345/2006 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História | ||
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 01.06.2006 - 31.03.2018 |
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 345/2006 Z. z. |
Názov: | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením |
Typ: | Nariadenie vlády |
Dátum schválenia: | 10.05.2006 |
Dátum vyhlásenia: | 01.06.2006 |
Autor: | Vláda Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
19/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky |
87/2018 Z. z. | Zákon o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
345
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 10. mája 2006
o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov
pred ionizujúcim žiarením
Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov nariaďuje:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Predmet úpravy
§ 1
(1)
Toto nariadenie vlády sa vzťahuje na
a)
činnosti vedúce k ožiareniu, ktoré majú za následok ožiarenie umelým zdrojom ionizujúceho
žiarenia alebo prírodným ionizujúcim žiarením, keď sú prírodné rádionuklidy spracúvané
pre ich rádioaktívne, štiepne alebo množivé vlastnosti, najmä na
1.
výrobu, spracúvanie, nakladanie, zaobchádzanie, používanie, držbu, skladovanie, prepravu,
dovoz, vývoz, odstraňovanie a ukladanie rádioaktívnych látok,
2.
prevádzku elektrického zariadenia vyžarujúceho ionizujúce žiarenie a obsahujúceho
súčiastky pracujúce s potenciálovým rozdielom väčším ako 5 kV,
b)
činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,
c)
pracovné činnosti v prostredí so zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením, ktoré nie
sú uvedené v písmene a), ale ktoré vedú k významnému zvýšeniu ožiarenia pracovníkov
alebo jednotlivcov z obyvateľstva, ktoré nie je zanedbateľné z hľadiska radiačnej
ochrany,
d)
ďalšie činnosti vedúce k ožiareniu alebo na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej
ochrany, určené Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“),
e)
zásah v prípade radiačného ohrozenia a v prípadoch pretrvávajúceho ožiarenia, ktoré
je dôsledkom mimoriadnej radiačnej udalosti, alebo zásah z vykonávania činnosti so
zdrojmi ionizujúceho žiarenia alebo inej pracovnej činnosti v minulosti.
(2)
Toto nariadenie vlády sa nevzťahuje na ožiarenie
a)
radónom v pobytových priestoroch,
b)
z prírodného rádioaktívneho pozadia, spôsobené
1.
rádionuklidmi obsiahnutými prirodzene v ľudskom tele,
2.
kozmickým žiarením, ktoré je bežné na zemskom povrchu,
3.
rádionuklidmi prítomnými v zemskej kôre neporušenej ľudskou činnosťou.
§ 2
(1)
Toto nariadenie vlády ďalej ustanovuje
a)
základné princípy radiačnej ochrany a požiadavky na obmedzovanie ožiarenia,
b)
požiadavky na vymedzovanie a označovanie sledovaných pásem, kontrolovaných pásem
a pásem s obmedzeným prístupom, opatrenia na obmedzenie ožiarenia,
c)
požiadavky na radiačnú ochranu pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu,
d)
požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany pracovníkov, praktikantov a študentov,
e)
požiadavky na monitorovanie,
f)
podrobnosti o usmerňovaní ožiarenia zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením na pracoviskách,
g)
požiadavky na obmedzovanie ožiarenia obyvateľstva,
h)
podrobnosti o vykonávaní zásahov.
(2)
Základné pojmy a definície veličín na účely tohto nariadenia vlády sú uvedené v prílohe č. 1.
§ 3
Oznamovanie a povoľovanie
(1)
Oznámenie činnosti vedúcej k ožiareniu sa nevyžaduje, ak sa pri jej vykonávaní bude
používať
a)
rádioaktívna látka, pre ktorú platí, že
1.
súčet podielov aktivít v nej obsiahnutých rádionuklidov a príslušných hodnôt aktivít
uvedených v prílohe č. 2 nie je väčší ako jeden, alebo
2.
súčet podielov hmotnostných aktivít v nej obsiahnutých rádionuklidov a príslušných
hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v prílohe č. 2 nie je väčší ako jeden,
b)
zariadenie typovo schválené, ktoré obsahuje rádioaktívne látky vo forme uzavretého
rádioaktívneho žiariča, presahujúce hodnoty uvedené v písmene a), skonštruované tak,
že príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti
0,1 m od povrchu zariadenia je menší ako 1 µSv/h a pre ktoré boli úradom alebo príslušným
regionálnym úradom verejného zdravotníctva1) (ďalej len „príslušný regionálny úrad“) určené podmienky na skladovanie,
c)
generátor ionizujúceho žiarenia typovo schválený a skonštruovaný tak, že za bežných
prevádzkových podmienok príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste
vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu zariadenia je menší ako 1 µSv/h,
d)
katódová trubica určená na zobrazovanie obrazu alebo akékoľvek iné elektrické zariadenie
pracujúce s napätím nepresahujúcim 30 kV, pri ktorom príkon dávkového ekvivalentu
na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu zariadenia je menší
ako 1 µSv/h,
e)
materiál kontaminovaný rádioaktívnymi látkami, ktorý bol uvedený do životného prostredia
na základe povolenia vydaného úradom alebo príslušným regionálnym úradom.
(2)
Povolenie na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu podľa osobitného predpisu2) sa nevyžaduje, ak ide o činnosť vedúcu k ožiareniu podľa odseku 1, alebo s ohľadom
na nízke riziko možného ožiarenia osôb nie je potrebné ju posudzovať.
§ 4
Obmedzenie pri používaní rádioaktívnych látok
Zámerné pridávanie rádioaktívnych látok pri výrobe potravín, hračiek, kozmetických
výrobkov, šperkov a osobných ozdobných predmetov je zakázané. Používať rádioaktívne
látky v prípravkoch určených na tetovanie a iné dekorácie kože je zakázané. Dovoz
a vývoz takých výrobkov je zakázaný.
§ 5
Uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia
Kritériá na uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia sú uvedené v prílohe č. 3. Pri určovaní uvoľňovacích úrovní sa postupuje podľa základných kritérií uvedených
v prílohe č. 2.
DRUHÁ ČASŤ
OBMEDZOVANIE OŽIARENIA
§ 6
Základné princípy radiačnej ochrany
(1)
Činnosť vedúcu k ožiareniu možno vykonávať, len ak je odôvodnená; za odôvodnenú sa
považuje taká činnosť vedúca k ožiareniu, pri ktorej zdravotná ujma, ktorú môže táto
činnosť spôsobiť, je vyvážená predpokladaným prínosom pre osobu alebo pre spoločnosť.
(2)
Každý, kto vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu, je povinný zabezpečiť, aby počet
ožiarených osôb, úroveň a pravdepodobnosť ich ožiarenia boli trvalo udržiavané tak
nízko, ako je možné rozumne dosiahnuť pri zvážení ekonomických a spoločenských hľadísk.
(3)
Každý, kto vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu, je povinný obmedzovať ožiarenie tak,
aby celkové osobné dávky jednotlivcov zo všetkých vykonávaných činností neprekročili
ustanovené limity ožiarenia.
§ 7
Odôvodnenie činnosti vedúcej k ožiareniu
(1)
Všetky nové druhy činností vedúcich k ožiareniu sa musia pred svojím prvým zavedením
do praxe alebo prvým povolením odôvodniť. Tým nie je dotknutý osobitný predpis,3) ktorý sa vzťahuje na lekárske ožiarenie.
(2)
Odôvodnenia existujúcich druhov činností vedúcich k ožiareniu sa musia prehodnotiť,
keď sa získajú nové a významné poznatky o ich pôsobení alebo následkoch.
§ 8
Optimalizácia radiačnej ochrany
Optimalizácia radiačnej ochrany sa vykonáva kvalitatívnymi a kvantitatívnymi metódami.
Pri optimalizácii radiačnej ochrany sa zvažujú len alternatívy, ktoré nevedú k ožiareniu,
ktoré by prevyšovalo limity ožiarenia alebo medzné dávky, ak sú pre daný zdroj ionizujúceho
žiarenia alebo danú činnosť vedúcu k ožiareniu určené. Pri určovaní medzných dávok
pre jednotlivú činnosť vedúcu k ožiareniu alebo pre jednotlivý zdroj ionizujúceho
žiarenia úrad alebo príslušný regionálny úrad zohľadní doterajšie skúsenosti s podobnými
činnosťami alebo zdrojmi ionizujúceho žiarenia tak, aby úroveň radiačnej ochrany nebola
nižšia, ako sa už v praxi dosiahla a uváži možný vplyv iných činností vedúcich k ožiareniu
a zdrojov ionizujúceho žiarenia tak, aby celkové ožiarenie zo všetkých zdrojov ionizujúceho
žiarenia nebolo vyššie ako príslušné limity ožiarenia. Požiadavky, postupy a smerné
hodnoty na preukázanie optimalizácie radiačnej ochrany sú uvedené v prílohe č. 4.
§ 9
Limitovanie ožiarenia
(1)
Pracovať so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a nakladať s inštitucionálnymi rádioaktívnymi
odpadmi môžu odborne spôsobilé osoby, ktoré dosiahli 18 rokov veku.
(2)
Osoby vo veku od 16 rokov do 18 rokov môžu vykonávať činnosti vedúce k ožiareniu
len z dôvodu prípravy na povolanie. Praktikanti a študenti v čase svojej špecializovanej
prípravy na výkon povolania so zdrojmi ionizujúceho žiarenia môžu vykonávať činnosti
vedúce k ožiareniu len vtedy, ak majú zabezpečené odborné vedenie a dozor.
(3)
Osoby uvedené v odseku 2 nemožno v čase ich špecializovanej prípravy na výkon povolania
zaradiť na prácu, ktorá môže viesť k ich ožiareniu na úrovni nad limitmi ožiarenia
praktikantov a študentov podľa § 13 a musia sa im vytvoriť také pracovné podmienky a zabezpečiť taká úroveň radiačnej
ochrany ako pracovníkom kategórie B. V iných prípadoch nemožno osoby mladšie ako 18
rokov zaraďovať na prácu, ktorá môže viesť k ich ožiareniu na úrovni nad všeobecnými
limitmi ožiarenia obyvateľov podľa § 15 a musia sa im vytvoriť také pracovné podmienky a zabezpečiť taká úroveň radiačnej
ochrany ako jednotlivcom z obyvateľstva.
(4)
Podmienky ožiarenia a radiačná ochrana sú pre praktikantov a študentov, ktorí dosiahli
vek 18 rokov, rovnaké ako pre pracovníkov kategórie A alebo B, podľa typu pracoviska,
kde vykonávajú špecializovanú prípravu.
(5)
Činnosti vedúce k ožiareniu, pri ktorých efektívna dávka môže byť vyššia ako 1 mSv
ročne alebo ekvivalentná dávka môže byť vyššia ako jedna desatina limitu ožiarenia
očnej šošovky, kože a končatín ustanoveného v § 11 ods. 1 písm. b) až d), môžu vykonávať len pracovníci kategórie B, alebo za podmienok ustanovených v odseku
4 aj praktikanti a študenti počas svojej špecializovanej prípravy na výkon povolania
so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. Činnosti vedúce k ožiareniu, pri ktorých efektívna
dávka môže byť vyššia ako 6 mSv ročne, alebo ekvivalentná dávka môže byť vyššia ako
tri desatiny limitu ožiarenia očnej šošovky, kože a končatín ustanoveného v § 11 ods. 1 písm. b) až d), môžu vykonávať len pracovníci kategórie A.
§ 10
Limity ožiarenia
(1)
Ožiarenie osôb, ktoré sú vystavené pôsobeniu ionizujúceho žiarenia v dôsledku vykonávania
činnosti vedúcej k ožiareniu, nesmie prekročiť ustanovené limity ožiarenia, ak ďalej
nie je ustanovené inak.
(2)
Limity ožiarenia sa členia na
a)
limity pre obyvateľov,
b)
limity pre pracovníkov,
c)
limity pre praktikantov a študentov.
(3)
Limity ožiarenia sa nevzťahujú na
a)
lekárske ožiarenie osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť,
b)
ožiarenie osôb, ktoré sa okrem svojich pracovných povinností vyplývajúcich z výkonu
povolania alebo z pracovného pomeru dobrovoľne starajú o pacientov vystavených lekárskemu
ožiareniu, alebo týchto pacientov navštevujú, alebo žijú s nimi v spoločnej domácnosti,
keď boli po aplikácii rádionuklidov prepustení zo zdravotníckeho zariadenia,
c)
dobrovoľníkov zúčastňujúcich sa lekárskych a biomedicínskych výskumných programov.
§ 11
Limity ožiarenia pracovníkov
(1)
Limity ožiarenia pracovníkov sú:
a)
efektívna dávka 100 mSv počas piatich za sebou nasledujúcich kalendárnych rokov,
pričom efektívna dávka v žiadnom kalendárnom roku nesmie prekročiť 50 mSv,
b)
ekvivalentná dávka v očnej šošovke 150 mSv v kalendárnom roku,
c)
ekvivalentná dávka v koži 500 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa určuje ako priemerná
dávka na ploche jedného cm2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože,
d)
ekvivalentná dávka v horných končatinách od prstov až po predlaktie a v nohách od
chodidiel až po členky 500 mSv v kalendárnom roku.
(2)
Limity efektívnej dávky sa vzťahujú na súčet efektívnej dávky z vonkajšieho ožiarenia
v kalendárnom roku a úväzkov efektívnej dávky z jednotlivých príjmov rádioaktívnej
látky v kalendárnom roku zo všetkých zdrojov ionizujúceho žiarenia, ktorým bol pracovník
vystavený pri výkone činností vedúcich k ožiareniu okrem dávok, ktoré dostal pri ožiarení
podľa § 10 ods. 3. Uvedené platí aj pre limity ekvivalentnej dávky.
(3)
Na ožiarenie pracovníkov sa vzťahujú aj ustanovenia odsekov 1 a 2 na pracoviskách
so zvýšeným ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením.
