555/2005 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2027

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.

Obsah
button-close
Čl. I
§ 1 Predmet úpravy
§ 2 Postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov
(1)
a)
b)
1.
2.
3.
4.
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
(10)
(11)
(12)
(13)
a)
b)
c)
d)
(14)
§ 3 Energetická hospodárnosť budov
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
(4)
a)
b)
c)
d)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
(6)
(7)
(8)
§ 4 Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
§ 4a Energetické hodnotenie
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 4b Národný plán
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
1.
2.
3.
n)
o)
(3)
(4)
§ 4c Pasport obnovy budovy
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
(5)
Energetická certifikácia
§ 5
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
(4)
§ 6
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
a)
b)
c)
(4)
§ 7 Energetický certifikát
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
1.
2.
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
a)
b)
(5)
(6)
(7)
§ 7a Digitálna platforma údajov o energetickej hospodárnosti budov
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
§ 8 Povinnosti vlastníka budovy
(1)
a)
b)
c)
(2)
a)
b)
c)
1.
2.
3.
(3)
a)
b)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
a)
b)
(13)
(14)
Infraštruktúra pre udržateľnú mobilitu
§ 8a Nebytová budova
(1)
a)
b)
c)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
a)
b)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 8b Bytová budova
(1)
a)
b)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
§ 8c
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 8d Využitie slnečnej energie
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
§ 9 Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
1.
2.
f)
1.
2.
3.
g)
h)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
d)
Dotácia
§ 9a
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
§ 9b
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
(8)
(9)
a)
1.
2.
3.
b)
c)
d)
(10)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
(11)
a)
b)
c)
d)
§ 9c
(1)
(2)
a)
b)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
d)
e)
(7)
(8)
(9)
§ 10 Štátny dozor
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
a)
1.
2.
3.
4.
5.
b)
1.
2.
§ 11 Správne delikty a poriadkové opatrenia
(1)
(2)
(3)
a)
1.
2.
3.
4.
5.
6.
b)
c)
(4)
(5)
(6)
§ 12 Priestupky
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
(3)
§ 12a Spoločné ustanovenia
(1)
(2)
Záverečné ustanovenia
§ 13
(1)
(2)
(3)
§ 14
a)
b)
§ 14a
(1)
(2)
(3)
§ 14aa Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. júna 2017
(1)
(2)
§ 14ab Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2019
§ 14ac Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 10. marca 2020
§ 14adPrechodné ustanovenie súvisiace s krízovou situáciou spôsobenou ochorením COVID-19
§ 14ae Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2024
§ 14af Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2027
§ 14b
§ 14c Zrušovacie ustanovenie účinné od 1. januára 2027
§ 15
Čl. II
Čl. III
1.
2.
3.
4.
5.
6.
Čl. V
Prílohy
Poznámky
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:555/2005 Z. z.
Názov:Zákon o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Typ:Zákon
Dátum schválenia:08.11.2005
Dátum vyhlásenia:13.12.2005
Dátum účinnosti od:01.01.2027
Autor:Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Energetika a priemysel
  • Nehnuteľnosti
  • Národné hospodárstvo
  • Živnostenské podnikanie
  • Architektúra
Nachádza sa v čiastke:

225/2005

625/2006 Z. z. Vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
311/2009 Z. z. Vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu
429/2009 Z. z. Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje postup pri výkone energetického auditu, obsah písomnej správy a súbor údajov na monitorovanie efektívnosti pri používaní energie
364/2012 Z. z. Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
342/2015 Z. z. Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky o podrobnostiach o výške príspevku na zateplenie rodinného domu a o náležitostiach žiadosti o poskytnutie príspevku na zateplenie rodinného domu
324/2016 Z. z. Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
145/2017 Z. z. Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 342/2015 Z. z. o podrobnostiach o výške príspevku na zateplenie rodinného domu a o náležitostiach žiadosti o poskytnutie príspevku na zateplenie rodinného domu
107/2019 Z. z. Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky o podrobnostiach o výške príspevkov a o náležitostiach žiadostí o poskytnutie príspevkov poskytovaných v súvislosti s energetickou hospodárnosťou rodinných domov
35/2020 Z. z. Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky č. 324/2016 Z. z.

455/1991 Zb. Zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
138/1992 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch
656/2004 Z. z. Zákon o energetike a o zmene niektorých zákonov

17/2007 Z. z. Zákon o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
476/2008 Z. z. Zákon o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z.
251/2012 Z. z. Zákon o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
300/2012 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov
277/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení zákona č. 134/2013 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
144/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
177/2018 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)
96/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
378/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
90/2020 Z. z. Zákon, ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19
143/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
26/2025 Z. z. Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom
246/2026 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

311/2009 Z. z. Vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu
107/2019 Z. z. Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky o podrobnostiach o výške príspevkov a o náležitostiach žiadostí o poskytnutie príspevkov poskytovaných v súvislosti s energetickou hospodárnosťou rodinných domov
555
ZÁKON
z 8. novembra 2005
o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon ustanovuje postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, na znižovanie emisií skleníkových plynov z budov so zohľadnením vonkajších klimatických podmienok, miestnych podmienok, požiadaviek na kvalitu vnútorného prostredia a nákladovú efektívnosť a pôsobnosť orgánov verejnej správy.
§ 2
Postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov
(1)
Postupmi a opatreniami na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov sú:
a)
jednotná metodika výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov a jednotiek budov (ďalej len „výpočet“),
b)
určenie a uplatňovanie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť
1.
nových budov a nových jednotiek budov,
2.
existujúcich budov a existujúcich jednotiek budov pri ich významnej obnove,
3.
stavebných konštrukcií a prvkov tvoriacich ich časť, ktoré oddeľujú vnútorné prostredie budov od vonkajšieho prostredia (ďalej len „obalová konštrukcia“) a
4.
technických zariadení budovy alebo jednotky budovy na vykurovanie, na chladenie a vetranie, na prípravu teplej vody, na zabudované osvetlenie alebo na ich kombináciu, na automatizáciu a riadenie budovy a na výrobu elektrickej energie na mieste a uskladnenie energie vrátane systémov, ktoré využívajú energiu z obnoviteľných zdrojov (ďalej len „technický systém budovy“),
c)
povinná energetická certifikácia budov a jednotiek budov a systém kontroly energetických certifikátov,
d)
vypracúvanie národných plánov obnovy budov (ďalej len „národný plán“),
e)
uplatňovanie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti na existujúce budovy a existujúce jednotky budov na základe maximálnych hodnôt energetickej hospodárnosti fondu nebytových budov k 1. januáru 2020,
f)
uplatňovanie výrobkov, softvéru a inžinierskych služieb, ktorými sa môže podporovať energeticky efektívna, hospodárna a bezpečná prevádzka technických systémov budovy prostredníctvom riadenia a uľahčením manuálneho ovládania týchto technických systémov budovy (ďalej len „systém automatizácie a riadenia budovy“),
g)
výpočet potenciálu globálneho otepľovania počas životného cyklu budov,
h)
pasporty obnovy budov,
i)
požiadavky na infraštruktúru udržateľnej mobility v budovách a v ich blízkosti,
j)
požiadavky na inteligentné budovy,
k)
nezávislé systémy kontroly pasportov obnovy budov a indikátorov inteligentnej pripravenosti,
l)
požiadavky na kvalitu vnútorného prostredia budov vrátane vplyvu slnečnej energie v budovách,
m)
technická pomoc a finančné opatrenia.
(2)
Postupy a opatrenia podľa odseku 1 sa nevzťahujú na
a)
budovy, ktoré sú stavbami pre obranu štátu,1) okrem samostatných bytových jednotiek alebo administratívnych budov,
b)
kostoly a iné budovy používané ako miesta na bohoslužby alebo na náboženské podujatia,
c)
budovy, ktoré sú dočasnými stavbami s plánovaným časom užívania kratším ako dva roky,
d)
priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie,
e)
bytové budovy, ktoré sú určené na užívanie menej než štyri mesiace v roku alebo na obmedzené užívanie počas roka s očakávanou spotrebou energie nižšou ako 25 % spotreby pri celoročnom užívaní,
f)
samostatne stojace budovy, ktorých úžitková plocha je menšia ako 50 m2.
(3)
Budovou na účely tohto zákona je zastrešená stavba so stenami, v ktorej sa používa energia na úpravu vnútorného prostredia. Budovou sa rozumie stavba ako celok alebo jej časť, ktorá bola projektovaná alebo zmenená na samostatné užívanie (ďalej len „samostatná časť“).
(4)
Jednotkou budovy je časť budovy, poschodie alebo byt v budove, navrhnutá alebo upravená na samostatné užívanie.
(5)
Prvkom budovy je technický systém budovy alebo časť obalovej konštrukcie budovy.
(6)
Novou budovou na účely tohto zákona je budova, ktorej energetická hospodárnosť sa ovplyvňuje v projekte stavby alebo počas výstavby.
(7)
Existujúcou budovou na účely tohto zákona je užívaná budova, ktorej energetická hospodárnosť sa dá vypočítať z údajov, ktoré sú známe alebo sa dajú zistiť prehliadkou a meraním.
(8)
Významnou obnovou budovy sú stavebné úpravy2) existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25 % jej plochy, najmä zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní. Významnú obnovu budovy možno uskutočniť jej jednorazovou stavebnou úpravou alebo postupnými čiastkovými stavebnými úpravami.
(9)
Hĺbkovou obnovou budovy je významná obnova budovy a jej technického zariadenia vykonaná v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti, ktorá sa zameriava na základné prvky budovy a ktorá naraz alebo postupnými krokmi zmení budovu alebo jednotku budovy
a)
do 31. decembra 2029 na budovu s takmer nulovou potrebou energie a
b)
od 1. januára 2030 na budovu s nulovými emisiami.
(10)
Významnou obnovou technického zariadenia budovy je obnova technického systému budovy, ktorej investičné náklady sú vyššie ako 50 % investičných nákladov na obstaranie nového porovnateľného technického zariadenia budovy.
(11)
Budovou s takmer nulovou potrebou energie sa rozumie budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. Takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie potrebné na užívanie takej budovy musí byť zabezpečené efektívnou tepelnou ochranou a vo vysokej miere energiou dodanou z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti.
