514/2009 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 31.12.2011 do 30.06.2013
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 514/2009 Z. z. |
Názov: | Zákon o doprave na dráhach |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 28.10.2009 |
Dátum vyhlásenia: | 10.12.2009 |
Dátum účinnosti od: | 31.12.2011 |
Dátum účinnosti do: | 30.06.2013 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
245/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti osôb pri prevádzkovaní dráhy a dopravy na dráhe |
351/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o dopravnom poriadku dráh |
6/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 245/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti osôb pri prevádzkovaní dráhy a dopravy na dráhe |
12/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 351/2010 Z. z. o dopravnom poriadku dráh |
81/2014 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 245/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti osôb pri prevádzkovaní dráhy a dopravy na dráhe v znení vyhlášky č. 6/2012 Z. z. |
5/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia týkajúce sa objednávania verejnej osobnej dopravy |
273/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 351/2010 Z. z. o dopravnom poriadku dráh v znení neskorších predpisov |
433/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
547/2010 Z. z. | Zákon o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
313/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
393/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov |
547/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
133/2013 Z. z. | Zákon o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
352/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
402/2013 Z. z. | Zákon o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
432/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
259/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
91/2016 Z. z. | Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
351/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
176/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
177/2018 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) |
55/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
146/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
221/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
90/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 |
183/2023 Z. z. | Zákon o dopravných prostriedkoch a prepravných prostriedkoch používaných na prepravu skaziteľných potravín a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
332/2023 Z. z. | Zákon o verejnej osobnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
236/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
307/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
514
ZÁKON
z 28. októbra 2009
o doprave na dráhach
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje
a)
podmienky poskytovania dopravných služieb na dráhach dráhovými podnikmi,
b)
práva a povinnosti dopravcov a cestujúcich vo verejnej osobnej doprave,1)
c)
práva a povinnosti dopravcov a odosielateľov a príjemcov vecí v nákladnej doprave,
d)
certifikáciu rušňovodičov,
e)
verejnú správu v doprave na dráhach.
§ 2
Doprava na dráhe
(1)
Dopravou na dráhe sa rozumie železničná doprava, mestská električková doprava a trolejbusová
doprava (ďalej len „mestská doprava“), doprava na špeciálnych dráhach2) a doprava na lanových dráhach.
(2)
Železničnou dopravou je osobná doprava a nákladná doprava na železničných dráhach.
Mestskou dopravou je doprava na mestských dráhach.
(3)
Integrovaným dopravným systémom vo verejnej osobnej doprave je funkčné spojenie železničných
dopravných služieb so systémom mestskej dopravy, prípadne aj s mestskou a prímestskou
verejnou autobusovou dopravou do vzájomne prepojeného systému trás a harmonogramu
spojov, spravidla na základe jedného prepravného poriadku a s jednotným systémom predaja
cestovných lístkov alebo iných prepravných dokladov (ďalej len „prepravný doklad“).
Integrovaný dopravný systém musí umožniť cestujúcemu uskutočniť cestu vzájomne prepojenými
trasami a spojmi na jeden prepravný doklad.
(4)
Kombinovanou dopravou je premiestňovanie tovaru, počas ktorého cestné nákladné vozidlo,
príves, náves s ťahačom alebo bez neho, výmenná nadstavba alebo prepravný kontajner
použije v počiatočnom alebo konečnom úseku trasy cestu a na inom úseku trasy železničnú
dopravu, vnútrozemskú vodnú dopravu alebo námornú dopravu, ak táto časť prepravy tovaru
presahuje vzdušnou čiarou 100 km a vykoná počiatočný alebo konečný úsek trasy cestnou
dopravou buď medzi bodom, v ktorom bol tovar naložený a najbližším vhodným terminálom
nakládky pri počiatočnom úseku trasy a medzi najbližším vhodným terminálom vykládky
tovaru a bodom, v ktorom bol tovar vyložený pri konečnom úseku trasy, alebo vo vnútri
polomeru nepresahujúceho 150 km vzdušnou čiarou z vnútroštátneho riečneho prístavu
alebo z námorného prístavu nakládky alebo vykládky tovaru.
(5)
Na účely zabezpečenia obrany štátu sa dopravou na dráhe rozumie aj presun ozbrojených
síl na určených železničných tratiach.
(6)
Doprava na dráhe sa musí usporiadať tak, aby sa zabezpečila ochrana života a zdravia
ľudí a zvierat, ochrana majetku a ochrana životného prostredia.
§ 3
Vnútroštátna doprava
(1)
Vnútroštátnou dopravou3) je celoštátna doprava, regionálna doprava a mestské a prímestské železničné služby.
(2)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
celoštátnou dopravou poskytovanie dopravných služieb na hlavných železničných tratiach
pre celoštátne a medziregionálne potreby,
b)
regionálnou dopravou poskytovanie dopravných služieb na železničných tratiach na
území vyššieho územného celku pre regionálne dopravné potreby, ak východisková a cieľová
stanica a celá vlaková trasa je v územnom obvode vyššieho územného celku,
c)
mestskými a prímestskými železničnými službami poskytovanie dopravných služieb na
železničných tratiach smerujúcich do miest a aglomerácií na splnenie dopravných potrieb
miest alebo aglomerácií a oblastí, ktoré ich obklopujú.
(3)
Objednávateľom dopravných služieb na účely tohto zákona je orgán verejnej správy,
ktorý je povinný zabezpečiť dopravnú obslužnosť územia v celoštátnej doprave, v regionálnej
doprave a v mestskej doprave. Na zabezpečenie dopravnej obslužnosti vo verejnej osobnej
doprave objednávateľ dopravných služieb uzatvára s dráhovými podnikmi zmluvy o dopravných
službách vo verejnom záujme.
§ 4
Medzinárodná doprava
(1)
Medzinárodnou osobnou dopravou sú dopravné služby na zabezpečenie verejnej osobnej
dopravy, pri ktorej vlak prekročí štátnu hranicu Slovenskej republiky a ktorej základným
účelom je preprava cestujúcich medzi stanicami umiestnenými v rôznych členských štátoch.
Pritom vlak môže byť doplnený alebo rozdelený a jeho rôzne časti môžu mať rôznu východiskovú
stanicu alebo rôznu stanicu určenia, ak všetky vozne vlaku prejdú najmenej jednu štátnu
hranicu členského štátu.
(2)
Medzinárodnou nákladnou dopravou sú dopravné služby na zabezpečenie prepravy tovaru,
pri ktorých vlak prekročí štátnu hranicu Slovenskej republiky. Pritom vlak môže byť
doplnený alebo rozdelený a jeho rôzne časti môžu mať rôzne miesta pôvodu alebo rôzne
miesta určenia, ak všetky vozne vlaku prejdú najmenej jednu štátnu hranicu členského
štátu.
(3)
Členským štátom sa na účely tohto zákona rozumie
a)
členský štát Európskej únie, okrem Cyperskej republiky a Maltskej republiky,
b)
štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, okrem
Islandskej republiky, a
c)
Švajčiarska konfederácia.
(4)
Ustanovenia tohto zákona o medzinárodnej doprave sa použijú, ak medzinárodná zmluva,
ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.4)
§ 5
Dráhový podnik
(1)
Dráhovým podnikom je na účely tohto zákona podnikateľ, ktorého predmetom činnosti
je poskytovanie dopravných služieb na dráhe.
(2)
Dráhový podnik, ktorý poskytuje dopravné služby na železničnej dráhe, je na účely
tohto zákona železničný podnik.
§ 6
Dopravca
(1)
(2)
Dopravca poskytuje dopravné služby podľa všeobecných prepravných podmienok (ďalej
len „prepravný poriadok“) a ak ide o verejnú osobnú dopravu, aj podľa cestovného poriadku.
(3)
Na uzatváranie a plnenie zmluvy o preprave so železničným podnikom, ktorý na poskytovanie
dopravných služieb verejnej osobnej dopravy potrebuje licenciu podľa § 10, sa vzťahuje
osobitný predpis.7)
§ 7
Prepravný poriadok
(1)
Prepravný poriadok obsahuje obchodné podmienky dopravcu na uzavretie zmluvy o preprave
a na uskutočnenie prepravy, najmä
a)
druh poskytovaných dopravných služieb,
b)
rozsah prepravnej povinnosti,
c)
podmienky uzavretia zmluvy o preprave,
d)
spôsob rezervácie a predaja prepravných dokladov na staniciach, zastávkach a v dráhových
vozidlách, pravidlá platnosti a neplatnosti prepravných dokladov a preukazovania sa
pri kontrole a možnosti náhrady za stratu prepravného dokladu,
e)
rozsah práv a povinností cestujúcich pred začatím prepravy, počas prepravy a bezprostredne
po skončení prepravy, ako aj pri neuskutočnení, nedokončení alebo omeškaní prepravy
a postup uplatňovania nárokov vyplývajúcich z nedodržania podmienok prepravy,
f)
rozsah práv a povinností zdravotne postihnutých cestujúcich, cestujúcich so zníženou
pohyblivosťou v dôsledku postihnutia alebo veku a iných skupín cestujúcich, vrátane
sprevádzajúcich osôb (ďalej len „vybraná skupina cestujúcich“),
g)
podmienky prepravy príručnej batožiny, cestovnej batožiny, živých zvierat a motorových
vozidiel,
h)
podmienky prepravy psa so špeciálnym výcvikom, ktorý poskytuje pomoc cestujúcim s
ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „pes so špeciálnym výcvikom“),
i)
rozsah práv a povinností odosielateľov a príjemcov vecí, najmä požiadavky na prepravu
rôznych druhov tovaru, iných vecí a živých zvierat, a pravidlá pristavovania vozňov
na nakládku a vykládku,
j)
postup pri kontrole prepravných dokladov, práva a povinnosti osôb oprávnených kontrolovať
prepravné doklady a cestujúcich bez platného prepravného dokladu (§ 8 ods. 5 a 6),
k)
práva a povinnosti dopravcu, rozsah zodpovednosti dopravcu za spôsobenú škodu na
zdraví ľudí a zvierat a na tovare, batožine alebo iných veciach a rozsah z toho vyplývajúcich
nárokov cestujúcich a odosielateľov a príjemcov vecí na náhradu alebo na zľavu,
l)
reklamačný poriadok,
m)
tarifu cestovného vo verejnej osobnej doprave.
(2)
Dopravca môže vyhotoviť jeden prepravný poriadok, ak sám alebo spoločne s inými dopravcami
poskytuje dopravné služby ako integrovaný dopravný systém, alebo ak poskytuje dopravné
služby v mestskej doprave a súčasne prevádzkuje aj mestskú verejnú autobusovú dopravu
ako jeden mestský dopravný systém.
(3)
Dopravca je povinný zverejniť prepravný poriadok na svojej internetovej stránke a
aj iným vhodným spôsobom. Ak v prepravnom poriadku nie je uvedený iný deň platnosti,
je obsah prepravného poriadku odo dňa jeho zverejnenia a sprístupnenia súčasťou návrhu
na uzavretie zmluvy o preprave.
(4)
Sťažnosti a reklamácie na plnenie záväzkov z prepravného poriadku a ich vybavenie
dopravcom preskúmava na podnet cestujúceho Slovenská obchodná inšpekcia.
§ 8
Tarifa cestovného
(1)
Tarifa cestovného obsahuje cestovné za dopravné služby, najmä základné cestovné a
prepravné, osobitné cestovné pre vybrané skupiny cestujúcich a za psov so špeciálnym
výcvikom (ďalej len „osobitné cestovné“) a úhrady za prepravu batožiny, živých zvierat,
motorových vozidiel, tovaru, iných vecí a zásielok, vrátane príplatkov a zliav, ako
aj podmienky, za akých sa uplatňujú jednotlivé príplatky a zľavy.
(2)
Ak z tarify cestovného alebo z prepravného poriadku nevyplýva inak, cestovné za dopravné
služby je splatné pred uskutočnením prepravy.
(3)
Základné údaje o cestovnom za dopravné služby a tarifné podmienky je dopravca povinný
sprístupniť verejnosti v priestoroch určených pre cestujúcich na staniciach a na zastávkach;
v mestskej doprave aj v dráhových vozidlách.
(4)
Na poskytovanie informácií týkajúcich sa podmienok prepravy, cestovného za dopravné
služby a tarifných podmienok je dopravca povinný zabezpečiť informačnú službu pre
cestujúcich v informačných strediskách a na internetovej stránke.
(5)
Cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového
vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné
doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len
„prirážka“) a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo
zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie
údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste
cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke.
Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky,
na ktorej bol vylúčený z prepravy.
(6)
Prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom
tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok
základného cestovného.
(7)
Základným cestovným v železničnej doprave sa rozumie cestovné v druhej vozňovej triede
vlaku osobnej dopravy bez príplatkov a zliav.
(8)
Podmienky tarify cestovného a prepravný poriadok podliehajú schváleniu objednávateľa.
