429/2007 Z. z.

Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného zmluvného štátu alebo oboch zmluvných štátov.

Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov ukladané v mene Slovenskej republiky a v mene Mexika alebo ich nižších správnych útvarov, alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob ich vyberania.

Za dane z príjmov sa považujú všetky dane vyberané z celkových príjmov alebo z časti príjmov vrátane daní zo zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku.

Súčasné dane, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, sú najmä:

Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo v podstate podobného druhu, ktoré sa ukladajú po dátume podpisu tejto zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto nich. Príslušné orgány zmluvných štátov si vzájomne oznámia všetky podstatné zmeny, ktoré sa uskutočnili v ich daňových právnych predpisoch.

Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,

Ak ide o uplatňovanie tejto zmluvy niektorým zmluvným štátom, každý pojem nedefinovaný v zmluve, ak si to súvislosť nevyžaduje inak, má vždy taký význam, aký má v danom čase podľa právnych predpisov toho štátu na účely daní, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, pričom akýkoľvek význam podľa príslušných daňových predpisov toho štátu má prevahu nad významom, ktorý má tento pojem podľa iných právnych predpisov toho štátu.

Na účely tejto zmluvy pojem „rezident zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov toho štátu podlieha v tom štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, pobytu, miesta vedenia, sídla alebo iného podobného kritéria a zahŕňa aj ten štát a každý jeho nižší správny útvar alebo miestny orgán. Tento pojem však nezahŕňa žiadnu osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tom štáte iba z dôvodu príjmov zo zdrojov v tom štáte.

Ak fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 je rezidentom oboch zmluvných štátov, určí sa jej postavenie takto:

Ak je podľa ustanovení odseku 1 osoba, iná než fyzická osoba, rezidentom oboch zmluvných štátov, príslušné orgány zmluvných štátov sa pokúsia vzájomnou dohodou vyriešiť túto otázku a určiť rozsah aplikácie zmluvy na takú osobu. Ak nedôjde k dohode, na takú osobu sa s výnimkou článku 24 táto zmluva nevzťahuje.

Na účely tejto zmluvy pojem „stála prevádzkareň“ označuje trvalé zariadenie na podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju podnikateľskú činnosť.

Pojem „stála prevádzkareň“ zahŕňa najmä

Pojem „stála prevádzkareň“ taktiež zahŕňa

Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku pojem „stála prevádzkareň“ nezahŕňa

Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 ak osoba, iná ako nezávislý zástupca podľa odseku 7, koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a obvykle uplatňuje právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku, tak ten podnik má stálu prevádzkareň v tom štáte vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré by nezakladali existenciu stálej prevádzkarne podľa ustanovení tohto odseku, keby sa vykonávali prostredníctvom trvalého miesta na podnikanie.

Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku poisťovacia spoločnosť jedného zmluvného štátu s výnimkou zaisťovne sa považuje za stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte, ak vyberá poistné na území toho druhého štátu alebo poisťuje riziká, ktoré tam existujú, prostredníctvom inej osoby ako nezávislého zástupcu, na ktorého sa vzťahuje odsek 7.

Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto, že v tom štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú v rámci svojho bežného podnikania.

Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu alebo ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť v druhom štáte (či prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), nevytvorí sama osebe z takej spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.

Príjmy, ktoré rezidentovi jedného zmluvného štátu plynú z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesníctva) nachádzajúceho sa v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tom druhom štáte.

Pojem „nehnuteľný majetok“ má taký význam, aký má podľa právnych predpisov zmluvného štátu, v ktorom sa ten majetok nachádza. V každom prípade tento pojem zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva vzťahujúce sa na pozemky podľa ustanovení občianskeho práva, právo užívania nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.

Ustanovenia odseku 1 sa uplatnia na príjmy plynúce z priameho užívania, z nájmu alebo iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.

Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku.

Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tom štáte, ak podnik nevykonáva svoju podnikateľskú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť takýmto spôsobom, môžu byť zisky podniku zdanené v tom druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať

Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva podnikateľskú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, stálej prevádzkarni sa s výnimkou ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte pripočítavajú zisky, ktoré by mohla dosiahnuť, keby ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a keby bola úplne nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.

Pri stanovení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať vynaložené náklady stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných správnych výdavkov takto vynaložených bez ohľadu na to, či vznikli v tom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza. Odpočítanie sa však nepovolí na sumy, ak ich platí (inak než náhrada skutočných výdavkov) stála prevádzkareň vedeniu podniku (head office) alebo niektorej jeho inštitúcii vo forme licenčných poplatkov, poplatkov alebo iných podobných platieb za použitie patentov alebo iných práv, alebo formou provízií za poskytnuté osobitné služby alebo za riadenie alebo s výnimkou prípadu bankového podniku formou úrokov z peňazí požičaných stálej prevádzkarni. Podobne sa neberú do úvahy pri určovaní ziskov stálej prevádzkarne sumy účtované stálou prevádzkarňou (iné než náhrada skutočných výdavkov) vedeniu podniku alebo inej jeho kancelárii vo forme licenčných poplatkov, poplatkov alebo iných podobných platieb za použitie patentov alebo iných práv, alebo formou provízií za poskytnuté osobitné služby alebo za riadenie alebo s výnimkou prípadu bankového podniku formou úrokov z peňazí požičaných vedeniu podniku alebo inej jeho kancelárii.

Ak je v jednom zmluvnom štáte obvyklé určiť zisky, ktoré sa pripočítavajú stálej prevádzkarni na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym častiam, ustanovenie odseku 2 nebráni tomu zmluvnému štátu určiť zisky, ktoré sa zdaňujú obvyklým rozdelením; použitý spôsob rozdelenia zisku však musí byť taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami ustanovenými v tomto článku.

Iba na základe skutočnosti, že stála prevádzkareň nakupovala tovar pre podnik, sa jej nepripočítavajú žiadne zisky.

Zisky, ktoré sa pripočítavajú stálej prevádzkarni, sa na účely predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú dostatočné dôvody na iný postup.

Ak zisky zahŕňajú časti príjmov osobitne uvedených v iných článkoch tejto zmluvy, ich ustanovenia nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.

Zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku.

Zisky uvedené v odseku 1 nezahŕňajú zisky z poskytovania ubytovania a zisky z použitia akéhokoľvek iného dopravného prostriedku.

Ak miesto skutočného vedenia plavebného podniku sa nachádza na palube lode, potom sa považuje za nachádzajúce sa v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza domovský prístav lode, ale ak taký prístav neexistuje, tak v tom zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je prevádzkovateľ lode.

Ustanovenia odseku 1 sa uplatnia aj na zisky z podielu na poole, spoločnej prevádzke alebo na medzinárodnej prevádzkovej organizácii.

Ak

Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tom druhom štáte, a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol podnik skôr uvedeného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli také, aké by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom tento druhý štát primerane upraví sumu dane uloženej z týchto ziskov v tomto štáte. Pri stanovení takej úpravy sa postupuje s náležitým ohľadom na iné ustanovenia tejto zmluvy a príslušné orgány zmluvných štátov môžu v prípade potreby vzájomne konzultovať.

Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu, ktorý je skutočným vlastníkom dividend, sa môžu zdaniť iba v tom druhom štáte.

Pojem „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií, užívateľských („jouissance“) akcií alebo („jouissance“) užívateľských práv, ťažobných akcií, zakladateľských akcií alebo iných práv, ktoré nie sú pohľadávkami, z podielov na zisku, ako aj iných príjmov, ktoré sa zdaňujú rovnakým spôsobom ako príjmy z akcií podľa právnych predpisov toho štátu, ktorého je vyplácajúca spoločnosť rezidentom.

Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tom druhom štáte.

