435/2001 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 435/2001 Z. z. |
Názov: | Zákon o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 04.10.2001 |
Dátum vyhlásenia: | 31.10.2001 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
223/2002 Z. z. | Vyhláška Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) |
278/2018 Z. z. | Vyhláška Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. 223/2002 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) |
145/2022 Z. z. | Vyhláška Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. 223/2002 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení vyhlášky č. 278/2018 Z. z. |
132/1989 Zb. | Zákon o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat |
527/1990 Zb. | Zákon o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch |
550/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho úradu pre vynálezy o konaní vo veciach vynálezov a priemyselných vzorov |
478/1992 Zb. | Zákon o úžitkových vzoroch |
402/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) |
84/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
517/2007 Z. z. | Zákon o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
495/2008 Z. z. | Zákon o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a o poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
202/2009 Z. z. | Zákon o právnej ochrane odrôd rastlín |
125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
242/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
291/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
435
ZÁKON
zo 4. októbra 2001
o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(patentový zákon)
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením, právnou ochranou
a uplatnením vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky, patentu alebo dodatkového
ochranného osvedčenia.
§ 2
Pôsobnosť zákona
Tento zákon sa vzťahuje na
a)
patentovú prihlášku (ďalej len „prihláška“), európsku patentovú prihlášku [§ 3 písm. e)], medzinárodnú prihlášku [§ 3 písm. g)] a na žiadosť o udelenie dodatkového ochranného osvedčenia (§ 74),
b)
c)
práva a povinnosti pôvodcu vynálezu, prihlasovateľa prihlášky (ďalej len „prihlasovateľ“)
a na majiteľa patentu, prihlasovateľa európskej patentovej prihlášky a na majiteľa
európskeho patentu, prihlasovateľa medzinárodnej prihlášky, žiadateľa o udelenie dodatkového
ochranného osvedčenia a na jeho majiteľa,
d)
právne postavenie tretej osoby, ktorá je nositeľkou iných práv alebo povinností vo
vzťahu k prihláške, európskej patentovej prihláške, medzinárodnej prihláške, patentu,
európskemu patentu alebo k dodatkovému ochrannému osvedčeniu,
e)
konanie o predmetoch práva podľa písmen a) až d).
§ 3
Vymedzenie niektorých pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
biologickým materiálom akýkoľvek materiál obsahujúci genetickú informáciu, ktorý
je schopný samoreprodukcie alebo je reprodukovateľný v biologickom systéme,
b)
mikrobiologickým spôsobom akýkoľvek spôsob používajúci mikrobiologický materiál alebo
vykonávaný na mikrobiologickom materiáli, alebo spôsob, ktorého výsledkom je mikrobiologický
materiál,
c)
v podstate biologický spôsob vytvárania rastlín alebo zvierat spôsob založený výlučne
na prirodzených javoch, ako je kríženie alebo selekcia,
d)
reprodukciou generatívne alebo vegetatívne rozmnožovanie,
e)
európskou patentovou prihláškou prihláška európskeho patentu podaná na základe Dohovoru
o udeľovaní európskych patentov uzatvoreného v Mníchove 5. októbra 1973 (ďalej len
„Európsky patentový dohovor“),
f)
európskym patentom patent udelený Európskym patentovým úradom na základe Európskeho
patentového dohovoru,
g)
medzinárodnou prihláškou prihláška podaná na základe Zmluvy o patentovej spolupráci,1)
h)
obchodným využívaním patentu alebo vynálezu akákoľvek činnosť vo vzťahu k patentu
ako predmetu práva alebo vo vzťahu k vynálezu ako predmetu patentu vykonávaná majiteľom
patentu alebo inou oprávnenou osobou s cieľom dosiahnuť zisk.
DRUHÁ ČASŤ
PATENTY NA VYNÁLEZY
§ 4
Na vynálezy, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom, udeľuje Úrad priemyselného
vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) patenty.
§ 5
Patentovateľnosť vynálezov
(1)
Patenty sa udeľujú na vynálezy zo všetkých oblastí, najmä z oblasti techniky, ktoré
sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné.
(2)
Patenty podľa odseku 1 sa udeľujú i na biotechnologické vynálezy týkajúce sa výrobku
pozostávajúceho z biologického materiálu alebo obsahujúceho biologický materiál, alebo
spôsobu, ktorého prostredníctvom je biologický materiál vyrobený, spracovaný alebo
využitý, a to aj v prípade, ak sa vynález týka
a)
biologického materiálu, ktorý je izolovaný zo svojho prirodzeného prostredia alebo
vyrábaný technickým spôsobom, aj keď sa už v prírode vyskytol,
b)
rastliny alebo zvieraťa, ak technická uskutočniteľnosť vynálezu nie je obmedzená
na určitú odrodu rastlín alebo určité plemeno zvierat,2)
c)
mikrobiologického alebo iného technického spôsobu alebo výrobku získaného takýmto
spôsobom,
d)
prvku izolovaného z ľudského tela alebo inak vyrobeného technickým spôsobom vrátane
sekvencie alebo čiastkovej sekvencie génu i v prípade, ak štruktúra takého prvku je
identická so štruktúrou prirodzene existujúceho prvku.
(3)
Za vynálezy podľa odseku 1 sa nepovažujú najmä
a)
objavy, vedecké teórie a matematické metódy,
b)
estetické výtvory,
c)
plány, pravidlá a spôsoby vykonávania duševnej činnosti, hier alebo obchodnej činnosti,
d)
programy počítačov,
e)
podávanie informácií.
(4)
Predmety alebo činnosti uvedené v odseku 3 sa vylučujú z patentovateľnosti len v
rozsahu, v akom sa prihláška vzťahuje na tieto predmety alebo činnosti.
§ 6
Výluky z patentovateľnosti
(1)
Patenty sa neudeľujú na
a)
odrody rastlín a plemená zvierat,
b)
v podstate biologické spôsoby vytvárania rastlín alebo zvierat,
c)
chirurgické alebo terapeutické spôsoby liečenia ľudského tela alebo zvieracieho tela
a na diagnostické metódy a metódy prevencie chorôb využívané na ľudskom tele alebo
zvieracom tele. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na výrobky, najmä na látky alebo zmesi
využiteľné pri niektorom z uvedených spôsobov liečenia, diagnostiky alebo prevencie
chorôb,
d)
vynálezy, ktoré sa týkajú ľudského tela v rôznych štádiách vzniku či vývoja, alebo
sa týkajú len objavenia niektorého z prvkov ľudského tela vrátane sekvencie alebo
čiastkovej sekvencie génu s výnimkou podľa § 5 ods. 2 písm. d),
e)
vynálezy, ktorých obchodné využívanie by bolo v rozpore s verejným poriadkom alebo
s dobrými mravmi. Samotný zákaz využívania vynálezu zákonom sa nepovažuje za rozpor
s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi v zmysle tohto ustanovenia.
(2)
Podľa odseku 1 písm. e) sa patenty neudeľujú najmä na
a)
spôsoby klonovania ľudských jedincov,
b)
spôsoby úpravy genetickej identity zárodočnej línie ľudských jedincov,
c)
využitie ľudského embrya na priemyselné alebo obchodné účely,
d)
spôsoby úpravy genetickej identity zvierat, ktoré zvieratám môžu spôsobiť utrpenie,
pričom nemajú podstatný medicínsky úžitok pre ľudí alebo zvieratá, alebo pre zvieratá,
ktoré sú výsledkom takýchto spôsobov.
§ 7
Novosť
(1)
Vynález sa považuje za nový, ak nie je súčasťou stavu techniky.
(2)
Za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí
prihlasovateľovi právo prednosti (§ 36), sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom.
(3)
Za stav techniky sa považuje aj obsah prihlášok a obsah prihlášok úžitkových vzorov
podaných v Slovenskej republike so skorším právom prednosti, ak budú v deň, od ktorého
patrí prihlasovateľovi právo prednosti alebo po tomto dni zverejnené vo Vestníku Úradu
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „vestník“). To platí aj
pre medzinárodné prihlášky s určením pre Slovenskú republiku, keď za zverejnenie medzinárodnej
prihlášky sa považuje zverejnenie vo vestníku (§ 41), a pre európske patentové prihlášky s určením pre Slovenskú republiku, keď za zverejnenie
európskej patentovej prihlášky sa považuje oznámenie vo vestníku (§ 60 ods. 2). Utajovaná prihláška (§ 59 ods. 10) sa považuje na účely tohto ustanovenia za zverejnenú uplynutím 18 mesiacov odo dňa
vzniku práva prednosti.
(4)
Za stav techniky sa nepovažuje také sprístupnenie vynálezu verejnosti, ku ktorému
nedošlo skôr ako šesť mesiacov pred podaním prihlášky a ktoré priamo alebo nepriamo
vyplýva
a)
zo zrejmého zneužitia vzhľadom na prihlasovateľa alebo na jeho právneho predchodcu,
b)
zo skutočnosti, že prihlasovateľ alebo jeho právny predchodca vystavil vynález na
úradnej alebo úradne uznanej výstave podľa medzinárodného dohovoru.3) V tomto prípade je prihlasovateľ povinný pri podaní prihlášky uviesť, že vynález
bol vystavený, a do štyroch mesiacov po podaní prihlášky doložiť osvedčenie o vystavení
vynálezu podľa medzinárodného dohovoru.3)
(5)
Podľa odsekov 1 až 3 sa nevylučuje patentovateľnosť látok alebo zmesí,
a)
ktoré sú súčasťou stavu techniky, na ich využitie pri spôsoboch uvedených v ustanovení
§ 6 ods. 1 písm. c), ak také využitie nie je súčasťou stavu techniky,
b)
uvedených v písmene a) na ich akékoľvek špecifické využitie pri spôsoboch uvedených
v § 6 ods. 1 písm. c), ak také špecifické využitie nie je súčasťou stavu techniky.
§ 8
Vynálezcovská činnosť
(1)
Vynález sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva
zrejmým spôsobom zo stavu techniky.
(2)
Pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti sa neprihliada na obsah prihlášok, európskych
patentových prihlášok a prihlášok úžitkových vzorov, ktoré ku dňu, od ktorého patrí
prihlasovateľovi právo prednosti, neboli zverejnené (§ 41 alebo § 60 ods. 2).
§ 9
Priemyselná využiteľnosť
Vynález sa považuje za priemyselne využiteľný, ak sa podľa neho vyrába alebo sa využíva
v akomkoľvek odvetví, najmä v odvetví priemyslu a pôdohospodárstva.
Pôvodca vynálezu
§ 10
(1)
Právo na riešenie vrátane práva podať prihlášku (ďalej len „právo na riešenie“) má
pôvodca vynálezu (ďalej len „pôvodca“).
(2)
Pôvodca je ten, kto vytvoril vynález vlastnou tvorivou činnosťou.
(3)
Spolupôvodcovia vynálezu (ďalej len „spolupôvodcovia“) majú právo na riešenie v rozsahu,
v akom sa podieľali na vytvorení vynálezu. Ak sa spolupôvodcovia nedohodnú inak alebo
ak inak nerozhodne súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení vynálezu je rovnaký.
(4)
Ak vynález vytvorilo viac osôb nezávisle od seba, právo na riešenie patrí tomu, kto
má skoršie právo prednosti (§ 36). To platí len v prípade, ak prihláška bola zverejnená podľa § 41 alebo § 60 ods. 2.
§ 11
(1)
Ak pôvodca vytvoril vynález v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného
pracovného vzťahu alebo členského vzťahu, právo na riešenie prechádza na zamestnávateľa,
ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté.
(2)
Pôvodca, ktorý vytvoril vynález podľa odseku 1, je povinný zamestnávateľa o tejto
skutočnosti bez odkladu písomne upovedomiť a zároveň mu odovzdať všetky podklady potrebné
na posúdenie vynálezu.
(3)
Zamestnávateľ môže uplatniť voči pôvodcovi právo na riešenie, a to písomne v lehote
troch mesiacov od upovedomenia podľa odseku 2.
(4)
Ak zamestnávateľ neuplatní písomne právo na riešenie v ustanovenej lehote podľa odseku
3, prechádza toto právo späť na pôvodcu. Zamestnávateľ, ako aj pôvodca sú v tejto
lehote povinní zachovávať o vynáleze mlčanlivosť voči tretím osobám.
(5)
Pôvodca, voči ktorému sa uplatnilo právo na riešenie podľa odseku 3, má vo vzťahu
k zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu. Na určenie výšky odmeny je rozhodujúci
technický a hospodársky význam vynálezu a prínos dosiahnutý jeho využitím alebo iným
uplatnením, pričom sa prihliada na materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení vynálezu,
ako aj na rozsah a obsah pracovných úloh pôvodcu. Ak dohodnutá alebo rozhodnutím súdu
určená odmena zjavne nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím alebo iným
uplatnením vynálezu, pôvodca má právo na dodatočné vyrovnanie.
(6)
Ak medzi pôvodcom a zamestnávateľom nedôjde k dohode o výške odmeny a z dôvodov na
strane zamestnávateľa nie je prínos dosiahnutý využívaním alebo iným uplatnením vynálezu
primeraný technickému a hospodárskemu významu vynálezu alebo vynález nie je využívaný
či inak uplatnený vôbec, bude na uplatnenie práva na odmenu a na určenie výšky odmeny
podľa odseku 5 rozhodujúci prínos dosiahnuteľný možným využívaním alebo iným uplatnením
vynálezu s prihliadnutím na objektívne ekonomické podmienky existujúce najmenej počas
troch rokov, počnúc kalendárnym rokom nasledujúcim po roku, v ktorom došlo k riadnemu
uplatneniu práva na riešenie podľa odseku 3.
(7)
Práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovení odsekov 1 až 6 zostávajú po zániku právneho
vzťahu medzi pôvodcom a zamestnávateľom nedotknuté.
