne overiť.
§ 35
Nútené vyrovnanie je neprípustné, ak okolnosti spochybňujú, že u navrhovateľa ide o poctivý zámer. Takými okolnosťami sú najmä nedostatočná súčinnosť úpadcu pri zisťovaní jeho majetku, chyby vo vedení obchodných kníh, ukracovanie veriteľov v čase pred vyhlásením konkurzu, prvšie konkurzy alebo vyrovnania a neúmerne nižšie uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov podľa návrhu na nútené vyrovnanie v porovnaní s možnosťami uspokojenia podľa ustanovenia o vykonaní konkurzu.
§ 36
(1)
Súd návrh na nútené vyrovnanie zamietne,
a)
ak by jeho potvrdením boli dotknuté práva na vylúčenie vecí z podstaty, práva na oddelené uspokojenie (§ 28) alebo na poskytovanie výživného zo zákona, alebo
b)
ak by neboli uspokojené alebo zabezpečené pohľadávky uvedené v § 31 ods. 2 a 3 a § 32 ods. 2 písm. a) a b), alebo
c)
ak sa nevyporiadalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniknuté vyhlásením konkurzu alebo pred vyhlásením konkurzu.
(2)
Ak súd nerozhodne, že nútené vyrovnanie je neprípustné, nariadi uznesením pojednávanie o nútenom vyrovnaní a odloží speňaženie podstaty.
§ 37
(1)
Na pojednávanie o nútenom vyrovnaní súd predvolá úpadcu, osoby, ktoré sa zaviazali za splnenie núteného vyrovnania, správcu a všetkých dosiaľ neuspokojených konkurzných veriteľov, ako aj veriteľský výbor, pokiaľ bol ustanovený. Predvolanie doručí do vlastných rúk a priloží návrh na nútené vyrovnanie. Oznámenie o ustanovenom pojednávaní sa vyvesí na úradnej tabuli súdu.
(2)
Úpadca je povinný dostaviť sa na pojednávanie. Ak sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, predpokladá sa, že od návrhu na nútené vyrovnanie upustil.
(3)
Na pojednávaní podá správca potrebné informácie o stave úpadcovho majetku, o jeho hospodárení, príčinách úpadku a o tom, aký výsledok by mohli konkurzní veritelia očakávať, keby sa konkurz doviedol do konca. Súd preskúma správu a môže si k nej vyžiadať znalecký posudok.
(4)
Na pojednávaní súd zistí, ktorí konkurzní veritelia sú ochotní s návrhom núteného vyrovnania súhlasiť.
§ 38
(1)
Predpokladom potvrdenia núteného vyrovnania súdom je súhlas väčšiny konkurzných veriteľov prítomných alebo zastúpených na pojednávaní, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky a ktorých hlasy predstavujú viac ako tri štvrtiny všetkých prihlásených pohľadávok.
(2)
Právo hlasovať nemajú
a)
konkurzní veritelia, ktorých práva nebudú núteným vyrovnaním dotknuté (najmä oddelení veritelia a veritelia podstaty);
b)
konkurzní veritelia, ktorými sú osoby úpadcovi blízke,4) ibaže nadobudli pohľadávku od osoby, ktorá nie je úpadcovi blízka, skôr ako šesť mesiacov pred vyhlásením konkurzu; ich hlasy sa však počítajú, ak hlasujú proti návrhu na nútené vyrovnanie;
c)
právni nástupcovia blízkych osôb,4) ak pohľadávku nadobudli od osoby blízkej počas šiestich mesiacov pred vyhlásením konkurzu; ich hlasy sa však počítajú, ak hlasujú proti návrhu na nútené vyrovnanie;
d)
konkurzní veritelia, ktorých pohľadávka prihlásená v konkurze nebola ešte zistená, je sporná alebo podmienená, ibaže im súd po vypočutí ostatných účastníkov pojednávania hlasovacie právo priznal.
(3)
Hlasovať môžu len tí oprávnení konkurzní veritelia, ktorí sú prítomní na pojednávaní osobne alebo sú zastúpení. Hlasy konkurzných veriteľov uplatnené inak sa neuznávajú.
(4)
Pri hlasovaní sa počítajú iba ešte neuspokojené pohľadávky, a to v tej výške, v ktorej dosiaľ neboli uspokojené.
§ 39
(1)
O potvrdení núteného vyrovnania rozhodne súd uznesením obsahujúcim znenie núteného vyrovnania.
(2)
Uznesenie o potvrdení núteného vyrovnania sa v potrebnom rozsahu verejne vyhlási; uznesenie sa ďalej vyvesí na úradnej tabuli súdu a deň vyvesenia sa na ňom vyznačí. Ďalej sa uznesenie v deň vyvesenia na úradnej tabuli súdu zašle do vlastných rúk úpadcovi, správcovi, všetkým konkurzným veriteľom a osobám, ktoré sa zaviazali splneniť nútené vyrovnanie ako ručitelia alebo spoludlžníci.
