462/2007 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2008 do 31.12.2008
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 462/2007 Z. z. |
Názov: | Zákon o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 13.09.2007 |
Dátum vyhlásenia: | 13.10.2007 |
Dátum účinnosti od: | 01.07.2008 |
Dátum účinnosti do: | 31.12.2008 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
125/2006 Z. z. | Zákon o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
435/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
144/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
313/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
299/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
305/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
9/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
55/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
378/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony |
407/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
379/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
121/2004 Z. z. | Zákon o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
462
ZÁKON
z 13. septembra 2007
o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
309/2007 Z. z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času v doprave,
b)
vykonávanie cestných kontrol a kontrol v priestoroch dopravných podnikov,1)
c)
pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach kontroly organizácie pracovného času
v doprave.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov
v doprave Zákonník práce.
§ 2
Organizácia pracovného času
(1)
Organizácia pracovného času na účely tohto zákona je úprava
a)
maximálneho pracovného času, prestávok v práci a času pracovnej pohotovosti,
b)
minimálnej doby odpočinku a
c)
pravidiel rozvrhnutia práce pri nočnej práci, práci na zmeny a pri nerovnomernom
rozvrhnutí pracovného času.
(2)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, organizácia pracovného času sa vzťahuje na zamestnancov
v doprave, ktorí pracujú pre zamestnávateľa v pracovnom pomere, okrem členov posádok
námorných lodí plávajúcich pod vlajkou Slovenskej republiky2) a vedúcich zamestnancov, ktorí sú štatutárnym orgánom alebo sú v priamej riadiacej
pôsobnosti štatutárneho orgánu zamestnávateľa.3)
(3)
Zamestnanec v doprave na účely tohto zákona je
a)
mobilný zamestnanec,
b)
zamestnanec organizujúci, zabezpečujúci alebo vykonávajúci činnosti bezprostredne
súvisiace
1.
so zjazdnosťou a schodnosťou pozemných komunikácií, vzletových a pristávacích dráh
letísk, pohybových plôch na letisku a dopravnej cesty dráh,
2.
s funkčnosťou a prevádzkou zariadení, ktoré sú súčasťou pozemných komunikácií, zariadení
letísk a dráhových prevádzkových zariadení,
3.
s vybavovaním cestujúcich a lietadiel v leteckej doprave,
c)
zamestnanec
1.
poskytovateľa letových prevádzkových služieb, ktorý riadi letovú prevádzku, poskytuje
informácie lietadlám počas letu alebo poskytuje pohotovostnú službu pre lietadlá počas
letu (ďalej len „riadiaci letovej prevádzky“) alebo ktorý technicky zabezpečuje poskytovanie
letových prevádzkových služieb,
2.
prevádzkovateľa letiska, ktorý koordinuje leteckú prevádzku na letisku,
d)
zamestnanec zabezpečujúci alebo vykonávajúci prevádzkovanie dopravy na dráhe,
e)
zamestnanec zabezpečujúci alebo vykonávajúci nakládku alebo vykládku tovaru,
f)
zamestnanec zabezpečujúci prevádzku, údržbu alebo opravy vozidiel, dráhových vozidiel,
lietadiel a plavidiel alebo ich zásobovanie pohonnými látkami,
g)
zamestnanec vykonávajúci bezpečnostnú alebo dozornú činnosť zameranú na ochranu majetku
zamestnávateľa, na ochranu dráhy alebo prístavu alebo na ochranu cestujúcich alebo
uskladneného alebo prepravovaného tovaru,
h)
zamestnanec organizujúci alebo vykonávajúci ochranu civilného letectva pred činmi
protiprávneho zasahovania4) na letisku,
i)
zamestnanec závodného hasičského alebo záchranného útvaru na dráhe, na letisku alebo
v prístave.
(4)
Mobilný zamestnanec podľa odseku 3 písm. a) na účely tohto zákona je zamestnanec
v doprave, ktorý ako člen cestujúceho personálu poskytuje služby cestujúcim alebo
prepravuje tovar po ceste, na dráhe alebo na vnútrozemských vodných cestách, a člen
posádky lietadla, ktorého zamestnáva letecká spoločnosť so sídlom v členskom štáte
Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru.
(5)
Členský štát na účely tohto zákona je členský štát Európskej únie, zmluvný štát Európskeho
hospodárskeho priestoru a Švajčiarsko.
(6)
Týždeň na účely tohto zákona je čas od 00.00 hodiny v pondelok do 24.00 hodiny v
nedeľu. Ak je však pracovný čas zamestnanca v doprave rozvrhnutý nepravidelne, týždňom
sa rozumie sedem po sebe nasledujúcich dní.
(7)
Ustanovenia o maximálnom pracovnom čase, o maximálnom čase pracovnej pohotovosti,
o prestávkach v práci a o minimálnych dobách odpočinku sa nepoužijú, ak dohody medzi
zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov upravujú pre zamestnancov v doprave priaznivejšie
podmienky organizácie pracovného času z hľadiska bezpečnosti a ochrany ich zdravia
pri práci.
§ 3
Maximálny pracovný čas
(1)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť zamestnancovi v doprave pracovný čas v týždni
(ďalej len „týždenný pracovný čas“) tak, aby nepresiahol 60 hodín, a rozvrhnutie pracovného
času mu najmenej týždeň vopred oznámiť. Podmienky rozvrhnutia pracovného času zamestnancovi
v doprave, ktorému zamestnávateľ nemôže najmenej týždeň vopred oznámiť nerovnomerné
rozvrhnutie pracovného času s platnosťou najmenej na jeden týždeň (ďalej len „dispozičný
zamestnanec“), určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode
s dispozičným zamestnancom.
(2)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca v doprave
vrátane nadčasov nesmie byť dlhší ako 48 hodín počas štyroch po sebe nasledujúcich
mesiacov.
(3)
Ak zamestnanec v doprave vykonáva nočnú prácu, priemerný pracovný čas nesmie presiahnuť
desať hodín za 24 hodín počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Pri výpočte
priemernej dĺžky pracovného času sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa. Nočná
práca na účely tohto zákona je každá práca vykonávaná v nočnom čase medzi 22. hodinou
a 6. hodinou.
(4)
Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov rozdeliť pracovnú zmenu zamestnanca
v doprave na dve časti a po dohode so zamestnancom v doprave najviac na tri časti.
(5)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, do pracovného času zamestnanca v doprave sa nezapočítava
a)
čas potrebný na cestu z bydliska na pracovisko a späť,
b)
čas prestávok v práci,
c)
doba odpočinku,
d)
čas pracovnej pohotovosti.
(6)
Čas režijnej cesty sa započítava do pracovného času. Čas režijnej cesty na účely
tohto zákona je čas potrebný na presun zamestnanca v doprave z jedného určeného miesta
výkonu práce na iné určené miesto výkonu práce pred začatím práce, v jej priebehu
alebo po skončení práce.
(7)
Ak nastane nepredvídateľná okolnosť v doprave, najmä nepriaznivá poveternostná situácia,
nehoda alebo iná mimoriadna okolnosť, zamestnávateľ môže predĺžiť pracovný čas podľa
odseku 1 až na čas trvania ohrozenia bezpečnosti vozidla alebo plavidla, posádky,
cestujúcich alebo prepravovaného nákladu.
(8)
Ak ide o práce, ktoré nemožno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných
dôvodov prerušiť, musí sa zamestnancovi v doprave aj bez prerušenia prevádzky zabezpečiť
primeraný čas na odpočinok a jedenie; tento čas je súčasťou pracovného času.
§ 4
Maximálny čas pracovnej pohotovosti
(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, pracovná pohotovosť v doprave na účely tohto zákona
je čas, počas ktorého zamestnanec v doprave nemusí byť na pracovisku, ale je povinný
byť zamestnávateľovi k dispozícii pripravený začať vykonávať prácu na jeho pokyn nad
určený týždenný pracovný čas. Tento čas a jeho predpokladané trvanie musí zamestnanec
v doprave poznať vopred, najmä na základe rozvrhu pracovných zmien alebo podľa cestovného
poriadku.
(2)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi v doprave
pracovnú pohotovosť v rozsahu najviac 300 hodín za kalendárny rok, a ak ide o zamestnanca
závodného hasičského alebo záchranného útvaru na dráhe, na letisku alebo v prístave,
najviac 400 hodín za kalendárny rok. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná
len po dohode so zamestnancom.
(3)
Pracovná pohotovosť v rámci pracovnej zmeny nesmie u zamestnanca v doprave okrem
člena posádky lietadla presiahnuť
a)
24 hodín v priebehu týždňa a
b)
72 hodín v priebehu kalendárneho mesiaca.
(4)
Časom pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny nie je čas prestávok v práci
a doba odpočinku.
(5)
Za každú hodinu pracovnej pohotovosti patrí zamestnancovi v doprave náhrada
a)
najmenej vo výške minimálnej hodinovej mzdy,5) ak je pracovná pohotovosť nariadená v rámci pracovnej zmeny,
b)
najmenej vo výške 20 % minimálnej hodinovej mzdy, ak je pracovná pohotovosť nariadená
mimo rámca pracovnej zmeny.
(6)
Čas pracovnej pohotovosti, počas ktorého zamestnanec v doprave podľa požiadaviek
zamestnávateľa vykonáva prácu alebo je povinný byť na pracovisku pripravený na výkon
práce, sa započítava do pracovného času, za ktorý patrí zamestnancovi v doprave mzda.6)
(7)
Výkon práce počas času pracovnej pohotovosti nad určený týždenný pracovný čas je
prácou nadčas.
§ 5
Minimálne doby odpočinku
(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, zamestnanec v doprave má nárok na minimálny denný
odpočinok trvajúci 11 po sebe nasledujúcich hodín za 24 hodín.
(2)
Minimálny denný odpočinok podľa odseku 1 možno z preukázateľných objektívnych technických
alebo organizačných dôvodov skrátiť najviac na šesť hodín za 24 hodín. Ak bola predchádzajúca
pracovná zmena kratšia ako šesť hodín, minimálny denný odpočinok možno skrátiť na
čas trvania pracovnej zmeny.