§ 12
(1)
(2)
Právo na riešenie prechádza na inú osobu v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi.4)
(3)
Zmluva o prevode práva na riešenie musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(4)
S prevodom alebo prechodom práva na riešenie, ktorý sa uskutoční po podaní prihlášky,
súčasne nastáva i prevod alebo prechod práv z prihlášky. Prevod alebo prechod práv
z prihlášky však nadobudne účinnosť voči tretím osobám až odo dňa zápisu do registra
prihlášok patentov (§ 57); to neplatí vo vzťahu k osobám, ktoré o uskutočnení prevodu
alebo prechodu vedeli alebo podľa okolností mali vedieť.
§ 13
Rozsah ochrany
(1)
Rozsah ochrany vyplývajúcej z patentu je určený obsahom patentových nárokov. Na výklad
patentových nárokov sa použije aj opis vynálezu a výkresy.
(2)
Rozsah ochrany vyplývajúcej z prihlášky je predbežne určený obsahom patentových nárokov
zverejnených podľa § 41. Udelený patent, prípadne patent čiastočne zrušený určuje rozsah tejto predbežnej
ochrany so spätnou účinnosťou; to neplatí, ak z patentu vyplýva širšia ochrana než
zo zverejnenej prihlášky.
(3)
Ochrana vyplývajúca z patentu udeleného na spôsob sa vzťahuje aj na výrobok priamo
získaný týmto spôsobom.
(4)
Ochrana vyplývajúca z patentu udeleného na biologický materiál so špecifickými vlastnosťami,
ktoré sú výsledkom vynálezu, vzťahuje sa aj na akýkoľvek iný biologický materiál odvodený
z pôvodného biologického materiálu vo forme reprodukcie v totožnej alebo v odlišnej
forme, ktorý má tie isté vlastnosti.
(5)
Ochrana vyplývajúca z patentu udeleného na spôsob umožňujúci výrobu biologického
materiálu so špecifickými vlastnosťami, ktoré sú výsledkom vynálezu, vzťahuje sa aj
na biologický materiál získaný priamo chráneným spôsobom, ako aj na akýkoľvek iný
biologický materiál odvodený z priamo získaného biologického materiálu vo forme reprodukcie
v totožnej alebo v odlišnej forme, ktorý má tie isté vlastnosti.
(6)
Ochrana vyplývajúca z patentu udeleného na výrobok obsahujúci genetickú informáciu
alebo spočívajúci v genetickej informácii vzťahuje sa na všetok materiál, do ktorého
je výrobok začlenený a v ktorom je genetická informácia obsiahnutá a plní svoje funkcie.
To neplatí v prípade podľa § 6 ods. 1 písm. d).
(7)
Výrobok zhodný s výrobkom chráneným podľa odsekov 3 a 5 sa považuje za výrobok priamo
získaný chráneným spôsobom, kým sa nepreukáže opak.
§ 14
Využívanie vynálezu
(1)
Majiteľ patentu (§ 19) má výlučné právo využívať vynález, poskytnúť súhlas na využívanie vynálezu, previesť
patent na inú osobu alebo zriadiť k patentu záložné právo.
(2)
Účinky patentu nastávajú odo dňa oznámenia o udelení patentu vo vestníku.
§ 15
Zákaz využívania vynálezu
(1)
Bez súhlasu majiteľa patentu nikto nesmie
a)
vyrábať, využívať, používať, ponúkať alebo uvádzať na trh, alebo na tento účel skladovať
či dovážať výrobok, ktorý je predmetom patentu,
b)
využívať výrobný postup, ktorý je predmetom patentu (ďalej len „chránený spôsob“),
alebo ponúkať taký chránený spôsob na využívanie inej osobe,
c)
vyrábať, využívať, ponúkať alebo umiestňovať na trhu, alebo na tento účel skladovať
či dovážať výrobok priamo získaný chráneným spôsobom,
d)
dodávať alebo ponúkať na dodanie osobe neoprávnenej využívať vynález prostriedky
slúžiace na uskutočnenie vynálezu, ak porušovateľ práva vie alebo s ohľadom na okolnosti
má vedieť, že tieto prostriedky sú určené alebo vhodné na uskutočnenie vynálezu; to
neplatí, ak sú tieto prostriedky na trhu dostupné a dodávateľ nenavádzal neoprávnenú
osobu na konanie v rozpore s písmenami a) až c).
(2)
Výlučné práva podľa odseku 1 má aj prihlasovateľ, počnúc dňom zverejnenia prihlášky
vo vestníku, za predpokladu udelenia patentu na vynález, ktorý je predmetom prihlášky.
Uplatnenie týchto práv proti tretím osobám je však možné až odo dňa, od ktorého nastávajú
účinky patentu.
§ 16
Vyčerpanie práv
(1)
Majiteľ patentu nemá právo zakázať tretím osobám nakladať s výrobkom, ktorý je predmetom
patentovej ochrany, po tom, ako bol tento výrobok majiteľom patentu alebo s jeho výslovným
súhlasom uvedený na trh v Slovenskej republike; to neplatí, ak sú dané dôvody na rozšírenie
práv z patentu na také nakladanie.
(2)
Odsek 1 sa vzťahuje aj na biologický materiál získaný reprodukciou chráneného biologického
materiálu za predpokladu, že takáto reprodukcia nevyhnutne vyplýva z použitia, pre
ktoré bol biologický materiál uvedený na trh, ak takto získaný biologický materiál
nie je následne použitý na jeho ďalšiu reprodukciu.
(3)
Nadobudnutie chráneného rastlinného reprodukčného materiálu pestovateľom v rámci
obchodného vzťahu s majiteľom patentu alebo s jeho súhlasom zahŕňa právo pestovateľa
použiť produkt jeho práce na reprodukciu tohto produktu na jeho hospodárstve.
(4)
Nadobudnutie chráneného živočíšneho reprodukčného materiálu chovateľom v rámci obchodného
vzťahu s majiteľom patentu alebo s jeho súhlasom zahŕňa právo chovateľa použiť chránený
dobytok na poľnohospodárske účely vrátane použitia živočíšneho reprodukčného materiálu
na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti chovateľa s výnimkou predaja živočíšneho
reprodukčného materiálu v súvislosti s podnikaním alebo na účel podnikania5) vo forme následnej reprodukčnej činnosti.
Obmedzenie účinkov patentu
§ 17
(1)
Právo majiteľa patentu nemožno uplatniť proti tomu, kto pred vznikom práva prednosti
(§ 36) na území Slovenskej republiky v dobrej viere využíval vynález alebo vykonal preukázateľné
prípravy bezprostredne smerujúce k využívaniu vynálezu nezávisle od pôvodcu alebo
majiteľa patentu (ďalej len „predchádzajúci užívateľ“). V prípade pochybností sa konanie
predchádzajúceho užívateľa považuje za konanie v dobrej viere, kým sa nepreukáže opak.
(2)
Prevod alebo prechod práva predchádzajúceho užívateľa na využívanie vynálezu podľa
odseku 1 je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti,
v ktorej rámci sa vynález využíva.
§ 18
(1)
Práva majiteľa patentu nie sú porušené, ak sa vynález využije
a)
na lodiach iných krajín, ktoré sú členmi medzinárodného dohovoru6) alebo členmi Svetovej obchodnej organizácie7) (ďalej len „úniové krajiny“), ktorých je Slovenská republika členom, v lodnom telese,
v strojoch, v lodnej výstroji, v prístrojoch a v inom príslušenstve, ak sa tieto lode
dostanú prechodne alebo náhodne na územie Slovenskej republiky a vynález sa využije
výlučne pre potreby lode,
b)
pri stavbe alebo prevádzke lietadiel alebo vozidiel úniových krajín, alebo pri súčastiach
či inom príslušenstve týchto lietadiel alebo vozidiel, ak sa dostanú prechodne alebo
náhodne na územie Slovenskej republiky,
c)
pri vykonávaní činnosti podľa medzinárodnej zmluvy,8) ak sa tieto činnosti týkajú lietadla štátu, ktorý požíva výhody tejto zmluvy,
d)
pri individuálnej príprave lieku v lekárni na základe lekárskeho predpisu alebo pri
činnosti týkajúcej sa takto pripraveného lieku,
e)
pri činnosti vykonávanej súkromne a na neobchodné účely,
f)
pri činnosti vykonávanej na experimentálne účely.
(2)
Osoby využívajúce vynález podľa odseku 1 písm. d) až f) sa nepovažujú za osoby oprávnené
využívať vynález podľa § 15 ods. 1 písm. d).
§ 19
Majiteľ patentu
Za majiteľa patentu sa považuje právnická osoba alebo fyzická osoba zapísaná ako majiteľ
v patentovom registri úradu (ďalej len „register“).
§ 20
Spolumajiteľstvo patentu
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, na úpravu vzťahov medzi spolumajiteľmi patentu
sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.9)
(2)
Spolumajiteľský podiel k patentu sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie patriaceho
spolupôvodcovi (§ 10 ods. 3) ako majiteľovi patentu alebo spolupôvodcovi ako právnemu predchodcovi majiteľa patentu.
(3)
Každý zo spolumajiteľov má právo využívať vynález, ktorý je predmetom patentu, s
výnimkou poskytnutia práva využívania vynálezu tretej osobe, ak sa spolumajitelia
nedohodnú inak.
(4)
Dohoda o zrušení spolumajiteľstva a o vzájomnom vyrovnaní musí byť písomná, inak
je neplatná.
(5)
Dohoda podľa odseku 4 nadobúda právne účinky voči tretím osobám odo dňa zápisu do
registra. Úrad je povinný zapísať zmeny vyplývajúce z tejto dohody do registra najneskôr
do šiestich mesiacov od jej doručenia úradu alebo v tej istej lehote oznámiť rozhodnutie
s uvedením dôvodov, pre ktoré nemožno vykonať zápis týchto zmien do registra.
(6)
Ak spolumajiteľ patentu nemá právneho nástupcu, po smrti alebo zániku spolumajiteľa
patentu prechádza jeho podiel na ostatných spolumajiteľov patentu v pomere zodpovedajúcom
ich spoluvlastníckym podielom.
(7)
Na úpravu vzťahov medzi spoluprihlasovateľmi sa primerane použijú ustanovenia odsekov
1 až 5.
§ 21
Prevod patentu
(1)
Zmluva o prevode patentu musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(2)
Prevod patentu nadobúda právne účinky voči tretím osobám odo dňa zápisu do registra.
To neplatí vo vzťahu k osobám, ktoré o uskutočnení prevodu patentu vedeli alebo podľa
okolností mali vedieť. Úrad je povinný zapísať tento prevod do registra najneskôr
do šiestich mesiacov od doručenia zmluvy o prevode úradu alebo v tej istej lehote
oznámiť rozhodnutie s uvedením dôvodov, pre ktoré nemožno vykonať zápis prevodu do
registra.
(3)
Práva tretích osôb nadobudnuté pred dňom zápisu prevodu patentu do registra zostávajú
zachované.
§ 22
Prechod patentu
(1)
(2)
Prechod patentu nadobúda právne účinky voči tretím osobám odo dňa zápisu do registra.
To neplatí vo vzťahu k osobám, ktoré o uskutočnení prechodu patentu vedeli alebo podľa
okolností mali vedieť. Úrad je povinný zapísať tento prechod do registra najneskôr
do šiestich mesiacov od jeho doručenia úradu alebo v tej istej lehote oznámiť rozhodnutie
s uvedením dôvodov, pre ktoré nemožno vykonať zápis prechodu do registra.
(3)
S výnimkou podľa § 48 práva tretích osôb nadobudnuté pred dňom prechodu patentu zostávajú zachované.
§ 23
Záložné právo
(1)
K patentu možno zriadiť záložné právo.
(2)
Na záložné právo, ako aj na vzťahy medzi záložným veriteľom a záložcom sa použijú
primerane ustanovenia osobitného predpisu.10)
(3)
Zmluva o zriadení záložného práva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(4)
Zmluvné záložné právo vzniká odo dňa zápisu do registra. Úrad je povinný zapísať
záložné právo do registra najneskôr do šiestich mesiacov od doručenia zmluvy o jeho
zriadení úradu alebo v tej istej lehote oznámiť rozhodnutie s uvedením dôvodov, pre
ktoré nemožno vykonať zápis záložného práva do registra.
(5)
Na podzáložné právo sa použijú primerane odseky 2 a 3, ako aj osobitný predpis.11)
§ 24
Licenčná zmluva
(1)
Vznik, zánik a výkon práva z licenčnej zmluvy sa spravuje ustanoveniami osobitného
predpisu.12)
(2)
Licenčná zmluva nadobúda právne účinky voči tretím osobám odo dňa zápisu do registra.
To neplatí vo vzťahu k osobám, ktoré o uzatvorení licenčnej zmluvy vedeli alebo podľa
okolností mali vedieť. Úrad je povinný zapísať licenciu do registra najneskôr do šiestich
mesiacov od doručenia licenčnej zmluvy úradu alebo v tej istej lehote oznámiť rozhodnutie
s uvedením dôvodov, pre ktoré nemožno vykonať zápis licencie do registra.
(3)
Ak licenčná zmluva neustanovuje inak, platí, že poskytnutá licencia je nevýlučná.
(4)
Prevod alebo prechod práva nadobúdateľa zmluvnej licencie je možný výlučne ako súčasť
prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v ktorej rámci sa vynález na základe
zmluvnej licencie využíva, ak zmluva neustanovuje inak.
Ponuka licencie
§ 25
(1)
Ak prihlasovateľ alebo majiteľ patentu (ďalej len „poskytovateľ“) podá na úrade písomné
vyhlásenie, že komukoľvek poskytne právo na využívanie vynálezu za primeranú úhradu
(ďalej len „ponuka licencie“), úrad vyznačí ponuku licencie v registri.
(2)
Ponuka licencie môže byť vzatá späť, kým nie je poskytovateľovi doručené písomné
oznámenie o prijatí ponuky licencie.
