153/2001 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.03.2019 do 31.08.2019
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 153/2001 Z. z. |
Názov: | Zákon o prokuratúre |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 28.03.2001 |
Dátum vyhlásenia: | 28.04.2001 |
Dátum účinnosti od: | 01.03.2019 |
Dátum účinnosti do: | 31.08.2019 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
492/2002 Z. z. | Smernica generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na prokuratúre |
458/2003 Z. z. | Zákon o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
36/2005 Z. z. | Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
59/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
290/2009 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2009 vo veci vyslovenia nesúladu zákona č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesúladu slovného spojenia „predsedu Špeciálneho súdu“ a „a podpredsedu Špeciálneho súdu“ v § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesúladu § 5 ods. 2, slovného spojenia „Špeciálneho súdu“ v § 8 ods. 1 písm. a) a b), § 9, celej piatej hlavy druhej časti, ako aj slovného spojenia „Špeciálnom súde“ v § 45 ods. 1 a § 51 ods. 5, slovného spojenia „a Špeciálneho súdu“ v § 59, slovného spojenia „predsedom Špeciálneho súdu“ v § 67 ods. 1 písm. c), slovného spojenia „a Špeciálneho súdu“ v § 71 ods. 1 písm. c) prvom bode, slovného spojenia „Špeciálny súd“ v § 73 ods. 4, nesúladu § 74 ods. 6, slovného spojenia „riaditeľ správy Špeciálneho súdu vykonáva správu Špeciálneho súdu“ v § 78 ods. 2, nesúladu § 84 ods. 5, slovného spojenia „predsedovi Špeciálneho súdu a“ v § 85, § 91, slovného spojenia „Špeciálny súd“ v § 92 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesúladu slovného spojenia „Špeciálny súd“ v § 10 ods. 4, slovného spojenia „a Špeciálny súd“ v § 10 ods. 5, nesúladu § 14, § 16 ods. 2, § 18 ods. 4, § 19 ods. 1 druhej vety, § 21 ods. 2 písm. b), § 22 ods. 2, § 23 ods. 2, § 24 ods. 3, nesúladu slovného spojenia „a Špeciálny súd, ak ide o veci patriace do jeho pôsobnosti“ v § 24 ods. 4, slovného spojenia „Špeciálny súd“ za slovami „Najvyšší súd,“ a slovného spojenia „a Špeciálny súd“ v časti vety za bodkočiarkou v § 56 ods. 2, nesúladu § 196 ods. 1 druhej vety, § 315 druhej vety, § 477 písm. d) slov za bodkočiarkou zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, nesúladu § 4 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. |
291/2009 Z. z. | Zákon o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
102/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
403/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
192/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
220/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
436/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony |
401/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
18/2018 Z. z. | Zákon o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
314/2018 Z. z. | Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
6/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
54/2019 Z. z. | Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
242/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov |
241/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
312/2020 Z. z. | Zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
423/2020 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva |
150/2022 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov |
151/2022 Z. z. | Zákon o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
398/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
40/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
353/2024 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zvýšením ochrany finančných záujmov Európskej únie |
314/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o prokuratúre |
200/2001 Z. z. | Smernica generálneho prokurátora Slovenskej republiky o jednoduchých úkonoch prokurátora, ktoré môže vykonávať právny čakateľ prokuratúry |
153
ZÁKON
z 28. marca 2001
o prokuratúre
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
postavenie a pôsobnosť prokuratúry,
b)
postavenie a pôsobnosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny
prokurátor“),
c)
pôsobnosť ostatných prokurátorov,
d)
právomoci asistentov prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry,
e)
organizáciu a riadenie prokuratúry.
(2)
Postavenie prokurátorov, ich práva a povinnosti, vznik, zmenu a zánik služobného
pomeru a nároky z toho vyplývajúce, zodpovednostné vzťahy, disciplinárne konanie a
samosprávu prokurátorov upravuje osobitný zákon.1)
§ 2
Postavenie prokuratúry
Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov
na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti
a nadriadenosti.
Pôsobnosť prokuratúry
§ 3
(1)
Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb
a štátu.
(2)
Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia
na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti,
na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej
pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek
vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov
fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
§ 4
(1)
Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori
a)
trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad zachovávaním
zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona a v prípravnom
konaní,
b)
dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej
slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu
alebo iného oprávneného štátneho orgánu,
c)
uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi,
d)
zastupovaním štátu v konaní pred súdmi, ak tak ustanovuje osobitný zákon,
e)
dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom,
f)
uplatňovaním svojich oprávnení v oblasti medzinárodnej spolupráce v rozsahu ustanovenom
osobitnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom
a právne záväznými aktmi Európskej únie,
g)
podieľaním sa na príprave a realizácii preventívnych opatrení zameraných na predchádzanie
porušovaniu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,
h)
podieľaním sa na odstraňovaní príčin a podmienok trestnej činnosti, na prevencii
a na potláčaní kriminality,
i)
podieľaním sa na tvorbe právnych predpisov,
j)
plnením ďalších úloh, ak tak ustanovuje osobitný zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená
spôsobom ustanoveným zákonom alebo právne záväzný akt Európskej únie.
(2)
Prokurátor nedáva výkladové stanoviská k právnym predpisom iným orgánom ani iným
právnickým osobám alebo fyzickým osobám.
(3)
Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú v rozsahu ustanovenom zákonom aj asistenti prokurátora
a právni čakatelia prokuratúry.
§ 5
Prokurátor vykonáva svoje úlohy na základe zákona a prostriedkami ustanovenými zákonom.
Pri plnení úloh je prokurátor povinný
a)
podľa najlepšieho vedomia a svedomia uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné
zákony, zákony, medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a ostatné
všeobecne záväzné právne predpisy,
b)
rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody a vyvarovať
sa akejkoľvek diskriminácie,
c)
chrániť verejný záujem,
d)
postupovať iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov.
§ 6
(1)
Ak nie je ďalej ustanovené inak, nadriadený prokurátor je oprávnený
a)
vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh,
b)
vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený
prokurátor.
(2)
Pokyn vydaný podriadenému prokurátorovi musí mať písomnú formu. Podriadený prokurátor
je povinný ho splniť, ak ďalej nie je ustanovené inak. Ak vec neznesie odklad, nadriadený
prokurátor môže pokyn vydať aj ústne, telefonicky, telefaxom alebo elektronickými
prostriedkami. Pokyn vydaný ústne, telefonicky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami
bez zaručeného elektronického podpisu musí nadriadený prokurátor do 48 hodín zopakovať
v listinnej podobe alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom,
inak je pokyn neplatný. Zodpovednosť za konanie na základe pokynu, ktorý sa stal neplatným,
nesie nadriadený prokurátor, ktorý pokyn vydal. Pokyn o odňatí veci podľa odseku 1
písm. a) a b) musí nadriadený prokurátor písomne odôvodniť; pokyn o odňatí veci sa
zverejňuje podľa § 55m.
(3)
V konaní pred súdom nie je podriadený prokurátor viazaný pokynom nadriadeného prokurátora,
ak v priebehu konania nastane zmena v dôkaznej situácii.
(4)
Podriadený prokurátor je povinný odmietnuť splnenie pokynu, ak by jeho splnením spáchal
trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie; odmietnutie
splnenia pokynu je povinný písomne odôvodniť.
(5)
Podriadený prokurátor môže odmietnuť splnenie pokynu, ak by jeho splnením bezprostredne
a vážne ohrozil svoj život alebo zdravie alebo ak by jeho splnením bezprostredne a
vážne ohrozil život alebo zdravie jemu blízkej osoby.2)
(6)
Ak podriadený prokurátor predpokladá, že splnenie pokynu by mohlo mať za následok
vznik škody, je povinný upozorniť na to nadriadeného prokurátora.
(7)
Ak podriadený prokurátor považuje pokyn za rozporný s právnym predpisom alebo so
svojím právnym názorom, môže písomne požiadať nadriadeného prokurátora, aby mu vec
odňal. Žiadosť musí odôvodniť. Nadriadený prokurátor jeho žiadosti vyhovie a vybavením
veci poverí iného prokurátora alebo ju vybaví sám.
(8)
Nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby sa nezačalo
trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby,
vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžaloba
alebo riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného.
(9)
Nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal
návrh na začatie konania pred súdom, nevstúpil do konania pred súdom, nepodal opravný
prostriedok proti rozhodnutiu súdu podľa osobitných predpisov,2a) nepodal protest prokurátora alebo nepodal upozornenie prokurátora.
(10)
Nadriadený prokurátor nemôže úkony, ktorých vykonanie podľa odsekov 8 a 9 nemôže
uložiť podriadenému prokurátorovi, vykonať sám ani rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený
prokurátor; môže ich vykonať len bezprostredne nadriadený prokurátor.
DRUHÁ ČASŤ
POSTAVENIE A PÔSOBNOSŤ GENERÁLNEHO PROKURÁTORA
PRVÝ DIEL
POSTAVENIE GENERÁLNEHO PROKURÁTORA, VZNIK A ZÁNIK VÝKONU JEHO FUNKCIE
§ 7
(1)
Generálny prokurátor má postavenie vedúceho ústredného štátneho orgánu.
(2)
Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh
Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“). Funkčné obdobie generálneho
prokurátora je sedem rokov; začína plynúť dňom zloženia sľubu generálnym prokurátorom.
Toto funkčné obdobie sa predlžuje až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom.
Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za generálneho prokurátora.
(3)
Za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor, ktorý dosiahol vek
najmenej 40 rokov, ak s vymenovaním súhlasí a ak aspoň desať rokov vykonával funkciu
prokurátora, sudcu alebo advokáta, z toho najmenej päť rokov funkciu prokurátora alebo
sudcu. Splnenie týchto podmienok overuje národná rada pred hlasovaním o návrhu na
vymenovanie.
(4)
Generálny prokurátor skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dodržiavať
Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom a presadzovať a upevňovať zákonnosť.“.
(5)
Zložením sľubu sa generálny prokurátor ujíma výkonu funkcie. Odmietnutie zloženia
sľubu alebo zloženie sľubu s výhradou má za následok neplatnosť vymenovania za generálneho
prokurátora.
(6)
Ak je za generálneho prokurátora vymenovaný prokurátor, ktorý v čase vymenovania
nie je prokurátorom generálnej prokuratúry, stáva sa dňom zloženia sľubu prokurátorom
generálnej prokuratúry.
§ 8
(1)
Výkon funkcie generálneho prokurátora sa končí uplynutím jeho funkčného obdobia.
Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie generálneho prokurátora len
a)
vzdaním sa funkcie,
b)
odvolaním z funkcie,
c)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(2)
Generálny prokurátor sa môže vzdať svojej funkcie písomným oznámením prezidentovi
Slovenskej republiky. Výkon funkcie generálneho prokurátora v takom prípade zaniká
uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie generálneho
prokurátora o jeho vzdaní sa funkcie doručené prezidentovi Slovenskej republiky, ak
nedôjde k inej dohode o dni zániku výkonu funkcie generálneho prokurátora medzi prezidentom
Slovenskej republiky a generálnym prokurátorom.
(3)
Národná rada navrhne prezidentovi Slovenskej republiky, aby generálneho prokurátora
odvolal z funkcie, ak generálny prokurátor
a)
bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho
spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,
b)
stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c)
bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za spáchanie trestného činu,
d)
stal sa členom politickej strany alebo politického hnutia,
e)
začal vykonávať funkciu alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie prokurátora,
f)
nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako
jeden rok,
g)
spáchal čin, ktorý je podľa právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „ústavný súd“) vydaného v disciplinárnom konaní nezlučiteľný s výkonom
funkcie generálneho prokurátora,
h)
nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(4)
Generálny prokurátor je odvolaný z funkcie dňom nasledujúcim po dni, keď mu bolo
doručené rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o odvolaní z funkcie.
§ 9
(1)
Generálneho prokurátora zastupuje a počas zastupovania generálneho prokurátora vykonáva
funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu práv a povinností generálneho prokurátora
prvý námestník generálneho prokurátora, ak nový generálny prokurátor ešte nezložil
sľub, a
a)
doterajší generálny prokurátor zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b)
doterajšiemu generálnemu prokurátorovi v dôsledku vzdania sa funkcie generálneho
prokurátora alebo odvolania z funkcie generálneho prokurátora zaniklo oprávnenie vykonávať
funkciu generálneho prokurátora.
(2)
Prvému námestníkovi generálneho prokurátora zanikne oprávnenie podľa odseku 1 až
vtedy, keď zloží sľub nový generálny prokurátor.
