238/2001 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2001 do 21.12.2001
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 238/2001 Z. z. |
| Názov: | Zákon Colný zákon |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 22.05.2001 |
| Dátum vyhlásenia: | 28.06.2001 |
| Dátum účinnosti od: | 01.07.2001 |
| Dátum účinnosti do: | 21.12.2001 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 251/2001 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Colného zákona |
| 321/2001 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 480/2000 Z. z., ktorým sa vydáva colný sadzobník na rok 2001 v znení neskorších predpisov |
| 519/2001 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 251/2001 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Colného zákona |
| 598/2001 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva colný sadzobník |
| 297/2002 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 598/2001 Z. z., ktorým sa vydáva colný sadzobník v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 108/2002 Z. z. |
| 574/2002 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 598/2001 Z. z., ktorým sa vydáva colný sadzobník v znení neskorších predpisov |
| 728/2002 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva colný sadzobník |
| 127/2003 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 728/2002 Z. z., ktorým sa vydáva colný sadzobník |
| 142/2003 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 728/2002 Z. z., ktorým sa vydáva colný sadzobník v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 127/2003 Z. z. |
| 209/2003 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 728/2002 Z. z., ktorým sa vydáva colný sadzobník v znení neskorších predpisov |
| 218/2003 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 728/2002 Z. z., ktorým sa vydáva colný sadzobník v znení neskorších predpisov |
| 239/2003 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 728/2002 Z.z., ktorým sa vydáva colný sadzobník v znení neskorších predpisov |
| 466/2003 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 251/2001 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Colného zákona v znení vyhlášky č. 519/2001 Z. z. |
| 502/2003 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 728/2002 Z. z., ktorým sa vydáva colný sadzobník v znení neskorších predpisov |
| 573/2003 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva colný sadzobník |
| 152/2004 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 573/2003 Z. z., ktorým sa vydáva colný sadzobník |
| 553/2001 Z. z. | Zákon o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 237/2002 Z. z. | Zákon o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 529/2002 Z. z. | Zákon o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 464/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 69/1989 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu o oslobodení obchodného tovaru dovážaného a pochádzajúceho z rozvojových krajín od dovozného cla |
| 43/1991 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu, ktorou sa vykonáva colný zákon |
| 266/1993 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o podmienkach, za ktorých sa colné konanie vykonáva mimo colného priestoru, o výške nákladov zy vykonanie tohto konania a o spôsobe určovania nákladov dopravy tovaru na miesto, kde tovar vstupuje do tuzemska |
| 17/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o oslobodení tovaru od dovozného cla |
| 62/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o oslobodení tovaru dovážaného na dobudovanie ústavu kardiovaskulárnych chorôb Bratislava Kramáre od dovozného cla |
| 180/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky Colný zákon |
| 61/1997 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o zabezpečovaní colného dlhu zárukou |
| 336/1997 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú sídla a pracovné obvody colných úradov, sídlo Colného riaditeľstva Slovenskej republiky a priebeh hranice colného pohraničného pásma vo vnútrozemí |
| 39/1998 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o oslobodení od cla pri dovoze tovaru, ktorým sa vysporiadava pohľadávka Slovenskej republiky |
| 191/2000 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o oslobodení strojov, strojových zariadení, prístrojov a nástrojov od dovozného cla |
| 199/2004 Z. z. | Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
238
ZÁKON
z 22. mája 2001
COLNÝ ZÁKON
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
všeobecné pravidlá a postupy, ktorými sa zabezpečuje realizácia sadzobných a iných
opatrení zavedených Slovenskou republikou pre obchod s tovarom medzi Slovenskou republikou
a inými štátmi, najmä opatrení obchodnej politiky a poľnohospodárskej politiky a
b)
osobitné pravidlá vrátane pravidiel a postupov, ktorými sa zabezpečuje realizácia
opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru.
(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na pravidlá a postupy, ktorými sa zabezpečuje realizácia
sadzobných a iných opatrení zavedených Slovenskou republikou pre obchod s tovarom
medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, ustanovené osobitným predpisom.1)
§ 2
Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
b)
zahraničnou osobou osoba, ktorá nie je uvedená v písmene a),
c)
tovarom všetky hnuteľné hmotné veci a elektrická energia uvedené v kombinovanej nomenklatúre
colného sadzobníka,
d)
slovenským tovarom
1.
tovar, ktorý sa za podmienok ustanovených v § 22 ods. 4 úplne získal v Slovenskej republike bez toho, aby bol k nemu pridaný tovar dovezený
zo zahraničia,
2.
tovar prepustený do colného režimu voľný obeh,
3.
tovar získaný alebo vyrobený v Slovenskej republike z tovaru uvedeného v bodoch 1
a 2,
e)
zahraničným tovarom tovar, ktorý nie je uvedený v písmene d),
f)
tovarom neobchodného charakteru tovar, ktorý je príležitostne prepustený do navrhnutého
colného režimu a ktorý má byť vzhľadom na charakter a množstvo určený na súkromné
alebo osobné použitie príjemcu alebo cestujúceho a členov ich domácností, alebo sa
má odovzdať ako dar,
g)
colným statusom postavenie tovaru, ktoré vyjadruje, či ide o slovenský tovar alebo
zahraničný tovar,
h)
colne schváleným určením súbor pravidiel ustanovených týmto zákonom, ktoré určujú
rozsah zaobchádzania s tovarom; tovaru možno prideliť niektoré z týchto colne schválených
určení:
1.
prepustenie tovaru do colného režimu,
2.
umiestnenie tovaru do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu,
3.
spätný vývoz tovaru z colného územia,
4.
zničenie tovaru,
5.
prenechanie tovaru v prospech štátu,
i)
colným režimom (ďalej len „režim“)
1.
voľný obeh,
2.
tranzit,
3.
uskladňovanie v colnom sklade,
4.
aktívny zušľachťovací styk,
5.
prepracovanie pod colným dohľadom,
6.
dočasné použitie,
7.
pasívny zušľachťovací styk,
8.
vývoz,
j)
colným dlhom suma dovozných platieb (colný dlh pri dovoze) alebo suma vývozných platieb
(colný dlh pri vývoze), ktorá sa uplatňuje na konkrétny tovar pri jeho dovoze alebo
vývoze podľa colných predpisov,
k)
dovoznými platbami
1.
clo a dane, ktorým podlieha tovar pri dovoze,
2.
platby pri dovoze zavedené ako prostriedok uplatňovania štátnej poľnohospodárskej
politiky alebo osobitných opatrení vzťahujúcich sa na určitý tovar, ktorý je výsledkom
spracovania poľnohospodárskych výrobkov,
3.
iné platby pri dovoze, ktoré majú rovnocenný účinok ako clo,
l)
vývoznými platbami
1.
clo, ktorému podlieha tovar pri vývoze,
2.
platby pri vývoze zavedené ako prostriedok uplatňovania štátnej poľnohospodárskej
politiky alebo osobitných opatrení vzťahujúcich sa na určitý tovar, ktorý je výsledkom
spracovania poľnohospodárskych výrobkov,
3.
iné platby pri vývoze, ktoré majú rovnocenný účinok ako clo,
m)
dlžníkom fyzická osoba alebo právnická osoba zodpovedná za splnenie colného dlhu,
n)
dovozom premiestnenie tovaru zo zahraničia cez štátnu hranicu Slovenskej republiky
(ďalej len „colná hranica“) na colné územie s použitím jedného alebo viacerých režimov,
alebo bez použitia režimu,
o)
vývozom premiestnenie tovaru cez colnú hranicu z colného územia do zahraničia,
p)
obchodnopolitickým opatrením sadzobné opatrenie alebo nesadzobné opatrenie na dovoz
alebo vývoz tovaru ustanovené osobitným predpisom1) alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len „medzinárodná
zmluva“),
q)
colným vyhlásením úkon, ktorým fyzická osoba, štatutárny orgán, zamestnanec právnickej
osoby alebo zástupca týchto osôb formou a spôsobom ustanovenými colnými predpismi
prejavuje svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do navrhovaného režimu,
r)
deklarantom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá robí colné vyhlásenie vo vlastnom
mene, alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, v ktorej mene sa colné vyhlásenie
robí,
s)
prepustením tovaru úkon, ktorým colný úrad dáva fyzickej osobe alebo právnickej osobe
súhlas nakladať s tovarom v súlade s účelom režimu, do ktorého bol tovar navrhnutý,
Colné územie
§ 3
(1)
Colné územie je územie Slovenskej republiky vrátane vzdušného priestoru nad ním a
priestoru pod ním. Colnú hranicu tvorí štátna hranica Slovenskej republiky.
