184/2002 Z. z.

Vyhlásené znenie

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Obsah
button-close
Čl. I
PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1 Predmet úpravy
(1)
(2)
§ 2 Vymedzenie základných pojmov
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)
(17)
(18)
(19)
(20)
(21)
(22)
(23)
(24)
(25)
(26)
(27)
(28)
(29)
(30)
(31)
(32)
(33)
(34)
(35)
(36)
(37)
(38)
§ 3 Rozdelenie vôd
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
(5)
DRUHÁ ČASŤ VÝSKYT A STAV POVRCHOVÝCH VÔD A PODZEMNÝCH VÔD
§ 4 Zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(4)
(5)
§ 5 Vodná bilancia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 6 Vodné útvary určené na odber vody pre pitnú vodu
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
(5)
(6)
§ 7 Vodné útvary vhodné na kúpanie
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 8 Voda určená na závlahy
(1)
(2)
(3)
§ 9 Voda vhodná pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb
(1)
(2)
(3)
(4)
TRETIA ČASŤ VODNÉ PLÁNOVANIE
§ 10 Účel vodného plánovania
§ 11 Rozdelenie vodných plánov
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
§ 12 Riadenie ochrany vôd a nakladania s vodami v povodí a správa povodí
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
ŠTVRTÁ ČASŤ NAKLADANIE S VODAMI
§ 13 Základné povinnosti pri nakladaní s vodami
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 14 Všeobecné užívanie vôd
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 15 Používanie vôd na plavbu a na plavenie dreva
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 16 Používanie banských vôd
(1)
(2)
§ 17 Povolenie na osobitné užívanie vôd
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
a)
b)
c)
d)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 18 Prechod práv a povinností vyplývajúcich z povolenia na osobitné užívanie vôd a užívanie vôd treťou osobou
(1)
(2)
(3)
§ 19 Povolenie na niektoré činnosti
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
§ 20 Zmena, zrušenie a dočasné obmedzenie povolenia na osobitné užívanie vôd
(1)
a)
b)
c)
(2)
a)
b)
(3)
§ 21 Zánik povolenia na osobitné užívanie vôd
a)
b)
c)
§ 22 Povolenie na vodné stavby
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
(6)
(7)
(8)
§ 23 Súhlas
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 24 Vyjadrenie
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
(3)
§ 25 Evidencia o vodách
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
(5)
PIATA ČASŤ OCHRANA VODNÝCH POMEROV A VODÁRENSKÝCH ZDROJOV
§ 26 Všeobecné povinnosti
(1)
(2)
(3)
§ 27 Chránená vodohospodárska oblasť
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(5)
(6)
§ 28 Ochranné pásma vodárenských zdrojov
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 29 Citlivé oblasti
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
§ 30 Zraniteľné oblasti
(1)
(2)
(3)
§ 31 Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 32 Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
§ 33 Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 34 Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do verejnej kanalizácie
(1)
a)
b)
c)
(2)
§ 35 Zaobchádzanie s nebezpečnými látkami
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(3)
a)
b)
c)
d)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
1.
2.
(10)
§ 36 Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
§ 37 Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
(7)
a)
b)
c)
(8)
(9)
(10)
(11)
§ 38 Opatrenia na nápravu
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
ŠIESTA ČASŤ VODNÉ TOKY
§ 39 Vodné toky
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 40 Členenie vodných tokov
(1)
a)
b)
(2)
a)
b)
(3)
§ 41 Zmeny koryta vodného toku
(1)
(2)
(3)
§ 42 Inundačné územie
(1)
(2)
(3)
§ 43 Ochrana vodných tokov a ich korýt
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
SIEDMA ČASŤ SPRÁVA VODNÝCH TOKOV
§ 44 Správa vodných tokov
(1)
(2)
a)
b)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
q)
r)
s)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
(5)
§ 45 Oprávnenia pri správe vodných tokov
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
(4)
§ 46 Povinnosti vlastníkov pobrežných pozemkov
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 47 Prevod správy drobného vodného toku
(1)
(2)
a)
b)
c)
ÔSMA ČASŤ VODNÉ STAVBY
§ 48 Vodné stavby
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
1.
2.
3.
4.
l)
1.
2.
3.
4.
(2)
(3)
§ 49 Povinnosti vlastníka vodnej stavby
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
§ 50 Oprávnenia vlastníka vodnej stavby k susedným pozemkom
(1)
(2)
§ 51 Ochrana vodných stavieb
(1)
(2)
(3)
§ 52 Odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnými stavbami
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
c)
§ 53 Manipulačný poriadok vodnej stavby
(1)
(2)
(3)
(4)
DEVIATA ČASŤ PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ VODNEJ SPRÁVY
§ 54 Základné ustanovenia
a)
b)
c)
d)
e)
§ 55 Ministerstvo
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
(2)
(3)
§ 56 Krajský úrad
(1)
a)
1.
2.
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
§ 57 Okresný úrad
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
1.
2.
3.
§ 58 Inšpekcia
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
(3)
(4)
a)
b)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
(8)
(9)
(10)
§ 59 Obec
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
a)
b)
c)
§ 60 Ministerstvo pôdohospodárstva
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
§ 61 Ministerstvo zdravotníctva a orgány na ochranu zdravia
(1)
a)
b)
(2)
§ 62 Štátny vodoochranný dozor orgánov štátnej vodnej správy
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 63 Hlavný štátny vodoochranný dozor
(1)
(2)
(3)
§ 64 Oprávnenia osôb vykonávajúcich štátny vodoochranný dozor
(1)
(2)
(3)
§ 65 Vodná stráž
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
d)
e)
(7)
(8)
a)
b)
c)
d)
§ 66 Vodohospodár
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
c)
d)
e)
DESIATA ČASŤ OSOBITOSTI KONANIA
§ 67 Miestna príslušnosť
(1)
(2)
(3)
§ 68 Súbeh rozhodnutí
§ 69 Postup v konaní
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
JEDENÁSTA ČASŤ ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ
§ 70 Správne delikty
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
(2)
(3)
(4)
§ 71 Pokuty
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
§ 72 Ukladanie pokút
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 73 Priestupky
DVANÁSTA ČASŤ SPOPLATŇOVANIE ZA UŽÍVANIE VÔD
§ 74 Platby a poplatky za užívanie vôd
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(4)
(5)
§ 75 Smerovanie spoplatnení
(1)
(2)
TRINÁSTA ČASŤ OCHRANA PRED POVODŇAMI
§ 76 Opatrenia na ochranu pred povodňami
(1)
(2)
(3)
ŠTRNÁSTA ČASŤ PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 77 Prechodné ustanovenia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
c)
(10)
(11)
(12)
§ 78 Splnomocňovacie ustanovenia
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
§ 79 Zrušovacie ustanovenia
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
Čl. II
Čl. III
Čl. IV
Prílohy
Poznámky
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:184/2002 Z. z.
Názov:Zákon o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon)
Typ:Zákon
Dátum schválenia:19.02.2002
Dátum vyhlásenia:16.04.2002
Autor:Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Kontrolný systém
  • Štátna správa
  • Územná samospráva
  • Vodné hospodárstvo
Nachádza sa v čiastke:

77/2002

398/2002 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o podrobnostiach určovania ochranných pásiem vodárenských zdrojov a o opatreniach na ochranu vôd
491/2002 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd
524/2002 Z. z. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu a o zaraďovaní vodných diel do jednotlivých kategórií
525/2002 Z. z. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov
556/2002 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona
249/2003 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti

40/1964 Zb. Občiansky zákonník
135/1974 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o štátnej správe vo vodnom hospodárstve
46/1978 Zb. Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove
13/1987 Zb. Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o niektorých chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd
416/2001 Z. z. Zákon o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky

245/2003 Z. z. Zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
525/2003 Z. z. Zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

364/2004 Z. z. Zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
184
ZÁKON
z 19. februára 2002
o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon)
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon vytvára podmienky na všestrannú ochranu povrchových vôd a podzemných vôd vrátane vodných ekosystémov1) a od vôd priamo závislých krajinných ekosystémov, na zlepšovanie stavu povrchových vôd a podzemných vôd a na ich účelné a hospodárne využívanie.
(2)
Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k povrchovým vodám, podzemným vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia, pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.
§ 2
Vymedzenie základných pojmov
(1)
Vodným útvarom je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výskytu a znakmi hydrologického režimu.
(2)
Hydraulickým kolektorom podzemnej vody je horninové teleso, ktorého pórovitosť a priepustnosť sú v porovnaní s okolitým horninovým prostredím natoľko väčšie, že gravitačná voda v ňom môže prúdiť rýchlejšie a možno z neho odoberať významnejšie množstvo podzemnej vody.
(3)
Povodím je územie, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom veľtokov, riek a prípadne jazier do mora v jednom ústí, estuáre alebo delte. Čiastkovým povodím je časť územia povodia, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom potokov, riek, veľtokov alebo jazier do určitého profilu vodného toku.
(4)
Využiteľným množstvom podzemnej vody je dlhodobý priemer množstva vody doplňujúcej vodný útvar podzemnej vody za jeden rok zmenšený o dlhodobý priemerný ročný odtok potrebný na to, aby sa dosiahli kvalitatívne ciele určené pre povrchové vody s ním súvisiace a aby sa zabránilo výraznejšiemu poškodeniu s nimi spojených krajinných ekosystémov.
(5)
Minimálnym zostatkovým prietokom je prietok vody vo vodnom toku, ktorý ešte umožňuje všeobecné užívanie povrchovej vody a ekologické funkcie vodného toku.
(6)
Minimálnou hladinou podzemnej vody je hladina, ktorá ešte umožňuje trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov a riadnu funkciu vodných útvarov s nimi súvisiacich.
(7)
Vodou z povrchového odtoku je voda zo zrážok, ktorá nevsiakla do zeme a vteká do stokovej siete z terénu alebo z vonkajších častí budov.
(8)
Kanalizáciou je súbor objektov a zariadení určený na neškodné odvádzanie komunálnych odpadových vôd, splaškových odpadových vôd a priemyselných odpadových vôd (ďalej len „odpadová voda“) a osobitných vôd a v prípade stokovej siete delenej sústavy alebo polodelenej sústavy aj vody z povrchového odtoku vrátane ich čistenia.
(9)
Verejnou kanalizáciou je súbor objektov a zariadení určený na neškodné odvádzanie komunálnych odpadových vôd vrátane ich čistenia.
(10)
Splaškovou odpadovou vodou je voda, ktorá pochádza z obydlí a služieb, predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností v domácnostiach, z kúpeľní, stravovacích zariadení a z iných podobných zariadení a nie je hromadená v žumpách.
(11)
Priemyselnou odpadovou vodou je voda, ktorá pochádza z výrobných činností priemyslu, služieb a podnikateľskej činnosti, iného charakteru, ako je splašková odpadová voda a voda z povrchového odtoku.
(12)
Komunálnou odpadovou vodou je voda zo sídelných útvarov pozostávajúca prevažne zo splaškových odpadových vôd; môže obsahovať priemyselné odpadové vody, infiltrovanú vodu a v prípade stokovej siete jednotnej sústavy alebo polodelenej sústavy aj vodu z povrchového odtoku.
(13)
Aglomeráciou je územne ohraničená oblasť, v ktorej sú osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinuté, že je opodstatnené odvádzať z nich komunálne odpadové vody stokovou sieťou do čistiarne odpadových vôd alebo na iné miesto ich spracovania a vypúšťania.
(14)
Recipientom je vodný útvar, do ktorého sa povrchová voda, podzemná voda, odpadová voda a osobitná voda vypúšťajú.
(15)
Stokovou sieťou je sieť potrubí a pridružených objektov na neškodné odvádzanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do čistiarne odpadových vôd; stoková sieť môže byť jednotnej sústavy, delenej sústavy alebo polodelenej sústavy.
(16)
Čistiarňou odpadových vôd je súbor objektov a zariadení na čistenie odpadových vôd a osobitných vôd pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo pred ich iným použitím.
(17)
Primárnym čistením je čistenie odpadových vôd a osobitných vôd fyzikálnym procesom alebo chemickým procesom, ktorý zahŕňa sedimentáciu alebo iné procesy s účinnosťou zníženia znečistenia komunálnych odpadových vôd aspoň o 20 % v ukazovateli biochemickej spotreby kyslíka za päť dní a o 50 % v ukazovateli nerozpustených látok.
(18)
Sekundárnym čistením je čistenie odpadových vôd a osobitných vôd biologickými procesmi s gravitačnou separáciou kalu od vyčistených odpadových vôd alebo inými spôsobmi čistenia odpadových vôd, ktorým sa zabezpečia požadované limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vo vypúšťaných odpadových vodách.
(19)
Dvojstupňovým čistením odpadových vôd a osobitných vôd je čistenie, ktoré spočíva v procesoch využívajúcich fyzikálne postupy alebo chemické postupy a biologické pochody na zníženie množstva nerozpustených látok a rozpustených látok, najmä organických látok.
(20)
Primeraným čistením je taký proces spracovania alebo zneškodnenia komunálnych odpadových vôd alebo osobitných vôd, ktorým sa zabezpečí, že kvalitatívne ciele vôd recipienta a požiadavky ustanovené týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie sa dodržia.
(21)
Iným vhodným spôsobom zneškodňovania komunálnych odpadových vôd je uplatnenie takého spôsobu alebo procesu ich spracovania, ktorý je z hľadiska možného vplyvu na vody recipienta rovnocenný dvojstupňovému čisteniu komunálnych odpadových vôd.
(22)
Čistiarenským kalom je zmes vody a tuhých látok odstránených z odpadových vôd, splaškových odpadových vôd a osobitných vôd prirodzenými procesmi alebo umelo iniciovanými procesmi; za čistiarenský kal sa nepovažujú zhrabky.
(23)
Ekvivalentným obyvateľom (1 EO) je množstvo biologicky odstrániteľného organického znečistenia vyjadreného hodnotou ukazovateľa biochemickej spotreby kyslíka za päť dní (BSK5), ktorá je ekvivalentná znečisteniu produkovanému jedným obyvateľom, t. j. 60 g BSK5 za deň.
(24)
Vypúšťaním vôd je odvádzanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd alebo podzemných vôd.
(25)
Priamym vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd je ich odvádzanie priamo do zvodneného kolektora, najmä vsakovacími studňami, galériami alebo sieťou vsakovacích drénov.
(26)
Nepriamym vypúšťaním je vnikanie nebezpečných látok, odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd cez pôdu alebo jej podložie.
(27)
Jestvujúcim priemyselným zdrojom je výrobná prevádzka alebo iné zariadenie, z ktorého sa vypúšťajú odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky, ak sa výrobná prevádzka alebo iné zariadenie uvedie do prevádzky do jedného roka od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho predpisu [§ 78 ods. 1 písm. a) a b)] alebo od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťahovať na vypúšťanie odpadových vôd z takejto výrobnej prevádzky alebo iného zariadenia.
(28)
Novým priemyselným zdrojom je výrobná prevádzka alebo iné zariadenie, z ktorého sa budú vypúšťať odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky a ktoré sa uvedie do prevádzky po jednom roku od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho predpisu [§ 78 ods. 1 písm. a) a b)] alebo od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťahovať na vypúšťanie odpadových vôd z takejto výrobnej prevádzky alebo iného zariadenia. Za nový priemyselný zdroj sa považuje aj jestvujúci priemyselný zdroj, v ktorom sa po týchto termínoch zvýšila spracovateľská kapacita obzvlášť škodlivých látok o viac ako 20 %.
(29)
Škodlivou látkou a obzvlášť škodlivou látkou sú látky zo skupín látok alebo látok im príbuzných, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu, ktoré môžu ohroziť kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vôd.
(30)
Nebezpečnou látkou sú škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky, ktoré nie sú súčasťou odpadových vôd.
(31)
Limitnou hodnotou ukazovateľov znečistenia (ďalej len „limitná hodnota znečistenia“) vo vypúšťaných odpadových vodách je najvyššia prípustná koncentrácia príslušnej škodlivej látky, obzvlášť škodlivej látky alebo inej látky vo vypúšťaných odpadových vodách.
(32)
Kvalitatívnymi cieľmi sú hodnoty škodlivých látok, obzvlášť škodlivých látok a iných látok v povrchových vodách, pri ktorých dodržaní je zabezpečený ekologicky priaznivý stav vodných útvarov a podmienky potrebné na ochranu zdravia obyvateľstva a na používanie vody.
(33)
Znečistením vôd je priame alebo nepriame vypúšťanie alebo únik látok alebo tepla do vody, ovzdušia alebo pôdy spôsobené ľudskou činnosťou a prírodnými vplyvmi, ktoré môžu poškodiť zdravie ľudí, kvalitu vodných ekosystémov alebo od nich priamo závislých krajinných ekosystémov, spôsobiť poškodenie materiálnych hodnôt, obmedzenie alebo zhoršenie rekreačných možností alebo iného užívania životného prostredia.
(34)
Ohrozením vôd je také nakladanie s odpadovými vodami, osobitnými vodami alebo s nebezpečnými látkami, ktoré môže mať za následok zhoršenie stavu vôd.
(35)
Eutrofizáciou je obohacovanie vody živinami, najmä zlúčeninami dusíka a fosforu, ktoré má za následok zvýšený rast siníc, rias a vyšších rastlinných foriem, čím môže dôjsť k nežiaducemu zhoršovaniu biologickej rovnováhy a kvality tejto vody.
(36)
Hydroenergetickým potenciálom vodného toku je mechanická energia produkovaná pohybom masy vody v prirodzenom alebo umelom koryte. Hydroenergetický potenciál vodných tokov je ich súčasťou a je vo vlastníctve Slovenskej republiky.2)
(37)
Energetickou vodou je voda odobratá na účely využitia jej hydroenergetického potenciálu.
(38)
Povodňou je prechodné výrazné stúpnutie hladiny vodného toku alebo iných povrchových vôd, pri ktorom hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo voda už zaplavuje územie mimo koryta vodného toku a môže spôsobovať škody; platí to primerane aj na stav, ak voda nemôže prirodzeným spôsobom odtekať z určitého územia pri vnútorných vodách, odchode ľadov a pri ohrození alebo porušení stability vodného toku.
§ 3
Rozdelenie vôd
(1)
Vody sa členia na povrchové vody a podzemné vody.
(2)
Povrchovými vodami sú vody prirodzene sa vyskytujúce na zemskom povrchu. Sú nimi
a)
vodné toky (§ 39),
b)
občasne tečúce nesústredené vody,
c)
stojaté povrchové sústredenia vody,
d)
vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len „vnútorná voda“).
(3)
Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (ďalej len „geotermálna voda“). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou,3) činnosťou vykonávanou banským spôsobom4) alebo vykonaním inej obdobnej činnosti.
(4)
Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom.5) Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia.
(5)
Osobitnými vodami sú povrchové vody alebo podzemné vody vyhlásené za prírodné liečivé zdroje alebo za prírodné minerálne vody podľa osobitných predpisov6) a vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi a banskými vodami podľa osobitného predpisu.7) Na osobitné vody sa vzťahuje tento zákon, len ak to výslovne ustanovuje.
DRUHÁ ČASŤ
VÝSKYT A STAV POVRCHOVÝCH VÔD A PODZEMNÝCH VÔD
§ 4
Zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd
(1)
Zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd je činnosť, ktorá slúži na výkon štátnej vodnej správy, na zabezpečenie potrebných podkladov na tvorbu koncepcií trvalo udržateľného rozvoja a na informovanie verejnosti. Zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd sa komplexne vykonávajú v čiastkových povodiach.
(2)
Územie Slovenskej republiky je priradené k povodiu Dunaja a k povodiu Visly. V rámci týchto povodí sú na území Slovenskej republiky vymedzené čiastkové povodia.
(3)
V rámci zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd sa vykonáva
a)
identifikácia vodných útvarov povrchovej vody a podzemnej vody vrátane ich určenia na rôzne spôsoby používania, najmä na odber vody pre pitnú vodu, vodu na kúpanie, vodu na závlahy a vodu vhodnú pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,
b)
sledovanie množstva a kvality vôd vo vodných útvaroch povrchových vôd a podzemných vôd a ich ovplyvňovanie pri nakladaní s vodami,
c)
bilancovanie množstva a kvality povrchových vôd a podzemných vôd (ďalej len „vodná bilancia“),
d)
sledovanie stavu kvality vôd podľa Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) schválených programov monitorovania vo vodných útvaroch určených v písmene a), v citlivých oblastiach a v zraniteľných oblastiach; zásady na vypracovanie programu monitorovania kvality vôd v zraniteľných oblastiach sú uvedené v prílohe č. 2 k tomuto zákonu,
e)
hodnotenie stavu v zneškodňovaní komunálnych odpadových vôd a čistiarenských kalov na základe situačných správ, ktoré každé dva roky vypracúva orgán štátnej vodnej správy,
f)
vytváranie a prevádzkovanie informačných systémov.
(4)
Ministerstvo zabezpečuje zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd prostredníctvom určenej právnickej osoby8) (ďalej len „poverená osoba“) a správcu vodohospodársky významných vodných tokov [§ 44 ods. 2 písm. a)].