(3)
Ak poskytovateľ nevezme ponuku licencie späť, zápis výlučnej licencie do registra
nie je možný.
(4)
Vyhlásenie o ponuke licencie nemožno podať, ak je v registri zapísaná výlučná licencia.
(5)
Dňom zápisu rozhodnutia o odňatí patentu a prepise podľa § 48 do registra platí, že ponuka licencie bola vzatá späť, ak nový majiteľ patentu alebo
prihlasovateľ v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o odňatí patentu
a prepise nedoručí úradu písomnú žiadosť o zachovanie ponuky licencie.
§ 26
(1)
Právo na využívanie vynálezu vznikne tomu, kto ponuku licencie prijme a písomne to
oznámi poskytovateľovi a zároveň úradu.
(2)
Licencia získaná podľa odseku 1 sa považuje za licenciu zmluvnú, nevýlučnú, uzatvorenú
na dobu neurčitú, platnú na území Slovenskej republiky.
(3)
Ak medzi účastníkmi vzniknutého licenčného vzťahu napriek pokusu nedošlo k dohode
o úhrade za poskytnutú licenciu, výšku primeranej úhrady, ako aj platobné podmienky
určí súd na návrh niektorého z účastníkov licenčného vzťahu s prihliadnutím na význam
vynálezu a na zvyčajné ceny licencií v danej oblasti. V prípade podstatnej zmeny okolností
rozhodujúcich na určenie primeranej úhrady môže súd na návrh niektorého z účastníkov
licenčného vzťahu zmeniť pôvodne dohodnutú alebo súdom určenú výšku úhrady či platobné
podmienky, ak napriek pokusu nedošlo k dohode medzi účastníkmi.
Nútená licencia
§ 27
(1)
Na návrh môže súd udeliť nútenú licenciu komukoľvek, kto preukáže spôsobilosť využívať
na území Slovenskej republiky vynález, ktorý je predmetom udeleného patentu, za predpokladu,
že
a)
uplynuli štyri roky od podania prihlášky alebo tri roky od udelenia patentu, pričom
platí lehota, ktorá uplynie neskôr,
b)
navrhovateľ udelenia nútenej licencie dal majiteľovi patentu pred podaním návrhu
riadnu ponuku na uzatvorenie licenčnej zmluvy, pričom táto ponuka nebola majiteľom
patentu do troch mesiacov od jej podania prijatá, a
c)
vynález nie je bez primeraného dôvodu na strane majiteľa patentu na území Slovenskej
republiky využívaný alebo je využívaný nedostatočne, pričom predmet patentovaného
vynálezu ako výrobok nedodáva na trh Slovenskej republiky v dostatočnom množstve.
Neexistencia primeraného dôvodu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak.
(2)
Nútenú licenciu možno udeliť len ako nevýlučnú licenciu, pričom jej trvanie a rozsah
sa obmedzia na účel, na ktorý je udelená, s podmienkou prednostného uspokojenia potrieb
domáceho trhu.
(3)
Ak je predmetom patentu technológia polovodičových výrobkov, nútenú licenciu možno
udeliť len na verejné neobchodné využitie alebo na zabránenie ďalšieho konania majiteľa
patentu, ktoré na základe rozhodnutia príslušného orgánu možno považovať za konanie
zneužívajúce alebo obmedzujúce hospodársku súťaž,13) alebo v prípade ohrozenia dôležitého verejného záujmu.
(4)
V prípade ohrozenia dôležitého verejného záujmu možno nútenú licenciu udeliť bez
ohľadu na odsek 1 písm. a) a b).
(5)
Bez ohľadu na predpoklady podľa odseku 1 a podmienky podľa odseku 2 môže súd na návrh
udeliť nútenú nevýlučnú licenciu na využívanie biotechnologického vynálezu, ak šľachtiteľ2) nemôže využívať alebo nadobudnúť právo na odrodu rastliny bez porušovania staršieho
práva k patentu, ak navrhovateľ preukáže, že
a)
pred podaním návrhu dal majiteľovi patentu riadnu ponuku na uzatvorenie licenčnej
zmluvy, pričom túto ponuku majiteľ patentu do troch mesiacov od jej podania neprijal,
a
b)
odroda rastliny predstavuje dôležitý technický pokrok značného ekonomického významu
porovnateľného s vynálezom, ktorý je predmetom návrhu na udelenie nútenej licencie.
(6)
V prípade udelenia nútenej licencie podľa odseku 5 má majiteľ patentu právo na udelenie
nútenej licencie na využívanie odrody rastliny podľa osobitného predpisu.2)
(7)
Prevod alebo prechod práva nadobúdateľa nútenej licencie je možný výlučne ako súčasť
prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v ktorej rámci sa vynález na základe
nútenej licencie využíva.
(8)
Nadobúdateľ nútenej licencie sa môže vzdať práv z nútenej licencie písomným oznámením
doručeným úradu. Vzdanie sa práva nadobúda účinnosť odo dňa doručenia oznámenia úradu
alebo neskorší deň, ktorý je v oznámení uvedený ako deň, ku ktorému sa nadobúdateľ
nútenej licencie vzdáva svojich práv.
§ 28
(1)
Udelením nútenej licencie nie je dotknuté právo majiteľa patentu na primeranú úhradu;
na účely určenia úhrady za využívanie vynálezu, ktorý je predmetom nútenej licencie,
sa primerane použije § 26 ods. 3.
(2)
V prípade podstatnej zmeny okolností, ktoré viedli k udeleniu nútenej licencie, môže
súd na návrh niektorého z účastníkov licenčného vzťahu zrušiť rozhodnutie o udelení
nútenej licencie za predpokladu, že opätovný vznik dôvodov udelenia nútenej licencie
nie je pravdepodobný alebo práva z nútenej licencie sa nevyužívajú počas jedného roka.
(3)
Právoplatné rozhodnutie o udelení a zrušení nútenej licencie úrad bez zbytočného
odkladu zapíše do registra.
§ 30
Vzdanie sa patentu
(1)
Majiteľ patentu sa môže vzdať patentu písomným oznámením doručeným úradu. Čiastočné
vzdanie sa patentu nie je prípustné.
(2)
Ak sa spolumajiteľ patentu vzdá svojho spolumajiteľského podielu, jeho podiel prechádza
na ostatných spolumajiteľov v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom.
(3)
Vzdanie sa patentu nadobúda účinnosť odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 úradu
alebo neskorší deň, ktorý je v oznámení uvedený ako deň, ku ktorému sa majiteľ vzdáva
patentu.
(4)
Vzdanie sa patentu, na ktorom viaznu práva tretích osôb zapísané v registri, nadobudne
účinnosť len po predložení písomného súhlasu osoby, ktorej práva a oprávnené záujmy
môžu byť zánikom patentu dotknuté. To isté platí v prípade existencie súdneho sporu
zapísaného v registri, ktorého predmetom je právo na riešenie, a to až do uplynutia
šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.
§ 31
Zánik patentu
(1)
Patent zanikne
a)
uplynutím jeho platnosti,
b)
márnym uplynutím lehoty ustanovenej na zaplatenie správneho poplatku za udržiavanie
platnosti patentu (ďalej len „udržiavací poplatok“) (§ 79 ods. 8),
c)
odo dňa účinnosti vzdania sa patentu podľa § 30 ods. 3.
(2)
Odo dňa doručenia žiadosti o zápis súdneho sporu o právo na riešenie do registra
(§ 50 ods. 4) sa prerušuje plynutie lehoty na zaplatenie udržiavacieho poplatku až do uplynutia
šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.
(3)
Záložný veriteľ (§ 23) môže písomne požiadať úrad, aby bol vyzvaný na zaplatenie udržiavacieho poplatku,
ak záložca ako majiteľ patentu udržiavací poplatok v stanovenej lehote nezaplatí.
(4)
V prípade podľa odseku 3 patent zanikne po márnom uplynutí troch mesiacov od doručenia
výzvy na zaplatenie udržiavacieho poplatku záložnému veriteľovi.
§ 32
Porušovanie práv
(1)
V prípade neoprávneného zásahu do práv chránených týmto zákonom alebo ohrozenia týchto
práv sa môže ten, ktorého právo sa porušilo alebo ohrozilo, domáhať, aby porušovanie
či ohrozovanie práva bolo zakázané a následky porušovania boli odstránené.
(2)
V prípade zásahu do práv podľa odseku 1 alebo ohrozenia týchto práv môže poškodený
žiadať, aby ten, kto jeho práva porušuje alebo ohrozuje, odovzdal poškodenému údaje
týkajúce sa pôvodu výrobku a okolností jeho uvedenia na trh.
(3)
Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená škoda, poškodený má právo na jej
náhradu vrátane ušlého zisku. Ak bola týmto zásahom spôsobená nemajetková ujma, poškodený
má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým môže byť aj peňažné plnenie.
(4)
Právo na náhradu škody, ako aj právo na zadosťučinenie podľa odseku 3 má aj poškodený,
ktorému bola majetková alebo nemajetková ujma spôsobená priamo vykonaním predbežného
opatrenia nariadeného súdom na návrh podaný bez primeraného dôvodu.
Prerokúvanie sporov
§ 33
(1)
Spory o práva podľa tohto zákona prerokúvajú a rozhodujú súdy, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(2)
Na návrh môže súd nariadiť, aby výrobky, materiály alebo nástroje, ktorých prostredníctvom
priamo dochádza k porušovaniu práva alebo ohrozovaniu práva, boli
a)
odstránené z obchodnej siete,
b)
vydané navrhovateľovi,
c)
inak zabezpečené spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva,
d)
zničené vhodným spôsobom na náklady porušovateľa práva, ak nie je dostupné primeranejšie
riešenie.
(3)
Návrh navrhovateľa podľa odseku 2 písm. d) v časti týkajúcej sa spôsobu zničenia
predmetov nie je pre súd záväzný.
(4)
Súd neprizná právo na odovzdanie údajov podľa § 32 ods. 2, ak by závažnosť ohrozenia alebo porušenia práva bola neprimeraná závažnosti následkov
vyplývajúcich zo splnenia takto uloženej povinnosti.
§ 34
(1)
Pri ochrane práv podľa tohto zákona môže súd predbežným opatrením14) ukladať obsahovo rovnaké povinnosti ako v rozhodnutí vo veci samej v prípade, ak
akékoľvek oneskorenie môže oprávnenej osobe spôsobiť ťažko napraviteľnú majetkovú
či nemajetkovú ujmu.
(2)
V rámci rozhodnutia o predbežnom opatrení môže súd i bez návrhu uložiť navrhovateľovi
povinnosť zložiť peňažnú záruku v primeranej výške, prípadne podmieniť nadobudnutie
účinnosti rozhodnutia splnením uloženej povinnosti. Pri rozhodovaní o výške peňažnej
záruky súd prihliadne na rozsah majetkovej alebo nemajetkovej ujmy, ktorá môže vzniknúť
protistrane, ako aj na majetkové možnosti navrhovateľa s tým, že uloženie povinnosti
zložiť záruku nesmie byť podstatnou prekážkou účelného uplatnenia práva.
(3)
Na návrh môže súd rozhodnúť o vydaní peňažnej záruky protistrane ako náhrady majetkovej
ujmy alebo zadosťučinenia nemajetkovej ujmy spôsobenej priamo vykonaním predbežného
opatrenia vydaného bez primeraného dôvodu.
(4)
Ak v lehote šiestich mesiacov od zistenia vzniku ujmy podľa odseku 3 nedôjde k uplatneniu
náhrady alebo zadosťučinenia na súde alebo k dohode účastníkov o použití záruky, súd
záruku vráti.
TRETIA ČASŤ
KONANIE PRED ÚRADOM
§ 35
Deň podania prihlášky
(1)
Konanie o prihláške sa začína podaním prihlášky na úrad.
(2)
Ak ďalej nie je uvedené inak, za deň podania prihlášky sa považuje deň doručenia
alebo doplnenia podania, ktoré obsahuje aspoň
a)
údaje, z ktorých je zrejmý úmysel prihlasovateľa podať prihlášku,
b)
údaje umožňujúce identifikáciu prihlasovateľa a styk s prihlasovateľom,
c)
časť opisu zjavne vyjadrujúcu podstatu vynálezu.
(3)
Povinnosť prihlasovateľa podľa § 79 ods. 8 neplatí na účel určenia dňa podania prihlášky vo vzťahu k údajom podľa odseku 2 písm.
c).
(4)
Ak úrad zistí, že časť podania podľa odseku 2 písm. c) chýba, vyzve prihlasovateľa,
aby chýbajúcu časť podania v určenej lehote doplnil.
(5)
V prípade podľa odseku 4 sa za deň podania prihlášky považuje deň doplnenia chýbajúcej
časti podania.
(6)
Určenie dňa podania prihlášky podľa odseku 5 sa neuplatní, ak
a)
v pôvodnom podaní sa uplatnilo právo prednosti podľa § 36 ods. 2 a prihlasovateľ zároveň s doplnením chýbajúcej časti podania podľa odseku 2 písm.
c) požiada o určenie dňa podania prihlášky ku dňu pôvodného podania, alebo
b)
po doplnení podania podľa odseku 4 prihlasovateľ v určenej lehote vezme späť svoje
podanie v časti doplnenej podľa odseku 4.
§ 36
Právo prednosti
(1)
Právo prednosti prihlasovateľovi vznikne
a)
dňom podania prihlášky alebo
b)
dňom práva prednosti podľa medzinárodného dohovoru6) vyplývajúceho zo staršej prihlášky, z prihlášky úžitkového vzoru, autorského osvedčenia
alebo osvedčenia o užitočnosti.
(2)
Právo prednosti, ktoré vyplýva z medzinárodného dohovoru,6) musí prihlasovateľ uplatniť v prihláške.