§ 9
Regulácia cestovného
(1)
Základné cestovné a osobitné cestovné za dopravné služby vykonávané na základe zmluvy
o dopravných službách vo verejnom záujme v železničnej doprave a podmienky ich uplatňovania
sú predmetom regulácie.
(2)
O regulácii cestovného rozhoduje regulačný orgán na návrh dráhového podniku a po
súhlase objednávateľa dopravných služieb určením maximálnej výšky základného cestovného
a osobitného cestovného. Reguláciu cestovného podľa odseku 1 ustanoví regulačný orgán
všeobecne záväzným právnym predpisom.
(3)
Regulačný orgán pri určení maximálnej výšky základného cestovného vychádza z ekonomicky
oprávnených nákladov dopravcu na poskytnutie dopravných služieb a z primeraného zisku
s prihliadnutím na kúpyschopnosť cestujúcich, na základné cestovné konkurenčných druhov
dopravy a na možnosti náhrady straty dopravcovi z verejného rozpočtu.
(4)
Dopravca môže po dohode s objednávateľom dopravných služieb v súlade s podmienkami
zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme vymedziť časť kapacity železničných
vozidiel pre vybrané skupiny cestujúcich na prepravu za osobitné cestovné; podmienky
musia byť uvedené v tarife cestovného.
(5)
Cestovné, ktoré nie je predmetom regulácie, a ceny ostatných služieb poskytovaných
v rámci dopravných služieb určuje dopravca v tarife cestovného podľa pravidiel na
dohodovanie cien.8)
(6)
Všeobecný predpis o cenách9) sa nevzťahuje na reguláciu cestovného v železničnej doprave, ale vzťahuje sa na reguláciu
cestovného v mestskej doprave.
(7)
Regulačný orgán ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý sa zverejní
vo Vestníku Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky podrobnosti
o náležitostiach návrhu na určenie cestovného a o postupe pri regulácii cestovného.
(8)
Na účely regulácie cestovného je regulačný orgán oprávnený požadovať od dopravcu
príslušné informácie, kalkulačné a účtovné doklady preukazujúce navrhovanú úroveň
cestovného. Tieto doklady je dopravca povinný viesť, predkladať a uchovávať ich v
lehote podľa osobitného prepisu.10)
(9)
Zamestnanci, ktorí zisťujú a využívajú informácie na účely regulácie cestovného,
sú povinní zachovávať voči tretím osobám mlčanlivosť o všetkých zistených skutočnostiach,
ktoré regulovaný subjekt označil ako predmet obchodného tajomstva.
(10)
Ak regulačný orgán v rámci kontroly zistí porušenie regulácie cestovného, rozhodne
o opatreniach na nápravu a o uložení pokuty podľa § 43 ods. 6. Porušením regulácie
cestovného je
a)
nedodržanie maximálnej výšky základného cestovného a osobitného cestovného a podmienok
jeho uplatňovania,
b)
uvedenie nepravdivých, nesprávnych alebo neúplných údajov regulačnému orgánu,
c)
nesplnenie uloženého opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.
DRUHÁ ČASŤ
POSKYTOVANIE DOPRAVNÝCH SLUŽIEB
§ 10
Licencia
(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, na začatie poskytovania dopravných služieb je potrebná
licencia podľa tohto zákona.
(2)
Licenciou na účely tohto zákona je rozhodnutie licenčného orgánu (§ 37 a 38), ktorým
sa uznáva spôsobilosť žiadateľa poskytovať dopravné služby ako dráhový podnik.
(3)
Na verejnú osobnú dopravu a na nákladnú dopravu je potrebná samostatná licencia.
Licencia udelená na železničnú nákladnú dopravu sa vzťahuje aj na dopravu na vlečkách
a na časť kombinovanej dopravy, ktorá sa uskutočňuje na železničných dráhach.
(4)
Licencia na poskytovanie železničných dopravných služieb udelená licenčným orgánom
iného členského štátu je platná na území Slovenskej republiky rovnako, ako licencia
udelená licenčným orgánom podľa tohto zákona. Licencia neoprávňuje jej držiteľa na
prístup k železničnej infraštruktúre, ale oprávňuje držiteľa požiadať manažéra infraštruktúry
o pridelenie kapacity železničnej infraštruktúry v železničnej sieti v Slovenskej
republike (ďalej len „železničná sieť“) podľa osobitného zákona.11)
(5)
Železničný podnik s licenciou udelenou licenčným orgánom v inom členskom štáte musí
pri poskytovaní dopravných služieb v sieti rešpektovať dohody o medzinárodnej doprave,
ktorými je Slovenská republika viazaná, a uzavreté zmluvy o dopravných službách vo
verejnom záujme.
Udeľovanie licencií
§ 11
(1)
Licenčný orgán udelí licenciu len žiadateľovi, ktorý
a)
je podnikateľom so sídlom v členskom štáte,
b)
má v predmete činnosti poskytovanie dopravných služieb a hodlá poskytovať dopravné
služby na dráhe,
c)
preukáže splnenie požiadavky bezúhonnosti členov svojho štatutárneho orgánu a zodpovedného
zástupcu, ak je ustanovený,
d)
preukáže odbornú spôsobilosť na poskytovanie dopravnej služby, na ktorú žiada licenciu,
e)
preukáže, že je ku dňu začatia poskytovania dopravných služieb poistený na krytie
zodpovednosti za škodu spôsobenú poskytovaním dopravných služieb v sieti.
(2)
Na účely tohto zákona bezúhonným je ten, kto nebol právoplatne odsúdený za spáchanie
úmyselného trestného činu, ani za spáchanie iného trestného činu súvisiaceho s poskytovaním
dopravných služieb.
(3)
Požiadavka odbornej spôsobilosti je splnená, ak žiadateľ o licenciu má ku dňu podania
žiadosti alebo bude mať ku dňu začatia poskytovania dopravných služieb takú organizáciu
riadenia podniku, v ktorej riadiaci zamestnanci majú teoretické vedomosti a praktické
skúsenosti potrebné na vykonávanie bezpečnej a spoľahlivej prevádzkovej kontroly a
dohľadu nad poskytovanou dopravnou službou, na ktorú má byť alebo bola udelená licencia.
(4)
Požiadavka poistenia je splnená, ak žiadateľ o licenciu preukáže licenčnému orgánu
primerané poistné krytie záväzkov, ktoré by pravdepodobne vyplynuli z nehody voči
cestujúcim a ich batožine, voči prepravovanému nákladu a poštovým zásielkam, ako aj
voči tretím osobám. Poistenie musí trvať po celý čas poskytovania dopravných služieb
na základe licencie.
(5)
Ak ide o licenciu na poskytovanie železničných dopravných služieb, žiadateľ o licenciu
musí okrem požiadaviek podľa odseku 1 preukázať aj finančnú spôsobilosť na poskytovanie
železničnej dopravnej služby, na ktorú žiada licenciu.
(6)
Požiadavka finančnej spôsobilosti je splnená, ak žiadateľ o licenciu preukáže, že
podľa reálneho odhadu je schopný splniť svoje súčasné i budúce záväzky vyplývajúce
z poskytovania dopravných služieb na obdobie 12 mesiacov odo dňa udelenia licencie.
Žiadateľ o licenciu musí licenčnému orgánu poskytnúť podrobné údaje týkajúce sa
a)
dostupných finančných prostriedkov, vrátane prostriedkov na bankových účtoch a záruk
na bankové úvery a pôžičky,
b)
fondov a aktív použiteľných ako záruky,
c)
prevádzkového kapitálu,
d)
prevádzkových nákladov, vrátane nákladov na nákup nových železničných vozidiel, nákladov
na dopravnú základňu, na strediská údržby a na prevádzku vozidlového parku železničných
vozidiel,
e)
existujúceho zaťaženia podnikových aktív.
(7)
Finančná spôsobilosť žiadateľa o licenciu sa preukazuje ročnou účtovnou závierkou
alebo ak to nie je možné, súvahou. Licenčný orgán môže požadovať od žiadateľa o licenciu
aj predloženie audítorskej správy a iných dokumentov audítora alebo účtovníka, ako
aj dokumenty z banky alebo zo sporiteľne.
(8)
Za finančne spôsobilého sa nepovažuje ten, kto nemá vyrovnané finančné vzťahy so
štátnym rozpočtom alebo má evidované nedoplatky poistného na zdravotné poistenie,
sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie.
§ 12
(1)
Žiadosť o licenciu obsahuje
a)
obchodné meno, právnu formu, identifikačné číslo štátnej štatistiky a adresu sídla,
b)
mená a priezviská členov štatutárneho orgánu a zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený,
c)
údaje podľa § 11 ods. 3 až 6,
d)
označenie siete alebo trate, na ktorej chce poskytovať dopravné služby,
e)
druh a rozsah dopravných služieb, na ktoré žiada licenciu,
f)
údaje o počte a druhu prevádzkovaných dráhových vozidiel,
g)
opis liniek a harmonogram spojov.
(2)
Prílohou žiadosti o licenciu je
a)
výpis z obchodného registra nie starší ako tri mesiace,
b)
výpisy z registra trestov členov štatutárneho orgánu a zodpovedného zástupcu nie
starší ako tri mesiace,
c)
doklady preukazujúce odbornú spôsobilosť aspoň jedného člena štatutárneho orgánu
a zodpovedného zástupcu,
d)
doklady podľa § 11 ods. 7 a 8.
(3)
Lehota na rozhodnutie licenčného orgánu o licencii je tri mesiace odo dňa, keď bola
žiadosť o začatie konania úplná. Ak bolo potrebné v konaní o udelenie licencie vyžiadať
od žiadateľa o licenciu dodatočné dokumenty, lehota na rozhodnutie neplynie odo dňa
vyžiadania dodatočných dokumentov do dňa, keď boli všetky požadované dokumenty poskytnuté
licenčnému orgánu.
(4)
Žiadateľ, ktorý spĺňa požiadavky podľa § 11, má právo na vydanie licencie. Ak licenčný orgán žiadosti o licenciu vyhovie, písomné
vyhotovenie rozhodnutia o udelení licencie sa nevydáva, ale rozhodnutie sa vyznačí
v spise a žiadateľovi sa vydá licencia.
(5)
Ak licenčný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa požiadavky podľa § 11, žiadosť zamietne a nevydá licenciu, ani nepredĺži platnosť existujúcej licencie
na ďalšie činnosti. Písomné vyhotovenie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o licenciu
musí obsahovať odôvodnenie a musí sa doručiť žiadateľovi.
Platnosť licencie
§ 13
(1)
Licencia je platná po čas, po ktorý jej držiteľ spĺňa požiadavky podľa § 11. Osobitné dôvody na dočasné pozastavenie platnosti licencie alebo na jej odňatie
môžu byť uvedené priamo v licencii.
(2)
Licenčný orgán môže pravidelne, najmenej však raz za päť rokov, preskúmavať podmienky,
za ktorých bola licencia udelená.
(3)
Ak licenčný orgán má dôvodnú pochybnosť o spôsobilosti jej držiteľa plniť požiadavky
vyplývajúce z licencie alebo o podmienkach, za ktorých bola udelená, je povinný v
rámci štátneho dozoru bezodkladne preveriť, či držiteľ licencie je naďalej spôsobilý
poskytovať dopravné služby, na ktoré má udelenú licenciu.
(4)
Ak licenčný orgán zistí, že držiteľ licencie nie je naďalej spôsobilý poskytovať
dopravné služby, alebo ak sa začalo proti nemu konkurzné alebo iné podobné konanie
a licenčný orgán je presvedčený, že nie je reálny predpoklad uspokojivého finančného
ozdravenia alebo reštrukturalizácie podniku v prijateľnom časovom období, rozhodne
o pozastavení platnosti licencie, alebo o odňatí licencie.
(5)
Ak držiteľ licencie prestal poskytovať dopravné služby najmenej na šesť mesiacov,
alebo ak vôbec nezačal poskytovať dopravné služby ani do šiestich mesiacov odo dňa
udelenia licencie, licenčný orgán môže podľa okolností začať konanie o opätovnom preskúmaní
podmienok, za ktorých bola licencia udelená, alebo pozastaviť platnosť licencie.
(6)
Ak je na to dôvod v osobitnej povahe poskytovanej dopravnej služby, držiteľ licencie
môže po začatí platnosti licencie požiadať licenčný orgán o neskorší začiatok poskytovania
dopravných služieb, než je uvedený v licencii.
(7)
Ak držiteľ licencie plánuje významne zmeniť alebo rozšíriť okruh činností v rámci
poskytovaných dopravných služieb, musí požiadať licenčný orgán o posúdenie súladu
platnej licencie s plánovanou zmenou. Ak plánovaná zmena ovplyvňuje právne postavenie
držiteľa licencie, licenčný orgán môže rozhodnúť, že je potrebná zmena licencie alebo
nová licencia a vyzve jej držiteľa, aby podal žiadosť na začatie konania. Držiteľ
licencie môže pokračovať v poskytovaní dopravných služieb až do rozhodnutia o novej
licencii alebo do času, keď licenčný orgán rozhodne o pozastavení alebo odňatí licencie
z dôvodu, že poskytovaním dopravných služieb je ohrozená bezpečnosť dopravy.
