297/1994 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.12.1994 do 30.11.1998
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História | ||
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 01.12.1994 - 30.11.1998 | |
3. | 01.12.1998 - 30.04.2002 | 349/1998 Z. z. |
4. | 01.05.2002 - 30.09.2006 | 202/2002 Z. z. |
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 297/1994 Z. z. |
Názov: | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o stavebnotechnických požiadavkách na stavby a o technických podmienkach zariadení vzhľadom na požiadavky civilnej ochrany |
Typ: | Vyhláška |
Dátum schválenia: | 19.10.1994 |
Dátum vyhlásenia: | 04.11.1994 |
Dátum účinnosti od: | 01.12.1994 |
Dátum účinnosti do: | 30.11.1998 |
Autor: | Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
42/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o civilnej ochrane obyvateľstva |
349/1998 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 297/1994 Z. z. o stavebnotechnických požiadavkách na stavby a o technických podmienkach zariadení vzhľadom na požiadavky civilnej ochrany |
202/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 297/1994 Z. z. o stavebnotechnických požiadavkách na stavby a o technických podmienkach zariadení vzhľadom na požiadavky civilnej ochrany v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 349/1998 Z. z. |
532/2006 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany |
297
VYHLÁŠKA
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
z 19. októbra 1994
o stavebnotechnických požiadavkách na stavby a o technických podmienkach zariadení
vzhľadom na požiadavky civilnej ochrany
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § 36 ods. 2 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§ 1
Úvodné ustanovenie
Účelom tejto vyhlášky je upraviť
a)
druh a rozsah stavebnotechnických požiadaviek na stavby pre potreby civilnej ochrany
zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, ktoré nie sú upravené osobitným predpisom,1)
§ 2
Stavebnotechnické požiadavky
(1)
Stavebnotechnické požiadavky na stavby vzhľadom na požiadavky civilnej ochrany sú
požiadavky na územno-technické, urbanistické, stavebnotechnické a dispozičné riešenie
stavieb z hľadiska potrieb civilnej ochrany. Týkajú sa postupu pri obstarávaní, navrhovaní
a schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie zóny a pri navrhovaní, umiestňovaní a
povoľovaní ochranných stavieb4) budovaných samostatne a v stavbách
a)
na bývanie,5)
b)
občianskeho vybavenia,6)
c)
pre priemysel,7)
d)
pre poľnohospodárstvo,8)
e)
na skladovanie,9)
f)
pre dopravu,10)
g)
pre vodné hospodárstvo.11)
(2)
Stavebnotechnické požiadavky podľa odseku 1 sa uplatňujú tak, že ochranné stavby
a)
sa zabudujú v podzemných podlažiach stavebných objektov,
b)
tvoria prevádzkovo uzatvorený celok a nesmú ním viesť tranzitné inžinierske siete,
ktoré s ním nesúvisia,
c)
sa navrhujú do miest najväčšieho sústredenia osôb, ktorým treba zabezpečiť ukrytie
v dochádzkovej vzdialenosti maximálne do 500 m,
d)
sa umiestňujú minimálne 100 m od zásobníkov prchavých látok a plynov s toxickými
účinkami, ak by mohli ohroziť bezpečnosť ukrývaných,
e)
sa umiestňujú tak, aby prístupové komunikácie umožňovali príjazd k objektu pre ukrývaných
a spĺňali podmienky podľa bodu 1 písmena C časti I prílohy tejto vyhlášky (ďalej len „príloha“),
f)
sa navrhujú s kapacitou nad 150 ukrývaných podľa bodu 5 písmena C časti I prílohy,
g)
majú zabezpečené vo vnútorných priestoroch mikroklimatické podmienky; miestnosti,
ktoré majú povahu trvalého pobytu osôb, musia byť vybavené zariadením na nútené vetranie,
h)
spĺňajú ochranné vlastnosti vyjadrené ochranným súčiniteľom stavby Ko podľa časti IV prílohy.
