Národná rada Slovenskej republiky, majúc na pamäti
- veľké množstvo obetí, strát a škôd, ktoré utrpel slovenský národ a príslušníci národností
žijúci na Slovensku v rokoch druhej svetovej vojny a po jej ukončení,
- vlastenecké tradície boja slovenského národa s okupantmi, fašizmom a komunizmom,
činy občanov, ktoré konali v záujme slobodného a demokratického Slovenska a na obranu
slobody a ľudskej dôstojnosti,
- povinnosť stíhať zločiny proti mieru, ľudskosti a vojnové zločiny a tiež
- povinnosť nášho štátu učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, čo porušoval
ľudské práva a vlastné zákony,
- povinnosť nášho štátu sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov v dobe neslobody
1939 - 1989 a určiť zodpovednosť za porobenie vlasti, vraždenie, zotročovanie, lúpenie
a ponižovanie, morálny a hospodársky úpadok sprevádzaný justičnými zločinmi a terorom
proti nositeľom odlišných názorov, deštrukciu tradičných princípov vlastníckeho práva,
zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na politické a ideologické účely
ako výraz nášho presvedčenia, že ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju opakovať
a že žiadne protiprávne konanie štátu proti občanom nemôže byť chránené tajomstvom
ani nemôže byť zabudnuté,
uzniesla sa na tomto zákone:
553/2002 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.12.2004 do 31.07.2005
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 553/2002 Z. z. |
Názov: | Zákon o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 19.08.2002 |
Dátum vyhlásenia: | 28.09.2002 |
Dátum účinnosti od: | 01.12.2004 |
Dátum účinnosti do: | 31.07.2005 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
140/1961 Zb. | Trestný zákon. |
149/1975 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o archívnictve |
395/2002 Z. z. | Zákon o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov |
110/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) |
610/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení zákona č. 110/2003 Z. z. |
300/2005 Z. z. | Trestný zákon |
309/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov |
219/2006 Z. z. | Zákon o protikomunistickom odboji |
58/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 219/2006 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
376/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov |
260/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov |
221/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
283/2021 Z. z. | Zákon o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu |
553
ZÁKON
z 19. augusta 2002
o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o
založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa)
Čl. I
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 1
Predmet zákona
Tento zákon upravuje
a)
zriadenie Ústavu pamäti národa,
b)
evidovanie, zhromažďovanie, sprístupňovanie, zverejňovanie, správu a využívanie dokumentov
bezpečnostných orgánov Nemeckej tretej ríše a Zväzu sovietskych socialistických republík
a tiež bezpečnostných orgánov štátu, ktoré boli vytvorené a zhromaždené v období od
18. apríla 1939 do 31. decembra 1989 (ďalej len „rozhodné obdobie") a ktoré sa týkali
zločinov spáchaných na osobách národnosti slovenskej alebo slovenských občanoch iných
národností, teda
1.
nacistických zločinov,
2.
komunistických zločinov,
3.
iných zločinov, ktoré sú zločinmi proti mieru, zločinmi proti ľudskosti alebo vojnovými
zločinmi,
4.
iných represií z politických dôvodov, ktorých sa dopustili príslušníci slovenských
a česko-slovenských orgánov činných v trestnom konaní alebo osoby, ktoré konali z
ich poverenia a ktoré boli zverejnené v súdnych rozhodnutiach, voči osobám postihnutým
za konanie v záujme slobody, demokracie a existencie slobodného a demokratického Slovenska,
5.
činnosti bezpečnostných zložiek, ako sú uvedené v § 2,
c)
spôsob konania pri odhaľovaní alebo stíhaní trestných činov podľa písmena b),
d)
ochranu osobných údajov prenasledovaných osôb (§ 5),
e)
činnosť v oblasti verejného vzdelávania.