§ 14
(1)
Ak ide o železničný podnik, ktorému udelil licenciu licenčný orgán iného členského
štátu a sú vážne pochybnosti o tom, že spĺňa podmienky stanovené týmto zákonom, licenčný
orgán bezodkladne informuje licenčný orgán členského štátu, ktorý udelil licenciu.
(2)
Ak rozhodnutie o pozastavení platnosti licencie alebo o jej odňatí nadobudlo právoplatnosť
a jediným dôvodom rozhodnutia bolo neplnenie požiadavky finančnej spôsobilosti, licenčný
orgán môže udeliť železničnému podniku dočasnú licenciu s podmienkou vykonania takých
opatrení, aby riadiaci zamestnanci mali teoretické vedomosti a praktické skúsenosti
potrebné na vykonávanie bezpečnej a spoľahlivej prevádzkovej kontroly a dohľadu nad
poskytovanou dopravnou službou, na ktorú bola udelená licencia, ak tým nie je ohrozená
bezpečnosť dopravy na dráhe. Platnosť dočasnej licencie je najviac šesť mesiacov odo
dňa jej udelenia.
(3)
Licenčný orgán bezodkladne informuje Európsku komisiu o každom udelení licencie na
dopravné služby v železničnej doprave, o rozhodnutí o pozastavení jej platnosti a
o jej zmene alebo odňatí.
§ 15
Povinnosti dráhového podniku
(1)
Dráhový podnik je povinný
a)
poskytovať dopravné služby podľa predpisov upravujúcich dopravu na dráhe, podľa licencie
a podľa zmluvy uzatvorenej s prevádzkovateľom dráhy,
b)
používať dráhové vozidlá v technickom stave, ktorý zodpovedá schválenej technickej
spôsobilosti,
c)
vyradiť z prevádzky dráhové vozidlo, ktoré ohrozuje bezpečnosť dopravy alebo ktoré
nad únosnú mieru ohrozuje zdravie ľudí a zvierat alebo znečisťuje životné prostredie,
d)
zabezpečiť, aby dráhové vozidlá viedli osoby, ktoré spĺňajú podľa predpisov o dráhach
predpísanú odbornú, zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť a sú držiteľmi platného
preukazu na vedenie dráhového vozidla,
e)
zabezpečiť, aby jednotlivé činnosti pri poskytovaní dopravných služieb vykonávali
zamestnanci, ktorí spĺňajú podľa predpisov o dráhach požiadavky odbornej spôsobilosti,
zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti na výkon práce,
f)
poskytovať bezpečnostnému orgánu informácie a údaje potrebné na posúdenie stavu bezpečnosti
dopravy,
g)
preukázať orgánu štátneho dozoru technickú a prevádzkovú spôsobilosť vozidlového
parku dráhových vozidiel podľa predpisov o dráhach a podľa technických špecifikácií,
h)
odstrániť bezodkladne z dráhy nehodou alebo mimoriadnou udalosťou poškodené dráhové
vozidlá a náklad znemožňujúci prevádzkovanie dráhy a vykonávanie dopravy na dráhe,
i)
zisťovať príčiny nehôd a mimoriadnych udalostí a poskytovať vyšetrovaciemu orgánu
technickú pomoc a informácie a údaje potrebné na ich vyšetrovanie,
j)
poskytovať licenčnému orgánu informácie a údaje potrebné na preskúmanie trvania podmienok,
za ktorých bola udelená licencia, a na konania podľa tohto zákona,
k)
trvalo utvárať podmienky na zvyšovanie bezpečnosti dopravy, najmä na predchádzanie
vážnych nehôd,
l)
poskytovať objednávateľovi dopravných služieb informácie potrebné na posúdenie rozvoja
dopravy a dosahovaných dopravných výkonov, úrovne bezpečnosti a dodržiavania národných
bezpečnostných predpisov, vnútorných prevádzkových predpisov a technologických postupov,
m)
preukázať na požiadanie licenčnému orgánu technické a prevádzkové predpoklady na
poskytovanie dopravnej služby, na ktorú má licenciu, vrátane vnútornej organizácie
podniku,
n)
preukázať na požiadanie licenčného orgánu splnenie požiadavky odbornej spôsobilosti
a zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti zamestnancov.
(2)
Železničný podnik okrem povinností podľa odseku 1 je povinný
a)
poskytovať dopravné služby v rozsahu pridelenej kapacity infraštruktúry a zmluvy
o dopravných službách vo verejnom záujme efektívne a za čo najnižšie náklady,
b)
uplatňovať systém riadenia bezpečnosti a plniť úlohy vyplývajúce z bezpečnostného
osvedčenia,
c)
predkladať licenčnému orgánu každoročne do 30. júna doklady preukazujúce trvanie
finančnej spôsobilosti a trvanie poistenia,
d)
vo verejnej osobnej doprave zostaviť plán radenia vlakov.
(3)
Železničný podnik sa môže kedykoľvek obrátiť na Európsku komisiu s otázkou zlučiteľnosti
požiadaviek podľa § 11 až 14 a odsekov 1 a 2 s právom Európskeho spoločenstva a tiež s otázkou, či sú tieto požiadavky
uplatňované nediskriminačným spôsobom.
§ 16
Práva a povinnosti dopravcu a cestujúcich
(1)
Dopravca je povinný
a)
uskutočňovať prepravu cestujúcich a tovaru podľa prepravného poriadku a podľa uzatvorenej
zmluvy o preprave,
b)
uskutočňovať prepravu cestujúcich podľa cestovného poriadku za cestovné podľa tarify
cestovného a zabezpečiť náhradnú dopravu cestujúcich, ak je poskytovanie dopravných
služieb obmedzené alebo zastavené,
c)
označovať dráhové vozidlá mestskej dopravy číslom linky a spoja a informáciou o konečnej
stanici alebo zastávke, prípadne i o východiskovej stanici a dôležitej nácestnej stanici
alebo zastávke, najmä ak ide o prestupnú stanicu alebo zastávku,
d)
zvyšovať komfort cestovania a poskytovať doplnkové služby pre cestujúcich v dráhových
vozidlách, na staniciach a na zastávkach,
e)
uľahčovať prepravu vybraných skupín cestujúcich, cestujúcich s detským kočíkom a
so zvieratami a prepravu psov so špeciálnym výcvikom,
f)
zabezpečiť v dráhových vozidlách orientáciu a informovanosť cestujúcich nevyhnutnú
na bezpečné uskutočnenie prepravy podľa zmluvy o preprave vrátane cestujúcich s poškodením
sluchu alebo zraku,
g)
zjednodušovať systém rezervácie a nákupu prepravných dokladov a informovať cestujúcich
o poskytovaných doplnkových službách a o cenách za ne,
h)
označiť zamestnancov, ktorí sú pri preprave oprávnení dávať pokyny cestujúcim alebo
kontrolovať prepravné doklady,
i)
označiť zamestnancov a iné osoby oprávnené pohybovať sa v obvode dráhy, dávať pokyny
vlakovému personálu, vodičom dráhových vozidiel a cestujúcim.
(2)
Dopravca je oprávnený
a)
dávať pokyny cestujúcim s cieľom zaistenia bezpečnej prepravy a vylúčiť z prepravy
osoby, ktoré porušujú zákon alebo prepravný poriadok tým, že fajčia alebo požívajú
zmrzlinu a nápoje v dráhových vozidlách a na miestach, kde je to zakázané, obťažujú
iných cestujúcich, znečisťujú alebo poškodzujú dráhové vozidlá a priestory pre cestujúcich,
b)
zisťovať totožnosť cestujúcich na účely vymáhania cestovného a prirážky k základnému
cestovnému, ktoré neboli zaplatené na mieste, a na účely zisťovania nároku na zľavu
základného cestovného,
c)
zaviesť v mestskej doprave osobitnú sadzbu cestovného pre vlastných zamestnancov
a pre ďalšie osoby, ktoré plnia úlohy súvisiace s mestskou dopravou; osobitná sadzba
cestovného nie je súčasťou tarify a nezverejňuje sa.
(3)
Každý je povinný v doprave na dráhe
a)
zachovávať opatrnosť primeranú povahe prevádzky dráhy a dopravy na dráhe, starať
sa o svoju bezpečnosť a zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť život alebo zdravie,
alebo obmedziť prevádzku dráhy alebo dopravu na dráhe,
b)
dodržiavať prepravné podmienky podľa zákona a prepravného poriadku dopravcu,
c)
rešpektovať pokyny označených zamestnancov prevádzkovateľa dráhy a dráhového podniku
týkajúce sa prepravy a pohybu v dráhových vozidlách, na staniciach a na zastávkach.
(4)
Cestujúci je povinný
a)
správať sa tak, aby nenarúšal bezpečnú a pokojnú prepravu, nevyrušoval a neobťažoval
ostatných cestujúcich a personál dráhového vozidla, nepoškodzoval dráhové vozidlo,
jeho vybavenie a zariadenia slúžiace doprave, neznečisťoval dráhové vozidlo a priestory
v staniciach určené pre cestujúcich,
b)
rešpektovať pokyny označených zamestnancov dopravcu a prevádzkovateľa dráhy týkajúce
sa prepravy a pohybu v staniciach a na zastávkach,
c)
preukázať sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným
dokladom označeným osobám oprávneným kontrolovať prepravné doklady,
d)
preukázať sa preukazom totožnosti označenej osobe oprávnenej kontrolovať prepravné
doklady, ak sa počas prepravy nemôže preukázať platným prepravným dokladom a neuhradí
cenu cestovného a prirážku k cestovnému na mieste,
e)
nenastupovať a nevystupovať z pohybujúceho sa dráhového vozidla, počas prerušenia
prepravy bez pokynu označeného zamestnanca dopravcu, ani na stranu, na ktorej nie
je nástupište, zastávka alebo stanica,
f)
dodržiavať podmienky zmluvy o preprave vrátane prepravného poriadku.
(5)
Práva a povinnosti dopravcov a cestujúcich v železničnej doprave upravuje osobitný
predpis.12) Výnimky z ustanovení tohto predpisu pre vnútroštátnu dopravu udeľuje ministerstvo
na žiadosť dopravcu.
(6)
Osobitný predpis podľa odseku 5 sa primerane s prihliadnutím na osobitné podmienky
poskytovania dopravných služieb vzťahuje aj na dopravcov a cestujúcich v mestskej
doprave.
(7)
Podrobnosti o právach a povinnostiach cestujúcich upraví dopravca v medziach tohto
zákona a predpisu podľa odseku 5 v prepravnom poriadku.
§ 17
Prepravná povinnosť
(1)
Ak je to v súlade s licenciou, s prepravným poriadkom, s kapacitnými možnosťami a
so zmluvou o preprave, dopravca je povinný za transparentných a nediskriminačných
podmienok prepraviť za cestovné podľa tarify cestovného každého cestujúceho, ktorý
o to prejaví záujem.
(2)
Odmietnuť prepraviť cestujúceho možno len vtedy, ak
a)
ide o osobu alebo jej príručnú batožinu alebo zviera, ktoré z prepravy vylučuje osobitný
predpis alebo prepravný poriadok, alebo
b)
nastala nepredvídaná okolnosť, ktorá vylučuje uskutočnenie prepravy z technického,
prevádzkového alebo bezpečnostného dôvodu a nie je v možnostiach dopravcu ju bezodkladne
odvrátiť.
§ 18
Dopravná povinnosť
(1)
Dráhový podnik je povinný v rozsahu udelenej licencie trvalo poskytovať dopravné
služby za podmienok uvedených v tomto zákone a v prepravnom poriadku, a to odo dňa
uvedeného v licencii.
(2)
Dráhový podnik môže na nevyhnutný čas obmedziť alebo zastaviť poskytovanie dopravných
služieb z dôvodu
a)
nezjazdnosti dráhy v dôsledku technickej poruchy, nehody alebo mimoriadnej udalosti
alebo v dôsledku výluky z dôvodu opravy, údržby, modernizácie alebo obnovy dráhy,
b)
uskutočnenia mimoriadnej jazdy vo verejnom záujme, alebo
c)
ohrozenia bezpečnosti dopravy na dráhe protiprávnym činom.
(3)
Na obmedzenie alebo zastavenie poskytovania dopravných služieb podľa odseku 2 je
potrebný súhlas objednávateľa. Ak nie je pre naliehavosť možné získať súhlas vopred,
dráhový podnik musí bezodkladne upovedomiť regulačný orgán a objednávateľa dopravných
služieb.