§ 3
Dokumentácia stavieb
Projektová dokumentácia ochranných stavieb sa vypracúva ako samostatná časť projektovej
dokumentácie stavieb uvedených v § 2 ods. 1 tejto vyhlášky a obsahuje náležitosti podľa osobitných predpisov.12)
§ 4
Ukrytie obyvateľstva
Územnoplánovacia dokumentácia ochranných stavieb rieši ukrytie obyvateľstva v územných
obvodoch diferencovane podľa jednotlivých kategórií13)
a)
na území kategórie I v stálych a havarijných úkrytoch pre 70 % počtu obyvateľstva,
zvýšeného, prípadne zníženého v dôsledku migrácie alebo evakuácie, a doplnkovou formou
do 100 % počtu obyvateľstva v úkrytoch budovaných svojpomocne počas mimoriadnych situácií
a za brannej pohotovosti štátu (ďalej len „úkryty budované svojpomocne“),
b)
na území kategórie II a III v havarijných úkrytoch pre 70 % počtu obyvateľstva, zvýšeného,
prípadne zníženého v dôsledku migrácie alebo evakuácie, a doplnkovou formou do 100
% počtu obyvateľstva v úkrytoch budovaných svojpomocne,
c)
na území kategórie IV v úkrytoch budovaných svojpomocne pre 100 % počtu obyvateľstva.
§ 5
Plány ukrytia obyvateľstva
(1)
Na zabezpečenie ukrytia14) obyvateľstva sa vypracúvajú plány ukrytia obyvateľstva (ďalej len „plány ukrytia“).
(2)
Plány ukrytia obsahujú vymedzenie, spôsob riešenia a zabezpečenia ukrytia. Súčasťou
plánov ukrytia je aj ich rozpočet a ekonomické zabezpečenie.
(3)
(4)
Doložka civilnej ochrany je súčasťou plánu ukrytia.
§ 6
Požiadavky na ochranné stavby
(1)
(2)
Ochranné stavby sa podľa ochranných vlastností členia na
a)
stále úkryty,
b)
havarijné úkryty,
c)
úkryty budované svojpomocne,
d)
chránené pracoviská, ktoré slúžia civilnej ochrane za brannej pohotovosti štátu (ďalej
len „chránené pracoviská“).
(3)
Ochranné stavby sa uskutočňujú
a)
už v mieri ako dvojúčelové stále a havarijné úkryty s prioritou mierového využitia
pri nutnosti zachovať ich ochrannú funkciu,
b)
za mimoriadnych situácií a za brannej pohotovosti štátu ako úkryty budované svojpomocne
úpravou vhodných priestorov v stavbách podľa plánov ukrytia,
c)
na území, v ktorom môže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia a majetku vplyvom mimoriadnych
udalostí,
d)
na miestach sústredenia väčšieho množstva osôb, najmä v priestoroch hromadnej prepravy
a obchodných centier, v ktorých môže nastať ohrozenie života, zdravia a majetku vplyvom
mimoriadnych udalostí,
e)
v územných obvodoch, ktoré môžu byť ohrozené za brannej pohotovosti štátu.
(4)
Pri realizácii základných technických podmienok a požiadaviek na ochranné stavby
sa postupuje podľa prílohy.
§ 7
Stále úkryty
(1)
Stále úkryty sú odolné stavby
a)
na ochranu proti vonkajšiemu statickému a dynamickému zaťaženiu,
b)
na zabezpečenie plynotesnosti stavby,
c)
na zabezpečenie dodávky filtrovaného vzduchu pre ukrývaných,
d)
na utvorenie podmienok na dlhodobý pobyt ukrývaných, a to najmenej na päť dní.
(2)
Na dlhodobý pobyt ukrývaných treba zabezpečiť
a)
zásobu pitnej vody s objemom zodpovedajúcim potrebe 3 l na osobu a deň,
b)
zásobu odmorovacej vody v množstve 2 000 l,
c)
zásobu chladiacej vody pre dieselagregát a zariadenie vzduchotechniky,
d)
zásobu pohonných hmôt pre dieselagregát, prepočítanú na jeho nepretržitý chod po
dobu použitia úkrytu,
e)
dodávku filtrovaného vzduchu 2,5-5,0 m3 na osobu a hodinu.
