368/2008 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2026
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 368/2008 Z. z. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 03.09.2008 |
| Dátum vyhlásenia: | 25.09.2008 |
| Dátum účinnosti od: | 01.07.2026 |
| Autor: | Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 475/2005 Z. z. | Zákon o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 500/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody |
| 136/2015 Z. z. | Vyhláška, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení vyhlášky č. 500/2013 Z. z. |
| 408/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov |
| 172/2026 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov |
| 664/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody |
368
VYHLÁŠKA
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
z 3. septembra 2008,
ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 102 ods. 1 písm. a) až l) a s) a t) a ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 93/2008 Z. z. (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIE
PRVÁ HLAVA
PREDMET ÚPRAVY
§ 1
Predmet úpravy
Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o
a)
prijímaní, umiestňovaní, premiestňovaní, podmienečnom prepustení a prepustení odsúdených,
b)
vnútornej diferenciácii,
c)
zaobchádzaní s odsúdenými,
d)
zabezpečovaní práv odsúdených,
e)
zaraďovaní odsúdených do práce,
f)
účasti orgánov a organizácií na výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“),
g)
disciplinárnych odmenách, disciplinárnych trestoch a rozsahu disciplinárnej právomoci,
h)
zabezpečení poriadku a bezpečnosti v miestach, kde sa vykonáva trest podľa § 4 ods. 1 zákona (ďalej len „ústav“),
i)
výkone trestu pri niektorých kategóriách odsúdených a o špecializovanom výkone trestu,
j)
podmienkach a výkone ochranného liečenia nariadeného súdom počas výkonu trestu,
k)
nakladaní s peňažnými prostriedkami odsúdeného,
l)
nosení preukazu odsúdeného,
m)
konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu.
DRUHÁ HLAVA
PRIJÍMANIE, UMIESTŇOVANIE, PREMIESTŇOVANIE, PREDVEDENIE
Prijímanie
§ 2
(1)
Odsúdený nastupuje do výkonu trestu v určenom ústave na výkon väzby
a)
priamo po predchádzajúcej väzbe,
b)
sám na základe nariadenia výkonu trestu súdom,
c)
dodaním do výkonu trestu príslušníkmi Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru
väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) alebo ozbrojenými príslušníkmi finančnej
správy.2)
(2)
Prijímanie odsúdených sa vykonáva nepretržite. Nariadenie výkonu trestu musí obsahovať
podpis sudcu a odtlačok úradnej pečiatky súdu, ktorý nariadenie výkonu trestu vydal.
Ak je nariadenie výkonu trestu doručené elektronicky podľa osobitného predpisu,2a) je overené autorizačnou doložkou. Ak je nariadenie výkonu trestu doručené telefaxom
alebo prostredníctvom elektronickej mailovej pošty, overí sa spätne jeho pravosť a
správnosť a toto overenie sa na ňom vyznačí.
(3)
Odsúdeného, ktorý nastupuje do výkonu trestu podľa odseku 1 písm. b) alebo písm.
c), príjme aj iný ústav, v ktorom sa vykonáva väzba ako ústav určený na nástup do
výkonu trestu v nariadení výkonu trestu.
(4)
O oboznámení s právami, zákazmi a povinnosťami, ktoré má odsúdený vo výkone trestu,
dĺžke trestu odňatia slobody a možnosti podmienečného prepustenia sa urobí záznam,
ktorý odsúdený potvrdí svojím podpisom; ak odsúdený záznam odmietne podpísať, príslušník
Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „príslušník zboru“) o tom urobí poznámku
v zázname.
§ 3
(1)
Osobnú prehliadku odsúdeného po prijatí do výkonu trestu vykoná príslušník zboru
rovnakého pohlavia. Ak bol odsúdený dodaný do výkonu trestu podľa § 2 ods. 1 písm. c), osobná prehliadka sa vykoná za prítomnosti príslušníka orgánu, ktorý odsúdeného
dodal do výkonu trestu.
(2)
O výsledku osobnej prehliadky sa vyhotoví písomný záznam, ktorý obsahuje
a)
zoznam odňatých vecí podľa § 7 ods. 4 zákona,
b)
údaj o prevzatí osobných dokladov,
c)
údaj o prevzatí peňažných prostriedkov v eurách alebo v cudzej mene a cenín podľa
§ 28 ods. 3 písm. a) a ods. 6 písm. a) a c) zákona,
d)
záznam o vyjadrení odsúdeného, či, kým a kedy bolo voči nemu použité fyzické násilie,
e)
záznam o zistení viditeľných stôp po fyzickom násilí alebo zranení na tele odsúdeného
a
f)
časový údaj s uvedením dátumu, hodiny a minúty vykonania osobnej prehliadky a vykonania
písomného záznamu.
(3)
Záznam podľa odseku 2 podpíše príslušník zboru, ktorý osobnú prehliadku vykonal,
odsúdený, ktorý sa osobnej prehliadke podrobil, a príslušník orgánu, ktorý odsúdeného
do výkonu trestu dodal; ak odsúdený záznam odmietne podpísať, príslušník zboru o tom
urobí poznámku v zázname. Ak odsúdeného do výkonu trestu dodal príslušník iného pohlavia
ako dodaný odsúdený, tento príslušník podpíše písomný záznam potvrdzujúci len pravdivosť
jeho obsahu podľa odseku 2 písm. a) až d) a f).
(4)
Písomný záznam podľa odseku 2 sa vyhotovuje v dvoch výtlačkoch; jeden výtlačok sa
vydá odsúdenému a jeden sa založí do osobného spisu odsúdeného.
§ 3a
(1)
Ak je odsúdený prijatý do výkonu trestu v pracovný deň po 15.00 hodine, v deň pracovného
voľna alebo deň pracovného pokoja, podrobí sa zdravotnej prehliadke, hygienickým a
protiepidemickým opatreniam a zdravotným výkonom v najbližší pracovný deň. Ak príslušník
zboru, ktorý osobnú prehliadku vykonal, pri prijatí odsúdeného do výkonu trestu zistí,
že na tele odsúdeného sú viditeľné stopy po fyzickom násilí alebo zranení, zabezpečí
bez zbytočného odkladu jeho prehliadku lekárom, ktorý tieto skutočnosti podrobne zaznamená
v zdravotnej dokumentácii odsúdeného, vrátane opisu, lokalizácie a charakteru zistených
zranení. Ústav o týchto skutočnostiach upovedomí prokurátora, ktorý vykonáva dozor
nad zachovávaním zákonnosti v ústave.
(2)
Ak lekár pri zdravotnej prehliadke zistí, že odsúdená je tehotná, ústav o tom upovedomí
súd, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prerušení výkonu trestu, a prokurátora, ktorý
vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave.
§ 4
(1)
Strelnú zbraň alebo strelivo odňaté odsúdenému pri prijatí do výkonu trestu ústav
odovzdá v mene odsúdeného do úschovy najbližšiemu policajnému útvaru, ktorý o tom
vydá potvrdenie; pri dodaní odsúdeného podľa § 2 ods. 1 písm. c) ústav strelnú zbraň alebo strelivo od príslušníka Policajného zboru neprevezme. Potvrdenie
o úschove ústav prevezme do úschovy podľa odseku 2.
(2)
Odsúdený si môže ponechať veci uvedené v § 23 ods. 1 zákona; ostatné veci vrátane peňažných prostriedkov, cenností a dokladov ústav prevezme
do úschovy.
(3)
O odsúdenom sa založí osobný spis.
§ 5
(1)
Ak je odsúdený podozrivý z infekčného alebo parazitárneho ochorenia, ústav ihneď
zabezpečí primerané opatrenia až do vykonania lekárskej prehliadky.
(2)
V súvislosti s hygienickými alebo protiepidemickými opatreniami môže lekár nariadiť
odsúdenému, aby sa oholil a ostrihal.
§ 6
(1)
Ústav odosiela hlásenie o nástupe odsúdeného do výkonu trestu súdu, ktorý vo veci
rozhodoval v prvom stupni, útvaru Policajného zboru príslušnému podľa miesta trvalého
pobytu odsúdeného a u odsúdených poberajúcich dôchodok podľa § 29 ods. 1 zákona príslušnému orgánu sociálneho poistenia podľa § 29 ods. 3 zákona; nástup odsúdeného do výkonu trestu sa zaznamená do informačného systému zboru.
§ 7
Umiestňovanie
(1)
Určený príslušník zboru z generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže
(ďalej len „generálne riaditeľstvo“) oznámi dotknutým ústavom určenie ústavu, v ktorom
bude odsúdený vykonávať trest. Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru určí
oddiel, kde bude odsúdený ubytovaný; pri umiestnení do oddielu sa môže určiť aj zaradenie
odsúdeného do práce.
(2)
Určenie ústavu, do ktorého sa odsúdený umiestni, sa oznámi odsúdenému, aby mohol
informovať blízke osoby podľa § 2 písm. d) zákona. Ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti a poriadku alebo ochrany zdravia alebo
života odsúdeného alebo inej osoby, určenie ústavu sa odsúdenému oznámi po dodaní
do určeného ústavu. Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky na informovanie blízkej osoby
o mieste, v ktorom vykonáva trest, môže požiadať ústav o zabezpečenie vyrozumenia
o svojom pobyte; v takom prípade blízku osobu odsúdeného vyrozumie ústav na vlastné
náklady.
(3)
Odsúdený sa po umiestnení do určeného ústavu ubytuje v nástupnom oddiele, v nástupnej
cele alebo v nástupnej izbe (ďalej len „nástupný oddiel“) okrem prípadov uvedených
v § 78 ods. 2 a 3 zákona.
(4)
Umiestnenie odsúdeného a zmenu umiestnenia určuje riaditeľ ústavu alebo ním určený
príslušník zboru spravidla na návrh umiestňovacej komisie (ďalej len „komisia“), ktorej
predsedom je vedúci oddelenia výkonu trestu. Členmi komisie sú pedagóg, psychológ,
lekár alebo iný zdravotnícky pracovník, sociálny pracovník, príslušník zboru alebo
zamestnanec zboru z organizačno-právneho oddelenia, úseku zamestnávania, výroby a
odbytu, preventívno-bezpečnostnej služby, oddelenia ochrany alebo ďalší príslušníci
zboru alebo zamestnanci zboru určení riaditeľom ústavu. Zdravotnú spôsobilosť na zaradenie
do práce posudzuje lekár. Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru môže v
odôvodnených prípadoch určiť zmenu v zložení komisie. Určený príslušník zboru vykoná
o rozhodnutí záznam v príslušnej dokumentácii.
(5)
Na umiestnenie podľa § 8 ods. 5 písm. a) a b) zákona je možné využiť na nevyhnutný čas aj cely uzavretého oddielu alebo oddielu s bezpečnostným
režimom; počas takého umiestnenia sa neuplatňujú obmedzenia podľa § 89 a 91.
(6)
Komisia spravidla do siedmich kalendárnych dní od prijatia odsúdeného do určeného
ústavu prerokuje jeho ďalšie umiestnenie v ústave a prípadné zaradenie do práce.
§ 8
Premiestňovanie
(1)
Premiestnenie odsúdeného je jeho presun medzi jednotlivými ústavmi podľa § 10 zákona. Osobný spis odsúdeného, jeho osobné veci, peňažné prostriedky a ceniny prevzaté
do úschovy, zdravotná dokumentácia a doplnková dokumentácia osobnej karty odsúdeného
sa zasielajú eskortou do ústavu, do ktorého sa odsúdený premiestňuje.
(2)
Ústav, do ktorého má byť odsúdený premiestnený, určí generálny riaditeľ alebo ním
určený príslušník zboru okrem prípadu uvedeného v § 10 ods. 1 písm. a) zákona. Pri oznámení o určení umiestnenia odsúdenému sa postupuje podľa § 7 ods. 2.
(3)
O písomnej žiadosti odsúdeného o premiestnenie do ústavu s rovnakým stupňom stráženia
rozhoduje riaditeľ ústavu, do ktorého sa odsúdený žiada premiestniť.
(4)
Ak žiadosť o premiestnenie bola zamietnutá, odsúdený môže opakovane požiadať o premiestnenie
najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o zamietnutí žiadosti; rovnako
sa postupuje, ak generálny riaditeľ alebo ním určený príslušník zboru zamietol návrh
riaditeľa ústavu podľa odseku 3.
§ 8a
Predvedenie
(1)
Odsúdený sa predvádza v ústave pred osoby a orgány podľa § 10a ods. 1 a 2 zákona do miestnosti na to určenej. Do miestnosti možno priniesť a z miestnosti možno
odniesť len dokumenty, iné nosiče informácií a ďalšie veci povolené riaditeľom ústavu,
ktoré bezprostredne súvisia s konaním vo veci, v ktorej je odsúdený predvádzaný. Ostatné
veci, ktoré so sebou priniesli osoby a orgány podľa § 10a ods. 1 a 2 zákona, sa odkladajú do uzamykateľných skriniek v priestoroch na to určených.
(2)
Ak nie je z údajov evidovaných ústavom preukázaný účel predvedenia, musí osoba podľa
§ 10a ods. 1 alebo ods. 2 zákona tento účel preukázať pred predvedením plnomocenstvom na zastupovanie, rozhodnutím
súdu alebo rozhodnutím iného oprávneného orgánu.
(3)
Žiadosti o predvedenie a odovzdanie odsúdeného na vykonanie úkonov mimo ústavu sa
nevyhovie, ak tomu bráni zlý zdravotný stav odsúdeného. O zamietnutí žiadosti rozhoduje
na návrh lekára riaditeľ ústavu. Predvedenie odsúdeného zborom pred príslušníka Policajného
zboru mimo ústav podľa § 10a ods. 4 zákona sa realizuje len výnimočne, v odôvodnených prípadoch a so súhlasom generálneho
riaditeľa.
(4)
Ak je odsúdený odovzdaný na viac ako 24 hodín a úkon trestného konania je vykonávaný
mimo územia okresu, kde sa ústav nachádza, môže sa odsúdený umiestniť do ukončenia
úkonu v ústave, ktorý je najbližšie k miestu, kde sa úkon vykonáva. Umiestnenie do
cely policajného zaistenia4a) je možné len vo výnimočných prípadoch a na nevyhnutne potrebný čas.
(5)
V prípade predvedenia odsúdeného s uloženými obmedzeniami podľa § 10a ods. 2 zákona, advokát alebo notár preukáže písomné stanovisko príslušného orgánu činného
v trestnom konaní alebo súdu, či si vyhradzuje alebo nevyhradzuje svoju prítomnosť
pri úkone; uvedené sa vzťahuje aj na predvedenie podľa § 49 ods. 3.
DRUHÁ ČASŤ
ZAOBCHÁDZANIE
PRVÁ HLAVA
VÝKON TRESTU V ÚSTAVOCH S MINIMÁLNYM STUPŇOM STRÁŽENIA, STREDNÝM STUPŇOM STRÁŽENIA
A MAXIMÁLNYM STUPŇOM STRÁŽENIA
§ 9
Všeobecné ustanovenia
(1)
Odsúdený vykonáva trest v štandardnom oddiele, špecializovanom oddiele alebo v otvorenom
oddelení.
(2)
Odsúdený mladistvý sa umiestňuje do diferenciačných skupín podľa § 72 zákona.
(3)
Komunitným systémom sa rozumie organizovanie zaobchádzania na základe aktívnej účasti
odsúdených, kolektívnych a skupinových foriem pôsobenia.
(4)
Pedagóg oddielu organizuje a zabezpečuje zaobchádzanie v skupine, do ktorej je umiestnených
spravidla 35 odsúdených; u mladistvých odsúdených oddiel tvorí spravidla 15 mladistvých
odsúdených. Pedagóg špecializovaného oddielu podľa § 77 ods. 3 písm. b) až d) a h) zákona zabezpečuje zaobchádzanie v skupine, do ktorej je umiestnených spravidla 20
odsúdených.
Výkon trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia
§ 10
Odsúdený zaradený na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia sa umiestni
do uzavretého ústavu alebo do otvoreného oddelenia.
§ 12
(1)
Vedúci otvoreného oddelenia predloží komisii návrh na určenie ďalšieho umiestnenia
odsúdeného, ak
a)
odsúdený neplní určený program zaobchádzania alebo závažným spôsobom porušil ústavný
poriadok,
b)
sa začne voči odsúdenému trestné konanie v inej veci alebo súd nariadil výkon ďalšieho
trestu,
c)
je na to dôvod uvedený v § 8 ods. 5 písm. b) zákona,
d)
je u odsúdeného potrebné uplatniť ďalšie metódy a postupy zaobchádzania v špecializovanom
oddiele,
e)
súd nariadil odsúdenému ochranné liečenie ústavným spôsobom.
(2)
Návrh komisie schvaľuje riaditeľ ústavu. Odsúdený sa do schválenia návrhu ubytuje
oddelene od ostatných odsúdených umiestnených v otvorenom oddelení. Počas oddeleného
ubytovania sa odsúdený v izbe alebo cele uzamyká a neuplatňujú sa u neho zmiernenia
podľa § 76 ods. 3 zákona. Ak v otvorenom oddelení nie sú vytvorené podmienky na oddelené ubytovanie,
odsúdený sa do schválenia návrhu ubytuje v uzavretom ústave, pričom oddiel, do ktorého
bude umiestnený, sa určí primerane podľa dôvodu uvedeného v odseku 1.
§ 12a
Zmena stupňa stráženia a určovanie spoločného spôsobu výkonu trestu
(1)
O zmene stupňa stráženia a určení spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov
podľa § 9 zákona rozhoduje riaditeľ ústavu na základe odporúčania osobitnej komisie ústavu,
v ktorom je odsúdený umiestnený.
(2)
Predsedom osobitnej komisie je vedúci oddelenia výkonu trestu.
(3)
V čase neprítomnosti predsedu alebo členov osobitnej komisie ich zastupuje riaditeľom
ústavu určený príslušník zboru alebo zamestnanec zboru.