(3)
Proti uzneseniu o potvrdení núteného vyrovnania môžu podať odvolanie účastníci, ktorí na vyrovnanie výslovne neprivolili, spoludlžníci a ručitelia úpadcu.
§ 40
(1)
Súd návrh na potvrdenie núteného vyrovnania zamietne, aj keď s ním konkurzní veritelia vyslovili súhlas, ak vyšlo najavo, že
a)
sú tu dôvody, pre ktoré nie je návrh na nútené vyrovnanie prípustný (§ 35);
b)
boli poskytnuté niektorému konkurznému veriteľovi osobitné výhody proti ostatným konkurzným veriteľom toho istého postavenia;
c)
výhody poskytnuté v nútenom vyrovnaní úpadcovi nie sú úmerné jeho hospodárskym pomerom;
d)
nútené vyrovnanie odporuje spoločnému záujmu konkurzných veriteľov;
e)
konkurzní veritelia pohľadávok uvedených v § 32 ods. 2 písm. c) majú dostať najneskôr do jedného roka menej než jednu tretinu svojich pohľadávok;
f)
nútené vyrovnanie by nadväzovalo na nepoctivé alebo ľahkomyseľné hospodárenie úpadcu.
(2)
Uznesenie o zamietnutí návrhu podľa odseku 1 sa doporučí úpadcovi, správcovi, všetkým konkurzným veriteľom a osobám, ktoré sa zaviazali splniť nútené vyrovnanie ako ručitelia alebo spoludlžníci. Úpadcovi a konkurzným veriteľom, ktorí neodporovali prijatiu núteného vyrovnania, sa uznesenie doručí do vlastných rúk; len oni sa môžu odvolať proti tomuto uzneseniu.
§ 41
(1)
Ak uznesenie o potvrdení núteného vyrovnania nadobudlo právoplatnosť, súd uznesením
a)
vráti úpadcovi oprávnenie nakladať s majetkom patriacim do podstaty [§ 14 ods. 1 písm. a)];
b)
vyhlási, že úpadca vstupuje do postavenia správcu vo všetkých konaniach, ktoré viedol namiesto úpadcu [§ 14 ods. 1 písm. c)], a že účastníkom sa v nich namiesto neho stáva úpadca;
c)
vráti úpadcovi ostatné práva obmedzené vyhlásením konkurzu.
(2)
Potvrdeným núteným vyrovnaním nie sú dotknuté práva veriteľov proti spoludlžníkom a spoludlžníkovým ručiteľom, pokiaľ výslovne nesúhlasia s tým, aby tieto práva boli obmedzené.
§ 42
(1)
Ak bolo nútené vyrovnanie potvrdené súdom úplne a včas splnené, je úpadca zbavený záväzku nahradiť konkurzným veriteľom ujmu, ktorú vyrovnaním utrpeli; je takisto zbavený záväzku proti ručiteľom a iným osobám, ktoré by mali proti nemu postih. Dojednania tomu odporujúce sú neplatné. Úroky z konkurzných pohľadávok za čas od vyhlásenia konkurzu a trovy vzniknuté jednotlivým konkurzným veriteľom z účasti na konkurze nemožno priznať.
(2)
Konkurzní veritelia, na ktorých pohľadávky sa neprihliadlo, môžu aj po zrušení konkurzu požadovať od dlžníka úplné zaplatenie, ibaže o vyhlásení konkurzu vedeli alebo museli vedieť.
(3)
Ak bol na úpadcov majetok vyhlásený nový konkurz skôr, než úpadca úplne splnil nútené vyrovnanie, nie sú konkurzní veritelia povinní vrátiť, čo dobromyseľne dostali na základe núteného vyrovnania. V novom konkurze sa ich pohľadávky považujú za uspokojené len sumou, ktorá im bola podľa núteného vyrovnania skutočne vyplatená.
§ 43
(1)
Ak sa nútené vyrovnanie potvrdené súdom nesplnilo, hoci úpadcu upomenul konkurzný veriteľ doporučeným listom s poskytnutím dodatočnej, najmenej osemdennej lehoty, strácajú účinnosť všetky zľavy a iné výhody dané núteným vyrovnaním; práva konkurzných veriteľov nadobudnuté vyrovnaním proti úpadcovi tým nie sú dotknuté.
(2)
Ak sa nútené vyrovnanie dosiahlo podvodným konaním alebo nedovoleným poskytnutím osobitných výhod jednotlivým konkurzným veriteľom, môže každý konkurzný veriteľ do troch rokov od potvrdenia núteného vyrovnania uplatniť nárok, aby jeho pohľadávky boli úplne uspokojené, alebo aby sa iná výhoda pokladala za neúčinnú; príslušným na prejednanie nároku je súd, ktorý vyhlásil konkurz. Nárok však neprislúcha konkurzným veriteľom, ktorí sa zúčastnili na podvodných konaniach alebo nedovolených dohovoroch alebo mohli uplatniť dôvody neúčinnosti v konaní o potvrdení núteného vyrovnania.
