323/1992 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2003 do 31.08.2003
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 323/1992 Zb. |
| Názov: | Zákon Slovenskej národnej rady o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 06.05.1992 |
| Dátum vyhlásenia: | 26.06.1992 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.2003 |
| Dátum účinnosti do: | 31.08.2003 |
| Autor: | Slovenská národná rada |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 209/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov |
| 423/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmene Notárskej komore Slovenskej republiky a o zmene a doplnení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 209/1994 Z. z. |
| 607/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o Notárskom centrálnom registri záložných práv a o zmene a doplnení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov |
| 748/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov |
| 320/2007 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov |
| 515/2007 Z. z. | Oznámenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo 17. decembra 2004 č. 16975/2004-53, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre notárov |
| 537/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 423/2002 Z. z. o odmene Notárskej komore Slovenskej republiky a o zmene a doplnení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 209/1994 Z. z. |
| 604/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov |
| 601/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov |
| 324/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Kancelárskom poriadku pre notárov |
| 325/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov |
| 208/2016 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov |
| 390/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov |
| 301/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov |
| 51/1990 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o používaní štátneho znaku, štátnej vlajky, štátnej pečate a štátnej hymny Slovenskej republiky |
| 330/1991 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách |
| 293/1992 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam |
| 63/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní |
| 232/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov |
| 397/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z. |
| 561/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov |
| 526/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 527/2002 Z. z. | Zákon o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov |
| 357/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov |
| 514/2003 Z. z. | Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov |
| 420/2004 Z. z. | Zákon o mediácii a o doplnení niektorých zákonov |
| 562/2004 Z. z. | Zákon o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 757/2004 Z. z. | Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 126/2005 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2005 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 11 ods. 4, a to slovného spojenia „a v prípade obzvlášť závažného úmyselného trestného činu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol za takýto trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu“, a ustanovenia § 36 ods. 1, § 94 ods. 1 a § 100b ods. 1 a 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a s čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd |
| 521/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov |
| 477/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 304/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 141/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov |
| 335/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 299/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 366/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov |
| 267/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 390/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 440/2015 Z. z. | Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 177/2018 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) |
| 389/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov |
| 279/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 68/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 432/2021 Z. z. | Zákon o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) |
| 312/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov |
323
ZÁKON
Slovenskej národnej rady
zo 6. mája 1992
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Tento zákon upravuje
a)
postavenie a činnosť notárov,
b)
samosprávu notárov.
§ 2
Notár je štátom určenou a splnomocnenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu
činnosť podľa tohto zákona.
§ 3
(1)
Notárskou činnosťou je
a)
spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 55),
b)
osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64),
c)
konania vo veciach notárskych úschov (§ 65 až 73).
d)
úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov (§ 73a až 73j).
(2)
Ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný zákon,1) notár vykonáva aj ďalšie činnosti.
(3)
Listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej činnosti (ďalej len „notárska listina"), ich osvedčené
odpisy a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.
§ 4
(1)
Notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa § 3 ods. 2 (ďalej len „notárska činnosť“) môže vykonávať len notár.
(2)
Pri výkone svojej činnosti postupuje notár nestranne a nezávisle. Je viazaný len
Ústavou, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie.
§ 5
V súvislosti s výkonom notárskej činnosti môže notár fyzickým osobám a právnickým
osobám (ďalej len „účastník")
a)
poskytovať právne rady,
b)
spisovať iné listiny,
c)
vykonávať správu majetku a zastupovať ich v súvislosti so správou ich majetku, ak
zákon neustanovuje inak.
§ 6
Výkon notárskej činnosti je nezlučiteľný s podnikaním ani s inou zárobkovou činnosťou
okrem správy vlastného majetku a majetku maloletých detí notára, vedeckej, publikačnej,
pedagogickej, tlmočníckej a umeleckej činnosti. Notár nemôže vykonávať znaleckú činnosť
vo veciach, v ktorých pôsobí ako súdny komisár.
§ 7
(1)
Notár môže zamestnávať zamestnancov (§ 20 až 28).
(2)
Za podmienok ustanovených týmto zákonom a na základe písomného poverenia notára môžu
jeho zamestnanci vykonávať jednotlivé úkony notárskej činnosti.
§ 8
Orgánom samosprávy notárov je Notárska komora Slovenskej republiky (ďalej len „komora“)
(§ 29 až 35).
§ 9
(1)
Štátny dohľad nad činnosťou komory a notárov podľa § 3 ods. 1 vykonáva minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).
(2)
Minister
a)
vymenúva a odvoláva notárov,
b)
určuje počet notárskych úradov každého súdu prvého stupňa (počet miest notárov) a
ich prípadnú zmenu,
c)
na návrh komory môže navzájom preložiť notárov s ich súhlasom do obvodu iného súdu
prvého stupňa.
DRUHÁ ČASŤ
NOTÁR
PRVÝ DIEL
NOTÁR A NOTÁRSKY ÚRAD
§ 10
(1)
Notára vymenuje minister na základe výsledkov výberového konania, a to spravidla
do sídla v obvode súdu prvého stupňa (§ 15 ods. 1).
(2)
Komora vyhlási výberové konanie vždy,
a)
ak sa zvýši počet notárskych úradov [§ 9 ods. 2 písm. b)] alebo
b)
ak výkon notárskeho úradu zanikol (§ 14 ods. 1).
(3)
Komora vyhlási výberové konanie podľa odseku 2 najneskôr do troch mesiacov odo dňa,
keď nastala skutočnosť rozhodujúca pre jeho vyhlásenie, a skončí ho najneskôr do troch
mesiacov odo dňa jeho vyhlásenia. Výberové konanie je skončené dňom vyhlásenia jeho
výsledkov.
(4)
Ak žiaden účastník výberového konania neuspeje, komora vyhlási výberové konanie opakovane
v lehote troch mesiacov od skončenia predchádzajúceho výberového konania. Pre skončenie
opakovaného výberového konania platí odsek 3.
(5)
Do výberového konania sa môže prihlásiť každý občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa
podmienky podľa § 11 ods. 1.
(6)
Všetci účastníci výberového konania majú rovnaké postavenie.
§ 11
(1)
Za notára môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý
a)
je plne spôsobilý na právne úkony,
b)
získal vysokoškolské vzdelanie na právnickej fakulte v Slovenskej republike alebo
má uznaný (nostrifikovaný) diplom o vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou
školou,2)
c)
je bezúhonný,
d)
vykonal právnu prax v dĺžke päť rokov, z toho najmenej dva roky notársku prax,
e)
zložil notársku skúšku,
(2)
Notárskou praxou sa rozumie prax notára, notárskeho koncipienta a notárskeho kandidáta
podľa tohto zákona a prax štátneho notára a notárskeho čakateľa podľa skorších predpisov.
Komora do notárskej praxe započíta prax sudcu, advokáta, komerčného právnika a prokurátora;
komora môže do notárskej praxe započítať aj inú právnu prax.
(3)
Notárskou skúškou sa rozumie notárska skúška podľa tohto zákona a notárska skúška
podľa skorších predpisov. Komora uzná odbornú justičnú skúšku, prokurátorskú skúšku,
advokátsku skúšku a odbornú skúšku komerčného právnika za notársku skúšku podľa tohto
zákona.
§ 12
(1)
Notár môže vykonávať notársku činnosť, len ak
a)
zložil sľub (§ 13),
b)
uzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti
s vykonávaním notárskej činnosti,
c)
zložil peňažnú zábezpeku na účet komory v sume určenej prezídiom komory na zabezpečenie
pripojenia jeho notárskeho úradu s centrálnym informačným systémom komory.
(2)
Notár pri svojej činnosti používa úradnú pečiatku, ktorá obsahuje
a)
jeho meno, priezvisko, prípadne akademický titul,
b)
označenie „notár“,
c)
sídlo notára,
d)
štátny znak Slovenskej republiky. Vzor úradnej pečiatky notára je v prílohe č. 1.
(3)
Notár na výkon svojej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. d) musí mať technické a programové vybavenie na elektronické ukladanie, spracúvanie,
vyhľadávanie a prenos dát.
§ 13
Notár skladá do rúk ministra tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať Ústavou a ostatnými zákonmi,
ako aj inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a budem ich uplatňovať podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia, pri výkone notárskej činnosti a činnosti súdneho komisára
budem postupovať nezávisle, nestranne a spravodlivo a budem dodržiavať povinnosť mlčanlivosti
o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozviem v súvislosti s notárskou činnosťou.“
§ 14
(1)
Výkon notárskeho úradu zaniká
a)
smrťou notára,
b)
vyhlásením notára za mŕtveho,
c)
odvolaním notára ministrom.
(2)
Minister môže odvolať notára
a)
na žiadosť notára,
b)
ak notár stratí štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c)
ak je notár právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti
na právne úkony,
d)
ak bol notár právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo za trestný čin súvisiaci
s notárskou činnosťou,
e)
na základe disciplinárneho opatrenia o zbavení notárskeho úradu,
f)
ak zanikne jeho poistenie zodpovednosti za škodu a notár ho ani po upozornení komory
v určenej lehote neobnoví,
g)
ak si notár do troch mesiacov po zložení sľubu bez vážnych dôvodov neotvorí vo svojom
sídle kanceláriu a nezačne vykonávať notársku činnosť,
h)
ak notár vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku nie je trvale spôsobilý
riadne vykonávať notársku činnosť a vo veci na návrh komory rozhodol súd.