(3)
Stále úkryty sa z hľadiska dispozičného riešenia členia na
a)
hlavné priestory – miestnosti pre ukrývaných a služobné miestnosti,
b)
pomocné priestory – prevádzkové miestnosti, t. j. technickoprevádzkový blok a vnútorné
komunikácie,
c)
vchody a východy.
(4)
Priestory stálych úkrytov uvedené v odseku 3 sa členia podľa účelu pri prevádzke
na nezamoriteľné a zamoriteľné.
(5)
Konštrukcia stálych úkrytov musí spĺňať podmienky podľa časti I prílohy tak, aby sa zabezpečila ochrana proti
a)
tlakovým účinkom,
b)
radiačnému zamoreniu,
c)
tepelným účinkom pri požiaroch,
d)
účinkom pri úniku nebezpečných škodlivín,
e)
zatopeniu.
(6)
Konštrukcia stálych úkrytov musí nadväzovať na konštrukciu stavby objektu, v ktorej
sa stále úkryty zriaďujú.
(7)
Zhotoviteľ (dodávateľ) stavby objektu musí na stavbu stálych úkrytov použiť len monolitické
alebo prefabrikované železobetónové konštrukcie.
(8)
Plynotesnosť stálych úkrytov zabezpečuje vonkajší a vnútorný plášť, pričom
a)
vonkajší plášť zabezpečuje plynotesné oddelenie vnútorného priestoru od vonkajšieho
prostredia,
b)
vnútorné plynotesné predely zabezpečujú oddelenie vnútorných nezamoriteľných a zamoriteľných
častí stálych úkrytov.
(9)
Stále úkryty sa vybavujú
a)
zariadením na zásobovanie vodou a kanalizačným zariadením,
b)
zariadením na zásobovanie elektrickou energiou,
c)
vzduchotechnickým zariadením,
d)
spojovacím zariadením,
e)
signalizačným zariadením na signalizáciu ich polohy v prípade zavalenia,
f)
zariadením na zabezpečenie podmienok potrebných na pobyt ukrývaných,
g)
hasiacim zariadením.
(10)
Systémy a prvky inžiniersko-technických zariadení sa navrhujú tak, aby sa dali využiť
na prevádzku aj v čase mieru.
§ 8
Havarijné úkryty
(1)
Havarijné úkryty sú ochranné stavby a priestory, ktoré
a)
zabezpečujú plynotesnosť stavby,
b)
zabezpečujú dodávku filtrovaného vzduchu pre ukrývaných,
c)
utvárajú podmienky na krátkodobý pobyt ukrývaných, a to najmenej na dva dni.
(2)
Na krátkodobý pobyt ukrývaných treba zabezpečiť
a)
zásobu pitnej vody s objemom zodpovedajúcim potrebe 3 l na osobu a deň,
b)
zásobu odmorovacej vody v množstve 300 l,
c)
zásobu chladiacej vody pre zariadenie vzduchotechniky; množstvo sa určuje s prihliadnutím
na druh a typ technologického zariadenia,
d)
dodávku filtrovaného vzduchu 2,8-3,9 m3 na osobu za hodinu.
(3)
Havarijné úkryty sa z hľadiska dispozičného riešenia členia na
a)
miestnosti pre ukrývaných,
b)
priestory na technologické zariadenia a na ich prevádzku,
c)
vchody a východy.
(4)
Havarijné úkryty sú vybavené
a)
filtroventilačným zariadením,
b)
sanitárnym zariadením,
c)
spojovacím zariadením,
d)
elektroinštaláciou,
e)
náradím na samovyslobodzovanie.
(5)
Vonkajšia obvodová konštrukcia musí mať čo najmenej otvorov a prestupov tak, aby
spĺňala ochranu proti radiačnému zamoreniu a prenikaniu nebezpečných škodlivín.
(6)
Pri navrhovaní konštrukčných riešení sa môžu použiť prefabrikované konštrukcie a
murované priečky. Plynotesnosť sa zabezpečuje plynotesným vonkajším plášťom a vnútornými
plynotesnými predelmi.
