Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 19. júna 1951 bola
v Londýne podpísaná Zmluva medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej
zmluvy, vzťahujúca sa na status ich ozbrojených síl.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so zmluvou uznesením č. 1040 z
23. júna 2004 a súčasne rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prístupe Slovenskej republiky k
zmluve 16. augusta 2004. Listina o prístupe bola uložená u vlády Spojených štátov
amerických, depozitára zmluvy, 13. septembra 2004.
Zmluva nadobudla platnosť 23. augusta 1953 na základe článku XVIII ods. 2 a pre Slovenskú republiku nadobudla platnosť 13. októbra 2004 na základe článku XVIII ods. 3.
566/2004 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 26.10.2004
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História |
|
|
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 26.10.2004 - |
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 566/2004 Z. z. |
Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl |
Typ: | Oznámenie |
Dátum vyhlásenia: | 26.10.2004 |
Dátum účinnosti od: | 26.10.2004 |
Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
566
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
K oznámeniu č. 566/2004 Z. z.
ZMLUVA
medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy,
vzťahujúca sa na status ich ozbrojených síl
Zmluvné strany Severoatlantickej zmluvy podpísanej vo Washingtone 4. apríla 1949, berúc do úvahy, že ozbrojené sily jednej zmluvnej strany možno po dohode vyslať na územie inej zmluvnej strany,
majúc na zreteli, že rozhodnutie o vyslaní ozbrojených síl a podmienky, za akých budú vysielané, budú predmetom samostatných dohôd medzi dotknutými zmluvnými stranami, pokiaľ tieto podmienky nestanovuje táto zmluva,
želajúc si definovať status týchto ozbrojených síl, pokiaľ sa nachádzajú na území inej zmluvnej strany,
dohodli sa takto:
medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy,
vzťahujúca sa na status ich ozbrojených síl
Zmluvné strany Severoatlantickej zmluvy podpísanej vo Washingtone 4. apríla 1949, berúc do úvahy, že ozbrojené sily jednej zmluvnej strany možno po dohode vyslať na územie inej zmluvnej strany,
majúc na zreteli, že rozhodnutie o vyslaní ozbrojených síl a podmienky, za akých budú vysielané, budú predmetom samostatných dohôd medzi dotknutými zmluvnými stranami, pokiaľ tieto podmienky nestanovuje táto zmluva,
želajúc si definovať status týchto ozbrojených síl, pokiaľ sa nachádzajú na území inej zmluvnej strany,
dohodli sa takto:
Článok I
1. V tejto zmluve pojem
a)
„ozbrojené sily“ znamená príslušníkov pozemných, námorných alebo vzdušných ozbrojených
síl jednej zmluvnej strany, keď sa nachádzajú na území inej zmluvnej strany Severoatlantickej
zmluvy v súvislosti s ich služobnými povinnosťami za predpokladu, že tieto dve dotknuté
zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že určití jednotlivci, jednotky alebo iné vojenské
formácie sa nebudú považovať za súčasť „ozbrojených síl“ alebo nebudú začlenení do
„ozbrojených síl“ na účely tejto zmluvy,
b)
„civilná zložka“ znamená civilný personál sprevádzajúci ozbrojené sily zmluvnej strany,
ktorý je zamestnaný v ozbrojených silách tejto zmluvnej strany a ktorý netvoria osoby
bez štátneho občianstva, osoby, ktoré sú štátnymi občanmi štátu, ktorý nie je zmluvnou
stranou Severoatlantickej zmluvy, osoby, ktoré sú štátnymi občanmi štátu, v ktorom
sú ozbrojené sily rozmiestnené alebo osoby s trvalým pobytom na území tohto štátu,
c)
„závislá osoba“ znamená manžela alebo manželku príslušníka ozbrojených síl alebo
civilnej zložky alebo dieťa tohto príslušníka alebo príslušníčky závislé od jeho alebo
jej podpory,
d)
„vysielajúci štát“ znamená zmluvnú stranu, ktorej ozbrojené sily patria,
e)
„prijímajúci štát“ znamená zmluvnú stranu, na ktorej území sa ozbrojené sily alebo
civilná zložka nachádzajú bez ohľadu na to, či ide o ich rozmiestnenie alebo o tranzit
cez toto územie,
f)
„vojenské orgány vysielajúceho štátu“ znamená orgány vysielajúceho štátu, ktoré sú
podľa právnych predpisov tohto štátu oprávnené uplatňovať voči príslušníkom jeho ozbrojených
síl alebo civilnej zložky vojenské právo tohto štátu,
g)
„Severoatlantická rada“ znamená Radu založenú podľa článku 9 Severoatlantickej zmluvy
alebo ktorýkoľvek jej pomocný orgán oprávnený konať v jej mene.
2.
Táto zmluva sa vzťahuje na orgány územných samosprávnych celkov zmluvných strán na
ich území, na ktoré sa zmluva vzťahuje alebo na ktoré sa rozširuje podľa článku XX, rovnako ako sa vzťahuje na ústredné orgány týchto zmluvných strán za predpokladu,
že majetok vo vlastníctve týchto územných samosprávnych celkov sa nepokladá za majetok
vo vlastníctve zmluvnej strany podľa článku VIII.
Článok II
Povinnosťou ozbrojených síl, ich civilnej zložky a ich príslušníkov, ako aj závislých
osôb je dodržiavať právny poriadok prijímajúceho štátu a zdržať sa akejkoľvek činnosti
odporujúcej duchu tejto zmluvy, a najmä akejkoľvek politickej činnosti v prijímajúcom
štáte. Povinnosťou vysielajúceho štátu je tiež prijať na tento účel nevyhnutné opatrenia.
Článok III
1.
Za podmienok stanovených v odseku 2 tohto článku a po splnení formalít stanovených
prijímajúcim štátom týkajúcich sa vstupu a odchodu ozbrojených síl alebo ich príslušníkov
sú títo príslušníci vyňatí z pasových a vízových predpisov a z prisťahovaleckej kontroly
pri vstupe na územie alebo pri výstupe z územia prijímajúceho štátu. Takisto budú
vyňatí z predpisov prijímajúceho štátu týkajúcich sa registrácie a kontroly cudzincov,
čím však nezískajú právo na trvalý pobyt alebo na trvalé bydlisko na území prijímajúceho
štátu.
2.