§ 12
Limity ožiarenia tehotných žien a dojčiacich matiek
(1)
Limit ožiarenia tehotných žien pracujúcich na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho
žiarenia sa ustanovuje tak, aby od času, keď tehotná žena oznámi tehotenstvo prevádzkovateľovi,
až do konca tehotenstva súčet efektívnych dávok z vonkajšieho ožiarenia a úväzkov
efektívnych dávok z vnútorného ožiarenia plodu neprekročil 1 mSv. Keď žena oznámi
tehotenstvo prevádzkovateľovi, ožiarenie plodu sa bezodkladne obmedzí úpravou podmienok
práce tak, aby bolo nepravdepodobné, že súčet efektívnych dávok z vonkajšieho ožiarenia
a úväzkov dávok z vnútorného ožiarenia plodu aspoň po zostávajúci čas tehotenstva
prekročí 1 mSv.
(2)
Práca tehotnej ženy na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa podľa osobitného
predpisu4) považuje za prácu spojenú so špecifickým rizikom. Vykonávať prácu v kontrolovanom
pásme pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a prácu, pri vykonávaní ktorej je
pravdepodobné, že súčet efektívnych dávok z vonkajšieho ožiarenia a úväzkov dávok
z vnútorného ožiarenia plodu po celý čas tehotenstva prekročí 1 mSv, je tehotným ženám
zakázaná.
(3)
Ak žena, ktorá pracuje v kontrolovanom pásme pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi
žiaričmi, oznámi prevádzkovateľovi, že dojčí dieťa, prevádzkovateľ ju bezodkladne
vyradí z práce v kontrolovanom pásme a úpravou podmienok práce dojčiacej ženy obmedzí
ožiarenie dojčaťa príjmom rádionuklidov z kontaminovaného materského mlieka.
§ 13
Limity ožiarenia praktikantov a študentov
(1)
Limity ožiarenia praktikantov a študentov sa vzťahujú na ožiarenie, ktorému sú vedome,
dobrovoľne a po poučení o rizikách s tým spojených vystavené osoby v čase špecializovanej
prípravy na výkon povolania so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.
(2)
Limity ožiarenia praktikantov a študentov sú od kalendárneho roku nasledujúceho po
kalendárnom roku, v ktorom tieto osoby dovŕšia 18. rok veku, rovnaké ako limity ožiarenia
pracovníkov.
(3)
Limity ožiarenia praktikantov a študentov sú od kalendárneho roku, v ktorom tieto
osoby dovŕšia 16. rok veku, do konca kalendárneho roku, v ktorom dovŕšia 18. rok veku:
a)
efektívna dávka 6 mSv v kalendárnom roku,
b)
ekvivalentná dávka v očnej šošovke 50 mSv v kalendárnom roku,
c)
ekvivalentná dávka v koži 150 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa určuje ako priemerná
dávka na ploche 1 cm2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože,
d)
ekvivalentná dávka v rukách od prstov až po predlaktie a v nohách od chodidiel až
po členky 150 mSv v kalendárnom roku.
(4)
Limity ožiarenia praktikantov a študentov sú do kalendárneho roku, v ktorom tieto
osoby dovŕšia 16. rok veku, rovnaké ako limity ožiarenia obyvateľov ustanovené v § 15.
§ 14
Výnimočné ožiarenie
(1)
Za mimoriadnych okolností sa môžu pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu limity
ožiarenia pracovníkov ustanovené v § 11 prekročiť. Také ožiarenie sa považuje za výnimočné a posudzuje ho úrad. K návrhu
na výnimočné ožiarenie pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu vydáva úrad rozhodnutie
podľa osobitného predpisu,5) v ktorom povolí prekročenie limitov ožiarenia konkrétnych pracovníkov (ďalej len
„autorizované limity“), pričom
a)
také ožiarenie sa musí časovo obmedziť a môžu ho podstúpiť len dobrovoľní pracovníci,
b)
činnosti sa musia vykonávať v určených pracovných priestoroch,
c)
autorizované limity sa musia dodržať; nesmú prekročiť dvojnásobok limitov ožiarenia
pracovníkov ustanovených v § 11.
(2)
Pre činnosť, ktorá má za následok výnimočné ožiarenie, sa musia splniť tieto podmienky:
a)
prácou sa môže poveriť len pracovník kategórie A,
b)
študenti, tehotné ženy a dojčiace matky sú z takej práce vylúčení,
c)
d)
pracovník musí byť vopred podrobne informovaný o zdravotnom riziku takej činnosti
a o prijatých opatreniach,
e)
údaje o ožiarení počas takej činnosti sa zaznamenajú do zdravotnej dokumentácie a
do centrálneho registra dávok (ďalej len „centrálny register“) osobitne.
(3)
Prekročenie limitov ožiarenia pracovníkov počas činnosti, na vykonávanie ktorej boli
schválené autorizované limity, nie je nevyhnutne dôvodom na vyradenie pracovníka z
jeho rutinnej práce vykonávanej v rámci činnosti vedúcej k ožiareniu alebo na jeho
preloženie na iné pracovné miesto bez jeho súhlasu.
Limity ožiarenia obyvateľov
§ 15
Limity ožiarenia obyvateľov sú:
a)
efektívna dávka 1 mSv v kalendárnom roku,
b)
ekvivalentná dávka v očnej šošovke 15 mSv v kalendárnom roku,
c)
ekvivalentná dávka v koži 50 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa určuje ako priemerná
dávka na ploche 1 cm2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože.
§ 16
Limity ožiarenia ustanovené v § 15 sa pre obyvateľov v okolí pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vzťahujú na
priemerné ožiarenie kritickej skupiny obyvateľov vypočítané pre všetky cesty ožiarenia
zo všetkých zdrojov ionizujúceho žiarenia a pre všetky činnosti vedúce k ožiareniu,
ktoré prichádzajú do úvahy. Ak nie sú k dispozícii priame podklady na výpočet, použijú
sa konzervatívne odhady variácií faktorov ovplyvňujúcich šírenie rádionuklidov alebo
ožiarenie jednotlivcov v kritickej skupine.
§ 17
Ožiarenie obyvateľstva
Príspevok k ožiareniu obyvateľstva v dôsledku vykonávania činností podľa § 1 ods.1 sa musí udržiavať tak nízko, ako je možné rozumne dosiahnuť pri zvážení ekonomických
a spoločenských hľadísk.
§ 18
Hodnotenie osobnej dávky
(1)
Na hodnotenie efektívnych a ekvivalentných dávok z ožiarenia sa používajú zásady,
postupy, hodnoty a vzťahy uvedené v prílohe č. 5.
(2)
Na hodnotenie efektívnych a ekvivalentných dávok z vonkajšieho ožiarenia sa používajú
zásady, postupy, hodnoty a vzťahy uvedené v prílohe č. 5.
(3)
Na hodnotenie efektívnej dávky a ekvivalentných dávok z vnútorného ožiarenia rádionuklidom
alebo zmesou rádionuklidov sa môžu použiť zásady, postupy, hodnoty a vzťahy uvedené
v prílohe č. 5. Hodnoty konverzných faktorov pre jednotlivé rádionuklidy sú uvedené v prílohe č. 6.
TRETIA ČASŤ
OCHRANA PRACOVNÍKOV
§ 19
Radiačná ochrana pracovníkov pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu
Radiačná ochrana pracovníkov pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu sa zabezpečuje
najmä
a)
odôvodnením činnosti a optimalizáciou radiačnej ochrany v rámci pracovných podmienok
vrátane vopred vykonaného ohodnotenia charakteru a rozsahu možného ohrozenia zdravia
pracovníkov, rizík spojených s pripravovanou činnosťou a pravidelným prehodnocovaním
podľa skúseností z prevádzky,
b)
vymedzovaním sledovaných pásem a kontrolovaných pásem na pracovisku so zreteľom na
odhad očakávaného ožiarenia pri bežnej prevádzke a pravdepodobnosť a rozsah potenciálneho
ožiarenia,
c)
kategorizáciou pracovníkov,
d)
zabezpečením sústavného dozoru nad radiačnou ochranou, regulačných a kontrolných
opatrení, vybavením pracoviska prístrojmi, zariadeniami a pomôckami v dostatočnom
množstve a v dostatočnej kvalite na zabezpečenie meraní uvedených v monitorovacom
pláne, v havarijnom pláne alebo v programe zabezpečovania kvality; vybavením pracovníkov
osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami so zodpovedajúcim tieniacim účinkom a
ochrannými pomôckami,
e)
monitorovaním pracovných podmienok vo vymedzených ochranných pásmach a tam, kde je
to potrebné, aj osobným monitorovaním,
f)
zdravotným dohľadom.
§ 20
Zabezpečenie radiačnej ochrany na pracovisku
(1)
Na pracovisku, na ktorom sa vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu, je prevádzkovateľ
povinný vykonať opatrenia na zabezpečenie radiačnej ochrany primerané druhu a charakteru
použitých zdrojov ionizujúceho žiarenia a veľkosti a charakteru rizík, ak možno očakávať,
že efektívna dávka by mohla byť vyššia ako 1 mSv ročne, alebo ekvivalentná dávka by
mohla byť vyššia ako jedna desatina limitu ožiarenia očnej šošovky, kože a končatín
ustanoveného v § 15.
(2)
Rozsah opatrení a monitorovania, ich druh a kvalita musia zodpovedať rizikám spojeným
s vykonávaním činností vedúcich k ožiareniu. Požiadavky na vykonávanie činností s
otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi sú uvedené v prílohe č. 7.
(3)
Pred uvedením pracoviska, na ktorom sa vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu, do
prevádzky sa
a)
vymedzia a označia ochranné pásma:
1.
kontrolované pásmo,
2.
sledované pásmo,
3.
pásmo s obmedzeným prístupom,
b)
pracovisko vybaví prístrojmi, zariadeniami a pracovnými pomôckami v súlade s monitorovacím
plánom, havarijným plánom a povolením na činnosť vedúcu k ožiareniu,
c)
zabezpečí vybavenie pracovníkov na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia
relevantnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami (ďalej len „ochranný prostriedok“)
s dostatočným tieniacim účinkom, najmä plášťami, zásterami, okuliarmi, rukavicami,
a pracovnými pomôckami, najmä pinzetami, kliešťami, tieniacimi ochrannými obalmi a
kontajnermi,
d)
zabezpečí vybavenie pracovníkov kategórie A osobnými dozimetrami,
e)
zabezpečí sústavný dozor nad dodržiavaním požiadaviek na bezpečnú prevádzku pracoviska
odborným zástupcom a zamestnancom, ktorý riadi práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.
(4)
Ochranné pásma podľa odseku 3 písm. a) sa vymedzujú tak, aby reguláciou pohybu osôb,
vytvorením ochranných bariér, a prípadne aj stavebnými úpravami, režimom práce, rozsahom
monitorovania a ďalšími opatreniami primeranými používaným zdrojom ionizujúceho žiarenia
a spôsobom nakladania s nimi sa zabezpečilo, že so zdrojmi ionizujúceho žiarenia budú
nakladať len osoby dostatočne odborne spôsobilé, poučené o možnom riziku práce a vybavené
ochrannými prostriedkami a pracovnými pomôckami a že dôsledky prípadnej radiačnej
nehody sa čo najviac obmedzia.
(5)
Na účely vymedzovania ochranných pásem sa predpokladá neprekračovanie 40-hodinového
pracovného týždňa a 50 pracovných týždňov v kalendárnom roku, ak nie sú k dispozícii
iné údaje o čase pobytu.
(6)
Kritériá na vymedzovanie ochranných pásem a požiadavky na tieto pásma ustanovuje
§ 21 až 24.
(7)
Prevádzkovateľ je povinný periodicky prehodnocovať podmienky práce v ochranných pásmach.
Kontrolované pásmo
§ 21
(1)
Kontrolované pásmo sa vymedzuje tam, kde by efektívna dávka z ožiarenia mohla prekročiť
6 mSv alebo ekvivalentné dávky by mohli prekročiť tri desatiny príslušných limitov
ožiarenia pracovníkov.
(2)
Ak nie je osobitným spôsobom, najmä časovo obmedzeným používaním zdrojov ionizujúceho
žiarenia odôvodnené inak, je účelné kontrolované pásmo vymedziť tam, kde sa očakáva,
že
a)
príkon priestorového dávkového ekvivalentu bude v priemere pri bežnej prevádzke zdroja
ionizujúceho žiarenia vyšší než 2,5 µSv/h,
b)
súčet súčinov objemových aktivít jednotlivých rádionuklidov v ovzduší na pracovisku
a konverzných faktorov hinh pre príjem vdýchnutím pracovníkom podľa prílohy č. 6 bude v priemere za rok väčší než 2,5 µSv/m3,
c)
rádioaktívna kontaminácia povrchov na pracovných miestach bude vyššia ako smerné
hodnoty rádioaktívnej kontaminácie povrchov mimo kontrolovaného pásma pracovísk s
otvorenými žiaričmi uvedenými v tabuľke č. 1 prílohy č. 8.
(3)
Kontrolované pásmo sa vymedzuje ako ucelená a jednoznačne určená časť pracoviska,
spravidla stavebne oddelená a s takým zabezpečením, aby do nej nemohli vstúpiť nepovolané
osoby. Na vstupoch alebo ohraničeniach sa kontrolované pásmo označuje bezpečnostnými
a zdravotnými označeniami, najmä výstražnou značkou označujúcou nebezpečenstvo rádioaktívnej
látky a nápisom „Kontrolované pásmo“ a údajmi o charaktere zdrojov ionizujúceho žiarenia
a rizík s nimi spojených. Pre činnosti vykonávané v kontrolovanom pásme sa musia vypracovať
pracovné pokyny, ktoré musia byť dostupné a zodpovedajúce riziku spojenému s prevádzkou
zdrojov ionizujúceho žiarenia a činnosťou, ktorá sa v pásme vykonáva.