§ 9
Úkryty budované svojpomocne
(1)
Na úkryty budované svojpomocne sa vyberajú vhodné podzemné alebo nadzemné priestory
stavieb, ktoré po vykonaní špecifických úprav musia zabezpečovať ochranu osôb pred
účinkami mimoriadnych udalostí podľa časti III prílohy.
(2)
Stavby vybrané na úkryty budované svojpomocne musia spĺňať požiadavky na
a)
vzdialenosť miesta pobytu ukrývaných tak, aby sa mohli v prípade ohrozenia včas ukryť,
b)
zabezpečenie ochrany pred radiačným zamorením a pred preniknutím nebezpečných škodlivín,
c)
minimalizáciu množstva prác nevyhnutných na úpravu ich priestorov,
d)
statické a ochranné vlastnosti,
e)
vetranie prirodzeným alebo núteným vetraním vonkajším vzduchom filtroventilačným
zariadením,
f)
utesnenie.
§ 10
Chránené pracoviská
(1)
Chránené pracoviská sú ochranné stavby, ktoré slúžia civilnej ochrane za brannej
pohotovosti štátu na zabezpečenie úloh súvisiacich
a)
s ochranou štátnych orgánov,
b)
s velením a riadením záchranných, lokalizačných a likvidačných prác na území.
(2)
Chránené pracoviská sa zriaďujú vo vybraných stálych úkrytoch budovaných v mieri.
§ 11
Prechodné ustanovenia
Táto vyhláška sa nevzťahuje na stavby, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie pred
nadobudnutím jej účinnosti.
§ 12
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. decembrom 1994.
Ladislav Pittner v. r.
Príloha vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 297/1994 Z. z.
ZÁKLADNÉ TECHNICKÉ PODMIENKY A POŽIADAVKY NA OCHRANNÉ STAVBY
ČASŤ I
STÁLE ÚKRYTY
A. Dispozičné riešenie
1 Základné plošné a objemové ukazovatele
1.1 čistá podlahová plocha miestnosti pre ukrývaných 0,5 m2/ 1 osobu
1.2 celková zastavaná plocha 0,7-1,0 m2/ 1 osobu
1.3 celkový obstavaný priestor 3,5-5,0 m3/ 1 osobu
1.4 minimálna svetlá výška 2,3 m
1.5 spotreba chladiacej vody 20,0 m3 max. pre 1250 osôb
1.6 spotreba úžitkovej vody 15,0 l/ 1 osobu / 1 deň
1.7 spotreba elektrickej energie 30 W/ 1 osobu
2 Členenie priestorov a plochy miestností
2.1 Hlavné priestory
2.1.1 miestnosti pre ukrývaných 0,5 m2/ 1 osobu
2.1.2 služobná miestnosť 12,0 m2
2.2 Pomocné priestory
2.2.1 strojovňa filtroventilačného zariadenia1) 24,0-50,0 m2
2.2.2 miestnosť pre kyslíkové zariadenie1) 4,0-5,0 m2
(pre režim regenerácie)
(pre režim regenerácie)
2.2.3 srojovňa dieselagregátu 28,0-35,0 m2
(ďalej len „DA")1)
(ďalej len „DA")1)
2.2.4 riadiaca miestnosť2) 9,0-12,0 m2
2.2.5 sklad pohonných hmôt a mazív 6,0 m2
2.2.6 miestnosť so suchými záchodmi3) 9,0-37,5 m2
2.2.7 miestnosť vodného hospodárstva4) 15,0-35,0 m2
2.2.8 splachovacie záchody5) 6,0 m2
2.2.9 vnútorné komunikácie6)
2.3 Vchody a východy
2.3.1 bojový vchod
protitlaková predsieň7) 3,3 m2
vstupná priepust8) 8,0 m2
2.3.2 mierový vchod6)
2.3.3 núdzový východ
protiplynová predsieň 5,0 m2
protitlaková predsieň 5,0 m2
štôlňa núdzového výlezu9) závisí od dĺžky
B. Plynotesnosť a izolácia proti vode
1 Zariadenie tlakovo-plynovej a plynovej ochrany
1.1 plynotesné dvere
1.2 tlakovo-plynotesné dvere
1.3 tlakovo-plynotesné poklopy
1.4 podlahové plynotesné poklopy
1.5 tlakovo-plynotesné podlahové poklopy
1.6 plynotesné poklopy, okná a priepusty
1.7 tlakovo-plynotesné uzávery
2 Izolácia proti vode
2.1 navrhuje sa v súlade s požiadavkami na zakladanie stavby a platných noriem,
2.2 pri návrhu izolácie treba brať do úvahy maximálne výpočtové zaťaženie jednotlivých
častí obvodovej konštrukcie tlakovo-plynotesného plášťa stáleho úkrytu.