(3)
Ak bol úpadca do troch rokov od potvrdenia núteného vyrovnania právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým dosiahol nútené vyrovnanie alebo ktorým ukrátil uspokojenie svojho konkurzného veriteľa, stáva sa nútené vyrovnanie neplatným a veritelia môžu od úpadcu požadovať úplné uspokojenie svojich nárokov; vykonateľnosť rozhodnutí, ktoré vznikli v konkurznom konaní, nie je tým dotknutá. Za podmienky, že úpadcov majetok postačuje aspoň na úhradu trov konkurzného konania, môžu navrhnúť opätovné začatie konkurzného konania.
Zrušenie konkurzu
§ 44
(1)
Súd uznesením zruší konkurz, v ktorom nedošlo k potvrdeniu núteného vyrovnania,
a)
ak zistí, že tu nie sú predpoklady pre konkurz;
b)
po splnení rozvrhového uznesenia;
c)
na návrh úpadcu, ak všetci konkurzní veritelia vyjadrili svoj súhlas na listine s úradne overeným podpisom a ak s tým súhlasil správca.
(2)
Ak úpadca zomrel v priebehu konkurzu, pohľadávky veriteľov sa vyporiadajú v rámci prejednania dedičstva primerane podľa tohto zákona.
(3)
Ak došlo k potvrdeniu núteného vyrovnania, súd zruší konkurz, ak úpadca preukáže, že zabezpečenia ním dané pre splnenie nárokov na vylúčenie vecí z podstaty, nárokov oddelených veriteľov na oddelené uspokojenie (§ 28), ako aj nárokov podľa § 31 ods. 3 sú dostatočné. Ak nedošlo k zrušeniu konkurzu podľa odseku 1, zruší súd konkurz až po splnení núteného vyrovnania.
(4)
V uznesení o zrušení konkurzu zbaví súd správcu funkcie.
(5)
Pre doručenie a zverejnenie uznesenia o zrušení konkurzu platí to isté, čo pre doručenie o zverejnenie uznesenia o vyhlásení konkurzu.
§ 45
(1)
Zrušením konkurzu zanikajú účinky vyhlásenia konkurzu uvedené v § 14.
(2)
Na základe zoznamu prihlášok možno pre zabezpečenú pohľadávku po právoplatnosti rozvrhového uznesenia viesť výkon rozhodnutia na úpadcovo imanie.
TRETIA ČASŤ
VYROVNANIE
Návrh na vyrovnanie
§ 46
(1)
Dlžník, u ktorého sú dané podmienky pre vyhlásenie konkurzu, môže podať na súde príslušnom na konkurz (§ 3 ods. 1) návrh na vyrovnanie. Súd prejedná návrh, len ak konkurz už nebol vyhlásený.
(2)
V návrhu uvedie dlžník, aké vyrovnanie ponúka. Osoby ochotné zaviazať sa splniť vyrovnanie ako spoludlžníci alebo ručitelia musia návrh spolupodpísať. Ak nie je vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, musí návrh podpísať aj druhý bezpodielový spoluvlastník na dôkaz, že súhlasí s použitím všetkého majetku z nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva na účel vyrovnania. Všetky podpisy musia byť úradne overené.
(3)
Ak je navrhovateľ podnikateľom, uvedie v návrhu počet zamestnancov podniku a opatrenia, ktoré vykoná na reorganizáciu a pre ďalšie financovanie podniku.
§ 47
(1)
K návrhu musí dlžník pripojiť úplný zoznam svojho majetku s prehľadom majetkového stavu v čase podania návrhu. Uvedie jednotlivé časti hnuteľného a nehnuteľného majetku a miesto, kde sa nachádzajú; pri pohľadávkach uvedie ich výšku, dôvod vzniku a možnosť ich uspokojenia. Popri majetku uvedie aj záväzky spolu s adresami veriteľov a s vyznačením, ktorí z nich sú dlžníkovi v pomere blízkych osôb.4) Ak nie je vyporiadané dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, musí dlžník uviesť, ktoré veci zo zoznamu sú v jeho výlučnom vlastníctve a ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V konečnom prehľade sa uvedie aj výška predlženia.
(2)
Zoznam uvedený v odseku 1 musí dlžník podpísať a predložiť v toľkých vyhotoveniach, aby mohol byť doručený všetkým veriteľom a vyrovnaciemu správcovi [§ 50 ods. 3 písm. a)].
(3)
Ak dlžník neodstráni podstatné vady návrhu v lehote určenej súdom, súd konanie zastaví.
§ 48
Účastníci vyrovnania
Účastníci vyrovnania sú dlžník, manžel dlžníka, spoludlžníci a ručitelia dlžníka, pokiaľ spolupodpísali návrh na začatie vyrovnania, a veritelia, ktorí včas [§ 50 ods. 3 písm. c)] prihlásili svoje pohľadávky a nie sú plne uspokojení.
§ 49
Účinky podania návrhu
(1)
Od podania návrhu až do rozhodnutia o povolení vyrovnania (§ 50 ods. 3) nesmie dlžník zcudzovať ani zaťažovať nehnuteľnosti, zriaďovať práva na oddelené uspokojenie (§ 28) zo svojho majetku, zaväzovať sa ako ručiteľ alebo spoludlžník, ani poskytovať neprimerané dary zo svojho majetku a vykonávať akékoľvek úkony, ktoré by mohli poškodiť veriteľov.
