154/2003 Z. z.

„právne predpisy“ – zákony, nariadenia a iné všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa odvetví sociálneho zabezpečenia uvedené v článku 2 ods. 1,

„príslušný úrad“ –

„nositeľ“ – inštitúcia alebo orgán, ktorým patrí vykonávanie právnych predpisov uvedených v článku 2 ods. 1 ako celku alebo ich časti,

„príslušný nositeľ“ – nositeľ, u ktorého je osoba poistená v čase podania žiadosti o dávku alebo voči ktorému má alebo by mala nárok na dávku, ak by sa zdržiavala na území zmluvného štátu, v ktorom bola naposledy poistená,

„bydlisko“ – miesto obvyklého pobytu,

„pobyt“ – prechodný pobyt,

„doby poistenia“ – doby platenia príspevkov, doby zamestnania a doby im postavené na roveň, ktoré sa za také považujú podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov,

„peňažná dávka“, „dôchodok“ alebo „renta“ – peňažná dávka, dôchodok alebo renta vrátane všetkých ich častí z verejných prostriedkov, všetkých príplatkov, vyrovnávacích príspevkov a prídavkov, ako aj kapitálových vyrovnaní a platieb, ktoré sa vyplácajú ako úhrada príspevkov.

rakúske právne predpisy o

slovenské právne predpisy o

osoby, na ktoré sa vzťahujú alebo vzťahovali právne predpisy jedného zmluvného štátu alebo obidvoch zmluvných štátov,

iné osoby, ak svoje práva odvodzujú od osôb uvedených v písmene a).

právne predpisy obidvoch zmluvných štátov, ktoré sa týkajú pôsobenia poistencov a zamestnávateľov v orgánoch nositeľov a ich zväzov, ako aj pri vykonávaní súdnej právomoci v oblasti sociálneho zabezpečenia,

ustanovenia o poistnom bremene v medzištátnych zmluvách zmluvných štátov s inými štátmi,

právne predpisy obidvoch zmluvných štátov, ktoré sa týkajú poistenia osôb zamestnaných na zastupiteľskom úrade jedného z oboch zmluvných štátov v tretích krajinách alebo u členov takýchto zastupiteľstiev.

vyrovnávací príspevok podľa rakúskych právnych predpisov,

sociálny dôchodok, dôchodok manželky a zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu podľa slovenských právnych predpisov.

Ak osoba získala doby poistenia podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov, na účely posúdenia nároku na dávku a na obdobie poskytovania dávky sa tieto doby spočítajú, ak sa neprekrývajú.

Osoba, ktorá sa pri vykonávaní zárobkovej činnosti zdržiava na území druhého zmluvného štátu a spĺňa podmienky na vznik nároku na dávku, ako aj jej rodinní príslušníci, ktorí ju sprevádzajú, majú nárok na vecné dávky na ťarchu príslušného nositeľa od nositeľa v mieste pobytu podľa právnych predpisov platných pre tohto nositeľa tak, akoby boli u neho poistení, ak si ich stav vyžaduje okamžité poskytnutie takejto dávky.

V prípade podľa odseku 1 poskytnutie telesných náhrad, väčších pomôcok a iných vecných dávok značného významu závisí od súhlasu príslušného nositeľa. Súhlas nie je potrebný, ak poskytnutie dávky neznesie odklad bez toho, aby sa tým vážne neohrozil život a zdravie postihnutej osoby.

V prípade podľa odseku 1 poskytuje peňažné dávky príslušný nositeľ podľa pre neho platných právnych predpisov.

Odseky 1 až 3 sa primerane použijú aj pre rakúskych poistencov a ich rodinných príslušníkov, ktorí spĺňajú podmienky nevyhnutné na vznik nároku na dávku podľa rakúskych právnych predpisov a zdržujú sa na území Slovenskej republiky.

Na účely odseku 1 sa za rodinného príslušníka podľa slovenských právnych predpisov považuje manželský partner odkázaný výživou na oprávnenú osobu a nezaopatrené deti do 25. roku veku.

