90/2001 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2001 do 31.12.2001
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 90/2001 Z. z. |
| Názov: | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov |
| Typ: | Ústavný zákon |
| Dátum schválenia: | 23.02.2001 |
| Dátum vyhlásenia: | 17.03.2001 |
| Dátum účinnosti od: | 01.07.2001 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.2001 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 460/1992 Zb. | Ústava Slovenskej republiky |
90
ÚSTAVNÝ ZÁKON
z 23. februára 2001,
ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto ústavnom zákone:
Čl. I
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. a ústavného zákona č. 9/1999 Z. z. sa
mení a dopĺňa takto:
1.
Doterajší text čl. 1 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné
zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.“.
2.
V čl. 4 sa za slovo „bohatstvo“ vkladá čiarka a slovo „jaskyne“.
3.
Čl. 7 znie:
„Čl. 7
(1)
Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku
s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto
zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom.
(2)
Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená
spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich
práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev
a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne
záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením
vlády podľa čl. 120 ods. 2.
(3)
Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok
za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej
bezpečnosti.
(4)
Na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných
politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z
ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných
hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie
je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej
rady Slovenskej republiky.
(5)
Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy,
na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú
práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované
a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.“.
4.
Za čl. 7 sa vkladá čl. 7a, ktorý znie:
„Čl. 7a
Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich
v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy
s materskou krajinou.“.
5.
Čl. 11 sa vypúšťa.
6.
V čl. 13 odsek 1 znie:
„(1)
Povinnosti možno ukladať
a)
zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv
a slobôd,
b)
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
c)
nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.“.
7.
V čl. 17 odseky 3 a 4 znejú:
„(3)
Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených
zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a
najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú
osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia
vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.
(4)
Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí
byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť
závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo
o jej prepustení na slobodu.“.
8.
V čl. 18 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e)
menšie obecné služby na základe zákona.“.
9.
V čl. 23 ods. 4 druhá veta znie:
„Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť.“.
10.
V čl. 25 odsek 1 znie:
„(1)
Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov. Zákon ustanoví rozsah
brannej povinnosti.“.
11.
V čl. 26 ods. 5 prvej vete sa slová „Štátne orgány a orgány územnej samosprávy“ nahrádzajú
slovami „Orgány verejnej moci“.
12.
V čl. 30 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
„Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení
do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.“.
13.
V čl. 37 ods. 4 sa slová „príslušníci Zboru požiarnej ochrany“ nahrádzajú slovami
„príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov“.
14.
V čl. 44 odsek 4 znie:
„(4)
Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú
starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich
rastlín a voľne žijúcich živočíchov.“.
15.
Čl. 44 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon.“.
16.
Doterajší text čl. 51 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase
vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon.“.
17.
Čl. 56 znie:
„Čl. 56
(1)
Národná banka Slovenska je nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky. Národná
banka Slovenska môže v rámci svojej pôsobnosti vydávať všeobecne záväzné právne predpisy,
ak je na to splnomocnená zákonom.
(2)
Najvyšším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada Národnej banky
Slovenska.
(3)
Podrobnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.“.
18.
Čl. 60 znie:
„Čl. 60
(1)
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán kontroly hospodárenia
s
a)
prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky
alebo vláda,
b)
majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami
štátu, verejnoprávnych inštitúcií a Fondu národného majetku Slovenskej republiky,
c)
majetkom, finančnými prostriedkami a majetkovými právami obcí a vyšších územných
celkov, ktoré získali na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy,
d)
majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami,
za ktoré Slovenská republika prevzala záruku,
e)
majetkom, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami a finančnými
prostriedkami, ktoré sa poskytli Slovenskej republike, právnickým osobám alebo fyzickým
osobám hospodáriacim s prostriedkami štátneho rozpočtu alebo nakladajúcim so štátnym
majetkom v rámci rozvojových programov alebo z iných obdobných dôvodov zo zahraničia.
(2)
Kontrolná pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu sa vzťahuje v rozsahu uvedenom
v odseku 1 na
a)
vládu Slovenskej republiky, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy
Slovenskej republiky a na orgány im podriadené,
b)
štátne orgány, ako aj právnické osoby, u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo
zriaďovateľa ústredné orgány štátnej správy alebo iné štátne orgány,
c)
obce a vyššie územné celky, právnické osoby zriadené obcami a na právnické osoby
zriadené vyššími územnými celkami,
d)
štátne účelové fondy, verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom, právnické osoby,
v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie, na právnické osoby s majetkovou
účasťou štátu,
e)
Fond národného majetku Slovenskej republiky, právnické osoby s určenou majetkovou
účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky,
f)
fyzické osoby a právnické osoby.“.