C. Inžiniersko-technické riešenia
1 Príjazdná šírka komunikácie sa stanoví podľa vzorca
š = [(V1+ V2)/2] + 6 m
š = [(V1+ V2)/2] + 6 m
kde V1 a V2 sú výšky náprotivných budov siahajúce po strešnú rímsu, vyjadrené v metroch. Pri
jednostrannej zástavbe sa namiesto 6 m pripočítavajú 3 m.
2 Systémy inžiniersko-technického zariadenia stálych úkrytov sa musia navrhovať z
typových alebo normalizovaných prvkov.
3 Filtoventilačné zariadenie musí zabezpečovať prevádzku v tákladných režimoch
3.1 čiastočná filtroventilácia
3.2 filtroventilácia
3.3 izolácia
3.4 regenerácia10)
4 V stálych úkrytoch s kapacitou nad 300 ukrývaných a v stálych úkrytoch s regeneračným
zariadním musí byť dodávka elektrickej energie zabezpečená náhrádným zdrojom (DA).
5 Kapacita je daná súčtom miest na ležanie a sedenie ukrývaných, pričom miesta na
ležanie musia tvoriť 20 % - 30 % z celkového počtu miest v stálom úkryte.
ČASŤ II
HAVARIJNÉ ÚKRYTY
A. Dispozičné riešenie
1 Základné plošné a objemové ukazovatele
1.1 čistá podlahová plocha miestností pre ukrývaných 0,5 m2/ 1 osobu
1.2 zastavaná plocha 0,7-1,0 m2/ 1 osobu
1.3 obstavaný priestor 2,0-4,0 m3/ 1 osobu
1.4 minimálna svetlá výška 2,1 m
2 Členenie priestorov a ich plochy
2.1 miestnosti pre ukrývaných 0,5 m2/ 1 osobu
2.2 priestor na filtračné a ventilačné zariadenie11) min. 18,0 m2
2.3 priestor na sociálne zariadenia12) min. 3,0 m2
2.4 priestor na uloženie zamorených odevov13) 0,07 m2/ 1 osobu
2.5 miesto na čiastočnú špeciálnu očistu osôb14) min. 1,0 m2
B. Inštalačné zariadenia
1 Filtorventilačné zariadenie musí zabezpečovať prevádzku v režimoch
1.1 čiastočná filroventilácia
1.2 izolácia
2 V havarijných úkrytoch s kapacitou do 300 ukrývaných sa nevyžaduje dodávka elektrikej
energie náhradným zdrojom (DA). V havarijných úkrytoch s kapacitou nad 300 ukrývaných,
ak vzduchotechnické zariadenie vyžaduje DA, odporúča sa využívať mierové DA umiestnené
v ich okolí.
