238/2001 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2001 do 21.12.2001

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Obsah
button-close
Prílohy
Poznámky
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:238/2001 Z. z.
Názov:Zákon Colný zákon
Typ:Zákon
Dátum schválenia:22.05.2001
Dátum vyhlásenia:28.06.2001
Dátum účinnosti od:01.07.2001
Dátum účinnosti do:21.12.2001
Autor:Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Colné právo
  • Colná správa
Nachádza sa v čiastke:

98/2001

251/2001 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Colného zákona
321/2001 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 480/2000 Z. z., ktorým sa vydáva colný sadzobník na rok 2001 v znení neskorších predpisov
519/2001 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 251/2001 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Colného zákona
598/2001 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva colný sadzobník
297/2002 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 598/2001 Z. z., ktorým sa vydáva colný sadzobník v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 108/2002 Z. z.
574/2002 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 598/2001 Z. z., ktorým sa vydáva colný sadzobník v znení neskorších predpisov
728/2002 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva colný sadzobník
127/2003 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 728/2002 Z. z., ktorým sa vydáva colný sadzobník
142/2003 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 728/2002 Z. z., ktorým sa vydáva colný sadzobník v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 127/2003 Z. z.
209/2003 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 728/2002 Z. z., ktorým sa vydáva colný sadzobník v znení neskorších predpisov
218/2003 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 728/2002 Z. z., ktorým sa vydáva colný sadzobník v znení neskorších predpisov
239/2003 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 728/2002 Z.z., ktorým sa vydáva colný sadzobník v znení neskorších predpisov
466/2003 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 251/2001 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Colného zákona v znení vyhlášky č. 519/2001 Z. z.
502/2003 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 728/2002 Z. z., ktorým sa vydáva colný sadzobník v znení neskorších predpisov
573/2003 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva colný sadzobník
152/2004 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 573/2003 Z. z., ktorým sa vydáva colný sadzobník

553/2001 Z. z. Zákon o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov
237/2002 Z. z. Zákon o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov
529/2002 Z. z. Zákon o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
464/2003 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

69/1989 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu o oslobodení obchodného tovaru dovážaného a pochádzajúceho z rozvojových krajín od dovozného cla
43/1991 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu, ktorou sa vykonáva colný zákon
266/1993 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o podmienkach, za ktorých sa colné konanie vykonáva mimo colného priestoru, o výške nákladov zy vykonanie tohto konania a o spôsobe určovania nákladov dopravy tovaru na miesto, kde tovar vstupuje do tuzemska
17/1994 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o oslobodení tovaru od dovozného cla
62/1995 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o oslobodení tovaru dovážaného na dobudovanie ústavu kardiovaskulárnych chorôb Bratislava Kramáre od dovozného cla
180/1996 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky Colný zákon
61/1997 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o zabezpečovaní colného dlhu zárukou
336/1997 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú sídla a pracovné obvody colných úradov, sídlo Colného riaditeľstva Slovenskej republiky a priebeh hranice colného pohraničného pásma vo vnútrozemí
39/1998 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o oslobodení od cla pri dovoze tovaru, ktorým sa vysporiadava pohľadávka Slovenskej republiky
191/2000 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o oslobodení strojov, strojových zariadení, prístrojov a nástrojov od dovozného cla

199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov
238
ZÁKON
z 22. mája 2001
COLNÝ ZÁKON
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
všeobecné pravidlá a postupy, ktorými sa zabezpečuje realizácia sadzobných a iných opatrení zavedených Slovenskou republikou pre obchod s tovarom medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, najmä opatrení obchodnej politiky a poľnohospodárskej politiky a
b)
osobitné pravidlá vrátane pravidiel a postupov, ktorými sa zabezpečuje realizácia opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru.
(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na pravidlá a postupy, ktorými sa zabezpečuje realizácia sadzobných a iných opatrení zavedených Slovenskou republikou pre obchod s tovarom medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, ustanovené osobitným predpisom.1)
§ 2
Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
slovenskou osobou fyzická osoba s trvalým pobytom2) alebo právnická osoba3) so sídlom na území Slovenskej republiky,
b)
zahraničnou osobou osoba, ktorá nie je uvedená v písmene a),
c)
tovarom všetky hnuteľné hmotné veci a elektrická energia uvedené v kombinovanej nomenklatúre colného sadzobníka,
d)
slovenským tovarom
1.
tovar, ktorý sa za podmienok ustanovených v § 22 ods. 4 úplne získal v Slovenskej republike bez toho, aby bol k nemu pridaný tovar dovezený zo zahraničia,
2.
tovar prepustený do colného režimu voľný obeh,
3.
tovar získaný alebo vyrobený v Slovenskej republike z tovaru uvedeného v bodoch 1 a 2,
e)
zahraničným tovarom tovar, ktorý nie je uvedený v písmene d),
f)
tovarom neobchodného charakteru tovar, ktorý je príležitostne prepustený do navrhnutého colného režimu a ktorý má byť vzhľadom na charakter a množstvo určený na súkromné alebo osobné použitie príjemcu alebo cestujúceho a členov ich domácností, alebo sa má odovzdať ako dar,
g)
colným statusom postavenie tovaru, ktoré vyjadruje, či ide o slovenský tovar alebo zahraničný tovar,
h)
colne schváleným určením súbor pravidiel ustanovených týmto zákonom, ktoré určujú rozsah zaobchádzania s tovarom; tovaru možno prideliť niektoré z týchto colne schválených určení:
1.
prepustenie tovaru do colného režimu,
2.
umiestnenie tovaru do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu,
3.
spätný vývoz tovaru z colného územia,
4.
zničenie tovaru,
5.
prenechanie tovaru v prospech štátu,
i)
colným režimom (ďalej len „režim“)
1.
voľný obeh,
2.
tranzit,
3.
uskladňovanie v colnom sklade,
4.
aktívny zušľachťovací styk,
5.
prepracovanie pod colným dohľadom,
6.
dočasné použitie,
7.
pasívny zušľachťovací styk,
8.
vývoz,
j)
colným dlhom suma dovozných platieb (colný dlh pri dovoze) alebo suma vývozných platieb (colný dlh pri vývoze), ktorá sa uplatňuje na konkrétny tovar pri jeho dovoze alebo vývoze podľa colných predpisov,
k)
dovoznými platbami
1.
clo a dane, ktorým podlieha tovar pri dovoze,
2.
platby pri dovoze zavedené ako prostriedok uplatňovania štátnej poľnohospodárskej politiky alebo osobitných opatrení vzťahujúcich sa na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskych výrobkov,
3.
iné platby pri dovoze, ktoré majú rovnocenný účinok ako clo,
l)
vývoznými platbami
1.
clo, ktorému podlieha tovar pri vývoze,
2.
platby pri vývoze zavedené ako prostriedok uplatňovania štátnej poľnohospodárskej politiky alebo osobitných opatrení vzťahujúcich sa na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskych výrobkov,
3.
iné platby pri vývoze, ktoré majú rovnocenný účinok ako clo,
m)
dlžníkom fyzická osoba alebo právnická osoba zodpovedná za splnenie colného dlhu,
n)
dovozom premiestnenie tovaru zo zahraničia cez štátnu hranicu Slovenskej republiky (ďalej len „colná hranica“) na colné územie s použitím jedného alebo viacerých režimov, alebo bez použitia režimu,
o)
vývozom premiestnenie tovaru cez colnú hranicu z colného územia do zahraničia,
p)
obchodnopolitickým opatrením sadzobné opatrenie alebo nesadzobné opatrenie na dovoz alebo vývoz tovaru ustanovené osobitným predpisom1) alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len „medzinárodná zmluva“),
q)
colným vyhlásením úkon, ktorým fyzická osoba, štatutárny orgán, zamestnanec právnickej osoby alebo zástupca týchto osôb formou a spôsobom ustanovenými colnými predpismi prejavuje svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do navrhovaného režimu,
r)
deklarantom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá robí colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, v ktorej mene sa colné vyhlásenie robí,
s)
prepustením tovaru úkon, ktorým colný úrad dáva fyzickej osobe alebo právnickej osobe súhlas nakladať s tovarom v súlade s účelom režimu, do ktorého bol tovar navrhnutý,
t)
colným orgánom Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky4) (ďalej len „colné riaditeľstvo“) a colný úrad,4)
Colné územie
§ 3
(1)
Colné územie je územie Slovenskej republiky vrátane vzdušného priestoru nad ním a priestoru pod ním. Colnú hranicu tvorí štátna hranica Slovenskej republiky.
(2)
Súčasťou colného územia sú priestory a stavby slobodného colného pásma a slobodného colného skladu.
(3)
V miestach, kde štátnu hranicu tvorí medzinárodný tok alebo jeho rameno, colnou hranicou je slovenský breh takéhoto toku alebo jeho ramena.5)
§ 4
(1)
Colné pohraničné pásmo je časť colného územia vo vzdialenosti do 25 km od štátnej hranice smerom do vnútrozemia a kruhové územie s polomerom do 25 km okolo colných letísk.
(2)
Colné vnútrozemie je colné územie, ktoré nie je colným pohraničným pásmom.
