490/2004 Z. z.

Účelom odbornej skúšky je zistiť, či žiadateľ má potrebné vedomosti a je dostatočne prakticky pripravený na riadny výkon znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti.

Odbornú skúšku zabezpečuje ministerstvo alebo ministerstvom poverený znalecký ústav, alebo tlmočnícky ústav, alebo iná právnická osoba (ďalej len „organizátor skúšky“).

Písomná prihláška na odbornú skúšku, ktorá obsahuje meno a priezvisko žiadateľa, adresu jeho trvalého pobytu, adresu zamestnávateľa, odbor a odvetvie, z ktorého má záujem vykonať odbornú skúšku, sa podáva na ministerstvo.

Ministerstvo na základe počtu písomných prihlášok po dohode s organizátorom skúšky určuje termín odbornej skúšky. V každom odbore a odvetví sa uskutoční najmenej jedna odborná skúška v kalendárnom roku.

Organizátor skúšky zašle žiadateľovi pozvánku na odbornú skúšku najneskôr osem týždňov pred termínom odbornej skúšky. Súčasťou pozvánky na odbornú skúšku je zoznam základných okruhov otázok na odbornú skúšku. Náklady na vykonanie odbornej skúšky uhrádza žiadateľ.

Odborná skúška žiadateľa o znaleckú činnosť sa vykonáva v štátnom jazyku. Ak žiadateľ v písomnej prihláške podľa odseku 3 vyhlási, že štátny jazyk neovláda, organizátor mu povolí vykonanie odbornej skúšky v jednom z oficiálnych jazykov členských štátov Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Odborná skúška žiadateľa o tlmočnícku činnosť a prekladateľskú činnosť sa vykoná v príslušných jazykoch.

Odbornú skúšku vykoná žiadateľ pred skúšobnou komisiou zloženou z troch členov. Predsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“). Členom komisie je vždy jeden zástupca ministerstva. Predsedom komisie môže byť len znalec, tlmočník alebo prekladateľ z odboru alebo odvetvia, z ktorého sa vykonáva odborná skúška. Ak členom komisie nie je žiadny znalec, tlmočník alebo prekladateľ z odboru alebo odvetvia, z ktorého sa vykonáva odborná skúška, z dôvodov uvedených v odseku 9, predsedom komisie môže byť aj iná osoba, ktorá svojím vzdelaním a praxou garantuje kvalifikované vykonanie odbornej skúšky v danom odbore alebo odvetví.

Členom skúšobnej komisie pre odbornú skúšku z odborov uvedených v prílohe č. 1 môže byť iba ten, kto je zapísaný v zozname členov skúšobnej komisie. Zoznam členov skúšobnej komisie zostavuje ministerstvo na základe písomného rozhodnutia o zápise člena skúšobnej komisie do zoznamu členov skúšobnej komisie alebo o jeho vyčiarknutí tak, aby obsahoval dostatočný počet osôb na účely zostavovania skúšobných komisií pre každý odbor a každé odvetvie. Do zoznamu členov skúšobnej komisie sa môžu zapísať okrem znalcov, tlmočníkov a prekladateľov aj iné osoby, ktoré svojím vzdelaním a praxou garantujú kvalifikované vykonanie odbornej skúšky v danom odbore alebo odvetví.

Minister môže vymenovať za člena skúšobnej komisie pre odbornú skúšku z iných odborov, ako sú uvedené v prílohe č. 1, aj inú fyzickú osobu s jej písomným súhlasom a s príslušným vzdelaním a praxou v danom odbore alebo odvetví, ktoré garantujú kvalifikované vykonanie odbornej skúšky, ak v danom odbore alebo odvetví nie je zapísaných v zozname potrebný počet osôb alebo ak nesúhlasí so zapísaním do zoznamu členov skúšobnej komisie.

Skúšobná komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Skúšobná komisia sa uznáša na výsledku písomnej časti a ústnej časti skúšky väčšinou hlasov. Člen skúšobnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania.

Výsledok odbornej skúšky sa hodnotí klasifikačnými stupňami

Organizátor skúšky vydá žiadateľovi o výsledku odbornej skúšky písomný doklad.