(2)
Úkony odporujúce ustanoveniu odseku 1 sú voči veriteľom neúčinné; ktorýkoľvek veriteľ môže neúčinnosť uplatniť na súde najneskôr do dňa uverejnenia uznesenia o zastavení alebo skončení vyrovnania na úradnej tabuli súdu.
Rozhodnutie o návrhu
§ 50
(1)
Súd uznesením zamietne návrh, ak zistí, že
a)
dlžník bol v posledných piatich rokoch pred jeho podaním odsúdený pre trestný čin podvodu alebo poškodzovania veriteľa, alebo ak vyplýva z okolností, že podaním návrhu nesleduje poctivý zámer, alebo
b)
v lehote piatich rokov pred podaním návrhu bol na dlžníkov majetok vyhlásený konkurz alebo dlžník podal návrh na povolenie vyrovnania, alebo
c)
návrh odporuje ustanoveniu § 60 ods. 1 písm. b), alebo
d)
veriteľom, ktorých pohľadávky nemajú prednostné právo (§ 54), sa neponúklo zaplatenie aspoň 45 % ich pohľadávok s príslušenstvom do dvoch rokov od podania návrhu, alebo
e)
návrh neobsahuje skutočnosti uvedené v § 46 ods. 3, pokiaľ ich má obsahovať.
(2)
Uznesenie podľa odseku 1 doručí súd len navrhovateľovi.
(3)
O povolení vyrovnania súd rozhodne uznesením, v ktorom zároveň
a)
ustanoví vyrovnacieho správcu z osôb zapísaných do osobitnej časti zoznamu (§ 8 ods. 1), o ktorého právach, povinnostiach a zodpovednosti platia primerane ustanovenia o správcovi podstaty;
b)
nariadi vyrovnacie pojednávanie na dobu najneskôr do šiestich týždňov odo dňa vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu;
c)
vyzve veriteľov, aby svoje nároky prihlásili písomne alebo ústne do protokolu do štyroch týždňov odo dňa vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu;
d)
rozhodne o opatreniach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie dlžníkovho majetku.
(4)
O právach a povinnostiach vyrovnacieho správcu platia primerane ustanovenia § 8.
§ 51
(1)
Uznesenie o povolení vyrovnania sa doručí známym veriteľom a správcovi, ďalej tiež dlžníkovi, osobám uvedeným v § 46 ods. 2 a daňovým orgánom. Veriteľom sa súčasne doručí rovnopis zoznamu dlžníkovho majetku a prehľadu o majetkovom stave dlžníka. Uznesenie sa vyvesí v ten deň, keď bolo vydané, v úplnom znení alebo vo vhodne skrátenom znení na úradnej tabuli súdu a ďalej na úradnej tabuli okresného súdu, v ktorého obvode má dlžník sídlo alebo bydlisko, ak sú mimo obvodu súdu, ktorý povolil vyrovnanie. Výpis z uznesenia zverejní súd obdobne podľa § 13 ods. 4.
(2)
Súd oznámi povolenie vyrovnania orgánom povereným vedením obchodného alebo iného registra a evidencie nehnuteľností. Ak je vedený výkon rozhodnutia proti dlžníkovi na jeho nehnuteľnosť, založí v príslušných spisoch rovnopis uznesenia.
(3)
Veritelia a dlžník môžu do 15 dní od doručenia uznesenia navrhnúť, aby bol ustanovený iný správca. Ak uzná súd dôvodnosť tohto návrhu, zbaví správcu funkcie a ustanoví iného. To isté platí, ak súd vzal na vedomie odmietnutie funkcie správcom, prípadne ak sú dôvody pre jeho odvolanie.
(4)
Proti uzneseniu, ktorým bolo vyrovnanie povolené, môžu podať odvolanie veritelia, ktorých pohľadávky nemajú prednostné právo, proti uzneseniu, ktorým bol návrh na vyrovnanie zamietnutý, môže podať odvolanie len dlžník.
§ 52
Účinky povolenia vyrovnania
(1)
Účinky povolenia vyrovnania nastávajú dňom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu.
(2)
Povolenie vyrovnania má tieto účinky:
a)
dlžník nesmie samostatne vykonávať právne úkony, ktorými by sa ukracovali záujmy veriteľov; vyrovnací správca je oprávnený určiť právne úkony dlžníka, na ktoré je potrebný jeho súhlas, a môže si vyhradiť, že bude vyplácať a prijímať platby alebo plniť iné záväzky namiesto dlžníka;
b)
súd môže dlžníkovi nariadiť, aby určité právne úkony nerobil vôbec alebo len s predchádzajúcim súhlasom vyrovnacieho správcu; môže rozhodnúť aj o iných opatreniach potrebných na zabezpečenie dlžníkovho majetku;
c)
právne úkony dlžníka odporujúce ustanoveniam pod písmenami a) a b) sú voči veriteľom neúčinné;
d)
dlžník nemôže po dobu vyrovnania navrhnúť vyhlásenie konkurzu;
e)
veritelia nemôžu navrhnúť na dlžníkov majetok konkurz, ani viesť výkon rozhodnutia pre pohľadávky, ktoré nemajú prednosť (§ 54);
f)
pri pohľadávkach zahrnutých do vyrovnania nastávajú účinky uznania záväzku dlžníkom.