Od príslušníkov ozbrojených síl sa požadujú len nasledujúce dokumenty. Na požiadanie
musia predložiť
a)
osobnú identifikačnú kartu s fotografiou vydanú vysielajúcim štátom, v ktorej musí
byť uvedené meno, priezvisko, dátum narodenia, hodnosť a osobné číslo (ak je pridelené)
a príslušnosť k zložke,
b)
individuálny alebo kolektívny rozkaz na presun v jazyku vysielajúceho štátu a v anglickom
a vo francúzskom jazyku vydaný príslušným orgánom vysielajúceho štátu alebo Organizácie
Severoatlantickej zmluvy potvrdzujúci status jednotlivca alebo skupiny ako príslušníka
alebo príslušníkov ozbrojených síl a potvrdzujúci rozkaz na presun. Prijímajúci štát
môže vyžadovať, aby rozkaz na presun spolupodpísal jeho príslušný zástupca.
3.
Členovia civilnej zložky a závislé osoby musia mať toto označenie zapísané vo svojich
cestovných dokladoch.
4.
Ak príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky prestane plniť úlohy pre vysielajúci
štát a ak nie je repatriovaný, orgány vysielajúceho štátu musia o tejto skutočnosti
okamžite informovať orgány prijímajúceho štátu a poskytnúť im všetky požadované údaje.
Orgány vysielajúceho štátu musia súčasne informovať orgány prijímajúceho štátu o každej
neprítomnosti ich príslušníka, ak trvá dlhšie ako 21 dní.
5.
Ak prijímajúci štát požiada príslušníka ozbrojených síl alebo civilnej zložky, aby
opustil jeho územie, alebo vydá rozhodnutie o vyhostení bývalého príslušníka ozbrojených
síl alebo civilnej zložky, alebo osoby závislej od príslušníka alebo od bývalého príslušníka,
orgány vysielajúceho štátu majú povinnosť prijať túto osobu na svoje územie alebo
zabezpečiť jej odsun z územia prijímajúceho štátu iným spôsobom. Tento odsek sa vzťahuje
len na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi prijímajúceho štátu a vstúpili na územie
prijímajúceho štátu ako príslušníci ozbrojených síl alebo civilnej zložky, alebo tak
urobili s cieľom stať sa týmito príslušníkmi, ako aj na osoby závislé od týchto príslušníkov.
Článok IV
Prijímajúci štát buď
a)
uzná bez vodičských skúšok alebo bez poplatkov za platné vodičské povolenie alebo
preukaz, alebo vojenský vodičský preukaz vydaný vysielajúcim štátom, alebo jeho orgánom
príslušníkovi ozbrojených síl alebo civilnej zložky, alebo
b)
vydá vlastné vodičské povolenie alebo vodičský preukaz každému príslušníkovi ozbrojených
síl alebo civilnej zložky, ktorý je držiteľom vodičského povolenia alebo vodičského
preukazu, alebo vojenského vodičského preukazu vydaného vysielajúcim štátom alebo
jeho príslušným orgánom za podmienky, že nebude vyžadovať žiadnu vodičskú skúšku.
Článok V
1.
Príslušníci ozbrojených síl nosia vojenskú rovnošatu. Ak sa orgány vysielajúceho
štátu a prijímajúceho štátu dohodnú inak, budú civilný odev nosiť za rovnakých podmienok
ako príslušníci ozbrojených síl prijímajúceho štátu. Príslušníci pravidelných jednotiek
alebo iných vojenských formácií prekračujú štátnu hranicu vo vojenskej rovnošate.
2.
Služobné vozidlá ozbrojených síl alebo civilnej zložky musia byť označené okrem evidenčného
čísla aj poznávacou značkou príslušného štátu.
Článok VI
Príslušníci ozbrojených síl môžu držať a nosiť zbrane za podmienky, že ich na to oprávňuje
príslušný rozkaz. Orgány vysielajúceho štátu ústretovo zvážia požiadavky prijímajúceho
štátu týkajúce sa tejto záležitosti.
Článok VII
1. Za podmienok ustanovení tohto článku
a)
vojenské orgány vysielajúceho štátu majú právo vykonávať na území prijímajúceho štátu
úplnú trestnú a disciplinárnu právomoc zverenú im právnym poriadkom vysielajúceho
štátu nad všetkými osobami podliehajúcimi vojenskému právu tohto štátu,
b)
orgány prijímajúceho štátu majú právo vykonávať právomoc nad príslušníkmi ozbrojených
síl alebo civilnej zložky a nad závislými osobami v súvislosti s trestnými činmi spáchanými
na území prijímajúceho štátu, ktoré sú trestné podľa právneho poriadku tohto štátu.
2.
a)
Vojenské orgány vysielajúceho štátu majú právo vykonávať výlučnú právomoc nad osobami
podliehajúcimi vojenskému právu tohto štátu v súvislosti s trestnými činmi vrátane
trestných činov týkajúcich sa bezpečnosti štátu, ktoré sú trestné podľa právneho poriadku
vysielajúceho štátu, ale nie sú trestné podľa právneho poriadku prijímajúceho štátu.
b)
Orgány prijímajúceho štátu majú právo vykonávať výlučnú právomoc nad príslušníkmi
ozbrojených síl alebo civilnej zložky a nad závislými osobami v súvislosti s trestnými
činmi vrátane trestných činov týkajúcich sa bezpečnosti prijímajúceho štátu, ktoré
sú trestné podľa jeho právneho poriadku, ale nie sú trestné podľa právneho poriadku
vysielajúceho štátu.
c)
Na účely tohto odseku a odseku 3 tohto článku trestný čin proti bezpečnosti štátu
zahŕňa
(i)
vlastizradu,
(ii)
sabotáž, vyzvedačstvo alebo porušenie akéhokoľvek zákona týkajúceho sa služobného
tajomstva tohto štátu alebo tajomstva týkajúceho sa národnej obrany tohto štátu.
3.