Odsek 1 platí primerane pre osoby, ktoré majú bydlisko na území Slovenskej republiky a sú žiakmi alebo študentmi podľa rakúskych právnych predpisov, ak sa na územie Slovenskej republiky vracajú spravidla denne, najmenej však jedenkrát týždenne.

Vecné dávky poskytuje podľa článku 11

Príslušný nositeľ uhradí nositeľovi, ktorý poskytol vecné dávky podľa článku 11, vynaložené sumy s výnimkou administratívnych nákladov.

Príslušné úrady sa môžu v záujme zjednodušenia administratívnej činnosti dohodnúť na tom, že pre všetky prípady alebo určité skupiny prípadov namiesto jednotlivých vyúčtovaní nákladov použijú paušálne platby.

Ak právne predpisy jedného zmluvného štátu predpokladajú, že dávky za chorobu z povolania sa poskytnú len vtedy, ak sa činnosť, ktorá mohla chorobu spôsobiť, vykonávala určitú minimálnu dobu, potom príslušný nositeľ tohto zmluvného štátu, ak to bude potrebné, zohľadní aj doby vykonávania takejto činnosti, počas ktorej sa na osobu vzťahovali právne predpisy druhého zmluvného štátu.

Ak by sa malo odškodnenie za chorobu z povolania poskytnúť podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov, plnenia sa budú poskytovať s výnimkou dôchodkov v prípade sklerogénnej pneumokoniózy len podľa právnych predpisov toho zmluvného štátu, na ktorého území naposledy oprávnená osoba vykonávala zamestnanie, ktoré mohlo takúto chorobu z povolania spôsobiť, ak oprávnená osoba spĺňa podmienky uvedené v týchto právnych predpisoch.

V prípade sklerogénnej pneumokoniózy poskytne príslušný nositeľ každého zmluvného štátu len tú časť dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru dôb poistenia započítavaných podľa článku 17 ods. 1 podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu k celkovej dobe poistenia započítavanej podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov.

Ak poberala alebo poberá osoba, ktorá má chorobu z povolania, dávky na ťarchu nositeľa jedného zmluvného štátu a uplatňuje si nárok na dávky v dôsledku zhoršenia choroby z povolania od nositeľa druhého zmluvného štátu, po tom, ako vykonávala činnosť podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu, ktorá mohla spôsobiť chorobu z povolania, v takom prípade nositeľ prvého zmluvného štátu nesie naďalej náklady na dávky bez ohľadu na zhoršený stav podľa pre neho platných právnych predpisov. Príslušný nositeľ druhého zmluvného štátu poskytne dávky vo výške rozdielu medzi dávkou, na ktorú vznikol oprávnenej osobe nárok po zhoršení zdravotného stavu, a dávkou, na ktorú by mala nárok podľa pre neho platných právnych predpisov pred zhoršením zdravotného stavu, ak by choroba vznikla podľa týchto právnych predpisov.

Poskytovanie dávok podľa tretej kapitoly zostáva nedotknuté.

Na osobu, ktorej vznikne nárok na dávku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, sa primerane použijú ustanovenia článkov 11 až 13.

Ak podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu vznik, trvanie alebo obnovenie nároku na dávku závisí od získania určitých dôb poistenia, príslušný nositeľ tohto zmluvného štátu, ak je to potrebné, započíta doby poistenia získané podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu tak, akoby boli získané podľa ním uplatňovaných právnych predpisov, ak sa neprekrývajú.

Ak podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu poskytovanie určitých dávok závisí od získania určitých dôb poistenia pri vykonávaní určitého povolania, na ktoré existuje osobitný systém, alebo povolania alebo určitého zamestnania, potom sa doby poistenia získané podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu zohľadnia pri poskytovaní týchto dávok len vtedy, ak boli získané v určitom systéme, pri vykonávaní toho istého povolania alebo toho istého zamestnania.