(3)
Priebeh hranice colného pohraničného pásma colným územím ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
Vykonávanie colného dohľadu a colnej kontroly
§ 5
(1)
Colný dohľad je činnosť colného orgánu zameraná na zabezpečenie dodržiavania colných predpisov, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci colnému dohľadu.
(2)
Colný dohľad vykonávajú colné orgány na celom colnom území. Colný dohľad sa vykonáva tak, aby sa zabezpečila realizácia opatrení uvedených v § 1. V colnom pohraničnom pásme sa vykonáva colný dohľad vo zvýšenej miere, najmä sa zisťuje, či tovar a dopravné prostriedky prestúpili alebo prestúpia colnú hranicu v súlade s colnými predpismi.
(3)
Výkon colného dohľadu je postup colného orgánu, ktorým sa zabezpečuje dodržiavanie colných predpisov alebo zabraňuje ich porušovaniu.
(4)
Colný dohľad sa vykonáva
a)
colnou kontrolou,
b)
colným konaním,
c)
kontrolou po prepustení tovaru,
d)
iným postupom colného orgánu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.6)
§ 6
(1)
Colná kontrola je činnosť colného orgánu, ktorou sa zisťujú podklady pre potreby colného dohľadu.
(2)
Colná kontrola sa vykonáva
a)
prehliadkou tovaru, dopravných prostriedkov, zásielok, batožiny, dokladov a sprievodných listín, verejných priestranstiev, prevádzkových priestorov fyzických osôb oprávnených na podnikanie a prevádzkových priestorov právnických osôb,
b)
prehliadkou osôb,
c)
zisťovaním a overovaním druhu, množstva, vlastností tovaru a iných skutočností o tovare a odoberaním vzoriek,
d)
preverovaním pravosti a správnosti dokladov a listín o tovare a pravdivosti údajov v nich uvedených,
e)
kontrolou účtovnej evidencie, iných evidencií a záznamov,
f)
porovnávaním existujúceho stavu so stavom požadovaným colnými predpismi, určovaním odchýlok a ukladaním opatrení,
g)
inou činnosťou colného orgánu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.
(3)
Colný orgán je oprávnený kontrolovať, či dovážané výrobky majú vyhlásenie o zhode a značku zhody podľa osobitného predpisu.7)
(4)
Dovozca výrobkov je povinný na výzvu colného orgánu preukázať, že ním dovážané výrobky majú vyhlásenie o zhode alebo certifikát zhody a značku zhody, ak tak ustanovuje osobitný predpis.7)
(5)
Colný orgán bez zbytočného odkladu informuje orgány dohľadu pred prepustením do režimu voľný obeh o výrobkoch, ktoré
a)
podliehajú posúdeniu zhody a dovozca nepreukáže vyhlásením o zhode alebo certifikátom zhody a značkou zhody, alebo ak nemá inú možnosť, technickými predpismi,8) ustanovenou sprievodnou dokumentáciou, že výrobky spĺňajú technické požiadavky podľa technických predpisov,8) ak má podozrenie, že sprievodná dokumentácia, vyhlásenie o zhode alebo certifikát zhody a značka zhody sa neoprávnene použili, zmenili alebo sfalšovali,
b)
vykazujú také charakteristiky, ktoré by mohli vyvolať vážnu pochybnosť o tom, či výrobok nepredstavuje vážne a bezprostredné riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti.
(6)
Colný orgán pri výkone činnosti podľa odseku 5 postupuje podľa osobitného predpisu,7) pričom pri pozastavení prepustenia výrobkov do režimu voľný obeh berie do úvahy ich charakter, najmä či podliehajú rýchlej skaze.
(7)
Colný orgán prepustí výrobky do režimu voľný obeh, ak zistí, že nepredstavujú vážne a bezprostredné riziko, alebo ich nemožno považovať za výrobky, ktoré sa uvádzajú na trh v rozpore s technickými predpismi,8) alebo ak do troch pracovných dní od oznámenia colného orgánu podľa odseku 5 nevykonajú orgány dohľadu žiadne opatrenia.
(8)
Ak colný orgán zistí, že výrobky predstavujú vážne a bezprostredné riziko, vykoná príslušné opatrenia vrátane neprepustenia dovážaných výrobkov do režimu voľný obeh.
§ 7
(1)
Colný orgán je oprávnený v súlade s týmto zákonom alebo s osobitným predpisom4) vykonať colnú kontrolu každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, alebo možno predpokladať, že má tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu.
(2)
V prípade dôvodného podozrenia, že fyzická osoba alebo právnická osoba má tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, colný orgán je oprávnený vykonať prehliadku tejto fyzickej osoby a prehliadku prevádzkových priestorov fyzickej osoby alebo prevádzkových priestorov právnickej osoby.
(3)
Prehliadku fyzickej osoby a prehliadku prevádzkových priestorov fyzickej osoby alebo prevádzkových priestorov právnickej osoby možno vykonať až vtedy, ak je výzva colného orgánu na vydanie tovaru podliehajúceho colnému dohľadu bezvýsledná. Na žiadosť prehliadanej fyzickej osoby alebo na žiadosť zamestnanca právnickej osoby sa môže prehliadka vykonať za prítomnosti inej fyzickej osoby. Colný orgán je povinný tieto osoby o takomto oprávnení poučiť. Účasť inej osoby možno odoprieť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života alebo zdravia. Prehliadku fyzickej osoby môže vykonať len osoba rovnakého pohlavia. O vykonaní prehliadky fyzickej osoby je colný orgán povinný vyhotoviť úradný záznam.
(4)
Colná kontrola obsahu poštových zásielok, na ktoré sa vzťahuje listové tajomstvo, sa vykoná iba v prípade, ak je dôvodné podozrenie, že poštové zásielky obsahujú nielen písomné oznámenie, ale aj tovar. Skutočnosť, že bola vykonaná colná kontrola, je colný orgán povinný potvrdiť na obale poštovej zásielky a vyhotoviť o tom úradný záznam.
§ 8
(1)
Za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve9) colnej kontrole nepodliehajú
a)
zahraničné fyzické osoby, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva,
b)
batožina, ktorú dováža, vyváža alebo prepravuje v režime tranzit fyzická osoba, ktorá požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva,
c)
diplomatická pošta a konzulárna pošta, ktorej sa poskytuje ochrana podľa medzinárodného práva,
d)
úradná korešpondencia, ktorej sa poskytuje ochrana podľa medzinárodného práva.
(2)
Colnej kontrole nepodlieha ani diplomatická pošta, ani konzulárna pošta Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.
§ 9
Právo zastúpenia
(1)
Na colné konanie si každý môže určiť zástupcu; ustanovenie § 84 ods. 1 druhej vety tým nie je dotknuté. Zastúpenie môže byť
a)
priame, ak zástupca koná v mene zastúpenej osoby a na jej účet,
b)
nepriame, ak zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet zastúpenej osoby.
(2)
Zástupca musí byť slovenskou osobou s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje § 84 ods. 3.
(3)
Zástupca je povinný vyhlásiť, či ide o priame zastúpenie, alebo nepriame zastúpenie; ak takéto vyhlásenie neurobí, považuje sa za osobu konajúcu vo vlastnom mene a na svoj účet.
Informácie o colných predpisoch
§ 10
(1)
Colnými predpismi sa rozumie tento zákon, iný všeobecne záväzný právny predpis alebo medzinárodná zmluva, ktoré upravujú právne vzťahy v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru, ak ich vykonávaním sú poverené colné orgány.
(2)
Colné riaditeľstvo na základe písomnej žiadosti vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru. Žiadosť o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru sa môže týkať len jedného druhu tovaru, žiadosť o vydanie záväznej informácie o pôvode tovaru sa môže týkať len jedného druhu tovaru a len jednej skupiny okolností, ktoré sa týkajú pôvodu tovaru.
(3)
Za skupinu okolností podľa odseku 2 sa považujú okolnosti dané pravidlami o pôvode tovaru pre krajinu alebo skupinu krajín, vo vzťahu ku ktorým sa má pôvod tovaru určiť.
(4)
Žiadosť o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru sa podáva na tlačive, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, a obsahuje
a)
obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo, daňové identifikačné číslo osoby, v mene ktorej bola žiadosť podaná (ďalej len „držiteľ záväznej informácie“), ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
b)
obchodné meno, sídlo, alebo meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu žiadateľa, ak nie je totožný s držiteľom záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,
c)
označenie osoby a miesta, kam sa má záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru zaslať, ak sa má doručiť inej osobe ako žiadateľovi,
d)
podrobný opis tovaru, ktorý umožní jeho nomenklatúrne zatriedenie,
e)
zloženie tovaru a metódu zisťovania zloženia tovaru, ak majú vplyv na nomenklatúrne zatriedenie tovaru,
f)
predpokladané nomenklatúrne zatriedenie tovaru,
g)
označenie nomenklatúry, do ktorej sa má tovar zatriediť, ak žiadateľ žiada zatriediť tovar do jednej z nomenklatúr podľa § 18 ods. 12,
h)
označenie údajov, ktoré sa majú považovať za dôverné,
i)
oznámenie žiadateľa, či v predchádzajúcom období požiadal o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru pre rovnaký alebo podobný tovar, alebo či podľa jeho vedomostí bola žiadaná záväzná informácia vydaná inému držiteľovi záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,
j)
súhlas s uložením záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru v informačnom systéme orgánu, ktorý záväznú informáciu o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydal.