V prípadoch, keď je výkon právomoci súbežný, uplatnia sa tieto pravidlá:
a)
vojenské orgány vysielajúceho štátu majú prednostné právo vykonávať právomoc nad
príslušníkmi ozbrojených síl alebo civilnej zložky v súvislosti
(i)
s trestnými činmi výhradne voči majetku alebo bezpečnosti tohto štátu, alebo s trestnými
činmi výhradne voči osobe alebo majetku iného príslušníka ozbrojených síl alebo civilnej
zložky tohto štátu, alebo závislej osoby,
(ii)
s trestnými činmi vyplývajúcimi z akéhokoľvek konania alebo opomenutia pri výkone
služobnej povinnosti.
b)
V prípade akéhokoľvek iného trestného činu majú prednostné právo vykonávať právomoc
orgány prijímajúceho štátu.
c)
Ak sa štát, ktorý má prednostné právo vykonávať právomoc, rozhodne ju nevykonávať,
bezodkladne to oznámi orgánom druhého štátu. Orgány štátu, ktorý má prednostné právo,
ústretovo zvážia žiadosť druhého štátu vzdať sa svojho práva v prípadoch, keď druhý
štát pokladá takéto vzdanie sa práv za osobitne dôležité.
4.
Z predchádzajúcich ustanovení tohto článku nevyplýva pre vojenské orgány vysielajúceho
štátu právo vykonávať právomoc nad osobami, ktoré sú štátnymi občanmi prijímajúceho
štátu alebo majú na jeho území trvalý pobyt, ak tieto osoby nie sú príslušníkmi ozbrojených
síl vysielajúceho štátu.
5.
a)
Orgány prijímajúceho štátu a orgány vysielajúceho štátu si budú vzájomne pomáhať
pri zadržaní príslušníkov ozbrojených síl alebo civilnej zložky alebo závislých osôb
na území prijímajúceho štátu a pri ich odovzdávaní orgánu, ktorý má právo vykonávať
právomoc podľa uvedených ustanovení.
b)
Orgány prijímajúceho štátu bezodkladne oznámia vojenským orgánom vysielajúceho štátu
zadržanie každého príslušníka ozbrojených síl alebo civilnej zložky alebo závislej
osoby.
c)
Obvinený príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky, nad ktorým má vykonávať
právomoc prijímajúci štát, ak sa tento nachádza v rukách vysielajúceho štátu, zostane
vo väzbe vysielajúceho štátu až dovtedy, dokedy proti nemu prijímajúci štát nevznesie
obvinenie.
6.
a)
Orgány prijímajúceho štátu a orgány vysielajúceho štátu si budú vzájomne pomáhať
pri vedení celého potrebného vyšetrovania trestných činov, pri zhromažďovaní a vykonávaní
dôkazov vrátane zaistenia a odňatia veci a v príslušných prípadoch odovzdania vecí
spojených s trestným činom. Odovzdanie týchto vecí však možno podmieniť ich vrátením
v časovom období stanovenom orgánom, ktorý ich odovzdal.
b)
Orgány zmluvných strán sa budú navzájom informovať o skončení všetkých prípadov,
v ktorých došlo k súbehu práv na vykonávanie právomoci.
7.
a)
Orgány vysielajúceho štátu nesmú vykonať trest smrti v prijímajúcom štáte, ak právny
poriadok prijímajúceho štátu v podobnom prípade takýto trest nestanovuje.
b)
Orgány prijímajúceho štátu ústretovo zvážia žiadosť orgánov vysielajúceho štátu o
pomoc pri vykonávaní rozsudku, ktorým bol uložený trest odňatia slobody orgánmi vysielajúceho
štátu podľa ustanovení tohto článku na území prijímajúceho štátu.
8.
Ak bol obvinený trestne stíhaný podľa ustanovení tohto článku orgánmi jednej zmluvnej
strany a bol oslobodený, alebo bol odsúdený a vykonáva trest, alebo si už vykonal
svoj trest, alebo mu bol trest odpustený, nemôže byť stíhaný opäť za ten istý skutok
na tom istom území orgánmi druhej zmluvnej strany. Znenie tohto odseku však nebráni
vojenským orgánom vysielajúceho štátu stíhať príslušníka svojich ozbrojených síl za
porušenie disciplinárnych predpisov v súvislosti s konaním alebo opomenutím, ktoré
zakladajú trestný čin, za ktorý bol trestne stíhaný orgánmi inej zmluvnej strany.
9.
Keď je príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky alebo závislá osoba súdne
stíhaný podľa právomoci prijímajúceho štátu, má vždy právo
a)
na včasné a rýchlo vykonané trestné konanie,
b)
byť pred začatím trestného konania pred súdom informovaný o podrobnostiach vzneseného
obvinenia alebo obvinení,
c)
byť konfrontovaný so svedkami svedčiacimi v neprospech obvineného,
d)
na povinné predvolanie svedkov svedčiacich v jeho prospech, ak títo svedkovia patria
pod právomoc prijímajúceho štátu,
e)
zvoliť si obhajcu podľa vlastného výberu alebo mať bezplatné alebo pomocné právne
zastúpenie podľa podmienok platných v čase pobytu na území prijímajúceho štátu,
f)
na službu kvalifikovaného tlmočníka, ak to pokladá za potrebné,
g)
byť v kontakte s predstaviteľom vlády vysielajúceho štátu a ak to pravidlá súdu povoľujú,
mať takého predstaviteľa prítomného na konaní pred súdom.
10.
a)
Pravidelné vojenské jednotky alebo útvary ozbrojených síl majú právo vykonávať policajnú
činnosť vo všetkých táboroch, zariadeniach alebo iných objektoch, v ktorých sa nachádzajú
na základe dohody s prijímajúcim štátom. Vojenská polícia ozbrojených síl môže prijať
všetky primerané opatrenia na zabezpečenie udržania poriadku a bezpečnosti v týchto
objektoch.
b)
Mimo týchto objektov môže vojenská polícia vykonávať svoju činnosť iba na základe
dohody s orgánmi prijímajúceho štátu a v spolupráci s nimi do tej miery, do akej je
táto činnosť nevyhnutná na udržanie disciplíny a poriadku medzi príslušníkmi ozbrojených
síl.
11.
Každá zmluvná strana si vytvorí také právne predpisy, aké pokladá za potrebné na
zabezpečenie primeranej bezpečnosti a ochrany zariadení, vybavenia, majetku, záznamov
a oficiálnych informácií iných zmluvných strán na svojom území a na potrestanie osôb,
ktoré porušia právne predpisy prijaté na tento účel.