(4)
Návrh na vymedzenie kontrolovaného pásma je súčasťou dokumentácie pracoviska a obsahuje
a)
rozsah kontrolovaného pásma spravidla uvedením konkrétnych miestností, tieniacich
bariér a schematického plánu; pre očakávané terénne dočasné pracoviská, ako defektoskopické
pracovisko alebo karotážne pracovisko, určením hranice dávkových príkonov, ktorá sa
použije na ohraničenie kontrolovaného pásma na týchto pracoviskách,
b)
pravidlá na vstup a výstup z kontrolovaného pásma a konkrétne pravidlá správania
sa v kontrolovanom pásme,
c)
zdôvodnenie navrhovaného rozsahu kontrolovaného pásma, predovšetkým výpočty a iné
dôkazy dokladujúce splnenie požiadaviek podľa odseku 1,
d)
opis stavebného alebo technického zabezpečenia kontrolovaného pásma proti vstupu
nepovolaných osôb,
e)
počet osôb pracujúcich v kontrolovanom pásme a spôsob ich poučenia o rizikách pri
práci v kontrolovanom pásme, najmä uvedením vzoru pokynov na vstup a prácu v kontrolovanom
pásme.
(5)
Do kontrolovaného pásma môžu vstupovať len osoby poučené o tom, ako sa majú správať,
aby neohrozili svoje zdravie ani zdravie iných osôb. U pracovníkov sa také poučenie
realizuje v rámci informovania a školenia, o poučení je prevádzkovateľ povinný vyhotoviť
písomný záznam. Poučenie sa nevyžaduje u osôb, ktoré vykonávajú štátny zdravotný dozor.
(6)
Čas pobytu iných osôb ako pracovníkov v kontrolovanom pásme a podmienky tohto pobytu
sa obmedzujú tak, aby sa minimalizovala pravdepodobnosť, že ožiarenie týchto osôb
prekročí jednu desatinu ustanovených limitov ožiarenia obyvateľov. Neprekročenie jednej
desatiny ustanovených limitov ožiarenia obyvateľov možno preukázať monitorovaním.
(7)
Do kontrolovaného pásma nesmú vstupovať tehotné ženy a osoby mladšie ako 18 rokov,
ak ďalej nie je ustanovené inak.
(8)
Tehotné ženy a osoby mladšie ako 18 rokov môžu vstupovať do kontrolovaného pásma,
len ak sa podrobujú lekárskemu ožiareniu.
(9)
Osoby staršie ako 16 rokov môžu vstupovať do kontrolovaného pásma aj v prípade, ak
sa na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia pripravujú na výkon povolania.
(10)
Každý, kto vstupuje do kontrolovaného pásma, musí byť vybavený ochrannými prostriedkami
a pracovnými pomôckami primeranými riziku, spôsobu používania a charakteru zdrojov
ionizujúceho žiarenia.
(11)
Pre pobyt pracovníkov v kontrolovanom pásme sa vykonáva osobné monitorovanie v rozsahu
určenom v monitorovacom pláne. Všetci pracovníci kategórie A musia byť vybavení osobnými
dozimetrami. Ak príkon dávkového ekvivalentu môže prekročiť 1 mSv/h, musia byť pracovníci
vybavení tiež operatívnymi signálnymi, priamo odčítateľnými alebo inými, v monitorovacom
pláne uvedenými, osobnými dozimetrami. Pre návštevy stačí vybavenie operatívnymi osobnými
dozimetrami.
(12)
V kontrolovanom pásme pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, ak nie je
v podmienkach povolenia ustanovené inak, sa pracuje len v určenom pracovnom odeve
a pri výstupe z neho sa vykonáva kontrola rádioaktívnej kontaminácie, v prípade potreby
aj osobná očista.
(13)
Splnenie požiadaviek ustanovených v odsekoch 1 až 12 zabezpečí prevádzkovateľ po
konzultácii s kvalifikovaným expertom alebo pracovnou zdravotnou službou.
(14)
Prevádzkovateľ kontrolovaného pásma vedie prehľad o všetkých osobách okrem pracovníkov
kategórie A, ktoré do kontrolovaného pásma vstúpili, čase pobytu týchto osôb v ňom
a zabezpeči odhad efektívnej dávky pre tieto osoby.
§ 22
(1)
Vynášaním z kontrolovaného pásma do životného prostredia sa rozumie vynášanie najmä
drobných predmetov bežného používania, materiálov, nástrojov, zariadení alebo prístrojov,
dokumentov povrchovo kontaminovaných alebo obsahujúcich rádionuklidy z kontrolovaného
pásma pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia na ich ďalšie neobmedzené používanie
mimo kontrolovaného pásma. Za vynášanie z kontrolovaného pásma do životného prostredia
sa nepovažuje vynášanie rádioaktívnych materiálov na účely transportu do iného kontrolovaného
pásma alebo na ďalšie používanie v inom kontrolovanom pásme a vynášanie rádioaktívne
kontaminovaných materiálov z kontrolovaného pásma, ktorého účelom je ich odstránenie
alebo uvoľnenie spod inštitucionálnej kontroly.
(2)
Rádioaktívne kontaminované materiály sa musia pred vynášaním z kontrolovaného pásma
dekontaminovať na najnižšiu rozumne dosiahnuteľnú úroveň stierateľnej kontaminácie
v súlade s princípom optimalizácie radiačnej ochrany. Ak možno znížiť hmotnostnú aktivitu
vybratím kontaminovaných súčastí alebo iným spôsobom odstránenia rádionuklidov, musí
sa znížiť aj hmotnostná aktivita na najnižšiu rozumne dosiahnuteľnú úroveň.
(3)
Z kontrolovaného pásma možno vynášať rádioaktívne materiály a ďalej ich neobmedzene
používať, len ak hodnota ich povrchovej kontaminácie rádionuklidmi pre povrchovo kontaminované
materiály alebo hodnota ich hmotnostnej aktivity pre materiály kontaminované v celom
objeme je nižšia ako hodnoty uvedené v prílohe č. 8.
(4)
Pri vynášaní rádioaktívnych materiálov z kontrolovaného pásma sa musí zabezpečiť
monitorovanie povrchovej, hmotnostnej aktivity alebo povrchovej aj hmotnostnej aktivity.
Zariadenia na toto monitorovanie musia byť metrologicky overené. Úroveň povrchovej
rádioaktívnej kontaminácie sa určuje ako priemer z plochy nie väčšej ako 150 cm2. Pre materiály rádioaktívne kontaminované v objeme sa hmotnostná aktivita určuje
ako priemer v kilograme hmoty, ak nemožno vynášaný materiál rozdeliť na časti s hmotnosťou
1 kg, potom sa hmotnostná aktivita určuje ako priemer v najmenších častiach, na ktoré
možno materiál rozumne rozdeliť, nie však väčších ako 10 kg hmotnosti.
(5)
Pri kontaminácii viac ako jedným rádionuklidom pri hodnotení úrovne kontaminácie
platí súčtové pravidlo uvedené v prílohe č. 3 odseku II bode 6. Ak ide o kontamináciu rôznymi rádionuklidmi, pričom pomerné zastúpenie jednotlivých
rádionuklidov na pracovisku je známe a nemení sa, je potrebné zabezpečiť merania dominujúcich
rádionuklidov alebo celkovej aktivity tak, aby sa určené hodnoty aktivity neprekročili
pri zohľadnení predpokladanej aktivity ostatných nemeraných kontaminantov. Ak ide
o meranie celkovej aktivity, musí citlivosť meradla umožňovať overenie dodržania určených
podmienok v zmesi rádionuklidov pre rádionuklid najnižšej triedy rádiotoxicity podľa
prílohy č. 8 tabuľky č. 2. Podmienky na overovanie výskytu a pomerov kontaminantov vrátane ťažko merateľných
rádionuklidov sa musia určiť v monitorovacom programe.
(6)
Rádioaktívne materiály, pri ktorých nemožno určiť povrchovú rádioaktívnu kontamináciu,
sa považujú za rádioaktívne kontaminované v celom objeme.
§ 23
(1)
V priestore kontrolovaného pásma, kde dávkový príkon môže presahovať 5 mSv/h, sa
vymedzuje pásmo s obmedzeným prístupom, ktoré sa musí zreteľne vyznačiť zákazom vstupu
a musí sa zabezpečiť tak, aby osoby v tomto pásme nemohli nekontrolovane vystaviť
ožiareniu žiadnu časť tela.
(2)
Do priestoru pásma s obmedzeným prístupom možno vstupovať len na účely
a)
vykonania činnosti, ktorá je v tomto pásme nevyhnutná, a len pod kontrolou odborného
zástupcu alebo ním povereného kvalifikovaného pracovníka,
b)
podrobenia sa lekárskemu ožiareniu,
c)
prípravy na výkon povolania lekára; vopred sa vyžaduje písomný súhlas študenta.
§ 24
Sledované pásmo
(1)
Sledované pásmo sa na pracovisku, kde sa vykonáva činnosť vedúca k ožiareniu, vymedzuje
všade tam, kde sa očakáva, že efektívna dávka by mohla byť vyššia ako 1 mSv za rok
alebo ekvivalentná dávka by mohla byť vyššia ako jedna desatina limitu ožiarenia očnej
šošovky, kože a končatín ustanoveného v § 15.
(2)
Sledované pásmo sa spravidla vymedzuje na všetkých pracoviskách, ak ďalej nie je
ustanovené inak. Sledované pásmo sa nevymedzuje, ak by jeho rozsah nepresiahol rozsah
kontrolovaného pásma.
(3)
Sledované pásmo sa vymedzuje ako ucelená a jednoznačne určená časť pracoviska, spravidla
stavebne oddelená. Ak je to potrebné na vstupoch alebo ohraničeniach, sledované pásmo
sa označuje upozornením, že ide o sledované pásmo; prípadne aj bezpečnostnými a zdravotnými
označeniami s údajmi o charaktere zdrojov ionizujúceho žiarenia a rizík s nimi spojených.
(4)
V sledovanom pásme sa zabezpečuje len monitorovanie pracoviska, ak nie je v monitorovacom
pláne ustanovené inak.
(5)
Do priestoru sledovaného pásma možno dovoliť vstup
a)
pracovníkom, ktorých práca to vyžaduje,
b)
pacientom a osobám, ktoré ich sprevádzajú a dobrovoľne pomáhajú pri lekárskom ožiarení,
účastníkom lekárskeho výskumu na účel podrobenia sa lekárskemu ožiareniu a osobám,
ktoré sa pripravujú na povolanie, na účel prípravy na výkon činností vedúcich k ožiareniu,
c)
návštevníkom.
(6)
Za plnenie požiadaviek ustanovených v odsekoch 1 až 5 zodpovedá prevádzkovateľ, ktorý
môže problematiku konzultovať s kvalifikovaným expertom alebo pracovnou zdravotnou
službou. V závislosti od charakteru pracoviska a používaných zdrojov ionizujúceho
žiarenia musí prevádzkovateľ v prípade potreby vypracovať pracovné inštrukcie primerané
riziku ožiarenia.
§ 25
Kategórie pracovníkov
Na účely monitorovania a zdravotného dohľadu sa pracovníci zaraďujú do kategórie A
alebo do kategórie B (príloha č. 1, body 39 a 40).
§ 26
Informovanie pracovníkov
(1)
Prevádzkovateľ musí pracovníkov, praktikantov a študentov vopred preukázateľne informovať
o
a)
charaktere a rozsahu možného ohrozenia zdravia, o rizikách spojených s ich prácou
a o prípadnej zdravotnej ujme s tým spojenej,
b)
všeobecných postupoch radiačnej ochrany a opatreniach, ktoré sa musia prijať, najmä
o tých, ktoré zodpovedajú prevádzkovým a pracovným podmienkam vzťahujúcim sa na danú
činnosť všeobecne a na jednotlivé pracoviská a práce, na ktoré môžu byť pridelení,
c)
dôležitosti dodržiavania zdravotných, technických a administratívnych požiadaviek
radiačnej ochrany,
d)
význame a nutnosti včasného oznámenia tehotenstva z dôvodu rizík ožiarenia plodu
a rizika rádioaktívnej kontaminácie dojčaťa v prípade vnútornej kontaminácie rádionuklidmi.
(2)
Cieľom informovania je získanie základných znalostí radiačnej ochrany nevyhnutných
na výkon práce na pracovisku. Rozsah informácií závisí od charakteru vykonávanej činnosti.
§ 27
Školenie pracovníkov
Prevádzkovateľ je povinný najmenej raz ročne zabezpečiť školenie pracovníkov, praktikantov
a študentov tak, aby boli dostatočne oboznámení nielen so všeobecnými pravidlami a
postupmi v radiačnej ochrane, ale najmä s opatreniami týkajúcimi sa radiačnej ochrany
pri práci s konkrétnymi zdrojmi ionizujúceho žiarenia na pracovisku pri bežnej prevádzke
a za predvídateľných odchýlok od tejto prevádzky alebo pri vzniku mimoriadnej radiačnej
situácie. O realizácii školení a preverení vedomostí pracovníkov, praktikantov a študentov
je prevádzkovateľ povinný viesť písomné záznamy. Rozsah školení závisí od charakteru
vykonávanej činnosti.
§ 28
Radiačná ochrana pracovníkov
(1)
Prevádzkovateľ zodpovedá za realizáciu opatrení na zabezpečenie radiačnej ochrany
pracovníkov a za vyhodnotenie ich účinnosti.
(2)
Prevádzkovateľ je povinný konzultovať s kvalifikovaným expertom overovanie a skúšanie
ochranných prostriedkov a meracích zariadení, najmä
a)
pred podrobným posudzovaním projektov jednotlivých zariadení z hľadiska radiačnej
ochrany,
b)
pri uvádzaní nových zdrojov ionizujúceho žiarenia alebo modifikovaných zdrojov ionizujúceho
žiarenia do prevádzky,
c)
pri pravidelnom overovaní účinnosti ochranných prostriedkov a technických postupov,
d)
pri pravidelnej kalibrácii meracích prístrojov a pri pravidelnom overovaní ich prevádzkyschopnosti
a správneho používania.
§ 29
Prevádzkovateľ môže na zabezpečenie radiačnej ochrany zriadiť samostatný špecializovaný
útvar radiačnej ochrany (ďalej len „špecializovaný útvar“), ktorý poskytuje špecifické
poradenstvo v oblasti radiačnej ochrany; ak špecializovaný útvar zriadi, musí ho vybaviť
nevyhnutnými prostriedkami. V zariadeniach, v ktorých úrad alebo príslušný regionálny
úrad považuje za nevyhnutné zriadiť taký špecializovaný útvar, musí byť v prípade,
že ide o vnútornú organizačnú jednotku, organizačne oddelený od výrobných a prevádzkových
útvarov. Špecializovaný útvar môže byť spoločný pre niekoľko pracovísk.
