215/2007 Z. z.

Číslo predpisu:	215/2007 Z. z.
Názov:	Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Typ:	Zákon
Dátum schválenia:	23.03.2007
Dátum vyhlásenia:	04.05.2007
Autor:	Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:	Obchod a podnikanie Daň z pridanej hodnoty Zdravotné poistenie
Nachádza sa v čiastke:	97/2007

Vzťahy predpisu

Predpis mení

511/1992 Zb.	Zákon Slovenskej národnej rady o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
178/1998 Z. z.	Zákon o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
514/2003 Z. z.	Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
222/2004 Z. z.	Zákon o dani z pridanej hodnoty
581/2004 Z. z.	Zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predpis je menený

563/2009 Z. z.

Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

215

ZÁKON

z 23. marca 2007,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 367/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 219/1999 Z. z., zákona č. 367/1999 Z. z., zákona č. 240/2000 Z. z., zákona č. 493/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 233/2002 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 114/2003 Z. z., zákona č. 609/2003 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 443/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 679/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z. a zákona č. 122/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 3 ods. 12 tretej vete sa vypúšťajú slová „(§ 15 ods. 2)“ a posledná veta znie: „Už zaplatená daň, zaplatené preddavky na daň a zaplatené splátky dane sa novému správcovi dane neprevádzajú.“.

V § 3 odsek 13 znie:

„(13)

Každý správca dane je v obvode svojej územnej pôsobnosti príslušný vykonať miestne zisťovanie podľa § 14. Miestne zisťovanie mimo obvodu územnej pôsobnosti, a to aj bez delegovania (§ 4), môže správca dane vykonať na základe písomného poverenia daňového riaditeľstva na účely dodržiavania osobitného predpisu,^4aa) ako aj v mieste, v ktorom daňový subjekt, u ktorého nedošlo k zmene miestnej príslušnosti, podniká mimo svojho sídla alebo trvalého pobytu. Rovnako bez delegovania môže správca dane vykonať úkony súvisiace so zabezpečením a prepadnutím tovaru a veci (§ 14a) a v súvislosti s výkonom správy daní podľa § 14c.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4aa znie:

„4aa)

Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov.“.

V § 10 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „alebo ak zástupca splnomocnený na doručovanie doručuje jednému správcovi dane za viacero daňových subjektov písomnosti elektronickými prostriedkami (§ 17a).“.

V § 11 odsek 5 znie:

„(5)

Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice vydá správca dane účastníkovi konania, s ktorým ústne pojednával.“.

§ 13 vrátane nadpisu znie:

„§ 13

Lehoty

(1)

Ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená týmto zákonom alebo osobitným zákonom,¹) určí primeranú lehotu správca dane. Zároveň upozorní na právne dôsledky nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako osem dní možno určiť len celkom výnimočne pre jednoduché alebo osobitne naliehavé úkony.

(2)

Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

(3)

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak nie je taký deň v mesiaci, končí lehota posledným dňom mesiaca.

(4)

Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.

(5)

Lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu prostredníctvom poštového podniku5b) (ďalej len "pošta") alebo prijaté elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom6aa) alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 20 ods. 8 na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre daňové úrady alebo na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre colné úrady, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu dane, ktorým je obec. Rovnako je lehota zachovaná, ak najneskôr v piaty pracovný deň je podanie urobené v súlade s § 20 ods. 4.

(6)

V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.“.

Za § 13 sa vkladajú § 13a a 13b, ktoré vrátane nadpisov znejú:

„§ 13a

Predĺženie lehoty

(1)

Z dôležitých dôvodov môže účastník konania pred uplynutím lehoty podľa § 13 ods. 1 požiadať správcu dane o jej predĺženie. Správca dane nemôže lehotu predĺžiť o dlhšiu dobu, než o akú účastník konania žiada. Ďalšie predĺženie už predĺženej lehoty nie je prípustné.

(2)

Lehotu ustanovenú týmto zákonom alebo osobitným zákonom správca dane nemôže predĺžiť. Ak osobitný zákon ustanovuje, že lehotu možno predĺžiť, správca dane ju nemôže predĺžiť o dlhšiu dobu, než je ustanovená v tomto osobitnom zákone alebo o dlhšiu dobu, než o akú účastník konania žiada.

(3)

Ak správca dane nerozhodne o žiadosti o predĺženie lehoty najneskôr do 15 dní od jej doručenia, považuje sa lehota za predĺženú.

(4)

Ak osobitný zákon neustanovuje inak, proti rozhodnutiu o žiadosti o predĺženie lehoty nie je prípustný opravný prostriedok.

§ 13b

Zmeškanie lehoty

(1)

Ak uplynula pôvodná lehota už pred podaním žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, môže správca dane z dôležitých dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania pôvodnej lehoty, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej lehoty nemožno odpustiť.

(2)

Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok.

(3)

Proti rozhodnutiu o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nie je prípustný opravný prostriedok.“.

V § 14 odsek 1 znie:

„(1)

Správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu^6ab) vykonávať miestne zisťovanie podľa § 3 ods. 13. Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa služobným preukazom.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6ab znie:

„6ab)

Napríklad § 3 Trestného poriadku.“.

V § 14 ods. 2 tretia veta znie: „Zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom stave vrátiť daňovému subjektu, ktorý je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú cenu zamestnancovi správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vrátiť.“.

V § 14 ods. 3 sa slovo „písomností“ nahrádza slovom „záznamov^6ea)“.

10.

V § 14 odsek 7 znie:

„(7)

O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo zamestnancovi daňového subjektu, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí veci podľa § 14a, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, ktorej veci zabezpečil.“.

11.

§ 14b a 14c znejú:

„§ 14b

Obec alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva správu trhového miesta,^9a) je povinná bezodkladne písomne informovať správcu dane, ktorým je daňový úrad príslušný podľa trhového miesta, o predávajúcom, ktorý nepoužíva elektronickú registračnú pokladnicu.^4aa) V informácii sa uvedie meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona.

§ 14c

(1)

Správca dane, ktorým je daňový úrad (§ 3 ods. 13), zabezpečí tovar zahraničnej osobe,^9b) ktorá predáva tovar na trhovom mieste,^9a) ak nepreukáže správcovi dane, ktorým je daňový úrad,

osvedčenie o registrácii pre daň podľa osobitného zákona,^9b)

zaplatenie preddavku na daň ako platiteľ dane podľa osobitného zákona.^9c)

(2)

Správca dane, ktorým je daňový úrad, bezodkladne na trhovom mieste spíše so zahraničnou osobou podľa odseku 1 zápisnicu o zabezpečení tovaru, v ktorej uvedie dôvody zabezpečenia tovaru a lehotu v závislosti od druhu tovaru na dodatočné splnenie povinností podľa odseku 1 písm. a) a b). V tejto zápisnici je správca dane povinný poučiť zahraničnú osobu podľa odseku 1 o následkoch nesplnenia týchto povinností; na túto zápisnicu sa primerane vzťahuje § 11.

(3)

Ak zahraničná osoba podľa odseku 1 v lehote určenej správcom dane v zápisnici o zabezpečení tovaru odstráni dôvody, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, správca dane, ktorým je daňový úrad, vydá rozhodnutie o zrušení zabezpečenia tovaru. Rozhodnutie o zrušení zabezpečenia tovaru je právoplatné dňom jeho vydania a nemožno sa proti nemu odvolať. Ak zahraničná osoba podľa odseku 1 v lehote určenej správcom dane v zápisnici o zabezpečení tovaru neodstráni dôvody, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, správca dane, ktorým je daňový úrad, vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru v prospech štátu; proti tomuto rozhodnutiu, ktoré je právoplatné dňom jeho vydania, nemožno uplatniť mimoriadny opravný prostriedok.

(4)

Správca dane, ktorým je daňový úrad, zahraničnej osobe podľa odseku 1, ktorá odstráni dôvody, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, vydá zabezpečený tovar, o čom spíše zápisnicu (§ 11). Uloženie pokuty podľa § 35 ods. 7 a vyrubenie sankčného úroku podľa § 35b ods. 1 písm. e) tým nie je dotknuté.

(5)

Na náklady súvisiace so zabezpečením tovaru sa primerane použije § 14a ods. 1 a na prepadnutý tovar sa použije primerane § 14a ods. 6 až 11.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 9a až 9c znejú:

„9a)

§ 2 zákona č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

9b)

§ 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

9c)

§ 78a zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 215/2007 Z. z.“.

12.

Poznámky pod čiarou k odkazom 6d a 6e sa vypúšťajú.

13.

§ 15 vrátane nadpisu znie:

„§ 15

Daňová kontrola

(1)

Daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.^6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,^6eb) alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona,^6ee) alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.^1b)

(2)

Správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len do doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok (§ 15 ods. 10).

(3)

Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 2, ak tak ustanovuje osobitný zákon^1b) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené. V týchto prípadoch, v deň začatia daňovej kontroly, zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; okrem náležitostí ustanovených v § 11 v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie. Zápisnica o začatí daňovej kontroly je súčasťou protokolu z daňovej kontroly alebo protokolu o určení dane podľa pomôcok.

(4)

Ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v oznámení o výkone daňovej kontroly podľa odseku 2, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo o inú daň; túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu.

(5)

Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,

byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

(6)

Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,

poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme^6ed) vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústné alebo písomné vysvetlenia,

predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

(7)

Ustanovenia odseku 6 písm. a), c), d), e) a g) sa vzťahujú na fyzickú osobu, ktorá nepodniká, ak dosahuje príjmy podľa osobitného zákona.^6ec)

(8)

Kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy podľa odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(9)

Prevzatie dokladov a iných vecí podľa odseku 6 písm. g) potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní odvolací orgán (§ 48 ods. 1). O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí kontrolovaný daňový subjekt.

(10)

O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

(11)

Protokol musí obsahovať

názov a sídlo správcu dane,

číslo konania,

meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu (§ 31 ods. 11), ak mu bolo pridelené,

predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie,

meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,

miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,

súpis kontrolovaných dokladov,

preukázané kontrolné zistenia,

dátum vypracovania protokolu,

dátum prerokovania protokolu,

vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,

vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu.