Článok VIII
1. Každá zmluvná strana sa vzdáva všetkých svojich nárokov voči inej zmluvnej strane
na náhradu škôd na akomkoľvek majetku, ktorý vlastní a ktorý používajú jej pozemné,
námorné alebo vzdušné ozbrojené sily, ak
(i)
škodu spôsobil príslušník alebo zamestnanec ozbrojených síl druhej zmluvnej strany
pri plnení svojich povinností v súvislosti s vykonávaním Severoatlantickej zmluvy,
alebo
(ii)
škoda vznikla použitím akéhokoľvek vozidla, plavidla alebo lietadla inej zmluvnej
strany používaného jej ozbrojenými silami pod podmienkou, že sa toto vozidlo, plavidlo
alebo lietadlo, ktoré spôsobilo škodu, použilo v súvislosti s vykonávaním Severoatlantickej
zmluvy, alebo že táto škoda bola spôsobená na majetku takto používanom.
Zmluvná strana sa vzdáva nárokov v spojitosti so záchranou lode alebo nákladu na mori
voči akejkoľvek inej zmluvnej strane, ak tieto boli majetkom zmluvnej strany a používali
ich jej ozbrojené sily v súvislosti s vykonávaním Severoatlantickej zmluvy.
2.
a)
V prípade, že vznikne alebo bude spôsobená škoda spôsobom uvedeným v odseku 1 na
inom majetku vo vlastníctve zmluvnej strany, ktorý sa nachádza na jej území, zodpovednosť
a výšku škody ktorejkoľvek inej zmluvnej strany určí jediný rozhodca vybraný podľa
písmena b) tohto odseku, ak sa dotknuté zmluvné strany nedohodnú inak. Rozhodca rozhodne
aj o všetkých protinárokoch vyplývajúcich z tej istej udalosti.
b)
Rozhodca uvedený v písmene a) bude po dohode medzi dotknutými zmluvnými stranami
vybraný spomedzi štátnych občanov prijímajúceho štátu, ktorí vykonávajú alebo vykonávali
vysokú súdnu funkciu. Ak sa dotknuté zmluvné strany nedokážu dohodnúť v priebehu dvoch
mesiacov na osobe rozhodcu, každá z nich môže požiadať predsedu zástupcov Severoatlantickej
rady, aby vybral osobu spĺňajúcu uvedené požiadavky.
c)
Každé rozhodnutie rozhodcu je pre zmluvné strany záväzné a konečné.
d)
Výška náhrady stanovená rozhodcom sa rozdelí podľa ustanovení odseku 5 písm. e),
bodov (i), (ii) a (iii) tohto článku.
e)
Odmena pre rozhodcu sa stanoví po dohode zmluvných strán a spolu s nevyhnutnými výdavkami
na výkon jeho činnosti ju zmluvné strany znášajú rovnakým dielom.
f)
Každá zmluvná strana sa však vzdáva svojich nárokov v prípade, ak je škoda nižšia
ako:
v Belgicku | 70 000 | BEF |
v Kanade | 1 460 | CAD |
v Dánsku | 9 670 | DKK |
vo Francúzsku | 490 000 | FRF |
na Islande | 22 800 | ISK |
v Taliansku | 850 000 | ITL |
v Luxembursku | 70 000 | LUF |
v Holandsku | 5320 | NLG |
v Nórsku | 10 000 | NOK |
v Portugalsku | 40 250 | PTE |
vo Veľkej Británii | 500 | GBP |
v Spojených štátoch amerických | 1 400 | USD |
Ktorákoľvek ďalšia zmluvná strana, ktorej majetok bol poškodený pri tej istej udalosti,
sa tiež vzdá svojich nárokov až do výšky uvedenej sumy. V prípade závažných odchýlok
od výmenného kurzu medzi týmito menami sa zmluvné strany dohodnú na primeraných úpravách
týchto súm.
3.
Na účely odsekov 1 a 2 tohto článku výraz „vlastníctvo zmluvnej strany“ v prípade
plavidla znamená plavidlo prenajaté zmluvnou stranou, skonfiškované alebo ukoristené
(okrem prípadov, keď riziko straty alebo zodpovednosť nesie iná osoba ako zmluvná
strana).
4.
Každá zmluvná strana sa vzdáva všetkých svojich nárokov voči každej inej zmluvnej
strane v súvislosti so zranením alebo smrťou ktoréhokoľvek príslušníka svojich ozbrojených
síl, ak tento príslušník vykonával služobné povinnosti.
5.
Nároky (iné ako zmluvné nároky a tie, ktoré sa vzťahujú na ustanovenia odsekov 6
a 7 tohto článku), ktoré vznikli na základe konania alebo opomenutia príslušníkov
ozbrojených síl alebo civilnej zložky pri plnení služobných povinností alebo ktoré
vyplynuli z iného konania, opomenutia alebo udalosti, za ktorú sú ozbrojené sily alebo
civilná zložka právne zodpovedné, a ktoré na území prijímajúceho štátu spôsobia škodu
tretej strane, ktorá nie je zmluvnou stranou, vyrovná prijímajúci štát v súlade s
týmito ustanoveniami:
a)
Nároky sa uplatňujú, posudzujú, vyrovnávajú alebo súdnou cestou rozhodujú v súlade
so zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu o nárokoch vyplývajúcich z činnosti jeho
ozbrojených síl.
b)
Prijímajúci štát môže vyrovnať všetky také nároky; platby dohodnutej výšky alebo
priznané súdnym rozhodnutím vyplatí vo vlastnej mene.
c)
Také platby bez ohľadu na to, či sa uskutočnia na základe vyrovnania, alebo rozhodnutia
príslušného súdu prijímajúceho štátu, alebo konečné rozhodnutia súdu zamietajúce platbu
budú pre zmluvné strany záväzné a konečné.
d)
Každý nárok, ktorý prijímajúci štát vyplatí, oznámi vysielajúcim štátom s uvedením
všetkých podrobností a s návrhom na rozdelenie v súlade s písm. e) bodmi (i), (ii)
a (iii). Ak do dvoch mesiacov nebude doručená odpoveď, navrhované rozdelenie sa bude
pokladať za prijaté.
e)
Náklady vzniknuté pri uspokojovaní nárokov podľa predchádzajúcich písmen a podľa
odseku 2 tohto článku sa rozdelia medzi zmluvné strany takto:
(i)
V prípade, že je zodpovedný iba jeden vysielajúci štát, priznaná alebo prisúdená
suma sa rozdelí v pomere 25 % pre prijímajúci štát a 75 % pre vysielajúci štát.