(3)
Minimálny denný odpočinok podľa odseku 2 možno z preukázateľných objektívnych technických
alebo organizačných dôvodov skrátiť najviac trikrát za týždeň, ak ku skráteniu nedôjde
v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch a doba odpočinku bude do konca nasledujúceho týždňa
predĺžená o čas skrátenia.
(4)
Zamestnanec v doprave má nárok na minimálny neprerušovaný týždenný odpočinok v trvaní
najmenej 24 hodín spolu s minimálnym denným odpočinkom podľa odseku 1.
(5)
Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi v doprave primeranú náhradnú dobu odpočinku
alebo inú primeranú ochranu, od limitov minimálneho denného odpočinku podľa odsekov
2 a 3 sa možno odchýliť, ak ide o nehodu alebo bezprostredné riziko nehody alebo o
prácu na zmeny, keď zamestnanec v doprave strieda zmenu a nemôže čerpať dobu denného
alebo týždenného odpočinku medzi skončením jednej zmeny a začiatkom ďalšej zmeny.
(6)
Prestávky v práci a doby odpočinku musia byť primerané a v súlade so zásadami bezpečnej
práce a zásadami ochrany zdravia pri práci. Na účely tohto zákona sa primeranosťou
rozumie, že zamestnanec v doprave má určený pravidelný čas prestávok v práci a určenú
pravidelnú dobu odpočinku, ktorých trvanie je vyjadrené v jednotkách času a ktoré
sú dostatočne dlhé a nepretržité, aby sa zabezpečilo, že v dôsledku vyčerpania alebo
nepravidelného rozvrhnutia práce nespôsobí úraz sebe alebo iným osobám a že si krátkodobo
ani dlhodobo nepoškodí zdravie.
DRUHÁ ČASŤ
OSOBITNÉ USTANOVENIA
Cestná doprava
§ 6
Základné ustanovenia
(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, ustanovenia § 7 až 10 sa vzťahujú na osoby vykonávajúce mobilné činnosti v cestnej doprave. Osoby vykonávajúce
mobilné činnosti v cestnej doprave na účely tohto zákona sú
a)
b)
samostatne zárobkovo činní vodiči.
(2)
(3)
Pravidlá podľa odseku 2 sa vzťahujú na medzinárodnú cestnú dopravu, a ak ďalej nie
je ustanovené inak, aj na cestnú dopravu na území Slovenskej republiky; nevzťahujú
sa na cestnú dopravu vykonávanú na území Slovenskej republiky vozidlami uvedenými
v osobitnom predpise.10)
§ 7
Mobilní zamestnanci
(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, na mobilných zamestnancov v cestnej doprave sa vzťahujú
ustanovenia prvej časti. Mobilní zamestnanci v cestnej doprave na účely tohto zákona
sú vodiči a ďalší členovia cestujúceho personálu, ktorí vykonávajú dopravné činnosti
v cestnej doprave pre zamestnávateľa v pracovnom pomere.
(2)
Ustanovenia o maximálnom pracovnom čase, o prestávkach v práci a o minimálnych dobách
odpočinku mobilných zamestnancov v cestnej doprave sa vzťahujú aj na praktikantov
a na žiakov stredných škôl vykonávajúcich dopravné činnosti.
§ 8
Maximálny pracovný čas
(1)
Pracovný čas mobilného zamestnanca v cestnej doprave na účely tohto zákona je čas
od začiatku práce do konca práce, počas ktorého je mobilný zamestnanec na pracovisku
k dispozícii zamestnávateľovi a vykonáva svoje funkcie alebo činnosti, a to
a)
čas venovaný dopravným činnostiam a
b)
čas, počas ktorého mobilný zamestnanec nemôže voľne disponovať svojím časom a je
nevyhnutné, aby bol na svojom pracovisku pripravený prevziať prácu súvisiacu s úlohami
spojenými s jeho službou, najmä čas čakania na nakládku a vykládku, ak jeho predvídateľné
trvanie nie je vopred známe z dohôd medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov,
z cestovného poriadku, z týždenného rozvrhu práce alebo z pokynov pred odchodom na
iné pracovisko, pred začatím dopravných činností alebo pred skutočne začatým časom
čakania.
(2)
Do pracovného času podľa odseku 1 sa započítava aj čas
a)
nastupovania a vystupovania cestujúcich na zastávkach vrátane obsluhy plošín,
b)
manipulačného posúvania vozidla v obratisku konečnej zastávky a v umyvárni,
c)
čakania počas poruchy vozidla,
d)
iného prevádzkového prerušenia súvislého vedenia vozidla, ak je kratšie ako 15 minút.
(3)
Dopravnými činnosťami v cestnej doprave podľa odseku 1 sú najmä
a)
jazda,
b)
nakládka a vykládka,
c)
pomoc cestujúcim pri nastupovaní a vystupovaní,
d)
čistenie a technická údržba vozidla a
e)
iná práca vykonávaná v záujme
1.
bezpečnosti vozidla, jeho nákladu alebo cestujúcich, alebo
2.
plnenia povinností priamo súvisiacich s práve uskutočňovanou dopravnou činnosťou
vrátane monitorovania nakládky a vykládky a vybavovania administratívnych formalít
v styku s policajnými orgánmi, s colnými orgánmi alebo s inými orgánmi v cestnej doprave.
(4)
Pracoviskom podľa odseku 1 je
a)
miesto hlavnej prevádzky zamestnávateľa, u ktorého mobilný zamestnanec vykonáva dopravné
činnosti,
b)
vedľajšie miesta prevádzky bez ohľadu na to, či sú v tom istom mieste ako hlavná
prevádzka alebo hlavné sídlo zamestnávateľa,
c)
každé iné miesto, na ktorom mobilný zamestnanec vykonáva dopravné činnosti pre zamestnávateľa,
a
d)
vozidlo, ktoré mobilný zamestnanec používa na vykonávanie dopravných činností.
(5)
Priemerný týždenný pracovný čas mobilného zamestnanca nesmie presiahnuť 48 hodín.
Maximálny týždenný pracovný čas možno predĺžiť až na 60 hodín, ak počas štyroch po
sebe nasledujúcich mesiacoch týždenný pracovný čas nepresiahne priemer 48 hodín.
(6)
Ak celkový denný pracovný čas trvá najmenej šesť hodín, ale menej ako deväť hodín,
mobilný zamestnanec musí mať najneskôr po odpracovaní šiestich hodín prestávku v práci
v trvaní najmenej 30 minút. Ak celkový denný pracovný čas trvá viac ako deväť hodín,
mobilný zamestnanec musí mať najneskôr po odpracovaní šiestich hodín prestávku v práci
v trvaní najmenej 45 minút. Prestávky v práci možno rozdeliť na časové úseky, z ktorých
každý trvá nepretržite najmenej 15 minút.
§ 9
Maximálny čas pracovnej pohotovosti
(1)
Čas pracovnej pohotovosti v cestnej doprave na účely tohto zákona je čas, počas ktorého
sa od mobilného zamestnanca nevyžaduje, aby zostával na pracovisku, ale aby bol k
dispozícii a mohol reagovať na výzvu na začatie alebo obnovenie jazdy alebo na výkon
inej práce nad určený týždenný pracovný čas, ak tento čas a jeho predvídateľné trvanie
mobilný zamestnanec vopred pozná z dohôd uzatvorených medzi zamestnávateľmi a zástupcami
zamestnancov, z cestovného poriadku, z týždenného rozvrhu práce, z pokynov pred odchodom
na pracovisko, pred začatím dopravných činností alebo pred skutočne začatým časom
čakania.
(2)
Do času pracovnej pohotovosti patrí najmä čas, počas ktorého mobilný zamestnanec
sprevádza vozidlo prepravované na prievoznej lodi alebo vlakom, čas čakania na štátnej
hranici, čas čakania spôsobený dopravnými obmedzeniami, čas čakania medzi spojmi,
čas čakania v nákladnej doprave, čas čakania v nepravidelnej autobusovej doprave a
čas strávený počas pohybu vozidla sedením vedľa vodiča alebo v kabíne na spanie, ak
ide o mobilných zamestnancov, ktorí sa počas jazdy striedajú; nie je ním čas prestávok
v práci ani doba odpočinku.
(3)
Zamestnávateľ je povinný
a)
preukázateľne informovať mobilného zamestnanca o jeho právach a pracovných povinnostiach
vyplývajúcich z tohto zákona, z osobitných predpisov,7) z vlastných interných predpisov, z kolektívnych zmlúv a z dohôd uzatvorených medzi
zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov a o mieste a čase trvania dopravných činností,
b)
zaznamenávať pracovný čas, prácu nadčas a čas pracovnej pohotovosti mobilných zamestnancov
a uchovávať záznamy v čitateľnej podobe najmenej dva roky po uplynutí obdobia, na
ktoré sa vzťahujú,
c)
poskytnúť mobilnému zamestnancovi na požiadanie kópiu záznamov o odpracovaných hodinách,
o hodinách práce nadčas a o hodinách pracovnej pohotovosti.
(4)
Pracovný čas, čas jazdy a čas pracovnej pohotovosti u rôznych zamestnávateľov je
súčtom pracovných časov, časov jazdy a časov pracovnej pohotovosti u každého z nich.
Zamestnávateľ je povinný vyžadovať od mobilného zamestnanca písomné údaje o odpracovanom
čase, čase jazdy a čase pracovnej pohotovosti u iného zamestnávateľa. Mobilný zamestnanec
je povinný takéto údaje zamestnávateľovi poskytnúť.
§ 10
Samostatne zárobkovo činní vodiči
(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, ustanovenia o mobilných zamestnancoch v cestnej
doprave sa vzťahujú aj na samostatne zárobkovo činných vodičov.