Ak doby poistenia, na ktoré sa pri výpočte dávky prihliada podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu, nedosiahnu spolu 12 mesiacov, podľa týchto právnych predpisov sa dávka neposkytne. To neplatí, ak podľa týchto právnych predpisov nárok na dávku vzniká len na základe týchto dôb poistenia.

Doby poistenia uvedené v odseku 1 v prvej vete sa nositeľom druhého zmluvného štátu zohľadnia pri posudzovaní vzniku, trvania a obnovenia nároku na dávku a jeho rozsahu tak, akoby to boli doby poistenia získané podľa ním uplatňovaných právnych predpisov.

Ak si osoba, ktorá získala doby poistenia podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov, alebo jej pozostalí uplatňujú nárok na dávky, príslušný rakúsky nositeľ je povinný podľa rakúskych právnych predpisov zistiť, či má oprávnená osoba nárok na dávku po sčítaní dôb poistenia podľa článku 17 s prihliadnutím na tieto ustanovenia:

Ak podľa rakúskych právnych predpisov vznikne nárok na dávku aj bez použitia článku 17, príslušný rakúsky nositeľ musí výšku dávky stanoviť výlučne na základe dôb poistenia započítaných podľa rakúskych právnych predpisov.

Ak podľa rakúskych právnych predpisov vzniká nárok na dávku len s použitím článku 17, príslušný rakúsky nositeľ musí výšku dávky stanoviť výlučne na základe dôb poistenia započítaných podľa rakúskych právnych predpisov s prihliadnutím na tieto ustanovenia:

Ak podľa slovenských právnych predpisov vznikne osobe alebo jej pozostalým nárok na dávku len za dobu poistenia získanú podľa slovenských právnych predpisov, slovenský nositeľ vymeria takúto dávku bez ohľadu na dĺžku doby poistenia získanú podľa rakúskych právnych predpisov.

Ak podľa slovenských právnych predpisov vznikne osobe alebo jej pozostalým nárok na dávku len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov, dávka sa určí takto:

Ak slovenský nositeľ môže vypočítať sumu dávky len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa slovenských právnych predpisov, nepoužije ustanovenie odseku 2.

Priemerný mesačný zárobok, ktorý je potrebný na určenie výšky dávky, sa vypočíta podľa slovenských právnych predpisov.

Ak sa poberateľovi dávky zo slovenského dôchodkového zabezpečenia vypláca súčasne dávka iného druhu z rakúskeho dôchodkového poistenia alebo podľa iných rakúskych vnútroštátnych zákonov, zníženie dávky vyplácanej zo slovenského dôchodkového zabezpečenia sa z dôvodu súbehu nevykoná.

Doby poistenia získané podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu sa zohľadňujú pri posudzovaní nároku na dávky v nezamestnanosti podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu, ak nezamestnaný v zmluvnom štáte, v ktorom si uplatňuje nárok na takúto dávku, za posledných 12 mesiacov pred podaním žiadosti o túto dávku bol celkovo najmenej 26 týždňov poistený ako zamestnanec bez porušenia predpisov o zamestnávaní cudzincov.

Podmienka minimálneho pracovného pomeru v dĺžke 26 týždňov, ktorá je stanovená v odseku 1, sa nevzťahuje na nezamestnaných, ktorým bolo prisľúbené zamestnanie na dlhšiu dobu, ale ich pracovný pomer sa skončil skôr ako po 26 týždňoch bez ich vlastného zavinenia, alebo ktorí sú štátnymi občanmi toho zmluvného štátu, v ktorom požiadali o priznanie dávky.

