Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že výmenou listov z
18. februára 2005 a 12. apríla 2005 bola uzavretá Dohoda medzi Slovenskou republikou
a Kajmanskými ostrovmi o zdaňovaní príjmu z úspor.
Národná rada Slovenskej republiky s dohodou vyslovila súhlas svojím uznesením č. 1645
z 24. mája 2005 a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky dohodu ratifikoval
30. mája 2005.
Dohoda nadobudla platnosť 27. júla 2005 v súlade s článkom 10 a v súlade s tým istým článkom sa uplatňuje od 1. júla 2005.
6/2007 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 05.01.2007 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 6/2007 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohody medzi Slovenskou republikou a Kajmanskými ostrovmi o zdaňovaní príjmu z úspor |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 05.01.2007 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 460/1992 Zb. | Ústava Slovenskej republiky |
6
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
K oznámeniu č. 6/2007 Z. z.
DOHODA VO FORME VÝMENY LISTOV O ZDAŇOVANÍ PRÍJMU Z ÚSPOR
A.
List Slovenskej republiky
Vážený pane,
odvolávam sa na navrhovaný model Dohoda týkajúca sa zdaňovania príjmu z úspor medzi
Kajmanskými ostrovmi a každým členským štátom Európskej únie, ktorý bol schválený
skupinou na vysokej úrovni (Zdaňovanie úspor) Radou ministrov Európskej únie 22. júna
2004.
Vzhľadom na uvedený text je mi cťou
– navrhnúť Vám dohodu o zdaňovaní príjmu z úspor, ktorá sa nachádza v prílohe k tomuto
listu,
– navrhnúť, aby uvedená dohoda nadobudla platnosť odo dňa uplatňovania smernice Rady
č. 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor vo forme výplat úrokov z 3. júna 2003, ktorej dátum uplatňovania
závisí od podmienok stanovených v článku 17 ods. 2 smernice, ktorý je predmetom vzájomného oznámenia, že všetky vnútorné ústavné požiadavky na
nadobudnutie účinnosti predmetnej dohody boli vykonané,
– navrhnúť náš spoločný záväzok splniť uvedené vnútorné ústavné formálne požiadavky
v najkratšom termíne a navzájom sa bezodkladne informovať oficiálnou cestou, keď budú
tieto formálne požiadavky splnené.
Je mi cťou navrhnúť, že ak uvedené je prijateľné pre Vašu vládu, tento list vrátane
prílohy a Vaše schválenie vytvoria spolu vzájomný súhlas a dohodu medzi Slovenskou
republikou a Kajmanskými ostrovmi.
Prosím, prijmite, vážený pane, ubezpečenie o našej najhlbšej úcte.
Za vládu Slovenskej republiky:
Ivan Mikloš v. r.
Ivan Mikloš v. r.
V Bratislave 18. februára 2005 v slovenskom jazyku v troch vyhotoveniach.
B.
List vlády Kajmanských ostrovov
Vážený pane,
je mi cťou potvrdiť príjem Vášho listu z 18. februára 2005, ktorý znie:
„Vážený pane,
odvolávam sa na navrhovaný model Dohoda týkajúca sa zdaňovania príjmu z úspor medzi
Kajmanskými ostrovmi a každým členským štátom Európskej únie, ktorý bol schválený
skupinou na vysokej úrovni (Zdaňovanie úspor) Radou ministrov Európskej únie 22. júna
2004.
Vzhľadom na uvedený text je mi cťou
– navrhnúť Vám dohodu o zdaňovaní príjmu z úspor, ktorá sa nachádza v prílohe k tomuto
listu,
– navrhnúť, aby uvedená dohoda nadobudla platnosť odo dňa uplatňovania smernice Rady
č. 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor vo forme výplat úrokov z 3. júna 2003, ktorej dátum uplatňovania
závisí od podmienok stanovených v článku 17 ods. 2 smernice, ktorý je predmetom vzájomného oznámenia, že všetky vnútorné ústavné požiadavky na
nadobudnutie účinnosti predmetnej dohody boli vykonané,
– navrhnúť náš spoločný záväzok splniť uvedené vnútorné ústavné formálne požiadavky
v najkratšom termíne a navzájom sa bezodkladne informovať oficiálnou cestou, keď budú
tieto formálne požiadavky splnené.
Je mi cťou navrhnúť, že ak uvedené je prijateľné pre Vašu vládu, tento list vrátane
prílohy a Vaše schválenie vytvoria spolu vzájomný súhlas a dohodu medzi Slovenskou
republikou a Kajmanskými ostrovmi.
Prosím, prijmite, vážený pane, ubezpečenie o našej najhlbšej úcte.“.
Môžem Vám potvrdiť, že vláda Kajmanských ostrovov súhlasí s obsahom Vášho listu z
18. februára 2005.
Prosím, prijmite, vážený pane, ubezpečenie o mojej najhlbšej úcte.
Kenneth Jefferson v. r.
Grand Cayman, Kajmanské ostrovy 12. apríla 2005 v slovenskom jazyku v troch vyhotoveniach.