(ii)
V prípade, že za škodu zodpovedá viac štátov ako jeden, priznaná alebo prisúdená
suma sa medzi ne rozdelí rovnakým dielom; avšak v prípade, že prijímajúci štát nie
je zodpovedným štátom, jeho príspevok bude tvoriť polovicu príspevku každého z vysielajúcich
štátov.
(iii)
Ak škodu spôsobili ozbrojené sily zmluvných strán, a nemožno ju presne prisúdiť jednej
ani viacerým ozbrojeným silám, priznaná alebo prisúdená suma sa medzi zmluvné strany
rozdelí rovnakým dielom. Ak však prijímajúci štát nie je jedným zo štátov, ktorých
ozbrojené sily spôsobili škodu, jeho príspevok bude tvoriť polovicu príspevku každého
z vysielajúcich štátov.
(iv)
Každých šesť mesiacov bude dotknutým vysielajúcim štátom zasielané hlásenie o sumách
vyplatených prijímajúcim štátom v priebehu uplynulých šiestich mesiacov v súvislosti
s každým prípadom, keď sa prijalo navrhované delenie na percentuálnom základe, spolu
so žiadosťou na úhradu. Úhrada sa uskutoční v čo najkratšom čase a v mene prijímajúceho
štátu.
f)
V prípadoch, keď uplatnenie ustanovení písmen b) a e) tohto odseku spôsobí zmluvnej
strane vážne ťažkosti, môže táto zmluvná strana požiadať Severoatlantickú radu, aby
riešila vyrovnanie iným spôsobom.
g)
Príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky nepodlieha nijakému súdnemu konaniu,
ktorého účelom je vykonanie akéhokoľvek rozsudku vyneseného proti nemu v prijímajúcom
štáte v záležitosti vyplývajúcej z výkonu jeho služobných povinností.
h)
Ustanovenia tohto odseku sa nevzťahujú na žiadne nároky, ktoré vznikli v spojení
s plavbou alebo prevádzkou lode, nakladaním, dopravou alebo vykladaním nákladu, ak
nejde o nároky z dôvodu úmrtia alebo zranenia, na ktoré sa ustanovenie odseku 4 tohto
článku nevzťahuje, okrem prípadov, keď sa ustanovenie písmena e) vzťahuje na nároky
uvedené v odseku 2 tohto článku.
6.
Nároky uplatňované voči príslušníkom ozbrojených síl alebo civilnej zložky, ktoré
sú dôsledkom protiprávneho konania alebo opomenutia, ku ktorým dôjde v čase mimo výkonu
služobných povinností v prijímajúcom štáte, sa budú riešiť takto:
a)
Orgány prijímajúceho štátu zvážia nároky a určia náhradu pre žiadateľa čestne a spravodlivo,
pričom vezmú do úvahy všetky okolnosti prípadu vrátane konania poškodenej osoby, a
vypracujú o danej záležitosti správu.
b)
Správa sa doručí orgánom vysielajúceho štátu, ktoré bezodkladne rozhodnú, či ponúknu
platbu „ex gratia“, a ak áno, v akej výške.
c)
Ak dôjde k ponuke o platbe „ex gratia“ a žiadateľ ju bude akceptovať ako úplné uspokojenie
svojho nároku, orgány vysielajúceho štátu vykonajú túto platbu a budú o svojom rozhodnutí
a o vyplatenej sume informovať orgány prijímajúceho štátu.
d)
Ustanovenie tohto odseku neovplyvňuje právomoc súdov prijímajúceho štátu začať konanie
proti príslušníkovi ozbrojených síl alebo civilnej zložky v prípade, že nároky nebudú
uspokojené v plnom rozsahu.
7.
Nároky vzniknuté z neoprávneného použitia akéhokoľvek vozidla ozbrojených síl vysielajúceho
štátu sa riešia v súlade s odsekom 6 tohto článku s výnimkou prípadov, keď sú právne
zodpovedné ozbrojené sily alebo civilná zložka.
8.
Ak vznikne spor o tom, či k protiprávnemu činu alebo opomenutiu príslušníka ozbrojených
síl alebo civilnej zložky došlo počas výkonu služobných povinností, alebo či použitie
akéhokoľvek vozidla ozbrojených síl vysielajúceho štátu bolo neoprávnené, vec bude
predložená rozhodcovi vymenovanému v súlade s ustanovením odseku 2 písm. b) tohto
článku, pričom jeho rozhodnutie je záväzné a konečné.
9.
Vysielajúci štát nebude pre príslušníkov ozbrojených síl alebo civilnej zložky uplatňovať
vyňatie z právomoci súdov prijímajúceho štátu v občianskoprávnej oblasti, okrem prípadov
ustanovených v odseku 5 písm. g) tohto článku.
10.
Orgány vysielajúceho štátu a orgány prijímajúceho štátu budú spolupracovať pri získavaní
dôkazov pre spravodlivé prejednanie a vyrovnanie nárokov, ktoré sú predmetom sporu
zmluvných strán.
Článok IX
1.
Príslušníci ozbrojených síl alebo civilnej zložky a závislé osoby môžu nakupovať
miestny tovar nevyhnutný pre vlastnú spotrebu a využívať služby, ktoré potrebujú,
za rovnakých podmienok ako štátni občania prijímajúceho štátu.
2.
Tovar požadovaný z miestnych zdrojov na zabezpečenie existencie ozbrojených síl alebo
civilnej zložky sa bude za obvyklých okolností nakupovať prostredníctvom orgánov,
ktoré zaobstarávajú taký tovar pre ozbrojené sily prijímajúceho štátu. Aby sa zabránilo
negatívnym vplyvom týchto nákupov na ekonomiku prijímajúceho štátu, príslušné orgány
tohto štátu v prípade potreby určia výrobky, ktorých nákup by mal podliehať obmedzeniu
alebo zákazu.
3.
Podľa už platných zmlúv alebo zmlúv, ktoré môžu oprávnení predstavitelia vysielajúceho
štátu a prijímajúceho štátu neskôr uzavrieť, prevezmú orgány prijímajúceho štátu na
seba výhradnú zodpovednosť za vytvorenie vhodných podmienok na užívanie budov a pozemkov
požadovaných ozbrojenými silami alebo civilnou zložkou, ako aj s tým spojených zariadení
a služieb. Tieto zmluvy a dohovory budú podľa možnosti v súlade s predpismi týkajúcimi
sa ubytovania a umiestnenia podobného personálu prijímajúceho štátu. Ak osobitná dohoda
neustanovuje inak, práva a povinnosti vyplývajúce z držby alebo z používania budov,
pozemkov, zariadení a služieb sa budú riadiť právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
4.