Doba poberania dávky sa skráti o čas, v ktorom nezamestnaný poberal v druhom zmluvnom štáte v priebehu posledných 12 mesiacov pred dňom podania žiadosti dávku v nezamestnanosti.

všetkých opatreniach prijatých na účely vykonávania tejto zmluvy,

všetkých zmenách ich právnych predpisov dotýkajúcich sa vykonávania tejto zmluvy.

v Rakúskej republike

v Slovenskej republike

ak sa uplatňujú rakúske právne predpisy,

ak sa uplatňujú slovenské právne predpisy,

Na účely článku 10 zmluvy oprávnená osoba predloží nositeľovi jedného zmluvného štátu potvrdenie o dobách poistenia, ktoré získala podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu. Na žiadosť oprávnenej osoby toto potvrdenie vydá

Ak oprávnená osoba potvrdenie nepredloží, príslušný nositeľ môže požiadať nositeľa druhého zmluvného štátu uvedeného v odseku 1 o vystavenie a zaslanie potvrdenia.

Na účely článku 11 zmluvy oprávnená osoba na preukázanie nároku predloží nositeľovi uvedenému v článku 12 zmluvy potvrdenie príslušného nositeľa. Ak oprávnená osoba potvrdenie nepredloží, príslušný nositeľ na základe žiadosti nositeľa uvedeného v článku 12 zmluvy takéto potvrdenie vystaví dodatočne.

Nositeľ uvedený v článku 12 zmluvy vykoná kontrolu chorého tak, akoby išlo o jeho vlastného poistenca. Príslušný nositeľ má byť informovaný o výsledku kontroly, ako aj o dni prijatia do nemocnice, o predpokladanej dĺžke hospitalizácie a o dni prepustenia.

Vecné dávky podľa článku 11 ods. 2 zmluvy, ak sa poskytujú podľa právnych predpisov nositeľa uvedeného v článku 12 zmluvy, sú:

Ak sa poskytli dávky podľa odseku 3 z dôvodu nevyhnutnej naliehavosti, má to nositeľ uvedený v článku 12 zmluvy neodkladne oznámiť príslušnému nositeľovi.

Príslušný nositeľ uhradí vzniknuté náklady na žiadosť oprávnenej osoby podľa sadzieb platných pre nositeľa uvedeného v článku 12 zmluvy, ak sa nemohol dodržať ustanovený postup podľa článku 6 ods. 1. Nositeľ uvedený v článku 12 zmluvy poskytne príslušnému nositeľovi na jeho žiadosť potrebné informácie.

Peňažné dávky vypláca príslušný nositeľ priamo oprávnenej osobe; článok 6 ods. 2 platí obdobne.

Pri poskytovaní vecných dávok podľa článku 16 zmluvy sa obdobne použijú články 6 a 7.

Príslušní nositelia vyplácajú dôchodky a iné peňažné dávky priamo oprávneným osobám.

Príslušní nositelia zasielajú príslušnému kontaktnému miestu raz ročne štatistiku o dôchodkoch vyplatených na územie druhého zmluvného štátu podľa článku 10. Tieto štatistiky si kontaktné miesta vymenia.

Príslušní nositelia sa vzájomne bezodkladne informujú o žiadosti o dávku, na ktorú sa vzťahuje tretia kapitola tretej časti a ustanovenie článku 28 ods. 2 zmluvy.

Príslušní nositelia sa ďalej vzájomne informujú aj o ostatných skutočnostiach rozhodujúcich na priznanie nároku na dávku; v prípade potreby priložia lekárske posudky.

Príslušní nositelia sa vzájomne informujú o rozhodnutiach o priznaní nároku na dávku.

Príslušní nositelia vyplácajú dôchodky a iné peňažné dávky priamo oprávneným osobám.

Na dôchodky sa obdobne vzťahuje článok 11.

V prípadoch uvedených v článkoch 22 a 23 zmluvy predloží oprávnená osoba príslušnému nositeľovi jedného zmluvného štátu potvrdenie od príslušného nositeľa druhého zmluvného štátu, v ktorom sú uvedené doby poistenia získané podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu a doby poberania podpory v nezamestnanosti vyplatenej druhým zmluvným štátom. Ak oprávnená osoba potvrdenie nepredloží, kontaktné miesto jedného zmluvného štátu môže požiadať o vystavenie a zaslanie takéhoto potvrdenia kontaktné miesto druhého zmluvného štátu.