(3)
(4)
Ak prihlasovateľ, ktorý podal prihlášku v lehote 12 mesiacov odo dňa vzniku práva
prednosti, neuplatní právo prednosti podľa odseku 2, úrad prizná právo prednosti na
základe žiadosti o dodatočné priznanie práva prednosti podanej v lehote 16 mesiacov
odo dňa vzniku práva prednosti, najneskôr však
a)
v lehote štyroch mesiacov odo dňa podania prihlášky,
b)
v deň podania žiadosti o skoršie zverejnenie prihlášky (§ 41 ods. 2).
(5)
Ak prihlasovateľ podá prihlášku po uplynutí 12 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti,
úrad prizná právo prednosti na základe žiadosti o dodatočné priznanie práva prednosti
za predpokladu, že
a)
prihláška, ako aj žiadosť o dodatočné priznanie práva prednosti boli podané v lehote
14 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti,
b)
prihlasovateľ vo svojej žiadosti primerane odôvodní oneskorené podanie prihlášky
a najmä uvedie skutočnosti, ktoré bránili včasnému podaniu prihlášky bez jeho zavinenia.
(6)
Úrad môže vyzvať prihlasovateľa, aby uplatnené právo prednosti preukázal dokladom
o práve prednosti (ďalej len „prioritný doklad“) v lehote určenej úradom, najskôr
však po uplynutí 16 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti.
(7)
Ak prihlasovateľ nepreukáže právo prednosti riadne a včas podľa odseku 6, úrad prizná
právo prednosti na základe odôvodnenej žiadosti o dodatočné uznanie prioritného dokladu
za predpokladu, že
a)
žiadosť o vydanie prioritného dokladu bola podaná príslušnému úradu najneskôr v lehote
jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy úradu podľa odseku 6,
b)
žiadosť o dodatočné uznanie prioritného dokladu spolu s prioritným dokladom bola
podaná v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia prioritného dokladu prihlasovateľovi.
(8)
Ak posúdenie patentovateľnosti vynálezu závisí od priznania práva prednosti, úrad
môže vyzvať prihlasovateľa, aby predložil preklad prioritného dokladu do slovenského
jazyka alebo do jedného z úradných jazykov Európskeho patentového úradu podľa výberu
prihlasovateľa.
(9)
V prípade dôvodných pochybností o pravdivosti odôvodnenia podľa odsekov 6 a 7 môže
úrad vyzvať prihlasovateľa, aby svoje tvrdenia preukázal.
(10)
Prihlasovateľ je povinný zaplatiť za žiadosť podľa odsekov 4, 5 a 7 správny poplatok
(§ 79 ods. 8).
(11)
Na uplatnenie práva prednosti a preukázanie práva prednosti, ktoré nespĺňa podmienky
podľa tohto ustanovenia a podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, úrad v konaní
neprihliada. Túto skutočnosť úrad oznámi prihlasovateľovi.
(12)
Na žiadosť prihlasovateľa alebo majiteľa patentu po zaplatení správneho poplatku
(§ 79 ods. 8) úrad vydá prioritný doklad osvedčujúci právo prednosti vyplývajúce z prihlášky,
z medzinárodnej prihlášky alebo z európskej patentovej prihlášky podanej na úrade.
§ 37
Prihláška
(1)
Prihlášku môže podať osoba alebo osoby, ktoré majú právo na riešenie podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 alebo § 12 ods. 1.
(2)
Ak právo na riešenie patrí viacerým osobám, prihlášku môže podať vo svojom mene i
jedna alebo niektoré z týchto osôb. Na základe žiadosti doloženej písomnou dohodou
uzatvorenou medzi prihlasovateľom alebo prihlasovateľmi a osobou, ktorá má právo na
podanie prihlášky podľa odseku 1, úrad zapíše takú osobu do registra ako spoluprihlasovateľa.
(3)
Prihláška smie obsahovať len jeden vynález alebo skupinu vynálezov, ktoré sú navzájom
spojené tak, že tvoria jedinú vynálezcovskú myšlienku.
(4)
Vynález musí byť v prihláške opísaný a vysvetlený tak jasne a úplne, aby ho mohol
odborník uskutočniť.
(5)
Prihláška musí obsahovať:
a)
žiadosť o udelenie patentu,
b)
opis vynálezu, anotáciu, prípadne výkresy,
c)
aspoň jeden uplatnený patentový nárok,
d)
identifikačné údaje prihlasovateľa či spoluprihlasovateľov,
e)
identifikačné údaje pôvodcu či spolupôvodcov vynálezu,
f)
doklad o nadobudnutí práva na riešenie, ak prihlasovateľom nie je pôvodca.
(6)
Prihlasovateľ je povinný zaplatiť za podanie prihlášky správny poplatok (§ 79 ods. 8).
§ 38
Osobitné ustanovenie o prihláške biotechnologického vynálezu
(1)
Ak je predmetom vynálezu biologický materiál alebo použitie biologického materiálu,
ktorý nie je prístupný verejnosti a ktorý nemožno opísať v prihláške tak, aby odborník
mohol vynález uskutočniť, považuje sa opis za dostatočný len za predpokladu, že
a)
biologický materiál bol uložený v uznávanej ukladacej inštitúcii najneskôr ku dňu
podania prihlášky,
b)
prihláška v pôvodnom znení obsahuje informácie o vlastnostiach uloženého biologického
materiálu, ktoré mal prihlasovateľ k dispozícii,
c)
prihláška uvádza názov a sídlo ukladacej inštitúcie, ako aj depozitné číslo uloženej
vzorky.
(2)
V prípade pochybností o prístupnosti biologického materiálu verejnosti alebo dostatočnosti
opisu podľa odseku 1 platí, že podmienka prístupnosti alebo dostatočnosti opisu nie
je splnená, kým sa nepreukáže opak.
(3)
Ak je predmetom prihlášky sekvencia alebo čiastková sekvencia génu, musí sa priemyselná
využiteľnosť vynálezu v prihláške vysvetliť.
(4)
Uznávaná ukladacia inštitúcia je inštitúcia na ukladanie biologického materiálu,
ktorá nadobudla štatút podľa medzinárodnej zmluvy,15) alebo bola na to uznaná úradom.
§ 39
Prerušenie konania o prihláške
(1)
Po začatí súdneho konania v spore o právo na riešenie úrad preruší konanie o prihláške.
(2)
Počas prerušenia konania sa zastaví plynutie lehôt podľa tohto zákona s výnimkou
lehoty podľa § 41 ods. 1.
(3)
Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa vyhovelo návrhu o odňatie práv
z prihlášky a ich prepis (§ 48 ods. 3), úrad pokračuje v konaní prerušenom podľa odseku 1.
Predbežný prieskum prihlášky
§ 40
(1)
V rámci predbežného prieskumu prihlášky úrad zisťuje, či
a)
sú splnené podmienky na určenie dňa podania prihlášky podľa § 35,
b)
sú splnené podmienky na priznanie práva prednosti podľa § 36,
d)
prihláška spĺňa podmienky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 80),
e)
prihlasovateľ zaplatil príslušný správny poplatok podľa § 79 ods. 8,
f)
je prihlasovateľ zastúpený oprávneným zástupcom podľa § 79 ods. 1,
g)
prihláška neobsahuje predmet, ktorý zjavne nespĺňa podmienky podľa § 5 ods. 1 alebo sa nepovažuje za vynález podľa § 5 ods. 3, alebo ktorý podlieha výluke z patentovateľnosti podľa § 6.
(2)
V prípade pochybností môže úrad vyzvať prihlasovateľa, aby predvedením predmetu prihlášky
alebo iným vhodným spôsobom preukázal jeho využiteľnosť. Ak prihlasovateľ využiteľnosť
nepreukáže alebo výzve nevyhovie, platí, že predmet prihlášky nie je využiteľný.
(3)
V prípade zistenia nedostatkov podľa odseku 1 písm. e) a f) alebo § 35 ods. 2, alebo § 37 ods. 3 a 5, alebo § 79 ods. 8, alebo podľa vykonávacieho predpisu (§ 80), úrad vyzve prihlasovateľa, aby vytknuté nedostatky v určenej lehote odstránil alebo
sa o výzve vyjadril. Ak prihlasovateľ výzve v určenej lehote nevyhovie alebo jeho
vyjadrenie nevyvráti odôvodnenosť výzvy, úrad konanie o prihláške zastaví. Na tento
následok musí byť prihlasovateľ vo výzve upozornený.
(4)
Ak prihláška nespĺňa podmienky podľa § 37 ods. 1 a 4 alebo § 38 ods. 1 až 3, alebo predmet prihlášky zjavne nespĺňa podmienky podľa § 5 ods. 1, alebo sa nepovažuje za vynález podľa § 5 ods. 3, alebo zjavne podlieha výluke z patentovateľnosti podľa § 6, alebo platí domnienka podľa odseku 2, úrad prihlášku zamietne. Pred zamietnutím
prihlášky úrad umožní prihlasovateľovi vyjadriť sa o zistených dôvodoch, na ktorých
základe sa má prihláška zamietnuť.
(5)
Ak sa nesplnia podmienky na uplatnenie práva prednosti podľa § 36 ods. 2 až 9 a podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 80), úrad prizná prihlasovateľovi právo prednosti podľa § 36 ods. 1 písm. a).
§ 41
(1)
Úrad prihlášku zverejní bez zbytočného odkladu po uplynutí 18 mesiacov od vzniku
práva prednosti a toto zverejnenie oznámi vo vestníku.
(2)
Prihláška sa môže zverejniť pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 1, ak o to prihlasovateľ
požiada najneskôr v lehote 12 mesiacov od vzniku práva prednosti a ak zaplatí správny
poplatok (§ 79 ods. 8). Úrad prihlášku zverejní pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 1, ak bol už na
vynález udelený patent; bez súhlasu prihlasovateľa však úrad prihlášku nezverejní
pred uplynutím 12 mesiacov od vzniku práva prednosti.
(3)
Úrad môže spolu s prihláškou zverejniť správu o stave techniky (rešerš) vzťahujúcu
sa na vynález uplatnený v prihláške.
§ 42
(1)
Po zverejnení prihlášky môže ktokoľvek podať úradu pripomienky k patentovateľnosti
jej predmetu; na pripomienky úrad prihliadne pri úplnom prieskume prihlášky.
(2)
Osoby, ktoré podali pripomienky podľa odseku 1, nestávajú sa účastníkmi konania o
prihláške. Prihlasovateľ však musí byť o pripomienkach upovedomený a môže sa o nich
vyjadriť.
Úplný prieskum prihlášky
§ 43
(1)
Na žiadosť prihlasovateľa, tretej osoby alebo z úradnej moci úrad bez zbytočného
odkladu vykoná úplný prieskum prihlášky, v ktorom zisťuje, či prihláška spĺňa podmienky
na udelenie patentu ustanovené týmto zákonom.
(2)
Žiadosť o vykonanie úplného prieskumu sa musí podať najneskôr do 36 mesiacov odo
dňa podania prihlášky (§ 35) a nemožno ju vziať späť. Žiadateľ je povinný spolu so žiadosťou zaplatiť správny
poplatok (§ 79 ods. 8).
(3)
Ak žiadosť o vykonanie úplného prieskumu nebola riadne podaná v lehote podľa odseku
2 alebo ak v tej istej lehote úrad nezačal úplný prieskum prihlášky z úradnej moci,
úrad konanie o prihláške zastaví.
(4)
Začatie úplného prieskumu na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci úrad bez zbytočného
odkladu oznámi prihlasovateľovi.
§ 44
(1)
(2)
Ak úrad dodatočne zistí nedostatky prihlášky alebo nesplnenie podmienok, ktoré sú
predmetom predbežného prieskumu prihlášky, postupuje podľa § 40 ods. 2 až 5.
(3)
Ak je podaných viac prihlášok so zhodným predmetom, môže sa jednému prihlasovateľovi
udeliť len jeden patent.
(4)
Ak predmet prihlášky spĺňa ustanovené podmienky a prihlasovateľ zaplatí príslušný
správny poplatok (§ 79 ods. 8), úrad udelí prihlasovateľovi patent a prihlasovateľ sa stáva majiteľom patentu.
Úrad vydá majiteľovi patentu patentovú listinu a udelenie patentu oznámi vo vestníku.
(5)
Za udržiavanie patentu je majiteľ povinný platiť udržiavací poplatok (§ 79 ods. 8).
§ 45
Úprava prihlášky
(1)
Prihlasovateľ môže v priebehu konania o prihláške upraviť prihlášku vo forme a rozsahu
nepresahujúcom obsah prihlášky v jej pôvodnom znení.
(2)
Úpravou prihlášky podľa odseku 1 sa rozumie aj vylúčenie prihlášky v prípade nesplnenia
podmienky podľa § 37 ods. 3.
Zrušenie a čiastočné zrušenie patentu
§ 46
(1)
Úrad zruší patent, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci
preukáže, že
a)
neboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa § 5 až 9,
b)
vynález nie je v patente opísaný a vysvetlený tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník
uskutočniť,
c)
predmet patentu presahuje obsah prihlášky v jej pôvodnom znení. To platí aj v prípade,
ak predmet patentu udeleného na základe vylúčenej prihlášky presahuje obsah pôvodného
znenia prihlášky,
d)
rozsah ochrany vyplývajúcej z patentu bol rozšírený,
e)
(2)
Ak sa dôvody zrušenia týkajú patentu čiastočne, patent sa zruší len v rozsahu primeranom
zisteným dôvodom, a to zmenou patentových nárokov, opisu alebo výkresov.
(3)
Ak sa patent zruší, platí, že k jeho udeleniu v rozsahu dotknutom zrušením nedošlo.
(4)
Návrh na zrušenie patentu možno podať aj po zániku patentu, ak navrhovateľ preukáže
právny záujem.
(5)
Úrad môže čiastočne zrušiť patent podľa odseku 2 aj na návrh jeho majiteľa bez ohľadu
na existenciu dôvodov podľa odseku 1.