(3)
Notár, ktorý podal žiadosť o odvolanie, alebo bol vymenovaný za notára do obvodu
iného súdu prvého stupňa na základe výberového konania, je povinný vykonávať svoj
doterajší notársky úrad až do dňa odvolania ministrom.
(4)
Ak má komora za to, že notár je trvale nespôsobilý na vykonávanie notárskeho úradu
pre zlý zdravotný stav, vyzve ho, aby podal žiadosť o odvolanie. Ak notár o odvolanie
nepožiada najneskoršie do jedného mesiaca, podá komora na súd návrh na určenie tejto
skutočnosti.
§ 15
(1)
Sídlom notára je spravidla sídlo súdu prvého stupňa, do obvodu ktorého bol vymenovaný.
Iné sídlo v rámci tohto obvodu súdu si notár môže zvoliť len so súhlasom komory. Postup
podľa § 10 ods. 1 tým nie je dotknutý.
(2)
Notár môže so súhlasom komory určiť si úradné dni na vykonávanie svojej činnosti
aj mimo sídla v rámci obvodu súdu prvého stupňa, do ktorého bol vymenovaný.
§ 16
(1)
Notár vykonáva svoju činnosť vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť.
(2)
Notár vykonáva svoju činnosť v kancelárii, ktorá sa označí podľa prílohy č. 2. Rovnako
sa označí kancelária, v ktorej vykonáva činnosť mimo svojho sídla (§ 15 ods. 2).
(3)
Na základe písomnej zmluvy môže v jednej kancelárii vykonávať notársky úrad spoločne
i viac notárov vymenovaných do toho istého obvodu (ďalej len „spoločníci“). Ak nie
je zmluvou ustanovené inak, sú ich podiely na majetku, výnosoch a záväzkoch kancelárie
rovnaké.
(4)
Spoločníci sú zo zákona oprávnení na vzájomné zastupovanie vo svojich notárskych
úradoch. Pri zastupovaní sa spoločník podpisuje svojím menom a priezviskom, používa
svoju úradnú pečiatku a uvedie, ktorého notára zastupuje. Toto splnomocnenie neplatí
v prípadoch pozastavenia výkonu notárskeho úradu alebo zbavenia notárskeho úradu jedného
zo spoločníkov.
DRUHÝ DIEL
ZASTUPOVANIE NOTÁRA
§ 17
(1)
Ak notár nevykonáva alebo nemôže vykonávať notársky úrad z dôvodov dovolenky, choroby
alebo iného vážneho dôvodu viac ako 30 dní a nie je zastúpený spoločníkom alebo notárskym
kandidátom podľa § 25 ods. 2, ustanoví mu na jeho návrh komora zástupcu na výkon notárskeho úradu. Tohto zástupcu
komora tiež ustanoví notárovi vtedy, ak sám nenavrhol svojho zástupcu, ako aj v prípade
pozastavenia výkonu jeho notárskeho úradu. V týchto prípadoch tiež komora určí výšku
podielu zástupcu na odmene zastupovaného notára.
(2)
Zástupca môže byť ustanovený komorou z jeho notárskych kandidátov, ak ich nemá, tak
z notárov alebo z ich notárskych kandidátov v rámci obvodu toho istého súdu prvého
stupňa.
(3)
Zastupovanie končí, ak zaniknú dôvody, pre ktoré vzniklo.
(4)
Pokiaľ zastupovanie trvá, nemôže zastupovaný notár vykonávať notársku činnosť.
(5)
V prípade neobsadenia notárskeho úradu komora dočasne ustanoví náhradníka notára
z notárov v rámci krajského súdu do doby vymenovania nového notára. Náhradník notára
vykonáva notársku činnosť vo svojom mene v úkonoch, ktoré neznesú odklad.
§ 18
Za zástupcu notára možno ustanoviť notárskeho kandidáta, len ak spĺňa podmienky podľa
§ 12 ods. 1.
§ 19
(1)
Zástupca notára vykonáva úkony, ktoré neznesú odklad.
(2)
Notárske listiny zástupca notára podpisuje svojím menom a priezviskom a súčasne uvedie
meno a priezvisko notára, ktorého zastupuje.
(3)
Ak je zástupca už notárom, používa svoju úradnú pečiatku. Ak je kandidátom, používa
úradnú pečiatku notára, ktorého zastupuje.
(4)
Ustanovenia tohto zákona vzťahujúce sa na notára platia aj pre kandidáta, ak vykonáva
notársky úrad ako zástupca notára.
TRETÍ DIEL
ZAMESTNANCI NOTÁRA
Notársky koncipient
§ 20
(1)
Notársky koncipient (ďalej len „koncipient“) je zamestnanec notára zapísaný do zoznamu
koncipientov.
(2)
Zoznam koncipientov vedie komora.
§ 21
(1)
Na návrh notára zapíše komora do zoznamu koncipientov občana Slovenskej republiky,
ktorý
a)
je plne spôsobilý na právne úkony,
b)
získal vysokoškolské vzdelanie na právnickej fakulte v Slovenskej republike alebo
má uznaný (nostrifikovaný) diplom o vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou
školou,2)
c)
je bezúhonný,
d)
je v pracovnom pomere u notára.
(2)
Zápis podľa odseku 1 vykoná komora do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu. Vykonanie
zápisu komora oznámi koncipientovi a notárovi, u ktorého je koncipient v pracovnom
pomere.
(3)
Ten, kto nebol v určenej lehote zapísaný do zoznamu koncipientov, má právo domáhať
sa vykonania zápisu do zoznamu koncipientov návrhom na súde.
§ 22
Notár môže koncipienta písomne poveriť vykonaním jednotlivých úkonov, ktoré sú predmetom
notárskej činnosti, najmä pri prijímaní do notárskej úschovy, pri osvedčovaní pravosti
podpisov a správnosti odpisov a kópií listín, prípravnými a čiastkovými úkonmi pri
spisovaní listín, pri osvedčovaní právne významných skutočností a tiež jednotlivými
úkonmi podľa § 5.
§ 23
(1)
Zo zoznamu koncipientov vyčiarkne komora toho,
a)
kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b)
kto stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c)
kto bol pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,
d)
kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo trestný čin súvisiaci
s notárskou činnosťou,
e)
kto písomne požiadal komoru o vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov,
f)
komu skončil pracovný pomer u notára,
g)
kto bol zapísaný do zoznamu notárskych kandidátov.
(2)
Vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov oznámi komora koncipientovi a notárovi, u ktorého
je alebo bol koncipient zamestnaný.
(3)
Ten, kto bol zo zoznamu koncipientov vyčiarknutý, má právo domáhať sa ochrany návrhom
na súde.
Notársky kandidát
§ 24
(1)
Komora na základe písomnej žiadosti do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia zapíše
do zoznamu notárskych kandidátov (ďalej len „kandidát“) toho, kto
a)
ku dňu zápisu je zapísaný v zozname koncipientov a nenastal dôvod na jeho vyčiarknutie
podľa § 23 ods. 1 písm. a) až f),
b)
vykonal najmenej trojročnú právnu prax, z toho najmenej dva roky notársku prax,
c)
zložil notársku skúšku.
(2)
Notárska skúška musí byť umožnená každému, kto spĺňa podmienky uvedené v odseku 1
písm. a) a b).
(3)
Komora po zápise podľa odseku 1 oznámi deň vykonania zápisu kandidátovi a notárovi,
u ktorého je kandidát zamestnaný.
(4)
Ten, kto nebol v ustanovenej lehote zapísaný do zoznamu kandidátov, má právo domáhať
sa vykonania zápisu do zoznamu kandidátov návrhom na súde.
§ 25
(1)
Kandidáta môže notár písomne poveriť vykonávaním všetkých úkonov ako koncipienta
(§ 22), výkonom činností podľa § 3 ods. 1 a 2 a § 5.
(2)
Notárske listiny podpisuje kandidát svojím menom a priezviskom a súčasne uvedie meno
a priezvisko notára, ktorého zastupuje. Za úkony kandidáta vykonané pri zastupovaní
zodpovedá notár. Notár predloží komore písomné poverenie kandidáta a vzor podpisu
kandidáta.
§ 26
(1)
Komora vyčiarkne kandidáta zo zoznamu kandidátov z dôvodov uvedených v § 23 ods. 1 písm. a) až f).
(2)
Vyčiarknutie oznámi kandidátovi a notárovi, u ktorého je alebo bol kandidát zamestnaný.
(3)
Ten, kto bol zo zoznamu kandidátov vyčiarknutý, má právo domáhať sa ochrany návrhom
na súde.
Ďalší zamestnanci notára
§ 27
(1)
Notár môže zamestnávať v pracovnom pomere ďalších zamestnancov.