(3)
Generálneho prokurátora zastupuje a počas zastupovania generálneho prokurátora vykonáva
funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu práv a povinností generálneho prokurátora
prvý námestník generálneho prokurátora aj vtedy, ak
a)
generálny prokurátor dočasne stratí oprávnenie vykonávať funkciu generálneho prokurátora
z dôvodu pozastavenia výkonu funkcie prokurátora,
b)
generálny prokurátor svoju funkciu po čas dlhší ako 30 dní nevykonáva.
(4)
Prvému námestníkovi generálneho prokurátora zanikne oprávnenie podľa odseku 3 až
vtedy, keď sa ujme výkonu svojej funkcie generálny prokurátor.
(5)
V ostatných prípadoch prvý námestník generálneho prokurátora zastupuje generálneho
prokurátora v rozsahu, ktorý určí generálny prokurátor.
(6)
Ak tento zákon v § 16b neustanovuje inak, generálneho prokurátora môže zastupovať
aj iný prokurátor v rozsahu, ktorý určí generálny prokurátor.
DRUHÝ DIEL
PÔSOBNOSŤ GENERÁLNEHO PROKURÁTORA
Riadiaca a kontrolná právomoc generálneho prokurátora
§ 10
(1)
Generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch.
(2)
Generálny prokurátor na plnenie úloh vydáva príkazy, pokyny a iné služobné predpisy,
ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, asistentov
prokurátorov a ostatných zamestnancov prokuratúry.
(3)
Generálny prokurátor vydáva právne a organizačné akty, o ktorých to ustanovuje všeobecne
záväzný právny predpis.3)
§ 11
(1)
V záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov generálny prokurátor vydáva stanoviská, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov,
právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátorov (ďalej len „záväzné stanoviská“),
a to na návrh Komisie pre vydávanie záväzných stanovísk (ďalej len „komisia“) alebo
bez takého návrhu.
(2)
Komisia sa skladá zo šiestich členov, z ktorých
a)
troch členov vymenúva a odvoláva generálny prokurátor,
b)
dvoch členov volí a odvoláva Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“),
c)
jedného člena volí a odvoláva vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).
(3)
Za člena komisie možno vymenovať len toho, kto má morálne a odborné predpoklady na
nestranný výkon tejto funkcie a kto vykonáva právnické povolanie aspoň desať rokov.
Funkcia člena komisie je nezastupiteľná.
(4)
Zasadnutie komisie zvoláva generálny prokurátor. Podrobnosti o rokovaní komisie upravuje
rokovací poriadok schválený komisiou.
(5)
Komisia je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.
Návrh na vydanie záväzného stanoviska je schválený, ak zaň hlasovali aspoň štyria
jej členovia.
§ 12
(1)
Generálny prokurátor vydáva právne a organizačné akty, ktoré sa uverejňujú v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky, príkazy, pokyny a ďalšie služobné predpisy z vlastnej
iniciatívy, na základe návrhov podriadených prokurátorov a zamestnancov prokuratúry
alebo podnetov fyzických osôb a právnických osôb.
(2)
Komisia prerokúva návrhy na vydanie záväzných stanovísk na základe rozhodnutia generálneho
prokurátora.
§ 13
Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k národnej rade a jej orgánom
(1)
Generálny prokurátor podáva národnej rade raz za rok správu o činnosti prokuratúry,
ktorá obsahuje jej poznatky o stave zákonnosti. Súčasťou správy o činnosti prokuratúry
sú štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr. Prílohou správy o činnosti
prokuratúry je zoznam záväzných stanovísk, ktoré vydal generálny prokurátor. Rovnopis
správy o činnosti prokuratúry generálny prokurátor zasiela prezidentovi Slovenskej
republiky a vláde.
(2)
Na základe poznatkov získaných z činnosti prokuratúry je generálny prokurátor oprávnený
predkladať predsedovi národnej rady podnety na prijatie zákonov, ich zmeny alebo doplnenia.
(3)
Generálny prokurátor oznamuje predsedovi národnej rady a predsedovi mandátového a
imunitného výboru národnej rady, že poslanec národnej rady bol pristihnutý a zadržaný
pri trestnom čine a žiada o vydanie súhlasu na jeho zadržanie.3a)
(4)
Generálny prokurátor žiada národnú radu o vydanie súhlasu na vzatie poslanca národnej
rady do väzby; podanie žiadosti o vydanie súhlasu na vzatie poslanca národnej rady
do väzby oznámi predsedovi národnej rady.3b)
(5)
Generálny prokurátor môže podať národnej rade návrh na voľbu kandidátov za sudcov
ústavného súdu.
(6)
Generálny prokurátor sa môže za podmienok ustanovených osobitným zákonom4) zúčastňovať na schôdzach národnej rady a jej výborov.
§ 14
Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k vláde
Na základe poznatkov získaných z činnosti prokuratúry je generálny prokurátor oprávnený
predkladať vláde podnety na prijatie zákonov, ich zmeny alebo doplnenia.
§ 15
Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k ústavnému súdu
(1)
Generálny prokurátor je oprávnený podať ústavnému súdu
a)
návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov,
b)
návrh na začatie konania o výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná,
c)
návrh na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky,
d)
sťažnosť proti výsledku referenda vyhláseného prezidentom Slovenskej republiky,
e)
návrh na vyhlásenie rozhodnutia o uvoľnení funkcie prezidenta Slovenskej republiky,
f)
návrh na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej
strany alebo politického hnutia,
g)
návrh na začatie konania o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo
núdzového stavu a ďalších na neho nadväzujúcich rozhodnutí,
h)
návrh na začatie konania o neplatnosti právnych predpisov.
(2)
Pred rozhodnutím ústavného súdu vo veciach súladu právnych predpisov alebo neplatnosti
právnych predpisov je generálny prokurátor povinný podať ústavnému súdu stanovisko
k prerokúvanej veci, ak ho o stanovisko požiada predseda ústavného súdu.
(3)
Pred rozhodnutím ústavného súdu vo veciach súladu medzinárodných zmlúv je generálny
prokurátor povinný podať ústavnému súdu stanovisko k prerokúvanej veci, ak ho o stanovisko
požiada predseda ústavného súdu.
(4)
Generálny prokurátor oznámi predsedovi ústavného súdu, že sudca ústavného súdu bol
pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, a ak ide o predsedu ústavného súdu,
podpredsedovi ústavného súdu.
(5)
Generálny prokurátor je oprávnený požiadať ústavný súd o vydanie súhlasu na vzatie
do väzby sudcu okresného súdu, krajského súdu, Špecializovaného trestného súdu, Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) alebo ústavného súdu.
§ 16
Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k najvyššiemu súdu
(1)
Generálny prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť vo vzťahu k najvyššiemu súdu podľa
osobitného zákona.4a)
(2)
Generálny prokurátor je oprávnený podávať najvyššiemu súdu podnety na zaujatie stanoviska
na zabezpečenie jednotného výkladu zákona.
(3)
Generálny prokurátor je oprávnený zúčastniť sa na rokovaní pléna najvyššieho súdu;
na požiadanie mu predseda najvyššieho súdu udelí slovo.
§ 16a
Pôsobnosť generálneho prokurátora v ďalších oblastiach
(1)
Generálny prokurátor na požiadanie poskytne Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky pri zabezpečovaní zastupovania Slovenskej republiky na Európskom súde pre
ľudské práva alebo zastupovania Slovenskej republiky v konaní pred Súdnym dvorom Európskej
únie a národnému členovi Slovenskej republiky v Eurojuste informácie o stave veci,
ak prerokúvaná vec súvisí s pôsobnosťou prokuratúry.
(2)
Generálny prokurátor plní aj ďalšie úlohy za podmienok a v rozsahu ustanovenom osobitným
zákonom,4b) alebo ak tak ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.
§ 16b
Osobitné ustanovenie
Generálny prokurátor vykonáva osobne pôsobnosť uvedenú v § 13 ods. 1, 2, 5 a 6, § 14 a § 15 ods. 1 až 3; tým nie je dotknuté ustanovenie § 9. V ostatných prípadoch môže poveriť prokurátora, aby konal v jeho mene.
TRETIA ČASŤ
PÔSOBNOSŤ PROKURÁTOROV
PRVÝ DIEL
PÔSOBNOSŤ PROKURÁTORA V TRESTNOM KONANÍ
§ 17
(1)
Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v trestnom konaní v rozsahu ustanovenom osobitnými
zákonmi.5)
(2)
Prokurátor najmä
a)
vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom
konaní,
b)
rozhoduje v prípravnom konaní a podáva návrhy sudcovi pre prípravné konanie,
c)
uzatvára s obvineným dohodu o vine a treste a podáva súdu návrh na jej schválenie,
d)
podáva na súd obžalobu,
e)
v trestnom stíhaní pred súdom plní ďalšie úlohy v rozsahu a spôsobom ustanoveným
Trestným poriadkom,
f)
dbá na zabezpečenie práv poškodeného v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi,6)
g)
zabezpečuje výkon medzinárodnej spolupráce v trestných veciach v rozsahu ustanovenom
osobitnými zákonmi,7) medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväznými
aktmi Európskej únie.
(3)
Práva a povinnosti prokurátora v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania,
v prípravnom konaní a v konaní pred súdom upravuje Trestný poriadok.
DRUHÝ DIEL
DOZOR PROKURÁTORA NAD DODRŽIAVANÍM ZÁKONNOSTI V MIESTACH, KDE SÚ DRŽANÉ OSOBY POZBAVENÉ
OSOBNEJ SLOBODY ALEBO OSOBY, KTORÝCH OSOBNÁ SLOBODA JE OBMEDZENÁ
§ 18
(1)
Prokurátor dozerá na to, aby
a)
v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest
odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia,
b)
v zariadeniach, v ktorých je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený na základe
rozhodnutia o zaistení podľa osobitného zákona,7a)
c)
v záchytných táboroch, pobytových táboroch, prijímacích centrách a humanitných centrách,
ktoré sú azylovým zariadením, a v zariadeniach, v ktorých sa zabezpečuje prechodné
ubytovanie azylantov,
d)
v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť, neodkladné opatrenie,
zabezpečovacie opatrenie, výchovné opatrenie alebo iné opatrenie súdu,
boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
(2)
Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti aj v zariadeniach ústavnej
zdravotnej starostlivosti, v ktorých sa nachádzajú v ústavnej starostlivosti osoby,
od ktorých sa nevyžaduje informovaný súhlas.
(3)
Prokurátor je povinný
a)
vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 alebo
odseku 2,
b)
písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku
1 alebo odseku 2 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo
iného oprávneného štátneho orgánu,
c)
písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu
alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku
2 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne
záväzným právnym predpisom,
d)
dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1
alebo odseku 2 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované.
(4)
Príkaz prokurátora vydaný podľa odseku 3 písm. b) alebo písm. c) musí obsahovať
a)
označenie prokurátora, ktorý príkaz vydal,
b)
deň a miesto vydania príkazu,
c)
výslovné označenie „príkaz prokurátora“,
d)
označenie orgánu vykonávajúceho správu miesta uvedeného v odseku 1 alebo odseku 2,
ktorému je príkaz určený,
e)
meno, priezvisko, dátum narodenia a miesto narodenia osoby držanej v mieste uvedenom
v odseku 1 alebo odseku 2, ktorej sa príkaz týka, alebo údaje umožňujúce identifikáciu
osoby držanej v mieste uvedenom v odseku 1 alebo odseku 2, ktorej sa príkaz týka a
ktorej totožnosť nie je známa,
f)
výrok príkazu s uvedením zákonného ustanovenia, na základe ktorého sa príkaz vydáva,
g)
rozhodnutie, proti ktorému príkaz smeruje alebo ktoré bolo porušené,
h)
odôvodnenie príkazu,
i)
meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.8)
(5)
Prokurátor doručí príkaz, ktorý vydal, orgánu vykonávajúcemu správu miesta uvedeného
v odseku 1 alebo odseku 2 a tomu, koho sa príkaz týka; v prípade jej prepustenia na
slobodu doručí príkaz aj súdu alebo inému štátnemu orgánu, ak vo veci rozhodol. Ak
hrozí nebezpečenstvo z omeškania, vydá prokurátor príkaz ústne a jeho písomné vyhotovenie
doručí orgánu vykonávajúcemu správu miesta uvedeného v odseku 1 alebo odseku 2 do
24 hodín.
(6)
Pri vykonávaní dozoru je prokurátor oprávnený
a)
navštevovať miesta uvedené v odsekoch 1 a 2 v ktoromkoľvek čase, pričom má voľný
prístup do všetkých ich priestorov,
b)
nazerať do dokladov súvisiacich s pozbavením alebo obmedzením osobnej slobody,
c)
hovoriť s osobami držanými v miestach uvedených v odsekoch 1 a 2 aj bez prítomnosti
tretích osôb,
d)
preverovať, či rozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených
v odsekoch 1 a 2 zodpovedajú zákonom a ostatným všeobecne záväzným právnym predpisom,
e)
žiadať od zamestnancov orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odsekoch 1
a 2 potrebné vysvetlenia, predloženie spisov a rozhodnutí týkajúcich sa pozbavenia
alebo obmedzenia osobnej slobody osôb držaných v mieste, ktorého správu tieto orgány
vykonávajú.