§ 2
Výklad pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
zväzkom samostatný dokumentačný súbor založený a vedený bezpečnostnými zložkami a
evidovaný v evidenčných pomôckach štatisticko-evidenčného odboru Federálneho ministerstva
vnútra, jednotlivých správ bezpečnostných zložiek, evidenčných alebo archívnych pomôckach
archívu Ministerstva vnútra (ďalej len „ministerstvo") alebo štatisticko-evidenčných
oddelení krajských správ Zboru národnej bezpečnosti alebo ich predchodcov; zväzok
je osobným zväzkom alebo zväzkom s osobnými údajmi,
b)
osobným zväzkom je zväzok vedený o konkrétnej fyzickej osobe zaradenej do príslušnej
evidencie osôb,
c)
zväzkom s osobnými údajmi zväzok vedený o konkrétnej inštitúcii alebo zoskupení osôb
(objektoch), ktorý v tejto súvislosti obsahuje údaje vypovedajúce o konkrétnych fyzických
osobách, t. j. hlavne objektový zväzok,
d)
záznamom zachytávajúcim výsledky nasadenia prostriedkov spravodajskej techniky alebo
sledovania Štátnej bezpečnosti záznam o vykonaní pomocných spravodajských úkonov slúžiacich
utajenému získavaniu informácií o osobách,
e)
personálnym (kádrovým) spisom príslušníka bezpečnostnej zložky spis vedený služobným
orgánom o príslušníkovi bezpečnostných zložiek, obsahujúci údaje o vzniku, priebehu
a skončení jeho služobného pomeru; výpisom z neho je osobná evidenčná karta príslušníka,
f)
dokumentom všetky druhy zväzkov, podzväzkov, informačných výstupov zo zväzkov, záznamov,
personálnych (kádrových) spisov a osobných evidenčných kariet, ktoré sú predmetom
sprístupňovania alebo zverejňovania podľa tohto zákona,
g)
bezpečnostnou zložkou Štátna bezpečnosť, Hlavná správa vojenskej kontrarozviedky
Zboru národnej bezpečnosti (III. správa), spravodajská správa Hlavnej správy Pohraničnej
stráže a ochrany štátnych hraníc, odbor vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy,
Spravodajská služba Generálneho štábu Československej armády alebo predchodcovia týchto
zložiek v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989,
h)
Štátnou bezpečnosťou súčasti bývalej Štátnej bezpečnosti, ako zložky Zboru národnej
bezpečnosti,1) Hlavná správa rozviedky Zboru národnej bezpečnosti (I. správa), Hlavná správa kontrarozviedky
Zboru národnej bezpečnosti (II. správa), Správa sledovania Zboru národnej bezpečnosti
(IV. správa), Správa spravodajskej techniky Zboru národnej bezpečnosti (VI. správa),
Správa pasov a víz Zboru národnej bezpečnosti, územné útvary vykonávajúce činnosti
týchto súčastí alebo predchodcovia týchto súčastí a útvarov,
i)
osobou evidovanou ako spolupracovník bezpečnostnej zložky osoba, o ktorej bol kedykoľvek
v období od 25. februára 1948 do 31. decembra 1989 Štátnou bezpečnosťou evidovaný
zväzok v kategóriách rezident, agent, informátor, držiteľ prepožičaného bytu alebo
držiteľ konšpiračného bytu,
j)
dobou neslobody obdobie rokov 1939 - 1989, kedy občania štátu nemali možnosť v tej
dobe obvyklú v demokratických krajinách, rozhodovať slobodne o svojom štáte a o sebe,
kedy je obmedzená alebo zrušená činnosť demokratických inštitúcií a kedy sú trvale
a sústavne porušované ľudské práva.
§ 3
Nacistické zločiny a komunistické zločiny
(1)
Nacistickými a komunistickými zločinmi podľa tohto zákona sú činy, ktoré spáchali
funkcionári štátu v rozhodnom období a ktoré spočívali v používaní násilia, represií
alebo iných foriem porušovania ľudských práv voči jednotlivcom alebo skupinám občanov
alebo v súvislosti s ich uplatňovaním, ktoré boli trestnými činmi v čase ich spáchania
alebo činmi nezlučiteľnými so základnými zásadami právneho poriadku demokratického
štátu.
(2)
Funkcionárom štátu je pre potreby tohto zákona verejný činiteľ a tiež osoba, ktorá
bola chránená na úrovni verejného činiteľa, predovšetkým osoba, ktorá plnila riadiacu
funkciu v štátnych alebo straníckych orgánoch alebo organizáciách.
§ 4
Zločiny proti ľudskosti
Zločinmi proti ľudskosti na účely tohto zákona sú predovšetkým zločiny genocídy, vojnové
zločiny a zločiny proti ľudskosti v zmysle Dohovoru o nepremlčateľnosti vojnových
zločinov a zločinov proti ľudskosti, mučenie v zmysle Dohovoru proti mučeniu a inému
krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a tiež iné závažné
prenasledovanie z dôvodu príslušnosti prenasledovaných osôb k určitej národnostnej,
politickej, spoločenskej, rasovej alebo náboženskej skupine, ak boli vykonávané funkcionármi
štátu alebo nimi inšpirované alebo tolerované.2)
§ 5
Prenasledované osoby
(1)
Prenasledovaným pre potreby tohto zákona je osoba, o ktorej bezpečnostné zložky štátu
zhromažďovali informácie, a to tajným spôsobom, alebo osoba, ktorá bola orgánmi štátu
z politických dôvodov akýmkoľvek iným spôsobom obmedzená vo svojich právach.
(2)
V prípade smrti prenasledovaného jeho oprávnenia vyplývajúce z tohto zákona patria
osobe blízkej. Toto právo sa nepoužije vtedy, ak jestvuje dôkaz, že by to bolo v rozpore
s vôľou poškodeného.
(3)
Prenasledovaným nie je osoba, ktorá sa neskôr stala príslušníkom, pracovníkom alebo
spolupracovníkom bezpečnostných zložiek štátu.
§ 6
Predmet sprístupnenia a zverejnenia
(1)
Predmetom sprístupnenia a zverejnenia sú zachované alebo rekonštruované dokumenty,
ktoré vznikli činnosťou Štátnej bezpečnosti a ďalších bezpečnostných zložiek v období
od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989, evidované v dobových spisových alebo archívnych
pomôckach (registroch) týchto zložiek alebo im nadriadených orgánov.
(2)
Predmetom sprístupnenia a zverejnenia nie sú dokumenty, ktoré sú vyňaté zo sprístupnenia
z dôvodu hodného osobitného zreteľa.
