117/1998 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.05.1998
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 117/1998 Z. z. |
| Názov: | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 07.04.1998 |
| Dátum vyhlásenia: | 29.04.1998 |
| Dátum účinnosti od: | 01.05.1998 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 42/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o civilnej ochrane obyvateľstva |
| 222/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
117
ZÁKON
zo 7. apríla 1998,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 222/1996 Z. z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 222/1996 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 3 vrátane nadpisu znie:
㤠3
Základné pojmy
(1)
Na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie
pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo na majetok, ktorá
je vyhlásená podľa tohto zákona a počas ktorej sú vykonávané opatrenia na znižovanie
rizík ohrozenia alebo postupy a činnosti na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.
(2)
Na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária alebo
katastrofa, pričom
a)
živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných
energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu
pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv
na život, zdravie alebo na majetok,
b)
havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového
stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých
faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok,
c)
katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov
a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.
(3)
Nebezpečné látky sú prírodné alebo syntetické látky, ktoré svojimi chemickými, fyzikálnymi,
toxikologickými alebo biologickými vlastnosťami samostatne alebo v kombinácii môžu
spôsobiť ohrozenie života, zdravia alebo majetku.
(4)
Ohrozenie je obdobie, počas ktorého sa predpokladá nebezpečenstvo vzniku alebo rozšírenia
následkov mimoriadnej udalosti.
(5)
Stavom núdze sa rozumie obdobie, počas ktorého sa prejavuje výrazný nedostatok základných
životných potrieb v dôsledku ohrozenia alebo v dôsledku pôsobenia následkov mimoriadnej
udalosti.
(6)
Záchranné práce sú činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku,
ako aj na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov.
(7)
Lokalizačné práce sú činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej
udalosti.
(8)
Likvidačné práce sú činnosti na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.
(9)
Núdzovým ubytovaním je zabezpečenie dočasného bývania osôb ohrozených alebo osôb
postihnutých následkami mimoriadnej udalosti.
(10)
Núdzové zásobovanie je zabezpečenie dočasného minimálneho stravovania, minimálnych
dávok pitnej vody a poskytovanie ďalších základných potrieb osobám postihnutým mimoriadnou
udalosťou v medziach existujúcich podmienok na prežitie, najmä dodávok elektrickej
energie, zabezpečenie tepla a základné zdravotnícke zabezpečenie.
(11)
Ukrytím sa rozumie ochrana osôb v ochranných stavbách pred možnými následkami mimoriadnych
udalostí.
(12)
Evakuáciou sa rozumie odsun ohrozených osôb, domácich zvierat, prípadne vecí z určitého
územia.
(13)
Protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia sú opatrenia určené na zníženie
alebo na vylúčenie následkov pôsobenia nebezpečných látok.
(14)
Informačný systém civilnej ochrany tvorí hlásna služba a informačná služba civilnej
ochrany, pričom
a)
hlásna služba zabezpečuje včasné varovanie obyvateľov a vyrozumenie osôb činných
pri riešení následkov mimoriadnej udalosti a obcí o ohrození alebo o vzniku mimoriadnej
udalosti,
b)
informačná služba zabezpečuje zber, spracovanie, vyhodnocovanie a poskytovanie informácií.
(15)
Sebaochranou sa rozumie pomoc vlastnými silami a prostriedkami, ktorá sa zameriava
na ochranu vlastnej osoby a jej najbližšieho okolia a smeruje k zmierneniu alebo k
zamedzeniu pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.
(16)
Kategorizáciou územia sa rozumie začlenenie územných obvodov okresov do skupín charakterizovaných
porovnateľným ohrozením možnými mimoriadnymi udalosťami. Je určujúca na diferencovanie
rozsahu plánovaných opatrení civilnej ochrany.
(17)
Plánom ochrany obyvateľstva sa rozumie súbor dokumentov obsahujúcich protiradiačné,
protichemické a protibiologické a ďalšie opatrenia, technické a iné informácie potrebné
na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pre prípad mimoriadnej udalosti.
(18)
Jednotkou civilnej ochrany sa rozumie organizovaná skupina osôb, odborne pripravená
a materiálne vybavená na plnenie úloh civilnej ochrany.