(5)
Ministerstvo a poverená osoba môžu požadovať na účely zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd údaje od tých, ktorí nakladajú s povrchovými vodami alebo podzemnými vodami, od orgánov verejnej správy a od prevádzkovateľov informačného systému.9) Požadované údaje sa poskytujú bezplatne. Ochrana údajov podľa osobitných predpisov nie je tým dotknutá.10)
§ 5
Vodná bilancia
(1)
Vodnú bilanciu tvorí hydrologická bilancia a vodohospodárska bilancia. Základnou bilančnou jednotkou je čiastkové povodie.
(2)
Hydrologická bilancia porovnáva zmeny v množstvách vôd v povodí, v čiastkovom povodí alebo vo vodnom útvare za určený časový interval.
(3)
Vodohospodárska bilancia porovnáva požiadavky na odbery povrchových vôd a podzemných vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s využiteľným množstvom vôd a ich kvalitou; pri vypúšťaní komunálnych odpadových vôd a priemyselných odpadových vôd aj z hľadiska dosiahnutia kvalitatívnych cieľov v recipiente.
(4)
Ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo nad 1 250 m3 mesačne, využíva prírodné liečivé zdroje alebo prírodné minerálne vody alebo využíva vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi, na podnikateľskú činnosť, je povinný oznamovať údaje o týchto odberoch a údaje určené v povolení podľa § 17 ods. 2 písm. b) a c) raz ročne poverenej osobe.
(5)
Ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd v množstve nad 10 000 m3 ročne alebo nad 1 000 m3 mesačne, je povinný oznamovať údaje o vypúšťaných odpadových vodách a údaje určené v povolení podľa § 17 ods. 2 písm. d) raz ročne poverenej osobe.
(6)
Ten, kto pri zemných prácach, geologickom prieskume, banskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti zistí zdroj podzemných vôd s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s-1, je povinný to neodkladne oznámiť poverenej osobe. Rovnakú povinnosť má aj vlastník pozemku, na ktorom zistí zdroj podzemnej vody s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s-1, ako aj ten, kto pri odbere podzemnej vody zistí odlišné množstvo jej výskytu, ako predpokladal prieskum alebo projekt. Ak sa výsledky geologických prác vyhodnocujú v záverečnej správe,11) je riešiteľská organizácia povinná neodkladne doručiť záverečnú správu poverenej osobe.
§ 6
Vodné útvary určené na odber vody pre pitnú vodu
(1)
Vodné útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd využívané na odber vody pre pitnú vodu alebo využiteľné na zásobovanie obyvateľstva pre viac ako 50 osôb, alebo umožňujúce odber vody na takýto účel v priemere väčšom ako 10 m3 za deň v pôvodnom stave alebo po ich úprave sú vodárenskými zdrojmi.
(2)
Vodárenský zdroj, ktorým je vodný tok, je vodárenským tokom.
(3)
Povrchové vody vodných útvarov určených na odber vody pre pitnú vodu musia spĺňať požiadavky na kvalitu vody ustanovené vykonávacím predpisom [§ 78 ods. 1 písm. a)]; ich splnenie sa nevyžaduje pri záplavách alebo iných prírodných katastrofách.
(4)
Požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 3 v ukazovateľoch, ktoré sú osobitne ustanovené vo vykonávacom predpise, sa nemusia dodržať pri
a)
prirodzenom obohacovaní povrchovej vody látkami v týchto ukazovateľoch,
b)
plytkých jazerách s hĺbkou menšou ako 20 m a s dobou výmeny vody dlhšou ako jeden rok, do ktorých sa nevypúšťajú odpadové vody.
(5)
Na dosiahnutie požiadaviek na kvalitu povrchových vôd určených na odber vody pre pitnú vodu ministerstvo vypracúva plán opatrení a časový rozvrh ich realizácie.
(6)
Ukazovatele kvality pitnej vody a ich kontrolu ustanovuje osobitný predpis.12)
§ 7
Vodné útvary vhodné na kúpanie
(1)
Vodné útvary alebo ich časti vhodné na kúpanie sú tečúce alebo stojaté vody, v ktorých je kúpanie povolené alebo nie je kúpanie zakázané a v ktorých sa tradične kúpe väčší počet ľudí. Požiadavky na kvalitu vody, v ktorej je kúpanie povolené, ustanovuje osobitný predpis.13)
(2)
Identifikáciu vodných útvarov vôd a ich častí vhodných na kúpanie podľa odseku 1 (ďalej len „oblasť kúpania pre verejnosť“) vykoná ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“).
(3)
Oblasti kúpania pre verejnosť vyhlasuje orgán štátnej vodnej správy na základe identifikácie podľa odseku 2.
(4)
Ak oblasť kúpania pre verejnosť nespĺňa požiadavky na kvalitu vody ustanovené osobitným predpisom,13) orgán štátnej vodnej správy vydá v spolupráci s orgánom na ochranu zdravia opatrenia na ich dosiahnutie.
§ 8
Voda určená na závlahy
(1)
Voda určená na závlahy nesmie negatívne ovplyvniť zdravie ľudí a zvierat, pôdu, úrodu a stav povrchových vôd a podzemných vôd a musí vyhovovať požiadavkám na kvalitu vody ustanoveným vykonávacím predpisom [§ 78 ods. 1 písm. a)].
(2)
Vodné útvary alebo ich časti určené na závlahy vyhlasuje orgán štátnej vodnej správy na návrh Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“). Ak voda určená na závlahy nespĺňa požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 1, orgán štátnej vodnej správy vydá opatrenia na ich splnenie.
(3)
Orgán štátnej vodnej správy nepovolí odber vody určenej na závlahy, ak nie sú splnené požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 1.
§ 9
Voda vhodná pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb
(1)
Povrchové vody určené ako vody vhodné pre život rýb musia spĺňať požiadavky na kvalitu vody ustanovené vykonávacím predpisom a požiadavky osobitne určené pre lososové vody a kaprové vody [§ 78 ods. 1 písm. a)].
(2)
Povrchové vody podľa odseku 1 určí orgán štátnej vodnej správy na návrh ministerstva pôdohospodárstva. Ak povrchová voda nevyhovuje pre život a reprodukciu rýb, najmä pôvodných druhov rýb, orgán štátnej vodnej správy vydá opatrenia na splnenie požiadaviek na kvalitu vody podľa odseku 1.
(3)
Požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 1 sa nevzťahujú na vody v rybníkoch určených na intenzívny hospodársky chov rýb a v rybochovných zariadeniach.
(4)
Požiadavky na kvalitu vody osobitne určené vykonávacím predpisom sa nemusia dodržať pri výnimočných meteorologických podmienkach alebo ak voda vhodná pre život rýb je prirodzene obohacovaná látkami, ktoré ovplyvňujú kvalitu vody.
TRETIA ČASŤ
VODNÉ PLÁNOVANIE
§ 10
Účel vodného plánovania
Účelom vodného plánovania je vypracovanie hydroekologických plánov a vodohospodárskych plánov v jednotlivých čiastkových povodiach vodných tokov Slovenskej republiky alebo v ich častiach a ustanovenie kvalitatívnych cieľov v záujme zabezpečenia účinnej ochrany vôd a zlepšovania ich stavu na trvalo udržateľné využívanie vôd ako ekosystémovo podmieneného prírodného zdroja, ako aj na ochranu pred škodlivými účinkami vôd a sucha. Túto činnosť zabezpečuje ministerstvo a ministerstvo pôdohospodárstva.
§ 11
Rozdelenie vodných plánov
(1)
Vodnými plánmi sú
a)
hydroekologické plány čiastkových povodí,
b)
vodohospodárske plány čiastkových povodí,
c)
generel využívania vôd a ich ochrany.
(2)
Hydroekologický plán čiastkového povodia obsahuje základné údaje o povrchových vodách a podzemných vodách v čiastkovom povodí a hodnotenie a prognózu množstva a kvality povrchových vôd a podzemných vôd, ako aj ich využiteľných množstiev. Jeho súčasťou sú plány opatrení pre vodné útvary určené v § 6 až 9 a pre citlivé oblasti, program činností a program monitorovania podľa § 31, Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami podľa § 36.
(3)
Vodohospodársky plán čiastkového povodia vychádza z požiadaviek na potrebu pitnej vody a úžitkovej vody. Obsahuje vodohospodársku bilanciu a vodohospodárske koncepcie budovania povrchových zdrojov vody a podzemných zdrojov vody, zásobovanie pitnou vodou, čistenie a vypúšťanie odpadových vôd, využitie hydroenergetického potenciálu vodných tokov a riešenie odtokových pomerov a opatrenia na zabezpečenie retenčnej schopnosti povodia a územného systému ekologickej stability.14) Jeho súčasťou je aj plán opatrení na predchádzanie, odvrátenie a zmiernenie prípadného náhleho rozsiahleho vypustenia alebo odvedenia odpadových vôd, ktorých znečistenie presahuje prípustný stupeň znečistenia, do povrchových vôd alebo podzemných vôd.
(4)
Generel využívania vôd a ich ochrany obsahuje zásadné koncepčné materiály a rozvojové materiály celoštátneho významu týkajúce sa ochrany a využívania povrchových vôd a podzemných vôd. Vypracúva sa na základe hydroekologických plánov čiastkových povodí a vodohospodárskych plánov čiastkových povodí a schvaľuje ho vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).
§ 12
Riadenie ochrany vôd a nakladania s vodami v povodí a správa povodí
(1)
Riadenie ochrany vôd a riadenie nakladania s vodami v povodí je
a)
zabezpečovanie odborných podkladov pre štátnu vodnú správu, územné plánovanie, regionálny rozvoj, ochranu prírody a ostatné sektorové stratégie,
b)
vykonávanie štátnej správy orgánmi štátnej vodnej správy v povodí.
(2)
Odborné podklady podľa odseku 1 písm. a) sa zabezpečujú zisťovaním výskytu a hodnotením stavu povrchových vôd a podzemných vôd, spracúvaním vodnej bilancie a vodných plánov v jednotlivých čiastkových povodiach.
(3)
Zisťovanie množstva a kvality povrchových vôd zabezpečuje správca vodohospodársky významných vodných tokov, správcovia drobných vodných tokov a poverená osoba. Zisťovanie množstva a kvality podzemných vôd a spracovanie vodnej bilancie zabezpečuje poverená osoba.
(4)
Orgán štátnej vodnej správy je povinný pri svojom rozhodovaní vychádzať z vodných plánov a z výsledkov zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd.
(5)
Správca vodohospodársky významných vodných tokov, správcovia drobných vodných tokov [§ 44 ods. 2 písm. b)] a poverená osoba podávajú v rámci svojej činnosti orgánom štátnej vodnej správy návrhy, vyjadrenia a stanoviská, najmä vo veciach ochrany vôd a vodných pomerov, hospodárneho využívania vôd a prechodného nedostatku vody.
(6)
Správou povodia je fyzická správa vodohospodársky významných vodných tokov a účasť správcu vodohospodársky významných vodných tokov v procese zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd, prípravy a aktualizácie vodných plánov, identifikácie bodového a plošného znečisťovania vôd, zabezpečovania protieróznych opatrení, ekologickej stability územia a opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti povodí, ochrany územia prirodzenej akumulácie vôd, spracovania ekonomických analýz a uplatňovania platieb za používanie vôd.
(7)
Správu povodí zabezpečuje správca vodohospodársky významných vodných tokov.
(8)
Správca vodohospodársky významných vodných tokov pri správe povodí spolupracuje aj so správcami drobných vodných tokov.
ŠTVRTÁ ČASŤ
NAKLADANIE S VODAMI
§ 13
Základné povinnosti pri nakladaní s vodami
(1)
Nakladanie s vodami je
a)
odber povrchových vôd a podzemných vôd na rôzne účely ich použitia,
b)
odvádzanie a vypúšťanie povrchových vôd a podzemných vôd,
c)
vzdúvanie, zadržiavanie, akumulácia, znižovanie hladiny povrchových vôd a podzemných vôd,
d)
vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd a podzemných vôd,
e)
využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov,
f)
používanie povrchových vôd a podzemných vôd na plavbu alebo plavenie dreva, na rekreáciu a vodné športy, na chov rýb a vodnej hydiny alebo iných živočíchov,
g)
vykonávanie iných činností, ktoré využívajú vlastnosti povrchových vôd a podzemných vôd alebo ovplyvňujú ich výskyt, množstvo, kvalitu, vodné ekosystémy a od vôd priamo závislé krajinné ekosystémy (ďalej len „vodné pomery“),
h)
využívanie energetického potenciálu podzemných vôd.
(2)
Každý, kto nakladá s vodami, je povinný dbať o ich ochranu, vynakladať potrebné úsilie na zlepšovanie ich stavu a zabezpečovať ich hospodárne a účelné využívanie podľa podmienok a požiadaviek tohto zákona a dbať tiež o to, aby neboli porušované práva iných a záujmy chránené osobitnými predpismi;15) je povinný dbať aj o ochranu vodných pomerov a o ochranu vodných stavieb.
(3)
Každý, kto nakladá s vodami na výrobné účely, je povinný vykonávať úpravy v technológii výroby a prijímať opatrenia na viacnásobné používanie vôd.
(4)
Pri vypúšťaní odpadových vôd z priemyselného zdroja sa musia v nich obsiahnuté škodlivé látky postupne obmedzovať a obzvlášť škodlivé látky obmedzovať až do ich úplného vylúčenia.
(5)
Opatrenia prijaté na ochranu vôd a na obmedzovanie alebo na vylúčenie vypúšťania niektorých znečisťujúcich látok do povrchových vôd alebo do podzemných vôd nesmú mať za následok zvyšovanie znečisťovania16) iných zložiek životného prostredia, najmä ovzdušia a pôdy.
§ 14
Všeobecné užívanie vôd
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, môže každý na vlastné nebezpečenstvo a bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy odoberať alebo inak používať povrchové vody alebo podzemné vody na uspokojovanie osobných potrieb domácností, ak sa takýto odber alebo iné používanie vykonáva na mieste, ktoré je na to vhodné, jednoduchým zariadením a spôsobom, ktorý neobmedzí alebo neznemožní rovnaké používanie iným.
(2)
Povolenie alebo súhlas orgánu štátnej vodnej správy nie sú potrebné na zachytávanie povrchovej vody jednoduchými zariadeniami na jednotlivých nehnuteľnostiach ani na zmenu jej prirodzeného odtoku na účely ochrany týchto nehnuteľností proti škodlivým účinkom vody.
(3)
Jednoduchými zariadeniami na odber vody sú domové studne, z ktorých sa podzemná voda čerpá ručne, a pramenné záchytky s výdatnosťou prameňa menšou ako 10 l/min, ako aj prenosné nádoby a zariadenia na gravitačný odber povrchovej vody alebo na jej čerpanie s možnosťou odberu do 60 l/min. Jednoduchými zariadeniami na zachytávanie povrchových vôd sú nádrže na zvod a zachytenie povrchovej vody s obsahom vody do 5 m3 a záchytné priekopy, nádrže a nádoby na zvod a zachytenie vody z povrchového odtoku.
(4)
Pri všeobecnom užívaní vôd sa nesmie ohrozovať ani zhoršiť ich kvalita alebo zdravotná bezchybnosť, narušovať prírodné prostredie, zhoršovať odtokové pomery, poškodzovať brehy, vodné stavby a zariadenia, zariadenia na chov rýb. Všeobecné užívanie vôd nesmie slúžiť na podnikateľské účely.
(5)
Orgán štátnej vodnej správy môže všeobecné užívanie vôd bez náhrady obmedziť, zmeniť alebo zakázať, ak to vyžaduje ochrana zdravia a bezpečnosť osôb, ochrana vodných stavieb a zariadení, ochrana rybárstva a ochrana prírodného prostredia. Pôsobnosť orgánov na ochranu zdravia podľa osobitného predpisu17) nie je tým dotknutá.
§ 15
Používanie vôd na plavbu a na plavenie dreva
(1)
Používať vody na plavbu a na plavenie dreva a odoberať ich v potrebnom množstve na prevádzku plavidiel možno bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy.
(2)
Na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, na vodných nádržiach určených na intenzívny chov rýb a na odkrytých podzemných vodách je zakázaná plavba plavidiel so spaľovacími motormi. O výnimkách zo zákazu plavby na odkrytých podzemných vodách na športovú činnosť rozhoduje v jednotlivých prípadoch orgán štátnej vodnej správy po prerokovaní so štátnou plavebnou správou.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na plavidlá
a)
správcu vodohospodársky významných vodných tokov, ozbrojených síl, polície, ozbrojených bezpečnostných zborov, zborov požiarnej ochrany, štátnej plavebnej správy, ak sa používajú na služobné účely,
b)
použité v spojitosti s údržbou vodných tokov, s výstavbou, opravami a údržbou vodných stavieb a iných stavieb nachádzajúcich sa vo vodách a na ich brehoch,
c)
použité na meranie vo vodných tokoch,
d)
použité na potrebné zabezpečenie zdravotnej služby a záchrannej služby, ako aj pri príprave a výkone ochrany pred povodňami a pri vykonávaní opatrení pri mimoriadnom zhoršení kvality vôd a odstraňovaní jeho škodlivých následkov.
(4)
Pri používaní vody na plavbu a na plavenie dreva sa nesmie ohrozovať kvalita alebo zdravotná bezchybnosť vôd, bezpečnosť osôb a stavieb, záujmy rekreácie a narúšať prírodné prostredie. Zakazuje sa vypúšťať do vôd iné odpadové vody ako splaškové odpadové vody (odsek 5) a vhadzovať všetky druhy odpadov, ktoré vznikajú na plavidlách, a zostatky prepravovaného nákladu s výnimkou vybagrovaného materiálu z týchto vôd.
(5)
Prevádzkovateľ plavidla môže vypúšťať splaškové odpadové vody, len ak je plavidlo vybavené potrebným zariadením na čistenie splaškových odpadových vôd a je zabezpečená jeho riadna prevádzka.18) Čistiace zariadenie musí mať účinnosť minimálne 90 % v ukazovateľoch biochemickej spotreby kyslíka za päť dní a nerozpustných látok.
(6)
Ak pri prevádzke plavidla vznikajú splaškové odpadové vody alebo iné druhy odpadových vôd, ktoré nemožno do vôd vypúšťať, je jeho prevádzkovateľ povinný vybaviť plavidlo zariadením na ich akumuláciu a zabrániť ich únikom. Povinnosť vybaviť plavidlo zariadením na akumuláciu a zabrániť ich únikom sa vzťahuje aj na nebezpečné látky. Prevádzkovateľ plavidla musí viesť evidenciu o množstve a likvidácii týchto vôd a o nebezpečných látkach.
(7)
Zakazuje sa zásobovanie plavidiel pohonnými látkami alebo prevádzkovými hmotami mimo prístavu, ak ich objem v jednotlivých prípadoch je väčší ako 50 litrov, s výnimkou, ak túto činnosť zabezpečujú obslužné plavidlá.
(8)
Ak to vyžaduje ochrana zdravia a bezpečnosť osôb, ochrana kvality vôd a vodných ekosystémov, ochrana vodných stavieb a zariadení, môže orgán štátnej vodnej správy upraviť, obmedziť, prípadne zakázať používanie vôd na plavbu [§ 56 ods. 4 písm. d)].
(9)
Pôsobnosť orgánu štátnej správy pre vnútrozemskú plavbu podľa osobitného predpisu19) nie je tým dotknutá.
§ 16
Používanie banských vôd
(1)
Na používanie banských vôd pre vlastnú potrebu podnikateľa alebo inej právnickej osoby v banskej činnosti20) sa nevyžaduje povolenie ani súhlas orgánu štátnej vodnej správy.
(2)
Ak podnikateľ alebo iná právnická osoba nepotrebuje pri svojej banskej činnosti banské vody na vlastnú prevádzku, je povinná umožniť odber a iné používanie nepotrebného množstva banských vôd tým, ktorým orgán štátnej vodnej správy vydal povolenie na ich používanie.
§ 17
Povolenie na osobitné užívanie vôd
(1)
Osobitným užívaním povrchových vôd a podzemných vôd, ak nejde o ich užívanie podľa § 14 a 15, je
a)
ich zachytávanie, odber, akumulácia alebo presmerovanie časti prietoku vôd vodného toku,
b)
vzdúvanie alebo znižovanie ich hladiny,
c)
čerpanie na účely znižovania ich hladiny,
d)
využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov a využívanie energetického potenciálu podzemných vôd,
e)
umelé zvyšovanie množstva podzemných vôd,
f)
ich používanie na hospodársky chov rýb alebo vodnej hydiny, alebo iných živočíchov,
g)
vypúšťanie odpadových vôd,
h)
vypúšťanie vôd z povrchového odtoku,
i)
odber a iné používanie banských vôd, ktoré podnikateľ alebo iná právnická osoba v banskej činnosti nepotrebujú pre vlastnú potrebu,
j)
vypúšťanie osobitných vôd s výnimkou banských vôd; pri vypúšťaní banských vôd do povrchových vôd alebo podzemných vôd a pri vypúšťaní iných vôd do banských vôd sa postupuje podľa osobitných predpisov,21)
k)
vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd obsahujúcich obzvlášť škodlivé látky do verejnej kanalizácie,
l)
čerpanie a vypúšťanie podzemných vôd do povrchových vôd alebo podzemných vôd pri hydrogeologickom prieskume, pri zakladaní stavieb, z drénov alebo pri znižovaní znečistenia horninového prostredia alebo podzemnej vody,
m)
odvodňovanie pozemkov a zavlažovanie pozemkov prostredníctvom vodných stavieb a zavlažovanie pozemkov odpadovými vodami po ich čistení.