(4)
Členmi osobitnej komisie sú príslušník zboru alebo zamestnanec zboru z organizačno-právneho
oddelenia, preventívno-bezpečnostnej služby, psychológ, sociálny pracovník a spravidla
pedagóg, ktorý podal návrh alebo spracoval hodnotenie na odsúdeného k zmene stupňa
stráženia alebo určovaniu spoločného spôsobu výkonu trestu. Členom osobitnej komisie
môže byť aj iný príslušník zboru alebo zamestnanec zboru určený riaditeľom ústavu.
(5)
Zo zasadnutia vyhotoví osobitná komisia písomný záznam, v ktorom každý člen osobitnej
komisie uvedie svoje stanovisko a v prípade neodporúčania návrhu uvedie dôvody. Predseda
osobitnej komisie predloží záznam riaditeľovi ústavu na rozhodnutie podľa § 9 ods. 6 zákona.
DRUHÁ HLAVA
PROGRAM ZAOBCHÁDZANIA
Program zaobchádzania
§ 23
(1)
Pedagóg oddielu, do ktorého je odsúdený umiestnený po pobyte v nástupnom oddiele,
vypracuje program zaobchádzania a sprístupní odsúdenému určené ciele a úlohy. Na účely
stanovenia programu zaobchádzania a hodnotenia jeho plnenia sú príslušník zboru a
zamestnanec zboru oprávnení spracúvať poznatky o prejavoch správania a postojoch odsúdeného.
(2)
Pedagóg vypracuje program zaobchádzania do troch mesiacov od umiestnenia odsúdeného
do oddielu; pritom spolupracuje najmä so psychológom, špeciálnym pedagógom, pedagógom
vzdelávania a sociálnym pracovníkom. Ak súčasťou programu zaobchádzania je návrh na
zmenu diferenciačnej skupiny mladistvých, komisia navrhne riaditeľovi ústavu umiestniť
odsúdeného do oddielu príslušnej diferenciačnej skupiny mladistvých.
(3)
Pri vypracúvaní programu zaobchádzania sa prihliada na
a)
závery a odporúčania psychologického vyšetrenia,
b)
príčiny a motív spáchania trestného činu,
c)
poznatky získané počas výkonu väzby,
d)
dĺžku trestu,
e)
správanie odsúdeného,
f)
možnosti sociálnej rehabilitácie, zaradenia do práce, zapojenia do individuálnych
a skupinových foriem zaobchádzania, záujmy, vzdelávanie, využívanie voľného času a
ďalšie poznatky o odsúdenom,
g)
hodnotenie rizika násilného správania a rizika úteku.
(4)
Program zaobchádzania obsahuje ciele a úlohy určené odsúdenému v oblasti vzdelávania,
resocializačných a výchovno-vzdelávacích programov, terapeutických aktivít, práce,
vzťahov s vonkajším prostredím a zmysluplného trávenia voľného času. Ak pre naplnenie
účelu zaobchádzania pedagóg neidentifikuje v prípade odsúdeného v niektorej z oblastí
uvedenej v prvej vete potrebu stanovenia cieľa, odsúdenému sa v tejto oblasti programu
zaobchádzania neurčujú ciele a úlohy.
(5)
Umiestnenie do diferenciačnej skupiny mladistvých alebo špecializovaného oddielu
nemá vplyv na ciele a úlohy určené odsúdenému v oblasti vzdelávania, resocializačných
a výchovno-vzdelávacích programov, terapeutických aktivít, práce, vzťahov s vonkajším
prostredím a zmysluplného trávenia voľného času.
§ 24
(1)
Resocializačný a výchovno-vzdelávací program predstavuje štandardizovanú individuálnu
alebo skupinovú intervenčnú aktivitu v oblasti sociálnej komunikácie, sebapoznania,
prípravy na trh práce, finančnej gramotnosti, zvyšovania právneho vedomia v oblasti
ľudských práv, prevencie závislostí, prevencie domáceho násilia, budovania rodinných
vzťahov a v ďalších oblastiach ovplyvňujúcich kriminogénne rizikové faktory recidívy
trestnej činnosti. Odsúdený sa zaradí do konkrétneho typu resocializačného a výchovno-vzdelávacieho
programu v súlade s rámcovým vymedzením cieľovej skupiny odsúdených, kontraindikáciami
účasti a minimálnou dĺžkou trvania programu.
(2)
Resocializačný a výchovno-vzdelávací program môže realizovať
a)
ústav alebo
b)
iný subjekt s platnou akreditáciou.
(3)
Podmienky a spôsob akreditácie a štandardizácie určuje minister spravodlivosti Slovenskej
republiky (ďalej len „minister“).
(4)
Terapeutická aktivita predstavuje psychoterapeutickú metódu alebo terapeutickú techniku
realizovanú odborníkom s príslušnou odbornou kvalifikáciou.
§ 25
Odsúdenému so zvyškom trestu kratším ako 12 mesiacov sa určia krátkodobé ciele zaobchádzania;
dôraz pri zaobchádzaní sa kladie na nácvik sociálnych zručností, na pracovné uplatnenie
a udržanie kontaktu s blízkymi osobami.
§ 26
Plnenie programu zaobchádzania
(1)
Plnenie programu zaobchádzania hodnotí pedagóg najmenej raz za 12 mesiacov.
(2)
Pedagóg môže pri hodnotení programu zaobchádzania do nasledujúceho obdobia aktualizovať
existujúce ciele a úlohy alebo stanoviť nové ciele a úlohy. Pritom vychádza z doterajšieho
plnenia, poznatkov z priebežnej pedagogickej, sociálnej a psychologickej diagnostiky
odsúdeného a z aktuálnej ponuky vzdelávacích, resocializačných a výchovno-vzdelávacích
programov a terapeutických aktivít.
(3)
Stanovené ciele a z nich vyplývajúce úlohy môže pedagóg zmeniť aj počas hodnoteného
obdobia, osobitne v prípade potreby pri zmene stupňa stráženia, zmene diferenciačnej
skupiny mladistvých, trvalom premiestnení odsúdeného do iného ústavu, krízových stavoch
odsúdeného alebo výrazných zmenách správania; vždy ich však prehodnotí pred umiestnením
do špecializovaného oddielu a pred skončením umiestnenia v špecializovanom oddiele
podľa § 77 ods. 3 písm. b) až d) a h) zákona. Prehodnotenie pred skončením umiestnenia v špecializovanom oddiele podľa
§ 77 ods. 3 písm. h) zákona sa vykoná iba v prípade, ak nedôjde k prepusteniu odsúdeného na slobodu.
(4)
Komplexné hodnotenie plnenia programu zaobchádzania sa vypracuje vždy pred vypracovaním
hodnotenia na účely rozhodovania o
a)
podmienečnom prepustení,
b)
zmene spôsobu výkonu trestu,
c)
umiestnení do detenčného ústavu,
d)
udelení milosti,
e)
upustení od výkonu zvyšku trestu,
f)
ochrannom dohľade a
g)
premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.
(5)
Pred prepustením odsúdeného z výkonu trestu pedagóg vyhodnotí priebeh plnenia programu
zaobchádzania; ak je zabezpečená postpenitenciárna starostlivosť, odporučí realizovanie
resocializačných aktivít a terapeutických aktivít.
§ 27
Poskytovanie sociálneho poradenstva
(1)
Cieľom sociálneho poradenstva pri zaobchádzaní s odsúdeným je zmiernenie sociálnych
problémov alebo odstránenie možných príčin ich vzniku a príprava odsúdeného na prepustenie
z výkonu trestu. Sociálne poradenstvo vykonáva sociálny pracovník, pričom využíva
možnosti spolupráce s orgánmi a organizáciami, ktoré sa môžu podieľať na riešení sociálnych
problémov odsúdeného.
(2)
Pri riešení sociálneho problému poskytuje sociálny pracovník odsúdenému pomoc spravidla
formou poradenskej činnosti, vrátane využívania iných metód a postupov sociálnej práce,
najmä nácviku sociálnych zručností zameraných na podporu prosociálneho správania,
zmenu postojov a konania odsúdeného.
§ 27a
Poskytovanie psychologických služieb
(1)
Cieľom psychologických služieb je podpora resocializácie a zníženie rizika recidívy
u odsúdených, najmä prostredníctvom včasnej identifikácie kriminogénnych faktorov
a potrieb u odsúdených, určenia prognózy rizikového správania odsúdených, znižovania
nepriaznivých vplyvov väzenského prostredia a cieľavedomého pôsobenia na správanie
a osobnosť odsúdených s cieľom ich úspešnej integrácie do spoločnosti.
(2)
Pri napĺňaní cieľov podľa odseku 1 sa používajú najmä metódy psychodiagnostiky, psychodiagnostického
rozhovoru, psychologického poradenstva, psychoterapie, psychologickej a krízovej intervencie,
posttraumatickej intervencie a psychologickej osvety.
§ 28
Poradný zbor
(1)
Poradný zbor zriadený podľa § 17 zákona je poradný orgán riaditeľa ústavu, ktorý prerokúva otázky súvisiace s výkonom trestu
a odporúča uplatňovanie nových poznatkov, foriem a metód zaobchádzania s odsúdenými,
o čom sa vyhotoví záznam.
(2)
Poradný zbor sa zaoberá koncepčnými, metodickými a aktuálnymi otázkami väzenskej
teórie a praxe; poznatky a odporúčania predkladá riaditeľovi ústavu a generálnemu
riaditeľovi na jeho žiadosť.
TRETIA HLAVA
ZABEZPEČENIE PRÁV
§ 29
Ubytovanie
(1)
Odsúdeným sa povolí primeraná estetická úprava ubytovacích priestorov. O spôsobe
úpravy cely alebo izby, lôžka a priestorov na uloženie osobných vecí odsúdeného rozhoduje
riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru. Na základe rozhodnutia riaditeľa
ústavu možno ubytovacie priestory otvoreného oddelenia a výstupného oddielu doplniť
ďalším zariadením a vybavením.
(2)
Ubytovacia plocha cely alebo izby sa určí z celkovej plochy cely alebo izby po odpočítaní
plochy, ktorú zaberá
a)
hygienická bunka umiestnená v cele alebo izbe,
b)
stavebne oddelené WC umiestnené v cele alebo izbe,
c)
plocha, nad ktorou je svetlá výška cely alebo izby menšia ako 1 300 mm,
d)
plocha zabratá zabudovaným nábytkom,
e)
plocha okenných a dverných ústupkov.
(3)
Do ubytovacej plochy cely alebo izby sa započítava plocha arkierov a výklenkov, ak
sú súčasne najmenej 1 200 mm široké, 300 mm hlboké a 2 000 mm vysoké od podlahy.
(4)
Generálny riaditeľ určí celkovú ubytovaciu kapacitu ústavu.
(5)
O dočasnom znížení ubytovacej plochy podľa § 18 ods. 1 zákona môže rozhodnúť riaditeľ ústavu. Rozhodnutie riaditeľa ústavu o dočasnom znížení ubytovacej
plochy platí najviac šesť mesiacov; v prípade trvania dôvodov môže o dočasnom znížení
ubytovacej plochy rozhodnúť generálny riaditeľ, o čom informuje ministra, Generálnu
prokuratúru Slovenskej republiky a Kanceláriu verejného ochrancu práv.
§ 30
Stravovanie
(1)
Strava sa pripravuje podľa schválených jedálnych lístkov, receptúr jedál v spoločnom
stravovaní, peňažných limitov na prípravu stravy a počtov stravníkov v rozsahu priznaných
stravných dávok spravidla vo väzenskej kuchyni a podáva sa podľa časového rozvrhu
dňa v jedálňach, celách alebo izbách. Ak z prevádzkových dôvodov alebo dôvodu zaradenia
odsúdeného do práce nemožno dodržať časový odstup medzi vydávaním hlavných jedál podľa
§ 19 zákona, ústav zabezpečuje výdaj desiatej alebo olovrantu.
(2)
Stravnou dávkou sa rozumie určené množstvo stravy, ktoré sa odsúdenému poskytuje
na základe odporúčaných výživových dávok podľa veku, zdravotného stavu, zaradenia
do práce a osobitostí vyplývajúcich z požiadaviek kultúrnych a náboženských tradícií.
(3)
Zloženie a nutričnú hodnotu stravy pri základných diétach, špeciálnych diétach, štandardizovaných
diétnych postupoch a neštandardných požiadavkách na poskytnutie stravy podľa kultúrnych
a náboženských tradícií určí spravidla nutričný terapeut. Peňažné limity na prípravu
stravy vyjadrujú priemernú hodnotu potravín obsiahnutých v stravných dávkach, zodpovedajú
priemernej úrovni cien potravín a sú podkladom na výpočet peňažnej náležitosti stravovania
vo väzenskej kuchyni.
(4)
O priznaní, druhu, zmene a zrušení liečebnej výživy rozhoduje lekár.
(5)
Odsúdený umiestnený v otvorenom oddelení si môže z nakúpených surovín alebo zo surovín
doručených v balíku podľa § 50 ods. 3 písm. d) zákona pripraviť tepelnou úpravou jednoduché jedlo; ak to podmienky v ústave umožňujú, riaditeľ
môže povoliť prípravu jedla takým spôsobom aj ostatným odsúdeným.
(6)
Kontrolu nad hygienickou a zdravotnou bezpečnosťou potravín a pokrmov, ich kvalitou
a hygienickými podmienkami ich skladovania, prípravy a výdaja, okrem prípravy podľa
odseku 5, vykonáva zdravotnícky pracovník zboru.
(7)
Odsúdenému, ktorému v izbe, cele alebo kuchynke nie je umožnená vlastná príprava
kávy alebo čaju, sa najmenej trikrát denne poskytuje horúca voda na prípravu nápojov.
§ 31
Odievanie
(1)
Odsúdenému sa v súlade s § 20 ods. 1 zákona poskytuje ústavný odev, spodná bielizeň, obuv a iné súčasti výstroja podľa určených
vzorov a noriem. Ústavná spodná bielizeň sa vymieňa raz za týždeň, ústavná posteľná
bielizeň raz za dva týždne, ústavný odev, obuv a ostatné súčasti výstroja sa obmieňajú
podľa potreby.
(2)
Pracovný odev odsúdeného je označený viditeľným spôsobom; to neplatí pre odsúdeného
v otvorenom oddelení.
(3)
Ak odsúdený podľa § 20 ods. 3 zákona používa vlastný odev, spodnú bielizeň a obuv, musí si zabezpečiť pravidelnú
údržbu odevu, a to najmä jeho čistením alebo praním v rozsahu a spôsobom určeným v
ústavnom poriadku. V odôvodnených prípadoch môže na základe súhlasu riaditeľa ústavu
alebo ním určeného príslušníka zboru nahradiť údržbu obmenou spodnej bielizne raz
za týždeň a obmenu odevu a obuvi podľa potreby, najčastejšie však raz za dva týždne
na vlastné náklady. Kontrolu prinesených súčastí odevu určených na obmenu vykonáva
príslušník zboru v prítomnosti osoby, ktorá ich priniesla, o čom urobí záznam. Jednotlivé
časti vlastného odevu nesmú sťažovať identifikáciu odsúdeného, nesmú byť označené
názvami ozbrojených zborov, nesmú byť výstredné alebo v rozpore s § 40 písm. i) zákona.
(4)
Odsúdený používa vlastnú spodnú bielizeň a ponožky v množstve určenom v ústavnom
poriadku. Vlastnú spodnú bielizeň a ponožky si odsúdený udržiava praním alebo údržbou
v rozsahu a spôsobom určeným v ústavnom poriadku.
(5)
Ak odsúdený o to požiada, ústav môže zabezpečiť vypranie vlastného odevu a spodnej
bielizne na náklady odsúdeného.
(6)
Podmienky používania vlastného odevu, spodnej bielizne a obuvi určí riaditeľ ústavu.
§ 32
Nosenie preukazu odsúdeného
Podrobnosti nosenia preukazu odsúdeného s ohľadom na osobitosti a špecifiká ústavu
sú upravené v ústavnom poriadku.
§ 33
Spánok a osobné voľno
(1)
Počas nočného pokoja sa odsúdený zdržiava na svojom lôžku a nevykonáva žiadne činnosti,
ktoré by mohli rušiť ostatných odsúdených, najmä nezapína osvetlenie cely alebo izby,
nehrá kartové ani iné hry, nepoužíva hlasito rádioprijímač a nesleduje televízne vysielanie.
Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru môže odsúdenému povoliť sledovať
televízne vysielanie aj počas nočného pokoja.
(2)
Počas osobného voľna vymedzeného v časovom rozvrhu dňa v trvaní najmenej jednej hodiny
môže odsúdený vykonávať činnosti, ktoré nie sú v rozpore so zákonom, touto vyhláškou,
ústavným poriadkom a účelom výkonu trestu. Odsúdený môže využívať väzenskú knižnicu
(ďalej len „knižnica“), priestory určené na kultúrne, športové a záujmové činnosti,
venovať sa sebavzdelávaniu, uspokojovaniu duchovných potrieb alebo odpočívať.
§ 34
Osobná hygiena
(1)
Ústav vytvára podmienky na udržiavanie osobnej hygieny odsúdených, najmä aby sa mohli
denne umývať a pravidelne holiť.
(2)
Pri sprchovaní podľa § 22 ods. 3, § 70 ods. 2 a § 74 ods. 2 zákona, ústav zabezpečí dostupnosť teplej vody. Ak z prevádzkových alebo iných dôvodov
nemožno odsúdenému dočasne zabezpečiť sprchovanie, ústav zabezpečí, aby sa mohol umývať
teplou vodou; ustanovenie § 22 ods. 3 zákona tým nie je dotknuté. Dohľad pri sprchovaní vykonáva príslušník zboru rovnakého pohlavia.
(3)
Odsúdený je podľa potreby bezplatne strihaný, vlasy, bradu a fúzy si odsúdený musí
udržiavať čisté.
(4)
Ak odsúdený nemá pri nástupe do výkonu trestu potreby osobnej hygieny, vydajú sa
mu ihneď po nástupe. Ústav vydá odsúdenému základné potreby osobnej hygieny podľa
potreby a určených noriem a ďalšie potreby osobnej hygieny v súlade s § 22 ods. 2 zákona podľa potreby a určených noriem na základe písomnej žiadosti odsúdeného. Náklady
ústavu na poskytnutie ďalších potrieb osobnej hygieny sa zaevidujú na osobné konto
odsúdeného debetom.