(3)
Dôvodom hodným osobitného zreteľa je predpoklad, že sprístupnenie alebo zverejnenie
by mohlo poškodiť záujmy Slovenskej republiky v medzinárodných stykoch, jej bezpečnostné
záujmy alebo viesť k vážnemu ohrozeniu života osoby.
(4)
Na vyňatie dokumentu zo sprístupnenia a zverejnenia je potrebný návrh Slovenskej
informačnej služby alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky, s ktorým vyslovil
súhlas určený výbor Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „určený výbor").
(5)
Na vyžiadanie súhlasu predloží orgán príslušný podľa odseku 4 dokument, o ktorom
má byť rozhodnuté, a návrh na vyňatie spolu s odôvodnením. Určený výbor sa k návrhu
vysloví do 60 dní od jeho doručenia.
(6)
Určený výbor ďalej sleduje a vyhodnocuje skutočnosti, ktoré sa týkajú rozsahu a úplnosti
sprístupňovania dokumentov. O výsledkoch tohto sledovania a vyhodnocovania robí určený
výbor verejné vyhlásenia.
(7)
Konanie určeného výboru je neverejné. Raz ročne predkladá určený výbor na schôdzu
Národnej rady Slovenskej republiky správu o činnosti. Ak tento zákon nestanoví inak,
riadi sa ustanovenie a konanie určeného výboru ustanoveniami osobitného zákona o rokovacom
poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pre jej orgány.
Druhý oddiel
Ústav pamäti národa
§ 7
Základné ustanovenia
(1)
Ústav pamäti národa (ďalej len „ústav") je verejnoprávna ustanovizeň.
(2)
Ústav je právnická osoba.
(3)
Sídlo ústavu je Bratislava.
§ 8
Úlohy ústavu
(1)
Úlohy zverené ústavu štátom sú najmä:
a)
vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny
a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií,
účasť domácich a zahraničných osôb na nich,
b)
sprístupňovať prenasledovaným osobám dokumenty o ich prenasledovaní,
c)
zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania a ich činnosti,
d)
dávať podnety na trestné stíhanie zločinov a trestných činov podľa § 1; spolupracuje pritom s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky,
e)
poskytovať potrebné informácie orgánom verejnej moci,
f)
systematicky zhromažďovať a odborne dokumentačne spracovávať všetky druhy informácií,
dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na dobu neslobody,
g)
spolupracovať s obdobnými inštitúciami v Slovenskej republike aj mimo nej, hlavne
s archívmi, múzeami, knižnicami, pamätníkmi odboja, pamätníkmi koncentračných a pracovných
táborov, poskytovať im informácie, bádateľské možnosti a metodickú pomoc a propagovať
ich činnosť,
h)
poskytovať verejnosti výsledky svojej činnosti, hlavne zverejňovať a sprístupňovať
informácie a iné doklady o dobe neslobody 1939 - 1989 a o činoch a osudoch jednotlivcov,
vydávať a šíriť publikácie, poriadať výstavy, semináre, odborné konferencie, diskusné
fóra,
i)
propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie pred režimami podobnými nacizmu
a komunizmu.
(2)
V rámci svojej pôsobnosti určenej týmto zákonom je ústav oprávnený vydávať správne
rozhodnutia a udeľovať pokuty za priestupky.
(3)
Dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek štátu [§ 2 písm. f) a g)] vo vlastníctve ústavu sú nenahraditeľným svedectvom o historickom období, v ktorom
vznikli, a preto ako dôležité pre uchovanie pamäti národa sú jeho kultúrnym dedičstvom.
§ 9
Organizácia ústavu
(1)
Podrobnosti o vzniku a činnosti organizačných zložiek, o ich postavení a vzťahy medzi
nimi upravujú stanovy ústavu.
(2)
Ústav na plnenie úloh podľa tohto zákona môže utvárať pracoviská bez právnej subjektivity.
§ 10
Orgány ústavu
(1)
Orgány ústavu sú:
a)
správna rada,
b)
výbor,
c)
dozorná rada.
(2)
Členovia orgánov ústavu musia spĺňať podmienku bezúhonnosti (§ 11).
(3)
Členstvo v správnej rade alebo dozornej rade zaniká
a)
uplynutím funkčného obdobia člena správnej rady alebo dozornej rady,
b)
písomným vzdaním sa členstva,
c)
odvolaním z funkcie člena správnej rady alebo dozornej rady,
d)
smrťou.
(4)
Štatutárnym orgánom ústavu je predseda správnej rady.
(5)
Členovia správnej rady a dozornej rady majú nárok na úhradu nákladov spojených s
činnosťou v týchto orgánoch podľa osobitných predpisov.2a) Predsedovi správnej rady a predsedovi dozornej rady patrí za výkon funkcie mesačne
odmena vo výške trojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom sa im má odmena vyplácať. Okrem odmeny patrí predsedovi
správnej rady a podpredsedovi správnej rady príplatok, ktorého výšku určuje správna
rada. Ostatným členom správnej rady a dozornej rady patrí za výkon funkcie mesačne
odmena vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom sa im má odmena vyplácať. Náklady spojené s výkonom
funkcie v správnej rade sa uhrádzajú z rozpočtu ústavu.