(2)
Notár môže písomne poveriť zamestnancov vykonaním jednotlivých úkonov, ktoré sú predmetom
notárskej činnosti, najmä pri osvedčovaní pravosti podpisov, správnosti odpisov a
kópií listín a čiastkovými úkonmi pri spisovaní listín.
§ 28
Úkony vykonané na základe poverenia notárom podpisuje zamestnanec notára svojím menom
a priezviskom a používa úradnú pečiatku notára.
TRETIA ČASŤ
SAMOSPRÁVA NOTÁROV
§ 29
Notárska komora Slovenskej republiky
(1)
Zriaďuje sa Notárska komora Slovenskej republiky (§ 8) so sídlom v Bratislave. Komora je právnická osoba.
(2)
Komora je samosprávnou stavovskou organizáciou, ktorá združuje všetkých notárov a
vedie ich zoznam. Notár sa stáva členom komory dňom jeho menovania za notára. Členstvo
v komore zaniká jeho odvolaním, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(3)
Poslaním komory a jej orgánov je chrániť záujmy notárskeho stavu, dohliadať na činnosť
notárov a obstarávať ďalšie záležitosti, ktoré sú jej zverené týmto zákonom.
(4)
Komora vedie Centrálny informačný systém a zodpovedá za jeho plynulú a bezpečnú prevádzku.
Centrálny informačný systém pozostáva z technického vybavenia a programového vybavenia
slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie, spracovávanie, uchovávanie, vyhľadávanie
a prenos dát súvisiacich s notárskou činnosťou. Súčasťou Centrálneho informačného
systému sú notárske centrálne registre, ktorých vedenie je komore zverené týmto zákonom
alebo osobitným predpisom.2a) Do Centrálneho informačného systému má prístup každý notár a iné osoby, ak to ustanoví
osobitný predpis. Komore za prístup do Centrálneho informačného systému patrí odmena
a náhrada hotových výdavkov. Maximálnu výšku odmeny ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
(5)
Komora je verejná certifikačná autorita.
(6)
Príjmy komory tvoria členské príspevky, dary a iné príjmy. Členské príspevky sú notári
povinní platiť v určenej výške.
(7)
Orgánmi komory sú
a)
konferencia notárov,
b)
prezídium komory,
c)
revízna komisia,
d)
disciplinárna komisia,
e)
vzdelávacia komisia.
(8)
Volebné obdobie členov orgánov komory je trojročné.
(9)
Funkcie v orgánoch komory sú čestné. Za ich výkon notárom patrí iba náhrada za stratu
času a náhrada hotových výdavkov.
§ 30
Konferencia notárov
(1)
Konferencia notárov je najvyšší orgán komory, ktorý tvoria notári zapísaní v zozname
notárov. Ostatné orgány komory volí konferencia notárov.
(2)
Konferenciu notárov zvoláva prezídium komory spravidla raz za rok, najmenej raz za
tri roky. Ak o to písomne požiada aspoň jedna tretina notárov alebo revízna komisia,
je prezídium komory povinné zvolať konferenciu notárov do dvoch mesiacov odo dňa doručenia
žiadosti.
(3)
Konferencia notárov je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina notárov
zapísaných v zozname notárov. Na platnosť uznesenia konferencie notárov je potrebný
súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných notárov.
(4)
Konferencia notárov najmä
a)
volí a odvoláva členov prezídia komory a členov ostatných jej orgánov,
b)
schvaľuje organizačný, volebný, disciplinárny poriadok, etický kódex notárov a sadzobník
odmien a náhrad výdavkov za prístup do Centrálneho informačného systému,
c)
zrušuje alebo mení rozhodnutia prezídia komory,
d)
schvaľuje ročný členský príspevok notárov na činnosť komory,
e)
zriaďuje účelové fondy, schvaľuje pravidlá ich tvorby a zásady použitia,
f)
schvaľuje výšku náhrady za stratu času pri výkone funkcií v orgánoch komory,
g)
prerokúva a schvaľuje správu o činnosti ostatných orgánov komory,
h)
určuje počet zamestnancov komory a ich platy,
i)
uznáša sa o ďalších veciach, ktoré si sama vyhradí.
Prezídium komory
§ 31
(1)
Prezídium komory riadi činnosť komory medzi konferenciami notárov, najmä
a)
zastupuje komoru v styku s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej
správy, inštitúciami, právnickými a fyzickými osobami a v medzinárodnej oblasti,
b)
zastupuje, chráni a presadzuje záujmy notárov,
c)
podáva ministrovi návrhy tam, kde to tento zákon ustanovuje,
d)
uskutočňuje výberové konanie podľa tohto zákona,
e)
vedie zoznamy notárov, kandidátov, koncipientov a vykonáva v nich zápisy,
f)
vykonáva dohľad nad činnosťou notárov, ich zástupcov a náhradníkov notárov,
g)
vykonáva sprostredkovateľskú činnosť pri sporoch medzi notármi,
h)
predkladá návrh kancelárskeho poriadku ministrovi,
i)
hospodári s majetkom komory,
j)
uzatvára a rozväzuje pracovný pomer so zamestnancami komory,
k)
schvaľuje skúšobný poriadok notárskej skúšky,
l)
vyjadruje sa k návrhom právnych predpisov týkajúcich sa postavenia alebo činnosti
notárov,
m)
určuje výšku peňažnej zábezpeky podľa § 12 ods. 1 písm. c),
n)
vykonáva ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.
(2)
Prezídium má 11 členov vrátane prezidenta komory.
(3)
Prezídium komory volí a odvoláva zo svojich členov prezidenta a viceprezidenta komory.
Prezident komory zastupuje komoru navonok a koná v jej mene vo všetkých veciach. V
dobe medzi zasadnutiami prezídia komory vydáva tiež neodkladné rozhodnutia a riadi
pracovníkov komory. Viceprezident komory zastupuje prezidenta komory v rozsahu určenom
organizačným poriadkom.
(4)
Zasadnutia prezídia komory zvoláva prezident komory spravidla raz za mesiac, najmenej
raz za tri mesiace.
(5)
Členstvo v prezídiu komory je nezlučiteľné s členstvom v revíznej alebo disciplinárnej
komisii.
§ 32
Prezídium komory vyčiarkne zo zoznamu notárov toho,
a)
kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b)
koho odvolal minister z notárskeho úradu.
§ 33
Revízna komisia
(1)
Revízna komisia má päť členov.
(2)
Členovia revíznej komisie volia zo svojich členov predsedu revíznej komisie.
(3)
Revízna komisia
a)
preskúmava hospodárenie komory a podáva správu o výsledku hospodárenia konferencii
notárov,
b)
vyjadruje sa k návrhu rozpočtu komory,
c)
schvaľuje ročný záverečný účet komory.
§ 34
Disciplinárna komisia
(1)
Disciplinárna komisia má päť členov.
(2)
Členovia disciplinárnej komisie volia zo svojich členov predsedu disciplinárnej komisie.
(3)
Konanie a rozhodovanie disciplinárnej komisie upraví komora v disciplinárnom poriadku.
§ 35
Vzdelávacia komisia
(1)
Vzdelávacia komisia má päť členov.
(2)
Členovia vzdelávacej komisie volia zo svojich členov predsedu vzdelávacej komisie.
(3)
Vzdelávacia komisia organizuje
a)
odbornú výchovu notárov, kandidátov, koncipientov a zabezpečuje publikačnú, študijnú,
dokumentačnú a informačnú činnosť,
b)
notárske skúšky podľa skúšobného poriadku.
ŠTVRTÁ ČASŤ
NOTÁRSKA ČINNOSŤ
PRVÝ DIEL
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 36
(1)
Notár môže odmietnuť vykonať požadovaný úkon len vtedy, ak odporuje zákonu alebo
iným všeobecne záväzným právnym predpisom.
(2)
Notár môže odmietnuť vykonať požadovaný právny úkon aj vtedy, ak žiadateľ nezloží
primeraný preddavok na odmenu notára a na náhradu jeho hotových výdavkov.
§ 37
(1)
Notár nesmie spisovať a vydávať verejné listiny vo veciach, v ktorých je účastníkom
on alebo jemu blízka osoba.3) To isté platí v prípadoch, ak by úkon priniesol prospech notárovi alebo jemu blízkej
osobe. Listina, pri vyhotovení ktorej notár nepostupoval v súlade s týmto ustanovením,
nie je verejnou listinou.
(2)
Ak požadovaný úkon nemôže vykonať z dôvodov uvedených v odseku 1 iný notár v tom
istom obvode, prezídium komory určí, ktorý notár tento úkon vykoná.
§ 38
(1)
Okrem prípadov uvedených v § 36 a § 37 ods. 1 notár nesmie odmietnuť žiadosť o vykonanie úkonu v notárskej činnosti.
(2)
Ten, komu notár odmietol vykonať požadovaný úkon, môže podať sťažnosť na prezídium
komory. Prezídium komory rozhodne do 30 dní odo dňa doručenia sťažnosti. Na žiadosť
prezídia komory notár písomne oznámi dôvody, pre ktoré určitý úkon odmietol vykonať.
§ 39
(1)
Notár a jeho zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach,
o ktorých sa dozvedeli pri výkone notárskej činnosti, s výnimkou prípadov uvedených
v tomto zákone. Notár dbá o to, aby povinnosť mlčanlivosti dodržiavali jeho zamestnanci.