(12)

Po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.

(13)

Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov,^1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

(14)

Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona.^6ee) Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,^6eb) kontrola je začatá tretí deň od doručenia upovedomenia o výkone daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 3, 7 a 13 štvrtej vety. O výsledku kontroly podľa prvej vety, tretej vety a štvrtej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia kontroly.

(15)

Ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa vzťahujú rovnako aj na orgány oprávnené vykonávať daňovú kontrolu podľa osobitných predpisov.^6ef)

(16)

Ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu.

(17)

Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona,^6eg) najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

(18)

Ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

(19)

Lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa odsekov 17 a 18 neplatia, ak sa daňová kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 6ef a 6eg znejú:

„6ef)

Napríklad zákon č. 150/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

6eg)

§ 17 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

14.

V § 15a ods. 1 sa za slovo „kontroly“ vkladajú slová „alebo pri miestnom zisťovaní“ a slovo „jej“ sa nahrádza slovom „ich“.

15.

§ 15b vrátane nadpisu znie:

„§ 15b

Opakovaná daňová kontrola

(1)

Opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná,

ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním alebo dodatočným hlásením,

ak daňový subjekt žiadal o vrátenie dane podľa osobitného zákona,^6eb)

na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva.

(2)

Na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15.

(3)

Opakovanou daňovou kontrolou nie je

preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch,

daňová kontrola na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní.^6h)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6h znie:

„6h)

§ 10 ods. 1 Trestného poriadku.“.

16.

§ 15c sa vypúšťa.

17.

V § 16 ods. 1 sa slová „v daňovom konaní“ nahrádzajú slovami „správy daní“.

18.

V § 22 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Pri podaní urobenom elektronickými prostriedkami správca dane potvrdí údaje na kópii podania, ktorú predloží daňový subjekt.“.

19.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8j znie:

„8j)

Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.“.

20.

V § 23 ods. 5 písm. w) sa nad slovom „práv“ odkaz „^8h)“ nahrádza odkazom „^8ha)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8ha znie:

„8ha)

§ 73d až 73i zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení zákona č. 526/2002 Z. z.“.

21.

V § 23 ods. 5 písm. y) sa vypúšťajú slová „alebo s ktorou bola uzatvorená zmluva o mandátnej správe daňovej pohľadávky (§ 65d),“.

22.

V § 25 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem konania o dani z nehnuteľností“.

23.

V § 25a odsek 1 znie:

„(1)

Správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.“.

24.

V § 25a ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.“.

25.

V § 27 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Správca dane, ktorým je colný úrad, pri predvedení predvolanej osoby postupuje podľa osobitného predpisu.^8na)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8na znie:

„8na)

Zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2005 Z. z.“.

26.

V § 29 odsek 5 znie:

„(5)

Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11.“.

27.

V § 29 ods. 6 druhej vete sa za slovom „posudky“ čiarka nahrádza slovom „a“.

28.

V § 30 ods. 2 písmeno c) znie:

„c)

meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona.“.

29.

V § 30a odsek 7 znie:

„(7)

Lehota na rozhodnutie je zachovaná, ak v posledný deň lehoty daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo doručí rozhodnutie elektronickými prostriedkami podľa § 17a.“.

30.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8o sa vypúšťa.

31.

V § 30a sa vypúšťa odsek 8.

32.

V § 31 odseky 1 a 2 znejú:

„(1)

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie⁹) je povinná požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu do 30 dní od získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie. Na účely tohto zákona sa za deň získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitných zákonov oprávnená začať podnikať.

(2)

Fyzická osoba, ktorá

nie je registrovaná podľa odseku 1, je povinná do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť^6ec) alebo v ktorom prenajala nehnuteľnosť, požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu,

je registrovaná podľa odseku 1, je povinná do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť^6ec) alebo ktorá prenajala nehnuteľnosť, oznámiť túto skutočnosť miestne príslušnému správcovi dane.“.

33.

V § 31 odseky 4, 5, 6 a 7 znejú:

„(4)

Platiteľ dane je povinný požiadať o registráciu u správcu dane najneskôr do 15 dní od vzniku povinnosti zrážať daň alebo preddavky na ňu alebo daň vyberať, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(5)

Pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti je daňový subjekt, ktorým je

fyzická osoba, povinný oznámiť meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, miesto podnikania, rodné číslo, identifikačné číslo organizácie, ak mu bolo pridelené, údaje osvedčujúce skutočnosti podľa odseku 1, čísla účtov vedených v bankách, na ktorých sú sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti, údaje potrebné na určenie miestnej príslušnosti správcu dane, druhy daní, ktoré u neho prichádzajú do úvahy, ako aj svoje organizačné jednotky a predmet podnikateľskej činnosti, ktorý bude v prevažnej miere vykonávať; ak uvedie niekoľko miest podnikania, vyznačí, ktoré miesto podnikania je miestom, na ktoré sa majú doručovať písomnosti,

právnická osoba, povinný oznámiť názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie, údaje osvedčujúce skutočnosti podľa odseku 1, čísla účtov vedených v bankách, na ktorých sú sústredené peňažné prostriedky z jeho činnosti, údaje potrebné na určenie miestnej príslušnosti správcu dane, druhy daní, ktoré u neho prichádzajú do úvahy, ako aj svoje organizačné jednotky a predmet podnikateľskej činnosti, ktorý bude v prevažnej miere vykonávať, svoj štatutárny orgán, prípadne osoby, ktoré sú okrem tohto orgánu za ňu v daňových veciach oprávnené konať.

(6)

Ak ide o daňový subjekt, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, uvedie okrem skutočností podľa odseku 5 vždy svojho splnomocnenca v tuzemsku pre doručovanie, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak je so začatím činnosti spojená i povinnosť platiť preddavky na daň, uvedie údaje potrebné na určenie týchto preddavkov.

(7)

Ak dôjde k zmenám skutočností uvedených v odsekoch 1 až 6, najmä ak zanikne daňovému subjektu daňová povinnosť pri niektorej dani, je daňový subjekt povinný ich oznámiť správcovi dane do 30 dní odo dňa, keď vznikli. Daňový subjekt je povinný vrátiť správcovi dane do 30 dní od ukončenia podnikania alebo po ukončení poberania príjmov z činností podľa odseku 2 osvedčenie o registrácii.“.

34.

V § 32 odsek 1 znie:

„(1)

Súdy, orgány štátnej správy, obce, vyššie územné celky a notári v prípadoch, keď predmet konania pred nimi podlieha dani podľa osobitných zákonov,¹) sú povinní oznamovať správcovi dane údaje potrebné na vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku.“.

35.

V § 32 ods. 3 sa slová „vyrubenie a vymáhanie daní“ nahrádzajú slovami „vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku“.

36.

V § 32 odsek 6 znie:

„(6)

Banka je povinná oznámiť

daňovému úradu údaje podľa osobitného predpisu,^10c)

daňovému orgánu,^1a) colnému orgánu^10ca) alebo správcovi dane, ktorým je obec, správu s údajmi podľa osobitného predpisu.^10cb)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 10c, 10ca a 10cb znejú:

„10c)

§ 90 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

10ca)

Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

10cb)

§ 91 ods. 4 písm. c) a ods. 5 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 214/2006 Z. z.“.

37.

V § 32 ods. 9 sa slová „odo dňa plnenia“ nahrádzajú slovami „po skončení príslušného kalendárneho roka“.

38.

V § 32 odsek 12 znie:

„(12)

Všeobecná zdravotná poisťovňa a iné zdravotné poisťovne,^11d) Sociálna poisťovňa,^11daa) iné poisťovne, dôchodková správcovská spoločnosť,^11dab) doplnková dôchodková spoločnosť^11dac) a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny^11dad) sú povinné na výzvu správcu dane poskytovať informácie vo veciach daňového konania.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 11d, 11daa až 11dad znejú:

„11d)

Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11daa)

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

11dab)

Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11dac)

Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11dad)

Zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

39.

V § 34 ods. 1 sa slová „vyrubenie a vymáhanie dane“ nahrádzajú slovami „vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku“.

40.

V § 35 ods. 2 sa slová „platobného výmeru o vyrubení dane alebo dodatočného platobného výmeru o vyrubení rozdielu dane“ nahrádzajú slovom „rozhodnutia“.

41.

V § 35 odseky 3 a 4 znejú:

„(3)

Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní alebo hlásení a vyššou daňou uvedenou daňovým subjektom v dodatočnom daňovom priznaní, alebo v dodatočnom hlásení, správca dane mu uloží pokutu podľa odseku 1 v polovičnej výške. Rovnako sa postupuje, ak daňový subjekt dodatočným daňovým priznaním zvýši vlastnú daňovú povinnosť^11ac) alebo zníži nadmerný odpočet^11ad) uvedený v daňovom priznaní; tento postup sa uplatní aj pri podaní daňového priznania, ktorým sa zníži uplatnené vrátenie dane.^1b) Ak daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie, ktorým si znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní, pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu, správca dane pokutu neuloží. Ak daňový subjekt opraví dodatočným daňovým priznaním nadmerný odpočet^11ad) uvedený v daňovom priznaní na vlastnú daňovú povinnosť,^11ac) správca dane mu uloží pokutu podľa odseku 1 v polovičnej výške zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti^11ac) uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerným odpočtom^11ad) uvedeným v daňovom priznaní; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,^11ad) správca dane mu uloží pokutu podľa odseku 1 v polovičnej výške z vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v tomto dodatočnom daňovom priznaní.

(4)

Ak daňový subjekt podá daňové priznanie po lehote ustanovenej osobitným zákonom, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu do 500 000 Sk, najmenej 1 000 Sk, ak ide o fyzickú osobu a najmenej 2 000 Sk, ak ide o právnickú osobu. Ak je správcom dane obec, môže uložiť pokutu, ak ide o fyzickú osobu najmenej 200 Sk a ak ide o právnickú osobu najmenej 2 000 Sk.“.