(19)
Materiálom civilnej ochrany sa rozumejú hnuteľné veci obstarané spravidla z prostriedkov
štátneho rozpočtu a určené na zabezpečovanie hlásnej služby a informačnej služby civilnej
ochrany, úloh plnených jednotkami civilnej ochrany, ako aj prostriedky individuálnej
ochrany obyvateľstva.“.
2.
Za § 3 sa vkladajú § 3a a 3b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠3a
Varovanie obyvateľstva
(1)
Varovanie obyvateľstva sa vykonáva varovnými signálmi
a)
„VŠEOBECNÉ OHROZENIE“ – dvojminútovým kolísavým tónom sirén pri ohrození alebo pri
vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej
udalosti,
b)
„OHROZENIE VODOU“ – šesťminútovým stálym tónom sirén pri ohrození ničivými účinkami
vody.
(2)
Koniec ohrozenia alebo koniec pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti sa vyhlasuje
signálom „KONIEC OHROZENIA“ – dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania.
(3)
Varovné signály a signál „KONIEC OHROZENIA“ sa následne dopĺňajú hovorenou informáciou
prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.
(4)
Preskúšanie prevádzkyschopnosti systémov varovania obyvateľstva sa vykonáva dvojminútovým
stálym tónom sirén po predchádzajúcom informovaní obyvateľstva o čase skúšky prostredníctvom
hromadných informačných prostriedkov. Koordináciu preskúšavania týchto systémov vykonáva
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).
§ 3b
Vyhlasovanie a odvolávanie mimoriadnej situácie
Mimoriadna situácia sa vyhlasuje a odvoláva prostredníctvom hromadných informačných
prostriedkov.“.
3.
Nadpis § 4 znie:
„Zariadenia civilnej ochrany“.
4.
V § 4 odseky 1 a 2 znejú:
„(1)
Zariadenia civilnej ochrany sú ochranné stavby a stavby alebo ich časti a technologické
súčasti, ktoré sú predurčené na plnenie úloh civilnej ochrany, pričom za ochranné
stavby sa na účely tohto zákona považujú
a)
ochranné a úkrytové priestory všetkých kategórií a typov,
b)
chránené pracoviská, ktoré slúžia civilnej ochrane.
(2)
Ak je zariadenie civilnej ochrany podľa všeobecných technických požiadaviek na výstavbu
a kolaudačného rozhodnutia určené na civilnú ochranu, je vlastník alebo nájomca povinný
zachovávať jeho pôvodné účelové určenie.1) V sporných prípadoch rozhoduje príslušný stavebný úrad.2)“.
5.
V § 4 ods. 3 sa slová „Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo
vnútra“)“ nahrádzajú slovami „ministerstvom vnútra“.
6.
V § 4 ods. 4 sa za slová „civilnej ochrany“ vkladá čiarka a pripájajú sa slová „najmä
ochranné stavby,“.
7.
§ 5 vrátane nadpisu znie:
㤠5
Financovanie civilnej ochrany
(1)
Výdavky na civilnú ochranu sa financujú zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky3) prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra a rozpočtových kapitol
krajských úradov.
(2)
Prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie výdavkov na civilnú ochranu sa určujú
účelovo vo vzťahu k jednotlivým rozpočtovým kapitolám v zákone o štátnom rozpočte.
(3)
Na financovaní civilnej ochrany sa v rozsahu ustanovenom v tomto zákone podieľajú
aj obce, právnické osoby, ako aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podnikajú
(ďalej len „podnikateľ“),4) a fyzické osoby, ktoré vyrábajú, prepravujú, skladujú alebo manipulujú s nebezpečnými
látkami v množstvách ohrozujúcich život, zdravie alebo majetok (ďalej len „ostatné
fyzické osoby“).
(4)
Podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu z prostriedkov štátneho rozpočtu ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.4a)“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 3 sa citácia „Zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov.“ nahrádza citáciou „Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995
Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 386/1996 Z. z.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 4 a 4a znejú:
„4) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.
4a)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.“.
8.