(2)
Súčasťou colného územia sú priestory a stavby slobodného colného pásma a slobodného
colného skladu.
(3)
V miestach, kde štátnu hranicu tvorí medzinárodný tok alebo jeho rameno, colnou hranicou
je slovenský breh takéhoto toku alebo jeho ramena.5)
§ 4
(1)
Colné pohraničné pásmo je časť colného územia vo vzdialenosti do 25 km od štátnej
hranice smerom do vnútrozemia a kruhové územie s polomerom do 25 km okolo colných
letísk.
(2)
Colné vnútrozemie je colné územie, ktoré nie je colným pohraničným pásmom.
(3)
Priebeh hranice colného pohraničného pásma colným územím ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
Informácie o colných predpisoch
§ 10
(1)
Colnými predpismi sa rozumie tento zákon, iný všeobecne záväzný právny predpis alebo
medzinárodná zmluva, ktoré upravujú právne vzťahy v súvislosti s dovozom, vývozom
alebo tranzitom tovaru, ak ich vykonávaním sú poverené colné orgány.
(2)
Colné riaditeľstvo na základe písomnej žiadosti vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom
zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru. Žiadosť o vydanie záväznej
informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru sa môže týkať len jedného druhu tovaru,
žiadosť o vydanie záväznej informácie o pôvode tovaru sa môže týkať len jedného druhu
tovaru a len jednej skupiny okolností, ktoré sa týkajú pôvodu tovaru.
(3)
Za skupinu okolností podľa odseku 2 sa považujú okolnosti dané pravidlami o pôvode
tovaru pre krajinu alebo skupinu krajín, vo vzťahu ku ktorým sa má pôvod tovaru určiť.
(4)
Žiadosť o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru sa podáva
na tlačive, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo,
a obsahuje
a)
obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo, daňové identifikačné číslo osoby, v mene
ktorej bola žiadosť podaná (ďalej len „držiteľ záväznej informácie“), ak ide o právnickú
osobu, alebo meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú
osobu,
b)
obchodné meno, sídlo, alebo meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu
žiadateľa, ak nie je totožný s držiteľom záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení
tovaru,
c)
označenie osoby a miesta, kam sa má záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení
tovaru zaslať, ak sa má doručiť inej osobe ako žiadateľovi,
d)
podrobný opis tovaru, ktorý umožní jeho nomenklatúrne zatriedenie,
e)
zloženie tovaru a metódu zisťovania zloženia tovaru, ak majú vplyv na nomenklatúrne
zatriedenie tovaru,
f)
predpokladané nomenklatúrne zatriedenie tovaru,
g)
označenie nomenklatúry, do ktorej sa má tovar zatriediť, ak žiadateľ žiada zatriediť
tovar do jednej z nomenklatúr podľa § 18 ods. 12,
h)
označenie údajov, ktoré sa majú považovať za dôverné,
i)
oznámenie žiadateľa, či v predchádzajúcom období požiadal o vydanie záväznej informácie
o nomenklatúrnom zatriedení tovaru pre rovnaký alebo podobný tovar, alebo či podľa
jeho vedomostí bola žiadaná záväzná informácia vydaná inému držiteľovi záväznej informácie
o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,
j)
súhlas s uložením záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru v informačnom
systéme orgánu, ktorý záväznú informáciu o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydal.
(5)
K žiadosti je žiadateľ povinný pripojiť vzorky tovaru, o ktorého nomenklatúrne zatriedenie
žiada, fotodokumentáciu, projekty a iné dokumenty, ktoré umožnia nomenklatúrne zatriedenie
tovaru alebo správny opis výrobného procesu alebo spracovania tovaru.
(6)
Žiadosť o vydanie záväznej informácie o pôvode tovaru okrem údajov uvedených v odseku
4 písm. a) až d), f) a h) až j) obsahuje
a)
použiteľný právny základ na účely určenia pôvodu tovaru podľa § 22 až 54,
b)
označenie pravidiel pôvodu tovaru umožňujúcich určiť pôvod tovaru, použité materiály
a ich pôvod, nomenklatúrne zatriedenie tovaru, zodpovedajúce hodnoty a opis okolností
(pravidlo o zmene nomenklatúrneho zatriedenia tovaru, pravidlo o pridanej hodnote,
opis operácie alebo výrobného procesu, alebo iné špecifické pravidlo) umožňujúcich
splnenie týchto podmienok,
c)
návrh pôvodu tovaru s určením pravidla, podľa ktorého sa má pôvod tovaru určiť.
(7)
Colné riaditeľstvo preskúma, či sú splnené podmienky podľa odsekov 4 až 6, a ak je
to potrebné, vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote nesprávnu alebo neúplnú žiadosť
opravil alebo doplnil. Ak žiadateľ napriek výzve žiadosť neopraví alebo nedoplní v
určenej lehote, colné riaditeľstvo konanie vo veci vydania záväznej informácie zastaví.
Proti rozhodnutiu o zastavení konania o vydaní záväznej informácie nemožno podať opravný
prostriedok.
(8)
Colné riaditeľstvo vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a
záväzné informácie o pôvode tovaru formou písomného rozhodnutia na tlačive, ktorého
vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(9)
Záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru obsahuje
a)
označenie štátu, ktorého orgány záväznú informáciu vydali, a označenie druhu záväznej
informácie,
b)
označenie orgánu, ktorý záväznú informáciu vydal,
c)
číslo záväznej informácie,
d)
identifikačné údaje držiteľa záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru
podľa žiadosti o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,
e)
dátum podania žiadosti,
f)
údaje o podkladoch predložených žiadateľom o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom
zatriedení tovaru,
g)
opis tovaru, jeho obchodný názov,
h)
zatriedenie tovaru v nomenklatúre colného sadzobníka a jeho odôvodnenie,
i)
poučenie o opravnom prostriedku a označenie údajov, ktoré sa na základe žiadosti
považujú za dôverné,
j)
dátum začiatku platnosti záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,
k)
dátum a miesto vydania záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, pečiatku
a podpis vydávajúceho orgánu,
l)
iné dôležité údaje, ak je to potrebné.
(10)
Záväzná informácia o pôvode tovaru okrem údajov uvedených v odseku 9 môže obsahovať
a)
označenie krajiny alebo skupiny krajín, z ktorých tovar pochádza (ďalej len „krajina
pôvodu“),
b)
odôvodnenie určenia pôvodu tovaru,
c)
cenu zo závodu, ak sa požaduje (§ 32),
d)
opis spracovania potrebný na získanie pôvodu tovaru, ak sa požaduje,
e)
odkaz na vydanú záväznú informáciu o pôvode tovaru alebo na žiadosť o jej vydanie,
f)
opis spracovania potrebného na získanie pôvodu tovaru, ak sa požaduje.
(11)
V jednoduchých veciach, ak možno rozhodnúť na základe podkladov predložených žiadateľom,
colné riaditeľstvo vydá záväznú informáciu bez zbytočného odkladu. V ostatných prípadoch
je colné riaditeľstvo povinné vydať záväznú informáciu do 90 dní odo dňa, keď dostalo
všetky podklady na jej vydanie. V obzvlášť zložitých prípadoch, ak nebolo možné záväznú
informáciu vydať v lehote 90 dní od predloženia všetkých podkladov, je colné riaditeľstvo
povinné v prípade záväznej informácie
a)
o nomenklatúrnom zatriedení tovaru o tom upovedomiť žiadateľa s uvedením dôvodu a
súčasne mu oznámiť lehotu jej vydania,
b)
o pôvode tovaru vydať záväznú informáciu najneskôr do 150 dní od predloženia všetkých
podkladov na jej vydanie.
(12)
Proti záväznej informácii o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväznej informácii
o pôvode tovaru možno colnému riaditeľstvu podať námietky v lehote 15 dní odo dňa
doručenia tejto záväznej informácie. Námietky nemajú odkladný účinok.
(13)
Colné riaditeľstvo napadnutú záväznú informáciu rozhodnutím zruší, inak námietky
zamietne a napadnutú záväznú informáciu potvrdí. Proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok
a o zrušení napadnutej záväznej informácie nemožno podať opravný prostriedok. Pri
rozhodovaní o námietkach sa ustanovenie odseku 11 použije primerane.
(14)
Záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru alebo záväzná informácia o
pôvode tovaru zaväzuje colný orgán vo vzťahu k držiteľovi len
a)
vo veci nomenklatúrneho zatriedenia tovaru,
b)
vo veci pôvodu tovaru určeného podľa § 22 až 54,
c)
vo vzťahu k tovaru, pri ktorom sa všetky činnosti a úkony, ktoré sa musia vykonať,
aby sa zabezpečilo dodržanie colných predpisov (ďalej len „colné formality“), ukončia
po jej vydaní.