(2)
Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže notára zbaviť
a)
účastník písomným vyhlásením alebo
b)
minister vo veciach podľa § 3 ods. 1 písm. b) na účely trestného konania,
c)
predseda súdu vo veciach ďalšej činnosti notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve
na účely trestného konania.
(3)
Zbavenie notára povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje aj na všetkých jeho
zamestnancov. Ak bol notár zbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosť, bezodkladne
oznámi túto skutočnosť všetkým svojim zamestnancom.
(4)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípady, ak ide o zákonom uloženú
povinnosť oznámiť alebo prekaziť spáchanie trestného činu.
(5)
Povinnosť zachovať mlčanlivosť podľa odseku 1 trvá i po zániku výkonu notárskeho
úradu a po skončení pracovného pomeru zamestnanca u notára.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa primerane vzťahujú aj na činnosť notára v orgánoch
komory.
§ 40
(1)
Notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti
s činnosťou podľa tohto zákona.
(2)
Spoločníci zodpovedajú za škodu spôsobenú ich zamestnancami spoločne a nerozdielne.
(3)
Notár sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1 vtedy, ak preukáže, že škode nemohol
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho objektívne možno požadovať.
§ 41
§ 42
(1)
Pri spisovaní notárskych listín sa nemôžu používať skratky, ktoré nie sú všeobecne
známe alebo známe účastníkom.
(2)
Dátum spísania listiny a iné časové a číselné údaje sa v listine vypisujú slovami.
To sa netýka spisovej značky, čísla konania, číselných údajov katastra nehnuteľností.
§ 43
(1)
Znenie notárskej listiny nemožno dodatočne meniť.
(2)
Ak sa zistí chyba v písaní, počítaní alebo iná zrejmá nesprávnosť až po spísaní listiny,
vykoná sa jej oprava doložkou pod skončený text listiny, ak s tým účastníci súhlasia.
V doložke sa uvedie nesprávnosť, uvedie sa správne znenie a pripojí sa dátum vykonania
opravy, podpis a odtlačok úradnej pečiatky notára, ktorý opravu vykonal, ako aj podpisy
účastníkov.
§ 44
(1)
Z notárskej listiny musí byť zrejmé číselné označenie jednotlivých strán, a ak listina
má byť zapísaná v príslušnom registri, musí byť tiež označená spisovou značkou.
(2)
Účastníci a svedkovia sa podpisujú pod text znenia listiny, pred podpisom notára.
Notár vedľa svojho podpisu pripojí odtlačok úradnej pečiatky.
(3)
Ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou,
ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Tým
istým spôsobom sa spoja s listinou všetky jej prílohy.
(4)
Ak nie je ustanovené inak, uschováva sa prvopis listiny u notára, ktorý ju spísal.
Účastníkom sa vydávajú osvedčené odpisy. Prvopis sa vydáva účastníkom pri spísaní
listiny podľa § 5.
§ 45
(1)
Notár môže zapožičať prvopis verejnej listiny len súdu a prezídiu komory na ich písomnú
žiadosť.
(2)
Notár založí namiesto zapožičaného prvopisu ním osvedčený odpis s pripojenou žiadosťou,
na základe ktorej bol prvopis zapožičaný.
(3)
V dobe zapožičania prvopisu môže notár vydávať osvedčené odpisy z tohto osvedčeného
odpisu, ak ich vydávanie nebolo súdom pozastavené.
DRUHÝ DIEL
NOTÁRSKE ZÁPISNICE O PRÁVNYCH ÚKONOCH
§ 46
Notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách,
závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár, ktorý
notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Slovenskej republiky.
Pokračovanie v notárskej zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice.
§ 47
Notárska zápisnica musí obsahovať
a)
miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,
b)
meno, priezvisko a sídlo notára,
c)
meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich
zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,
d)
vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
e)
údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov,
f)
obsah právneho úkonu,
g)
údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
h)
podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov
a tlmočníkov,
ch)
odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
§ 48
(1)
Ak notár nepozná účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov alebo tlmočníkov osobne, títo
musia preukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich totožnosť musí
byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti.
(2)
Svedkovia totožnosti pripoja svoje podpisy buď na záver notárskej zápisnice, alebo
za záznamom o potvrdení totožnosti.
§ 49
Ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie
dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka
o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom,
v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené.
§ 50
Svedkami totožnosti a svedkami úkonu nemôžu byť maloletí, ďalej tí, ktorí pre svoj
telesný alebo duševný stav nie sú schopní vydať svedectvo, alebo tí, ktorí nevedia
alebo nemôžu čítať alebo písať. Ďalej nimi nemôžu byť osoby blízke3) účastníkom, tí, ktorí sú na veci zúčastnení, a zamestnanec notára, ktorý zápisnicu
spisuje, prípadne jeho spoločník.
§ 51
(1)
Ak je účastník hluchý alebo nemý, ak však môže čítať a písať, musí si zápisnicu sám
prečítať a v nej vlastnou rukou pripísať, že ju čítal a že ju schvaľuje.
(2)
Ak účastník nemôže čítať alebo písať, musí byť okrem svedkov úkonu pribratý i jeho
dôverník, ktorý sa s ním vie dorozumieť. Prostredníctvom neho notár zistí a do zápisnice
uvedie, či účastník zápisnicu schvaľuje.
(3)
Dôverník musí mať vlastnosti spôsobilého svedka, môže ním však byť i osoba blízka
účastníkovi.
§ 52
(1)
Ak treba k spísaniu notárskej zápisnice pribrať svedkov úkonu, uvedie sa v závere
zápisnice doložka obsahujúca vyhlásenie svedkov, že boli prítomní pri prejave vôle
účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení
účastníkom.
(2)
Obdobne musí notárska zápisnica obsahovať v závere vyhlásenie dôverníka o tom, že
s obsahom zápisnice oboznámil nemého alebo hluchého účastníka, ktorý nemôže čítať
alebo písať, a že tento účastník obsah zápisnice schválil.
(3)
V úvode notárskej zápisnice sa presne uvedie dôvod pribratia svedkov úkonu, prípadne
dôverníka.
§ 53
(1)
(2)
Ak notár ovláda jazyk, v ktorom koná účastník alebo svedok, možno upustiť od pribratia
tlmočníka.
(3)
V závere notárskej zápisnice je potrebné uviesť doložku o tom, že účastníkovi bol
obsah zápisnice pretlmočený a že účastník s ním súhlasí. Ak bol pribratý tlmočník,
pripojí na notársku zápisnicu svoj podpis.
(4)
Tlmočníka si hradí účastník.
§ 54
Ak notár spíše formou notárskej zápisnice závet, listinu o vydedení alebo odvolanie
týchto úkonov, zabezpečí bez zbytočného odkladu po vykonaní tohto úkonu jeho zaregistrovanie
v Notárskom centrálnom registri závetov. V informácii pre Notársky centrálny register
závetov uvedie, o akú listinu ide, dátum jej spísania, meno, priezvisko, rodné číslo,
dátum narodenia a údaj o trvalom pobyte účastníka.
§ 55
Notárske zápisnice sa uschovajú v kovovej skrini v kancelárii notára. Do príslušného
spisu sa založí odpis zápisnice.
TRETÍ DIEL
§ 56
Osvedčovanie právne významných skutočností
(1)
Na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre
uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä
osvedčenia
a)
o správnosti odpisu alebo fotokópie (ďalej len „odpis“) listiny (vidimácia),
b)
o pravosti podpisu na listine (legalizácia),
c)
o tom, že bola predložená listina a kedy sa tak stalo,
d)
o protestácii zmeniek,
e)
o priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických osôb,
f)
o tom, že je niekto nažive,
g)
o vyhlásení o vydržaní,
h)
o iných skutočnostiach.
(2)
O osvedčení skutočností uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c) pripojí notár osvedčovaciu
doložku na predloženej listine alebo na listine pevne s ňou spojenej.
(3)
O osvedčení iných skutočností spíše notár notársku zápisnicu, pre ktorú platia primerane
ustanovenia o notárskych zápisniciach o právnych úkonoch podľa § 46 až 55. Z týchto notárskych zápisníc sa môžu vydávať osvedčené odpisy, pre ktoré platia
primerane ustanovenia § 74 až 79.
§ 57
Vidimácia
(1)
Notár osvedčí správnosť odpisu listiny, ak môže spoľahlivo posúdiť obsah listiny
v jazyku, v ktorom je vyhotovená. Ak notár neovláda tento jazyk, vyzve žiadateľa o
zabezpečenie prekladu do štátneho jazyka vyhotoveného tlmočníkom. Preklad listiny
sa pevne pripojí k listine.