(7)
Zamestnanci orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odsekoch 1 a 2 sú povinní
vykonať príkazy prokurátora podľa odseku 3, umožniť mu plnenie jeho povinností a uplatnenie
jeho oprávnení.
(8)
Ustanoveniami odsekov 1 až 7 nie sú dotknuté ustanovenia osobitných zákonov.
TRETÍ DIEL
PÔSOBNOSŤ PROKURÁTORA V CIVILNOM PROCESE
§ 19
(1)
Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v civilnom procese v rozsahu ustanovenom osobitnými
predpismi.9a)
(2)
Ak tak ustanovuje osobitný predpis, prokurátor je oprávnený
a)
podať na súd návrh alebo žalobu,
b)
vstúpiť do začatého súdneho konania.
(3)
Pôsobnosť prokurátora v civilnom procese je vykonávaná aj oprávneniami generálneho
prokurátora podať opravný prostriedok a stanovisko podľa osobitných predpisov.9b)
(4)
Práva a povinnosti prokurátora v konaní pred súdom upravujú osobitné predpisy.9b)
ŠTVRTÝ DIEL
DOZOR PROKURÁTORA NAD DODRŽIAVANÍM ZÁKONNOSTI ORGÁNMI VEREJNEJ SPRÁVY
PRVÝ ODDIEL
Základné ustanovenia o dozore prokurátora v oblasti verejnej správy
Pôsobnosť prokurátora
§ 20
(1)
Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom. Výkon dozoru funkčne súvisí s uplatnením oprávnení prokurátora v konaní
pred správnym súdom podľa osobitného predpisu.9c)
(2)
Orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a)
orgány štátnej správy,
b)
orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
c)
štátne orgány, iné orgány, právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis
zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d)
štátne orgány a iné právnické osoby, ktoré osobitný predpis splnomocnil na vydanie
všeobecne záväzného právneho predpisu.9d)
(3)
Prokurátor nevykonáva dozor nad činnosťou orgánov záujmovej samosprávy.
(4)
Pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov orgánmi verejnej správy prokurátor dbá na to, aby svoje zákonné povinnosti
aktívne plnili predovšetkým kontrolné orgány.
§ 21
(1)
Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov orgánmi verejnej správy
a)
preskúmavaním zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, a to:
1.
rozhodnutí orgánov verejnej správy,
2.
opatrení orgánov verejnej správy,
3.
opatrení orgánov verejnej správy so všeobecnými účinkami,
4.
uznesení orgánov územnej samosprávy,
5.
všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy,
b)
preskúmavaním postupu orgánov verejnej správy,
c)
vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti,
d)
uplatňovaním poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy.
(2)
Prokurátor nepreskúmava
a)
účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodovania a postupu orgánov verejnej správy
podľa odseku 1 písm. a) a b),
b)
rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých
vydanie závisí výlučne od posúdenia technického stavu veci.
(3)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti
v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov
a normatívnych správnych aktov,
a normatívnych správnych aktov,
b)
rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy
v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby alebo sa jej priamo dotýka,
v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby alebo sa jej priamo dotýka,
c)
opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy
v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,
v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,
d)
opatrením orgánu verejnej správy so všeobecnými účinkami riadiaci správny akt vydaný
v rámci výkonu pôsobnosti v oblasti verejnej správy, ktorý smeruje dovnútra štruktúry orgánov verejnej správy,
v rámci výkonu pôsobnosti v oblasti verejnej správy, ktorý smeruje dovnútra štruktúry orgánov verejnej správy,
e)
uznesením orgánu územnej samosprávy uznesenie obecného zastupiteľstva, mestského
zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja
vydané v rámci výkonu pôsobnosti v oblasti verejnej správy,
f)
všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy
1.
vyhláška, výnos alebo opatrenie ústredného orgánu štátnej správy, iného štátneho
orgánu alebo inej právnickej osoby, ktorú osobitný predpis splnomocnil na vydanie
všeobecne záväzného právneho predpisu,
2.
všeobecne záväzný právny predpis miestneho orgánu štátnej správy,
3.
všeobecne záväzné nariadenie orgánu územnej samosprávy,
g)
postupom orgánu verejnej správy postup v administratívnom konaní pri vydávaní správnych
aktov, ako aj nečinnosť orgánu verejnej správy.
§ 22
Právne prostriedky dozoru
(1)
Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú
a)
protest prokurátora,
b)
upozornenie prokurátora,
c)
správna žaloba a žaloba na správny súd podľa osobitného predpisu,9e)
d)
vstup do konania pred správnym súdom podľa osobitného predpisu.9f)
(2)
Právnym prostriedkom dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov orgánmi verejnej správy sú aj
a)
oprávnenia generálneho prokurátora podať žalobu, opravný prostriedok a stanovisko
podľa osobitného predpisu,9g)
b)
oprávnenie generálneho prokurátora podľa § 13 ods. 1 písm. a), ak predmetom posudzovania je všeobecne záväzný právny predpis uvedený v § 21 ods. 3 písm. f).
DRUHÝ ODDIEL
Protest prokurátora
Základné ustanovenia o proteste prokurátora
§ 23
(1)
Prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy
uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
(2)
Protest prokurátora obsahuje
a)
označenie prokurátora, ktorý protest podáva,
b)
označenie orgánu verejnej správy, ktorému je protest adresovaný,
c)
výslovné označenie „protest prokurátora“,
d)
označenie správneho aktu orgánu verejnej správy, proti ktorému sa protest podáva,
e)
presné označenie ustanovení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu,
ktorý bol vydaným správnym aktom orgánu verejnej správy porušený,
f)
návrh na zrušenie alebo zmenu nezákonného správneho aktu,
g)
odôvodnenie,
h)
dátum a miesto vypracovania protestu,
i)
meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.8)
(3)
Prokurátor je oprávnený vziať protest späť.
(4)
Konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či správnym
aktom orgánu verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a) bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
(5)
Orgán verejnej správy, ktorý vybavuje protest prokurátora, je povinný umožniť prokurátorovi
účasť na prejednaní protestu, ak o to prokurátor požiada.
§ 24
Konanie o proteste prokurátora
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy
(1)
Protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej
správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia alebo od
vydania opatrenia.
(2)
Účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorí boli alebo mali byť podľa
osobitného predpisu účastníkmi konania pred orgánom verejnej správy, v ktorom bolo
vydané protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Ak protestom napadnuté rozhodnutie
alebo opatrenie bolo vydané v administratívnom konaní, v ktorom nebol osobitným predpisom
výslovne ustanovený okruh účastníkov konania, účastníkmi konania o proteste prokurátora
sú tí, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti by mohli byť rozhodnutím
o proteste priamo dotknuté.
(3)
Prokurátor podáva protest orgánu verejnej správy, ktorý rozhodnutie alebo opatrenie
vydal.
(4)
Orgán verejnej správy zašle protest účastníkom konania s výzvou, aby sa v určenej
lehote k jeho obsahu vyjadrili, a s poučením, že inak sa na ich vyjadrenie nebude
prihliadať.
(5)
Ak orgán verejnej správy zistí, že protest prokurátora je dôvodný, do 30 dní od jeho
doručenia rozhodnutím vyhovie protestu a zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.
(6)
Ak orgán verejnej správy nemieni protestu vyhovieť alebo mu mieni vyhovieť iba čiastočne,
predloží ho do 30 dní od jeho doručenia spolu so spisovým materiálom a vyjadreniami
účastníkov konania na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu, dozerajúcemu
orgánu alebo orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku (ďalej len
„nadriadený orgán“) a o tomto postupe upovedomí v rovnakej lehote prokurátora. Nadriadený
orgán o proteste rozhodne do 30 dní od jeho predloženia. Ústredný orgán štátnej správy
predloží v takom prípade protest na rozhodnutie svojmu vedúcemu a upovedomí o tom
prokurátora; vedúci ústredného orgánu štátnej správy rozhodne o proteste do 30 dní
od predloženia na základe návrhu ním ustanovenej komisie.
(7)
Ak nadriadený orgán zistí dôvodnosť protestu, rozhodnutím vyhovie protestu a zruší
napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.
(8)
Ak sa nadriadený orgán domnieva, že protest nie je dôvodný, rozhodne o jeho nevyhovení.
(9)
Ak orgán verejnej správy nemá svoj nadriadený orgán, rozhodne o proteste sám do 30
dní od jeho doručenia.
(10)
Rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán verejnej správy prokurátorovi a účastníkom
konania. Ak o proteste rozhodoval nadriadený orgán, doručí rozhodnutie o proteste
aj orgánu verejnej správy, ktorý napadnuté rozhodnutie alebo protest vydal.
(11)
Proti rozhodnutiu o proteste sa môžu prokurátor a účastníci konania odvolať alebo
podať rozklad, ak v odseku 12 nie je ustanovené inak.
(12)
Podanie odvolania alebo rozkladu nie je prípustné proti rozhodnutiu o proteste vydanom
orgánom verejnej správy podľa odseku 9 alebo vedúcim ústredného orgánu verejnej správy.
(13)
Na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu alebo opatreniu a na konanie
o odvolaní a rozklade sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,9h) ak tento zákon neustanovuje inak.
(14)
Ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora a nezruší ním napadnuté rozhodnutie
alebo opatrenie, je prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy správnu žalobu na správny súd podľa osobitného
predpisu.9i)
(15)
Ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej
správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.
§ 25
Konanie o proteste prokurátora proti opatreniu so všeobecnými účinkami
(1)
Protest podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý opatrenie so všeobecnými
účinkami vydal.
(2)
Ak orgán verejnej správy zistí, že protest prokurátora je dôvodný, do 30 dní od jeho
doručenia zruší alebo podľa povahy veci zmení napadnuté opatrenie so všeobecnými účinkami
a o takom postupe upovedomí prokurátora.
(3)
Ak sa orgán verejnej správy domnieva, že protest prokurátora nie je dôvodný, predloží
ho do 30 dní od jeho doručenia spolu so spisovým materiálom nadriadenému orgánu a
o tomto postupe upovedomí v rovnakej lehote prokurátora. Nadriadený orgán protest
vybaví do 30 dní od jeho predloženia. Ústredný orgán štátnej správy predloží v takom
prípade protest svojmu vedúcemu a upovedomí o tom prokurátora; vedúci ústredného orgánu
štátnej správy vybaví protest do 30 dní od predloženia na základe návrhu ním ustanovenej
komisie.
(4)
Ak nadriadený orgán zistí, že protest je dôvodný, zruší alebo podľa povahy veci zmení
napadnuté opatrenie so všeobecnými účinkami a o takom postupe upovedomí prokurátora.
(5)
Ak sa nadriadený orgán domnieva, že protest nie je dôvodný, rozhodne o jeho nevyhovení
a rozhodnutie doručí prokurátorovi. Proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu nie je
prípustný opravný prostriedok. Na vydanie a doručovanie rozhodnutia sa primerane vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní.
(6)
Ak orgán verejnej správy nemá svoj nadriadený orgán, vybaví protest sám do 30 dní
od jeho doručenia.
§ 26
Konanie o proteste prokurátora proti uzneseniam orgánov územnej samosprávy
(1)
Protest proti uzneseniu orgánu územnej samosprávy môže prokurátor podať do troch
rokov od jeho prijatia.
(2)
Protest podáva prokurátor orgánu územnej samosprávy, ktorý uznesenie prijal.
(3)
Ak orgán územnej samosprávy zistí, že protest je dôvodný, napadnuté uznesenie zruší
alebo podľa povahy veci zmení.
(4)
Ak sa orgán územnej samosprávy domnieva, že protest nie je dôvodný, uznesením mu
nevyhovie.
(5)
Orgán územnej samosprávy je povinný rozhodnúť o proteste prokurátora do 60 dní od
jeho doručenia. V rovnakej lehote je povinný o tom upovedomiť prokurátora.
(6)
Ak orgán územnej samosprávy nevyhovie protestu prokurátora, je prokurátor oprávnený
podať proti uzneseniu žalobu na správny súd podľa osobitného predpisu.9j)
§ 27
Konanie o proteste prokurátora proti všeobecne záväznému právnemu predpisu
(1)
Protest proti všeobecne záväznému právnemu predpisu podáva prokurátor orgánu verejnej
správy, ktorý všeobecne záväzný právny predpis vydal.