Požiadavky ozbrojených síl alebo civilnej zložky na prácu miestneho civilného obyvateľstva
sa budú uspokojovať v spolupráci s orgánmi prijímajúceho štátu prostredníctvom úradov
práce rovnakým spôsobom ako porovnateľné požiadavky prijímajúceho štátu. Pracovné
podmienky, konkrétne mzdy, doplatky a podmienky na ochranu pracujúcich budú rovnaké
ako ich ustanovuje právny poriadok prijímajúceho štátu. Civilní pracovníci zamestnaní
v ozbrojených silách alebo civilnej zložke sa v žiadnom prípade nebudú pokladať za
príslušníkov týchto ozbrojených síl alebo civilnej zložky.
5.
Keď ozbrojené sily alebo civilná zložka nemajú v mieste svojho rozmiestnenia zabezpečenú
primeranú lekársku alebo stomatologickú starostlivosť, môžu ich príslušníci a závislé
osoby využívať lekársku a stomatologickú starostlivosť vrátane hospitalizácie za rovnakých
podmienok ako porovnateľný personál prijímajúceho štátu.
6.
Prijímajúci štát čo najústretovejšie zváži žiadosti o poskytnutie cestovných výhod
a zliav pre príslušníkov ozbrojených síl alebo civilnej zložky. Cestovné výhody a
zľavy budú predmetom osobitných dohôd medzi vládami dotknutých zmluvných strán.
7.
Na základe všeobecných alebo osobitných dohôd medzi zmluvnými stranami orgány ozbrojených
síl bezodkladne zrealizujú platby v miestnej mene za tovar, ubytovanie a služby poskytnuté
podľa odsekov 2, 3, 4 a v prípade potreby podľa odsekov 5 a 6 tohto článku.
8.
Ozbrojené sily ani civilná zložka, ich príslušníci ani závislé osoby nie sú na základe
tohto článku oslobodení od daní a poplatkov za nákupy a služby podľa daňových predpisov
prijímajúceho štátu.
Článok X
1.
V prípadoch, keď akákoľvek forma zdanenia v prijímajúcom štáte závisí od miesta pobytu
alebo trvalého bydliska, obdobie, počas ktorého sa príslušník ozbrojených síl alebo
civilných zložiek nachádza na území tohto štátu výlučne z dôvodu príslušnosti k týmto
ozbrojeným silám alebo civilnej zložke, nebude sa pokladať za obdobie pobytu alebo
zmeny pobytu alebo trvalého bydliska na účel tohto zdanenia. Príslušníci ozbrojených
síl alebo civilnej zložky budú v prijímajúcom štáte oslobodení od dane zo mzdy a ďalších
príjmov, ktoré dostávajú ako príslušníci vysielajúceho štátu, ako aj od daní z akéhokoľvek
hnuteľného majetku, ktorý vlastnia v prijímajúcom štáte počas svojej dočasnej prítomnosti.
2.
Žiadne ustanovenie tohto článku nezbavuje príslušníka ozbrojených síl alebo civilnej
zložky daňovej povinnosti v prípade, že v prijímajúcom štáte vykonáva akúkoľvek inú
zárobkovú činnosť, než je jeho zamestnanie ako príslušníka ozbrojených síl alebo civilnej
zložky, s výnimkou mzdy a ďalších príjmov, ako aj hnuteľného majetku podľa odseku
1; žiadne ustanovenie tohto článku nezbavuje príslušníka ozbrojených síl alebo civilnej
zložky daňovej povinnosti, ktorá vyplýva z právneho poriadku prijímajúceho štátu,
a to ani v prípade, že sa jeho pobyt alebo trvalé bydlisko považuje za pobyt alebo
trvalé bydlisko v prijímajúcom štáte, pretože sa na tohto príslušníka vzťahujú právne
predpisy prijímajúceho štátu.
3.
Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na „clo“ definované v článku XI ods. 12.
4.
Na účely tohto článku pojem „príslušník ozbrojených síl“ nezahŕňa osoby, ktoré sú
štátnymi občanmi prijímajúceho štátu.
Článok XI
1.
Ak táto zmluva výslovne neustanovuje inak, príslušníci ozbrojených síl alebo civilnej
zložky, ako aj závislé osoby podliehajú zákonom a predpisom prijímajúceho štátu, ktorých
uplatňovanie patrí do pôsobnosti colných orgánov. Colné orgány prijímajúceho štátu
majú za podmienok ustanovených zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu právo vykonať
prehliadku príslušníkov ozbrojených síl alebo civilnej zložky a závislých osôb, ako
aj ich batožiny a vozidiel, a majú právo zaistiť tovar v súlade s týmito zákonmi a
predpismi.
2.
a)
Dočasný dovoz alebo spätný vývoz služobných vozidiel ozbrojených síl alebo civilnej
zložky po vlastnej osi bude oslobodený od cla po predložení triptyku, ktorého vzor
je uvedený v prílohe k tejto zmluve.
b)
Dočasný dovoz týchto vozidiel, ktorý sa neuskutoční po ich vlastnej osi, sa bude
riadiť ustanoveniami odseku 4 tohto článku, a ich spätný vývoz ustanoveniami odseku
8.
c)
Služobné vozidlá ozbrojených síl alebo civilnej zložky sú oslobodené od akýchkoľvek
daní a poplatkov platených v súvislosti s používaním pozemných komunikácií motorovými
vozidlami.
3.
Úradné listiny opatrené úradnou pečiatkou nepodliehajú colnej kontrole. Kuriéri,
bez ohľadu na ich status, prepravujúci takéto listiny, musia byť vybavení osobitným
rozkazom na presun vydaným v súlade s ustanovením článku III ods. 2 písm. b). V tomto rozkaze musí byť uvedený počet prevážaných depeší a potvrdenie, že obsahujú
len úradné listiny.
4.