(2)
Samostatne zárobkovo činný vodič na účely tohto zákona je osoba, ktorej hlavnou činnosťou
na základe povolenia na vykonávanie cestnej dopravy11) je preprava osôb alebo tovaru na cestách zmluvne uskutočňovaná pre iného v nájme
alebo za úhradu a ktorá
a)
má právo pracovať pre seba a nie je viazaná na zamestnávateľa pracovnou zmluvou ani
iným druhom závislého pracovného vzťahu,
b)
môže voľne organizovať rozhodujúce pracovné činnosti a jej príjem závisí priamo od
vyprodukovaného zisku, a
c)
môže slobodne, individuálne alebo v spolupráci s inými samostatne zárobkovo činnými
vodičmi mať obchodné vzťahy s niekoľkými zákazníkmi.
(3)
Pracovný čas samostatne zárobkovo činného vodiča na účely tohto zákona je čas od
začiatku práce do konca práce okrem času všeobecnej administratívnej práce, ktorá
priamo nesúvisí s práve uskutočňovanou dopravnou činnosťou, a to
a)
čas, počas ktorého vykonáva dopravné činnosti pre zákazníka,
b)
čas, počas ktorého je na svojom pracovisku k dispozícii zákazníkovi pripravený vykonávať
pre neho dopravné činnosti, a
c)
čas čakania na nakládku a vykládku, ak jeho predvídateľné trvanie nie je vopred známe.
(4)
Čas pracovnej pohotovosti sa nezapočítava do pracovného času samostatne zárobkovo
činného vodiča.
§ 11
Organizácia pracovného času zamestnanca pri údržbe pozemných komunikácií
(1)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas v období od 1. novembra do 31. marca
a mimo tohto obdobia počas nepriaznivej poveternostnej situácie (ďalej len „zimná
údržba“) alebo počas nepredvídateľnej okolnosti, nehody alebo inej mimoriadnej udalosti
na pozemnej komunikácii tak, aby denný pracovný čas zamestnanca v cestnej doprave
podľa § 2 ods. 3 písm. b) prvého a druhého bodu nepresiahol 16 hodín a týždenný pracovný čas nepresiahol 60 hodín.
(2)
Na vodiča nákladného vozidla alebo pracovného stroja zabezpečujúceho zjazdnosť alebo
schodnosť pozemnej komunikácie sa vzťahujú ustanovenia o čase jazdy vodiča pravidelnej
osobnej dopravy.
(3)
Zamestnávateľ môže počas zimnej údržby zamestnancovi v cestnej doprave podľa § 2 ods. 3 písm. b) prvého a druhého bodu skrátiť nepretržitý denný odpočinok medzi dvoma pracovnými zmenami na šesť hodín
alebo ak bola predchádzajúca zmena kratšia ako šesť hodín, najviac na čas trvania
tejto zmeny, najmenej na tri hodiny.
(4)
Nepretržitý denný odpočinok podľa odseku 3 možno skrátiť najviac trikrát v týždni,
ak ku skráteniu nedôjde v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch a odpočinok do konca nasledujúceho
týždňa bude predĺžený o čas skrátenia.
(5)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas počas zimnej údržby tak, aby zamestnanec
v cestnej doprave podľa § 2 ods. 3 písm. b) prvého a druhého bodu mal nepretržitý týždenný odpočinok najmenej 32 hodín počas 14 po sebe nasledujúcich
dní.
Doprava na dráhe
§ 12
Základné ustanovenia
(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, na zamestnancov v doprave na dráhe sa vzťahujú ustanovenia
prvej časti.
(2)
Na čas vedenia dráhového vozidla, na prestávky v práci a na dobu odpočinku mobilných
zamestnancov v interoperabilnej cezhraničnej doprave v železničnej doprave sa vzťahuje
Dohoda medzi Európskym spoločenstvom železníc (CER) a Európskou federáciou pracovníkov
v doprave (ETF) o niektorých aspektoch pracovných podmienok mobilných pracovníkov,
ktorí pôsobia v interoperabilnej cezhraničnej doprave12) (ďalej len „dohoda v interoperabilnej cezhraničnej železničnej doprave“). Mobilní
zamestnanci v interoperabilnej cezhraničnej doprave na účely tohto zákona sú vodiči
dráhových vozidiel a ostatní členovia vlakového personálu dopravcu, ktorí sú v rámci
jednej pracovnej zmeny pridelení na interoperabilnú cezhraničnú dopravu na viac ako
jednu hodinu.
(3)
Interoperabilná cezhraničná doprava na účely tohto zákona je cezhraničná železničná
doprava, na ktorú prevádzkovateľ železničnej dopravy potrebuje najmenej dve bezpečnostné
osvedčenia;13) nie je ňou
a)
miestna ani regionálna cezhraničná železničná doprava do vzdialenosti 15 km od štátnej
hranice,
b)
vnútroštátna železničná doprava na trati, ktorá sa začína a končí na území Slovenskej
republiky, ale prechádza bez zastávky územím cudzieho štátu.
(4)
Zamestnávateľ je povinný viesť za každý deň záznamy o pracovnom čase a dobe odpočinku
mobilných zamestnancov v interoperabilnej cezhraničnej doprave, na požiadanie poskytnúť
informácie z nich a uchovávať ich najmenej jeden rok od času, na ktorý sa vzťahujú.
Maximálny pracovný čas a minimálna doba odpočinku
§ 13
(1)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť denný pracovný čas zamestnanca v doprave na dráhe
tak, aby dĺžka pracovnej zmeny bola najviac 15 hodín. Pracovnú zmenu možno predĺžiť
o čas režijnej cesty, ktorá sa uskutočnila na konci pracovnej zmeny.
(2)
Na základe dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom,
možno nepretržitý denný odpočinok podľa § 5 ods. 1 skrátiť na šesť hodín, ak má zamestnanec v doprave na dráhe možnosť odpočinku na
lôžku. Ak bola pracovná zmena kratšia ako šesť hodín, dĺžku denného odpočinku možno
skrátiť najviac na čas trvania tejto pracovnej zmeny, nesmie však byť kratšia ako
tri hodiny.
(3)
Nepretržitý denný odpočinok podľa odseku 2 možno skrátiť najviac dvakrát v týždni,
ak ku skráteniu nedôjde v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch a odpočinok do konca nasledujúceho
týždňa bude predĺžený o čas skrátenia.
§ 14
(1)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť týždenný pracovný čas zamestnanca v doprave na
dráhe tak, aby mal nepretržitý týždenný odpočinok najmenej 48 hodín.
(2)
Ak z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov nemožno
rozvrhnúť pracovný čas podľa odseku 1, zamestnávateľ môže na základe dohody so zástupcami
zamestnancov alebo so zamestnancom rozvrhnúť týždenný pracovný čas tak, aby zamestnanec
v doprave na dráhe mal nepretržitý týždenný odpočinok najmenej 24 hodín, ktorý bezprostredne
nasleduje po nepretržitom dennom odpočinku v trvaní najmenej osem hodín.
§ 15
Dovolenka za kalendárny rok
Zamestnancovi na dráhe s pracovným časom nerovnomerne rozvrhnutým na jednotlivé týždne
alebo na celý kalendárny rok patrí toľko kalendárnych dní dovolenky, koľko ich na
jeho dovolenku za kalendárny rok pripadá v celoročnom priemere podľa podmienok dohodnutých
medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov.
Letecká doprava
§ 16
Základné ustanovenia
(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, na zamestnancov v leteckej doprave podľa § 2 ods. 3 písm. a) až c), h) a i) sa vzťahujú ustanovenia prvej časti.
(2)
Čas letu na účely tohto zákona je čas medzi prvým pohybom lietadla zo svojho parkovacieho
miesta na účely vzlietnutia až do odstavenia na určenom parkovacom mieste a zastavenia
všetkých motorov a vrtúľ.
(3)
Základnou posádkou na účely tohto zákona je minimálny počet členov posádky lietadla
určený výrobcom lietadla alebo Leteckým úradom Slovenskej republiky pre typ lietadla.
(4)
Zosilnenou posádkou na účely tohto zákona je počet členov posádky lietadla umožňujúci
každého člena posádky vystriedať počas letu.
(5)
Zdvojenou posádkou na účely tohto zákona je počet členov posádky lietadla umožňujúci
zdvojenie všetkých pracovných funkcií základnej posádky tak, aby bolo možné vystriedanie
všetkých členov základnej posádky počas letu.
§ 17
Maximálny pracovný čas
(1)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas člena posádky lietadla tak, aby celkový
čas letu vrátane časov letu pre iných zamestnávateľov nepresiahol
a)
900 hodín počas kalendárneho roka,
b)
110 hodín počas kalendárneho mesiaca alebo počas 30 po sebe nasledujúcich kalendárnych
dní,
c)
12 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín na diaľkových linkách,
d)
10 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín na ostatných linkách a pri ostatnej
leteckej činnosti,
e)
4 hodiny počas 24 po sebe nasledujúcich hodín, ak ide o pilota vo výcviku mimo traťového
výcviku.
(2)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas člena posádky lietadla podľa odseku
1 tak, aby
a)
súčet celkového pracovného času vrátane času pracovnej pohotovosti na pracovisku
a pracovnej pohotovosti mimo pracoviska podľa § 20 ods. 2 nepresiahol v kalendárnom roku 2000 hodín,
b)
pracovný čas počas 24 po sebe nasledujúcich hodín nepresiahol
1.
12 hodín, ak ide o letecké práce,
2.
12 hodín, ak počet vzletov základnej posádky je viac ako šesť,
3.
14 hodín, ak počet vzletov základnej posádky je najviac šesť,
4.
16 hodín, ak ide o zosilnenú posádku,
5.
18 hodín, ak ide o zdvojenú posádku.
(3)
Ak je to nevyhnutné v dôsledku mimoriadnej okolnosti, ktorá nastala počas letu, veliteľ
lietadla môže predĺžiť čas letu podľa odseku 1 písm. c) a d) a pracovný čas podľa
odseku 2 písm. b) druhého až piateho bodu až do bezpečného dokončenia letu. Zamestnávateľ
nesmie vopred plánovať takéto predĺženie letu.