Príloha k listu
DOHODA MEDZI SLOVENSKOU REPUBLIKOU A KAJMANSKÝMI OSTROVMI O ZDAŇOVANÍ PRÍJMU Z ÚSPOR
Keďže:
1.
Článok 17 ods. 2 smernice Rady Európskej únie 2003/48/ES (ďalej len „Rada“) o zdaňovaní príjmu z úspor tak, ako bola uverejnená v Úradnom
vestníku Európskej únie 26. júna 2003 (ďalej len „smernica“), ustanovuje, že členské
štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné
na dosiahnutie súladu s touto smernicou od 1. januára 2005 za predpokladu, že
i)
Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Sanmarinská republika, Monako a Andorra uplatňujú od
tohto istého dňa opatrenia, ktoré sú rovnocenné s opatreniami obsiahnutými v smernici
v súlade s dohodami uzatvorenými medzi nimi a Európskym spoločenstvom po jednomyseľných
rozhodnutiach Rady,
ii)
existujú všetky dohody alebo ostatné úpravy, ktoré stanovujú, že všetky príslušné
závislé alebo pridružené územia od toho dňa uplatňujú automatickú výmenu informácií
takým istým spôsobom, ako je ustanovené v kapitole II smernice, alebo počas prechodného obdobia uvedeného v článku 10, uplatňujú zrážkovú daň za takých istých podmienok, aké sú obsiahnuté v článkoch 11 a 12.
2.
Na základe záväzku v súvislosti so vstupom Cypru, Českej republiky, Estónska, Maďarska,
Lotyšska, Litvy, Malty, Poľska, Slovenskej republiky a Slovinska pred 1. májom 2004
prijmú a uverejnia zákony, predpisy a administratívne ustanovenia nevyhnutné na zladenie
s touto smernicou, ktorej ustanovenia sa budú uplatňovať od 1. januára 2005 v nadväznosti
na ustanovenia v odseku 1.
3.
Základ pridruženia Kajmanských ostrovov k Európskej únii je stanovený v časti 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Časť 4 stanovuje určité povinnosti, ktoré zaväzujú členské štáty Európskej únie
a Kajmanské ostrovy.
4.
V rámci podmienok pridruženia Kajmanských ostrovov k Európskej únii Kajmanské ostrovy
sa nenachádzajú na daňovom teritóriu Európskej únie, ale v duchu spolupráce a pri
zvážení podmienok Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Kajmanské ostrovy súhlasili
s pomocou členským štátom Európskej únie na základe poskytovania určitých informácií,
ako sa uvádza ďalej.
5.
Kajmanské ostrovy majú právne predpisy týkajúce sa podnikov pre kolektívne investovanie,
ktorých účinky sa považujú za rovnocenné právnym predpisom Európskeho spoločenstva
uvedeným v článkoch 2 a 6 smernice.
Slovenská republika a Kajmanské ostrovy (ďalej len „zmluvná strana“ alebo „zmluvné
strany“), ak kontext nevyžaduje inak,
súhlasili s uzavretím tejto dohody, ktorá obsahuje záväzky len na strane zmluvných
strán a ktorá ustanovuje automatické poskytovanie informácií príslušnými orgánmi Kajmanských
ostrovov príslušným orgánom Slovenskej republiky na základe ďalej stanovených podmienok
a stanoveného spôsobu.
Článok 1
Pôsobnosť
1.
Táto dohoda sa uplatňuje na úrok (ako je definovaný v článku 6 tejto dohody) vyplácaný vyplácajúcim zástupcom (ako je definovaný v článku 5 tejto dohody) so sídlom na území Kajmanských ostrovov v prospech vlastníkov požitkov (ako sú definovaní
v článku 3 tejto dohody), ktorí sú fyzickými osobami s bydliskom v Slovenskej republike.
2.
Pôsobnosť tejto dohody sa obmedzuje na zdaňovanie príjmu z úspor vo forme výplat
úroku z pohľadávok s výnimkou, inter alia, otázok týkajúcich sa zdaňovania príjmov
z penzií a poistenia.
Článok 2
Oznamovanie informácií vyplácajúcimi zástupcami
1.
Ak sú výplaty úroku vymedzené v článku 6 tejto dohody vyplácané vyplácajúcim zástupcom so sídlom na Kajmanských ostrovoch v prospech vlastníkov
požitkov v zmysle článku 3 tejto dohody, ktorí majú bydlisko na území Slovenskej republiky, vyplácajúci zástupca oznámi príslušnému
orgánu Kajmanských ostrovov
a)
totožnosť a bydlisko vlastníka požitkov ustanovené v súlade s článkom 4 tejto dohody,
b)
meno a adresu vyplácajúceho zástupcu,
c)
číslo účtu vlastníka požitkov, alebo ak číslo účtu chýba, identifikáciu pohľadávky,
ktorá poskytuje úrok,
d)
informácie týkajúce sa výplaty úroku stanovenej v článku 6 ods. 1 tejto dohody. Kajmanské ostrovy však môžu obmedziť minimálny rozsah informácií týkajúcich sa výplaty
úroku, ktorý má oznamovať vyplácajúci zástupca, na celkovú sumu úroku alebo príjmu
a na celkovú sumu výnosov z odpredaja, náhrady alebo refundácie.