(5)
K žiadosti je žiadateľ povinný pripojiť vzorky tovaru, o ktorého nomenklatúrne zatriedenie žiada, fotodokumentáciu, projekty a iné dokumenty, ktoré umožnia nomenklatúrne zatriedenie tovaru alebo správny opis výrobného procesu alebo spracovania tovaru.
(6)
Žiadosť o vydanie záväznej informácie o pôvode tovaru okrem údajov uvedených v odseku 4 písm. a) až d), f) a h) až j) obsahuje
a)
použiteľný právny základ na účely určenia pôvodu tovaru podľa § 22 až 54,
b)
označenie pravidiel pôvodu tovaru umožňujúcich určiť pôvod tovaru, použité materiály a ich pôvod, nomenklatúrne zatriedenie tovaru, zodpovedajúce hodnoty a opis okolností (pravidlo o zmene nomenklatúrneho zatriedenia tovaru, pravidlo o pridanej hodnote, opis operácie alebo výrobného procesu, alebo iné špecifické pravidlo) umožňujúcich splnenie týchto podmienok,
c)
návrh pôvodu tovaru s určením pravidla, podľa ktorého sa má pôvod tovaru určiť.
(7)
Colné riaditeľstvo preskúma, či sú splnené podmienky podľa odsekov 4 až 6, a ak je to potrebné, vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote nesprávnu alebo neúplnú žiadosť opravil alebo doplnil. Ak žiadateľ napriek výzve žiadosť neopraví alebo nedoplní v určenej lehote, colné riaditeľstvo konanie vo veci vydania záväznej informácie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania o vydaní záväznej informácie nemožno podať opravný prostriedok.
(8)
Colné riaditeľstvo vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru formou písomného rozhodnutia na tlačive, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(9)
Záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru obsahuje
a)
označenie štátu, ktorého orgány záväznú informáciu vydali, a označenie druhu záväznej informácie,
b)
označenie orgánu, ktorý záväznú informáciu vydal,
c)
číslo záväznej informácie,
d)
identifikačné údaje držiteľa záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru podľa žiadosti o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,
e)
dátum podania žiadosti,
f)
údaje o podkladoch predložených žiadateľom o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,
g)
opis tovaru, jeho obchodný názov,
h)
zatriedenie tovaru v nomenklatúre colného sadzobníka a jeho odôvodnenie,
i)
poučenie o opravnom prostriedku a označenie údajov, ktoré sa na základe žiadosti považujú za dôverné,
j)
dátum začiatku platnosti záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,
k)
dátum a miesto vydania záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, pečiatku a podpis vydávajúceho orgánu,
l)
iné dôležité údaje, ak je to potrebné.
(10)
Záväzná informácia o pôvode tovaru okrem údajov uvedených v odseku 9 môže obsahovať
a)
označenie krajiny alebo skupiny krajín, z ktorých tovar pochádza (ďalej len „krajina pôvodu“),
b)
odôvodnenie určenia pôvodu tovaru,
c)
cenu zo závodu, ak sa požaduje (§ 32),
d)
opis spracovania potrebný na získanie pôvodu tovaru, ak sa požaduje,
e)
odkaz na vydanú záväznú informáciu o pôvode tovaru alebo na žiadosť o jej vydanie,
f)
opis spracovania potrebného na získanie pôvodu tovaru, ak sa požaduje.
(11)
V jednoduchých veciach, ak možno rozhodnúť na základe podkladov predložených žiadateľom, colné riaditeľstvo vydá záväznú informáciu bez zbytočného odkladu. V ostatných prípadoch je colné riaditeľstvo povinné vydať záväznú informáciu do 90 dní odo dňa, keď dostalo všetky podklady na jej vydanie. V obzvlášť zložitých prípadoch, ak nebolo možné záväznú informáciu vydať v lehote 90 dní od predloženia všetkých podkladov, je colné riaditeľstvo povinné v prípade záväznej informácie
a)
o nomenklatúrnom zatriedení tovaru o tom upovedomiť žiadateľa s uvedením dôvodu a súčasne mu oznámiť lehotu jej vydania,
b)
o pôvode tovaru vydať záväznú informáciu najneskôr do 150 dní od predloženia všetkých podkladov na jej vydanie.
(12)
Proti záväznej informácii o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväznej informácii o pôvode tovaru možno colnému riaditeľstvu podať námietky v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto záväznej informácie. Námietky nemajú odkladný účinok.
(13)
Colné riaditeľstvo napadnutú záväznú informáciu rozhodnutím zruší, inak námietky zamietne a napadnutú záväznú informáciu potvrdí. Proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok a o zrušení napadnutej záväznej informácie nemožno podať opravný prostriedok. Pri rozhodovaní o námietkach sa ustanovenie odseku 11 použije primerane.
(14)
Záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru alebo záväzná informácia o pôvode tovaru zaväzuje colný orgán vo vzťahu k držiteľovi len
a)
vo veci nomenklatúrneho zatriedenia tovaru,
b)
vo veci pôvodu tovaru určeného podľa § 22 až 54,
c)
vo vzťahu k tovaru, pri ktorom sa všetky činnosti a úkony, ktoré sa musia vykonať, aby sa zabezpečilo dodržanie colných predpisov (ďalej len „colné formality“), ukončia po jej vydaní.
(15)
Držiteľ záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru pri uplatnení nároku, ktorý v colnom konaní táto záväzná informácia zakladá, je povinný preukázať, že tovar uvedený v colnom vyhlásení zodpovedá vo všetkých znakoch tovaru, ktorý je opísaný v záväznej informácii. Držiteľ záväznej informácie o pôvode tovaru pri uplatnení nároku, ktorý v colnom konaní táto záväzná informácia zakladá, je povinný preukázať, že ním označený tovar a skutočnosti určujúce získanie jeho pôvodu zodpovedajú vo všetkých znakoch skutočnostiam, ktoré sú opísané v záväznej informácii.
(16)
Záväzná informácia zakladá právne účinky pri uplatňovaní nároku, len ak si tento nárok uplatňuje držiteľ a ak držiteľ podľa požiadaviek colného orgánu splní povinnosti podľa odseku 15.
§ 11
Nomenklatúrne zatriedenie tovaru alebo určenie pôvodu tovaru uvedené v záväznej informácii sa môže uplatňovať len na účely
a)
vymerania dovozného cla alebo vývozného cla,
b)
vyrubenia daní,
c)
výpočtu platieb poskytovaných na podporu vývozu alebo ktoré sa poskytujú pri dovoze a vývoze v rámci štátnej poľnohospodárskej politiky,
d)
použitia certifikátov, vývozných licencií alebo dovozných licencií alebo iných dokladov, ktoré sa podľa osobitných predpisov10) predkladajú pri vykonávaní colných formalít, ak sa vzťahujú na tovar opísaný v záväznej informácii.
§ 12
(1)
Záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru platí šesť rokov odo dňa jej vydania, záväzná informácia o pôvode tovaru platí tri roky odo dňa jej vydania.
(2)
Colné riaditeľstvo záväznú informáciu zruší písomným rozhodnutím, ak bola vydaná na základe neúplných alebo nepravdivých údajov žiadateľa. Colné riaditeľstvo zruší záväznú informáciu aj v prípade, ak sa dodatočne zistia závažné dôvody na iné nomenklatúrne zatriedenie tovaru alebo iné určenie pôvodu tovaru v porovnaní s tým, ktoré je v záväznej informácii uvedené.
(3)
Záväzná informácia stráca platnosť pred uplynutím lehôt podľa odseku 1, ak nastanú tieto skutočnosti:
a)
v prípade záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru
1.
dôjde k zmene osobitného predpisu, ktorý bol podkladom na jej vydanie, a záväzná informácia v dôsledku toho už nie je s ním v súlade,
2.
záväzná informácia nie je v súlade s výkladom nomenklatúry uvedenej v § 18 ods. 8 písm. a) z dôvodu zmien a doplnkov vysvetliviek prijatých Radou pre colnú spoluprácu a z dôvodu zmien nomenklatúry uvedenej v § 18 ods. 8 vydaných rozhodnutím Európskej komisie,
3.
záväzná informácia bola podľa odseku 2 alebo podľa § 10 ods. 13 zrušená,
b)
v prípade záväznej informácie o pôvode tovaru
1.
dôjde k zmene osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktoré boli podkladom na jej vydanie, a záväzná informácia v dôsledku toho už nie je s nimi v súlade,
2.
nie je v súlade s pravidlami na interpretáciu niektorých ustanovení medzinárodných zmlúv,
3.
bola podľa odseku 2 alebo podľa § 10 ods. 13 zrušená.
(4)
Skutočnosti uvedené v odsekoch 2 a 3 je colné riaditeľstvo povinné oznámiť držiteľovi záväznej informácie doručením písomného rozhodnutia. Dňom doručenia tohto rozhodnutia stráca záväzná informácia platnosť.