(3)
Pohľadávky veriteľov, ktorí boli súdom vyzvaní, aby prihlásili svoj nárok, alebo ktorí vedeli o vyrovnacom konaní, zanikajú, ak neboli prihlásené v lehote určenej súdom.
§ 53
Práva, pohľadávky a nároky veriteľov vo vyrovnaní
(1)
Vo vyrovnaní je za veriteľa pokladaný každý, kto prihlási na základe výzvy súdu [§ 50 ods. 3 písm. c)] svoj nárok. Spôsob, poradie a miera uspokojenia nárokov sa určí až v potvrdenom vyrovnaní (§ 60), ak nebude možné dosiahnuť uspokojenie mimo vyrovnania podľa ďalších ustanovení.
(2)
Z vyrovnania sú vylúčené úroky včítane úrokov z omeškania odo dňa, keď povolenie vyrovnania nadobudlo právoplatnosť, a právo na ne zaniká dňom, keď právoplatnosť nadobudlo uznesenie o potvrdení vyrovnania.
(3)
Záväzky zo zmlúv uvedených v § 14 ods. 2 ani časti týchto záväzkov sa do vyrovnania nezahŕňajú.
§ 54
Prednostné pohľadávky
(1)
Právo na prednostné uspokojenie vo vyrovnaní majú:
a)
pohľadávky týkajúce sa trov konania;
b)
pohľadávky z právnych úkonov dlžníka alebo správcu konajúceho za dlžníka [§ 52 ods. 2 písm. a) a b)] a nárok správcu na odmenu a výdavky;
c)
dane, poplatky, clá a príspevky na sociálne zabezpečenie (poistenie), pokiaľ vznikli najdlhšie tri roky pred povolením vyrovnania, ak nebudú uspokojené z vecí zaťažených pre ne záložným právom;
d)
všetky záväzky dlžníka vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu, pokiaľ nepresahujú nároky za posledné tri roky pred povolením vyrovnania.
(2)
Nositelia pohľadávok uvedených v odseku 1 sú prednostnými veriteľmi.
§ 55
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
(1)
Bezpodielový spoluvlastník preberá podpisom návrhu na vyrovnanie záväzok strpieť, aby sa na účely vyrovnania použil všetok majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov; tento záväzok trvá, aj keď po podaní návrhu na vyrovnanie došlo k zániku alebo zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Smrťou podpísaného bezpodielového spoluvlastníka tento záväzok zaniká.
(2)
Za nevyporiadané sa považuje aj to bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré bolo vyporiadané dohodou medzi oboma spoluvlastníkmi v posledných šiestich mesiacoch pred podaním návrhu.
(3)
Súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré neskončilo pred podaním návrhu na vyrovnanie, môže byť po podaní návrhu na vyrovnanie skončené len rozsudkom súdu. Od podania návrhu na vyrovnanie do skončenia alebo zastavenia konania neplynie lehota podľa osobitného predpisu.5)
§ 56
Prihlášky pohľadávok
(1)
Veritelia musia prihlásiť svoje pohľadávky v lehote ustanovenej v § 50 ods. 3 písm. c).
(2)
V prihláške treba uviesť výšku a právny dôvod vzniku pohľadávky, prípadne aj označenie súdu, na ktorom bola pohľadávka už vymáhaná.
(3)
Prihlásiť pohľadávku na vyrovnanie musia aj prednostní veritelia (§ 54 ods. 2).
§ 57
Zoznam prihlášok
(1)
Správca zapíše prihlášky do zoznamu v tom poradí, v akom došli súdu, a to oddelene prihlášky prednostných pohľadávok od ostatných. Prihlásené pohľadávky preskúma podľa obchodných kníh a iných písomností. Súd si vyžiada vyjadrenie dlžníka, či jednotlivé pohľadávky uznáva. Ak dlžník popiera pohľadávku, musí pre to uviesť dôvody. Ak sa dlžník nevyjadrí v lehote danej správcom, platí, že pohľadávku uznáva; uznanie pohľadávky platí aj v prípade, že bude do troch rokov vyhlásený konkurz na dlžníkov majetok.
(2)
Správca vyzve veriteľov, aby v lehote ním uloženej nahliadli do zoznamu prihlášok a do vyjadrenia dlžníka. Súčasne im oznámi, že sa môžu vyjadriť k zoznamu a k vyjadreniu dlžníka a že ich vyjadrenia budú k zoznamu pripojené, prípadne bude uvedené, že sa nevyjadrili.