Žiadateľ, ktorého odborná skúška bola hodnotená klasifikačným stupňom nevyhovel, je oprávnený vykonať opravnú odbornú skúšku z toho istého odboru alebo odvetvia najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od jej vykonania.

V odbore zdravotníctvo a farmácia odbornú skúšku nahrádza špecializačná skúška na akreditovanej vzdelávacej inštitúcii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a minimálne sedemročná prax absolventa lekárskej fakulty v požadovanom odvetví v súlade s § 5 a 33 ods. 1 písm. b) zákona.

Odborná skúška znalca sa skladá z písomnej časti a z ústnej časti. Písomná časť sa skladá z desiatich otázok z teórie a zo znaleckého posudku. Otázkami z teórie sa preukazuje najmä znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov o podmienkach výkonu znaleckej činnosti a znalosť odborných predpisov v danom odbore a odvetví. Znaleckým posudkom sa preukazuje najmä aplikácia odborných predpisov, postupov a metodiky pri vypracovaní úkonov znaleckej činnosti v danom odbore a odvetví a odborné vedomosti na konkrétnom prípade.

Správna odpoveď na každú otázku z teórie sa hodnotí jedným bodom a správne vypracovaný znalecký posudok sa hodnotí najviac 15 bodmi. Na zúčastnenie sa na ústnej časti odbornej skúšky je potrebné získať minimálne 20 bodov, z toho aspoň 12 bodov za znalecký posudok. Žiadateľ, ktorý nezíska minimálny počet bodov, nemá právo zúčastniť sa na ústnej časti odbornej skúšky.

Na ústnej časti odbornej skúšky sa u žiadateľa pohovorom preukazuje najmä jeho doterajšie odborné pôsobenie z hľadiska praktických skúseností a osobné predpoklady na výkon znaleckej činnosti.

Odborná skúška tlmočníka sa skladá zo štyroch častí.

V prvej časti žiadateľ dialógom s členmi skúšobnej komisie preukazuje schopnosť komunikácie v prvom jazyku a v druhej časti schopnosť komunikácie v druhom jazyku.

V tretej časti žiadateľ preukazuje schopnosť konzekutívneho tlmočenia z prvého jazyka do druhého jazyka a v štvrtej časti preukazuje schopnosť konzekutívneho tlmočenia z druhého jazyka do prvého jazyka.

Za každú časť podľa odseku 2 možno získať tri body a za každú časť podľa odseku 3 možno získať osem bodov. Na úspešné vykonanie odbornej skúšky musí uchádzač získať minimálne 18 bodov; z toho minimálne šesť bodov za každú časť podľa odseku 4.

Odborná skúška pre tlmočníka posunkovej reči nepočujúcich, tlmočníka pre hluchoslepé osoby a artikulačného tlmočníka sa skladá len z častí uvedených v odseku 3. Na úspešné vykonanie odbornej skúšky musí uchádzač získať minimálne 12 bodov. Odborná skúška artikulačného tlmočníka pozostáva z preukázania schopnosti sprostredkovať komunikáciu so zdravotne postihnutou osobou pomocou zvýraznenej artikulácie hovoreného slovenského jazyka a ďalších pomocných prostriedkov.

Odborná skúška prekladateľa sa skladá z písomnej časti a z ústnej časti.

Písomná časť sa delí na preklad

V ústnej časti žiadateľ odôvodňuje použitý spôsob postupu pri preklade.

Za každý preklad podľa odseku 2 písm. a) a b) možno získať desať bodov. Na úspešné vykonanie skúšky musí uchádzač získať minimálne 18 bodov, z toho minimálne osem bodov za každý preklad.

Účelom odborného minima je získanie základných znalostí potrebných na výkon znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti.

Odborné minimum zabezpečujú znalecké ústavy a tlmočnícke ústavy na základe poverenia ministerstvom.

Rozsah odborného minima je najmenej 30 hodín. Obsahom odborného minima sú najmä základy právnych predpisov týkajúcich sa výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, metodika výkonu činnosti, vedenie denníka, ako aj forma a obsah znaleckého úkonu, tlmočníckeho úkonu alebo prekladateľského úkonu.

Študijný program odborného minima schvaľuje ministerstvo.

Odborné minimum sa ukončuje vykonaním písomnej skúšky a ústnej skúšky.