(12)
Budovou s nulovými emisiami je budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou, ktorá nie je horšia ako nákladovo optimálna úroveň, pri ktorej nulové alebo veľmi malé množstvo energie je vo vysokej miere dodané z obnoviteľných zdrojov a ktorá produkuje na mieste nulové emisie uhlíka z fosílnych palív a nulové alebo veľmi nízke množstvo prevádzkových emisií skleníkových plynov. Maximálna hodnota potreby primárnej energie v budove s nulovými emisiami musí byť najmenej o 10 % nižšia ako je požadovaná hodnota pre celkovú potrebu primárnej energie ustanovená vykonávacím predpisom podľa § 9 ods. 2 písm. c) pre budovu s takmer nulovou potrebou energie.
(13)
Ročná potreba primárnej energie budovy s nulovými emisiami sa môže zabezpečiť
a)
z obnoviteľných zdrojov vyrobenou na mieste alebo v blízkom okolí,
b)
od komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov,
c)
z účinného systému centralizovaného zásobovania teplom a chladom,
d)
zo zdrojov s nulovým obsahom uhlíka.
(14)
Ak nie je splnenie požiadavky podľa odseku 13 technicky alebo ekonomicky uskutočniteľné, celková ročná potreba primárnej energie sa môže pokryť aj inou energiou zo sústavy.
§ 3
Energetická hospodárnosť budov
(1)
Energetická hospodárnosť je množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie a na zabudované osvetlenie.
(2)
Energetická hospodárnosť budovy sa určuje výpočtom alebo výpočtom s použitím nameranej spotreby energie a vyjadruje sa v číselných ukazovateľoch potreby energie v budove a primárnej energie. Primárnou energiou je energia z obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, ktorá neprešla procesom konverzie ani transformácie.
(3)
Výpočet zohľadňuje
a)
charakteristiky stavebnej konštrukcie budovy, najmä tepelnotechnické vlastnosti obvodového a strešného plášťa a otvorových konštrukcií a tepelné straty spôsobené stavebnou konštrukciou a spôsobom jej užívania,
b)
polohu a orientáciu budovy a vplyv vonkajších klimatických podmienok na vnútorné prostredie, najmä vplyv teploty vzduchu, vetra a slnečného žiarenia,
c)
vnútorné prostredie vrátane projektovaných požiadaviek na vnútorné prostredie,
d)
energetické vybavenie, najmä druh, typ a výkon vykurovacieho systému a systém zásobovania teplou vodou a ich tepelnoizolačné charakteristiky a účinnosť,
e)
prirodzené vetranie, najmä vplyv tepelných strát na vnútorné prostredie,
f)
zabudované osvetľovacie zariadenie, najmä jeho druh, typ, vek a fyzický stav, merný výkon a elektrický príkon,
g)
miestne pomery, najmä vplyv susedných budov,
h)
pasívny solárny systém a solárna ochrana, najmä tepelný zisk pre vnútorné prostredie,
i)
klimatizačný systém, najmä jeho druh, typ, výkon, vek a fyzický stav,
j)
fyzický stav budovy,
k)
ostatné faktory, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie v budove, najmä vplyv tepelných ziskov.
(4)
Výpočet musí zohľadňovať vplyv denného osvetlenia a vplyv vysokoúčinných alternatívnych systémov, a to
a)
aktívneho solárneho systému a ostatných vykurovacích systémov a elektrických systémov založených na obnoviteľných energetických zdrojoch,
b)
elektriny a tepla vyrábaných v zdroji s kombinovanou výrobou,
c)
centralizovaného alebo blokového vykurovania a chladenia,
d)
systémov uskladňovania elektrickej energie a tepelnej energie.
(5)
Na účely výpočtu sa budovy členia na tieto kategórie:
a)
rodinné domy,
b)
bytové domy,
c)
administratívne budovy,
d)
budovy škôl a školských zariadení,
e)
budovy nemocníc,
f)
budovy hotelov a reštaurácií,
g)
športové haly a iné budovy určené na šport,
h)
budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby,
i)
ostatné nevýrobné budovy spotrebujúce energiu.
(6)
Ak ide o rodinné domy a bytové domy, výpočet nezohľadňuje vplyv faktorov uvedených v odseku 3 písm. f) a i).
(7)
Podľa energetickej hospodárnosti sa jednotlivé kategórie budov zatrieďujú do energetických tried A0 až F. Každá energetická trieda je vyjadrená číselným rozpätím a je súčtom číselných ukazovateľov z jednotlivých miest a spôsobov spotreby energie v budove vyjadrených čiastkovými energetickými triedami.
(8)
Budova s takmer nulovou potrebou energie sa podľa celkovej potreby primárnej energie zatrieďuje do energetickej triedy A. Potreba primárnej energie budovy s nulovými emisiami energetickej triedy A0 musí byť najmenej o 10 % nižšia ako je dolná hranica energetickej triedy A pre celkovú potrebu primárnej energie s takmer nulovou potrebou energie. Energetická trieda A0+ zodpovedá budove s potrebou primárnej energie najmenej o 20 % nižšou ako je maximálna hodnota určená pre budovu s nulovými emisiami, ktorá ročne vyrába viac energie z obnoviteľných zdrojov na mieste než je jej celková ročná potreba primárnej energie.
§ 4
Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov
(1)
Nová budova musí spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť pre nákladovo optimálnu úroveň budovy s takmer nulovou potrebou energie. Technické parametre minimálnych požiadaviek vyplývajú z technických predpisov a z technických noriem. Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, existujúca budova po uskutočnení jej významnej obnovy musí spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budovy nákladovo optimálnej úrovne, ktoré sa uplatňujú na obnovované stavebné konštrukcie primerane rozsahu vykonanej obnovy; tieto požiadavky sa nevzťahujú na technické systémy budovy.
(2)
Ak ide o novú budovu, musí sa v príprave jej výstavby posúdiť technická, environmentálna a ekonomická využiteľnosť vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov a využitie obnoviteľných zdrojov energie v mieste výstavby; táto sa musí navrhnúť tak, aby sa optimalizoval jej potenciál výroby energie na základe slnečného žiarenia na mieste a umožnila sa budúca inštalácia týchto zariadení. Nová budova musí byť
a)
od 1. januára 2028 budovou s nulovými emisiami, ak ide o budovu, ktorú vlastní verejný subjekt, a
b)
od 1. januára 2030 budovou s nulovými emisiami.
(3)
Pre budovu, ktorá je pamiatkovo chránená2a) ako súčasť pamiatkovej zóny alebo pamiatkovej rezervácie,2b) alebo pre jej osobitne hodnotný architektonický vzhľad, sa na jej obnovu navrhujú iba opatrenia na splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť, ktorými sa neprijateľne nezmení jej vzhľad alebo pamiatková hodnota.2c)
(4)
Ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, nová budova sa vybaví samoregulačnými zariadeniami na individuálnu reguláciu teploty v každej miestnosti. V existujúcej budove sa inštalácia samoregulačných zariadení vyžaduje pri jej významnej obnove, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné.
(5)
Nová nebytová budova s nulovými emisiami sa musí vybaviť meracími a riadiacimi zariadeniami na monitorovanie a reguláciu kvality vzduchu vo vnútornom prostredí. V existujúcej významne obnovovanej nebytovej budove sa inštalácia takýchto zariadení vyžaduje, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné.
(6)
Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, v príprave významnej obnovy existujúcej budovy sa musí zohľadniť technická, environmentálna a energetická realizovateľnosť vysokoúčinných alternatívnych systémov, ako aj podmienky zdravej klímy vo vnútornom prostredí budovy, úroveň protipožiarnej bezpečnosti a riziká vyplývajúce z intenzívnej seizmickej činnosti.
(7)
Projektant je povinný splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy podľa odseku 1 zahrnúť do projektovej dokumentácie na účely overenia projektu stavby alebo zmeny stavby a navrhnúť také riešenie, aby sa pri novej budove alebo pri významnej obnove existujúcej budovy dosiahlo splnenie požiadaviek podľa odseku 1.
(8)
Ak sa významná obnova budovy týka zmeny jej obalovej konštrukcie, ktorá významne ovplyvní energetickú hospodárnosť budovy, projektant je povinný v projektovej dokumentácii na povolenie zmeny stavby navrhnúť riešenie, aby obnovované stavebné konštrukcie spĺňali minimálne požiadavky na stavebné konštrukcie pre novú budovu s rovnakou funkčnosťou, umiestnením a kategóriou, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné.
(9)
Nákladovo optimálnou úrovňou minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy (ďalej len „nákladovo optimálna úroveň“) sa rozumie úroveň energetickej hospodárnosti, ktorá vedie k najnižším nákladom počas odhadovaného ekonomického životného cyklu budovy. Najnižšie náklady sa určujú so zohľadnením investičných nákladov súvisiacich s energiou a nákladov na údržbu a prevádzku podľa kategórie budovy vrátane nákladov na energiu a úspory príjmov z vyrobenej energie v budove a nákladov na likvidáciu budovy. Nákladovo optimálna úroveň sa nachádza v rozsahu úrovní energetickej hospodárnosti budovy, v ktorej je analýza nákladov a výnosov vypočítaná pre odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy pozitívna.
(10)
Odhadovaným ekonomickým životným cyklom sa rozumie zostávajúci odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy podľa rozsahu požiadaviek na energetickú hospodárnosť buď pre celú budovu, alebo pre prvky budovy. Na postup podľa odseku 9 sa použije rámec porovnávacej metodiky3a) a parametre, ktoré ovplyvňujú výpočet, najmä klimatické podmienky vrátane potenciálu globálneho otepľovania počas životného cyklu budovy a dostupnosť energetickej infraštruktúry. Na preskúmanie spĺňania minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov sa pravidelne, najmenej raz za päť rokov, použije rámec porovnávacej metodiky.
(11)
Verejným subjektom sa na účely tohto zákona rozumie subjekt verejnej správy3b) a ním zriadená rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktorá nemá priemyselný charakter ani obchodný charakter.
§ 4a
Energetické hodnotenie
(1)
Na výpočet energetického hodnotenia sa používa
a)
projektové energetické hodnotenie,
b)
normalizované energetické hodnotenie,
c)
prevádzkové energetické hodnotenie.
(2)
Projektovým energetickým hodnotením je určovanie potreby energie v budove vypočítaním podľa projektovej dokumentácie a projektovaných ukazovateľov. Projektové energetické hodnotenie sa uskutočňuje vo fáze navrhovania a projektovania novej budovy alebo významnej obnovy budovy.