(2)
Osobitné užívanie vôd podľa odseku 1 je možné iba na základe a v rozsahu povolenia orgánu štátnej vodnej správy s výnimkou prípadov podľa odseku 3. Orgán štátnej vodnej správy určí aj účel, čas, povinnosti a podmienky, za ktorých povolenie vydáva, pričom v povolení
a)
na odber povrchových vôd alebo podzemných vôd určí ich množstvo, prípadne časový interval odberu, a ak odber trvá dlhšie ako jeden rok, môže určiť aj výšku ročného odberu,
b)
na odber povrchových vôd a podzemných vôd v množstve uvedenom v § 5 ods. 4 určí povinnosť merať odoberané množstvo vôd, nevyužité množstvo podzemných vôd v prameni a hladinu podzemnej vody vodárenského zdroja,
c)
na odber povrchových vôd určených na zásobovanie pitnou vodou určí povinnosť pravidelne monitorovať kvalitu týchto vôd,
d)
na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd určí miesto a spôsob ich vypúšťania, množstvo vypúšťaných odpadových vôd a osobitných vôd a limitné hodnoty ich znečistenia; pri ich vypúšťaní v množstve uvedenom v § 5 ods. 5 aj povinnosť sledovať kvalitatívne a kvantitatívne hodnoty a oznamovať výsledky tohto sledovania orgánu štátnej vodnej správy; tieto povinnosti určí aj v povolení na závlahy pozemkov odpadovými vodami.
(3)
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy podľa odseku 1 nie je potrebné na tieto činnosti:
a)
na jednorazový odber povrchových vôd alebo podzemných vôd pri záchranných prácach v súvislosti s mimoriadnymi udalosťami, požiarmi alebo inými živelnými pohromami,
b)
pri cvičení jednotiek požiarnej ochrany, polície alebo armády Slovenskej republiky; začiatok a skončenie používania vôd na tieto účely treba vopred oznámiť orgánu štátnej vodnej správy, a ak ide o vodný tok, aj jeho správcovi,
c)
na vypúšťanie splaškových odpadových vôd, vôd z povrchového odtoku a na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd, ktoré neobsahujú obzvlášť škodlivé látky, do verejnej kanalizácie,
d)
na vypúšťanie vyčistených splaškových odpadových vôd z plavidiel.
(4)
Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd možno vydať najviac na 10 rokov, a ak odpadové vody obsahujú obzvlášť škodlivé látky, najviac na štyri roky. Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd do podzemných vôd a do verejnej kanalizácie možno vydať na štyri roky, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5)
Orgán štátnej vodnej správy môže platnosť povolenia predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky, za ktorých bolo povolenie vydané.
(6)
Povolenie na odber povrchovej vody alebo podzemnej vody nezaručuje odber týchto vôd v povolenom množstve ani v potrebnej kvalite.
(7)
Orgán štátnej vodnej správy je pri povoľovaní odberu vôd z vodného toku viazaný minimálnym zostatkovým prietokom vôd vo vodnom toku a pri povoľovaní odberu podzemných vôd minimálnou hladinou podzemnej vody.
§ 18
Prechod práv a povinností vyplývajúcich z povolenia na osobitné užívanie vôd a užívanie vôd treťou osobou
(1)
Ak orgán štátnej vodnej správy neustanovuje inak, práva a povinnosti vyplývajúce z povolenia na osobitné užívanie vôd, ktoré bolo vydané na účel spojený s vlastníctvom majetku, prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa takého majetku, ak bude tento majetok naďalej slúžiť účelu, na ktorý bolo povolenie na osobitné užívanie vôd vydané. Ďalší nadobúdatelia sú povinní oznámiť orgánu štátnej vodnej správy, že došlo k prechodu alebo prevodu vlastníctva majetku, s ktorým bolo spojené povolenie na osobitné užívanie vôd, do dvoch mesiacov odo dňa jeho uskutočnenia.
(2)
Právnická osoba alebo fyzická osoba môže na základe kladného stanoviska orgánu štátnej vodnej správy umožniť užívanie vôd v súlade s povolením na osobitné užívanie vôd tretej osobe.
(3)
Ak výdatnosť využívaného zdroja podzemných vôd prevyšuje potrebu užívateľa, orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o použití prebytku vody a o spôsobe prevádzkovania takého zdroja.
§ 19
Povolenie na niektoré činnosti
(1)
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy je potrebné na
a)
vysádzanie, stínanie a odstraňovanie stromov a krov v korytách vodných tokov (ďalej len „koryto“), na pobrežných pozemkoch (§ 45 ods. 2) a na inundačných územiach,
b)
ťažbu piesku, štrku, bahna (ďalej len „riečny materiál“) s výnimkou liečivého bahna z pozemkov tvoriacich koryto vodných tokov,
c)
zasypávanie odstavených ramien vodných tokov, močiarov a odkrytých podzemných vôd.
(2)
Povolenie podľa odseku 1 písm. a) a b) nie je potrebné, ak tieto činnosti vykonáva správca vodného toku v súvislosti so správou vodného toku.
(3)
Kto vykonáva ťažbu povolenú podľa odseku 1 písm. b), je povinný po jej skončení zamerať a zakresliť skutočný stav miesta ťažby do technickej dokumentácie a túto dokumentáciu odovzdať orgánu štátnej vodnej správy a správcovi vodného toku.
§ 20
Zmena, zrušenie a dočasné obmedzenie povolenia na osobitné užívanie vôd
(1)
Orgán štátnej vodnej správy môže z vlastného podnetu ním vydané povolenie na osobitné užívanie vôd zmeniť alebo zrušiť, ak
a)
pri výkone povolenia na osobitné užívanie vôd dôjde k závažnému alebo opakovanému porušeniu povinností určených týmto zákonom alebo určených na jeho základe,
b)
oprávnený nevyužíva udelené povolenie na osobitné užívanie vôd bez vážneho dôvodu dlhšie ako dva roky,
c)
rozsah vydaného povolenia na osobitné užívanie vôd dlhodobo presahuje skutočnú potrebu oprávneného.
(2)
Orgán štátnej vodnej správy zmení alebo zruší ním vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak dôjde k zmene
a)
kvalitatívnych cieľov alebo limitných hodnôt znečistenia,
b)
podmienok rozhodujúcich na vydanie povolenia na osobitné užívanie vôd.
(3)
Pri prechodnom nedostatku vody vo vodárenskom zdroji môže orgán štátnej vodnej správy zakázať alebo obmedziť zásobovanie pitnou vodou z verejného vodovodu alebo inak upraviť jej používanie.
§ 21
Zánik povolenia na osobitné užívanie vôd
Povolenie na osobitné užívanie vôd zaniká
a)
uplynutím času, na ktorý bolo vydané,
b)
zánikom právnickej osoby alebo smrťou fyzickej osoby, alebo jej vyhlásením za mŕtveho, ktorým bolo povolenie na osobitné užívanie vôd vydané, ak nedošlo k prechodu oprávnenia na ďalšieho nadobúdateľa podľa § 18 ods. 1,
c)
zánikom vodnej stavby umožňujúcej osobitné užívanie vôd, ak orgán štátnej vodnej správy do jedného roka po zániku vodnej stavby neurčí lehotu na jej obnovenie; v takomto prípade povolenie na osobitné užívanie vôd zaniká uplynutím tejto lehoty.
§ 22
Povolenie na vodné stavby
(1)
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie vodnej stavby. Stavebné úpravy na vodnej stavbe možno uskutočňovať na základe povolenia alebo ohlásenia orgánu štátnej vodnej správy.
(2)
V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí záväzné podmienky22) uskutočnenia stavby a užívania stavby.
(3)
Pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu23) s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj o užívaní stavby vydaním kolaudačného rozhodnutia.24)
(4)
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie vodnej stavby je súčasne stavebným povolením25) a povolenie na jej uvedenie do prevádzky je súčasne kolaudačným rozhodnutím.26)
(5)
Pri povoľovaní, výstavbe a prevádzke vodných stavieb je potrebné sústavne sledovať a hodnotiť ich vplyv na povrchové vody a podzemné vody a prihliadať na záujmy rybárstva a na ochranu prírody a krajiny a dbať, aby sa využívaním jednej prirodzenej vlastnosti vody neznemožnilo využívanie iných prirodzených vlastností vody. Pri súbehu záujmov o využívanie prirodzených vlastností vody môže orgán štátnej vodnej správy podmieniť povolenie na uskutočnenie vodnej stavby
a)
jej použiteľnosťou na viac účelov s využívaním viacerých prirodzených vlastností vody pre viacerých užívateľov,
b)
uzavretím dohody viacerých vlastníkov o uskutočnení spoločnej vodnej stavby a o uzavretí dohody o jej budúcej prevádzke.
(6)
Pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce môže orgán štátnej vodnej správy rozhodnúť, v akom rozsahu ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie vodnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia.
(7)
Za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku podľa odseku 6 patrí ich vlastníkom náhrada obdobne podľa osobitného predpisu.27) V sporoch o náhradu rozhoduje súd.
(8)
Ak zanikne povolenie na osobitné užívanie vôd, orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o podmienkach ďalšieho ponechania alebo odstránenia vodnej stavby, ktorá umožňovala povolené nakladanie s vodou.
§ 23
Súhlas
(1)
Súhlas orgánu štátnej vodnej správy sa vydáva na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie stavieb a zariadení alebo na činnosti, na ktoré nie je potrebné povolenie podľa tohto zákona, ktoré však môžu ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd. Súhlas je potrebný, ak ide o
a)
stavby vo vodách a na pobrežných pozemkoch (§ 45 ods. 2), stavby na inundačnom území a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov alebo stavby vo vzdialenosti do 23 m od vzdušnej päty ochrannej hrádze,
b)
líniové stavby,28)
c)
sklady, nádrže a skládky nebezpečných látok, stavby umožňujúce podzemné skladovanie látok v zemských dutinách a stavby veľkokapacitných fariem uvedených v § 27 ods. 4 písm. a) bode 6,
d)
umiestňovanie a odstraňovanie zariadení vo vodnom toku a v odkrytých podzemných vodách a na ich brehu, najmä zariadení monitorovacieho systému a informačného systému na pozorovanie hladiny, množstva a kvality vody a zariadení neslúžiacich plavbe ani správe vodného toku,
e)
leteckú aplikáciu hnojív a chemických látok na ochranu rastlín alebo na ničenie škodcov alebo buriny.
(2)
Orgán štátnej vodnej správy môže určiť podmienky a čas platnosti súhlasu.
(3)
Orgán štátnej vodnej správy pri vydávaní súhlasu na stavby a zariadenia podľa odseku 1 písm. c) okrem domových žúmp postupuje primerane podľa ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a) a vychádza z ustanovení § 35 ods. 2 a 3.
(4)
Súhlas podľa odseku 1 nie je potrebný na dočasné stavby, zariadenia alebo činnosti, ktoré sú potrebné pri cvičení jednotiek armády, polície alebo požiarnej ochrany; v týchto prípadoch sa vyžaduje predchádzajúce prerokovanie s orgánom štátnej vodnej správy, a ak sa stavby alebo činnosti týkajú vodného toku, aj so správcom vodného toku.
(5)
Súhlas podľa odseku l písm. a) až c), ktorý je podkladom na konanie podľa osobitných predpisov, zaniká, ak sa takéto konanie nezačalo do jedného roka od vydania súhlasu.
§ 24
Vyjadrenie
(1)
Pred zhotovením projektovej dokumentácie stavby alebo zmeny stavby je stavebník povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o vyjadrenie k zámeru stavby, či je predpokladaná stavba alebo zmena stavby možná z hľadiska ochrany vodných pomerov a za akých podmienok ju možno uskutočniť a užívať.
(2)
Vyjadrenie je potrebné aj na
a)
pripravované technologické úpravy vo výrobnom procese alebo v objeme výroby, ak majú vplyv na nakladanie s vodami,
b)
neinvestičné úpravy vodných stavieb a iných stavieb a zariadení, ak môžu ovplyvniť množstvo alebo kvalitu povrchových vôd alebo podzemných vôd,
c)
ťažbu piesku a štrku a na zemné práce, ak pri nich môže dôjsť k odkrytiu hladiny podzemných vôd alebo k prepadu ich nadložia do podzemných vôd,
d)
geologické práce29) a zemné práce vykonávané na inundačných územiach a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov,
e)
schválenie a zmenu lesného hospodárskeho plánu a súhrnného lesného hospodárskeho plánu30) v chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd (ďalej len „chránená vodohospodárska oblasť“) a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov.
(3)
Vyjadrenie nie je rozhodnutím v správnom konaní a nenahradzuje povolenie ani súhlas orgánu štátnej vodnej správy vydávané podľa tohto zákona.
§ 25
Evidencia o vodách
(1)
Evidencia o vodách je základnou evidenciou o stave vôd, o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb pri nakladaní s vodami a ich ochrane. Evidujú sa v nej rozhodnutia orgánov štátnej vodnej správy a ich zmeny, údaje o zisťovaní a výskyte a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd a ďalšie údaje potrebné na výkon štátnej vodnej správy.
(2)
Evidencia o vodách sa člení na evidenciu
a)
vodných útvarov povrchových vôd a podzemných vôd,
b)
množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch vrátane ich ovplyvňovania ľudskou činnosťou,
c)
práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy,
d)
chránených území a ostatných území chránených podľa tohto zákona.
(3)
Orgány štátnej vodnej správy vedú evidenciu nimi vydaných povolení, súhlasov a iných rozhodnutí a poverená osoba vedie súhrnnú evidenciu o vodách podľa členenia uvedeného v odseku 2.
(4)
Zápisy v evidencii o vodách majú evidenčný charakter a osvedčujú zapísané údaje až do času, kým sa nepreukáže ich zmena.
(5)
Evidencia o vodách je prístupná verejnosti u poverenej osoby a na príslušnom orgáne štátnej vodnej správy a každý má právo robiť si z nej výpisy.
PIATA ČASŤ
OCHRANA VODNÝCH POMEROV A VODÁRENSKÝCH ZDROJOV
§ 26
Všeobecné povinnosti
(1)
Každý, kto vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd a vodných pomerov, je povinný vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie a ochranu.
(2)
Vlastník, správca alebo nájomca (ďalej len „vlastník“) poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.
(3)
Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku 2.
§ 27
Chránená vodohospodárska oblasť
(1)
Územie, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvorí významnú prirodzenú akumuláciu vôd, vláda môže vyhlásiť za chránenú vodohospodársku oblasť.
(2)
V chránenej vodohospodárskej oblasti možno plánovať a vykonávať činnosť, len ak sa zabezpečí všestranná ochrana povrchových vôd a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a obnovy ich zásob.
(3)
V chránenej vodohospodárskej oblasti musia byť výrobné záujmy, dopravné záujmy a iné záujmy zosúladené s požiadavkami podľa odseku 2 už pri spracúvaní koncepcií rozvoja územia a územnoplánovacej dokumentácie.
(4)
V chránenej vodohospodárskej oblasti sa zakazuje
a)
stavať alebo rozširovať
1.
nové priemyselné zdroje alebo jestvujúce priemyselné zdroje, v ktorých sa vyrábajú alebo na výrobu používajú nebezpečné látky, s výnimkou rozširovania alebo prestavby jestvujúcich priemyselných zdrojov, ktorými sa dosiahne účinnejšia ochrana vôd, a nových priemyselných zdrojov, ak sa uplatnia najlepšie dostupné techniky zabezpečujúce vysoký stupeň ochrany vôd,
2.
nové priemyselné zdroje alebo jestvujúce priemyselné zdroje, ktoré produkujú priemyselné odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky,
3.
ropovody a iné líniové produktovody na prepravu nebezpečných látok,
4.
sklady ropných látok s celkovou kapacitou väčšou ako 1 000 m3, na Žitnom ostrove31) s celkovou kapacitou väčšou ako 200 m3 a s kapacitou jednotlivých nádrží väčšou ako 50 m3,
5.
veterinárne asanačné zariadenia a sanitárne bitúnky,
6.
veľkokapacitné farmy s kapacitou ustajnených zvierat väčšou ako 400 ks dojníc, 600 ks teliat, 500 ks mladého dobytka, 500 ks výkrmu hovädzieho dobytka, 5 000 ks výkrmu ošípaných, produkčné farmy s odchovom prasiatok do 30 kg živej hmotnosti, 700 ks prasníc a 800 ks oviec,
7.
stavby hromadnej rekreácie alebo individuálnej rekreácie bez zabezpečenia čistenia komunálnych odpadových vôd,
b)
vykonávať leteckú aplikáciu hnojív a chemických látok na ochranu rastlín alebo na ničenie škodcov alebo buriny v blízkosti povrchových vôd, kde môže dôjsť k znečisteniu vôd alebo k ohrozeniu kvality a zdravotnej bezchybnosti vôd,
c)
vykonávať plošné odvodnenie lesných pozemkov v takom rozsahu, ktorým sa podstatne narušia vodné pomery v chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd,
d)
odvodňovať poľnohospodárske pozemky vo výmere väčšej ako 50 ha súvislej plochy,
e)
ťažiť rašelinu v množstve väčšom ako 500 000 m3 na jednom mieste,
f)
ťažiť nevyhradené nerasty32) povrchovým spôsobom alebo vykonávať iné zemné práce, ktorými sa odkryje súvislá hladina podzemných vôd, s výnimkou ťažby s možnosťou následného vodohospodárskeho využitia priestoru ložiska,
g)
ukladať rádioaktívny odpad,
h)
budovať skládky nebezpečného odpadu.33)
(5)
Zákaz podľa odseku 4 písm. d) až f) sa nevzťahuje na činnosť, pri ktorej sa na základe hydrogeologického prieskumu preukáže, že neovplyvní využiteľné množstvo podzemnej vody v zbernej oblasti. Zákaz podľa odseku 4 písm. e) a f) sa nevzťahuje na uskutočnenie vodnej nádrže.
(6)
Pri pasení hospodárskych zvierat na území chránenej vodohospodárskej oblasti treba dbať na ochranu pôdy proti erózii a na ochranu povrchových vôd a pri preháňaní hospodárskych zvierat cez vodné toky používať priehony.
§ 28
Ochranné pásma vodárenských zdrojov
(1)
Na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na základe záväzného posudku orgánu na ochranu zdravia. Ak to vyžadujú závažné okolnosti, môže orgán štátnej vodnej správy určiť ochranné pásma na vodné zdroje určené na odber pre pitnú vodu s kapacitou nižšou, akou sú definované vodárenské zdroje. Ochranné pásma sú súčasne pásmami hygienickej ochrany podľa osobitných predpisov.34)
(2)
Ochranné pásma vodárenských zdrojov sa členia na ochranné pásmo I. stupňa, ktoré slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo záchytného zariadenia, a na ochranné pásmo II. stupňa, ktoré slúži na ochranu vodárenského zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest. Na zvýšenie ochrany vodárenského zdroja môže orgán štátnej vodnej správy určiť aj ochranné pásmo III. stupňa.
(3)
Ak podmienky na území ochranného pásma I. stupňa zabezpečujú v dostatočnej miere ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vodárenského zdroja, ďalšie stupne ochranných pasiem sa neurčujú.
(4)
Návrh na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja je povinný podať ten, kto má povolenie na odber vody alebo kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja. Pri odberoch vody z vodárenských nádrží návrh na určenie ochranných pásiem je povinný podať vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody v tejto vodárenskej nádrži. Súčasťou návrhu na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja podzemnej vody je odborný hydrogeologický posudok.
(5)
Rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja sa ustanovia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činností poškodzujúce alebo ohrozujúce množstvo a kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj technické úpravy, ktoré sa majú v ochrannom pásme vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti spojené.
(6)
Za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy. Postup úhrady majetkovej ujmy ustanovuje osobitný predpis.35)
(7)
Náklady spojené s technickými úpravami a majetkovú ujmu znáša ten, kto vodárenský zdroj využíva na plnenie úloh; pri vodárenskej nádrži ich znáša vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži.
(8)
Orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnutie o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja zmeniť alebo nahradiť novým rozhodnutím; ak pominuli dôvody ochrany vodárenského zdroja, vydané rozhodnutie zruší.
§ 29
Citlivé oblasti
(1)
Citlivé oblasti sú vodné útvary povrchových vôd,
a)
v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín k nežiaducemu stavu kvality vôd,
b)
ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sa môžu využívať ako vodárenské zdroje,
c)
ktoré si vyžadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných odpadových vôd.