42.

V § 35 odseky 7 a 8 znejú:

„(7)

Ak daňový subjekt nesplní v lehote

registračnú povinnosť podľa § 31 alebo registračnú povinnosť podľa osobitného zákona,^11ab) správca dane mu uloží pokutu najmenej 2 000 Sk a najviac 100 000 Sk; pri daniach podľa osobitného zákona^8a) najmenej 200 Sk, ak ide o fyzickú osobu,

oznamovaciu povinnosť podľa § 31 alebo oznamovaciu povinnosť podľa osobitného zákona,^11ab) správca dane mu môže uložiť pokutu najmenej 2 000 Sk a najviac 100 000 Sk; pri daniach podľa osobitného zákona^8a) najmenej 200 Sk, ak ide o fyzickú osobu.

(8)

Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že daňový subjekt nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu, uloží mu pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk. Pri každom ďalšom zistení správca dane, ktorým je daňový úrad, uloží pokutu od 20 000 Sk do 200 000 Sk. Nepoužívanie elektronickej registračnej pokladnice sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona; správca dane, ktorým je daňový úrad, môže po prvom opakovanom zistení namiesto pokuty podľa druhej vety podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia alebo pozastavenie prevádzkovania živnosti.^11b)“.

43.

V § 35 ods. 9 druhej vete sa slovo „opakovanom“ nahrádza slovami „každom ďalšom“.

44.

V § 35 ods. 10 sa na konci pripája táto veta: „Pri každom ďalšom zistení správca dane, ktorým je daňový úrad, uloží pokutu od 20 000 Sk do 200 000 Sk.“.

45.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11c znie:

„11c)

§ 3, 3a a 3b vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

46.

V § 35 ods. 11 sa na konci pripája táto veta: „Pri každom ďalšom zistení správca dane, ktorým je daňový úrad, uloží pokutu od 20 000 Sk do 200 000 Sk.“.

47.

V § 35 ods. 13 sa slová „5, 8 až 12“ nahrádzajú slovami „4, 5, 7 až 12“.

48.

V § 35 sa za odsek 13 vkladá nový odsek 14, ktorý znie:

„(14)

Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za ktorých porušenie bola pokuta uložená.“.

Doterajšie odseky 14 až 18 sa označujú ako odseky 15 až 19.

49.

V § 35 odsek 16 znie:

„(16)

Ak bola právoplatným rozhodnutím daň alebo vlastná daňová povinnosť^11ac) znížená alebo nadmerný odpočet zvýšený, zníži sa z úradnej moci v pomernej výške alebo zruší sa z úradnej moci aj pokuta, ktorá bola pôvodne uložená podľa odseku 1, a to aj po uplynutí lehoty podľa odseku 18.“.

50.

V § 35 ods. 17 sa slová „1, 3 a odseku 4 písm. a)“ nahrádzajú slovami „1 a 3“.

51.

V § 35 odsek 18 znie:

„(18)

Pokutu podľa odsekov 1 a 3 nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo vyrubení rozdielu dane nadobudlo právoplatnosť, alebo ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie. Pokutu podľa odsekov 4 až 12 nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona alebo osobitného zákona.^11ab) Ak neuplynula päťročná lehota na uloženie pokuty podľa prvej vety a v tejto lehote bolo vydané nové rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo o vyrubení rozdielu dane, plynie päťročná lehota na uloženie pokuty znovu od konca roka, v ktorom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; to platí aj v prípade, ak v päťročnej lehote na uloženie pokuty podľa prvej vety súd zrušil rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo vyrubení rozdielu dane a vrátil vec na ďalšie konanie.“.

52.

V § 35 odsek 19 znie:

„(19)

Osobe, ktorá nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a ktorá uvedie vo faktúre daň,^11aea) správca dane uloží pokutu vo výške 10 % zo súčtu súm dane uvedených vo faktúrach v príslušnom kalendárnom mesiaci, najmenej 2 000 Sk.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11aea znie:

„11aea)

§ 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.“.

53.

V § 35b ods. 1 písm. c) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „pri omeškaní s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti sa sankčný úrok vyrubí do dňa platby vrátane, najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň, najdlhšie však do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň,“.

54.

V § 35b ods. 1 písmená e) až g) znejú:

„e)

daňovému subjektu, ak preddavok na daň nebol zaplatený v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona;^11ag) pri preddavkoch na daň z príjmov sa sankčný úrok vyrubí do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania,

daňovému subjektu, ak daň alebo splátku dane nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona,^8a) alebo v lehote alebo vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí,

platiteľovi dane, ak sumu na zabezpečenie dane podľa osobitného zákona^6ec) neodviedol v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona.^6ec)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11ag znie:

„11ag)

Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 78a zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 215/2007 Z. z.“.

55.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11ca sa vypúšťa.

56.

V § 35b odsek 2 znie:

„(2)

Správca dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený alebo splátka dane zaplatená. Správca dane vyrubí sankčný úrok za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane alebo rozdielu dane až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 63; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie, sankčný úrok sa vyrubí do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia z dlžnej sumy uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení alebo v poslednom opravnom daňovom priznaní, alebo v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní, alebo v dodatočnom hlásení. Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou s výnimkou uvedenou v odseku 1 písm. e). Sankčný úrok sa nevyrubuje zo sankčného úroku, úroku a pokuty.“.

57.

V § 35b ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „a f)“.

58.

V § 35b ods. 5 tretej vete sa slovo „novým“ nahrádza slovami „právoplatným rozhodnutím alebo novým právoplatným“ a na konci sa pripája táto veta: „Správca dane vráti sumu neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti nového rozhodnutia. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, správca dane v lehote na vrátenie sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov použije túto sumu alebo jej časť podľa § 63, o čom vyrozumie daňový subjekt.“.

59.

V § 35b ods. 6 druhej vete sa za slová „výšku dane,“ vkladajú slová „najskôr však odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení tejto dane,“ a štvrtá veta sa vypúšťa.

60.

V § 35b ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, správca dane v lehote na jeho zaplatenie sumu sankčného úroku alebo jeho časť použije podľa § 63, o čom vyrozumie daňový subjekt.“.

61.

V § 35b ods. 8 prvej vete sa za slovo „ak“ vkladajú slová „daň bola zaplatená zo zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný zákon,^1b) alebo ak“.

62.

V § 35b odsek 9 znie:

„(9)

Sankčný úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt daň, rozdiel dane, preddavok na daň alebo splátku dane podľa odseku 1 písm. a) až g) nezaplatil v lehote uvedenej v rozhodnutí alebo v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným zákonom.^11af)“.

63.

V § 35b sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:

„(10)

Ak správca dane zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok podľa odseku 7, daňovému subjektu sa uhradí náhrada škody podľa osobitného predpisu^11ah) len vo výške rozdielu medzi vyčíslenou náhradou škody a zaplateným sankčným úrokom.“.

Doterajší odsek 10 sa označuje ako odsek 11.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11ah znie:

„11ah)

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.“.

64.

V § 35b ods. 11 sa číslo „9“ nahrádza číslom „10“.

65.

V § 38 ods. 1 prvej vete sa slová „daňová povinnosť“ nahrádzajú slovami „povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie“.

66.

V § 38 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2)

Daňové priznanie alebo hlásenie nemožno podať po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie, ktorého by sa daňové priznanie alebo hlásenie týkalo, a to až do jej skončenia. Ak sa začala daňová kontrola podľa § 15 ods. 3 alebo ak správca dane rozšíril výkon tejto daňovej kontroly, daňové priznanie alebo hlásenie nemožno podať za kontrolované zdaňovacie obdobie počas jej výkonu. Rovnako daňové priznanie nemožno podať po doručení protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa § 15 ods. 10 časti prvej vety pred bodkočiarkou.“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

67.

V § 39 odseky 2, 3 a 4 znejú:

„(2)

Ak daňový subjekt zistí, že podané daňové priznanie alebo hlásenie je nesprávne alebo neúplné a jeho oprava má za následok zvýšenie dane alebo zníženie nadmerného odpočtu,^11ad) je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie týka. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(3)

Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie môže daňový subjekt podať, ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní alebo hlásení, najneskôr však do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane. Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie môže daňový subjekt podať aj v tom prípade, ak zistí, že jeho daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená. Znížiť základ dane na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly. Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie nemôže daňový subjekt podať po uplynutí jedného roka od ukončenia daňovej kontroly.

(4)

Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie nemožno podať po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly za obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie týkalo, a to až do jej skončenia. Ak sa začala daňová kontrola podľa § 15 ods. 3 alebo 14 alebo ak správca dane rozšíril výkon daňovej kontroly podľa § 15 ods. 4, alebo ak sa začala opakovaná daňová kontrola, dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie nemožno podať za kontrolované zdaňovacie obdobie počas jej výkonu.“.

68.

V § 39 odsek 6 znie:

„(6)

Opravné daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie, opravné hlásenie alebo dodatočné hlásenie sa podáva spôsobom podľa § 38 ods. 2 a 3 a musí byť označené ako opravné alebo dodatočné. V dodatočnom daňovom priznaní alebo dodatočnom hlásení sa vyznačia aj rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo hláseniu alebo rozdiely oproti platobnému výmeru alebo dodatočnému platobnému výmeru, alebo len rozdiely, ak tak ustanovuje osobitný zákon.^6eb)“.

69.