(6)
Rozhodnutie o zrušení alebo čiastočnom zrušení patentu úrad oznámi vo vestníku.
(7)
Spolu s podaním návrhu podľa odsekov 1 a 5 je navrhovateľ povinný zaplatiť správny
poplatok (§ 79 ods. 8).
§ 47
(1)
Ak návrh na zrušenie alebo čiastočné zrušenie patentu (ďalej len „návrh na zrušenie“)
neobsahuje náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 80) alebo navrhovateľ nie je zastúpený oprávneným zástupcom podľa § 79 ods. 1, alebo nebol zaplatený správny poplatok (§ 79 ods. 8), úrad vyzve navrhovateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak
navrhovateľ doručenej výzve v určenej lehote nevyhovie, úrad konanie o návrhu na zrušenie
zastaví. Na následok zastavenia konania musí byť navrhovateľ vo výzve upozornený.
(2)
Ak konanie nebolo zastavené podľa odseku 1, úrad doručí návrh na zrušenie majiteľovi
patentu a zároveň ho vyzve, aby sa o návrhu v určenej lehote vyjadril a zároveň označil
dôkazy a pripojil listiny.
(3)
Ak sa majiteľ patentu nevyjadrí v lehote určenej vo výzve, úrad pokračuje v konaní
a môže rozhodnúť na základe obsahu spisu.
(4)
Úrad postupuje podľa odseku 3 aj v prípade, ak majiteľ patentu nie je zastúpený oprávneným
zástupcom podľa § 79 ods. 1. Ak majiteľ výzve na predloženie splnomocnenia v určenej lehote nevyhovie, platí,
že sa o návrhu na zrušenie nevyjadril.
(5)
Ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov, úrad určí dátum ústneho
pojednávania. Úrad zároveň doručí navrhovateľovi vyjadrenie majiteľa o návrhu.
(6)
Úrad môže pokračovať v konaní a rozhodnúť vo veci aj v prípade, ak sa riadne predvolaný
účastník na ústnom pojednávaní nezúčastní.
(7)
Rozšírenie či doplnenie návrhu na zrušenie, ako aj rozšírenie či doplnenie vyjadrenia
majiteľa patentu v konaní podľa § 46 ods. 1 nie je prípustné; na také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci konania a rozhodovania
vo veci neprihliada.
(8)
V čase konania o zrušenie patentu podľa § 46 ods. 1 sa konanie o návrhu majiteľa podľa § 46 ods. 5 preruší.
§ 48
Odňatie patentu a prepis
(1)
Úrad na návrh odníme patent majiteľovi patentu zapísanému v registri a ako majiteľa
patentu zapíše osobu navrhovateľa, ak
a)
právoplatným rozhodnutím súdu bolo určené, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ
neprislúchalo právo na riešenie podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 alebo § 12 ods. 1,
b)
návrh podala osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na riešenie,
alebo jej právny nástupca,
c)
návrh bol doručený v lehote troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.
(2)
Za predpokladu splnenia podmienky podľa odseku 1 písm. a), ak návrh podľa odseku
1 nebol podaný alebo nebol podaný oprávnenou osobou, či v určenej lehote, úrad zruší
patent z úradnej moci, z dôvodu podľa § 46 ods. 1 písm. e).
(3)
Na odňatie práv z prihlášky a ich prepis na oprávnenú osobu sa primerane použije
odsek 1. Ak nedôjde k prepisu práv z prihlášky z dôvodov podľa odseku 2, úrad prihlášku
zamietne podľa § 40 ods. 4.
(4)
Na konanie podľa odsekov 1 až 3 sa primerane použije § 47 ods. 1 až 6.
(5)
Spolu s podaním návrhu podľa odsekov 1 a 3 je navrhovateľ povinný zaplatiť správny
poplatok (§ 79 ods. 8).
§ 49
Určovacie konanie
(1)
Úrad na žiadosť určí, či predmet uvedený a opísaný v návrhu patrí do rozsahu ochrany
určitého patentu (ďalej len „žiadosť o určenie“).
(2)
Na základe výslovného návrhu navrhovateľa je účastníkom konania podľa odseku 1 aj
ten, koho práva a povinnosti môžu byť rozhodnutím o určení dotknuté.
(3)
V prípade, ak žiadosť o určenie bola podaná v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním,
ktorého predmetom je právo chránené týmto zákonom, účastníkmi určovacieho konania
sú všetci účastníci súdneho konania, ktorých práva a povinnosti môžu byť konaním a
rozhodovaním vo veci dotknuté.
(4)
Na určovacie konanie, ktorého účastníkom je výlučne navrhovateľ, sa primerane použije
ustanovenie § 47 ods. 1, ods. 5 prvá veta a ods. 6, inak sa na určovacie konanie primerane použije ustanovenie § 47 ods. 1 až 6.
(5)
Spolu so žiadosťou o určenie je navrhovateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 8).
§ 50
Zápis licencie, záložného práva, prevodu alebo prechodu patentu a súdneho sporu do
registra
(1)
Na konanie o žiadosti o zápis licencie, záložného práva, prevodu alebo prechodu patentu
(ďalej len „žiadosť o zápis práva“) či súdneho sporu do registra sa primerane použije
§ 47 ods. 1.
(2)
V prípade pochybností môže úrad žiadať predloženie overenej kópie, prípadne originálu
listiny preukazujúcej nadobudnutie práva alebo ďalšie doplňujúce údaje.
(3)
Na nútenú licenciu, ktorú úrad zapíše do registra z úradnej moci po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o jej udelení sa nevzťahujú odseky 1 a 2.
(4)
Na základe žiadosti účastníka súdneho konania, ktorého predmetom je právo chránené
týmto zákonom, doloženej súdom potvrdeným rovnopisom podania na súd, úrad zapíše do
registra skutočnosť, že prebieha súdne konanie, ako aj predmet konania, s účinnosťou
dňom doručenia žiadosti na úrad.
(5)
Spolu s podaním žiadosti podľa odsekov 1 a 4 je žiadateľ povinný zaplatiť správny
poplatok (§ 79 ods. 8).
§ 51
Pokračovanie v konaní
(1)
Na základe žiadosti účastníka konania o predĺženie úradom určenej lehoty na vykonanie
úkonu, podanej pred uplynutím tejto lehoty, úrad môže lehotu predĺžiť.
(2)
Ak účastník konania pred úradom zmeškal úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu,
môže požiadať úrad o pokračovanie v konaní a zároveň urobiť zmeškaný úkon najneskôr
do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia úradu, vydaného v dôsledku zmeškania lehoty.
(3)
Spolu s podaním žiadosti podľa odsekov 1 alebo 2 je žiadateľ povinný zaplatiť správny
poplatok (§ 79 ods. 8).
(4)
Nemožno vyhovieť žiadosti podľa odsekov 1 alebo 2 v prípade zmeškania lehôt na
a)
zaplatenie udržiavacieho poplatku podľa § 79 ods. 8,
b)
uplatnenie práva prednosti podľa § 36,
c)
podanie žiadosti o pokračovanie v konaní a uvedenie do predošlého stavu podľa odseku
2 a § 52 ods. 1,
d)
podanie opravného prostriedku v konaní pred úradom,
e)
splnenie povinnosti uloženej v sporovom konaní pred úradom podľa § 47 ods. 3 alebo uplatnenie práva podľa § 48 ods. 1 písm. c).
(5)
Úrad zamietne žiadosť o predĺženie lehoty alebo žiadosť o pokračovanie v konaní,
ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odsekov 1 alebo 2, alebo sa na ňu vzťahuje zákaz
podľa odseku 4; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad umožní žiadateľovi vyjadriť
sa k zisteným dôvodom, na ktorých základe má byť žiadosť zamietnutá.
(6)
Ak úrad vyhovie žiadosti o pokračovanie v konaní, právne účinky rozhodnutia vydaného
v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú.
(7)
Ak úrad nerozhodne o zamietnutí žiadosti podľa odsekov 1 alebo 2 do dvoch mesiacov
od jej doručenia a správny poplatok bol zaplatený riadne a včas podľa odseku 3, platí,
že žiadosti bolo vyhovené.
§ 52
Uvedenie do predošlého stavu
(1)
Ak účastník konania pred úradom bez vlastného zavinenia zmeškal zákonnú alebo úradom
určenú lehotu na vykonanie úkonu, pričom následkom nevykonania tohto úkonu je zastavenie
konania alebo strata iného práva, môže požiadať úrad o uvedenie do predošlého stavu
a zároveň urobiť zmeškaný úkon do dvoch mesiacov od zániku prekážky, pre ktorú úkon
nemohol vykonať, najneskôr však do 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej lehoty.
(2)
Spolu s podaním žiadosti podľa odseku 1 je žiadateľ povinný zaplatiť správny poplatok
(§ 79 ods. 8).
(3)
Účastník konania je povinný žiadosť podľa odseku 1 odôvodniť, a najmä uviesť skutočnosti,
ktoré bránili vykonaniu úkonu. Na tvrdenia predložené po uplynutí ktorejkoľvek z lehôt
podľa odseku 1, úrad pri rozhodovaní o žiadosti neprihliada.
(4)
V prípade dôvodných pochybností o pravdivosti odôvodnenia podľa odseku 3 môže úrad
vyzvať žiadateľa, aby svoje tvrdenia preukázal.
(5)
Nemožno vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlého stavu v prípade zmeškania lehôt
na vykonanie úkonov podľa § 51 ods. 4.
(6)
Úrad zamietne žiadosť o uvedenie do predošlého stavu, ktorá nezodpovedá podmienkam
podľa odsekov 1 a 3, alebo sa na ňu vzťahuje zákaz podľa odseku 5, alebo žiadateľ
nepreukáže svoje tvrdenia podľa odseku 4; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad
umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na ktorých základe má byť žiadosť
zamietnutá.
(7)
Ak úrad vyhovie žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, právne účinky rozhodnutia
vydaného v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú.
(8)
Tretia osoba, ktorá na území Slovenskej republiky v dobrej viere od právoplatnosti
rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty do zániku právnych účinkov tohto
rozhodnutia podľa odseku 7 využívala vynález, ktorý bol predmetom zverejnenej prihlášky
alebo patentu, alebo vykonala preukázateľné prípravy bezprostredne smerujúce k využívaniu
tohto vynálezu, môže naďalej vynález využívať v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
bez povinnosti úhrady za využívanie vynálezu.
(9)
Prevod alebo prechod práva oprávneného užívateľa podľa odseku 8 je možný výlučne
ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v ktorej rámci sa vynález
využíva.
§ 53
Podklady na rozhodnutie
(1)
Účastník konania pred úradom (ďalej len „účastník“) je povinný predložiť alebo navrhnúť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
(2)
Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
(3)
Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré
boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté.
§ 54
Trovy konania
(1)
(2)
Každý účastník sám znáša trovy konania, ktoré vznikli jemu osobne a jeho právnemu
zástupcovi.
(3)
Svedkovia majú právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku. Toto právo zaniká,
ak sa neuplatní do troch dní od výsluchu alebo odo dňa, keď bolo svedkovi oznámené,
že k výsluchu nedôjde.
(4)
Ak bol podaný znalecký posudok, vzniká znalcovi právo na náhradu hotových výdavkov
a odmenu podľa osobitných predpisov.19)
(5)
Ten, komu úrad uložil pri dokazovaní povinnosť, najmä aby predložil listinu, alebo
umožnil obhliadku veci, má tie isté práva ako svedok, ak nie je účastníkom.
(6)
Úrad môže uložiť účastníkovi, aby zložil preddavok na trovy dôkazov, ktoré navrhol,
vo výške predpokladaných nákladov, ak uloženie takejto povinnosti nepredstavuje podstatnú
prekážku účelného uplatňovania práva.
(7)
Ak účastník výzve na zloženie preddavku v určenej lehote nevyhovie, úrad pokračuje
v konaní tak, akoby návrh na dokazovanie nebol podaný.
(8)
Ak úradu vzniknú v konaní trovy, ktoré nie sú kryté preddavkom podľa odseku 5, úrad
má právo na ich náhradu proti účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech.
(9)
Účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech, úrad môže priznať náhradu trov vynaložených
na účelné uplatnenie práva proti účastníkovi neúspešnému vo veci. Ak mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, úrad náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne účastníkom
právo na náhradu trov neprizná.
(10)
Náhradu trov konania musí účastník uplatniť najneskôr do vydania rozhodnutia vo veci
samej.
§ 55
Opravné prostriedky
(1)
Proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
(2)
Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí
a)
vo veciach, v ktorých možno začať konanie z úradnej moci,
b)
v prípade spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov na
jednej strane.
(3)
Podanie rozkladu nie je prípustné proti rozhodnutiu, ktorým sa
a)
vyhovelo žiadosti o pokračovanie v konaní alebo žiadosti o uvedenie do predošlého
stavu,
b)
zastavilo konanie podľa § 79 ods. 6.
(4)
Spolu s podaním rozkladu je účastník povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 8).
§ 56
Sprístupnenie údajov
(1)
Ak ďalej nie je uvedené inak, pred zverejnením prihlášky je úrad oprávnený bez súhlasu
prihlasovateľa oznámiť tretím osobám iba údaj, kto je pôvodcom vynálezu, kto je prihlasovateľom,
názov a spisovú značku prihlášky a údaje o práve prednosti.
(2)
Bez ohľadu na odsek 1 úrad umožní na základe žiadosti nahliadnuť do spisu týkajúceho
sa nezverejnenej prihlášky majiteľovi patentu alebo prihlasovateľovi, ak nezverejnená
prihláška odkazuje na patent alebo prihlášku tohto majiteľa alebo prihlasovateľa,
alebo tomu, voči komu boli práva z nezverejnenej prihlášky uplatnené.
(3)
Ak ďalej nie je uvedené inak, po zverejnení prihlášky úrad umožní na základe žiadosti
každému nahliadnuť do spisu týkajúceho sa prihlášky alebo patentu.