(15)
Držiteľ záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru pri uplatnení nároku,
ktorý v colnom konaní táto záväzná informácia zakladá, je povinný preukázať, že tovar
uvedený v colnom vyhlásení zodpovedá vo všetkých znakoch tovaru, ktorý je opísaný
v záväznej informácii. Držiteľ záväznej informácie o pôvode tovaru pri uplatnení nároku,
ktorý v colnom konaní táto záväzná informácia zakladá, je povinný preukázať, že ním
označený tovar a skutočnosti určujúce získanie jeho pôvodu zodpovedajú vo všetkých
znakoch skutočnostiam, ktoré sú opísané v záväznej informácii.
(16)
Záväzná informácia zakladá právne účinky pri uplatňovaní nároku, len ak si tento
nárok uplatňuje držiteľ a ak držiteľ podľa požiadaviek colného orgánu splní povinnosti
podľa odseku 15.
§ 11
Nomenklatúrne zatriedenie tovaru alebo určenie pôvodu tovaru uvedené v záväznej informácii
sa môže uplatňovať len na účely
a)
vymerania dovozného cla alebo vývozného cla,
b)
vyrubenia daní,
c)
výpočtu platieb poskytovaných na podporu vývozu alebo ktoré sa poskytujú pri dovoze
a vývoze v rámci štátnej poľnohospodárskej politiky,
d)
použitia certifikátov, vývozných licencií alebo dovozných licencií alebo iných dokladov,
ktoré sa podľa osobitných predpisov10) predkladajú pri vykonávaní colných formalít, ak sa vzťahujú na tovar opísaný v záväznej
informácii.
§ 12
(1)
Záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru platí šesť rokov odo dňa jej
vydania, záväzná informácia o pôvode tovaru platí tri roky odo dňa jej vydania.
(2)
Colné riaditeľstvo záväznú informáciu zruší písomným rozhodnutím, ak bola vydaná
na základe neúplných alebo nepravdivých údajov žiadateľa. Colné riaditeľstvo zruší
záväznú informáciu aj v prípade, ak sa dodatočne zistia závažné dôvody na iné nomenklatúrne
zatriedenie tovaru alebo iné určenie pôvodu tovaru v porovnaní s tým, ktoré je v záväznej
informácii uvedené.
(3)
Záväzná informácia stráca platnosť pred uplynutím lehôt podľa odseku 1, ak nastanú
tieto skutočnosti:
a)
v prípade záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru
1.
dôjde k zmene osobitného predpisu, ktorý bol podkladom na jej vydanie, a záväzná
informácia v dôsledku toho už nie je s ním v súlade,
2.
záväzná informácia nie je v súlade s výkladom nomenklatúry uvedenej v § 18 ods. 8 písm. a) z dôvodu zmien a doplnkov vysvetliviek prijatých Radou pre colnú spoluprácu a z dôvodu
zmien nomenklatúry uvedenej v § 18 ods. 8 vydaných rozhodnutím Európskej komisie,
3.
záväzná informácia bola podľa odseku 2 alebo podľa § 10 ods. 13 zrušená,
b)
v prípade záväznej informácie o pôvode tovaru
1.
dôjde k zmene osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktoré boli podkladom
na jej vydanie, a záväzná informácia v dôsledku toho už nie je s nimi v súlade,
2.
nie je v súlade s pravidlami na interpretáciu niektorých ustanovení medzinárodných
zmlúv,
3.
bola podľa odseku 2 alebo podľa § 10 ods. 13 zrušená.
(4)
Skutočnosti uvedené v odsekoch 2 a 3 je colné riaditeľstvo povinné oznámiť držiteľovi
záväznej informácie doručením písomného rozhodnutia. Dňom doručenia tohto rozhodnutia
stráca záväzná informácia platnosť.
(5)
Záväznú informáciu, ktorá stratila platnosť na základe oznámenia skutočností uvedených
v odseku 3 písm. a) v druhom a treťom bode alebo v odseku 3 písm. b) v druhom a treťom
bode, môže držiteľ používať ešte šesť mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o strate
jej platnosti, ak na jej základe uzavrel zmluvu na nákup alebo predaj tovaru predtým,
ako mu bola oznámená strata platnosti tejto záväznej informácie. Ak záväzná informácia
stratila platnosť podľa odseku 3 písm. a) prvého bodu alebo podľa odseku 3 písm. b)
prvého bodu, držiteľ ju môže použiť, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva alebo právny
predpis, ktoré nahradili medzinárodnú zmluvu alebo právny predpis, s ktorými záväzná
informácia nie je v súlade. Ak sa záväzná informácia, ktorá stratila platnosť, vzťahuje
na tovar, na ktorý boli vydané certifikáty, vývozná alebo dovozná licencia alebo iné
doklady v súvislosti s dovozom alebo vývozom tovaru podľa osobitného predpisu,10) lehota použitia záväznej informácie sa skončí uplynutím lehoty platnosti týchto dokladov.
(6)
Odsek 5 sa nepoužije, ak tak z dôvodu dôležitého hospodárskeho významu ustanoví osobitný
predpis.
(7)
Ak držiteľ záväznej informácie chce využiť svoje právo podľa odseku 5, je povinný
oznámiť túto skutočnosť colnému úradu, poskytnúť mu potrebné doklady a umožniť vykonanie
kontroly na účel zistenia, či sú splnené podmienky na ďalšie použitie záväznej informácie.
(8)
Ak sa zistí, že použitie záväznej informácie podľa odseku 5 nie je možné a nenastali
skutočnosti podľa odseku 6, colný úrad je povinný túto skutočnosť držiteľovi záväznej
informácie písomne oznámiť.
(9)
Náklady na vydanie záväznej informácie sú najmä výdavky na vykonanie analýzy alebo
odborného posúdenia tovaru, vrátenie tovaru žiadateľovi, znalecké posudky, úradné
preklady písomností do štátneho jazyka potrebné na správne posúdenie veci, ak sú zabezpečované
dodávateľským spôsobom.
(10)
Výdavky uvedené v odseku 9 hradí žiadateľ o vydanie záväznej informácie bez ohľadu
na to, či výdavky vznikli z podnetu žiadateľa o vydanie záväznej informácie, alebo
colného riaditeľstva; ustanovenie osobitného predpisu11) tým nie je dotknuté.
Súčinnosť
§ 13
(1)
Osoba, ktorá uskutočnila dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru, alebo osoba, ktorá sa
priamo alebo nepriamo zúčastňuje na dovoze, vývoze alebo tranzite tovaru, alebo osoba,
u ktorej sa nachádza alebo možno predpokladať, že sa nachádza tovar podliehajúci colnému
dohľadu, je povinná umožniť colnému orgánu vykonať colný dohľad v stavbách vrátane
bytu, ak sa byt používa na podnikanie, v dopravných prostriedkoch, na pozemkoch, ktoré
vlastní, užíva alebo spravuje, a poskytnúť potrebné doklady, údaje a informácie.
(2)
Osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, je povinná strpieť úkony potrebné na vykonanie
colného dohľadu a poskytnúť colnému orgánu nevyhnutnú súčinnosť.
(3)
Osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, je povinná na výzvu colného orgánu predložiť
doklad osvedčujúci, že tovar bol riadne dovezený, alebo doklad o kúpe, dodací list
od výrobcu alebo iný dôkazný prostriedok, z ktorého je zrejmé, že tovar pochádza od
osôb oprávnených podnikať na colnom území. Ak nie sú predložené požadované doklady,
colný orgán na náklady a nebezpečenstvo osoby, u ktorej sa vykonáva colný dohľad,
kontrolovaný tovar premiestni na miesto, ktoré je pod jeho priamym dohľadom, a určí
lehotu na dodatočné predloženie dokladov.
§ 14
(1)
Súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, alebo iné orgány verejnej moci
a iné právnické osoby zriadené osobitným zákonom, notári a exekútori v prípadoch,
keď predmet konania pred nimi podlieha podľa tohto zákona alebo podľa osobitných zákonov
dovozným platbám alebo vývozným platbám v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom
tovaru, sú povinní oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu údaje potrebné
na vymeranie a vymáhanie týchto platieb.
(2)
Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné podľa osobitného predpisu12) poskytnúť colnému úradu a colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť informácie
podliehajúce bankovému tajomstvu.
(3)
Poštový podnik je povinný oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na ich
písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie colného dohľadu, najmä údaje o došlých
zásielkach zo zahraničia a odoslaných zásielkach do zahraničia, údaje o odosielateľoch
a príjemcoch týchto zásielok a tovare v nich prepravovanom, alebo umožniť získať tieto
údaje priamo v poštovom podniku a ich správnosť na mieste overiť.