V § 6 ods. 1 písmená d), e) a f) znejú:
„d)
zabezpečovanie a vykonávanie ukrytia a evakuácie,
e)
vykonávanie protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení,
f)
organizovanie, riadenie a vykonávanie prípravy na civilnú ochranu,“.
9.
V § 6 odsek 2 znie:
„(2)
Civilná ochrana zahŕňa aj doplňujúcu činnosť potrebnú na splnenie úloh uvedených
v odseku 1 vrátane plánovania, organizovania, materiálneho zabezpečenia a kontroly.“.
10.
V § 7 písmeno c) znie:
„c)
krajské úrady, okresné úrady6) a obce,7)“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 6 sa citácia „§ 1 zákona Slovenskej národnej rady č.
472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov.“
nahrádza citáciou „§ 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.
o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
11.
V § 8 odsek 1 znie:
„(1)
Vláda vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu pre ohrozené územie alebo pre územie,
kde vznikla mimoriadna udalosť uvedená v § 3 ods. 2, ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého
územia presiahne územný obvod kraja.“.
12.
V § 8 sa vypúšťa odsek 3.
13.
V § 9 odsek 1 znie:
„(1)
Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a štátne orgány plnia úlohy
civilnej ochrany a vykonávajú ich kontrolu10) v rozsahu svojej pôsobnosti. O stave plnenia úloh civilnej ochrany poskytujú informácie
ministerstvu vnútra.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 9 sa vypúšťa.
V poznámke pod čiarou k odkazu 10 sa citácia „§ 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej
rady č. 418/1991 Zb. o štátnej kontrole.“ nahrádza citáciou „§ 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.“.
14.
V § 9 odsek 3 znie:
„(3)
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky zabezpečuje účasť Armády Slovenskej republiky
na plnení úloh civilnej ochrany v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.11)“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 11 sa na konci textu pripájajú slová „v znení neskorších
predpisov“.
15.
§ 9 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Ministerstvo vnútra, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky,
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej
republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci so Správou
štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky plnia úlohy odborného zabezpečenia evakuácie.“.
16.
V poznámke pod čiarou k odkazu 15 sa citácia
„15)
Napr. zákon Slovenskej národnej rady č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení
neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve.
Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 32/1975 Zb. o ochrane pred povodňami.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení neskorších predpisov.“.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve.
Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 32/1975 Zb. o ochrane pred povodňami.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení neskorších predpisov.“.
nahrádza citáciou
„15) Napr. zákon Slovenskej národnej rady č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení
neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 135/1974 Zb. o štátnej správe
vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej socialistickej
republiky č. 32/1975 Zb. o ochrane pred povodňami, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení
neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o
zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch
v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1993 Z. z.“.
17.
V § 12 odsek 1 znie:
„(1)
Ministerstvo vnútra
a)
vypracúva koncepciu organizácie a rozvoja civilnej ochrany,
b)
riadi výkon štátnej správy na úseku civilnej ochrany,
c)
vypracúva analýzu územia republiky z hľadiska možných mimoriadnych udalostí,
d)
koordinuje plnenie úloh a opatrení obmedzujúcich nepriaznivé vplyvy na osoby a majetok
v prípadoch uvedených v písmene c),
e)
organizuje a riadi informačný systém civilnej ochrany,
f)
ustanovuje základné technické a prevádzkové podmienky informačného systému civilnej
ochrany a schvaľuje predložené projekty na ich výstavbu,
g)
určuje stavebnotechnické požiadavky na zariadenia civilnej ochrany z hľadiska požiadaviek
civilnej ochrany,
h)
zabezpečuje a vykonáva preventívno-výchovnú, vedeckovýskumnú, vývojovú a edičnú činnosť,
ako aj vzdelávaciu činnosť zamestnancov civilnej ochrany,
i)
koordinuje prípravu na civilnú ochranu,
j)
zabezpečuje rozvoj medzinárodnej spolupráce na úseku civilnej ochrany a zastupuje
Slovenskú republiku v medzinárodných organizáciách civilnej ochrany,
k)
ustanovuje spôsob hospodárenia s materiálom civilnej ochrany, pričom hospodárením
s materiálom civilnej ochrany sa rozumie okrem oprávnení a povinností podľa osobitného
predpisu15a) aj jeho obstarávanie, evidencia, skladovanie, použitie, ošetrovanie, skúšky, opravy
a kontroly,
l)
odsúhlasuje skladbu, rozsah a určenie výdavkov krajského úradu na civilnú ochranu
z prostriedkov štátneho rozpočtu na príslušný rok,
m)
kontroluje plnenie úloh civilnej ochrany.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 15a znie:
„15a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu
v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1996 Z. z.“.
