351/2006 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.06.2006 - 31.08.2007 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 351/2006 Z. z. |
| Názov: | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o podrobnostiach o ochrane zdravia pred účinkami optického žiarenia pri práci |
| Typ: | Nariadenie vlády |
| Dátum schválenia: | 03.05.2006 |
| Dátum vyhlásenia: | 01.06.2006 |
| Autor: | Vláda Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 126/2006 Z. z. | Zákon o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 355/2007 Z. z. | Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
351
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 3. mája 2006
o podrobnostiach o ochrane zdravia pred účinkami optického žiarenia pri práci
Vláda Slovenskej republiky podľa § 44 písm. e) zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nariaďuje:
§ 1
Predmet úpravy
Toto nariadenie vlády ustanovuje
a)
najvyššie prípustné hodnoty žiarenia a ochranné opatrenia pri používaní zdrojov nekoherentného
ultrafialového a infračerveného žiarenia (ďalej len „nekoherentné žiarenie“),
b)
najvyššie prípustné hodnoty žiarenia a ochranné opatrenia pri používaní laserového
zariadenia,
c)
náležitosti prevádzkového poriadku pri používaní zdrojov nekoherentného žiarenia,
d)
náležitosti prevádzkového poriadku pri používaní laserového zariadenia triedy 1M
až 4,
e)
požiadavky na odbornú spôsobilosť pre prácu s laserovým zariadením,
f)
požiadavky na zaraďovanie laserových zariadení do tried,
g)
požiadavky na označovanie a vybavenie laserového zariadenia a pracoviska s laserovým
zariadením.
Nekoherentné žiarenie
§ 3
Najvyššie prípustné hodnoty žiarenia pri používaní zdrojov nekoherentného žiarenia
Najvyššie prípustné hodnoty žiarenia pri používaní zdrojov nekoherentného žiarenia
sú uvedené v prílohe č. 2.
§ 4
Ochranné opatrenia pri používaní zdrojov nekoherentného žiarenia
(1)
Ochranné opatrenia pri používaní zdrojov nekoherentného žiarenia sú najmä
a)
vhodné umiestnenie zdrojov nekoherentného žiarenia na pracovisku a usporiadanie prevádzky,
b)
organizácia práce,
c)
používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.
(2)
Prístup a obsluha zariadení so zdrojmi nekoherentného žiarenia sa zabezpečuje tak,
aby sa vylúčilo zasiahnutie očí a nechránených častí tela zamestnancov vyššími hodnotami,
ako sú najvyššie prípustné hodnoty žiarenia uvedené v prílohe č. 2.
(3)
V priestore, kde sa pracuje s nekoherentným žiarením, nemôžu byť uložené látky alebo
materiály, ktoré by sa jeho pôsobením stali nebezpečnými pre človeka alebo by sa mohli
znehodnotiť.
(4)
Zariadenia so zdrojmi ultrafialového žiarenia v oblasti 100 – 280 nm (UV-C) sa môžu
používať len vtedy, ak je vylúčené ožiarenie ľudí.
§ 5
Náležitosti prevádzkového poriadku pri používaní zdrojov nekoherentného žiarenia
Prevádzkový poriadok podľa druhu vykonávanej činnosti a výsledkov posúdenia rizika
obsahuje najmä
a)
pracovné postupy pre jednotlivé pracovné činnosti, pri ktorých sa používajú zdroje
nekoherentného žiarenia,
b)
zoznam osôb oprávnených pracovať so zdrojmi nekoherentného žiarenia,
c)
preventívne a ochranné opatrenia na vylúčenie alebo zníženie rizika.
Laserové žiarenie
§ 6
Najvyššie prípustné hodnoty žiarenia pri používaní laserového zariadenia
Najvyššie prípustné hodnoty žiarenia pri používaní laserového zariadenia sú uvedené
v prílohe č. 3.