§ 58
Vyrovnacie pojednávanie
(1)
Veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky včas, sú oprávnení aj pred vyrovnacím pojednávaním podávať návrhy a vyhlásenia, ako aj hlasovať o vyrovnaní. Na oneskorené prihlášky sa na vyrovnacom pojednávaní prihliadne, ak ich možno preskúmať bez zbytočného odkladu.
(2)
Na vyrovnacom pojednávaní [§ 50 ods. 3 písm. b)] súd zistí, ktorí veritelia sú ochotní prijať návrh na vyrovnanie. O práve hlasovať platia obdobne ustanovenia § 38 s týmito odchýlkami:
a)
na vyrovnacom pojednávaní sa dĺžnik musí zúčastniť osobne. Po začatí pojednávania nemôže vziať návrh na vyrovnanie späť ani ho zmeniť v neprospech veriteľov. Ak sa nedostaví bez ospravedlnenia alebo ak jeho ospravedlnenie neuzná súd za dôvodné, súd konanie zastaví;
b)
veritelia dlžníka nie sú povinní dostaviť sa osobne. Hlasovať o prijatí vyrovnania môžu len veritelia osobne prítomní alebo zastúpení;
c)
hlasovacie právo patrí len tým veriteľom, ktorí by vyrovnaním utrpeli majetkovú ujmu;
d)
oddelení veritelia (§ 28) hlasujú len za tú časť pohľadávky, ktorá nebude uhradená z práva na oddelené uspokojenie (§ 28);
e)
veritelia s prednostným právom a veritelia, ktorých hlasovacie právo bolo správcom, dlžníkom alebo iným veriteľom poprené, hlasovacie právo nemajú;
f)
hlasovacie právo nemajú ani veritelia, ktorí nadobudli pohľadávku postúpením od dlžníka v čase, keď dlžník už bol v úpadku.
§ 59
Popretie pohľadávky
Popretie pravosti alebo výšky niektorej z prihlásených pohľadávok dlžníkom, správcom alebo niektorým z veriteľov oprávneným hlasovať, má tieto účinky:
a)
ak poprie pohľadávku dlžník, musí súd po vypočutí účastníkov na návrh veriteľa nariadiť, aby suma pripadajúca na poprenú pohľadávku bola zabezpečená zložením do úschovy na súde; zároveň určí veriteľovi poprenej pohľadávky lehotu na jej uplatnenie s poučením, že zabezpečený obnos uvoľní v prospech dlžníka, ak nebude lehota dodržaná. Popretie pohľadávky dlžníkom má za následok, že pre ňu nemožno viesť výkon rozhodnutia na základe súdom potvrdeného vyrovnania (§ 63 ods. 4); ak je však poprená pohľadávka už vykonateľná, je na dlžníkovi, aby uplatnil svoje práva podľa všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku;6)
b)
ak poprie pohľadávku správca, nemožno pre ňu viesť výkon rozhodnutia na základe súdom potvrdeného vyrovnania (§ 63 ods. 4);
c)
popretie pohľadávky iným veriteľom zostáva bez vplyvu na vyrovnanie.
Potvrdenie vyrovnania
§ 60
(1)
Súd uznesením vyrovnanie potvrdí, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
nároky osôb oprávnených požadovať vylúčenie veci, nároky oddelených veriteľov (§ 28) a nároky na poskytnutie výživy nie sú vyrovnaním dotknuté;
b)
prednostné pohľadávky sú zaplatené, alebo je ich zaplatenie zabezpečené;
c)
veritelia ostatných pohľadávok sú uspokojení rovnakou mierou, pokiaľ nesúhlasili s tým, aby niektorý bol uspokojený výhodnejšie;
d)
nie je poskytnutá osobitná výhoda niektorému veriteľovi rovnakého poradia, ak nejde o výhodu poskytnutú podľa písmena c);
e)
nie sú dotknuté práva veriteľov proti spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka okrem prípadov, keď by s tým títo veritelia výslovne súhlasili.
(2)
Uznesenie, ktorým sa potvrdilo vyrovnanie, sa stane vykonateľným jeho právoplatnosťou. Pre potvrdenie vyrovnania súdom platia obdobne ustanovenia pre potvrdenie núteného vyrovnania (§ 39 a 40). Ak zomrie dlžník pred rozhodnutím o potvrdení vyrovnania, môže súd vyrovnanie potvrdiť, len ak oprávnení dlžníkovi dedičia vyhlásili najneskôr na vyrovnacom pojednávaní, že s navrhnutým vyrovnaním súhlasia; inak súd vyrovnanie zastaví.
§ 61
(1)
Súd zamietne potvrdiť vyrovnanie, aj keď s ním veritelia vyslovili súhlas,
a)
ak nie sú dôvody pre to, aby sa vyrovnanie povolilo (§ 50 ods. 1);
b)
ak sa niektorému veriteľovi poskytli osobitné výhody [§ 60 ods. 1 písm. d)];
c)
ak neboli do 30 dní od prijatia vyrovnania zaplatené trovy konania alebo zabezpečená ich náhrada, aj keď na to dlžníka súd vyzval bez meškania po prijatí vyrovnania.