2.
Do šiestich mesiacov od skončenia ich zdaňovacieho obdobia príslušný orgán Kajmanských
ostrovov automaticky oznámi príslušnému orgánu Slovenskej republiky informáciu uvedenú
v odseku 1 písm. a) až d) tohto článku týkajúcu sa všetkých výplat úrokov vykonaných
počas tohto roka.
Článok 3
Definícia vlastníka požitkov
1.
Na účely tejto dohody výraz „vlastník požitkov“ označuje každú fyzickú osobu, ktorá
prijíma výplatu úroku, alebo každú fyzickú osobu, v ktorej prospech je výplata úroku
zabezpečená, ak neposkytne dôkaz, že nebola prijatá alebo zabezpečená v jeho vlastný
prospech. Fyzická osoba sa nepovažuje za vlastníka požitkov, ak
a)
koná ako vyplácajúci zástupca v zmysle článku 5 tejto dohody,
b)
koná v mene právnickej osoby, subjektu, ktorý je zdaňovaný zo svojich ziskov na základe
všeobecných úprav na zdaňovanie podnikania, UCITS schválenej v súlade so smernicou
85/611/EHS, ekvivalentného podniku pre kolektívne investovanie zriadeného na Kajmanských ostrovoch,
alebo subjektu uvedeného v článku 5 ods. 2 tejto dohody, pričom v poslednom spomenutom prípade oznamuje meno a adresu tohto subjektu hospodárskemu
subjektu, ktorý vykonáva výplatu úroku, a uvedený hospodársky subjekt oznamuje takéto
informácie príslušnému orgánu svojej zmluvnej strany bydliska/sídla, alebo
c)
koná v mene inej fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom požitkov, a oznamuje vyplácajúcemu
zástupcovi totožnosť uvedeného vlastníka požitkov.
2.
Ak vyplácajúci zástupca má informácie, ktoré naznačujú, že fyzická osoba, ktorá prijíma
výplatu úroku alebo pre ktorú je výplata úroku zabezpečená, nemusí byť vlastníkom
požitkov, a ak sa na uvedenú fyzickú osobu neuplatňuje odsek 1 písm. a) ani písm.
b), podnikne všetky primerané kroky na stanovenie totožnosti vlastníka požitkov. Ak
vyplácajúci zástupca nie je schopný identifikovať vlastníka požitkov, k predmetnej
fyzickej osobe pristupuje ako k vlastníkovi požitkov.
Článok 4
Totožnosť a bydlisko vlastníkov požitkov
1.
Kajmanské ostrovy v rámci svojho územia prijímajú a zabezpečujú uplatňovanie postupov
potrebných na to, aby sa vyplácajúcemu zástupcovi umožnilo identifikovať vlastníkov
požitkov a ich bydlisko na účely tejto dohody. Pri takýchto postupoch dodržiavajú
minimálne štandardy stanovené v odsekoch 2 a 3.
2.
Vyplácajúci zástupca stanovuje totožnosť vlastníka požitkov na základe minimálnych
štandardov, ktoré sa menia v závislosti od toho, kedy boli nadviazané vzťahy medzi
vyplácajúcim zástupcom a prijímateľom úroku, takto:
a)
v prípade zmluvných vzťahov, ktoré sa nadviazali pred 1. januárom 2004, vyplácajúci
zástupca stanovuje totožnosť vlastníka požitkov pozostávajúcu z jeho mena a adresy,
s použitím informácií, ktoré má k dispozícii, najmä podľa predpisov platných na Kajmanských
ostrovoch o zabraňovaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí,
b)
v prípade nadviazania zmluvných vzťahov alebo transakcií, ktoré sa vykonávali pri
neexistencii zmluvných vzťahov od 1. januára 2004, vyplácajúci zástupca stanovuje
totožnosť vlastníka požitkov pozostávajúcu z mena, adresy, a ak je k dispozícii, aj
z daňového identifikačného čísla prideleného členským štátom bydliska na daňové účely.
Tieto údaje sa stanovujú na základe cestovného pasu alebo úradného preukazu totožnosti
predloženého vlastníkom požitkov. Ak sa v tomto cestovnom pase alebo v úradnom preukaze
totožnosti neobjavuje adresa, tá sa stanoví na základe akéhokoľvek iného písomného
dokladu totožnosti predloženého vlastníkom požitkov. Ak sa v cestovnom pase, úradnom
preukaze totožnosti alebo v akomkoľvek inom písomnom doklade totožnosti, prípadne
osvedčenia o bydlisku na daňové účely predloženom vlastníkom požitkov neuvádza daňové
identifikačné číslo, totožnosť sa doplní odkazom na dátum a miesto narodenia vlastníka
požitkov, ktoré sú stanovené na základe jeho cestovného pasu alebo úradného preukazu
totožnosti.
3.