§ 7
Požiadavky na zaraďovanie laserových zariadení do tried
Laserové zariadenia sa zaraďujú do tried 1, 1M, 2, 2M, 3R, 3B alebo 4 podľa parametrov
vystupujúceho žiarenia a ich technického vybavenia v súlade s príslušnou technickou
normou. Hranice prípustných emisií pre laserové zariadenia jednotlivých tried sú uvedené
v prílohe č. 3.
§ 8
Ochranné opatrenia pri používaní laserového zariadenia
(1)
Ak nie je manipulácia s laserovým zariadením zabezpečená tak, aby sa vylúčilo zasiahnutie
osôb lúčmi lasera, používa sa najväčší použiteľný priemer lúča a len taká energia
výstupného výkonu, ktorá je pre dané použitie laserového zariadenia nevyhnutná.
(2)
Nastavovanie optických systémov laserového zariadenia okrem laserového zariadenia
triedy 1 sa zabezpečuje spôsobom, ktorý vylučuje zasiahnutie
a)
oka laserovým žiarením s hodnotami vyššími, ako sú uvedené v tabuľke č. 1 prílohy č. 3,
b)
kože laserovým žiarením s hodnotami vyššími, ako sú uvedené v tabuľke č. 2 prílohy č. 3.
(3)
Mikroskopy, ďalekohľady a iné optické systémy, ktoré sa používajú na pozorovanie
priameho alebo odrazeného žiarenia lasera, sa upravia tak, aby vystavenie oka žiareniu
lasera neprekračovalo najvyššie prípustné hodnoty uvedené v tabuľke č. 1 prílohy č. 3.
(4)
Ak sa nedá vylúčiť zasiahnutie očí a kože zamestnancov pracujúcich s laserovým zariadením
priamym alebo zrkadlovo odrazeným žiarením alebo difúzne odrazeným žiarením s hodnotami
vyššími, ako je uvedené v tabuľkách č. 1 a 2 prílohy č. 3, ochrana očí a kože sa zabezpečuje účinnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami.1)
(5)
Ak je to nevyhnutné, možno lúč lasera smerovať do voľného priestoru bez ukončenia
absorpčnými terčmi. V takomto prípade možno laserové zariadenie po predchádzajúcom
posúdení príslušným orgánom štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva2) použiť len na účely, ktoré takéto usporiadanie vyžadujú. Pri použití laserového zariadenia
mimo uzavretých objektov sa lúč lasera usmerňuje tak, aby neboli zasiahnuté nezamerané
subjekty.
(6)
V priestore, v ktorom sa pracuje s laserovým zariadením, nemôžu byť uložené látky,
z ktorých vplyvom laserového žiarenia môžu vzniknúť škodlivé plyny alebo výbušné zmesi.
(7)
Súčasťou ochranných opatrení sú aj požiadavky na označovanie a vybavenie laserového
zariadenia a pracoviska, na ktorom sa toto zariadenie používa, a zabezpečenie bezpečnostných
a zdravotných požiadaviek na pracovisko3) s laserovým zariadením.
§ 9
Požiadavky na označovanie a vybavenie laserového zariadenia a pracoviska s laserovým
zariadením
(1)
Vchody do priestorov, v ktorých je umiestnené laserové zariadenie triedy 1M, 2, 2M,
3R, 3B alebo 4, sa označujú príslušnou výstražnou značkou.4)
(2)
Laserové zariadenie sa vybavuje svetelnou a akustickou signalizáciou chodu a štítkom
s príslušným textom v súlade s príslušnou technickou normou.
(3)
Laserové zariadenie vybavené pevným krytom sa označuje zákazom snímania krytu. Pri
zámernom odstránení krytu sa s týmto zariadením zaobchádza ako s laserovým zariadením
triedy zodpovedajúcej parametrom jeho výstupného žiarenia a vykonávajú sa všetky ochranné
opatrenia ustanovené týmto nariadením vlády pre laserové zariadenie danej triedy.