(6)
Výkon funkcie v správnej rade a dozornej rade sa považuje za prekážku v práci z dôvodu
všeobecného záujmu, pri ktorej patrí zamestnancovi voľno s náhradou mzdy podľa osobitných
predpisov.2b)
§ 11
Bezúhonnosť
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol členom Komunistickej
strany Československa, Komunistickej strany Slovenska, politických strán združených
v Národnom fronte alebo funkcionárom organizácií združených v Národnom fronte, ani
kto nebol príslušníkom ani zamestnancom bezpečnostných orgánov štátu [§ 2 písm. g) a h)], príslušníkom Ľudových milícií ani osobou evidovanou ako spolupracovník bezpečnostnej
zložky [§ 2 písm. i)]. Tým nie sú dotknuté ďalšie ustanovenia podľa osobitného predpisu.3)
§ 12
Správna rada
(1)
Správna rada má deviatich členov. Predsedu a štyroch členov na návrh určeného výboru
volí Národná rada Slovenskej republiky, po dvoch menujú vláda Slovenskej republiky
a prezident Slovenskej republiky. Správna rada volí jedného podpredsedu.
(2)
Funkčné obdobie členov správnej rady je šesťročné. Po prvej voľbe členov správnej
rady sa lósom určia mená polovice zo štyroch členov ustanovených Národnou radou Slovenskej
republiky, dvoch vládou Slovenskej republiky a dvoch prezidentom Slovenskej republiky,
funkčné obdobie ktorých skončí po troch rokoch. Po zániku členstva člena správnej
rady volí nového člena ten orgán, ktorý volil predchádzajúceho, a to na celé funkčné
obdobie. Prvé funkčné obdobie predsedu je šesť rokov.
(3)
Člena správnej rady môže odvolať ten orgán, ktorý ho ustanovil, len vtedy, ak bol
právoplatne odsúdený za trestný čin alebo ak po dobu najmenej šiestich mesiacov nevykonáva
svoju funkciu.
(4)
Do pôsobnosti správnej rady patrí najmä
a)
vymenúvať a riadiť výbor a dozerať na jeho činnosť,
b)
schvaľovať mzdový poriadok ústavu,
c)
vypracúvať návrh rozpočtu ústavu a predkladať ho na prerokovanie vláde,
d)
schvaľovať stanovy ústavu a ich zmeny,
e)
schvaľovať rokovací poriadok správnej rady a výboru,
f)
prerokúvať ročnú účtovnú uzávierku ústavu a predkladať ju na prerokovanie vláde,
g)
prerokovať najneskoršie do 30. apríla výročnú správu o činnosti ústavu za predchádzajúci
rok,
h)
vyhradiť si právo rozhodovať o veciach, ktoré sú inak v kompetencii výboru podľa
tohto zákona a štatútu.
(5)
Ústav predkladá výročnú správu a po prerokovaní vo vláde návrh rozpočtu a ročnú účtovnú
uzávierku na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.
(6)
Správna rada je schopná sa uznášať, ak sa na jej rokovaní zúčastní nadpolovičná väčšina
členov správnej rady. Na rozhodnutie sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých
členov. V prípade rovnosti hlasov rozhoduje predseda.
(7)
V mene správnej rady podpisuje dokumenty predseda a počas jeho neprítomnosti podpredseda.
§ 13
Výbor
(1)
Činnosť ústavu pri plnení úloh podľa tohto zákona a podľa pokynov správnej rady zabezpečuje
výbor.
(2)
Ustanovenie § 12 ods. 6 platí obdobne.
(3)
Výbor sa skladá zo siedmich členov.
(4)
Funkciu predsedu výboru vykonáva podpredseda správnej rady; ostatných členov výboru
vymenúva správna rada na dobu šiestich rokov. Členov výboru môže odvolať správna rada
len z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3.
(5)
Členovia výboru volia zo svojho stredu najviac dvoch podpredsedov.
(6)
Členovia výboru okrem predsedu výboru sú zamestnancami ústavu.
§ 14
Dozorná rada
(1)
Dozorná rada je najvyšším kontrolným orgánom ústavu; má troch členov. Dvoch členov
volí a odvoláva na návrh určeného výboru Národná rada Slovenskej republiky a jedného
člena vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Dozorná rada
si spomedzi svojich členov volí predsedu. Funkčné obdobie členov dozornej rady je
šesťročné.
(2)
Dozorná rada dozerá na činnosť a hospodárenie ústavu, jeho správnej rady a výboru,
či je v súlade s týmto zákonom, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a štatútom
ústavu. Na tento účel sú členovia dozornej rady oprávnení nahliadať do všetkých dokladov
týkajúcich sa činnosti ústavu. Podľa povahy veci dozorná rada upozorňuje správnu radu,
vládu a Národnú radu Slovenskej republiky na zistené nedostatky.
(3)
Návrh rozpočtu, ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu je správna rada povinná
pred predložením Národnej rade Slovenskej republiky a vláde prerokovať v dozornej
rade.
§ 15
Majetok ústavu
(1)
Štát prevedie na ústav z vlastníctva Slovenskej republiky nehnuteľnosti umožňujúce
plniť úlohy podľa tohto zákona.
(2)
Štát ďalej môže previesť alebo trvale bezúplatne požičať ústavu niektoré obrazové
a písomné dokumenty a ďalšie materiály súvisiace s dobou neslobody 1939 - 1989 a s
úlohami ústavu.