(4)
Zamestnávateľ môže základnej posádke počas leteckých prác vzhľadom na poveternostné
podmienky alebo na technické prevádzkové problémy rozdeliť pracovný čas podľa odseku
2 písm. b) prvého bodu v jednej pracovnej zmene najviac na tri časti, ak sú súčasne
splnené tieto podmienky:
a)
čas prerušenia je najmenej tri hodiny,
b)
celkový pracovný čas a celkový čas letu počas 24 po sebe nasledujúcich hodín nie
je presiahnutý a
c)
posádka lietadla má počas prerušenia utvorené podmienky na odpočinok vrátane nerušeného
odpočinku na lôžku.
(5)
Obmedzenie pracovného času podľa odseku 2 písm. b) tretieho bodu sa nevzťahuje na
člena posádky vykonávajúceho leteckú záchrannú službu alebo let potrebný na záchranu
života. Zamestnávateľ je povinný utvoriť pre tohto člena posádky vhodné podmienky
na odpočinok vrátane neprerušovaného odpočinku na lôžku.
(6)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas riadiaceho letovej prevádzky tak,
aby dĺžka pracovnej zmeny nepresiahla 12 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín.
To neplatí pre nočnú pracovnú zmenu, ktorej dĺžka nesmie presiahnuť 8 hodín.
(7)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas riadiaceho letovej prevádzky, ktorý
vykonáva ťažkú duševnú prácu s vysokou intenzitou práce tak, aby
a)
dĺžka pracovnej zmeny nepresiahla 8 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín,
b)
týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas nepresiahol 48 hodín.
(8)
Okruh pracovísk, podmienky a obdobie výkonu ťažkej duševnej práce s vysokou intenzitou
práce určuje Letecký úrad Slovenskej republiky na návrh zamestnávateľa podaný po prerokovaní
so zástupcami zamestnancov.
(9)
Pracovný čas zamestnancov v leteckej doprave podľa § 2 ods. 3 písm. b), písm. c) druhého bodu a písm. e) a h) možno počas nepriaznivej poveternostnej situácie alebo počas mimoriadnej okolnosti
predĺžiť najviac na 16 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín.
(10)
Pracovný čas, čas letu a čas pracovnej pohotovosti u rôznych zamestnávateľov je súčtom
pracovných časov, časov letu a časov pracovnej pohotovosti u každého z nich. Zamestnávateľ
je povinný vyžiadať od člena posádky lietadla písomný údaj o odpracovanom čase, čase
letu a čase pracovnej pohotovosti u iného zamestnávateľa. Člen posádky lietadla je
povinný takéto údaje zamestnávateľovi poskytnúť.
§ 18
Prestávka v práci
(1)
Prestávka v práci podľa odseku 2 je súčasťou pracovného času člena posádky lietadla
a riadiaceho letovej prevádzky. Prestávku v práci nemožno rozvrhnúť na začiatok a
na koniec pracovnej zmeny.
(2)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť
a)
čas letu tak, aby člen posádky lietadla počas leteckých prác a počas výcvikových
alebo skúšobných letov mal po uplynutí troch hodín letu prestávku v práci v trvaní
najmenej 20 minút,
b)
pracovný čas tak, aby riadiaci letovej prevádzky počas výkonu ťažkej duševnej práce
s vysokou intenzitou práce mal po uplynutí dvoch hodín práce prestávku v práci v trvaní
najmenej 30 minút; súhrnný čas prestávok v práci počas pracovnej zmeny nesmie presiahnuť
25 % pracovného času.
§ 19
Minimálna doba odpočinku
(1)
Minimálnu dobu denného odpočinku podľa § 5 ods. 1 možno skrátiť až na deväť hodín, ak má člen posádky lietadla možnosť odpočinku na
lôžku a môže spať najmenej osem po sebe nasledujúcich hodín.
(2)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas členovi posádky lietadla tak, aby
mal bez pracovnej pohotovosti podľa § 20 nepretržitý odpočinok najmenej
a)
36 hodín za týždeň alebo najmenej 60 hodín za desať po sebe nasledujúcich dní,
b)
7 miestnych dní počas kalendárneho mesiaca,
c)
96 miestnych dní v kalendárnom roku.
(3)
Miestnym dňom na účely tohto zákona je časový úsek od 00.00 hodiny do 24.00 hodiny
v jednom geografickom mieste.
§ 20
Maximálny čas pracovnej pohotovosti
(1)
Zamestnávateľ môže nariadiť pracovnú pohotovosť členovi posádky lietadla najviac
a)
12 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín,
b)
72 hodín počas 28 po sebe nasledujúcich dní,
c)
400 hodín v kalendárnom roku.
(2)
Ak ide o pracovnú pohotovosť mimo pracoviska pred začiatkom letu a člen posádky lietadla
má možnosť odpočinku vo vhodnej miestnosti s lôžkom, započítava sa čas pracovnej pohotovosti
do pracovného času polovicou času uplynutého od začiatku pracovnej pohotovosti do
začiatku letu.
Vodná doprava
§ 21
Základné ustanovenie
Ak ďalej nie je ustanovené inak, na zamestnancov vo vodnej doprave sa vzťahujú ustanovenia
prvej časti.
§ 22
Maximálny pracovný čas
(1)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť
a)
denný pracovný čas člena posádky plavidla tak, aby nepresiahol 14 hodín počas 24
po sebe nasledujúcich hodín,
b)
týždenný pracovný čas člena posádky plavidla tak, aby nepresiahol 84 hodín.
(2)
Pracovný čas podľa odseku 1 môže vodca plavidla predĺžiť z dôvodu nepriaznivej poveternostnej
situácie alebo inej mimoriadnej okolnosti plavby na čas trvania ohrozenia bezpečnosti
plavidla alebo nalodených osôb alebo nákladu.
(3)
Zamestnávateľ môže predĺžiť pracovný čas zamestnanca v prístave počas nepriaznivej
poveternostnej situácie alebo inej mimoriadnej okolnosti v prístave najviac na 16
hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín.
§ 23
Minimálna doba odpočinku
(1)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas člena posádky plavidla tak, aby mal
nepretržitý denný odpočinok najmenej šesť po sebe nasledujúcich hodín, ak celková
doba odpočinku je najmenej desať hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín.
(2)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť týždenný pracovný čas člena posádky plavidla tak,
aby mal
a)
odpočinok najmenej 77 hodín v priebehu týždňa, alebo
b)
nepretržitý odpočinok najmenej 35 hodín za každý týždeň počas najviac deviatich po
sebe nasledujúcich týždňov.
(3)
Zamestnávateľ môže počas nepriaznivej poveternostnej situácie alebo inej mimoriadnej
okolnosti v prístave skrátiť zamestnancovi v prístave nepretržitý denný odpočinok
medzi dvoma pracovnými zmenami až na šesť hodín. Dobu odpočinku možno takto skrátiť
najviac dvakrát týždenne, ak ku skráteniu nedôjde v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch
a odpočinok do konca nasledujúceho týždňa bude predĺžený o čas skrátenia.
§ 24
Maximálny čas pracovnej pohotovosti
Zamestnávateľ môže nariadiť členovi posádky plavidla pracovnú pohotovosť najviac 400
hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po
dohode so zamestnancom.
Pravidelná osobná doprava
§ 25
Základné ustanovenia
(1)
Pravidelná osobná doprava na účely tohto zákona je verejná pravidelná doprava vozidlami
používanými na prepravu cestujúcich
a)
v autobusovej doprave, ak trasa linky nepresahuje 50 km,
b)
v mestskej autobusovej doprave a
c)
v doprave na mestských električkových dráhach a trolejbusových dráhach.
(2)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, na mobilných zamestnancov v pravidelnej osobnej
doprave sa vzťahujú ustanovenia prvej časti a ustanovenia druhej časti vzťahujúce sa na mobilných zamestnancov v cestnej doprave okrem § 6, § 7 ods. 1 a § 10.
§ 26
Maximálny pracovný čas
(1)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť denný pracovný čas vodiča pravidelnej osobnej
dopravy tak, aby čas jazdy nepresiahol desať hodín za 24 po sebe nasledujúcich hodín.
(2)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť týždenný pracovný čas vodiča tak, aby čas jazdy
nepresiahol 48 hodín za týždeň.
(3)
Časom jazdy je súčet časov súvislého vedenia vozidla.
(4)
Do pracovného času vodiča sa započítava aj čas prerušenia súvislého vedenia vozidla,
ak je kratšie ako desať minút.
§ 27
Prestávka v práci
(1)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas vodiča pravidelnej osobnej dopravy
tak, aby mal po štyroch hodinách času jazdy prestávku v práci najmenej 30 minút; to
neplatí, ak po štyroch hodinách času jazdy nasleduje nepretržitý denný odpočinok alebo
nepretržitý týždenný odpočinok.
(2)
Prestávku v práci možno rozdeliť na časové úseky, z ktorých každý trvá nepretržite
najmenej 15 minút.
(3)
Prestávka v práci sa predlžuje o čas práce vodiča nevyhnutne vykonávanej v záujme
plnenia povinností súvisiacich s bezpečnosťou vozidla alebo cestujúcich a o čas manipulačného
posúvania vozidla v obratisku konečnej zastávky.
§ 28
Minimálna doba odpočinku
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas vodiča pravidelnej osobnej dopravy
tak, aby mal medzi dvoma pracovnými zmenami nepretržitý denný odpočinok najmenej 11
hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín. Tento odpočinok môže zamestnávateľ
a)
skrátiť až na šesť hodín najviac trikrát za týždeň, ak ku skráteniu nedôjde v dvoch
po sebe nasledujúcich dňoch a odpočinok do konca nasledujúceho týždňa bude predĺžený
o čas skrátenia,
b)
rozdeliť najviac na tri časti počas 24 hodín v dňoch, v ktorých nie je odpočinok
skrátený podľa písmena a), pričom najmenej jedna časť odpočinku musí byť najmenej
osem hodín a doba odpočinku musí byť predĺžená najmenej na 12 hodín.