(4)
Laserové zariadenie triedy 1M, 2, 2M alebo 3R sa zabezpečuje pred nežiaducou manipuláciou,
a to najmä takou, pri ktorej môže dôjsť k zasiahnutiu oka.
(5)
Laserové zariadenie triedy 3B sa
a)
zabezpečí pred nežiaducou manipuláciou, napríklad zámkou,
b)
umiestni v priestore zabezpečenom tak, aby bol doňho zamedzený vstup nepovolaným
osobám a aby dráha lúča lasera viedla mimo úrovne očí stojacich alebo sediacich osôb;
dráha lúča sa vyznačí tak, aby sa zabránilo náhodnému vstupu do dráhy lúča; z dráhy
lúča sa odstránia všetky predmety, od ktorých môže dôjsť k neželateľným odrazom lúča;
ak dané použitie laserového zariadenia umožňuje ukončenie zväzku, zväzok sa ukončuje
matným terčom s malým činiteľom odrazu; ak je laserové zariadenie umiestnené v miestnosti,
steny majú byť vybavené matným náterom s malým činiteľom odrazu a okná sa zakryjú,
c)
zabezpečí trvalým zabudovaním zastavovačov alebo zoslabovačov zväzku lúčov laserového
žiarenia.
(6)
Laserové zariadenie triedy 4 sa zabezpečí, umiestni a vybaví ako laserové zariadenie
triedy 3B a okrem toho sa
a)
zabezpečí tak, že príslušné signalizačné zariadenie sa umiestni pri vstupných dverách;
kontrola činnosti signalizácie má byť zabezpečená z miesta obsluhy laserového zariadenia,
b)
zabezpečí zariadením spoľahlivo zamedzujúcim jeho uvedenie do prevádzky nepovolanou
osobou,
c)
umiestni v priestore zabezpečenom proti vstupu nepovolaných osôb; ak je laserové
zariadenie umiestnené v stavebne oddelenom priestore, vstupné dvere sa upravia tak,
aby sa pri pootvorení dverí zvonka prerušil chod laserového zariadenia pomocou koncového
spínača a po ich následnom zatvorení neuviedol zdroj opätovne do prevádzky; táto požiadavka
sa nevzťahuje na lasery určené na medicínske použitie,
d)
zabezpečí tak, aby dráha zväzku bola okrytovaná a ukončená absorpčným terčom upraveným
tak, aby ani difúzne odrazeným žiarením nemohlo dôjsť k zasiahnutiu očí osôb; kryt
dráhy lúča sa upraví tak, aby pri jeho otvorení bol prerušený prívod elektrickej energie
do napájacieho zdroja a pri impulznom lasere bola tiež vybitá akumulovaná energia
do záťaže; znovuzatvorenie krytu dráhy lúča nesmie samočinne uviesť laserové zariadenie
do chodu; výnimočne, ak nemožno okrytovať dráhu lúča, dráha lúča sa vymedzí tak, aby
pri chode zariadenia do nej nemohol nikto vstúpiť.
§ 10
Minimálny rozsah poučenia zamestnancov pracujúcich s laserovým zariadením
Používať laserové zariadenia triedy 1M až 4 môžu len zamestnanci preukázateľne poučení
o
a)
podmienkach obsluhy laserového zariadenia,
b)
rizikách spojených s vykonávaním práce s laserovým zariadením vrátane preventívnych
a ochranných opatrení,
c)
zakázaných manipuláciách s laserovým zariadením a
d)
opatreniach pre prípad havárie alebo inej mimoriadnej udalosti.