(3)
Štát môže ďalej previesť do vlastníctva aj ďalší majetok, ak sa tým zlepší kvalita,
rozsah a dostupnosť všeobecne prospešných služieb poskytujúcich ústavom.
§ 16
Hospodárenie a financovanie ústavu
(1)
Ústav hospodári
a)
s vlastným majetkom,
b)
s majetkom štátu.
(2)
Vlastný majetok predstavujú peniaze, cenné papiere, iné hnuteľné a nehnuteľné veci,
ako aj iné majetkové práva a peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré svojou povahou môžu
slúžiť na plnenie úloh ústavu.
(3)
Na nakladanie s majetkom štátu, ktorý spravuje ústav, sa vzťahuje osobitný predpis.4)
(4)
Na plnenie úloh podľa tohto zákona sa poskytujú ústavu dotácie a účelové dotácie
zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. S týmito dotáciami hospodári ústav podľa
osobitných predpisov.5)
(5)
Na účely dane z príjmu a darovacej dane je každý dar ústavu považovaný za dar Slovenskej
republike.
Tretí oddiel
Sprístupnenie a zverejnenie dokumentov v pôsobnosti ústavu
§ 17
(1)
Ústav je povinný na žiadosť fyzickej osoby staršej ako 18 rokov
a)
oznámiť, či je o nej v zachovaných informačných systémoch dokumentov, ktoré vznikli
činnosťou Štátnej bezpečnosti, evidovaný osobný zväzok alebo zväzok s osobnými údajmi
a či je tento zväzok zachovaný a ďalej či je zachovaný záznam zachytávajúci výsledky
nasadenia prostriedkov spravodajskej techniky alebo sledovania Štátnej bezpečnosti
proti nej a či je o tom zachovaný informačný výstup zo zväzkov alebo akcií,
b)
sprístupniť jej kópiu zachovaného zväzku uvedeného v písmene a), a ak je v ňom obsiahnuté
meno alebo nepravé (krycie) meno osoby evidovanej ako spolupracovník alebo príslušník
bezpečnostnej zložky, sprístupniť aj
1.
kópiu zachovaného osobného zväzku tejto osoby evidovanej ako spolupracovník bezpečnostnej
zložky a
2.
kópiu zachovaného personálneho (kádrového) spisu tohto príslušníka bezpečnostnej
zložky,
c)
sprístupniť jej zachovaný záznam zachytávajúci výsledky nasadenia spravodajskej techniky
a sledovania Štátnej bezpečnosti proti nej a tiež aj zachovaný informačný výstup zo
zväzkov, v ktorých je uvedená, vrátane kópie zachovaného personálneho (kádrového)
spisu príslušníka bezpečnostnej zložky uvedeného v tomto informačnom výstupe,
d)
sprístupniť zachované dokumenty, ktoré vznikli z činnosti Hlavnej správy vojenskej
kontrarozviedky Zboru národnej bezpečnosti (III. správa), a dokumenty, ktoré vznikli
z činnosti ďalších bezpečnostných zložiek, evidované v evidenčných pomôckach tejto
správy alebo v archívnych a evidenčných pomôckach archívov ozbrojených síl,
e)
sprístupniť zachované dokumenty, ktoré vznikli z činnosti odboru vnútornej ochrany
Zboru nápravnej výchovy; ak sa jedná o osobný zväzok osoby evidovanej ako spolupracovník
odboru vnútornej ochrany, sprístupní sa vtedy, ak bola táto osoba využitá na prospech
Štátnej bezpečnosti.
(2)
Po smrti osoby uvedenej v odseku 1 má ústav povinnosti uvedené v odseku 1 tiež na
základe žiadosti podanej osobou oprávnenou uplatniť právo na ochranu osobnosti zomrelého.6)
(3)
Ak je vedený súdny spor v súvislosti s rehabilitačným konaním podľa osobitného predpisu,7) bude osobám oprávneným v zmysle tohto predpisu7) umožnený prístup do zväzkov založených a vedených Štátnou bezpečnosťou o osobách,
ktoré už nežijú a ktorým bola spôsobená majetková alebo iná krivda, za účelom získania
prípadného dôkazného materiálu, týkajúceho sa skutočností uvedených v osobitnom predpise.7)
§ 17a
Ústav je povinný poskytnúť informácie alebo sprístupniť dokumenty podľa § 6 štátnym
orgánom na plnenie úloh podľa osobitného predpisu.7a)
§ 18
Ústav je ďalej povinný na žiadosť fyzickej osoby staršej ako 18 rokov
a)
oznámiť, či je v zachovaných informačných systémoch zväzkov, ktoré vznikli činnosťou
Štátnej bezpečnosti a ostatných bezpečnostných zložiek, evidovaný ňou požadovaný zväzok
s osobnými údajmi a či je zachovaný,
b)
oznámiť, či osoba ňou uvedená je evidovaná ako spolupracovník Štátnej bezpečnosti
a ostatných bezpečnostných zložiek a či je osobný zväzok tejto osoby zachovaný, ak
sa nejedná o cudzinca,
c)
sprístupniť jej kópiu zachovaného zväzku uvedeného v písmene a) a dokument uvedený
v písmene b), ak sa nejedná o cudzinca,
d)
sprístupniť jej kópiu zachovaného personálneho (kádrového) spisu alebo osobnej evidenčnej
karty príslušníka bezpečnostnej zložky, ktoré sú obsiahnuté v zozname uverejnenom
ústavom podľa § 19.