ČASŤ III
ÚKRYTY BUDOVANÉ SVOJPOMOCNE
A. Dispozičné riešenie
1 Základné plošné a objemové ukatovatele
1.1 podlahová plocha 1,5 m2/ 1 osobu
1.2 minimálna svetlá výška 2,1 m
1.3 zásoba pitnej vody 2,0 l/ 1 osobu/ 1 deň
1.4 množstvo privádzaného vonkajšieho vzduchu15) 10,0 a 14,0 m3/ 1 osobu/ 1 hodinu
2 Členenie priestorov a ich plochy
2.1 miestnosti ukrývaných 1,5 m2/ 1 osobu
2.2 priestory na sociálne zariadenia16)
2.3 priestor na uloženie zamorených odevov 0,07 m2 podlahovej plochy
2.4 strojovňa vzduchotechniky17)
B. Technické riešenie
1 Zvýšenie ochranných vlastností sa dosiahne
1.1 spevnením oslabených miest obvodových konštrukcií, najmä dverných, okenných a
vetracích otvorov,
1.2 vybudovaním tieniacich stien.
2 Na vchody sa používajú dvere bez sklených výplní, ktoré sa musia otváreť smerom
von. Vhodné je navrhovať dvoje vstupných dvier za sebou s medzerou najmenej 160 cm.
3 Tieniaca stena sa umiestňuje zvonku alebo vnútri úkrytu čo najbližšie ku vchodu
(vjazdu), vždy však tak, aby bola zachovaná priechodná šírka dverí. Výška tieniacej
steny nesmie prekrývať celý otvor a musí byť vybudovaná do výšky najmenej 1,7 m od
úrovne podlahy.
4 Parapety okenných otvorov musia byť najmenej 170 cm nad podlahou.
5 Presvetľovacie otvory musia byť najmenej 65 cm nad miestom na ležanie.
6 Utesnenie sa dosiahne utesnením všetkých otvorov vedúcich do úkrytu s použitím dostupných
tesniacich materiálov.
C. Vetranie
1 Prirodzené vetranie18) sa zabezpečuje v úkrytoch s kapacitou do 50 ukrývaných. Ak je ich kapacita väčšia
ako 50 ukrývaných a skladá sa z niekoľkých menších miestností, každá miestnosť musí
mať samostatné prirozené vetranie.
1.1 Vonkajší vzduch sa privádza komínčekom,19) ktorého nasávací otvor musí byť 1,5 až 2,0 m nad úrovňou terénu a ktorý vyúsťuje
v úkrytoch 0,5 m nad podlahou.
1.2 Znehodnotený (vydýchaný) vzduch sa odvádza komínčekom vyústeným 0,2 až 0,25 m
pod stropom a vyvedeným čo najvyššie do priestoru mimo úkrytu, najmenej o 2 m vyššie,
ako je nasávací otvor prívodného vzduchu.
1.3 Komínčeky sa zhotovujú improvizovaným spôsobom, a to z plechových, azbestocementových,
novodurových a iných rúr, alebo sa vyrobia z dosák.
2 Nútené vetranie sa zabezpečuje v úkrytoch s kapacitou nad 50 ukrývaných alebo v
úkrytoch, kde nemožno zabezpečiť vhodné prirodzené vetranie. Na zabezpečenie núteného
vetrania možno použiť
2.1 existujúce vzduchotechnické zariadenie (alebo ventilátory) s dodatočne zriadenými
komínčekmi z miestnych zdrojov,
2.2 ventilátory na elektroručný pohon.
ČASŤ IV
ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY
A. Určenie hodnoty ochranného súčiniteľa stavby Ko
1 Súhrnná hodnota všetkých činiteľov ovplyvňujúcich ochranné vlastnosti stavby sa
nazýva ochranný súčiniteľ stavby. Vyjadruje sa výsledným číslom, ktoré udáva, koľkokrát
je úroveň radiácie pôsobiaca na osoby v úkryte menšia než úroveň radiácie vo voľnom
teréne.
2 Hlavným činiteľom ovplyvňujúcim hodnotu ochranného súčiniteľa stavby je hrúbka obvodových
múrov a stropu. Stropná konštrukcia nad úkrytom môže vplyvom nadstavby o 20 % až 40
% tenšia ako hrúbka obvodového muriva pre daný ochranný súčiniteľ stavby.