(3)
Normalizovaným energetickým hodnotením je určovanie potreby energie v budove vypočítaním s použitím normalizovaných vstupných údajov o vonkajších klimatických podmienkach, o vnútornom prostredí budovy, o spôsobe jej užívania a s použitím údajov o skutočnom vyhotovení jej stavebných konštrukcií a údajov o technickom systéme budovy.
(4)
Prevádzkovým energetickým hodnotením je určovanie potreby energie s použitím nameranej skutočnej spotreby energie v budove.
(5)
Výsledkom energetického hodnotenia je integrovaná energetická hospodárnosť budovy, ktorá je podkladom na zatriedenie budovy do energetickej triedy podľa § 3 ods. 7.
§ 4b
Národný plán
(1)
Národný plán obsahuje opatrenia a postupy na zabezpečenie obnovy fondu bytových budov a nebytových budov, s cieľom dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov a zmeniť existujúce budovy na budovy s nulovými emisiami. V národnom pláne sa uvádzajú podrobnosti o vykonávaní dlhodobej stratégie obnovy alebo o dosiahnutí cieľov národného plánu.
(2)
Opatrenia a postupy podľa odseku 1 sú:
a)
prehľad fondu budov podľa typov budov a ich podiel vo fonde budov, období výstavby a klimatických pásiem založený na štatistických vzorkách a databáze energetických certifikátov,
b)
prehľad trhových prekážok a zlyhaní trhu,
c)
prehľad kapacít v sektore stavebníctva, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov,
d)
prehľad podielu zraniteľných domácností založený na štatistických vzorkách,
e)
prehľad vykonaných a plánovaných politík a opatrení podporujúcich uskutočnenie vnútroštátnych cieľov podľa písmena f),
f)
vnútroštátne ciele na roky 2030, 2040 a 2050 v ročnej miere obnovy budov a merateľné ukazovatele pokroku vrátane zníženia počtu ľudí postihnutých energetickou chudobou s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, aby sa zabezpečil energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov a zmena existujúcich budov na budovy s nulovými emisiami,
g)
harmonogram pre nebytové budovy na dosiahnutie nižších maximálnych hodnôt energetickej hospodárnosti do rokov 2040 a 2050 v súlade s postupom zmeny fondu budov na budovy s nulovými emisiami,
h)
prehľad investičných potrieb na vykonávanie národného plánu, finančných zdrojov a opatrení na obnovu budov a zavedenie vhodných zariadení využívajúcich slnečnú energiu,
i)
hodnoty prevádzkových emisií skleníkových plynov a ročnú potrebu primárnej energie nových budov a obnovených budov s nulovými emisiami, pričom maximálna hodnota na potrebu energie musí byť najmenej o 10 % nižšia ako hodnota pre celkovú potrebu primárnej energie určená podľa stavu k 28. máju 2024,
j)
pravidlá pre existujúce budovy, aby spĺňali požiadavku na energetickú hospodárnosť pri obnove alebo pri predaji alebo prenájme (ďalej len „minimálne normy energetickej hospodárnosti“),
k)
minimálne normy energetickej hospodárnosti nebytových budov určené maximálnymi hodnotami energetickej hospodárnosti na základe fondu nebytových budov k 1. januáru 2020 tak, aby sa 16 % fondu nebytových budov do konca roku 2030 nachádzalo nad touto maximálnou hodnotou a aby 26 % fondu nebytových budov podľa typu alebo kategórie bolo do konca roku 2033 nad touto maximálnou hodnotou,
l)
národná trajektória postupnej obnovy fondu bytových budov s čiastkovými cieľmi zníženia priemernej potreby primárnej energie v kWh/(m2 . rok) na roky 2030, 2040 a 2050 a určenie každoročnej obnovy počtu bytových budov a bytových jednotiek budov alebo celkovej podlahovej plochy 43 % bytových budov a bytových jednotiek budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou,
m)
odhad očakávaných úspor energie podložený dôkazmi a ďalšími prínosmi, ktoré súvisia s kvalitou vnútorného prostredia tak, aby sa najmenej 55 % zníženia priemernej potreby primárnej energie za obdobie rokov 2030 až 2050 dosiahlo obnovou 43 % bytových budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou a priemerná potreba primárnej energie celého fondu budov
1.
sa znížila do roku 2030 najmenej o 16 % v porovnaní s rokom 2020,
2.
sa znížila do roku 2035 najmenej o 20 až 22 % v porovnaní s rokom 2020 a
3.
každých ďalších päť rokov bola odvodená z postupného znižovania priemernej potreby primárnej energie určenej do roku 2050,
n)
súhrnná analýza vykonaných kontrol technických systémov budov,
o)
zhrnutie výsledkov verejnej konzultácie k národnému plánu.
(3)
Národný plán obsahuje aj zásady, podľa ktorých bude možné v špecifických a opodstatnených prípadoch rozhodnúť, že opatrenia podľa odseku 2 sa nebudú uplatňovať na existujúce budovy, pre ktoré analýza nákladov a výnosov počas ekonomického životného cyklu budovy preukáže časovú návratnosť viac ako 15 rokov. Minimálne normy energetickej hospodárnosti sa neuplatňujú na budovy podľa § 4 ods. 3.
(4)
Poskytované stimuly na novú výstavbu a na významnú obnovu budov musia zohľadňovať nákladovo optimálnu úroveň (§ 4 ods. 9). Nákladovo optimálnu úroveň môžu presiahnuť, ak ide o stimuly na nové budovy alebo na významnú obnovu budov v špecifických a opodstatnených prípadoch podľa odseku 3.
§ 4c
Pasport obnovy budovy
(1)
Pasport obnovy budovy je dokument v digitálnom formáte o priebehu hĺbkovej obnovy budovy prispôsobený konkrétnej budove s návrhom maximálneho počtu krokov hĺbkovej obnovy a opatrení, ktorými sa výrazne zlepšuje energetická hospodárnosť budovy alebo jednotky budovy.
(2)
Navrhnutý krok musí obsahovať
a)
technológiu a materiály, ktoré sa použijú,
b)
odhadované náklady a odhadovaný čas na vykonanie každého kroku,
c)
porovnanie s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť budovy a
d)
predpoklad zníženia emisií skleníkových plynov.
(3)
Pasport obnovy budovy vyhotovuje osoba s odbornou spôsobilosťou podľa § 6 ods. 1 až 3 (ďalej len „oprávnená osoba“) v spolupráci s vlastníkom budovy na základe obhliadky budovy na mieste.
(4)
Pasport obnovy budovy sa môže vyhotoviť dobrovoľne. Ak sa pasport obnovy budovy vydá spolu s energetickým certifikátom podľa § 7, nahrádza odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy.
(5)
Pasport obnovy budovy sa vydá prostredníctvom centrálnej evidencie podľa § 9 ods. 3 písm. a).
Energetická certifikácia
§ 5
(1)
Energetickou certifikáciou sa budova zatrieďuje do energetickej triedy. Základom energetickej certifikácie je výpočet a kategorizácia budov.
(2)
Energetická certifikácia je povinná
a)
pre budovu alebo jednotku budovy, ktorá sa predáva alebo prenajíma novému nájomcovi alebo ktorej nájom sa predlžuje,
b)
pre budovu, ktorú vlastní alebo užíva verejný subjekt,
c)
pri dokončení novej budovy alebo významnej obnovy existujúcej budovy; inak je dobrovoľná.
(3)
Ak oprávnená osoba preukáže zhodu energetického hodnotenia a porovnateľnosť rodinných domov, možno energetickú certifikáciu rodinného domu vykonať aj na základe hodnotenia iného rodinného domu s podobnou architektúrou, veľkosťou a úrovňou energetickej hospodárnosti.
(4)
Energetická certifikácia jednotky budovy sa môže vykonať aj na základe hodnotenia inej jednotky budovy s obdobnými energetickými vlastnosťami v tej istej budove.
§ 6
(1)
Podnikanie v oblasti energetickej certifikácie je živnosťou podľa osobitného predpisu;4) osobitnou podmienkou jej prevádzkovania je odborná spôsobilosť a jej preukázanie skúškou odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou podľa osobitného predpisu.5)
(2)
Odborná spôsobilosť sa podľa miest spotreby energie v budove člení na odbornú spôsobilosť na
a)
tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov,
b)
vykurovanie a prípravu teplej vody,
c)
vetranie a klimatizáciu,
d)
elektroinštaláciu a zabudované osvetlenie budov.
(3)
Odborne spôsobilý je ten, kto preukáže, že má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa
a)
stavebného zamerania alebo v oblasti architektúry, ak ide o odbornú spôsobilosť podľa odseku 2 písm. a),
b)
stavebného, energetického alebo strojárskeho zamerania, ak ide o odbornú spôsobilosť podľa odseku 2 písm. b) a c),
c)
elektrotechnického zamerania, ak ide o odbornú spôsobilosť podľa odseku 2 písm. d)
a odbornú prax po ukončení vzdelávania v rozsahu najmenej troch rokov v oblasti projektovania stavebných konštrukcií alebo energetického vybavenia budov, alebo v oblasti posudzovania stavebných konštrukcií z hľadiska ich tepelnotechnických vlastností, svetelnotechnických vlastností alebo energetického vybavenia budov.
(4)
Energetickú certifikáciu budov, ktoré slúžia na zabezpečenie obrany štátu, do ktorých môžu vstupovať iba osoby s bezpečnostnou previerkou podľa stupňa utajenia, vykonávajú zamestnanci Ministerstva obrany Slovenskej republiky s odbornou spôsobilosťou podľa odsekov 2 a 3, ktorú preukázali skúškou odbornej spôsobilosti podľa odseku 1.