TRETIA ČASŤ
KONTROLA V CESTNEJ DOPRAVE
§ 29
Kontrolné systémy
(1)
Kontrolný systém na účely tohto zákona je koordinované uskutočňovanie cestných kontrol
a kontrol v dopravných podnikoch zameraných na dodržiavanie organizácie pracovného
času v doprave podľa osobitných predpisov7) a podľa tohto zákona.
(2)
Kontrolný systém musí každoročne zahrnúť reprezentatívnu vzorku dopravných podnikov,
mobilných zamestnancov, najmä vodičov, a vozidiel všetkých kategórií, na ktoré sa
vzťahujú osobitné predpisy,7) pričom sa musí skontrolovať najmenej
a)
3 % dní odpracovaných vodičmi,
b)
30 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných dní vodičov cestnou kontrolou
a
c)
50 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných dní vodičov kontrolou v dopravných
podnikoch.
(3)
Z každej kontroly vypracuje inšpektor práce vykonávajúci kontrolu protokol o výsledku
kontroly, ktorý obsahuje údaje podľa osobitného predpisu.14)
(4)
Protokoly o výsledku kontroly podľa odseku 3 sú podkladom na vyhotovenie informácie
pre Európsku komisiu podľa osobitného predpisu.15) Informácia obsahuje sumárne údaje o počte vodičov skontrolovaných pri cestných kontrolách
a počet kontrol v dopravných podnikoch, počet skontrolovaných pracovných dní vodičov
a počet a druh hlásených porušení predpisov s poznámkou, či išlo o osobnú dopravu,
alebo o nákladnú dopravu.
(5)
Štatistické údaje z protokolov o výsledku kontroly podľa odseku 3, ktoré sa predkladajú
Európskej komisii každé dva roky, sa členia do týchto kategórií:
a)
pri cestných kontrolách
1.
druh cesty, či ide o diaľnicu, cestu vyššej alebo nižšej triedy a krajinu evidencie
kontrolovaného vozidla,
2.
typ záznamového zariadenia,16) či ide o analógové záznamové zariadenie, alebo o digitálne záznamové zariadenie,
b)
pri kontrolách v dopravných podnikoch
1.
druh dopravnej činnosti, či ide o medzinárodnú dopravu alebo o vnútroštátnu dopravu,
o osobnú dopravu alebo o nákladnú dopravu, o dopravu na vlastný účet, alebo o zmluvnú
dopravu pre iného v nájme alebo za úhradu,
2.
veľkosť vozidlového parku dopravného podniku,
3.
typ záznamového zariadenia, či ide o analógové záznamové zariadenie, alebo o digitálne
záznamové zariadenie.
(6)
Kontrolný orgán uchováva zozbierané štatistické údaje podľa odseku 5 za predchádzajúci
rok.
(7)
Dopravný podnik je povinný uschovávať jeden rok dokumenty z vykonaných kontrol, najmä
protokoly o výsledku kontroly a iné písomnosti vypracované kontrolnými orgánmi.
§ 30
Cestné kontroly
(1)
Cestné kontroly sa organizujú na rôznych miestach a v rôznom čase, aby dostatočne
pokryli veľkú časť cestnej siete a aby bolo obťažné vyhnúť sa kontrolným bodom. Počet
kontrolných bodov musí Národný inšpektorát práce určiť v spolupráci s Policajným zborom
tak, aby bol dostatočný; na tento účel sa kontrolné body zriaďujú na cestách a v ich
bezprostrednej blízkosti, najmä na odpočívadlách, na čerpacích staniciach pohonných
látok a v ich blízkosti a na iných bezpečných miestach popri diaľniciach a cestách.
(2)
Cestné kontroly sa najmenej šesťkrát ročne vykonávajú koordinovane s kontrolnými
orgánmi susediacich členských štátov.
(3)
Ak pri cestnej kontrole vodiča vozidla evidovaného v inom členskom štáte zistené
údaje vyvolajú podozrenie, že došlo k porušeniu osobitných predpisov,7) ktoré pre nedostatok údajov nemožno preukázať počas cestnej kontroly, možno požiadať
o súčinnosť príslušný orgán členského štátu evidencie vozidla.
(4)
Cestné kontroly sa musia vykonávať náhodne a nediskriminačne. Inšpektori práce a
policajti vykonávajúci cestnú kontrolu nesmú diskriminovať vodičov najmä podľa krajiny
evidencie vozidla, podľa krajiny bydliska vodiča, podľa krajiny sídla dopravného podniku,
podľa východiskového ani cieľového miesta cesty, ani podľa typu záznamového zariadenia.
(5)
Ak si to vyžaduje situácia, cestná kontrola môže byť zameraná len na niektorý prvok
kontroly.
(6)
Inšpektor práce a policajt musia byť v rozsahu svojich oprávnení pri cestnej kontrole
vybavení zoznamom prvkov, ktoré sú predmetom kontroly podľa prílohy č. 1 časti A, a štandardným vybavením podľa prílohy č. 2.
§ 31
Kontroly v dopravných podnikoch
(1)
Kontrola v dopravných podnikoch na účely tohto zákona je kontrola vykonávaná v priestoroch
technickej základne dopravného podniku a na pracoviskách dopravného podniku, na ktorých
mobilní zamestnanci vykonávajú dopravné činnosti.
(2)
Kontrolu dopravného podniku možno vykonať aj v priestoroch kontrolných orgánov, a
to preskúmaním dokumentov, údajov alebo iných dokladov, ktoré dopravný podnik na požiadanie
poskytol kontrolnému orgánu na účely vykonania kontroly. Dopravný podnik je povinný
na požiadanie kontrolného orgánu poskytnúť potrebné dokumenty a údaje týkajúce sa
organizácie pracovného času.
(3)
Kontroly v dopravných podnikoch sa vykonávajú spravidla na základe skúseností s jednotlivými
druhmi dopravy a s jednotlivými dopravnými podnikmi v rámci systému hodnotenia rizikovosti
dopravných podnikov a ak sa pri cestnej kontrole zistia závažné porušenia povinností
vodičov alebo povinností dopravných podnikov ustanovených v tomto zákone a v osobitných
predpisoch.7) Dopravné podniky s vysokým stupňom rizikovosti musia byť kontrolované častejšie a
podrobnejšie ako ostatné dopravné podniky.
(4)
Systém hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov je založený na počte a závažnosti
porušení tohto zákona a osobitných predpisov,7) ktorých sa dopustil konkrétny dopravný podnik; zoznam konaní, ktoré sa považujú za
porušenie tohto zákona a osobitných predpisov,7) je uvedený v prílohe č. 3.
(5)
Inšpektoráty práce pri vykonávaní kontroly v dopravnom podniku zohľadňujú aj informácie,
ktoré im poskytli kontrolné orgány iného členského štátu o činnosti tohto dopravného
podniku v inom členskom štáte.
(6)
Inšpektor práce vykonávajúci kontrolu v dopravnom podniku musí byť pri kontrole vybavený
zoznamom prvkov, ktoré sú predmetom kontroly podľa prílohy č. 1, a štandardným vybavením podľa prílohy č. 2.
ŠTVRTÁ ČASŤ
Štátna správa
§ 32
Orgány štátnej správy
Kontrolnými orgánmi podľa tohto zákona a orgánmi vykonávajúcimi pôsobnosť podľa osobitných
predpisov7) sú Národný inšpektorát práce, inšpektoráty práce a Policajný zbor.
§ 33
Národný inšpektorát práce
Národný inšpektorát práce v súlade s osobitným predpisom17)
a)
organizuje v spolupráci s Policajným zborom vytvorenie a prevádzkovanie kontrolného
systému podľa tretej časti vrátane organizácie cestných kontrol,
b)
predkladá Európskej komisii každé dva roky k 30. septembru
1.
informáciu na štandardnom tlačive18) o vykonaných kontrolách podľa § 29 ods. 4,
2.
štatistické údaje podľa § 29 ods. 5,
3.
správu o uplatňovaní ustanovení tohto zákona týkajúcich sa organizácie pracovného
času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave,
c)
d)
vybavuje žiadosti orgánov členských štátov o poskytnutie súčinnosti podľa § 30 ods. 3,
e)
poskytuje orgánom členských štátov najmenej raz za šesť mesiacov alebo na ich požiadanie
informácie podľa osobitných predpisov,19)
f)
zabezpečuje vytvorenie a prevádzku systému hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov
a systému elektronickej výmeny informácií,
g)
spolupracuje s orgánmi členských štátov na vypracovávaní spoločných programov odbornej
prípravy inšpektorov práce o osvedčených kontrolných postupoch, ktoré sa budú uskutočňovať
najmenej raz ročne a ktoré umožnia najmenej raz ročne výmenu inšpektorov práce, aby
boli vyškolení na výkon svojich úloh,
h)
informuje Európsku komisiu o
1.
výnimkách z uplatňovania pravidiel uvedených v § 6 ods. 3 udelených na cestnú dopravu vykonávanú na území Slovenskej republiky podľa osobitného
predpisu,20)
2.
opatreniach a sankciách prijatých na základe dohody v interoperabilnej cezhraničnej
železničnej doprave,
3.
sankciách za porušenie tohto zákona a osobitných predpisov,7)
4.
orgáne, ktorý v Slovenskej republike vykonáva pôsobnosť podľa písmena b) druhého
bodu a podľa písmen c) a d),
i)
plní voči Európskej komisii ďalšie úlohy podľa osobitného predpisu.21)
Inšpektorát práce
§ 34
(1)
Inšpektorát práce
a)
vykonáva v spolupráci s Policajným zborom cestné kontroly; predmetom cestnej kontroly
sú prvky uvedené v prílohe č. 1 časti A,
b)
vykonáva kontroly v dopravných podnikoch; predmetom kontroly v dopravných podnikoch
sú prvky uvedené v prílohe č. 1,
c)
ukladá pokuty za správne delikty podľa § 37,
d)
prejednáva priestupky podľa § 38,
e)
vedie evidenciu vykonaných kontrol,
f)
udeľuje výnimky z uplatňovania pravidiel uvedených v § 6 ods. 3 vo vnútroštátnej cestnej doprave v rozsahu podľa osobitného predpisu,22)
g)
poskytuje Národnému inšpektorátu práce údaje z kontrol potrebné na plnenie jeho úloh.