(2)
Kritériá na identifikáciu citlivých oblastí sú uvedené v prílohe č. 3 k tomuto zákonu.
(3)
Ministerstvo pravidelne prehodnocuje vymedzené citlivé oblasti [§ 78 ods. 1 písm. d)] v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky.
§ 30
Zraniteľné oblasti
(1)
Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť.
(2)
Kritériá na identifikáciu vôd v zraniteľných oblastiach sú uvedené v prílohe č. 4 k tomuto zákonu.
(3)
Ministerstvo pravidelne prehodnocuje vymedzené zraniteľné oblasti [§ 78 ods. 1 písm. e)] v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky.
§ 31
Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov
(1)
Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov sa zabezpečuje na poľnohospodársky využívaných územiach najmä vykonaním potrebných opatrení pri skladovaní, manipulácii a aplikácii prírodných hnojív a priemyselných hnojív a vhodnými spôsobmi obrábania pôdy.
(2)
Zabezpečenie všeobecne prijateľnej úrovne ochrany vôd pred znečisťovaním dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov upravuje Kódex správnej poľnohospodárskej praxe podľa časti A prílohy č. 5 k tomuto zákonu [§ 60 písm. g)].
(3)
V zraniteľných oblastiach sa zabezpečuje zvýšená ochrana vôd pred poľnohospodárskym znečistením podľa Programu poľnohospodárskych činností, ktorý vychádza z najnovších vedeckých poznatkov a technických poznatkov, prírodných podmienok a potreby ochrany vôd. Obsah Programu poľnohospodárskych činností je uvedený v časti B prílohy č. 5 k tomuto zákonu [§ 78 ods. 3 písm. b)].
(4)
Ministerstvo pôdohospodárstva pravidelne prehodnocuje Program poľnohospodárskych činností v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky podľa výsledkov monitorovania kvality vôd.
§ 32
Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd
(1)
Komunálne odpadové vody z aglomerácií sa môžu vypúšťať do povrchových vôd len verejnou kanalizáciou. Tam, kde si vybudovanie verejnej kanalizácie vyžaduje neprimerané náklady alebo jej prínos k ochrane životného prostredia je nepatrný, možno použiť iné primerané spôsoby na zber, prípadne zneškodňovanie komunálnych odpadových vôd, ktorými sa dosiahne rovnaká ochrana životného prostredia.
(2)
Aglomerácia od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov, ktorá nemá vybudovanú verejnú kanalizáciu, je povinná zabezpečiť vypúšťanie komunálnych odpadových vôd podľa odseku 1 do 31. decembra 2015 a aglomerácia nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov do 31. decembra 2010 podľa plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií.
(3)
Komunálne odpadové vody a organicky znečistené priemyselné odpadové vody vypúšťané do povrchových vôd musia pred ich vypúšťaním prejsť minimálne dvojstupňovým čistením, ktorého účinnosť zaručia povolené limitné hodnoty znečistenia za bežných klimatických podmienok. Vo vysokohorskom prostredí, kde je účinnosť biologického čistenia veľmi nízka, môže sa od tohto stupňa čistenia upustiť, ak sa odborným posúdením preukáže, že nedôjde k nepriaznivému vplyvu na životné prostredie.
(4)
Pri povoľovaní vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd je orgán štátnej vodnej správy viazaný ustanovenými ukazovateľmi vyjadrujúcimi stav povrchových vôd, limitnými hodnotami znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd a požiadavkami na kvalitu povrchových vôd, pričom prihliada na potrebu
a)
zabezpečenia vyhovujúceho stavu povrchových vôd a podzemných vôd, vodných ekosystémov a na vodu viazaných krajinných ekosystémov,
b)
znižovania znečistenia odpadových vôd v mieste ich vzniku a možnosti opätovného používania odpadových vôd.
(5)
V záujme ochrany vôd a vodných pomerov môže orgán štátnej vodnej správy určiť pre vypúšťané odpadové vody a osobitné vody prísnejšie limitné hodnoty znečistenia alebo určiť ďalšie limitné hodnoty znečistenia.
(6)
Limitné hodnoty znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd nemožno zabezpečiť ich riedením s inými vodami okrem odpadových vôd vypúšťaných z technologických zariadení atómových elektrární.
(7)
Orgán štátnej vodnej správy môže povoliť vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd výnimočne nad rámec limitných hodnôt znečistenia pri vykonávaní skúšobnej prevádzky alebo opravy čistiarne odpadových vôd, stokovej siete alebo jej objektov na určený čas, ak sa vykonajú všetky opatrenia, ktoré zamedzia alebo zmiernia nepriaznivý vplyv vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd na stav vody v recipiente.
(8)
Odpadové vody z odľahčovacích komôr možno vypúšťať do povrchových vôd v rámci povoleného vypúšťania odpadových vôd z verejnej kanalizácie počas trvania prívalových dažďov. Pri výstavbe a prevádzke stokovej siete treba vykonať s prihliadnutím na miestne pomery opatrenia na zmiernenie nepriaznivého vplyvu vypúšťaných odpadových vôd na recipient ustanovené vykonávacím predpisom [§ 78 ods. 1 písm. b)].
(9)
Odpadové vody zo zdravotníckych zariadení určených na liečbu prenosných chorôb, manipuláciu alebo na spracovanie infekčného materiálu obsahujúceho pôvodcov chorôb prenosných vodou sa musia po vyčistení pred ich vypúšťaním dezinfikovať. Na zabezpečenie zvýšenej ochrany vôd môže orgán štátnej vodnej správy požadovať dezinfekciu odpadových vôd aj z iných zdravotníckych zariadení a zariadení produkujúcich infekčné vody.
(10)
Vypúšťať čistiarenský kal a obsah žúmp do povrchových vôd a do podzemných vôd je zakázané. S čistiarenským kalom treba nakladať tak, aby sa minimalizovali nepriaznivé vplyvy na životné prostredie.
(11)
Ustanovenie odseku 4 sa primerane vzťahuje aj na osobitné užívanie vôd podľa § 17 ods. 1 písm. l), ak vypúšťané vody obsahujú škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky.
(12)
Vypúšťanie vôd z povrchového odtoku možno povoliť iba vtedy, ak sú zbavené plávajúcich látok a usaditeľných látok. Pri výstavbe a prevádzke stokovej siete treba vykonať opatrenia podľa odseku 8 druhej vety.
§ 33
Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd
(1)
Orgán štátnej vodnej správy vydá povolenie na vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd len po predchádzajúcom zisťovaní, ktoré zabezpečí žiadateľ o vydanie povolenia na svoj náklad. Predchádzajúce zisťovanie sa zameria najmä na
a)
preskúmanie a zhodnotenie hydrogeologických pomerov v príslušnej oblasti,
b)
zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a horninového prostredia danej lokality v príslušnej oblasti,
c)
preskúmanie a zhodnotenie možných rizík znečistenia a zhoršenia kvality podzemných vôd.
(2)
Odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom škodlivých látok možno vypúšťať iba do takého vodného útvaru podzemnej vody, ktorého voda bola na základe predchádzajúceho zisťovania označená ako trvalo nevhodná na akékoľvek používanie, a ak sa preukáže, že technickými opatreniami sa zabráni rozšíreniu týchto látok do okolitých vodných útvarov alebo nedôjde k poškodeniu iných ekosystémov.
(3)
Na vydanie povolenia na vypúšťanie splaškových odpadových vôd do podzemných vôd z osamotených obydlí, ktoré sa nenachádzajú v ochranných pásmach vodárenských zdrojov a ktoré nemožno pripojiť na verejnú kanalizáciu, sa predchádzajúce zisťovanie nevykonáva.
(4)
Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok a vypúšťanie odpadových vôd zo zdravotníckych zariadení uvedených v § 32 ods. 9 a z iných infekčných zariadení a z technologických zariadení atómových elektrární do podzemných vôd je zakázané.
(5)
Na základe priaznivých výsledkov predchádzajúceho zisťovania môže orgán štátnej vodnej správy povoliť vypúšťanie použitých geotermálnych vôd, osobitných vôd alebo vôd vyčerpaných pri stavebných prácach do toho istého zvodneného kolektora, z ktorého boli odobraté.
(6)
Na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd platia primerane ustanovenia § 32 ods. 3 až 6 a na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd primerane platí § 32 ods. 8 druhá veta.
§ 34
Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do verejnej kanalizácie
(1)
Orgán štátnej vodnej správy povolí osobitné užívanie vôd podľa § 17 ods. 1 písm. k), ak žiadateľ preukáže, že odpadové vody a osobitné vody
a)
nepoškodia stokovú sieť a čistiareň odpadových vôd a neohrozia zdravie zamestnancov pri ich prevádzkovaní,
b)
neohrozia prevádzku čistiarne odpadových vôd, spracovanie kalu a jeho ďalšie využitie,
c)
nezhoršia limitné hodnoty znečistenia určené pre vypúšťanie odpadových vôd z verejnej kanalizácie a neovplyvnia kvalitatívne ciele.
(2)
Na povoľovanie vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do verejnej kanalizácie platí rovnako ustanovenie § 32 ods. 4.
§ 35
Zaobchádzanie s nebezpečnými látkami
(1)
Za zaobchádzanie s nebezpečnými látkami sa na účely tohto zákona považuje výrobný proces alebo iná činnosť, pri ktorých sa tieto látky vyrábajú, spracúvajú, používajú, prepravujú a skladujú alebo sa s nimi zaobchádza iným spôsobom.
(2)
Ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, je povinný urobiť primerané opatrenia, aby nevnikli do povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo aby neohrozili ich kvalitu, a to
a)
umiestňovať stavby a zariadenia, v ktorých sa zaobchádza s nebezpečnými látkami tak, aby sa pri mimoriadnych okolnostiach mohlo účinne zabrániť nežiaducemu úniku týchto látok do pôdy, podzemných vôd (§ 2 ods. 26) alebo do stokovej siete a aby sa tým zabránilo ich nežiaducemu zmiešaniu s odpadovými vodami alebo s vodou z povrchového odtoku,
b)
používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania s nebezpečnými látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd,
c)
zabezpečovať prevádzku stavieb a zariadení zamestnancami oboznámenými s osobitnými predpismi, bezpečnostnými predpismi a s podmienkami určenými na zaobchádzanie s nebezpečnými látkami z hľadiska ochrany vôd,
d)
pravidelne vykonávať kontroly skladov, skládok, skúšok tesnosti potrubí, nádrží a prostriedkov na prepravu nebezpečných látok, ako aj vykonávať ich pravidelnú údržbu a opravu,
e)
vybudovať a riadne prevádzkovať účinné kontrolné systémy na včasné zistenie úniku nebezpečných látok, na pravidelné hodnotenie výsledkov sledovania a oznamovať výsledky orgánu štátnej vodnej správy,
f)
ďalšie opatrenia potrebné podľa charakteru nebezpečnej látky a spôsobu zaobchádzania s ňou.
(3)
Ten, kto zaobchádza s tuhými škodlivými látkami v množstve väčšom ako 1 t ročne alebo s kvapalnými škodlivými látkami v množstve väčšom ako 1 m3 ročne alebo zaobchádza s tuhými obzvlášť škodlivými látkami v množstve väčšom ako 0,3 t ročne alebo s kvapalnými obzvlášť škodlivými látkami v množstve väčšom ako 0,3 m3 ročne, je povinný vykonať okrem opatrení uvedených v odseku 2 aj tieto opatrenia:
a)
zostaviť plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku nebezpečných látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku (ďalej len „havarijný plán“), predložiť ho orgánu štátnej vodnej správy na schválenie a oboznámiť s ním zamestnancov,
b)
vybaviť pracoviská špeciálnymi prístrojmi a prostriedkami potrebnými na zneškodnenie úniku nebezpečných látok do vôd alebo prostredia súvisiaceho s vodou,
c)
monitorovať vplyv zaobchádzania s nebezpečnými látkami na podzemné vody a výsledky monitoringu ročne oznamovať orgánu štátnej vodnej správy a na požiadanie poverenej osobe,
d)
ustanoviť vodohospodára.
(4)
Ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami v blízkosti vodných tokov, odkrytých podzemných vôd, na území s veľmi priepustným podložím alebo na iných miestach, z ktorých sa nebezpečné látky môžu splaviť počas dažďa do povrchových vôd, do podzemných vôd alebo do prostredia súvisiaceho s vodou, je povinný vykonať opatrenia podľa odseku 3 bez ohľadu na množstvo a skupenstvo nebezpečných látok.
(5)
Ak vzniknú pochybnosti o povinnostiach používateľa nebezpečných látok podľa odsekov 3 a 4, rozhodne orgán štátnej vodnej správy.
(6)
Kontrolu a skúšky tesnosti podľa odseku 2 písm. d) môže vykonávať iba odborne spôsobilá osoba s certifikátom na kvalifikáciu na nedeštruktívne skúšanie.
(7)
S použitými obalmi nebezpečných látok sa zaobchádza ako s nebezpečnými látkami.
(8)
Každý, kto zaobchádza s obzvlášť škodlivými látkami, je povinný viesť záznamy o druhoch týchto látok, ich množstvách, časovej postupnosti zaobchádzania s nimi, obsahu ich účinných zložiek a ich vlastnostiach najmä vo vzťahu k vodám, k pôdnemu a horninovému prostrediu súvisiacemu s vodou; tieto informácie poskytne ročne orgánu štátnej vodnej správy a na požiadanie poverenej osobe.
(9)
Ak nedôjde k trvalému zhoršeniu kvality vôd, môže orgán štátnej vodnej správy povoliť použitie škodlivých látok v nevyhnutnej miere a na obmedzený čas
a)
na úpravu a udržiavanie vodného toku,
b)
na kŕmenie vodnej hydiny, rýb a iných vodných živočíchov,
c)
na dezinfekciu vody používanej na rekreačné kúpanie,
d)
na odstránenie nežiaducej vegetácie alebo škodlivých živočíchov vo vode,
e)
na odstránenie znečistenia z pôdy a podzemných vôd,
f)
ako indikátorové látky pri
1.
meraní prietoku vody a smeru toku vody,
2.
hydrodynamických skúškach podzemných vôd.
(10)
Umývať motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo odkrytých podzemných vodách alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky alebo mazivá mohli vniknúť do povrchových vôd a do podzemných vôd, je zakázané.
§ 36
Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami
(1)
Ten, kto vypúšťa odpadové vody s obsahom škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok a osobitné vody s obsahom škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok a kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, je povinný postupne znižovať znečistenia povrchových vôd a podzemných vôd podľa ministerstvom vypracovaného Programu znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami.
(2)
Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami obsahuje
a)
zoznam zdrojov znečistenia vôd, z ktorých sa vypúšťajú odpadové vody a osobitné vody obsahujúce škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky a v ktorých sa zaobchádza s obzvlášť škodlivými látkami, a inventarizáciu týchto látok,
b)
kvalitatívne ciele a lehoty na ich dosiahnutie,
c)
určenie druhu a spôsobu monitorovania kvalitatívnych cieľov v povrchových vodách a plošného znečistenia podzemných vôd nebezpečnými látkami,
d)
spôsoby a postupy znižovania škodlivých látok obsiahnutých vo vypúšťaných odpadových vodách a postupného zamedzenia obzvlášť škodlivých látok obsiahnutých vo vypúšťaných odpadových vodách z jestvujúcich priemyselných zdrojov,
e)
zhodnotenie výsledkov monitoringu kvalitatívnych cieľov povrchových vôd a plošného znečistenia podzemných vôd nebezpečnými látkami,
f)
opatrenia zamerané na znižovanie škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok obsiahnutých vo vypúšťaných odpadových vodách a opatrenia na ochranu povrchových vôd a podzemných vôd pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami uloženými podľa § 77 ods. 9 a 12 a lehoty ich zabezpečenia.
§ 37
Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd
(1)
Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len „mimoriadne zhoršenie vôd“) je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd bez povolenia alebo v rozpore s ním alebo spôsobené neovládateľným únikom nebezpečných látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny, výskytom uhynutých rýb na hladine vody alebo výskytom nebezpečných látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou.
(2)
Každý, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný bez zbytočného odkladu spôsobom podľa miestnych pomerov ohlásiť túto skutočnosť Slovenskej inšpekcii životného prostredia36) (ďalej len „inšpekcia“) alebo okresnému úradu, polícii, hasičskému zboru, obecnému úradu a správcovi vodného toku. Príznaky mimoriadneho zhoršenia hraničných vôd inšpekcia oznámi Základnému medzinárodnému varovnému stredisku Slovenskej republiky v Bratislave.
(3)
Polícia, hasičský zbor, obecný úrad, orgán štátnej vodnej správy a správca vodného toku odovzdajú prijaté hlásenie podľa odseku 2 neodkladne inšpekcii.
(4)
Za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd sa považuje ten, kto prevádzkoval zariadenie v čase, keď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo a keď sa preukázala príčinná súvislosť s jeho prevádzkovaním.
(5)
Pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd je povinný vykonať bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj opatrenia na odstránenie jeho škodlivých následkov.
(6)
Bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd sú:
a)
neodkladné hlásenie mimoriadneho zhoršenia vôd inšpekcii a správcovi vodného toku alebo okresnému úradu,
b)
čo najrýchlejšie odstránenie príčin mimoriadneho zhoršenia vôd,
c)
neodkladné vykonanie opatrení na zamedzenie ďalšieho znečisťovania a šírenia znečistenia a opatrenia na zabránenie vzniku škodlivých následkov alebo ich zmiernenie, aby škodlivé následky boli čo najmenšie.
(7)
Opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd sú:
a)
likvidácia uniknutých nebezpečných látok,
b)
sledovanie kvality ohrozenej podzemnej vody, ak je nebezpečenstvo prieniku nebezpečných látok do zeme,
c)
uvedenie zasiahnutého miesta, ak je to možné, do pôvodného stavu.
(8)
Pri vykonávaní opatrení podľa odsekov 5 až 7 sa pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd riadi havarijným plánom a príkazmi inšpekcie.
(9)
Inšpekcia zisťuje príčiny vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd, riadi práce pri jeho riešení a vydáva príkazy na vykonanie potrebných opatrení. Inšpekcia je oprávnená vyžadovať spoluprácu orgánov štátnej správy, pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd, ak je známy, správcu vodného toku, poverenej osoby, jednotiek hasičského zboru, záchranných plukov vojsk civilnej ochrany, obcí alebo iných právnických osôb a fyzických osôb. V rámci tejto spolupráce môže inšpekcia ustanoviť z ich zástupcov pracovnú skupinu.
(10)
Každý, kto sa zúčastní na zisťovaní alebo zneškodňovaní mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný poskytnúť inšpekcii potrebné údaje, informácie, technickú pomoc a odbornú pomoc; správca vodného toku vykonáva za úhradu vo vodnom toku opatrenia na zachytávanie a odstraňovanie nebezpečných látok, uhynutých rýb, zabezpečuje odber vzoriek vôd a ich rozbory a vykonáva mimoriadnu manipuláciu na vodných stavbách.
(11)
Ak rozsah alebo charakter mimoriadneho zhoršenia vôd neumožňuje jeho pôvodcovi vlastnými silami a prostriedkami ani silami a prostriedkami inšpekcie a správcu vodného toku zamedziť ďalšie znečisťovanie alebo šírenie znečistenia ani odstránenie znečistenia a jeho následkov, inšpekcia neodkladne ohlási mimoriadnu udalosť prednostovi okresného úradu na účely zabezpečenia postupu podľa osobitného predpisu.37)
§ 38
Opatrenia na nápravu
(1)
Ten, kto spôsobí poškodenie38) povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho (ďalej len „pôvodca poškodenia“), je povinný vykonať opatrenia na nápravu alebo uhradiť náklady s tým spojené. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na nadobúdateľa majetku,39) s ktorého existenciou alebo používaním je uvedené poškodenie v príčinnej súvislosti. Prípadná zodpovednosť za škodu ani trestná zodpovednosť tým nie je dotknutá. Na pôvodcu poškodenia, ktorý súčasne spôsobil mimoriadne zhoršenie vôd, sa vzťahuje aj § 37 ods. 5 až 8.
(2)
Orgán štátnej vodnej správy môže pôvodcovi poškodenia uložiť vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku 1.
(3)
Ak pôvodca poškodenia nie je známy alebo nemá vlastné sily a prostriedky na vykonanie opatrení na nápravu a hrozí nebezpečenstvo zhoršenia stavu vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho, zabezpečí vykonanie opatrení orgán štátnej vodnej správy.
(4)
Náklady na vykonanie opatrení podľa odseku 3 sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu. Pôvodca poškodenia je povinný vynaložené finančné prostriedky uhradiť; na vymáhanie týchto prostriedkov je oprávnené ministerstvo.
(5)
Ak sa opatrenia na nápravu vykonávajú na nehnuteľnostiach inej osoby, ako je pôvodca poškodenia, ich vlastníci sú povinní strpieť obmedzenie ich obvyklého užívania na nevyhnutný čas za primeranú náhradu.40) Po vykonaní opatrení na nápravu sú tí, čo vykonali tieto opatrenia, povinní uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Ak vykonaním opatrení na nápravu vznikne škoda, na jej náhradu platia všeobecné predpisy o náhrade škody.