§ 7
Energetický certifikát
(1)
Osvedčením o vykonanej energetickej certifikácii je energetický certifikát vydaný oprávnenou osobou na základe obhliadky na mieste alebo v odôvodnených prípadoch uskutočnenej virtuálnou kontrolou. Energetický certifikát obsahuje
a)
označenie oprávnenej osoby v rozsahu obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, identifikačné číslo a označenie registra, v ktorom je zapísaný, a číslo zápisu v ňom, a ak ide o právnickú osobu, aj právnu formu,
b)
opis budovy a jej adresu v rozsahu okres, obec, súpisné číslo, ulica a orientačné číslo, parcelné číslo a katastrálne územie,
c)
údaj o zaradení budovy do kategórie,
d)
číselné ukazovatele vyjadrujúce minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov určené pre jednotlivé miesta a spôsoby spotreby energie v budove a na úroveň tvorby emisií oxidu uhličitého v budove podľa technických noriem,
e)
výsledky výpočtu,
f)
opis technických a energetických charakteristík budovy a technického systému budovy a jej zatriedenie do energetickej triedy vrátane grafického vyjadrenia,
g)
údaj o platnosti energetického certifikátu,
h)
označenie menom, priezviskom a titulom osoby, ktorá uskutočnila energetickú certifikáciu, a označenie menom, priezviskom, titulom a funkciou osoby, ktorá je štatutárnym orgánom oprávnenej osoby; ak sa na energetickej certifikácii podieľalo viac oprávnených osôb, uvedú sa všetky s vyznačením rozsahu ich účasti na energetickej certifikácii,
i)
kvalifikované elektronické podpisy osôb uvedených v písmene h),
j)
údaj o ročnej spotrebe energie alebo o priemernej spotrebe energie za tri predchádzajúce roky,
k)
údaj o podiele energie z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa na mieste a celkovej potreby energie budovy v percentách,
l)
údaj o vypočítanom potenciáli globálneho otepľovania
1.
od 1. januára 2028, ak ide o novú budovu s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 1 000 m2,
2.
od 1. januára 2030, ak ide o novú budovu.
(2)
Prílohou energetického certifikátu je
a)
opis nedostatkov v technických a energetických charakteristikách budovy, v technickom systéme budovy a v energetickom vybavení,
b)
odporúčanie na nákladovo efektívne zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy alebo jednotky budovy na zníženie prevádzkových emisií skleníkových plynov a opatrenia na zlepšenie kvality vnútorného prostredia budovy alebo jednotky budovy, ak je dôvod na také zlepšenie v porovnaní s platnými požiadavkami na energetickú hospodárnosť budovy,
c)
správa obsahujúca vstupné údaje, údaje o vlastnostiach stavebných konštrukcií a technických systémov, čiastkové a konečné výsledky výpočtu a
d)
výňatok z energetického certifikátu, v ktorom sa uvedú údaje podľa odseku 1 písm. a) až c) a f) až l) (ďalej len „energetický štítok“).
(3)
Odporúčanie podľa odseku 2 písm. b) musí byť pre konkrétnu budovu technicky uskutočniteľné a navrhované opatrenia musia umožniť odhadnúť časovú návratnosť a porovnanie nákladov a prínosov počas jej ekonomického životného cyklu.
(4)
Odporúčanie podľa odseku 2 písm. b) sa člení na opatrenia, ktoré sa uskutočňujú
a)
v súvislosti s významnou obnovou a
b)
nezávisle od významnej obnovy budovy len zmenou prvkov obalovej konštrukcie alebo posúdením možnosti prispôsobenia funkčnosti vykurovacieho systému, systému vetrania a systému prípravy teplej vody pri efektívnejších nastaveniach teploty, a zahŕňajú posúdenie zostávajúcej životnosti technického systému budovy alebo jednotky budovy alebo nahradenia vykurovacieho systému alebo možnosti klimatizačného systému so zohľadnením miestnych a systémových vplyvov.
(5)
Súčasťou odporúčania podľa odseku 2 písm. b) sú aj údaje o mieste, kde môže vlastník alebo nájomca budovy získať podrobnejšie informácie o obsahu odporúčania vrátane informácie o nákladovej efektívnosti odporúčaní uvedených v energetickom certifikáte. Hodnotenie nákladovej efektívnosti musí vychádzať zo súboru štandardných podmienok, ktoré sa týkajú posudzovania úspor energie a aktuálnych cien energií a z predbežného odhadu investičných nákladov podľa obvyklých aktuálnych cien stavebných výrobkov a stavebných prác na trhu. Okrem toho sú v ňom zahrnuté aj informácie o postupoch, ktoré je potrebné vykonať na implementáciu odporúčania; môžu byť poskytnuté aj ďalšie súvisiace informácie, najmä informácie o finančných a iných stimuloch a o možnostiach poskytnutia dotácie na ich uskutočnenie.
(6)
Energetický certifikát sa vydá prostredníctvom centrálnej evidencie podľa § 9 ods. 3 písm. a).
(7)
Platnosť energetického certifikátu je najviac desať rokov. Pred uplynutím určenej platnosti stratí energetický certifikát platnosť vykonaním stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť.
§ 7a
Digitálna platforma údajov o energetickej hospodárnosti budov
(1)
Digitálna platforma údajov o energetickej hospodárnosti budov (ďalej len „informačný systém“) slúži najmä na
a)
vedenie databázy údajov o energetickej hospodárnosti budov,
b)
tvorbu a evidenciu energetických certifikátov,
c)
tvorbu a evidenciu pasportov obnovy budovy,
d)
sprístupňovanie energetických certifikátov, pasportov obnovy budovy a ďalších údajov o energetickej hospodárnosti budov.
(2)
Ministerstvo zabezpečuje činnosť správcu a prevádzkovateľa informačného systému.
(3)
Ak správca alebo prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy5aa) poskytuje údaje z tohto systému v rámci elektronickej komunikácie prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov alebo inej informačnej technológie obdobného účelu a centrálneho využitia, ministerstvo má na účely zabezpečenia jednotného prístupového bodu k údajom o energetickej hospodárnosti budov právo na bezodplatný prístup k týmto údajom a metaúdajom aj bez žiadosti, automatizovaným spôsobom s nepretržitým prístupom prostredníctvom tohto modulu alebo informačnej technológie.
(4)
Správca alebo prevádzkovateľ iného zdroja údajov, z ktorého nemožno získať údaje podľa odseku 3, je povinný ministerstvu na účely zabezpečenia jednotného prístupového bodu k údajom o energetickej hospodárnosti budov poskytovať údaje z iných zdrojov údajov, a to na žiadosť, bezodplatne, v elektronickej podobe, požadovanej štruktúre, dohodnutým spôsobom a aj opakovane. Správca alebo prevádzkovateľ iného zdroja údajov poskytuje spolu s údajmi z iného zdroja údajov aj metaúdaje k poskytovaným údajom, ak ich vytvára a eviduje. Správca alebo prevádzkovateľ iného zdroja údajov je povinný údaje a metaúdaje poskytnúť v rozsahu, v akom ich podľa osobitného predpisu je povinný v inom zdroji údajov evidovať, a ak tento rozsah nie je v osobitnom predpise ustanovený, tak v rozsahu, v akom ich v inom zdroji údajov eviduje.
(5)
Žiadosť podľa odseku 4 obsahuje najmä identifikáciu iného zdroja údajov, zoznam, štruktúru a rozsah požadovaných údajov a metaúdajov k nim, ako aj účel a dobu ich poskytovania. Podrobnosti o poskytovaní údajov podľa odseku 4 možno upraviť písomnou dohodou, najmä, ak ide o konkrétne podmienky technického zabezpečenia poskytovania údajov, štruktúru a rozsah údajov a metaúdajov vrátane metodiky zostavenia údajov a ostatných podrobností o spôsobe plnenia povinnosti poskytovať údaje; neuzavretie alebo zánik zmluvy nie je dôvodom na odklad alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku 4. Dohoda podľa druhej vety sa na žiadosť správcu alebo prevádzkovateľa iného zdroja údajov uzatvára, ak poskytovanie údajov spôsobom podľa odseku 4 nie je možné alebo ak je poskytovanie údajov podľa odseku 4 spojené s objektívnymi neprimeranými ťažkosťami.
(6)
V informačnom systéme sa používajú údaje z informačných systémov, evidencií a registrov uvedených v odsekoch 3 a 4 v rozsahu potrebnom na výkon pôsobnosti ministerstva.
(7)
V informačnom systéme sa spracúvajú automatizovanými prostriedkami osobné údaje fyzických osôb v rozsahu meno, priezvisko, titul, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého a prechodného pobytu, telefónne číslo a email v rozsahu nevyhnutnom na účely výkonu pôsobnosti ministerstva alebo na účely plnenia jeho povinností podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Na ochranu osobných údajov sa vzťahuje všeobecný právny predpis o ochrane osobných údajov.
(8)
Informačný systém má verejnú a neverejnú časť.
(9)
Verejná časť informačného systému je dostupná verejnosti prostredníctvom webového sídla ministerstva a obsahuje údaje podľa § 9 ods. 3 písm. d) druhého bodu.
(10)
Neverejná časť informačného systému obsahuje nástroje a funkcionality potrebné na získavanie, spracovanie a poskytovanie dát o energetickej hospodárnosti budov podľa tohto zákona vlastníkovi budovy, nájomcovi a správcovi podľa § 9 ods. 3 písm. b), orgánom verejnej moci podľa § 9 ods. 3 písm. c) a v rozsahu ich oprávnení aj v systéme registrovaným oprávneným osobám.
(11)
Na neverejnú časť informačného systému sa nevzťahuje osobitný predpis o sprístupňovaní informácií.
(12)
Ministerstvo osobám podľa § 9 ods. 3 písm. c) poskytuje údaje z informačného systému na základe žiadosti v elektronickej podobe alebo automatizovaným spôsobom a bez súhlasu dotknutých osôb. Ministerstvo dohodou upraví konkrétne podmienky technického zabezpečenia poskytovania údajov, štruktúru a rozsah údajov vrátane metodiky zostavenia údajov a ostatné podrobnosti o spôsobe plnenia povinnosti poskytovania údajov.
(13)
Registráciu oprávnených osôb v informačnom systéme je možné vykonať prostredníctvom funkcie informačného systému.
(14)
Ministerstvo zruší registráciu oprávnenej osoby v informačnom systéme, ak dôjde k vyčiarknutiu oprávnenej osoby z registra odborne spôsobilých osôb alebo na základe žiadosti; po zrušení registrácie sa osobný profil vyznačí ako neaktívny.