§ 42 vrátane nadpisu znie:

„§ 42

Určenie dane správcom dane

Ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie v lehote podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,^6eb) správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Správca dane je oprávnený v prípade nepodania daňového priznania alebo hlásenia v lehote podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona^6eb) určiť daň podľa pomôcok (§ 29). Ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie ani v lehote určenej vo výzve správcu dane alebo ak neboli odstránené chyby v podanom daňovom priznaní alebo hlásení, správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok (§ 29), ktoré má k dispozícii alebo ktoré si sám zaobstará, a to i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Správca dane o určení dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom postupuje podľa § 15 ods. 2 piatej vety. Protokol o určení dane podľa pomôcok nevyhotovuje správca dane, ktorým je obec; v týchto prípadoch pomôcky, ktoré boli použité, ako aj určenie dane sa uvedú v odôvodnení rozhodnutia.“.

70.

V § 44 ods. 1 sa slová „Podľa výsledkov vyrubovacieho konania“ nahrádzajú slovami „Vo vyrubovacom konaní“.

71.

V § 44 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Rovnako správca dane platobným výmerom vyrozumie daňový subjekt o určenej dani podľa pomôcok a určenej dani dohodou, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon inak.“.

72.

V § 44 ods. 6 písmeno a) znie:

„a)

platobný výmer, ak

daň zistená po daňovej kontrole alebo po opakovanej daňovej kontrole sa neodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení, alebo dodatočnom hlásení, alebo od dane vyrubenej správcom dane,

daň zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia sa neodlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia, zistenej daňovou kontrolou,

daň mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia, ale daňový subjekt túto daň ani čiastočne nezaplatil,

sa u daňového subjektu, ktorý používa tovar oslobodený od dane podľa osobitných zákonov,^1b) daňovou kontrolou zistí daň,“.

73.

V § 46 odsek 2 znie:

„(2)

Proti rozhodnutiu o určení dane dohodou a proti výzve podľa § 41, ktorá predchádza určeniu dane, nemožno sa odvolať ani uplatniť mimoriadny opravný prostriedok.“.

74.

V § 46 ods. 5 sa na konci pripájajú tieto vety: „Ak odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania nemá náležitosti ustanovené zákonom, správca dane vyzve daňový subjekt na doplnenie odvolania s poučením o spôsobe jeho doplnenia; rovnako ho poučí aj o následkoch jeho nedoplnenia. Ak daňový subjekt doplní odvolanie v plnom rozsahu a v lehote určenej vo výzve, považuje sa odvolanie za včas a riadne podané. Ak daňový subjekt nedoplní odvolanie v plnom rozsahu a v lehote určenej vo výzve, prvostupňový orgán konanie zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.“.

75.

V § 46 ods. 8 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „Dňom späťvzatia odvolania je deň uvedený v písomnom oznámení odvolávajúceho sa alebo v zápisnici o späťvzatí odvolania; týmto dňom je rozhodnutie právoplatné.“.

76.

V § 48 odsek 4 znie:

„(4)

Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky a postup podľa § 44 ods. 3 bol dodržaný, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne.“.

77.

V § 50 ods. 4 prvej vete sa slová „daňový dlžník [§ 1a písm. g)]“ nahrádzajú slovami „daňový subjekt“.

78.

§ 50 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na orgán najbližšie nadriadený správcovi dane.“.

79.

V § 51 odsek 4 znie:

„(4)

V žiadosti o obnovu konania musí byť uvedený dôvod žiadosti podľa odseku 1, dôkazy preukazujúce odôvodnenosť žiadosti a dodržanie lehôt podľa odseku 3.“.

80.

V § 53 odsek 8 znie:

„(8)

Ak podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma príslušný orgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že tieto zákonné podmienky a postup podľa § 44 ods. 3 bol dodržaný, postupuje podľa odseku 4.“.

81.

§ 53 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:

„(10)

Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, účastník konania nemôže podať podnet na jeho preskúmanie.

(11)

Ak súd právoplatne rozhodol o žalobe, ktorou bolo napadnuté rozhodnutie, nemožno toto rozhodnutie podľa tohto zákona preskúmať v rozsahu, v akom rozhodol súd.“.

82.

V § 58 ods. 4 písmeno a) znie:

„a)

bezhotovostným prevodom z účtu

vedeného v banke na príslušný účet správcu dane,

určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný zákon,^1b)“.

83.

V § 58 ods. 5 písmená c) a d) znejú:

„c)

vyrubená daň alebo vyrubený rozdiel dane,

najstaršie daňové nedoplatky okrem úroku, pokuty a sankčného úroku, ktoré boli vyrubené alebo uložené po 1. januári 2004,“.

84.

§ 58a vrátane nadpisu znie:

„§ 58a

Výzva

Ak daňový dlžník v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov¹) nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok.“.

85.

V § 59 ods. 3 sa za slová „spotrebných daní,“ vkladajú slová „alebo o povolenie platenia týchto daní v splátkach,“.

86.

V § 59 odsek 6 znie:

„(6)

Sankčný úrok sa nevyrubí, ak daňový subjekt dodrží tieto podmienky:

zaplatí odloženú daň vo výške a v lehote určenej v rozhodnutí správcu dane,

zaplatí počas povoleného platenia dane v splátkach všetky splátky vo výške a v lehote určenej v rozhodnutí správcu dane.“.

87.

V § 59 ods. 7 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt zaplatil odloženú sumu dane alebo daň v splátkach.“.

88.

V § 59 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: „Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie.“.

89.

V § 59 odseky 11 a 12 znejú:

„(11)

Ak daňový subjekt nesplní podmienky podľa odseku 6 určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, ďalší odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach správca dane môže povoliť, iba ak uplynulo najmenej päť rokov odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená. Na tento účel sú daňové úrady a colné úrady povinné navzájom sa informovať o plnení podmienok určených v rozhodnutí o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom platení dane v splátkach.

(12)

Ak daňový subjekt nesplní podmienky podľa odseku 6 určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, je daňový úrad alebo colný úrad povinný začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných dní odo dňa, keď mala byť daň alebo posledná splátka dane zaplatená.“.

90.

V § 61 odsek 6 znie:

„(6)

Nevymožiteľný daňový nedoplatok sa eviduje v pomocnej evidencii správcu dane v príslušnom členení. Rovnako sa eviduje daňový nedoplatok daňového dlžníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bola povolená reštrukturalizácia. Daňový nedoplatok sa vyradí z evidencie daní alebo z pomocnej evidencie správcu dane nasledujúci deň po dni nadobudnutia platnosti zmluvy o postúpení daňovej pohľadávky (§ 65b). Daňový nedoplatok sa považuje za nevymožiteľný, ak

jeho vymáhanie od daňového dlžníka alebo aj od iných osôb, od ktorých mohol byť vymáhaný, je bezvýsledné,

majetkové pomery daňového dlžníka by neviedli ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku,

majetok daňového dlžníka nepostačuje ani na pokrytie exekučných nákladov a hotových výdavkov (§ 90) a správca dane rozhodnutím zastaví daňové exekučné konanie,

je jeho vymáhanie spojené s ťažkosťami a možno predpokladať, že ďalšie vymáhanie by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku,

jeho výška v úhrne za všetky dane nepresahuje 5 000 Sk.“.

91.

V § 63 ods. 2 prvej a druhej vete sa vypúšťajú slová „inej dane“.

92.

V § 63 ods. 4 prvej vete sa za slová „tento preplatok“ vkladajú slová „použije na úhradu inej dane alebo ho“ a v druhej vete v časti za bodkočiarkou sa vypúšťajú slová „po uplynutí jedného mesiaca“.

93.

V § 63 odsek 6 znie:

„(6)

Ak správca dane vráti preplatok po lehote ustanovenej v odseku 4, je povinný zaplatiť daňovému subjektu úrok vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma preplatku podľa tohto zákona vrátená, pričom úrok sa vypočíta zo sumy preplatku a počtu dní jeho zadržania. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa odsekov 8 a 10.“.

94.

V § 63 odsek 9 znie:

„(9)

Ustanovenie odseku 8 sa primerane použije aj na daň z motorových vozidiel, pri ktorej bolo uplatnené vrátenie podľa osobitného zákona.^13ea)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13ea znie:

„13ea)

Zákon č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

95.

§ 64, 65 a 65a vrátane nadpisov znejú:

„§ 64

Úľava alebo odpustenie daňového nedoplatku

(1)

Na účely tohto ustanovenia sa daňovým nedoplatkom rozumie daňový nedoplatok na dani okrem sankčného úroku, úroku a pokuty.

(2)

Správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka, ktorým je fyzická osoba, povoliť úľavu alebo odpustiť daňový nedoplatok, s výnimkou daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie podmienky je daňový dlžník povinný preukázať.

(3)

Ak správca dane rozhodnutím daňovému dlžníkovi povolí úľavu alebo odpustí daňový nedoplatok, nevyrubí mu do dňa doručenia tohto rozhodnutia sankčný úrok podľa § 35b alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha k povolenej úľave na daňovom nedoplatku.

(4)

Povolenie úľavy alebo odpustenie daňového nedoplatku môže byť viazané na podmienky, najmä na povinnosť zaplatiť časť daňového nedoplatku v určenej lehote.

(5)

Povoliť úľavu alebo odpustiť daňový nedoplatok možno len v súlade s osobitným predpisom.^8g)

§ 65

Odpísanie daňového nedoplatku

(1)

Ak daňový dlžník zomrel a dedičstvo pripadlo štátu alebo daňový nedoplatok alebo jeho časť nemohol správca dane uspokojiť z dedičstva, správca dane z vlastného podnetu odpíše daňový nedoplatok ku dňu vydania rozhodnutia o odpísaní.

(2)

Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňový nedoplatok ku dňu zániku daňového subjektu. Ak zániku daňového subjektu predchádza jeho zrušenie bez likvidácie, správca dane daňový nedoplatok alebo jeho časť neodpíše; to neplatí, ak sa likvidácia podľa osobitného predpisu nevyžaduje.^13eb)

(3)

Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňový nedoplatok alebo jeho časť aj v prípadoch podľa § 64 a 103; rovnako správca dane odpíše daňový nedoplatok, ak dlžník vzniesol námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatňovanej námietky (§ 69 ods. 3).