(4)
Štátne orgány a iné orgány verejnej moci a právnické osoby, ktoré z úradnej povinnosti
alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné
oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť údaje potrebné
na vykonanie colného dohľadu.
(5)
Telekomunikačný podnik je povinný oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu
na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť údaje o užívateľoch telefónnych,
ďalekopisných a telefaxových staníc, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.
(6)
Dopravcovia sú povinní oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely
vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť odosielateľa a adresáta prepravovaného
nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.
(7)
Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na
účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu uverejneného
pod značkou.
(8)
Štátne orgány, ktoré majú v pôsobnosti výkon kontroly, sú povinné oznámiť colnému
úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú
žiadosť výsledky kontrol, ak zistia súvislosť s colným dlhom a s daňovými povinnosťami.
(9)
Osoby, ktoré majú listiny alebo iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri
vykonávaní colného dohľadu, sú povinné colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na
ich písomnú žiadosť tieto listiny a veci na účely dokazovania vydať alebo vypožičať.
(10)
Pre potreby kontroly, ktorú vykonávajú colné orgány v rámci colného dohľadu, sú osoby
uvedené v § 13 ods. 1 povinné uschovať päť rokov všetky doklady, ktoré sa týkajú dovozu, vývozu alebo tranzitu
tovaru. Táto lehota začína plynúť v prípade tovaru
a)
prepusteného do režimu voľný obeh a režimu vývoz od začiatku roka nasledujúceho po
roku, v ktorom bolo prijaté colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu voľný
obeh alebo do režimu vývoz,
b)
prepusteného do režimu voľný obeh so zníženou colnou sadzbou dovozného cla alebo
bez dovozného cla vzhľadom na jeho konečné použitie od začiatku roka nasledujúceho
po roku, v ktorom tovar prestal podliehať colnému dohľadu,
c)
prepusteného do iného režimu od začiatku roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol
režim ukončený,
d)
umiestneného do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu od začiatku
roka nasledujúceho po roku, v ktorom tovar opustil slobodné colné pásmo alebo slobodný
colný sklad.
(11)
Ak pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 10 colné orgány urobili úkon kontroly
smerujúci k vymeraniu dovozných platieb alebo vývozných platieb alebo zistili porušenie
colných predpisov, začne plynúť nová päťročná lehota od začiatku roka nasledujúceho
po roku, v ktorom bol úkon kontroly vykonaný. Úschovná lehota sa skončí uplynutím
tejto lehoty.
DRUHÁ ČASŤ
UPLATŇOVANIE DOVOZNÝCH PLATIEB ALEBO VÝVOZNÝCH PLATIEB A INÝCH OPATRENÍ V OBCHODE
S TOVAROM
PRVÝ DIEL
CLO
§ 15
Druhy cla
(1)
Clo je ochranné opatrenie vo forme povinnej platby vyberanej štátom podľa tohto zákona
alebo podľa osobitného predpisu1) z dovážaného tovaru (ďalej len „dovozné clo“) alebo z vyvážaného tovaru (ďalej len
„vývozné clo“).
(2)
Vyrovnávacie clo je osobitné clo vyberané s cieľom vyrovnať dotáciu alebo subvenciu,
ktorá bola priamo alebo nepriamo poskytnutá na zhotovenie alebo výrobu výrobku alebo
na vývoz tovaru.
(3)
Odvetné clo je prirážka k colnej sadzbe alebo osobitné clo z tovaru, ktorý podľa
colného sadzobníka clu nepodlieha, zavedené na prechodný čas na tovar dovážaný zo
štátu, ktorý diskriminuje Slovenskú republiku v hospodárskych vzťahoch.
(4)
Dodatočné clo alebo zvýšené clo je clo uložené podľa osobitného predpisu13) na prechodný čas, napríklad na tovar poľnohospodárskeho charakteru alebo v prípade
nadmerného dovozu tovaru.
(5)
Vyrovnávacie clo, odvetné clo a dodatočné clo ustanovuje nariadenie, ktoré vydá vláda
Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).
(6)
Antidumpingové clo je clo uložené podľa osobitného predpisu1) z dovážaného tovaru, ktorého vývozná cena je nižšia ako cena rovnakého alebo podobného
tovaru v bežnom obchode v krajine vývozu tovaru a ktorý môže spôsobiť dumpingovú ujmu
výrobnému odvetviu v Slovenskej republike.
§ 16
Tovar podliehajúci clu
(1)
Dovoznému clu podlieha všetok dovážaný tovar s výnimkou tovaru, ktorý je v colnom
sadzobníku výslovne označený ako tovar bez cla.
(2)
Vývoznému clu podlieha tovar uvedený v colnom sadzobníku, ak colný sadzobník takéto
clo výslovne ustanovuje.
(3)
Clu nepodlieha tovar, ktorý je v medzinárodných zmluvách výslovne označený ako tovar
bez cla.
§ 17
Oslobodenie od dovozného cla
(1)
Od dovozného cla je oslobodený tovar, pri ktorom to vzhľadom na jeho konečné použitie
vyžaduje všeobecný záujem, podľa colných predpisov.
(2)
Od dovozného cla je oslobodený tovar dovážaný zahraničnými osobami, ktoré požívajú
výsady a imunity podľa medzinárodného práva.14)
(3)
Rozsah a podmienky oslobodenia tovaru dovážaného zahraničnými osobami, ktoré požívajú
výsady a imunity podľa medzinárodného práva, alebo medzinárodnými organizáciami15) a ich pracovníkmi ustanoví nariadenie, ktoré vydá vláda. Ak niektorý štát neposkytuje
oslobodenie od cla na tovar dovážaný zo Slovenskej republiky v rozsahu, ktorý zodpovedá
rozsahu oslobodenia od cla podľa tohto zákona, vláda môže nariadením pre dovoz tovaru
z tohto štátu oslobodenie od cla obmedziť alebo odoprieť.
DRUHÝ DIEL
COLNÝ SADZOBNÍK A NOMENKLATÚRNE ZATRIEDENIE TOVARU
§ 18
Colný sadzobník a colné sadzby
(1)
Clo sa vymeriava podľa sadzieb, ktoré sú ustanovené colným sadzobníkom. Colný sadzobník
vydáva vláda nariadením.
(2)
Colný sadzobník obsahuje
a)
kombinovanú nomenklatúru,
b)
všeobecné colné sadzby,
c)
zmluvné colné sadzby,
d)
colné sadzby všeobecného systému preferencií prijaté jednostranne Slovenskou republikou
vo vzťahu k jednotlivým štátom, skupinám štátov alebo územiam,
e)
merné jednotky.
(3)
Colný sadzobník môže obsahovať aj
a)
ďalšiu nomenklatúru, ktorá je založená úplne alebo sčasti na kombinovanej nomenklatúre
a ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie,
b)
zvýhodnené sadzobné opatrenia zavedené na prechodný čas, poskytujúce zníženie dovozného
cla alebo dočasné pozastavenie uplatňovania dovozného cla, ktorému podlieha určitý
tovar, a to aj v rámci colnej kvóty alebo colného stropu,
c)
preferenčné colné sadzby podľa medzinárodných zmlúv, ktoré upravujú poskytovanie
preferenčného sadzobného zaobchádzania,
d)
sadzobné opatrenia neuvedené v odseku 2 písm. b) až d)
1.
sadzby vyrovnávacieho cla,
2.
sadzby odvetného cla,
3.
sadzby dodatočného cla,
4.
jednotnú colnú sadzbu, ktorá zjednodušuje a urýchľuje vybranie cla pri dovoze tovaru
neobchodného charakteru určeného na uspokojovanie osobných potrieb fyzických osôb,
5.
sadzby zvýšeného dovozného cla,
e)
ďalšie opatrenia neuvedené v odseku 2 písm. b) a c), ktoré sa uplatňujú na tovar
zahrnutý do kombinovanej nomenklatúry pri vymeriavaní cla a dovozných platieb ustanovených
osobitným predpisom, ktorým sa uskutočňuje štátna poľnohospodárska politika, alebo
ktorý sa vzťahuje na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskeho
tovaru.
(4)
(5)
Sadzobné opatrenia podľa odseku 2 písm. d) a odseku 3 písm. b) a c) sa použijú namiesto
sadzobných opatrení podľa odseku 2 písm. b) a c) a odseku 3 písm. e), ak o to deklarant
požiada a preukáže, že dovážaný tovar spĺňa podmienky na použitie týchto sadzobných
opatrení.