§ 8
Povinnosti vlastníka budovy
(1)
Vlastník budovy alebo jednotky budovy, na ktorú sa vzťahuje povinná certifikácia, je povinný mať energetický certifikát
a)
ku dňu podania návrhu na kolaudáciu stavby, ak ide o novú budovu alebo o existujúcu budovu po významnej obnove, ak stavebný úrad neurčí inak,5a)
b)
do dvoch mesiacov odo dňa zániku platnosti energetického certifikátu z dôvodu vykonania stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť,
c)
ku dňu uzatvorenia zmluvy o predaji alebo o nájme budovy alebo jednotky budovy.
(2)
Vlastník existujúcej budovy je povinný
a)
zabezpečiť reguláciu zásobovania teplom v budove,
b)
zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do jej tepelnej ochrany alebo technického systému budovy,
c)
uchovávať energetický certifikát počas jeho platnosti a
1.
pri predaji budovy odovzdať platný energetický certifikát novému vlastníkovi,
2.
pri prenájme budovy odovzdať kópiu energetického certifikátu nájomcovi,
3.
po dokončení novej budovy, po významnej obnove, pri prenájme budovy alebo jednotky budovy alebo pri predĺžení nájmu predložiť k nahliadnutiu uchádzačovi o kúpu alebo nájom budovy alebo jednotky budovy energetický certifikát.
(3)
Vlastník budovy je povinný do piatich pracovných dní odo dňa prevzatia energetického certifikátu a energetického štítku vystaviť na čas platnosti energetického certifikátu energetický štítok na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste, ak ide
a)
o budovu podľa § 5 ods. 2 písm. b), ktorú verejnosť často navštevuje alebo
b)
o nebytovú budovu.
(4)
Ak vlastník stavby predáva rozostavanú budovu, na ktorú ešte nie je vyhotovený energetický certifikát, je povinný poskytnúť nadobúdateľovi projektové energetické hodnotenie; rovnako je povinný postupovať, ak sa so stavbou ešte nezačalo, ale už je zhotovená projektová dokumentácia.
(5)
Vlastník budovy alebo jednotky budovy musí ako súčasť zverejnenej ponuky na predaj alebo prenájom budovy alebo jednotky budovy, na ktorú bol vypracovaný energetický certifikát, uviesť aj ukazovateľ integrovanej energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu. To platí aj na predaj alebo prenájom s využitím služieb realitnej kancelárie, ktorej zverejnená ponuka musí obsahovať takýto údaj.
(6)
Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, vlastník budovy je povinný pri jej významnej obnove uplatniť nové alebo obnovené technické systémy, zaviesť inteligentné meracie systémy a inštalovať systémy automatizácie a riadenia budovy vrátane monitorovacích systémov zameraných na úsporu energie.
(7)
Ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, vlastník budovy je povinný novú budovu vybaviť samoregulačnými zariadeniami na individuálnu reguláciu vnútornej teploty v každej vykurovanej miestnosti a v každej vykurovanej jednotke budovy.
(8)
Ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, vlastník budovy je povinný pri výmene zariadenia na výrobu tepla vybaviť samoregulačnými zariadeniami aj vykurované miestnosti existujúcej budovy a vykurované jednotky budovy.
(9)
Vlastník budovy je povinný každú novú budovu a významne obnovovanú existujúcu budovu vybaviť nabíjacími bodmi pre elektrické vozidlá a kabelážou podľa § 8a až 8c.
(10)
Vlastník budovy je povinný zabezpečiť budovu vhodným zariadením využívajúcim slnečnú energiu podľa § 8d.
(11)
Vlastník nebytovej budovy s nulovými emisiami je povinný zabezpečiť jej vybavenie meracími a riadiacimi zariadeniami na monitorovanie a reguláciu kvality vzduchu vo vnútornom prostredí. Ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, vybaví sa takýmito zariadeniami aj existujúca nebytová budova zmenená obnovou na budovu s nulovými emisiami.
(12)
Ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, je vlastník nebytovej budovy povinný zabezpečiť vybavenie budovy automatickým ovládaním zabudovaného osvetlenia
a)
do 31. decembra 2027, ak účinný menovitý výkon technického systému budovy je vyšší ako 290 kW a
b)
do 31. decembra 2029, ak účinný menovitý výkon technického systému budovy je vyšší ako 70 kW.
(13)
Vlastník nebytovej budovy je povinný zabezpečiť, aby budova spĺňala minimálne normy energetickej hospodárnosti nebytových budov určené maximálnymi hodnotami energetickej hospodárnosti. Pri nepriaznivom posúdení nákladov a prínosov obnovy, vlastník vykoná aspoň individuálne opatrenia obnovy.
(14)
Vlastník budovy je povinný umožniť prístup správcovi budovy, nájomcovi budovy alebo nájomcovi jednotky budovy do informačného systému podľa § 7a k údajom o energetickej hospodárnosti budovy, ak má prístup zriadený.
Infraštruktúra pre udržateľnú mobilitu
§ 8a
Nebytová budova
(1)
Nová nebytová budova s viac ako piatimi parkovacími miestami pre autá a nebytová budova, ktorá prechádza významnou obnovou s viac ako piatimi parkovacími miestami pre autá musí mať
a)
inštalovaný najmenej jeden nabíjací bod na každých päť parkovacích miest pre elektrické vozidlá,
b)
inštalovanú kabeláž pre najmenej 50 % parkovacích miest pre elektrické vozidlá a vedenie rozvodov pre elektrické káble pre ostatné parkovacie miesta pre autá, ktoré umožnia neskoršiu inštaláciu nabíjacích bodov pre elektrické vozidlá, bicykle na elektrický pohon a iné typy vozidiel kategórie L a
c)
parkovacie miesta pre bicykle, ktoré tvoria najmenej 15 % priemernej alebo 10 % celkovej užívateľskej kapacity nebytovej budovy, pričom sa musí zohľadniť priestor potrebný pre bicykle s väčšími rozmermi ako štandardné bicykle.
(2)
Odsek 1 sa vzťahuje na parkovisko pre autá
a)
vo vnútri nebytovej budovy; ak ide o významnú obnovu nebytovej budovy, opatrenia obnovy sa vzťahujú aj na parkovisko pre autá a elektrickú infraštruktúru nebytovej budovy, alebo
b)
ktoré sa nachádza v bezprostrednom susedstve nebytovej budovy; ak ide o významnú obnovu nebytovej budovy, opatrenia obnovy sa vzťahujú aj na parkovisko pre autá alebo elektrickú infraštruktúru parkoviska.
(3)
Kabeláž a vedenie podľa odseku 1 písm. b) sa musia dimenzovať tak, aby umožňovali súbežné a efektívne používanie požadovaného počtu nabíjacích bodov a aby podporovali inštaláciu systému riadenia zaťaženia alebo nabíjania v rozsahu, v akom je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné.
(4)
Nebytová budova s viac ako 20 parkovacími miestami pre autá musí mať od 1. januára 2027
a)
inštalovaný najmenej jeden nabíjací bod pre elektrické vozidlá na každých 10 parkovacích miest pre autá alebo vedenie rozvodov pre elektrické káble najmenej pre 50 % parkovacích miest pre autá a
b)
parkovacie miesta pre bicykle najmenej 15 % priemernej užívateľskej kapacity alebo 10 % celkovej užívateľskej kapacity nebytovej budovy s priestorom potrebným aj pre bicykle s väčšími rozmermi ako štandardné bicykle.
(5)
Nebytová budova, ktorá prešla významnou obnovou počas dvoch rokov pred 28. májom 2024, musí spĺňať požiadavky podľa odseku 4 od 1. januára 2029.
(6)
Nebytová budova, ktorú vlastní alebo užíva verejný subjekt, musí mať od 1. januára 2033 inštalovanú kabeláž najmenej pre 50 % parkovacích miest pre autá.
(7)
Nová administratívna budova a administratívna budova po významnej obnove s viac ako piatimi parkovacími miestami musí mať inštalovaný najmenej jeden nabíjací bod pre elektrické vozidlá na každé dve parkovacie miesta.
(8)
Ak je to uskutočniteľné, požiadavky na počet parkovacích miest pre bicykle podľa odsekov 1 a 4 sa primerane vzťahujú na nebytové budovy, do ktorých sa s bicyklami zvyčajne nevstupuje.
§ 8b
Bytová budova
(1)
Nová bytová budova s viac ako tromi parkovacími miestami pre autá a bytová budova s viac ako tromi parkovacími miestami pre autá, ktorá prechádza významnou obnovou, musí mať
a)
inštalovanú kabeláž pre najmenej 50 % parkovacích miest pre elektrické vozidlá a vedenie rozvodov pre elektrické káble, pre ostatné parkovacie miesta pre autá, ktoré umožnia neskoršiu inštaláciu nabíjacích bodov pre elektrické vozidlá, bicykle na elektrický pohon a iné typy vozidiel kategórie L a
b)
najmenej dve parkovacie miesta pre bicykle pre každú bytovú jednotku budovy.
(2)
Nová bytová budova s viac ako tromi parkovacími miestami pre autá musí mať inštalovaný najmenej jeden nabíjací bod pre elektrické vozidlá.
(3)
Odseky 1 a 2 sa vzťahujú na parkovisko pre autá
a)
vo vnútri bytovej budovy; ak ide o významnú obnovu bytovej budovy, opatrenia obnovy sa vzťahujú aj na parkovisko pre autá a elektrickú infraštruktúru bytovej budovy, alebo
b)
ktoré sa nachádza v bezprostrednom susedstve bytovej budovy; ak ide o významnú obnovu bytovej budovy, opatrenia obnovy sa vzťahujú aj na parkovisko pre autá alebo elektrickú infraštruktúru parkoviska.
(4)
Kabeláž podľa odseku 1 písm. a) sa musí dimenzovať tak, aby umožňovala súbežné používanie nabíjacích bodov na všetkých parkovacích miestach vrátane prenosu dát a v prípade potreby elektromerov.
(5)
Ak pri významnej obnove bytovej budovy nie je uskutočniteľné zabezpečenie dvoch parkovacích miest pre bicykle na každú bytovú jednotku budovy, musí sa zabezpečiť taký počet parkovacích miest pre bicykle, aký je technicky uskutočniteľný.
§ 8c
(1)
Nabíjacie body podľa § 8a a 8b musia byť schopné inteligentného nabíjania a v určených prípadoch obojsmerného nabíjania a schopné prevádzky interoperabilným spôsobom.