§ 30
Monitorovanie pracoviska
(1)
Monitorovanie pracoviska sa uskutočňuje sledovaním, meraním, hodnotením a zaznamenávaním
veličín a parametrov charakterizujúcich pole ionizujúceho žiarenia a výskyt rádionuklidov
na pracovisku, najmä príkonu dávkového ekvivalentu na pracovisku, objemových aktivít
v ovzduší pracoviska a plošných aktivít na pracovisku. Monitorovanie je opakované
meranie veličín, ktorými alebo pomocou ktorých sa kontroluje, sleduje a hodnotí ožiarenie
osôb, a meranie rádioaktívnej kontaminácie pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia
a pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.
(2)
Monitorovanie sa vykonáva na základe monitorovacieho plánu kontinuálne, periodicky
alebo operatívne pri určitej činnosti s cieľom zhodnotiť a zabezpečiť prijateľnosť
tejto činnosti z hľadiska radiačnej ochrany.
(3)
Monitorovací plán podľa druhu vykonávanej činnosti obsahuje monitorovanie pri bežnej
prevádzke, pri predvídateľných odchýlkach od bežnej prevádzky, pri radiačných nehodách
a radiačných haváriách. Člení sa na časti upravujúce monitorovanie
a)
pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
b)
okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
c)
osobné,
d)
vypúšťania rádioaktívnych látok z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do
životného prostredia.
(4)
Pracovníci musia mať prístup k výsledkom ich osobného monitorovania vrátane meraní,
ktoré boli podkladom na určenie osobných dávok, alebo k odhadu dávok na základe meraní
na pracovisku.
(5)
Monitorovací plán zohľadňuje charakter pracoviska a musí obsahovať
a)
veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany, ktoré sa budú monitorovať, spôsob,
rozsah a frekvenciu meraní,
b)
návody na hodnotenie výsledkov meraní a spôsob vedenia záznamov,
c)
referenčné úrovne a opatrenia pri ich prekročení,
d)
špecifikáciu metód meraní,
e)
špecifikáciu parametrov používaných typov meracích prístrojov a pomôcok.
(6)
Monitorovací plán musí umožňovať dodržiavanie limitov ožiarenia a včasné zistenie
odchýlok od bežnej prevádzky a preukazovať, že radiačná ochrana je optimalizovaná.
Výsledky monitorovania musí prevádzkovateľ zaznamenávať, aby sa v prípade potreby
mohli použiť na odhad osobných dávok.
§ 31
Osobné monitorovanie
(1)
Osobným monitorovaním sa zabezpečuje zistenie osobných dávok. Osobné monitorovanie
sa vykonáva sledovaním, meraním a hodnotením vnútorného a vonkajšieho ožiarenia osôb.
Pre pracovníkov kategórie A sa musí osobné monitorovanie vykonávať systematicky. Ak
je na základe monitorovania alebo výpočtu podozrenie, že sa môžu prekročiť limity
ožiarenia pracovníkov, potom sa pri zisťovaní osobných dávok zohľadňujú aj podmienky
a okolnosti ožiarenia. Osobné monitorovanie vykonáva oprávnená dozimetrická služba
podľa osobitného predpisu.8)
(2)
Rozsah monitorovania pracovníkov kategórie B musí dostačujúco preukázať skutočnosti,
že títo pracovníci sú oprávnene zaradení do kategórie B. V prípade potreby môže úrad
alebo príslušný regionálny úrad požadovať osobné monitorovanie oprávnenou dozimetrickou
službou aj pre pracovníkov kategórie B.
(3)
Osobný dozimeter musí umožniť meranie všetkých druhov žiarenia podieľajúcich sa na
vonkajšom ožiarení pracovníka pri činnostiach vedúcich k ožiareniu. Ak osobný dozimeter
také meranie neumožní, použijú sa ďalšie osobné dozimetre; uvedené neplatí, ak technicky
nemožno použiť osobný dozimeter. V takom prípade sa odhad dávky zabezpečuje pomocou
výsledkov z monitorovania pracoviska alebo výpočtom.
(4)
Na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, na ktorých môže dôjsť k významnému
vnútornému ožiareniu pracovníkov, sa príjmy rádionuklidov a úväzky efektívnej dávky
z ich vnútorného ožiarenia zisťujú meraním aktivity rádionuklidov v tele pracovníka
alebo v jeho výlučkoch, meraním koncentrácie rádionuklidov vo vzduchu, meraním kontaminácie
pracoviska a prepočtom na príjem rádionuklidu pomocou príslušných koeficientov a modelov
dýchacieho traktu a zažívacieho traktu.
§ 32
Monitorovanie v prípade havarijného ožiarenia alebo ožiarenia v ohrození
(1)
Na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, na ktorých nemožno vylúčiť radiačnú
nehodu, osobné monitorovanie sa zabezpečuje aj operatívnymi dozimetrami, ktoré signalizujú
prekročenie nastavenej úrovne. Ak zdroj ionizujúceho žiarenia môže spôsobiť jednorazovým
ožiarením prekročenie päťnásobku limitov ožiarenia podľa § 11, osobné monitorovanie musí umožniť rozloženie osobných dávok v tele.
(2)
V prípade ožiarenia v ohrození sa využije osobné monitorovanie alebo odhad osobnej
dávky podľa toho, čo je za daných okolností vhodnejšie.
§ 33
Evidencia osobných dávok pracovníkov
(1)
O výsledkoch osobného monitorovania každého pracovníka kategórie A sa musí viesť
záznam v centrálnom registri.
(2)
Súčasťou záznamu údajov o odhade dávok alebo o výsledkoch merania dávok pri ožiarení
v ohrození alebo havarijnom ožiarení je aj záznam o okolnostiach, za akých došlo k
ožiareniu, a záznam o opatreniach prijatých pri danej mimoriadnej situácii.
(3)
Ak sa na odhad osobnej dávky použili výsledky monitorovania prostredia, sú súčasťou
záznamov v centrálnom registri.
(4)
Osobné dávky prijaté pri výnimočnom ožiarení a dávky prijaté pri ožiarení v ohrození
a havarijnom ožiarení sa evidujú osobitne a nesčítavajú sa s osobnými dávkami prijatými
pri bežnej činnosti.
(5)
Prevádzkovateľ vedie evidenciu osobných dávok pracovníkov v rozsahu ustanovenom týmto
nariadením a uchováva záznamy do času, v ktorom pracovník kategórie A dosiahne, alebo
by dosiahol 75 rokov veku, najmenej 30 rokov od skončenia práce so zdrojmi ionizujúceho
žiarenia.
(6)
Centrálny register vedie evidenciu osobných dávok pracovníkov v rozsahu ustanovenom
týmto nariadením a uchováva záznamy do času, v ktorom by pracovník dosiahol 75 rokov.
Záznamy o osobných dávkach pracovníkov sú z centrálneho registra vymazané po uplynutí
kalendárneho roku, v ktorom pracovník dosiahol vek 75 rokov.
(7)
Centrálny register musí na požiadanie sprístupniť pracovníkovi jeho osobné záznamy
vrátane výsledkov meraní použitých na odhad osobných dávok alebo odhadov dávok na
základe výsledkov monitorovania prostredia. Centrálny register musí sprístupniť údaje
na požiadanie aj prevádzkovateľovi, príslušným orgánom podľa osobitného predpisu,9) lekárom podľa osobitného predpisu6) a pracovným zdravotným službám. Spôsob a podmienky na poskytovanie údajov určí úrad.
(8)
V prípade ožiarenia v ohrození alebo havarijného ožiarenia oprávnená dozimetrická
služba musí prevádzkovateľovi a pracovníkovi bezodkladne poskytnúť výsledky osobného
monitorovania.
(9)
Pracovníci, ktorí pracovali v zahraničí na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
sú povinní oznámiť výsledky osobného monitorovania do centrálneho registra do troch
mesiacov po ukončení práce v zahraničí. K oznámeniu musia doložiť potvrdenie o veľkosti
ožiarenia za celé obdobie vykonávania prác od oprávnenej zahraničnej inštitúcie. V
prípade pohybu pracovníka v rámci Európskej únie poskytne úrad podľa osobitného predpisu10) kompetentným orgánom a príslušným inštitúciám členských štátov Európskej únie na
účel kontroly ďalšieho ožiarenia všetky relevantné údaje o predošlých dávkach pracovníka
potrebné na vykonanie lekárskej preventívnej prehliadky, na zaradenie pracovníka do
kategórie A a na sledovanie jeho ďalšieho ožiarenia vo vzťahu k práci.
§ 34
Pracovisko s rizikom ožiarenia pracovníkov zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením
(1)
Pre pracovné činnosti, v rámci ktorých prítomnosť prírodných zdrojov ionizujúceho
žiarenia môže viesť k významnému zvýšeniu ožiarenia pracovníkov alebo jednotlivcov
obyvateľstva, ktoré nie je zanedbateľné z hľadiska radiačnej ochrany, sa ustanovujú
tieto vyšetrovacie úrovne:
a)
400 Bq/m3 pre priemernú objemovú aktivitu radónu v ovzduší pri výkone práce na pracoviskách
uvedených v odseku 2 písm. b) až f),
b)
1 mSv za rok pre efektívnu dávku z vonkajšieho ožiarenia na pracoviskách uvedených
v odseku 2 písm. e) a f).
(2)
Pracoviská s rizikom z ožiarenia pracovníkov zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením
sú
a)
paluby lietadiel pri letoch vo výške vyššej ako 8 km,
b)
bane, jaskyne, tunely a ďalšie pracoviská v podzemí,
c)
pracoviská, na ktorých sa čerpaním, zhromažďovaním alebo iným obdobným spôsobom nakladá
s vodou z podzemných zdrojov, najmä čerpacie stanice, kúpeľné zariadenia, zariadenia
na stáčanie a úpravu vôd,
d)
všetky pracoviská, na ktorých bolo preukázané prekročenie objemovej aktivity radónu
1 000 Bq/m3,
e)
pracoviská, na ktorých sa vykonáva
1.
nakladanie s pevnými produktmi spaľovania uhlia na zariadeniach s tepelným výkonom
nad 5 MW,
2.
výroba stavebných materiálov z produktov spaľovania uhlia,
3.
ťažba, transport produktovodmi a spracovanie ropy a plynu,
4.
spracovanie fosfátových surovín,
5.
výroba pigmentov na báze minerálov titánu,
6.
výroba materiálov na báze minerálov zirkónu,
7.
spracovanie surovín obsahujúcich aj vzácne zeminy,
8.
metalurgická výroba kovov,
9.
výroba, spracovanie a použitie materiálov s obsahom tória a uránu,
10.
nakladanie s vodárenskými kalmi z úpravy vody z podzemných zdrojov,
11.
nakladanie s rádioaktívnymi materiálmi vyskytujúcimi sa v prírode, pri ktorých sa
preukázalo, že obsah prírodných rádionuklidov prevyšuje uvoľňovacie úrovne alebo zvyšuje
príkon dávkového ekvivalentu o viac ako 0,5 µSv/h,
f)
pracoviská, na ktorých sa vykonávajú činnosti, ktoré vedú k produkcii rezíduí, ktoré
obsahujú prírodné rádionuklidy a môžu spôsobiť významné zvýšenie ožiarenia obyvateľstva
alebo pracovníkov.
Radiačná ochrana na pracovisku pri ožiarení pracovníkov zvýšeným prírodným ionizujúcim
žiarením
§ 35
(1)
Prevádzkovateľ, ktorý vykonáva činnosti na pracoviskách, na ktorých je riziko ožiarenia
pracovníkov zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením, je povinný zabezpečiť monitorovanie
radiačnej situácie, ktorým preukáže úroveň ožiarenia pracovníkov.
(2)
Ak sa monitorovaním zistí, že na pracovisku sú prekročené smerné hodnoty na vykonanie
opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov prírodným ionizujúcim žiarením, je prevádzkovateľ
povinný zabezpečiť vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov a kontrolovať
ich účinnosť.
(3)
Ak aj po vykonaní opatrení na obmedzenie ožiarenia, ktoré zodpovedajú optimalizácii
radiačnej ochrany, sú naďalej prekročené smerné hodnoty na vykonanie opatrení a nemožno
znížiť ožiarenie pracovníkov na pracovisku tak, aby efektívna dávka pracovníkov za
kalendárny rok bola nižšia ako 6 mSv, primerane sa uplatnia ustanovenia § 3 až 33 a § 39 až 41 tohto nariadenia. Radiačná ochrana sa zabezpečuje v rozsahu a spôsobom, ktorý platí pre prácu v kontrolovanom
pásme pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, a to najmä
a)
vymedzením pracoviska alebo jeho častí, kde môžu osoby vykonávajúce práce prekročiť
tri desatiny limitov ustanovených v § 11, jeho označením a zabezpečením proti vstupu nepovolaných osôb,
b)
určením osôb, ktoré vo vyznačenom pásme môžu vykonávať práce, určením spôsobu práce,
rozsahu práce a zabezpečením preukázateľného každoročného školenia týchto osôb o radiačných
rizikách na pracovisku,
c)
určením odborného zástupcu, ktorý bude odborne riadiť zabezpečenie radiačnej ochrany
na pracovisku,
d)
vypracovaním pokynov na prácu na pracovisku vrátane pokynov na jej bezpečné vykonávanie
a pokynov pre vstup osôb na pracovisko,
e)
určením a zabezpečením ochranných prostriedkov a pracovných pomôcok,
f)
vypracovaním monitorovacieho plánu a zabezpečením monitorovania na pracovisku a monitorovania
osobných dávok pracovníkov na týchto pracoviskách,
g)
určením spôsobu nakladania s materiálmi kontaminovanými rádionuklidmi,
h)
vedením dokumentácie pracoviska.