18.
§ 13 a 14 vrátane nadpisov znejú:
㤠13
Pôsobnosť krajského úradu
(1)
Krajský úrad
a)
vypracúva analýzy územia kraja z hľadiska možných mimoriadnych udalostí,
b)
koordinuje plnenie úloh a opatrení obmedzujúcich nepriaznivé vplyvy na osoby a majetok
v prípadoch uvedených v písmene a),
c)
uplatňuje stavebnotechnické požiadavky na stavby z hľadiska požiadaviek civilnej
ochrany a rozhoduje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní16a) o zrušení zariadení na účely civilnej ochrany,
d)
vypracúva a vedie dokumentáciu civilnej ochrany,
e)
riadi a koordinuje plnenie úloh civilnej ochrany v pôsobnosti okresných úradov,
f)
organizuje preventívno-výchovnú a propagačnú činnosť v civilnej ochrane,
g)
riadi záchranné, lokalizačné a likvidačné práce, ak ich rozsah presahuje územný obvod
jedného okresu,
h)
plánuje, vyhlasuje, riadi a zabezpečuje evakuáciu, ak jej rozsah presahuje územný
obvod jedného okresu,
i)
zabezpečuje úlohy ustanovené pre civilnú ochranu za brannej pohotovosti štátu,
j)
vypracúva v súčinnosti s okresnými úradmi plán ochrany obyvateľstva,
k)
zabezpečuje vyrozumenie osôb a varovanie obyvateľstva,
l)
predkladá návrh skladby, rozsahu a určenia výdavkov na civilnú ochranu z prostriedkov
štátneho rozpočtu na schválenie ministerstvu vnútra.
(2)
Krajský úrad vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu na území kraja, ak rozsah mimoriadnej
udalosti presahuje územný obvod jedného okresu, a neodkladne vyžaduje prostredníctvom
ministerstva vnútra vyhlásenie mimoriadnej situácie, ak rozsah mimoriadnej udalosti
presahuje jeho územný obvod.
§ 14
Pôsobnosť okresného úradu
(1)
Okresný úrad
a)
vypracúva analýzy územia okresu z hľadiska možných mimoriadnych udalostí,
b)
vypracúva plán ochrany obyvateľstva v súčinnosti s právnickými osobami a fyzickými
osobami a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom im ukladá úlohy,
c)
riadi a organizuje prípravu na civilnú ochranu,
d)
vypracúva a vedie dokumentáciu civilnej ochrany,
e)
riadi po odbornej stránke a kontroluje plnenie povinností právnických osôb, fyzických
osôb a obcí v civilnej ochrane,
f)
v spolupráci s verejnoprávnymi inštitúciami s humanitným poslaním14) organizuje a vykonáva preventívno-výchovnú a propagačnú činnosť v civilnej ochrane,
g)
rozhoduje16a) o povinnosti vytvárať jednotky civilnej ochrany a zariadenia civilnej ochrany pre
potreby územia, ako aj pre potrebu právnických osôb, podnikateľov alebo obcí,
h)
riadi záchranné, lokalizačné a likvidačné práce, ak nepatria do pôsobnosti iných
orgánov štátnej správy, právnických osôb, podnikateľov alebo obcí,
i)
plánuje, vyhlasuje, riadi a zabezpečuje evakuáciu, ak nepatrí do pôsobnosti právnických
osôb, podnikateľov alebo obcí, a rozhoduje16a) o povinnosti obcí umiestniť evakuovaných,
j)
zabezpečuje úlohy civilnej ochrany aj počas brannej pohotovosti štátu,
k)
riadi a kontroluje hospodárenie s materiálom civilnej ochrany a zabezpečuje vybavenie
obyvateľstva okresu prostriedkami individuálnej ochrany.