(2)
Ak splneniu povinností podľa § 8a a 8b bránia vážne objektívne technické alebo právne prekážky, ktoré nespôsobil vlastník budovy, najmä nedostatočná kapacita distribučnej sústavy v mieste pripojenia potvrdená prevádzkovateľom sústavy, alebo nevyhnutnosť neprimeraného zásahu do vlastníckych práv tretích osôb, považuje sa povinnosť za splnenú realizáciou takej stavebno-technickej pripravenosti, ktorá po zániku týchto prekážok umožní inštaláciu nabíjacích bodov bez dodatočných výkopových prác alebo zásahov do integrity stavby.
(3)
Inštaláciou nabíjacích bodov v existujúcej budove nesmie dôjsť k zníženiu jej protipožiarnej bezpečnosti.
(4)
Požiadavky podľa § 8a ods. 1 písm. a) a b) a ods. 4 písm. a) a § 8b ods. 1 písm. a) a ods. 2 sa neuplatnia na významne obnovovanú budovu, ak by náklady na nabíjacie body a vedenie rozvodov pre elektrické káble presiahli 10 % celkových nákladov na významnú obnovu budovy.
(5)
Požiadavky podľa § 8a ods. 1 a 4 a § 8b ods. 1 a 2 sa neuplatnia na budovu, pri ktorej žiadosť o rozhodnutie o stavebnom zámere alebo o zmene stavby sa podala pred 31. decembrom 2026.
§ 8d
Využitie slnečnej energie
(1)
Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, je vlastník budovy povinný vykonať opatrenia na zavedenie zariadení na využívanie slnečnej energie
a)
od 1. januára 2027, ak ide o novú budovu vo vlastníctve verejného subjektu podľa § 4 ods. 11 alebo o novú nebytovú budovu s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 250 m2,
b)
do 31. decembra 2027, ak ide o existujúcu budovu s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 2 000 m2 vo vlastníctve verejného subjektu,
c)
od 1. januára 2028, ak ide o významne obnovenú existujúcu nebytovú budovu s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 500 m2, alebo sa na nej vykonávajú činnosti, ktoré vyžadujú povolenie na obnovu budovy, obnovu strechy alebo inštaláciu technického systému budovy,
d)
do 31. decembra 2028, ak ide o existujúcu budovu s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 750 m2 vo vlastníctve verejného subjektu,
e)
od 1. januára 2030, ak ide o novú bytovú budovu alebo ak ide o nové zastrešené parkovisko pre viac ako dve autá v bezprostrednom susedstve budovy,
f)
do 31. decembra 2030, ak ide o existujúcu budovu s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 250 m2 vo vlastníctve verejného subjektu.
(2)
Ak by sa narušila konštrukčná integrita, tepelná ochrana plochých striech alebo technické riešenia šikmých striech a zelených striech, odsek 1 sa neuplatní.
§ 9
Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky
(1)
Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) ako ústredný orgán štátnej správy
a)
vypracúva a predkladá vláde Slovenskej republiky návrhy koncepcií a programov zameraných na systémové dosiahnutie vyššej energetickej hospodárnosti budov a návrh národného plánu,
b)
určuje po dohode s Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky slovenské technické normy vhodné na výpočet a na energetickú certifikáciu a ich zoznam zverejňuje vo Vestníku Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky,
c)
zostavuje zoznam existujúcich a navrhovaných opatrení a nástrojov na podporu splnenia opatrení z národného plánu vrátane opatrení a nástrojov finančnej povahy,
d)
oznamuje Európskej komisii výsledky verejnej konzultácie uskutočnenej inkluzívnym spôsobom a podrobnosti o aktuálne uskutočňovaných a plánovaných politikách a činnostiach,
e)
poskytuje dotácie v oblasti energetickej hospodárnosti budov podľa § 9a až 9c (ďalej len „dotácia“),
f)
predkladá Európskej komisii každých päť rokov národný plán; prvýkrát do 1. januára 2027,
g)
pravidelne, najmenej raz za päť rokov, prehodnocuje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov a upravuje ich do 24 mesiacov, ak sú o viac ako 15 % menej energeticky hospodárne,
h)
informuje Európsku komisiu o programoch a opatreniach na urýchlenie zvyšovania energetickej hospodárnosti budov a na ich prechod na budovy s nulovými emisiami.
(2)
Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom ustanoví
a)
podrobnosti o metodike výpočtu energetickej hospodárnosti budovy,
b)
podrobnosti o metodike výpočtu potenciálu globálneho otepľovania,
c)
horné hranice energetických tried pre všetky ukazovatele potreby energie v budove a globálneho ukazovateľa primárnej energie a emisií oxidu uhličitého uvádzaných v energetickom certifikáte,
d)
podrobnosti o náležitostiach obsahu energetického certifikátu,
e)
podrobnosti o náležitostiach obsahu pasportu obnovy budovy,
f)
vzor energetického certifikátu pre jednotlivé kategórie budov,
g)
vzor energetického štítku,
h)
harmonogram postupnosti zmien minimálnych požiadaviek na energetické úrovne výstavby budov a dosiahnutia nulových emisií,
i)
vzor energetického certifikátu jednotky budovy,
j)
výšku úhrady za sprístupnenie údajov podľa odseku 3 písm. b).
(3)
Ministerstvo alebo ním určená právnická osoba
a)
vedie centrálnu evidenciu energetických certifikátov a pasportov obnovy budov, vyhodnocuje ich obsah a výsledky vyhodnotenia podľa jednotlivých kategórií budov, prideľuje im evidenčné číslo a vedie databázu údajov o energetickej hospodárnosti budov,
b)
sprístupňuje v informačnom systéme energetické certifikáty evidované v centrálnej evidencii, pasporty obnovy budov a ďalšie vybrané údaje z databázy údajov o energetickej hospodárnosti budov strojovo čitateľné vlastníkovi budovy, nájomcovi, správcovi, finančnej inštitúcii k budovám v jej portfóliu bezodplatne; inému žiadateľovi sa sprístupňujú vybrané súhrnné a anonymizované údaje o energetickej hospodárnosti budov z databázy údajov o energetickej hospodárnosti budov za úhradu,
c)
poskytuje bezodplatne vybrané údaje z informačného systému vrátane osobných údajov orgánom verejnej moci v rozsahu podľa osobitných predpisov, Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky k energetickej efektívnosti a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky k budovám ústredných orgánov štátnej správy,
d)
zisťuje nákladovo optimálne úrovne a oznamuje Európskej komisii všetky vstupné údaje a odhady použité na toto zisťovanie a na základe toho vypracúva správu o zistenom výsledku, v ktorej uvedie aj opatrenia potrebné na podstatné zníženie zisteného rozdielu medzi minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť podľa § 4 ods. 1 a nákladovo optimálnou úrovňou podľa § 4 ods. 9 do nasledujúceho preskúmavania minimálnych požiadaviek; správu aktualizuje každých päť rokov počnúc 30. júnom 2012 a oznamuje Európskej komisii,
e)
zverejňuje
1.
informácie o rôznych metódach a nákladovo efektívnych spôsoboch zlepšovania energetickej hospodárnosti budov a o existujúcich dostupných finančných nástrojoch určených na podporu zlepšenia energetickej hospodárnosti budov a jednotiek budov,
2.
zoznam certifikovaných budov s ich zatriedením do energetickej triedy podľa jednotlivých kategórií budov,
f)
uskutočňuje kontrolu energetických certifikátov jedným alebo niekoľkými druhmi kontroly z týchto možností:
1.
kontrolou platnosti vstupných údajov o budove a použitých údajov na vydanie energetického certifikátu, ako aj kontrolou výsledkov uvedených v energetickom certifikáte,
2.
kontrolou vstupných údajov o budove a overením výsledkov uvedených v energetickom certifikáte vrátane poskytnutého odporúčania,
3.
úplnou kontrolou vstupných údajov o budove, ktoré boli použité na vypracovanie energetického certifikátu, úplným overením výsledkov uvedených v energetickom certifikáte vrátane poskytnutého odporúčania, a ak je to možné, aj kontrolou energeticky certifikovanej budovy na mieste s cieľom skontrolovať zhodu medzi špecifikáciami uvedenými v energetickom certifikáte a parametrami energeticky certifikovanej budovy,
g)
uskutočňuje kontroly energetických certifikátov podľa písmena e) náhodným výberom štatisticky významného percentuálneho podielu z celkového počtu každoročne vydávaných energetických certifikátov, aby sa dosiahlo, že aspoň 90 % vydaných energetických certifikátov má štatistickú spoľahlivosť 95 % za hodnotené obdobie,
h)
uskutočňuje kontrolu pasportov obnovy budov kontrolou vstupných údajov o budove vrátane návrhu opatrení a postupných krokov obnovy.
(4)
Ministerstvo na účely optimalizácie využívania energie technickými systémami budov určuje systémové požiadavky na celkovú energetickú hospodárnosť, správne zabudovanie a primerané dimenzovanie, nastavenie a reguláciu technických systémov budov, ktoré sú zabudované v existujúcich budovách.
(5)
Požiadavky na systémy podľa odseku 4 sa určujú pre nové, vymenené a modernizované technické systémy budov, ak ich uplatnenie je technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné.
(6)
Ministerstvo vykonáva opatrenia na
a)
zjednodušenie zavádzania nabíjacích bodov a kabeláže v nových budovách a v existujúcich budovách podľa § 8a a 8b,
b)
zavedenie vhodných zariadení využívajúcich slnečnú energiu v existujúcich budovách jednotlivých typov a kategórií, ktoré sú technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné,
c)
zabezpečenie dostupnosti technickej pomoci podľa § 8a ods. 1 písm. b) a c) a § 8b ods. 1 písm. a),
d)
podporu dodržiavania minimálnych noriem energetickej hospodárnosti.
Dotácia
§ 9a
(1)
Dotáciu možno poskytnúť na
a)
výskum a vývoj v oblasti energetickej hospodárnosti budov,
b)
zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov,
c)
podporu nových budov s nulovými emisiami.
(2)
Dotáciu podľa odseku 1 možno poskytnúť do 100 % ekonomicky oprávnených nákladov.
(3)
Na poskytnutie dotácie nie je právny nárok.
§ 9b
(1)
Žiadateľom o dotáciu podľa § 9a ods. 1 písm. a) môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ.
(2)
Žiadateľom o dotáciu podľa § 9a ods. 1 písm. b) alebo písm. c) môže byť len vlastník budovy, na ktorú sa poskytuje dotácia.