3 Na výber priestoru úkrytu platia nasledujúce orientačné hodnoty materiálov a hrúbky
základných stavebných konštrukcií vyčnievajúcich nad terén pre ochranné súčiniteľe
stavby 50 a 100:
Konštrukcia, materiál | Ochranné súčinitele stavby | |
50 | 100 | |
Murivo z tehál | ||
- obyčajných plných | 45 | 50 |
- obyčajných ľahčených | 60 | - |
- tvárnic ľahkých | 50 | 60 |
Murivo kamenné | ||
- kvádrové | 27 | 33 |
- lomové | 35 | 40 |
Betón | ||
- prostý | 33 | 40 |
- armovaný (železobetón) | 28 | 34 |
Hlina | 35 | 45 |
Piesok suchý | 50 | 60 |
Drevo | 90 | 110 |
Hodnoty sú uvedené v cm. |
B. Základné požiadavky na umiestnenie havarijných úkrytov a úkrytov budovaných svojpomocne
podľa hodnoty ochranného súčiniteľa stavby
1 Na území kategórie I, II a III musí ochranný súčiniteľ stavby dosiahnuť hodnotu
Ko = minimálne 100.
2 Na území kategórie IV musí ochranný súčiniteľ stavby dosiahnuť hodnotu Ko = minimálne 50.
1)
Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu v znení neskorších predpisov.
6)
11)
§ 119 vyhlášky č. 83/1976 Zb.
12)
§ 22 ods. 1 písm. d) vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
13)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 166/1994 Z. z. o kategorizácii územia Slovenskej republiky.
14)
15)
Príloha č. 2 bod 2 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj
č. 84/1976 Zb. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii v znení
vyhlášky Federálneho výboru pre životné prostredie, Ministerstva životného prostredia
Českej republiky a Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 377/1992 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný
rozvoj č. 84/1976 Zb. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii.
16)
1)
Plocha závisí od druhu a typu zariadenia.
2)
Zriaďuje sa len v tom prípade, keď je v úkryte DA.
3)
Plocha závisí od kapacity úkrytu.
4)
Plocha závisí od spôsobu uskladnenia a kapacity úkrytu.
5)
Zriaďuje sa pri kapacite nad 600 ukrývaných.
6)
Plocha závisí od potreby mierového využitia.
7)
Uzatvára sa dvoma tlakovo-plynotesnými dverami šírky 80 cm smerom von z úkrytu.
8)
Uzatvára sa dvoma protiplynovými dverami šírky 80 cm smerom von z úkrytu.
9)
Minimálna šírka 120 cm a výška 200 cm, buduje sa z úkrytov do kapacity 600 ukrývaných.
10)
Len v osobitných prípadoch, ak je úkryt situovaný v miestach, kde môže vzniknúť nadmerné
zamorenie okolia úkrytu nebezpečnými škodlivinami.
11)
Plocha je daná veľkosťou zariadenia s minimálnymi priestormi na jeho obsluhu, údržbu
a montáž.
12)
Umiestňuje sa blízko vchodu do úkrytu a pripúšťa sa projektovať sociálne zariadenie
len pre 50 % ukrývaných.
13)
Rieši sa ako samostatná miestnosť najbližšie ku vchodom do úkrytu.
14)
Vyčleňuje sa najbližšie pri vchodoch do úkrytu.
15)
10 m3 pri teplote vonkajšieho vzduchu do 23° C.
14 m3 pri teplote vonkajšieho vzduchu nad 23° C.
14 m3 pri teplote vonkajšieho vzduchu nad 23° C.
16)
1 záchodová misa max. pre 75 žien
1 záchodová misa a 1 pisoár max. pre 150 mužov
1 záchodová misa pre mužov a ženy v úkryte do 50 ukrývaných.
1 záchodová misa a 1 pisoár max. pre 150 mužov
1 záchodová misa pre mužov a ženy v úkryte do 50 ukrývaných.
17)
Zriaďuje sa len pri nútenom vetraní.
18)
Využíva sa prirodzený ťah vzduchu vznikajúci rozdielom teplôt vonku a vnútri úkrytu.
19)
Plocha prierezu prívodného a odvosného komínčeka musí byť 10 cm2 na jedného ukrývaného.