(2)
Okresný úrad je dotknutým orgánom štátnej správy z hľadiska civilnej ochrany v územnom
konaní a stavebnom konaní.16b)
(3)
Okresný úrad vykonáva hlásnu službu, vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu alebo
stav núdze na území okresu. Ak rozsah mimoriadnej udalosti presahuje územný obvod
okresu, neodkladne oznamuje krajskému úradu potrebu vyhlásenia mimoriadnej situácie.
O vyhlásení mimoriadnej situácie alebo stavu núdze informuje orgány štátnej správy,
útvary Policajného zboru a útvary Armády Slovenskej republiky.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 16a a 16b znejú:
„16a)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
16b)
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v
znení neskorších predpisov.“.
19.
V § 15 odsek 1 znie:
„(1)
Obec
a)
vypracúva plán ochrany obyvateľstva, oboznamuje sa s havarijnými plánmi podnikov
a prevádzok na svojom území a informuje obyvateľstvo o postupe pri mimoriadnej udalosti,
b)
koordinuje plnenie úloh v súčinnosti s právnickými osobami, podnikateľmi a s ostatnými
fyzickými osobami,
c)
riadi záchranné, lokalizačné a likvidačné práce, ak nepatria do pôsobnosti orgánov
štátnej správy, právnických osôb alebo podnikateľov na území obce,
d)
uskladňuje, ošetruje a zabezpečuje výdaj materiálu civilnej ochrany jednotkám civilnej
ochrany zriadeným obcou a prostriedkov individuálnej ochrany obyvateľstvu obce, pre
ktoré tieto prostriedky nezabezpečujú právnické osoby alebo podnikatelia; prostriedkami
individuálnej ochrany sa rozumejú prostriedky na ochranu dýchacích ciest a očí proti
účinkom nebezpečných látok najmä počas vyhlásenia brannej pohotovosti štátu,
e)
podľa potreby určuje vhodné ochranné stavby použiteľné na verejné úkryty a zabezpečuje
ich potrebné úpravy,
f)
vykonáva hlásnu službu na území obce a poskytuje nevyhnutnú a okamžitú pomoc v núdzi,
najmä prístrešie, stravu alebo inú materiálnu pomoc17) obyvateľstvu obce a osobám nachádzajúcim sa na území obce,
g)
plánuje, vyhlasuje, riadi a zabezpečuje evakuáciu osôb a vytvára základné podmienky
na poskytnutie núdzového ubytovania a stravovania postihnutých a evakuovaných osôb
z iných obcí,
h)
vytvára jednotky civilnej ochrany z obyvateľstva obce podľa rozhodnutia16a) okresného úradu a zabezpečuje ich akcieschopnosť,
i)
zabezpečuje a vykonáva prípravu jednotiek civilnej ochrany obce a v spolupráci s
verejnoprávnymi inštitúciami s humanitným poslaním14) zabezpečuje prípravu obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc,
j)
vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu a ustanovuje režim života obyvateľstva na
území obce v prípade vzniku mimoriadnej udalosti a neodkladne o tom informuje okresný
úrad,
k)
vedie evidenciu evakuovaných osôb a zoznamy evakuovaných osôb podliehajúcich brannej
povinnosti s uvedením evakuačného miesta odovzdáva príslušnej vojenskej správe,
l)
hospodári s pridelenými finančnými prostriedkami na civilnú ochranu,18)
m)
vyžaduje náhradu skutočných výdavkov vynaložených na civilnú ochranu, ktoré sa financujú
zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu miestne príslušného okresného úradu.“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 18 sa citácia „§ 21 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 567/1992 Zb.“ nahrádza citáciou „§ 29 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 303/1995 Z. z.“.
20.