(4)
Dráhový podnik je povinný obmedziť alebo zastaviť poskytovanie dopravných služieb
na nevyhnutný čas na základe rozhodnutia regulačného orgánu vydaného z dôvodu verejného
záujmu, najmä ak je to nevyhnutné z dôvodov ochrany pred požiarmi, obrany alebo bezpečnosti
štátu, ochrany zdravia ľudí, zvierat alebo životného prostredia, veterinárnej ochrany
alebo rastlinolekárskej ochrany.
(5)
Obmedzenie alebo dočasné zastavenie podľa odsekov 2 až 4 je dráhový podnik povinný
zverejniť výveskou na staniciach a zastávkach alebo iným účinným spôsobom a ak ide
o plánované obmedzenie na dlhší čas, musí sa zverejniť v cestovnom poriadku. Platnosť
nadobúda dňom uvedeným v zverejnenom oznámení alebo v cestovnom poriadku; inak dňom
zverejnenia.
§ 19
Dopravná obslužnosť
(1)
Dopravnou obslužnosťou na účely tohto zákona je zabezpečenie poskytovania primeraného
rozsahu dopravných služieb vo vnútroštátnej verejnej osobnej doprave na území vymedzenom
v zmluve o dopravných službách vo verejnom záujme, najmä na zabezpečenie dopravy do
zamestnania, škôl, zdravotníckych zariadení, úradov a za účelom uspokojovania kultúrnych,
rekreačných a spoločenských potrieb vrátane dopravy späť, prispievajúcej k trvalo
udržateľnému rozvoju územného obvodu.
(2)
Primeraným rozsahom na účely odseku 1 sa rozumie počet spojov za deň, presnosť a
pravidelnosť jednotlivých spojov a kapacita dráhových vozidiel na jednotlivých tratiach
a linkách, ktoré určí objednávateľ dopravných služieb na uspokojenie dopytu verejnosti
počas jednotlivých dní v týždni.
§ 20
Plán dopravnej obslužnosti
(1)
Na zabezpečenie dopravnej obslužnosti objednávatelia dopravných služieb v celoštátnej
doprave, v regionálnej doprave a v mestskej doprave zostavujú plány dopravnej obslužnosti.
(2)
Pri zostavovaní plánu dopravnej obslužnosti objednávateľ dopravných služieb berie
do úvahy oprávnené požiadavky verejnosti, kapacitu železničnej infraštruktúry (ďalej
len „kapacita infraštruktúry“) alebo siete mestskej dopravy, prevádzkové možnosti
dráhových podnikov, možnosti súbežnej dopravy, hospodárnosť zabezpečovania verejnej
osobnej dopravy a finančné možnosti verejného rozpočtu na úhradu straty dráhového
podniku za dopravné služby vo verejnom záujme.13)
(3)
Plán dopravnej obslužnosti obsahuje najmä
a)
vymedzenie územia dopravnej obslužnosti,
b)
požiadavky na primeraný rozsah dopravných služieb,
c)
spôsob riešenia súbežnej dopravy a zabezpečenia nadväznosti na dopravné služby poskytované
inými druhmi dopravy, najmä verejnou autobusovou dopravou,
d)
spôsob náhrady straty, ktorá vznikla dráhovým podnikom zo zabezpečenia dopravnej
obslužnosti, najmä úhradou z verejného rozpočtu, možnými úpravami tarify cestovného
alebo udelením výlučného práva14) na dopravné služby,
e)
ciele a zámery riešenia disproporcie dopytu a ponuky v určitom území, vrátane potreby
investícií do infraštruktúry,
f)
opatrenia na zabezpečenie koordinácie s inými druhmi dopravy v území podľa písmena
a), najmä s verejnou autobusovou dopravou.
(4)
Súbežnou dopravou podľa odseku 2 sa rozumejú dopravné služby pravidelnej verejnej
autobusovej dopravy, ktorej linky sú s verejnou osobnou dopravou na dráhe identické
alebo veľmi podobné smerovaním trás, ak dochádzková vzdialenosť medzi autobusovými
zastávkami a najbližšími železničnými zastávkami alebo stanicami nie je väčšia ako
1 500 m. Za súbežnú dopravu sa nepovažujú paralelné linky verejnej autobusovej dopravy
vykonávanej v rámci jednej obce so železničnou dopravou.
(5)
Objednávateľ dopravných služieb musí vypracovať plán dopravnej obslužnosti tak, aby
riešil efektívnosť a hospodárnosť zabezpečovania dopravnej obslužnosti, najmä racionálne
usporiadanie dopravných služieb, odstránenie neúčelných paralelných trás a liniek
a vytvorenie funkčnej nadväznosti verejnej autobusovej dopravy na železničnú verejnú
osobnú dopravu. V súbežnej doprave má prednosť železničná doprava.
(6)
Plán dopravnej obslužnosti je podkladom pri posudzovaní návrhu cestovného poriadku
a pri uzavieraní zmlúv o dopravných službách vo verejnom záujme.
§ 21
Zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme
(1)
Účelom zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme je zaručiť bezpečné, efektívne
a kvalitné dopravné služby za určené cestovné, ich primeranú výkonnosť podľa potrieb
dopravnej obslužnosti územia, zohľadniť sociálne a environmentálne faktory, faktory
regionálneho rozvoja a požiadavky ozbrojených síl.
(2)
Zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme uzatvára objednávateľ dopravných
služieb s dráhovým podnikom na dopravné výkony, ktoré by ako podnikateľ z hľadiska
svojich obchodných záujmov, najmä pre ekonomickú nevýhodnosť, vôbec neposkytoval,
alebo neposkytoval v požadovanom rozsahu alebo kvalite, alebo neposkytoval za regulované
cestovné, ale ktoré sú potrebné z hľadiska zabezpečenia dopravnej obslužnosti územia.
Zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme sa neuzatvára na poskytovanie dopravných
služieb miestneho rekreačného, komerčného a turistického charakteru.
(3)
Objednávateľ dopravných služieb môže uzavrieť zmluvu o dopravných službách vo verejnom
záujme v železničnej doprave so železničným podnikom, ktorý má udelenú licenciu na
tieto dopravné služby a z hľadiska zabezpečenia dopravnej obslužnosti územia je spôsobilý
splniť zmluvné záväzky.
(4)
Zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme v železničnej doprave sa uzatvára
na zabezpečenie dopravných služieb vo vnútroštátnej doprave a v medzinárodnej doprave
po štátnu hranicu Slovenskej republiky, vrátane peážnej dopravy vlakmi verejnej osobnej
dopravy, ktoré majú na území Slovenskej republiky najmenej jednu zastávku na vystúpenie
alebo na nastúpenie cestujúcich. Objednávateľ dopravných služieb môže uzavrieť zmluvu
o dopravných službách vo verejnom záujme v železničnej doprave priamym zadaním vybranému
železničnému podniku.
(5)
V zmluve o dopravných službách vo verejnom záujme v železničnej doprave sa dohodne
podiel železničných výkonov z dopravných služieb v rámci integrovaného dopravného
systému objednaných objednávateľom dopravných služieb.
(6)
Dráhový podnik môže po dohode s objednávateľom dopravných služieb použiť finančné
prostriedky určené zmluvou o dopravných službách vo verejnom záujme na výkony vo verejnom
záujme na integrovaný dopravný systém jednotlivých dopravcov rôznych druhov dopravy
uplatnením jednotnej tarify cestovného, prepravnými podmienkami, a spoločným prepravným
dokladom na účel efektívnejšieho využitia kapacity dráhových podnikov na zabezpečenie
dopravnej obslužnosti územia.
(7)
Úhradu za záväzok zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme tvorí náhrada
preukázanej straty z plnenia záväzku od objednávateľa dopravných služieb.
(8)
Zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme má písomnú formu a obsahuje
a)
presné vymedzenie záväzku dráhového podniku, ktorý má splniť, najmä rozsah prepráv
a ich časové rozloženie v záujme zabezpečenia dopravnej obslužnosti územia,
b)
územie alebo trate, na ktorých má vymedzený záväzok splniť,
c)
možnosť a prípadný rozsah subdodávania dopravných služieb,
d)
tarifné podmienky, najmä maximálna výška základného cestovného, vybrané skupiny cestujúcich
a osobitné cestovné za ich prepravu,
e)
povahu a rozsah prípadných výlučných práv,
f)
spôsob výpočtu náhrady preukázateľnej straty z poskytnutých dopravných služieb15) a harmonogram ich úhrad,
g)
kontrolu plnenia záväzku a spôsob preukazovania vynaložených nákladov,
h)
nápravné opatrenia a prípadné sankcie za neplnenie záväzku,
i)
lehotu platnosti zmluvy.
(9)
Obsahom zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme môžu byť aj tarifné podmienky
prepravy osôb pre potreby ozbrojených síl, najmä osôb povolaných na odvod, na výkon
mimoriadnej služby alebo na alternatívnu službu v krízovej situácii.16)
(10)
Dráhový podnik je povinný viesť evidenciu nákladov a výnosov z poskytovania dopravných
služieb ako záväzku zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme oddelene od
ostatných poskytovaných dopravných služieb.
(11)
Preukázateľná strata podľa odseku 8 písm. f) je rozdiel medzi ekonomicky oprávnenými
nákladmi vynaloženými na splnenie záväzku zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom
záujme vrátane primeraného zisku a tržbami z regulovaného cestovného, vrátane ďalších
výnosov dosiahnutých plnením záväzku poskytovať dopravné služby vo verejnom záujme.
Náhradu17) preukázateľnej straty uhradí objednávateľ dopravných služieb podľa podmienok dohodnutých
v zmluve o dopravných službách vo verejnom záujme a po skončení roka poskytovateľ
dopravných služieb uskutoční celkové vyúčtovanie preukázanej straty.
(12)
Ak sa v zmluve o dopravných službách vo verejnom záujme nedohodlo inak, výpočet náhrady
preukázateľnej straty sa vykonáva za každú dopravnú službu samostatne tak, aby žiadna
náhrada nepresiahla sumu potrebnú na pokrytie rozdielu vynaložených nákladov a dosiahnutých
výnosov z jej poskytovania a primeraný zisk. Do nákladov železničného podniku na poskytnutie
dopravnej služby sa zahrnú najmä náklady na zamestnancov, na energie, náklady za použitie
železničnej infraštruktúry, náklady na údržbu, opravy a prevádzku dráhových vozidiel
a iných zariadení potrebných na poskytovanie dopravnej služby, fixné náklady podniku
a vhodná návratnosť kapitálu.
(13)
Objednávateľ dopravných služieb určí v prílohe zmluvy o dopravných službách vo verejnom
záujme rozsah ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré budú uznané v rámci plnenia záväzku
dopravcu vyplývajúceho zo zmluvy.
(14)
Poskytnutú náhradu za preukázateľnú stratu možno použiť len na plnenie záväzku zo
zmluv o dopravných službách vo verejnom záujme.
(15)
Ustanovenia o zmluvách o dopravných službách vo verejnom záujme v železničnej doprave
sa použijú, ak osobitný predpis18) neustanovuje inak.
(16)
Dĺžka trvania zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme v železničnej doprave
sa stanoví podľa osobitného predpisu.18)
§ 22
Dotácie
(1)
Objednávateľ dopravných služieb môže na žiadosť dráhového podniku poskytnúť dotáciu
zo svojho rozpočtu na modernizáciu dráhových vozidiel, ktorými plní zmluvu o dopravných
službách vo verejnom záujme. Dotáciu možno poskytnúť len dráhovému podniku, ktorý
plní zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme.
(2)
Dráhový podnik môže dotáciu podľa odseku 1 použiť len na nákup nových dráhových vozidiel
a na modernizáciu využívaných dráhových vozidiel s cieľom zvýšenia ich rýchlosti a
zvýšenia kvality a komfortu dráhových vozidiel.
(3)
Ak dôjde k zmene poskytovateľa dopravných služieb vo verejnom záujme, dráhové vozidlá
kúpené z dotácie podľa odseku 1 je pôvodný poskytovateľ povinný bezodplatne previesť
na nového poskytovateľa, s ktorým objednávateľ dopravných služieb uzavrel zmluvu o
dopravných službách vo verejnom záujme.
(4)
Objednávateľ dopravných služieb v celoštátnej železničnej doprave môže na žiadosť
železničného podniku poskytnúť dotáciu zo svojho rozpočtu na úhradu
a)
preukázateľne neuhradených environmentálnych nákladov vyvolaných konkurenčným druhom
dopravy, ktoré presahujú ekvivalentné náklady železničnej dopravy a ktoré vznikli
železničnému podniku pri vykonávaní verejnej osobnej železničnej prepravy podľa zmluvy
o dopravných službách vo verejnom záujme,
b)
nákladov vyvolaných nehodami a mimoriadnymi udalosťami,
c)
nákladov vynaložených na infraštruktúru konkurenčného druhu dopravy, ktoré presiahli
ekvivalent nákladov vynaložených na železničnú dopravu.