(2)
Inšpektor práce je oprávnený
a)
pri cestnej kontrole alebo na pracovisku vodiča nariadiť vodičovi odstaviť vozidlo
na prikázanom mieste a okamžite začať čerpať prestávku v práci alebo čas denného alebo
týždenného odpočinku, ak zistil, že vodič presiahol povolený čas jazdy alebo že nečerpal
prestávku v práci alebo dobu odpočinku,
b)
pri kontrole v dopravnom podniku zakázať
1.
používanie vozidla, ktoré nie je vybavené záznamovým zariadením alebo je vybavené
záznamovým zariadením bez typového schválenia ES, alebo ak záznamové zariadenie je
nefunkčné, nebola na ňom vykonaná periodická prehliadka alebo má poruchu,
2.
vodičovi alebo inému mobilnému zamestnancovi nástup do služby alebo ďalšie vykonávanie
dopravnej činnosti a nariadiť mu okamžité čerpanie času denného alebo týždenného odpočinku,
ak zistil, že presiahol povolený čas jazdy alebo pracovný čas alebo že nečerpal dobu
odpočinku,
§ 35
(1)
Žiadosť o udelenie výnimky podľa § 34 ods. 1 písm. f) musí byť písomná a musí obsahovať
a)
názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo žiadateľa,
b)
dôvod, pre ktorý sa žiada udelenie výnimky,
c)
zoznam vozidiel, na ktoré sa má vzťahovať výnimka, s uvedením ich evidenčných čísiel,
d)
návrh opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(2)
V žiadosti možno uviesť aj iné doplňujúce údaje a informácie. K žiadosti možno pripojiť
aj písomnosti podporujúce udelenie výnimky.
(3)
Na udelenie výnimky nie je právny nárok.
(4)
Ak sa žiadosti vyhovie, rozhodnutie sa vyznačí v spise a namiesto doručenia písomného
vyhotovenia rozhodnutia sa žiadateľovi vydá osvedčenie, ktoré je súčasťou dokladov,
ktoré je vodič povinný mať pri sebe. Pri cestnej kontrole je vodič povinný na požiadanie
predložiť osvedčenie kontrolnému orgánu. Vzor osvedčenia je uvedený v prílohe č. 4.
§ 36
Policajný zbor
(1)
Policajný zbor vykonáva cestné kontroly v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou
cestnej premávky.23)
(2)
Predmetom cestnej kontroly podľa odseku 1, ktorú vykonávajú policajti, je
a)
okamžitá rýchlosť dosiahnutá vozidlom počas predchádzajúcich 24 hodín jazdy a prekročenie
povolenej rýchlosti 90 km/hod., ak ide o vozidlo kategórie N3, a rýchlosti 105 km/hod.,
ak ide o vozidlo kategórie M3, ktoré trvalo dlhšie ako jednu minútu jazdy,
b)
vybavenie vozidla záznamovým zariadením a záznamovými listami, ich typové schválenie
ES a funkčnosť a správnosť používania záznamového zariadenia, záznamových listov,
c)
vedenie vozidla bez karty vodiča24) a platnosť a funkčnosť karty vodiča,
d)
prestávka v práci,
(3)
Ak policajt pri cestnej kontrole zistí, že vozidlo nie je vybavené záznamovým zariadením
alebo je vybavené záznamovým zariadením bez typového schválenia ES, alebo nebola na
ňom vykonaná periodická prehliadka, alebo že záznamové zariadenie je nefunkčné, poškodené
alebo má poruchu, je oprávnený zadržať osvedčenie o evidencii a tabuľku s evidenčným
číslom; o tom vydá vodičovi potvrdenie a zadržané osvedčenie o evidencii a tabuľku
s evidenčným číslom bezodkladne odovzdá okresnému dopravnému inšpektorátu.25) Zadržané osvedčenie o evidencii a tabuľka s evidenčným číslom sa vráti dopravnému
podniku na základe dokladu prevádzkovateľa registrovanej dielne o odstránení poruchy
záznamového zariadenia.
(4)
Ak policajt pri cestnej kontrole zistí, že vodič presiahol povolený čas jazdy bez
prestávky v práci, alebo nečerpal dobu denného odpočinku, nariadi vodičovi bezodkladne
odstaviť vozidlo na určenom mieste a okamžite začať čerpať prestávku v práci alebo
dobu denného odpočinku.
(5)
Policajný zbor
a)
spolupracuje s Národným inšpektorátom práce a s príslušnými inšpektorátmi práce na
vytvorení a prevádzkovaní
1.
kontrolného systému vrátane prípravy a organizovania cestných kontrol a
2.
systému hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov,
b)
poskytuje Národnému inšpektorátu práce údaje potrebné na plnenie jeho úloh,
c)
prejednáva priestupky podľa § 38 ods. 8 písm. b), ktoré zistil počas cestnej kontroly.
§ 37
Správne delikty
(1)
Inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi pokutu do 20 000 Sk, ak
a)
nevydá vodičovi dostatočný počet záznamových listov alebo papierových kotúčov do
záznamového zariadenia,
b)
vydá vodičovi záznamový list alebo papierový kotúč do záznamového zariadenia, ktorý
nemá typové schválenie ES alebo ktorý je nevhodný do inštalovaného záznamového zariadenia,
c)
preukázateľne neoboznámi vodiča s predpismi upravujúcimi používanie záznamového zariadenia,
záznamových listov alebo papierových kotúčov do záznamového zariadenia,
d)
preukázateľne nepoučí vodiča o správnom používaní karty vodiča,
e)
neposkytne mobilnému zamestnancovi v cestnej doprave alebo v leteckej doprave na
požiadanie písomné údaje o odpracovanom čase, čase jazdy alebo čase letu a o čase
pracovnej pohotovosti a kópie záznamových listov, výtlačkov zo záznamového zariadenia
a údajov skopírovaných z karty vodiča.
(2)
Inšpektorát práce uloží dopravnému podniku pokutu od 20 000 do 100 000 Sk, ak
a)
prevádzkuje vozidlo, ktoré musí byť vybavené záznamovým zariadením, bez záznamového
zariadenia alebo so záznamovým zariadením, ktoré nemá vydané typové schválenie ES,
alebo so záznamovým zariadením, na ktorom sa nevykonala periodická prehliadka,
b)
prevádzkuje vozidlo s nefunkčným alebo poškodeným záznamovým zariadením alebo so
záznamovým zariadením, ktoré má poruchu,
c)
vykonáva prepravu bez udelenej výnimky podľa § 34 ods. 1 písm. f) alebo po uplynutí lehoty, na ktorú bola výnimka udelená,
d)
neprevezme skopírované údaje zo záznamového zariadenia alebo certifikát o nemožnosti
skopírovať údaje zo záznamového zariadenia,
e)
vodič, ktorého zamestnáva, alebo vodič, ktorý pre neho vykonáva dopravné činnosti
na základe iného právneho vzťahu,26) poruší pravidlá o čase jazdy, čase prestávky v práci alebo dôb denného alebo týždenného
odpočinku v dôsledku nesplnenia povinnosti dopravného podniku, a to aj vtedy, ak sa
porušenia pravidiel vodič dopustil na území iného členského štátu,
(3)
Inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi pokutu od 50 000 Sk do 500 000 Sk, ak
a)
organizuje prácu vodičov tak, že nie sú schopní dodržať pracovný čas, čas jazdy,
čas pracovnej pohotovosti a čas prestávok v práci alebo časy denného alebo týždenného
odpočinku alebo predpisy o používaní záznamového zariadenia,
b)
nevyžiada od mobilného zamestnanca v cestnej doprave alebo v leteckej doprave kópie
záznamov o odpracovanom čase, čase jazdy alebo čase letu a o čase pracovnej pohotovosti
u iného zamestnávateľa,
c)
preukázateľne nepoučí vodičov o povinnostiach týkajúcich sa času jazdy, času prestávky
v práci alebo dôb odpočinku alebo nevykonáva pravidelné kontroly vodičov o dodržiavaní
týchto povinností alebo ich vykonanie neeviduje,
d)
nezabezpečí skopírovanie všetkých údajov podľa osobitného predpisu24) vrátane údajov o čase jazdy, čase prestávky v práci alebo dôb odpočinku vodiča prostredníctvom
podnikovej karty24) zo záznamového zariadenia vo vozidle najmenej raz za tri mesiace a z karty vodiča
najmenej raz za 28 kalendárnych dní alebo skopírované údaje neuchová 24 mesiacov odo
dňa ich skopírovania,
e)
znehodnotí, zničí, poškodí, stratí, sfalšuje alebo zmanipuluje skopírované údaje
alebo umožní odcudzenie alebo sfalšovanie skopírovaných údajov,
f)
nevypracuje cestovný poriadok a rozpis služieb vodičov pravidelnej vnútroštátnej
osobnej dopravy a pravidelnej medzinárodnej osobnej dopravy, ktorej koncové stanice
sú umiestnené vo vzdialenosti do 50 km vzdušnou čiarou od štátnej hranice medzi dvoma
členskými štátmi a ktorej dĺžka nepresahuje 100 km, s uvedením mena a priezviska vodiča,
sídla dopravného podniku a vopred určenými časmi jazdy, prestávok v práci, pracovnej
pohotovosti a inej práce vodiča alebo nevydá vodičovi pred jazdou kópiu cestovného
poriadku alebo výpis z rozpisu služieb,
g)
ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi.7)
(4)
Inšpektorát práce uloží pokutu od 50 000 Sk do 500 000 Sk
a)
právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poskytne vodičovi motivačnú
prémiu, príplatok k mzde alebo inú peňažnú alebo nepeňažnú výhodu za prejazdenú vzdialenosť
alebo za prepravené množstvo tovaru alebo osôb, ak sa tým ohrozila bezpečnosť cestnej
premávky alebo motivovalo porušenie pravidiel pracovného času, času jazdy, času pracovnej
pohotovosti a prestávok v práci alebo dôb denného alebo týždenného odpočinku zo strany
vodiča,
b)
prevádzkovateľovi interoperabilnej cezhraničnej dopravy, ak nedodrží ustanovenia
dohody v interoperabilnej cezhraničnej železničnej doprave.