(2)
Ak bol protest prokurátora podaný proti všeobecne záväznému právnemu predpisu uvedenému
v § 21 ods. 3 písm. f) prvom bode alebo druhom bode, je orgán verejnej správy o vyhovení alebo nevyhovení protestu povinný upovedomiť
prokurátora do 30 dní od jeho doručenia. Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora
vyhovie, je povinný najneskôr do 90 dní od jeho doručenia všeobecne záväzný právny
predpis zrušiť, prípadne nahradiť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bude
v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a upovedomiť
o tom v rovnakej lehote prokurátora.
(3)
Ak bol protest prokurátora podaný proti všeobecne záväznému právnemu predpisu uvedenému
v § 21 ods. 3 písm. f) treťom bode a orgán verejnej správy zistí, že protest je dôvodný, je povinný bez zbytočného odkladu,
najneskôr do 90 dní od doručenia protestu prokurátora, všeobecne záväzný právny predpis
zrušiť alebo ho podľa povahy veci nahradiť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý
bude v súlade so zákonom, prípadne aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
O vyhovení protestu a zrušení alebo zmene všeobecne záväzného právneho predpisu alebo
o nevyhovení protestu upovedomí orgán verejnej správy prokurátora v lehote podľa prvej
vety.
(4)
Ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora proti všeobecne záväznému
právnemu predpisu uvedenému v § 21 ods. 3 písm. f) prvom bode alebo druhom bode, je generálny prokurátor oprávnený podať ústavnému súdu návrh na začatie konania
o súlade právnych predpisov. Taký návrh môže generálny prokurátor podať aj vtedy,
ak proti všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy nebol
podaný protest prokurátora.
(5)
Ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora proti všeobecne záväznému
právnemu predpisu uvedenému v § 21 ods. 3 písm. f) treťom bode, je prokurátor oprávnený podať žalobu na správny súd podľa osobitného predpisu.9k)
TRETÍ ODDIEL
Upozornenie prokurátora
§ 28
(1)
Prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia
porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému
došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní správnych aktov podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo jeho nečinnosťou.
(2)
Upozornenie prokurátora obsahuje
a)
označenie prokurátora, ktorý upozornenie podáva,
b)
označenie orgánu verejnej správy, ktorému je upozornenie adresované,
c)
výslovné označenie „upozornenie prokurátora“,
d)
presné označenie ustanovení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu,
ktorý bol postupom alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušený alebo ktorého
zachovávanie je ohrozované,
e)
skutkové odôvodnenie,
f)
právny rozbor príčin a dosahu porušovania zákonov alebo ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov,
g)
návrh opatrení na odstránenie porušenia zákonnosti alebo návrh opatrení na odstránenie
porušovania zákonnosti v ďalšom postupe orgánu verejnej správy,
h)
dátum a miesto vypracovania upozornenia,
i)
meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.8)
§ 29
Konanie o upozornení prokurátora
(1)
Prokurátor podáva upozornenie orgánu verejnej správy, ktorého postup alebo nečinnosť
namieta.
(2)
Prokurátor môže upozornenie podať aj nadriadenému orgánu oprávnenému vykonať nápravu
vo veci. Ak porušenie zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov spočíva
v nečinnosti orgánu verejnej správy, prokurátor vždy zašle upozornenie na vedomie,
ak je to možné, aj jeho nadriadenému orgánu.
(3)
Orgán verejnej správy je povinný vybaviť upozornenie prokurátora bezodkladne, najneskôr
však do 30 dní od jeho doručenia.
(4)
Ak orgán verejnej správy zistí, že upozornenie prokurátora je dôvodné, je povinný
v lehote podľa odseku 3 odstrániť protiprávny stav a o prijatých opatreniach upovedomiť
prokurátora.
(5)
Ak sa orgán verejnej správy domnieva, že upozornenie prokurátora nie je dôvodné,
upovedomí o tom v lehote podľa odseku 3 prokurátora. Ak má orgán verejnej správy svoj
nadriadený orgán, odstúpi mu v lehote podľa odseku 3 upozornenie prokurátora na vybavenie
a v rovnakej lehote o tom upovedomí prokurátora.
a v rovnakej lehote o tom upovedomí prokurátora.
(6)
Nadriadený orgán je povinný vybaviť upozornenie prokurátora do 30 dní od jeho doručenia
orgánom verejnej správy podľa odseku 5. V tej istej lehote je nadriadený orgán povinný
v prípade dôvodnosti upozornenia upovedomiť prokurátora o prijatých opatreniach alebo
o dôvodoch, z ktorých považuje upozornenie za nedôvodné.
v prípade dôvodnosti upozornenia upovedomiť prokurátora o prijatých opatreniach alebo
o dôvodoch, z ktorých považuje upozornenie za nedôvodné.
(7)
Orgán verejnej správy, ktorý vybavuje upozornenie prokurátora, je povinný umožniť
prokurátorovi účasť na prejednaní upozornenia, ak o to prokurátor požiada.
(8)
Ak orgán verejnej správy zostal nečinný aj po upozornení, je prokurátor oprávnený
podať žalobu na správny súd podľa osobitného predpisu.9l)
(9)
Prokurátor je oprávnený vziať upozornenie späť.
ŠTVRTÝ ODDIEL
Previerky zachovávania zákonnosti
§ 30
(1)
Prokurátor je oprávnený vykonávať v orgánoch verejnej správy previerky dodržiavania
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v skončených veciach (ďalej
len „previerka“). Prokurátor môže previerku vykonať spoločne aj s iným štátnym orgánom,
najmä
s kontrolnými orgánmi a inšpekčnými orgánmi, ak na zistenie, či bola porušená zákonnosť, sú potrebné osobitné odborné znalosti z inej oblasti ako právnej.
s kontrolnými orgánmi a inšpekčnými orgánmi, ak na zistenie, či bola porušená zákonnosť, sú potrebné osobitné odborné znalosti z inej oblasti ako právnej.
(2)
Prokurátor je pri vykonávaní previerky oprávnený
a)
vstupovať do objektov orgánov verejnej správy,
b)
vyžadovať od orgánu verejnej správy, aby mu poskytol potrebné spisy a doklady, ako
aj vysvetlenie k veci, ktorá je predmetom previerky.
(3)
Orgán verejnej správy je povinný vytvoriť prokurátorovi primerané podmienky na vykonanie
previerky a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť tak, aby mohol riadne vykonať previerku.
(4)
Prokurátor je pri vykonávaní previerky povinný
a)
oznámiť orgánu verejnej správy najneskôr pri začatí previerky predmet a účel previerky,
b)
vydať orgánu verejnej správy potvrdenie o prevzatí spisov na preskúmanie,
c)
zabezpečiť riadnu ochranu spisov prevzatých na preskúmanie pred ich stratou, zničením,
poškodením a zneužitím,
d)
vrátiť bez zbytočného odkladu spisy orgánu verejnej správy, ak ich už nepotrebuje,
e)
vyhotoviť protokol o vykonaní previerky,
f)
prerokovať obsah protokolu o vykonaní previerky s vedúcim orgánu verejnej správy
a oboznámiť ho o návrhoch opatrení, ktoré na základe previerky mieni vykonať; o prerokovaní obsahu protokolu vyhotoví zápisnicu,
a oboznámiť ho o návrhoch opatrení, ktoré na základe previerky mieni vykonať; o prerokovaní obsahu protokolu vyhotoví zápisnicu,
g)
odovzdať jedno vyhotovenie protokolu o vykonaní previerky a jeho súčastí orgánu verejnej
správy.
(5)
Orgán verejnej správy je oprávnený počas previerky, najneskôr však do 14 dní od doručenia
zápisnice o prerokovaní obsahu protokolu o vykonaní previerky, podať písomné námietky
proti pravdivosti a preukázateľnosti zistení prokurátora. Prokurátor opodstatnenosť
námietok preverí a výsledok písomne oznámi orgánu verejnej správy. Námietky orgánu
verejnej správy proti zisteniam prokurátora a oznámenie prokurátora o výsledku preverenia
námietok sú súčasťou protokolu o vykonaní previerky.
(6)
Protokol o vykonaní previerky obsahuje
a)
označenie prokurátora, ktorý previerku vykonal,
b)
označenie orgánu verejnej správy, v ktorom prokurátor vykonal previerku,
c)
predmet a účel previerky,
d)
miesto a čas vykonania previerky,
e)
označenie preverovaného obdobia,
f)
opis zistených skutočností a presné označenie ustanovení zákona alebo iného všeobecne
záväzného právneho predpisu, ktorý bol porušený,
g)
dátum a miesto vypracovania protokolu,
h)
meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom,8)
i)
prílohy.
(7)
Ustanoveniami odsekov 2 až 6 nie je dotknutá ochrana utajovaných skutočností podľa
osobitného predpisu.9m)
ŠTVRTÁ ČASŤ
PRÁVOMOCI ASISTENTA PROKURÁTORA A PRÁVNEHO ČAKATEĽA PROKURATÚRY PRI VÝKONE PÔSOBNOSTI
PROKURATÚRY
§ 30a
Právomoci asistenta prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry v trestnom konaní
(1)
Prokurátor môže poveriť asistenta prokurátora alebo právneho čakateľa prokuratúry,
aby v trestných veciach samostatne vykonával tieto úkony inak vyhradené prokurátorovi:
a)
spisovanie zápisníc o ústne podaných oznámeniach o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že bol spáchaný trestný čin,
b)
spisovanie záznamov o ústne podaných podnetoch na preskúmanie zákonnosti postupu
alebo rozhodnutí súdu, prokurátora alebo policajta,
c)
vypracovanie dožiadaní v jednoduchých veciach a vybavovanie dožiadaní v jednoduchých
veciach,
d)
vyžadovanie predloženia spisov, dokladov a podania vysvetlení potrebných na výkon
činnosti prokurátora,
e)
doručovanie písomností prokuratúry a spisovanie zápisnice alebo záznamu o doručení,
f)
zabezpečovanie podkladov pre rozhodnutie o osvedčení pri podmienečnom zastavení trestného
stíhania,
g)
vyhotovovanie výzvy na zaplatenie poriadkovej pokuty uloženej prokurátorom a opatrenia
súvisiace s výkonom rozhodnutia o jej uložení,
h)
rozhodovanie o trovách trestného konania,
i)
rozhodovanie o znalečnom, tlmočnom a o svedočnom,
j)
podieľanie sa na odstraňovaní príčin a podmienok trestnej činnosti, na prevencii
a na potláčaní kriminality.
(2)
Asistent prokurátora a právny čakateľ prokuratúry sa môže v trestných veciach zúčastniť
spolu s prokurátorom na úkonoch vykonávaných prokurátorom alebo policajtom, na hlavnom
pojednávaní a verejnom zasadnutí súdu a na úkonoch vykonávaných prokurátorom pri výkone
dozoru v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody, alebo osoby, ktorých
osobná sloboda je obmedzená.
§ 30b
Právomoci asistenta prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry v občianskom súdnom
konaní
(1)
Prokurátor môže poveriť asistenta prokurátora alebo právneho čakateľa prokuratúry,
aby v občianskom súdnom konaní samostatne vykonával tieto úkony inak vyhradené prokurátorovi:
a)
spisovanie záznamov o ústne podaných podnetoch na uplatnenie oprávnení prokurátora
v občianskom súdnom konaní,
b)
spisovanie záznamov o podanom vysvetlení,
c)
vyžadovanie vypožičania spisov, dokladov a podania vysvetlení,
d)
vypracovanie dožiadaní v jednoduchých veciach a vybavovanie dožiadaní v jednoduchých
veciach,
e)
doručovanie písomností prokuratúry a spisovanie zápisnice alebo záznamu o doručení.
(2)
Asistent prokurátora a právny čakateľ prokuratúry sa môže v občianskom súdnom konaní
zúčastniť spolu s prokurátorom na procesných úkonoch súdu a na pojednávaní.
§ 30c
Právomoci asistenta prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry pri výkone dozoru
prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy
(1)
Prokurátor môže poveriť asistenta prokurátora alebo právneho čakateľa prokuratúry,
aby pri výkone dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy
samostatne vykonával tieto úkony inak vyhradené prokurátorovi:
a)
spisovanie záznamov o ústne podaných podnetoch na uplatnenie oprávnení prokurátora
pri výkone dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy,
b)
spisovanie záznamov o podanom vysvetlení a doplnení podnetu,
c)
vyžadovanie vypožičania spisov, dokladov a podania vysvetlení,
d)
vypracovanie dožiadaní v jednoduchých veciach a vybavovanie dožiadaní v jednoduchých
veciach,
e)
doručovanie písomností prokuratúry a spisovanie zápisnice alebo záznamu o doručení.
(2)
Asistent prokurátora a právny čakateľ prokuratúry sa môže pri výkone dozoru prokurátora
nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy zúčastniť spolu s prokurátorom
na prejednaní protestu prokurátora, na prejednaní upozornenia prokurátora, na vykonaní
previerky zachovávania zákonnosti v orgáne verejnej správy a na zasadnutí orgánu verejnej
správy.