(4)
Právo na nahliadnutie do spisu zahŕňa aj právo na vyhotovenie kópií za poplatok.
(5)
Na základe písomnej žiadosti pôvodcu uvedeného v prihláške podľa § 37 ods. 5 úrad nesprístupní jeho identifikačné údaje tretím osobám, najmä pri zverejnení prihlášky,
oznámení o udelení patentu, vydaní patentovej listiny, vydaní výpisu z registra a
pri nahliadaní do spisu.
(6)
Na základe písomnej žiadosti, za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu
úrad je oprávnený oznámiť žiadateľovi, či ním označená osoba je, alebo nie je uvedená
ako pôvodca vynálezu uvedený v prihláške.
(7)
Na základe písomnej žiadosti prihlasovateľa alebo majiteľa patentu sú z práva na
nahliadnutie vylúčené časti spisu obsahujúce obchodné tajomstvo alebo iné informácie
dôverného charakteru, ktorých zverejnenie nie je na zabezpečenie práva na informácie
tretích osôb vrátane účastníkov konania nevyhnutné.
(8)
Práva podľa odsekov 1 až 3 nemožno uplatniť vo vzťahu k prihláškam a patentom utajovaným
podľa osobitného predpisu,20) k zápisnici o hlasovaní a k častiam spisu obsahujúcim pomocné poznámky alebo pracovné
verzie rozhodnutí, výmerov či stanovísk.
§ 57
Register a vestník
(1)
Úrad vedie
a)
register, do ktorého zapisuje rozhodujúce údaje týkajúce sa prihlášok a udelených
patentov,
b)
register európskych patentov, do ktorého zapisuje rozhodujúce údaje, týkajúce sa
udelených európskych patentov s určením pre Slovenskú republiku,
c)
register, do ktorého sa zapisujú rozhodujúce údaje, týkajúce sa žiadostí o udelenie
dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá alebo na výrobky na ochranu rastlín a
udelených dodatkových ochranných osvedčení na liečivá alebo na výrobky na ochranu
rastlín.
(2)
Údaje zapísané v registroch podľa odseku 1 sa považujú za platné, kým nie je rozhodnutím
príslušného orgánu určené inak.
(3)
Zmenu údajov zapísaných v registri, vyplývajúcu z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
príslušného orgánu, úrad po doručení rozhodnutia opatreného doložkou právoplatnosti
bez zbytočného odkladu vyznačí v registri.
(4)
Zápis údajov a skutočností vyplývajúcich zo zákona alebo rozhodnutia príslušného
orgánu sa nepovažuje za rozhodnutie vydané v konaní podľa osobitného predpisu.21)
(5)
Každý má právo na nahliadnutie do registrov uvedených v odseku 1.
(6)
Úrad vydáva vestník, v ktorom zverejňuje najmä skutočnosti týkajúce sa zverejnených
prihlášok, európskych patentových prihlášok, ako aj patentov, európskych patentov,
dodatkových ochranných osvedčení a ich ochrany.
§ 58
Medzinárodná prihláška
(1)
Úrad je miesto, kde môžu podať medzinárodnú prihlášku1)
a)
fyzické osoby, ktoré sú občanmi Slovenskej republiky,
b)
fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré majú bydlisko, sídlo, podnik alebo organizačnú
zložku na území Slovenskej republiky.
(2)
Prihlasovateľ je povinný za úkony spojené s podaním medzinárodnej prihlášky zaplatiť
správny poplatok (§ 79 ods. 8) a prostredníctvom úradu zaplatiť poplatky ustanovené Zmluvou o patentovej spolupráci.1)
(3)
Prihlasovateľ medzinárodnej prihlášky, ktorou sa žiada o udelenie patentu v Slovenskej
republike, je povinný predložiť úradu preklad prihlášky do slovenského jazyka a zaplatiť
správny poplatok za podanie prihlášky (§ 79 ods. 8)
a)
v lehote 21 mesiacov od vzniku práva prednosti, ak je úradom určeným,1)
b)
v lehote 31 mesiacov od vzniku práva prednosti, ak je úradom zvoleným.1)
(4)
Na žiadosť prihlasovateľa, za predpokladu splnenia podmienok podľa odseku 3 môže
úrad začať konanie o medzinárodnej prihláške aj pred uplynutím lehôt uvedených v odseku
3.
Ochrana utajovaných skutočností
§ 59
(1)
Ak tuzemský prihlasovateľ vie alebo podľa okolností má vedieť, že prihláška obsahuje
skutočnosť utajovanú podľa osobitného predpisu,20) je povinný v prihláške požiadať o utajenie prihlášky.
(2)
Prihlášku podľa odseku 1, ktorou je medzinárodná prihláška alebo európska patentová
prihláška, je prihlasovateľ povinný podať na úrade.
(3)
(4)
Podľa odseku 3 môže úrad postupovať aj v prípade, že prihlasovateľ nepožiadal o utajenie
prihlášky podľa odseku 1.
(5)
Bezpečnostný úrad rozhodne o žiadosti podľa odseku 3 a rozhodnutie doručí úradu.
V prípade, ak to umožňuje medzinárodný dohovor, zmluva alebo dohoda, ktorou je Slovenská
republika viazaná, bezpečnostný úrad pripojí k rozhodnutiu i žiadosť o utajenie predmetu
prihlášky zmluvnou stranou, v ktorej má byť prihláška podaná. Rozhodnutie bezpečnostného
úradu úrad oznámi prihlasovateľovi.
(6)
Prihlášku podľa odseku 1, ktorá nie je európska patentová prihláška ani medzinárodná
prihláška, môže prihlasovateľ podať priamo v zahraničí len na základe povolenia bezpečnostného
úradu podľa odseku 3, vydaného na základe žiadosti prihlasovateľa.
(7)
Ak v dôsledku utajenia prihlášky alebo v dôsledku zamietnutia žiadosti o povolenie
podať prihlášku v zahraničí vznikne majiteľovi patentu majetková ujma, spočívajúca
v zamedzení alebo obmedzení obchodného využitia patentu [§ 3 písm. h)], majiteľovi vznikne nárok na úhradu majetkovej ujmy voči Slovenskej republike zastúpenej
ústredným orgánom štátnej správy, do ktorého pôsobnosti predmet utajenej prihlášky
patrí.
(8)
Na určenie výšky majetkovej ujmy podľa odseku 7 sa primerane použije § 11 ods. 6.
(9)
Prihlášky, európske patentové prihlášky alebo medzinárodné prihlášky, o ktorých utajenie
požiadala zmluvná strana alebo zahraničný prihlasovateľ podľa medzinárodného dohovoru,
zmluvy alebo dohody, ktorou je Slovenská republika viazaná, budú považované za utajené
podľa osobitného predpisu.20) Zahraničný prihlasovateľ, ktorý nevystupuje v mene zmluvnej strany, je povinný preukázať
utajenie predmetu prihlášky zmluvnou stranou, doložiť povolenie zmluvnej strany na
podanie prihlášky v Slovenskej republike a pripojiť vyhlásenie o vzdaní sa akýchkoľvek
nárokov na náhradu škody alebo inej majetkovej ujmy, ktorá by mohla vzniknúť v dôsledku
utajenia prihlášky na území Slovenskej republiky.
(10)
(11)
Ak bezpečnostný úrad nepovažuje skutočnosti obsiahnuté v prihláške za utajované podľa
osobitného predpisu,20) úrad oznámi túto skutočnosť prihlasovateľovi a o prihláške ďalej koná bez uplatnenia
režimu utajenia.
ŠTVRTÁ ČASŤ
VYKONÁVANIE EURÓPSKEHO PATENTOVÉHO DOHOVORU
§ 60
Účinky európskej patentovej prihlášky
(1)
Európska patentová prihláška s určením pre Slovenskú republiku (ďalej len „európska
patentová prihláška“) má od priznaného dňa podania alebo odo dňa vzniku práva prednosti
uplatneného prihlasovateľom európskej patentovej prihlášky rovnaké účinky ako prihláška,
ktorá je podaná podľa § 35 toho istého dňa, alebo prihláška s rovnakým dňom vzniku práva prednosti podľa § 36.
(2)
Po zverejnení európskej patentovej prihlášky Európskym patentovým úradom a následnom
predložení prekladu patentových nárokov do slovenského jazyka a zaplatení poplatku
za zverejnenie (§ 79 ods. 8) zo strany prihlasovateľa európskej patentovej prihlášky, úrad sprístupní preklad
patentových nárokov verejnosti a túto skutočnosť oznámi vo vestníku.
(3)
Dňom sprístupnenia prekladu patentových nárokov verejnosti podľa odseku 2 má prihlasovateľ
európskej patentovej prihlášky rovnaké práva ako prihlasovateľ podľa tohto zákona
(§ 13 ods. 1 až 3) za predpokladu udelenia európskeho patentu s účinkami v Slovenskej republike.
(4)
Ak bola európska patentová prihláška v konaní pred Európskym patentovým úradom vzatá
späť, alebo sa považuje za späťvzatú, platí, že došlo k zastaveniu konania o prihláške
podľa § 40 ods. 3. Zamietnutie európskej patentovej prihlášky má rovnaké účinky ako zamietnutie prihlášky
podľa § 40 ods. 4.
(5)
Rozhodnutie Európskeho patentového úradu o pokračovaní v konaní alebo o uvedení do
predošlého stavu (restitutio in integrum) má rovnaké účinky ako rozhodnutie úradu
podľa § 51 ods. 5 a 6 alebo podľa § 52 ods. 7 a 8.
§ 61
Zmena európskej patentovej prihlášky
(1)
Na základe žiadosti prihlasovateľa európskej patentovej prihlášky o zmenu európskej
patentovej prihlášky na prihlášku (ďalej len „zmena“) podanej podľa čl. 135 a 136 Európskeho patentového dohovoru, úrad začne konanie o prihláške podľa tretej časti tohto zákona, prípadne postupuje podľa čl. 136 ods. 2 Európskeho patentového dohovoru.
(2)
Prihlasovateľ je povinný na základe výzvy úradu predložiť do troch mesiacov preklad
európskej patentovej prihlášky do slovenského jazyka a zaplatiť správny poplatok za
podanie prihlášky (§ 79 ods. 8).
(3)
V prípade, ak žiadosť o zmenu nie je podaná do troch mesiacov odo dňa, keď bola európska
patentová prihláška späťvzatá alebo keď bolo doručené oznámenie, že sa európska patentová
prihláška považuje za späťvzatú, alebo rozhodnutie o zamietnutí európskej patentovej
prihlášky alebo o zrušení európskeho patentu, prihlasovateľ stráca právo prednosti
vyplývajúce z pôvodne podanej európskej patentovej prihlášky.
(4)
Ak bola žiadosť o zmenu podaná v rozpore s čl. 135 až 137 Európskeho patentového dohovoru, úrad žiadosť zamietne.
(5)
Na základe žiadosti o zmenu európskej patentovej prihlášky na prihlášku úžitkového
vzoru podľa odseku 1, úrad začne na základe európskej patentovej prihlášky konanie
o prihláške úžitkového vzoru podľa osobitného predpisu,22) prípadne postupuje podľa čl. 136 ods. 2 Európskeho patentového dohovoru. Odseky 2 až 4 sa použijú primerane.
§ 62
Záväzné znenie európskej patentovej prihlášky a európskeho patentu
(1)
Pri stanovení rozsahu ochrany vyplývajúcej z európskej patentovej prihlášky a európskeho
patentu je rozhodujúci obsah európskej patentovej prihlášky upravený znením európskeho
patentu v jazyku, v ktorom prebiehalo konanie o európskej patentovej prihláške pred
Európskym patentovým úradom.
(2)
Ak z prekladu patentového spisu do slovenského jazyka predloženého úradu podľa § 63 ods. 2, ako aj z prekladu patentových nárokov predloženého úradu podľa § 60 ods. 2 vyplýva ochrana užšia než zo znenia európskej patentovej prihlášky a európskeho patentu
v jazyku, v ktorom prebiehalo konanie pred Európskym patentovým úradom, preklad do
slovenského jazyka sa považuje za záväzné znenie s výnimkou konania o zrušenie európskeho
patentu.
(3)
Prihlasovateľ európskej patentovej prihlášky alebo majiteľ európskeho patentu môže
podať opravený preklad patentových nárokov podľa § 60 ods. 2 alebo opravený preklad európskeho patentového spisu podľa § 63 ods. 2 do slovenského jazyka kedykoľvek. Po doručení opraveného prekladu a zaplatení správneho
poplatku (§ 79 ods. 8) úrad sprístupní opravený preklad verejnosti a túto skutočnosť oznámi vo vestníku.
(4)
Opravený preklad bude platiť namiesto pôvodného prekladu odo dňa oznámenia sprístupnenia
opraveného prekladu vo vestníku.
(5)
Právo tretích osôb využívať predmet vynálezu, ktorý podľa prekladu do slovenského
jazyka platného v rozhodujúcom období nepatril do rozsahu európskeho patentu, nie
je účinkami opraveného prekladu dotknuté za predpokladu, ak predmet vynálezu na území
Slovenskej republiky v dobrej viere využívali alebo vykonali preukázateľné prípravy
na využívanie predmetu vynálezu.
§ 63
Účinky európskeho patentu
(1)
Európsky patent udelený Európskym patentovým úradom s určením pre Slovenskú republiku
má rovnaké účinky ako patent udelený podľa § 44 ods. 4 odo dňa oznámenia udelenia európskeho patentu v európskom patentovom vestníku.
(2)
Majiteľ európskeho patentu je povinný predložiť úradu do troch mesiacov od oznámenia
udelenia európskeho patentu preklad patentového spisu do slovenského jazyka, zaplatiť
poplatok za zverejnenie (§ 79 ods. 8) a oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky.