(2)
Súd môže zamietnuť vyrovnanie potvrdiť,
a)
ak sú výhody vyplývajúce pre dlžníka z prijatého vyrovnania v značnom rozpore s jeho zistenými hospodárskymi pomermi;
b)
ak nie je možné získať dostatočný prehľad o hospodárskych pomeroch dlžníka najmä preto, že neviedol riadne obchodné knihy;
c)
ak prijaté vyrovnanie je v značnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.
§ 62
(1)
Proti uzneseniu potvrdzujúcemu veriteľovi vyrovnanie môžu podať odvolanie len tí z veriteľov, ktorí nedali výslovne súhlas na vyrovnanie, ako aj ručitelia a spoludlžníci dlžníka.
(2)
Proti uzneseniu, ktorým bolo zamietnuté potvrdenie vyrovnania, sa môžu odvolať dlžník a veritelia, ktorí prejavili súhlas s prijatím vyrovnania.
§ 63
Účinky potvrdeného vyrovnania
(1)
Ak uznesenie o potvrdení vyrovnania nadobudlo právoplatnosť a dlžník úplne a včas svoje povinnosti podľa neho splnil, zaniká jeho povinnosť splniť veriteľom časť záväzku, na ktorej plnenie nebol povinný podľa obsahu vyrovnania, a to aj vtedy, ak hlasovali proti prijatiu vyrovnania alebo sa na hlasovaní nezúčastnili.
(2)
Potvrdeným vyrovnaním zostávajú nedotknuté práva veriteľov proti spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ak sa týchto práv výslovne nevzdali.
(3)
Ak bol na dlžníkov majetok vyhlásený konkurz skôr, ako boli úplne splnené povinnosti dlžníka vyplývajúce z vyrovnania, pokladajú sa pohľadávky veriteľov v konkurze za uspokojené sumou, ktorá im bola podľa vyrovnania skutočne zaplatená.
(4)
Na základe právoplatného uznesenia o potvrdení vyrovnania pre pohľadávku zapísanú do zoznamu prihlášok možno viesť výkon rozhodnutia s výnimkou prípadov popretia pohľadávky dlžníkom alebo správcom. Výkonom rozhodnutia môžu byť proti dlžníkovi vymáhané aj trovy konania, ktoré boli určené vo vyrovnaní, ak neboli zaplatené alebo zabezpečené v lehote na to ustanovenej [§ 61 ods. 1 písm. c)].
§ 64
Následky neplnenia
Ak súdom potvrdené vyrovnanie nebolo splnené, hoci dlžníka veriteľ upomenul doporučeným listom s poskytnutím najmenej osemdennej lehoty na dodatočné splnenie, strácajú účinnosť všetky zľavy a iné výhody poskytnuté vo vyrovnaní dlžníkovi, a to u všetkých veriteľov; práva poskytnuté vyrovnaním proti iným osobám zostávajú zachované.
§ 65
Následky podvodných konaní
(1)
Veritelia sú oprávnení požadovať úplné uspokojenie svojich nárokov, ak bolo vyrovnanie dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod jednotlivým veriteľom. V lehote troch rokov od právoplatnosti uznesenia o potvrdení vyrovnania môže veriteľ uplatniť na súde nárok na úplné uspokojenie svojich pohľadávok alebo na vyhlásenie osobitnej výhody za neúčinnú; nestráca tým práva nadobudnuté z vyrovnania. Tento nárok však veriteľom nevzniká, ak sa zúčastnili na podvodných konaniach alebo nedovolených dohovoroch, alebo mohli uplatniť dôvody neúčinnosti v konaní o potvrdení vyrovnania.
(2)
Ak bol dlžník do troch rokov od potvrdenia vyrovnania právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým dosiahol vyrovnanie alebo ktorým ukrátil svojho veriteľa, stáva sa vyrovnanie neplatným a veritelia môžu bez ďalšieho požadovať uspokojenie svojich nárokov. Neplatnosť vyrovnania sa nedotýka ich práv, ktoré pre nich z vyrovnania vznikli.
§ 66
Zastavenie a skončenie vyrovnania
(1)
Súd uznesením vyrovnanie zastaví,
a)
ak vezme dlžník späť svoj návrh na vyrovnanie pred vyrovnacím pojednávaním, alebo ak veritelia návrh neprijali do 90 dní od povolenia vyrovnania; túto lehotu môže súd primerane predĺžiť, ak ide o vyrovnanie hospodársky významného podniku a ak vyžaduje predĺženie lehoty verejný záujem;
b)
ak nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým bolo zamietnuté potvrdenie vyrovnania;
c)
ak nevyhlásia všetci dedičia dlžníka najneskôr na vyrovnacom pojednávaní, že súhlasia s ponúkaným vyrovnaním (§ 60 ods. 2).
(2)
Uznesenie o zastavení vyrovnania sa uverejní na úradnej tabuli súdu a iným vhodným spôsobom. Súd súčasne oznámi zastavenie vyrovnania orgánom povereným vedením obchodného registra a evidencie nehnuteľností.