§ 19
Zverejnenie evidenčných podkladov a zoznamov personálnych spisov
(1)
Ústav vydá tlačou a na elektronických médiách prepis evidenčných záznamov zo zachovaných
alebo rekonštruovaných protokolov zväzkov a ďalších evidenčných pomôcok Štátnej bezpečnosti
z rokov 1939 až 1989, hlavne s údajmi o dátume zavedenia zväzku, jeho pohybe a archivovaní,
druhu zväzku a jeho zmene, osobách, ak sa nejedná o cudzincov, alebo objektoch, ku
ktorým sú zväzky evidované. Zo zachovaných protokolov zväzkov Hlavnej správy rozviedky
Zboru národnej bezpečnosti (I. správa) vydá ústav prehľad objektových zväzkov evidovaných
do 31. decembra 1989 a prehľad aktívnych a vplyvových opatrení. Ústav vydá tiež tlačou
a na elektronických médiách prepis protokolu zväzkov odboru vnútornej ochrany Zboru
nápravnej výchovy v rozsahu objektových zväzkov a zväzkov osôb evidovaných ako spolupracovníci
tohto odboru, ak boli využité na prospech Štátnej bezpečnosti.
(2)
Ústav priebežne vydáva tlačou a na elektronických médiách zoznam personálnych (kádrových)
spisov príslušníkov bezpečnostných zložiek, sprístupnených podľa § 17 ods. 1 písm. b) bodu 2, zároveň s uvedením dátumu zaradenia príslušníka do bezpečnostnej zložky, služobných
funkcií vykonávaných príslušníkom v bezpečnostnej zložke a dátumu ukončenia tohto
zaradenia.
Štvrtý oddiel
Postup sprístupnenia dokumentov
§ 20
Žiadosť
(1)
Sprístupnenie dokumentov podľa § 17 a 18 sa uskutočňuje na základe žiadosti. Žiadosť sa podáva písomne ústavu.
(2)
V žiadosti uvedie žiadateľ svoje meno, priezvisko, rodné číslo, alebo ak ho nemá,
dátum narodenia a svoju adresu. V žiadosti ďalej uvedie
a)
svoje štátne občianstvo, vrátane predchádzajúcich, predchádzajúce zmeny svojho priezviska,
miesto narodenia, trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, vrátane názvu kraja
predchádzajúcich trvalých pobytov, ak ich má alebo ich mal, ak žiada o sprístupnenie
dokumentov podľa § 17 ods. 1,
b)
názov inštitúcie alebo organizovanej skupiny osôb, ku ktorej sa má objektový zväzok
vzťahovať, alebo priezvisko a prípadne tiež meno a ďalšie identifikačné znaky osoby,
na ktorú sa pýta, či nebola evidovaná ako spolupracovník Štátnej bezpečnosti a ostatných
bezpečnostných zložiek, ak žiada o sprístupnenie zväzkov podľa § 18 písm. b),
c)
označenie personálneho (kádrového) spisu, pod ktorým je uvedený v zozname uverejnenom
ústavom podľa § 19, ak žiada o sprístupnenie takého spisu podľa § 18 písm. d),
d)
meno, priezvisko a rodné číslo zomrelého, alebo ak ho nemá, jeho dátum narodenia
a údaje o zomrelom uvedené v písmene a), ak je žiadateľ osobou oprávnenou na podanie
žiadosti podľa § 17 ods. 2.
(3)
Žiadosť opatrí žiadateľ svojím úradne overeným podpisom. Úradné overenie podpisu
nie je potrebné, ak žiadateľ pri osobnom podaní preukáže svoju totožnosť.
§ 21
Vybavenie žiadosti
(1)
Žiadosť, ktorá neobsahuje náležitosti stanovené v § 20 ods. 2 alebo 3, ústav bez zbytočného odkladu zamietne s uvedením zistených závad žiadosti; urobí
tak vždy písomne do vlastných rúk žiadateľa, s výnimkou prípadov, kedy žiadateľ vzal
pri ústnom konaní prehlásením do protokolu svoju žiadosť späť.
(2)
Žiadosť o sprístupnenie osobného zväzku, ktorá obsahuje náležitosti stanovené v § 20 ods. 2 a 3, vybaví ústav v lehote do 90 dní odo dňa doručenia žiadosti písomnou odpoveďou do
vlastných rúk žiadateľa.
(3)
Žiadosť o sprístupnenie dokumentov, ktoré nie sú osobným zväzkom, ak obsahuje náležitosti
stanovené v § 20 ods. 2 a 3, vybaví ústav bez zbytočného odkladu potom, keď na to zabezpečí technické možnosti.