(5)
Záväznú informáciu, ktorá stratila platnosť na základe oznámenia skutočností uvedených v odseku 3 písm. a) v druhom a treťom bode alebo v odseku 3 písm. b) v druhom a treťom bode, môže držiteľ používať ešte šesť mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o strate jej platnosti, ak na jej základe uzavrel zmluvu na nákup alebo predaj tovaru predtým, ako mu bola oznámená strata platnosti tejto záväznej informácie. Ak záväzná informácia stratila platnosť podľa odseku 3 písm. a) prvého bodu alebo podľa odseku 3 písm. b) prvého bodu, držiteľ ju môže použiť, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva alebo právny predpis, ktoré nahradili medzinárodnú zmluvu alebo právny predpis, s ktorými záväzná informácia nie je v súlade. Ak sa záväzná informácia, ktorá stratila platnosť, vzťahuje na tovar, na ktorý boli vydané certifikáty, vývozná alebo dovozná licencia alebo iné doklady v súvislosti s dovozom alebo vývozom tovaru podľa osobitného predpisu,10) lehota použitia záväznej informácie sa skončí uplynutím lehoty platnosti týchto dokladov.
(6)
Odsek 5 sa nepoužije, ak tak z dôvodu dôležitého hospodárskeho významu ustanoví osobitný predpis.
(7)
Ak držiteľ záväznej informácie chce využiť svoje právo podľa odseku 5, je povinný oznámiť túto skutočnosť colnému úradu, poskytnúť mu potrebné doklady a umožniť vykonanie kontroly na účel zistenia, či sú splnené podmienky na ďalšie použitie záväznej informácie.
(8)
Ak sa zistí, že použitie záväznej informácie podľa odseku 5 nie je možné a nenastali skutočnosti podľa odseku 6, colný úrad je povinný túto skutočnosť držiteľovi záväznej informácie písomne oznámiť.
(9)
Náklady na vydanie záväznej informácie sú najmä výdavky na vykonanie analýzy alebo odborného posúdenia tovaru, vrátenie tovaru žiadateľovi, znalecké posudky, úradné preklady písomností do štátneho jazyka potrebné na správne posúdenie veci, ak sú zabezpečované dodávateľským spôsobom.
(10)
Výdavky uvedené v odseku 9 hradí žiadateľ o vydanie záväznej informácie bez ohľadu na to, či výdavky vznikli z podnetu žiadateľa o vydanie záväznej informácie, alebo colného riaditeľstva; ustanovenie osobitného predpisu11) tým nie je dotknuté.
Súčinnosť
§ 13
(1)
Osoba, ktorá uskutočnila dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru, alebo osoba, ktorá sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje na dovoze, vývoze alebo tranzite tovaru, alebo osoba, u ktorej sa nachádza alebo možno predpokladať, že sa nachádza tovar podliehajúci colnému dohľadu, je povinná umožniť colnému orgánu vykonať colný dohľad v stavbách vrátane bytu, ak sa byt používa na podnikanie, v dopravných prostriedkoch, na pozemkoch, ktoré vlastní, užíva alebo spravuje, a poskytnúť potrebné doklady, údaje a informácie.
(2)
Osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, je povinná strpieť úkony potrebné na vykonanie colného dohľadu a poskytnúť colnému orgánu nevyhnutnú súčinnosť.
(3)
Osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, je povinná na výzvu colného orgánu predložiť doklad osvedčujúci, že tovar bol riadne dovezený, alebo doklad o kúpe, dodací list od výrobcu alebo iný dôkazný prostriedok, z ktorého je zrejmé, že tovar pochádza od osôb oprávnených podnikať na colnom území. Ak nie sú predložené požadované doklady, colný orgán na náklady a nebezpečenstvo osoby, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, kontrolovaný tovar premiestni na miesto, ktoré je pod jeho priamym dohľadom, a určí lehotu na dodatočné predloženie dokladov.
§ 14
(1)
Súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, alebo iné orgány verejnej moci a iné právnické osoby zriadené osobitným zákonom, notári a exekútori v prípadoch, keď predmet konania pred nimi podlieha podľa tohto zákona alebo podľa osobitných zákonov dovozným platbám alebo vývozným platbám v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru, sú povinní oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu údaje potrebné na vymeranie a vymáhanie týchto platieb.
(2)
Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné podľa osobitného predpisu12) poskytnúť colnému úradu a colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť informácie podliehajúce bankovému tajomstvu.
(3)
Poštový podnik je povinný oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie colného dohľadu, najmä údaje o došlých zásielkach zo zahraničia a odoslaných zásielkach do zahraničia, údaje o odosielateľoch a príjemcoch týchto zásielok a tovare v nich prepravovanom, alebo umožniť získať tieto údaje priamo v poštovom podniku a ich správnosť na mieste overiť.
(4)
Štátne orgány a iné orgány verejnej moci a právnické osoby, ktoré z úradnej povinnosti alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie colného dohľadu.
(5)
Telekomunikačný podnik je povinný oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť údaje o užívateľoch telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staníc, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.
(6)
Dopravcovia sú povinní oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť odosielateľa a adresáta prepravovaného nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.
(7)
Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu uverejneného pod značkou.
(8)
Štátne orgány, ktoré majú v pôsobnosti výkon kontroly, sú povinné oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť výsledky kontrol, ak zistia súvislosť s colným dlhom a s daňovými povinnosťami.
(9)
Osoby, ktoré majú listiny alebo iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri vykonávaní colného dohľadu, sú povinné colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť tieto listiny a veci na účely dokazovania vydať alebo vypožičať.
(10)
Pre potreby kontroly, ktorú vykonávajú colné orgány v rámci colného dohľadu, sú osoby uvedené v § 13 ods. 1 povinné uschovať päť rokov všetky doklady, ktoré sa týkajú dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru. Táto lehota začína plynúť v prípade tovaru
a)
prepusteného do režimu voľný obeh a režimu vývoz od začiatku roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo prijaté colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh alebo do režimu vývoz,
b)
prepusteného do režimu voľný obeh so zníženou colnou sadzbou dovozného cla alebo bez dovozného cla vzhľadom na jeho konečné použitie od začiatku roka nasledujúceho po roku, v ktorom tovar prestal podliehať colnému dohľadu,
c)
prepusteného do iného režimu od začiatku roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol režim ukončený,
d)
umiestneného do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu od začiatku roka nasledujúceho po roku, v ktorom tovar opustil slobodné colné pásmo alebo slobodný colný sklad.
(11)
Ak pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 10 colné orgány urobili úkon kontroly smerujúci k vymeraniu dovozných platieb alebo vývozných platieb alebo zistili porušenie colných predpisov, začne plynúť nová päťročná lehota od začiatku roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol úkon kontroly vykonaný. Úschovná lehota sa skončí uplynutím tejto lehoty.
DRUHÁ ČASŤ
UPLATŇOVANIE DOVOZNÝCH PLATIEB ALEBO VÝVOZNÝCH PLATIEB A INÝCH OPATRENÍ V OBCHODE S TOVAROM
PRVÝ DIEL
CLO
§ 15
Druhy cla
(1)
Clo je ochranné opatrenie vo forme povinnej platby vyberanej štátom podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu1) z dovážaného tovaru (ďalej len „dovozné clo“) alebo z vyvážaného tovaru (ďalej len „vývozné clo“).
(2)
Vyrovnávacie clo je osobitné clo vyberané s cieľom vyrovnať dotáciu alebo subvenciu, ktorá bola priamo alebo nepriamo poskytnutá na zhotovenie alebo výrobu výrobku alebo na vývoz tovaru.
(3)
Odvetné clo je prirážka k colnej sadzbe alebo osobitné clo z tovaru, ktorý podľa colného sadzobníka clu nepodlieha, zavedené na prechodný čas na tovar dovážaný zo štátu, ktorý diskriminuje Slovenskú republiku v hospodárskych vzťahoch.
(4)
Dodatočné clo alebo zvýšené clo je clo uložené podľa osobitného predpisu13) na prechodný čas, napríklad na tovar poľnohospodárskeho charakteru alebo v prípade nadmerného dovozu tovaru.
(5)
Vyrovnávacie clo, odvetné clo a dodatočné clo ustanovuje nariadenie, ktoré vydá vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).
(6)
Antidumpingové clo je clo uložené podľa osobitného predpisu1) z dovážaného tovaru, ktorého vývozná cena je nižšia ako cena rovnakého alebo podobného tovaru v bežnom obchode v krajine vývozu tovaru a ktorý môže spôsobiť dumpingovú ujmu výrobnému odvetviu v Slovenskej republike.
§ 16
Tovar podliehajúci clu
(1)
Dovoznému clu podlieha všetok dovážaný tovar s výnimkou tovaru, ktorý je v colnom sadzobníku výslovne označený ako tovar bez cla.
(2)
Vývoznému clu podlieha tovar uvedený v colnom sadzobníku, ak colný sadzobník takéto clo výslovne ustanovuje.
(3)
Clu nepodlieha tovar, ktorý je v medzinárodných zmluvách výslovne označený ako tovar bez cla.
§ 17
Oslobodenie od dovozného cla
(1)
Od dovozného cla je oslobodený tovar, pri ktorom to vzhľadom na jeho konečné použitie vyžaduje všeobecný záujem, podľa colných predpisov.