Ozbrojené sily môžu s oslobodením od cla dovážať svoju techniku a primerané množstvo
potravín, zásob a iného tovaru určeného výhradne pre potreby ozbrojených síl a v prípadoch,
ak to povolí prijímajúci štát, aj pre potreby civilnej zložky a závislých osôb. Dovoz
takého tovaru s oslobodením od dovozného cla podlieha uskladneniu na colnom úrade
príslušnom pre miesto vstupu spolu s takými dokladmi, na ktorých sa zmluvné strany
dohodnú, ako aj s potvrdením, ktoré bude mať formu dohodnutú medzi prijímajúcim štátom
a vysielajúcim štátom, podpísaným osobou poverenou na tento účel vysielajúcim štátom.
Určenie osoby poverenej podpisovať toto potvrdenie, ako aj podpisové vzory a vzory
pečiatok, ktoré sa budú používať, budú zaslané orgánom colnej správy prijímajúceho
štátu.
5.
Príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky môže v čase svojho prvého príchodu
pri nástupe do služby v prijímajúcom štáte alebo v čase prvého príchodu závislej osoby,
ktorá ho nasleduje, doviezť svoj osobný hnuteľný majetok a nábytok s oslobodením od
dovozného cla na čas výkonu svojej služby.
6.
Príslušníci ozbrojených síl alebo civilnej zložky môžu na dočasné použitie doviezť
s oslobodením od dovozného cla svoje osobné motorové vozidlá na osobné použitie alebo
na použitie závislými osobami. Z tohto článku nevyplýva povinnosť oslobodiť tieto
vozidlá od platenia daní a poplatkov spojených s používaním pozemných komunikácií.
7.
Tovar, ktorý dovážajú orgány ozbrojených síl a ktorý nie je výhradne určený pre potreby
ozbrojených síl a civilnej zložky, ako aj tovar, ktorý dovážajú príslušníci ozbrojených
síl alebo civilnej zložky, iný než uvedený v ustanoveniach odsekov 5 a 6 tohto článku,
nie je podľa tohto článku oslobodený od dovozného cla alebo iných podmienok.
8.
Tovar, ktorý sa doviezol s oslobodením od dovozného cla podľa ustanovení odseku 2
písm. b) a odsekov 4, 5 alebo 6 tohto článku,
a)
môže sa bez cla spätne vyviezť pod podmienkou, že ak sa tento tovar doviezol podľa
ustanovenia odseku 4, predloží sa certifikát vydaný v súlade s uvedeným odsekom colnému
úradu; colné orgány sú však oprávnené overiť, či spätne vyvážaný tovar je totožný
s tovarom uvedeným v certifikáte, ak je priložený, a či sa skutočne doviezol podľa
podmienok ustanovených v odseku 2 písm. b) a v odsekoch 4, 5 alebo 6, podľa toho,
o aký prípad ide,
b)
nebude za obvyklých okolností v prijímajúcom štáte určený na predaj alebo darovaný;
avšak v určitých prípadoch sa môže takéto nakladanie s tovarom povoliť za podmienok
stanovených príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu (napríklad po zaplatení cla a
dane a po splnení požiadaviek v súvislosti s opatreniami v obchode s tovarom).
9.
Tovar zakúpený v prijímajúcom štáte sa z neho bude vyvážať len v súlade s platnými
predpismi prijímajúceho štátu.
10.
Colné orgány vytvoria pravidelným jednotkám alebo iným vojenským formáciám osobitné
podmienky na prechod, resp. prekročenie hraníc, ak o tom budú vopred riadne informované.
11.
Prijímajúci štát prijme osobitné opatrenia na to, aby sa pohonné látky, oleje a mazivá
pre služobné vozidlá, lietadlá a lode ozbrojených síl alebo civilnej zložky mohli
dodávať s oslobodením od všetkých ciel a daní.
12.
V odsekoch 1 až 10 tohto článku
„clo“ označuje clá a iné platby a dane splatné pri dovoze alebo vývoze okrem poplatkov
a daní, ktoré sú len poplatkami za poskytované služby,
„dovoz“ zahŕňa vyskladnenie tovaru z colného skladu alebo dočasného uskladnenia, ak
sa tento tovar nevypestoval, nevyrobil ani nespracoval v prijímajúcom štáte.
13.
Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na uvedený tovar nielen v prípade, keď sa dováža
do prijímajúceho štátu alebo sa z neho vyváža, ale aj v prípade, keď bude v režime
tranzitu prechádzať cez územie zmluvnej strany, a na tieto účely sa v tomto článku
pod pojmom „prijímajúci štát“ rozumie aj ktorákoľvek zmluvná strana, cez ktorej územie
sa prepravuje tovar v režime tranzitu.
Článok XII
1.
Colné orgány alebo daňové orgány prijímajúceho štátu môžu na udelenie akýchkoľvek
colných alebo daňových výnimiek alebo úľav uvedených v tejto zmluve vyžadovať splnenie
takých podmienok, ktoré budú pokladať za potrebné, aby sa zabránilo ich zneužitiu.
2.
Tieto orgány môžu odmietnuť udeliť akúkoľvek výnimku uvedenú v tejto zmluve na dovoz
takého tovaru do prijímajúceho štátu, ktorý je vypestovaný, vyrobený alebo spracovaný
v tomto štáte a bol z neho vyvezený bez zaplatenia daní alebo cla, ktoré by sa inak
museli zaplatiť, alebo za ktorý boli dane alebo clo vrátené. Tovar vyskladnený z colného
skladu sa pokladá za dovezený, ak sa jeho uskladnenie v colnom sklade pokladalo za
vývoz.
Článok XIII
1.
S cieľom zabrániť porušeniu colných a daňových zákonov a predpisov budú si orgány
prijímajúceho štátu a orgány vysielajúceho štátu navzájom pomáhať pri vyšetrovaní
a zhromažďovaní dôkazov.
2.
Orgány ozbrojených síl poskytnú pomoc v rámci svojej právomoci, aby tovar podliehajúci
zaisteniu, resp. zhabaniu colnými orgánmi alebo daňovými orgánmi prijímajúceho štátu
alebo z ich poverenia sa týmto orgánom odovzdal.
3.
Orgány ozbrojených síl poskytnú v rámci svojej právomoci pomoc pri zabezpečení platieb
colných poplatkov, daní a pokút, ktoré majú zaplatiť príslušníci ozbrojených síl alebo
civilnej zložky alebo závislé osoby.
4.