(5)
Inšpektorát práce uloží pokutu podľa odsekov 1 až 4 aj vtedy, keď sa porušenie povinnosti
zistilo na území iného členského štátu alebo po návrate na územie Slovenskej republiky,
ak k uloženiu pokuty nedošlo v inom členskom štáte.
(6)
Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty prihliada najmä na závažnosť porušenia povinnosti
z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vodiča, na kategóriu
dopravného podniku v systéme hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov a na to, či
ide o prvé alebo o opakované porušenie povinnosti.
(7)
Konanie o uloženie pokuty možno začať do šiestich mesiacov odo dňa prerokovania protokolu
o výsledku kontroly, najneskôr do troch rokov, odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.
(8)
Ak v priebehu 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty inšpektorát
práce zistí, že tá istá osoba sa dopustila opätovne správneho deliktu
a)
podľa odsekov 1 až 3, uloží jej pokutu do dvojnásobku hornej hranice pokuty podľa
odsekov 1 až 3, najmenej však vo výške hornej hranice rozpätia uvedeného v odsekoch
1 až 3,
b)
podľa odseku 4, uloží jej pokutu od 200 000 Sk do 1 000 000 Sk.
(9)
Ak sa tá istá osoba opakovane dopúšťa správnych deliktov podľa odsekov 1 až 4 alebo
ak dopravný podnik je v rámci systému hodnotenia rizikovosti v kategórii najzávažnejších
porušovaní pravidiel času jazdy a dôb odpočinku, inšpektorát práce môže dať podnet
príslušnému správnemu orgánu na pozastavenie prevádzkovania živnosti alebo na zrušenie
živnostenského oprávnenia, alebo na odňatie alebo zrušenie povolenia na podnikanie.28)
(10)
Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
§ 38
Priestupky
(1)
Priestupku sa dopustí vodič, ktorý
a)
vedie vozidlo
1.
bez záznamového zariadenia alebo so záznamovým zariadením, ktoré nemá platnú periodickú
prehliadku,
2.
so záznamovým zariadením, ktoré je poškodené alebo nefunkčné; to neplatí, ak ide
o dojazd do dopravného podniku alebo do registrovanej dielne, najdlhšie však na jeden
týždeň odo dňa zistenia poškodenia alebo poruchy,
3.
bez vyplneného záznamového listu alebo so záznamovým listom použitým na dlhší čas,
než je určený, alebo bez použitia náhradného záznamu,
4.
bez karty vodiča viac ako 15 pracovných dní a nepreukáže nemožnosť predloženia alebo
používania karty vodiča,
5.
nemá pri sebe kartu vodiča ani potvrdenie o jej strate alebo odcudzení,
b)
používa kartu vodiča, ktorá je
1.
poškodená, nefunkčná alebo znečistená,
2.
sfalšovaná alebo ktorej uplynula platnosť, alebo kartu iného vodiča,
c)
nepredloží
1.
vyplnené záznamové listy alebo výtlačky zo záznamového zariadenia za prebiehajúci
deň a za predchádzajúcich 28 dní,
d)
nečerpá alebo nedodrží prestávku v práci alebo dobu denného alebo týždenného odpočinku
alebo presiahne maximálny denný, týždenný alebo dvojtýždenný limit času jazdy,
e)
neoprávnene manipuluje so záznamovým zariadením alebo ktorý zatají, znehodnotí, zničí,
poškodí, stratí alebo zmanipuluje záznamy, alebo umožní odcudziť alebo sfalšovať záznamové
listy alebo údaje v záznamovom zariadení alebo v karte vodiča, alebo uvedie nepravdivé
údaje v potvrdení podľa písmena c) druhého bodu,
f)
nezaznamená ručne v záznamovom liste alebo v rozpise služieb dôvod odchýlky od povinnosti
dodržať čas jazdy a čas prestávky v práci,
g)
nepredloží alebo neodovzdá na požiadanie kontrolného orgánu výpis z rozpisu služieb
a kópiu cestovného poriadku za prebiehajúci deň a za predchádzajúcich 28 dní, ak ide
o vodiča vozidla bez záznamového zariadenia v pravidelnej
1.
vnútroštátnej osobnej doprave alebo
2.
medzinárodnej osobnej doprave na linke, ktorej koncové stanice sú umiestnené do vzdialenosti
50 km vzdušnou čiarou od štátnej hranice medzi dvoma členskými štátmi a ktorej dĺžka
nepresahuje 100 km,
h)
neuchová po určený čas alebo nepredloží pri cestnej kontrole rozhodnutie o uloženej
pokute alebo doklady o začatom konaní o uloženie pokuty podľa tohto zákona,
i)
nepredloží na požiadanie zamestnávateľovi písomné údaje o odpracovanom čase, čase
jazdy a čase pracovnej pohotovosti u iného zamestnávateľa,
j)
nedodrží
1.
maximálny denný, šesťdňový alebo dvojtýždenný limit času jazdy o viac ako 20 %,
2.
minimálnu dobu denného alebo týždenného odpočinku o viac ako 20 %,
3.
minimálny čas prestávok v práci o viac ako 33 %,
(2)
Priestupku sa dopustí fyzická osoba, ktorá
a)
poskytne vodičovi peňažnú alebo nepeňažnú výhodu za prejazdenú vzdialenosť alebo
za prepravené množstvo tovaru alebo osôb, ak sa tým ohrozila bezpečnosť cestnej premávky
alebo motivovalo porušenie pravidiel pracovného času, času jazdy, času pracovnej pohotovosti
a prestávok v práci alebo dôb denného alebo týždenného odpočinku zo strany vodiča,
b)
manipuluje so záznamovým zariadením, so záznamovými listami alebo s kartou vodiča
na účel falšovania, zatajovania alebo ničenia údajov alebo manipuluje so záznamovým
zariadením na účel jeho znefunkčnenia alebo poškodenia,
c)
sfalšuje, zatají alebo zničí údaje zaznamenané na záznamovom liste, na ručnom zázname,
na výtlačku zo záznamového zariadenia alebo v záznamovom zariadení alebo na karte
vodiča.
(3)
Za priestupky podľa
a)
odseku 1 písm. c) druhého bodu, písm. f) a h) možno uložiť pokutu do 15 000 Sk,
b)
odseku 1 písm. a) tretieho až piateho bodu, písm. b) prvého bodu, písm. c) prvého
bodu a písm. d), g), i) a k) možno uložiť pokutu do 30 000 Sk a zákaz činnosti do
jedného roka,
c)
odseku 1 písm. a) prvého a druhého bodu, písm. b) druhého bodu a písm. e) a j) možno
uložiť pokutu do 50 000 Sk a zákaz činnosti do dvoch rokov,
d)
odseku 2 možno uložiť pokutu do 50 000 Sk,
(4)
Za priestupky podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť pokutu
a)
v blokovom konaní do 5 000 Sk alebo
b)
v rozkaznom konaní do 15 000 Sk.
(5)
Pokutu a zákaz činnosti podľa odseku 3 písm. b) a c) možno uložiť samostatne alebo
vo vzájomnom súbehu. Na čas zákazu činnosti sa vodičovi odoberie karta vodiča. Odobratú
kartu vodiča kontrolný orgán bezodkladne odovzdá krajskému úradu pre cestnú dopravu
a pozemné komunikácie príslušnému podľa sídla dopravného podniku.
(6)
Blokovú pokutu uloženú podľa odseku 4 písm. a) môže kontrolný orgán vybrať aj v mene
euro podľa kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska, platného v deň blokového konania.
(7)
Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné
následky porušenia povinností a na mieru zavinenia.
(8)
Priestupky podľa
a)
odsekov 1 a 2 prejednáva inšpektorát práce príslušný podľa sídla dopravného podniku,
ak ide o priestupky zistené pri kontrole v dopravnom podniku alebo pri cestnej kontrole
v rozsahu predmetu kontroly podľa prílohy č. 1,
b)
odseku 1 prejednáva Policajný zbor v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou
cestnej premávky, ak ide o priestupky zistené pri cestnej kontrole v rozsahu uvedenom
v § 36 ods. 2.
(9)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.29)
PIATA ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 39
Ustanovenia § 8, 9 a 10 sa vzťahujú na samostatne zárobkovo činných vodičov [§ 6 ods. 1 písm. b)] od 23. marca 2009.
§ 40
Prechodné ustanovenia
(1)
V rámci kontrolného systému podľa tretej časti sa musí skontrolovať
a)
do 31. decembra 2007 najmenej 1 % dní odpracovaných vodičmi a od 1. januára 2008
do 31. decembra 2009 každoročne najmenej 2 % dní odpracovaných vodičmi,
b)
do 31. decembra 2007 najmenej 15 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných
dní cestnou kontrolou a 30 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných dní
kontrolou v dopravných podnikoch.
(2)
Národný inšpektorát práce pošle príslušným orgánom členských štátov prvú informáciu
podľa osobitných predpisov19) najneskôr do 30. apríla 2008.
(3)
Národný inšpektorát práce pošle Európskej komisii
a)
prvú informáciu o vykonaných kontrolách v cestnej doprave podľa § 33 písm. b) prvého bodu a štatistické údaje podľa § 33 písm. b) druhého bodu do 30. septembra 2009,
b)
správu podľa § 33 písm. b) tretieho bodu do 30. septembra 2009,
c)
informáciu podľa § 33 písm. h) druhého bodu do 27. júla 2008.
(4)
Do 31. decembra 2007 sa priestupku podľa § 38 ods. 1 písm. c) prvého bodu dopustí vodič, ktorý nepredloží záznamové listy alebo výtlačky zo záznamového zariadenia
za prebiehajúci týždeň a za predchádzajúcich 15 dní.