(2)
Správnosť odpisu listiny osvedčuje notár alebo ním poverený zamestnanec notára. Osvedčenie
listín so vzťahom k cudzine vykonáva iba notár. Osvedčenie správnosti odpisu listiny
sa vyznačí na odpise vo forme osvedčovacej doložky, v ktorej je uvedené
a)
či odpis súhlasí doslovne s listinou, z ktorej bol vyhotovený, a či táto listina
je originálom alebo osvedčeným odpisom, a z koľkých listov alebo hárkov sa skladá,
b)
počet listov alebo hárkov, ktoré odpis obsahuje,
c)
či ide o odpis úplný alebo čiastočný,
d)
údaj, či sú v predloženej listine zmeny, doplnky, vsuvky alebo škrty, ktoré by mohli
oslabiť jej hodnovernosť,
e)
údaj, či boli na odpise vykonané opravy nezhôd s predloženou listinou,
f)
miesto a dátum vydania,
g)
podpis osvedčujúceho notára alebo ním povereného zamestnanca a odtlačok úradnej pečiatky
notára.
(3)
Notár vykonaním úkonu neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine.
(4)
Ak sa skladá osvedčený odpis z viac listov (hárkov) alebo ak má prílohy, postupuje
sa podľa § 44 ods. 3.
§ 58
Legalizácia
(1)
Legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis
má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na
listine uznala pred ním za vlastný. Pre zistenie totožnosti tejto osoby platí § 48.
(2)
Osvedčenie pravosti podpisu sa vyznačí na listine vo forme osvedčovacej doložky,
ktorá obsahuje
a)
poradové číslo knihy osvedčenia pravosti podpisov (osvedčovacia kniha),
b)
meno, priezvisko, trvalé bydlisko, prípadne miesto pobytu účastníka, jeho rodné číslo,
dátum narodenia,
c)
údaj, ako bola zistená totožnosť účastníka,
d)
konštatovanie, že účastník listinu vlastnoručne podpísal pred notárom alebo že uznal
podpis na listine za svoj vlastný,
e)
miesto a deň osvedčenia,
f)
podpis notára a odtlačok úradnej pečiatky.
(3)
Ak sa skladá listina, na ktorej sa podpis osvedčuje, z niekoľkých listov (hárkov),
alebo ak má prílohy, postupuje sa podľa § 44 ods. 3.
(4)
Notár legalizáciou neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine.
(5)
Osvedčovanie pravosti podpisu na listinách so vzťahom k cudzine vykonáva výlučne
notár.
§ 59
Osvedčenie času predloženia listiny
(1)
Osvedčenie o čase, kedy bola listina notárovi predložená, pripojí notár k predloženej
listine formou osvedčovacej doložky, v ktorej uvedie deň, mesiac a rok, a ak je to
potrebné, i hodinu, kedy bola listina predložená. Na požiadanie pripojí notár tiež
osvedčenie o totožnosti osoby predkladajúcej listinu, pričom pre zistenie totožnosti
platí § 48.
(2)
Ak sa listina skladá z viac listov (hárkov) alebo ak má prílohy, postupuje sa podľa
§ 44 ods. 3.
§ 60
Protestácie zmeniek a šekov
Pri spisovaní protestov zmeniek a šekov sa postupuje podľa osobitného predpisu.5)
§ 61
Osvedčenie o priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických osôb
(1)
Ak ide o osvedčenie priebehu valných zhromaždení akciových alebo iných spoločností,
spolkov alebo iných zasadaní právnických osôb, spíše notár notársku zápisnicu, v ktorej
uvedie miesto a čas zasadania, podrobne zaznamená prijaté uznesenia a uvedie všetko
podstatné, čo sa za jeho prítomnosti na zasadaní udialo a bolo prednesené, ak je to
dôležité na posúdenie riadneho postupu rokovania.
(2)
Notársku zápisnicu spísanú podľa odseku 1 podpisuje okrem notára aj predseda valného
zhromaždenia alebo iného zasadania, prípadne dvaja členovia valného zhromaždenia.
Ak sú splnené podmienky ustanovené v § 48, môže byť v zápisnici tiež potvrdená osobná totožnosť predsedu alebo iných osôb,
ktoré boli prítomné na zasadaní. Ak nedošlo k takému potvrdeniu, notár nezodpovedá
za totožnosť osôb uvedených v zápisnici.
§ 62
Osvedčenie o tom, že je niekto nažive
Osvedčenie o tom, že je niekto nažive, vydá notár len vtedy, ak mu je taká osoba osobne
známa alebo ak zistí jej totožnosť podľa § 48. Notárska zápisnica o osvedčení, že je niekto nažive, musí obsahovať
a)
potvrdenie, že sa notár osobne presvedčil o tom, že osoba, ktorej sa osvedčenie týka,
žije,
b)
deň, mesiac, rok a hodinu, kedy sa tak stalo,
c)
údaj o tom, ako bola totožnosť tejto osoby zistená.
§ 63
Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní
Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska
zápisnica musí obsahovať
a)
vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu,6) najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby.
K vyhláseniu účastník dokladá
1.
vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych
nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
2.
vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k
vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
b)
označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností,
c)
uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
§ 64
Osvedčovanie iných skutočností
(1)
Notár je oprávnený osvedčiť aj iné skutočnosti, najmä priebeh losovania alebo predloženie
vecí, ak majú právny význam, a ak sa uskutočnili v prítomnosti notára.
(2)
Za tým účelom spíše notár notársku zápisnicu, ktorá musí obsahovať presný opis deja,
ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti a ktorého bol svedkom, ďalej miesto a čas osvedčovaného
deja, meno, priezvisko, trvalé bydlisko (sídlo) žiadateľa o vydanie osvedčenia a tiež
osôb na deji zúčastnených.
(3)
Ak sú splnené podmienky podľa § 48, môže byť do zápisnice pojaté tiež potvrdenie totožnosti žiadateľa o osvedčenie deja
alebo osôb na deji zúčastnených.
ŠTVRTÝ DIEL
NOTÁRSKE ÚSCHOVY
§ 65
Notár na žiadosť zložiteľa prijme do notárskej úschovy (ďalej len „úschova“)
a)
listiny, najmä závety, s výnimkou listín, ktorých obsah nemôže posúdiť,
b)
peniaze a listinné cenné papiere, ak mu boli odovzdané so žiadosťou, aby ich vydal
určitému príjemcovi.
c)
peniaze, ak mu boli odovzdané so žiadosťou, aby s nimi nakladal podľa zmluvy alebo
podľa osobitného predpisu.6ba)
Úschova listín
§ 66
(1)
Pri prijatí listiny do úschovy spíše notár zápisnicu, ktorá má tieto náležitosti:
a)
miesto a čas prevzatia listiny,
b)
meno, priezvisko a trvalé bydlisko zložiteľa listiny do úschovy,
c)
údaj, o akú listinu ide,
d)
údaj o tom, že listina bola notárom prevzatá a prijatá do úschovy.
(2)
Ak dôjde listina so žiadosťou o jej prijatie do úschovy poštou a ak obsahuje žiadosť
alebo listina potrebné údaje, notár o jej prijatí do úschovy spíše dvojmo zápisnicu
podľa odseku 1 a jedno jej vyhotovenie zašle zložiteľovi. Obdobne postupuje notár,
ak listinu odovzdá do úschovy iná osoba ako zložiteľ; tejto osobe vydá jedno vyhotovenie
zápisnice. Ak žiadosť alebo listina neobsahuje potrebné údaje, notár vyzve zložiteľa,
aby tieto údaje v určenej lehote oznámil, s upozornením, že ak tak neurobí, bude mu
listina vrátená.
§ 67
(1)
Zápisnica o prijatí závetu, listiny o vydedení alebo listiny o odvolaní týchto listín
do úschovy (ďalej len „závet“) musí okrem náležitostí uvedených v § 66 ods. 1 ďalej obsahovať
a)
rodné číslo závetcu, dátum narodenia, jeho trvalé bydlisko, prípadne skoršie priezvisko,
ak tieto údaje neobsahuje listina,
b)
údaj o vykonanom poučení o formálnych a obsahových náležitostiach listiny.
(2)
Ak odovzdá závet do úschovy iná osoba ako závetca, spíše sa obdobne podľa § 66 ods. 1 zápisnica o prijatí závetu, avšak trojmo. Jedno vyhotovenie sa vydá tomu, kto závet
do úschovy odovzdal, a druhé sa zašle poštou alebo odovzdá do vlastných rúk závetcovi.
(3)
Ak dôjde závet poštou, postupuje notár podľa § 66 ods. 2.
(4)
Úschovu závetu notár bez zbytočného odkladu po jeho prijatí zaregistruje v Notárskom
centrálnom registri závetov. Na registráciu závetu platí ustanovenie § 54.
§ 68
(1)
Notár môže listinu vydať len tomu, kto ju zložil do úschovy, v prípade závetcu len
závetcovi, a ďalej tomu, kto sa preukáže osobitným plnomocenstvom, ktoré ho výslovne
oprávňuje na prevzatie listiny v úschove, pričom pravosť podpisu zložiteľa musí byť
úradne osvedčená. Osvedčený odpis plnomocenstva tvorí prílohu zápisnice o vydaní;
jeho prvopis zostáva u notára.
(2)
O vydaní listiny spíše notár dvojmo zápisnicu, ktorá má tieto náležitosti:
a)
miesto a čas vydania listiny,
b)
meno, priezvisko a trvalé bydlisko toho, komu sa listina vydáva,
c)
údaj, o akú listinu ide,
d)
údaj o tom, že listina bola príjemcom prevzatá.