Vyplácajúci zástupca stanovuje bydlisko vlastníka požitkov na základe minimálnych
štandardov, ktoré sa menia v závislosti od toho, kedy boli nadviazané vzťahy medzi
vyplácajúcim zástupcom a prijímateľom úroku. Na základe týchto podmienok sa miesto
bydliska nachádza v krajine, kde má vlastník požitkov trvalú adresu:
a)
v prípade zmluvných vzťahov, ktoré sa nadviazali pred 1. januárom 2004, vyplácajúci
zástupca stanovuje bydlisko vlastníka požitkov s použitím informácií, ktoré má k dispozícii,
najmä podľa predpisov platných na Kajmanských ostrovoch o zabraňovaní využívania finančného
systému na účely prania špinavých peňazí,
b)
v prípade nadviazania zmluvných vzťahov alebo transakcií, ktoré sa vykonávali pri
neexistencii zmluvných vzťahov od 1. januára 2004, vyplácajúci zástupca stanovuje
bydlisko vlastníka požitkov na základe adresy uvedenej v cestovnom pase, úradnom preukaze
totožnosti, alebo ak je to potrebné, na základe akéhokoľvek písomného dokladu totožnosti
predloženého vlastníkom požitkov a v súlade s týmto postupom: v prípade fyzických
osôb predkladajúcich cestovný pas alebo úradný preukaz totožnosti vydaný členským
štátom, ktorí vyhlasujú, že majú bydlisko v tretej krajine, sa bydlisko stanovuje
prostredníctvom osvedčenia o bydlisku na daňové účely vydaného príslušným orgánom
tretej krajiny, o ktorej fyzická osoba vyhlasuje, že v nej má bydlisko. V prípade
nepredloženia takého osvedčenia sa za krajinu bydliska považuje členský štát, ktorý
vydal cestovný pas alebo iný úradný doklad potvrdzujúci totožnosť.
Článok 5
Definícia vyplácajúceho zástupcu
1.
Na účely tejto dohody výraz „vyplácajúci zástupca“ označuje akýkoľvek hospodársky
subjekt, ktorý vypláca alebo zabezpečuje úrok okamžite v prospech vlastníka požitkov
bez ohľadu na to, či je subjekt dlžníkom pohľadávky, ktorá poskytuje úrok, alebo subjektom
povereným dlžníkom alebo vlastníkom požitkov vyplácaním úroku alebo zabezpečením vyplácania
úroku.
2.
Akýkoľvek subjekt so sídlom na území zmluvnej strany, ktorému sa vypláca úrok alebo
pre ktorý sa úrok zabezpečuje v prospech vlastníka požitkov, sa pri takej výplate
alebo zabezpečovaní takej výplaty považuje tiež za vyplácajúceho zástupcu. Toto ustanovenie
sa neuplatňuje, ak má hospodársky subjekt na základe úradného dokladu predloženého
uvedeným subjektom dôvod veriť, že
a)
je to právnická osoba s výnimkou právnických osôb uvedených v odseku 5 tohto článku
alebo
b)
jej zisky sú zdaňované na základe všeobecných úprav na zdaňovanie podnikania, alebo
c)
je to UCITS uznávaná v súlade so smernicou Rady 85/611/EHS, alebo ekvivalentný podnik pre kolektívne investovanie zriadený na Kajmanských ostrovoch.
Hospodársky subjekt so sídlom na Kajmanských ostrovoch vyplácajúci úrok alebo zabezpečujúci
úrok takému subjektu so sídlom na území druhej zmluvnej strany, ktorý sa na základe
tohto odseku považuje za vyplácajúceho zástupcu, oznámi meno a adresu subjektu a celkovú
sumu úroku zaplateného alebo zabezpečeného tomuto subjektu príslušnému orgánu zmluvnej
strany, na ktorej území má sídlo, ktorý tieto informácie poskytne príslušnému orgánu
zmluvnej strany, na ktorej území má sídlo.
3.
Subjekt uvedený v odseku 2 tohto článku však má možnosť, aby sa k nemu pristupovalo
na účely tejto dohody ako k UCITS alebo k ekvivalentnému podniku, ako je uvedené v
odseku 2 písm. c). Vykonávanie tejto možnosti si vyžaduje vydanie osvedčenia zmluvnou
stranou, na ktorej území má subjekt sídlo, a jeho predloženie uvedeným subjektom hospodárskemu
subjektu. Zmluvné strany stanovia podrobné pravidlá pre túto možnosť v prípade subjektov
so sídlom na ich území.
4.
Ak hospodársky subjekt a subjekt uvedený v odseku 2 tohto článku majú sídlo na území
tej istej zmluvnej strany, zmluvná strana prijme všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie
toho, aby daný subjekt konajúci ako vyplácajúci zástupca dodržiaval ustanovenia tejto
dohody.
5.
Právnické osoby vyňaté z pôsobnosti odseku 2 písm. a) podľa tohto článku sú
a)
vo Fínsku: avoin yhtio (Ay) a kommandiittiyhtio (Ky)/oppet bolag a kommanditbolag,
b)
vo Švédsku: handelsbolag (HB) a kommanditbolag (KB).