19.
V čl. 61 ods. 2 sa za slovo „predsedu“ vkladajú slová „a podpredsedu“.
20.
V čl. 61 ods. 3 sa za slovo „predsedu“ vkladajú slová „a podpredsedu“ a slovo „päťročných“
sa nahrádza slovom „sedemročných“.
21.
V čl. 61 odsek 4 znie:
„(4)
Funkcia predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu sú nezlučiteľné s výkonom
funkcie v inom orgáne verejnej moci, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným
vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne
právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo
zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej
alebo umeleckej činnosti.“.
22.
Čl. 63 znie:
„Čl. 63
Postavenie, pôsobnosť, vnútorné organizačné členenie a základné pravidlá kontrolnej
činnosti najvyššieho kontrolného úradu ustanoví zákon.“.
23.
Čl. 64 znie:
„Čl. 64
Základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok.“.
24.
Za čl. 64 sa vkladá čl. 64a, ktorý znie:
„Čl. 64a
Obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej
republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Podrobnosti ustanoví
zákon.“.
25.
Čl. 65 znie:
„Čl. 65
(1)
Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom
samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.
(2)
Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov,
ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce
a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku. Štátnych dotácií sa možno
domáhať len v medziach zákona.“.
26.
Čl. 66 znie:
„Čl. 66
(1)
Obec má právo združovať sa s inými obcami na zabezpečenie vecí spoločného záujmu;
rovnaké právo združovať sa s inými vyššími územnými celkami má aj vyšší územný celok.
Podmienky ustanoví zákon.
(2)
Zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon.“.
27.
Čl. 67 znie:
„Čl. 67
(1)
Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom,
referendom na území vyššieho územného celku, orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného
celku. Spôsob vykonania miestneho referenda a referenda na území vyššieho územného
celku ustanoví zákon.
(2)
Povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému
celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 5.
(3)
Štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho územného celku len spôsobom ustanoveným
zákonom.“.
28.
Čl. 68 znie:
„Čl. 68
Vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu
zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.“.
29.
V čl. 69 odseky 2 a 3 znejú:
„(2)
Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného zastupiteľstva. Poslancov volia na
štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Voľby poslancov
sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.
(3)
Starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe
všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie.
Starosta obce je výkonným orgánom obce; vykonáva správu obce a zastupuje obec navonok.
Dôvody a spôsob odvolania starostu pred uplynutím volebného obdobia ustanoví zákon.“.
30.
Čl. 69 sa dopĺňa odsekmi 4 až 6, ktoré znejú:
„(4)
Orgány vyššieho územného celku sú
a)
zastupiteľstvo vyššieho územného celku,
b)
predseda vyššieho územného celku.
(5)
Zastupiteľstvo vyššieho územného celku tvoria poslanci zastupiteľstva vyššieho územného
celku. Poslancov volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode vyššieho
územného celku, na štvorročné obdobie. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného,
rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.
(6)
Predsedu vyššieho územného celku volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom
obvode vyššieho územného celku, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného
práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie. Dôvody a spôsob odvolania predsedu
vyššieho územného celku pred uplynutím volebného obdobia ustanoví zákon. Predseda
vyššieho územného celku je výkonným orgánom vyššieho územného celku, vykonáva správu
vyššieho územného celku a zastupuje vyšší územný celok navonok.“.
31.
V čl. 71 ods. 1 sa za slovo „obec“ vkladajú slová „a vyšší územný celok“.
32.
V čl. 71 odsek 2 znie:
„(2)
Pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej
pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia.
Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a
kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon.“.
33.
V čl. 77 odsek 1 znie:
„(1)
Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného
ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru.“.
34.
Čl. 78 znie:
„Čl. 78
(1)
Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemožno poslanca
stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu.
(2)
Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky
alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu.
Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky. Občianskoprávna
zodpovednosť poslanca tým nie je dotknutá.
(3)
Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani vziať ho do väzby bez súhlasu
Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie,
trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené.
V takom prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie.