Úroky sa však môžu zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov toho štátu, ak je však skutočný vlastník úrokov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov.

Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 úroky majúce zdroj v niektorom zmluvnom štáte budú vyňaté zo zdanenia v tom štáte za predpokladu, že sa poberajú a skutočne vlastnia alebo poberajú v súvislosti s pôžičkou, ktorú poskytuje, garantuje alebo zabezpečuje

Pojem „úroky“ použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu, zabezpečených alebo nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosť bez ohľadu na to, či sú s právom účasti na ziskoch dlžníka, a najmä príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií alebo z dlhopisov vrátane prémií a výher spojených s tými cennými papiermi, obligáciami alebo dlhopismi, ako aj iné príjmy, ktoré sa považujú za príjmy z požičaných peňazí podľa právnych predpisov toho zmluvného štátu, v ktorom majú príjmy zdroj. Pojem „úroky“ nezahŕňa príjmové položky, ktoré sa podľa ustanovení článku 10 ods. 2 považujú za dividendy.

Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa neuplatnia, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak pohľadávka, z ktorej sa úroky platia, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň. V takom prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7.

Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľ je rezidentom toho štátu. Ak však osoba platiaca úroky bez ohľadu na to, či je rezidentom niektorého zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň a tieto úroky idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne, potom sa predpokladá, že úroky majú zdroj v tom štáte, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň.

Ak existujú osobitné vzťahy medzi platiteľom a skutočným vlastníkom úrokov alebo medzi nimi a treťou osobou a ak z akýchkoľvek dôvodov presahuje suma úrokov sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby také vzťahy neexistovali, uplatnia sa ustanovenia tohto článku len na naposledy uvedenú sumu. Časť platieb presahujúca tú sumu sa v tom prípade zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tom druhom štáte.

Tieto licenčné poplatky sa však môžu zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov toho štátu, ak je však skutočný vlastník licenčných poplatkov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.

Pojem „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu prijaté ako odplata za

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok, za ktorý sa platia licenčné poplatky, sa skutočne viažu na stálu prevádzkareň. V tom prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7.

Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľ je rezidentom toho štátu. Ak však osoba platiaca licenčné poplatky bez ohľadu na to, či je rezidentom niektorého zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň a také licenčné poplatky idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne, tak licenčné poplatky majú zdroj v tom štáte, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň.

Ak existuje osobitný vzťah medzi platiteľom a skutočným vlastníkom licenčných poplatkov alebo medzi nimi a treťou osobou a ak suma licenčných poplatkov presahuje z akéhokoľvek dôvodu sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby také vzťahy neexistovali, uplatnia sa ustanovenia tohto článku len na sumu uvedenú naposledy. Časť platieb presahujúca tú sumu sa v tom prípade zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Zisky, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 a nachádzajúceho sa v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tom druhom zmluvnom štáte.

Zisky, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia akcií alebo iných podobných práv na spoločnosť pozostávajúcich z vyše 50 % ich hodnoty priamo alebo nepriamo z nehnuteľného majetku umiestneného v tom druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tom druhom štáte.

Zisky poberané rezidentom jedného zmluvného štátu zo scudzenia akcií alebo podobných práv okrem uvedených v odseku 2 na spoločnosť, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tom druhom štáte, ale iba vtedy, ak rezident skôr uvedeného štátu vlastní priamo akcie alebo podobné práva predstavujúce najmenej 25 % majetku tejto spoločnosti v ktoromkoľvek dvanásťmesačnom období predchádzajúcom scudzeniu.

Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku tvoriaceho časť prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, vrátane ziskov dosiahnutých zo scudzenia tejto stálej prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podnikom) sa môžu zdaniť v druhom štáte.

Zisky zo scudzenia lodí alebo lietadiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave alebo hnuteľného majetku patriaceho k prevádzkovaniu lodí alebo lietadiel podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku.