Článok 6
Definícia výplaty úroku
1.
Na účely tejto dohody výraz „výplata úroku“ označuje
a)
úrok vyplatený alebo pripísaný na účet, ktorý sa týka pohľadávok každého druhu, bez
ohľadu na to, či sú alebo nie sú zabezpečené hypotékou a bez ohľadu na to, či sú alebo
nie sú v nich obsiahnuté práva na účasť na ziskoch dlžníka, a najmä príjem z vládnych
cenných papierov a príjem z dlhopisov alebo obligácií vrátane prémií a ziskov spojených
s takými cennými papiermi; penále za oneskorenú výplatu sa nepovažuje za výplatu úroku,
b)
úrok, ktorý sa nahromadil alebo sa kapitalizoval pri odpredaji, náhrade alebo refundácii
pohľadávok uvedených v písmene a),
c)
príjem pochádzajúci z výplat úroku buď priamo, alebo prostredníctvom subjektu uvedeného
v článku 5 ods. 2 tejto dohody, ktoré sa rozdeľujú:
i)
UCITS schválenou v súlade so smernicou Rady ES 85/611/EHS, alebo
ii)
ekvivalentným podnikom pre kolektívne investovanie zriadeným na Kajmanských ostrovoch,
iii)
subjektmi, ktoré majú nárok na základe článku 5 ods. 3 tejto dohody,
iv)
podnikmi pre kolektívne investovanie zriadenými mimo územia, na ktoré sa uplatňuje
článok 299 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, a mimo územia Kajmanských ostrovov,
d)
príjem realizovaný pri odpredaji, náhrade alebo refundácii akcií alebo podielov v
nasledujúcich podnikoch a subjektoch, ak priamo alebo nepriamo prostredníctvom iných
podnikov pre kolektívne investovanie alebo iných subjektov uvedených ďalej investujú
viac ako 40 % svojich aktív do pohľadávok uvedených v písmene a),
i)
UCITS schválený v súlade so smernicou 85/611/EHS, alebo
ii)
ekvivalentný podnik pre kolektívne investovanie zriadený na Kajmanských ostrovoch,
iii)
subjekty, ktoré majú nárok na základe článku 5 ods. 3 tejto dohody,
iv)
podniky pre kolektívne investovanie zriadené mimo územia, na ktoré sa uplatňuje článok 299 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, a mimo územia Kajmanských ostrovov.
Zmluvné strany však majú možnosť zahrnúť príjem uvedený v odseku 1 písm. d) tohto
článku do vymedzenia úroku iba v takom rozsahu, v akom taký príjem zodpovedá ziskom
priamo alebo nepriamo pochádzajúcim z výplat úroku v zmysle odseku 1 písm. a) a b)
tohto článku.
2.
Pokiaľ ide o odsek 1 písm. c) a d) tohto článku, keď vyplácajúci zástupca nemá žiadne
informácie týkajúce sa podielu príjmu, ktorý pochádza z výplat úroku, za výplatu úroku
sa považuje celková suma príjmu.
3.
Pokiaľ ide o odsek 1 písm. d) tohto článku, keď vyplácajúci zástupca nemá žiadne
informácie týkajúce sa percentuálneho podielu aktív investovaných do pohľadávok, akcií
alebo podielov vymedzených v danom odseku, uvedený percentuálny podiel sa považuje
za vyšší ako 40 %. Ak nemôže určiť sumu príjmu realizovaného vlastníkom požitkov,
za príjem sa považuje výnos z odpredaja, náhrady alebo refundácie akcií alebo podielov.
4.
Pokiaľ je úrok uvedený v odseku 1 tohto článku vyplatený alebo pripísaný na účet
subjektu uvedeného v článku 5 ods. 2 tejto dohody a taký subjekt nemá nárok na základe článku 5 ods. 3, považuje sa za výplatu úroku takým subjektom.
5.
Pokiaľ ide o odsek 1 písm. b) a d) tohto článku, zmluvná strana má možnosť vyžadovať
od vyplácajúcich zástupcov na svojom území, aby anualizovali úrok počas obdobia, ktoré
nemôže presiahnuť obdobie jedného roka, a k takému anualizovanému úroku pristupovali
ako k výplate úroku dokonca aj vtedy, ak v tomto období nedošlo k odpredaju, refundácii
alebo náhrade.
6.
Odlišne od odseku 1 písm. c) a d) tohto článku má zmluvná strana právo vylúčiť z
definície výplaty úroku akýkoľvek príjem uvedený v týchto ustanoveniach od podnikov
alebo subjektov zriadených na jej území, pokiaľ investícia do pohľadávok takých subjektov
uvedených v odseku 1 písm. a) tohto článku nepresiahla 15 % ich aktív. Takisto odlišne
od odseku 4 tohto článku má zmluvná strana možnosť vylúčiť z definície výplaty úroku
v odseku 1 tohto článku úrok vyplatený alebo pripísaný na účet subjektu uvedeného
v článku 5 ods. 2 tejto dohody, ktorý nemal nárok na základe článku 5 ods. 3 tejto dohody a je zriadený na jej území,
ak investícia takého subjektu do pohľadávok uvedených v odseku 1 písm. a) tohto článku
nepresiahla 15 % jeho aktív.