(4)
Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný
to ihneď oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Ak mandátový a imunitný
výbor Národnej rady Slovenskej republiky následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec
musí byť ihneď prepustený.
(5)
Ak je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje.“.
35.
Čl. 81 znie:
„Čl. 81
Poslanec sa môže svojho mandátu vzdať osobným vyhlásením na schôdzi Národnej rady
Slovenskej republiky. Ak mu v tom bránia vážne okolnosti, môže tak urobiť písomne
do rúk predsedu Národnej rady Slovenskej republiky; v takom prípade mandát poslanca
zaniká dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca predsedovi
Národnej rady Slovenskej republiky.“.
36.
Za čl. 81 sa vkladá čl. 81a, ktorý znie:
„Čl. 81a
Mandát poslanca zaniká
a)
uplynutím volebného obdobia,
b)
vzdaním sa mandátu,
c)
stratou voliteľnosti,
d)
rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky,
e)
vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1,
f)
dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný
trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v
jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.“.
37.
V čl. 84 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 a na prijatie
zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky podľa čl. 102 písm. o) je potrebný
súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
38.
V čl. 84 ods. 4 sa za slová „ústavného zákona“ vkladajú slová „na vyslovenie súhlasu
s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2,“.
39.
V čl. 86 písmeno d) znie:
„d)
pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách, s medzinárodnými politickými zmluvami, s medzinárodnými zmluvami
vojenskej povahy, s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej republike
členstvo v medzinárodných organizáciách, s medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej
povahy, s medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, ako aj
s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb, a zároveň rozhodovať o tom, či ide o medzinárodné zmluvy
podľa čl. 7 ods. 5,“.
40.
V čl. 86 písmeno i) znie:
„i)
voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej
republiky a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,“.
41.
V čl. 86 písm. j) sa na konci pripájajú tieto slová: „a po skončení vojny o uzavretí
mieru,“.
42.
V čl. 86 písm. k) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová:
„ak nejde o prípad uvedený v čl. 119 písm. p),“.
43.
Čl. 86 sa dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
„l)
vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky.“.
44.
V čl. 87 odseky 2 až 4 znejú:
„(2)
Ak prezident Slovenskej republiky vráti zákon s pripomienkami, Národná rada Slovenskej
republiky zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia musí byť taký zákon
vyhlásený.
(3)
Zákon podpisuje prezident Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej
republiky a predseda vlády Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky
po opätovnom prerokovaní schváli zákon aj napriek pripomienkam prezidenta Slovenskej
republiky a prezident Slovenskej republiky zákon nepodpíše, zákon sa vyhlási aj bez
podpisu prezidenta Slovenskej republiky.
(4)
Zákon nadobúda platnosť vyhlásením. Podrobnosti o vyhlasovaní zákonov, medzinárodných
zmlúv a právne záväzných aktov medzinárodnej organizácie podľa čl. 7 ods. 2 ustanoví
zákon.“.
45.
V čl. 87 sa vypúšťa odsek 5.
46.
V čl. 89 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmená e) a f) sa označujú ako písmená d) a e).
47.
V čl. 89 sa odsek 2 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f)
vykonáva ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.“.
48.
Doterajší text čl. 95 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd
Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť
na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa
odseku 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ak prezident Slovenskej
republiky podá na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet
referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej
rady Slovenskej republiky, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, od podania
návrhu prezidenta Slovenskej republiky do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky lehota podľa odseku 1 neplynie.“.
49.
V čl. 102 ods. 1 písmeno a) znie:
„a)
zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy.
Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo
so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov,“.
50.
V čl. 102 ods. 1 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
„b)
môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej
medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky,
s ústavou alebo s ústavným zákonom,“.
Doterajšie písmená b) až p) sa označujú ako písmená c) až r).
51.
V čl. 102 ods. 1 písmeno c) znie:
„c)
prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií,“.
52.
V čl. 102 ods. 1 písm. e) v druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú
sa tieto slová: „počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu.“.
53.
V čl. 102 ods. 1 písmeno h) znie:
„h)
vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a
ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva rektorov
vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov,“.
54.
V čl. 102 ods. 1 písm. i) sa slovo „zapožičiava“ nahrádza slovom „udeľuje“.
55.
V čl. 102 ods. 1 písmeno j) znie:
„j)
odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou
individuálnej milosti alebo amnestie,“.
56.
V čl. 102 ods. 1 písmeno l) znie:
„l)
vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je
Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv
o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier,“.