(2)
Od dovozného cla je oslobodený tovar dovážaný zahraničnými osobami, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva.14)
(3)
Rozsah a podmienky oslobodenia tovaru dovážaného zahraničnými osobami, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, alebo medzinárodnými organizáciami15) a ich pracovníkmi ustanoví nariadenie, ktoré vydá vláda. Ak niektorý štát neposkytuje oslobodenie od cla na tovar dovážaný zo Slovenskej republiky v rozsahu, ktorý zodpovedá rozsahu oslobodenia od cla podľa tohto zákona, vláda môže nariadením pre dovoz tovaru z tohto štátu oslobodenie od cla obmedziť alebo odoprieť.
DRUHÝ DIEL
COLNÝ SADZOBNÍK A NOMENKLATÚRNE ZATRIEDENIE TOVARU
§ 18
Colný sadzobník a colné sadzby
(1)
Clo sa vymeriava podľa sadzieb, ktoré sú ustanovené colným sadzobníkom. Colný sadzobník vydáva vláda nariadením.
(2)
Colný sadzobník obsahuje
a)
kombinovanú nomenklatúru,
b)
všeobecné colné sadzby,
c)
zmluvné colné sadzby,
d)
colné sadzby všeobecného systému preferencií prijaté jednostranne Slovenskou republikou vo vzťahu k jednotlivým štátom, skupinám štátov alebo územiam,
e)
merné jednotky.
(3)
Colný sadzobník môže obsahovať aj
a)
ďalšiu nomenklatúru, ktorá je založená úplne alebo sčasti na kombinovanej nomenklatúre a ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie,
b)
zvýhodnené sadzobné opatrenia zavedené na prechodný čas, poskytujúce zníženie dovozného cla alebo dočasné pozastavenie uplatňovania dovozného cla, ktorému podlieha určitý tovar, a to aj v rámci colnej kvóty alebo colného stropu,
c)
preferenčné colné sadzby podľa medzinárodných zmlúv, ktoré upravujú poskytovanie preferenčného sadzobného zaobchádzania,
d)
sadzobné opatrenia neuvedené v odseku 2 písm. b) až d)
1.
sadzby vyrovnávacieho cla,
2.
sadzby odvetného cla,
3.
sadzby dodatočného cla,
4.
jednotnú colnú sadzbu, ktorá zjednodušuje a urýchľuje vybranie cla pri dovoze tovaru neobchodného charakteru určeného na uspokojovanie osobných potrieb fyzických osôb,
5.
sadzby zvýšeného dovozného cla,
e)
ďalšie opatrenia neuvedené v odseku 2 písm. b) a c), ktoré sa uplatňujú na tovar zahrnutý do kombinovanej nomenklatúry pri vymeriavaní cla a dovozných platieb ustanovených osobitným predpisom, ktorým sa uskutočňuje štátna poľnohospodárska politika, alebo ktorý sa vzťahuje na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskeho tovaru.
(4)
Ďalšia nomenklatúra a opatrenia uvedené v odseku 3 môžu byť ustanovené v colnom sadzobníku, ak nie sú uvedené v osobitnom predpise,16) ktorý upravuje vykonávanie sadzobných opatrení pri obchode s tovarom, alebo v medzinárodnej zmluve.17)
(5)
Sadzobné opatrenia podľa odseku 2 písm. d) a odseku 3 písm. b) a c) sa použijú namiesto sadzobných opatrení podľa odseku 2 písm. b) a c) a odseku 3 písm. e), ak o to deklarant požiada a preukáže, že dovážaný tovar spĺňa podmienky na použitie týchto sadzobných opatrení.
(6)
Ak je použitie sadzobných opatrení podľa odseku 2 písm. d) a odseku 3 písm. b) a c) obmedzené na určitý objem dovozu, tieto opatrenia sa prestanú používať v prípade
a)
colných kvót, ak sa vyčerpá limit pre objem dovozu,
b)
colných stropov podľa osobitného predpisu.
(7)
Na účely zatriedenia tovaru, ktorý je predmetom obchodu v styku so zahraničím, sa používa kombinovaná nomenklatúra.
(8)
Kombinovaná nomenklatúra zahŕňa
a)
nomenklatúru harmonizovaného systému,18)
b)
ďalšie triedenie k nomenklatúre uvedenej v písmene a) (ďalej len „podpoložka kombinovanej nomenklatúry“) v prípadoch, ak je určená colná sadzba,
c)
poznámky a doplnkové poznámky k triedam a kapitolám a poznámky pod čiarou k podpoložkám kombinovanej nomenklatúry.
(9)
Podpoložka kombinovanej nomenklatúry má priradený osemmiestny číselný znak zložený
a)
zo štvormiestneho číselného znaku tvoriaceho položku harmonizovaného systému,
b)
zo šesťmiestneho číselného znaku tvoriaceho podpoložku harmonizovaného systému,
c)
z čísel označujúcich na siedmom a ôsmom mieste podpoložku kombinovanej nomenklatúry; v prípade, že k podpoložke harmonizovaného systému nie je potrebné ďalšie triedenie, na siedmom a ôsmom mieste číselného znaku kombinovanej nomenklatúry sa uvádzajú nuly.
(10)
Kombinovaná nomenklatúra a merné jednotky, ktoré s ňou súvisia, sa používajú na účely štatistiky pri obchode s tovarom v styku so zahraničím (ďalej len „colná štatistika“).
(11)
Ak colný sadzobník na určitý tovar ustanovuje zvýhodnené colné sadzby [odsek 3 písm. b)] vzhľadom na jeho povahu alebo konečné použitie, alebo na inú skutočnosť, podmienky použitia zvýhodnenej colnej sadzby ustanoví nariadenie, ktoré vydá vláda.
(12)
Nomenklatúrne zatriedenie tovaru je priradenie podpoložky
a)
kombinovanej nomenklatúry v súlade s colnými predpismi alebo
b)
nomenklatúry, ktorá je úplne alebo sčasti založená na kombinovanej nomenklatúre alebo ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie podľa osobitných predpisov, ktoré upravujú používanie sadzobných opatrení a nesadzobných opatrení pri obchode s tovarom, do ktorej sa má tovar zatriediť v súlade s colnými predpismi.
(13)
Podľa nomenklatúrneho zatriedenia tovaru sa uplatňujú aj ustanovenia osobitných predpisov, ktoré upravujú špecifické oblasti týkajúce sa obchodu s tovarom.
Integrovaný colný sadzobník
§ 19
(1)
Opatrenia, ktoré sa týkajú dovozu tovaru alebo vývozu tovaru podľa medzinárodných zmlúv, sú uvedené v integrovanom colnom sadzobníku. Integrovaný colný sadzobník sa uverejňuje v publikačnom orgáne ministerstva.
(2)
Integrovaný colný sadzobník obsahuje
a)
podpoložky kombinovanej nomenklatúry [§ 18 ods. 8 písm. a) a b) a ods. 9],
b)
podpoložku integrovaného colného sadzobníka, ktorá predstavuje doplnkové triedenie tovaru, ktorý podlieha špecifickým opatreniam a číselnému označeniu doplnkového triedenia [§ 18 ods. 3 písm. a)],
c)
colné sadzby uvedené v § 18 ods. 3 písm. c) a d),
d)
opatrenia, ktoré sa uplatňujú pri vymeriavaní dovozných platieb ustanovených osobitným predpisom [§ 18 ods. 3 písm. e)],
e)
ďalšie informácie o opatreniach ustanovených v osobitných predpisoch na dovoz tovaru alebo vývoz tovaru.
§ 20
(1)
Podpoložky integrovaného colného sadzobníka majú priradené deviate a desiate miesto číselného znaku a spolu s podpoložkou kombinovanej nomenklatúry (§ 18 ods. 9) tvoria číselný znak podpoložky integrovaného colného sadzobníka; v prípade, že k podpoložke kombinovanej nomenklatúry nie je potrebné ďalšie triedenie, na deviatom a desiatom mieste číselného znaku podpoložky integrovaného colného sadzobníka sa uvádzajú nuly.
(2)
Vo výnimočných prípadoch na účely uplatnenia špecifických opatrení, ktoré nie sú číselne označené, môže byť na deviatom a desiatom mieste použitý dodatočný číselný znak integrovaného colného sadzobníka.
(3)
Za podpoložky integrovaného colného sadzobníka možno pridať ďalšie triedenie.
TRETÍ DIEL
PÔVOD TOVARU
§ 21
Úvodné ustanovenie
(1)
Pôvodom tovaru je určenie krajiny pôvodu. Krajina pôvodu tovaru sa určuje podľa pravidiel zisťovania pôvodu tovaru podľa colných predpisov a medzinárodných zmlúv, a to na základe nepreferenčných pravidiel pôvodu, preferenčných pravidiel pôvodu a pravidiel všeobecného systému preferencií.
(2)
Nepreferenčné pravidlá pôvodu sú pravidlá ustanovené v tomto zákone, v osobitnom predpise, v medzinárodných zmluvách19) a v rozhodnutiach príslušných orgánov, uplatňované na určenie krajiny pôvodu, s ktorými nie je spojené poskytovanie colných preferencií, ktoré presahujú uplatňovanie doložky najvyšších výhod podľa medzinárodnej zmluvy.20)
(3)
Preferenčné pravidlá pôvodu sú pravidlá ustanovené v tomto zákone, v medzinárodných zmluvách a v rozhodnutiach príslušných orgánov,21) uplatňované na určenie pôvodu tovaru, s ktorým je spojené preferenčné zaobchádzanie v rámci zmluvných sadzobných opatrení a všeobecných sadzobných opatrení, na ktorých základe sa uplatňujú colné preferencie, ktoré presahujú uplatňovanie doložky najvyšších výhod podľa medzinárodnej zmluvy.20)
(4)
Pravidlá všeobecného systému preferencií sú pravidlá ustanovené v tomto zákone, v medzinárodných zmluvách a v rozhodnutiach príslušných orgánov, uplatňované na určenie pôvodu tovaru, s ktorým je spojené jednostranné preferenčné zaobchádzanie poskytované rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám bez toho, aby sa takéto zaobchádzanie poskytovalo iným krajinám.