Vykonávanie takej možnosti jednou zmluvnou stranou je záväzné pre druhú zmluvnú stranu.
7.
Percentuálny podiel uvedený v odseku 1 písm. d) tohto článku a odseku 3 tohto článku
je od 1. januára 2011 25 %.
8.
Percentuálne podiely uvedené v odseku 1 písm. d) a v odseku 6 tohto článku sa určujú
v závislosti od investičnej politiky stanovenej v pravidlách fondu alebo v registračných
dokumentoch príslušných podnikov alebo subjektov a v prípade, že chýbajú, určujú sa
s ohľadom na aktuálne zloženie aktív príslušných podnikov alebo subjektov.
Článok 7
Prechodné ustanovenia pre obchodovateľné dlhové cenné papiere
1.
Počas prechodného obdobia uvedeného v článku 10 ods. 2 smernice, ale najneskôr do 31. decembra 2010, domáce a medzinárodné dlhopisy a ostatné obchodovateľné
dlhové cenné papiere, ktoré boli po prvýkrát vydané pred 1. marcom 2001, alebo v prípade,
ak pôvodné emisné prospekty schválili príslušné orgány v zmysle smernice Rady 80/390/EHS alebo zodpovedné orgány v tretích krajinách pred uvedeným dňom, sa nepovažujú za
pohľadávky v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a) tejto dohody za predpokladu, že sa od 1. marca 2002 nevydajú žiadne ďalšie emisie takých dlhových
cenných papierov. Ak by však prechodné obdobie pokračovalo po 31. decembri 2010, ustanovenia
tohto článku sa budú naďalej uplatňovať iba so zreteľom na také obchodovateľné dlhové
cenné papiere,
i)
ktoré obsahujú klauzuly o pripočítaní úroku zaplateného v inej krajine („gross-up“)
alebo o predčasnej náhrade, a
ii)
ak vyplácajúci zástupca sídli na území zmluvnej strany, ktorá uplatňuje zrážkovú
daň, pričom uvedený vyplácajúci zástupca vypláca úrok alebo zabezpečuje výplatu úroku
v bezprostredný prospech vlastníka požitkov, ktorý sídli na území druhej zmluvnej
strany.
Ak sa od 1. marca 2002 uskutoční ďalšia emisia uvedeného obchodovateľného dlhového
cenného papiera vydaného vládou alebo súvisiacim subjektom, ktorý koná ako správny
orgán alebo ktorého úloha je uznávaná medzinárodnou zmluvou, ako je vymedzené v prílohe
k tejto dohode, celá emisia takého cenného papiera pozostávajúca z pôvodnej emisie
a z akejkoľvek ďalšej emisie sa považuje za pohľadávku v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a) tejto dohody.
Ak sa od 1. marca 2002 uskutoční ďalšia emisia uvedeného obchodovateľného dlhového
cenného papiera vydaného akýmkoľvek iným emitentom, na ktorého sa nevzťahuje druhý
pododsek, taká ďalšia emisia sa považuje za pohľadávku v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a) tejto dohody.
2.
Nič v tomto článku nebráni zmluvným stranám, aby zdaňovali príjem z obchodovateľných
dlhových cenných papierov uvedených v odseku 1 v súlade so svojimi vnútroštátnymi
predpismi.
Článok 8
Postup pri vzájomnej dohode
Ak medzi zmluvnými stranami vzniknú ťažkosti alebo pochybnosti, pokiaľ ide o vykonávanie
alebo výklad tejto dohody, zmluvné strany prejavia maximálne úsilie vyriešiť záležitosť
vzájomnou dohodou.
Článok 9
Dôvernosť
1.
Všetky informácie poskytnuté a prijaté príslušným orgánom zmluvnej strany sú dôverné.
2.
Informácie poskytnuté príslušnému orgánu zmluvnej strany sa nesmú použiť bez predchádzajúceho
písomného súhlasu druhej zmluvnej strany na žiadne iné účely než na účely priameho
zdaňovania.
3.
Poskytnuté informácie možno sprístupniť len osobám alebo orgánom, ktoré sa zaoberajú
priamym zdaňovaním a ktoré použijú tieto osoby alebo orgány len na takéto účely alebo
na účely dohľadu vrátane rozhodnutia o prípadnom odvolaní. Na tieto účely možno informácie
sprístupniť na verejných súdnych konaniach alebo v súdnych konaniach.
4.
Ak sa príslušný orgán zmluvnej strany domnieva, že informácie, ktoré dostal od príslušného
úradu inej zmluvnej strany, sú pravdepodobne užitočné pre príslušný orgán iného členského
štátu, môže tieto informácie odovzdať tomuto príslušnému orgánu so súhlasom príslušného
úradu, ktorý informácie poskytol.