57.
V čl. 102 ods. 1 písmeno m) znie:
„m)
môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť
vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie,“.
58.
V čl. 102 ods. 1 písmeno o) znie:
„o)
môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od
doručenia schváleného zákona,“.
59.
V čl. 102 sa odsek 1 dopĺňa písmenami s) a t), ktoré znejú:
„s)
vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu
Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej
republiky a sľub generálneho prokurátora,
t)
vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub
sudcov.“.
60.
V čl. 102 odsek 2 znie:
„(2)
Rozhodnutie prezidenta vydané podľa čl. 102 ods. 1 písm. c) a podľa písmena j), ak
ide o udelenie amnestie, a podľa písmena k) je platné, ak ho podpíše predseda vlády
Slovenskej republiky alebo ním poverený minister; v týchto prípadoch za rozhodnutie
prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky.“.
61.
Čl. 102 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
„(3)
Podmienky vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového stavu, vyhlásenia výnimočného stavu,
vyhlásenia núdzového stavu a spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu,
výnimočného stavu ustanoví ústavný zákon.
(4)
Podrobnosti o výkone ústavných právomocí prezidenta podľa odseku 1 môže ustanoviť
zákon.“.
62.
V čl. 105 odsek 1 znie:
„(1)
Ak nie je prezident zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený
nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo
ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, oprávnenia prezidenta
podľa čl. 102 ods. 1 písm. a), b), c), n) a o) prechádzajú na vládu Slovenskej republiky.
Vláda môže v tom čase poveriť svojho predsedu vykonávaním niektorých právomocí prezidenta.
Na predsedu vlády prechádza v tom čase hlavné velenie ozbrojených síl. Oprávnenia
prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. d), g), h), l), m), s) a t) prechádzajú v tom
čase na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.“.
63.
V čl. 108 sa slovo „najvyšším“ nahrádza slovom „vrcholným“.
64.
V čl. 109 odsek 2 znie:
„(2)
Výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s výkonom poslaneckého mandátu, s výkonom
funkcie v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným
pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom
v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú
činnosť, alebo s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného
majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.“.
65.
V čl. 109 sa vypúšťa odsek 3.
66.
V čl. 119 písmená f) až l) znejú:
„f)
o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ktorých dojednávanie preniesol na
vládu prezident Slovenskej republiky,
g)
o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv podľa čl. 102 ods. 1 písm.
a) na jej jednotlivých členov,
h)
o podaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o súlade dojednanej
medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky,
s ústavou a s ústavným zákonom,
i)
o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky,
j)
o podaní návrhu zákona alebo iného závažného opatrenia na verejnú diskusiu,
k)
o tom, že požiada o vyslovenie dôvery,
l)
o udelení amnestie vo veciach priestupkov,“.
67.
Čl. 119 sa dopĺňa písmenami m) až r), ktoré znejú:
„m)
o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených
zákonom a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,
n)
o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu na nariadenie mobilizácie ozbrojených
síl, o návrhu na vyhlásenie výnimočného stavu a o návrhu na ich skončenie, o vyhlásení
a skončení núdzového stavu,
o)
o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci,
vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prítomnosťou
zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci,
vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prechodom zahraničných
ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky,
p)
o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov
z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas
60 dní; toto rozhodnutie vláda bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej republiky,
r)
o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.“.
68.
V čl. 120 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Ak tak ustanoví zákon, vláda je oprávnená vydávať nariadenia aj na vykonanie Európskej
dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi
na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie medzinárodných
zmlúv podľa čl. 7 ods. 2.“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
69.
Čl. 125 znie:
„Čl. 125
(1)
Ústavný súd rozhoduje o súlade
a)
zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila
súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom,
b)
nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými
zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli
ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
c)
všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými
zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli
ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje
iný súd,
d)
všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne
záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými
zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi,
s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.
(2)
Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých
právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie
môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný
vážny nenapraviteľný následok.
(3)
Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými
v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich
ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich
mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou,
s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom,
a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide
o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými
právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak
tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich
mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
(4)
Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne záväzného
právneho predpisu s ústavou, s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, alebo s ústavným zákonom.
(5)
Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich
častí, prípadne niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného
súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu
ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.
(6)
Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným
na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.“.
70.