(5)
Dotáciu podľa odseku 4 možno poskytovať najdlhšie po dobu piatich rozpočtových rokov
nasledujúcich po podaní prvej žiadosti. Pri poskytovaní dotácie musí byť verejne dostupná
tak metodológia výpočtu nákladov, ako aj vykonané kalkulácie, musia sa preukázať špecifické
neúčtované náklady, ktorými nie je zaťažená konkurenčná dopravná infraštruktúra a
ktorých plateniu sa zabránilo vďaka použitiu železničnej dopravy, a musí sa zabezpečiť,
aby sa pri uplatňovaní pravidiel porovnávania nákladov zaobchádzalo s podnikmi konkurenčných
druhov dopravy nediskriminačným spôsobom.
(6)
Dotáciu podľa odseku 4 možno použiť len na úhradu nákladov uvedených v odseku 4 v
rozsahu a spôsobom uvedeným v zmluve medzi objednávateľom dopravných služieb a železničným
podnikom.
(7)
Na žiadosť podnikateľa v kombinovanej doprave možno poskytnúť dotáciu aj
a)
na financovanie projektu alebo časti projektu na prevádzkovanie liniek v systéme
nesprevádzanej a sprevádzanej kombinovanej dopravy,
b)
na obstaranie technických prostriedkov na prevádzkovanie liniek kombinovanej dopravy
ucelenými vlakmi a na zvoz a rozvoz prepravných jednotiek v systéme nesprevádzanej
kombinovanej dopravy, a to na špeciálne železničné vozne kombinovanej dopravy, na
prepravné jednotky a na vozidlá na prepravu kontajnerov a výmenných nadstavieb na
cestné vozidlá.
(8)
Dotáciu podľa odseku 7 písm. a) možno poskytnúť najviac do výšky 30 % nákladov potrebných
na uskutočnenie projektu tomu, kto preukáže, že je podnikateľom v kombinovanej doprave
so sídlom alebo miestom podnikania v Slovenskej republike a že má na financovanie
projektu zabezpečených 70 % nákladov z vlastných alebo z iných zdrojov. Dotáciu možno
poskytnúť aj na viacero projektov posudzovaných samostatne.
(9)
Dotáciu podľa odseku 7 písm. b) možno poskytnúť najviac do výšky 15 % nákladov potrebných
na uskutočnenie projektu tomu, kto preukáže, že je podnikateľom v kombinovanej doprave
so sídlom alebo miestom podnikania v Slovenskej republike a že má na financovanie
projektu zabezpečených 85 % nákladov z vlastných alebo z iných zdrojov. Dotáciu na
obstaranie špeciálnych železničných vozňov pre kombinovanú dopravu možno poskytnúť
len podnikateľovi v kombinovanej doprave, ktorý má licenciu alebo povolenie na prevádzkovanie
dráh v železničnej sieti. Dotáciu možno jednému žiadateľovi poskytnúť len raz aj na
viac projektov najmenej
a)
330 000 eur, ak ide o špeciálne železničné vozne pre kombinovanú dopravu,
b)
20 000 eur, ak ide o vozidlá na prepravu kontajnerov,
c)
33 000 eur, ak ide o cestné návesy, a
d)
100 000 eur, ak ide o výmenné nadstavby na cestné vozidlá.
(10)
Maximálna výška dotácie podľa odseku 7 je limitovaná počtom žiadateľov a celkovou
sumou dotácie schválenej na tento účel v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový
rok.
(11)
Žiadosť o dotáciu podľa odsekov 1, 4 a 7 musí byť písomná a podpísaná štatutárnym
zástupcom. V žiadosti sa uvedú identifikačné údaje žiadateľa, dôvod, pre ktorý sa
žiada dotácia, požadovaná výška dotácie a obdobie, ktoré má pokryť. K žiadosti sa
priložia dokumenty preukazujúce dôvod na poskytnutie dotácie.
§ 23
Preprava nebezpečného tovaru v železničnej doprave
(1)
Prepravou nebezpečného tovaru sa rozumie každá činnosť spojená s prepravou nebezpečného
tovaru v železničnej doprave, vrátane činností spojených s nakládkou a vykládkou,
s prechodom z jedného druhu dopravy na iný druh dopravy v kombinovanej doprave a so
zastávkami vynútenými okolnosťami počas prepravy; nezahŕňa prepravu a manipuláciu
s nebezpečným tovarom v areáli odosielateľa a prijímateľa nebezpečného tovaru.
(2)
Nebezpečným tovarom podľa odseku 1 sú látky a výrobky, ktorých preprava železničnou
dopravou je podľa Poriadku pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru
(RID)19) zakázaná alebo je povolená len za určených podmienok.
(3)
Pravidlá prepravy nebezpečného tovaru platné pre medzinárodnú nákladnú dopravu podľa
Poriadku pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) sa vzťahujú
aj na
a)
vnútroštátnu nákladnú dopravu, vrátane kombinovanej dopravy v kombinácii s cestnou
dopravou,
b)
prepravy s inými členskými štátmi a
c)
prepravy s tretími štátmi, ktoré sú zmluvnou stranou Poriadku pre medzinárodnú železničnú
prepravu nebezpečného tovaru (RID).
(4)
Regulačný orgán podľa § 36 ods. 1 môže v povolení určiť osobitné bezpečnostné požiadavky,
ktoré je nevyhnutné dodržať na zníženie rizika všeobecného ohrozenia a na prevenciu
nehody pri preprave nebezpečného tovaru na území Slovenskej republiky, ak ide
a)
o prepravu vozňami, ktoré patria ozbrojeným silám, alebo o prepravu pod dohľadom
a priamou fyzickou ochranou ozbrojených síl,
b)
o určenie vlakovej trasy prepravy, alebo o prepravu v uzavretej oblasti alebo v osobitnej
železničnej sieti,
c)
o prepravu vo vlaku verejnej osobnej dopravy,
d)
o prepravu s tretím štátom, ktorý nie je zmluvnou stranou Poriadku pre medzinárodnú
železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID), ale je zmluvnou stranou Organizácie
pre spoluprácu železníc,
e)
o tranzit cez územie Slovenskej republiky,
f)
o odosielateľa alebo príjemcu vecí, ktorého predmetom činnosti nie je nakládka alebo
vykládka nebezpečného tovaru ani ostatné činnosti spojené s prepravou nebezpečného
tovaru,
g)
o prepravu za výnimočných okolností spojených s konštrukciou vozňov alebo s miestnym
charakterom prepravy,
h)
o prepravu so zvýšeným rizikom ohrozenia bezpečnosti ľudí a zvierat alebo znečistenia
životného prostredia.
(5)
Preprava nebezpečného tovaru na území Slovenskej republiky je zakázaná, ak
a)
sa majú použiť vozne registrované v treťom štáte, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami
technickej spôsobilosti alebo s technickými špecifikáciami interoperability,
b)
sa majú použiť vozne alebo cisternové vozne vyrobené pred 1. januárom 1997, ktoré
neboli v súlade s technickými požiadavkami platnými v deň ich výroby, alebo nie sú
náležite udržiavané,
c)
podmienky prepravy nie sú v súlade s Poriadkom pre medzinárodnú železničnú prepravu
nebezpečného tovaru (RID), ani s odporúčaniami Organizácie Spojených národov pre prepravu
nebezpečného tovaru a nie je zaručená požadovaná úroveň bezpečnosti prepravy,
d)
ide o prepravu látok obsahujúcich dioxíny alebo furány, alebo o prepravu rádioaktívnych
látok husto obývaným územím alebo chráneným územím,
e)
preprava nie je zabezpečená bezpečnostnými poradcami pre prepravu nebezpečného tovaru
s potrebným osvedčením o odbornej príprave.
(6)
Regulačný orgán môže povoliť pre územie Slovenskej republiky výnimku z Poriadku pre
medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) a z ustanovení odseku 5.
(7)
Regulačný orgán je povinný informovať o rozhodnutiach podľa odseku 4 Európsku komisiu.
(8)
Ak pri preprave nebezpečného tovaru nie je predpoklad ohrozenia bezpečnosti, regulačný
orgán môže požiadať Európsku komisiu o schválenie týchto odchýlok platných v železničnej
sieti:
a)
o prepravu malého množstva nebezpečného tovaru okrem stredne alebo vysoko rádioaktívnych
látok, ak podmienky prepravy nie sú prísnejšie ako podmienky podľa pravidiel Európskeho
spoločenstva o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru,
b)
o miestnu prepravu na krátku vzdialenosť,
c)
o miestnu prepravu po určených vlakových trasách, ktoré tvoria súčasť vymedzeného
výrobného procesu a sú prísne kontrolované podľa určených podmienok.
(9)
Po oznámení Európskej komisie o schválení odchýlky podľa odseku 8 regulačný orgán
rozhodne o podmienkach uskutočnenia prepravy nebezpečného tovaru. Tieto odchýlky platia
najviac šesť rokov a uplatňujú sa nediskriminačne.
(10)
Regulačný orgán môže dohodnúť s regulačnými orgánmi iných štátov osobitné podmienky
prepravy nebezpečného tovaru platné len medzi týmito štátmi.
TRETIA ČASŤ
CERTIFIKÁCIA RUŠŇOVODIČOV
§ 24
Základné ustanovenia
(1)
Táto časť sa vzťahuje na rušňovodičov, ktorí obsluhujú rušne, iné hnacie železničné
vozidlá a riadiace vozne (ďalej len „rušeň“) na železničných tratiach.
(2)
Táto časť sa nevzťahuje na rušňovodičov, ktorí pôsobia
a)
na špeciálnych dráhach,
b)
na tých častiach železničných tratí, ktoré sú pre obvyklú železničnú dopravu dočasne
uzavreté z dôvodu údržby, obnovy alebo modernizácie,
c)
na železničnej sieti, ktorá je funkčne oddelená od ostatného železničného systému
a zabezpečuje len mestské a prímestské dopravné služby,
d)
na súkromnej infraštruktúre, ktorú jej majiteľ používa výlučne pre vlastnú nákladnú
dopravu,
e)
na vlečkách a na dráhach, ktoré nie sú zaústené do železničnej trate.
(3)
Táto časť sa nevzťahuje na členov vlakového personálu, ktorí nie sú rušňovodičmi.
§ 25
Rušňovodič
(1)
Rušňovodičom je osoba schopná a oprávnená samostatným, zodpovedným a bezpečným spôsobom
viesť vlaky, vrátane rušňov, posunovacích rušňov, pracovných vlakov, železničných
vozidiel alebo vlakov na osobnú alebo nákladnú dopravu po železnici.
(2)
Rušňovodič musí mať osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vedenie rušňov a musí byť
držiteľom preukazu rušňovodiča podľa § 26 a najmenej jedného platného harmonizovaného
doplnkového osvedčenia podľa § 28.
(3)
Rušňovodič musí mať počas výkonu práce rušňovodiča preukaz rušňovodiča a platné harmonizované
doplnkové osvedčenie pri sebe a musí sa ním preukázať pri kontrole oprávnenému zamestnancovi
manažéra infraštruktúry alebo železničného podniku, osobe poverenej výkonom štátneho
dozoru alebo príslušníkovi Policajného zboru.
(4)
Harmonizované doplnkové osvedčenie podľa § 28 nemusí mať rušňovodič, vedľa ktorého
na stanovišti rušňovodiča je prítomný iný pridelený rušňovodič vo funkcii pilota,
a ide
a)
o narušenie železničnej dopravy alebo zmena dopravy si vyžiadali odklon vlakov alebo
údržbu koľají podľa určenia manažéra infraštruktúry,
b)
o výnimočný jednorazový spoj využívajúci historický vlak,
c)
o výnimočný jednorazový spoj nákladnej dopravy použitý so súhlasom manažéra infraštruktúry,
d)
o dopravu alebo demonštračnú jazdu nového vlaku alebo rušňa,
e)
o odbornú prípravu alebo praktickú skúšku rušňovodiča.
(5)
O využití rušňovodiča vo funkcii pilota rozhoduje železničný podnik, ktorý ho zamestnáva
alebo ho má dočasne prideleného. Železničný podnik je povinný vopred informovať manažéra
infraštruktúry o každom prípade využitia ďalšieho rušňovodiča ako pilota podľa odseku
4. Využitie možnosti podľa odseku 4 nemôže uložiť manažér infraštruktúry, ani bezpečnostný
orgán.
(6)
Rušňovodič vo funkcii pilota musí mať osvedčenie podľa § 28 platné pre železničnú
infraštruktúru, na ktorej po dopravnej stránke zodpovedá za vedenie rušňa a na ktorej
je pridelený rušňovodičovi, ktorý nepozná traťové pomery a nemá osvedčenie na túto
časť železničnej infraštruktúry.
§ 26
Preukaz rušňovodiča
(1)
Preukaz rušňovodiča je doklad vydaný bezpečnostným orgánom,20) ktorý preukazuje, že jeho držiteľ spĺňa minimálne požiadavky na vek, vzdelanie, zdravotnú
spôsobilosť, psychickú spôsobilosť a získal osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa
§ 30 na vedenie rušňa. V preukaze rušňovodiča sa uvádzajú údaje podľa prílohy č. 1.