(4)
Na zásahy na pracoviskách, pri ktorých je riziko z ožiarenia pracovníkov zvýšeným
prírodným ionizujúcim žiarením, sa primerane vzťahujú ustanovenia § 42 až 47 tohto nariadenia.
§ 36
(1)
Smerná hodnota na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov na pracovisku
s výskytom radónu v ovzduší je objemová aktivita radónu na pracovisku 1000 Bq.m-3 v priemere za kalendárny rok.
(2)
Na pracovisku, ktoré sa využíva len občas alebo s určitým režimom, sa smerná hodnota
podľa odseku 1 vzťahuje na priemernú hodnotu objemovej aktivity radónu počas pobytu
osôb.
(3)
Hodnotenie ožiarenia pracovníkov na pracovisku, na ktorom sa prekročila smerná hodnota
podľa odseku 1, sa zabezpečuje sústavným monitorovaním vrátane sledovania a zaznamenávania
pobytu pracovníkov na pracovisku; ak sa smerná hodnota prekročila viac ako jedenapolkrát,
hodnotenie ožiarenia pracovníkov sa vykonáva osobným monitorovaním.
§ 37
(1)
Smerná hodnota na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov na pracovisku
s rizikom zvýšeného ožiarenia prírodnými rádionuklidmi okrem radónu je efektívna dávka
pracovníka počas vykonávania práce 1 mSv za kalendárny rok. Do efektívnej dávky počas
výkonu povolania sa nezapočítava priemerná dávka z prírodného pozadia.
(2)
Hodnotenie ožiarenia pracovníkov na pracovisku, na ktorom sa prekročila smerná hodnota
podľa odseku 1, sa zabezpečuje sústavným monitorovaním pracoviska vrátane sledovania
a zaznamenávania pobytu pracovníkov na pracovisku; ak je predpoklad, že efektívna
dávka pracovníkov môže byť vyššia ako 6 mSv za kalendárny rok, hodnotenie ožiarenia
sa vykonáva monitorovaním osobných dávok.
§ 38
(1)
Pre letecký personál, ktorý pracuje na palubách lietadiel vo výške vyššej ako 8 km,
je smernou hodnotou na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia z kozmického žiarenia
efektívna dávka člena leteckého personálu počas letov 1 mSv za kalendárny rok. Ak
sa táto hodnota prekročí, členovia leteckého personálu sa musia informovať o veľkosti
ožiarenia a zdravotnom riziku a hodnotí sa ich ožiarenie. Na základe hodnotenia sa
pripravujú alebo upravia letové plány.
(2)
Hodnotenie ožiarenia pracovníkov podľa odseku 1 vo výške vyššej ako 8 km sa zabezpečuje
využívaním počítačových programov. Pri výpočte sa zohľadňuje letová výška, zemepisná
šírka, čas letu a aktuálna intenzita kozmického žiarenia na letovej hladine. Správnosť
výpočtu sa najmenej raz ročne overuje priamym meraním príslušných dozimetrických veličín
na jednotlivých letových trasách.
(3)
Hodnotenie ožiarenia pracovníkov podľa odseku 1 vo výškach vyšších ako 15 km sa zabezpečuje
meraním príslušných dozimetrických veličín na palube lietadla počas letu.
(4)
Prevádzkovateľ je povinný prijať vhodné opatrenia na hodnotenie ožiarenia pracovníkov,
zohľadniť výsledky hodnotenia ožiarenia pri rozpise služieb, zmien alebo letov s cieľom
znižovania radiačnej záťaže, informovať pracovníkov o radiačných rizikách súvisiacich
s ich prácou a vo vzťahu k ženám uplatniť § 12.
ŠTVRTÁ ČASŤ
OCHRANA OBYVATEĽSTVA
§ 39
Zabezpečovanie radiačnej ochrany obyvateľstva za normálnych podmienok
Zabezpečovanie radiačnej ochrany obyvateľstva pri činnostiach vedúcich k ožiareniu
za normálnych podmienok zahŕňa všetky opatrenia a sledovania na zisťovanie a elimináciu
faktorov, ktoré v priebehu vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu môžu byť príčinou
rizika ožiarenia populácie, ktoré z hľadiska radiačnej ochrany nemožno zanedbať.
§ 40
Odhad dávok obyvateľstva
(1)
Úrad podľa osobitného predpisu11) zabezpečí, aby sa odhad dávok z činností vedúcich k ožiareniu celej populácie a referenčných
skupín obyvateľstva vykonával čo najrealistickejšie na všetkých miestach, kde sa také
skupiny môžu vyskytnúť, rozhodne o frekvencii vykonávania odhadov dávok a prijme potrebné
opatrenia na identifikovanie dotknutých referenčných skupín obyvateľstva s ohľadom
na relevantné cesty šírenia rádioaktívnych látok.
(2)
Odhady dávok obyvateľstva musia zahŕňať pri zohľadnení rádiologických rizík odhad
a)
dávok z externého ožiarenia; v prípade potreby aj druh ionizujúceho žiarenia,
b)
príjmu rádionuklidov s uvedením ich charakteristík; v prípade potreby ich fyzikálny
stav a chemický stav, určenie aktivity a koncentrácie,
c)
dávok, ktoré by mohli byť prijaté referenčnými skupinami obyvateľstva, určenie charakteristík
týchto skupín.
(3)
Údaje, ktoré sa vzťahujú na meranie externého ožiarenia, odhad príjmu rádionuklidov,
odhad rádioaktívnej kontaminácie a na získané výsledky odhadov dávok prijatých referenčnými
skupinami a obyvateľstvom, sa musia zaznamenávať a uchovávať.
§ 41
Povinnosti prevádzkovateľa
(1)
Prevádzkovateľ je povinný
a)
dosiahnuť a udržiavať optimálnu úroveň radiačnej ochrany obyvateľstva a životného
prostredia,
b)
overovať účinnosť technických zariadení určených na ochranu obyvateľstva a životného
prostredia,
c)
používať na účely sledovania úrovne radiačnej ochrany, na meranie a hodnotenie ožiarenia
obyvateľstva alebo na posudzovanie kontaminácie prostredia overené a schválené postupy
a vhodné prístroje,
d)
dodržiavať požiadavky na bezpečnú prevádzku zdrojov ionizujúceho žiarenia a pracovísk
so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a osobitné požiadavky na správnosť meraní a meradiel,
pravidelne ich kalibrovať a overovať ich funkčnosť a prevádzkyschopnosť.
(2)
Bezpečnosť prevádzky zdrojov ionizujúceho žiarenia sa overuje skúškami. Požiadavky
na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia a spôsoby overovania ich parametrov
dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany sú uvedené v prílohe č. 9.
PIATA ČASŤ
ZÁSAHY
§ 42
Vykonávanie zásahu
Zásah sa vykonáva pri hrozbe vzniku alebo pri vzniku radiačnej nehody alebo radiačnej
havárie a pri pretrvávajúcom ožiarení, ktoré je neskorým dôsledkom radiačnej havárie
alebo dôsledkom činností vedúcich k ožiareniu alebo iných činností vykonávaných v
minulosti.
§ 43
Základné princípy vykonávania zásahu
(1)
Zásah sa má vykonať len vtedy, ak zníženie zdravotnej ujmy, ktoré sa dosiahne jeho
vykonaním, je dostatočné na odôvodnenie škôd a nákladov spojených s jeho vykonaním
vrátane nákladov v sociálnej oblasti.
(2)
Spôsob vykonania, rozsah a trvanie zásahu sa musia optimalizovať tak, aby rozdiel
medzi prínosom dosiahnutým znížením zdravotnej ujmy a nákladmi a škodami spôsobenými
vykonaním zásahu bol čo najväčší.
(3)
Ustanovené limity ožiarenia sa na zásahy nevzťahujú. Návod na riešenie situácií,
v ktorých je zásah primeraný, poskytujú havarijné plány a smerné hodnoty zásahových
úrovní, ktoré sú uvedené v prílohe č. 10.
§ 44
Potenciálne ožiarenie
Ak činnosť vedúca k ožiareniu môže mať za následok únik rádioaktívnych látok, je prevádzkovateľ
v prípade mimoriadnej radiačnej udalosti povinný zabezpečiť odhad dôsledkov vrátane
údajov o šírení sa rádioaktívnych látok v priestore a čase a odhad potenciálneho ožiarenia
osôb pri predpokladaných havarijných scenároch.
§ 45
Vykonávanie zásahu v prípade radiačného ohrozenia
(1)
Pri vzniku mimoriadnej radiačnej udalosti sa zásah uskutočňuje
a)
neodkladnými opatreniami, ktorými sú najmä ukrytie, jódová profylaxia, zákaz konzumácie
čerstvej potravy, zákaz používania vody, ustajnenie zvierat, evakuácia a
b)
následnými opatreniami, ktorými sú dočasné presídlenie, trvalé presídlenie, regulácia
konzumácie rádioaktívne kontaminovaných potravín a vody, regulácia používania rádioaktívne
kontaminovaných krmovín, dekontaminácia územia, odstránenie rezíduí alebo zamedzenie
ich šírenia.
(2)
Zásah je nevyhnutné prispôsobiť situácii a vykonať vo vzťahu k
a)
zdroju ionizujúceho žiarenia s cieľom zredukovať priame ožiarenie alebo zabrániť
emisii rádionuklidov,
b)
životnému prostrediu s cieľom znížiť transfer rádioaktívnych látok k jednotlivcom
z obyvateľstva,
c)
jednotlivcom z obyvateľstva s cieľom znížiť ich ožiarenie a v prípade potreby zabezpečiť
ich liečbu.
(3)
Zásah sa vykonáva vždy, ak očakávaná dávka ktoréhokoľvek jednotlivca je na úrovni,
ktorá môže spôsobiť vážne poškodenie zdravia. Hodnoty zásahových úrovní očakávaných
dávok pri akútnom ožiarení sú uvedené v prílohe č. 10 v tabuľke č. 1.
(4)
Vykonanie zásahu sa musí zvážiť, ak sú prekročené zásahové úrovne alebo odvodené
zásahové úrovne. Zásahové úrovne sa udávajú v odvrátiteľnej efektívnej dávke alebo
odvrátiteľnej ekvivalentnej dávke. Odvodené zásahové úrovne sa udávajú spravidla v
priamo merateľných veličinách, pri prekročení ktorých sa predpokladá prekročenie zásahovej
úrovne.
(5)
Smerné hodnoty zásahových úrovní sú uvedené v prílohe č. 10 v tabuľkách č. 3 a 4. Pre jednotlivé činnosti vedúce k ožiareniu alebo zdroje ionizujúceho žiarenia, s
ktorými je spojené riziko vzniku radiačnej nehody a radiačnej havárie, sa na základe
špecifických podmienok ustanovujú zásahové úrovne na základe optimalizácie radiačnej
ochrany. Optimalizované zásahové úrovne sú spravidla v intervale smerných hodnôt zásahových
úrovní. Ak je odvrátiteľná dávka nižšia ako dolná hranica intervalu smerných hodnôt
zásahových úrovní, zásah sa vykonáva len výnimočne v prípadoch, keď ho možno vykonať
jednoduchými opatreniami, spravidla pre skupinu obyvateľov. Ak je odvrátiteľná dávka
vyššia ako horná hranica intervalu smerných hodnôt zásahových úrovní, zásah sa nevykonáva
len vo výnimočných prípadoch.
(6)
Pre jednotlivé činnosti vedúce k ožiareniu alebo pre zdroje ionizujúceho žiarenia
a pre jednotlivé havarijné situácie sa ustanovujú optimalizované zásahové úrovne na
základe špecifických údajov charakterizujúcich osídlenie, infraštruktúru v okolí zdroja
ionizujúceho žiarenia a ďalších lokálnych podmienok, ktoré ovplyvňujú očakávané kolektívne
efektívne dávky, a predovšetkým uskutočniteľnosť vykonania zásahu, ktorými sú najmä
a)
prítomnosť špecifických skupín obyvateľstva v nemocniciach, zariadeniach sociálnych
služieb alebo vo väzniciach,
b)
dopravná situácia, infraštruktúra,
c)
hustota obyvateľstva,
d)
blízkosť veľkej sídelnej jednotky.
(7)
Optimalizované zásahové úrovne pre jednotlivé činnosti vedúce k ožiareniu alebo zdroje
ionizujúceho žiarenia a jednotlivé havarijné situácie sa uvádzajú v havarijných plánoch.
Vybrané odporúčané všeobecné optimalizované hodnoty zásahových úrovní sú uvedené v
prílohe č. 10 v tabuľke č. 3.
(8)
Pri rozhodovaní o prijatí ochranných opatrení pri vzniku radiačného ohrozenia je
potrebné najmä zvážiť skutočnosť, či sa aktuálna situácia nelíši od podmienok uplatnených
pri ustanovení zásahových úrovní. Pri súčasnom výskyte radiačnej nehody alebo radiačnej
havárie a inej udalosti, ako je únik chemických látok alebo živelná pohroma, treba
zvážiť prínos a účinnosť zavedenia opatrenia vo vzťahu ku škodám spôsobeným inými
haváriami alebo pohromami.
§ 46
Zásah pri pretrvávajúcom ožiarení
(1)
Pretrvávajúce ožiarenie sa reguluje v tých prípadoch, keď by bez zmeny stavu v dôsledku
dlhodobého ožiarenia mohlo prísť k významnému zvýšeniu zdravotnej ujmy, a to priamym
ožiarením alebo nepriamo kontaminovaným ovzduším, kontaminovanou vodou alebo kontaminovanými
zložkami potravinového reťazca.
(2)
Ak sa zistí, že následkom radiačných havárií alebo minulých činností vedúcich k ožiareniu,
alebo iných činností sú jednotlivci z obyvateľov pretrvávajúco vystavení pôsobeniu
ionizujúceho žiarenia, tak sa primerane k súvisiacemu riziku ožiarenia zabezpečí
a)
vymedzenie a označenie dotknutej oblasti,
b)
monitorovanie radiačnej záťaže,
c)
vykonanie zásahu s ohľadom na konkrétnu situáciu,
d)
prijatie vhodných regulačných opatrení vo vymedzenej oblasti.