ŠIESTA ČASŤ
VODNÉ TOKY
§ 39
Vodné toky
(1)
Vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte vodného toku. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.
(2)
Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok,41) je tento pozemok korytom vodného toku. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.
(3)
Prirodzeným korytom je pozdĺžne ohraničený zemský povrch, ktorý vznikol pôsobením tečúcej vody a ďalších prírodných faktorov. Za prirodzené koryto sa považuje aj koryto upraveného vodného toku.
(4)
Umelým korytom je koryto, ktorého dno a brehy sú umelo vytvorené a do ktorého je voda odvedená, najmä vodný kanál, vodný náhon a prieplav.
(5)
Brehovou čiarou prirodzeného koryta je priesečnica vodnej hladiny s priľahlými pozemkami, po ktorú voda stačí pretekať medzi brehmi bez toho, aby sa vylievala do priľahlého územia. Brehová čiara umelého koryta je určená v dokumentácii stavebných úprav.
(6)
Riečny materiál v koryte je súčasťou vodného toku.
(7)
V pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku.
§ 40
Členenie vodných tokov
(1)
Vodné toky sa z hľadiska ich významu členia na
a)
vodohospodársky významné vodné toky,
b)
drobné vodné toky.
(2)
Vodné toky sa z hľadiska ich využitia členia na
a)
vodárenské toky,
b)
ostatné vodné toky.
(3)
Evidenciu vodných tokov a ich povodí zabezpečuje ministerstvo pôdohospodárstva.
§ 41
Zmeny koryta vodného toku
(1)
Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení prirodzené koryto neupraveného vodného toku, správca vodného toku je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta alebo požiadať orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol o jeho ponechaní v novom koryte. Orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o jeho ponechaní v novom koryte, ak sa zmenou koryta zlepšili odtokové pomery, pričom musí prihliadať na doterajšie povolenie na nakladanie s vodami a na vodné stavby súvisiace s pôvodným korytom vodného toku, a súčasne vymedzí hranice nového koryta. Správca vodného toku je povinný vlastníkovi pozemku nového koryta poskytnúť náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody alebo pozemok nového koryta vykúpiť.
(2)
Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení koryto upraveného vodného toku alebo umelé koryto, správca vodného toku alebo vlastník umelého koryta je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj vtedy, ak pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom vznikne vo vodnom toku náplava alebo ostrov alebo ak neupravené koryto vodného toku neopustí pôvodné koryto a vytvorí ďalšie nové rameno.
§ 42
Inundačné územie
(1)
Inundačným územím je územie priľahlé k vodnému toku, zaplavované vyliatím vody z koryta vodného toku, vymedzené záplavovou čiarou najväčšej známej alebo navrhovanej úrovne vodného stavu. Rozsah inundačného územia určuje orgán štátnej vodnej správy na návrh správcu vodného toku. Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť správcovi vodného toku povinnosť vypracovať a predložiť takýto návrh.
(2)
Orgán štátnej vodnej správy, ktorý určil inundačné územie, odovzdá mapovú dokumentáciu tohto územia príslušným stavebným úradom.
(3)
Ak inundačné územie nie je určené, vychádza sa z dostupných podkladov o pravdepodobnej hranici územia ohrozeného povodňami.
§ 43
Ochrana vodných tokov a ich korýt
(1)
Meniť smer, pozdĺžny sklon a priečny profil koryta vodného toku,
poškodzovať brehy, ťažiť z koryta vodného toku zeminu a ukladať
predmety do vodného toku, ktoré môžu ohroziť plynulosť odtoku vody
v koryte, zdravie ľudí a ich bezpečnosť, prípadne ukladať takéto
predmety na miesta, z ktorých môžu byť splavené do vodného toku,
je zakázané.
(2)
Zákazy podľa odseku 1 sa nevzťahujú na činnosti vykonávané v súlade s týmto zákonom.
(3)
Vlastníci stavieb, ktoré nie sú vodnými stavbami, alebo technických zariadení umiestnených vo vodnom toku a na pobrežných pozemkoch sú povinní na vlastné náklady
a)
dbať o ich riadnu údržbu a o ich statickú bezpečnosť, aby neohrozovali plynulý odtok vôd,
b)
zabezpečiť ich pred škodlivými účinkami vôd, splaveninami a ľadom,
c)
odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku, brániace jeho nehatenému odtoku.
SIEDMA ČASŤ
SPRÁVA VODNÝCH TOKOV
§ 44
Správa vodných tokov
(1)
Správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov.
(2)
Správu vodných tokov vykonávajú
a)
správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná organizácia ministerstva pôdohospodárstva,
b)
správcovia drobných vodných tokov, ktorými sú správca vodohospodársky významných vodných tokov a štátne organizácie, ktorým bola prevedená správa podľa § 47 ods. 1.
(3)
Správa vodných tokov zahŕňa tieto činnosti:
a)
sledovať stav vodných tokov a pobrežných pozemkov z hľadiska zabezpečenia funkcií vodného toku,
b)
udržiavať korytá vodných tokov v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody,
c)
udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch, prípadne v zátopových územiach tak, aby sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľa možnosti zachovali prírodné podmienky,
d)
spevňovať brehy vodných tokov, zabezpečovať ich neupravené úseky brehovými porastami,
e)
udržiavať a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasné ostrovy z vodného toku nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo prietoku,
f)
zabezpečovať potrebnú úpravu vodných tokov,
g)
prevádzkovať a udržiavať v riadnom stave vodné stavby zabezpečujúce funkcie vodného toku alebo slúžiace vodnému toku, ktoré má správca vodného toku v správe alebo v užívaní, prípadne je povinný ich prevádzkovať z iného dôvodu,
h)
vytvárať podmienky na umožnenie nakladania s vodami súvisiace s vodným tokom,
i)
vytvárať podmienky na zabezpečenie všeobecného užívania vôd a ostatných funkcií vodného toku,
j)
sledovať odber vôd a vypúšťanie odpadových vôd, ako aj iné nakladanie s vodami vo vodnom toku,
k)
sledovať vody vo vodnom toku z hľadiska možných príznakov mimoriadneho zhoršenia vôd a odstraňovať plávajúce látky a veci z hladiny pri zneškodňovaní mimoriadneho zhoršenia vôd a odstraňovaní jeho škodlivých následkov,
l)
poskytovať technické a iné podklady, odborné stanoviská potrebné na rozhodovaciu a inú správnu činnosť orgánov štátnej vodnej správy, ak ich má k dispozícii,
m)
oznamovať orgánu štátnej vodnej správy závažné nedostatky, ktoré zistí vo vodnom toku a v inundačnom území, spôsobené prírodnými vplyvmi alebo inými vplyvmi a navrhovať opatrenia na ich odstránenie,
n)
zabezpečovať ochranu pred povodňami podľa osobitného predpisu42) a odvádzanie alebo prečerpávanie vnútorných vôd,
o)
umiestňovať a udržiavať zariadenia na zisťovanie údajov vo vodnom toku,
p)
zabezpečovať úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty a vytyčovať plavebnú dráhu za náhradu,
q)
viesť evidenciu pozemkov, ktoré tvoria koryto vodného toku a záplavové územie, ak sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodného toku,
r)
oznamovať údaje potrebné pre vodnú bilanciu,
s)
evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej vodnej správy, ktoré sa týkajú vodných tokov, a sledovať dodržiavanie podmienok a povinností určených v týchto rozhodnutiach.
(4)
Ak ide o vodohospodársky významný vodný tok, jeho správu okrem činností uvedených v odseku 2 tvoria tieto činnosti:
a)
vypracovať plán údržby vodného toku a jeho prítokov,
b)
spolupracovať pri prieskumných, bilančných, koncepčných a kontrolných činnostiach pri zostavovaní hydroekologických plánov čiastkových povodí, vodohospodárskych plánov čiastkových povodí a hodnotiť hydroenergetický potenciál vodných tokov v povodí,
c)
navrhovať na určenie ochranných pásiem vodárenských nádrží a sledovať dodržiavanie podmienok ochrany v nich,
d)
vypracovať a aktualizovať súhrnný manipulačný poriadok vodných stavieb za celý hlavný vodný tok a jeho prítoky na základe manipulačných poriadkov jednotlivých vodných stavieb na vodnom toku,
e)
evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej vodnej správy týkajúce sa vodných tokov čiastkového povodia.
(5)
Pri správe vodného toku treba prihliadať na ochranu povrchových vôd a podzemných vôd v príbrežnej zóne, na zachovanie infiltračných podmienok a biologických hodnôt prirodzeného ekosystému, na ochranu rybárstva a samočistiacu schopnosť vodného toku a na zachovanie rekreačnej hodnoty a estetického vzhľadu krajiny.
§ 45
Oprávnenia pri správe vodných tokov
(1)
Správca vodného toku je oprávnený
a)
pri výkone správy vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov,43)
b)
v záujme starostlivosti o koryto vodného toku odstraňovať alebo novo vysádzať stromy a kry na pobrežných pozemkoch,
c)
v rozsahu riadnej správy vodného toku ťažiť z koryta vodného toku riečny materiál, prípadne túto ťažbu umožňovať tým, ktorí na ňu získali povolenie na niektoré činnosti,
d)
v rámci súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb vydávať pokyny na manipuláciu s vodnými stavbami.
(2)
Pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary; pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej päty hrádze.
(3)
Ak je to nevyhnutné, môže orgán štátnej vodnej správy určiť na užívanie väčšiu šírku pobrežného pozemku, ako je uvedené v odseku 2.
(4)
Ak správca vodného toku pri výkone oprávnenia podľa odseku 2 spôsobí škodu, je povinný ju nahradiť podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.
§ 46
Povinnosti vlastníkov pobrežných pozemkov
(1)
Vlastník pobrežného pozemku je povinný
a)
umožniť správcovi vodného toku výkon jeho oprávnenia,
b)
dbať o ochranu vôd a zdržať sa činností, ktoré môžu ovplyvniť prirodzený režim vôd vo vodnom toku, znečistiť vodu alebo inak ohroziť jej kvalitu, znemožniť alebo sťažiť riadnu prevádzku a údržbu vodného toku a s ním súvisiacich vodných stavieb,
c)
umožniť za náhradu umiestnenie a prevádzku ciach, vodočtov,
vodomerov a iných meracích zariadení na zisťovanie údajov o vodnom
toku alebo plavebných znakov.
(2)
Výšku náhrady podľa odseku 1 písm. c) navrhne ten, kto uvedené zariadenie osadzuje. Ak vlastník pobrežného pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej súd; nárok na náhradu škody nie je tým dotknutý.
(3)
Orgán štátnej vodnej správy môže vlastníkom pobrežných pozemkov bez náhrady zakázať vytínať stromy a kry zabezpečujúce stabilizáciu koryta vodného toku.
(4)
Ak ide o pobrežný pozemok pri drobnom vodnom toku, je jeho vlastník povinný udržiavať breh v takom stave, aby sa netvorili prekážky, ktoré bránia nehatenému odtoku vody, sťažujú alebo znemožňujú prístup k vodnému toku alebo podporujú usadzovanie plavenín alebo ukladanie splavenín.
(5)
V pochybnostiach o určenie hranice pobrežného pozemku rozhoduje orgán štátnej vodnej správy.
§ 47
Prevod správy drobného vodného toku
(1)
Na základe rozhodnutia ministerstva pôdohospodárstva možno správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku previesť do správy inej štátnej organizácie, ktorej drobný vodný tok prevažne slúži.
(2)
Správca vodného toku môže drobný vodný tok alebo jeho ucelený úsek prenechať do nájmu alebo do výpožičky44)
a)
obci, v ktorej sa nachádza,
b)
koncesionárovi počas koncesnej doby k vodnej stavbe,
c)
právnickej osobe a fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, s ktorej činnosťou drobný vodný tok súvisí.
ÔSMA ČASŤ
VODNÉ STAVBY
§ 48
Vodné stavby
(1)
Vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Vodnými stavbami sú najmä
a)
stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto vodného toku vrátane terénnych úprav s tým spojených,
b)
stavby na ochranu pred povodňami,
c)
priehrady, vodné nádrže, hate, hrádze a iné stavby potrebné na nakladanie s vodami povoľované podľa § 17 ods. 1,
d)
studne, stavby vodovodných potrubí, vodovodov a ďalšie vodárenské objekty samostatne slúžiace na účely zásobovania vodou,
e)
stavby stôk, stokové siete vrátane objektov na nich, čistiarne odpadových vôd a iné stavby určené na zneškodňovanie odpadových vôd a osobitných vôd a ich vypúšťanie do povrchových vôd, podzemných vôd alebo do banských vôd a stavby určené na predchádzajúce čistenie odpadových vôd pred ich vypúšťaním do verejnej kanalizácie,
f)
stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov,
g)
stavby, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely v korytách vodných tokov alebo v iných vodných útvaroch,
h)
stavby umožňujúce využívanie vôd najmä na vodné športy a rekreáciu,
i)
odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom,
j)
zariadenia na sledovanie prietokov a kvality vody vo vodných tokoch, na sledovanie výdatnosti prameňov, hladín podzemných vôd a ich kvality,
k)
vodovodné prípojky, ak
1.
slúžia na dodávku vody do priemyselných stavieb a poľnohospodárskych stavieb,
2.
slúžia na zásobovanie skupiny stavieb, ak to vyžaduje vlastný systém rozvodných potrubí,
3.
sú zriadené k stavbe, pre ktorú je zhotovené zariadenie na zvýšenie tlaku vody,
4.
sú dlhšie ako 100 m a dodávajú vodu s denným priemerným množstvom väčším ako 0,5 l za sekundu,
l)
kanalizačné prípojky do verejnej kanalizácie, ak
1.
slúžia na vypúšťanie odpadových vôd z priemyselných stavieb a z poľnohospodárskych stavieb,
2.
slúžia na odvádzanie odpadových vôd z areálu alebo skupiny stavieb, ak to vyžaduje samostatnú stokovú sieť,
3.
slúžia na vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktoré vyžadujú ich predchádzajúce čistenie,
4.
sú dlhšie ako 100 m a majú vnútorný priemer väčší ako 20 cm.
(2)
Za vodné stavby sa nepovažujú domové žumpy a jednoduché zariadenia podľa § 14 ods. 3, vodovodné prípojky a kanalizačné prípojky s výnimkou prípojok uvedených v odseku 1 písm. k) a l).
(3)
V pochybnostiach o tom, či ide o vodnú stavbu alebo jej súčasť, rozhodne orgán štátnej vodnej správy.
§ 49
Povinnosti vlastníka vodnej stavby
Vlastník vodnej stavby je povinný
a)
udržiavať vodnú stavbu v riadnom stave a zabezpečovať jej údržbu a prevádzku tak, aby umožňovala plynulý prietok vody a nehatený odchod ľadu, riadnu prevádzku vodnej cesty a aby neohrozovala bezpečnosť osôb, majetku a vodohospodárskych a iných právom chránených záujmov,
b)
zabezpečovať odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad jej prevádzkou,
c)
udržiavať v riadnom stave dno a brehy vodného toku v mieste vzdutia a starať sa v ňom o nehatený odtok vody a odchod ľadu, najmä odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku,
d)
osadiť a udržiavať na vodnej stavbe vodnú značku, ciachy, vodočet, výstražné tabule alebo plavebné znaky,
e)
odstraňovať predmety zachytené vodnou stavbou alebo zachytené na nej,
f)
dodržiavať pokyny správcu vodného toku na dotknutom vodnom toku v prípade mimoriadnej situácie,
g)
vytvárať podmienky na prirodzenú migráciu rýb a iných vodných živočíchov,
h)
vypracovať manipulačný poriadok vodnej stavby a predložiť ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy,
i)
dodržiavať podmienky povolenia orgánu štátnej vodnej správy a schválený manipulačný poriadok vodnej stavby.
§ 50
Oprávnenia vlastníka vodnej stavby k susedným pozemkom
(1)
Na účely uskutočnenia údržby a opráv na vodnej stavbe sú vlastníci pozemkov susediacich s vodnou stavbou povinní umožniť vlastníkovi vodnej stavby vstup na tieto pozemky.
(2)
Vlastník vodnej stavby je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení je povinný uviesť susedný pozemok do pôvodného stavu, a ak to nie je možné, poskytnúť vlastníkovi susedného pozemku náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.
§ 51
Ochrana vodných stavieb
(1)
Akýmkoľvek spôsobom poškodzovať vodné stavby a ich funkcie, najmä ťažiť zeminu z ochranných hrádzí, vysádzať na nich dreviny, pásť na nich alebo preháňať cez ne hospodárske zvieratá a jazdiť po nich motorovými vozidlami s výnimkou miest na to určených, poškodzovať ciachy, vodočty, vodomery, iné meracie zariadenia a zariadenia slúžiace na prevádzku vodnej stavby a poškodzovať plavebné znaky a výstražné tabule, je zakázané.
(2)
V záujme ochrany vodnej stavby, ak nejde o verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, môže orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka vodnej stavby určiť pásmo ochrany vodnej stavby a podľa jej povahy zakázať alebo obmedziť v ňom výstavbu niektorých stavieb alebo činností. V pásme ochrany vodnej stavby je vlastník vodnej stavby povinný poskytnúť vlastníkovi nehnuteľností náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.
(3)
Orgán štátnej vodnej správy môže tomu, kto poškodí vodnú stavbu alebo ohrozí jej prevádzku, uložiť povinnosť vykonať opatrenia na odstránenie škodlivého stavu.
§ 52
Odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnými stavbami
(1)
Odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnými stavbami je špecializovaná činnosť zameraná na zisťovanie technického stavu vodných stavieb, ktorých poškodenie môže spôsobiť ohrozenie priľahlého územia, života ľudí a majetku, najmä uvoľnením vzdúvanej alebo zadržiavanej vody. Vykonáva sa pozorovaním bezpečnosti a stability vodných stavieb, meraním ich deformácií, sledovaním priesaku vôd, hodnotením výsledkov ich pozorovaní a meraní a navrhovaním opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.
(2)
Odborný technicko-bezpečnostný dohľad sa vykonáva v období prípravy vodnej stavby, jej uskutočnenia alebo rekonštrukcie a počas prevádzky vodnej stavby až do jej uvedenia do neškodného stavu.
(3)
Z hľadiska odborného technicko-bezpečnostného dohľadu sa vodné stavby rozdeľujú do I. až IV. kategórie podľa bodového systému, ktorý zohľadňuje význam vodnej stavby, riziko možného ohrozenia ľudských životov a škôd na majetku v priľahlom území a nebezpečenstvo vzniku porúch na vodnej stavbe.
(4)
Ministerstvo pôdohospodárstva zaradí alebo preradí vodnú stavbu do niektorej zo štyroch kategórií na základe posudku štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu ním poverená.
(5)
Odborný technicko-bezpečnostný dohľad je povinný zabezpečiť na svoj náklad vlastník, prípadne stavebník vodnej stavby.
(6)
Pri vodných stavbách zaradených do I. a II. kategórie je ich vlastník, prípadne stavebník povinný zabezpečiť odborný technicko-bezpečnostný dohľad prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu poverená (odsek 4) a ktorá zamestnáva odborne spôsobilé osoby. Pri vodných stavbách zaradených do III. a IV. kategórie môže odborný technicko-bezpečnostný dohľad vykonávať ich vlastník, prípadne stavebník odborne spôsobilou osobou.
(7)
Pri vykonávaní odborného technicko-bezpečnostného dohľadu je vlastník, prípadne stavebník vodnej stavby povinný
a)
určiť pracovníka zodpovedného za odborný technicko-bezpečnostný dohľad a ohlásiť ho orgánu štátnej vodnej správy; pri vodných stavbách zaradených do I. a II. kategórie ohlásiť aj odborne spôsobilú osobu, prostredníctvom ktorej sa odborný technicko-bezpečnostný dohľad vykonáva,
b)
prizvať orgán štátnej vodnej správy na prehliadku vodnej stavby, ktorá sa pri vodných stavbách zaradených do I. kategórie vykonáva najmenej raz ročne, pri vodných stavbách zaradených do II. kategórie raz za dva roky a pri vodných stavbách zaradených do III. a IV. kategórie raz za štyri roky,
c)
zaslať správu o výsledkoch odborného technicko-bezpečnostného dohľadu orgánu štátnej vodnej správy, ktorý vykoná technicko-bezpečnostný dozor.
§ 53
Manipulačný poriadok vodnej stavby
(1)
Manipulačný poriadok vodnej stavby upravuje postup vlastníka vodnej stavby pri osobitnom užívaní vôd a pri prevádzke vodnej stavby. Schvaľuje ho orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka vodnej stavby.
(2)
Vodné stavby, pri ktorých prevádzke sa ovplyvňuje prietok vody, hladina vody alebo kvalita vody a využíva hydroenergetický potenciál vo vodnom toku, možno prevádzkovať len podľa schváleného manipulačného poriadku.