Zisky zo scudzenia majetku okrem ziskov uvedených v predchádzajúcich odsekoch podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, ktorého je scudziteľ rezidentom.

Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú zdaneniu s výnimkou ustanovení článkov 15, 17 a 18 len v tom štáte, ak zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak tam zamestnanie vykonáva, môžu sa také odmeny z neho plynúce zdaniť v tom druhom štáte.

Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 len v skôr uvedenom zmluvnom štáte, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku odmeny poberané z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla prevádzkovaného v medzinárodnej doprave sa môžu zdaniť v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku.

Tantiémy a iné podobné platby, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti alebo akéhokoľvek iného podobného orgánu majúceho dozorné funkcie v spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tom druhom štáte.

Bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 a 14 príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako na verejnosti vystupujúci umelec, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec alebo ako hudobník, alebo ako športovec z osobne vykonávaných činností v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tom druhom štáte.

Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú priamo jemu, ale inej osobe, tieto príjmy sa môžu zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 a 14 v tom zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia na príjmy poberané z činností vykonávaných umelcom alebo športovcom v jednom zmluvnom štáte, ak návšteva toho štátu je úplne alebo z podstatnej časti podporovaná z verejných fondov jedného zmluvného štátu alebo oboch zmluvných štátov alebo miestnych orgánov týchto štátov. V tom prípade príjmy podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, ktorého je umelec alebo športovec rezidentom.

S výnimkou ustanovení článku 18 ods. 2 dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania rezidentovi niektorého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tom štáte.

1.

2.

Ustanovenia článkov 14, 15, 16 a 17 sa uplatnia na platy, mzdy a iné podobné odmeny a na dôchodky za služby poskytované v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vykonávanou niektorým zmluvným štátom alebo jeho nižším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom toho štátu.

Platby, ktoré študent alebo žiak učilišťa, ktorý je alebo bol bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného štátu a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom štáte iba s cieľom štúdia alebo výcviku, dostáva na účely svojho pobytu, štúdia alebo výcviku, sa nezdania v tom štáte za predpokladu, že také platby majú zdroj mimo toho štátu.

Položky príjmov rezidenta jedného zmluvného štátu, ktoré sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy a majú zdroj v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tom druhom štáte.

V prípade rezidenta Mexika sa dvojité zdanenie vylúči takto:

V prípade rezidenta Slovenska sa dvojité zdanenie vylúči takto:

Ak v súlade s akýmkoľvek ustanovením tejto zmluvy príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu, sú vyňaté zo zdanenia v tom štáte, ten štát napriek tomu môže pri vypočítaní sumy dane z ostatných príjmov takého rezidenta vziať do úvahy tieto vyňaté príjmy.

Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nepodliehajú v druhom zmluvnom štáte zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci druhého štátu, ktorí sú v rovnakej situácii najmä z hľadiska rezidencie. Bez ohľadu na ustanovenia článku 1 sa toto ustanovenie uplatňuje aj na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného zmluvného štátu alebo oboch zmluvných štátov.

Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, nie je v druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie podnikov toho druhého štátu vykonávajúcich rovnaké činnosti. Toto ustanovenie nezaväzuje jeden zmluvný štát, aby priznal rezidentom druhého zmluvného štátu akékoľvek osobné úľavy, zľavy a zníženia daní z dôvodu občianskeho postavenia alebo rodinného postavenia, ktoré priznáva vlastným rezidentom.

Ak sa neuplatnia ustanovenia článku 9 ods. 1, článku 11 ods. 7 alebo článku 12 ods. 6, úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu na účel stanovenia zdaniteľných ziskov toho podniku sú odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli platené rezidentovi skôr uvedeného štátu.

Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne, priamo alebo nepriamo vlastní alebo ovláda jeden rezident alebo viac rezidentov druhého zmluvného štátu, nepodliehajú v skôr uvedenom štáte zdaneniu ani povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné podniky skôr uvedeného štátu.