§ 35
Veci osobnej potreby
(1)
Odsúdený kedykoľvek umožní príslušníkovi zboru nahliadnuť do svojich vecí osobnej
potreby. Náhradné kľúče od uzamykateľnej skrinky sú uložené v kancelárii pedagóga
príslušného oddielu tak, aby bolo vylúčené ich zneužitie.
(2)
Podmienky a spôsob používania elektrických spotrebičov určuje riaditeľ ústavu.
§ 36
Návštevy
(1)
Návšteva sa vykoná na základe predchádzajúceho schválenia riaditeľom ústavu alebo
určeným príslušníkom zboru za podmienok ustanovených v zákone. Schválené osoby sa
následne uvádzajú v pozvánke k návšteve. Nahradiť alebo doplniť osobu na návšteve
je možné iba v prípade blízkych osôb odsúdeného, ak bol tento vzťah vopred preukázaný,
alebo v prípade sprevádzajúcej osoby maloletého dieťaťa alebo ťažko zdravotne postihnutej
osoby. Pri určovaní termínu a času realizácie návštevy odsúdeného, ktorého dieťa je
žiakom základnej školy alebo strednej školy, prihliada riaditeľ ústavu alebo ním určený
príslušník zboru na čas vyučovania dieťaťa.
(2)
Pred začiatkom a po skončení fyzickej návštevy sa vykoná osobná prehliadka odsúdeného,
s výnimkou odsúdeného umiestneného v otvorenom oddelení, osobou rovnakého pohlavia.
(3)
Za priebeh návštevy zodpovedá a jej organizáciu riadi určený príslušník zboru. Pred
návštevou v súlade s § 24 zákona poučí odsúdeného a návštevníka o zásadách správania pri návšteve uvedených
v prílohe č. 1 a odpovedá na ich prípadné otázky; návštevu preruší alebo predčasne ukončí, ak nastanú
dôvody podľa § 24 ods. 7 zákona.
(4)
Návšteva povereného zástupcu štátneho orgánu, orgánu územnej samosprávy, právnickej
osoby, fyzickej osoby, záujmového združenia občanov, cirkvi, náboženskej spoločnosti,
nadácie a charitatívnej organizácie vykonaná v súvislosti s plnením programu zaobchádzania
sa nepovažuje za návštevu podľa § 24 ods. 1 zákona.
(5)
Pre návštevníka je pred fyzickou návštevou k dispozícii čakáreň a kútik pre deti.
V čakárni je k dispozícii zákon, táto vyhláška a ústavný poriadok. Zodpovednosť za
dieťa počas celej návštevy znáša osoba sprevádzajúca dieťa.
(6)
Osoba mladšia ako 15 rokov sa môže zúčastniť na fyzickej návšteve len v sprievode
plnoletej osoby.
(7)
Vykonanie návštevy, jej prerušenie alebo predčasné ukončenie sa eviduje.
(8)
Pri rozhodovaní o návšteve bez priameho kontaktu sa prihliada na existenciu objektívnych
bezpečnostných dôvodov, rizika násilného správania alebo rizika úteku odsúdeného.
(9)
Podmienky zabezpečenia videonávštevy určí riaditeľ ústavu.
§ 37
Korešpondencia
(1)
Pre odsúdených sa umiestňujú na prístupných miestach uzamykateľné schránky určené
na odosielanie korešpondencie. Schránky sa vyberajú a korešpondencia sa odosiela v
pracovných dňoch. Odsúdený odovzdáva korešpondenciu na odoslanie v nezalepenej obálke;
to neplatí, ak ide o korešpondenciu podľa § 25 ods. 3 zákona. Korešpondencia musí byť označená úplnou adresou odosielateľa, s výnimkou
korešpondencie podľa § 36 ods. 1 zákona, a adresou adresáta a musí byť na nej nalepená platná poštová známka6) príslušnej nominálnej hodnoty okrem prípadu uvedeného v § 25 ods. 7 zákona; inak sa taká korešpondencia neodošle a vráti sa odsúdenému.
(2)
Doručená korešpondencia sa po nahliadnutí riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom
zboru bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch pracovných dní odo dňa doručenia,
odovzdá odsúdenému, okrem korešpondencie,
a)
ktorá obsahuje nedovolenú informáciu alebo vec,
b)
v inom ako štátnom jazyku alebo
c)
ktorej obsah zakladá podozrenie zo spáchania trestného činu, priestupku alebo správneho
deliktu.
(3)
Ak je potrebné zistiť obsah korešpondencie napísanej v inom ako štátnom jazyku, zabezpečí
sa jej preklad. Na účely vyhotovenia prekladu korešpondenciu nemožno zadržať dlhšie
ako na tri pracovné dni; ak vyhotovenie prekladu trvá dlhšie, zabezpečí sa fotokópia
písomnej správy a originál sa bez zbytočného odkladu odovzdá odsúdenému alebo zašle
adresátovi.
(4)
Korešpondencia odosielaná a doručená ako doporučená zásielka alebo poistená zásielka
sa eviduje v evidenčnej karte korešpondencie odsúdeného. V evidenčnej karte korešpondencie
odsúdeného sa eviduje aj korešpondencia uvedená v § 25 ods. 3 zákona a korešpondencia medzi odsúdeným a osobami a orgánmi uvedenými v § 96 a 97 zákona.
(5)
Odsúdený si môže ponechať pri sebe doručenú korešpondenciu v množstve zodpovedajúcom
možnostiam jej uloženia v skrinke. Ak množstvo korešpondencie, ktorú má odsúdený pri
sebe, prevyšuje možnosti jej uloženia v skrinke, odsúdený korešpondenciu odovzdá pri
návšteve, odošle na vlastné náklady, zničí ju, alebo ak o to požiada, ústav zabezpečí
uloženie korešpondencie do úschovy. Ústav korešpondenciu pred odovzdaním alebo odoslaním
skontroluje.
(6)
Poštové známky doručené v korešpondencii sa považujú za veci osobnej potreby.
(7)
Odosielanie korešpondencie na náklady ústavu podľa § 25 ods. 7 zákona sa zabezpečuje ako list 2. triedy.
(8)
Obmedzenie počtu kusov korešpondencie odsúdeného odoslanej na náklady ústavu podľa
§ 25 ods. 7 zákona sa nevzťahuje na korešpondenciu odosielanú odsúdeným v trestnom konaní alebo
inom konaní, v ktorom je odsúdený účastníkom konania a hrozí zmeškanie lehoty, čo
odsúdený preukáže.
(9)
Korešpondenciu podľa § 25 ods. 3 zákona a korešpondenciu, ktorú odsúdený označil na obálke ako opravný prostriedok,
ktorý podáva podľa procesných predpisov, označí príslušník zboru odtlačkom prezentačnej
pečiatky ústavu s dátumom odovzdania korešpondencie odsúdeným na odoslanie.
§ 38
Prijímanie balíkov
(1)
Povolenie na prijatie balíka podľa § 20 ods. 4, § 26, § 33 ods. 2 a § 50 ods. 3 písm. d) zákona (ďalej len „balík“) zasiela odsúdený fyzickej osobe alebo právnickej osobe, od ktorej
ho žiada zaslať na riadne vyplnenom predpísanom tlačive, označenom odtlačkom pečiatky
ústavu a podpisom oprávneného príslušníka, ktorý tlačivo vyplnil.
(2)
Povolenie na prijatie balíka je platné tri mesiace odo dňa jeho vydania; u mladistvého
jeden mesiac odo dňa jeho vydania. Na predpísanom tlačive sa vyznačuje dátum posledného
dňa platnosti povolenia na prijatie balíka. Pre časovú platnosť povolenia na prijatie
balíka je rozhodujúci dátum jeho podania odosielateľom na poštovú prepravu.
(3)
Ústav neprevezme od poštového podniku6a) balík, ak
a)
je doručený bez platného povolenia na prijatie balíka nalepeného na obale,
b)
platnosť povolenia na prijatie balíka uplynula pred dátumom jeho podania odosielateľom
na poštovú prepravu,
c)
má poškodený obal,
d)
presahuje maximálnu povolenú hmotnosť podľa § 26 ods. 1 a § 50 ods. 3 písm. d) zákona alebo
e)
odsúdený nemá na svojom konte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu vyčíslených
colných poplatkov a daní.
(4)
Dôvod odmietnutia prevzatia balíka podľa odseku 3 ústav uvedie na dodacom doklade
poštového podniku.
(5)
(6)
Obsah balíka vydá určený príslušník zboru odsúdenému, ktorému je balík adresovaný.
Prijatie balíka a jeho obsah sa eviduje. Odsúdený potvrdí prevzatie balíka vrátane
neporušenosti obalu svojím podpisom v príslušnej evidenčnej knihe. Osobitne sa evidujú
nevydané veci.
§ 39
Telefonovanie
(1)
Podmienky používania telefónneho a videotelefónneho zariadenia určí riaditeľ ústavu.
(2)
Ústav nesprostredkúva hovory adresované odsúdenému do ústavu. Riaditelia ústavov
po vzájomnej dohode môžu povoliť telefonovanie medzi odsúdenými navzájom a medzi obvinenými
a odsúdenými, ak ide o blízke osoby a ak to technické podmienky ústavu umožňujú. Náklady
telefonovania znáša volajúci obvinený alebo odsúdený.
(3)
Kredit na telefonovanie si môže odsúdený zabezpečiť spôsobom určeným poskytovateľom
telefonických služieb. Pri prepustení odsúdeného na slobodu poskytovateľ telefonických
služieb odsúdenému nevyčerpaný kredit na telefonovanie vráti.
(4)
Zmena v zaevidovaných telefónnych číslach sa realizuje jedenkrát za kalendárny mesiac.
V odôvodnených prípadoch možno zmenu realizovať aj častejšie.
(5)
Odsúdený s uloženými obmedzeniami podľa osobitného predpisu7) predkladá žiadosť o telefonovanie orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu prostredníctvom
príslušníka zboru na predpísanom tlačive; žiadosť sa zasiela orgánu činnému v trestnom
konaní alebo súdu na náklady ústavu.
§ 40
Nakladanie s peňažnými prostriedkami a iné finančné operácie
(1)
Ak táto vyhláška neustanovuje inak, odsúdený môže čerpať peňažné prostriedky v poradí
podľa
a)
§ 28 ods. 4 zákona,
b)
§ 28 ods. 2 a ods. 3 písm. a) až d) zákona,
c)
§ 28 ods. 6 zákona po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
(2)
Ústav vydá na základe preukázateľnej žiadosti odsúdeného ceniny, cenné papiere a
doklady preukazujúce existenciu účtu vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej
banky, ktoré boli prevzaté a zaevidované odsúdenému ústavom, blízkej osobe alebo jeho
advokátovi.
(3)
Suma uhradeného výživného a pohľadávok tvorí kredit. Kredit sa zvyšuje úhradou výživného
alebo pohľadávky z konta odsúdeného, zrážkou z čistej pracovnej odmeny odsúdeného
na úhradu výživného alebo pohľadávky a úhradou zrealizovanou inou osobou na príjmový
účet ústavu, poukázanou na úhradu pohľadávky spojenej s výkonom väzby alebo výkonom
trestu, ktorá je v správe ústavu.
(4)
Výšku kreditu neznižujú
a)
dobrovoľná úhrada výživného alebo pohľadávky,
b)
úhrada liekov, zdravotníckych pomôcok, dietetických potravín a zdravotníckej starostlivosti,
c)
úhrada súdnych poplatkov, správnych poplatkov a odmeny obhajcu a notára,
d)
úhrada poplatkov súvisiacich s poskytnutím informácií odsúdenému,
e)
nákup kreditu na telefonovanie,
f)
ústavom poskytnuté prostriedky na nákup základných a ďalších potrieb osobnej hygieny
a základných potrieb na korešpondenciu podľa § 28 ods. 10 zákona.
(5)
Výšku kreditu znižuje čerpanie peňažných prostriedkov z osobného konta odsúdeného
okrem úhrad podľa odseku 4. Výšku kreditu znižuje aj vrátená platba z úhrad pohľadávky
alebo výživného.
(6)
Kredit sa prenáša do ďalšieho obdobia.
(7)
Odsúdený môže na základe preukázateľnej žiadosti raz mesačne poukázať peňažné prostriedky
blízkej osobe alebo na úhradu nákladov, ktorých neuhradenie by odsúdenému spôsobilo
ujmu. Výdavky spojené s poukázaním peňažných prostriedkov znáša odsúdený.
(8)
Vyživovacia povinnosť a pohľadávka voči odsúdenému sa evidujú na základe právoplatného
rozhodnutia súdu, príkazu na začatie exekúcie, exekučného príkazu, nariadenia výkonu
rozhodnutia, rozhodnutia týkajúceho sa výkonu väzby alebo výkonu trestu a dohody na
dobrovoľné plnenie podľa § 97k zákona.
(9)
Ak odsúdený nemá súdom upravené vyživovacie povinnosti, môže zo svojho konta raz
mesačne zaslať peňažné prostriedky v sume do 30 % zo životného minima9) vyživovaným osobám. Odoslanie peňažných prostriedkov zvyšuje kredit.
(10)
Odsúdený môže čerpať peňažné prostriedky zo svojho konta podľa § 28 ods. 3 písm. e) zákona na
a)
úhradu pohľadávky,
b)
doplnenie predpokladanej sumy cestovného do miesta trvalého pobytu odsúdeného na
území Slovenskej republiky a stravného na jeden deň,
c)
nákup základných potrieb osobnej hygieny,
d)
nákup ďalších potrieb osobnej hygieny,
e)
výdavky spojené s udelením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu alebo opustenia
ústavu,
f)
nákup primeraného odevu a obuvi pred prepustením z výkonu trestu,
g)
nákup základných potrieb na korešpondenciu,
h)
nákup liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktoré nemožno poskytnúť
na základe zdravotného poistenia bezplatne, a na úhradu nevyhnutných nákladov za služby
súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
i)
nákup pomôcok určených na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia
a na úhradu nevyhnutných nákladov na ich úpravu alebo opravu.
(11)
Pri prepustení z výkonu trestu sa odsúdenému vyplatí zostatok peňažných prostriedkov
na jeho konte. Ak ústav pri prepustení odsúdeného nemá k dispozícii dostatok peňažných
prostriedkov, vyplatí sa odsúdenému najmenej suma podľa osobitného predpisu;10) zostávajúce peňažné prostriedky sa odsúdenému zašlú bez zbytočného odkladu na ním
uvedenú adresu v Slovenskej republike alebo účet vedený v banke alebo v pobočke zahraničnej
banky. Ústav peňažné prostriedky evidované na konte odsúdeného nezasiela poukazom
poštového platobného styku na adresu do zahraničia. Náklady spojené s prvým odoslaním
zostatku peňažných prostriedkov na konte znáša ústav. Ak odsúdený uvedie účet v banke
mimo územia Slovenskej republiky alebo inej krajiny z jednotnej oblasti platieb v
eurách (SEPA), ústav odošle peňažné prostriedky na tento účet, ak suma peňažných prostriedkov
prevyšuje náklady spojené s bezhotovostným prevodom, pričom poplatky prijímateľa znáša
prepustený odsúdený, inak sa zaevidujú na účte osobitných prostriedkov ústavu. Náklady
spojené s opakovaným odoslaním zostatku peňažných prostriedkov na konte znáša prepustený
odsúdený.
(12)
Ak ústav v čase prepustenia na slobodu eviduje voči odsúdenému neuhradenú pohľadávku
spojenú s výkonom väzby a výkonom trestu, odsúdenému ústav stiahne na úhradu takejto
pohľadávky alebo jej časti zo sumy peňažných prostriedkov vyššej, ako je suma podľa
§ 28 ods. 7 zákona. Rovnaký postup sa uplatní u odsúdeného pri prerušení výkonu trestu alebo
pri umiestnení odsúdeného do detenčného ústavu.
(13)
Ak je odsúdený dočasne odovzdaný do cudziny, vyplatia sa mu jeho peňažné prostriedky
a ceniny.
§ 41
Nákup potravín a vecí osobnej potreby
(1)
Ak sa kontrolou údajov na preukaze odsúdeného pri nákupe potravín a vecí osobnej
potreby zistí, že preukaz odsúdeného použil iný odsúdený ako ten, ktorému bol vydaný,
nakúpený tovar sa nevydá.
(2)
(3)
Kritériá a podmienky prevádzky ústavnej predajne podľa osobitného predpisu10a) sú uvedené v prílohe č. 2.
§ 42
Zdravotná starostlivosť
(1)
Ústav poskytne odsúdenému peňažný príspevok podľa § 31 ods. 2 zákona vo výške najnižšieho doplatku za liek, liečebnú a zdravotnícku pomôcku zaradenú v
zozname kategorizovaných liekov, liečebných a zdravotníckych pomôcok, ktoré majú porovnateľný
účel určenia a porovnateľné základné funkčné vlastnosti. Ak liek, liečebnú alebo zdravotnícku
pomôcku indikuje lekár v ústave alebo nemocnici, ústav poskytne odsúdenému peňažné
prostriedky na nákup liekov, liečebnej a zdravotníckej pomôcky vo výške určeného doplatku
za liek, liečebnú alebo zdravotnícku pomôcku.
(2)
Odsúdený potvrdí svojím podpisom súhlas s poskytnutím peňažných prostriedkov na úhradu
nákladov na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky a na úhradu nevyhnutných
nákladov poskytnutých za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Peňažný príspevok sa zaeviduje na osobné konto odsúdeného debetom.
(3)
Určený zdravotnícky pracovník ústavu vykonáva zdravotný dohľad nad dodržiavaním hygienických
podmienok v ústave alebo nemocnici podľa osobitných predpisov.11) V prípade zistenia hygienických nedostatkov lekár zboru predkladá riaditeľovi ústavu
správu a odporúčanie týkajúce sa nedostatkov v dodržiavaní hygienických požiadaviek
v ústave.