(3)
Pri pretrvávajúcom ožiarení sa zásah vykonáva, ak je príkon absorbovanej dávky v
orgáne alebo tkanive na úrovni, ktorá môže spôsobiť vážnu zdravotnú ujmu. Hodnoty
zásahových úrovní príkonov absorbovanej dávky pre pretrvávajúce ožiarenie sú uvedené
v prílohe č. 10 v tabuľke č. 2.
(4)
Vykonanie zásahu sa musí zvážiť, ak odvrátiteľná dávka je v rozpätí smerných hodnôt
5 až 10 mSv. Vzťahuje sa na priemernú efektívnu dávku jednotlivca z kritickej skupiny
za rok. Ak je odvrátiteľná efektívna dávka väčšia ako 5 mSv za rok, vykonanie zásahu
sa posudzuje v súlade s princípom optimalizácie s ohľadom na jeho rozsah, uskutočniteľnosť,
náklady a jeho prípadné dôsledky. Ak je odvrátiteľná efektívna dávka väčšia ako 10
mSv za rok, zásah sa uskutoční takmer vždy.
(5)
Najvyššie prípustné hodnoty rádioaktívnej kontaminácie potravín a krmiva po radiačnej
havárii a požiadavky na reguláciu spotreby sú uvedené v prílohe č. 10 v tabuľkách č. 5 až 8.
§ 47
Ožiarenie osôb podieľajúcich sa na záchranných prácach
(1)
V prípade záchranných prác pri radiačných nehodách alebo radiačných haváriách, ktoré
sú priamo spojené so záchranou ľudských životov, významných materiálnych alebo kultúrnych
hodnôt alebo so zabránením rozvoja radiačnej havárie s možnými závažnými spoločenskými
a hospodárskymi dôsledkami, sa práce plánujú a vykonávajú tak, aby u osôb vykonávajúcich
také činnosti kumulovaná efektívna dávka počas celého výkonu prác nepresiahla 500
mSv a kumulovaná ekvivalentná dávka v koži nepresiahla 5 000 mSv. Takéto ožiarenie
sa môže pripustiť len výnimočne.
(2)
Záchranné práce uvedené v odseku 1 môžu vykonávať len dobrovoľníci, ktorí boli preukázateľne
informovaní o riziku spojenom s ich vykonávaním.
(3)
Záchranné práce, iné ako sú uvedené v odseku 1, a lokalizačné práce pri radiačnej
nehode alebo radiačnej havárii sa plánujú a vykonávajú tak, aby u osôb, ktoré ich
vykonávajú, kumulovaná efektívna dávka z týchto činností nebola vyššia ako 100 mSv
a kumulované ekvivalentné dávky neboli vyššie ako dvojnásobok príslušného ročného
limitu pracovníkov ožiarenia.
(4)
Likvidačné práce po radiačnej nehode alebo havárii a činnosti spojené so zásahmi
pri pretrvávajúcom ožiarení sa plánujú a vykonávajú tak, aby ožiarenie osôb, ktoré
ich vykonávajú, nebolo vyššie ako limity ožiarenia pracovníkov. Počas prác sa musí
zabezpečiť monitorovanie a zdravotný dohľad.
(5)
Osoby, ktoré sa podieľajú na záchranných prácach, lokalizačných prácach a na likvidačných
prácach, sa musia preukázateľne informovať o rizikách spojených so zásahom.
ŠIESTA ČASŤ
ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ O PRACOVNÍKOV
§ 48
Zdravotný dohľad
(1)
Zdravotný dohľad nad pracovníkmi je založený na zásadách, ktorými sa všeobecne riadi
ochrana zdravia pri práci. Zdravotný dohľad vykonáva v rámci preventívnej zdravotnej
starostlivosti o pracovníkov lekár podľa osobitného predpisu6) alebo lekár pracovnej zdravotnej služby (ďalej len „príslušný lekár“).
(2)
Pracovníci kategórie A musia byť pod zdravotným dohľadom.
(3)
Zdravotný dohľad môže úrad alebo príslušný regionálny úrad v odôvodnených prípadoch
nariadiť aj pracovníkom kategórie B. Zdravotný stav pracovníkov kategórie A sa posudzuje
z hľadiska ich zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu.
Príslušný lekár musí mať prístup ku všetkým významným informáciám súvisiacim s hodnotením
ožiarenia vrátane výsledkov monitorovania a údajov o pracovných podmienkach.
(4)
Zdravotná spôsobilosť sa preukazuje výsledkami lekárskych preventívnych prehliadok.
(5)
Zdravotný dohľad zahŕňa tieto lekárske preventívne prehliadky:
a)
vstupnú, vykonanú vždy pred zaradením pracovníka do kategórie A; jej cieľom je posúdiť
zdravotnú spôsobilosť zastávať predpokladané pracovné miesto ako pracovník kategórie
A,
b)
periodickú, vykonávanú u pracovníkov kategórie A najmenej jedenkrát ročne; jej cieľom
je overiť, či je pracovník z hľadiska zdravotnej spôsobilosti i naďalej schopný plniť
svoje povinnosti pri vykonávaní činností vedúcich k ožiareniu,
c)
mimoriadnu, vykonávanú v prípadoch, ak
1.
existuje odôvodnené podozrenie, že došlo ku zmene zdravotného stavu pracovníka kategórie
A,
2.
došlo ku prekročeniu niektorého z limitov ožiarenia pracovníkov a treba posúdiť podmienky
na ďalšie vystavenie vplyvom žiarenia pri práci,
3.
prehliadku nariadi úrad alebo príslušný regionálny úrad,
d)
výstupnú.
(6)
O vyššom počte prehliadok a ich frekvencii rozhodne príslušný lekár na základe charakteristík
zdroja ionizujúceho žiarenia a zdravotného stavu pracovníka.
(7)
Preventívne prehliadky pracovníkov kategórie B sa vykonávajú podľa osobitného predpisu12) v súlade so zaradením pracovnej činnosti do príslušnej kategórie rizikových prác.
(8)
Ak došlo k prekročeniu limitov ožiarenia, ďalšie ožiarenie pri práci sa môže uskutočniť
len za podmienok určených príslušným lekárom pri mimoriadnej lekárskej preventívnej
prehliadke.
(9)
Príslušný lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku pri výstupnej preventívnej prehliadke
je oprávnený predpísať pokračovanie zdravotného dohľadu následnými prehliadkami na
účel včasného zistenia možných zmien zdravotného stavu súvisiacich s ožiarením počas
výkonu práce, najmä v prípadoch dlhodobej práce na hranici limitov, a to aj po ukončení
pracovnej činnosti a počas takého dlhého času, ktorý považuje za nevyhnutný na zabezpečenie
ochrany zdravia pracovníka.
§ 49
Klasifikácia zdravotnej spôsobilosti pracovníkov kategórie A
(1)
Zdravotná spôsobilosť pracovníka kategórie A sa v lekárskom posudku hodnotí ako
(a)
zdravotne spôsobilý,
(b)
zdravotne spôsobilý s obmedzením,
(c)
zdravotne nespôsobilý.
(2)
Ak pracovník zistí, že sa jeho zdravotný stav zmenil tak, že už nie je zdravotne
spôsobilý na výkon činností pracovníka kategórie A, musí o tejto skutočnosti neodkladne
informovať prevádzkovateľa.
(3)
Žiadna osoba nesmie byť zamestnaná alebo zaradená ako pracovník kategórie A počas
akéhokoľvek času na určitom pracovnom mieste, ak je podľa lekárskeho posudku zdravotne
nespôsobilá také pracovné miesto zastávať.
§ 50
Zdravotné záznamy
Pre každého pracovníka kategórie A v čase, v ktorom je zaradený do tejto kategórie,
vedie príslušný lekár ako súčasť zdravotnej dokumentácie tiež údaje o charaktere pracovnej
činnosti, zistené v rámci zdravotného dohľadu, o výsledkoch preventívnych prehliadok
vrátane diagnostických záverov, o výsledkoch predchádzajúcich lekárskych vyšetrení
a o výsledkoch osobného monitorovania. Osobné dávky z výnimočných ožiarení, z havarijných
ožiarení a z havarijných ožiarení zasahujúcich osôb vykonávajúcich záchranné a lokalizačné
práce sa zaznamenávajú oddelene. Dokumentácia sa uchováva až do doby, keď osoba dosiahla
alebo by dosiahla 75 rokov, v každom prípade však najmenej 30 rokov po ukončení pracovnej
činnosti, počas ktorej bol pracovník vystavený ionizujúcemu žiareniu.
§ 51
Úlohy lekára
(1)
Okrem zdravotného dohľadu nad pracovníkmi môže príslušný lekár, ak uzná za vhodné,
nariadiť vykonanie opatrení vo vzťahu k ochrane zdravia ožiareného pracovníka, najmä
ďalšie vyšetrenia, dekontaminačné opatrenia alebo naliehavú nápravnú liečbu.
(2)
O výsledkoch a záveroch posúdenia musí príslušný lekár pracovníka informovať. Ak
pracovník s lekárskym posudkom a závermi lekárskych preventívnych prehliadok nesúhlasí,
môže požiadať o nápravu podľa osobitného predpisu.13) Príslušný lekár zasiela lekársky posudok so závermi o zdravotnej spôsobilosti na
výkon činností pracovníka kategórie A bezodkladne príslušnému prevádzkovateľovi.
SIEDMA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 52
Kvalifikovaný expert
Úrad uzná za kvalifikovaného experta v radiačnej ochrane fyzickú osobu, ktorá pri
overovaní odbornej spôsobilosti preukázala znalosti podľa prílohy č. 11.
§ 53
Záverečné ustanovenie
Týmto nariadením vlády sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev uvedený v prílohe č. 12.
§ 54
Účinnosť
Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. júna 2006.
v z. Pál Csáky v. r.
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 345/2006 Z. z.
ZÁKLADNÉ POJMY A DEFINÍCIE VELIČÍN
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 345/2006 Z. z.
ÚROVNE OBSAHU RÁDIONUKLIDOV, KTORÉ UMOŽŇUJÚ VYŇATIE RÁDIONUKLIDU ALEBO RÁDIOAKTÍVNEJ
LÁTKY SPOD ADMINISTRATÍVNEJ KONTROLY
Kritériá na uplatňovanie ustanovení § 3
Kritériá na uplatňovanie ustanovení § 3
1.
Činnosť vedúcu k ožiareniu nie je potrebné v súlade s § 3 ods. 1 písm. a) oznamovať, ak celková aktivita alebo hmotnostná aktivita príslušných rádionuklidov
nepresahuje hodnoty uvedené v tabuľke č. 1.
2.
Základné kritériá používané pri výpočte hodnôt uvedených v tabuľke č. 1 na uplatňovanie
oslobodenia od oznamovacej povinnosti sú:
a)
rádiologické riziká pre jednotlivcov spôsobené činnosťou vedúcou k ožiareniu sú dostatočne
nízke na vyňatie spod administratívnej kontroly a
b)
kolektívny rádiologický dosah činnosti vedúcej k ožiareniu je dostatočne nízky na
vyňatie spod administratívnej kontroly vo väčšine prípadov a
c)
činnosť vedúca k ožiareniu sama osebe nie je rádiologicky významná a nie je spojená
s význačnou pravdepodobnosťou vývoja vedúceho k zlyhaniu kritérií a) a b).
3.
Výnimočne môže byť činnosť vedúca k ožiareniu oslobodená od administratívnej kontroly,
aj keď príslušné rádionuklidy presahujú hodnoty uvedené v tabuľke č. 1, a to za predpokladu,
že sú za okolností, ktoré môžu nastať, splnené nasledujúce kritériá:
a)
efektívna dávka, ktorú môže dostať jednotlivec z obyvateľstva z tejto činnosti, nepresiahne
za rok 10 µSv a
b)
kolektívna efektívna dávka spôsobená za rok touto činnosťou nepresiahne 1 manSv alebo
optimalizácia radiačnej ochrany preukáže, že oslobodenie od administratívnej kontroly
je optimálne riešenie.
4.
Pre rádionuklidy, ktoré nie sú uvedené v tabuľke č. 1, ustanoví hodnoty celkovej
aktivity a hmotnostnej aktivity podľa potreby kompetentný orgán. Tieto hodnoty budú
doplnkom tabuľky č. 1.
5.
Hodnoty uvedené v tabuľke č. 1 sa vzťahujú na celkové množstvo rádioaktívnych látok
v držbe jednej osoby v rámci činnosti vedúcej k ožiareniu v ľubovoľnom čase.
6.
Rádionuklidy v tabuľke č. 1 s príponou „ + “ alebo „ sec “ sú materské rádionuklidy
v rovnováhe s ich dcérskymi rádionuklidmi. V tom prípade sa hodnoty aktivít a hmotnostných
aktivít vzťahujú nielen na tieto rádionuklidy samotné, ale reprezentujú tieto rádionuklidy
v rovnováhe s tými ich produktmi rádioaktívnej premeny, ktoré sú uvedené v druhom
stĺpci tabuľky č. 2.
7.
V prípade zmesi niekoľkých rádionuklidov môže byť činnosť oslobodená od kontroly,
ak súčet pomerov celkových aktivít jednotlivých rádionuklidov k hodnotám uvedeným
v tabuľke č. 1 je menší alebo sa rovná 1. Toto pravidlo sa vzťahuje aj na hmotnostné
aktivity, keď sú rôzne rádionuklidy obsiahnuté v jednej látke.
Príloha č. 3 k nariadeniu vlády č. 345/2006 Z. z.
KRITÉRIÁ NA UVÁDZANIE RÁDIOAKTÍVNYCH LÁTOK DO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
I.
Vypúšťanie rádioaktívnych látok do ovzdušia a vôd
(1)
Z pracoviska so zdrojmi žiarenia možno vypúšťať rádioaktívne látky, ak je zabezpečené,
že efektívna dávka spôsobená uvedením rádioaktívnych látok do životného prostredia
u jednotlivca z kritickej skupiny obyvateľov nepresiahne 50 µSv v kalendárnom roku.