Článok 10
Nadobudnutie platnosti
Táto dohoda nadobúda platnosť v tridsiaty deň odo dňa, keď si všetky vlády navzájom
písomne oznámia, že ústavné požiadavky vyžadované v ich jednotlivých štátoch boli
splnené a jej ustanovenia nadobúdajú účinnosť odo dňa, od ktorého sa uplatňuje smernica
podľa článku 17 ods. 2 a 3 smernice.
Článok 11
Skončenie platnosti
1.
Táto dohoda zostáva v platnosti, kým jej platnosť neskončí jedna zo zmluvných strán.
2.
Každá zo zmluvných strán môže skončiť platnosť tejto dohody tak, že skončenie písomne
oznámi druhej zmluvnej strane, pričom uvedie okolnosti, ktoré ju viedli k tomuto oznámeniu.
V tomto prípade táto dohoda stráca platnosť 12 mesiacov po podaní oznámenia.
Článok 12
Uplatňovanie a pozastavenie uplatňovania
1.
Uplatňovanie tejto dohody je podmienené prijatím opatrení, ktoré sú v súlade alebo
sú rovnocenné s tými, ktoré sú obsiahnuté v smernici alebo v tejto dohode, a ich vykonávaním
všetkými členskými štátmi Európskej únie, Spojenými štátmi americkými, Švajčiarskom,
Andorrou, Lichtenštajnskom, Monakom a Sanmarinskou republikou a všetkými príslušnými
závislými a pridruženými územiami členských štátov Európskeho spoločenstva v tomto
poradí a zabezpečením rovnakých dátumov vykonávania.
2.
Na základe postupu pri vzájomnej dohode stanoveného v článku 8 tejto dohody uplatňovanie tejto dohody alebo jej častí môže pozastaviť každá zo zmluvných strán
s okamžitým účinkom prostredníctvom oznámenia odovzdaného druhej zmluvnej strane,
v ktorom sú uvedené okolnosti vedúce k takému oznámeniu, a to v prípade, že sa prestane
dočasne alebo trvalo uplatňovať smernica v súlade s právom Európskeho spoločenstva,
alebo v prípade, že členský štát pozastaví uplatňovanie jeho vykonávacích právnych
predpisov. Vykonávanie dohody sa obnoví hneď, ako prestanú platiť okolnosti vedúce
k pozastaveniu.
3.
V zmysle postupu pri vzájomnej dohode ustanoveného v článku 8 tejto dohody každá zo zmluvných strán môže pozastaviť uplatňovanie tejto dohody prostredníctvom
oznámenia odovzdaného druhej zmluvnej strane, v ktorom uvedie okolnosti vedúce k takému
oznámeniu, a to v prípade, ak jedna z tretích krajín alebo jedno z území uvedených
v odseku 1 prestane následne uplatňovať opatrenia uvedené v tomto odseku. Pozastavenie
uplatňovania sa vykoná najskôr dva mesiace po oznámení. Uplatňovanie dohody sa obnoví
hneď, ako príslušná tretia krajina alebo územie obnoví opatrenia.
Článok 13
Príslušné orgány
Na účely tejto dohody pojem „príslušný orgán“ v prípade Kajmanských ostrovov znamená
„Financial Secretary“ a v prípade Slovenskej republiky ministra financií alebo jeho
splnomocneného zástupcu.
Článok 14
Implementácia
Pred 1. januárom 2005 zmluvné strany prijmú zákony, predpisy a administratívne nariadenia
na zladenie s touto dohodou.
Na dôkaz toho podpísaní, náležite na to splnomocnení, podpísali túto dohodu.
Dané v slovenskom a anglickom jazyku, pričom obidve znenia sú rovnako autentické.
V prípade odlišností výkladu jednotlivých jazykových znení je rozhodujúce anglické
znenie.
Za vládu Slovenskej republiky:
Ivan Mikloš v. r.
Za vládu Kajmanských ostrovov:
Kenneth Jefferson v. r.
Ivan Mikloš v. r.
Za vládu Kajmanských ostrovov:
Kenneth Jefferson v. r.