(4)
Ak odsúdený vyhlási hladovku, predvedie sa najneskôr v najbližší pracovný deň na
lekárske vyšetrenie. Lekár vykoná vyšetrenie, zrealizuje záznam v zdravotnej dokumentácii
odsúdeného o začatí hladovky, poučí odsúdeného o zdravotných rizikách držania hladovky,
podľa potreby navrhne ďalšie opatrenia a rozhodne o spôsobe dohľadu nad zdravotným
stavom odsúdeného; ak je to účelné, riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru
rozhodne o umiestnení odsúdeného do izby alebo cely individuálne podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona. Zdravotný stav odsúdeného kontroluje lekár najmenej raz za tri dni. Ak hladovka
trvá viac ako sedem dní, riaditeľ ústavu oznámi túto skutočnosť a jej ukončenie prokurátorovi,
ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave.
(5)
Ak je odsúdený premiestnený do iného zdravotníckeho zariadenia mimo pôsobnosti zboru,
zabezpečuje jeho stráženie najbližší ústav.
§ 43
Vychádzka
(1)
Účelom vychádzky je zabezpečiť odsúdenému denne pobyt na čerstvom vzduchu a aktívny
oddych. Čas vychádzok sa určí v časovom rozvrhu dňa.
(2)
Vychádzkový priestor je primerane esteticky upravený priestor ústavu, ktorý je zabezpečený
podľa stupňa stráženia, vybavený zariadením na sedenie a súčasne umožňuje vykonanie
vychádzky aj v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok.
(3)
Na vychádzke odsúdený nosí odev a obuv primerané poveternostným podmienkam. Počas
vychádzky môže odsúdený podľa podmienok v ústave vykonávať športovú činnosť.
§ 44
Vzdelávanie
(1)
Odsúdenému sa umožňuje prístup k vzdelávaniu, ktoré pozostáva z formálneho vzdelávania,
neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ktorých cieľom je resocializácia,
znižovanie recidívy a získavanie vedomostí, zručností, postojov a sociálnych kompetencií.
(2)
Odsúdenému sa podľa jeho individuálnych možností a schopností umožní
a)
získať stupeň vzdelania,
b)
získať, doplniť, rozšíriť, prehĺbiť, zmeniť kvalifikáciu,
c)
absolvovať resocializačné a výchovno-vzdelávacie programy,
d)
absolvovať kurz pre negramotných,
e)
absolvovať kurz slovenského jazyka.
(3)
Štúdium podľa odseku 2 sa zohľadní v programe zaobchádzania. Porušenie povinnosti
účastníka vzdelávania sa považuje za neplnenie časti programu zaobchádzania.
(4)
Riaditeľ ústavu môže navrhnúť príslušnej vzdelávacej organizácii vylúčenie odsúdeného
zo štúdia.
(5)
Odsúdenému, ktorý prejaví záujem o ďalšie vzdelávanie po prepustení z výkonu trestu,
sa umožní absolvovanie prijímacieho konania podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,12) ak to nie je v rozpore s účelom výkonu trestu a je predpoklad, že výkon trestu sa
skončí pred začiatkom školského roka.
(6)
Ústav uskutočňuje vzdelávanie odsúdených na základe uzatvorenej zmluvy s príslušnou
vzdelávacou organizáciou za podmienok ustanovených osobitným predpisom.13)
(7)
Záujmové združenia občanov, cirkvi, náboženské spoločnosti a iné organizácie pôsobiace
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi sa môžu za podmienok uvedených
v odseku 6 podieľať na organizačnom, finančnom a materiálnom zabezpečení vzdelávania
odsúdených; pritom sa riadia zákonom a touto vyhláškou.
(8)
Aktivity podľa § 66 ods. 1 zákona môžu subjekty uvedené v odseku 7 vykonávať podľa predloženého projektu, ktorý na
základe stanoviska vedúceho oddelenia schvaľuje riaditeľ ústavu; projekt obsahuje
najmä zameranie aktivít a podmienky jeho realizácie.
(9)
Podľa odseku 8 sa postupuje aj pri zámere projektu, na základe ktorého sa budú čerpať
finančné prostriedky z fondov Európskej únie, z programov štátnej podpory Slovenskej
republiky alebo z iných grantových zdrojov.
(10)
Ak zástupca subjektu uvedeného v odseku 7 realizujúceho projekt koná spôsobom ohrozujúcim
účel výkonu trestu alebo poruší podmienky uvedené v projekte, ústav navrhne subjektu
ukončenie poverenia príslušného zástupcu alebo môže ukončiť so subjektom spoluprácu.
Kultúrno-osvetová činnosť
§ 45
(1)
Kultúrno-osvetová činnosť, na ktorej sa odsúdení organizovane zúčastňujú, zahŕňa
najmä
a)
osvetovú činnosť zameranú na zvýšenie právneho vedomia, finančnej gramotnosti a sociálnych
zručností odsúdeného, rôzne životné a spoločenské problémy, témy z histórie, kultúry,
vedy a iných oblastí s cieľom sprostredkovať akceptovateľné vzory konania a správania,
medziľudské vzťahy a úctu k životu a spoločnosti,
b)
záujmovú a športovú činnosť odsúdených,
c)
kultúrne, vzdelávacie a zábavné podujatia odsúdených,
d)
ďalšie akcie na zvyšovanie kultúrnej úrovne a všeobecného vzdelania odsúdených.
(2)
Obsah kultúrno-osvetovej činnosti s odsúdenými upravujú ponukové listy kultúrno-osvetových
činností, ktoré spracováva určený príslušník zboru na nasledujúci kalendárny mesiac
a schvaľuje vedúci oddelenia výkonu trestu. Kultúrno-osvetová činnosť sa vykonáva
v čase určenom časovým rozvrhom dňa alebo v čase osobného voľna odsúdeného. O účasti
na jednotlivých akciách kultúrno-osvetovej činnosti rozhoduje určený príslušník zboru.
(3)
Na osvetových podujatiach pre odsúdených z právnej, zdravotníckej a z iných oblastí
spolupôsobia odborní zamestnanci ústavu, prokurátori, prípadne iné kvalifikované osoby.
Ak je to účelné, môžu sa na uskutočňovaní osvetových aktivít podieľať aj záujmové
združenia občanov, cirkvi a náboženské spoločnosti alebo iné organizácie pôsobiace
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(4)
Na besedy s odsúdenými možno pozvať aj významných umelcov, športovcov alebo vedeckých
pracovníkov. Ak je to vhodné, možno vykonaním prednášky alebo besedy poveriť aj odsúdeného
s potrebnou odbornou spôsobilosťou.
(5)
Odsúdený si môže za určených podmienok požičiavať športové potreby a hrať spoločenské
hry, ktoré sú v ústave k dispozícii.
(6)
Odsúdenému sa umožňuje, aby v záujmovom krúžku rozvíjal tvorivé schopnosti, rozširoval
vedomosti alebo vyrábal drobné predmety. O predmetoch zhotovených v záujmovom krúžku
sa vedie evidencia. Riaditeľ ústavu môže povoliť, aby odsúdený zhotovenú vec daroval
blízkym osobám alebo si ju po prepustení z výkonu trestu ponechal; inak je zhotovená
vec majetkom ústavu. V rámci záujmových krúžkov môžu sa z materiálu ústavu vyrábať
aj rôzne predmety prezentujúce ústav a zbor.
(7)
Ak to podmienky v ústave umožňujú, môže ústav zabezpečiť, aby si odsúdení pod odborným
vedením pedagóga vydávali vlastný časopis. Obsah časopisu je zameraný najmä na literárnu
tvorbu odsúdených, poskytovanie informácií o právach a povinnostiach odsúdených v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, o pripravovaných kultúrno-osvetových
aktivitách a vzdelávaní, o zaujímavostiach zo sveta kultúry, vedy a techniky. V časopise
nie je povolené uverejňovať príspevky, ktoré by mohli vyvolať nepokoje medzi odsúdenými,
urážlivé alebo inak sa dotýkajúce práv príslušníkov národnostných menšín, iných odsúdených
alebo príslušníkov zboru a zamestnancov zboru.
(8)
Ak to podmienky ústavu umožňujú, môže riaditeľ ústavu povoliť, aby si odsúdení pripravovali
a vysielali audiorelácie na rozhlasových okruhoch alebo audiovizuálne relácie na videookruhoch
v ústave.
(9)
Zoznam vecí, ktoré možno prijať na záujmovú a športovú činnosť, určí pedagóg v povolení
na prijatie balíka, ktoré zasiela odsúdený fyzickej osobe alebo právnickej osobe,
od ktorej ho žiada zaslať.
(10)
Škola, školské zariadenie alebo iná registrovaná organizácia na základe dohody s
ústavom o spolupráci môže veci určené na vzdelávanie, na záujmovú činnosť a športovú
činnosť doručiť odsúdenému aj individuálnou donáškou do ústavu.
§ 46
(1)
V ústave sa zriaďuje knižnica, ktorá je umiestnená v samostatnom priestore. Knižnica
sa podľa potreby zriaďuje tiež v otvorenom oddelení.
(2)
Knižničný fond sa sprístupňuje odsúdeným za podmienok určených knižničným a výpožičným
poriadkom. Sprístupňovanie knižničného fondu sa zabezpečuje prostredníctvom katalógu
titulov kníh, ktorý je každému odsúdenému dostupný. Všeobecne záväzné právne predpisy
uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa sprístupňujú odsúdeným spravidla
v čitárni knižnice.
(3)
Ústavu možno knihy darovať na základe písomne uzatvorenej darovacej zmluvy; pred
uzatvorením zmluvy sa predloží darcom ústavu zoznam titulov kníh, ktoré majú byť predmetom
daru. Darovacia zmluva sa uzatvára podľa aktuálnych potrieb knižnice, tematickej vhodnosti
a možnosti uloženia darovaných kníh.
§ 47
(1)
Odsúdenému sa umožňuje počúvať rozhlasové vysielanie reprodukované vnútorným okruhom
ústavu alebo z rádioprijímača ústavu, alebo vlastného rádioprijímača. Zároveň sa odsúdenému
umožní počúvať zvukové záznamy na vlastnom CD prehrávači alebo DVD prehrávači. Sledovanie
televízneho vysielania sa odsúdenému umožní z televízneho prijímača ústavu alebo z
vlastného televízneho prijímača. Riaditeľ ústavu rozhodne, či odsúdený môže používať
vlastný televízny prijímač, rádioprijímač, CD prehrávač alebo DVD prehrávač s batériovým
napájaním alebo napájaním na elektrickú sieť.
(2)
Maximálne rozmery rádioprijímača, CD prehrávača alebo DVD prehrávača a televízneho
prijímača a počet prijímačov v cele alebo izbe určí riaditeľ ústavu podľa priestorových
možností a technických možností; uhlopriečka obrazovky televízneho prijímača nesmie
presiahnuť veľkosť určenú v ústavnom poriadku. Do CD prehrávača alebo DVD prehrávača
môžu byť používané iba originálne CD nosiče alebo DVD nosiče.
Ochrana práv odsúdených a styk s advokátom a inou osobou
§ 48
(1)
V ústave sa na bežne dostupnom mieste pre odsúdených umiestňuje uzamykateľná schránka
na ich žiadosti, podnety alebo sťažnosti určené prokurátorovi podľa § 96 zákona; schránka musí byť zabezpečená tak, aby ju nemohla otvoriť nepovolaná osoba.
Schránku vyberá prokurátor v čase, keď vykonáva dozor alebo kontrolu v ústave.
(2)
Sťažnosti a žiadosti určené štátnym orgánom Slovenskej republiky podľa § 97 ods. 1 zákona a medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám podľa § 36 ods. 1 zákona podáva odsúdený v zalepenej obálke označenej úplnou adresou adresáta a s nalepenou
poštovou známkou príslušnej nominálnej hodnoty, okrem prípadu podľa § 25 ods. 7 zákona.
(3)
Medzinárodnými orgánmi a medzinárodnými organizáciami uvedenými v odseku 2 sú najmä
a)
Výbor pre ľudské práva Organizácie Spojených národov,
b)
Rada OSN pre ľudské práva Organizácie Spojených národov,
c)
Úrad komisára pre ľudské práva,
d)
Výbor Organizácie Spojených národov pre odstránenie rasovej diskriminácie,
e)
Výbor Organizácie Spojených národov proti mučeniu,
f)
Komisia Organizácie Spojených národov pre postavenie žien,
g)
Výbor pre práva dieťaťa pri Organizácii Spojených národov,
h)
Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudská práva (UNHCHR),
i)
Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR),
j)
Európsky súd pre ľudské práva,
k)
Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania,
alebo trestania (CPT),
l)
Vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre národnostné menšiny,
m)
Úrad Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre demokratické inštitúcie
a ľudské práva,
n)
Amnesty International,
o)
Medzinárodná federácia pre ľudské práva (FIDH),
p)
Medzinárodná helsinská federácia pre ľudské práva,
r)
Medzinárodná spoločnosť pre ľudské práva (IGFM),
s)
Medzinárodná rómska únia,
t)
Medzinárodný výbor Červeného kríža.
(4)
O rozhovor s osobami a zástupcami orgánov uvedenými v § 96 a 97 zákona môže odsúdený požiadať písomne alebo ústne. Žiadosť sa odošle alebo odovzdá príslušnej
osobe najneskôr v nasledujúci pracovný deň.
§ 49
(1)
V ústave sa určí osobitná miestnosť na rozhovor odsúdeného s advokátom alebo inou
osobou podľa § 38 zákona. Ak advokát alebo iná osoba neoznámi termín rozhovoru vopred, rozhovor sa
uskutoční v mimopracovnom čase odsúdeného.
(2)
Ak advokát alebo iná osoba odsúdeného obhajuje alebo zastupuje, musí sa vždy preukázať
písomným plnomocenstvom na zastupovanie, musí presne identifikovať konanie, v ktorom
vystupuje odsúdený ako strana sporu alebo účastník konania a v prípade inej osoby
musí aj preukázať, že zvolený zástupca je v tomto konaní evidovaný ako zástupca odsúdeného.
(3)
Ak s tým odsúdený súhlasí, predvedie sa na účel udelenia plnomocenstva aj pred advokáta.
V prípade odsúdeného s uloženými obmedzeniami podľa osobitného predpisu7) si príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd môže vyhradiť svoju prítomnosť;
ak sa príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý si vyhradil prítomnosť
k predvedeniu nedostaví, predvedenie sa vykoná aj bez jeho prítomnosti. Pri udeľovaní
plnomocenstva je prítomný príslušník zboru. Predmetom predvedenia môže byť len podpísanie
plnej moci.
§ 50
Ak odsúdený požiada o rozhovor s riaditeľom ústavu, rozhovor sa mu umožní najneskôr
do siedmich kalendárnych dní, v naliehavých prípadoch bez zbytočného odkladu. Naliehavosť
prípadu posudzuje riaditeľ ústavu podľa dôvodov uvedených v žiadosti o rozhovor.
§ 51
Riaditeľ ústavu bezodkladne preskúma každú informáciu týkajúcu sa porušenia práva
odsúdeného a podľa potreby prijme opatrenia na zabránenie ďalšieho porušovania práv
odsúdeného.
ŠTVRTÁ HLAVA
ZABEZPEČENIE PORIADKU A BEZPEČNOSTI
§ 52
Zabezpečenie poriadku a bezpečnosti
(1)
Hromadný pohyb odsúdených, najmä nástup do zamestnania a previerky počtu odsúdených,
sa vykonáva organizovane.
(2)
Práce na zlepšenie prostredia ústavu a pomocné práce na zabezpečenie prevádzky ústavu
vykonáva odsúdený zaradený do práce v mimopracovnom čase a odsúdený vykonávajúci činnosti
na všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Účasť na týchto prácach sa organizuje tak,
aby sa čo najmenej narúšal spôsob a organizácia života odsúdených. Počas osobného
voľna, vychádzky a v mimopracovnom čase vykonáva odsúdený tieto práce len dobrovoľne.
(3)
Upratovanie spoločných priestorov ústavu, ubytovacích priestorov odsúdeného a osobných
vecí odsúdeného sa považuje za plnenie základnej povinnosti odsúdeného a tieto činnosti
sa nezapočítavajú do času podľa § 46 ods. 4 zákona.
(4)
Odsúdený môže fajčiť iba v priestore vyhradenom na fajčenie, ktorý určí riaditeľ
ústavu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 18 ods. 9 zákona.
PIATA HLAVA
ZARAĎOVANIE DO PRÁCE
Zaraďovanie do práce
§ 54
(1)
Do pracovného času odsúdeného sa nezapočítava prestávka na odpočinok a jedenie.
(2)
Pri nariadení práce nadčas riaditeľ ústavu berie do úvahy dĺžku trestu, ktorý má
odsúdený vykonať v kalendárnom roku.
§ 55
(1)
Odsúdený sa zaraďuje do práce na pracovisko vo vnútornej prevádzke ústavu alebo v
stredisku vedľajšieho hospodárstva ústavu. Stredisko vedľajšieho hospodárstva môže
tvoriť viacero pracovísk.
(2)
Vo vnútornej prevádzke odsúdení vykonávajú práce pri zabezpečovaní prevádzky ústavu
alebo účelového zariadenia zboru.
(3)
Zaraďovanie odsúdených do práce a ich preraďovanie sa vykonáva najmä v súlade s programom
zaobchádzania, zdravotnou klasifikáciou, využitím odbornej kvalifikácie a bezpečnostným
hľadiskom. O zaradení odsúdeného do práce, o zmene zaradenia do práce a o vyradení
odsúdeného z práce rozhoduje riaditeľ ústavu spravidla na návrh komisie; v otvorenom
oddelení rozhoduje o tom vedúci oddelenia po prerokovaní s určeným príslušníkom zboru
z úseku zamestnávania, výroby a odbytu.
(4)
Odsúdení zaradení do práce sa spravidla zaraďujú do pracovných skupín. Vedúcim pracovnej
skupiny je odsúdený, ktorého do tejto funkcie schválil poverený príslušník ústavu.
Vedúcim pracovných skupín sa vytvárajú podmienky, aby sa mohli podieľať na organizácii
prác, udržiavaní disciplíny a poriadku medzi odsúdenými na pracovisku i mimo neho.