(2)
Z jadrových zariadení možno vypúšťať rádioaktívne látky do ovzdušia a povrchových
vôd, ak je zabezpečené, že v príslušnej kritickej skupine obyvateľov efektívne dávky
v dôsledku týchto vypúšťaní neprekročia 250 µSv za jeden kalendárny rok. Táto hodnota
sa považuje za medznú dávku na projektovanie a výstavbu jadrových zariadení. Ak je
v jednej lokalite viac jadrových zariadení, ktoré ovplyvňujú dávky obyvateľov v tej
istej kritickej skupine, vzťahuje sa táto hodnota na celkové ožiarenie zo všetkých
jadrových zariadení v lokalite alebo regióne.
(3)
Bez osobitného povolenia možno uvádzať rádioaktívne látky do životného prostredia,
ak v žiadnom kalendárnom roku priemerná efektívna dávka spôsobená ich uvedením do
životného prostredia u jednotlivca z kritickej skupiny obyvateľov nepresiahne 10 µSv
a súčasne kolektívna efektívna dávka neprekročí jeden manSv; ak je kolektívna dávka
vyššia ako jeden manSv, možno povoliť uvádzanie do životného prostredia na základe
výsledkov optimalizačnej štúdie, ktorou sa preukáže, že uvedenie do životného prostredia
je optimálnym z hľadiska radiačnej ochrany.
(4)
Kritérium uvedené v odseku 3 sa považuje za splnené, ak pri
a)
vypúšťaní do povrchových vôd súčet súčinov objemových aktivít jednotlivých vypúšťaných
rádionuklidov a konverzných faktorov hing pre príjem týchto rádionuklidov požitím dospelým jednotlivcom z obyvateľstva podľa
tabuľky č. 5 prílohy č. 6 nie je väčší ako 10-4 Sv.m-3,
b)
vypúšťaní do ovzdušia súčet súčinov objemových aktivít jednotlivých vypúšťaných rádionuklidov
a konverzných faktorov hinh pre príjem týchto rádionuklidov vdychovaním dospelým jednotlivcom z obyvateľstva
podľa tabuľky č. 6 prílohy č. 6 nie je väčší ako 10-6 Sv.m-3,
c)
vypúšťaní do verejnej kanalizácie súčet súčinov objemových aktivít jednotlivých vypúšťaných
rádionuklidov a konverzných faktorov pre príjem týchto rádionuklidov požitím dospelým
jednotlivcom z obyvateľstva podľa tabuľky č. 4 prílohy č. 6 nie je väčší ako10-2 Sv. m-3.
(5)
Ak hmotnostné alebo objemové aktivity vypúšťaných médií sú vyššie, ako je uvedené
v odseku 4, možno postupovať podľa odseku 3, ak sa preukáže dodržanie kritérií uvedených
v tomto odseku.
II.
Uvoľňovanie rádioaktívne kontaminovaných materiálov spod inštitucionálnej kontroly
do životného prostredia
(1)
Pod uvoľňovaním rádioaktívne kontaminovaných materiálov spod inštitucionálnej kontroly
do životného prostredia sa rozumie
a)
uvoľňovanie materiálov kontaminovaných rádionuklidmi z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho
žiarenia do životného prostredia na
i.
neobmedzené ďalšie používanie,
ii.
cielené a obmedzené použitie,
iii.
prepracovanie,
iv.
ukladanie na skládky odpadu,
v.
spaľovanie,
vi.
ukladanie do podzemia alebo na špeciálne skládky,
b)
uvoľňovanie priestorov, miestností, objektov, pôdy alebo území, ktoré boli súčasťou
kontrolovaného pásma pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia alebo boli kontaminované
v dôsledku vykonávania činností vedúcich k ožiareniu alebo nakladania s materiálmi
obsahujúcimi zvýšené množstvá prírodných rádionuklidov na voľné používanie.
(2)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, možno uvoľňovať rádioaktívne kontaminované materiály
do životného prostredia, ak priemerná efektívna dávka jednotlivcov v kritickej skupine
obyvateľov spôsobená ich uvoľnením do životného prostredia v žiadnom kalendárnom roku
nepresiahne 10 µSv a súčasne kolektívna efektívna dávka neprekročí jeden manSv. Splnenie
uvedeného kritéria sa musí preukázať; ak je kolektívna dávka vyššia ako jeden manSv,
možno povoliť uvoľnenie do životného prostredia, ak sa optimalizačnou štúdiou preukázalo,
že uvedenie do životného prostredia je optimálnym z hľadiska radiačnej ochrany.
(3)
Ak aktivita uvoľňovaných rádioaktívne kontaminovaných materiálov je nižšia, ako sú
uvoľňovacie hodnoty uvedené v prílohe č. 8, považuje sa kritérium na uvoľňovanie uvedené v odseku 2 za splnené a splnenie podmienky
uvedenej v odseku 2 nie je potrebné preukázať.
(4)
Ak rádioaktívne kontaminované materiály majú aktivitu vyššiu, ako je uvedené v prílohe č. 8, môžu byť uvoľnené do životného prostredia, ak sa preukáže, že individuálna efektívna
dávka člena kritickej skupiny obyvateľov spôsobená uvedením rádioaktívne kontaminovaných
materiálov do životného prostredia je nižšia ako 10 Sv za kalendárny rok. Vo výnimočných
prípadoch môže byť efektívna dávka člena kritickej skupiny obyvateľov spôsobená uvedením
rádioaktívne kontaminovaných materiálov do životného prostredia najviac 50 µSv, ak
sa súčasne preukáže, že navrhované riešenie je optimálnym riešením z hľadiska radiačnej
ochrany v porovnaní s alternatívnymi riešeniami.
(5)
Pri obmedzenom uvoľnení rádioaktívne kontaminovaného materiálu do životného prostredia
sa musí preukázať, ako bude zabezpečené riadenie uvoľnenia a dodržanie plánovaného
spôsobu uvoľnenia. Pri riadenom uvoľňovaní rádioaktívne kontaminovaných materiálov
do životného prostredia sa stanovujú a kontrolujú podmienky na ďalšie nakladanie s
týmito materiálmi. Po neobmedzenom uvoľnení rádioaktívne kontaminovaných materiálov
sa nevyžaduje ďalšia inštitucionálna kontrola uvoľnených materiálov.
(6)
Ak rádioaktívne kontaminované materiály obsahujú viac ako jeden druh rádioizotopu,
pri posudzovaní dodržania uvoľňovacích hodnôt sa používa súčtové pravidlo. Súčet podielov
zistenej aktivity a uvoľňovacej hodnoty všetkých zistených rádionuklidov a ťažko stanoviteľných
rádionuklidov, ktoré sa predpokladajú v uvoľňovanom materiáli, musí byť nižší ako
jeden. Do úvahy sa berú všetky rádionuklidy, ktorých podiel aktivity a uvoľňovacej
hodnoty je vyšší ako 0,01.
(7)
Hmotnostná aktivita rádioaktívne kontaminovaných materiálov uvádzaných do životného
prostredia sa stanovuje, ak ďalej nie je ustanovené inak, ako priemerná hodnota reprezentatívnym
meraním alebo odberom vzoriek rádioaktívneho materiálu uvoľňovaného do životného prostredia
v objeme, ktorého hmotnosť nie je väčšia ako
a)
1000 kg, ak ide o rovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály,
b)
300 kg, ak ide o nerovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály, pričom hmotnostná
aktivita rádioaktívneho materiálu v žiadnom takto určenom objeme nesmie prekročiť
trojnásobok uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity podľa prílohy č. 8,
alebo v najmenšej časti, na ktorú možno rádioaktívny materiál rozdeliť, ak sa nedá
rádioaktívny materiál rozdeliť na časti s hmotnosťou uvedenou v písmene a) alebo b).
(8)
Plošná aktivita povrchovej rádioaktívnej kontaminácie rádioaktívnych materiálov uvádzaných
do životného prostredia sa stanovuje, ak nie je ďalej ustanovené inak, ako priemerná
hodnota reprezentatívnym meraním, ktorého plocha nie je väčšia ako
a)
10 000 cm2, ak ide o rovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály,
b)
1000 cm2, ak ide o nerovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály, pričom plošná aktivita
rádioaktívneho materiálu na žiadnej takto určenej ploche nesmie prekročiť trojnásobok
uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity podľa prílohy č. 8.
(9)
Ak ide o ťažko merateľné rádionuklidy, hmotnostná aktivita podľa odseku 7 a plošná
aktivita podľa odseku 8 sa stanovujú výpočtom.
III.
Podmienky na ukladanie na skládky odpadu, spaľovanie a prepracovanie
(1)
Pri ukladaní na skládky odpadu sa považuje kritérium uvedené v časti II odseku 2 za splnené, ak súčet súčinov hmotnostných aktivít jednotlivých ukladaných rádionuklidov
a konverzných faktorov pre príjem týchto rádionuklidov požívaním dospelým jednotlivcom
z obyvateľstva podľa tabuliek prílohy č. 6 nie je väčší ako 10-4 Sv.kg-1 a uloženie sa vykonalo takým spôsobom, že nespôsobí vo vzdialenosti jedného metra
od povrchu skládky zvýšenie príkonu dávkového ekvivalentu o viac ako 0,1 µSv/h oproti
pôvodnému prírodnému pozadiu v danej lokalite, ani nespôsobí príkon dávkového ekvivalentu
väčší ako 0,4 µSv/h.
(2)
Pri spaľovaní rádioaktívne kontaminovaných materiálov v spaľovniach odpadu sa považuje
kritérium uvedené v časti II odseku 2 za splnené, ak plyny vypúšťané do ovzdušia vyhovujú požiadavke podľa časti I odseku 4 písm. b) a v popole vzniknutom spálením nie je súčet podielov hmotnostných aktivít jednotlivých
rádionuklidov a uvoľňovacích úrovní hmotnostnej aktivity príslušných rádionuklidov
uvedených v prílohe č. 8 väčší ako jeden alebo ak sa tento popol ukladá na skládky komunálneho odpadu podľa
odseku 1.
(3)
Pri prepracovaní alebo pri inom spôsobe riadeného uvádzania rádioaktívne kontaminovaných
materiálov do životného prostredia sa považujú kritériá uvedené v časti II odseku 2 za splnené, ak súčet podielov hmotnostných aktivít jednotlivých uvádzaných rádionuklidov
a uvoľňovacích úrovní hmotnostnej aktivity príslušných rádionuklidov uvedených v prílohe č. 8 nie je väčší ako jeden alebo súčet podielov plošných aktivít jednotlivých rádionuklidov
podieľajúcich sa na kontaminácii a uvoľňovacích úrovní plošnej aktivity príslušných
rádionuklidov uvedených v prílohe č. 8 nie je väčší ako jeden pre povrchovo kontaminované materiály alebo predmety.
(4)
Pod ukladaním do pôdy alebo do podzemia sa rozumie uvoľňovanie spod inštitucionálnej
kontroly formou ukladania na riadené skládky odpadu okrem ukladania do úložiska rádioaktívnych
odpadov.
IV.
Uvoľňovanie prírodných rádionuklidov z pracovísk so zvýšeným ožiarením prírodným
ionizujúcim žiarením
(1)
Pri uvoľňovaní prírodných rádionuklidov z pracovísk, kde môže dôjsť k významnému
zvýšeniu ožiarenia prírodným ionizujúcim žiarením, sa sledujú najmä
a)
usadeniny a kaly v potrubných a skladovacích systémoch, v čerpadlách, armatúrach,
ventiloch, kolektoroch a v separátoroch,
b)
filtre a separované materiály z odlučovačov inštalované v elektrárňach, vodárňach,
v chemickom a petrochemickom priemysle,
c)
odpady z technologických celkov, ktoré vznikajú pri ich rekonštrukcii, demolácii
alebo likvidácii,
d)
odpady a druhotné suroviny z výrob,
e)
odpadová voda.
(2)
Pre pevné nerozpustné látky alebo látky s nízkou vyluhovateľnosťou, pri ktorých možno
predpokladať, že v premenových radoch sú dlhodobé rádionuklidy približne v rovnováhe,
je uvoľňovacou úrovňou na uvoľňovanie prírodných rádionuklidov do životného prostredia
z pracovísk, kde môže dôjsť k významnému zvýšeniu ožiarenia z prírodných zdrojov,
hodnota indexu hmotnostnej aktivity, ktorá sa rovná dvom.
(3)
Pri uvoľňovaní prírodných rádionuklidov z pracovísk do životného prostredia, kde
môže dôjsť k významnému zvýšeniu ožiarenia prírodným ionizujúcim žiarením, môže úrad
alebo príslušný regionálny úrad na základe predloženého zhodnotenia ožiarenia kritickej
skupiny obyvateľov ustanoviť inú uvoľňovaciu úroveň, ako je uvedená v odseku 2.
(4)
V prípade ostatných typov látok, najmä látok rozpustných, kvapalných alebo plynných,
kde je v premenových radoch rádioaktívna rovnováha dlhodobých rádionuklidov výrazne
narušená, sú uvoľňovacie úrovne na uvoľňovanie prírodných rádionuklidov do životného
prostredia z pracovísk, kde môže dôjsť k významnému zvýšeniu ožiarenia z prírodných
zdrojov uvedených v § 34 ods. 2 písm. e) a f), stanovené takto:
a)
pri uvoľňovaní pevných látok nesmie byť v žiadnom kilograme uvoľňovaného materiálu
súčet podielov priemerných hmotnostných aktivít jednotlivých rádionuklidov a uvoľňovacích
úrovní hmotnostnej aktivity príslušných rádionuklidov uvedených v tabuľke č. 1 prílohy č. 2 väčší ako dva,
b)
pri vypúšťaní odpadových vôd do povrchových vôd v žiadnom litri vypúšťanej vody nesmie
byť celková objemová aktivita alfa vo všetkých látkach väčšia ako 0,5 Bq/l ani celková
objemová aktivita beta po odčítaní príspevku 40K vo všetkých látkach nesmie byť väčšia ako jeden Bq/l,
c)
pri vypúšťaní odpadových vôd do verejnej kanalizácie v žiadnom litri vypúšťanej vody
nesmie byť celková objemová aktivita alfa vo všetkých látkach väčšia ako 50 Bq/l ani
celková objemová aktivita beta po odčítaní príspevku 40K vo všetkých látkach nesmie byť väčšia ako 100 Bq/l,
d)
pri ukladaní na skládky odpadu je ukladaný materiál uložený takým spôsobom, že nespôsobí
vo vzdialenosti jedného metra od povrchu skládky zvýšenie príkonu fotónového dávkového
ekvivalentu o viac ako 0,2 Sv/h oproti pôvodnému pozadiu v danej lokalite a celkový
príkon fotónového dávkového ekvivalentu nie je vyšší ako 0,4 µSv/h.