(3)
Ak to vyžaduje vodohospodárska bilancia, ohrozenie množstva alebo kvality vody, ochrana ekosystému vodného toku, môže orgán štátnej vodnej správy uložiť vlastníkovi inej vodnej stavby, ako je uvedené v odseku 2, povinnosť vypracovať manipulačný poriadok vodnej stavby a predložiť ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy.
(4)
Správca vodohospodársky významného vodného toku vypracúva na základe manipulačných poriadkov jednotlivých vodných stavieb na vodnom toku súhrnný manipulačný poriadok vodných stavieb za celý hlavný vodný tok a jeho prítoky a predkladá ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy.
DEVIATA ČASŤ
PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ VODNEJ SPRÁVY
§ 54
Základné ustanovenia
Orgány štátnej vodnej správy sú:
a)
ministerstvo,
b)
krajské úrady,
c)
okresné úrady,
d)
inšpekcia,
e)
obce.
§ 55
Ministerstvo
(1)
Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej vodnej správy
a)
vykonáva štátnu vodnú správu podľa tohto zákona a riadi jej výkon,
b)
zabezpečuje zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd (§ 4),
c)
vypracúva plán opatrení a časový rozvrh ich realizácie na účely zlepšenia kvality povrchových vôd určených na odber pre pitnú vodu (§ 6 ods. 5),
d)
zabezpečuje identifikáciu vodných útvarov vôd na kúpanie (§ 7 ods. 2),
e)
zabezpečuje vypracovanie hydroekologických plánov povodí (§ 11 ods. 2),
f)
vypracúva v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva a predkladá vláde návrh generelu ochrany a racionálneho využívania vôd (§ 11 ods. 4),
g)
vydáva vyjadrenie k investičnej činnosti, ktorá môže významným spôsobom ovplyvniť nakladanie s vodami, ochranu vôd a vodných pomerov (§ 24 ods. 1),
h)
pravidelne prehodnocuje rozsah vyhlásených citlivých oblastí (§ 29 ods. 3),
i)
pravidelne prehodnocuje rozsah vymedzených zraniteľných oblastí (§ 30 ods. 3),
j)
zabezpečuje vypracovanie, schvaľovanie, aktualizáciu a plnenie programu monitorovania [§ 4 ods. 3 písm. d)],
k)
vypracúva program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami obsiahnutými v odpadových vodách a nebezpečnými látkami do 31. decembra 2003 a aktualizuje ho najmenej každých šesť rokov; tento program schvaľuje vláda (§ 36 ods. 1),
l)
vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor (§ 63).
(2)
Ministerstvo spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy a s inými právnickými osobami pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania tohto zákona a vykonávacích predpisov a vypracúva informácie pre vládu o stave povrchových vôd a podzemných vôd a o plnení prijatých opatrení.
(3)
Ministerstvo v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva zabezpečuje úlohy v rámci medzinárodnej spolupráce na úseku ochrany a kvality množstva vôd a ich racionálneho využívania. Ministerstvo je gestorom týchto úloh vo vzťahu k Európskej únii.
§ 56
Krajský úrad
(1)
Krajský úrad vo veciach štátnej vodnej správy
a)
rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide
1.
o medzinárodné vody alebo hraničné vodné toky,
2.
o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých okresov,
b)
rozhoduje o schválení súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb na celý hlavný vodný tok a jeho prítoky (§ 53 ods. 4),
c)
vymenúva a odvoláva členov vodnej stráže a usmerňuje ich činnosť (§ 65 ods. 1),
d)
vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a rozhoduje o opatreniach na nápravu a obmedzení alebo zákaze výroby alebo činnosti (§ 62 ods. 6),
e)
dáva vyjadrenia vo veciach, v ktorých v správnom konaní rozhoduje v prvom stupni, a vo veciach týkajúcich sa hraničných vodných tokov (§ 24),
f)
vedie evidenciu o vodách (§ 25),
g)
udeľuje výnimky zo zákazu plavby na odkrytých podzemných vodách na športovú činnosť (§ 15 ods. 2).
(2)
V prípadoch, v ktorých je krajský úrad príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov.
(3)
Vo veciach týkajúcich sa hraničných vodných tokov krajský úrad vykonáva štátnu vodnú správu po prerokovaní s ministerstvom a ministerstvom pôdohospodárstva, a ak rozhodovanie môže mať vplyv na priebeh, povahu alebo vyznačenie štátnej hranice, aj s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
(4)
Krajský úrad môže všeobecne záväznou vyhláškou
a)
vyhlásiť oblasť kúpania pre verejnosť a uložiť opatrenia (§ 7 ods. 3 a 4),
b)
vyhlásiť vodné útvary alebo ich časti s vodou určenou na závlahy a uložiť opatrenia (§ 8 ods. 2),
c)
určiť povrchové vody ako vody vhodné pre život a reprodukciu rýb, najmä pôvodných druhov rýb, a uložiť opatrenia (§ 9 ods. 2),
d)
upraviť, obmedziť, prípadne zakázať používanie vôd na plavbu (§ 15 ods. 8).
§ 57
Okresný úrad
Okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy
a)
rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 17, § 18 ods. 3, § 19 ods. 1, § 20, § 21 písm. c), § 22, § 23, § 26 ods. 3, § 28, § 35 ods. 5 a 9, § 38 ods. 2, § 39 ods. 7, § 41 ods. 1, § 45 ods. 3, § 46 ods. 3, § 48 ods. 3, § 51 ods. 2 a 3, § 53 ods. 1 a 3, § 62 ods. 5, § 70 ods. 1 a 2, § 73 a § 77 ods. 9 a 12) a vydáva vyjadrenia (§ 24), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy,
b)
je špeciálnym stavebným úradom vo veciach vodných stavieb (§ 22),
c)
vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti (§ 62 ods. 1 až 5),
d)
povoľuje použitie škodlivých látok na vymedzené účely (§ 35 ods. 9),
e)
vedie evidenciu o vodách (§ 25),
f)
vydáva každé dva roky situačnú správu o zneškodňovaní komunálnych odpadových vôd a čistiarenských kalov v oblasti ich územnej pôsobnosti [§ 4 ods. 3 písm. e)],
g)
môže všeobecne záväznou vyhláškou
1.
upraviť, obmedziť, prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na vodohospodársky významných vodných tokoch (§ 14 ods. 5),
2.
pri prechodnom nedostatku vody vo vodárenskom zdroji obmedziť alebo upraviť zásobovanie pitnou vodou, prípadne používanie pitnej vody z verejného vodovodu, ak je vodárenský zdroj určený pre územné obvody viacerých obcí (§ 20 ods. 3),
3.
určiť rozsah inundačného územia pri vodohospodársky významných vodných tokoch (§ 42 ods. 1).
§ 58
Inšpekcia
(1)
Inšpekcia je odborným kontrolným orgánom, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami.
(2)
Inšpekcia vykonáva dozor najmä nad
a)
vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd alebo podzemných vôd,
b)
prevádzkou čistiarní odpadových vôd,
c)
ochranou povrchových vôd a podzemných vôd pred ich znečisťovaním nebezpečnými látkami,
d)
dodržiavaním zákonných povinností na úseku ochrany vôd a hospodárenia s vodami,
e)
plnením podmienok a opatrení uložených rozhodnutiami orgánov štátnej vodnej správy na úseku ochrany vôd a hospodárenia s vodami.
(3)
Inšpekcia preberá hlásenie o mimoriadnom zhoršení vôd od pôvodcu havárie a od každého, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd (§ 37 ods. 2), ako aj prijaté hlásenie od polície, požiarneho zboru, obecného úradu, okresného úradu a správcu vodného toku (§ 37 ods. 3).
(4)
Inšpekcia riadi práce pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd a je oprávnená vyžadovať
a)
spoluprácu orgánov štátnej správy a iných právnických osôb a fyzických osôb (§ 37 ods. 9),
b)
potrebné údaje od každého, kto sa zúčastnil na zisťovaní alebo zneškodňovaní mimoriadneho zhoršenia vôd (§ 37 ods. 10).
(5)
Inšpekcia pri riadení prác na riešení mimoriadneho zhoršenia vôd vydáva pôvodcovi príkazy na vykonanie opatrení na zneškodnenie znečistenia vôd a odstránenie jeho škodlivých následkov (§ 37 ods. 8).
(6)
Ak rozsah a charakter mimoriadneho zhoršenia vôd má znaky mimoriadnej udalosti, inšpekcia ju neodkladne hlási prednostovi okresného úradu, v ktorého územnom obvode vznikla, na účely zabezpečenia postupu podľa osobitných predpisov36) (§ 37 ods. 11).
(7)
Inšpekcia okrem úloh podľa odsekov 1 až 6 v rámci výkonu štátnej vodnej správy
a)
schvaľuje havarijný plán [§ 35 ods. 3 písm. a)],
b)
ukladá pokuty (§ 70 ods. 3).
(8)
Inšpekcia na účely kontroly zabezpečuje vlastné sledovanie kvalitatívnych a kvantitatívnych hodnôt vypúšťaných odpadových vôd a ich vplyv na recipient.
(9)
Inšpekcia plní úlohy Slovenskej republiky v medzinárodnom systéme ochrany vôd a pri cezhraničnom zhoršení kvality vôd na hraničných tokoch a zabezpečuje prevádzku Medzinárodného varovného strediska Slovenskej republiky v súlade s Dohovorom o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja.
(10)
Inšpekcia spolupracuje s orgánmi štátnej vodnej správy pri plnení svojich úloh a poskytuje im odbornú pomoc.
§ 59
Obec
(1)
Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach
a)
povolenia na odber povrchových vôd a podzemných vôd pre potreby jednotlivých občanov (domácností), uskutočnenie, zmenu a odstránenie vodných stavieb, ktoré súvisia s týmto odberom [§ 17 ods. 1 písm. a) a § 22],
b)
v ktorých je príslušná povoľovať vodnú stavbu, ako aj v ostatných vodohospodárskych veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby,
c)
povolenia čerpania a vypúšťania podzemných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd pri hydrogeologickom prieskume pri predpokladanej dobe trvania čerpacej skúšky do piatich dní [§ 17 ods. 1 písm. l)],
d)
povolenia na osobitné užívanie vôd a povolenia stavieb na odvodňovanie pozemkov do výmery 5 ha [§ 17 ods. 1 písm. m) a § 22],
e)
súhlasu na stavby v inundačných územiach drobných vodných tokov [§ 23 ods. 1 písm. a)],
f)
uloženia opatrení na odstránenie škodlivého stavu pri poškodení verejnej kanalizácie alebo verejného vodovodu, prípadne pri ohrození ich prevádzky, ak tieto opatrenia nevyžadujú povolenie (§ 51 ods. 3),
g)
pochybností o určenie hranice pobrežného pozemku pri drobných vodných tokoch (§ 46 ods. 5).
(2)
Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy
a)
dáva vyjadrenie podľa § 24 k vodnej stavbe v prípadoch, v ktorých je príslušná vydať povolenie k stavbe rodinného domu, k stavbe na individuálnu rekreáciu a na domové žumpy,
b)
vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov (§ 62 ods. 1),
c)
ukladá v blokovom konaní pokuty za priestupky,
d)
vedie evidenciu o vodách (§ 25).
(3)
Obec môže všeobecne záväzným nariadením
a)
upraviť, obmedziť, prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na drobných vodných tokoch a iných vodných útvaroch (§ 14 ods. 5),
b)
obmedziť, zakázať zásobovanie pitnou vodou z verejného vodovodu alebo inak upraviť jej používanie (§ 20 ods. 3),
c)
určiť inundačné územie pri drobných vodných tokoch (§ 42 ods. 1).
§ 60
Ministerstvo pôdohospodárstva
Ministerstvo pôdohospodárstva
a)
ústredne riadi činnosti na úseku správy a prevádzky vodných tokov a vodných stavieb vo vlastníctve štátu, ktoré slúžia na plnenie funkcií vodného toku,
b)
ústredne riadi činnosti na úseku správy a prevádzky verejných vodovodov a verejných kanalizácií,
c)
vypracúva koncepcie a rozvojové programy starostlivosti o vodné toky, využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov, zásobovania obyvateľstva pitnou vodou verejnými vodovodmi a odvádzania odpadových vôd verejnými kanalizáciami,
d)
navrhuje na vyhlásenie vodné útvary alebo ich časti s určením na závlahy (§ 8 ods. 2),
e)
zabezpečuje vypracovanie vodohospodárskych plánov čiastkového povodia (§ 11 ods. 3),
f)
spolupracuje s ministerstvom pri vypracúvaní návrhu generelu využívania vôd a ich ochrany a jeho predkladaní vláde (§ 11 ods. 4),
g)
vydáva Kódex správnej poľnohospodárskej praxe (§ 31 ods. 2),
h)
zabezpečuje vypracovanie a kontroluje plnenie Programu poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach a pravidelne prehodnocuje (§ 31 ods. 3 a 4),
i)
zabezpečuje evidenciu vodných tokov a ich povodí (§ 40 ods. 3),
j)
určuje vodné toky z hľadiska ich významu za vodohospodársky významné vodné toky a z hľadiska ich využitia za vodárenské toky (§ 40 ods. 1 a 2),
k)
rozhoduje o tom, či správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku možno previesť do správy inej štátnej organizácie (§ 47 ods. 1),
l)
ústredne zabezpečuje úlohy na úseku výkonu odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (§ 52 ods. 1),
m)
zaraďuje alebo preraďuje vodné stavby do príslušnej kategórie na účely odborného technicko-bezpečnostného dohľadu a poveruje štátnu organizáciu výkonom odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami zaradenými do I. a II. kategórie (§ 52 ods. 4),
n)
zabezpečuje vypracovanie a kontroluje plnenie Programu protieróznych opatrení a opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí (§ 12 ods. 6).
§ 61
Ministerstvo zdravotníctva a orgány na ochranu zdravia
(1)
Ministerstvo zdravotníctva
a)
riadi a usmerňuje výkon štátneho zdravotného dozoru nad zdravotnou bezchybnosťou pitnej vody a nad zdravotnou neškodnosťou úžitkovej vody a vody na kúpanie,
b)
určuje kritériá zdravotnej bezchybnosti pitnej vody a kritériá zdravotnej neškodnosti úžitkovej vody a vody na kúpanie.
(2)
Orgány na ochranu zdravia vydávajú záväzné posudky na vyhlásenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
§ 62
Štátny vodoochranný dozor orgánov štátnej vodnej správy
(1)
Orgány štátnej vodnej správy dozerajú na dodržiavanie ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.
(2)
Orgány štátnej vodnej správy sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti dozerať, či sa dodržiavajú nimi vydané rozhodnutia.
(3)
Orgány štátnej vodnej správy môžu pri vykonávaní štátneho vodoochranného dozoru vyžadovať spoluprácu odborných subjektov, subjektov sledujúcich kvalitu a zdravotnú bezchybnosť vôd, správcu vodného toku, prípadne ďalších právnických osôb.
(4)
Orgány štátnej vodnej správy ako súčasť štátneho vodoochranného dozoru vykonávajú technicko-bezpečnostný dozor nad vodnými stavbami, ktorých stav by mohol ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku; najmä dozerajú, ako vlastníci alebo užívatelia týchto vodných stavieb zabezpečujú na nich odborný technicko-bezpečnostný dohľad, a vykonávajú potrebné opatrenia na ich bezpečnosť.
(5)
Orgány štátnej vodnej správy na základe výsledkov štátneho vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného dozoru ukladajú opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.
(6)
Ak napriek uloženým opatreniam dochádza k vypúšťaniu odpadových vôd s obsahom škodlivých látok alebo obzvlášť škodlivých látok v rozpore s povolením alebo dochádza k úniku nebezpečných látok do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, alebo do prostredia s nimi súvisiaceho a hrozí nebezpečenstvo závažnej ekologickej ujmy, môže orgán štátnej vodnej správy obmedziť alebo zakázať súvisiacu výrobu alebo činnosť až do odstránenia nedostatkov alebo ich príčin.
§ 63
Hlavný štátny vodoochranný dozor
(1)
Pri výkone hlavného štátneho vodoochranného dozoru ministerstvo dozerá, ako sa dodržiavajú ustanovenia tohto zákona, všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie a povinnosti z nich vyplývajúce.
(2)
Ministerstvo dozerá v rámci hlavného štátneho vodoochranného dozoru ako orgány štátnej vodnej správy vykonávajú ustanovenia tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.
(3)
Ak ministerstvo pri výkone hlavného štátneho vodoochranného dozoru podľa odsekov 1 a 2 zistí nedostatky, je oprávnené uložiť opatrenia na nápravu alebo vyžadovať prijatie opatrení kontrolovaným subjektom.
§ 64
Oprávnenia osôb vykonávajúcich štátny vodoochranný dozor
(1)
Osoba poverená výkonom štátneho vodoochranného dozoru je oprávnená pri výkone svojej činnosti vstupovať na pozemky, do cudzích objektov a zariadení, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, vykonávať potrebné zistenia, požadovať potrebné údaje, informácie, doklady a ústne vysvetlenia týkajúce sa predmetu štátneho vodoochranného dozoru, ako aj nazerať do príslušných podkladov.
(2)
Osoby vykonávajúce štátny vodoochranný dozor sú pri plnení svojich úloh povinné preukázať sa preukazom orgánu, z ktorého poverenia vykonávajú štátny vodoochranný dozor, zachovať mlčanlivosť o štátnom tajomstve a služobnom tajomstve a o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri výkone štátneho vodoochranného dozoru, a pred vstupom do cudzích objektov informovať prevádzkovateľa.
(3)
Na výkon štátneho vodoochranného dozoru sa primerane vzťahuje osobitný predpis.45)
§ 65
Vodná stráž
(1)
Orgán štátnej vodnej správy vo svojom územnom obvode alebo v jeho časti na návrh správcov vodných tokov, vodných stavieb a obcí vymenúva a odvoláva na ochranu vôd, vodných tokov a vodných stavieb členov vodnej stráže. Oprávnenie člena vodnej stráže majú aj určení zamestnanci orgánov štátnej vodnej správy vykonávajúci štátny vodoochranný dozor a hlavný štátny vodoochranný dozor nad vodami.
(2)
Členom vodnej stráže môže byť osoba, ktorá dovŕšila 21 rokov, je bezúhonná, odborne spôsobilá a je zapísaná v zozname členov vodnej stráže, ktorý vedie krajský úrad.
(3)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin porušovania ochrany vôd.46) Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
(4)
Odborná spôsobilosť uchádzača za člena vodnej stráže sa overuje skúškou na krajskom úrade.
(5)
Člen vodnej stráže skladá do rúk prednostu krajského úradu sľub tohto znenia: „Sľubujem, že ako člen vodnej stráže budem dodržiavať zákony a vykonávať svoje povinnosti zodpovedne podľa svojho najlepšieho svedomia.“.
(6)
Člen vodnej stráže sa pri výkone svojej funkcie preukazuje preukazom člena vodnej stráže a odznakom člena vodnej stráže so štátnym znakom Slovenskej republiky. Člen vodnej stráže je oprávnený
a)
vstupovať na cudzie pozemky a vodné stavby, ak na to nie je potrebné osobitné povolenie,
b)
zisťovať porušovanie povinností ustanovených na ochranu vôd, vodných tokov a vodných stavieb,
c)
ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní za priestupky na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb,
d)
oznamovať orgánom štátnej vodnej správy zistenie porušenia právnych povinností právnickými osobami a fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie,
e)
požiadať pri plnení svojich úloh o spoluprácu políciu, ak ich plnenie nemôže zabezpečiť vlastnými silami alebo prostriedkami.
(7)
Náklady na činnosť vodnej stráže znáša ten, na koho návrh bol člen vodnej stráže vymenovaný; je povinný sledovať, či člen vodnej stráže vykonáva svoju funkciu.
(8)
Členstvo vo vodnej stráži zaniká
a)
odvolaním člena vodnej stráže,
b)
smrťou člena vodnej stráže,
c)
vzdaním sa funkcie člena vodnej stráže,
d)
právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol člen vodnej stráže odsúdený za trestný čin podľa odseku 3.
§ 66
Vodohospodár
(1)
Podnikateľ, ktorý na základe povolenia orgánu štátnej vodnej správy odoberá vodu alebo vypúšťa odpadové vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd v množstve väčšom ako 400 m3 za deň, alebo zaobchádza s nebezpečnými látkami v množstve uvedenom v § 35 ods. 3 a na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom podľa § 35 ods. 4, je povinný ustanoviť funkciu vodohospodára a vytvoriť predpoklady na jej výkon. Túto povinnosť nemá prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie.
(2)
Funkciu vodohospodára môže vykonávať bezúhonná fyzická osoba, ktorá má požadovanú kvalifikáciu, absolvovala odbornú prax, alebo právnická osoba, ktorá také osoby zamestnáva.
(3)
Za bezúhonného podľa odseku 2 sa považuje ten, kto nebol v posledných piatich rokoch právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin porušovania ochrany vôd.46) Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
(4)
Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí a praktických skúseností s prevádzkovaním vodných stavieb, iných stavieb a zariadení určených na zaobchádzanie s nebezpečnými látkami, s osobitným užívaním vôd a so zaobchádzaním s nebezpečnými látkami z hľadiska ochrany povrchových vôd a podzemných vôd, ako aj súhrn znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku vôd.