(6)
Ak je použitie sadzobných opatrení podľa odseku 2 písm. d) a odseku 3 písm. b) a
c) obmedzené na určitý objem dovozu, tieto opatrenia sa prestanú používať v prípade
a)
colných kvót, ak sa vyčerpá limit pre objem dovozu,
b)
colných stropov podľa osobitného predpisu.
(7)
Na účely zatriedenia tovaru, ktorý je predmetom obchodu v styku so zahraničím, sa
používa kombinovaná nomenklatúra.
(8)
Kombinovaná nomenklatúra zahŕňa
a)
nomenklatúru harmonizovaného systému,18)
b)
ďalšie triedenie k nomenklatúre uvedenej v písmene a) (ďalej len „podpoložka kombinovanej
nomenklatúry“) v prípadoch, ak je určená colná sadzba,
c)
poznámky a doplnkové poznámky k triedam a kapitolám a poznámky pod čiarou k podpoložkám
kombinovanej nomenklatúry.
(9)
Podpoložka kombinovanej nomenklatúry má priradený osemmiestny číselný znak zložený
a)
zo štvormiestneho číselného znaku tvoriaceho položku harmonizovaného systému,
b)
zo šesťmiestneho číselného znaku tvoriaceho podpoložku harmonizovaného systému,
c)
z čísel označujúcich na siedmom a ôsmom mieste podpoložku kombinovanej nomenklatúry;
v prípade, že k podpoložke harmonizovaného systému nie je potrebné ďalšie triedenie,
na siedmom a ôsmom mieste číselného znaku kombinovanej nomenklatúry sa uvádzajú nuly.
(10)
Kombinovaná nomenklatúra a merné jednotky, ktoré s ňou súvisia, sa používajú na účely
štatistiky pri obchode s tovarom v styku so zahraničím (ďalej len „colná štatistika“).
(11)
Ak colný sadzobník na určitý tovar ustanovuje zvýhodnené colné sadzby [odsek 3 písm.
b)] vzhľadom na jeho povahu alebo konečné použitie, alebo na inú skutočnosť, podmienky
použitia zvýhodnenej colnej sadzby ustanoví nariadenie, ktoré vydá vláda.
(12)
Nomenklatúrne zatriedenie tovaru je priradenie podpoložky
a)
kombinovanej nomenklatúry v súlade s colnými predpismi alebo
b)
nomenklatúry, ktorá je úplne alebo sčasti založená na kombinovanej nomenklatúre alebo
ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie podľa osobitných predpisov, ktoré upravujú používanie
sadzobných opatrení a nesadzobných opatrení pri obchode s tovarom, do ktorej sa má
tovar zatriediť v súlade s colnými predpismi.
(13)
Podľa nomenklatúrneho zatriedenia tovaru sa uplatňujú aj ustanovenia osobitných predpisov,
ktoré upravujú špecifické oblasti týkajúce sa obchodu s tovarom.
Integrovaný colný sadzobník
§ 19
(1)
Opatrenia, ktoré sa týkajú dovozu tovaru alebo vývozu tovaru podľa medzinárodných
zmlúv, sú uvedené v integrovanom colnom sadzobníku. Integrovaný colný sadzobník sa
uverejňuje v publikačnom orgáne ministerstva.
(2)
Integrovaný colný sadzobník obsahuje
a)
podpoložky kombinovanej nomenklatúry [§ 18 ods. 8 písm. a) a b) a ods. 9],
b)
podpoložku integrovaného colného sadzobníka, ktorá predstavuje doplnkové triedenie
tovaru, ktorý podlieha špecifickým opatreniam a číselnému označeniu doplnkového triedenia
[§ 18 ods. 3 písm. a)],
c)
colné sadzby uvedené v § 18 ods. 3 písm. c) a d),
d)
opatrenia, ktoré sa uplatňujú pri vymeriavaní dovozných platieb ustanovených osobitným
predpisom [§ 18 ods. 3 písm. e)],
e)
ďalšie informácie o opatreniach ustanovených v osobitných predpisoch na dovoz tovaru
alebo vývoz tovaru.
§ 20
(1)
Podpoložky integrovaného colného sadzobníka majú priradené deviate a desiate miesto
číselného znaku a spolu s podpoložkou kombinovanej nomenklatúry (§ 18 ods. 9) tvoria číselný znak podpoložky integrovaného colného sadzobníka; v prípade, že k
podpoložke kombinovanej nomenklatúry nie je potrebné ďalšie triedenie, na deviatom
a desiatom mieste číselného znaku podpoložky integrovaného colného sadzobníka sa uvádzajú
nuly.
(2)
Vo výnimočných prípadoch na účely uplatnenia špecifických opatrení, ktoré nie sú
číselne označené, môže byť na deviatom a desiatom mieste použitý dodatočný číselný
znak integrovaného colného sadzobníka.
(3)
Za podpoložky integrovaného colného sadzobníka možno pridať ďalšie triedenie.
TRETÍ DIEL
PÔVOD TOVARU
§ 21
Úvodné ustanovenie
(1)
Pôvodom tovaru je určenie krajiny pôvodu. Krajina pôvodu tovaru sa určuje podľa pravidiel
zisťovania pôvodu tovaru podľa colných predpisov a medzinárodných zmlúv, a to na základe
nepreferenčných pravidiel pôvodu, preferenčných pravidiel pôvodu a pravidiel všeobecného
systému preferencií.
(2)
Nepreferenčné pravidlá pôvodu sú pravidlá ustanovené v tomto zákone, v osobitnom
predpise, v medzinárodných zmluvách19) a v rozhodnutiach príslušných orgánov, uplatňované na určenie krajiny pôvodu, s ktorými
nie je spojené poskytovanie colných preferencií, ktoré presahujú uplatňovanie doložky
najvyšších výhod podľa medzinárodnej zmluvy.20)
(3)
Preferenčné pravidlá pôvodu sú pravidlá ustanovené v tomto zákone, v medzinárodných
zmluvách a v rozhodnutiach príslušných orgánov,21) uplatňované na určenie pôvodu tovaru, s ktorým je spojené preferenčné zaobchádzanie
v rámci zmluvných sadzobných opatrení a všeobecných sadzobných opatrení, na ktorých
základe sa uplatňujú colné preferencie, ktoré presahujú uplatňovanie doložky najvyšších
výhod podľa medzinárodnej zmluvy.20)
(4)
Pravidlá všeobecného systému preferencií sú pravidlá ustanovené v tomto zákone, v
medzinárodných zmluvách a v rozhodnutiach príslušných orgánov, uplatňované na určenie
pôvodu tovaru, s ktorým je spojené jednostranné preferenčné zaobchádzanie poskytované
rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám bez toho, aby sa takéto zaobchádzanie
poskytovalo iným krajinám.
Nepreferenčný pôvod tovaru
§ 22
(1)
Nepreferenčný pôvod tovaru je pôvod, ktorý sa zistí použitím pravidiel uvedených
v § 21 ods. 2.
(2)
Nepreferenčný pôvod tovaru sa určuje na účely
a)
vymerania cla podľa § 18 ods. 2 písm. b) a c),
b)
vymerania antidumpingového cla, vyrovnávacieho cla a zvýšeného dovozného cla,
c)
označovania pôvodu tovaru podľa medzinárodnej zmluvy,22)
d)
množstevných obmedzení, najmä colných kvót alebo colných stropov,
e)
nesadzobných opatrení podľa osobitných predpisov [§ 18 ods. 3 písm. e)].
(3)
Krajina nepreferenčného pôvodu tovaru je krajina, v ktorej sa tovar úplne získal.
(4)
Na účely odseku 3 sa tovarom úplne získaným v určitej krajine vrátane jej teritoriálnych
vôd rozumejú
a)
nerasty vyťažené na jej území,
b)
rastlinné plodiny zozbierané na jej území,
c)
živé zvieratá narodené alebo narodené a odchované na jej území,
d)
výrobky živočíšneho pôvodu získané zo živých zvierat chovaných na jej území,
e)
produkty lovu a rybolovu uskutočneného na jej území,
f)
produkty morského rybolovu a iné produkty získané z mora mimo jej teritoriálnych
vôd jej loďami, ktoré sú v tejto krajine registrované alebo prihlásené a plávajú pod
jej vlajkou,
g)
tovar získaný alebo vyrobený na palube jej rybárskych spracovateľských lodí z produktov
uvedených v písmene f) pôvodom z tejto krajiny, ak takéto spracovateľské lode sú v
tejto krajine registrované alebo prihlásené a plávajú pod jej vlajkou,
h)
produkty získané z morského dna alebo z morského podzemia ležiaceho mimo jej teritoriálnych
vôd, ak má táto krajina výlučné právo využívať toto morské dno alebo morské podzemie,
i)
odpady a zvyšky, ktoré pochádzajú z výrobných operácií uskutočnených na jej území
a použité predmety, ak sú v tejto krajine zozbierané a sú vhodné iba na opätovné získanie
surovín,
j)
tovar, ktorý je vyrobený na jej území výlučne z tovaru uvedeného v písmenách a) až
i) alebo z ich derivátov na akomkoľvek stupni výroby.