(3)
Súd vyhlási uznesením vyrovnanie za skončené, len čo uznesenie o potvrdení vyrovnania nadobudlo právoplatnosť. Toto uznesenie sa účastníkom nedoručuje a nie je proti nemu opravný prostriedok; pre uverejnenie tohto uznesenia, vykonanie príslušných zápisov a upovedomenie o ňom sa použije ustanovenie odseku 2.
(4)
Po zastavení konania alebo po jeho skončení rozhodne súd uznesením o odmene správcu a jeho výdavkoch a uznesenie doručí dlžníkovi a správcovi. Ak dôjde do 15 dní po zastavení konania k vyhláseniu konkurzu, tvoria náklady vyrovnania časť nákladov konkurzu.
ŠTVRTÁ ČASŤ
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
§ 67
(1)
Do jedného roka od účinnosti tohto zákona môže súd vyhlásiť konkurz len pre predlženie dlžníka. Predpokladom vyhlásenia konkurzu na základe návrhu podaného v tejto lehote veriteľom, ktorým je štátny podnik alebo obchodná spoločnosť s výlučnou majetkovou účasťou štátu, je súhlas zakladateľa veriteľa po vyjadrení zakladateľa dlžníka.
(2)
Ak sa nevyjadrí zakladateľ dlžníka k návrhu na začatie konania do 30 dní, predpokladá sa, že s návrhom súhlasí.
(3)
Tento zákon okrem § 4a až 4g a § 46 až 66 sa nepoužije
a)
u dlžníkov hospodáriacich na poľnohospodárskej pôde alebo lesnej pôde, a to v čase od 1. apríla do 30. septembra kalendárneho roka,
b)
u dlžníkov hospodáriacich na poľnohospodárskej pôde alebo lesnej pôde zapísaných do príslušného registra po 31. decembri 1992, a to v čase do 30. septembra 1994,
c)
u dlžníkov z oblasti dopravy a spojov, ak majú pre štát zásadný strategický hospodársky význam; výnimku z tohto ustanovenia môže na základe návrhu zakladateľa povoliť vláda Slovenskej republiky.
(4)
Vláda Slovenskej republiky môže ustanoviť osobitné podmienky na použitie tohto zákona u dlžníkov hospodáriacich na pôde, a to v záujme plynulosti biologického reprodukčného procesu.
§ 68
(1)
Veci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých majetkových krívd,7) sa zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom ustanovených lehotách uplatnené alebo boli zamietnuté.
(2)
Nositelia pohľadávok na náhradu podľa predpisov uvedených v odseku 1 sú prednostnými veriteľmi [§ 32 ods. 2 písm. a) a § 54 ods. 1 písm. a)].
§ 69
(1)
Ak medzinárodná zmluva, ktorou je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov, neustanovuje inak, vzťahuje sa konkurz vyhlásený súdom aj na úpadcove hnuteľné veci, ktoré sú v cudzine.
(2)
Ak nebol na dlžníkov majetok, ktorý sa stal predmetom konkurzu v cudzine, vyhlásený konkurz česko-slovenským súdom, budú úpadcove hnuteľné veci, ktoré sú na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vydané cudziemu súdu na jeho žiadosť, ak ide o súd štátu, ktorý zachováva vzájomnosť. Úpadcov majetok môže však byť vydaný do cudziny až vtedy, keď boli uspokojené práva na vylúčenie veci z podstaty a na oddelené uspokojenie (§ 28), nadobudnuté skôr, ako došla žiadosť cudzieho súdu alebo iného príslušného orgánu.
§ 70
Začaté konania o likvidáciu majetku podľa § 352 až 354 Občianskeho súdneho poriadku1) dokončia súdy podľa doterajších predpisov.
§ 71
Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky upravia vyhláškou
a)
podrobnosti o zozname správcov, osobitných správcov, vyrovnacích správcov a zástupcu správcu a o ich odmene v konkurznom a vyrovnacom konaní;
b)
rokovací poriadok pre konkurzné a vyrovnacie konanie.
§ 72
Zrušujú sa ustanovenia § 352 až 354 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.
§ 73
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbrom 1991.
Čl. II
Tento zákon sa použije aj na konanie začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak súd nerozhodol o povolení vyrovnania alebo o vyhlásení konkurzu.
Havel v. r.

Dubček v. r.

Čalfa v. r.
1)
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
1a)
Napr. § 28 Obchodného zákonníka.
1b)
Napr. Zákonník práce. Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z.
1c)
Napr. § 19 zákona č. 111/1990 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z.
2)
§ 91 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.
3)
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.
Zákon ČNR č. 171/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Českej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Českej republiky.
Zákon SNR č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky.
4)
§ 116 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 v znení neskorších predpisov.
4a)
§ 31 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.
4b)
Napr. § 8 ods. 2 zákona č. 17/1992 Zb.
5)
§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
6)
§ 80 písm. c) a § 268 Občianskeho súdneho poriadku.
7)
Napríklad zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení zákonov č. 458/1990 Zb. a č. 137/1991 Zb., zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.