Za čl. 125 sa vkladajú čl. 125a a 125b, ktoré znejú:
„Čl. 125b
(1)
Ústavný súd rozhoduje o tom, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe
petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods.
1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(2)
Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému súdu prezident Slovenskej
republiky pred vyhlásením referenda, ak má pochybnosti, či predmet referenda, ktoré
sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(3)
Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa jeho doručenia; ak
ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť
na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa
čl. 95 ods. 1, nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, referendum nemožno
vyhlásiť.“.
71.
Čl. 127 znie:
72.
Za čl. 127 sa vkladá čl. 127a, ktorý znie:
73.
Čl. 128 znie:
„Čl. 128
Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná. Rozhodnutie
ústavného súdu o výklade ústavy alebo ústavného zákona sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným
na vyhlasovanie zákonov. Výklad je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia.“.
74.
V čl. 129 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a odvolávaní“.
75.
V čl. 129 ods. 5 sa slovo „a“ nahrádza slovom „alebo“.
76.
Čl. 129 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:
„(6)
Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového
stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s
ústavou alebo s ústavným zákonom.
(7)
Rozhodnutia ústavného súdu podľa predchádzajúcich odsekov sú záväzné pre všetky orgány
verejnej moci, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa týkajú. Príslušný orgán
verejnej moci je povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť ich vykonanie. Podrobnosti
ustanoví zákon.“.
77.
V čl. 130 ods. 1 písmeno f) znie:
„f)
každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a.“.
78.
V čl. 130 sa vypúšťa odsek 3.
79.
Čl. 131 znie:
„Čl. 131
(1)
Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl.
125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 128, čl. 129 ods.
2 až 6, čl. 136 ods. 2 a 3, čl. 138 ods. 2 písm. b) a c), o zjednocovaní právnych
názorov senátov, o úprave svojich vnútorných pomerov a o návrhu rozpočtu ústavného
súdu. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa
táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.
(2)
O ostatných veciach rozhoduje ústavný súd v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša
nadpolovičnou väčšinou svojich členov.“.
80.
Čl. 132 sa vypúšťa.
81.
V čl. 134 odseky 1 a 2 znejú:
„(2)
Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť
rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný
počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.“.
83.
V čl. 134 ods. 4 sa za slovom „ústavou“ slovo „a“ nahrádza čiarkou a za slovami „ústavnými
zákonmi“ sa vkladajú slová „a medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala
a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,“.
84.
V čl. 136 odsek 3 znie:
„(3)
Ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby sudcu a generálneho
prokurátora. Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu
prokurátorovi.“.
85.
Čl. 136 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania
funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie generálneho prokurátora
vylúčené.“.
86.
V čl. 137 odsek 2 znie:
„(2)
Sudcovia ústavného súdu vykonávajú funkciu ako svoje povolanie. Výkon tejto funkcie
je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom,
s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom
v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú
činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného
majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.“.
87.
Čl. 138 znie:
„Čl. 138
(1)
Sudca ústavného súdu sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením predsedovi ústavného
súdu. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom
bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.
(2)
Prezident Slovenskej republiky sudcu ústavného súdu odvolá
a)
na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak
bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom
odložení výkonu trestu odňatia slobody,
b)
na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný
s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu,
c)
ak ústavný súd oznámil, že sudca sa nezúčastňuje na konaní ústavného súdu dlhšie
ako jeden rok alebo
d)
ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.“.
88.
Za čl. 141 sa vkladá čl. 141a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„Čl. 141a
Súdna rada Slovenskej republiky
(1)
Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Jej ďalšími členmi sú
a)
ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky,
b)
traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky,
c)
traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky,
d)
traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.
(2)
Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) až d) možno ustanoviť
osobu, ktorá je bezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov
odbornej praxe.
(3)
Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu
možno zvoliť alebo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch
po sebe nasledujúcich obdobiach.
(4)
Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí
a)
predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov
a návrhy na odvolanie sudcov,
b)
rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,
c)
predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a návrhy
na ich odvolanie,
d)
predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali
pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch,
e)
voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych
senátov,
f)
vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu
štátneho rozpočtu,
g)
ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon.
(5)
Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny všetkých jej členov.
(6)
Podrobnosti o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o jej
pôsobnosti, o organizácii a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej
samosprávy ustanoví zákon.“.
89.
V čl. 142 ods. 1 sa slová „správnych orgánov“ nahrádzajú slovami „orgánov verejnej
správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci,
ak tak ustanoví zákon“.