§ 30d
Prokurátor môže poveriť asistenta prokurátora alebo právneho čakateľa prokuratúry
aj vykonávaním iných odborných a administratívnych prác spojených s výkonom jeho funkcie.
PIATA ČASŤ
VYBAVOVANIE PODNETOV A SÚČINNOSŤ PRI PLNENÍ ÚLOH PROKURATÚRY
PRVÝ DIEL
VYBAVOVANIE PODNETOV
§ 31
(1)
Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu,
pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich
vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
(2)
Podnetom sa rozumie podanie, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia
v rozsahu svojej pôsobnosti.
(3)
Podnetom podľa tohto zákona nie je podanie, ktoré
a)
je anonymné,
b)
nie je čitateľné alebo zrozumiteľné,
c)
má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, návrhu alebo žiadosti,
d)
je zaslané na prokuratúru len pre informáciu,
e)
poukazuje na nedostatky v činnosti orgánu verejnej moci, ktorých odstránenie alebo
vybavenie je upravené osobitným predpisom alebo ktorých odstránenie alebo vybavenie
nepatrí do pôsobnosti prokuratúry,
f)
je sťažnosťou alebo iným podaním podľa osobitného predpisu,21)
g)
je oznámením o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, alebo iným podaním, na
vybavenie ktorého sa vzťahuje Trestný poriadok.
(4)
Každé podanie posudzuje prokurátor podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené.
(5)
Postupom podľa tohto zákona sa nemožno domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia
vydaného v trestnom konaní ani preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v trestnom
konaní, vrátane postupu spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta21a) v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania podľa Trestného poriadku. To
neplatí, ak ide o podnet na podanie dovolania podľa Trestného poriadku.
§ 32
(1)
Podnet sa podáva písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami.
Podnet urobený telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického
podpisu treba doplniť do troch pracovných dní predložením jeho originálu v listinnej
podobe alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom.
(2)
Podnet musí obsahovať, komu je určený, akej veci sa týka, kto ho podáva, proti komu
smeruje, čoho sa podávateľ podnetu domáha a odôvodnenie podnetu. Podnet musí byť datovaný
a podpísaný podávateľom podnetu alebo jeho zástupcom. Ak sa podávateľ podnetu domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia, k podnetu priloží aj napadnuté
rozhodnutie alebo opatrenie a uvedie dôvody, pre ktoré považuje toto rozhodnutie alebo
opatrenie za nezákonné. Ak nemôže k podnetu priložiť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie,
musí uviesť jeho spisovú značku, dátum jeho vydania a orgán, ktorý ho vydal, a ak
ani to nie je možné, musí aspoň uviesť, kedy a ako sa o rozhodnutí alebo opatrení
dozvedel.
(3)
Ak podnet nemá náležitosti uvedené v odseku 2, prokurátor vyzve podávateľa podnetu,
aby podnet opravil alebo doplnil v lehote, ktorú mu určí; táto lehota nesmie byť kratšia
ako desať dní.
§ 33
(1)
Prokurátor neprihliada na podanie, ktoré
a)
nie je podnetom podľa tohto zákona,
b)
nie je podnetom na postup podľa tohto zákona,
c)
nemá formu alebo náležitosti ustanovené týmto zákonom a v určenej lehote nie je doplnené
alebo opravené,
d)
je v poradí tretím alebo ďalším podnetom v tej istej veci, ak nadriadený prokurátor
nerozhodne inak.
(2)
O skutočnosti, že na podanie sa neprihliada, netreba jeho podávateľa upovedomiť.
(3)
Ak prokurátor zistí, že na vybavenie podania je príslušný iný orgán, postúpi ho príslušnému
orgánu a o postúpení podania upovedomí jeho podávateľa najneskôr do 15 dní od pridelenia
podania na vybavenie.
§ 34
(1)
Podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Vedúci služobného úradu je povinný
zabezpečiť prijímanie podnetov v úradných hodinách určených na prijímanie podnetov.
(2)
Prijatie písomného podnetu prokurátor potvrdí; prijatie osobne podaného písomného
podnetu prokurátor nepotvrdzuje. Prijatie podnetu potvrdí prokurátor podávateľovi
podnetu najneskôr do desiatich dní od jeho doručenia. Ústne podaný podnet spíše do
zápisnice; na žiadosť podávateľa podnetu mu poskytne odpis zápisnice.
(3)
Ak prokurátor zistí, že na vybavenie podnetu je príslušný iný prokurátor, postúpi
podnet na vybavenie príslušnému prokurátorovi najneskôr do 15 dní od pridelenia podnetu
a o postúpení podnetu upovedomí v tej istej lehote podávateľa podnetu.
(4)
Ak ten istý podnet je podaný, doručený alebo adresovaný viacerým prokuratúram alebo
prokurátorom, považuje sa za podnet podaný alebo doručený tej prokuratúre, ktorá je
uvedená na prvom mieste alebo na ktorej vykonáva svoju funkciu prokurátor uvedený
na prvom mieste. Pri jeho vybavení sa postupuje podľa odseku 3.
§ 35
(1)
Prokurátor príslušný na vybavenie podnetu je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov
odo dňa, keď mu bol podnet pridelený na vybavenie. V odôvodnených prípadoch rozhodne
o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.
(2)
Prokurátor upovedomí podávateľa podnetu o spôsobe vybavenia podnetu alebo o predĺžení
lehoty na jeho vybavenie bezodkladne.
§ 36
(1)
Podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným
podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor.
(2)
Ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti alebo
ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí
tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením
svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.
(3)
Ak v tej istej veci, v ktorej už bol vybavený podnet iného podávateľa podnetu, podá
podnet ďalší podávateľ podnetu bez uvedenia nových skutočností, vec netreba prešetrovať;
podávateľ podnetu sa upovedomí o spôsobe vybavenia pôvodného podnetu.
§ 36a
(1)
Pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné
pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho
predpisu, či sú splnené podmienky na podanie žaloby na súd, návrhu na začatie konania
alebo opravného prostriedku, či je dôvod na vstup do už začatého konania pred súdom
alebo na vykonanie iných opatrení, na ktoré je podľa zákona oprávnený generálny prokurátor
alebo prokurátor. Prokurátor pri vybavovaní podnetu prihliada na všetky skutočnosti,
ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.
(2)
Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia
zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo
podľa osobitných predpisov alebo opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený
generálny prokurátor alebo prokurátor.
(3)
Ak prokurátor zistí, že podnet nie je dôvodný, podnet odloží, o čom písomne vyrozumie
podávateľa podnetu.
§ 36b
(1)
Prokurátor môže požiadať podávateľa podnetu o podanie vysvetlenia alebo o predloženie
písomnosti potrebnej na vybavenie podnetu, ak ju má podávateľ podnetu vo svojej dispozícii.
(2)
Ak podávateľ podnetu žiadosti prokurátora o podanie vysvetlenia alebo o predloženie
písomnosti potrebnej na vybavenie podnetu nevyhovie a bez takého vysvetlenia alebo
písomnosti nemožno vo vybavovaní veci pokračovať, prokurátor konanie o podnete skončí
bez vybavenia podnetu, o čom podávateľa podnetu písomne vyrozumie.
(3)
Prokurátor je oprávnený požadovať vysvetlenie a predloženie písomnosti aj od osoby,
ktorá nie je podávateľom podnetu, ak bez takého vysvetlenia alebo písomnosti podnet
nemožno vybaviť. Vysvetlenie môže odoprieť fyzická osoba, ktorá by jeho podaním porušila
štátom uznanú alebo uloženú povinnosť mlčanlivosti, ak tejto povinnosti nebola zbavená
podľa zákona, alebo osoba, ktorá by podaním vysvetlenia porušila spovedné tajomstvo
alebo tajomstvo informácie, ktorá jej bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou
mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou. Vysvetlenie môže odoprieť
aj fyzická osoba, ak by jeho podaním vystavila seba alebo blízku osobu nebezpečenstvu
trestného stíhania.
(4)
Osobu uvedenú v odseku 3 musí prokurátor predvolať písomne; iba v naliehavých prípadoch
môže prokurátor predvolanie uskutočniť telefonicky alebo elektronickými prostriedkami.
Písomné predvolanie musí byť predvolávanej osobe doručené do vlastných rúk najmenej
tri dni pred vykonaním úkonu. Ak sa fyzická osoba, ktorej bolo doručené písomné predvolanie,
bez ospravedlnenia alebo bez závažného dôvodu k prokurátorovi opätovne nedostaví,
môže ju prokurátor dať predviesť, ak ju na možnosť predvedenia upozornil v písomnom
predvolaní. O predvedenie prokurátor požiada príslušný útvar Policajného zboru. Trovy
predvedenia uhradí predvedený. Ak to pomery predvedeného nedovoľujú, trovy predvedenia
znáša štát.
(5)
Prokuratúra uhradí preukázané cestovné výdavky, ušlý zárobok a v prípade predchádzajúceho
súhlasu prokurátora aj iné hotové výdavky osobe uvedenej v odseku 3, ak ich uplatní
do troch dní odo dňa, keď sa k prokurátorovi dostavila. Takýto nárok nemá ten, kto
sa k prokurátorovi dostavil vo vlastnom záujme, kto bol predvedený pre svoje protiprávne
konanie, obvinený vo výkone väzby alebo odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody.
(6)
Na cestovné výdavky podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o cestovných náhradách.21b)
(7)
Na doručovanie pri vybavovaní podnetov sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.16)
DRUHÝ DIEL
SÚČINNOSŤ PRI PLNENÍ ÚLOH PROKURATÚRY
§ 37
(1)
Orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby poskytujú prokurátorovi súčinnosť
nevyhnutnú na plnenie úloh, ktoré mu ukladá zákon; najmä mu podávajú vysvetlenia,
v skončených veciach mu požičiavajú spisy a doklady, v neskončených veciach mu umožňujú
nahliadnuť do spisov, a to v rozsahu primeranom naliehavosti verejného záujmu na ochrane
tých práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ktoré
sú predmetom konkrétneho konania.
(2)
Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy podávajú prokurátorovi vysvetlenia
a zasielajú stanoviská vo veciach patriacich do ich pôsobnosti, na ktoré sa vzťahujú
návrhové oprávnenia generálneho prokurátora voči ústavnému súdu.
(3)
Na plnenie úloh ustanovených zákonom pomáhajú prokurátorovi aj súdy tým, že mu požičiavajú
spisy, doklady a iné listiny.
(4)
Prokurátorom poskytujú súčinnosť pri plnení úloh aj notári a súdni exekútori v rozsahu
vymedzenom osobitnými zákonmi.25)
(5)
Ustanovenia odsekov 1 a 4 sa nevzťahujú na veci operačnej a mobilizačnej povahy.
§ 37a
V rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh ustanovených zákonom má prokurátor právo na
sprístupnenie a poskytnutie údajov z informačných systémov verejnej správy, na ktoré
sa vzťahuje osobitný zákon.25a)
ŠIESTA ČASŤ
ORGANIZÁCIA A RIADENIE PROKURATÚRY
§ 38
Sústava prokuratúry
(1)
Prokuratúru tvoria tieto štátne orgány:
a)
generálna prokuratúra, ktorej osobitnou súčasťou s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej
republiky je Úrad špeciálnej prokuratúry (§ 55b až 55l),
b)
krajské prokuratúry,
c)
okresné prokuratúry.
(2)
Krajské prokuratúry sú rozpočtové organizácie, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami
zapojené na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly generálnej prokuratúry.
Okresné prokuratúry sú preddavkové organizácie zapojené na rozpočet krajských prokuratúr.
§ 39
Sídla prokuratúr a ich územná pôsobnosť
(1)
Sídlom generálnej prokuratúry je Bratislava.
(2)
Sídla a územné obvody ostatných prokuratúr sa zhodujú so sídlami a územnými obvodmi
príslušných súdov,27) ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Generálny prokurátor môže zriadiť pobočku okresnej prokuratúry alebo krajskej prokuratúry
v rámci jej územného obvodu aj mimo jej sídla určeného podľa odseku 2.
(4)
Generálny prokurátor môže určiť sídlo okresnej prokuratúry v Bratislave v inej mestskej
časti na území mesta; jej územný obvod sa tým nezmení.
Generálna prokuratúra
§ 40
(1)
Generálna prokuratúra je ústredný štátny orgán a najvyšší orgán prokuratúry nadriadený
ostatným orgánom prokuratúry.