Výsledok skúšky sa hodnotí klasifikačnými stupňami

Znalecký ústav alebo tlmočnícky ústav vydá žiadateľovi písomný doklad o výsledku skúšky.

Špecializované vzdelávanie sa vyžaduje u uchádzačov o odbory uvedené v prílohe č. 1.

Špecializované vzdelávanie poskytujú znalecké ústavy a tlmočnícke ústavy na základe poverenia ministerstvom.

Rozsah špecializovaného vzdelávania je najmenej 300 hodín. Obsahom špecializovaného vzdelávania je najmä aplikácia teoretických znalostí v danom odbore.

Špecializované vzdelávanie je len také vzdelávanie, ktorého študijný program schválilo ministerstvo.

Na priebeh špecializovaného vzdelávania, na odbornú prípravu uchádzačov a na vykonanie skúšky uchádzačov sa vzťahuje osobitný predpis.³)

Úspešné absolvovanie špecializovaného vzdelávania sa preukazuje písomným potvrdením, ktoré vydávajú osoby uvedené v odseku 2.

Ministerstvo v súčinnosti so znaleckými ústavmi a tlmočníckymi ústavmi organizuje odborné semináre ako súčasť sústavného vzdelávania znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa § 30 zákona. Odborné semináre sa vždy uskutočnia pri zmene právnych predpisov týkajúcich sa priamo činnosti.

Odborné semináre sa delia podľa nevyhnutnosti účasti na povinné a dobrovoľné.

Overovanie odbornej spôsobilosti sa vykonáva podľa potreby, spravidla každých päť rokov.

Pri overovaní odbornej spôsobilosti sa vychádza z výsledkov

Overovanie odbornej spôsobilosti zabezpečuje overovacia komisia. Na vznik, zloženie, rozhodovanie overovacej komisie a priebeh overovania odbornej spôsobilosti sa vzťahuje § 5 ods. 5 až 12, § 6 až 8.

Osobitné vzdelávanie podľa § 27 ods. 5 zákona zabezpečuje ministerstvo najmä v spolupráci so znaleckými ústavmi a tlmočníckymi ústavmi. Účelom osobitného vzdelávania je obnovenie a doplnenie znalostí znalca, tlmočníka alebo prekladateľa na úroveň potrebnú na kvalitný výkon jeho činností.

Za osobitné vzdelávanie sa považuje aj odborný seminár podľa § 11 ods. 1.

Účelom vyrovnávacej skúšky je overenie odborných znalostí a schopností uchádzača o zápis do zoznamu podľa § 7 ods. 1 zákona vo vzťahu k príslušnému odboru alebo odvetviu.

Vyrovnávacia skúška je zameraná na tie oblasti odborných znalostí a schopností a použitie všeobecne záväzných právnych predpisov a technických noriem, ktoré sú potrebné na zápis do príslušného odboru alebo odvetvia podľa zákona, ktoré sa však nevyžadujú podľa právnych predpisov štátu, v ktorom žiadateľ vykonáva činnosť obdobnú znaleckej činnosti.

Vyrovnávacia skúška zahŕňa aj právne predpisy Slovenskej republiky nevyhnutné na riadny výkon znaleckej činnosti.

Vyrovnávacia skúška sa vykonáva v štátnom jazyku s výnimkou tlmočníkov a prekladateľov.

Vyrovnávacia skúška sa uskutočňuje pred komisiou. Na vznik, zloženie, rozhodovanie komisie a priebeh vyrovnávacej skúšky sa vzťahuje § 5 ods. 2 až 13 a § 6.

Znalecký úkon vykonaný znaleckou organizáciou alebo znaleckým ústavom podpisuje štatutárny orgán a osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v danom odbore. Pri vypracovaní znaleckého úkonu sa uvedie, kto ho vypracoval a kto môže pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci osobne potvrdiť jeho správnosť a podať žiadané vysvetlenia.

Vydanie prvého preukazu pri zápise do zoznamu a nového preukazu na základe zmeny údajov zapisovaných do zoznamu je bezplatné.

Ministerstvo pri zápise do zoznamu vydá povolenie na vyhotovenie úradnej pečiatky na náklady znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Odtlačok úradnej pečiatky je modrej farby.