(2)
Žiadosť o vydanie preukazu rušňovodiča, jeho aktualizáciu, obnovenie alebo vyhotovenie
duplikátu môže podať bezpečnostnému orgánu rušňovodič, alebo zamestnávateľ v jeho
mene. Prílohou žiadosti je doklad o ukončenom vzdelaní, platné osvedčenie o odbornej
spôsobilosti podľa § 30 ods. 7, lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti a posudok o psychickej spôsobilosti.
(3)
Bezpečnostný orgán podľa § 34 ods. 1 vydá preukaz bezodkladne. Ak podaná žiadosť nebola úplná a bolo potrebné vyžiadať
jej doplnenie, vydá preukaz rušňovodiča najneskôr do jedného mesiaca odo dňa dodania
všetkých potrebných náležitostí a podkladov.
(4)
Preukaz rušňovodiča sa vydáva rušňovodičovi v jedinom origináli. Je zakázané zhotovovať
jeho kópie a duplikáty; to neplatí, ak ide o duplikát vydaný bezpečnostným orgánom
na základe žiadosti žiadateľa podľa odseku 2.
(5)
Ak rušňovodič spĺňa predpoklady podľa tohto zákona, preukaz rušňovodiča platí 10
rokov. Preukaz rušňovodiča nestráca platnosť skončením pracovného pomeru, ani zmenou
zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný bezodkladne informovať bezpečnostný orgán
o uzavretí a o skončení pracovného pomeru s rušňovodičom, ktorý je držiteľom preukazu.
(6)
Preukaz rušňovodiča vydaný v inom členskom štáte platí aj na území Slovenskej republiky.
Ak to ustanovuje dvojstranná medzinárodná zmluva s tretím štátom, platia na území
Slovenskej republiky aj certifikačné dokumenty vydané tretím štátom rušňovodičovi,
ktorý obsluhuje rušeň na cezhraničnom úseku železničnej siete.
§ 27
Požiadavky na získanie preukazu rušňovodiča
(1)
Na vydanie preukazu rušňovodiča musia uchádzači splniť tieto minimálne predpoklady:
a)
vek najmenej 20 rokov,
b)
úplné stredné vzdelanie elektrotechnického alebo strojníckeho zamerania,
c)
úspešné absolvovanie odbornej prípravy podľa prílohy č. 3, vrátane výcviku a praktickej skúšky a získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti
podľa § 30 ods. 7,
d)
preukázanie zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti na výkon práce lekárskym
posudkom a psychologickým posudkom,
e)
preukázať bezúhonnosť výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace a čestným
vyhlásením, že mu nebola v priestupkovom konaní uložená sankcia zákazu viesť rušeň.
(2)
Rozsah požiadaviek na zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť podľa odseku
1 písm. d) je uvedený v prílohe č. 2.
§ 28
Harmonizované doplnkové osvedčenie
(1)
Harmonizované doplnkové osvedčenie (ďalej len „osvedčenie“) je doklad, v ktorom sa
uvádza železničná infraštruktúra, na ktorej je jeho držiteľ oprávnený viesť vlak a
železničné vozidlá. V osvedčení sa uvádzajú údaje podľa prílohy č. 1.
(2)
Osvedčenie vydáva železničný podnik alebo manažér infraštruktúry rušňovodičovi, ktorého
zamestnáva alebo má dočasne prideleného. Originál osvedčenia patrí tomu železničnému
podniku alebo manažérovi infraštruktúry, ktorý vydal osvedčenie a odovzdá ho rušňovodičovi
na čas trvania pracovného pomeru.
(3)
Osvedčenie platí len pre železničnú infraštruktúru a železničné vozidlá, ktoré sú
v osvedčení uvedené. Osvedčenie oprávňuje na vedenie rušňov pre kategóriu A, pre kategóriu
B, alebo pre obe kategórie.
(4)
Kategória A zahŕňa rušne, ktoré sa používajú na posun, na pracovné vlaky a ako vozidlá
železničnej údržby.
(5)
Kategória B zahŕňa rušne používané ako vlaky osobnej dopravy a nákladnej dopravy
na železničných tratiach.
(6)
Osvedčenie stráca platnosť skončením pracovného pomeru u zamestnávateľa, ktorý vydal
osvedčenie, alebo skončením výkonu práce rušňovodiča bez zmeny zamestnávateľa. Zamestnávateľ
je povinný pri skončení pracovného pomeru vydať rušňovodičovi osvedčenú kópiu osvedčenia
a všetky písomnosti týkajúce sa jeho spôsobilosti na výkon práce. Tieto písomnosti
slúžia ako doklad o odbornej príprave, získanej kvalifikácii, odborných skúsenostiach
a odbornej spôsobilosti pre nového zamestnávateľa. Nový zamestnávateľ je povinný prihliadať
na tieto doklady.
(7)
Ak rušňovodič zmenil zamestnávateľa, nový zamestnávateľ je povinný uhradiť dovtedajšiemu
zamestnávateľovi na jeho žiadosť pomernú časť nákladov, ktoré preukázateľne vynaložil
na získanie osvedčenia.
§ 29
Získavanie osvedčení
(1)
Každý železničný podnik a manažér infraštruktúry vytvoria ako súčasť svojho systému
riadenia bezpečnosti21) vlastné postupy vydávania osvedčení a aktualizácie vydaných osvedčení pre svojich
zamestnancov, ako aj postup a pravidlá preskúmavania vlastných rozhodnutí, ktoré umožnia
rušňovodičom požiadať na podnikovej úrovni o preskúmanie rozhodnutia o nevydaní osvedčenia,
zamietnutí jeho aktualizácie, pozastavení platnosti alebo odňatí osvedčenia.
(2)
Ak sa spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom o postupoch podľa odseku 1 nepodarí
vyriešiť na podnikovej úrovni, strany sa môžu obrátiť o pomoc na bezpečnostný orgán;
možnosť obrátiť sa na súd tým nie je dotknutá.
(3)
Manažér infraštruktúry a železničné podniky bezodkladne aktualizujú osvedčenie vždy,
keď rušňovodič získa ďalšie povolenie týkajúce sa železničnej infraštruktúry alebo
vedenia rušňov.
(4)
Manažér infraštruktúry a železničný podnik sú povinní
a)
viesť evidenciu o všetkých vydaných, aktualizovaných, zmenených, doplnených, pozastavených
a odňatých osvedčeniach a o osvedčeniach, ktorých platnosť uplynula alebo ktoré boli
nahlásené ako stratené, ukradnuté alebo zničené, ako aj údaje o lekárskych preventívnych
prehliadkach rušňovodičov,
b)
spolupracovať s bezpečnostným orgánom na výmene informácií a umožniť mu prístup k
požadovaným údajom v evidencii,
c)
poskytovať na požiadanie informácie o obsahu osvedčení v evidencii bezpečnostným
orgánom a vyšetrovacím orgánom aj iných členských štátov, ktoré sú potrebné na ich
činnosť.
(5)
Rušňovodiči musia mať prístup k údajom evidencie podľa odseku 4 písm. a), ktoré sa
ich týkajú a majú právo na vydanie opisu alebo kópie údajov.
§ 30
Odborná príprava a skúšky
(1)
Odborná príprava rušňovodičov sa uskutočňuje v stredisku odbornej prípravy a končí
teoretickou a praktickou skúškou. Strediskom odbornej prípravy sa na účely tohto zákona
rozumie vzdelávacie zariadenie poverené podľa § 36 ods. 1 písm. l).
(2)
Spôsobilosť rušňovodiča viesť rušeň sa zhodnotí pri praktickej skúške na železničnej
trati. Na preskúšanie uplatňovania prevádzkových predpisov a výkonu rušňovodiča v
mimoriadne zložitých situáciách možno použiť aj simulátory.
(3)
Odborná príprava rušňovodičov a skúšky sa skladajú z dvoch častí. Prvá časť sa týka
získania preukazu rušňovodiča a je zameraná na získanie odbornej spôsobilosti, metodiku
prípravy a cieľ odborných vedomostí podľa prílohy č. 3. Druhá časť sa týka získania osvedčenia a je zameraná na osobitné odborné vedomosti
o železničnej infraštruktúre a železničných vozidlách a na jazykové schopnosti podľa
prílohy č. 4.
(4)
Obsah odbornej prípravy rušňovodičov podľa odseku 3 sa musí doplniť o obsah jednotlivých
technických špecifikácií interoperability a o kritériá navrhnuté Európskou železničnou
agentúrou.
(5)
Skúšky musia byť organizované tak, aby sa zabránilo konfliktu záujmov, ak skúšajúci
je zamestnancom toho istého zamestnávateľa ako skúšaný.
(6)
Ak kritériá výberu skúšajúcich a obsahu skúšok neurčí Európska komisia, určí ich
bezpečnostný orgán, ak ide o získanie preukazu rušňovodiča a manažér infraštruktúry
a železničné podniky, ak ide o získanie osvedčenia ich zamestnancov. Vedomosti skúšaných
o železničnej infraštruktúre, vlakových trasách a prevádzkových pravidlách môžu hodnotiť
len skúšajúci určení bezpečnostným orgánom na návrh manažéra infraštruktúry.
(7)
Po úspešnom absolvovaní odbornej prípravy rušňovodičov a vykonaní skúšok vydá stredisko
odbornej prípravy rušňovodičovi do 15 dní osvedčenie o odbornej spôsobilosti.
§ 31
Nezávislé hodnotenie
(1)
Manažér infraštruktúry, železničné podniky a bezpečnostný orgán sú povinní zabezpečiť
stále hodnotenie všetkých činností spojených s odbornou prípravou rušňovodičov a skúškou,
s hodnotením ich schopností a s aktualizáciou preukazov rušňovodiča a osvedčení podľa
systému noriem kvality a systému riadenia bezpečnosti a zabezpečiť odstraňovanie zistených
nedostatkov.
(2)
Manažér infraštruktúry a železničné podniky zabezpečia raz za päť rokov nezávislé
hodnotenie postupov nadobúdania a hodnotenia odborných vedomostí a odbornej spôsobilosti
rušňovodičov a systému vydávania preukazov rušňovodiča a osvedčení v súlade s ich
systémom riadenia bezpečnosti. Na hodnotenie zabezpečia kvalifikované osoby, ktoré
sa nezúčastnili na vykonávaní kontrolovaných činností.
(3)
Výsledky hodnotenia podľa odseku 2 zaznamenajú a do 30 dní s nimi oboznámia bezpečnostný
orgán, strediská odbornej prípravy a objednávateľov dopravných služieb. Ak je to potrebné,
bezpečnostný orgán prijme opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených nezávislým
hodnotením.
§ 32
Lekárske preventívne prehliadky a overovanie odbornej spôsobilosti
(1)
Rušňovodič je povinný počas platnosti preukazu rušňovodiča v intervaloch podľa prílohy č. 2 absolvovať lekárske preventívne prehliadky, ktoré sú zamerané na posudzovanie zdravotnej
spôsobilosti na výkon práce. Lekárske preventívne prehliadky sa vykonávajú u právnickej
osoby poverenej podľa § 36 ods. 1 písm. h).
(2)
Rušňovodič je povinný počas platnosti osvedčenia pravidelne sa podrobovať overovaniu
odbornej spôsobilosti a ak ide o cudzinca, aj overovaniu jazykových schopností. Interval
overovania určuje v súlade so svojím systémom riadenia bezpečnosti železničný podnik
alebo manažér infraštruktúry, ktorý rušňovodiča zamestnáva alebo má dočasne prideleného
a zabezpečuje v stredisku odbornej prípravy pri dodržaní minimálnej frekvencie podľa
príloh č. 3 a 4.
(3)
Lekárske preventívne prehliadky a overovania podľa odsekov 1 a 2 sa vykonávajú aj
pred predĺžením platnosti preukazu rušňovodiča alebo osvedčenia a pri obnovení preukazu
rušňovodiča. Na základe výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok a overovania
odbornej spôsobilosti ten, kto vydal osvedčenie o odbornej spôsobilosti, potvrdí vydaním
osvedčenia o odbornej spôsobilosti, že rušňovodič naďalej spĺňa požiadavky na výkon
práce.
(4)
Ak sa lekárskou preventívnou prehliadkou, mimoriadnym psychologickým vyšetrením alebo
overovaním odbornej spôsobilosti podľa odsekov 1 a 2 preukáže, že rušňovodič stratil
odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť alebo psychickú spôsobilosť na výkon práce,
bezpečnostný orgán odoberie preukaz rušňovodiča.
(5)
Na opätovné získanie preukazu rušňovodiča sa vzťahuje § 27. Náklady spojené s opätovným získaním preukazu rušňovodiča uhrádza rušňovodič.