§ 16 vrátane nadpisu znie:
㤠16
Povinnosti právnických osôb a fyzických osôb
(1)
Právnické osoby a podnikatelia, ktorí svojou činnosťou môžu ohroziť život, zdravie
alebo majetok svojich zamestnancov alebo iných osôb, sú povinní
a)
pripravovať a zabezpečovať ochranu svojich zamestnancov a osôb, ktoré môžu ohroziť,
b)
poskytovať okresným úradom a obciam, na ktorých území pôsobia, informácie o možnom
nebezpečenstve, jeho rozsahu, spôsobe ochrany a likvidácii následkov a tieto pravidelne
aktualizovať,
c)
spolupracovať s krajskými úradmi, okresnými úradmi a obcami pri riešení ochrany obyvateľstva,
ktoré svojou činnosťou môžu ohroziť,
d)
vykonávať hlásnu službu pre svojich zamestnancov, obyvateľstvo a obce, ktoré bezprostredne
ohrozujú,
e)
zriaďovať a udržiavať ochranné stavby pre svojich zamestnancov a prostriedky varovania,
f)
zabezpečovať na vlastné náklady špeciálne prostriedky individuálnej ochrany pre osoby,
ktoré svojou činnosťou ohrozujú, pričom špeciálnymi prostriedkami individuálnej ochrany
sa rozumejú prostriedky na ochranu osôb proti konkrétnemu druhu nebezpečnej látky,
g)
skladovať, ošetrovať a zabezpečovať výdaj materiálu civilnej ochrany a prostriedkov
individuálnej ochrany pre svojich zamestnancov a osoby prevzaté do starostlivosti,
h)
poskytnúť pri príprave na civilnú ochranu a pri mimoriadnych udalostiach orgánom
štátnej správy alebo obciam vecné prostriedky, ktoré vlastnia alebo užívajú.
(2)
Ostatné fyzické osoby plnia primerane úlohy uvedené v odseku 1 písm. b), c) a d).
(3)
Právnické osoby a podnikatelia uvedení v odseku 1 vypracúvajú plán ochrany svojich
zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti, vytvárajú vo svojej pôsobnosti jednotky
a zariadenia civilnej ochrany podľa rozhodnutia16a) okresného úradu a zabezpečujú ich akcieschopnosť a prevádzkyschopnosť, vyhlasujú
režim života a neodkladne o tom informujú obec, na ktorej území pôsobia, a okresný
úrad.
(4)
Právnické osoby a podnikatelia, ktorí sú prevádzkovateľmi dopravných prostriedkov,
zdravotníckych zariadení a prostriedkov alebo vývarovní, zásobovacích a stravovacích
zariadení, sú povinní na požiadanie krajského úradu, okresného úradu alebo obce podieľať
sa na vypracúvaní a plnení plánov dopravného, zdravotníckeho alebo zásobovacieho zabezpečenia
evakuácie.
(5)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú rozhlasové a televízne vysielanie,
sú povinné na požiadanie ministerstva vnútra, krajského úradu, okresného úradu alebo
obce bezplatne poskytnúť nevyhnutný čas na odvysielanie informácií civilnej ochrany.
(6)
Prevádzkovatelia vodohospodárskych diel sú povinní v rámci výstavby vodohospodárskeho
diela zabezpečiť aj výstavbu a prevádzku systému varovania a vyrozumenia na vodohospodárskom
diele a na ohrozenom území do vzdialenosti, ktorú dosiahne čelo prielomovej vlny do
jednej hodiny od vzniku mimoriadnej udalosti. Prielomovou vlnou sa rozumie druh povodňovej
vlny, ktorá vznikne náhlym porušením hrádze, a čelom prielomovej vlny sa rozumie časť
prielomovej vlny, ktorá je charakteristická náhlym zvýšením hladiny a zväčšením prietoku.
(7)
Právnické osoby a podnikatelia, ktorí vyrábajú a skladujú nebezpečné látky alebo
manipulujú s nebezpečnými látkami a tým ohrozujú život, zdravie alebo majetok, sú
povinní na vlastné náklady zabezpečiť systém monitorovania územia, varovania obyvateľstva
a vyrozumenia osôb na ohrozenom území a trvale ho udržiavať v prevádzke.
(8)
Prevádzkovatelia vodohospodárskych diel, právnické osoby a podnikatelia uvedení v
odsekoch 6 a 7 sú povinní pred začatím výstavby vyrozumievacieho a varovného systému
predložiť ministerstvu vnútra projekt výstavby na schválenie.
(9)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vlastnia alebo prevádzkujú zariadenia určené
na ubytovanie alebo ktoré umožňujú dočasný pobyt osôb, sú povinné na vyzvanie obce
podieľať sa na vypracúvaní plánu ubytovania evakuovaných osôb v obci a po vyhlásení
evakuácie zabezpečiť umiestnenie plánom určeného počtu evakuovaných osôb.