§ 11
Náležitosti prevádzkového poriadku pri používaní laserového zariadenia
(1)
Prevádzkový poriadok pracovísk, na ktorých sa používa laserové zariadenie triedy
1M až 4, obsahuje najmä
a)
návod na obsluhu laserového zariadenia a režim práce,
b)
technickú dokumentáciu laserového zariadenia,
c)
zakázané manipulácie a úkony, pri ktorých môže dôjsť k nežiaducemu zasiahnutiu osôb
lúčom,
d)
zoznam osôb oprávnených pre prácu s laserovým zariadením,
e)
postup pri havárii a inej mimoriadnej udalosti,5)
f)
preventívne a ochranné opatrenia na vylúčenie alebo zníženie rizika vyplývajúceho
z expozície laserovému žiareniu.
(2)
Povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok sa nevzťahuje na pracoviská, na ktorých
práca s laserovým zariadením nie je stálou súčasťou pracoviska.
§ 12
Účinnosť
Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. júna 2006.
v z. Pál Csáky v. r.
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 351/2006 Z. z.
DEFINÍCIE POJMOV
1. Optické žiarenie je ultrafialové, infračervené a laserové žiarenie.
2. Ultrafialové (UV) žiarenie je nekoherentné optické žiarenie, ktorého vlnová dĺžka
je kratšia ako vlnová dĺžka viditeľného svetla.
Poznámka – Pre ultrafialové žiarenie sa obyčajne rozdeľuje oblasť vlnových dĺžok od
100 nm do 400 nm na
UV-A 315 nm až 400 nm,
UV-B 280 nm až 315 nm,
UV-C 100 nm až 280 nm.
3. Infračervené (IR) žiarenie je nekoherentné optické žiarenie, ktorého vlnová dĺžka
je dlhšia ako vlnová dĺžka viditeľného svetla.
Poznámka – Pre infračervené žiarenie sa obyčajne rozdeľuje oblasť vlnových dĺžok od
780 nm do 106 nm na
IR-A 780 nm až 1400 nm,
IR-B 1400 nm až 3000 nm (1 µm),
IR-C 3000 nm až 106 nm (1 mm).
4. Dávka ožiarenia je podiel žiarivej energie, ktorá dopadá na element povrchu s daným
bodom a plochy tohto povrchu.
5. Intenzita ožiarenia; ožiarenosť je podiel žiarivého toku dopadajúceho na elementárnu
plochu s daným bodom a veľkosti plochy.
6.
Pomerná spektrálna účinnosť žiarenia je podiel žiarivého toku pri referenčnej vlnovej
dĺžke λm a žiarivého toku pri vlnovej dĺžke λ, pričom oba žiarivé toky vyvolávajú rovnaký
biologický účinok.
7.
Krivka účinnosti žiarenia je spektrálny priebeh pomernej účinnosti Sλ, ktorý slúži
na odhad rizika akútnych biologických účinkov UV žiarenia na oči a kožu pracovníkov.
POZNÁMKA – na hodnotenie zdrojov UV žiarenia podľa bodu 1.1 d) prílohy č. 2 tohto
nariadenia vlády sa používa krivka účinnosti ACGIH/ICNIRP, odporúčaná Svetovou zdravotníckou
organizáciou.
(ACGIH – American Conference of Governmental Industrial Hygienists, ICNIRP – International
Commission on Non-ionizing Radiation Protection)
8.
Laser je zariadenie vyrobené na generovanie alebo zosilňovanie elektromagnetického
žiarenia v rozsahu vlnových dĺžok od 180 nm do 1 mm, riadené stimulovanou emisiou
žiarenia.
9.
Laserové zariadenie je zariadenie alebo výrobok, ktoré laser ako zdroj žiarenia využíva.
10.
Laserové žiarenie je koherentné elektromagnetické žiarenie emitované laserom alebo
laserovým zariadením s vlnovou dĺžkou spravidla od 180 nm do 1 mm produkované ako
výsledok riadenej stimulovanej emisie.
11.