§ 55a
Pracovná odmena a podmienky jej poskytovania
(1)
Pracovnú odmenu odsúdeného zaradeného do práce tvorí
a)
pracovná trieda,
b)
príplatok za prácu nadčas,
c)
príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu,
d)
príplatok za prácu vo sviatok,
e)
príplatok za nočnú prácu,
f)
príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí,
g)
osobný príplatok.
(2)
Riaditeľ ústavu zaradí odsúdeného do pracovnej triedy podľa druhu vykonávanej práce
v súlade s charakteristikami pracovných tried, kvalifikačnými predpokladmi, mierou
zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce podľa prílohy č. 3.
(3)
Výška pracovnej triedy patrí odsúdenému po odpracovaní pracovného času.14) Odsúdenému, ktorý je zaradený do práce na kratší pracovný čas alebo ktorý neodpracoval
v kalendárnom mesiaci všetky pracovné dni, patrí pracovná trieda vo výške zodpovedajúcej
odpracovanému času.
(4)
Ak odsúdený vykonáva prácu podľa normy spotreby práce, patrí mu v prípade splnenia
určenej normy zodpovedajúca pracovná trieda podľa prílohy č. 3. Ak odsúdený vlastným zavinením nesplnil normu spotreby práce, jeho pracovná trieda
sa primerane zníži, za vyšší výkon normovanej práce v požadovanej kvalite patrí odsúdenému
pracovná trieda primerane zvýšená o prekročenie normy spotreby práce.
(5)
Výška pracovnej triedy je určená percentuálnym podielom z minimálnej mzdy podľa osobitného
predpisu14a) a určuje sa ako 40 % pri prvej pracovnej triede, 43 % pri druhej pracovnej triede,
46 % pri tretej pracovnej triede, 76 % pri štvrtej pracovnej triede z minimálnej mzdy
podľa osobitného predpisu a zaokrúhľuje sa na jedno desatinné miesto smerom nahor.
(6)
Za prácu nadčas, prácu v sobotu alebo v nedeľu alebo nočnú prácu patrí odsúdenému
okrem pracovnej triedy aj príplatok vo výške 25 % jeho pracovnej triedy.
(7)
Za prácu vo sviatok patrí odsúdenému okrem pracovnej triedy aj príplatok vo výške
100 % jeho pracovnej triedy.
(8)
Za prácu, pri ktorej sa vykonávajú pracovné činnosti podľa Zákonníka práce,14b) patrí odsúdenému okrem pracovnej triedy aj príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu
škodlivom pracovnom prostredí vo výške 25 % jeho pracovnej triedy.
(9)
Za dosiahnutý pracovný výkon a kvalitne vykonanú prácu môže riaditeľ ústavu na základe
návrhu priznať odsúdenému, po uplynutí dvoch mesiacov od jeho zaradenia do práce,
osobný príplatok až do výšky 70 % príslušnej pracovnej triedy, do ktorej je zaradený.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a ochrana pred požiarmi
§ 56
(1)
Pred zaradením odsúdeného do práce a počas jeho zaradenia ústav najmä
a)
preukázateľne oboznámi odsúdeného s jeho právami, zákazmi a povinnosťami, predpismi
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ochrane pred požiarmi, o používaní predpísaných
ochranných zariadení a osobných ochranných pracovných prostriedkov,
b)
vytvára podmienky na bezpečnú prácu,
c)
riadi, koordinuje a zvyšuje úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, technických
zariadení a pracovného prostredia a zabezpečuje odstránenie zistených nedostatkov,
d)
zisťuje a odstraňuje príčiny pracovných úrazov a chorôb z povolania, eviduje ich
a robí opatrenia potrebné na ich nápravu,
e)
vyhodnocuje riziká vyplývajúce z výkonu práce a na ich základe prehodnocuje bezplatné
poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a kontroluje ich používanie,
f)
preukázateľne oboznamuje odsúdených s príslušnými právnymi predpismi, so zásadami
a s novými poznatkami na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany
pred požiarmi, preveruje ich vedomosti a vedie záznamy o vykonaných školeniach a predpísaných
skúškach, ktoré odsúdený podpíše,
g)
zabezpečuje dodržiavanie právnych predpisov o ochrane pred požiarmi, plní z nich
vyplývajúce príkazy, zákazy a pokyny a pravidelne vykonáva kontrolu ich plnenia,
h)
chráni zdravie odsúdených, aby nebolo ohrozené fajčením v priestoroch, kde sa pracuje.
(2)
O poučení odsúdeného podľa odseku 1 písm. a) a f) sa vyhotoví záznam, ktorý sa zakladá
do osobného spisu odsúdeného.
(3)
Odsúdený sa zaškolí na výkon práce, do ktorej bol zaradený, ak to jej povaha vyžaduje;
dĺžka a rozsah zaškolenia sú rovnaké ako u ostatných zamestnancov.
§ 57
(1)
Odsúdený dodržiava pracovnú disciplínu tým, že
a)
svedomito a riadne pracuje podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plní príkazy
a pokyny príslušníkov zboru alebo zamestnancov zboru, ktorí organizujú zamestnávanie
odsúdených,
b)
využíva pracovný čas a pracovné prostriedky na vykonanie pridelenej práce, pracovné
úlohy plní včas, kvalitne a hospodárne,
c)
hospodárne zaobchádza so zverenými prostriedkami,
d)
dbá o svoju bezpečnosť a zdravie pri práci a ochranu pred požiarmi, dodržiava všeobecne
záväzné právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a právne
predpisy o ochrane pred požiarmi,
e)
zúčastňuje sa na školeniach uskutočňovaných v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci a ochrane pred požiarmi a absolvuje predpísané skúšky a lekárske
prehliadky,
f)
oznamuje určenému príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru poruchy a nedostatky,
ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ochranu pred požiarmi,
g)
používa pri výkone práce predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné pracovné
prostriedky,
h)
dodržiava zákaz fajčenia na pracoviskách a mimo vyhradených priestorov.
(2)
Náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred
požiarmi uhrádza ústav, ak sa s objednávateľmi prác a služieb zmluvne nedohodne inak.
(3)
Pri zaraďovaní odsúdeného do práce prihliada ústav najmä na jeho osobné pomery, sociálnu
situáciu jeho rodiny a prípadný výkon rozhodnutia o výživnom.
ŠIESTA HLAVA
UPLATŇOVANIE DISCIPLINÁRNEJ PRÁVOMOCI
Prvý oddiel
Disciplinárne odmeny, rozsah disciplinárnej právomoci
Disciplinárne odmeny, rozsah disciplinárnej právomoci
§ 59
(1)
Riaditeľ ústavu udeľuje disciplinárne odmeny podľa § 50 ods. 3 písm. e) a f) zákona.
(2)
Pedagóg udeľuje disciplinárne odmeny podľa § 50 ods. 3 písm. a) až d) zákona.
(3)
Pedagóg môže navrhnúť riaditeľovi ústavu, aby udelil odsúdenému inú disciplinárnu
odmenu, než akú má právo sám udeliť.
§ 60
(1)
Disciplinárnu odmenu môže navrhnúť príslušník zboru alebo zamestnanec zboru. V oddieloch,
kde sa uplatňuje zaobchádzanie formou komunitného systému a samosprávy, môže na stretnutí
samosprávy s pedagógom navrhnúť disciplinárnu odmenu aj člen samosprávy odsúdených.
Ak s návrhom člena samosprávy pedagóg súhlasí, zaznamená návrh na určené tlačivo.
(2)
Riaditeľ ústavu alebo pedagóg rozhodne o návrhu na udelenie disciplinárnej odmeny
bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní odo dňa, keď sa o návrhu na disciplinárnu
odmenu dozvedel. Ak sa riaditeľ ústavu alebo pedagóg rozhodne disciplinárnu odmenu
udeliť, udelí sa jej vyhlásením a vykoná sa najneskôr do 30 dní a v prípade mimoriadneho
voľna na opustenie ústavu do šiestich mesiacov po udelení.
(3)
Disciplinárny spis sa po vykonaní disciplinárnej odmeny založí do osobného spisu
odsúdeného.
§ 61
Mimoriadne voľno na opustenie ústavu
(1)
O udelení mimoriadneho voľna na opustenie ústavu sa vždy vopred vyrozumie príslušný
orgán Policajného zboru, v obvode ktorého sa bude odsúdený zdržiavať v čase mimoriadneho
voľna na opustenie ústavu. O mimoriadnom voľne na opustenie ústavu sa vyrozumie aj
súd, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.
(2)
Pred udelením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu možno odsúdenému uvoľniť potrebnú
sumu z peňažných prostriedkov vedených na jeho konte.
(3)
Po rozhodnutí o udelení mimoriadneho voľna na opustenie ústavu sa odsúdený vždy poučí
o povinnostiach počas mimoriadneho voľna na opustenie ústavu.
Druhý oddiel
Disciplinárne tresty, rozsah disciplinárnej právomoci
§ 62
Disciplinárne tresty, rozsah disciplinárnej právomoci
(1)
Pedagóg ukladá disciplinárne tresty podľa § 52 ods. 3 zákona.
(2)
O disciplinárnom previnení urobí príslušník zboru alebo zamestnanec zboru, ktorý
sa o disciplinárnom previnení dozvedel, oznámenie na určenom tlačive a odovzdá ho
na vybavenie pedagógovi. Z oznámenia musia byť zrejmé údaje o disciplinárnom previnení,
najmä miesto, čas, spôsob spáchania disciplinárneho previnenia a okolnosti, za ktorých
bolo disciplinárne previnenie spáchané.
(3)
O uložení disciplinárneho trestu vykoná pedagóg záznam v osobnej karte odsúdeného,
ktorý obsahuje druh uloženého trestu a jeho odôvodnenie.
(4)
Disciplinárny spis sa po vykonaní disciplinárneho trestu založí do osobného spisu
odsúdeného.
SIEDMA HLAVA
HODNOTENIE
Hodnotenie
§ 64
(1)
Na preukázanie plnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného podľa osobitného
predpisu15) vypracúva ústav hodnotenie. Hodnotenie vyžiadané súdom k návrhu na podmienečné prepustenie
odsúdeného obsahuje okrem osobných údajov aj údaje uvedené v rozsudku súdu a údaje
preukazujúce stav plnenia podmienok na podmienečné prepustenie, najmä
a)
hodnotenie správania odsúdeného vo výkone väzby a výkone trestu,
b)
aktivitu odsúdeného a plnenie programu zaobchádzania,
c)
resocializačnú prognózu.
(2)
Hodnotenie podľa odseku 1 musí byť objektívne a konkrétne. V závere hodnotenia sa
uvedie, či riaditeľ ústavu odporúča podmienečné prepustenie odsúdeného a či v prípade
podmienečného prepustenia odsúdeného odporúča probačný dohľad prípadne aj konkrétne
obmedzenia a povinnosti.
(3)
Návrh riaditeľa ústavu na podmienečné prepustenie odsúdeného a návrh odsúdeného na
podmienečné prepustenie, ktorý podal prostredníctvom ústavu, sa súdu odošle aj s hodnotením
spracovaným podľa odseku 2. Návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie, ktorý podal
prostredníctvom ústavu, sa príslušnému súdu odošle aj s hodnotením spracovaným podľa
odseku 2 do desať pracovných dní po jeho podaní.
(4)
Hodnotenie podľa odsekov 1 a 2 spracuje pedagóg, ktorý pri jeho spracovaní spolupracuje
s vedúcim oddelenia výkonu trestu, so psychológom, sociálnym pracovníkom a s príslušníkom
zboru z úseku preventívno-bezpečnostnej služby; hodnotenie schvaľuje riaditeľ ústavu.
(5)
Pedagóg oboznámi odsúdeného so schváleným hodnotením, čo odsúdený potvrdí podpisom
s uvedením dátumu oboznámenia. Po oboznámení odsúdeného s hodnotením a jeho podpise
sa kópia hodnotenia založí do osobného spisu odsúdeného.
(6)
Na verejnom zasadnutí súdu konanom o podmienečnom prepustení sa zúčastní spravidla
pedagóg, ktorý spracoval hodnotenie na odsúdeného, alebo príslušník zboru určený riaditeľom
ústavu.
§ 65
(1)
Pri vypracúvaní hodnotenia odsúdeného na účely rozhodovania v konaní o milosť, o
upustenie od výkonu zvyšku trestu, premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest
domáceho väzenia, ochranného dohľadu a o umiestnení do detenčného ústavu sa postupuje
primerane podľa § 64.
(2)
K návrhu riaditeľa ústavu na prerušenie výkonu trestu podľa § 63 zákona sa vždy priloží lekárska správa o zdravotnom stave odsúdeného a stanovisko generálneho
riaditeľstva.
(3)
Ak pominuli dôvody prerušenia výkonu trestu, odsúdený nastúpi do výkonu trestu v
ústave, v ktorom trest vykonával pred jeho prerušením.
(4)
Hodnotenie odsúdeného na účely rozhodovania o zmene stupňa stráženia a určovania
spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov vypracováva pedagóg a predkladá
ho spoločne s návrhom alebo žiadosťou odsúdeného osobitnej komisii.
ÔSMA HLAVA
ÚČASŤ ORGÁNOV A ORGANIZÁCIÍ
§ 66
Účasť orgánov a organizácií na zaobchádzaní
(1)
Zástupcovia orgánov a organizácií uvedených v § 66 ods. 1 zákona môžu po dobu výkonu trestu udržiavať s odsúdeným kontakt s cieľom pomáhať mu pri
vytváraní podmienok po prepustení z výkonu trestu.
(2)
Činnosti podľa § 66 ods. 1 zákona môžu subjekty vykonávať podľa predloženého projektu, ktorý na základe stanoviska
vedúceho oddelenia výkonu trestu schvaľuje riaditeľ ústavu; projekt obsahuje najmä
zameranie činností a podmienky jeho realizácie. Rovnako sa postupuje aj pri zámere
projektu, na základe ktorého sa budú čerpať finančné prostriedky z fondov Európskej
únie, programov štátnej podpory Slovenskej republiky alebo z iných grantových zdrojov,
pričom subjekt predloží ústavu na zaujatie stanoviska projekt v štruktúre požadovanej
poskytovateľom finančných prostriedkov; ak je to na realizáciu projektu účelné, predloží
sa pred samotným podaním projektu na zaujatie stanoviska aj návrh vyhlásenia ústavu
a subjektu o vstupe ústavu do partnerstva v projekte.
(3)
Orgány a organizácie uvedené v § 66 ods. 1 zákona sa môžu za podmienok ustanovených zákonom podieľať najmä na
a)
riešení sociálnych problémov odsúdeného pri vytváraní priaznivých podmienok po prepustení
z výkonu trestu,
b)
organizovaní, zabezpečovaní a uskutočňovaní kultúrno-osvetových činností a vzdelávaní,
c)
materiálno-technickom vybavení priestorov na vzdelávanie, pre športovú a záujmovú
činnosť,
d)
podpore a pomoci pri uplatňovaní nových metód a spôsobov resocializácie, uskutočňovaní
odborných seminárov a špecializovanej prípravy personálu na zaobchádzanie s odsúdenými.
(4)
Činnosti uvedené v odseku 3 nesmú nahrádzať činnosti, ktorých plnením je poverený
zbor podľa osobitného predpisu16) a ktoré určeným príslušníkom zboru a zamestnancom zboru vyplývajú z popisu služobnej
alebo pracovnej činnosti.
(5)
Ak zástupca uvedený v odseku 1 koná spôsobom ohrozujúcim účel výkonu trestu alebo
porušuje všeobecne záväzné právne predpisy, ústav môže navrhnúť organizácii ukončenie
poverenia príslušného zástupcu alebo ukončenie spolupráce.
§ 67
Spolupôsobenie pri zaobchádzaní
Okrem plnenia úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov súdy a
prokuratúra spolupôsobia s ústavom pri zaobchádzaní s odsúdenými, najmä
a)
účasťou na prednáškach a besedách v rámci právnej výchovy odsúdených,
b)
spoluprácou alebo metodickou pomocou pri uskutočňovaní sociálno-právneho poradenstva
pre odsúdených.
§ 68
Duchovná a pastoračná služba
(1)
Duchovná a pastoračná služba sa poskytuje najmä
a)
vykonávaním bohoslužieb,
b)
rozhovormi, pastoračnými návštevami, vysluhovaním sviatostí a svätenín,
c)
vedením študijných skupín,
d)
zabezpečovaním náboženskej literatúry,
e)
podieľaním sa na činnostiach podľa § 66 ods. 3.
(2)
Ústav vytvára podmienky na poskytovanie duchovnej a pastoračnej služby; v ústavnom
poriadku alebo v ponukových listoch informuje odsúdených o možnosti jej poskytovania.
(3)
Ústav zabezpečí vhodné priestory na duchovné a pastoračné služby. Ústav nesmie vytvárať
podmienky, ktoré by zvýhodňovali niektorú cirkev alebo náboženskú spoločnosť na úkor
inej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
(4)
Právom odsúdeného zúčastniť sa na duchovných a pastoračných službách nie sú dotknuté
ustanovenia o právach a povinnostiach odsúdeného.
(5)
Pri zabezpečovaní duchovnej a pastoračnej služby skupinovou formou spolupracujú osoby
uvedené v § 68 ods. 2 zákona s príslušníkmi zboru; poriadok a bezpečnosť podľa potreby zabezpečí príslušník zboru.
DEVIATA HLAVA
ODLIŠNOSTI VÝKONU TRESTU OSOBITNÝCH KATEGÓRIÍ
Prvý oddiel
Výkon trestu mladistvých
§ 69
Všeobecné ustanovenia
(1)
U mladistvého sa uplatňujú také spôsoby zaobchádzania, ktoré minimalizujú negatívne
účinky izolácie od spoločnosti. Zaobchádzanie s mladistvým je zamerané najmä na zvyšovanie
vedomia zodpovednosti, samostatnosti, získavanie kvalifikácie a pozitívneho vzťahu
k práci, na vzdelávanie a rozvíjanie záujmovej činnosti.
(2)
Pri zaobchádzaní s mladistvým sa využívajú aj možnosti organizovania kultúrno-osvetových
činností a vzdelávania mimo ústavu.