(4)

Odpísaním daňového nedoplatku podľa odsekov 1, 2 a 3 daňový nedoplatok zaniká.

(5)

Rozhodnutie o odpísaní daňového nedoplatku podľa odsekov 1 a 2 sa nedoručuje a je právoplatné dňom jeho vydania. Rozhodnutie o odpísaní daňového nedoplatku podľa odseku 3 sa doručuje daňovému dlžníkovi a je právoplatné dňom jeho doručenia.

(6)

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa rovnako vzťahujú aj na odpísanie peňažného plnenia uloženého rozhodnutím správcu dane, exekučných nákladov a hotových výdavkov vyrubených rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona.

§ 65a

Odpísanie daňovej pohľadávky v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní

(1)

Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňovú pohľadávku (§ 95 ods. 1) voči dlžníkovi^13ec) alebo jej časť na základe

uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie,

právoplatného uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku,

právoplatného uznesenia súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku,

právoplatného uznesenia súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate,

právoplatného uznesenia súdu o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba.

(2)

Ak po skončení konkurzu zostane majetok právnickej osobe alebo fyzickej osobe zodpovednej za zaplatenie daňového nedoplatku, odpíše správca dane daňovú pohľadávku alebo jej časť podľa odseku 1 písm. b) po skončení likvidácie; to neplatí, ak sa likvidácia podľa osobitného predpisu nevyžaduje.^13eb)

(3)

Odpísaním daňovej pohľadávky daňový nedoplatok zaniká.

(4)

Rozhodnutie o odpísaní daňovej pohľadávky je právoplatné dňom jeho vydania a nedoručuje sa.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13ec znie:

„13ec)

§ 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 520/2005 Z. z.“.

96.

V § 65b ods. 1 druhej vete sa vypúšťa čiarka a slová „ktorá vznikla do 31. decembra 2005“.

97.

§ 65c znie:

„§ 65c

Ak správca dane nezačal daňové exekučné konanie a daňový subjekt je v omeškaní s platením dane viac ako dvanásť mesiacov odo dňa splatnosti dane a ak táto dlžná suma v úhrne za všetky dane presiahne 1 000 000 Sk, je správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na tento daňový subjekt za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.^8aa)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8aa znie:

„8aa)

Zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

98.

§ 65d sa vypúšťa.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13ef sa vypúšťa.

99.

V § 66 ods. 3 sa nad slovami „osobitnom predpise“ odkaz „13f)“ nahrádza odkazom „6ec)“.

100.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13f sa vypúšťa.

101.

§ 69 vrátane nadpisu znie:

„§ 69

Premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok

(1)

Právo vybrať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom vznikol.

(2)

Ak správca dane vykoná úkon na vybratie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať najneskôr do 20 rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Úkonom vykonaným na vybratie daňového nedoplatku je doručenie výzvy podľa § 58a, proti ktorej daňový dlžník nepodal námietku alebo doručenie rozhodnutia, ktorým správca dane nevyhovie námietke daňového subjektu proti výzve.

(3)

Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom nadobudla daňová exekučná výzva právoplatnosť.

(4)

Odo dňa začatia plynutia lehoty podľa odseku 3, lehoty podľa odsekov 1 a 2 neplynú.

(5)

Na premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok správca dane prihliadne, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatňovanej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Správca dane posúdi vznesenú námietku, rozhodne o nej rozhodnutím; rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu sa daňový dlžník môže odvolať.“.

102.

V § 71 odsek 1 znie:

„(1)

Správca dane môže rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného automobilu ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi. Ak ide o záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. Proti rozhodnutiu podľa štvrtej vety sa v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia daňový dlžník môže odvolať; rovnako proti rozhodnutiu podľa piatej vety sa môže odvolať daňový dlžník a poddlžník. Poddlžník môže v odvolaní namietať len neexistenciu alebo zánik pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je povinný preukázať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Na vznik záložného práva sa vyžaduje zápis alebo registrácia rozhodnutia o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka alebo poddlžníka s vyznačením jeho vykonateľnosti podľa osobitného predpisu.^13h)“.

103.

V § 71 ods. 2 sa za slovo „aj“ vkladajú slová „rodné číslo, ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov,^13ha)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13ha znie:

„13ha)

Napríklad § 42 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 91 ods. 5 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 47 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).“.

104.

V § 71a ods. 1 druhá veta znie: „Ak sú pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokojované v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní, na toto uspokojenie sa vzťahuje osobitný predpis.^8aa)“.

105.

V § 71a ods. 2 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo zanikla daňová pohľadávka“.

106.

V § 73 odsek 3 znie:

„(3)

Správca dane je v odôvodnených prípadoch oprávnený v daňovom exekučnom konaní vyzvať daňového dlžníka, aby predložil doklady potvrdzujúce vlastníctvo k majetku, výšku úhrad v prospech správcu dane a ďalšie dôkazy. Majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú veci,^13f) práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, pohľadávky, hotové peniaze, devízové hodnoty, veci z drahých kovov a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju, cenné papiere, mzda a iné príjmy.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13f znie:

„13f)

§ 118 až 121 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.“.

107.

V § 73 ods. 5 prvej vete sa slovo „nemôže“ nahrádza slovom „môže“.

108.

V § 73 odseky 8 a 9 znejú:

„(8)

Predmetom daňovej exekúcie môže byť aj majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak ide o majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je účastníkom daňového exekučného konania aj manžel daňového dlžníka; to neplatí, ak do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania (§ 75) bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané dohodou alebo súdnym rozhodnutím, alebo ak manžel daňového dlžníka do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania (§ 75) preukáže, že tento majetok alebo jeho časť nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

(9)

Daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve tretej osoby. Právo na majetok, proti ktorému je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový dlžník alebo tretia osoba uplatniť u správcu dane. Ak daňový dlžník alebo tretia osoba uplatnia návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane takýto majetok vylúči z daňovej exekúcie až do rozhodnutia súdu. Rozhodnutie o vylúčení majetku z daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi a tretej osobe a je právoplatné dňom jeho doručenia.“.

109.

V § 75 ods. 2 písmeno c) znie:

„c)

meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového dlžníka, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov,^13ha)“.

110.

V § 75 ods. 2 písm. g) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „tento zákaz sa dňom doručenia oznámenia podľa § 76 ods. 6 vzťahuje aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového exekučného konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania,“.

111.

V § 75 ods. 4 sa prvá veta a druhá veta vypúšťajú.

112.

V § 76 ods. 2 písmeno c) znie:

„c)

113.

V § 76 ods. 6 prvá veta znie: „Ak majetok daňového dlžníka označený v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka, oznámi osobe, ktorá takýto majetok daňového dlžníka užíva, spravuje, eviduje alebo s ním nakladá, že dňom doručenia tohto oznámenia sa na tento majetok vzťahuje zákaz nakladania; spolu s oznámením správca dane zašle aj rovnopis pôvodného rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania.“.

114.

V § 77 ods. 2 písmeno c) znie:

„c)

115.

V § 80 ods. 1 písmeno e) znie:

„e)

právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania tohto práva,“.

116.

V § 82a odsek 4 znie:

„(4)

Daňovej exekúcii nepodlieha

suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu pomoc alebo jej časť, ak daňový dlžník platí úhradu za poskytnutú sociálnu pomoc alebo jej časť,

suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa osobitného predpisu,^14d) ak daňový dlžník platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,^14da)

dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,^14db)

štátna sociálna dávka,^14dc)

príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa,^14dd)

opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.^14de)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 14da, 14db, 14dc, 14dd a 14de znejú:

„14da)

Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

14db)

Zákon č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

14dc)

Napríklad zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov, zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

14dd)

Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.

14de)

Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

117.

V § 82b ods. 3 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „a Sociálnu poisťovňu“.

118.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14f znie:

„14f)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri nútenom výkone rozhodnutia.“.

119.

V § 82b ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Správca dane rovnako postupuje aj voči Sociálnej poisťovni, ak táto nesplní povinnosti podľa prvej vety a druhej vety.“.

120.

V § 82c sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

„(2)

Ak dočasná pracovná neschopnosť daňového dlžníka, ktorému vznikol nárok na nemocenské, trvá viac ako desať dní, platiteľ mzdy je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť správcovi dane a zároveň ho informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude daňovému dlžníkovi vyplácať nemocenské. V takom prípade správca dane oznámi Sociálnej poisťovni, že dňom doručenia tohto oznámenia je povinná postupovať podľa § 82b ods. 4 až do skončenia práceneschopnosti daňového dlžníka. Spolu s oznámením správca dane zašle pobočke Sociálnej poisťovne aj rovnopis pôvodného daňového exekučného príkazu. Skončenie práceneschopnosti je platiteľ mzdy povinný bezodkladne oznámiť správcovi dane. Po skončení práceneschopnosti vykonáva zrážky zo mzdy platiteľ mzdy.

(3)

Platiteľ mzdy je povinný bezodkladne oznámiť správcovi dane skutočnosť, že daňový dlžník nastúpil na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku alebo ukončil čerpanie tejto dovolenky a uviesť ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materské alebo nemocenské.“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 4 a 5.

121.

V § 82e odsek 3 znie:

„(3)

Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak daňový dlžník po doručení daňového exekučného príkazu získa nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, a ak mu ho vyplatí platiteľ mzdy. Rovnako za zmenu platiteľa mzdy sa nepovažuje, ak daňovému dlžníkovi dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať dní a nemocenské mu vypláca pobočka Sociálnej poisťovne.“.

122.

V § 82h ods. 1 sa slová „z dôchodkového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, z peňažných dávok nemocenského poistenia nahrádzajúcich mzdu“ nahrádzajú slovami „zo sociálneho poistenia, zo starobného dôchodkového sporenia a výsluhového zabezpečenia“.

123.

V § 82h sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

„(4)

Daňovej exekúcii zrážkami z iných príjmov nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,^14da) dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,^14db) štátna sociálna dávka,^14dc) príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa^14dd) a opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.^14de)“.

Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.

124.

§ 82h sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

„(6)

Za nesplnenie povinnosti určenej v daňovom exekučnom príkaze môže správca dane uložiť pokutu podľa § 35. Ak zrážky nie sú vykonané, správca dane môže podľa tohto zákona vymáhať sumy, ktoré mali byť zrazené a poukázané, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.“.

125.

V § 83a ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Rovnako je správca dane oprávnený postihnúť peňažné prostriedky z účtu vedeného v banke, ktorého majiteľom je manžel daňového dlžníka za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov; to neplatí, ak manžel daňového dlžníka preukáže, že tieto peňažné prostriedky nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“.

126.

V § 83a sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:

„(6)

Ak správca dane zistí, že majetok označený v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom alebo novom účte daňového dlžníka, postupuje pri oznamovaní banke podľa § 76 ods. 6.“.

Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8.

127.

V § 83b odsek 1 znie:

„(1)

Daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke nepodliehajú peňažné prostriedky na účte, ktoré sú určené na výplatu miezd jeho zamestnancov, a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného predpisu^14h) pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo banke doručené rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania. Rovnako daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,^14da) dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,^14db) štátna sociálna dávka,^14dc) príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa^14dd) a opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru,^14de) ktoré boli pripísané v prospech účtu daňového dlžníka vedeného v banke. Daňový dlžník je povinný predložiť banke písomné vyhlásenie o tom, že na jeho účte vedenom v banke sú aj peňažné prostriedky podľa prvej vety a druhej vety; súčasne uvedie výšku týchto peňažných prostriedkov. Počas výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke jednorazovo nepodliehajú aj peňažné prostriedky na účte fyzickej osoby do výšky 5 000 Sk; ak má fyzická osoba viac účtov, a to aj vo viacerých bankách, daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke nepodliehajú peňažné prostriedky do úhrnnej výšky 5 000 Sk na všetkých jej účtoch. Ak má fyzická osoba účty vo viacerých bankách, správca dane je povinný určiť, v ktorej banke a z ktorého účtu sa nezrazí suma 5 000 Sk.“.

128.

V § 83b ods. 2 sa slová „alebo majú účelové určenie¹⁵)“ nahrádzajú slovami „a z rozpočtu Európskej únie¹⁵)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:

„15)

§ 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z. z.“.

129.

V § 83c odsek 11 znie:

„(11)

Daňovej exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,^14da) dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované podľa osobitného predpisu,^14db) štátna sociálna dávka,^14dc) príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa^14dd) a opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.^14de)“.

130.

V § 84b ods. 4 prvej vete sa vypúšťajú slová „ak ho používa aj na podnikanie,“.

131.

V § 84e ods. 2 písm. e) sa slovo „a“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „štátna sociálna dávka,^14dc) dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,^14da)“.

132.

V § 84e ods. 2 písmeno f) znie:

„f)

hnuteľné veci obstarané z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie,¹⁵)“.

133.

V § 84e ods. 2 písm. h) sa suma „3 000 Sk“ nahrádza sumou „5 000 Sk“.

134.

V § 84e ods. 3 sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „ako aj chovné zvieratá, a to dojnice, vysokoteľné jalovice, plemenné býky, plemenné prasnice, plemenné kance, bahnice a plemenné barany“.

135.

V § 84i ods. 2 sa slová „orgánu miestnej štátnej správy“ nahrádzajú slovami „obvodnému úradu“.

136.

V § 84k ods. 2 písmeno b) znie:

„b)

meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo cestovného dokladu fyzickej osoby, daňové identifikačné číslo alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,“.

137.

V § 84k ods. 2 písm. c) sa za slovo „organizácie,“ vkladajú slová „daňové identifikačné číslo,“.

138.

V § 84k ods. 10 sa za slová „správca dane“ vkladajú slová „spíše úradný záznam,“.

139.

V § 84k ods. 12 sa slová „s ním naloží ako s preplatkom (§ 93)“ nahrádzajú slovami „uplatní postup podľa § 93“.

140.

V § 84m ods. 3 sa slová „orgánu miestnej štátnej správy“ nahrádzajú slovami „obvodnému úradu“.

141.

V § 84m odsek 10 znie:

„(10)

Ak predaj hnuteľnej veci na základe ponuky nebol úspešný, správca dane daňovú exekúciu predajom hnuteľných vecí zastaví a vyzve daňového dlžníka, aby si prevzal nepredanú hnuteľnú vec do desiatich dní odo dňa doručenia výzvy do vlastných rúk. Správca dane pri zastavení daňového exekučného konania postupuje podľa § 80. Ak daňový dlžník neprevezme túto hnuteľnú vec v lehote určenej vo výzve, správca dane na základe oznamu predá hnuteľnú vec za ponúknutú cenu alebo zabezpečí jej likvidáciu. Predaj uskutočnený týmto spôsobom alebo výťažok z likvidácie po odpočítaní hotových výdavkov súvisiacich s likvidáciou, má tie isté účinky ako predaj na základe ponuky. Náklady súvisiace s likvidáciou sa na účely tohto ustanovenia považujú za hotové výdavky (§ 90). Dosiahnutý výťažok sa použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12). Ak výťažok z likvidácie je nižší ako hotové výdavky súvisiace s likvidáciou, správca dane prenesie hotové výdavky na daňového dlžníka.“.

142.

V § 85 ods. 2 sa slová „peňažná hotovosť presahuje 3 000 Sk“ nahrádzajú slovami „hotové peniaze presahujú 5 000 Sk“.

143.

V § 86 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú:

„(3)

Ak správca dane zistí, že hodnota majetku označená v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o cennom papieri daňového dlžníka, ku ktorému nezriadil záložné právo, pri oznamovaní právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu^19c) postupuje podľa § 76 ods. 6. V tomto prípade správca dane v tomto oznámení prikáže právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu^19c) registrovať pozastavenie práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi.

(4)

Ak povaha cenného papiera neumožňuje postup podľa odseku 2, správca dane vyzve toho, kto má na základe cenného papiera plniť, aby mu plnenie odovzdal po splatnosti plnenia v lehote, ktorú na to určí a ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po splatnosti plnenia. Za nesplnenie povinnosti určenej v daňovom exekučnom príkaze môže správca dane tomu, kto má na základe cenného papiera plniť, uložiť pokutu podľa § 35.“.

Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 5 a 6.

Poznámka pod čiarou k odkazu 19c znie:

„19c)

Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.“.

144.

Nadpis nad § 87 znie: „Daňová exekúcia predajom nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového priestoru“.

145.

V § 87 ods. 1 sa za slovo „nehnuteľnosti“ vkladá čiarka a slová „bytu alebo nebytového priestoru (ďalej len „nehnuteľnosť")“ a na konci sa pripája táto veta: „Daňovej exekúcii predajom nehnuteľnosti nepodlieha nehnuteľnosť obstaraná z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie.¹⁵)“.

146.

V § 87 odsek 11 znie:

„(11)

Ak najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby spoluvlastník nehnuteľnosti alebo viac spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, zloží v hotovosti správcovi dane sumu zistenú z ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom zodpovedajúcu hodnote podielu, ktorý sa má vydražiť alebo ak najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby spoluvlastník nehnuteľnosti alebo viac spoluvlastníkov nehnuteľnosti preukáže jej pripísanie na účet správcu dane, predaj nehnuteľnosti sa neuskutoční. Správca dane s touto sumou naloží ako s výťažkom z predaja (§ 84k ods. 12).“.

147.

V § 87a odseky 1 a 2 znejú:

„(1)

Cena nehnuteľnosti sa určí znaleckým posudkom. Znalecký posudok musí obsahovať všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a odhad závad, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie.

(2)

Na účely tohto zákona sa za všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti považuje všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená podľa osobitného predpisu^18b) bez zohľadnenia závad, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie. Ak je vydražiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, kvôli ktorej na nehnuteľnosti viaznu závady, neuplatňuje sa zníženie ceny nehnuteľnosti o hodnotu týchto závad.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 18b znie:

„18b)

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.“.

148.

V § 87b ods. 2 sa za písmeno l) vkladá nové písmeno m), ktoré znie:

„m)

čas a miesto obhliadky nehnuteľnosti,“.

Doterajšie písmeno m) sa označuje ako písmeno n).

149.

V § 87c odsek 2 znie:

„(2)

Správca dane zašle bezodkladne, najneskôr do 30 dní pred uskutočnením dražby, dražobnú vyhlášku Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Správca dane môže dražobnú vyhlášku zverejniť aj v masovokomunikačných prostriedkoch a môže požiadať príslušnú správu katastra,^18ba) aby zverejnila dražobnú vyhlášku na svojej úradnej tabuli.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 18ba znie:

„18ba)

§ 16 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

150.

V § 87e ods. 1 písmeno c) znie:

„c)

151.

V § 87e ods. 1 písm. d) sa za slovo „organizácie,“ vkladajú slová „daňové identifikačné číslo,“.

152.

V § 87h ods. 6 sa na konci pripájajú tieto slová: „a o tejto skutočnosti spíše úradný záznam“.

153.

V § 87o ods.1 sa za slová „vecné bremená“ vkladajú slová „a záväzky z nájomných zmlúv“.

154.

Za § 87o sa vkladá § 87p, ktorý znie:

„§ 87p

Ak po prvej dražbe, opakovanej dražbe alebo opätovnej dražbe predajom nehnuteľnosti došlo k zníženiu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, správca dane zistí novú cenu nehnuteľnosti znaleckým posudkom podľa § 87a. Po určení vyvolávacej ceny správca dane uplatní postup podľa § 87b až 87n.“.

155.

V § 88 odsek 1 znie:

„(1)

Na daňovú exekúciu predajom podniku alebo jeho časti sa primerane použijú ustanovenia o predaji podniku alebo jeho časti podľa osobitného predpisu^19g) a o predaji podniku na základe zmluvy.^19h)“.