Nepreferenčný pôvod tovaru
§ 22
(1)
Nepreferenčný pôvod tovaru je pôvod, ktorý sa zistí použitím pravidiel uvedených v § 21 ods. 2.
(2)
Nepreferenčný pôvod tovaru sa určuje na účely
a)
vymerania cla podľa § 18 ods. 2 písm. b) a c),
b)
vymerania antidumpingového cla, vyrovnávacieho cla a zvýšeného dovozného cla,
c)
označovania pôvodu tovaru podľa medzinárodnej zmluvy,22)
d)
množstevných obmedzení, najmä colných kvót alebo colných stropov,
e)
nesadzobných opatrení podľa osobitných predpisov [§ 18 ods. 3 písm. e)].
(3)
Krajina nepreferenčného pôvodu tovaru je krajina, v ktorej sa tovar úplne získal.
(4)
Na účely odseku 3 sa tovarom úplne získaným v určitej krajine vrátane jej teritoriálnych vôd rozumejú
a)
nerasty vyťažené na jej území,
b)
rastlinné plodiny zozbierané na jej území,
c)
živé zvieratá narodené alebo narodené a odchované na jej území,
d)
výrobky živočíšneho pôvodu získané zo živých zvierat chovaných na jej území,
e)
produkty lovu a rybolovu uskutočneného na jej území,
f)
produkty morského rybolovu a iné produkty získané z mora mimo jej teritoriálnych vôd jej loďami, ktoré sú v tejto krajine registrované alebo prihlásené a plávajú pod jej vlajkou,
g)
tovar získaný alebo vyrobený na palube jej rybárskych spracovateľských lodí z produktov uvedených v písmene f) pôvodom z tejto krajiny, ak takéto spracovateľské lode sú v tejto krajine registrované alebo prihlásené a plávajú pod jej vlajkou,
h)
produkty získané z morského dna alebo z morského podzemia ležiaceho mimo jej teritoriálnych vôd, ak má táto krajina výlučné právo využívať toto morské dno alebo morské podzemie,
i)
odpady a zvyšky, ktoré pochádzajú z výrobných operácií uskutočnených na jej území a použité predmety, ak sú v tejto krajine zozbierané a sú vhodné iba na opätovné získanie surovín,
j)
tovar, ktorý je vyrobený na jej území výlučne z tovaru uvedeného v písmenách a) až i) alebo z ich derivátov na akomkoľvek stupni výroby.
(5)
Ak sa na výrobe tovaru podieľali dve alebo viac krajín, krajinou nepreferenčného pôvodu tohto tovaru je krajina, v ktorej došlo k jeho poslednému podstatnému ekonomicky odôvodnenému opracovaniu alebo spracovaniu, ktoré bolo uskutočnené v prevádzkarni na to založenej, a ak jeho výsledkom je nový výrobok alebo ak predstavuje dôležitý stupeň výroby.
(6)
Operácie, ktoré sa považujú za podstatné ekonomicky odôvodnené opracovanie alebo spracovanie niektorých druhov výrobkov, a podrobnosti o udeľovaní pôvodu tovaru ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(7)
Nepreferenčný pôvod tovaru sa určuje na základe údajov uvedených v colnom vyhlásení.
(8)
Colný úrad je oprávnený požadovať na určenie pôvodu tovaru predloženie dôkazu, ktorým je osvedčenie o pôvode tovaru, ak údaje uvedené v colnom vyhlásení nie sú postačujúce alebo má pochybnosti o ich správnosti.
(9)
Colný úrad je oprávnený požadovať na určenie pôvodu tovaru dodatočný dôkaz, najmä
a)
predloženie faktúry alebo jej kópie, ktorá sa vzťahuje na zariadenie, stroj, prístroj alebo vozidlo prepustené do režimu voľný obeh alebo v minulosti vyvezené,
b)
zmluvu alebo jej kópiu, alebo iný doklad preukazujúci, že sa dodávka uskutočňuje ako súčasť bežnej údržby.
§ 23
(1)
Osvedčenie o pôvode vyvážaného tovaru sa vydáva na písomnú žiadosť vývozcu. Žiadateľ je povinný v žiadosti o vydanie osvedčenia o pôvode tovaru uviesť údaje potrebné na určenie pôvodu tovaru. Ak žiadateľ vyváža stále objemy tovaru alebo ak to odôvodňujú iné okolnosti, žiadateľ nemusí podávať žiadosť o vydanie osvedčenia pre každý vývoz, ak sa dodržia pravidlá na určenie pôvodu tovaru.
(2)
Osvedčenie o pôvode tovaru musí spĺňať tieto náležitosti:
a)
je vydané príslušným orgánom23) alebo osobou oprávnenou na tento účel,
b)
obsahuje údaje potrebné na identifikáciu tovaru, na ktorý sa vzťahuje,
1.
počet nákladových kusov, ich druh, značky a čísla,
2.
hrubú a vlastnú hmotnosť tovaru, množstvo alebo objem, ak tovar podlieha zmenám hmotnosti počas prepravy alebo ak jeho hmotnosť nemôže byť zistená alebo ak sa dá jednoducho identifikovať na základe týchto údajov,
3.
označenie odosielateľa,
4.
druh tovaru,
c)
potvrdzuje, že tovar, na ktorý sa vzťahuje, má pôvod v určitej krajine.
(3)
Colný úrad prijme osvedčenie o pôvode tovaru na poľnohospodársky tovar, na ktorý sa vzťahujú osobitné nepreferenčné dovozné opatrenia, aj ak osvedčenie vydá iná krajina ako krajina pôvodu tohto tovaru a ak poľnohospodársky tovar možno považovať za pôvodný v tejto krajine podľa pravidiel na určenie nepreferenčného pôvodu tovaru. Ak osobitný predpis ustanovujúci osobitné nepreferenčné opatrenia neustanovuje inak, osvedčenie o pôvode platí desať mesiacov odo dňa jeho vydania.
(4)
Colný úrad uzná na účely určenia pôvodu tovaru len originál osvedčenia o pôvode tovaru.
(5)
Colný úrad neuzná osvedčenie o pôvode tovaru na účely použitia nepreferenčných dovozných opatrení, ak mu nie sú známe identifikačné údaje orgánu,
a)
ktorý je oprávnený vydávať osvedčenie o pôvode tovaru a vzory odtlačkov pečiatok ním používaných,
b)
ktorému sa majú zasielať žiadosti o následné overovanie osvedčení o pôvode.
(6)
Následné overovanie osvedčení o pôvode sa vykonáva na podnet colného orgánu náhodne, alebo ak colný orgán má pochybnosti o pravosti osvedčenia o pôvode alebo o správnosti údajov, ktoré obsahuje. Na účely uplatňovania poľnohospodárskych predpisov môže o vykonanie overovania požiadať aj iný ako colný orgán. Výsledok následného overovania sa oznámi colnému orgánu bez zbytočného odkladu.
(7)
Ak by colný úrad rozhodol o pozastavení použitia osobitných dovozných opatrení do získania výsledkov overovania, prepustí poľnohospodársky tovar. Na tento účel môže podľa potreby prijať predbežné opatrenie.
(8)
Colný úrad nepoužije osobitné dovozné opatrenia, ak mu nie je doručený výsledok následného overovania v lehote šiestich mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o toto overovanie. Výsledok overovania musí umožniť určenie, či osvedčenie o pôvode zaslané na overovanie sa vzťahuje na tovar skutočne vyvezený a možno naň použiť osobitné dovozné opatrenia.
(9)
Vzory tlačív žiadostí o vydanie osvedčení o pôvode tovaru a vzory tlačív osvedčení o pôvode a ich kópií, technické podrobnosti o tlačivách žiadostí o vydanie osvedčení o pôvode tovaru, o osvedčeniach o pôvode tovaru, ich kópiách, vyplňovaní a označovaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(10)
Vzor tlačiva osvedčenia o pôvode tovaru na dovoz poľnohospodárskeho tovaru, technické podrobnosti o tlačivách osvedčení o pôvode, vyplňovaní a označovaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 24
(1)
Ak cieľom spracovania alebo opracovania je obchádzanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú pri obchode s tovarom s niektorými krajinami, nemožno takto získanému tovaru priznať pôvod tovaru v krajine, v ktorej sa takéto spracovanie alebo opracovanie uskutočnilo.
(2)
Žiadosti o vydanie osvedčenia o pôvode tovaru uschováva počas dvoch rokov nasledujúcich po roku, v ktorom bola žiadosť podaná, ten orgán, ktorý osvedčenie o pôvode tovaru vydal.