§ 70
Vnútorná diferenciácia
(1)
Pri vnútornej diferenciácii mladistvých sa vychádza zo vstupného psychodiagnostického
vyšetrenia, pedagogickej a sociálnej diagnostiky, ktorá sa realizuje počas pobytu
mladistvého v nástupnom oddiele. Diferenciačnú skupinu určí riaditeľ ústavu na návrh
komisie.
(2)
Mladistvým sa určuje diferenciačná skupina podľa
a)
mentálnej úrovne,
b)
osobnostnej charakteristiky,
c)
výchovno-vzdelávacích, špeciálnych výchovno-vzdelávacích, reedukačných a resocializačných
potrieb,
d)
správania odsúdeného a jeho prístupu k plneniu povinností a programu zaobchádzania,
e)
bezpečnostného rizika.
(3)
Diferenciačná skupina so zmierneným režimom sa určí mladistvému, ktorý je pozitívne
motivovaný na reedukačný a resocializačný proces, s aktívnym prístupom k plneniu programu
zaobchádzania, motivovaný plniť si svoje povinnosti a správať sa v súlade s ústavným
poriadkom.
(4)
Ak nemožno určiť mladistvému diferenciačnú skupinu podľa odseku 3, určí sa mu diferenciačná
skupina so štandardným režimom.
(5)
V diferenciačnej skupine sa stanovuje štandardný reedukačný program zaobchádzania,
intenzívny reedukačný program zaobchádzania alebo špeciálny výchovno-vzdelávací program
určený podľa edukačných, reedukačných a resocializačných potrieb mladistvých.
(6)
Na výkon trestu mladistvého, u ktorého je potrebné uplatniť ďalšie metódy a postupy
zaobchádzania s cieľom prehĺbiť individualizáciu výkonu trestu alebo vykonať ochranné
liečenie, sa primerane použijú ustanovenia § 80 až 85 zákona.
§ 70a
Opatrovník
(1)
Opatrovník ustanovený podľa § 72 ods. 8 zákona bezodkladne informuje riaditeľa ústavu o skutočnosti, podľa ktorej prestal spĺňať
podmienky výkonu funkcie opatrovníka v konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu.
(2)
Pre prípad uvedený v odseku 1 alebo pre prípad inej objektívnej prekážky, ktorá neumožňuje
opatrovníkovi bezprostredne po začatí konania zastupovať a pomáhať mladistvému v konaní
vo veciach súvisiacich s výkonom trestu, určí riaditeľ ústavu náhradného opatrovníka.
Náhradný opatrovník sa mladistvému ustanoví aj v prípade jeho premiestnenia do iného
ústavu za predpokladu, že výkon funkcie opatrovníka by bol v konaní vo veciach súvisiacich
s výkonom trestu nehospodárny a nemohol by naplniť svoj účel. Na také určenie sa vzťahujú
ustanovenia § 72 ods. 8 až 10 zákona.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na dospelého odsúdeného, ktorý
je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony
je obmedzená.
§ 71
Návštevy
(1)
Návšteva sa uskutočňuje raz za týždeň spravidla bez priameho dozoru príslušníka zboru
vo vyhradenej miestnosti, na voľnom priestranstve v ústave, alebo formou videonávštevy.
(2)
Ak sa v čase návštevy organizujú kultúrne a športové vystúpenia mladistvých, návštevníkom
sa môže povoliť účasť na nich; taktiež možno povoliť prehliadku určených priestorov
ústavu.
§ 72
Vzdelávanie a kultúrno-osvetová činnosť
(1)
Kultúrno-osvetová činnosť mladistvých je zameraná na zvyšovanie ich kultúrnej a vzdelanostnej
úrovne, právneho vedomia, osvojovanie si mravných noriem a pozitívne formovanie občianskych
postojov a morálky.
(2)
Ústav po dohode s príslušným orgánom štátnej správy v školstve, obcou alebo so samosprávnym
krajom (ďalej len „školský orgán“) zabezpečuje povinnú školskú dochádzku mladistvým
formou denného štúdia alebo doplnenie základného vzdelania formou denného štúdia v
ústave aj mladistvým, na ktorých sa už povinná školská dochádzka nevzťahuje, ak o
to požiadajú.
(3)
Ak mladistvý splnil podmienky na štúdium na škole poskytujúcej stredné odborné vzdelanie
alebo úplné stredné vzdelanie, umožní sa mu po dohode so školským orgánom študovať
a individuálne sa pripravovať do školy alebo na praktický výcvik.
(4)
Ústav v spolupráci so školským orgánom zabezpečuje pre mladistvých vyučenie a zaučenie
v rôznych profesiách.
(5)
Vzdelávanie sa spravidla organizuje v detašovanej triede základnej školy, strednej
školy v ústave alebo sa zabezpečí individuálne vzdelávanie.
(6)
Mladistvý môže pri kultúrno-osvetových aktivitách a návšteve školského zariadenia
mimo ústavu používať vlastný odev.
(7)
Účasť mladistvého na kultúrno-osvetových aktivitách a vzdelávaní, do ktorého bol
zaradený, je povinná.
§ 73
Záujmová činnosť
(1)
Záujmová činnosť mladistvých sa vykonáva podľa ich individuálnych predpokladov, záujmov
a resocializačných potrieb. Mladistvému sa umožní vybrať si, v ktorom záujmovom krúžku
chce pracovať; pritom môže pracovať súčasne vo viacerých záujmových krúžkoch.
(2)
Prehliadka výsledkov záujmovej činnosti mladistvých sa koná najmenej raz za šesť
mesiacov.
§ 74
Príprava na prepustenie
(1)
Príprava mladistvého na prepustenie z výkonu trestu spočíva v skupinových výchovných
postupoch a individuálnom poradenstve, účasti na podujatiach mimo ústavu v sprievode
pedagóga a informatívnych vychádzkach.
(2)
Pred dodaním mladistvého na výkon ochrannej výchovy zašle ústav s dvojmesačným predstihom
príslušnému výchovnému zariadeniu oznámenie o nadchádzajúcom prepustení z výkonu trestu;
rovnako sa postupuje na základe písomného vyžiadania príslušného výchovného zariadenia
alebo zariadenia na výkon rozhodnutia súdu zabezpečujúceho výkon rozhodnutia súdu
o ústavnej starostlivosti, výchovnom opatrení alebo predbežnom opatrení.
(3)
Ústav podá správu o správaní mladistvého alebo o zdravotnom stave mladistvého jeho
rodičom alebo zákonnému zástupcovi aj bez žiadosti týchto osôb, ak má za to, že je
to potrebné na udržanie alebo zlepšenie kontaktov mladistvého.
(4)
Správu o správaní mladistvého zašle ústav na základe písomného vyžiadania príslušného
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo príslušného výchovného
zariadenia.
Druhý oddiel
Výkon trestu žien
§ 75
Výkon trestu žien
(1)
Výkon trestu žien sa uskutočňuje s prihliadnutím na ich fyziologické a psychické
osobitosti. Na odsúdenú ženu sa vzťahujú ustanovenia tejto vyhlášky, ak ďalej nie
je ustanovené inak.
(2)
V ubytovniach odsúdených žien sa vytvoria podmienky na pranie vlastnej spodnej bielizne,
vykonávanie drobných opráv osobných vecí a individuálnu prípravu jednoduchých jedál
tepelnou úpravou.
(3)
Pri úprave zovňajšku odsúdených žien sa umožní primerané používanie vlastných kozmetických
prípravkov, líčidiel a farbív.
Tretí oddiel
§ 76
Výkon trestu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti
Ak je to účelné, ústav organizuje pre cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti kurz
slovenského jazyka.
DESIATA HLAVA
ŠPECIALIZOVANÝ VÝKON TRESTU
Prvý oddiel
Výkon trestu v špecializovaných oddieloch
§ 77
Nástupný oddiel
(1)
Nástupný oddiel sa zriaďuje s primeranou ubytovacou kapacitou v každom ústave.
(2)
Odsúdený sa umiestni do nástupného oddielu ihneď po nástupe do výkonu trestu v určenom
ústave. Dĺžka pobytu v nástupnom oddiele je spravidla sedem dní; ak je to účelné,
možno odsúdeného ponechať v nástupnom oddiele aj dlhšie.
(3)
Riaditeľ ústavu určí príslušníka zboru, ktorý oboznámi odsúdeného v nástupnom oddiele
so zákonom, s touto vyhláškou a ústavným poriadkom. Odsúdenému sa umožní oboznámiť
sa s priestormi ústavu, kde mu je umožnený pohyb, charakterom prác, ktoré sa v ústave
alebo mimo ústavu vykonávajú, s možnosťami doplniť si vzdelanie alebo rekvalifikovať
sa a s možnosťami trávenia voľného času v ústave. Odsúdený umiestnený v nástupnom
oddiele spravidla absolvuje informačný program pre nástupné oddiely. Odsúdený, ktorý
sa neumiestni v nástupnom oddiele podľa § 78 ods. 3 zákona, absolvuje oboznámenie a môže absolvovať informačný program v špecializovanom
oddiele.
(4)
Pedagóg spolupracuje v nástupnom oddiele so sociálnym pracovníkom, ktorý najmä získava
poznatky o sociálnej situácii a zisťuje možnosť vzniku sociálnych problémov odsúdeného.
Zistené poznatky zaznamenáva do osobnej karty odsúdeného. V prípade potreby pedagóg
prizýva aj psychológa a ďalších špecialistov v ústave.
(5)
Odsúdený, u ktorého bolo rozhodnuté, že bude trest vykonávať v oddelení na výkon
trestu zriadenom v ústave na výkon väzby alebo v nemocnici sa ustanovenia odsekov
1 a 2 použijú primerane tak, aby boli zabezpečené činnosti uvedené v odsekoch 3 a
4.
(6)
Vonkajšia diferenciácia sa uplatňuje primerane.
§ 78
Oddiel doživotných trestov
(1)
Oddiel doživotných trestov sa zriaďuje v určenom ústave s maximálnym stupňom stráženia.
Oddiel doživotných trestov je oddelený od ostatných ubytovacích priestorov odsúdených
a je zabezpečovaný vnútorným bezpečnostným systémom. Vnútorné zariadenie cely je pripevnené
k podlahe alebo ku stene.
(2)
V oddiele doživotných trestov je odsúdený umiestnený oddelene od ostatných odsúdených,
nezaraďuje sa do aktivít organizovaných pre celý ústav, mimo cely sa pohybuje zásadne
pod dozorom príslušníka zboru, ak je zaradený do práce, prácu vykonáva v cele, kde
je ubytovaný, alebo v priestoroch oddielu určených na tento účel.
(3)
Obmedzenia odsúdených v oddiele doživotných trestov možno zmierniť na základe individuálneho
posúdenia bezpečnostného rizika a poznatkov preventívno-bezpečnostného charakteru
smerujúcich k riziku násilného správania, úteku alebo iných udalostí, ktoré by mohli
ohroziť bezpečnosť, a to najmä
a)
povolením pohybu vo vymedzenom priestore mimo cely,
b)
umožnením kontaktu s ostatnými odsúdenými v oddiele doživotných trestov,
c)
organizovaním skupinových aktivít,
d)
povolením účasti na vybraných aktivitách organizovaných pre celý ústav; odsúdený
sa zúčastňuje na aktivitách zásadne pod priamym dozorom príslušníka zboru.
(4)
Pri zaobchádzaní s odsúdenými umiestnenými v oddiele doživotných trestov sa uplatňujú
programy stabilizujúce fyzický a psychický stav. Pri programe zaobchádzania
a)
odsúdený sa nepodieľa na jeho určení,
b)
zdôrazňuje sa dodržiavanie režimu,
c)
odsúdený sa nepodieľa na organizácii a spravovaní oddielu,
d)
zaobchádzanie je zamerané najmä na udržiavanie stabilného psychického stavu, potláčanie
negatívnych prejavov v správaní, posilňovanie pozitívnych osobnostných vlastností,
vytváranie reálneho pohľadu na seba a na aktuálnu životnú situáciu,
e)
aktivity vo voľnom čase sú obmedzené, odsúdený je zapojený výhradne do aktivít, ktoré
mu určí pedagóg, špeciálny pedagóg, psychológ alebo psychiater,
f)
odsúdený sa ubytuje v cele.
§ 79
Oddiel špecializovaného zaobchádzania
(1)
Oddiel špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje v ústave na základe rozhodnutia
generálneho riaditeľa.
(2)
Oddiel špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje pre odsúdených
a)
s duševným ochorením, poruchou osobnosti alebo inými závažnými psychickými problémami
vyžadujúcimi špecializované zaobchádzanie alebo
b)
s problémami s adaptáciou na podmienky výkonu trestu.
(3)
O umiestnení odsúdeného do oddielu špecializovaného zaobchádzania alebo zrušení umiestnenia
rozhoduje riaditeľ ústavu na návrh pedagóga, špeciálneho pedagóga, psychológa alebo
psychiatra a po predchádzajúcom prerokovaní v komisii.
(4)
Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu špecializovaného zaobchádzania
podľa odseku 2 písm. a) sa uplatňuje najmä program intenzívnej liečebno-výchovnej
starostlivosti, kde
a)
odsúdený plní program zaobchádzania a zúčastňuje sa na organizácii a spravovaní oddielu;
pritom sa prihliada na závažnosť stanovenej diagnózy a jeho psychický stav,
b)
zaobchádzanie s odsúdeným je zamerané na jeho psychický stav a odstránenie problémov
vo výkone trestu,
c)
režim a organizácia aktivít sú prispôsobené osobnostným vlastnostiam odsúdených,
psychickému stavu a liečbe,
d)
sa uplatňujú špeciálnopedagogické, poradenské a terapeutické metódy a skupinové a
individuálne formy práce; ak to podmienky v ústave umožňujú a ak možno predpokladať,
že sa tým zlepší psychický stav odsúdeného, môže byť zaradený do práce na pracovisku
v ústave,
e)
sa odsúdený podľa psychického stavu môže zúčastňovať na aktivitách organizovaných
pre celý ústav,
f)
vonkajšia diferenciácia sa uplatňuje primerane.
(5)
Za odsúdeného podľa odseku 2 písm. b) sa považuje odsúdený,
a)
ktorý nemá osvojené základné hygienické návyky a sociálne zručnosti,
b)
ktorého intelektové schopnosti sa pohybujú v pásme subnormy a nižšie,
c)
ktorý pre osobnostné vlastnosti nie je schopný vykonávať trest mimo špecializovaného
oddielu,
d)
u ktorého pre fyzické danosti a osobnostné vlastnosti možno predpokladať, že bude
zneužívaný odsúdenými.
(6)
Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu špecializovaného zaobchádzania
podľa odseku 5 sa uplatňuje ochranný program zaobchádzania, v rámci ktorého
a)
odsúdený sa nezúčastňuje na jeho určení a zúčastňuje sa na organizácii a činnosti
oddielu; pritom sa prihliada na úroveň jeho intelektových schopností a zručností,
b)
zaobchádzanie je zamerané na nácvik hygienických návykov, sociálnych zručností, vytváranie
pracovných návykov a pocitu zodpovednosti,
c)
časový rozvrh dňa a organizácia aktivít sú prispôsobené osobnostným vlastnostiam
odsúdených, intelektovým schopnostiam a sociálnym zručnostiam,
d)
sa uplatňujú špeciálnopedagogické, poradenské, skupinové a individuálne formy práce,
e)
odsúdeného možno zaradiť do práce na pracovisku v ústave, ak to podmienky v ústave
umožňujú a odsúdený má na to predpoklady.
(7)
V oddiele špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje miestnosť na terapeutickú činnosť
a môže sa zriadiť aj kompenzačná miestnosť.
Výkon ochranného liečenia
§ 80
(1)
Ochranné liečenie sa počas výkonu trestu vykonáva ambulantným spôsobom podľa odseku
3 písm. a) a d) alebo ústavným spôsobom podľa odseku 3 v psychiatrickom oddelení nemocnice
pre obvinených a odsúdených alebo na úseku ochranných liečení určeného ústavu (ďalej
len „psychiatrické oddelenie“).
(2)
Okrem súdom nariadeného ochranného liečenia možno počas výkonu trestu vykonať aj
dobrovoľné protialkoholické liečenie, protitoxikomanické liečenie alebo sexuologické
liečenie v určenom psychiatrickom oddelení.
(3)
Druhy ochranného liečenia sú:
a)
psychiatrické ochranné liečenie,
b)
protitoxikomanické ochranné liečenie,
c)
protialkoholické ochranné liečenie,
d)
sexuologické ochranné liečenie,
e)
ochranné liečenie patologického hráčstva.
§ 81
(1)
Ochranné liečenie sa začne čo najskôr po nástupe do výkonu trestu s prihliadnutím
na kapacitné možnosti psychiatrického oddelenia, ak to zdravotný stav odsúdeného umožňuje.
(2)
Ochranné liečenie sa u odsúdeného vykoná, ak bolo uložené popri treste a do konca
výkonu trestu zostávajú najmenej
a)
pri psychiatrickom ochrannom liečení dva mesiace,
b)
pri protitoxikomanickom ochrannom liečení päť mesiacov,
c)
pri protialkoholickom ochrannom liečení päť mesiacov,
d)
pri sexuologickom ochrannom liečení tri mesiace,
e)
pri ochrannom liečení patologického hráčstva päť mesiacov.
(3)
Ak boli odsúdenému uložené viaceré druhy ochranného liečenia, vykonávajú sa v tomto
poradí:
a)
psychiatrické ochranné liečenie,
b)
sexuologické ochranné liečenie,
c)
protitoxikomanické ochranné liečenie,
d)
protialkoholické ochranné liečenie,
e)
ochranné liečenie patologického hráčstva.
§ 82
(1)
Riaditeľ ústavu a riaditeľ nemocnice pre obvinených a odsúdených zabezpečia, aby
bol psychiatrickému oddeleniu bez zbytočného odkladu predložený zoznam odsúdených,
ktorým bol nariadený výkon ochranného liečenia. V zozname sa vyznačí aj predpokladaný
termín podmienečného prepustenia a dátum ukončenia výkonu trestu.