Ministerstvo založí do osobného spisu znalca, tlmočníka alebo prekladateľa odtlačok jeho pečiatky a podpisový vzor, pri právnickej osobe podpisový vzor štatutárneho zástupcu.

Ministerstvo vydá bezplatne pri zápise do zoznamu znalcovi, tlmočníkovi a prekladateľovi denník. Denník možno viesť aj v elektronickej forme.

V odboroch uvedených v prílohe č. 1 sa môžu každý rok viesť samostatné denníky.

Denník má formát A4, skladá sa z priebežne číslovaných a pevne spojených listov, každá strana obsahuje záznam o desiatich úkonoch a pokyny na jeho vypĺňanie. Vzor strany denníka je uvedený v prílohe č. 2.

Každému úkonu je priradené poradové číslo lomené rokom, v ktorom bol úkon vykonaný. Poradové číslo sa priraďuje v deň vykonania úkonu.

Listinný výstup denníka vedeného v elektronickej forme má rovnaké náležitosti ako denník podľa odsekov 3 a 4.

Každé doplnenie znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu znalec alebo prekladateľ označí okrem poradového čísla aj samostatným číslom doplnenia, ktoré uvedie v denníku v stĺpci účel, a predmetom znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu.

Znalec, tlmočník alebo prekladateľ je povinný archivovať denník v listinnej podobe.

Znalec, tlmočník a prekladateľ použijú odtlačok svojej úradnej pečiatky

Znalecký ústav používa odtlačok svojej úradnej pečiatky aj na osvedčeniach o absolvovaní odborného minima.

Znalec, tlmočník a prekladateľ použijú odtlačok svojej úradnej pečiatky aj na vyúčtovaní a výpise z denníka.

Znalec vykoná doplnenie znaleckého úkonu,

Znalec vykoná doplnenie znaleckého úkonu podľa odseku 4 písm. b) bez zbytočného odkladu a nároku na odmenu.

Doplnením znaleckého posudku nemožno meniť účel znaleckého posudku, na ktorý bude použitý.

Vzor titulnej strany znaleckého posudku je uvedený v prílohe č. 3 a osnova znaleckého posudku je uvedená v prílohe č. 4. Na podanie znaleckého posudku v odvetví oceňovanie nehnuteľností a stavieb je osnova uvedená v prílohe č. 5.

Na prvej strane písomného prekladu prekladateľ uvedie, z ktorého jazyka a do ktorého jazyka preklad vykonal; k poslednej strane pripojí prekladateľskú doložku.

S prekladom sa musí zošiť aj listina, ktorej preklad sa vykonal, alebo jej kópia.

Prekladateľ vykoná doplnenie prekladateľského úkonu na odstránenie metodických alebo formálnych chýb v podanom prekladateľskom úkone z vlastného podnetu alebo na výzvu zadávateľa alebo ministerstva bez zbytočného odkladu a nároku na odmenu.

Kópiu znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vyhotoví znalec alebo prekladateľ na žiadosť jeho zadávateľa alebo inej oprávnenej osoby. Kópia posudku spĺňa kritériá znaleckého posudku a opatrí sa pečaťou so štátnym znakom Slovenskej republiky v časti záver, kde sa uvedie aj dátum vyhotovenia kópie, a na zošívacej šnúre. Kópia posudku sa eviduje v denníku s priradením poradového čísla znaleckého úkonu. Za vyhotovenie kópie patrí len náhrada nákladov.

Pri výkone dohľadu ministerstvo zisťuje nedostatky, sleduje dodržiavanie zákonnosti a správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov prostredníctvom previerok.

Dohľad vykonáva ministerstvom poverený štátny zamestnanec ministerstva alebo sudca vykonávajúci na ministerstve stáž podľa osobitného predpisu (ďalej len „poverená osoba“). Dohľad podľa tohto zákona môže vykonávať aj iná ministerstvom prizvaná a poverená fyzická osoba (ďalej len „prizvaná osoba“), ak je to odôvodnené osobitnou povahou konkrétnej úlohy. Dohľad v úrade alebo kancelárii znalca, tlmočníka alebo prekladateľa môže prizvaná osoba vykonávať len v sprievode poverenej osoby.