Služobné vozidlá a predmety, ktoré patria ozbrojeným silám alebo civilnej zložke,
a nie príslušníkovi ozbrojených síl alebo civilnej zložky, ktoré zaistili, resp. zhabali
orgány prijímajúceho štátu v súvislosti s konaním, ktoré je v rozpore s colnými alebo
daňovými zákonmi alebo predpismi, odovzdajú sa orgánom príslušných ozbrojených síl.
Článok XIV
1.
Ozbrojené sily, civilná zložka a ich príslušníci, ako aj závislé osoby sú naďalej
viazané devízovými predpismi vysielajúceho štátu a zároveň devízovými predpismi prijímajúceho
štátu.
2.
Devízové orgány vysielajúceho štátu a prijímajúceho štátu môžu vydať osobitné predpisy
platné pre ozbrojené sily alebo civilnú zložku, alebo ich príslušníkov a pre závislé
osoby.
Článok XV
1.
Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, zmluva zostane v platnosti aj v
prípade nepriateľských akcií, na ktoré sa vzťahuje Severoatlantická zmluva s výnimkou,
že ustanovenia článku VIII ods. 2 a 5 o riešení nárokov na náhradu škody sa nebudú vzťahovať na vojnové škody a že ustanovenia
tejto zmluvy, najmä článkov III a VII dotknuté zmluvné strany bezodkladne preskúmajú a môžu sa dohodnúť na zmenách, ktoré
budú považovať za žiaduce pre vykonávanie tejto zmluvy medzi nimi.
2.
V prípade takých nepriateľských akcií má každá zmluvná strana právo poslať oznámenie
60 dní vopred ostatným zmluvným stranám o prerušení vykonávania ktoréhokoľvek ustanovenia
tejto zmluvy, pokiaľ sa jej dotýka. Ak zmluvná strana toto právo využije, zmluvné
strany záležitosť bezodkladne vzájomne prerokujú s cieľom dohodnúť sa na vyhovujúcich
ustanoveniach, ktoré nahradia tie ustanovenia, ktorých vykonávanie je prerušené.
Článok XVI
Všetky spory medzi zmluvnými stranami týkajúce sa výkladu alebo vykonávania tejto
zmluvy sa budú riešiť rokovaním medzi zmluvnými stranami bez odvolania sa na akúkoľvek
vonkajšiu jurisdikciu. Ak nie je v tejto zmluve výslovne ustanovené inak, spory, ktoré
nemožno vyriešiť priamym rokovaním, budú predložené Severoatlantickej rade.
Článok XVII
Každá zmluvná strana môže kedykoľvek požiadať o zmenu ktoréhokoľvek článku tejto zmluvy.
Žiadosť adresuje Severoatlantickej rade.
Článok XVIII
1.
Táto zmluva bude ratifikovaná a ratifikačné listiny budú čo najskôr uložené u vlády
Spojených štátov amerických, ktorá oznámi všetkým signatárskym štátom dátum uloženia
ratifikačných listín.
2.
Táto zmluva nadobudne platnosť tridsať dní odo dňa uloženia štvrtej ratifikačnej
listiny signatárskeho štátu. Pre každý ďalší signatársky štát nadobudne zmluva platnosť
tridsať dní odo dňa uloženia jeho ratifikačnej listiny.
3.
Po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy, po schválení Severoatlantickou radou a za
podmienok, ktoré Rada môže určiť, bude zmluva otvorená na pristúpenie pre každý štát,
ktorý pristupuje k Severoatlantickej zmluve. Pristúpenie nadobudne účinnosť uložením
listiny o pristúpení u vlády Spojených štátov amerických, ktorá oznámi všetkým signatárskym
štátom a pristupujúcemu štátu dátum jej uloženia. Pre každý pristupujúci štát, ktorého
listina o pristúpení je uložená, nadobudne táto zmluva platnosť tridsať dní odo dňa
uloženia tejto listiny.
Článok XIX
1.
Každá zmluvná strana môže túto zmluvu vypovedať po uplynutí štyroch rokov odo dňa
nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.
2.
Ktorákoľvek zmluvná strana môže vypovedať zmluvu písomným oznámením vláde Spojených
štátov amerických, ktorá upovedomí ostatné zmluvné strany o každom takomto oznámení
a o dátume jeho prijatia.
3.
Výpoveď zmluvy nadobudne účinnosť jeden rok odo dňa, keď vláda Spojených štátov amerických
prijala toto oznámenie. Po uplynutí jedného roka sa platnosť zmluvy skončí pre tú
zmluvnú stranu, ktorá ju vypovedala, ale ostáva v platnosti pre ostatné zmluvné strany.
Článok XX
1.
S výnimkou ustanovení odsekov 2 a 3 tohto článku sa táto zmluva bude uplatňovať iba
na metropolitnom území štátu zmluvnej strany.
2.
Ktorýkoľvek štát však môže v čase uloženia svojej ratifikačnej listiny alebo listiny
o pristúpení alebo kedykoľvek neskôr vyhlásiť oznámením zaslaným vláde Spojených štátov
amerických, že sa táto zmluva bude vzťahovať (ak to vyhlasujúci štát pokladá za nevyhnutné
na uzavretie osobitnej dohody medzi týmto štátom a každým dotknutým vysielajúcim štátom)
aj na všetky územia alebo na niektoré územia, za ktorých medzinárodné vzťahy zodpovedá
v oblasti Severoatlantickej zmluvy. Táto zmluva sa potom začne vzťahovať na spomínané
územie alebo územia tridsať dní odo dňa, keď vláda Spojených štátov amerických prijala
oznámenie, alebo tridsať dní odo dňa uzavretia osobitných dohôd, ak sa požadujú, alebo
po tom, ako zmluva nadobudla platnosť podľa článku XVIII, a to podľa toho, čo nastalo neskôr.
3.
Štát, ktorý vyhlásil podľa odseku 2, že sa táto zmluva bude vzťahovať aj na akékoľvek
územie, za ktorého medzinárodné vzťahy zodpovedá, môže vypovedať zmluvu oddelene vo
vzťahu k tomuto územiu podľa ustanovení článku XIX.
Na dôkaz toho podpísaní splnomocnenci podpísali túto zmluvu.
Dané v Londýne 19. júna 1951 v jednom pôvodnom vyhotovení v anglickom a vo francúzskom
jazyku, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť, ktorého overené odpisy sa rozošlú
všetkým signatárom a pristupujúcim štátom.