(5)
Ak sa na výrobe tovaru podieľali dve alebo viac krajín, krajinou nepreferenčného
pôvodu tohto tovaru je krajina, v ktorej došlo k jeho poslednému podstatnému ekonomicky
odôvodnenému opracovaniu alebo spracovaniu, ktoré bolo uskutočnené v prevádzkarni
na to založenej, a ak jeho výsledkom je nový výrobok alebo ak predstavuje dôležitý
stupeň výroby.
(6)
Operácie, ktoré sa považujú za podstatné ekonomicky odôvodnené opracovanie alebo
spracovanie niektorých druhov výrobkov, a podrobnosti o udeľovaní pôvodu tovaru ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(7)
Nepreferenčný pôvod tovaru sa určuje na základe údajov uvedených v colnom vyhlásení.
(8)
Colný úrad je oprávnený požadovať na určenie pôvodu tovaru predloženie dôkazu, ktorým
je osvedčenie o pôvode tovaru, ak údaje uvedené v colnom vyhlásení nie sú postačujúce
alebo má pochybnosti o ich správnosti.
(9)
Colný úrad je oprávnený požadovať na určenie pôvodu tovaru dodatočný dôkaz, najmä
a)
predloženie faktúry alebo jej kópie, ktorá sa vzťahuje na zariadenie, stroj, prístroj
alebo vozidlo prepustené do režimu voľný obeh alebo v minulosti vyvezené,
b)
zmluvu alebo jej kópiu, alebo iný doklad preukazujúci, že sa dodávka uskutočňuje
ako súčasť bežnej údržby.
§ 23
(1)
Osvedčenie o pôvode vyvážaného tovaru sa vydáva na písomnú žiadosť vývozcu. Žiadateľ
je povinný v žiadosti o vydanie osvedčenia o pôvode tovaru uviesť údaje potrebné na
určenie pôvodu tovaru. Ak žiadateľ vyváža stále objemy tovaru alebo ak to odôvodňujú
iné okolnosti, žiadateľ nemusí podávať žiadosť o vydanie osvedčenia pre každý vývoz,
ak sa dodržia pravidlá na určenie pôvodu tovaru.
(2)
Osvedčenie o pôvode tovaru musí spĺňať tieto náležitosti:
a)
je vydané príslušným orgánom23) alebo osobou oprávnenou na tento účel,
b)
obsahuje údaje potrebné na identifikáciu tovaru, na ktorý sa vzťahuje,
1.
počet nákladových kusov, ich druh, značky a čísla,
2.
hrubú a vlastnú hmotnosť tovaru, množstvo alebo objem, ak tovar podlieha zmenám hmotnosti
počas prepravy alebo ak jeho hmotnosť nemôže byť zistená alebo ak sa dá jednoducho
identifikovať na základe týchto údajov,
3.
označenie odosielateľa,
4.
druh tovaru,
c)
potvrdzuje, že tovar, na ktorý sa vzťahuje, má pôvod v určitej krajine.
(3)
Colný úrad prijme osvedčenie o pôvode tovaru na poľnohospodársky tovar, na ktorý
sa vzťahujú osobitné nepreferenčné dovozné opatrenia, aj ak osvedčenie vydá iná krajina
ako krajina pôvodu tohto tovaru a ak poľnohospodársky tovar možno považovať za pôvodný
v tejto krajine podľa pravidiel na určenie nepreferenčného pôvodu tovaru. Ak osobitný
predpis ustanovujúci osobitné nepreferenčné opatrenia neustanovuje inak, osvedčenie
o pôvode platí desať mesiacov odo dňa jeho vydania.
(4)
Colný úrad uzná na účely určenia pôvodu tovaru len originál osvedčenia o pôvode tovaru.
(5)
Colný úrad neuzná osvedčenie o pôvode tovaru na účely použitia nepreferenčných dovozných
opatrení, ak mu nie sú známe identifikačné údaje orgánu,
a)
ktorý je oprávnený vydávať osvedčenie o pôvode tovaru a vzory odtlačkov pečiatok
ním používaných,
b)
ktorému sa majú zasielať žiadosti o následné overovanie osvedčení o pôvode.
(6)
Následné overovanie osvedčení o pôvode sa vykonáva na podnet colného orgánu náhodne,
alebo ak colný orgán má pochybnosti o pravosti osvedčenia o pôvode alebo o správnosti
údajov, ktoré obsahuje. Na účely uplatňovania poľnohospodárskych predpisov môže o
vykonanie overovania požiadať aj iný ako colný orgán. Výsledok následného overovania
sa oznámi colnému orgánu bez zbytočného odkladu.
(7)
Ak by colný úrad rozhodol o pozastavení použitia osobitných dovozných opatrení do
získania výsledkov overovania, prepustí poľnohospodársky tovar. Na tento účel môže
podľa potreby prijať predbežné opatrenie.
(8)
Colný úrad nepoužije osobitné dovozné opatrenia, ak mu nie je doručený výsledok následného
overovania v lehote šiestich mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o toto overovanie.
Výsledok overovania musí umožniť určenie, či osvedčenie o pôvode zaslané na overovanie
sa vzťahuje na tovar skutočne vyvezený a možno naň použiť osobitné dovozné opatrenia.
(9)
Vzory tlačív žiadostí o vydanie osvedčení o pôvode tovaru a vzory tlačív osvedčení
o pôvode a ich kópií, technické podrobnosti o tlačivách žiadostí o vydanie osvedčení
o pôvode tovaru, o osvedčeniach o pôvode tovaru, ich kópiách, vyplňovaní a označovaní
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(10)
Vzor tlačiva osvedčenia o pôvode tovaru na dovoz poľnohospodárskeho tovaru, technické
podrobnosti o tlačivách osvedčení o pôvode, vyplňovaní a označovaní ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 24
(1)
Ak cieľom spracovania alebo opracovania je obchádzanie všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktoré sa uplatňujú pri obchode s tovarom s niektorými krajinami, nemožno
takto získanému tovaru priznať pôvod tovaru v krajine, v ktorej sa takéto spracovanie
alebo opracovanie uskutočnilo.
(2)
Žiadosti o vydanie osvedčenia o pôvode tovaru uschováva počas dvoch rokov nasledujúcich
po roku, v ktorom bola žiadosť podaná, ten orgán, ktorý osvedčenie o pôvode tovaru
vydal.
Preferenčný pôvod tovaru
§ 25
Úvodné ustanovenie
(1)
Preferenčný pôvod tovaru sa určuje na základe pravidiel, ktoré obsahujú podmienky
získania pôvodu na tovar, ktorému sa majú priznať výhody z preferenčného sadzobného
opatrenia podľa § 18 ods. 2 písm. d) alebo § 18 ods. 3 písm. c).
(2)
Na účely určenia preferenčného pôvodu tovaru podľa odseku 1 sa použijú
a)
pravidlá obsiahnuté v medzinárodných zmluvách pri tovare, na ktorý sa vzťahujú medzinárodné
zmluvy, ktoré uzavrela Slovenská republika s jednotlivými štátmi alebo skupinami štátov,
ktoré upravujú poskytovanie preferenčného sadzobného zaobchádzania,
b)
pravidlá ustanovené týmto zákonom (§ 27 až 54), ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, pri tovare, na ktorý sa vzťahujú výhody
z preferenčných sadzobných opatrení ustanovených v nariadení vlády, prijatých jednostranne
Slovenskou republikou voči jednotlivým štátom, skupinám štátov alebo územiam.
§ 26
Všeobecný systém preferencií
Všeobecný systém preferencií podľa § 25 ods. 2 písm. b) sa použije na
a)
preferenčné zaobchádzanie s výrobkami, ktoré majú pôvod v rozvojových krajinách v
súlade s pravidlami všeobecného systému preferencií podľa tohto zákona,
b)
rozdielne a preferenčné zaobchádzanie s tovarom, ktorý má pôvod v rozvojovej krajine
týkajúce sa netarifných opatrení podľa medzinárodnej zmluvy,24)
c)
regionálne a globálne dohody medzi rozvojovými krajinami a najmenej rozvinutými krajinami
o vzájomnom znížení alebo odstránení ciel v súlade s kritériami alebo podmienkami
určenými medzinárodnou zmluvou o vzájomnom znížení alebo odstránení netarifných opatrení,
ktoré sa týkajú výrobkov dovážaných vzájomne, alebo inou medzinárodnou zmluvou,24)
d)
osobitný systém pre najmenej rozvinuté krajiny v rámci všeobecných alebo špecifických
opatrení v prospech rozvojových krajín.