(2)
Generálna prokuratúra
a)
zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti generálneho prokurátora,
b)
riadi, organizuje a kontroluje činnosť podriadených prokuratúr,
c)
dozerá na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov podriadenými prokuratúrami,
d)
vedie register trestov a zabezpečuje ochranu údajov uvedených v registri trestov
pred zničením, odcudzením, stratou, poškodením, neoprávneným prístupom, zmenou alebo
rozširovaním podľa osobitného zákona,28)
e)
plní úlohy v oblasti informačného systému verejnej správy podľa osobitného zákona,28a) spravuje a zabezpečuje Centrálny informačný systém prokuratúry a v spolupráci s podriadenými
prokuratúrami zabezpečuje prevádzku a ochranu ich informačných systémov,
f)
plní ďalšie úlohy podľa pokynov generálneho prokurátora.
(3)
Generálna prokuratúra má právo zúčastňovať sa na príprave zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktoré sa týkajú prokuratúry, prokurátorov a zamestnancov
prokuratúry.
§ 41
Na čele generálnej prokuratúry je generálny prokurátor, ktorý priamo alebo prostredníctvom
vedúcich prokurátorov,29) určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť generálnej prokuratúry a činnosť
ostatných prokuratúr.
§ 42
Krajská prokuratúra
(1)
Krajská prokuratúra je nadriadený orgán okresných prokuratúr, ktoré patria do jej
územnej pôsobnosti.
(2)
Krajská prokuratúra
a)
zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti krajského prokurátora,
b)
riadi, organizuje a kontroluje činnosť podriadených okresných prokuratúr,
c)
dozerá na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov podriadenými okresnými prokuratúrami,
d)
prijíma oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin,
a zabezpečuje ich vybavenie,
e)
podieľa sa na plnení úloh vyplývajúcich z osobitných zákonov, medzinárodných zmlúv
vyhlásených spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväzných aktov Európskej únie,
f)
plní ďalšie úlohy podľa pokynov krajského prokurátora a ostatných nadriadených prokurátorov.
(3)
Na čele krajskej prokuratúry je krajský prokurátor, ktorý priamo alebo prostredníctvom
vedúcich prokurátorov,29) určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť krajskej prokuratúry a podriadených
okresných prokuratúr. Za svoju činnosť zodpovedá generálnemu prokurátorovi.
§ 43
Okresná prokuratúra
(1)
Okresná prokuratúra
a)
zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti okresného prokurátora,
b)
prijíma oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin,
a zabezpečuje ich vybavenie,
c)
podieľa sa na plnení úloh vyplývajúcich z osobitných zákonov, medzinárodných zmlúv
vyhlásených spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväzných aktov Európskej únie,
d)
plní ďalšie úlohy podľa pokynov okresného prokurátora a ostatných nadriadených prokurátorov.
(2)
Na čele okresnej prokuratúry je okresný prokurátor, ktorý priamo alebo prostredníctvom
vedúcich prokurátorov,29) určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť okresnej prokuratúry. Za svoju
činnosť zodpovedá krajskému prokurátorovi a prostredníctvom neho generálnemu prokurátorovi.
Osobitné ustanovenia o organizácii prokuratúry v čase vojny alebo vojnového stavu
§ 44
(1)
V čase vojny alebo vojnového stavu sa doplnia počty prokurátorov okresných prokuratúr
s pôsobnosťou v trestnom konaní vo veciach podľa osobitného predpisu30a) prokurátormi ostatných okresných prokuratúr.
(2)
V čase vojny alebo vojnového stavu sa doplnia počty prokurátorov krajskej prokuratúry
s pôsobnosťou v trestnom konaní vo veciach podľa osobitného predpisu30a) prokurátormi ostatných krajských prokuratúr.
(3)
Určené počty prokurátorov, ktorí vykonávajú svoju právomoc v trestnom konaní vo veciach
podľa osobitného predpisu,30a) sa v čase vojny alebo vojnového stavu zvyšujú na dvojnásobok, ak generálny prokurátor
po dohode s ministrom obrany Slovenskej republiky nerozhodne inak.
(4)
Zoznam prokurátorov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr, ktorí majú podľa
odsekov 1 až 3 v čase vojny a vojnového stavu vykonávať funkciu prokurátora na prokuratúrach
uvedených v odsekoch 1 a 2, vyhotovuje vždy k 1. januáru kalendárneho roka generálny
prokurátor po dohode s príslušnými krajskými prokurátormi.
§ 45
Prokuratúry uvedené v § 44 ods. 1 môžu v čase vojny alebo vojnového stavu vykonávať svoju pôsobnosť aj mimo svojho
územného obvodu.
SIEDMA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
Príslušnosť prokurátora
§ 46
(1)
Na konanie pred najvyšším súdom je príslušný generálny prokurátor a prokurátori generálnej
prokuratúry.
(2)
Na konanie pred Špecializovaným trestným súdom je príslušný špeciálny prokurátor
a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.
(3)
Na konanie pred krajským súdom je príslušný krajský prokurátor a prokurátori krajskej
prokuratúry, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak.
(4)
Na konanie v druhom stupni pred súdom s pôsobnosťou podľa osobitného predpisu30a) je príslušný krajský prokurátor a prokurátori krajskej prokuratúry, ktorá má rovnaké
sídlo ako tento súd.
(5)
Na konanie pred okresným súdom je príslušný okresný prokurátor a v rozsahu ním určenom
jemu podriadení prokurátori, ak v odsekoch 6 a 7 nie je ustanovené inak.
(6)
Na konanie v prvom stupni pred súdom s pôsobnosťou podľa osobitného predpisu30a) je príslušný okresný prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori
okresnej prokuratúry, ktorá má rovnaké sídlo ako tento súd.
(7)
Na konanie pred okresným súdom a v trestnom konaní je príslušný krajský prokurátor
a prokurátori krajskej prokuratúry, ak ide o trestné činy príslušníkov ozbrojených
bezpečnostných zborov uvedené v Trestnom poriadku.30b)
(8)
Vecná a miestna príslušnosť prokurátorov uvedených v odsekoch 1 až 6 v konaní pred
súdmi a v trestnom konaní sa určuje podľa príslušnosti súdov.31)
(9)
Miestna príslušnosť krajského prokurátora a prokurátorov krajskej prokuratúry uvedených
v odseku 7 sa určuje podľa miestnej príslušnosti okresných súdov.
§ 46a
Na vykonávanie dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania
a v prípravnom konaní a na trestné konanie na území cudzieho štátu v rozsahu uvedenom
v medzinárodnej zmluve12a) je príslušný prokurátor určený generálnym prokurátorom z prokurátorov, ktorí vykonávajú
svoju právomoc v trestnom konaní vo veciach podľa osobitného predpisu.30a)
§ 47
(1)
Na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby
pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori.
(2)
Miestne príslušný na vykonávanie dozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v
ktorej obvode má sídlo orgán vykonávajúci správu miesta uvedeného v odseku 1.
§ 48
(1)
Na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi, ktorých pôsobnosť presahuje
obvod krajskej prokuratúry, je príslušný generálny prokurátor a v rozsahu ním určenom
ostatní prokurátori.
(2)
Na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi, ktorých pôsobnosť presahuje
obvod okresnej prokuratúry, je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom
jemu podriadení prokurátori.
(3)
Na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti ostatnými orgánmi je príslušný
okresný prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori.
(4)
Miestne príslušný na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti je prokurátor
tej prokuratúry, v ktorej obvode má sídlo orgán, nad ktorým sa vykonáva dozor.
§ 49
Na vybavenie podnetu je príslušný ten prokurátor, ktorý je príslušný na vykonanie
opatrení vyplývajúcich z podaného podnetu.
§ 49a
Na vybavenie žiadosti podľa osobitného predpisu30b) je príslušný ten prokurátor, ktorý je príslušný na trestné konanie.
§ 50
Spory o príslušnosť medzi prokurátormi rozhoduje
a)
generálny prokurátor, ak je jedným z prokurátorov prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry,
b)
ich najbližšie spoločne nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2) v ostatných prípadoch.
§ 51
Na zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry môže generálny prokurátor a v rozsahu svojej
pôsobnosti aj krajský prokurátor určiť výnimky z ustanovení § 46 až 50. Vo veciach, ktoré nepatria do právomoci Špecializovaného trestného súdu, môže generálny
prokurátor takto postupovať a určiť, že na konanie je príslušný špeciálny prokurátor
len s prechádzajúcim písomným súhlasom špeciálneho prokurátora; súhlas možno vziať
späť písomným vyhlásením, ak pominú dôvody určenia výnimky z ustanovení § 46 až 50.
§ 52
Vylúčenie prokurátora
(1)
Prokurátor musí byť vylúčený z konania a rozhodovania veci a z vybavovania podnetu,
ak so zreteľom na jeho pomer k prejednávanej veci, účastníkom konania, stranám v konaní
alebo k ich zástupcom, alebo k podávateľovi podnetu možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
(2)
Postup pri vylúčení prokurátora v trestnom konaní ustanovuje Trestný poriadok.
(3)
V ostatných prípadoch prokurátor, len čo sa dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je
vylúčený, oznámi to svojmu bezprostredne nadriadenému prokurátorovi (§ 53 ods. 1), ktorý najneskôr do troch dní rozhodne o tom, či je prokurátor vylúčený, a urobí
potrebné opatrenia. Bezprostredne nadriadený prokurátor rozhoduje o vylúčení prokurátora
aj na základe námietky uplatnenej dotknutou osobou uvedenou v odseku 1.
§ 53
Bezprostredne nadriadený prokurátor
(1)
Bezprostredne nadriadeným prokurátorom je
a)
generálny prokurátor, ak ide o námestníka generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora,
krajského prokurátora a prokurátora, ktorý vo funkcii národného člena zastupuje Slovenskú
republiku v Eurojuste,
b)
príslušný vedúci prokurátor generálnej prokuratúry,29) ak ide o ostatných prokurátorov generálnej prokuratúry,
c)
príslušný krajský prokurátor, ak ide o prokurátora krajskej prokuratúry alebo príslušného
okresného prokurátora,
d)
príslušný okresný prokurátor, ak ide o prokurátora okresnej prokuratúry.
(2)
Tam, kde sa v osobitnom zákone upravujúcom trestné konanie7) používa pojem orgán bezprostredne nadriadený, rozumie sa tým, ak ide o prokurátora,
bezprostredne nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1.
§ 54
Nadriadený prokurátor
(1)
Nadriadeným prokurátorom uvedeným v § 6 je generálny prokurátor a
a)
príslušný vedúci prokurátor29) a prokurátor, ktorý vo funkcii národného člena zastupuje Slovenskú republiku v Eurojuste,
ak ide o prokurátora generálnej prokuratúry,
b)
prokurátor generálnej prokuratúry a prokurátor, ktorý vo funkcii národného člena
zastupuje Slovenskú republiku v Eurojuste, ak ide o krajského prokurátora,
c)
prokurátor generálnej prokuratúry a príslušný krajský prokurátor, ak ide o prokurátora
krajskej prokuratúry,
d)
prokurátor generálnej prokuratúry, príslušný krajský prokurátor a prokurátor príslušnej
krajskej prokuratúry, ak ide o okresného prokurátora,
e)
prokurátor generálnej prokuratúry, príslušný krajský prokurátor, prokurátor príslušnej
krajskej prokuratúry a príslušný okresný prokurátor, ak ide o prokurátora okresnej
prokuratúry.
(2)
Na účely konania podľa tohto zákona alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu
sa nadriadeným prokurátorom rozumie
a)
generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry
okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora alebo prokurátora
krajskej prokuratúry,
b)
špeciálny prokurátor, ak ide o prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry,
c)
príslušný krajský prokurátor, ak ide o okresného prokurátora alebo prokurátora okresnej
prokuratúry.
(3)
Tam, kde sa v osobitnom zákone upravujúcom trestné konanie7) používa pojem nadriadený orgán prokurátora, rozumie sa tým nadriadený prokurátor
uvedený v odseku 2.
§ 55
Nazeranie do spisu
Nazerať do spisu, ktorý vedie prokurátor, môže iba jeho nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 1) alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor.
Centrálny informačný systém prokuratúry
§ 55a
(1)
Prokuratúra spracúva informácie, osobné údaje a iné údaje (ďalej len „údaje“), ktoré
sú potrebné na plnenie jej úloh ustanovených zákonom v trestnom konaní, súdnom konaní,
správnom konaní, v konaní pred ústavným súdom, pri výkone dozoru nad zachovávaním
zákonnosti orgánmi verejnej správy, pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti
v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná
sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu, pri
právnom styku s cudzinou a pri plnení ďalších úloh vyplývajúcich z osobitných predpisov.
(2)
Údaje sú súčasťou Centrálneho informačného systému prokuratúry (ďalej len „centrálny
informačný systém“). Centrálny informačný systém je informačným systémom verejnej
správy.28a)
(3)
Prevádzku, správu a vývoj centrálneho informačného systému zabezpečuje generálna
prokuratúra v spolupráci s podriadenými prokuratúrami.