Poverenie ministerstva na vykonanie dohľadu má písomnú formu a obsahuje označenie dohliadaného znalca, tlmočníka alebo prekladateľa (ďalej len „dohliadaný“), meno a priezvisko poverenej osoby alebo prizvanej osoby, predmet dohľadu, deň začatia dohľadu, dátum a miesto vyhotovenia poverenia a meno, priezvisko, funkciu a podpis zamestnanca ministerstva oprávneného na udelenie poverenia.

Poverená osoba alebo prizvaná osoba je z výkonu dohľadu vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci, dohliadanému alebo k zamestnancom dohliadaného možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti.

Ak sa poverená osoba alebo prizvaná osoba dozvie skutočnosti nasvedčujúce tomu, že je z výkonu dohľadu vylúčená, je povinná bezodkladne oznámiť tieto skutočnosti osobe, ktorá ju vykonaním dohľadu poverila. Pri výkone dohľadu môže zatiaľ urobiť len úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

Ak má dohliadaný pochybnosti o nezaujatosti poverenej osoby alebo prizvanej osoby, môže podať ministerstvu odôvodnené písomné námietky.

O vylúčení poverenej osoby alebo prizvanej osoby z výkonu dohľadu rozhodne do troch dní od oznámenia alebo podania námietok osoba, ktorá poverenú osobu alebo prizvanú osobu vykonaním dohľadu poverila; ak rozhodne, že poverená osoba alebo prizvaná osoba je z výkonu dohľadu vylúčená, urobí aj vhodné opatrenie na zabezpečenie ďalšieho výkonu dohľadu. Na rozhodovanie o zaujatosti poverenej osoby alebo prizvanej osoby sa všeobecný predpis o správnom konaní nepoužije.

Poverená osoba a prizvaná osoba sú pri výkone dohľadu oprávnené

Poverené osoby a prizvané osoby pri výkone dohľadu

Po vykonanom dohľade v úrade dohliadaného poverené osoby vyhotovia protokol o vykonanom dohľade (ďalej len „protokol“), ktorého odpis doručia dohliadanému. Dohliadaný môže v lehote troch dní od doručenia uplatniť proti protokolu písomné námietky; poverené osoby opodstatnenosť námietok preveria.

Protokol obsahuje označenie dohliadaného, miesto a čas vykonania dohľadu, predmet dohľadu, mená, priezviská a podpisy osôb, ktoré dohľad vykonali, preukázané zistenia pri dohľade, dátum vypracovania protokolu, vlastnoručné podpisy poverených osôb, vyjadrenie dohliadaného k výsledku dohľadu a ďalšie písomnosti a materiály. Na základe uznaných námietok sa k protokolu vypracuje dodatok ako súčasť protokolu.

Kontrolu vedenia denníka vykonáva ministerstvo spravidla raz za rok. Ak je denník vedený v elektronickej forme, na kontrolu sa predkladá v listinnej forme. Znalec, tlmočník alebo prekladateľ predloží ministerstvu denník na kontrolu kedykoľvek, keď bude o to požiadaný. Správnosť vedenia denníka a dátum vykonanej kontroly ministerstvo vyznačí v denníku a potvrdí pečiatkou.

Znalec, tlmočník alebo prekladateľ zašle najneskôr do jedného mesiaca po skončení každého kalendárneho polroka ministerstvu výpis z denníka o počte vypracovaných úkonov. Znalecké ústavy zašlú najneskôr mesiac po skončení každého kalendárneho roka ministerstvu výpis z denníka o počte vykonaných znaleckých úkonov.

Ministerstvo vedie evidenciu sťažností na znalcov, tlmočníkov a prekladateľov centrálne, oddelene od ostatných sťažností. Evidencia obsahuje najmä tieto údaje:

Kópia listiny, ktorou sa sťažnosť vybavila, sa založí do osobného spisu znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, ktorý vedie ministerstvo.

O zaradení do odborov a odvetví znalcov a tlmočníkov, ktorí sú vymenovaní ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona, ústavov a iných pracovísk zapísaných v zozname podľa doterajších predpisov, rozhoduje ministerstvo pri zápise do zoznamu podľa § 34 zákona.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2004.