Pravidlá všeobecného systému preferencií
§ 27
(1)
Na účely použitia všeobecného systému preferencií poskytovaných Slovenskou republikou
na výrobky s pôvodom v rozvojových krajinách alebo v najmenej rozvinutých krajinách
sa budú považovať za výrobky s pôvodom v rozvojovej krajine alebo najmenej rozvinutej
krajine
a)
výrobky úplne získané v tejto krajine podľa § 28,
b)
výrobky získané v tejto krajine, na ktorých výrobu sa použili iné výrobky, ako výrobky
uvedené v písmene a), ak tieto výrobky prešli dostatočným opracovaním alebo spracovaním
podľa § 29.
(2)
Na účely tohto zákona výrobky s pôvodom v Slovenskej republike, ktoré v rozvojovej
krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine prešli opracovaním alebo spracovaním nad
rámec ustanovený v § 30, sa považujú za výrobky s pôvodom v tejto rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej
krajine.
(3)
Na určenie pôvodu výrobkov získaných v Slovenskej republike a na použitie pravidiel
všeobecného systému preferencií sa pri výrobkoch s pôvodom v Slovenskej republike
použijú ustanovenia odsekov 1 a 2 a § 28 až 54 primerane.
§ 28
(1)
Na účely všeobecného systému preferencií sa za úplne získané výrobky v rozvojovej
krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine považujú
a)
nerasty vyťažené na jej území,
b)
rastlinné plodiny zozbierané na jej území,
c)
živé zvieratá narodené a odchované na jej území,
d)
výrobky živočíšneho pôvodu získané zo živých zvierat chovaných na jej území,
e)
produkty lovu alebo rybolovu uskutočneného na jej území,
f)
produkty morského rybolovu a iné produkty získané z mora mimo jej teritoriálnych
vôd jej loďami, ktoré sú v tejto krajine registrované alebo prihlásené a plávajú pod
jej vlajkou,
g)
tovar spracovaný na palube jej rybárskych spracovateľských lodí výhradne z produktov
uvedených v písmene f) pôvodom z tejto krajiny, ak takéto spracovateľské lode sú v
tejto krajine registrované alebo prihlásené a plávajú pod jej vlajkou,
h)
použité predmety zozbierané na jej území, vhodné iba na opätovné získanie surovín,
i)
odpady a zvyšky z výrobných operácií uskutočnených na jej území,
j)
produkty získané z morského dna alebo z morského podzemia ležiaceho mimo jej teritoriálnych
vôd, ak má táto krajina výlučné právo využívať morské dno alebo morské podzemie,
k)
tovar vyrobený na jej území výlučne z tovaru uvedeného v písmenách a) až j).
(2)
Na účely odseku 1 písm. f) a g) sa za lode alebo spracovateľské lode rozvojovej krajiny
alebo najmenej rozvinutej krajiny považujú len lode alebo spracovateľské lode,
a)
ktoré sú registrované alebo zaznamenané v tejto krajine,
b)
ktoré plávajú pod vlajkou tejto krajiny,
c)
z ktorých vlastnia najmenej v rozsahu 50 % štátni príslušníci tejto krajiny alebo
spoločnosť, ktorá má ústredie v tejto krajine a ktorej konateľ alebo konatelia, predseda
predstavenstva alebo dozornej rady a väčšina členov tohto predstavenstva alebo dozornej
rady sú štátni príslušníci tejto krajiny a v prípade obchodnej spoločnosti najmenej
polovica základného imania25) patrí tejto krajine, verejným inštitúciám alebo štátnym príslušníkom tejto krajiny,
d)
ktorých kapitán a dôstojníci sú štátni príslušníci tejto krajiny a
e)
ktorých posádku tvorí aspoň 75 % štátnych príslušníkov tejto krajiny.
(3)
Za rozvojovú krajinu alebo najmenej rozvinutú krajinu sa považujú aj ich teritoriálne
vody.
(4)
Lode plaviace sa na šírom mori vrátane spracovateľských lodí, na ktorých sa produkty
morského rybolovu opracúvajú alebo spracúvajú, sa považujú za súčasť územia rozvojovej
krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny, ak spĺňajú podmienky podľa odseku 2.
§ 29
(1)
Výrobky, ktoré nie sú úplne získané v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej
krajine, sa považujú za dostatočne opracované alebo spracované, ak prešli operáciami
opracovania alebo spracovania podľa odseku 4.
(2)
Ak výrobok, ktorý sa považuje za pôvodný v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej
krajine v súlade s odsekom 1, bol použitý pri výrobe iného výrobku v rozvojovej krajine
alebo v najmenej rozvinutej krajine, podmienky na získanie pôvodu tovaru pre výrobok,
do ktorého sa zapracúva, sa na tento výrobok nevzťahujú. Na pôvod materiálov, ktoré
by mohli byť použité pri jeho výrobe, sa neprihliada.
(3)
Konečný výrobok získa pôvod tovaru v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej
krajine, ak sa pri jeho výrobe použije tovar s iným pôvodom ako v rozvojovej krajine
alebo v najmenej rozvinutej krajine, len ak jeho colná hodnota nepresiahne 10 % ceny
konečného výrobku zo závodu, ak sa tým neprekročí percentuálne vyjadrenie najvyššej
hodnoty nepôvodných materiálov uvedené v zozname podľa odseku 4. To neplatí, ak ide
o určenie pôvodu konečných výrobkov zaradených do kapitol 50 až 63 harmonizovaného
systému.18)
(4)
Zoznam operácií, ktoré sa považujú za dostatočné opracovanie alebo spracovanie a
ktoré je potrebné vykonať na nepôvodných materiáloch, aby vyrobený výrobok získal
pôvod v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, a vysvetľujúce poznámky
k nim ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 30
(1)
Pri určovaní pôvodu výrobkov sa za nedostatočné opracovanie alebo spracovanie bez
ohľadu na splnenie podmienok podľa § 29 ods. 1 považuje
a)
operácia na zabezpečenie uchovania výrobkov v dobrom stave počas prepravy a skladovania,
napríklad vetranie, rozloženie, sušenie, chladenie, naloženie do soli, do oxidu siričitého
alebo do iných vodných roztokov, odstránenie poškodených častí,
b)
jednoduchá operácia skladajúca sa z odstránenia prachu, osievania, triedenia podľa
druhu alebo kvality, združovania vrátane vytvárania súprav predmetov, umývania, natierania,
strihania, rezania,
c)
zmena balenia, delenie a zostavovanie zásielok,
d)
jednoduché ukladanie do fliaš, baniek, vriec, pripevnenie na karty alebo dosky a
podobne a všetky jednoduché baliace operácie,
e)
pripevňovanie značiek, nálepiek alebo iných podobných rozlišovacích znakov na výrobky
alebo ich obaly,
f)
jednoduché miešanie rovnakých alebo rôznych druhov výrobkov, ak jeden alebo viac
druhov týchto výrobkov nespĺňa podmienky pôvodu v rozvojovej krajine alebo v najmenej
rozvinutej krajine,
g)
jednoduché skladanie častí výrobkov na účely vytvorenia kompletného výrobku,
h)
kombinácia dvoch alebo viacerých operácií uvedených v písmenách a) až g),
i)
porážanie jatočných zvierat.
(2)
Jednotkou zatriedenia na uplatnenie ustanovení § 27 až 54 je konkrétny výrobok, ktorý sa považuje za základnú jednotku pri zatriedení pomocou
nomenklatúry harmonizovaného systému.18)
(3)
Ak výrobok zložený zo skupiny alebo súboru kusov je zatriedený podľa podmienok harmonizovaného
systému v jedinej položke, celý tento výrobok tvorí jednotku zatriedenia.
(4)
Ak zásielka tovaru pozostáva z niekoľkých rovnakých výrobkov zatriedených do tej
istej položky harmonizovaného systému, pri uplatňovaní ustanovení § 27 až 54 sa každý výrobok posudzuje jednotlivo.
(5)
Ak je podľa všeobecného pravidla 5 harmonizovaného systému balenie zahrnuté do výrobku
na účely zatriedenia tovaru, toto balenie bude zahrnuté na účely určenia pôvodu.
(6)
Všetky operácie vykonávané na výrobku v rozvojovej krajine, v najmenej rozvinutej
krajine alebo v Slovenskej republike sa posudzujú spoločne pri určení, či sa má spracovanie
alebo prepracovanie, ktorým tento výrobok prešiel, považovať za nedostatočné podľa
odseku 1.