156.

V § 88 ods. 4 druhá veta sa nahrádza týmto textom: „Cena sa určí znaleckým posudkom. Znalecký posudok musí obsahovať všeobecnú hodnotu majetku podniku alebo jeho časti. Na účely tohto zákona sa za všeobecnú hodnotu majetku podniku alebo jeho časti považuje všeobecná hodnota majetku podniku alebo jeho časti stanovená podľa osobitného predpisu.^18b)“.

157.

V § 88 ods. 7 prvej vete sa slová „k nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam, právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia na prevádzkovanie“ nahrádzajú slovami „k majetku“.

158.

V § 92 ods. 2 písm. c) sa za slovo „nehnuteľnosti“ vkladajú slová „alebo k majetku podniku alebo jeho časti“.

159.

Ôsma časť vrátane nadpisu znie:

„ÔSMA ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE KONKURZ A REŠTRUKTURALIZÁCIU

§ 95

Prihlasovanie daňových pohľadávok

(1)

Na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov.¹) Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len „sankcia") sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.

(2)

Na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňový záväzok považuje suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,^6eb) a to aj v prípade, keď si tento nárok neuplatnil.

(3)

Za daňovú pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením konkurzu sa považuje daňová pohľadávka podľa odsekov 1 a 6 okrem daňovej pohľadávky podľa odseku 5. Za daňovú pohľadávku vzniknutú pred povolením reštrukturalizácie sa považuje daňová pohľadávka podľa odsekov 1 a 7 okrem daňovej pohľadávky podľa odseku 5.

(4)

Ustanovenie odseku 3 sa rovnako vzťahuje aj na daňové záväzky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením reštrukturalizácie.

(5)

Daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po povolení reštrukturalizácie, sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie. Daňový záväzok, ktorý bol splatný v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po povolení reštrukturalizácie, považuje sa za daňový záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie.

(6)

V konkurze správca dane uplatňuje daňovú pohľadávku, ktorá sa považuje za daňovú pohľadávku zistenú z výsledku daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly pred vyhlásením konkurzu, aj bez jej predchádzajúceho vyrubenia.

(7)

V reštrukturalizácii správca dane uplatňuje daňovú pohľadávku, ktorá sa považuje za daňovú pohľadávku zistenú z výsledku daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly pred povolením reštrukturalizácie, aj bez jej predchádzajúceho vyrubenia.

(8)

Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane prihlási daňovú pohľadávku podľa odsekov 1, 3, 6 a 7 spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise.^19o)

(9)

V konkurze a v reštrukturalizácii vystupuje v mene správcu dane poverený zamestnanec správcu dane, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva; v konkurze v mene správcu dane môže konať aj tretia osoba, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, na základe podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej s daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom. V reštrukturalizačnom konaní možno postupovať len v súlade s osobitným predpisom.^8g)

§ 95a

Účinky vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie

(1)

Vyhlásením konkurzu sa daňové konanie neprerušuje. Na majetok daňového subjektu podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať daňové exekučné konanie alebo výkon daňovej exekúcie; už začaté daňové exekučné konanie alebo výkon daňovej exekúcie sa vyhlásením konkurzu zastavujú.

(2)

Povolením reštrukturalizácie sa daňové konanie neprerušuje. Pre daňovú pohľadávku, ktorá sa uplatňuje v reštrukturalizácii, nemožno na majetok patriaci daňovému subjektu začať daňové exekučné konanie alebo výkon daňovej exekúcie; už začaté daňové exekučné konanie alebo výkon daňovej exekúcie sa začatím reštrukturalizácie prerušujú. Povolením reštrukturalizácie sa prerušené daňové exekučné konanie alebo výkon daňovej exekúcie zastavujú. Ak už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok nebol použitý podľa § 93, výťažok po odpočítaní exekučných nákladov a hotových výdavkov správca dane vráti daňovému dlžníkovi.

(3)

V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nemožno začať daňové exekučné konanie na daňové nedoplatky vzniknuté po vyhlásení konkurzu.

(4)

Vyhlásením konkurzu sa nesplatné daňové pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu stávajú splatnými. Vyhlásením konkurzu sa stávajú splatnými aj nesplatné daňové záväzky. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu lehoty ustanovené pre premlčanie alebo zánik daňových pohľadávok a daňových záväzkov neplynú.

(5)

V daňovom konaní sa v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu správca v konkurznom konaní stáva účastníkom daňového konania namiesto daňového subjektu; v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa správca v konkurznom konaní považuje za daňový subjekt. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú všetky ustanovenia tohto zákona a osobitných zákonov,¹) ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných fyzických osôb, alebo právnických osôb podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,¹) vystavené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vystavené daňovým subjektom.

(6)

Proti daňovej pohľadávke, ktorá vznikla voči daňovému subjektu po vyhlásení konkurzu, nemožno započítať daňovú pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu. Započítanie daňových pohľadávok podľa § 63 ods. 2 až 4 a 8 až 10 tým nie je dotknuté.

(7)

Povolením reštrukturalizácie zanikajú daňové pohľadávky alebo ich časti, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť. Zanikajú aj všetky daňové pohľadávky vzniknuté pred povolením reštrukturalizácie alebo ich časti, ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť. Zanikajú aj sankcie alebo tie časti, ktoré neboli na účely reštrukturalizačného konania považované za daňové pohľadávky podľa § 95 ods. 1, ak sa tieto sankcie vzťahujú na daňové pohľadávky vzniknuté pred povolením reštrukturalizácie. Tieto daňové pohľadávky a sankcie alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť.

(8)

Ak súd uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie a začne konkurzné konanie na majetok daňového subjektu, správca dane môže začať daňové exekučné konanie alebo pokračovať v daňovom exekučnom konaní, iba ak po ukončení konkurzného konania daňovému subjektu zostane majetok.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 19o znie:

„19o)

§ 28, 29, 121 a 122 zákona č. 7/2005 Z. z.“.

160.

V § 100 písm. d) sa slovo „odpustenie“ nahrádza slovom „odpustení“.

161.

§ 101a znie:

„§ 101a

Na účely správy daní sú správca dane, daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a ministerstvo oprávnené spracúvať osobné údaje daňových subjektov, zástupcov daňových subjektov a tretích osôb v súlade s osobitným predpisom;^20a) údaje možno sprístupniť len obci, ako správcovi dane,^20b) daňovým orgánom,^20c) colným orgánom,^20d) ministerstvu a v súvislosti so správou daní a plnením úloh podľa osobitného predpisu^20e) aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe, súdu a orgánom činným v trestnom konaní. V informačných systémoch^20a) možno spracúvať meno a priezvisko fyzickej osoby, adresu jej trvalého pobytu a rodné číslo, ak jej nebolo pridelené daňové identifikačné číslo (§ 31 ods. 11).“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 20a až 20e znejú:

„20a)

Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

20b)

Napríklad § 4 ods. 3 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

20c)

§ 2 ods. 1 zákona č. 150/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

20d)

§ 2 ods. 2 zákona č. 652/2004 Z. z.

20e)

Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

162.

V § 103 odsek 1 znie:

„(1)

Ministerstvo, ak ide o sumy vyššie ako sumy podľa odsekov 3 a 4 a ak nerozhoduje obec podľa odseku 5, na žiadosť daňového subjektu

odpustí sankciu, ak daňový subjekt preukáže, že by jej zaplatením bola vážne ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb odkázaných na jeho výživu; ak ide o odpustenie sankcie prislúchajúcej k dani, je daňový subjekt povinný preukázať aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie,

môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ak daňový subjekt preukáže, že by jej zaplatenie viedlo k hospodárskemu zániku daňového subjektu a výnos z jeho likvidácie by bol pravdepodobne nižší než vyrubená sankcia; ak ide o úľavu zo sankcie alebo o odpustenie sankcie prislúchajúcej k dani, je daňový subjekt povinný preukázať aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie,

môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ktorá mu bola uložená alebo vyrubená z dôvodu, že daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť alebo nesplnil povinnosť v lehote ustanovenej podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov¹) z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu; ak ide o úľavu zo sankcie alebo o odpustenie sankcie prislúchajúcej k dani, je daňový subjekt povinný preukázať aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie.“.

163.

V § 103 odseky 3 až 6 znejú:

„(3)

Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo na žiadosť daňového subjektu odpustia sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) alebo môžu povoliť úľavu zo sankcie, alebo odpustiť sankciu z dôvodov uvedených v odseku, 1 písm. b) a c), ak výška uloženej sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide

o fyzickú osobu, sumu 5 000 000 Sk,

o právnickú osobu, sumu 50 000 000 Sk.

(4)

Daňový úrad a colný úrad na žiadosť daňového subjektu odpustia sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) alebo môžu povoliť úľavu zo sankcie, alebo odpustiť sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b) a c), ak výška uloženej sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide

o fyzickú osobu, sumu 1 000 000 Sk,

o právnickú osobu, sumu 10 000 000 Sk.

(5)

Správca dane, ktorým je obec, môže pri daniach, ktoré spravuje, na žiadosť daňového subjektu odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) až c).

(6)

Žiadosť o povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie sa vždy predkladá správcovi dane. Správca dane je povinný túto žiadosť postúpiť príslušnému orgánu, ak nie je príslušný o nej rozhodnúť. Odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie možno podľa odseku 1 písm. a) až c) a odsekov 3, 4 a 5 v súlade s týmto zákonom a s osobitným predpisom.^8g) O povolení úľavy zo sankcie alebo o odpustení sankcie sa vydáva rozhodnutie.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8g znie:

„8g)

Napríklad zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 379, 28. 12. 2006).“.

164.

V § 103 ods. 9 prvej vete sa za slovo „nedoplatok“ vkladajú slová „(§ 65 ods. 4)“.

165.