Preferenčný pôvod tovaru
§ 25
Úvodné ustanovenie
(1)
Preferenčný pôvod tovaru sa určuje na základe pravidiel, ktoré obsahujú podmienky získania pôvodu na tovar, ktorému sa majú priznať výhody z preferenčného sadzobného opatrenia podľa § 18 ods. 2 písm. d) alebo § 18 ods. 3 písm. c).
(2)
Na účely určenia preferenčného pôvodu tovaru podľa odseku 1 sa použijú
a)
pravidlá obsiahnuté v medzinárodných zmluvách pri tovare, na ktorý sa vzťahujú medzinárodné zmluvy, ktoré uzavrela Slovenská republika s jednotlivými štátmi alebo skupinami štátov, ktoré upravujú poskytovanie preferenčného sadzobného zaobchádzania,
b)
pravidlá ustanovené týmto zákonom (§ 27 až 54), ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, pri tovare, na ktorý sa vzťahujú výhody z preferenčných sadzobných opatrení ustanovených v nariadení vlády, prijatých jednostranne Slovenskou republikou voči jednotlivým štátom, skupinám štátov alebo územiam.
§ 26
Všeobecný systém preferencií
Všeobecný systém preferencií podľa § 25 ods. 2 písm. b) sa použije na
a)
preferenčné zaobchádzanie s výrobkami, ktoré majú pôvod v rozvojových krajinách v súlade s pravidlami všeobecného systému preferencií podľa tohto zákona,
b)
rozdielne a preferenčné zaobchádzanie s tovarom, ktorý má pôvod v rozvojovej krajine týkajúce sa netarifných opatrení podľa medzinárodnej zmluvy,24)
c)
regionálne a globálne dohody medzi rozvojovými krajinami a najmenej rozvinutými krajinami o vzájomnom znížení alebo odstránení ciel v súlade s kritériami alebo podmienkami určenými medzinárodnou zmluvou o vzájomnom znížení alebo odstránení netarifných opatrení, ktoré sa týkajú výrobkov dovážaných vzájomne, alebo inou medzinárodnou zmluvou,24)
d)
osobitný systém pre najmenej rozvinuté krajiny v rámci všeobecných alebo špecifických opatrení v prospech rozvojových krajín.
Pravidlá všeobecného systému preferencií
§ 27
(1)
Na účely použitia všeobecného systému preferencií poskytovaných Slovenskou republikou na výrobky s pôvodom v rozvojových krajinách alebo v najmenej rozvinutých krajinách sa budú považovať za výrobky s pôvodom v rozvojovej krajine alebo najmenej rozvinutej krajine
a)
výrobky úplne získané v tejto krajine podľa § 28,
b)
výrobky získané v tejto krajine, na ktorých výrobu sa použili iné výrobky, ako výrobky uvedené v písmene a), ak tieto výrobky prešli dostatočným opracovaním alebo spracovaním podľa § 29.
(2)
Na účely tohto zákona výrobky s pôvodom v Slovenskej republike, ktoré v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine prešli opracovaním alebo spracovaním nad rámec ustanovený v § 30, sa považujú za výrobky s pôvodom v tejto rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine.
(3)
Na určenie pôvodu výrobkov získaných v Slovenskej republike a na použitie pravidiel všeobecného systému preferencií sa pri výrobkoch s pôvodom v Slovenskej republike použijú ustanovenia odsekov 1 a 2 a § 28 až 54 primerane.
§ 28
(1)
Na účely všeobecného systému preferencií sa za úplne získané výrobky v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine považujú
a)
nerasty vyťažené na jej území,
b)
rastlinné plodiny zozbierané na jej území,
c)
živé zvieratá narodené a odchované na jej území,
d)
výrobky živočíšneho pôvodu získané zo živých zvierat chovaných na jej území,
e)
produkty lovu alebo rybolovu uskutočneného na jej území,
f)
produkty morského rybolovu a iné produkty získané z mora mimo jej teritoriálnych vôd jej loďami, ktoré sú v tejto krajine registrované alebo prihlásené a plávajú pod jej vlajkou,
g)
tovar spracovaný na palube jej rybárskych spracovateľských lodí výhradne z produktov uvedených v písmene f) pôvodom z tejto krajiny, ak takéto spracovateľské lode sú v tejto krajine registrované alebo prihlásené a plávajú pod jej vlajkou,
h)
použité predmety zozbierané na jej území, vhodné iba na opätovné získanie surovín,
i)
odpady a zvyšky z výrobných operácií uskutočnených na jej území,
j)
produkty získané z morského dna alebo z morského podzemia ležiaceho mimo jej teritoriálnych vôd, ak má táto krajina výlučné právo využívať morské dno alebo morské podzemie,
k)
tovar vyrobený na jej území výlučne z tovaru uvedeného v písmenách a) až j).
(2)
Na účely odseku 1 písm. f) a g) sa za lode alebo spracovateľské lode rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny považujú len lode alebo spracovateľské lode,
a)
ktoré sú registrované alebo zaznamenané v tejto krajine,
b)
ktoré plávajú pod vlajkou tejto krajiny,
c)
z ktorých vlastnia najmenej v rozsahu 50 % štátni príslušníci tejto krajiny alebo spoločnosť, ktorá má ústredie v tejto krajine a ktorej konateľ alebo konatelia, predseda predstavenstva alebo dozornej rady a väčšina členov tohto predstavenstva alebo dozornej rady sú štátni príslušníci tejto krajiny a v prípade obchodnej spoločnosti najmenej polovica základného imania25) patrí tejto krajine, verejným inštitúciám alebo štátnym príslušníkom tejto krajiny,
d)
ktorých kapitán a dôstojníci sú štátni príslušníci tejto krajiny a
e)
ktorých posádku tvorí aspoň 75 % štátnych príslušníkov tejto krajiny.
(3)
Za rozvojovú krajinu alebo najmenej rozvinutú krajinu sa považujú aj ich teritoriálne vody.
(4)
Lode plaviace sa na šírom mori vrátane spracovateľských lodí, na ktorých sa produkty morského rybolovu opracúvajú alebo spracúvajú, sa považujú za súčasť územia rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny, ak spĺňajú podmienky podľa odseku 2.
§ 29
(1)
Výrobky, ktoré nie sú úplne získané v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, sa považujú za dostatočne opracované alebo spracované, ak prešli operáciami opracovania alebo spracovania podľa odseku 4.
(2)
Ak výrobok, ktorý sa považuje za pôvodný v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine v súlade s odsekom 1, bol použitý pri výrobe iného výrobku v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, podmienky na získanie pôvodu tovaru pre výrobok, do ktorého sa zapracúva, sa na tento výrobok nevzťahujú. Na pôvod materiálov, ktoré by mohli byť použité pri jeho výrobe, sa neprihliada.
(3)
Konečný výrobok získa pôvod tovaru v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, ak sa pri jeho výrobe použije tovar s iným pôvodom ako v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, len ak jeho colná hodnota nepresiahne 10 % ceny konečného výrobku zo závodu, ak sa tým neprekročí percentuálne vyjadrenie najvyššej hodnoty nepôvodných materiálov uvedené v zozname podľa odseku 4. To neplatí, ak ide o určenie pôvodu konečných výrobkov zaradených do kapitol 50 až 63 harmonizovaného systému.18)
(4)
Zoznam operácií, ktoré sa považujú za dostatočné opracovanie alebo spracovanie a ktoré je potrebné vykonať na nepôvodných materiáloch, aby vyrobený výrobok získal pôvod v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, a vysvetľujúce poznámky k nim ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 30
(1)
Pri určovaní pôvodu výrobkov sa za nedostatočné opracovanie alebo spracovanie bez ohľadu na splnenie podmienok podľa § 29 ods. 1 považuje
a)
operácia na zabezpečenie uchovania výrobkov v dobrom stave počas prepravy a skladovania, napríklad vetranie, rozloženie, sušenie, chladenie, naloženie do soli, do oxidu siričitého alebo do iných vodných roztokov, odstránenie poškodených častí,
b)
jednoduchá operácia skladajúca sa z odstránenia prachu, osievania, triedenia podľa druhu alebo kvality, združovania vrátane vytvárania súprav predmetov, umývania, natierania, strihania, rezania,
c)
zmena balenia, delenie a zostavovanie zásielok,
d)
jednoduché ukladanie do fliaš, baniek, vriec, pripevnenie na karty alebo dosky a podobne a všetky jednoduché baliace operácie,
e)
pripevňovanie značiek, nálepiek alebo iných podobných rozlišovacích znakov na výrobky alebo ich obaly,
f)
jednoduché miešanie rovnakých alebo rôznych druhov výrobkov, ak jeden alebo viac druhov týchto výrobkov nespĺňa podmienky pôvodu v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine,
g)
jednoduché skladanie častí výrobkov na účely vytvorenia kompletného výrobku,
h)
kombinácia dvoch alebo viacerých operácií uvedených v písmenách a) až g),
i)
porážanie jatočných zvierat.
(2)
Jednotkou zatriedenia na uplatnenie ustanovení § 27 až 54 je konkrétny výrobok, ktorý sa považuje za základnú jednotku pri zatriedení pomocou nomenklatúry harmonizovaného systému.18)
(3)
Ak výrobok zložený zo skupiny alebo súboru kusov je zatriedený podľa podmienok harmonizovaného systému v jedinej položke, celý tento výrobok tvorí jednotku zatriedenia.