§ 31
(1)
Na účely určenia, či výrobok vyrobený v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej
krajine, ktorá je členom regionálnej skupiny rozvojových krajín alebo najmenej rozvinutých
krajín podľa odseku 2 (ďalej len „regionálna skupina“), má pôvod v tejto krajine,
sa výrobky s pôvodom v jednej z krajín tejto regionálnej skupiny použité v ďalšej
výrobe v inej krajine regionálnej skupiny považujú za výrobky s pôvodom v krajine
ďalšej výroby (ďalej len „regionálna kumulácia“) za podmienok podľa § 32.
(2)
Regionálna kumulácia podľa odseku 1 sa vzťahuje na tieto regionálne skupiny zvýhodnené
všeobecným systémom preferencií:
a)
Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN),
b)
Spoločný trh Strednej Ameriky (CACM),
c)
Andská skupina,
d)
Juhoázijské združenie pre regionálnu spoluprácu (SAARAC).
(3)
Zoznam rozvojových a najmenej rozvinutých krajín ustanovuje nariadenie, ktoré vydá
vláda.
§ 32
(1)
Ak sa tovar s pôvodom v krajine, ktorá je členom regionálnej skupiny, opracuje alebo
spracuje v inej krajine tej istej regionálnej skupiny, má pôvod v tej krajine regionálnej
skupiny, v ktorej sa vykonalo posledné opracovanie alebo spracovanie, ak
a)
hodnota pridaná v tejto krajine je vyššia ako najvyššia colná hodnota použitých výrobkov
s pôvodom v ktorejkoľvek inej krajine regionálnej skupiny použitých pri poslednom
opracovaní alebo spracovaní a ak
b)
opracovanie alebo spracovanie vykonané v tejto krajine presahuje rámec ustanovený
v § 30 a v prípade textilných výrobkov aj operácie uvedené v prílohe č. 1.
(2)
Ak podmienky na určenie pôvodu tovaru podľa odseku 1 nie sú splnené, výrobky majú
pôvod v tej krajine regionálnej skupiny, v ktorej sa vykazuje najvyššia colná hodnota
dovážaných výrobkov s pôvodom v inej krajine regionálnej skupiny.
(3)
Na účely odseku 1 písm. a) sa za pridanú hodnotu považuje cena výrobku zo závodu
znížená o colnú hodnotu každého začleneného výrobku s pôvodom v inej krajine regionálnej
skupiny.
(4)
Dôkaz o pôvode tovaru vyvezeného z jednej krajiny regionálnej skupiny do inej krajiny
rovnakej regionálnej skupiny na použitie pri ďalšom opracovaní alebo spracovaní alebo
na spätný vývoz, ak sa nevykoná ďalšie opracovanie alebo spracovanie, sa preukazuje
osvedčením o pôvode na tlačive A vydaným v prvej krajine.
(5)
Pôvod tovaru podľa § 29 ods. 3, § 30 a 31 pri tovare vyvezenom z krajiny regionálnej skupiny do Slovenskej republiky sa preukazuje
osvedčením o pôvode tovaru na tlačive A, alebo vyhlásením na faktúre urobenom v takejto
krajine vývozu na základe osvedčenia o pôvode tovaru podľa odseku 4.
(6)
Vzor tlačiva osvedčenia o pôvode na tlačive A, vzor vyhlásenia na faktúre, podrobnosti
o osvedčení o pôvode na tlačive A, o jeho vyplňovaní a označovaní, zoznam krajín,
ktoré akceptujú osvedčenie o pôvode na tlačive A a spôsob nakladania s osvedčením
o pôvode na tlačive A ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(7)
Ako krajina pôvodu tovaru sa v osvedčení o pôvode tovaru na tlačive A alebo vo vyhlásení
na faktúre uvedie
a)
krajina výroby v prípade výrobkov vyvezených bez ďalšieho opracovania alebo spracovania
podľa odseku 4,
b)
krajina pôvodu určená podľa odseku 1 v prípade výrobkov vyvezených po ďalšom opracovaní
alebo spracovaní.
§ 33
(1)
Ustanovenia § 31 a 32 sa použijú, len ak
a)
pravidlá upravujúce obchod medzi krajinami regionálnej skupiny v súvislosti s regionálnou
kumuláciou sú rovnaké ako pravidlá ustanovené týmto zákonom,
b)
každá krajina regionálnej skupiny sa zaviazala, že dodrží alebo zabezpečí dodržiavanie
podmienok ustanovených v tomto zákone a poskytne administratívnu spoluprácu nevyhnutnú
pre Slovenskú republiku, ako aj pre iné krajiny regionálnej skupiny, aby sa zabezpečilo
správne vydávanie osvedčení o pôvode tovaru, overovanie osvedčení o pôvode tovaru
a vyhlásení na faktúre,
c)
sa vyhlásenie o splnení podmienok podľa písmena b) zašle príslušným orgánom Slovenskej
republiky.
(2)
Pri preprave výrobkov s pôvodom v krajine regionálnej skupiny cez územie inej krajiny
tejto regionálnej skupiny sa nepoužije ustanovenie § 38 ods. 1 písm. b).
§ 34
Príslušenstvo, náhradné dielce a náradie odoslané spolu so zariadením, strojom, prístrojom
alebo vozidlom, ktoré sú súčasťou bežného vybavenia a sú zahrnuté v cene alebo nie
sú osobitne fakturované, sa považujú za jeden celok s príslušným zariadením, strojom,
prístrojom alebo vozidlom.
§ 35
Súpravy podľa harmonizovaného systému18) sa považujú za pôvodné súpravy, ak ich jednotlivé časti sú pôvodné výrobky. Ak je
súprava zložená z pôvodných a nepôvodných častí, súprava ako celok sa považuje za
pôvodnú, ak hodnota nepôvodných častí nepresahuje 15 % ceny zo závodu tejto súpravy.
§ 36
Pri určovaní pôvodu výrobku sa neprihliada na pôvod energie a paliva, technického
zariadenia a vybavenia, strojov, náradia a tovaru, ktorý nie je a nemá byť súčasťou
konečného výrobku, použitých pri jeho výrobe.
§ 37
(1)
Podmienky na získanie pôvodu tovaru v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej
krajine, ustanovené v tomto zákone, musia byť splnené trvalo.
(2)
Ak tovar s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine vyvezený
z takejto krajiny do inej krajiny ako rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej
krajiny, je vrátený späť do rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny,
z ktorej bol vyvezený, považuje sa za tovar, ktorý nemá pôvod v tejto rozvojovej krajine
alebo v najmenej rozvinutej krajine, ak sa nepreukáže, že
a)
vrátený tovar je ten istý tovar, ako tovar pôvodne vyvezený a
b)
v krajine, do ktorej bol vyvezený, sa s tovarom zaobchádzalo len spôsobom, aký je
potrebný na jeho uchovanie v dobrom stave (§ 308 ods. 1).
§ 38
(1)
Pri tovare s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine sa
jeho pôvod nemení, ak je takýto tovar priamo prepravovaný z rozvojovej krajiny alebo
z najmenej rozvinutej krajiny do Slovenskej republiky. Za priamu prepravu tovaru sa
považuje
a)
preprava tovaru bez toho, aby prešiel územím inej krajiny s výnimkou územia inej
krajiny tej istej regionálnej skupiny na účely § 31,
b)
preprava tovaru tvoriaceho jednu zásielku územím iných krajín ako rozvojových krajín
alebo najmenej rozvinutých krajín, s prípadným preložením tohto tovaru alebo jeho
dočasným uskladnením v týchto krajinách, ak zostal pod dohľadom colných orgánov v
krajine tranzitu alebo v krajine, kde bol dočasne uskladnený a neprešiel inými operáciami,
ako je vykladanie, opätovné nakladanie, alebo inými operáciami potrebnými na jeho
uchovanie v dobrom stave,
c)
preprava výrobkov potrubím územím inej krajiny ako územím vyvážajúcej rozvojovej
krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny bez prerušenia.
(2)
Splnenie podmienok podľa odseku 1 písm. b) sa preukazuje príslušnému colnému úradu
predložením
a)
nákladného listu, ktorý sa týka prepravy tovaru cez krajinu tranzitu, alebo
b)
dokladu vydaného colným úradom v krajine tranzitu, ktorý obsahuje
1.
presný opis tovaru,
2.
dátum vyloženia a dátum opätovného naloženia tovaru a označenie použitých dopravných
prostriedkov,
3.
potvrdenie o splnení podmienok, za ktorých sa tovar nachádzal v krajine tranzitu,
alebo
c)
iných dokladov preukazujúcich skutočnosti uvedené v písmenách a) a b), ak nemožno