(3)
Žiadateľ o dotáciu musí spĺňať požiadavky podľa osobitného predpisu.5b)
(4)
Dotáciu možno poskytnúť na základe písomnej žiadosti o poskytnutie dotácie (ďalej len „žiadosť“), ktorú žiadateľ môže podať ministerstvu až na základe výzvy na podávanie žiadostí (ďalej len „výzva“) zverejnenej na webovom sídle ministerstva.
(5)
Každý žiadateľ o dotáciu môže podať len jednu žiadosť na účel uvedený vo výzve.
(6)
Ministerstvo môže pred uplynutím lehoty určenej na predloženie žiadosti výzvu zmeniť alebo doplniť formou dodatku k výzve; dodatok k výzve zverejňuje ministerstvo na svojom webovom sídle bez zbytočného odkladu. Žiadateľ, ktorý podal žiadosť pred zverejnením dodatku k výzve, môže svoju žiadosť doplniť alebo zmeniť, ak zmenou alebo doplnením výzvy môže byť jeho žiadosť dotknutá. Ministerstvo v dodatku k výzve primerane predĺži lehotu na predloženie žiadosti.
(7)
Výzva obsahuje
a)
cieľ poskytnutia dotácie podľa § 9a ods. 1,
b)
účel poskytnutia dotácie stanovený opisom úloh výskumu a vývoja alebo opisom opatrení na dosiahnutie vyššej energetickej hospodárnosti budov a s nimi súvisiacich opatrení, ktoré sú predmetom poskytnutia dotácie, alebo opisom opatrení na podporu nových budov s nulovými emisiami,
c)
kritériá, podľa ktorých sa budú vyhodnocovať žiadosti,
d)
výšku finančných prostriedkov zo zdrojov žiadateľa určených na spolufinancovanie,
e)
náležitosti a postup predkladania žiadosti,
f)
okruh oprávnených žiadateľov, ktorý môže byť podmienený maximálnou výškou príjmu žiadateľa alebo príjmu žiadateľa a osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu,5c)
g)
disponibilný objem finančných prostriedkov alokovaných na výzvu,
h)
najvyššiu a najnižšiu výšku dotácie poskytnutú na jednu žiadosť,
i)
spôsob posúdenia žiadostí,
j)
požadované parametre stavebných konštrukcií, prvkov budovy a technických zariadení budovy alebo požadovanú energetickú hospodárnosť budovy alebo požadovanú úsporu energie, ak ide o opatrenia na dosiahnutie vyššej energetickej hospodárnosti budov,
k)
ekonomicky oprávnené náklady,
l)
vzor zmluvy o poskytnutí dotácie,
m)
ďalšie náležitosti a podmienky, ak sú potrebné na overenie splnenia cieľa dotácie, účelu dotácie alebo ak vyplývajú z osobitného predpisu.
(8)
Ministerstvo môže ustanoviť vo všeobecne záväznom právnom predpise ďalšie podrobnosti o náležitostiach výzvy.
(9)
Žiadosť obsahuje tieto náležitosti
a)
identifikačné údaje žiadateľa v rozsahu
1.
názov alebo obchodné meno, označenie právnej formy, adresa sídla, identifikačné číslo organizácie, údaje o štatutárnom orgáne alebo o členoch štatutárneho orgánu, ak ide o právnickú osobu,
2.
meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, adresa miesta podnikania, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, meno a priezvisko zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa,
3.
meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, ak ide o fyzickú osobu,
b)
opis úloh výskumu a vývoja alebo opis opatrení na dosiahnutie vyššej energetickej hospodárnosti budov a s nimi súvisiacich opatrení, na ktoré sa požaduje dotácia alebo opis opatrení na podporu nových budov s nulovými emisiami,
c)
výšku ekonomicky oprávnených nákladov a výšku finančných prostriedkov zo zdrojov žiadateľa určených na spolufinancovanie,
d)
ďalšie náležitosti, ak ich určuje výzva.
(10)
Ministerstvo poskytuje dotáciu na základe zmluvy o poskytnutí dotácie uzatvorenej s vybratým žiadateľom. Zmluva o poskytnutí dotácie obsahuje
a)
identifikačné údaje zmluvných strán,
b)
číslo účtu príjemcu dotácie vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,
c)
účel, druh a výšku dotácie a lehotu jej čerpania,
d)
výšku finančných prostriedkov zo zdrojov prijímateľa dotácie určených na spolufinancovanie,
e)
podmienky použitia dotácie,
f)
spôsob a lehotu plnenia záväzkov zmluvných strán,
g)
očakávané prínosy poskytnutej dotácie,
h)
sankcie za porušenie,
i)
termín zúčtovania dotácie,
j)
ďalšie údaje v súlade s výzvou.
(11)
Ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle
a)
limit finančných prostriedkov vyčlenených na poskytnutie dotácie na príslušný rozpočtový rok,
b)
výzvu, a to najneskôr dva mesiace pred termínom na podávanie žiadostí,
c)
zoznam schválených žiadostí v rozsahu číslo žiadosti, identifikačné údaje budovy, suma poskytnutej dotácie vrátane dátumu schválenia poskytnutia dotácie a to do 30 dní odo dňa schválenia žiadosti,
d)
zoznam neschválených žiadostí v rozsahu číslo žiadosti, identifikačné údaje budovy vrátane dátumu a zdôvodnenia neschválenia žiadosti a to do 30 dní odo dňa neschválenia žiadosti.
§ 9c
(1)
Splnenie požiadaviek a podmienok na poskytnutie dotácie overuje ministerstvo z verejne dostupných registrov alebo z centrálnej evidencie podľa § 9 ods. 3 písm. a).
(2)
Ak je okruh oprávnených žiadateľov vo výzve podmienený maximálnou výškou príjmu podľa § 9b ods. 7 písm. f)
a)
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky poskytuje ministerstvu zo svojho informačného systému údaje o žiadateľovi a osobe, ktorej príjmy sa posudzujú spoločne, vrátane osobných údajov a informácií považovaných za daňové tajomstvo5d) v rozsahu nevyhnutnom na overenie splnenia kritérií na poskytovanie dotácie, spôsobom dohodnutým medzi Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a ministerstvom,
b)
Sociálna poisťovňa na základe ministerstvom poskytnutých vstupných údajov poskytuje ministerstvu zo svojho informačného systému elektronicky údaje vrátane osobných údajov v rozsahu nevyhnutnom na účel overenia splnenia podmienky limitu príjmu žiadateľa a osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, spôsobom dohodnutým medzi Sociálnou poisťovňou a ministerstvom.
(3)
Na účel spracovania žiadosti o dotáciu je ministerstvo oprávnené spracúvať osobné údaje o žiadateľovi a osobách, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, aj bez ich súhlasu v rozsahu
a)
meno, priezvisko, rodné priezvisko,
b)
adresa trvalého pobytu,
c)
dátum narodenia,
d)
e-mailová adresa a telefonický kontakt,
e)
štátna príslušnosť,
f)
číslo účtu vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,
g)
výšky príjmu.
(4)
Ak sú v žiadosti formálne nedostatky alebo ak žiadosť neobsahuje všetky náležitosti a prílohy určené vo výzve alebo v schéme štátnej pomoci, ministerstvo vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Lehota na odstránenie nedostatkov nemôže byť kratšia ako 15 dní.
(5)
Žiadosť sa považuje za úplnú dňom odstránenia všetkých nedostatkov.
(6)
Ministerstvo zamietne žiadosť,
a)
ktorú podal neoprávnený žiadateľ,
b)
ktorá bola podaná na účel, ktorý nie je uvedený vo výzve,
c)
ktorá bola podaná po uplynutí lehoty na predloženie žiadosti určenej vo výzve,
d)
ak žiadateľ v určenej lehote neodstráni nedostatky podľa odseku 4, alebo
e)
z iných dôvodov uvedených vo výzve.
(7)
O poskytnutí dotácie podľa § 9a ods. 1 písm. a) rozhoduje minister dopravy Slovenskej republiky na základe odporúčania najmenej trojčlennej komisie, ktorú na tento účel zriadi a ktorá vyhodnocuje žiadosti podľa kritérií uvedených vo výzve.
(8)
Ak žiadosť obsahuje náležitosti podľa § 9b ods. 9, ministerstvo rozhodne o schválení žiadosti o dotáciu podľa § 9a ods. 1 písm. b) a c).
(9)
Ministerstvo môže výzvu zrušiť. Ministerstvo predloženú žiadosť podanú do zrušenia výzvy, o ktorej sa nerozhodlo, vráti žiadateľovi.
§ 10
Štátny dozor
(1)
Štátny dozor vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“). Úrad je oprávnený
a)
vyzvať oprávnenú osobu odstrániť zistený nedostatok v energetickej certifikácii a určiť na tento účel primeranú lehotu,
b)
vyzvať vlastníka budovy splniť povinnosť umiestniť v budove energetický štítok,
c)
ukladať poriadkové pokuty, pokuty za správne delikty a prejednávať priestupky,
d)
predkladať návrhy na preskúšanie oprávnenej osoby.6)
(2)
Zamestnanec úradu poverený výkonom štátneho dozoru podľa tohto zákona je
a)
oprávnený
1.
nahliadať do výpočtu a do podkladov, ktoré oprávnená osoba použila na energetickú certifikáciu,
2.
požadovať od oprávnenej osoby vysvetlenie týkajúce sa energetickej certifikácie,
3.
požadovať od vlastníka budovy vysvetlenie týkajúce sa povinnosti umiestniť energetický štítok v budove,
4.
vstupovať do budov, v ktorých sa musia umiestňovať energetické štítky,
5.
zúčastniť sa na kolaudácii novej budovy alebo významne obnovenej budovy,
b)
povinný
1.
preukázať sa poverením a dodatkom k povereniu spolu so služobným preukazom, prípadne iným dokladom preukazujúcim jeho totožnosť, pred začatím výkonu štátneho dozoru,
2.
zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone štátneho dozoru.
§ 11
Správne delikty a poriadkové opatrenia
(1)
Úrad uloží pokutu od 200 eur do 5 000 eur oprávnenej osobe, ktorá vykonala energetickú certifikáciu v rozpore s ustanoveniami tohto zákona a technickými normami upravujúcimi výpočet, minimálne požiadavky alebo obsah a formu energetického certifikátu.