Príloha k dohode
Zoznam súvisiacich subjektov
Na účely článku 7 sa za „súvisiaci subjekt, ktorý koná ako správny orgán alebo ktorého úloha je uznávaná
medzinárodnou zmluvou“, považujú tieto subjekty:
Subjekty v rámci Európskej únie
Belgicko
– Vlaams Gewest (Flámsky región)
– Région wallonne (Valónsky región)
– Région bruxelloise/Brussels Gewest (Bruselský región)
– Communauté française (Francúzske spoločenstvo)
– Vlaamse Gemeenschap (Flámske spoločenstvo)
– Deutschsprachige Gemeinschaft (Nemecky hovoriace spoločenstvo)
Španielsko
– Xunta de Galicia (vláda autonómneho spoločenstva Galície)
– Junta de Andalucía (vláda autonómneho spoločenstva Andalúzie)
– Junta de Extremadura (vláda autonómneho spoločenstva Estremadury)
– Junta de Castilla-La Mancha (vláda autonómneho spoločenstva Kastílie-La Mancha)
– Junta de Castilla-León (vláda autonómneho spoločenstva Kastílie-León)
– Gobierno Foral de Navarra (vláda autonómneho spoločenstva Navarry)
– Govern de les Illes Balears (vláda autonómneho spoločenstva Baleárskych ostrovov)
– Generalitat de Catalunya (vláda autonómneho spoločenstva Katalánska)
– Generalitat de Valencia (vláda autonómneho spoločenstva Valencie)
– Diputación General de Aragón (vláda autonómneho spoločenstva Aragónska)
– Gobierno de las Islas Canarias (vláda autonómneho spoločenstva Kanárskych ostrovov)
– Gobierno de Murcia (vláda autonómneho spoločenstva Murcie)
– Gobierno de Madrid (vláda autonómneho spoločenstva Madridu)
– Gobierno de la Comunidad Autónoma del País Vasco/Euzkadi (vláda autonómneho spoločenstva
Baskicka)
– Diputación Foral de Guipúzcoa (regionálna rada Guipúzcoy)
– Diputación Foral de Vizcaya/Bizkaia (regionálna rada Biskajska)
– Diputación Foral de Alava (regionálna rada Alavy)
– Ayuntamiento de Madrid (mestská rada Madridu)
– Ayuntamiento de Barcelona (mestská rada Barcelony)
– Cabildo Insular de Gran Canaria (ostrovná rada Gran Canarie)
– Cabildo Insular de Tenerife (ostrovná rada Tenerife)
– Instituto de Crédito Oficial (Verejný úverový ústav)
– Instituto Catalán de Finanzas (Finančný ústav Katalánska)
– Instituto Valenciano de Finanzas (Finančný ústav Valencie)
Grécko
–
(Národný telekomunikačný úrad)
–
(Národná železničná spoločnosť)
–
(Štátna elektrárenská spoločnosť)
Francúzsko
– La Caisse d´amortissement de la dette sociale (CADES) (Fond na úhradu dlhu sociálneho
zabezpečenia)
– L´Agence française de développement (AFD) (Francúzska rozvojová agentúra)
– Réseau Ferré de France (RFF) (Francúzska železničná sieť)
– Caisse Nationale des Autoroutes (CNA) (Národný diaľničný fond)
– Assistance publique Hôpitaux de Paris (APHP) (Zväz verejných nemocníc parížskej
oblasti)
– Charbonnages de France (CDF) (Ústredie francúzskych štátnych spoločností na ťažbu
čierneho uhlia)
– Entreprise miničre et chimique (EMC) (Štátna ťažobná a chemická spoločnosť)
Taliansko
– regióny
– provincie
– mestá a obce
– Cassa Depositi e Prestiti (Fond vkladov a pôžičiek)
Lotyšsko
– Pašvaldības (miestne samosprávy)
Poľsko
– gminy (obce)
– powiaty (okresy)
– województwa (vojvodstvá)
– związki gmin (združenia obcí)
– związki powiatów (združenia okresov)
– związki województw (združenia vojvodstiev)
– miasto stołeczne Warszawa (hlavné mesto Varšava)
– Agencja Restrukturyzacji i Modernizacji Rolnictwa (Agentúra pre reštrukturalizáciu
a modernizáciu poľnohospodárstva)
– Agencja Nieruchomości Rolnych (Agentúra pre poľnohospodársky majetok)
Portugalsko
– Regiăo Autónoma da Madeira (autonómna oblasť Madeira)
– Regiăo Autónoma dos Açores (autonómna oblasť Azory)
– mestá a obce
Slovensko
– mestá a obce
– Železnice Slovenskej republiky
– Štátny fond cestného hospodárstva
– Slovenské elektrárne
– Vodohospodárska výstavba
Medzinárodné subjekty
– Európska banka pre obnovu a rozvoj
– Európska investičná banka
– Ázijská rozvojová banka
– Africká rozvojová banka
– Svetová banka (Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj /Medzinárodný menový fond)
– Medzinárodné finančné združenie
– Medziamerická rozvojová banka
– Rozvojová banka Rady Európy
– Euratom
– Európske spoločenstvo
– Andské rozvojové združenie
– Eurofima
– Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ
– Nordická investičná banka
– Karibská rozvojová banka
Ustanovenia článku 7 sa nedotýkajú medzinárodných záväzkov, ktoré zmluvné strany mohli uzavrieť vo vzťahu
k uvedeným medzinárodným subjektom.
Subjekty v tretích krajinách
Subjekty, ktoré spĺňajú tieto kritériá:
1.
Subjekt sa podľa vnútroštátnych kritérií jednoznačne považuje za verejný subjekt.
2.
Taký verejný subjekt je nekomerčným výrobcom, ktorý spravuje a financuje skupinu
činností, najmä poskytovaním nekomerčných tovarov a služieb určených v prospech spoločenstva,
ktoré účinne kontroluje štátna správa.
3.
Taký verejný subjekt je veľkým a pravidelným emitentom dlhu.
4.
Príslušný štát je schopný garantovať, že taký verejný subjekt nebude vykonávať predčasnú
úhradu v prípade klauzúl o hrubej sume.