(4)
V písomnej odpovedi ústav oznámi žiadateľovi
a)
údaje uvedené v § 17 ods. 1 písm. a) a § 18 písm. a),
b)
miesto sprístupnenia dokumentov,
c)
údaje o evidenčnom zázname o existencii zväzku, ak zväzok nie je zachovaný, hlavne
jeho druh, v akom období a ktorou súčasťou bezpečnostnej zložky bol vedený,
d)
zistenie, že žiadateľ je osobou evidovanou ako spolupracovník Štátnej bezpečnosti
alebo inej bezpečnostnej zložky.
§ 22
Spôsob sprístupnenia
(1)
Žiadateľ, ktorému bolo ústavom oznámené, že dokumenty, o ktoré žiadal, sú predmetom
sprístupnenia, má na ich sprístupnenie právo (ďalej len „oprávnený žiadateľ").
(2)
Sprístupnenie sa uskutoční zoznámením oprávneného žiadateľa s kópiami dokumentov
na mieste, ktoré mu ústav oznámil v písomnej odpovedi.
(3)
Právo na sprístupnenie dokumentov uvedených v § 17 ods. 1 má popri oprávnenom žiadateľovi tiež fyzická osoba, ktorá predloží súhlas oprávneného
žiadateľa s jeho úradne overeným podpisom. Dokumenty sa tejto osobe sprístupňujú v
rozsahu a spôsobom, akým sa sprístupňujú oprávnenému žiadateľovi. Ak súhlas nemôže
byť udelený ani oprávneným žiadateľom, ani osobami preukazujúcimi právo na ochranu
osobnosti zomrelého, môže o sprístupnení rozhodnúť určený výbor Národnej rady Slovenskej
republiky.
§ 23
Ochrana osobných údajov
(1)
Ústav pred sprístupnením zväzku oprávnenému žiadateľovi znečitateľní v kópii dokumentu
dátum narodenia a bydlisko iných osôb a tiež aj všetky údaje o ich súkromnom a rodinnom
živote, o ich trestnej činnosti, zdraví a majetkových pomeroch. Keď je sprístupňovaným
dokumentom personálny (kádrový) spis príslušníka bezpečnostnej zložky, znečitateľnia
sa v ňom tiež všetky údaje o osobách stojacich mimo služobnej a verejnej činnosti
príslušníka.
(2)
Ak fyzická osoba, ku ktorej je evidovaný osobný zväzok alebo zväzok s osobnými údajmi,
odovzdá ústavu vlastné vyjadrenie k obsahu zväzku alebo k faktu registrácie v evidencii
v informačných systémoch zväzkov bezpečnostných zložiek, je ústav povinný zaradiť
vyjadrenie k údajom o tejto osobe ako nedeliteľnú súčasť dokumentu a sprístupňovať
ju oprávneným žiadateľom spolu s dokumentmi alebo záznamami o evidencii.
§ 24
Žiadosť o oznámenie pravých mien
Oprávnený žiadateľ môže pri zoznamovaní sa so sprístupneným dokumentom požiadať ústav
o oznámenie pravého mena osoby, ktorá je v ňom uvedená pod nepravým (krycím) menom.
Keď je osoba, ktorá je v dokumente uvedená pod nepravým (krycím) menom osobou evidovanou
ako spolupracovník bezpečnostnej zložky a stotožnenie mien je možné, ústav oprávnenému
žiadateľovi bezodkladne na mieste vyhovie.
§ 25
Vydanie kópie dokumentu
(1)
Ústav vydá oprávnenému žiadateľovi na jeho žiadosť podanú pri zoznamovaní sa so sprístupneným
dokumentom jednu kópiu celého dokumentu alebo vybranej časti podľa jeho výberu. Ústav
každú stranu vydanej kópie označí pečiatkou. Prevzatie vydanej kópie oprávnený žiadateľ
potvrdí podpisom.
(2)
Za vydanie kópie vyberá ústav poplatok v sume 2 Sk za každú aj začatú stranu. Tento
poplatok je príjmom ústavu.
§ 26
Informačný systém dokumentov
(1)
Za účelom sprístupnenia dokumentov prevádzkuje ústav informačný systém dokumentov.
(2)
V informačnom systéme dokumentov eviduje ústav dokumenty, ktoré sú predmetom sprístupnenia
a zverejnenia, uchováva údaje o oprávnených žiadateľoch, a keď je oprávneným žiadateľom
osoba oprávnená podľa § 17 ods. 2, údaje o zomrelej osobe uvedené v § 17 ods. 1.
(3)
Ústav nie je povinný overovať, či údaje obsiahnuté v dokumente a údaje získané do
informačného systému dokumentov zo zachovaných evidenčných pomôcok uvedených v odseku
2 sú presné alebo pravdivé.
§ 27
Povinnosti štátnych orgánov, právnických a fyzických osôb a sankcie
(1)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba odovzdajú
ústavu dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek, ktoré majú vo vlastníctve, držbe
alebo správe, do ôsmich mesiacov od účinnosti tohto zákona. Ústavu odovzdajú tiež
kópie osvedčení, vydané občanom Slovenskej republiky počas účinnosti zákona č. 451/1991
Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcií
v štátnych orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej
republiky a Slovenskej republiky.
(2)
Štátne orgány a orgány samosprávy, ktoré disponujú dokladmi a inými typmi dokumentov,
ktoré sa vzťahujú na činnosť bezpečnostných zložiek štátu podľa tohto zákona, sú povinné
bezplatne poskytnúť ústavu súčinnosť pri vyhotovení ich obrazovej, zvukovej alebo
inej dokumentácie.