§ 103 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:

„(11)

Ak bola Európskej komisii predložená žiadosť o schválenie poskytnutia štátnej pomoci formou úľavy zo sankcie alebo formou odpustenia zo sankcie v súlade s osobitným predpisom^8g) alebo ak ide o žiadosť o povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie z dôvodu podľa odseku 1 písm. c), správca dane nepoužije preplatok (§ 63) na úhradu časti alebo celého daňového nedoplatku pozostávajúceho zo sankcií, na ktorý bola úľava alebo odpustenie požadované, a to odo dňa doručenia tejto žiadosti daňovému úradu až do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti daňovému subjektu.“.

166.

Za § 110f sa vkladá § 110g, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 110g

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2007

(1)

Daňové konanie a daňové exekučné konanie, ktoré boli začaté a neboli ukončené do 31. augusta 2007, dokončia sa podľa zákona účinného k 31. augustu 2007, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2)

Na konkurzné konanie a vyrovnacie konanie začaté a neukončené podľa osobitného predpisu²⁵) sa vzťahujú ustanovenia § 61, 65a a 95a v znení účinnom k 31. augustu 2007.

(3)

Ak daňový subjekt doručil podanie príslušnému orgánu podľa zákona účinného k 31. augustu 2007 a konanie o ňom bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na konanie sa použijú ustanovenia tohto zákona účinné od 1. septembra 2007.

(4)

Fyzická osoba, ktorá nemala registračnú povinnosť podľa zákona účinného k 31. augustu 2007, je povinná požiadať správcu dane o registráciu podľa § 31 ods. 2 písm. a) podľa zákona účinného od 1. septembra 2007 najneskôr do 31. decembra 2007.

(5)

Na vyrubenie sankčného úroku z dlžnej sumy po 31. auguste 2007 sa použije § 35b ods. 2 v znení účinnom od 1. septembra 2007, ak nezaniklo právo na jeho vyrubenie.

(6)

Ustanovenie § 69 v znení účinnom od 1. septembra 2007 sa po prvýkrát uplatní na daňové nedoplatky, ktoré vznikli odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 25 znie:

„25)

Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.“.

167.

Príloha č. 1 znie:

„Príloha č. 1 k zákonu č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 215/2007 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 9/zv. 1.; Ú. v. ES L 336, 27. 12. 1977) v znení smernice Rady 79/1070/EHS zo 6. decembra 1979 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 9/zv. 1.; Ú. v. ES L 331, 27. 12. 1979), smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 9/zv. 1.; Ú. v. ES L 76, 23. 3. 1992), smernice Rady 2003/93/ES zo 7. októbra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 9/zv. 1.; Ú. v. EÚ L 264, 15. 10. 2003), smernice Rady 2004/56/ES z 21. apríla 2004 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 9/zv. 2.; Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2004), smernice Rady 2004/106/ES zo 16. novembra 2004 (Ú. v. EÚ L 359, 4. 12. 2004) a smernice Rady 2006/98/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 129, 20. 12. 2006).

Smernica Rady 76/308/EHS z 15. marca 1976 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 2/zv. 1.; Ú. v. ES L 73, 19. 3. 1976) v znení smernice Rady 79/1070/EHS zo 6. decembra 1979 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 9/zv. 1.; Ú. v. ES L 331, 27. 12. 1979), smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 9/zv. 1.; Ú. v. ES L 76, 23. 3. 1992) a smernice Rady 2001/44/ES z 15. júna 2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 2/zv. 12.; Ú. v. ES L 175, 28. 6. 2001).

Smernica Komisie 2002/94/ES z 9. decembra 2002 ustanovujúca podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení Smernice Rady 76/308/EHS o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, ciel, daní a iných opatrení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 2/zv. 12.; Ú. v. ES L 337, 13. 12. 2002) v znení smernice Komisie 2004/79/ES zo 4. marca 2004 (Ú. v. EÚ L 168, 1. 5. 2004) a smernice Komisie 2006/84/ES z 23. októbra 2006 (Ú. v. EÚ L 362, 20. 12. 2006).

Smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 9/zv. 1.; Ú. v. EÚ L 157, 26.6. 2003) v znení smernice Rady 2004/66/ES z 26. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 168, 1. 5. 2004), rozhodnutia Rady 2004/587/ES z 19. júla 2004 (Ú. v. EÚ L 257, 4. 8. 2004) a smernice Rady 2006/98/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 129, 20. 12. 2006).“.

168.

V prílohe č. 2 názov znie: „ZOZNAM ZÁVISLÝCH ÚZEMÍ ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÉ NA ZÁKLADE MEDZINÁRODNEJ ZMLUVY SO SLOVENSKOU REPUBLIKOU PRISTÚPILI K SMERNICI RADY 2003/48/ES Z 3. JÚNA 2003 O ZDAŇOVANÍ PRÍJMU Z ÚSPOR V PODOBE VÝPLATY ÚROKOV“.

169.

Príloha č. 3 znie:

„Príloha č. 3 k zákonu č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 215/2007 Z. z.

ZOZNAM TRETÍCH ŠTÁTOV, S KTORÝMI EURÓPSKE SPOLOČENSTVO V MENE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV UZAVRELO DOHODY O PRISTÚPENÍ K SMERNICI RADY 2003/48/ES Z 3. JÚNA 2003 O ZDAŇOVANÍ PRÍJMU Z ÚSPOR V PODOBE VÝPLATY ÚROKOV

Andorra,¹)

Lichtenštajnsko,²)

Monako,³)

San Maríno,⁴)

Švajčiarsko.⁵)

Rozhodnutie Rady 2005/356/ES z 22. decembra 2004 o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Andorrským kniežatstvom, upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmov z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 114, 4. 5. 2005).
²) Rozhodnutie Rady 2005/353/ES z 22. decembra 2004 o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Lichtenštajnským kniežatstvom upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmov z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 112, 3. 5. 2005).
³) Rozhodnutie Rady 2005/347/ES z 22. decembra 2004 o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Monackým kniežatstvom ustanovujúcej opatrenia rovnocenné tým, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 110, 30. 4. 2005).
⁴) Rozhodnutie Rady 2005/357/ES z 22. decembra 2004 o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Sanmarínskou republikou, upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 114, 4. 5. 2005).
⁵) Rozhodnutie Rady 2004/911/ES z 2. júna 2004 o podpísaní a uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov a o sprievodnom memorande o porozumení (Ú. v. EÚ L 385, 29. 12. 2004).“.

Čl. II

Zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 310/1999 Z. z., zákona č. 115/2000 Z. z., zákona č. 128/2002 Z. z. a zákona č. 524/2005 Z. z. sa dopĺňa takto:

§ 5 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

„(7)

Správca trhoviska plní aj ďalšie povinnosti, ak tak ustanovuje osobitný predpis.^9a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9a znie:

„9a)

§14b zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.“.

Čl. III

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

V § 17 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak osobitný predpis neustanovuje inak.^1a)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:

„1a)

§ 35b ods. 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona č. 215/2007 Z. z.“.

Čl. IV

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 651/2004 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 523/2005 Z. z. a zákona č. 656/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 78 ods. 1 druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „s výnimkou platiteľa, ktorý je povinný platiť preddavok na daň podľa § 78a.".

Za § 78 sa vkladá § 78a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 78a

Platenie preddavku na daň pri predaji tovaru na trhovom mieste

(1)

Zahraničná osoba, ktorá je platiteľom, je povinná platiť preddavok na daň splatnú za príslušné zdaňovacie obdobie pripadajúcu na tovar predávaný na trhovom mieste.^29a) Preddavok na daň sa platí vo výške 50 % z dane pripadajúcej na množstvo tovaru určeného na predaj na trhovom mieste v príslušnom zdaňovacom období, najmenej 5 000 Sk. Pri výpočte preddavku na daň sa vychádza z predpokladanej predajnej ceny tovaru.

(2)

Preddavok na daň podľa odseku 1 je splatný najneskôr posledný pracovný deň predchádzajúci dňu, v ktorom platiteľ začne po prvýkrát v príslušnom zdaňovacom období predávať tovar na trhovom mieste.

(3)

Platiteľ, ktorý zaplatil preddavok na daň, upraví svoju vlastnú daňovú povinnosť alebo nadmerný odpočet v príslušnom zdaňovacom období o sumu zaplateného preddavku na daň.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 29a znie:

„29a)

Čl. V

Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 719/2004 Z. z., zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 25/2006 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z. a zákona č. 12/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 76 ods. 3 písm. d) sa za slová „daňových orgánov⁹²)" vkladá čiarka a slová „colných orgánov^92a) a obcí ako správcov daní^92b)".

Poznámky pod čiarou k odkazom 92a a 92b znejú:

„92a)

§ 2 ods. 2 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

92b)

Napríklad § 4 ods. 3 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.“.

Čl. VI

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 367/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákonom č. 12/1998 Z. z., zákonom č. 219/1999 Z. z., zákonom č. 367/1999 Z. z., zákonom č. 240/2000 Z. z., zákonom č. 493/2001 Z. z., zákonom č. 215/2002 Z. z., zákonom č. 233/2002 Z. z., zákonom č. 291/2002 Z. z., zákonom č. 526/2002 Z. z., zákonom č. 114/2003 Z. z., zákonom č. 609/2003 Z. z., zákonom č. 191/2004 Z. z., zákonom č. 215/2004 Z. z., zákonom č. 350/2004 Z. z., zákonom č. 443/2004 Z. z., zákonom č. 523/2004 Z. z., zákonom č. 679/2004 Z. z., zákonom č. 68/2005 Z. z., zákonom č. 534/2005 Z. z., zákonom č. 584/2005 Z. z., zákonom č. 122/2006 Z. z. a týmto zákonom.

Čl. VII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2007 okrem čl. I jedenásteho bodu § 14c a čl. IV, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2007.

Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Paška v. r.

Robert Fico v. r.

Práve prebieha údržba portálu. Niektoré funkcionality sú obmedzené.

215/2007 Z. z.

Vyhlásené znenie

Kontakt