(3)
Príjemcovi listiny sa vydá druhé vyhotovenie zápisnice. Ak sa závet vydáva splnomocnenému
zástupcovi závetcu, zašle sa jedno vyhotovenie zápisnice aj závetcovi.
§ 69
Notár môže prijať do úschovy tiež listiny za účelom ich vydania tretej osobe alebo
za účelom ich zloženia na určenom mieste. V tomto prípade sa postupuje obdobne podľa
§ 70 až 73.
Úschova peňazí
§ 70
(1)
Notár môže prijať do úschovy peniaze len vtedy, ak ich zložiteľ vkladá do úschovy,
a to len v súvislosti s jeho činnosťou podľa § 3 ods. 1 a § 5 za účelom vydania peňazí určitému príjemcovi alebo ich zloženia na určenom mieste,
ktorým môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky.
(2)
Notár počas úschovy uloží peniaze v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na osobitný
bežný účet znejúci na jeho meno s označením „notárska úschova.
§ 70a
(1)
Ak dá zložiteľ do úschovy peniaze s vyhlásením, že sa vzdáva dispozičného práva nakladať
s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy, nakladá s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy,
notár.
(2)
Na uloženie peňazí platí obdobne ustanovenie § 70 ods. 2.
(3)
Na prijatie peňazí platí obdobne ustanovenie § 71 ods. 1 písm. a) až d) a odseku 2; zápisnica navyše obsahuje osobitný príkaz zložiteľa, ako naložiť s peniazmi, ktoré
sú predmetom úschovy.
(4)
Na odovzdanie peňazí platí obdobne ustanovenie § 73.
(5)
Pri nakladaní s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy, notár je povinný postupovať
podľa príkazu obsiahnutého v zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak boli peniaze
prijaté do úschovy podľa osobitného zákona,6ba) notár vyhľadá v registri záložných práv alebo v osobitnom registri ostatných záložných
veriteľov, ktorým oznámi, že sú u neho zložené peniaze v notárskej úschove.
(6)
Ak sa notárovi z dôvodov, ktoré on nezapríčinil a ktoré nemohol ovplyvniť, nepodarí
naložiť s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy podľa odseku 5 do desiatich rokov odo
dňa ich prijatia do úschovy, zloží prijaté peniaze do úschovy súdu.
§ 71
(1)
O prijatí peňazí spíše notár dvojmo zápisnicu, ktorá má tieto náležitosti:
a)
miesto a čas prevzatia peňazí do úschovy,
b)
meno, priezvisko a trvalé bydlisko zložiteľa alebo jeho splnomocneného zástupcu,
c)
presný údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke,
d)
údaj, že peniaze boli od zložiteľa prevzaté a prijaté do úschovy a označenie banky
alebo pobočky zahraničnej banky a čísla účtu, na ktorom sú prijaté peniaze uložené,
e)
vyhlásenie zložiteľa, komu majú byť vydané alebo na ktorom mieste majú byť zložené.
(2)
Zložiteľovi sa vydá druhé vyhotovenie zápisnice.
§ 72
(1)
Zloženie peňazí na určenom mieste vykoná notár bez zbytočného odkladu.
(2)
Odovzdanie peňazí určitému príjemcovi vykoná notár najneskôr do 15 dní odo dňa ich
doručenia, ak zložiteľ neurčí inú lehotu. Ak notár nemôže peniaze odovzdať v tejto
lehote, vráti ich zložiteľovi. Ak to nie je možné, zloží ich do úschovy súdu. Ak vracia
notár peniaze zložiteľovi, postupuje obdobne podľa § 73.
§ 73
(1)
Ak odovzdá notár peniaze určitému príjemcovi určenému zložiteľom osobne, spíše o
vydaní peňazí zápisnicu, ktorá má tieto náležitosti
a)
miesto a čas odovzdania,
b)
meno a priezvisko príjemcu a údaj o zistení jeho totožnosti,
c)
presný údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke,
d)
označenie banky alebo pobočky zahraničnej banky a čísla účtu príjemcu, na ktorý sa
vydané peniaze poukážu, najneskôr v nasledujúci deň po spísaní zápisnice.
e)
údaj, že príjemca peniaze prevzal.
(2)
Ak notár odovzdá peniaze zástupcovi, platí o plnomocenstve § 68.
(3)
Notár upovedomí zložiteľa o odovzdaní peňazí tretej osobe alebo o ich zložení na
určenom mieste.
PIATY DIEL
NOTÁRSKE CENTRÁLNE REGISTRE
§ 73a
(1)
Notárske centrálne registre sú verejnými zoznamami vedenými komorou v elektronickej
podobe, do ktorých sa zapisujú zákonom ustanovené údaje.
(2)
Údaje zapísané v notárskych centrálnych registroch sú účinné voči každému odo dňa,
ku ktorému sa zápis vykonal. Proti tomu, kto koná v dôvere v zápis do notárskeho centrálneho
registra, nemôže ten, koho sa zápis týka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti.
§ 73b
(1)
Pri zápise do registra určených právnických osôb postupuje notár podľa osobitného
predpisu.2a)
(2)
O vykonaní zápisu vydá notár žiadateľovi osvedčenie (§ 64).
§ 73c
Notársky centrálny register závetov
(1)
Komora vedie Notársky centrálny register závetov, ktorý obsahuje evidenciu nevyhlásených
závetov, listín o vydedení, odvolania týchto úkonov alebo iných úkonov pre prípad
smrti a zoznam vyhlásených závetov, listín o vydedení, odvolania týchto úkonov alebo
iných úkonov pre prípad smrti (ďalej len „závet"), ktoré boli spísané vo forme notárskej
zápisnice alebo ktoré notár prijal do úschovy.
(2)
Komora oznámi súdu alebo notárovi, ktorý bol ako súdny komisár poverený vykonaním
úkonov v konaní o dedičstve, na základe ich žiadosti, či registruje závet poručiteľa
a u koho je uložený. Žiadosti nevyhovie, ak bola doručená za života závetcu alebo
odvolateľa závetu.
Notársky centrálny register záložných práv
§ 73d
(1)
Komora vedie Notársky centrálny register záložných práv (ďalej len „register záložných
práv"), ktorý obsahuje:
a)
meno a priezvisko (obchodné meno), adresu trvalého pobytu (sídlo) a dátum narodenia
(identifikačné číslo organizácie) záložcu,
b)
dátum a čas registrácie záložného práva,
c)
určenie pohľadávky zabezpečenej záložným právom, dátum jej splatnosti, ak je určený,
a určenie jej hodnoty; ak hodnota zabezpečenej pohľadávky nie je pri zriadení záložného
práva určená, najvyššia hodnota istiny, do ktorej je pohľadávka zabezpečená,
d)
určenie zálohu tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné určiť
vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, na ktorú sa záložné právo vzťahuje; určenie,
že zálohom je podnik alebo jeho časť, ak je záložné právo zriadené na podnik v celku
alebo na jeho časť,
e)
meno a priezvisko (obchodné meno), adresu trvalého pobytu (sídlo) a dátum narodenia
(identifikačné číslo organizácie) záložného dlžníka, ak osoba záložného dlžníka nie
je totožná s osobou záložcu,
f)
meno a priezvisko (obchodné meno), adresu trvalého pobytu (sídlo) a dátum narodenia
(identifikačné číslo organizácie) záložného veriteľa alebo osoby, ktorá je oprávnená
konať za záložného veriteľa; ak sa zapisuje osoba oprávnená konať za záložného veriteľa,
je potrebné túto skutočnosť vyznačiť,
g)
začiatok výkonu záložného práva,
h)
výmaz záložného práva,
i)
určenie notára, ktorý zápis vykonal.
(2)
V poznámkach o záložnom práve možno registrovať ďalšie zákonom ustanovené údaje týkajúce
sa záložného práva, najmä
a)
čas, na ktorý bolo záložné právo zriadené, ak sa záložné právo zriaďuje na určitý
čas,
b)
poradie rozhodujúce na uspokojenie záložných práv, ak je odlišné od času registrácie
záložných práv,
c)
ďalšie skutočnosti, ak to ustanovuje zákon.
(3)
Ustanovenie § 73a ods. 2 sa na register záložných práv nevzťahuje.
§ 73e
(1)
Registráciu záložného práva, zmien údajov o záložnom práve, začatia výkonu záložného
práva a výmaz záložného práva v registri záložných práv vykonáva notár na základe
žiadosti oprávnenej osoby podľa osobitného predpisu.6bb)
(2)
Osoba, ktorá podáva žiadosť o registráciu podľa odseku 1, je povinná preukázať notárovi
svoju totožnosť; ak žiadosť podáva iná ako oprávnená osoba, jej oprávnenie konať.
§ 73f
(1)
Osoba, ktorá podáva žiadosť o registráciu záložného práva, je povinná poskytnúť notárovi
všetky zákonom ustanovené údaje, ktoré sa zapisujú do registra záložných práv. Ak
sa záložné právo zriadilo schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím
súdu alebo správneho orgánu, je osoba, ktorá podáva žiadosť na registráciu záložného
práva, povinná predložiť notárovi aj rozhodnutie, ktorým sa záložné právo zriadilo.