(10)
Právnické osoby a podnikatelia neuvedení v odseku 1 plnia obdobné úlohy ustanovené
v odsekoch 1 a 3 podľa rozhodnutia16a) okresného úradu.
(11)
Právnické osoby a podnikatelia sú povinní uhrádzať z vlastných zdrojov pre svojich
zamestnancov a osoby prevzaté do starostlivosti výdavky spojené
a)
s uskladnením materiálu civilnej ochrany a špeciálnych prostriedkov individuálnej
ochrany,
b)
s prípravou na civilnú ochranu, so zriadením a prevádzkovaním prostriedkov varovania
a vyrozumenia,
c)
so zriadením a udržiavaním ochranných stavieb,
d)
s vyžiadaním a použitím síl a prostriedkov na odstraňovanie následkov mimoriadnych
udalostí spôsobených činnosťou, ktorou ohrozili život, zdravie alebo majetok;
ostatné fyzické osoby uhrádzajú z vlastných zdrojov výdavky uvedené v písmene d).
(12)
Fyzické osoby zaobchádzajú so špeciálnymi prostriedkami individuálnej ochrany podľa
pokynov právnických osôb a podnikateľov, ktorí špeciálne prostriedky individuálnej
ochrany zabezpečili podľa odseku 1 písm. f).“.
21.
V § 17 ods. 1 sa za slovami „individuálnej ochrany“ vypúšťa čiarka a vkladajú sa
slová „vrátane špeciálnych prostriedkov,“.
22.
V § 18 ods. 1 písmeno b) znie:
„b)
prípravu obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc, ako aj prípravu na poskytovanie
prvej pomoci.“.
23.
V § 18 ods. 1 sa písmená c) a d) vypúšťajú.
24.
V § 18 odsek 2 znie:
„(2)
Prípravu na civilnú ochranu vykonávajú okrem okresných úradov a obcí aj združenia
humanitného zamerania.19)“.
25.
§ 19 vrátane nadpisu znie:
㤠19
Vstup na nehnuteľnosti
(1)
Pre prípady vzniku mimoriadnej udalosti, ak je to na zistenie a odstránenie jej následkov
nevyhnutné, vlastník alebo nájomca nehnuteľnosti je povinný umožniť vstup na nehnuteľnosť
osobe vykonávajúcej svoju právomoc podľa tohto zákona alebo umiestniť na nej technologické
zariadenia civilnej ochrany.
(2)
Vlastník alebo nájomca, na ktorého nehnuteľnosti sú umiestnené zariadenia civilnej
ochrany, je povinný po predchádzajúcej výzve umožniť vstup na nehnuteľnosť osobe vykonávajúcej
svoju právomoc podľa tohto zákona na účel vykonania kontroly.
(3)
Ustanovením odsekov 1 a 2 nie je dotknuté právo na náhradu škody.“.
26.
V § 24 ods. 1 písm. d) sa slová „maloleté deti“ nahrádzajú slovami „deti do 15 rokov
veku“.
27.
V § 25 ods. 1 písmeno a) znie:
„a)
dodržiavať pokyny krajských úradov, okresných úradov, obcí, ako aj iných právnických
osôb a fyzických osôb uvedených v § 16,“.
28.
§ 31 vrátane nadpisu znie:
㤠31
Pokuty právnickým osobám, podnikateľom a ostatným fyzickým osobám
(1)
Okresný úrad môže uložiť pokutu do 300 000 Sk právnickej osobe alebo podnikateľovi,
ktorý poruší povinnosti v civilnej ochrane tým, že
a)
nepripraví alebo nevykoná opatrenia na ochranu svojich zamestnancov a osôb prevzatých
do starostlivosti pred možným ohrozením,
b)
neposkytne včas príslušnému krajskému úradu, okresnému úradu alebo obci údaje, ktoré
môžu mať podstatný vplyv na ohrozenie života a zdravia osôb,
c)
nezriadi, nezabezpečí alebo neudržiava v prevádzkyschopnom stave ochranné stavby,
prostriedky varovania, ako ani špeciálne prostriedky individuálnej ochrany,
d)
nedodrží predpisy o skladovaní materiálu civilnej ochrany a o manipulácii s ním,
e)
nezriadi jednotku civilnej ochrany alebo zariadenie civilnej ochrany, hoci bol povinný
ich zriadiť a zabezpečiť ich akcieschopnosť a prevádzkyschopnosť,
f)
neposkytne na výzvu potrebnú osobnú pomoc, vecnú pomoc alebo neumožní vstup na nehnuteľnosti
v prípade vzniku mimoriadnej udalosti, ak je to na účely zistenia a odstránenia jej
následkov potrebné,
g)
nezabezpečí prípravu svojich zamestnancov a osôb, ktoré ohrozuje, na civilnú ochranu.