(5)
Požadovanou kvalifikáciou a odbornou praxou na vykonávanie činnosti vodohospodára podľa odseku 2 je vysokoškolské vzdelanie v odbore technických vied alebo prírodných vied a najmenej trojročná odborná prax, alebo úplné stredné odborné vzdelanie technického smeru a najmenej šesťročná odborná prax, prípadne bakalárske štúdium v odbore technických vied alebo prírodných vied a najmenej štvorročná odborná prax.
(6)
Odborná prax podľa odseku 5 je prax vodohospodárskeho smeru, chemicko-technologického smeru alebo iného príbuzného smeru. Pri posudzovaní príbuzného smeru sa vychádza z povahy zamestnania, v ktorom mohol hodnotený získať praktické skúsenosti.
(7)
Ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch upustiť od splnenia podmienok podľa odseku 5, ak žiadateľ preukáže, že navštevuje bakalárske štúdium.
(8)
Osobitná odborná spôsobilosť sa overuje skúškou pred skúšobnou komisiou ministerstva. Na zabezpečenie odborných znalostí na osobitnú odbornú spôsobilosť ministerstvo organizuje odbornú prípravu. Náklady na odbornú prípravu hradí žiadateľ o overenie osobitnej odbornej spôsobilosti.
(9)
Povinnosťou vodohospodára je najmä
a)
sledovať a kontrolovať dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok udeleného povolenia pri osobitnom užívaní vôd a pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,
b)
viesť záznamy o výsledkoch kontroly, oznamovať zistené nedostatky štatutárnemu orgánu alebo inej ním poverenej osobe a navrhovať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
c)
požadovať používanie vhodných technológií, ktoré nemajú nepriaznivý vplyv na povrchové vody alebo podzemné vody pri osobitnom užívaní vôd, a navrhovať opatrenia zamerané na znižovanie množstva odoberanej vody, na zmenšovanie strát vody a na zmenšovanie množstva a škodlivosti odpadových vôd,
d)
oboznamovať ostatných zamestnancov s povinnosťami pri osobitnom užívaní vôd a pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,
e)
vyjadrovať sa o plánoch zmeny výroby a o projektovej dokumentácii stavieb pri zmenách a rekonštrukciách stavieb a prevádzkarní, ktoré môžu ovplyvniť osobitné užívanie vôd a zaobchádzanie s nebezpečnými látkami.
DESIATA ČASŤ
OSOBITOSTI KONANIA
§ 67
Miestna príslušnosť
(1)
Miestna príslušnosť orgánov štátnej vodnej správy na vydávanie povolení na osobitné užívanie vôd a na vodné stavby sa spravuje miestom vodnej stavby, prípadne miestom činnosti.
(2)
Ak je vodná stavba, na ktorej povolenie je príslušný okresný úrad, na území viacerých okresov, príslušný je okresný úrad, v ktorého územnom obvode je prevažná časť vodnej stavby. V pochybnostiach o príslušnosti rozhoduje krajský úrad. Ak ide o okresy vo viacerých krajoch, príslušnosť určia zúčastnené krajské úrady po vzájomnej dohode; ak nedôjde k dohode, príslušnosť určí ministerstvo.
(3)
Ak je vodná stavba, na ktorej povolenie je príslušný krajský úrad, na území viacerých krajov, príslušný je krajský úrad, v ktorého územnom obvode je prevažná časť vodnej stavby; ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti, príslušnosť určí ministerstvo.
§ 68
Súbeh rozhodnutí
Ak tá istá osoba požaduje spolu so žiadosťou o povolenie na vodnú stavbu vydanie ďalších rozhodnutí podľa tohto zákona, pričom na ich vydanie sú príslušné orgány štátnej vodnej správy rôznych stupňov, o týchto žiadostiach rozhodne orgán štátnej vodnej správy príslušný na vydanie povolenia na vodnú stavbu.
§ 69
Postup v konaní
(1)
Na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len „vodoprávne konanie“) podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,47) ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní.
(2)
Žiadosť o vydanie rozhodnutia sa musí doložiť prílohami obsahujúcimi údaje a podklady, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení tohto zákona a sú potrebné na posúdenie vplyvu žiadaného rozhodnutia na vodné pomery. Ak ide o žiadosť o vydanie povolenia, ktoré je súčasne stavebným povolením, treba pripojiť aj doklady, ktoré sú potrebné k žiadosti o také rozhodnutie podľa stavebného zákona. Žiadateľ je povinný na vyzvanie orgánu štátnej vodnej správy predložiť ďalšie doklady, prípadne posudky o vplyve žiadaného rozhodnutia na záujmy chránené týmto zákonom a na práva a právom chránené záujmy iných.
(3)
Účastníkom vodoprávneho konania je vo veci povolenia týkajúceho sa vodného toku správca vodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania vo veci súhlasu podľa § 23 ods. 1 je len žiadateľ; ak sa súhlas týka vodného toku, aj správca vodného toku.
(4)
V prípadoch, v ktorých rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy môže vo veľkom rozsahu ovplyvniť vodné pomery v obci alebo v územných obvodoch viacerých obcí alebo sa týka veľkého počtu účastníkov konania, oznámi orgán štátnej vodnej správy termín a predmet ústneho pojednávania verejnou vyhláškou, ktorá sa uverejní vo všetkých dotknutých obciach. V takých prípadoch je účastníkom konania aj obec. Na ústne pojednávanie pozve všetkých jemu známych účastníkov konania.
(5)
Pozvanie na ústne pojednávanie doručí orgán štátnej vodnej správy účastníkom konania do vlastných rúk najneskôr do ôsmich dní, v zložitejších prípadoch do 30 dní pred dňom ústneho pojednávania. V tomto čase musia byť vyvesené aj vyhlášky o oznámení ústneho pojednávania podľa odseku 4 spôsobom v obci obvyklým. Orgán štátnej vodnej správy v obidvoch prípadoch upozorní, že na námietky, ktoré nebudú oznámené najneskôr na ústnom pojednávaní, nemožno vziať zreteľ.
(6)
Ak rozhodnutie štátnej vodnej správy ovplyvní vodné pomery v obvode pôsobnosti iného orgánu štátnej vodnej správy alebo ak leží vodná stavba, o ktorej sa rozhoduje, sčasti v územnom obvode iného orgánu štátnej vodnej správy, rozhodne vecne a miestne príslušný orgán štátnej vodnej správy po prerokovaní s orgánmi štátnej vodnej správy územných obvodov, ktorých sa rozhodnutie týka.
(7)
V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe podkladov predložených účastníkom vodoprávneho konania, rozhodne orgán štátnej vodnej správy neodkladne. V ostatných prípadoch rozhodne najneskoršie do 60 dní, v osobitne zložitých prípadoch najneskoršie do troch mesiacov od začatia vodoprávneho konania. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže lehotu primerane predĺžiť odvolací orgán.
(8)
Orgán štátnej vodnej správy môže v prípadoch uvedených v odseku 4 doručiť rozhodnutie účastníkom konania verejnou vyhláškou s výnimkou žiadateľa, správcu vodného toku, prípadne toho, kto podal námietky.
(9)
Ak dôjde vo vodoprávnom konaní k protichodným stanoviskám medzi orgánmi štátnej správy spolupôsobiacimi v konaní, taký rozpor riešia orgány nadriadené týmto orgánom dohodou. Ak sa rozpor nepodarí odstrániť dohodou nadriadených orgánov, rozhodne ministerstvo po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.
(10)
Ak orgán štátnej vodnej správy vydáva tomu istému žiadateľovi súčasne niekoľko povolení, môže tak urobiť v jednom rozhodnutí.
(11)
Náklady na odborné posudky vo vodoprávnom konaní a pri vydávaní vyjadrení znáša ten, kto predložil žiadosť o vydanie rozhodnutia alebo vyjadrenia.
(12)
Orgán štátnej vodnej správy zastaví konanie, ak žiadateľ nedoplní žiadosť v určenej lehote alebo ak sa vo vodoprávnom konaní preukáže, že odpadol dôvod konania.
(13)
V konaní vo veci povolenia na vypúšťanie odpadových vôd zo spaľovne odpadov alebo zo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov postupuje orgán štátnej vodnej správy aj podľa osobitného predpisu.48)
(14)
Na právne úkony vykonávané podľa § 15 ods. 2, § 24, § 27 ods. 7, § 32 ods. 7, § 35 ods. 9, § 37 ods. 8 a 9, § 52 ods. 4 a § 63 ods. 3 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti.
JEDENÁSTA ČASŤ
ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ
§ 70
Správne delikty
(1)
Orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu podnikateľovi alebo inej právnickej osobe, ktorá
a)
odoberie povrchovú vodu, podzemnú vodu alebo banskú vodu podľa § 17 ods. 1 písm. a) a i) bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním,
b)
vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd a do verejnej kanalizácie podľa § 17 ods. 1 písm. g), j) a k) bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním,
c)
užíva povrchové vody alebo podzemné vody podľa § 17 ods. 1 písm. b) až e) bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním,
d)
vypúšťa vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd podľa § 17 ods. 1 písm. h) a l) bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním,
e)
vykonáva činnosti, ktoré môžu ovplyvniť vodné pomery podľa § 19 a § 23 ods. 1 písm. e), bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s nimi,
f)
porušuje povinnosti ustanovené v § 35 pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,
g)
znečistí povrchové vody alebo podzemné vody nedovoleným zaobchádzaním s nebezpečnými látkami podľa § 35 ods. 2 a 3,
h)
nezabezpečuje odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad prevádzkou vodnej stavby, ktorej stav môže ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku podľa § 52 ods. 5,
i)
prevádzkuje vodnú stavbu bez manipulačného poriadku schváleného orgánom štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 53 ods. 1),
j)
neumožní kontrolným orgánom prístup do objektov a zariadení na vykonanie potrebného zisťovania alebo na požiadanie neposkytne potrebné údaje a úplné informácie (§ 64),
k)
neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo povinnosti podľa neho uložené orgánom štátnej vodnej správy.
(2)
Za porušenie povinností na úseku stavebného poriadku orgány štátnej vodnej správy ukladajú pokuty podľa osobitných predpisov.49)
(3)
Inšpekcia ukladá pokuty za porušenie povinností ustanovených v odseku 1 v tých prípadoch, v ktorých má pôsobnosť na výkon štátneho vodoochranného dozoru.
(4)
Výnosy pokút uložených podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu.
§ 71
Pokuty
(1)
Pokutu podľa § 70 ods. 1 písm. a) tohto zákona možno uložiť v sume vypočítanej násobkom sadzby 5 Sk za 1 m3 nedovolene odobratých povrchových vôd a banských vôd a 15 Sk za 1 m3 nedovolene odobratých podzemných vôd a celkového množstva týchto vôd najdlhšie za rok, najmenej 30 000 Sk.
(2)
Pokutu podľa § 70 ods. 1 písm. b) tohto zákona možno uložiť do výšky päťnásobku odplát za ročné vypúšťanie odpadových vôd. Ak nemožno takto určiť výšku pokuty, vypočíta sa násobkom sadzby do 30 Sk za 1 m3 nedovolene vypúšťaných odpadových vôd za obdobie predchádzajúceho roku, najmenej 30 000 Sk.
(3)
Pokutu podľa § 70 ods. 1 písm. c) možno uložiť do 1 000 000 Sk.
(4)
Pokutu podľa § 70 ods. 1 písm. d) a e) možno uložiť do 300 000 Sk.
(5)
Pokutu podľa § 70 ods. 1 písm. f) možno uložiť do 500 000 Sk.
(6)
Pokutu podľa § 70 ods. 1 písm. g) možno uložiť do 1 000 000 Sk.
(7)
Pokutu podľa § 70 ods. 1 písm. h) a i) možno uložiť do 2 000 000 Sk.
(8)
Pokutu podľa § 70 ods. 1 písm. j) možno uložiť do 50 000 Sk.
(9)
Pokutu podľa § 70 ods. 1 písm. k) možno uložiť do 100 000 Sk.
(10)
Ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo nedovoleným zaobchádzaním s nebezpečnými látkami podľa § 70 ods. 1 písm. b) a g) dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu možno uložiť až do 5 000 000 Sk.
§ 72
Ukladanie pokút
(1)
Pri ukladaní pokuty podľa § 71 ods. 3 až 7 a ods. 10 sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa podnikateľ alebo iná právnická osoba pričinila o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.
(2)
Konanie o uložení pokuty možno začať najneskoršie do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej vodnej správy dozvedel o porušení povinností, najdlhšie však do uplynutia troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(3)
Konanie o uložení pokuty vykoná orgán štátnej vodnej správy, ktorý ako prvý zistil porušenie povinností.
(4)
Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak orgán štátnej vodnej správy neurčí lehotu jej splatnosti inak.
§ 73
Priestupky
Nesplnenie povinnosti podľa tohto zákona občanom je priestupkom na úseku vôd.50)
DVANÁSTA ČASŤ
SPOPLATŇOVANIE ZA UŽÍVANIE VÔD
§ 74
Platby a poplatky za užívanie vôd
(1)
Tí, ktorí užívajú povrchové vody alebo podzemné vody, a tí, ktorí vypúšťajú odpadové vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, sú povinní za tieto činnosti platiť.
(2)
Spoplatnenia podľa odseku 1 sa vykonávajú systémom platieb a poplatkov.
(3)
Spoplatnenie užívania vôd platbami je
a)
odber povrchovej vody mimo odberu podľa § 14 ods. 3 (do 30 l/min. alebo 15 000 m3 ročne, alebo 1 250 m3 mesačne),
b)
využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách vo vlastníctve alebo v správe správcu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 100 kW,
c)
odber energetickej vody z vodných tokov na vodných dielach vo vlastníctve využívateľa hydroenergetického potenciálu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 100 kW,
d)
udržiavanie splavnosti vodných ciest a vytyčovanie plavebnej dráhy,
e)
využívanie plôch vodných nádrží na hospodársky chov rýb alebo vodnej hydiny, alebo iných živočíchov,
f)
používanie vodných plôch na komerčnú plavbu,
g)
ostatné vodohospodárske služby.
(4)
Poplatky platia užívatelia vôd za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd a za odber podzemnej vody mimo odberu podľa § 14 ods. 3 (do 10 l/min. alebo 4 800 m3 ročne, alebo 400 m3 mesačne).
(5)
Platby a poplatky vyberá správca vodného toku.
§ 75
Smerovanie spoplatnení
(1)
Platby podľa § 74 ods. 3 sú príjmom správcu vodného toku a slúžia na úhradu nákladov súvisiacich so správou vodných tokov a správou povodia.
(2)
Poplatky podľa § 74 ods. 4 sú príjmom štátneho rozpočtu.
TRINÁSTA ČASŤ
OCHRANA PRED POVODŇAMI
§ 76
Opatrenia na ochranu pred povodňami
(1)
Škodám, ktoré spôsobujú povodne, treba predchádzať, ich rozsah a následky obmedzovať a priebeh povodní ovplyvňovať. Deje sa tak najmä systematickou prevenciou a zabezpečovacími a záchrannými prácami vykonávanými podľa povodňových plánov a príkazov povodňových orgánov.
(2)
Na zabezpečenie ochrany pred povodňami sú organizácie a občania povinní umožniť vstup na svoje pozemky a do objektov na vykonávanie zabezpečovacích a záchranných prác, prispieť na príkaz povodňových orgánov podľa svojich možností a síl osobnou a vecnou pomocou na ochranu ľudských životov a majetkov pred povodňami, spolupracovať pri ochrane pred povodňami a spravovať sa príkazmi príslušných povodňových orgánov.
(3)
Podrobnosti o vykonávaní ochrany pred povodňami upravuje osobitný predpis.42)
ŠTRNÁSTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 77
Prechodné ustanovenia
(1)
Práva a povinnosti vyplývajúce z doterajších povolení zostávajú v platnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Chránené vodohospodárske oblasti vyhlásené podľa doterajších predpisov sa považujú za chránené vodohospodárske oblasti podľa tohto zákona.
(3)
Ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej bezchybnosti vodných zdrojov podľa doterajších predpisov sa považujú za ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa tohto zákona.
(4)
Orgány štátnej vodnej správy sú povinné pri rozhodovaní, vydávaní vyjadrení a pri vykonávaní ostatných opatrení podľa tohto zákona vychádzať zo smerného vodohospodárskeho plánu v platnom znení až do schválenia nových vodných plánov.
(5)
Vodné toky, ktoré spravuje správca vodohospodársky významných vodných tokov podľa doterajších predpisov, zostávajú v ich správe podľa tohto zákona. Vodné toky, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona spravujú iné štátne organizácie ako správca vodohospodársky významného vodného toku podľa doterajších predpisov, zostávajú v ich správe až do prevzatia ich správy správcom vodohospodársky významných vodných tokov alebo do prevedenia ich správy na základe rozhodnutia ministerstva pôdohospodárstva (§ 47 ods. 1).
(6)
Kto vykonáva funkciu vodohospodára, môže túto činnosť vykonávať do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, po uplynutí tejto lehoty len v prípade, ak získa osvedčenie o osobitnej odbornej spôsobilosti na jej výkon. Dvojročná lehota na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti sa vzťahuje aj na zaobchádzanie s nebezpečnými látkami, na ktoré sa podľa doterajších predpisov nevyžadovalo ustanoviť funkciu vodohospodára.
(7)
Ustanovenie za člena vodnej stráže podľa doterajších predpisov zaniká dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(8)
Podnikatelia a iné právnické osoby, ktorí vypúšťajú odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd a priemyselné odpadové vody s obsahom škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie, sú povinní oznámiť do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona orgánu štátnej vodnej správy množstvo, kvalitu a spôsob vypúšťania týchto vôd, ako aj jednotlivé látky zo skupín látok uvedených v prílohe č. 1 k tomuto zákonu a ich množstvá (koncentračné hodnoty a bilančné hodnoty) samostatne na jednotlivé prípady vypúšťania. Kto vypúšťa odpadové vody s obsahom škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok do povrchových vôd, do podzemných vôd alebo do verejnej kanalizácie je povinný spolu s oznámením predložiť aj prijaté opatrenia na zamedzenie vypúšťania obzvlášť škodlivých látok a na postupné obmedzovanie škodlivých látok vo vypúšťaných odpadových vodách. Nesplnením oznamovacej povinnosti v určenej lehote doterajšie povolenie na vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd zaniká.
(9)
Orgán štátnej vodnej správy na základe oznámenia podľa odseku 8 preskúma povolenie a skutočné vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd a do verejnej kanalizácie. Ak zistí, že sú povolenia v súlade s ustanoveniami tohto zákona, ponechá povolenie v platnosti. Ak je povolenie alebo skutočné vypúšťanie odpadových vôd v rozpore s ustanoveniami tohto zákona alebo presahuje ustanovené limitné hodnoty znečistenia, rozhodne, v akom rozsahu a za akých podmienok povoľuje ich ďalšie vypúšťanie. V povolení súčasne určí limitné hodnoty znečistenia a lehotu, po ktorej uplynutí platnosť povolenia zaniká. Táto lehota nemôže byť
a)
pri vypúšťaní odpadových vôd do podzemných vôd dlhšia ako 31. december 2005,
b)
pri vypúšťaní komunálnych odpadových vôd do povrchových vôd z aglomerácií nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov dlhšia ako 31. december 2010 a z aglomerácií od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov dlhšia ako 31. december 2015,
c)
pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok dlhšia ako 31. december 2006 a s obsahom škodlivých látok dlhšia ako 31. december 2009.

Orgán štátnej vodnej správy pri rozhodovaní vychádza z výsledkov predchádzajúceho zisťovania vykonaného podľa § 33 ods. 1 tohto zákona.
(10)
Vodoprávne konania začaté a neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa predpisov platných do účinnosti tohto zákona.
(11)
Kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, ktoré nevyhovujú požiadavkám ustanoveným v § 35 ods. 2 a 3 tohto zákona, je povinný do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona oznámiť orgánu štátnej vodnej správy stav v zaobchádzaní s nebezpečnými látkami s návrhom opatrení na zladenie s ustanovenými požiadavkami a časový priebeh ich realizácie.
(12)
Orgán štátnej vodnej správy na základe oznámenia podľa odseku 11 a výsledkov miestneho zistenia uloží používateľovi nebezpečných látok opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu zaobchádzania s nebezpečnými látkami so zákonom v lehote primeranej druhu používaných nebezpečných látok s ohľadom na ich škodlivosť pre vodné prostredie, zdravie ľudí, miestne podmienky a náročnosť vykonania opatrení, najdlhšie však do 31. decembra 2009. Orgán štátnej vodnej správy pri ukladaní opatrení vychádza z predchádzajúceho zisťovania podľa § 33 ods. 1 tohto zákona.