§ 33
Monitorovanie rušňovodičov
(1)
Manažér infraštruktúry a železničné podniky sú povinní zabezpečiť priebežnú kontrolu
platnosti preukazov rušňovodičov a osvedčení tých rušňovodičov, ktorých zamestnávajú
alebo ktorých majú dočasne pridelených. Ďalej sú povinní zabezpečiť, aby rušňovodiči
počas služby neboli pod vplyvom látky, ktorá by mohla ovplyvniť ich koncentráciu,
pozornosť alebo správanie.
(2)
Na plnenie úlohy podľa odseku 1 musia vytvoriť systém monitorovania svojich rušňovodičov.
Systém monitorovania musí
a)
zabezpečiť pravidelnosť kontrol platnosti preukazov rušňovodiča, osvedčení a nestrannosť
a preukaznosť kontrol a
b)
určiť sústavu opatrení, ktoré sa musia realizovať v záujme bezpečnosti poskytovania
dopravných služieb, ochrany života a zdravia rušňovodičov, ostatných členov vlakového
personálu a cestujúcich, keď sa zistí okamžitá nespôsobilosť rušňovodiča na výkon
práce.
(3)
Ak sa monitorovaním zistí pochybnosť o spôsobilosti rušňovodiča na výkon práce alebo
zistí neplatnosť preukazu alebo osvedčenia, zamestnávateľ rušňovodiča musí okamžite
podniknúť nevyhnutné kroky a uplatniť niektoré z opatrení uvedených v systéme monitorovania.
Rovnako sa postupuje, ak sa rušňovodič nepodrobí lekárskej preventívnej prehliadke
podľa § 32 ods. 1.
(4)
Ak sa rušňovodič nazdáva, že jeho zdravotný stav spochybňuje spôsobilosť na výkon
práce, bezodkladne o tom upovedomí svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný
nahradiť ho iným rušňovodičom.
(5)
Ak manažér infraštruktúry alebo železničný podnik zistí alebo sa dozvie od lekára,
že sa zdravotný alebo psychický stav rušňovodiča zhoršil natoľko, že je spochybnená
jeho zdravotná spôsobilosť na výkon práce, bezodkladne prijme nevyhnutné opatrenia,
vrátane odobratia preukazu rušňovodiča, aktualizácie zoznamu rušňovodičov a nariadenia
ďalších lekárskych a psychologických vyšetrení. O každom prípade práceneschopnosti
rušňovodiča dlhšej, ako tri mesiace, je zamestnávateľ povinný upovedomiť bezpečnostný
orgán.
§ 34
Úlohy bezpečnostného orgánu
(1)
Bezpečnostný orgán transparentným a nediskriminačným spôsobom
a)
vydáva a aktualizuje preukazy rušňovodiča a vyhotovuje duplikáty za stratené, ukradnuté
alebo zničené preukazy rušňovodiča,
b)
dohliada na to, či sa rušňovodiči podrobujú lekárskym preventívnym prehliadkam a
overovaniu odbornej spôsobilosti a či o tom zamestnávatelia vedú evidenciu,
c)
uskutočňuje kontroly dokumentov rušňovodičov vo vlakoch, najmä platnosť preukazov
rušňovodiča a osvedčení; ak pritom zistí nedbalosť na pracovisku, môže na mieste overiť,
či rušňovodič spĺňa požiadavku odbornej spôsobilosti,
d)
kontroluje, či uchádzači o odbornú prípravu rušňovodiča majú spravodlivý a nediskriminačný
prístup k tejto príprave a ku skúškam, ktoré sú potrebné na splnenie podmienok na
vydanie preukazu rušňovodiča a osvedčenia,
e)
vedie v elektronickej forme evidenciu všetkých vydaných, aktualizovaných, zmenených,
doplnených, pozastavených a odňatých preukazov rušňovodiča a preukazov rušňovodiča,
ktorých platnosť uplynula alebo ktoré boli nahlásené ako stratené, ukradnuté alebo
zničené,
f)
dozerá, či všetky činnosti certifikácie rušňovodičov spojené s odbornou prípravou
rušňovodičov a skúškou, hodnotením schopnosti a aktualizáciou preukazov rušňovodiča
a osvedčení boli predmetom monitorovania podľa systému noriem kvality a monitoruje
činnosti certifikácie rušňovodičov, na ktoré sa vzťahujú systémy riadenia bezpečnosti
zavedené železničnými podnikmi a manažérom infraštruktúry,
g)
kontroluje, či rušňovodiči, železničné podniky, manažér infraštruktúry, skúšajúci
a strediská odbornej prípravy vykonávajú činnosti v súlade s týmto zákonom a vykonávacími
predpismi.
(2)
Bezpečnostný orgán
a)
poskytuje na základe odôvodnenej žiadosti informácie a údaje o preukazoch bezpečnostným
orgánom iných členských štátov, Európskej železničnej agentúre a zamestnávateľom rušňovodičov,
b)
spolupracuje s Európskou železničnou agentúrou v záujme zabezpečenia interoperability
registrov podľa základných parametrov určených Európskou komisiou,
c)
informuje Európsku železničnú agentúru a zainteresované bezpečnostné orgány iných
členských štátov o svojich rozhodnutiach pozastaviť platnosť preukazu rušňovodiča,
ak zistí, že rušňovodič nespĺňa jednu alebo niekoľko požiadaviek na výkon práce, ako
aj o zastavení vlaku a okamžitej výmene rušňovodiča, ak zistí, že rušňovodič je vážnym
rizikom pre bezpečnosť železníc,
d)
spolupracuje s bezpečnostnými orgánmi iných členských štátov a poskytuje im informácie
vo veciach certifikácie rušňovodičov.
(3)
Ak bezpečnostný orgán pri svojej kontrolnej činnosti zistí, že rušňovodič nespĺňa
ustanovené požiadavky, porušuje národné bezpečnostné predpisy a predpisy na výkon
práce rušňovodiča, urobí niektoré z týchto opatrení:
a)
pozastaví dočasne alebo natrvalo platnosť preukazu rušňovodiča, ktorý vydal, a upovedomí
o tom rušňovodiča a jeho zamestnávateľa a uvedie postup pre opätovné získanie preukazu
rušňovodiča,
b)
požiada príslušný bezpečnostný orgán iného členského štátu, ktorý vydal preukaz rušňovodiča,
aby vykonal ďalšie overenie alebo aby pozastavil platnosť preukazu rušňovodiča a upovedomí
o tom Európsku komisiu a bezpečnostné orgány iných členských štátov,
c)
môže zakázať rušňovodičovi prístup na železničnú sieť od podania žiadosti podľa písmena
b) až do rozhodnutia požiadaného príslušného bezpečnostného orgánu členského štátu;
o zákaze informuje Európsku komisiu a požiadaný bezpečnostný orgán iného členského
štátu,
d)
požiada zamestnávateľa, ktorý vydal rušňovodičovi osvedčenie, aby vykonal ďalšie
overenie alebo aby pozastavil platnosť osvedčenia a dovtedy môže zakázať rušňovodičovi
prístup na železničnú sieť; o zákaze informuje Európsku komisiu,
e)
požiadať Európsku komisiu o stanovisko, ak považuje rozhodnutie bezpečnostného orgánu
iného členského štátu za nedostatočné a až do uzavretia veci Európskou komisiou môže
trvať na zákaze podľa písmena c).
(4)
Ak bezpečnostný orgán pri svojej kontrolnej činnosti zistí, že rušňovodič pri vedení
rušňa predstavuje vážne nebezpečenstvo pre bezpečnosť železničnej dopravy, okamžite
prijme nevyhnutné opatrenia, najmä vydá pokyn manažérovi infraštruktúry zastaviť vlak,
zakázať rušňovodičovi ďalšie vedenie rušňa, požiadať železničný podnik o okamžitú
výmenu rušňovodiča. O prijatom opatrení bezodkladne informuje manažéra infraštruktúry,
železničný podnik a ak ide o rušňovodiča s preukazom rušňovodiča vydaným v inom členskom
štáte aj bezpečnostný orgán tohto štátu.
ŠTVRTÁ ČASŤ
VEREJNÁ SPRÁVA
§ 35
Orgány verejnej správy
Orgánmi verejnej správy vo veciach dopravy na dráhach sú:
a)
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),
b)
Úrad pre reguláciu železničnej dopravy22) (ďalej len „úrad“),
c)
vyššie územné celky,
d)
obce, ktoré majú priamy alebo nepriamy rozhodujúci vplyv na dráhový podnik, ktorý
poskytuje dopravné služby na mestských dráhach.
§ 36
Ministerstvo
(1)
Ministerstvo
a)
určuje priority štátnej dopravnej politiky a regulácie v doprave na dráhach, ktoré
sú záväzné pre všetky orgány verejnej správy v doprave, pre manažéra infraštruktúry,
pre železničné podniky a pre prevádzkovateľov mestských dráh, špeciálnych dráh, lanových
dráh a pre dráhové podniky,
b)
určuje po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
a s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky vybrané skupiny cestujúcich, ktoré
sú dopravcovia vo verejnej osobnej železničnej doprave vykonávanej podľa zmluvy o
dopravných službách vo verejnom záujme povinní prepravovať za osobitné cestovné určené
regulačným orgánom,
c)
je objednávateľom verejnej osobnej železničnej dopravy a uhrádza poskytovateľovi
dopravných služieb vo verejnom záujme stratu podľa zmluvy o dopravných službách vo
verejnom záujme v železničnej doprave, a to maximálne do výšky limitov výdavkov schválených
na tento účel v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
d)
je regulačným orgánom pre prepravu nebezpečného tovaru v železničnej doprave,
e)
je vyšetrovacím orgánom, ak ide o nehody a mimoriadne udalosti v železničnej doprave,
f)
je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní rozhoduje vyšší územný
celok,
g)
poskytuje dotácie podľa § 22,
h)
poveruje právnické osoby posudzovaním zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti
zamestnancov a vedie zoznamy poverených právnických osôb a kontroluje, či proces posudzovania
zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti vykonávajú poverené právnické osoby,
i)
vydáva osvedčenia o školení bezpečnostného poradcu pre prepravu nebezpečného tovaru,
j)
dohliada na plynulosť a úroveň bezpečnosti železničnej dopravy a na dodržiavanie
národných bezpečnostných predpisov,
k)
dohliada na tvorbu grafikonu vlakovej dopravy a na zostavovanie cestovného poriadku
vo verejnej osobnej doprave,
l)
poveruje vzdelávacie zariadenia ako strediská odbornej prípravy rušňovodičov, vedie
zoznam poverených stredísk odbornej prípravy a zverejňuje ich, ako aj kontroluje činnosť
poverených stredísk prípravy rušňovodičov,
m)
dohliada na obsah skúšky v časti týkajúcej sa vedomostí o železničnej infraštruktúre
vrátane poznania traťových pomerov a prevádzkových pravidiel a určuje kritériá hodnotenia
pre skúšajúcich, ak nie sú určené orgánom Európskeho spoločenstva,
n)
udeľuje pre dopravné služby vo vnútroštátnej osobnej doprave výnimky z uplatňovania
osobitného predpisu23) a informuje Európsku komisiu o udelených výnimkách,
o)
poveruje zamestnancov výkonom štátneho dozoru vo veciach dopravy na dráhach, vydáva
im preukazy a vedie evidenciu vydaných preukazov,
p)
určuje tarifu cestovného pre osoby podľa osobitného predpisu.24)
(2)
Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví podrobnosti
a)
o zostavovaní a o obsahu cestovného poriadku vo verejnej osobnej doprave,
b)
o náležitostiach licencie,
c)
o výkaze dopravných výkonov, nákladov a výnosov, ktorými sa plní záväzok zo zmluvy
o dopravných službách vo verejnom záujme a o spôsobe výpočtu a úhrady preukázateľnej
straty z plnenia tohto záväzku,
d)
o rozsahu vzdelávania a overovania odbornej spôsobilosti zamestnancov v doprave na
dráhach a o poverovaní právnických osôb podľa odseku 1 písm. h),
e)
o náležitostiach žiadosti o dotáciu podľa § 22, metodiku výpočtu nákladov a kalkuláciu a ďalšie podrobnosti o poskytovaní dotácie.
(3)
Ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví
všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o získavaní posudkov zdravotnej spôsobilosti
a psychickej spôsobilosti zamestnancov v doprave na dráhach.