(3)
Ak majiteľ európskeho patentu nepredloží úradu preklad európskeho patentového spisu
v lehote podľa odseku 2, tento preklad môže predložiť v dodatočnej lehote troch mesiacov
za predpokladu, že zároveň s predložením prekladu zaplatí zvýšený poplatok podľa odseku
2.
(4)
Ak nebude preklad európskeho patentového spisu do slovenského jazyka predložený úradu
ani v dodatočnej lehote za podmienok podľa odseku 3, bude sa európsky patent pokladať
na území Slovenskej republiky za neúčinný od začiatku.
(5)
Ak majiteľ európskeho patentu neoznámi úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej
republiky, úradné správy týkajúce sa jeho patentu budú sa ukladať na úrade, pričom
budú považované za doručené v lehote 30 dní odo dňa uloženia. Tento následok musí
úrad majiteľovi európskeho patentu oznámiť.
(6)
Na základe splnenia podmienok podľa odseku 2 úrad preklad európskeho patentového
spisu sprístupní a toto sprístupnenie, ako aj udelenie európskeho patentu oznámi vo
vestníku (§ 57).
(7)
Po oznámení o udelení európskeho patentu v európskom patentovom vestníku úrad zapíše
európsky patent do registra európskych patentov s údajmi zapísanými do európskeho
patentového registra.
§ 64
Neprípustnosť dvojitej ochrany
Ak je patent udelený na vynález, na ktorý bol tomu istému majiteľovi alebo jeho právnemu
nástupcovi udelený európsky patent s rovnakým právom prednosti, stáva sa patent neúčinným
v rozsahu, v akom sa zhoduje s európskym patentom, odo dňa uplynutia lehoty na podanie
odporu proti európskemu patentu, ak nebol odpor podaný, alebo odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia Európskeho patentového úradu, ktorým bol v konaní o odpore európsky patent
zachovaný.
§ 65
Zrušenie alebo zachovanie európskeho patentu v zmenenom znení
(1)
Rozhodnutie Európskeho patentového úradu o čiastočnom či úplnom zrušení európskeho
patentu alebo o zachovaní európskeho patentu v zmenenom znení má v Slovenskej republike
rovnaké účinky ako rozhodnutie úradu podľa § 46.
(2)
Zrušenie európskeho patentu alebo jeho zachovanie v zmenenom znení oznámi úrad vo
vestníku.
(3)
Ak je európsky patent v konaní o odpore podľa čl. 102 Európskeho patentového dohovoru rozhodnutím Európskeho patentového úradu zachovaný v zmenenom znení, majiteľ európskeho
patentu je povinný do troch mesiacov odo dňa oznámenia zmeny v európskom patentovom
vestníku predložiť úradu preklad zmeneného znenia patentového spisu do slovenského
jazyka a zaplatiť poplatok za zverejnenie (§ 79 ods. 8). Úrad preklad zmeneného znenia patentového spisu sprístupní a toto sprístupnenie,
ako aj rozhodnutie o zachovaní európskeho patentu v zmenenom znení oznámi vo vestníku.
(4)
Ak majiteľ európskeho patentu nepredloží preklad zmeneného znenia európskeho patentového
spisu do slovenského jazyka alebo nezaplatí poplatok za zverejnenie v lehote podľa
odseku 3, platí, že európsky patent je v Slovenskej republike neúčinný od začiatku.
(5)
Úrad zruší európsky patent s určením pre Slovenskú republiku za podmienok ustanovených
v § 46 ods. 2 až 7 a § 47, ak sa v konaní začatom na návrh alebo z úradnej moci preukáže dôvod zrušenia patentu
podľa čl. 138 v spojení s čl. 139 Európskeho patentového dohovoru za predpokladu, ak
a)
márne uplynula lehota na podanie odporu podľa Európskeho patentového dohovoru, alebo
b)
v konaní o odpore pred Európskym patentovým úradom nebol európsky patent zrušený.
(6)
Ak v čase konania o zrušenie európskeho patentu pred úradom začne alebo prebieha
konanie o zrušenie toho istého európskeho patentu pred Európskym patentovým úradom,
úrad konanie o zrušenie preruší. Po ukončení konania pred Európskym patentovým úradom,
v ktorom sa nezrušil európsky patent, úrad na základe žiadosti niektorého z účastníkov
pokračuje v konaní o zrušenie európskeho patentu. Ak žiadosť o pokračovanie v konaní
o zrušenie európskeho patentu nie je podaná v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia Európskeho patentového úradu, úrad konanie o zrušenie európskeho patentu
zastaví.
§ 66
Podanie európskej patentovej prihlášky
(1)
Úrad je miesto, kde právnické osoby alebo fyzické osoby môžu podať európsku patentovú
prihlášku.
(2)
Na podanie vylúčenej európskej patentovej prihlášky podľa čl. 76 Európskeho patentového dohovoru sa odsek 1 nevzťahuje.
§ 67
Poplatky
(1)
Za udržiavanie platnosti európskeho patentu v Slovenskej republike je jeho majiteľ
povinný platiť každoročne udržiavací poplatok (§ 79 ods. 8).
(2)
Právo tretích osôb využívať predmet vynálezu nie je dodatočným zaplatením udržiavacieho
poplatku dotknuté za predpokladu, ak po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie udržiavacieho
poplatku predmet vynálezu na území Slovenskej republiky v dobrej viere využívali alebo
vykonali preukázateľné prípravy na jeho využívanie.
PIATA ČASŤ
UDEĽOVANIE DODATKOVÝCH OCHRANNÝCH OSVEDČENÍ NA LIEČIVÁ A VÝROBKY NA OCHRANU RASTLÍN
Dodatkové ochranné osvedčenie na liečivá
§ 68
Základný patent je patent, ktorý chráni
a)
liečivo23) alebo zmes liečiv (ďalej len „liečivo“),
b)
spôsob získania liečiva alebo
c)
spôsob použitia liečiva.
§ 69
Úrad udeľuje dodatkové ochranné osvedčenie na liečivá na akékoľvek liečivo, ktoré
je súčasťou lieku podliehajúceho pred uvedením do obehu registrácii podľa osobitného
predpisu23) za predpokladu, ak
a)
liečivo je chránené základným patentom na území Slovenskej republiky,
b)
liečivo je súčasťou lieku registrovaného podľa osobitného predpisu,3) pričom ide o prvú registráciu na území Slovenskej republiky,
c)
na liečivo nebolo v predchádzajúcom období udelené dodatkové ochranné osvedčenie
na liečivá,
d)
základný patent nebol udelený na základe prihlášky vynálezu podanej podľa § 82 zákona
č. 527/1990 Zb.
Dodatkové ochranné osvedčenie na výrobky na ochranu rastlín
§ 70
(1)
Na účely tohto zákona je
a)
účinná látka jednotná alebo nejednotná látka alebo mikroorganizmus vrátane vírusu,
ktorý má všeobecný alebo osobitný účinok na škodlivý organizmus, rastlinu, časť rastliny
alebo rastlinný produkt,24)
b)
výrobok na ochranu rastlín (ďalej len „výrobok“) účinná látka alebo zmes účinných
látok prípravku na ochranu rastlín.
(2)
Základný patent je patent, ktorý chráni
a)
výrobok definovaný v odseku 1 písm. b) ako taký,
b)
prípravok určený na používanie ako prípravok na ochranu rastlín, ktorý tvorí zmes
alebo roztok zložený z viacerých látok, z ktorých je aspoň jedna látka účinná,
c)
výrobný spôsob na získanie výrobku alebo použitie výrobku.
§ 71
(1)
Úrad udeľuje dodatkové ochranné osvedčenie na výrobky na ochranu rastlín na výrobok,
ktorý je súčasťou prípravku na ochranu rastlín podliehajúceho pred uvedením do obehu
registrácii podľa osobitného predpisu24) za predpokladu, ak
a)
výrobok je chránený základným patentom na území Slovenskej republiky,
b)
prípravok na ochranu rastlín je zaregistrovaný podľa osobitného predpisu,24) pričom ide o prvú registráciu na území Slovenskej republiky,
c)
na výrobok nebolo v predchádzajúcom období udelené dodatkové ochranné osvedčenie
na výrobky na ochranu rastlín a
d)
základný patent nebol udelený na základe prihlášky vynálezu podanej podľa § 82 zákona
č. 527/1990 Zb.
(2)
Na výrobok, ktorý je chránený niekoľkými základnými patentmi patriacimi jednému majiteľovi
možno udeliť len jedno dodatkové ochranné osvedčenie na výrobky na ochranu rastlín.
(3)
Na výrobok, ktorý je chránený niekoľkými základnými patentmi patriacimi rôznym majiteľom
možno udeliť dodatkové ochranné osvedčenie na výrobky na ochranu rastlín pre každého
z majiteľov osobitne.
Spoločné ustanovenia
§ 72
Predmet ochrany
(1)
V rozsahu ochrany poskytovanej základným patentom dodatkové ochranné osvedčenie na
liečivá alebo dodatkové ochranné osvedčenie na výrobky na ochranu rastlín (ďalej len
„osvedčenie“) chráni liečivo alebo výrobok, na ktoré sa vzťahuje registrácia lieku
alebo registrácia prípravku na ochranu rastlín podľa osobitných predpisov,25) ako aj akékoľvek použitie tohto liečiva alebo výrobku povolené pred uplynutím platnosti
osvedčenia.
(2)
Majiteľ osvedčenia má rovnaké práva a povinnosti a podlieha rovnakým obmedzeniam
ako majiteľ základného patentu.
§ 73
Platnosť osvedčenia
(1)
Osvedčenie platí počas doby rovnajúcej sa časovému úseku, ktorý uplynul odo dňa podania
prihlášky základného patentu po deň prvej registrácie lieku alebo prípravku na ochranu
rastlín podľa osobitných predpisov, skrátenému o päť rokov, najdlhšie však počas piatich
rokov odo dňa účinnosti osvedčenia.
(2)
Osvedčenie nadobúda účinnosť odo dňa nasledujúceho po uplynutí zákonnej doby platnosti
základného patentu.
(3)
Za udržiavanie platnosti osvedčenia je majiteľ povinný platiť každoročný udržiavací
poplatok (§ 79 ods. 8).
Žiadosť o udelenie osvedčenia
§ 74
(1)
Osvedčenie môže byť udelené na základe žiadosti výlučne majiteľovi základného patentu.
(2)
Žiadosť o udelenie osvedčenia môže podať i právny nástupca majiteľa základného patentu.
(3)
Žiadosť o udelenie osvedčenia musí byť podaná do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia o registrácii lieku alebo prípravku na ochranu rastlín podľa osobitných
predpisov.25) Ak rozhodnutie o registrácii nadobudlo právoplatnosť pred udelením základného patentu,
musí byť žiadosť o udelenie osvedčenia podaná do šiestich mesiacov odo dňa udelenia
patentu.
(4)
Žiadateľ je povinný zaplatiť za žiadosť o udelenie osvedčenia správny poplatok (§ 79 ods. 8).
§ 75
(1)
Ak žiadosť o udelenie osvedčenia neobsahuje náležitosti ustanovené všeobecne záväzným
právnym predpisom (§ 80) alebo žiadateľ nie je zastúpený oprávneným zástupcom podľa § 79 ods. 1, alebo nepredloží žiadosť o zápis prevodu alebo prechodu podľa § 74 ods. 2, úrad vyzve žiadateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak žiadateľ
doručenej výzve v určenej lehote nevyhovie a v konaní nemožno z tohto dôvodu pokračovať,
úrad konanie o žiadosti o udelenie osvedčenia zastaví. Na následok zastavenia konania
musí byť žiadateľ vo výzve upozornený.
(2)
(3)
Ak sú splnené podmienky na udelenie osvedčenia, úrad osvedčenie udelí s tým, že v
prípade podľa § 74 ods. 2 musí udeleniu osvedčenia predchádzať zápis žiadateľa ako majiteľa základného patentu
do registra.
§ 76
Zánik osvedčenia
Osvedčenie zaniká
a)
uplynutím doby jeho platnosti podľa § 73,
b)
odo dňa účinnosti vzdania sa osvedčenia zo strany majiteľa,
c)
márnym uplynutím lehoty ustanovenej na zaplatenie poplatku za udržiavanie platnosti
osvedčenia (§ 79 ods. 8),
d)
odo dňa zrušenia registrácie podľa osobitných predpisov.25)
§ 77
Zrušenie alebo zmena osvedčenia
(1)
Úrad zruší osvedčenie, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej
moci preukáže, že
a)
neboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa niektorého z ustanovení § 69, § 71 a § 74 ods. 1 a 3,
b)
základný patent zanikol, skôr ako uplynula doba jeho platnosti,
c)
základný patent bol zrušený alebo čiastočne zrušený v takom rozsahu, že liečivo alebo
výrobok na ktorý bolo udelené osvedčenie, nie je základným patentom chránený. To platí
aj v prípade zrušenia základného patentu, ku ktorému došlo po jeho zániku.
(2)
Úrad zmení osvedčenie, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej
moci preukáže, že doba platnosti osvedčenia podľa § 73 ods. 1 bola určená nesprávne.
(3)
Návrh na zrušenie alebo zmenu osvedčenia možno podať i po zániku platnosti osvedčenia
podľa § 76, ak navrhovateľ preukáže právny záujem.
(4)
V prípade zrušenia osvedčenia platí, že k jeho udeleniu nedošlo.
(5)
Navrhovateľ je povinný zaplatiť za návrh podľa odsekov 1 a 2 správny poplatok (§ 79 ods. 8).
§ 78
Na vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ktorých predmetom je osvedčenie, ako aj
na konanie o osvedčeniach sa použijú § 19 až 28, § 30, § 32 až 34, § 39, § 45, § 47 až 58; režim utajenia základného patentu (§ 59) sa vzťahuje aj na osvedčenie.
ŠIESTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, SPLNOMOCŇOVACIE, PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA
§ 79
Spoločné ustanovenie
(1)
Účastníci majú v konaní pred úradom rovnaké postavenie, ale účastníci, ktorí nemajú
v Slovenskej republike bydlisko alebo sídlo, musia byť v konaní vrátane predkladania
prekladov podľa štvrtej časti tohto zákona zastúpení oprávneným zástupcom26) s výnimkou úkonov
a)
predchádzajúcich a spojených s určením dňa podania podľa § 35,
b)
spojených s platením poplatkov,
c)
spojených s preukázaním práva prednosti podľa § 36.
(2)
Pri uplatnení výnimky z povinného zastúpenia podľa odseku 2 je účastník konania povinný
oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky. Ak účastník konania
neoznámi úradu adresu na doručovanie, budú úradné správy týkajúce sa konania ukladané
na úrade, pričom sa budú považovať za doručené po uplynutí 30 dní odo dňa uloženia.
S týmto dôsledkom musí byť účastník oboznámený.
(3)
Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon o správnom konaní21) s výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 až 32, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.
(4)
Ak účastník konania nevyhovie výzve úradu v určenej lehote, úrad môže konanie zastaviť.
Na tento následok musí byť účastník vo výzve upozornený.
(5)
Ak ďalej nie je uvedené inak, úrad môže konanie zastaviť aj na návrh účastníka, ktorého
prihláška, návrh alebo žiadosť je predmetom konania. Návrh na zastavenie konania nemožno
vziať späť.
(6)
V prípade návrhu na zastavenie konania o prihláške alebo žiadosti o udelenie osvedčenia,
ktorých sa týka súdny spor zapísaný v registri, úrad môže konanie zastaviť len po
predložení písomného súhlasu osoby, ktorá podala žiadosť o zápis súdneho sporu do
registra.
(7)
(8)
Za úkony podľa tohto zákona a za udržiavanie platnosti patentu, európskeho patentu
a osvedčenia sa platia správne poplatky podľa osobitného predpisu.28)
(9)
Podrobnosti týkajúce sa podania prostredníctvom elektronických prostriedkov ustanoví
všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá úrad. Na podanie, ktoré podľa všeobecne záväzného
právneho predpisu (§ 80) musí byť doplnené predložením písomného originálu v ustanovenej lehote, úrad v prípade
nesplnenia tejto povinnosti v konaní neprihliada.
§ 80
Splnomocňovacie ustanovenie
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad, ustanoví
a)
podrobnosti o spôsobe a náležitostiach uplatnenia a preukázania práva prednosti,
b)
podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach prihlášky,
c)
podmienky opätovného uloženia biologického materiálu v uznávanej ukladacej inštitúcii15) a podmienky sprístupnenia uloženého materiálu verejnosti,
d)
podrobnosti o vylúčení prihlášky, prípustných zmenách v prihláške a opravách zrejmých
chýb,
e)
podrobnosti o náležitostiach návrhu na zrušenie patentu, návrhu na odňatie patentu
a prepis, žiadosti o určenie, žiadosti o pokračovanie v konaní a žiadosti o uvedenie
do pôvodného stavu,
f)
podrobnosti o spôsobe a náležitostiach podania medzinárodnej prihlášky, jej prekladu
a jazykoch podania,
g)
podrobnosti o spôsobe a náležitostiach podania európskej patentovej prihlášky,
h)
podrobnosti o spôsobe a náležitostiach podania žiadosti o udelenie osvedčenia, ako
aj podrobnosti o konaní o udelenie osvedčenia,
i)
podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach návrhu o zrušenie osvedčenia a zmenu
osvedčenia, ako aj podrobnosti o konaní o zrušenie a zmenu osvedčenia,
j)
podrobnosti o forme podania na úrad vo všeobecnosti, doručovaní a o podaní prostredníctvom
elektronických prostriedkov,
k)
podrobnosti o spôsobe a náležitostiach podania žiadostí o zápis práva do registra,
l)
podrobnosti o spôsobe a náležitostiach ponuky licencie a jej prijatia,
m)
podrobnosti o údajoch zapisovaných do registra a oznamovaných vo vestníku,
n)
podrobnosti o režime konania vo veciach utajených prihlášok, patentov a osvedčení,
o)
podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach žiadosti o prevedenie autorského osvedčenia
na patent,
p)
dĺžku lehôt určených úradom pre úkony účastníkov konania podľa tohto zákona.
Prechodné ustanovenia
§ 81
(1)
Vznik, zmena a zánik právnych vzťahov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, posudzujú sa podľa doterajších predpisov.
(2)
Konania o prihláškach vynálezov a konania vo veciach patentov, ktoré neboli právoplatne
ukončené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa ukončia podľa tohto zákona s
tým, že v prípade prihlášok vynálezov podaných podľa zákona č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch úrad vykoná
úplný prieskum z úradnej moci.
(3)
Prihlášky vynálezov podané podľa doterajších predpisov sa považujú za prihlášky podľa
tohto zákona.
(4)
Ak k využitiu predmetu prihlášok vynálezov uvedených v odsekoch 1 a 2 došlo pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za podmienok ustanovených doterajšími predpismi,
zostávajú práva tretích osôb nedotknuté. Právo pôvodcu na odmenu za využitie predmetu
prihlášky vynálezu so žiadosťou o udelenie autorského osvedčenia podľa doterajších
predpisov tým nie je dotknuté.
§ 82
(1)
Autorské osvedčenie na vynález udelené podľa zákona č. 84/1972 Zb. platí 15 rokov od podania prihlášky. Za udržiavanie platnosti autorského osvedčenia
sa platí udržiavací poplatok (§ 79 ods. 8).
(2)
Organizácii, ktorá podľa doterajších predpisov má k vynálezu právo hospodárenia alebo
bola týmto právom poverená, patria rovnaké práva, aké má majiteľ patentu.
(3)
Pri vynáleze vytvorenom inak, než za podmienok podľa § 28 písm. a) zákona č. 84/1972
Zb., chránenom autorským osvedčením udeleným podľa doterajších predpisov, ktorý organizácia,
ktorá má k vynálezu právo hospodárenia alebo bola týmto právom poverená, nevyužívala,
pôvodca má právo kedykoľvek v čase trvania platnosti autorského osvedčenia požiadať
úrad o jeho prevedenie na patent (ďalej len „žiadosť o prevedenie“). Za žiadosť o
prevedenie je žiadateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 8).
(4)
Úrad žiadosť o prevedenie, ako aj rozhodnutie o prevedení zverejní vo vestníku. K
žiadosti o prevedenie môže ktokoľvek podať námietky v lehote troch mesiacov od zverejnenia
žiadosti.
(5)
Patent udelený na základe žiadosti o prevedenie platí 15 rokov od dátumu podania
prihlášky vynálezu; práva z patentu udeleného na základe žiadosti o prevedenie vzniknú
odo dňa zverejnenia žiadosti o prevedenie vo vestníku.
(6)
Ak vynález chránený autorským osvedčením nebol vytvorený za podmienok podľa § 28
písm. a) zákona č. 84/1972 Zb., pôvodca vynálezu má právo vynález využívať pri svojej
podnikateľskej činnosti.
§ 83
(1)
Využívanie vynálezu chráneného autorským osvedčením, ktoré sa v súlade s doterajšími
predpismi začalo pred 1. januárom 1991, prípadne ktorému bolo pred týmto dňom na základe
zmluvy poskytnuté právo, nie je porušením práv majiteľa patentu. Právo pôvodcu na
odmenu za využitie vynálezu podľa doterajších predpisov týmto nie je dotknuté.
(2)
Nároky na odmenu za využitie vynálezu, ako aj nároky na úhradu primeraných nákladov
spojených s vypracovaním výkresov, modelov alebo prototypov, odmeny za iniciatívnu
účasť na rozpracovaní, skúšaní alebo zavádzaní vynálezu a nároky na odmenu za upozornenia
na možnosť využitia vynálezu vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa
vyrovnajú podľa doterajších predpisov.
(3)
Ak po nadobudnutí účinnosti tohto zákona dôjde k využitiu vynálezu chráneného autorským
osvedčením, ku ktorému má organizácia právo zodpovedajúce právu majiteľa patentu podľa
§ 82 ods. 2, táto organizácia je povinná zaplatiť pôvodcovi vynálezu odmenu podľa § 11.
§ 84
(1)
Prihlasovateľ vynálezu podľa § 82 ods. 1 a 2 zákona č. 527/1990 Zb. je povinný predložiť
úradu
a)
doklad potvrdzujúci udelenie súhlasu na predaj alebo výrobu predmetu patentu udeleného
v zahraničí v ktoromkoľvek štáte a
b)
rozhodnutie o registrácii podľa osobitných predpisov,25) vydané na základe žiadosti podanej do šiestich mesiacov od udelenia súhlasu na predaj
alebo výrobu predmetu patentu v ktoromkoľvek štáte.
(2)
Doklad a rozhodnutie podľa odseku 1 je prihlasovateľ vynálezu povinný predložiť úradu
v lehote troch mesiacov od ich doručenia, najneskôr do uplynutia 16 rokov odo dňa
vzniku práva prednosti.
(3)
Zmeškanie lehôt uvedených v odsekoch 1 a 2 nemožno odpustiť.
(4)
Prihlášku vynálezu podľa odseku 1 úrad zamietne, ak
a)
prihlasovateľ nesplní podmienky podľa odsekov 1 a 2,
b)
predmet patentu udeleného v zahraničí bol pred podaním prihlášky podľa odseku 1 uvedený
na trh v Českej a Slovenskej Federatívnej republike.
(5)
Patent udelený podľa § 82 ods. 1 a 2 zákona č. 527/1990 Zb. platí 16 rokov odo dňa
vzniku práva prednosti.
§ 85
Ak lehoty podľa § 74 ods. 3 uplynú pred 1. júlom 2002, možno podať žiadosť o udelenie osvedčenia podľa § 74 do 31. decembra 2002 za predpokladu, ak rozhodnutie o registrácii lieku alebo rozhodnutie
o registrácii prípravku na ochranu rastlín podľa osobitných predpisov25) nadobudlo právoplatnosť po 1. januári 2000.
§ 86
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
§ 2 až 35, § 78 až 82, § 84 zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch
a zlepšovacích návrhoch v znení čl. III zákona č. 90/1993 Z. z. a zákona č. 185/1994
Z. z.;
2.
§ 65 ods. 2, § 66 až 71, § 75 ods. 2 a § 86 zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch,
priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov v rozsahu
upravujúcom právne vzťahy a konanie týkajúce sa vynálezov, patentov a autorských osvedčení;
3.
prvá hlava vyhlášky Federálneho úradu pre vynálezy č. 550/1990 Zb. o konaní vo veciach
vynálezov a priemyselných vzorov.
Čl. II
Zákon č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z. sa dopĺňa takto:
§ 10 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Ak súd udelí majiteľovi šľachtiteľského osvedčenia nútenú licenciu na využívanie
vynálezu chráneného patentom podľa osobitného predpisu,1f) ministerstvo na základe žiadosti udelí majiteľovi patentu nútenú licenciu podľa
odseku 1.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1f znie:
„1f)
§ 27 ods. 5 a 6 zákona č. 435/2001 o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon).“.
Čl. III
Zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993
Z. z. sa mení takto:
V § 21 odsek 2 znie:
„(2)
Na uplatňovanie práva na úžitkový vzor, vzťahy spolupôvodcov, vzťahy spolumajiteľov,
prevod, prechod, záložné právo, zmluvnú licenciu, ponuku licencie, postavenie účastníkov
konania, zastupovanie pred úradom, zastavenie konania, predĺženie lehoty, pokračovanie
v konaní, uvedenie do predošlého stavu, určovacie konanie, opravné prostriedky a na
ochranu proti porušovaniu práv sa obdobne použijú ustanovenia patentového zákona.4)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:
„4) Zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon).“.
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2001 s výnimkou štvrtej časti a piatej časti,
ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2002.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 296/1991 Zb. o uložení listiny o prístupe Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k Zmluve
o patentovej spolupráci dojednanej vo Washingtone 17. júna 1970 v znení neskorších
úprav.
2)
Zákon č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z.
3)
Dohovor o medzinárodných výstavách dojednaný v Paríži 22. novembra 1928 (Zbierka
zákonov o nariadení štátu Československého č. 46/1932). Dohovor naposledy revidovaný
v Paríži 30. novembra 1972.
4)
Napríklad § 69, 479 a 487 Obchodného zákonníka, § 460 a 469 Občianskeho zákonníka, § 12 až 17 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.
6)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1975 Zb. o Parížskom dohovore na ochranu priemyselného vlastníctva z 20. marca 1883, revidovanom
v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925,
v Londýne 2. júna 1934, v Lisabone 31. októbra 1958 a v Štokholme 14. júla 1967 v
znení vyhlášky č. 81/1985 Zb.
7)
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z. z. o uzavretí Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie.
8)
Článok 27 Zmluvy o medzinárodnom civilnom letectve zo 7. decembra 1944 (vyhláška
č. 147/1947 Zb.).
13)
Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov.
15)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 212/1989 Zb. o Budapeštianskej zmluve o medzinárodnom uznávaní uloženia mikroorganizmov na účely
patentového konania a Vykonávacieho predpisu k nej.
16)
Vyhláška Federálneho úradu pre vynálezy č. 350/1991 Zb. o odmeňovaní patentových zástupcov.
17)
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v znení vyhlášky
č. 44/1991 Zb.
18)
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 180/1991 Zb. o odmenách a náhradách komerčných právnikov za poskytovanie právnej pomoci.
19)
Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z.
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 263/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení vyhlášky č. 294/2000 Z. z.
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 263/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení vyhlášky č. 294/2000 Z. z.
20)
Zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
21)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
22)
Zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení zákona č. 90/1993 Z. z.
23)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene
a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.
24)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti.
25)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 140/1998 Z. z.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z.
26)
§ 40 zákona č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z. z.
27)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
28)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.