(5)
Pri uvoľňovaní prírodných rádionuklidov z pracovísk do životného prostredia, kde
môže dôjsť k významnému zvýšeniu ožiarenia prírodným ionizujúcim žiarením, sa môže
postupovať podobne ako v časti I až III tejto prílohy.
V.
Uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia bez povolenia
(1)
Materiály, v ktorých hmotnostná a povrchová aktivita prírodných rádionuklidov je
na úrovni, ktorá sa vyskytuje bežne v životnom prostredí, sa nepovažujú za kontaminované
rádioaktívnymi látkami a na ich uvádzanie z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia
do životného prostredia nie je potrebné povolenie.
(2)
Aktivita prírodných a umelých rádionuklidov, ktorá je na úrovni bežne sa vyskytujúcej
v životnom prostredí, sa nezahŕňa do aktivity materiálov pri hodnotení ich rádioaktívnej
kontaminácie, ak bola na pracovisko so zdrojmi ionizujúceho žiarenia prinesená v materiáloch
zo životného prostredia.
(3)
Rádioaktívne žiariče a rádioaktívne látky, ktoré sa používajú pri činnostiach vedúcich
k ožiareniu, ktoré sa podľa § 3 neoznamujú, alebo sa evidujú na základe oznámenia, sa môžu uvádzať do životného prostredia
bez povolenia, ak je to v súlade s návodom na ich používanie a ak úrad neustanovil
inak.
Príloha č. 4 k nariadeniu vlády č. 345/2006 Z. z.
OPTIMALIZÁCIA RADIAČNEJ OCHRANY
(1) Radiačná ochrana sa optimalizuje
a)
pred začatím činnosti vedúcej k ožiareniu, pred zavedením nových zdrojov ionizujúceho
žiarenia alebo pred zavedením nových spôsobov používania zdrojov ionizujúceho žiarenia
posúdením a porovnaním alternatívnych riešení radiačnej ochrany, ktoré pre plánovanú
činnosť prichádzajú do úvahy; pri posudzovaní sa používajú najmä kvantitatívne metódy
s posúdením nutných nákladov na príslušné ochranné opatrenia a ohodnotením kolektívnych
a individuálnych dávok pracovníkov a dávok v príslušných kritických skupinách obyvateľov,
b)
pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu pravidelným rozborom prijatých dávok
vo vzťahu k vykonávaným úkonom, zvážením možných dodatočných opatrení na zabezpečenie
radiačnej ochrany a porovnaním s podobnými už vykonávanými a pritom spoločensky prijateľnými
činnosťami a najlepšími dostupnými technológiami a postupmi.
(2)
Optimalizácia sa vykonáva kvalitatívnymi a kvantitatívnymi metódami. Pri optimalizácii
radiačnej ochrany sa zvažujú len alternatívy, ktoré nevedú k ožiareniu, ktoré by prevyšovalo
limity ožiarenia alebo medzné dávky, ak sú pre daný zdroj ionizujúceho žiarenia alebo
danú činnosť vedúcu k ožiareniu stanovené. Pri stanovovaní medzných dávok pre jednotlivú
činnosť vedúcu k ožiareniu alebo jednotlivý zdroj ionizujúceho žiarenia úrad alebo
príslušný regionálny úrad zohľadní doterajšie skúsenosti s podobnými činnosťami alebo
zdrojmi tak, aby úroveň radiačnej ochrany nebola nižšia, ako sa už v praxi dosiahla,
a uváži možný vplyv iných činností vedúcich k ožiareniu a zdrojov ionizujúceho žiarenia
tak, aby celkové ožiarenie zo všetkých zdrojov nebolo vyššie ako príslušné limity
ožiarenia.
(3)
Pri kvantitatívnej optimalizácii radiačnej ochrany sa spravidla porovnávajú náklady
na rôzne opatrenia na zlepšenie radiačnej ochrany, ako je napríklad zmena zdroja ionizujúceho
žiarenia, premiestnenie osôb, vybudovanie dodatočných bariér, použitie špeciálnych
nástrojov alebo pracovných ochranných pomôcok, s finančným ohodnotením očakávaného
prínosu daného opatrenia. Očakávaný prínos opatrenia sa pri týchto postupoch vyčísli
tak, že zníženie kolektívnej efektívnej dávky posudzovanej skupiny osôb, ktoré sa
dosiahne vykonaním opatrenia, sa násobí súčiniteľom, ktorým je peňažný ekvivalent;
nie je nižší ako
a)
1,0 milión Sk x manSv-1 pre ožiarenie, pri ktorom v kalendárnom roku priemerné dávky ožiarených osôb nepresiahnu
jednu desatinu príslušných limitov ožiarenia,
b)
1,5 milióna Sk x manSv-1 pre ožiarenie, pri ktorom v kalendárnom roku priemerné dávky ožiarených osôb presahujú
jednu desatinu, ale nepresahujú tri desatiny príslušných limitov ožiarenia,
c)
6 miliónov Sk x manSv-1 pre ožiarenie, pri ktorom v kalendárnom roku priemerné dávky ožiarených osôb presahujú
tri desatiny príslušných limitov ožiarenia,
d)
20 miliónov Sk x manSv-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu, kde efektívna dávka pracovníka je v priemere 20
až 50 mSv v kalendárnom roku,
e)
1,25 milióna Sk x manSv-1 pre lekárske ožiarenie,
f)
5,0 miliónov Sk x manSv-1 pre ožiarenie pri mimoriadnych radiačných udalostiach,
pričom ako limit efektívnej dávky pracovníkov sa na účely optimalizácie berie hodnota
20 mSv za rok. Prínos a náklady sa uvažujú na plánované obdobie prevádzky, životnosti
alebo používania príslušného opatrenia alebo pomôcky.
(4)
Prevádzkovateľ môže používať pri optimalizácii iný peňažný ekvivalent, ako je uvedený
v odseku 3, ktorý nemá byť nižší ako uvedené hodnoty.
(5)
Ak je možných niekoľko alternatív zabezpečenia radiačnej ochrany, spravidla sa používajú
analýzy efektívnosti nákladov a analýzy prínosu a vyberie sa najefektívnejšia alternatíva.
(6)
Úroveň radiačnej ochrany sa považuje za racionálne dosiahnuteľnú, ak náklady na všetky
ďalšie prístupné alternatívne opatrenia sú vyššie ako prínos opatrenia, ak realizáciu
opatrenia nevyžadujú osobitné spoločenské požiadavky alebo podmienky.
(7)
Optimalizáciu radiačnej ochrany pred začatím činnosti vedúcej k ožiareniu nie je
potrebné preukazovať v tých prípadoch, keď pri danej činnosti vedúcej k ožiareniu
je preukázané, že pri bežnej prevádzke a pri očakávaných odchýlkach od bežnej prevádzky
ročná efektívna dávka u žiadneho z pracovníkov neprekročí jeden mSv a ročná efektívna
dávka u žiadnej inej osoby neprekročí 10 µSv.
(8)
Optimalizáciu radiačnej ochrany pred začatím činnosti vedúcej k ožiareniu nie je
potrebné preukazovať aj v tých prípadoch, keď spôsob zabezpečenia radiačnej ochrany
zodpovedá štandardom radiačnej ochrany pre jednotlivé činnosti vedúce k ožiareniu
alebo pre jednotlivé zdroje ionizujúceho žiarenia, ktoré boli schválené alebo vydané
úradom.
Príloha č. 5 k nariadeniu vlády č. 345/2006 Z. z.
ZÁSADY HODNOTENIA OŽIARENIA
Príloha č. 6 k nariadeniu vlády č. 345/2006 Z. z.
KONVERZNÉ FAKTORY NA HODNOTENIE PRÍJMU RÁDIONUKLIDOV
V tabuľke č. 1 sú uvedené konverzné faktory na prepočet objemových aktivít vzácnych
rádioaktívnych plynov na príkon efektívnej dávky pre dospelých jednotlivcov z obyvateľstva
a pre pracovníkov, praktikantov a študentov starších ako 18 rokov.
V tabuľke č. 2 sú uvedené koeficienty f1 absorpcie v tráviacom ústrojenstve podľa
prvkov a zlúčenín pre pracovníkov vystavených ožiareniu, a ak je to vhodné aj pre
jednotlivcov z obyvateľstva; pri príjme ingesciou.
V tabuľke č. 3 sú uvedené typy absorpcie v pľúcach a koeficienty f1 absorpcie v tráviacom
ústrojenstve podľa prvkov a zlúčenín pre pracovníkov vystavených ožiareniu a praktikantov
a študentov starších ako 18 rokov; pri príjme inhaláciou.
Pre jednotlivcov z obyvateľstva sa pri typoch absorpcie v pľúcach a koeficientoch
f1 absorpcie v tráviacom ústrojenstve musí zohľadniť chemická forma prvku na základe
dostupných medzinárodných odporúčaní. Obecne platí zásada, že ak o týchto parametroch
nie sú dostupné informácie, použije sa najreštriktívnejšia hodnota.
V tabuľke č. 4 sú uvedené hodnoty úväzku efektívnej dávky na jednotku príjmu ingesciou
a hodnoty úväzku efektívnej dávky na jednotku príjmu inhaláciou pre pracovníkov a
pre praktikantov a študentov starších ako 18 rokov okrem hodnôt pre dcérske produkty
premeny radónu a torónu. Pre ožiarenie pri práci sú v tabuľke č. 4 uvedené hodnoty
úväzku efektívnej dávky na jednotku príjmu ingesciou zodpovedajúce rôznym koeficientom
f1 absorpcie v tráviacom ústrojenstve a hodnoty úväzku efektívnej dávky na jednotku
príjmu inhaláciou pre rôzne typy retencie v pľúcach so zodpovedajúcimi koeficientmi
f1 pre frakciu, ktorá prechádza z pľúc do tráviaceho ústrojenstva.
V tabuľkách č. 5 a č. 6 sú uvedené hodnoty úväzku efektívnej dávky na jednotku príjmu
ingesciou alebo inhaláciou pre jednotlivcov z obyvateľstva a pre praktikantov a študentov
vo veku od 16 do 18 rokov okrem hodnôt pre dcérske produkty premeny radónu a torónu.
Ak ide o ožiarenie jednotlivcov z obyvateľstva, tabuľka č. 5 uvádza hodnoty úväzku
efektívnej dávky na jednotku príjmu ingesciou zodpovedajúce rôznym koeficientom f1
absorpcie v tráviacom ústrojenstve u detí do 1 roku veku, u detí starších ako 1 rok
podľa vekových kategórií a u dospelých; tabuľka č. 6 uvádza hodnoty úväzku efektívnej
dávky na jednotku príjmu inhaláciou pre rôzne typy retencie v pľúcach so zodpovedajúcimi
koeficientmi f1 pre frakciu príjmu, ktorá prechádza z pľúc do tráviaceho ústrojenstva.
Ak sú informácie o týchto parametroch dostupné, použije sa zodpovedajúca hodnota,
ak nie sú, použije sa najreštriktívnejšia hodnota.
V tabuľke č. 7 sú uvedené koeficienty efektívnej dávky pre rozpustné alebo reaktívne
plyny.
Príloha č. 7 k nariadeniu vlády č. 345/2006 Z. z.
Príloha č. 8 k nariadeniu vlády č. 345/2006 Z. z.
NAJVYŠŠIE PRÍPUSTNÉ HODNOTY POVRCHOVEJ RÁDIOAKTÍVNEJ KONTAMINÁCIE NA PRACOVISKU A
NA UVÁDZANIE RÁDIOAKTÍVNYCH LÁTOK DO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
Príloha č. 9 k nariadeniu vlády č. 345/2006 Z. z.
POŽIADAVKY NA SKÚŠKY ZDROJOV A SPÔSOBY OVEROVANIA ICH PARAMETROV DÔLEŽITÝCH Z HĽADISKA
RADIAČNEJ OCHRANY
Príloha č. 10 k nariadeniu vlády č. 345/2006 Z. z.
ZÁSAHOVÉ ÚROVNE, SMERNÉ HODNOTY ZÁSAHOVÝCH ÚROVNÍ A NAJVYŠŠIE PRÍPUSTNÉ ÚROVNE KONTAMINÁCIE
POTRAVÍN PRI MIMORIADNEJ RADIAČNEJ UDALOSTI
Príloha č. 11 k nariadeniu vlády č. 345/2006 Z. z.
POŽIADAVKY NA ZNALOSTI KVALIFIKOVANÉHO EXPERTA V RADIAČNEJ OCHRANE
Príloha č. 12 k nariadeniu vlády č. 345/2006 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV
Smernica Rady 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov
a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia
(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 2).
1)
§ 6 ods. 6 zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3)
§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 340/2006 Z. z. o ochrane zdravia osôb pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia pri lekárskom
ožiarení.
4)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám,
matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk
spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca
po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom
pri zamestnávaní týchto žien.
6)
§ 19 ods. 5 zákona č. 126/2006 Z. z.
7)
§ 10 ods. 7 písm. a) zákona č. 126/2006 Z. z.
8)
§ 25 ods. 3 písm. b) zákona č. 126/2006 Z. z.
9)
§ 3 ods. 1 zákona č. 126/2006 Z. z.
10)
§ 5 ods. 7 písm. j) zákona č. 126/2006 Z. z.
11)
§ 5 ods. 7 písm. i) zákona č. 126/2006 Z. z.
12)
§ 19 ods. 3 zákona č. 126/2006 Z. z.
13)
§ 17 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.