(4)
Ak zásielka tovaru pozostáva z niekoľkých rovnakých výrobkov zatriedených do tej istej položky harmonizovaného systému, pri uplatňovaní ustanovení § 27 až 54 sa každý výrobok posudzuje jednotlivo.
(5)
Ak je podľa všeobecného pravidla 5 harmonizovaného systému balenie zahrnuté do výrobku na účely zatriedenia tovaru, toto balenie bude zahrnuté na účely určenia pôvodu.
(6)
Všetky operácie vykonávané na výrobku v rozvojovej krajine, v najmenej rozvinutej krajine alebo v Slovenskej republike sa posudzujú spoločne pri určení, či sa má spracovanie alebo prepracovanie, ktorým tento výrobok prešiel, považovať za nedostatočné podľa odseku 1.
§ 31
(1)
Na účely určenia, či výrobok vyrobený v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, ktorá je členom regionálnej skupiny rozvojových krajín alebo najmenej rozvinutých krajín podľa odseku 2 (ďalej len „regionálna skupina“), má pôvod v tejto krajine, sa výrobky s pôvodom v jednej z krajín tejto regionálnej skupiny použité v ďalšej výrobe v inej krajine regionálnej skupiny považujú za výrobky s pôvodom v krajine ďalšej výroby (ďalej len „regionálna kumulácia“) za podmienok podľa § 32.
(2)
Regionálna kumulácia podľa odseku 1 sa vzťahuje na tieto regionálne skupiny zvýhodnené všeobecným systémom preferencií:
a)
Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN),
b)
Spoločný trh Strednej Ameriky (CACM),
c)
Andská skupina,
d)
Juhoázijské združenie pre regionálnu spoluprácu (SAARAC).
(3)
Zoznam rozvojových a najmenej rozvinutých krajín ustanovuje nariadenie, ktoré vydá vláda.
§ 32
(1)
Ak sa tovar s pôvodom v krajine, ktorá je členom regionálnej skupiny, opracuje alebo spracuje v inej krajine tej istej regionálnej skupiny, má pôvod v tej krajine regionálnej skupiny, v ktorej sa vykonalo posledné opracovanie alebo spracovanie, ak
a)
hodnota pridaná v tejto krajine je vyššia ako najvyššia colná hodnota použitých výrobkov s pôvodom v ktorejkoľvek inej krajine regionálnej skupiny použitých pri poslednom opracovaní alebo spracovaní a ak
b)
opracovanie alebo spracovanie vykonané v tejto krajine presahuje rámec ustanovený v § 30 a v prípade textilných výrobkov aj operácie uvedené v prílohe č. 1.
(2)
Ak podmienky na určenie pôvodu tovaru podľa odseku 1 nie sú splnené, výrobky majú pôvod v tej krajine regionálnej skupiny, v ktorej sa vykazuje najvyššia colná hodnota dovážaných výrobkov s pôvodom v inej krajine regionálnej skupiny.
(3)
Na účely odseku 1 písm. a) sa za pridanú hodnotu považuje cena výrobku zo závodu znížená o colnú hodnotu každého začleneného výrobku s pôvodom v inej krajine regionálnej skupiny.
(4)
Dôkaz o pôvode tovaru vyvezeného z jednej krajiny regionálnej skupiny do inej krajiny rovnakej regionálnej skupiny na použitie pri ďalšom opracovaní alebo spracovaní alebo na spätný vývoz, ak sa nevykoná ďalšie opracovanie alebo spracovanie, sa preukazuje osvedčením o pôvode na tlačive A vydaným v prvej krajine.
(5)
Pôvod tovaru podľa § 29 ods. 3, § 30 a 31 pri tovare vyvezenom z krajiny regionálnej skupiny do Slovenskej republiky sa preukazuje osvedčením o pôvode tovaru na tlačive A, alebo vyhlásením na faktúre urobenom v takejto krajine vývozu na základe osvedčenia o pôvode tovaru podľa odseku 4.
(6)
Vzor tlačiva osvedčenia o pôvode na tlačive A, vzor vyhlásenia na faktúre, podrobnosti o osvedčení o pôvode na tlačive A, o jeho vyplňovaní a označovaní, zoznam krajín, ktoré akceptujú osvedčenie o pôvode na tlačive A a spôsob nakladania s osvedčením o pôvode na tlačive A ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(7)
Ako krajina pôvodu tovaru sa v osvedčení o pôvode tovaru na tlačive A alebo vo vyhlásení na faktúre uvedie
a)
krajina výroby v prípade výrobkov vyvezených bez ďalšieho opracovania alebo spracovania podľa odseku 4,
b)
krajina pôvodu určená podľa odseku 1 v prípade výrobkov vyvezených po ďalšom opracovaní alebo spracovaní.
§ 33
(1)
Ustanovenia § 31 a 32 sa použijú, len ak
a)
pravidlá upravujúce obchod medzi krajinami regionálnej skupiny v súvislosti s regionálnou kumuláciou sú rovnaké ako pravidlá ustanovené týmto zákonom,
b)
každá krajina regionálnej skupiny sa zaviazala, že dodrží alebo zabezpečí dodržiavanie podmienok ustanovených v tomto zákone a poskytne administratívnu spoluprácu nevyhnutnú pre Slovenskú republiku, ako aj pre iné krajiny regionálnej skupiny, aby sa zabezpečilo správne vydávanie osvedčení o pôvode tovaru, overovanie osvedčení o pôvode tovaru a vyhlásení na faktúre,
c)
sa vyhlásenie o splnení podmienok podľa písmena b) zašle príslušným orgánom Slovenskej republiky.
(2)
Pri preprave výrobkov s pôvodom v krajine regionálnej skupiny cez územie inej krajiny tejto regionálnej skupiny sa nepoužije ustanovenie § 38 ods. 1 písm. b).
§ 34
Príslušenstvo, náhradné dielce a náradie odoslané spolu so zariadením, strojom, prístrojom alebo vozidlom, ktoré sú súčasťou bežného vybavenia a sú zahrnuté v cene alebo nie sú osobitne fakturované, sa považujú za jeden celok s príslušným zariadením, strojom, prístrojom alebo vozidlom.
§ 35
Súpravy podľa harmonizovaného systému18) sa považujú za pôvodné súpravy, ak ich jednotlivé časti sú pôvodné výrobky. Ak je súprava zložená z pôvodných a nepôvodných častí, súprava ako celok sa považuje za pôvodnú, ak hodnota nepôvodných častí nepresahuje 15 % ceny zo závodu tejto súpravy.
§ 36
Pri určovaní pôvodu výrobku sa neprihliada na pôvod energie a paliva, technického zariadenia a vybavenia, strojov, náradia a tovaru, ktorý nie je a nemá byť súčasťou konečného výrobku, použitých pri jeho výrobe.
§ 37
(1)
Podmienky na získanie pôvodu tovaru v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, ustanovené v tomto zákone, musia byť splnené trvalo.
(2)
Ak tovar s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine vyvezený z takejto krajiny do inej krajiny ako rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny, je vrátený späť do rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny, z ktorej bol vyvezený, považuje sa za tovar, ktorý nemá pôvod v tejto rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, ak sa nepreukáže, že
a)
vrátený tovar je ten istý tovar, ako tovar pôvodne vyvezený a
b)
v krajine, do ktorej bol vyvezený, sa s tovarom zaobchádzalo len spôsobom, aký je potrebný na jeho uchovanie v dobrom stave (§ 308 ods. 1).
§ 38
(1)
Pri tovare s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine sa jeho pôvod nemení, ak je takýto tovar priamo prepravovaný z rozvojovej krajiny alebo z najmenej rozvinutej krajiny do Slovenskej republiky. Za priamu prepravu tovaru sa považuje
a)
preprava tovaru bez toho, aby prešiel územím inej krajiny s výnimkou územia inej krajiny tej istej regionálnej skupiny na účely § 31,
b)
preprava tovaru tvoriaceho jednu zásielku územím iných krajín ako rozvojových krajín alebo najmenej rozvinutých krajín, s prípadným preložením tohto tovaru alebo jeho dočasným uskladnením v týchto krajinách, ak zostal pod dohľadom colných orgánov v krajine tranzitu alebo v krajine, kde bol dočasne uskladnený a neprešiel inými operáciami, ako je vykladanie, opätovné nakladanie, alebo inými operáciami potrebnými na jeho uchovanie v dobrom stave,
c)
preprava výrobkov potrubím územím inej krajiny ako územím vyvážajúcej rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny bez prerušenia.
(2)
Splnenie podmienok podľa odseku 1 písm. b) sa preukazuje príslušnému colnému úradu predložením
a)
nákladného listu, ktorý sa týka prepravy tovaru cez krajinu tranzitu, alebo
b)
dokladu vydaného colným úradom v krajine tranzitu, ktorý obsahuje
1.
presný opis tovaru,
2.
dátum vyloženia a dátum opätovného naloženia tovaru a označenie použitých dopravných prostriedkov,
3.
potvrdenie o splnení podmienok, za ktorých sa tovar nachádzal v krajine tranzitu, alebo
c)
iných dokladov preukazujúcich skutočnosti uvedené v písmenách a) a b), ak nemožno