(2)
Psychiatrické oddelenie oznámi ústavu alebo nemocnici pre obvinených a odsúdených,
v ktorom odsúdený vykonáva trest, termín prijatia odsúdeného na výkon ochranného liečenia.
(3)
Zdravotnícke zariadenie ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest, zabezpečí pred
umiestnením odsúdeného na sexuologické ochranné liečenie, vyšetrenie na sexuálne prenosné
choroby.
(4)
Ak sa pri psychiatrickom vyšetrení zistí, že odsúdený nie je spôsobilý z dôvodov
duševnej choroby alebo poruchy podrobiť sa ochrannému liečeniu, oznámi riaditeľ ústavu
túto skutočnosť súdu, ktorý výkon ochranného liečenia nariadil, a k oznámeniu pripojí
lekársku správu; rovnopis oznámenia zašle príslušnému psychiatrickému oddeleniu.
§ 83
(1)
Ochranné liečenie sa organizuje a vykonáva tak, aby sa nenarušil účel výkonu trestu.
Vonkajšia diferenciácia sa uplatňuje primerane.
(2)
Pri výkone ústavného ochranného liečenia sa odsúdený nezaraďuje do práce.
(3)
Pri výkone ambulantného ochranného liečenia môže byť odsúdený zaradený do práce.
(4)
Riaditeľ ústavu, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva, oznámi súdu, ktorý ochranné
liečenie uložil, kedy sa začalo s výkonom ochranného liečenia.
§ 84
Ak je predpoklad, že opakovaná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení posilní terapeutický
efekt, môže byť odsúdený s prerušeným ústavným ochranným liečením prijatý na preliečovací
pobyt. Riaditeľ príslušného ústavu oznámi súdu, ktorý ochranné liečenie uložil, prijatie
a prepustenie odsúdeného z preliečovacieho pobytu.
§ 85
(1)
Ak počas výkonu trestu boli splnené podmienky na zmenu spôsobu výkonu ochranného
liečenia, podá psychiatrické oddelenie súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie
vykonáva, návrh na zmenu spôsobu jeho výkonu a správu o priebehu a dosiahnutom výsledku
ochranného liečenia (ďalej len „správa“); návrh podá tak, aby súd mohol o zmene spôsobu
výkonu ochranného liečenia rozhodnúť ešte pred prepustením z výkonu trestu.
(2)
Ak nemožno zabezpečiť, aby sa o návrhu na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia
rozhodlo z dôvodu predčasného prepustenia z výkonu trestu, podá riaditeľ ústavu na
podnet psychiatrického oddelenia bez zbytočného odkladu návrh súdu, v obvode ktorého
sa ochranné liečenie vykonáva; ak sa v čase, keď sa má návrh podať, ochranné liečenie
nevykonáva, podá riaditeľ ústavu návrh súdu, ktorý ochranné liečenie nariadil.
§ 86
(1)
Ak pominuli dôvody na ďalšie trvanie ochranného liečenia podľa § 80 ods. 3 písm. a) a d), spracuje psychiatrické oddelenie správu; správu riaditeľ ústavu zašle súdu, v obvode
ktorého sa ochranné liečenie vykonáva.
(2)
Po uplynutí doby podľa osobitného predpisu16a) alebo po doručení rozhodnutia o prepustení z ochranného liečenia je odsúdený premiestnený
z psychiatrického oddelenia na ďalší výkon trestu do príslušného ústavu.
§ 87
(1)
Pred prepustením odsúdeného z výkonu trestu vypracuje psychiatrické oddelenie správu,
ktorá musí obsahovať
a)
dĺžku trvania ochranného liečenia podľa § 80 ods. 3 písm. a) a d),
b)
údaje o priebehu a výsledku ochranného liečenia,
c)
návrh spôsobu výkonu ochranného liečenia po prepustení odsúdeného z výkonu trestu,
ak u odsúdeného trvajú dôvody na ďalší výkon ochranného liečenia.
(2)
Správu podá riaditeľ ústavu aspoň 60 dní pred predpokladaným ukončením výkonu trestu,
ak ide o psychiatrické a sexuologické ochranné liečenie súdu, v obvode ktorého sa
ochranné liečenie vykonáva. V prípade predčasného ukončenia výkonu trestu zabezpečí
riaditeľ ústavu bez zbytočného odkladu odoslanie osobného spisu vrátane sprievodného
zdravotného záznamu odsúdeného, ktorý vykonával ochranné liečenie podľa § 80 ods. 3 písm. a) a d), na psychiatrické oddelenie v ústave, v ktorom odsúdený vykonával ochranné liečenie.
Psychiatrické oddelenie zašle správu v dvoch vyhotoveniach spolu s nariadením výkonu
ochranného liečenia bezodkladne súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva;
ak sa v tomto čase ochranné liečenie nevykonáva, zašle psychiatrické oddelenie správu
spolu s nariadením súdu, ktorý ochranné liečenie nariadil. Osobný spis vrátane sprievodného
zdravotného záznamu sa vráti ústavu, z ktorého bol odsúdený prepustený.
(3)
Ak súd rozhodol o pokračovaní ústavného ochranného liečenia po prepustení z výkonu
trestu v zdravotníckom zariadení alebo na taký spôsob výkonu ochranné liečenie zmenil,
postupuje sa podľa osobitného predpisu.17) Prepravu odsúdeného z ústavu do zdravotníckeho zariadenia zabezpečí ústav v súčinnosti
so súdom, ktorý ochranné liečenie nariadil.
(4)
Ak súd rozhodol o prerušení výkonu trestu a nariadil umiestnenie odsúdeného v detenčnom
ústave alebo ak súd rozhodol o umiestnení odsúdeného do detenčného ústavu po výkone
trestu,18) ústav postupuje primerane ako v odseku 3.
§ 88
O každom vykonanom ochrannom liečení psychiatrické oddelenie vypracuje podrobnú lekársku
správu, ktorá obsahuje údaje o priebehu a výsledkoch ochranného liečenia; správu založí
do sprievodného zdravotného záznamu odsúdeného.
§ 89
Oddiel s bezpečnostným režimom
(1)
Oddiel s bezpečnostným režimom sa zriaďuje v ústave na základe rozhodnutia generálneho
riaditeľa. Riaditeľ ústavu rozhoduje o zriadení bezpečnostnej cely.
(2)
Odsúdený umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom sa ubytuje do jednomiestnej
bezpečnostnej cely alebo dvojmiestnej bezpečnostnej cely. Cela je vybavená rádioprijímačom
a odsúdenému možno povoliť, aby mal v cele vlastný televízny prijímač alebo televízny
prijímač môže inštalovať ústav. Chodba a v prípade potreby aj iné priestory oddielu
sú zabezpečené kamerovým systémom. Cela je vybavená privolávacím signalizačným zariadením.
Vnútorné zariadenie cely je pripevnené k podlahe alebo ku stene. V oddiele vykonáva
nepretržitú službu príslušník zboru, ktorý kontroluje pohyb a činnosť odsúdeného.
(3)
O umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom alebo zrušení umiestnenia
môže rozhodnúť riaditeľ ústavu na návrh pedagóga alebo úseku preventívno-bezpečnostnej
služby a po predchádzajúcom prerokovaní v komisii.
(4)
V oddiele s bezpečnostným režimom
a)
cela sa vždy uzamyká,
b)
odsúdený sa nepodieľa na určení programu zaobchádzania a samospráva sa nezriaďuje,
c)
pri zaobchádzaní sa zdôrazňuje bezpečnostné hľadisko a režim,
d)
zaobchádzanie je zamerané najmä na elimináciu a kompenzáciu negatívnych prejavov
v správaní a dôvodov, pre ktoré bol odsúdený umiestnený do oddielu s bezpečnostným
režimom, stimuláciu zmeny maladaptívnych postojov a spôsobov správania, rozvoj nadobudnutých
a osvojenie si nových adaptívnych foriem zvládania konfliktu, stresu a iných náročných
životných situácií,
e)
odsúdený môže byť zaradený do práce len na pracovisko osobitne zriadené na tento
účel; v takom prípade pridelenú prácu vykonáva v cele,
f)
záujmovú činnosť odsúdený vykonáva na základe povolenia pedagóga,
g)
vybrané televízne programy môže sledovať spravidla s povolením pedagóga,
h)
disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu sa vykonáva zásadne oddelene
od ostatných odsúdených.
(5)
Opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom preskúmava
riaditeľ ústavu a prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave
na základe hodnotenia správania, odporúčania psychologického alebo psychiatrického
vyšetrenia a bezpečnostných rizík.
(6)
Vonkajšia diferenciácia sa uplatňuje primerane.
(7)
Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nevzťahujú na odsúdených uvedených v § 82 zákona.
§ 90
Osobitný oddiel
Osobitný oddiel, cela alebo izba sa zriaďuje podľa potreby v určenom ústave; o zriadení
alebo zrušení oddielu rozhoduje generálny riaditeľ.
§ 91
Uzavretý oddiel
(1)
Uzavretý oddiel sa zriaďuje v každom ústave. Uzavretý oddiel pozostáva z ciel disciplinárnych
trestov a z priestorov na odloženie vecí odsúdených umiestnených v celách uzavretého
oddielu. Ak v ústave nemožno zriadiť uzavretý oddiel, zriadia sa cely disciplinárnych
trestov. Chodba a v prípade potreby aj iné priestory oddielu sú zabezpečené kamerovým
systémom. Cely sú vybavené signalizačným zariadením.
(2)
Vnútorné zariadenie v cele uzavretého oddielu je pripevnené k podlahe alebo ku stene.
Cela je vybavená lôžkom, stoličkou, stolíkom, poličkou na uloženie vecí, umývadlom
s pitnou vodou, hygienickým zariadením, elektrickým osvetlením a signalizačným zariadením.
(3)
Odsúdenému umiestnenému v uzavretom oddiele sa určí jednotný ústavný výstroj a povolí
sa mu ponechať si základné potreby osobnej hygieny a ďalšie potreby osobnej hygieny,
základné potreby na korešpondenciu a potreby na stravovanie; strava sa odsúdenému
vydáva v mieste disciplinárneho trestu. Odsúdený môže nakupovať v ústavnej predajni
podľa § 30 zákona výhradne základné potreby osobnej hygieny, ďalšie potreby osobnej hygieny a základné
potreby na korešpondenciu. Odsúdenému sa umožní čítať dennú tlač a časopisy, ak ich
má predplatené podľa § 35 ods. 1 zákona, čítať vlastné knihy alebo knihy z knižnice, ak ich mal pri sebe pri umiestnení do
uzavretého oddielu.
(4)
Odsúdený vykonávajúci disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. d) a e) zákona môže byť v cele umiestnený sám, ak sú na to bezpečnostné dôvody alebo ak nie
sú vo výkone tohto disciplinárneho trestu súčasne aspoň dvaja odsúdení. Odsúdený vykonávajúci
disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. f) zákona je v cele umiestnený sám.
(5)
Vonkajšia diferenciácia sa uplatňuje primerane.
§ 92
Oddiel odsúdených seniorov a odsúdených so zdravotným postihnutím
(1)
Oddiel odsúdených seniorov a odsúdených so zdravotným postihnutím sa zriaďuje na
základe rozhodnutia generálneho riaditeľa.
(2)
O umiestnení odsúdeného do oddielu odsúdených seniorov a odsúdených so zdravotným
postihnutím rozhoduje generálne riaditeľstvo na návrh lekára po vyšetrení zdravotného
stavu odsúdeného; súčasťou návrhu je lekárska správa odôvodňujúca umiestnenie. Do
oddielu odsúdených seniorov a odsúdených so zdravotným postihnutím sa umiestni odsúdený
podľa § 84 zákona.
(3)
Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu odsúdených seniorov a odsúdených
so zdravotným postihnutím
a)
vonkajšia diferenciácia sa uplatňuje podľa stupňa a závažnosti zdravotného postihnutia
a kriminálneho narušenia odsúdeného,
b)
odsúdenému sa umožní podieľať na určení programu zaobchádzania, pri ktorom sa prihliada
na jeho zdravotné postihnutie,
c)
režim a organizácia aktivít sú prispôsobené zdravotným obmedzeniam odsúdených, najmä
stupňu a závažnosti zdravotného postihnutia,
d)
dôraz sa kladie na poradenstvo v rámci zaobchádzania a režim,
e)
zaobchádzanie je zamerané najmä na obmedzenia vyplývajúce zo zdravotného postihnutia,
posilňovanie pozitívnych osobnostných vlastností, vytváranie reálneho obrazu o sebe,
nácvik sociálnych zručností, zvyšovanie morálneho a právneho vedomia a prosociálnosť,
hodnotovú orientáciu, sebarealizáciu a vytváranie zdravého sebavedomia,
f)
odsúdenému sa umožní s prihliadnutím na jeho zdravotné postihnutie rozvíjať a rozširovať
okruh záujmov, zúčastňovať sa osvetových, kultúrnych, vzdelávacích a športových aktivít,
ak to podmienky ústavu umožňujú,
g)
odsúdený môže byť zaradený do práce na vhodné pracovisko, ak je v nemocnici pre obvinených
a odsúdených alebo v ústave zriadené; do práce sa zaradí na návrh lekára alebo s jeho
súhlasom, ak odsúdený požiadal o zaradenie,
h)
podľa pokynov lekára sa vykonáva liečebno-preventívna a ošetrovateľská starostlivosť;
na vychádzkach sa odsúdený zúčastňuje na odporúčanie lekára.
(4)
O zrušení umiestnenia v oddiele odsúdených seniorov a odsúdených so zdravotným postihnutím
rozhoduje riaditeľ nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo riaditeľ ústavu po
predchádzajúcom posúdení lekárom, z dôvodu, že
a)
podľa rozhodnutia príslušného orgánu bolo zrušené zníženie pracovnej schopnosti,
b)
liečebno-preventívnou a ošetrovateľskou starostlivosťou bolo dosiahnuté zlepšenie
zdravotného stavu, ktoré obnovilo jeho pracovnú schopnosť,
c)
liečebno-preventívnou a ošetrovateľskou starostlivosťou bolo dosiahnuté zlepšenie,
ktoré umožňuje umiestnenie medzi odsúdených bez zdravotného postihnutia.
§ 93
Výstupný oddiel
(1)
Výstupný oddiel, výstupná izba alebo výstupná cela (ďalej len „výstupný oddiel“)
sa s primeranou ubytovacou kapacitou zriaďuje v každom ústave. Odsúdenému sa vo výstupnom
oddiele umožní získať potrebné informácie a praktické zručnosti uľahčujúce návrat
do života po prepustení z výkonu trestu.
(2)
Na zmiernenie obmedzení výkonu trestu a s cieľom plniť úlohy oddielu uvedené v odseku
1 sa odsúdenému môže povoliť, aby
a)
telefonoval bez obmedzenia v čase a spôsobom určeným riaditeľom ústavu,
b)
prijímal návštevy priamym kontaktom.
(3)
Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do výstupného oddielu sa
a)
dôraz kladie na poradenstvo, nácvik sociálnych zručností, na pracovné uplatnenie
a zintenzívnenie kontaktu s pôvodným sociálnym prostredím, ak pozitívne vplývalo na
odsúdeného,
b)
realizuje základný resocializačný a výchovný vzdelávací program, ktorého aktivity
sa zameriavajú predovšetkým na sebapoznanie, komunikáciu, finančnú gramotnosť, závislosti,
rodinu, vzťahy, zamestnanosť, poskytovanie potrebných praktických informácií o spoločenskom
živote, najmä v sociálnej a právnej oblasti a na možnosti ďalšieho vzdelávania,
c)
uplatňujú aktivity zamerané na záťažové situácie v súvislosti s prepustením z výkonu
trestu,
d)
vonkajšia diferenciácia uplatňuje primerane.
Druhý oddiel
§ 94
Samospráva odsúdených
(1)
Samosprávu odsúdených (ďalej len „samospráva“) usmerňuje a kontroluje príslušný pedagóg
a v otvorenom oddelení vedúci otvoreného oddelenia. Členovia samosprávy sa s pedagógom
alebo vedúcim otvoreného oddelenia stretávajú najmenej raz za mesiac; zo stretnutia
sa vyhotovuje záznam.
(2)
Členovia samosprávy informujú najmenej raz za mesiac o svojej činnosti ostatných
odsúdených.
(3)
Do samosprávy sa volia odsúdení podľa § 86 ods. 2 zákona. Samosprávu tvoria predseda a členovia zodpovední za úsek
a)
zamestnávania, činností podľa § 46 zákona a výkonu prospešných prác mimo ústavu,
b)
kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávania,
c)
disciplíny a poriadku.
(4)
Člen samosprávy zodpovedný za úsek zamestnávania a výkonu prác a činností podľa § 46 zákona zastupuje odsúdených zaradených do práce, do činností podľa § 46 zákona a do výkonu prospešných prác mimo ústavu, pritom najmä
a)
predkladá návrhy, podnety, žiadosti a sťažnosti týkajúce sa zamestnávania, činností
podľa § 46 zákona a výkonu prospešných prác mimo ústavu na zasadnutiach samosprávy,
b)
podieľa sa na organizácii plnenia pracovných úloh na pracovisku,
c)
podieľa sa na organizovaní odsúdených do odborného vzdelávania a rekvalifikačných
kurzov,
d)
organizuje odsúdených do činností podľa § 46 zákona, do výkonu prospešných prác mimo ústavu a vedie pomocnú evidenciu,
e)
podieľa sa na riešení otázok týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
a ochrany pred požiarmi.
(5)
Člen samosprávy zodpovedný za úsek kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávania zastupuje
odsúdených pri zabezpečovaní a organizovaní kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávania,
pritom najmä
a)
podieľa sa na zabezpečovaní a organizovaní besied, prednášok, kvízov a iných aktivít
pre odsúdených,
b)
podieľa sa na organizovaní záujmových krúžkov a vzdelávacích činností, a ak je to
vhodné, vedie záujmové krúžky,
c)
zhromažďuje materiály pre ústavný časopis, ústavné audiovizuálne relácie,
d)
podieľa sa na organizovaní a zabezpečovaní poriadku a disciplíny na vyučovaní, kontroluje
dochádzku a zistené nedostatky predkladá pedagógovi na riešenie,
e)
podieľa sa na organizovaní športových podujatí a súťaží.