(2)
Obec môže uložiť pokutu do 300 000 Sk právnickej osobe alebo podnikateľovi, ktorý
poruší povinnosti voči obci uvedené v § 16 ods. 1 písm. b), c), d) a h).
(3)
Ostatným fyzickým osobám môže okresný úrad alebo obec v rámci svojej pôsobnosti uložiť
pokutu do 50 000 Sk za nesplnenie povinností uvedených v § 16 ods. 2.
(4)
Za porušenie povinností uvedených v odseku 1 počas mimoriadnej situácie vyhlásenej
za brannej pohotovosti štátu môže okresný úrad uložiť pokutu až do 1 milióna Sk; za
porušenie povinností uvedených v odseku 3 počas mimoriadnej situácie vyhlásenej za
brannej pohotovosti štátu môže okresný úrad uložiť pokutu až do 300 000 Sk.
(5)
Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa okresný úrad alebo obec dozvedeli
o porušení povinností na úseku civilnej ochrany právnickými osobami, podnikateľmi
alebo ostatnými fyzickými osobami, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo
k porušeniu povinností.
(6)
Uložením pokuty podľa odsekov 1 až 3 zostáva nedotknutá zodpovednosť právnických
osôb, podnikateľov a ostatných fyzických osôb za spôsobenú škodu.“.
29.
V § 32 ods. 1 písm. a) sa za slovo „pokyny,“ vkladá slovo „varovné“.
30.
V § 32 ods. 1 písm. c) sa slová „okresného úradu, obvodného úradu“ nahrádzajú slovami
„krajského úradu, okresného úradu“.
31.
V § 32 ods. 1 písmeno f) znie:
„f)
neumožní krajskému úradu, okresnému úradu alebo obci umiestniť na nehnuteľnosti,
ktorú vlastní alebo prevádzkuje, zariadenie civilnej ochrany alebo neumožní k nemu
prístup.“.
32.
V § 32 ods. 2 sa slová „obvodný úrad“ nahrádzajú slovami „okresný úrad“ a vypúšťajú
sa slová „možno uložiť“.
33.
V § 33 odsek 1 znie:
„(1)
Na konanie o ukladaní sankcií podľa § 31 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní.16a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 31 sa vypúšťa.
34.
V § 33 odsek 3 znie:
„(3)
Pokuty uložené okresným úradom podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu; pokuty
uložené obcou sú príjmom obce.“.
35.
V § 34 odsek 3 znie:
„(3)
Preukazy totožnosti vydávajú
a)
ministerstvo vnútra pre personál civilnej ochrany ústredných orgánov štátnej správy,
b)
krajské úrady pre personál civilnej ochrany krajských úradov a okresných úradov,
c)
okresné úrady pre personál civilnej ochrany okresu,
d)
obce pre personál civilnej ochrany obce.“.
36.
V § 36 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Prevádzkovateľ vodohospodárskeho diela, ktoré je už v prevádzke, je povinný splniť
úlohy uvedené v § 16 ods. 6 do šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“.
37.
V § 36 sa doterajší odsek 2 označuje ako odsek 3 a v písmene a) sa slovo „škodlivinami“
nahrádza slovom „látkami“.
Čl. II
V prílohe k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa
vypúšťajú položky č. 29 až 39.
Čl. III
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, ako vyplýva zo zmien a doplnení
vykonaných zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. a týmto zákonom.
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 1998.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Vladimír Mečiar v. r.