(5)
Od 16. júla 2008 sa ustanovenia o organizácii pracovného času v leteckej doprave
(§ 16 až 20) použijú, len ak nie sú v rozpore s osobitným predpisom.30)
§ 41
Transpozičné ustanovenie
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe č. 5.
§ 42
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa zákon č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Čl. II
Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
309/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 6 ods. 1 písmeno o) znie:
„o)
spolupracuje s príslušnými orgánmi Európskej únie, členských štátov Európskej únie,
zmluvných strán Dohody o Európskom hospodárskom priestore a s príslušnými orgánmi
Švajčiarska pri koordinovaní a zabezpečovaní výkonu dozoru podľa osobitného predpisu,15) vybavuje dožiadania, poskytuje im informácie a plní ďalšie úlohy podľa osobitného
predpisu,15)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:
„15) Zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení
zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.“.
2.
V § 7 ods. 3 písm. i) sa slová „§ 19 a 20,“ nahrádzajú slovami „§ 19, 20 a osobitného
predpisu,17a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 17a znie:
„17a)
§ 37 zákona č. 462/2007 Z. z.“.
3.
V poznámke pod čiarou k odkazu 18 sa citácia „§ 12 zákona č. 121/2004 Z. z.“ nahrádza
citáciou „§ 38 zákona č. 462/2007 Z. z.“.
4.
V § 7 sa odsek 3 dopĺňa písmenom p), ktoré znie:
„p)
udeľuje výnimky podľa osobitného predpisu.18aa)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 18aa znie:
„18aa)
§ 34 ods. 1 písm. f) zákona č. 462/2007 Z. z.“.
5.
V poznámke pod čiarou k odkazu 20 sa citácia „§ 11 zákona č. 121/2004 Z. z.“ nahrádza
citáciou „§ 34 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z. z.“.
6.
V § 12 ods. 2 písm. j) v treťom bode sa slová „§ 19 a 20,“ nahrádzajú slovami „§
19, 20 a osobitného predpisu,17a)“.
Čl. III
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2007 okrem § 38 ods. 1 písm. c) prvého bodu v článku I, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2008, § 12 ods. 2 až 4 v článku I, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2008, a § 36 ods. 2 písm. e) v článku I, ktoré
nadobúda účinnosť 1. januára 2009.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 462/2007 Z. z.
ČASŤ A
CESTNÉ KONTROLY
Predmetom cestnej kontroly sú tieto prvky:
1.
denné a týždenné časy jazdy, prestávky v práci a doby denného a týždenného odpočinku;
záznamové listy, ktoré musia uchovávať vo vozidle za obdobie uvedené v osobitnom predpise,31) a údaje uložené za rovnaké obdobie na karte vodiča a v pamäti záznamového zariadenia
v súlade s prílohou č. 2 a vo výtlačkoch zo záznamového zariadenia,
2.
každý prípad prekročenia povolenej rýchlosti vozidla trvajúci viac ako jednu minútu,
počas ktorého rýchlosť vozidla presiahla 90 km/hod. pre vozidlá kategórie N3 alebo
105 km/hod. pre vozidlá kategórie M3 za obdobie uvedené v osobitnom predpise.31)
3.
podľa potreby okamžité rýchlosti dosiahnuté vozidlom, ako ich zaznamenalo záznamové
zariadenie počas najviac 24 predchádzajúcich hodín používania vozidla,
4.
správne fungovanie záznamového zariadenia (zistenie možného zneužitia záznamového
zariadenia alebo karty vodiča, alebo záznamových listov) alebo prípadne prítomnosť
dokumentov uvedených v osobitnom predpise.32)
ČASŤ B
KONTROLY V DOPRAVNÝCH PODNIKOCH
Predmetom kontroly v dopravných podnikoch sú okrem prvkov podľa časti A aj tieto prvky:
1.
doba týždenného odpočinku a časy jazdy medzi dobami odpočinku,
2.
dodržiavanie dvojtýždňového obmedzenia časov jazdy,
3.
záznamové listy, údaje z vozidlovej jednotky a z karty vodiča a výtlačky zo záznamového
zariadenia.
Pri zistení porušenia predpisov je súčasťou kontroly zisťovanie možnej spoluzodpovednosti
podnecovateľov alebo vedľajších účastníkov dopravného reťazca, najmä prepravcov, odosielateľov,
zasielateľov alebo dodávateľov vrátane preverenia, či sú zmluvy o poskytnutí dopravnej
služby v súlade s osobitnými predpismi.7)
Príloha č. 2 k zákonu č. 462/2007 Z. z.
ŠTANDARDNÉ VYBAVENIE, KTORÉ MUSIA MAŤ KONTROLNÉ ORGÁNY
Kontrolné orgány (inšpektori a policajti) musia mať na vykonávanie kontrol podľa prílohy č. 1 toto štandardné vybavenie:
1.
zariadenie umožňujúce stiahnutie údajov z vozidlovej jednotky a z karty vodiča, z
digitálneho záznamového zariadenia, prečítanie údajov a analýzu údajov alebo prenos
nálezu do centrálnej databázy na analýzu,
2.
zariadenie na kontrolu záznamových listov.
Príloha č. 3 k zákonu č. 462/2007 Z. z.
ZOZNAM KONANÍ, KTORÉ SA POVAŽUJÚ ZA PORUŠENIE PREDPISOV
A.
Za konanie, ktoré je porušením tohto zákona a osobitných predpisov,7) sa považuje najmä
1.
presiahnutie maximálneho denného, týždenného alebo dvojtýždňového limitu času jazdy,
2.
nedodržanie minimálnej doby denného alebo týždenného odpočinku,
3.
nedodržanie minimálneho času prestávok v práci,
4.
nesúlad umiestnenia záznamového zariadenia vo vozidle s požiadavkami osobitného predpisu.33)
B.
Za konanie, ktoré je závažným porušením tohto zákona a osobitných predpisov,7) sa považuje
1.
presiahnutie maximálneho denného, šesťdňového alebo dvojtýždňového limitu času jazdy
o viac ako 20 %,
2.
nedodržanie minimálnej doby denného alebo týždenného odpočinku o viac ako 20 %,
3.
nedodržanie minimálneho času prestávok v práci o viac ako 33 %,
4.
nesúlad záznamového zariadenia s požiadavkami osobitného predpisu.33)
Príloha č. 4 k zákonu č. 462/2007 Z. z.
Príloha č. 5 k zákonu č. 462/2007 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 2000/79/ES z 27. novembra 2000 týkajúca sa Európskej dohody o organizácii
pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva, ktorú uzavrela Asociácia
európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF),
Európska asociácia civilných letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteckých
spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA) – (Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 302, 1. 12. 2000).
2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovného
času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (Mimoriadne vydanie Ú.
v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 80, 23. 2. 2002).
3.
Smernica Rady 2005/47/ES z 18. júla 2005 o Dohode medzi Spoločenstvom európskych
železníc (CER) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o niektorých aspektoch
pracovných podmienok mobilných pracovníkov, ktorí pôsobia v interoperabilnej cezhraničnej
doprave v sektore železníc (Ú. v. EÚ L 195, 27. 7. 2005).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach
vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch
v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS
(Ú. v. EÚ L 102, 11. 4. 2006).
1)
Článok 4 písm. p) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15.
marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré
sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85
a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Ú. v. EÚ L 102, 11.
4. 2006).
2)
§ 44 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení zákona č. 581/2003 Z. z.
3)
4)
Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
5)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
7)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006.
Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 4) v platnom znení.
Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 4) v platnom znení.
8)
Európska dohoda o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR) z
1. júla 1970 vyhlásená vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 108/1976 Zb. v znení zmeny vyhlásenej vyhláškou č. 82/1984 Zb.
9)
Články 5 až 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006.
Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 v platnom znení.
Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 v platnom znení.
10)
Článok 13 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006.
11)
Napríklad § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, § 26 a príloha č. 3 skupina 314 – Ostatné por. č. 12 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
12)
Ú. v. EÚ L 195, 27. 7. 2005.
13)
§ 46a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 109/2007 Z. z.
14)
§ 14 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
15)
Článok 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006.
16)
Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 v platnom znení.
§ 2 ods. 1 zákona č. 461/2007 Z. z. o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave.
§ 2 ods. 1 zákona č. 461/2007 Z. z. o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave.
17)
18)
Rozhodnutie Komisie 93/173/EHS z 22. februára 1993, ktorým sa navrhuje štandardné
tlačivo podľa článku 16 nariadenia (EHS) č. 3820/85 o zosúlaďovaní niektorých právnych
predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (Mimoriadne vydanie
Ú. v. EÚ, kap.7/zv. 2; Ú. v. ES L 72, 25. 3. 1993).
19)
Článok 22 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006.
Článok 19 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 v platnom znení.
Článok 19 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 v platnom znení.
20)
Článok 13 ods. 2 a článok 14 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 561/2006.
21)
Článok 14 ods. 1 a článok 22 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 561/2006.
22)
Článok 14 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006.
23)
§ 2 ods. 1 písm. j) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
§ 64 až 67 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
§ 64 až 67 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
24)
Príloha IB nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 v platnom znení.
25)
§ 67 ods. 3 až 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. v znení zákona č. 534/2003 Z. z.
26)
Napríklad Obchodný zákonník, Občiansky zákonník.
27)
Príloha rozhodnutia Komisie 2007/230/ES z 12. apríla 2007 o formulári týkajúcom sa
právnych predpisov v sociálnej oblasti súvisiacich s činnosťami cestnej dopravy (Ú.
v. EÚ L 99, 14. 4. 2007).
28)
Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
30)
Článok Q prílohy III nariadenia Rady (EHS) č. 3922/91 zo 16. decembra 1991 o harmonizácii
technických požiadaviek a správnych postupov v oblasti civilného letectva (Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv.1; Ú. v. ES L 373, 31. 12. 1991) v platnom znení.
31)
Článok 15 ods. 7 nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 v platnom znení.
32)
Článok 16 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006.
33)
Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 v platnom znení.