(4)
Údaje, ktoré sú súčasťou centrálneho informačného systému sa vedú v listinnej podobe
alebo v elektronickej podobe. Poskytovanie a sprístupňovanie údajov z centrálneho
informačného systému alebo ich príjem sa môže uskutočňovať aj v elektronickej podobe.
(5)
Automatizované informačné systémy vrátane databáz v nich obsiahnutých, vytvorené
a spravované generálnou prokuratúrou, ktoré sú súčasťou centrálneho informačného systému,
sú vo vlastníctve štátu. Oprávnenia vyplývajúce z osobitného predpisu33) vykonáva generálna prokuratúra.
§ 55aa
(1)
Údaje z centrálneho informačného systému využíva generálna prokuratúra a ostatné
prokuratúry pri plnení svojich úloh. Údaje z centrálneho informačného systému poskytuje
generálna prokuratúra a ostatné prokuratúry Policajnému zboru, súdom, ústavnému súdu
a subjektom, o ktorých tak ustanoví zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná (ďalej len „príjemca“); pri ich poskytovaní sa postupuje podľa tohto
zákona a osobitných predpisov.35)
(2)
Generálna prokuratúra v spolupráci s ostatnými prokuratúrami aspoň raz za 12 mesiacov
preveruje, či sú spracúvané osobné údaje naďalej potrebné na plnenie úloh prokuratúry.
Ak generálna prokuratúra preverovaním alebo v priebehu spracúvania osobných údajov
zistí, že nie sú potrebné na plnenie úloh prokuratúry, bezodkladne také osobné údaje
vymaže alebo anonymizuje.
(3)
Ak by výmaz alebo anonymizácia osobných údajov podľa odseku 2 mohla ohroziť práva
a právom chránené záujmy dotknutej osoby, možno obmedziť spracúvanie osobných údajov,35a) spracúvať ich však možno len na účel, ktorý zabránil ich výmazu.
Prenos, poskytovanie a spracúvanie osobných údajov v rámci justičnej spolupráce v
trestnoprávnych veciach
§ 55ab
Ustanovenia § 55ac až 55ag sa použijú iba v prípadoch, keď sa osobné údaje prenášajú alebo poskytujú medzi členskými
štátmi Európskej únie, orgánom Európskej únie alebo orgánom vytvoreným spoločne členskými
štátmi Európskej únie (ďalej len „príslušný orgán“).
§ 55ac
Na prenos, poskytovanie a spracúvanie osobných údajov v rámci justičnej spolupráce
v trestnoprávnych veciach tvoriacich súčasť centrálneho informačného systému sa vzťahuje
osobitný predpis,36) ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 55ad
(1)
Pri poskytnutí alebo sprístupnení osobných údajov príslušnému orgánu sa určí účel
poskytnutia alebo sprístupnenia osobných údajov a podľa potreby ďalšie obmedzenia
spracúvania osobných údajov poskytnutých alebo sprístupnených, ak je to odôvodnené
bezpečnosťou osôb, základnými záujmami bezpečnosti Slovenskej republiky, prebiehajúcim
odhaľovaním, objasňovaním alebo vyšetrovaním trestného činu alebo aj zjavnou neprimeranosťou
alebo neopodstatnenosťou vzhľadom na účely, na ktoré sa požaduje.
(2)
Obmedzením spracúvania osobných údajov podľa odseku 1 sa rozumie aj určenie lehoty,
po uplynutí ktorej je príjemca povinný poskytnuté osobné údaje zlikvidovať, blokovať
alebo preskúmať, či ich naďalej potrebuje.
(3)
O každom poskytnutí osobných údajov podľa § 55aa ods. 1 sa vyhotovuje úradný záznam, ktorý je súčasťou centrálneho informačného systému.
§ 55ae
(1)
Osobné údaje poskytnuté alebo sprístupnené príslušným orgánom môže prokuratúra spracúvať
okrem účelu, na ktorý boli poskytnuté alebo sprístupnené, aj na účel
a)
stíhania iných trestných činov, ako sú tie, kvôli ktorým sa osobné údaje poskytli,
b)
výkonu trestu,
c)
iného súdneho konania, ktoré priamo súvisí so stíhaním trestného činu alebo s výkonom
trestu,
d)
predchádzania bezprostredného a závažného ohrozenia bezpečnosti osôb alebo verejného
poriadku alebo
e)
vymedzený v súhlase členského štátu, ktorý osobné údaje poskytuje alebo vymedzený
v súhlase dotknutej fyzickej osoby,
f)
ich ďalšieho historického, vedeckého alebo štatistického spracúvania.
(2)
Ak príslušný orgán poskytne osobné údaje bez požiadania, prokuratúra preverí, či
sú tieto údaje potrebné na účel, na ktorý boli poskytnuté alebo sprístupnené. Ak príslušný
orgán poskytne nepravdivé, neúplné alebo neaktuálne osobné údaje, musia sa tieto bezodkladne
opraviť, zlikvidovať alebo zablokovať.
(3)
Na žiadosť príslušného orgánu ho prokuratúra oboznámi so spracúvaním ním poskytnutých
alebo sprístupnených osobných údajov.
(4)
Na spracúvanie osobných údajov podľa odseku 1 sa vzťahuje tento zákon a osobitný
predpis;36a) tým nie je dotknuté právo príslušného orgánu určiť obmedzenia spracovania týchto
osobných údajov. Ak o to príslušný orgán požiada, prokuratúra neinformuje dotknutú
fyzickú osobu o zhromažďovaní alebo spracúvaní ním poskytnutých osobných údajov bez
jeho predchádzajúceho súhlasu.
§ 55ag
Osobné údaje prijaté od príslušného orgánu možno poskytnúť alebo sprístupniť osobám,
ktoré nie sú orgánmi verejnej moci, ak príslušný orgán, od ktorého sa údaje získali,
súhlasil s ich poskytnutím alebo sprístupnením, ich poskytnutiu alebo sprístupneniu
nebránia práva a právom chránené záujmy dotknutej fyzickej osoby a s prihliadnutím
na okolnosti prípadu je poskytnutie alebo sprístupnenie osobných údajov nevyhnutné
v záujme
a)
plnenia úloh prokuratúry ustanovených zákonom,
b)
predchádzania trestným činom, ich vyšetrovaniu, odhaľovaniu alebo stíhaniu, prípadne
výkonu trestov alebo
c)
predchádzania bezprostredného a závažného ohrozenia bezpečnosti osôb alebo verejného
poriadku.
Osobitné ustanovenia o Úrade špeciálnej prokuratúry
§ 55b
(1)
Úrad špeciálnej prokuratúry vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím
trestného stíhania a v prípravnom konaní, trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania
trestných činov a uplatňuje oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom, a to vo veciach,
ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu.
(2)
Pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry uvedenú v odseku 1 vykonávajú prokurátori
Úradu Špeciálnej prokuratúry; pri plnení úloh postupujú podľa osobitného zákona.7)
§ 55d
(1)
Na čele Úradu špeciálnej prokuratúry je špeciálny prokurátor, prostredníctvom ktorého
generálny prokurátor riadi činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Špeciálny prokurátor
je námestníkom generálneho prokurátora.
(2)
Špeciálny prokurátor podáva národnej rade raz za rok správu o činnosti Úradu špeciálnej
prokuratúry, z ktorej vyplývajú jeho poznatky o stave zákonnosti.
(3)
Špeciálny prokurátor zodpovedá za výkon svojej funkcie generálnemu prokurátorovi.
Vo veciach patriacich do právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry (§ 55b) generálny prokurátor nie je oprávnený
a)
uložiť špeciálnemu prokurátorovi ani prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry pokyn,
aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného
do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala
obžaloba alebo riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného,
b)
vykonať úkony za špeciálneho prokurátora alebo prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.
(4)
Vznik oprávnenia a zánik oprávnenia vykonávať funkciu špeciálneho prokurátora upravuje
osobitný zákon.37)
§ 55e
(1)
Špeciálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry
a ostatných osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry (ďalej len
„osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry"). Na plnenie úloh Úradu
špeciálnej prokuratúry je špeciálny prokurátor oprávnený vydávať príkazy a pokyny,
ktoré sú záväzné pre všetky osoby určené na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry.
(2)
Počet osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry v členení podľa
funkcií určuje vláda Slovenskej republiky na návrh generálneho prokurátora.
§ 55f
(1)
Prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry môže byť iba prokurátor generálnej prokuratúry,
ktorého vymenúva do tejto funkcie generálny prokurátor podľa osobitného zákona.38)
(2)
Štátneho zamestnanca v štátnozamestnaneckom pomere vymenúva do funkcie v Úrade špeciálnej
prokuratúry generálny prokurátor na návrh špeciálneho prokurátora. Ak ide o preloženie
štátneho zamestnanca39) na výkon štátnej služby na generálnu prokuratúru v Úrade špeciálnej prokuratúry,
o preložení štátneho zamestnanca rozhoduje generálny prokurátor po dohode s príslušným
vedúcim služobného úradu a na návrh špeciálneho prokurátora. Štátnym zamestnancom
v Úrade špeciálnej prokuratúry môže byť iba štátny zamestnanec v stálej štátnej službe.
Štátneho zamestnanca možno vymenovať do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry alebo
preložiť na výkon funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry iba s jeho súhlasom.
(3)
Zamestnanca vo verejnej službe prideľuje na Úrad špeciálnej prokuratúry generálny
prokurátor na návrh špeciálneho prokurátora. Na pridelenie zamestnanca vo verejnej
službe na Úrad špeciálnej prokuratúry sa vyžaduje jeho súhlas.
§ 55g
(1)
Vymenovať do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry alebo prideliť na výkon funkcie
v tomto úrade možno len osobu, ktorá je držiteľom osvedčenia na oboznamovanie sa s
utajovanými skutočnosťami40) stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné, a ak ide o prokurátora, stupňa utajenia
Prísne tajné.
(2)
Osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry musí byť po celý čas výkonu
funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry osobou oprávnenou na oboznamovanie sa s utajovanými
skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné, a ak ide o prokurátora, stupňa
utajenia Prísne tajné.
§ 55h
(1)
Osobu určenú na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry môže odvolať z funkcie
v Úrade špeciálnej prokuratúry iba generálny prokurátor na návrh špeciálneho prokurátora,
a to aj bez uvedenia dôvodu.
(2)
Osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry môže kedykoľvek písomne
požiadať generálneho prokurátora o uvoľnenie z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry.
Generálny prokurátor ju z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry uvoľní najneskôr
do dvoch mesiacov odo dňa, keď požiadala o uvoľnenie z funkcie.
(3)
Oprávnenie vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry zanikne osobe určenej
na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry
a)
dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry podľa
odseku 1,
b)
dňom doručenia rozhodnutia o uvoľnení z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry podľa
odseku 2, ak v rozhodnutí o uvoľnení z funkcie nie je uvedený neskorší deň,
c)
dňom zániku alebo skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru alebo pracovného pomeru
podľa osobitného zákona.41)
(4)
Na zmenu, skončenie a zánik štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca na
generálnej prokuratúre v Úrade špeciálnej prokuratúry sa vzťahuje osobitný zákon.42)
(5)
Na dočasné pridelenie, zánik a skončenie pracovného pomeru zamestnanca vykonávajúceho
verejnú službu na generálnej prokuratúre v Úrade špeciálnej prokuratúry sa vzťahuje
osobitný zákon.43)
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry.
Na zánik oprávnenia prokurátora vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry sa
vzťahuje osobitný zákon.44)
§ 55i
(1)
Osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry je povinná zachovávať mlčanlivosť,
a to aj po zániku oprávnenia vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry (§ 55h ods. 3 a 6), o veciach, o ktorých sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojej funkcie v Úrade
špeciálnej prokuratúry, ak nebola tejto povinnosti zbavená podľa zákona.
(2)
Zbaviť mlčanlivosti osobu určenú na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry o veciach,
o ktorých sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojej funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry,
môže iba generálny prokurátor, a to aj po zániku oprávnenia vykonávať funkciu v Úrade
špeciálnej prokuratúry (§ 55h ods. 3 a 6).
§ 55j
(1)
Osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry má právo v odôvodnených
prípadoch na zabezpečenie ochrany svojej osoby, ochrany jej blízkych osôb45) a ochrany svojho obydlia, ak o to požiada; takisto má právo na bezplatné poskytnutie
primeraných prostriedkov na zabezpečenie ochrany alebo náhrady nákladov takej ochrany.