Najvyššia prípustná hodnota (NPH) je hodnota dávky laserového žiarenia, ktorej môžu
byť osoby za normálnych okolností vystavené bez toho, aby mali následky v dôsledku
škodlivých účinkov laserového žiarenia. NPH predstavuje maximálnu hranicu, ktorej
môžu byť vystavené oči a koža bez následkov poranenia priamo po ožiarení alebo po
dlhšom čase; je v priamom vzťahu s vlnovou dĺžkou žiarenia, dĺžkou impulzu, expozičnou
dobou a veľkosťou zasiahnutej plochy. Tkanivo človeka je ohrozené predovšetkým viditeľným
a infračerveným žiarením v rozsahu od 400 nm do 1 400 nm.
12.
Hranica dovolenej emisie (AEL) je najvyššia prípustná hodnota emisie dovolená v rámci
určitej triedy.
13.
Hranica fotochemického nebezpečenstva je najvyššia prípustná dávka ožiarenia alebo
hranica dovolenej emisie, ktoré boli odvodené na účely ochrany osôb proti nepriaznivým
fotochemickým vplyvom.
14.
Hranica tepelného nebezpečenstva je najvyššia prípustná dávka ožiarenia alebo hranica
dovolenej emisie, ktoré boli odvodené na účely ochrany osôb proti nepriaznivým tepelným
vplyvom.
15.
Zväzok je laserové žiarenie, ktoré môže byť charakterizované smerom, rozbiehavosťou,
priemerom alebo špecifikáciou rozkladu. Rozptýlené žiarenie z nezrkadlových odrazov
sa nepovažuje za zväzok.
16.
Kolimovaný zväzok lúčov je paralelný zväzok lúčov žiarenia s veľmi malou uhlovou
divergenciou alebo konvergenciou.
17.
Zoslabovač lúča je zariadenie na znižovanie laserového žiarenia na špecifikovanú
úroveň alebo pod ňu.
18.
Priemer lúča du v určitom bode v priestore je priemer najmenšieho kruhu, ktorý obsahuje
u % celkového laserového výkonu alebo energie.
19.
Difúzny odraz je zmena priestorového rozdelenia zväzku radiačných lúčov pri jeho
plošnom rozptyle do viacerých smerov po určitom povrchu alebo v určitom prostredí.
20.
Zrkadlový odraz je odraz od povrchu, ktorý udržiava vzájomnú uhlovú koreláciu medzi
dopadajúcim a odrazeným zväzkom radiačných lúčov ako pri odrazoch od zrkadla.
21.
Pozorovanie vnútri zväzku sú všetky pozorovania, pri ktorých je oko vystavené laserovému
žiareniu, iné, ako sú podmienky na pozorovanie rozšíreného zdroja – napríklad pozorovanie
kolimovaných lúčov a zdrojov bodového typu.
22.
Menovitá nebezpečná vzdialenosť pre oko je vzdialenosť, v ktorej sa intenzita ožiarenia
lúčom alebo dávka ožiarenia rovná najvyššej prípustnej hodnote.
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 351/2006 Z. z.
NAJVYŠŠIE PRÍPUSTNÉ HODNOTY ŽIARENIA PRI POUŽÍVANÍ ZDROJOV NEKOHERENTNÉHO ŽIARENIA
1.
Najvyššie prípustné hodnoty ultrafialového žiarenia
1.1.
Najvyššia prípustná hodnota ultrafialového žiarenia pre zamestnancov
a)
v spektrálnej oblasti 315 nm až 400 nm a pre dobu ožiarenia kratšiu ako 1000 s je
dávka ožiarenia oka Hp =10 kJ.m-2,
b)
v spektrálnej oblasti 315 nm až 400 nm a pre dobu ožiarenia dlhšiu ako 1000 s počas
8 hodín, resp. počas pracovnej zmeny je intenzita ožiarenia oka Ep =10 W.m-2,
c)
v spektrálnej oblasti 180 nm až 400 nm je účinná dávka ožiarenia oka alebo nechránenej
kože monochromatickým zdrojom Heff,max = 30 J.m-2
d)
v spektrálnej oblasti 180 nm až 400 nm pre širokopásmové zdroje ultrafialového žiarenia
alebo pre zdroje ultrafialového žiarenia vyžarujúce vo viacerých vlnových dĺžkach
je najvyššia prípustná účinná dávka ožiarenia dopadajúca na oko alebo na nechránenú
kožu Heff,max = 30 J.m-2. Účinná intenzita ožiarenia Eeff sa v tomto prípade určí podľa vzťahu
1.2.