(2)
Úrad uloží, a to aj opakovane, poriadkovú pokutu až do 500 eur oprávnenej osobe za sťažovanie výkonu štátneho dozoru neposkytnutím súčinnosti pri sprístupňovaní výpočtu alebo podkladov použitých na energetickú certifikáciu a za neposkytnutie vysvetlenia a vlastníkovi budovy za neposkytnutie vysvetlenia alebo neumožnenie vstupu do budovy, v ktorej sa musí umiestniť energetický štítok.
(3)
Úrad uloží pokutu od 500 eur do 3 000 eur právnickej osobe a fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá
a)
ako vlastník
1.
nesplní niektorú z povinností podľa § 8 ods. 3 až 14,
2.
neobstará v lehote podľa § 8 ods. 1 energetický certifikát, hoci je na to podľa tohto zákona povinná,
3.
neuschová energetický certifikát na čas jeho platnosti,
4.
neodovzdá platný energetický certifikát novému vlastníkovi pri predaji budovy,
5.
neodovzdá kópiu platného energetického certifikátu nájomcovi,
6.
neodovzdá projektové energetické hodnotenie novému nadobúdateľovi budovy pri jej predaji pred začatím výstavby budovy alebo rozostavanej budovy,
b)
vykonáva energetickú certifikáciu, hoci nie je oprávnenou osobou, alebo nemá odbornú spôsobilosť na príslušnú časť energetickej certifikácie podľa § 6 ods. 2,
c)
ako sprostredkovateľ predaja alebo prenájmu budovy alebo jednotky budovy, na ktorú bol vypracovaný energetický certifikát, neuvedie ako súčasť zverejnenej ponuky ukazovateľ jej integrovanej energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu.
(4)
Pri určovaní výšky pokuty sa prihliada na závažnosť konania a na trvanie protiprávneho stavu.
(5)
Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa úrad dozvedel o konaní podľa odsekov 1 až 3, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k takému konaniu došlo.
(6)
Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
§ 12
Priestupky
(1)
Priestupku sa dopustí vlastník budovy tým, že
a)
neobstará energetický certifikát, hoci je na to podľa tohto zákona povinný,
b)
neuschová energetický certifikát po celý čas jeho platnosti,
c)
neodovzdá platný energetický certifikát novému vlastníkovi pri predaji budovy,
d)
neodovzdá kópiu energetického certifikátu nájomcovi pri prenájme budovy,
e)
neodovzdá projektové energetické hodnotenie nadobúdateľovi budovy pri jej predaji pred začatím výstavby budovy alebo rozostavanej budovy,
f)
neuvedie ako súčasť zverejnenej ponuky na predaj alebo prenájom budovy alebo jednotky budovy aj ukazovateľ jej integrovanej energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu.
(2)
Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 2 000 eur.
(3)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.7)
§ 12a
Spoločné ustanovenia
(1)
Na inštaláciu samostatne stojaceho kotla na fosílne palivá s výnimkou kotlov vybraných na investíciu pred rokom 2025
5e) nemožno poskytnúť žiadne finančné stimuly.
(2)
Ak nie je zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov so zameraním na obnovu budov až na úroveň budov s nulovými emisiami technicky a ekonomicky uskutočniteľné, považuje sa na účely podpory obnovy budovy za hĺbkovú obnovu obnova, ktorej výsledkom je zníženie potreby primárnej energie aspoň o 60 %.
Záverečné ustanovenia
§ 13
(1)
Povinnosti, ktoré má podľa tohto zákona vlastník budovy, vzťahujú sa aj na správcu budovy vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja alebo obce, na spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a na bytové družstvo.
(2)
Všeobecný predpis o správnom konaní8) sa nevzťahuje na energetickú certifikáciu a na určovanie slovenských technických noriem vhodných na výpočet a na energetickú certifikáciu ani na postup vyhodnocovania žiadostí a rozhodovanie o poskytnutí dotácie.
(3)
Na konanie o poskytnutí príspevku podľa § 9f sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.8)
§ 14
Povinnosť energetickej certifikácie sa vzťahuje
a)
na novú budovu a na významne obnovovanú existujúcu budovu, ktorých kolaudačné konanie sa začalo po 1. januári 2008,
b)
na budovu predávanú alebo prenajímanú po 1. januári 2008.
§ 14a
(1)
Do 9. júla 2015 sa povinnosť podľa § 5 ods. 2 písm. b) vzťahuje na budovy s viac ako 500 m2 celkovej podlahovej plochy.
(2)
Do 31. decembra 2015 sa povinnosť podľa § 5 ods. 2 nevzťahuje na prenájom bytov a samostatných častí.
(3)
Energetické certifikáty vydané do 31. decembra 2012 platia do uplynutia platnosti, ktorá je v nich uvedená.
§ 14aa
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. júna 2017
(1)
Na konanie o poskytnutí príspevku podľa § 9f sa použijú ustanovenia zákona účinné v čase vyhlásenia výzvy na predkladanie žiadostí zverejnenej na webovom sídle ministerstva.
(2)
Na žiadosti o príspevok podané na základe výzvy na predkladanie žiadostí zverejnenej na webovom sídle ministerstva od 15. júna 2017 do 31. decembra 2018 sa podmienka uvedená v § 9e ods. 1 písm. f) nevzťahuje.
§ 14ab
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2019
Na konanie o poskytnutí príspevku na zateplenie rodinného domu sa použijú ustanovenia zákona účinné v čase vyhlásenia výzvy na predkladanie žiadostí o príspevok zverejnenej na webovom sídle ministerstva.
§ 14ac
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 10. marca 2020
Na konanie o poskytnutí príspevku na rodinný dom sa použijú ustanovenia zákona účinné v čase vyhlásenia výzvy na predkladanie žiadostí o príspevok zverejnenej na webovom sídle ministerstva.
§ 14ad
Prechodné ustanovenie súvisiace s krízovou situáciou
spôsobenou ochorením COVID-19
Ak v konaní o poskytnutí príspevku na zateplenie rodinného domu začatom na základe výzvy na predkladanie žiadostí o príspevok vyhlásenej ministerstvom podľa § 9g ods. 2 písm. b) v roku 2019 je žiadateľ vyzvaný na predloženie chýbajúcich príloh, termín na ich predloženie sa ustanovuje do 30. júna 2021.
§ 14ae
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2024
Konania o správnych deliktoch a priestupkoch začaté a právoplatne neukončené Slovenskou obchodnou inšpekciou do 31. júla 2024 dokončí podľa predpisov účinných do 31. júla 2024 Slovenská obchodná inšpekcia.
§ 14af
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2027
Energetický certifikát vydaný v listinnej podobe platí do dátumu uplynutia platnosti, ktorý je v ňom uvedený, alebo do jeho nahradenia energetickým certifikátom v elektronickej podobe. Povinnosť vlastníka budovy odovzdať energetický certifikát novému vlastníkovi budovy je od
1. januára 2027 splnená odovzdaním jeho listinnej podoby alebo jeho sprístupnením z centrálnej evidencie podľa § 9 ods. 3 písm. a).
§ 14b
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 311/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu.
§ 14c
Zrušovacie ustanovenie účinné od 1. januára 2027
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 107/2019 Z. z. o podrobnostiach o výške príspevkov a o náležitostiach žiadostí o poskytnutie príspevkov poskytovaných v súvislosti s energetickou hospodárnosťou rodinných domov.
§ 15
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
Čl. II
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 231/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 284/2002 Z. z., zákona č. 506/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 219/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 423/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 586/2003 Z. z., zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 624/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 470/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z. a zákona č. 491/2005 Z. z. sa dopĺňa takto:
V prílohe č. 2 sa skupina 213 - Stavebníctvo na konci dopĺňa o novú živnosť por. č. 18a, ktorá v stĺpci Živnosť znie: „Energetická certifikácia“, v stĺpci Preukaz spôsobilosti znie: „osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti“, v stĺpci Poznámka znie: „§ 31 ods. 2 písm. j) zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov“.
Čl. III
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., zákona č. 533/2003 Z. z. a zákona č. 624/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 sa na koniec pripájajú tieto slová: „a na energetickú certifikáciu“.
2.
V § 23a ods. 1 sa za slovo „ministerstva“ vkladá čiarka a slovo „Štátnej energetickej inšpekcie“.
3.
V § 23a ods. 4 sa pred bodkočiarku vkladajú tieto slová: „alebo na energetickú certifikáciu“.
4.
V § 31 ods. 2 písmeno j) znie:
„j)
vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti uchádzačov o oprávnenie na výkon činnosti stavbyvedúceho, na stavebný dozor a na energetickú certifikáciu, preskúšavať ich (§ 23a) a vydávať im osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti,“.
5.
V § 31 ods. 2 písm. k) sa na koniec pripájajú tieto slová: „a na energetickú certifikáciu“.
6.
V § 31 ods. 4 sa za slovo „dozor“ vkladajú tieto slová: „a na energetickú certifikáciu“.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.
Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha k zákonu č. 555/2005 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 153, 18. 6. 2010).
2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 156, 19. 06. 2018).
3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275 z 24. apríla 2024 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L, 2024/1275, 8. 5. 2024).
1)
§ 2 ods. 12 zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon).
2)
§ 2 ods. 9 Stavebného zákona.
2a)
§ 2 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 104/2014 Z. z.
2b)
§ 16 ods. 1 a § 17 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z.
2c)
§ 2 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z.
3a)
Čl. 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2025/2273 z 30. júna 2025, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275, pokiaľ ide o vytvorenie rámca porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov (Ú. v. EÚ L, 2025/2273, 6. 11. 2025).
3b)
§ 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4)
Príloha č. 2 položka č. 18a zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 555/2005 Z. z.
5)
§ 21 a 22 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.
5a)
§ 66 ods. 5 Stavebného zákona.
5aa)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2015 Z. z. o registri adries a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5b)
§ 8a zákona č. 523/2004 Z. z.
5c)
§ 3 a 4 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5d)
§ 11 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5e)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18. 2. 2021) v platnom znení.
Čl. 7 ods. 1 písm. h) bod i) tretia zarážka nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 231, 30. 6. 2021) v platnom znení.
Čl. 73 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6. 12. 2021) v platnom znení.
6)
§ 23a ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. v znení zákona č. 236/2000 Z. z.
7)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
8)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.