(2)
Notár pred registráciou záložného práva v registri záložných práv zisťuje
a)
totožnosť osoby, ktorá podáva návrh na registráciu; ak žiadosť podáva iná ako oprávnená
osoba, jej oprávnenie konať,
b)
či žiadosť o registráciu záložného práva obsahuje všetky údaje podľa § 73d ods. 1 písm. a), c) až f).
(3)
Ak sa záložné právo zriadilo rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná notár
registráciu na základe doručenia rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu,
ktorý zriadil záložné právo.
§ 73g
(1)
Osoba, ktorá podáva žiadosť na registráciu zmeny údajov o záložnom práve, je povinná
poskytnúť notárovi všetky zákonom ustanovené údaje, ktoré sa zapisujú do registra
záložných práv; ak to osobitný zákon ustanovuje, je osoba, ktorá podáva žiadosť na
registráciu zmeny údajov o záložnom práve, povinná predložiť notárovi aj listiny,
ktoré preukazujú zmenu údajov. Ak sú zmeny údajov dôsledkom rozhodnutia súdu alebo
správneho orgánu, je osoba, ktorá podáva žiadosť na registráciu zmeny údajov o záložnom
práve, povinná predložiť notárovi aj rozhodnutie, z ktorého vyplýva zmena.
(2)
Notár pred registráciou zmeny údajov o záložnom práve v registri záložných práv zisťuje
a)
totožnosť osoby, ktorá podáva návrh na registráciu; ak žiadosť podáva iná ako oprávnená
osoba, jej oprávnenie konať,
b)
či žiadosť na registráciu zmeny údajov o záložnom práve obsahuje všetky zákonom ustanovené
údaje potrebné na registráciu zmeny.
(3)
Notár vykoná registráciu zmien údajov o záložnom práve, ktoré sa zriadilo rozhodnutím
súdu alebo správneho orgánu na základe doručenia rozhodnutia príslušného súdu alebo
správneho orgánu, ktorý záložné právo zriadil.
(4)
Na výmaz záložného práva z registra záložných práv sa použijú odseky 1 až 3 primerane.
§ 73h
(1)
Registráciu záložného práva, zmien údajov o záložnom práve, začatia výkonu záložného
práva alebo výmaz záložného práva v registri záložných práv je notár povinný vykonať
bez zbytočného odkladu po preskúmaní podmienok registrácie podľa § 73f a 73g a po predložení žiadosti na registráciu oprávnenou osobou.
(2)
O vykonaní registrácie podľa odseku 1 vydá notár žiadateľovi potvrdenie o registrácii.
§ 73i
(1)
Každý má právo nahliadať do registra záložných práv a požadovať z neho výpisy. Na
požiadanie vydá notár výpis z registra záložných práv alebo potvrdenie o tom, že v
registri záložných práv určitá registrácia nie je.
(2)
Podrobnosti o registri záložných práv, jeho vedení, udržiavaní, aktualizácii, kontrole
a o spôsobe registrácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo").
§ 73j
Notársky centrálny register dražieb
(1)
Komora vedie Notársky centrálny register dražieb, ktorý obsahuje zoznam vyhlásených
dražieb.
(2)
Zoznam vyhlásených dražieb musí obsahovať najmä predmet dražby, dražobníka, navrhovateľa
dražby, miesto a čas konania dražby.
(3)
Notár na žiadosť oprávnenej osoby zabezpečí zaregistrovanie zákonom ustanovených
údajov o dobrovoľnej dražbe do Notárskeho centrálneho registra dražieb a vydá o tom
žiadateľovi potvrdenie.
ŠIESTY DIEL
VYDÁVANIE ODPISOV, VÝPISOV A POTVRDENÍ
§ 74
(1)
Z notárskych zápisníc, s výnimkou zápisníc o závete, sa vydávajú osvedčené odpisy.
(2)
Ak nie je v notárskej zápisnici uvedené inak, môžu byť osvedčené odpisy vydané účastníkom
alebo ich zástupcom, a to aj opätovne. Inej osobe môžu byť vydané odpisy len vtedy,
ak tieto osoby preukážu na veci právny záujem. To isté platí, ak ide o nazeranie do
notárskych zápisníc.
§ 75
(1)
Odpis notárskej zápisnice musí súhlasiť doslovne s prvopisom. Musí obsahovať tiež
odpisy plnomocenstiev a ostatných príloh zápisnice.
(2)
Každý odpis musí notár osvedčiť. Doložka o osvedčení obsahuje potvrdenie o tom, že
odpis sa zhoduje doslovne s prvopisom a kedy bol vyhotovený. Notár doložku o osvedčení
odpisu podpíše a pripojí odtlačok úradnej pečiatky.
§ 76
Ak obsahuje notárska listina niekoľko samostatných právnych úkonov, môže byť účastníkom
vydaný namiesto úplného odpisu tiež výpis z listiny, ktorý sa týka jednotlivých právnych
úkonov. V listine musí byť uvedené, že ide iba o výpis. Na vydávanie výpisov sa primerane
vzťahujú § 74 a 75. Výpis nie je verejnou listinou podľa § 3 ods. 3.
§ 77
Ak odmietne notár vydať osvedčený odpis notárskej zápisnice, postupuje sa podľa § 38 ods. 2.
§ 78
Osvedčené odpisy a výpisy z notárskych zápisníc môže vydávať len notár, ktorý ich
má v úschove. Ak je nebezpečenstvo z omeškania, môže výnimočne vydávať osvedčené odpisy
alebo výpisy náhradník notára, zástupca notára alebo iný notár.
§ 79
Pri vydávaní odpisov, výpisov a potvrdení o skutočnostiach známych zo spisov a iných
listín uložených u notára sa postupuje primerane podľa predchádzajúcich ustanovení.
Potvrdenie obsahuje označenie veci, ktorej sa týka, skutočností, ktoré sa potvrdzujú,
komu a na aký účel bolo vydané, dátum vyhotovenia, podpis notára a odtlačok jeho úradnej
pečiatky.
PIATA ČASŤ
MANIPULÁCIA SO SPISMI A ICH ÚSCHOVA
PRVÝ DIEL
§ 80
Manipulácia so spismi
(1)
Ak nie sú spisy ukončené, musia byť uložené v kancelárii notára tak, aby boli notárovi
i kontrolným orgánom kedykoľvek prístupné. Ak notár nemá taký spis u seba, musí byť
zo záznamu v príslušnom registri zrejmé, kde sa spis nachádza.
(2)
O manipulácii s notárskymi zápisnicami platia primerane ustanovenia § 81 až 83, ak zákon neustanovuje inak.
Nazeranie do spisov
§ 81
(1)
Oprávnené osoby a orgány uvedené v § 82 môžu nazerať do spisov, ktoré nie sú uložené v notárskom archíve, výlučne v kancelárii
notára pod jeho dohľadom alebo pod dohľadom ním povereného pracovníka. O nazretí do
spisu sa v spise urobí záznam.
(2)
Na odôvodnenú žiadosť oprávnených osôb a orgánov uvedených v § 82 možno spis zaslať doporučene inému notárovi, v ktorého kancelárii možno do neho nazrieť.
(3)
Do spisov týkajúcich sa činnosti podľa § 5 môže nazerať len účastník, iné osoby môžu nazrieť do spisov iba s jeho súhlasom.
§ 82
(1)
Oprávnenými orgánmi uvedenými v § 81 sú v rozsahu svojej pôsobnosti prezídium komory, minister a ním poverení pracovníci
ministerstva, orgány činné v trestnom konaní, orgány finančnej kontroly a súdy.
(2)
Oprávnenými osobami uvedenými v § 81 sú osoby, vo veciach ktorých sa v spise konalo (účastníci), ich právni nástupcovia,
zástupcovia týchto osôb a znalec, ak ho príslušný orgán uvedený v odseku 1 za znalca
ustanovil a uložil mu povinnosť nazrieť do spisu.
(3)
Do notárskej zápisnice o závete má právo za života závetcu nazerať len on sám.
§ 83
Požičiavanie spisov
(1)
Notár svoje spisy požičia na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom, orgánom uvedeným
v § 82 ods. 1 a tiež znalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2.
(2)
Notárska zápisnica o závete nesmie byť za života závetcu zapožičaná nikomu.
§ 84
Rekonštrukcia spisov
(1)
Notár vykonáva rekonštrukciu spisov, ktoré boli celkom alebo sčasti zničené alebo
stratené, na návrh účastníkov alebo na žiadosť súdu prvého stupňa vo veci, kde pôsobil
ako pomocný súdny orgán (§ 3 ods. 2), alebo aj bez návrhu.
(2)
Notár vyhotoví osvedčené odpisy písomností, ktoré si zapožičia od účastníkov alebo
ich právnych nástupcov, od iného notára, súdu, orgánu katastra nehnuteľností, prípadne
iného orgánu alebo od znalca. Na týchto odpisoch uvedie doložku o tom, že písomnosť
sa vyhotovuje namiesto zničenej alebo stratenej listiny.