Minister vnútra Slovenskej republiky na základe žiadosti generálneho prokurátora vydá
rozhodnutie o bezplatnom zaistení bezpečnosti osôb a obydlia Policajným zborom. Ostatné
náklady spojené so zabezpečením ochrany osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej
prokuratúry znáša generálna prokuratúra.
(2)
Bez súhlasu osoby určenej na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry nemožno zverejňovať
jej podobizeň a pobyt; to sa vzťahuje aj na jej blízke osoby, ak je to potrebné na
účinnú ochranu osoby určenej na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry a jej blízkych
osôb a blízke osoby s tým súhlasia. Osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej
prokuratúry má právo aj na primerané utajenie údajov o svojej osobe a jej blízkych
osobách.
(3)
Práva uvedené v odsekoch 1 a 2 má v odôvodnených prípadoch osoba určená na plnenie
úloh Úradu špeciálnej prokuratúry aj po zániku oprávnenia vykonávať funkciu v Úrade
špeciálnej prokuratúry (§ 55h ods. 3 a 6).
§ 55k
(1)
Generálna prokuratúra vystaví osobám určeným na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry
služobný preukaz Úradu špeciálnej prokuratúry.
(2)
Služobný preukaz Úradu špeciálnej prokuratúry je verejná listina, ktorou osoba určená
na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry preukazuje svoju totožnosť, funkciu a
príslušnosť k Úradu špeciálnej prokuratúry.
(3)
Pri plnení úloh Úradu špeciálnej prokuratúry sa môže osoba určená na plnenie úloh
Úradu špeciálnej prokuratúry preukázať namiesto služobného preukazu Úradu špeciálnej
prokuratúry spôsobom ustanoveným v osobitnom zákone.46)
§ 55l
(1)
Policajný zbor, Železničná polícia, Slovenská informačná služba, Zbor väzenskej a
justičnej stráže, orgány štátnej správy v colníctve, daňové orgány, Najvyšší kontrolný
úrad Slovenskej republiky, orgány verejnej správy v oblasti finančnej kontroly a vnútorného
auditu, ostatné štátne orgány, obce, vyššie územné celky a iné právnické osoby, ako
aj fyzické osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť Úradu špeciálnej prokuratúry pri plnení
jeho úloh a neodkladne vybavovať jeho dožiadania, poskytovať mu požadované informácie,
posudky, odborné vyjadrenia, listiny a spisy.
(2)
Fyzická osoba môže odoprieť poskytnutie požadovanej informácie, ak by jej poskytnutím
porušila štátom uznanú alebo uloženú povinnosť mlčanlivosti, ak tejto povinnosti nebola
zbavená podľa zákona, a osoba, ktorá by podaním informácie porušila spovedné tajomstvo
alebo tajomstvo informácie, ktorá jej bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou
mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou. Podanie informácie môže
odoprieť aj fyzická osoba, ak by jej podaním vystavila seba alebo blízku osobu45) nebezpečenstvu trestného stíhania.
(3)
Úrad špeciálnej prokuratúry môže získané informácie, posudky, odborné vyjadrenia,
listiny a spisy použiť iba na plnenie svojich úloh a je povinný ich chrániť pred vyzradením
a zneužitím.
(4)
Ak na objasnenie skutočnosti dôležitej pre plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry
sú potrebné odborné znalosti, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky a orgány
štátnej správy, najmä v oblasti colníctva, daní a finančnej kontroly, sú povinné poskytnúť
v nevyhnutnom počte a časovom rozsahu Úradu špeciálnej prokuratúry svojich zamestnancov.
Plnenie úloh v Úrade špeciálnej prokuratúry sa posudzuje ako plnenie úloh ich zamestnávateľa.
Zamestnanci počas plnenia úloh v Úrade špeciálnej prokuratúry nepodliehajú ohľadom
ich plnenia pokynom svojho zamestnávateľa.
§ 55m
Zverejňovanie a sprístupňovanie rozhodnutí
(1)
Prokuratúry sú povinné zverejňovať právoplatné uznesenia prokurátora, ktorými sa
skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, a to do 15 pracovných dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
(2)
Generálna prokuratúra zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych komisií,
a to do 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
(3)
Pred zverejnením rozhodnutí podľa odsekov 1 a 2 sa v nich anonymizujú údaje, ktorých
anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených
záujmov.
(4)
Zverejňovanie rozhodnutí prokurátora podľa odseku 1 a 2 technicky zabezpečuje generálna
prokuratúra na svojom webovom sídle.
(5)
Prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona47) všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami
vo veci samej a obžalobný návrh.
(6)
Prokuratúra môže zo závažných dôvodov odmietnuť zverejnenie rozhodnutia podľa odseku
1 alebo sprístupnenie informácie podľa odseku 5, ak by zverejnenie rozhodnutia alebo
sprístupnenie informácie mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného
stíhania alebo porušiť práva a právom chránené záujmy. Odmietnutie sprístupnenia musí
byť odôvodnené a možno proti nemu podať opravný prostriedok podľa osobitného zákona.47)
§ 55n
Obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy o úkonoch prokurátora
V priestoroch prokuratúry sa nesmú vyhotovovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové
záznamy o úkonoch prokurátora, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
ÔSMA ČASŤ
PRECHODNÉ, ZÁVEREČNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA
§ 56
Prechodné ustanovenia
(1)
Funkčné obdobie generálneho prokurátora, ktorý vykonáva funkciu v deň, keď tento
zákon nadobudne účinnosť, sa skončí uplynutím funkčného obdobia, na ktoré bol do funkcie
generálneho prokurátora vymenovaný.
(2)
Zloženie sľubu podľa doterajšieho zákona generálnym prokurátorom, ktorý vykonáva
funkciu v deň, keď tento zákon nadobudne účinnosť, sa považuje za zloženie sľubu podľa
tohto zákona, ak ho generálny prokurátor nevypovie do 30 dní od nadobudnutia účinnosti
tohto zákona.
(3)
Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov.
(4)
Vybavovanie podnetu podaného pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončí
podľa doterajších predpisov.
§ 56a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
Na konanie vo veciach podľa § 567f ods. 1 a 2 Trestného poriadku je príslušný špeciálny prokurátor a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2011
§ 56aa
Ustanovenie § 7 ods. 2 posledná veta sa nepoužije, ak ide o osobu, ktorá bola vymenovaná do funkcie generálneho
prokurátora pred 1. októbrom 2011.
§ 56ab
(1)
Generálny prokurátor a minister spravodlivosti sú povinní vymenovať prvých členov
komisie (§ 6b) do 31. októbra 2011.
(2)
Prvé zasadnutie komisie podľa § 6b zvolá minister spravodlivosti do troch mesiacov
od vymenovania prvých členov komisie.
§ 56ac
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2011
(1)
Výkon pôsobnosti vojenskej prokuratúry v trestných veciach podľa osobitného predpisu30a) a práva a povinnosti zo služobných vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých
vzťahov a iných právnych vzťahov osôb prechádzajú k 1. novembru 2011 z
a)
Hlavnej vojenskej prokuratúry na generálnu prokuratúru,
b)
Vyššej vojenskej prokuratúry na Krajskú prokuratúru v Trenčíne,
c)
Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave na Okresnú prokuratúru Bratislava I,
d)
Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici na Okresnú prokuratúru Banská Bystrica,
e)
Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove na Okresnú prokuratúru Prešov.
(2)
Generálny prokurátor môže do 31. januára 2012 preložiť prokurátora a asistenta prokurátora,
ktorí vykonávali k 31. októbru 2011 svoju funkciu na vojenskej prokuratúre na inú
prokuratúru, ako je uvedená v odseku 1, a to aj bez ich súhlasu.
(3)
V konaniach vo veciach podľa odseku 1 začatých pred 1. novembrom 2011 pokračujú prokurátori,
ktorí vykonávajú svoju funkciu na prokuratúrach uvedených v odseku 1.
(4)
V konaniach v ostatných veciach začatých pred 1. novembrom 2011 prechádza výkon pôsobnosti
vojenskej prokuratúry na vecne a miestne príslušnú prokuratúru a v konaní pokračujú
prokurátori týchto prokuratúr.
§ 56ad
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2012
Podľa § 55m ods. 1 až 4 sa zverejňujú len tie rozhodnutia prokurátora, ktoré nadobudnú právoplatnosť po 1.
januári 2012.
§ 56ae
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016
(1)
Ustanovenie § 7 ods. 6 sa použije aj na generálneho prokurátora, ktorý je vo funkcii generálneho prokurátora
k 1. januáru 2016.
(2)
Vláda a súdna rada zvolia členov komisie do 31. marca 2016.
(3)
Konania začaté do 31. decembra 2015 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
§ 56af
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2016
Konania o proteste prokurátora a konania o upozornení prokurátora začaté pred 1. júlom
2016 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2016.
§ 56b
Záverečné ustanovenie
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
§ 57
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 78/1998 Z. z.,
zákona č. 79/1998 Z. z., zákona č. 234/1998 Z. z. a zákona č. 379/1998 Z. z.
§ 57a
Zrušovacie ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Zrušuje sa smernica generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 200/2001 Z. z. o jednoduchých úkonoch prokurátora, ktoré môže vykonávať právny čakateľ prokuratúry.
§ 58
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2001.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha k zákonu č. 153/2001 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov
spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v.
EÚ, L 350, 30. 12. 2008).
1)
Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
3)
§ 12 ods. 1 písm. b) a § 13 písm. f) zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.
3a)
§ 140 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
3b)
§ 141 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. v znení zákona č. 236/2012 Z. z.
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
4a)
4b)
Napríklad § 207a ods. 2, § 363 až 367, § 380 ods. 4 a § 530 Trestného poriadku, § 4 ods. 2 zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
§ 94 ods. 1 písm. d) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č.
383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste.
5)
Napríklad Trestný poriadok, zákon č. 475/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.
6)
Napríklad § 46, 50, 95 Trestného poriadku, zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov.
7)
Napríklad Trestný poriadok, zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení zákona č. 344/2012 Z. z.
7a)
§ 88 ods. 1 a § 88a ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8)
§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.
9)
§ 93 ods. 2 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 155/1999 Z. z.
§ 6 ods. 2 písm. e), § 14 a § 55 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 241/1998 Z. z.
§ 6 ods. 2 písm. e), § 14 a § 55 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 241/1998 Z. z.
9a)
Napríklad § 105 Trestného zákona, § 21 a 29 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1994 Z. z. o preukazovaní pôvodu finančných prostriedkov pri privatizácii, zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, § 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok.
9d)
Napríklad § 1 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.
9h)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
9m)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
10)
Napríklad § 35 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, § 86 Trestného zákona v znení neskorších predpisov, § 21 a 29 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1994 Z. z. o preukazovaní pôvodu finančných prostriedkov pri privatizácii, zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, § 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.
11)
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
12)
Napríklad § 1 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.
12a)
Zmluva medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúca
sa na status ich ozbrojených síl (oznámenie č. 566/2004 Z. z.).
13)
Napríklad zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), zákon Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, zákon
Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov.
14)
§ 35 ods. 1 písm. b), § 200ha a § 244 až 250s Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.
15)
§ 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z.
16)
Zákon č. 71/1967 Zb.
17)
Napríklad zákon č. 71/1967 Zb., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení zákona č. 389/1999 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18)
§ 200ha Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.
19)
§ 35 ods. 1 písm. b), § 249 a § 250b ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.
20)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
21)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov, § 62 až 70 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon
č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z.
21b)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
22)
§ 24 zákona č. 71/1967 Zb.
25)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
25a)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon
č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
27)
§ 1 až 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
28)
Zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov.
28a)
Zákon č. 275/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29)
§ 4 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
30a)
§ 16 ods. 2 Trestného poriadku.
§ 14a zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 517/2008 Z. z.
§ 14a zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 517/2008 Z. z.
30b)
§ 3 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
31)
Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.
§ 13 až 24 Trestného poriadku.
§ 13 až 24 Trestného poriadku.
33)
Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení
neskorších predpisov.
34)
§ 28 ods. 2 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.
35)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, zákon č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
35a)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane
fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým
sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119,
4. 5. 2016),
Zákon č. 18/2018 Z. z. ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 18/2018 Z. z. ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
36)
Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
37)
§ 24a až 24e zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 458/2003 Z. z.
38)
§ 24a a 24b zákona č. 154/2001 Z. z. v znení zákona č. 458/2003 Z. z.
39)
§ 29 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 411/2002
Z. z.
41)
§ 39 až 43 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 5 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe
a § 59 až 72 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
42)
§ 27 až 29 a § 39 až 44 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
43)
§ 1 ods. 5 zákona č. 313/2001 a § 58 až 72 a § 163 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
44)
§ 24c až 24e zákona č. 154/2001 Z. z. v znení zákona č. 458/2003 Z. z.
47)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.