Ustanovenia tohto článku sa bez ohľadu na ustanovenia článku 2 uplatnia na dane každého druhu a charakteru.

Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného zmluvného štátu alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo budú viesť v jej prípade k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytujú vnútroštátne právne predpisy týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému orgánu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, alebo ak sa na prípad vzťahuje článok 22 ods. 1, príslušnému orgánu zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Prípad musí byť predložený do troch rokov od prvého oznámenia o opatrení smerujúcom k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.

Ak príslušný orgán považuje námietku za oprávnenú a ak sám nie je schopný nájsť uspokojivé riešenie, vynasnaží sa prípad vyriešiť vzájomnou dohodou s príslušným orgánom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou. Dosiahnutá dohoda sa uplatní v lehote podľa vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov.

Príslušné orgány zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť vzájomnou dohodou problémy alebo pochybnosti vznikajúce pri výklade alebo uplatňovaní tejto zmluvy. Môžu sa aj vzájomne poradiť, aby sa vylúčilo dvojité zdanenie v prípadoch, ktoré táto zmluva neupravuje.

Príslušné orgány zmluvných štátov môžu vzájomne komunikovať priamo s cieľom dosiahnuť dohodu podľa predchádzajúcich odsekov.

Bez ohľadu na iné zmluvy, ktorými sú alebo môžu byť zmluvné štáty viazané, spor týkajúci sa opatrení prijatých zmluvným štátom zahŕňajúci dane uvedené v článku 2 alebo v prípade zásady rovnakého zaobchádzania, opatrenia na zdanenie prijaté zmluvným štátom vrátane sporu, či sa má uplatniť táto zmluva, sa urovnajú len podľa tejto zmluvy, ak sa príslušné orgány zmluvných štátov nedohodnú inak.

Príslušné orgány zmluvných štátov si vymieňajú informácie potrebné na vykonávanie ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov vzťahujúcich sa na dane každého druhu a charakteru ukladané v mene zmluvných štátov a v prípade Slovenska tiež v mene jeho nižších správnych útvarov a miestnych orgánov, ak zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená článkami 1 a 2. Všetky informácie, ktoré zmluvný štát prijal, sa uchovávajú v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácie získané podľa vnútroštátnych právnych predpisov toho štátu a oznámia sa len osobám alebo orgánom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vymeriavaním alebo vyberaním daní, vymáhaním alebo trestným stíhaním súvisiacim s týmito daňami alebo rozhodovaním o opravných prostriedkoch týkajúcich sa daní uvedených v prvej vete. Tieto osoby alebo orgány použijú také informácie len na uvedené účely. Informácie môžu oznámiť pri verejných súdnych konaniach alebo v súdnych rozhodnutiach.

Ustanovenia odseku 1 v žiadnom prípade nezaväzujú jeden zmluvný štát

Žiadne ustanovenie zmluvy s výnimkou článku 24 sa neuplatňuje na

Príslušné orgány zmluvných štátov sa môžu vzájomne poradiť o uplatnení tohto článku.

Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa netýkajú daňových výsad členov diplomatických misií alebo konzulárnych úradov podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.

v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na príjmy platené alebo pripísané od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť,

v prípade ostatných daní z príjmov na príjmy v každom daňovom roku od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť.

v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na príjmy platené alebo pripísané od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi,

v prípade ostatných daní z príjmov na príjmy v daňovom roku začínajúcom sa od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi.

K článku 5 (Stála prevádzkareň) ods. 3

K článku 5 (Stála prevádzkareň) ods. 7

K článku 10 (Dividendy) a článku 11 (Úroky)

K článku 11 (Úroky)

K článku 15 (Tantiémy)

Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali tento protokol.

Dané v Bratislave 13. mája 2006 v dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom jazyku, španielskom jazyku a anglickom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické. V prípade rozdielnosti výkladu je rozhodujúce znenie v anglickom jazyku.