(3)
Notár môže tiež vykonať potrebné zisťovanie obsahu listiny, najmä vypočutím účastníkov,
prípadne ich právnych nástupcov a obsah listiny osvedčí notárskou zápisnicou, v ktorej
uvedie všetky okolnosti, ktoré zistil. V osvedčení uvedie obsah tvrdení účastníkov
alebo ich právnych nástupcov o obsahu listiny.
DRUHÝ DIEL
ÚSCHOVA UKONČENÝCH SPISOV
§ 85
(1)
Ukončené spisy sa ukladajú oddelene podľa jednotlivých druhov agendy a sú uschované
v kancelárii notára.
(2)
Ukončené spisy zostávajú po celú dobu výkonu notárskeho úradu uschované v kancelárii
u notára, ktorý ich vyhotovil.
(3)
Podrobnejšiu úpravu manipulácie so spismi, ich úschovy, vedenia registrov a ďalších
evidenčných pomôcok upraví kancelársky poriadok, ktorý vydá ministerstvo všeobecne
záväzným právnym predpisom.
TRETÍ DIEL
NOTÁRSKY ARCHÍV
§ 86
(1)
V notárskom archíve sa uschovávajú spisy, registre a úradné pečiatky notárov, ktorých
notársky úrad zanikol alebo ktorí boli preložení do obvodu iného súdu prvého stupňa.
(2)
Notársky archív vedie súd prvého stupňa, v obvode ktorého notár vykonával svoj notársky
úrad.
§ 87
(1)
Po zániku notárskeho úradu sa spisy, registre a úradná pečiatka notára odovzdávajú
príslušnému súdu prvého stupňa. Ak je potrebné vykonať určité bezodkladné opatrenia,
najmä zabezpečenie a dočasnú úschovu týchto vecí, vykoná ju príslušný súd prvého stupňa.
(2)
O odovzdaní spisov, registrov a úradnej pečiatky sa spíše zápisnica.
§ 88
(1)
Po uložení spisov do notárskeho archívu sa na ich evidenciu a úschovu vzťahujú právne
predpisy platné pre úschovu súdnych spisov.
(2)
Výpisy, odpisy a potvrdenia z notárskych spisov uložených v notárskom archíve vydáva
na žiadosť oprávnených osôb a orgánov príslušný súd. O nazeraní do spisov a požičiavaní
týchto spisov platia primerane ustanovenia § 81 až 83.
ŠIESTA ČASŤ
DOHĽAD NAD ČINNOSŤOU NOTÁROV A VÝKON DISCIPLINÁRNEJ PRÁVOMOCI
§ 89
(1)
Dohľad komory nad činnosťou notárov vykonávajú príslušné orgány.
(2)
Dohľad sa vykonáva najmä vybavovaním sťažností podľa osobitného predpisu6c) a kontrolou spisov, listín, predmetu úschov a evidenčných pomôcok. Príslušný orgán
komory uloží notárovi povinnosť v primeranej lehote odstrániť zistené nedostatky.
(3)
Sťažnosti na notárov vybavuje komora. Sťažnosti na komoru vybavuje minister.
§ 90
(1)
Notárovi, ktorý porušuje povinnosti vyplývajúce z notárskeho úradu alebo sa správa
spôsobom znižujúcim jeho dôstojnosť a vážnosť, možno uložiť poriadkové opatrenia,
ktorými sú napomenutie alebo písomné napomenutie.
(2)
O uložení poriadkových opatrení rozhoduje prezídium komory.
(3)
Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o uložení poriadkového opatrenia nie je prípustný.
§ 91
(1)
Notárovi, ktorý závažným spôsobom alebo opätovne porušil svoje povinnosti vyplývajúce
z tohto zákona, etického kódexu notára, z uznesení komory, alebo ktorý svojím správaním
závažným spôsobom naruší dôstojnosť svojho povolania, možno uložiť disciplinárne opatrenia.
(2)
Disciplinárnymi opatreniami sú:
a)
písomné pokarhanie,
b)
peňažná pokuta až do výšky 100 000 Sk,
c)
pozastavenie výkonu notárskeho úradu,
d)
zbavenie notárskeho úradu.
(3)
Kandidátovi, ktorý je ustanovený zástupcom alebo kandidátom notára, je možné uložiť
disciplinárne opatrenia podľa odseku 2 písm. a) a b) alebo odňať právo zastupovať
notára.
(4)
Pokuty podľa odseku 2 písm. b) pripadajú komore.
§ 92
Návrh na začatie disciplinárneho konania môžu podať minister, predseda krajského súdu
a prezident komory (ďalej len „navrhovateľ“) do troch mesiacov odo dňa, kedy sa dozvedel
o disciplinárnom previnení, najneskôr do jedného roka odo dňa, kedy k nemu došlo.
Notár si môže v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu.
§ 93
(1)
Disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia.
(2)
Ten, komu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa odseku 1, môže podať proti rozhodnutiu
disciplinárnej komisie opravný prostriedok do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia
o uložení disciplinárneho opatrenia; opravný prostriedok môže podať aj navrhovateľ.
Opravný prostriedok sa podáva na súd prvého stupňa, v obvode ktorého má notár sídlo.
§ 94
(1)
Minister môže na návrh komory pozastaviť výkon notárskeho úradu, ak
a)
bolo proti notárovi začaté trestné konanie za úmyselný trestný čin, alebo za trestný
čin súvisiaci s notárskou činnosťou, a to až do právoplatnosti rozhodnutia,
b)
bolo začaté konanie o spôsobilosti notára na právne úkony, a to až do právoplatnosti
rozhodnutia o tejto skutočnosti.
(2)
Minister pozastaví výkon notárskeho úradu notárovi na čas výkonu trestu odňatia slobody,
ak nie sú dané dôvody na jeho odvolanie.
(3)
Ak pozastavenie výkonu notárskeho úradu trvá, nesmie notár vykonávať notársku činnosť.
SIEDMA ČASŤ
ODMENA NOTÁRA
§ 95
(1)
Za činnosť podľa tohto zákona patrí notárovi odmena, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času. Odmena tvorí príjem notára.
(2)
Notár môže požadovať primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov.
(3)
Výšku odmeny notára a spôsob jej určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným
právnym predpisom.
§ 96
Platiteľom je ten, kto žiada o vykonanie notárskeho úkonu. Ak žiadajú o vykonanie
notárskeho úkonu viacerí, zodpovedajú za zaplatenie odmeny spoločne a nerozdielne.
§ 97
Spôsob odmeňovania notára za činnosť súdneho komisára upraví osobitný predpis.7)
ÔSMA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 98
Notárom podľa tohto zákona sa stáva ten, kto bol vo funkcii štátneho notára ku dňu
zrušenia štátnych notárstiev a požiadal ministra v lehote do 30 dní odo dňa účinnosti
tohto zákona o vymenovanie za notára podľa tohto zákona do sídla súdu prvého stupňa,
v ktorom bol naposledy vymenovaný do funkcie štátneho notára. Minister vymenuje takého
notára odo dňa účinnosti tohto zákona na jeho návrh do iného sídla v obvode tohto
súdu alebo do sídla iného súdu prvého stupňa, ak to považuje za účelné.
§ 99
Do začatia činnosti komory vykonáva jej funkciu ministerstvo, ktoré zvolá ustanovujúcu
konferenciu notárov najneskoršie do 10 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
§ 100
(1)
Súd prvého stupňa, v obvode ktorého pôsobilo štátne notárstvo, prevezme dňom účinnosti
tohto zákona všetky spisy, písomnosti, evidenčné pomôcky a úradné pečiatky štátneho
notárstva, ak osobitný právny predpis neustanovuje inak.
(2)
Súd prvého stupňa ďalej prevezme tiež všetky úschovy štátneho notárstva uložené v
kovovej skrini a úschovy u uschovávateľa zapísané v knihe notárskych úschov.
(3)
Dňom účinnosti tohto zákona sa prevádza úschova notárskych depozít a bežné účty zriadené
v peňažnej organizácii na príslušný súd prvého stupňa.
§ 100a
Za vysokoškolské vzdelanie podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 písm. b) sa považuje aj vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte so sídlom na
území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Čl. III
Zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách sa mení takto:
V § 41 ods. 3 sa vypúšťajú slová „štátne notárstva“.
Čl. IV
Zákon Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam sa mení takto:
1.
Slová „štátne notárstvo“ sa nahrádzajú slovom „notár“ s výnimkou § 17.
2.
§ 22 sa vypúšťa.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.
F. Mikloško v. r.
J. Čarnogurský v. r.
J. Čarnogurský v. r.
Príloha č. 1 zákona SNR č. 323/1992 Zb.
Vzor úradnej pečiatky notára:
Príloha č. 2 zákona SNR č. 323/1992 Zb.
Označenie kancelárie notára:
1)
2)
2a)
Napríklad § 48 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 561/2001 Z. z.
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový.
6a)
Napríklad § 11 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/1993 Z. z., zákon
č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, § 17 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších
predpisov, § 34 ods. 2 prvá veta zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.
6b)
Napríklad § 34 ods. 2 druhá veta zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení zákona č. 80/1998 Z. z., § 16 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
6c)
Zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.