90.
V čl. 142 odsek 2 znie:
„(2)
Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca.
Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z
radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom.
Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok,
o ktorom rozhoduje vždy sudca.“.
91.
Čl. 143 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
V rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj orgány sudcovskej
samosprávy.“.
92.
Čl. 144 znie:
„Čl. 144
(1)
Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou,
ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.
(2)
Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho
jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému
zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá
návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý
v rozhodnutí je pre súd záväzný.“.
93.
Čl. 145 znie:
„Čl. 145
(1)
Sudcov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej
republiky; vymenúva ich bez časového obmedzenia.
(2)
Za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej
rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 30 rokov a má vysokoškolské právnické vzdelanie.
Ďalšie predpoklady na vymenovanie za sudcu a jeho funkčný postup, ako aj rozsah imunity
sudcov ustanoví zákon.
(3)
Predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky na päť rokov. Tá istá osoba
môže byť vymenovaná za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo za podpredsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.
Pred uplynutím funkčného obdobia môže prezident Slovenskej republiky odvolať predsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z dôvodov ustanovených v čl. 147.
(4)
Sudca skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub: »Sľubujem na svoju
česť a svedomie, že sa budem spravovať ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými
zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom, a zákonmi, budem vykladať zákony a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia,
nezávisle a nestranne.«.
(5)
Zložením sľubu sa sudca ujíma svojej funkcie.“.
94.
Za čl. 145 sa vkladá čl. 145a, ktorý znie:
„Čl. 145a
(1)
Ak je vymenovaný sudca členom politickej strany alebo politického hnutia, je povinný
vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu.
(2)
Sudca vykonáva funkciu ako svoje povolanie. Výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný s
funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným
pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom
alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani
s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej,
pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti a členstva v Súdnej rade Slovenskej
republiky.“.
95.
Čl. 146 znie:
„Čl. 146
Sudca sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky.
Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo
písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.“.
96.
Čl. 147 znie:
„Čl. 147
(1)
Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky sudcu odvolá
na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak
bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom
odložení výkonu trestu odňatia slobody, na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu
pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, alebo ak zanikla jeho voliteľnosť
do Národnej rady Slovenskej republiky.
(2)
Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môže sudcu
odvolať,
a)
ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať
sudcovské povinnosti,
b)
ak dosiahol vek 65 rokov.“.
97.
Čl. 148 znie:
„Čl. 148
(1)
Sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhlasom alebo na základe rozhodnutia
disciplinárneho senátu.
(2)
Dôvody prerušenia výkonu sudcovskej funkcie a podmienky na dočasné pozastavenie výkonu
funkcie sudcu alebo na dočasné pridelenie sudcu ustanoví zákon.
(3)
Spôsob ustanovenia prísediacich sudcov ustanoví zákon.“.
98.
Názov ôsmej hlavy znie:
„PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY A VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV“.
Doterajší text ôsmej hlavy sa označí nadpisom „Prvý oddiel“.
99.
Za čl. 151 sa vkladá čl. 151a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„Druhý oddiel
VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV“.
100.
Za čl. 154a sa vkladajú čl. 154b a 154c, ktoré znejú:
„Čl. 154b
(1)
Sudcu zvoleného na štyri roky pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona
vymenuje po uplynutí jeho volebného obdobia prezident Slovenskej republiky na návrh
Súdnej rady Slovenskej republiky za sudcu bez časového obmedzenia aj vtedy, ak v deň
vymenovania nedosiahol vek 30 rokov.
(2)
Sudcovia zvolení podľa doterajších predpisov bez časového obmedzenia sa pokladajú
za sudcov vymenovaných podľa tohto ústavného zákona.
(3)
Na sudcov ústavného súdu vymenovaných pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného
zákona sa ustanovenie čl. 134 ods. 2 prvej vety a ods. 3 druhej vety nevzťahuje.
Čl. 154c
(1)
Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika
ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti
tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom,
ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
(2)
Iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú
súčasťou jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje zákon.“.
Čl. II
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992
Zb., ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných ústavným zákonom č. 244/1998 Z. z.,
ústavným zákonom č. 9/1999 Z. z. a týmto ústavným zákonom.
Čl. III
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2001 okrem čl. 125a, čl. 127, čl. 127a,
čl. 134 ods. 1 a 3 a čl. 151a, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2002.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