§ 78
Splnomocňovacie ustanovenia
(1)
Vláda ustanoví nariadením
a)
požiadavky na kvalitu povrchovej vody a kvalitatívne ciele povrchovej vody určenej na odber pitnej vody, vody určenej na závlahy a vody vhodnej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb a rozsah monitorovania týchto vôd (§ 6 až 9),
b)
limitné hodnoty znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd vypúšťaných do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, osobitne pre ich vypúšťanie v citlivých oblastiach, a limitné hodnoty znečistenia priemyselných odpadových vôd obsahujúcich škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky vypúšťaných do povrchových vôd (§ 32 až 34) a požiadavky na vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacích objektov a z povrchového odtoku,
c)
výšku platieb, poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatnením užívania vôd, druh a rozsah ďalších spoplatnených vodohospodárskych služieb a výkonov,
d)
citlivé oblasti do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona (§ 29),
e)
zraniteľné oblasti do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona (§ 30).
(2)
Podrobnosti o
a)
výkone niektorých činností súvisiacich so zisťovaním výskytu a hodnotením stavu povrchových vôd a podzemných vôd, o vedení evidencie o vodách a o vodnej bilancii (§ 4, 5 a 25),
b)
spôsobe a rozsahu oznamovania údajov o odberoch povrchových vôd, podzemných vôd a osobitných vôd a o vypúšťaní odpadových vôd (§ 5),
c)
určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov a o opatreniach na ochranu vôd,
d)
zaobchádzaní s nebezpečnými látkami a o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd (§ 35 a 37),
e)
výkone vodnej stráže (§ 65) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(3)
Ministerstvo pôdohospodárstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom
a)
podrobnosti o výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu a o zaraďovaní vodných diel do jednotlivých kategórií (§ 52 ods. 4),
b)
Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach do 31. decembra 2003,
c)
zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov,
d)
podrobnosti o povinnostiach a zodpovednosti správcov vodných tokov a o niektorých otázkach týkajúcich sa vodných tokov,
e)
podrobnosti o technických úpravách, majetkovej ujme a úhradách nákladov spojených s ochranou vodných zdrojov,
f)
pravidlá využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov.
§ 79
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 238/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z. a zákona č. 553/2001 Z. z.,
2.
ustanovenia § 1 až 16 a § 23 až 29 zákona Slovenskej národnej rady č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 52/1982 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 238/1993 Z. z. a zákona č. 416/2001 Z. z.,
3.
nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 31/1975 Zb. o pokutách za porušenie povinností ustanovených na úseku vodného hospodárstva,
4.
§ 2 ods. 1 a § 3 až 6 nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1978 Zb. o chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove v znení nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 52/1981 Zb.,
5.
§ 2 až 7 nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 13/1987 Zb. o niektorých chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd,
6.
vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 169/1975 Zb. o odbornom technicko-bezpečnostnom dohľade na niektorých vodohospodárskych dielach a o technicko-bezpečnostnom dozore národných výborov nad nimi,
7.
vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č.170/1975 Zb. o povinnostiach organizácií podávať správy o zistení podzemných vôd a oznamovať údaje o ich odbere,
8.
vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 66/1976 Zb. o vodohospodároch,
9.
vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 117/1976 Zb. o Slovenskej vodohospodárskej inšpekcii,
10.
vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 158/1976 Zb. o vodnej stráži v znení vyhlášky č. 112/1978 Zb.,
11.
vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 10/1977 Zb., ktorou sa určujú vodárenské toky a ich povodia a určuje sa zoznam vodohospodársky významných vodných tokov v znení vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 56/2001 Z. z.,
12.
vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 23/1977 Zb. o ochrane akosti povrchových a podzemných vôd,
13.
vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 24/1977 Zb. o vodohospodárskej evidencii,
14.
vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 34/1977 Zb. o úprave používania povrchových vôd na plavbu motorovými plavidlami,
15.
vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 6/1978 Zb., ktorou sa určujú povinnosti správcov vodných tokov a upravujú sa niektoré otázky týkajúce sa vodných tokov.
Čl. II
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z., zákona č. 261/2001 Z. z. a zákona č. 281/2001 Z. z. sa mení takto:
V § 120 odsek 2 znie:
„(2)
Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.“.
Čl. III
Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky sa mení takto:
V § 2 sa vypúšťa písmeno b).
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júna 2002.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 184/2002 Z. z.
ZOZNAM SKUPÍN OBZVLÁŠŤ ŠKODLIVÝCH LÁTOK, ŠKODLIVÝCH LÁTOK A IM PRÍBUZNÝCH LÁTOK
ZOZNAM I
Obzvlášť škodlivé látky
Obzvlášť škodlivé látky sú látky, ktoré patria k skupinám látok vybraných hlavne na základe ich toxicity, rozložiteľnosti a bioakumulácie, s výnimkou tých, ktoré sú biologicky neškodné alebo sa rýchlo menia na látky biologicky neškodné:
1. Organohalogénové zlúčeniny a látky, ktoré môžu vytvárať takéto zlúčeniny vo vodnom prostredí
2. Organické zlúčeniny fosforu
3. Organické zlúčeniny cínu
4. Látky, ktoré majú vo vodnom prostredí alebo pôsobením vodného prostredia karcinogénne, mutagénne alebo teratogénne účinky
5. Ortuť a jej zlúčeniny
6. Kadmium a jeho zlúčeniny
7. Perzistentné minerálne oleje a uhľovodíky ropného pôvodu
8. Kyanidy
9. Perzistentné syntetické látky, ktoré môžu plávať na hladine, zostávať v suspenzii alebo klesať ku dnu a ktoré môžu zamedzovať akékoľvek použitie vôd
ZOZNAM II
Škodlivé látky
Škodlivé látky sú jednotlivé látky a skupiny látok, ktoré majú škodlivý vplyv na vodné prostredie; tento vplyv však možno obmedziť na danú oblasť v závislosti od charakteru recipienta a miesta, v ktorom sa tieto látky vypúšťajú:
1. Polokovy, kovy a ich zlúčeniny
1. Zinok
2. Meď
3. Nikel
4. Chróm
5. Olovo
6. Selén
7. Arzén
8. Antimón
9. Molybdén
10. Titán
11. Cín
12. Bárium
13. Berýlium
14. Bor
15. Urán
16. Vanád
17. Kobalt
18. Tálium
19. Telúr
20. Striebro

2. Biocídy a ich deriváty, ktoré nie sú uvedené medzi obzvlášť škodlivými látkami a im príbuznými látkami
3. Látky, ktoré majú škodlivý vplyv na chuť, alebo pach vody a zlúčeniny spôsobujúce vznik takých látok vo vode
4. Toxické alebo perzistentné organické zlúčeniny kremíka a látky, ktoré môžu spôsobiť vznik takých látok vo vodách, s výnimkou tých, ktoré sú biologicky neškodné alebo sa vo vode rýchlo menia na neškodné látky
5. Rozložiteľné minerálne oleje a uhľovodíky ropného pôvodu
6. Fluoridy
7. Látky, ktoré majú nepriaznivý vplyv na rovnováhu kyslíka vo vode (merané ako ukazovatele BSK5 a CHSK), a tie, ktoré môžu prispieť k eutrofizácii (predovšetkým zlúčeniny dusíka a fosforu)
8. Silážne šťavy, priemyselné a organické hnojivá a ich tekuté zložky
Príloha č. 2 k zákonu č. 184/2002 Z. z.
ZÁSADY NA VYPRACOVANIE PROGRAMU MONITOROVANIA KVALITY VÔD V ZRANITEĽNÝCH OBLASTIACH
1. Na vyhodnocovanie účinnosti programov poľnohospodárskych činností sa vypracúvajú a realizujú programy monitorovania, ktoré sú zamerané na sledovanie obsahu dusičnanov v povrchových vodách a v podzemných vodách vo vybraných pozorovacích miestach, čo umožní ustanoviť rozsah znečistenia vôd dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov.
2. Na účely vyhlasovania a revízie zraniteľných oblastí treba dodržať tieto zásady:
a) do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona monitorovať koncentrácie dusičnanov v povrchových vodách v priebehu jedného roka, pričom
1. miesto odberu vzoriek vody na povrchových tokoch je totožné s profilom odberu povrchovej vody určenej na odber pitnej vody pred jej ďalšou úpravou alebo v iných vybraných reprezentatívnych miestach; odber vzoriek vody sa vykonáva najmenej jeden raz za mesiac, v období povodňových stavov častejšie,
2. vzorky podzemných vôd treba pravidelne odoberať v oblastiach s výskytom významných kolektorov podzemnej vody, z ktorých sa odoberajú vody na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou; vzorky podzemnej vody treba odoberať tak, aby reprezentovali kvalitu vody využívanej na pitné účely počas celého roka,
b) programy monitorovania treba opakovať minimálne každé štyri roky s výnimkou tých pozorovacích objektov, kde koncentrácia dusičnanov vo všetkých predchádzajúcich vzorkách bola nižšia ako 25 mg.l-1 a kde neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zvýšeniu ich koncentrácie. V takých prípadoch program monitorovania treba opakovať iba raz za osem rokov,
c) stav eutrofizácie v povrchových vodách posudzovať každé štyri roky.
3. Určiť rozsah a spôsob monitorovania a jeho hodnotenia.
Príloha č. 3 k zákonu č. 184/2002 Z. z.
KRITÉRIÁ NA IDENTIFIKÁCIU CITLIVÝCH OBLASTÍ
Vodný útvar sa identifikuje ako citlivá oblasť, ak patrí do jednej z týchto skupín:
1. prírodné sladkovodné jazerá a iné vodné útvary, ktoré sa pokladajú za eutrofické alebo ktoré sa v blízkej budúcnosti môžu stať eutrofickými, ak sa neuskutočnia opatrenia proti eutrofizácii. Pri posudzovaní, ktoré živiny by sa mali znížiť ďalším čistením, môže sa zohľadniť slabá výmena objemu vody v jazerách alebo vo vodných nádržiach, čím môže dochádzať k jej akumulácii v dôsledku nedostatočného prítoku. V týchto oblastiach sa musí zabezpečiť odstraňovanie fosforu, ak sa preukáže, že odstraňovanie fosforu nebude mať účinok na úroveň eutrofizácie. V miestach vypúšťania odpadových vôd z veľkých sídelných útvarov, z ktorých sa môžu do povrchových vôd dostať dusičnany, posúdiť aj odstraňovanie dusičnanov,
2. povrchové vody určené na odber pitnej vody, ktoré by mohli obsahovať vyššie koncentrácie nutrientov, ako sú stanovené v osobitnom predpise, ktorý vydá vláda, ak sa nepodniknú príslušné opatrenia,
3. oblasti, v ktorých z výsledkov monitoringu je evidentný stúpajúci trend koncentrácií nutrientov, a ak by sa nevykonali príslušné opatrenia a tento trend by pokračoval, je potrebné ďalšie čistenie okrem čistenia uvedeného v § 32 tohto zákona.
Príloha č. 4 k zákonu č. 184/2002 Z. z.
KRITÉRIÁ NA IDENTIFIKÁCIU VÔD V ZRANITEĽNÝCH OBLASTIACH
A. Zraniteľné oblasti podľa § 30 ods. 1 tohto zákona sa identifikujú okrem iného s použitím týchto kritérií:
1. či povrchové vody, najmä tie, ktoré sa využívajú alebo sú určené na odber pitnej vody, obsahujú alebo môžu obsahovať vyššiu koncentráciu dusičnanov, ako je stanovené v osobitnom predpise, ktorý vydá vláda, ak sa neuskutočnia opatrenia podľa § 30 a 31 tohto zákona,
2. či podzemné vody obsahujú viac ako 50 mg/l dusičnanov, alebo môžu obsahovať viac ako 50 mg/l dusičnanov, ak sa neuskutočnia opatrenia podľa § 30 a 31 tohto zákona,
3. či v jazerách, odkrytých podzemných vodách alebo v iných vodných útvaroch nedochádza k eutrofizácii, alebo v blízkej budúcnosti sa môžu stať eutrofickými, ak sa neuskutočnia opatrenia podľa § 30 a 31 tohto zákona.
B. Pri použití týchto kritérií sa zohľadnia aj
1. fyzikálne a environmentálne charakteristiky vôd a územia vrátane spôsobu ich poľnohospodárskeho využívania,
2. súčasný stav poznatkov o vplyvoch zlúčenín dusíka na životné prostredie (voda a pôda),
3. súčasný stav poznatkov o vplyve opatrení uskutočnených podľa § 30 a 31 tohto zákona.
Príloha č. 5 k zákonu č. 184/2002 Z. z.
ZÁKLADNÉ PODMIENKY NA VYPRACOVANIE KÓDEXU SPRÁVNEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ PRAXE A PROGRAMU POĽNOHOSPODÁRSKYCH ČINNOSTÍ
A. KÓDEX SPRÁVNEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ PRAXE
1. Kódex správnej poľnohospodárskej praxe, ktorého cieľom je znížiť znečistenie dusičnanmi a zohľadniť podmienky v rôznych regiónoch, musí obsahovať tieto opatrenia:
1. určenie obdobia, kedy je aplikácia hnojív na pozemky nevhodná,
2. aplikáciu hnojív na pozemky s veľkým sklonom terénu,
3. aplikáciu hnojív na pozemky nasýtené vodou, zaplavené, zamrznuté alebo pokryté snehom,
4. podmienky na aplikáciu hnojív na pozemky v blízkosti vodných tokov,
5. kapacitu a konštrukciu skladovacích nádrží1) na organické hnojivá vrátane opatrení na zabránenie znečistenia vody povrchovým odtokom, presakom kvapalnej zložky organických hnojív do podzemných vôd a povrchových vôd a výtokom z uskladnených rastlinných materiálov, napríklad zo siláže,
6. postupy na aplikáciu priemyselných hnojív a organických hnojív na pozemky vrátane množstva a rovnomernosti ich aplikácie, ktoré budú udržiavať transport živín z pôdy do vody na prijateľnej úrovni.
2. V Kódexe správnej poľnohospodárskej praxe môžu byť zahrnuté aj tieto opatrenia:
1. hospodárenie na pozemkoch vrátane používania systémov striedania plodín a pomeru plôch pozemkov vyhradených na trvalé plodiny k jednoročným plodinám,
2. udržiavanie aspoň minimálneho vegetačného porastu na pozemkoch, najmä počas daždivých období, ktorý odoberá z pôdy dusík;2) v opačnom prípade môže dochádzať k znečisteniu vôd dusičnanmi,
3. vypracovanie plánov hnojenia pre jednotlivé subjekty hospodáriace na pozemkoch a vedenie záznamov o použití hnojív,
4. ochrana vody pred znečistením z povrchového odtoku a presaku závlahových vôd.
B. PROGRAM POĽNOHOSPODÁRSKYCH ČINNOSTÍ
Program poľnohospodárskych činností obsahuje činnosti týkajúce sa
1. období, kedy je aplikácia určitých typov hnojív na pozemky zakázaná,
2. kapacity skladovacích nádrží na organické hnojivá;3) táto kapacita musí presahovať kapacitu skladovacích nádrží požadovanú na skladovanie počas najdlhšieho obdobia, kedy je aplikácia na pozemky4) v ohrozených oblastiach zakázaná, s výnimkou prípadov, keď možno orgánu štátnej vodnej správy preukázať, že akékoľvek množstvo organického hnojiva presahujúce skladovaciu kapacitu bude zneškodnené spôsobom, ktorý nepoškodí životné prostredie,
3. obmedzení aplikácie hnojív na pozemky v súlade so správnou poľnohospodárskou praxou a so zreteľom na charakteristiku ohrozenej oblasti, najmä na
a) pôdne podmienky, typ pôdy a sklon pozemkov,
b) klimatické podmienky, zrážky a zavlažovanie,
c) využitie pôdy a poľnohospodárske postupy vrátane systémov striedania plodín na základe rovnováhy medzi
1. predvídateľnými požiadavkami plodín na dusík a
2. prísunom dusíka do plodín z pôdy a z hnojenia zodpovedajúceho
– množstvu dusíka prítomného v pôde vtedy, keď ho plodina začne využívať v značnej miere (zostatkové množstvá na konci zimy),
– prísunu množstva dusíka vzniknutého mineralizáciou z organického dusíka v pôde,
– prírastkom zlúčenín dusíka z organického hnojiva,
– prírastkom zlúčenín dusíka z priemyselných hnojív5) a z iných hnojív,
4. opatrení, ktoré zabezpečia, že pre jednotlivé hospodárske subjekty alebo dobytčiu jednotku6) vrátane samotných zvierat množstvo organických hnojív aplikovaných na pozemky každý rok neprekročí určené množstvo na hektár. Určené množstvo na hektár je množstvo organického hnojiva, ktoré obsahuje 170 kg N, pričom
a) pre prvý rok štvorročného obdobia Programu poľnohospodárskych činností možno povoliť množstvo hnojiva7) obsahujúce až 210 kg N,
b) počas a po skončení prvého štvorročného obdobia Programu poľnohospodárskych činností možno stanoviť odlišné množstvá hnojív, ako sú uvedené. Tieto množstvá musia byť stanovené tak, aby nebránili dosiahnuť zníženie znečistenia vody spôsobeného dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov a zabránili ďalšiemu znečisťovaniu,
c) musia byť opodstatnené na základe objektívnych kritérií, ako sú napríklad
1. rastliny s dlhou vegetačnou dobou,
2. plodiny s vysokou absorpciou dusíka,
3. vysoké zrážky v ohrozenej oblasti,
4. pôdy s veľmi veľkou kapacitou denitrifikácie,
5. množstvá hnojív uvedené v bode 4, ktoré možno vypočítať z počtu hospodárskych zvierat.8)
Poznámky:
1. Skladovacia nádrž je nepriepustný nadzemný zásobník na uskladnenie hnojív.
2. Zlúčenina dusíka je akákoľvek látka obsahujúca dusík okrem molekulárneho plynného dusíka.
3. Organické hnojivo je produkt odpadu vylučovaný hospodárskymi zvieratmi, aj v spracovanej forme.
4. Aplikácia na pozemky znamená pridávanie látok do pôdy najmä rozptyľovaním po povrchu pôdy, vstrekovaním do pôdy, umiestnením pod povrch pôdy alebo zmiešaním s povrchovými vrstvami pôdy.
5. Priemyselné hnojivo je hnojivo vyrábané v priemyselnom procese.
6. Dobytčia jednotka predstavuje 500 kg živej hmotnosti hospodárskych zvierat vynásobená koeficientom stanoveným pre jednotlivé druhy hospodárskych zvierat.
7. Hnojivo je akákoľvek látka obsahujúca zlúčeninu alebo zlúčeniny dusíka používané na pozemky na podporu rastu vegetácie; môže obsahovať organické hnojivo, zvyšky zo spracovania rýb a čistiarenský kal.
8. Hospodárske zvieratá sú všetky zvieratá chované na spotrebu alebo zisk.
1)
§ 3 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.
2)
Čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.
3)
§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb.
4)
§ 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb.
5)
§ 13c zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení zákona č. 514/2001 Z. z.
6)
§ 65 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
7)
§ 2 ods. 2 a § 40 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon).
8)
Vládne nariadenie č. 96/1953 Zb. o Hydrometeorologickom ústave.
9)
Napríklad zákon č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon).
10)
Napríklad § 17 až 20 Obchodného zákonníka v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11)
Zákon č. 313/1999 Z. z. a § 37 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 141/2000 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon.
12)
§ 13c ods. 10 písm. a) a b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 514/2001 Z. z.
13)
§ 13d zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 514/2001 Z. z.
14)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
15)
Napríklad zákon č. 17/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16)
§ 8 zákona č. 17/1992 Zb.
17)
§ 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18)
§ 23 ods. 2 zákona č. 338 /2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19)
Zákon č. 338/2000 Z. z.
20)
§ 40 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 44/1988 Zb.
21)
Zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
22)
§ 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
23)
§ 120 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
24)
§ 77 zákona č. 50/1976 Zb.
25)
§ 66 a 120 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
26)
§ 76 ods. 1 a § 120 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
27)
Štvrtá časť zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
28)
§ 139 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
29)
§ 2 ods. 3 zákona č. 313/1999 Z. z.
30)
§ 3 a 4, § 27 ods. 1 písm. d) a f) a § 28 písm. e) zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a o štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov.
31)
Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1978 Zb. o chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove v znení nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 52/1981 Zb.
32)
§ 3 zákona č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
33)
§ 25 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch.
34)
§ 4 ods. 1 písm. j) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z.
35)
Napríklad § 6 ods. 4 až 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov.
36)
§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.
37)
§ 5 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
38)
§ 8 ods. 2 zákona č. 17/1992 Zb.
39)
Napríklad zákon č. 92/ 1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
40)
§ 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
41)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
42)
Šiesta časť zákona Slovenskej národnej rady č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve.
43)
Napríklad zákon č. 241/2001 Z. z.
44)
§ 13 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
45)
§ 8 až 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení zákona č. 502/2001 Z. z.
46)
§ 181b a 181g Trestného zákona v znení zákona č. 253/2001 Z. z.
47)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
48)
§ 11a zákona č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení zákona č. 459/2000 Z. z.
49)
§ 106 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
50)
§ 34 a 46 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.