Najvyššia prípustná hodnota ultrafialového žiarenia zo žiaričov určených na ošetrovanie
pokožky v domácnosti a v zariadeniach služieb verejnosti, ako sú soláriá, kozmetické
salóny a podobne, sa posudzuje podľa osobitného predpisu.1)
Tab. 1
Pomerné spektrálne rozloženie ultrafialového žiarenia pre zdroje v spektrálnej oblasti
180 nm až 400 nm
| Vlnová dĺžka λ [nm] |
Pomerné spektrálne rozloženie žiarenia Sλ[l] |
Vlnová dĺžka λ[nm] |
Pomerné spektrálne rozloženie žiarenia Sλ [l] |
|
| 180 | 0,012 | 290 | 0,640 | |
| 185 | 0,015 | 295 | 0,540 | |
| 190 | 0,019 | 300 | 0,300 | |
| 195 | 0,023 | 305 | 0,060 | |
| 200 | 0,030 | 310 | 0,015 | |
| 205 | 0,051 | 315 | 0,003 | |
| 210 | 0,075 | 320 | 0,001 | |
| 215 | 0,095 | 325 | 0,0005 | |
| 220 | 0,120 | 330 | 0,000410 | |
| 225 | 0,150 | 335 | 0,000334 | |
| 230 | 0,190 | 340 | 0,000280 | |
| 235 | 0,240 | 345 | 0,000240 | |
| 240 | 0,300 | 350 | 0,00020 | |
| 245 | 0,360 | 355 | 0,00016 | |
| 250 | 0,430 | 360 | 0,00013 | |
| 255 | 0,520 | 365 | 0,00011 | |
| 260 | 0,650 | 370 | 0,000093 | |
| 265 | 0,810 | 375 | 0,000077 | |
| 270 | 1,000 | 380 | 0,000064 | |
| 275 | 0,960 | 385 | 0,000053 | |
| 280 | 0,880 | 390 | 0,000044 | |
| 285 | 0,770 | 395 | 0,000036 | |
| 290 | 0,640 | 400 | 0,000030 |
2.
Najvyššie prípustné hodnoty infračerveného žiarenia
2.1.
Najvyššia prípustná hodnota ožiarenosti infračerveným žiarením na pracovnom mieste
alebo na mieste dlhodobého pobytu osôb je 200 W.m-2.
2.2.
Najvyššia prípustná hodnota ožiarenosti infračerveným žiarením pri dlhodobom pôsobení
na zrak je 100 W.m-2.
2.3.
Najvyššia prípustná hodnota ožiarenosti infračerveným žiarením pri krátkodobej expozícii,
napríklad pri prechode okolo horúcich predmetov, pri kontrole zariadení a podobne,
je 1000 W.m-2, ak počas 8 hodín, resp. počas pracovnej zmeny dávka ožiarenia neprekročí 2000 W.h.m-2.
Príloha č. 3 k nariadeniu vlády č. 351/2006 Z. z.
NAJVYŠŠIE PRÍPUSTNÉ HODNOTY ŽIARENIA PRI POUŽÍVANÍ LASEROVÉHO ZARIADENIA
1)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 504/2002 Z. z. o podmienkach poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov.
2)
§ 3 zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 201/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.
4)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 444/2001 Z. z. o požiadavkách na používanie označenia, symbolov a signálov na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci.
5)
§ 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona č. 117/1998 Z. z.
1)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 352/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na zariadenia, pri ktorých prevádzke
dochádza ku kontaktu s ľudským telom, a náležitosti ich prevádzkového poriadku.