(3)
Iná osoba, ktorá disponuje dokladmi a inými typmi dokumentov podľa odseku 2, je povinná
umožniť ústavu zhotovenie ich obrazovej, zvukovej alebo inej dokumentácie na náklady
ústavu.
(4)
Na účel uvedený v odsekoch 1 až 3 sa na ústav hľadí ako na orgán uvedený v osobitnom
predpise.9)
(5)
Osobe, ktorá nesplní povinnosť podľa odseku 3, je možné uložiť pokutu do 100 000
Sk. Pri stanovení výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, význam, dobu trvania a
následky porušenia povinnosti. Pokutu je možné uložiť do jedného roka odo dňa, kedy
ústav zistil porušenie povinnosti podľa odseku 3, najdlhšie však do troch rokov odo
dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(6)
Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jej uložení nadobudlo právoplatnosť.
Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.
(7)
V ostatnom sa na postup podľa odsekov 3 a 5 vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.10)
§ 28
Spoločné ustanovenia
(1)
Vláda Slovenskej republiky požiada vlády bývalých členských štátov Varšavskej zmluvy
a vlády Ruskej federácie, Českej republiky a Spolkovej republiky Nemecko o vydanie
dokumentov podľa § 1 písm. a). Vláda prevedie takéto dokumenty do vlastníctva ústavu.
§ 29
Prechodné ustanovenia
(1)
Žiadosť o sprístupnenie dokumentov v pôsobnosti ústavu podľa tohto zákona, keď sa
týka ustanovení § 17 a 18 tohto zákona, je možné podať najskôr po uplynutí siedmich mesiacov odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.
(2)
Generálny prokurátor do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona zriadi na
Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky osobitnú skupinu prokurátorov pre plnenie
úloh podľa tohto zákona. Títo prokurátori musia spĺňať podmienku bezúhonnosti podľa
§ 11.
(3)
Členovi dozornej rady, ktorý vykonáva funkciu člena dozornej rady k 1. decembru 2004,
skončí sa funkčné obdobie uplynutím šiestich rokov od jeho zvolenia alebo vymenovania.
Čl. III
Zákon Slovenskej národnej rady č. 320/1992 Zb. o správnych poplatkoch v znení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 58/1995 Z. z. sa dopĺňa takto:
V sadzobníku správnych poplatkov sa v položke 2 na konci textu „Oslobodenie" pripája
táto veta:
„Ak sa jedná o kópie sprístupňovaných dokumentov, vydané podľa § 25 ods. 1 zákona
č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu
1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon
o pamäti národa), zníži sa poplatok o 90 %.“.
Čl. IV
Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení zákona č. 120/1962 Zb., zákona č. 53/1963
Zb., zákona č. 184/1964 Zb., zákona č. 56/1965 Zb., zákona č. 81 /1966 Zb., zákona
č. 148/1969 Zb., zákona č. 45/1973 Zb., zákona č. 43/1980 Zb., zákonného opatrenia
Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky č.
10/1989 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákona č. 47/1990 Zb., zákona č. 84/1990 Zb.,
zákona č. 175/1990 Zb., zákona č. 457/1990 Zb., zákona č. 545/1990 Zb., zákona č.
490/1991 Zb., zákona č. 557/1991 Zb., zákona č. 60/1992 Zb., nálezu Ústavného súdu
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zo 4. septembra 1992 uverejneného v čiastke
93/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 177/1993 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 102/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 100/1996 Z. z., zákona č. 13/1998 Z. z., zákona
č. 129/1998 Z. z., zákona č. 10/1999 Z. z., zákona č. 183/1999 Z. z., zákona č. 399/2000
Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 485/2001 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z.
a zákona č. 421/2002 Z. z. sa dopĺňa takto:
§ 67a sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d)
iných trestných činov spáchaných v dobe od roku 1939 do 29. decembra 1989, pri ktorých
je možné uložiť výnimočný trest, ak z politických dôvodov nezlučiteľných so zásadami
právneho poriadku demokratického štátu nedošlo k právoplatnému odsúdeniu alebo zbaveniu
obžaloby a boli spáchané verejnými činiteľmi alebo boli spáchané v súvislosti s prenasledovaním
jednotlivca alebo skupín osôb z dôvodov politických, rasových alebo náboženských.“.
Čl. V
§ 31
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou čl. I ustanovenia § 19, ktoré
nadobúda účinnosť dňom uplynutia jedného roka odo dňa vyhlásenia tohto zákona.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
§ 9 zákona č. 40/1974 Zb. o Zbore národnej bezpečnosti.
2)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1955 Zb. o Dohovore o zabránení a trestaní zločinu genocídia.Vyhláška ministra zahraničných
vecí č. 53/1974 Zb. o Dohovore o nepremlčateľnosti vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.Ustanovenia
Desiatej hlavy Trestného zákona.Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 143/1988 Zb. o Dohovore proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu
alebo trestaniu.
2a)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
2b)
Napríklad § 136 Zákonníka práce.
3)
§ 20 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
7)
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
7a)
§ 20 zákona č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9)
§ 11 ods. 3 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení neskorších predpisov.
10)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
11)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).