(6)
Člen samosprávy zodpovedný za úsek disciplíny a poriadku najmä
a)
kontroluje dodržiavanie čistoty, poriadku a hygieny v oddiele a zistené nedostatky
predkladá na riešenie samospráve a pedagógovi,
b)
organizuje s ostatnými členmi samosprávy so súhlasom pedagóga súťaže odsúdených,
ktoré sú zamerané na držiavanie poriadku, čistoty a skultúrňovanie izieb, oddielu
a ústavu; výsledky uverejňuje na nástenkách, v ústavnom časopise, reláciách a pedagógovi
oznamuje ich výsledky,
c)
organizuje riešenie nedostatkov zistených pri udržiavaní disciplíny a poriadku.
(7)
Na zabezpečovaní disciplíny a poriadku sa okrem členov samosprávy podieľajú aj vedúci
izieb, vedúci ciel, vedúci pracovných skupín podľa § 55 ods. 4 a služba z radov odsúdených, ktorých určí pedagóg.
(8)
Obsahom služby je koordinácia činnosti odsúdených so stanoveným režimom a časovým
rozvrhom dňa. Odsúdený počas výkonu služby plní pokyny určeného príslušníka zboru
vykonávajúceho službu v ubytovni odsúdených a úlohy vyplývajúce z povinností odsúdeného
vykonávajúceho službu. Odsúdeného určeného do služby a za vedúceho izby alebo cely
oboznámi s povinnosťami pedagóg, ktorý zabezpečuje aj jeho pravidelné preškoľovanie.
Povinnosti odsúdeného vykonávajúceho službu a vedúceho izby alebo cely sa zverejnia
na mieste prístupnom odsúdeným.
(9)
Počas výkonu služby je odsúdený označený nápisom „Služba“. Formu označenia a spôsob
nosenia určí riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru.
(10)
Odsúdený určený za vedúceho izby alebo cely usmerňuje činnosť odsúdených ubytovaných
v izbe alebo v cele tak, aby bol zabezpečený poriadok, čistota a časový rozvrh dňa.
Samospráve oznamuje poruchy a nedostatky v izbe alebo v cele, najmä hlási každé poškodenie
inventára; ak mu je známe, uvedie aj meno a priezvisko odsúdeného, ktorý škodu spôsobil.
Tretí oddiel
§ 95
Osobné údaje a odoberanie identifikačných znakov
(1)
Osobné údaje odsúdeného podľa § 99 zákona sa zhromažďujú v informačnom systéme zboru19) s vyhradenými prístupovými právami. Okruh príslušníkov zboru a zamestnancov zboru,
ktorí majú prístupové práva, môže určiť generálny riaditeľ zboru. Vybrané údaje, ktoré
sú nevyhnutné na bezprostrednú identifikáciu odsúdeného, sa uvedú aj v osobnom spise
a osobnej karte odsúdeného; na ich overenie môže zbor využívať dostupné informačné
zdroje.
(2)
Získavanie vybraných fyzických, fyziognómických a biologických identifikačných znakov
odsúdeného vykonáva osoba rovnakého pohlavia.
(3)
Uverejňovať možno iba sumárne údaje v rozsahu niektorých identifikačných znakov,
údajov a anamnestických údajov podľa § 99 zákona tak, aby nebolo možné identifikovať konkrétneho odsúdeného.
TRETIA ČASŤ
PREPUSTENIE Z VÝKONU TRESTU
§ 96
Prepustenie z výkonu trestu
(1)
V ústave sa s dvojmesačným predstihom vyhotovuje zoznam odsúdených, ktorí majú byť
prepustení z výkonu trestu. Na základe zoznamu sa spracuje o každom odsúdenom oznámenie
o nadchádzajúcom prepustení osoby z výkonu trestu, ktoré sa zašle orgánom uvedeným
v § 94 ods. 4 zákona. Pri prepustení cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti sa postupuje podľa osobitného
predpisu.20)
(2)
Pred prepustením sa s každým odsúdeným vykoná pohovor, v ktorom sa poučí o povinnosti
prevziať si bez zbytočného odkladu na príslušnom útvare Policajného zboru v mieste
trvalého pobytu preukaz totožnosti, ak tento nebol uschovaný v ústave, a tiež sa poučí
o zákonných podmienkach osvedčenia sa v skúšobnej dobe v prípade podmienečného prepustenia
a zahladenia odsúdenia.
(3)
Pri pohovore podľa odseku 2 sa odsúdený poučí o právach a povinnostiach uchádzačov
o zamestnanie a o tom, že je v jeho záujme, aby sa v stanovenej lehote dostavil k
zamestnávateľovi alebo na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
(4)
Po skončení pohovoru podľa odsekov 2 a 3 sa odsúdenému predloží na podpis vyhlásenie,
že bol o skutočnostiach uvedených v predchádzajúcich odsekoch pri prepustení poučený
a vydá sa mu potvrdenie o jeho prepustení.
(5)
Pred prepustením sa odsúdenému umožní, aby sa osprchoval, oholil, vykoná sa zdravotná
prehliadka a vydajú sa mu osobné veci, doklady osobnej totožnosti a evidované peňažné
prostriedky, ktoré má v úschove ústavu; ich prevzatie odsúdený potvrdí svojím podpisom.
(6)
Pri podmienečnom prepustení alebo prepustení odsúdeného podľa § 94 ods. 1 písm. b) až e) zákona sa ustanovenia odsekov 1 až 5 aplikujú primerane.
(7)
Ak súd rozhodne o prepustení odsúdeného z výkonu trestu, odsúdený, ktorý bol predvedený
pred súd, sa ihneď prepustí, ak na tom trvá; inak sa prepustí po návrate do ústavu.
Príslušník zboru navrhne odsúdenému návrat do ústavu na účel vykonania potrebných
úkonov; ak odsúdený návrat odmietne, príslušník zboru ho poučí o ďalšom postupe.
(8)
Písomný príkaz ministra, súdu alebo prokurátora, na základe ktorého bol odsúdený
prepustený z výkonu trestu, musí obsahovať údaje preukazujúce, že odsúdený nebude
zamenený s inou osobou. Písomný príkaz musí obsahovať podpis ministra, sudcu alebo
prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
súdu alebo prokuratúry, ktorá rozhodnutie vydala. Ak je písomný príkaz doručený elektronicky
podľa osobitného predpisu,2a) je overený autorizačnou doložkou. Ak je písomný príkaz doručený telefaxom alebo prostredníctvom
elektronickej mailovej pošty, overí sa spätne jeho pravosť a správnosť a toto overenie
sa na ňom vyznačí. V prípade zaslania príkazu v pracovný deň po 15.00 hodine alebo
v deň pracovného voľna alebo pracovného pokoja preverí odosielateľ doručenie tohto
príkazu v ústave.
(9)
Ak je odsúdený v čase prepustenia z výkonu trestu v stave, v ktorom sú ohrozené životne
dôležité funkcie, ústav zabezpečí jeho hospitalizáciu v najbližšom zdravotníckom zariadení;
ústav o tom informuje toho, kto o prepustení rozhodol, a niektorú z blízkych osôb
odsúdeného, ktorú určí, a ak nemá blízku osobu, inú osobu, ktorú určí odsúdený.
ŠTVRTÁ ČASŤ
KONANIE VO VECIACH SÚVISIACICH S VÝKONOM TRESTU
§ 96a
Oprávnené orgány v konaní podľa § 97b ods. 3 a 4 zákona sú určené v ústavnom poriadku.
PIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 97
Spoločné ustanovenia
(1)
K návrhu na upustenie od výkonu zvyšku trestu podľa § 64 zákona sa vždy pripojí správa o zdravotnom stave odsúdeného vypracovaná lekárom a stanovisko
generálneho riaditeľstva.
(2)
Ak odsúdený samostatne opustí ústav z dôvodov uvedených v zákone, ústav postupuje
podľa osobitného predpisu.21)
(3)
Ak sa odsúdený bez závažných dôvodov nevráti v určenom termíne z mimoriadneho voľna
na opustenie ústavu podľa § 51 ods. 4 zákona, opustenia ústavu podľa § 65 alebo § 85 ods. 3 zákona alebo vychádzky mimo ústavu podľa § 72 ods. 4 alebo § 76 ods. 3 písm. f) zákona, ústav o tom bez zbytočného odkladu vyrozumie príslušný súd.
Záverečné ustanovenia
§ 98
Zrušuje sa:
1.
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 664/2005 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody
§ 99
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2009.
Štefan Harabin v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 368/2008 Z. z
Príloha č. 2 k vyhláške č. 368/2008 Z. z.
KRITÉRIÁ A PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ÚSTAVNEJ PREDAJNE
1. Všeobecné zásady
1.1
Ústavná predajňa slúži na zabezpečenie práva odsúdených podľa § 30 zákona.
1.2
Prevádzka ústavnej predajne musí byť zabezpečená transparentne, hospodárne a spôsobom,
ktorý neohrozí účel výkonu trestu odňatia slobody.
2. Výber prevádzkovateľa ústavnej predajne
2.1
Prevádzkovateľ ústavnej predajne (ďalej len „prevádzkovateľ“) sa vyberá obchodnou
verejnou súťažou (ďalej len „verejná súťaž“) podľa osobitných predpisov.22)
2.2
Vyhlásenie verejnej súťaže sa uskutoční zverejnením výzvy na predkladanie návrhov
na uzavretie zmluvy na webovom sídle zboru.
2.3
Vyhlásenie verejnej súťaže obsahuje najmä podmienky súťaže a kritériá hodnotenia.
3. Kritériá hodnotenia
3.1
Hodnotiacimi kritériami sú
3.1.1
výška nájomného za nebytový priestor (ďalej len „nájomné“), pričom
a)
nájomné sa uvádza v eurách/m²/rok,
b)
navrhovaná výška nájomného nesmie byť nižšia ako minimálna výška nájomného určená
vyhlasovateľom pre danú lokalitu,
c)
minimálna výška nájomného sa určuje na základe
ca)
porovnateľných údajov o výške nájomného v mestách a obciach v danej lokalite alebo
cb)
všeobecne záväzných nariadení príslušného mesta alebo obce upravujúcich minimálnu
výšku nájomného za prenájom majetku vo vlastníctve mesta alebo obce,
d)
najvyššia ponuka nájomného sa hodnotí najvyšším počtom bodov.
3.1.2
percentuálna výška obchodnej prirážky (ďalej len „prirážka“), pričom
a)
prirážka je percentuálne vyjadrenie rozdielu medzi predajnou cenou a nákupnou cenou
voči nákupnej cene,
b)
prirážka sa uplatňuje jednotne na celý sortiment tovaru ústavnej predajne,
c)
predajná cena a nákupná cena tovaru sa uvádza vrátane dane z pridanej hodnoty,
d)
najnižšia ponuka prirážky sa hodnotí najvyšším počtom bodov.
3.2
Váhu kritérií, ktorými sú nájomné a prirážka určené v percentách, upravuje interný
predpis ministra.
3.3
Na vyhodnotenie ponúk zaslaných v termíne a na výber najvhodnejšej ponuky riaditeľ
ústavu zriadi komisiu. Komisia z vyhodnotenia ponúk vyhotoví zápisnicu, ktorú podpisujú
všetci členovia komisie. Zápisnicu schvaľuje riaditeľ ústavu.
4. Uzavretie zmluvy
4.1
S úspešným záujemcom uzatvorí ústav zmluvu najviac na päť rokov.
4.2
Ak je predmetom zmluvy aj nájom hnuteľného majetku v správe ústavu, uvedie sa táto
skutočnosť v zmluve.
4.3
Zmluva nadobúda platnosť dňom podpísania zástupcami zmluvných strán a účinnosť najskôr
dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia v Centrálnom registri zmlúv;23) zmluvné strany si môžu dohodnúť neskoršiu účinnosť.
5. Kontrola zmluvnej výšky prirážky
5.1
Ústav je oprávnený kontrolovať predajné ceny tovarov v ústavnej predajni a vykonávať
kontrolu dodržiavania zmluvne dohodnutej percentuálnej výšky prirážky (ďalej len „kontrola“).
5.2
Prevádzkovateľ je povinný na základe písomnej alebo elektronickej výzvy ústavu umožniť
kontrolu bez zbytočného odkladu a predložiť v požadovanej lehote preukázateľné nákupné
doklady.
5.3
Za preukázateľné nákupné doklady sa považujú najmä faktúry, pokladničné doklady alebo
iné účtovné doklady obsahujúce identifikáciu dodávateľa, druh tovaru, množstvo a jednotkovú
nákupnú cenu vrátane dane z pridanej hodnoty.
5.4
Pri kontrole predajných cien tovarov sa porovnáva predajná cena tovaru, ktorú si
prevádzkovateľ účtuje (cenník, bločky, cenovky) a nákupná cena tovaru, napríklad z
faktúry (obe ceny vrátane dane z pridanej hodnoty). Porovnáva sa uplatňovaná prirážka
so zmluvne dohodnutou prirážkou.
5.5
Súčasťou kontroly môže byť aj monitoring primeranosti cien.
6. Sankcie za porušenie povinností prevádzkovateľa
6.1
Porušením povinností prevádzkovateľa sa rozumie najmä
a)
prekročenie zmluvne dohodnutej prirážky,
b)
nepredloženie požadovaných dokladov v určenej lehote,
c)
poskytovanie neúplných alebo nepravdivých údajov,
d)
porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy alebo interných predpisov ústavu.
6.2
Za porušenie povinností podľa bodu 6.1 možno uložiť tieto sankcie:
a)
zmluvnú pokutu,
b)
povinnosť odstrániť zistené nedostatky v určenej lehote,
c)
dočasné obmedzenie prevádzky,
d)
odstúpenie od zmluvy.
6.3
Opakované porušenie povinností prevádzkovateľa sa považuje za podstatné porušenie
zmluvy.
6.4
Uplatnením sankcií nie je dotknuté právo na náhradu škody podľa osobitného predpisu.24)
7. Osobitné podmienky
7.1
Prevádzka ústavnej predajne musí byť v súlade s režimom ústavu a nesmie narušiť plnenie
úloh zboru.25)
7.2
Prevádzkovateľ je povinný dodržiavať
a)
zákon a túto vyhlášku,
b)
interné predpisy zboru,
c)
riadiace akty a pokyny riaditeľa ústavu.
7.3
Ďalšie podrobnosti o prevádzke ústavnej predajne upravuje interný predpis ministra.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 368/2008 Z. z.
CHARAKTERISTIKY PRACOVNÝCH TRIED ODSÚDENÝCH ZARADENÝCH DO PRÁCE
1. pracovná trieda
Kvalifikačný predpoklad: neustanovuje sa (poučenie).
Výkon pomocných prác, ktoré si vyžadujú len poučenie na plnenie presných postupov
a pokynov, s malou zmyslovou záťažou a bežnou fyzickou a psychickou námahou a bez
ďalších väzieb na iné činnosti.
2. pracovná trieda
Kvalifikačný predpoklad: neustanovuje sa (odborné zaškolenie alebo zaučenie).
Výkon prípravných, pomocných alebo prevádzkovo-manipulačných prác, ktorý si vyžaduje
potrebné odborné zaškolenie alebo zaučenie, spravidla s bežnou alebo zvýšenou fyzickou
námahou vrátane zvýšeného rizika pracovného úrazu, bežnou psychickou a zmyslovou záťažou
a menšími väzbami na ďalšie činnosti.
3. pracovná trieda
Kvalifikačný predpoklad: stredné odborné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie
alebo vyššie odborné vzdelanie, a ak to vyžaduje samostatný výkon prác, tak aj odborná
spôsobilosť.26)
Samostatný výkon ucelených rutinných, obslužných alebo remeselných prác alebo opakovaných
kontrolovateľných administratívnych, administratívno-technických alebo prevádzkovo-manipulačných
prác podľa určených postupov alebo podrobných prevádzkových režimov s určitými ďalšími
prevádzkovými nadväznosťami, s rizikom pracovného úrazu a zvýšenou fyzickou alebo
psychickou záťažou.
4. pracovná trieda
Kvalifikačný predpoklad: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa
so zodpovedajúcou odbornosťou.
Výkon samostatných, osobitne náročných, odborných a špecializovaných prác podmienený
voľbou správneho postupu, pričom sa nesmie vybočiť z alternatívnych technických, technologických,
prevádzkových, ekonomických, administratívnych a iných postupov vrátane dodržania
nadväznosti na iné činnosti s možnými dôsledkami na úsek činnosti ústavu.
2a)
Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
3)
§ 2 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4)
§ 114 zákona č. 404/2011 Z. z.
4a)
§ 42 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
6)
§ 31 ods. 2 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6a)
6b)
§ 15 ods. 7 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení zákona č. 372/2013 Z. z.
7)
§ 84 Trestného poriadku.
9)
§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
10)
§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
10a)
§ 67b ods. 3 zákona č. 4/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11)
Napríklad zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko v znení nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 525/2022 Z. z., vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 525/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na telovýchovno-športové zariadenia v znení vyhlášky
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 101/2019 Z. z., vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 533/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania v znení neskorších
predpisov, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách
na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia v znení neskorších predpisov.
11a)
§ 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11b)
§ 2 zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
12)
Napríklad zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, zákon č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
325/2025 Z. z., zákon č. 300/2025 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vysokoškolský zákon).
13)
Napríklad zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
14)
§ 85 až 87 a § 91 až 93 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
14a)
Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
14b)
§ 124 ods. 2 Zákonníka práce v znení zákona č. 348/2007 Z. z.
16)
Zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.
16a)
§ 74 ods. 5 Trestného zákona.
17)
§ 82 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd
a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.
18)
§ 81 Trestného zákona.
21)
§ 408 ods. 5 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov.
22)
Napríklad § 281 až 288 Obchodného zákonníka.
23)
§ 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
§ 5a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
§ 5a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
24)
§ 420 Občianskeho zákonníka.
25)
§ 4 zákona č. 4/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
26)
Napríklad vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a
ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické
zariadenia v znení neskorších predpisov.