§ 37
Úrad
(1)
Úrad
a)
je licenčným orgánom pre železničnú dopravu, pre dopravu na špeciálnych dráhach a
pre dopravu na lanových dráhach,
b)
je bezpečnostným orgánom pre železničnú dopravu, pre dopravu na špeciálnych dráhach
a dopravu na lanových dráhach,
c)
je regulačným orgánom pre reguláciu cestovného v železničnej doprave a kontroluje
dodržiavanie regulácie cestovného a ukladá opatrenia na nápravu zistených nedostatkov,
d)
poveruje právnické osoby overovaním odbornej spôsobilosti zamestnancov dráhových
podnikov prevádzkujúcich dopravu na lanových dráhach,
e)
dohliada na bezpečnosť železničnej dopravy, dopravy na špeciálnych dráhach a na lanových
dráhach a na dodržiavanie národných bezpečnostných predpisov,
f)
ukladá pokuty podľa § 42 a 43, ak ide o porušenie povinnosti v železničnej doprave, v doprave na špeciálnych dráhach
a na lanových dráhach,
g)
je oprávnený požadovať od manažérov infraštruktúry a od železničných podnikov informácie,
údaje a dokumenty potrebné na plnenie svojich úloh,
h)
vykonáva štátny dozor v železničnej doprave, v doprave na špeciálnych dráhach a na
lanových dráhach,
i)
ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o náležitostiach návrhu
na určenie cestovného, o postupe pri regulácii cestovného,
j)
ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom reguláciu cestovného podľa § 9 ods. 1,
k)
dohliada na dodržiavanie práv cestujúcich v železničnej doprave podľa osobitného
predpisu,12)
(2)
Na kontrolu regulácie cestovného podľa odseku 1 písm. c) postupuje úrad podľa základných
pravidiel kontrolnej činnosti.
§ 38
Vyšší územný celok
Vyšší územný celok
a)
je objednávateľom regionálnej dopravy a mestských a prímestských železničných dopravných
služieb vo verejnej osobnej doprave, ktorých objednávateľom nie je ministerstvo, a
uhrádza stratu podľa zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme,
b)
vyjadruje sa k tvorbe cestovného poriadku vnútroštátnej osobnej dopravy z hľadiska
zabezpečenia dopravnej obslužnosti kraja, obcí, združenia obcí a mestských aglomerácií,
c)
vykonáva pôsobnosť licenčného orgánu a bezpečnostného orgánu pre mestskú dopravu,
d)
vykonáva štátny odborný dozor v mestskej doprave,
e)
ukladá pokuty podľa § 42 a 43 za porušenie povinnosti v mestskej doprave.
§ 39
Obec
(1)
Obec v samosprávnej pôsobnosti
a)
je objednávateľom mestskej dopravy a uhrádza stratu podľa zmluvy o dopravných službách
vo verejnom záujme, a to maximálne do výšky limitov výdavkov schválených na tento
účel v rozpočte obce na príslušný rozpočtový rok,
b)
je regulačným orgánom pre cestovné v mestskej doprave a kontroluje dodržiavanie regulácie
cestovného a ukladá opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.
(2)
Na kontrolu regulácie cestovného podľa odseku 1 písm. b) postupuje úrad podľa základných
pravidiel kontrolnej činnosti.
Štátny dozor
§ 40
(1)
Štátny dozor v doprave na dráhach sa vykonáva ako štátny odborný dozor a ako štátny
odborný technický dozor.
(2)
Výkonom štátneho odborného dozoru sa zisťuje, či
a)
prevádzkovatelia dráh, dráhové podniky, odosielatelia a príjemcovia tovaru a ostatné
osoby zúčastňujúce sa na doprave na dráhach, pri nakládke a vykládke tovaru a údržbe
dráhových vozidiel dodržiavajú požiadavky tohto zákona a vykonávacích predpisov a
Poriadku pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) a právne záväzných
aktov Európskych spoločenstiev, ktoré sa vzťahujú na dopravu na dráhach a na postavenie,
práva a povinnosti dopravcov a cestujúcich,
b)
dráhové podniky dodržiavajú podmienky a plnia povinnosti podľa tohto zákona a vykonávacích
predpisov, najmä či poskytujú dopravné služby na základe licencie a prepravného poriadku,
c)
manažér infraštruktúry a železničné podniky plnia úlohy v certifikácii rušňovodičov.
(3)
Výkonom štátneho odborného technického dozoru sa zisťuje, či dráhové podniky používajú
na poskytovanie dopravných služieb dráhové vozidlá a určené technické zariadenia spĺňajúce
požiadavky technickej bezpečnosti a spôsobilé na trvalú bezpečnú prevádzku.
§ 41
(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, na výkon štátneho dozoru a na oprávnenia a povinnosti
poverených osôb a kontrolovaných osôb vykonávajúcich činnosti, ktoré sú predmetom
kontroly (ďalej len „kontrolovaná osoba“), sa vzťahujú základné pravidlá kontrolnej
činnosti.25)
(2)
Štátny dozor vykonávajú zamestnanci ministerstva, úradu a vyššieho územného celku,
ktorým ministerstvo podľa § 36 ods. 1 písm. o) vydalo preukaz (ďalej len „poverené osoby“). Preukaz obsahuje údaje o jeho držiteľovi
a o rozsahu poverenia.
(3)
Poverené osoby sa pri výkone štátneho dozoru preukazujú preukazom a služobným preukazom;
písomné poverenie na vykonanie kontroly nie je potrebné. Na výkone štátneho dozoru
sa nezúčastňujú ako prizvané osoby zamestnanci iných orgánov alebo právnických osôb.
(4)
Poverená osoba je na účel výkonu štátneho dozoru oprávnená
a)
vstupovať na pozemky, do priestorov určených na dopravu na dráhe a do dráhových vozidiel
kontrolovanej osoby,
b)
požadovať od kontrolovanej osoby predloženie dokumentácie, dokladov, evidencií, odborných
posudkov a iných listín potrebných na výkon štátneho dozoru vo veciach bezpečnosti
dopravy na dráhe a vysvetlenia od zamestnancov kontrolovanej osoby,
c)
nazerať do dokumentácie, dokladov a evidencií a ostatných písomností podľa písmena
b), robiť si z nich výpisy a požadovať od kontrolovanej osoby bezodplatné vyhotovenie
kópií,
d)
nariadiť odstránenie zistených nedostatkov a na tento účel určiť primeranú lehotu,
e)
bezplatne použiť oznamovacie a telekomunikačné zariadenia a prostriedky informačnej
techniky kontrolovanej osoby a na bezplatnú prepravu vo verejnej osobnej doprave.
(5)
Kontrolovaná osoba je povinná
a)
umožniť poverenej osobe výkon štátneho dozoru a poskytnúť jej súčinnosť podľa odseku
4,
b)
odstrániť v určenej lehote nedostatky nariadené poverenou osobou a ich odstránenie
ohlásiť orgánu štátneho dozoru.
(6)
Ak osoba vykonávajúca štátny dozor zistí porušenie povinnosti alebo iný nedostatok
v činnosti kontrolovanej osoby, na mieste vypracuje protokol a s jeho obsahom oboznámi
vedúceho kontrolovaného úseku. Protokol doručí kontrolovanej osobe a nariadi jej,
aby v určenej lehote odstránila zistené porušenie povinnosti alebo zistený iný nedostatok.
(7)
Poriadkovú pokutu26) možno uložiť do 1 000 eur; v blokovom konaní do 100 eur.
§ 42
Priestupky
(1)
Priestupku sa dopustí ten, kto
a)
úmyselne zničí, poškodí, znečistí, neoprávnene použije alebo odstráni, zamení, pozmení,
zakryje alebo premiestni alebo urobí nečitateľnou dráhovú dopravnú značku, návestidlo,
signalizačný alebo návestný znak, informačné zariadenie pre cestujúcich, vyvesený
cestovný poriadok, prepravný poriadok, výňatok z tarify alebo inú vývesku alebo piktogram
dopravcu, alebo označenie stanice alebo zastávky,
b)
úmyselne zničí, poškodí, odstráni alebo premiestni zariadenie v dráhovom vozidle
určené pre cestujúcich alebo poškodí alebo znečistí priestory pre cestujúcich v dráhovom
vozidle,
c)
použije bez zjavného dôvodu záchrannú brzdu v dráhovom vozidle alebo zasiahne do
elektrickej výbavy vozidla,
d)
neoprávnene vyhotoví kópiu alebo duplikát preukazu rušňovodiča,
e)
sfalšuje alebo vyhotoví napodobneninu preukazu alebo iného dokladu vydávaného licenčným
orgánom, bezpečnostným orgánom, prevádzkovateľom dráhy alebo dráhovým podnikom s cieľom
použiť ho ako pravý,
f)
nastupuje do pohybujúceho sa dráhového vozidla, otvára dvere pred zastavením dráhového
vozidla, vystupuje z pohybujúceho sa dráhového vozidla alebo vystupuje bez pokynu
vodiča alebo iného označeného zamestnanca dráhového podniku mimo stanice alebo zastávky
alebo na strane dráhy, na ktorej nie je nástupište, budova stanice alebo označenie
zastávky,
g)
ako vodič dráhového vozidla alebo obsluhy lanovej dráhy alebo ten, kto sa podieľa
na zabezpečovaní dráhy alebo dopravy na dráhe, je počas služby ovplyvnený alkoholom,
inou návykovou látkou26a) alebo liekom, ktorý znižuje schopnosť viesť dráhové vozidlo alebo obsluhovať lanovú
dráhu alebo vykonávať činnosť pri zabezpečovaní dráhy alebo dopravy na dráhe, alebo
ak sa odmietne podrobiť dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu na zistenie, či
nie je takouto látkou ovplyvnený, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom
pre jeho zdravie,
h)
ako rušňovodič nemá počas služby pri sebe preukaz rušňovodiča a osvedčenie,
i)
ako vodič dráhového vozidla mestskej dráhy, špeciálnej dráhy alebo lanovej dráhy
nemá pri sebe doklad o oprávnení viesť dráhové vozidlo,
j)
ako rušňovodič poruší povinnosti podľa tohto zákona tým, že nevykoná potrebné úkony
pred jazdou, počas nej alebo pri nehode alebo mimoriadnej udalosti,
k)
ako rušňovodič alebo iná osoba, ktorá sa podieľa na zabezpečovaní dráhy alebo dopravy
na dráhe spôsobí nehodu porušením povinností pravidiel platných pre prevádzku na dráhe.
(2)
Za priestupky podľa odseku 1 písm. a) až f) možno uložiť pokutu do 500 eur; v blokovom
konaní do 60 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. a), možno obvineného aj vykázať
z priestoru a za priestupky podľa odseku 1 písm. b) a c) možno obvineného aj vylúčiť
z prepravy.
(3)
Za priestupky podľa odseku 1 písm. g) možno uložiť pokutu od 300 eur do 500 eur a
zákaz činnosti až na dva roky, za priestupky podľa odseku 1 písm. h) a i) možno uložiť
pokutu do 200 eur; v blokovom konaní do 60 eur, za priestupky podľa odseku l písm.
j) možno uložiť pokutu do 500 eur a zákaz činnosti na jeden rok, za priestupky podľa
odseku 1 písm. k) možno uložiť pokutu do 1 000 eur a zákaz činnosti od jedného do
piatich rokov a ak nehodu spôsobil pod vplyvom alkoholu, inej návykovej látky alebo
lieku, ktorý znížil schopnosť viesť dráhové vozidlo alebo vykonávať činnosť pri zabezpečovaní
dráhy alebo dopravy na dráhe, pokutu až do 5 000 eur.
(4)
Priestupky podľa odseku 1 prejednáva bezpečnostný orgán, a ak boli spáchané v obvode
železničných dráh, aj Policajný zbor.
(5)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.27) Výnosy z pokút za priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu. Výnosy z pokút za priestupky,
ktoré ukladá vyšší územný celok sú príjmom rozpočtu vyššieho územného celku.
§ 43
Iné správne delikty
(1)
Bezpečnostný orgán uloží pokutu do 1 000 eur železničnému podniku, ktorý neposkytol
bezpečnostnému orgánu informácie a údaje potrebné
a)
na posúdenie stavu bezpečnosti dopravy [§ 15 ods. 1 písm. f)],
b)
na vydávanie, aktualizáciu a odoberanie preukazov rušňovodiča a preukazov podľa § 15 ods. 1 písm. d).
(2)
Bezpečnostný orgán uloží pokutu do 1 000 eur manažérovi infraštruktúry a železničnému
podniku, ktorí
a)
nevedú evidenciu o všetkých vydaných, aktualizovaných, zmenených, doplnených, pozastavených
a odňatých osvedčeniach a o osvedčeniach, ktorých platnosť uplynula alebo ktoré boli
nahlásené ako stratené, ukradnuté alebo zničené, alebo nezabezpečili ich vedenie inou
osobou [§ 29 ods. 4 písm. a)],
b)
nevedú evidenciu o lekárskych preventívnych prehliadkach rušňovodičov [§ 29 ods. 4 písm. a)],
c)
nespolupracujú s bezpečnostným orgánom na výmene informácií a neumožnili mu prístup
k požadovaným údajom v evidencii podľa písmen a) a b) [§ 29 ods. 4 písm. b)],
d)
neposkytli na požiadanie informácie o obsahu osvedčení v evidencii bezpečnostnému
orgánu alebo vyšetrovaciemu orgánu iného členského štátu, ktoré sú potrebné pre jeho
činnosť [§ 29 ods. 4 písm. c)],
e)
neupovedomili bezpečnostný orgán o každej práceneschopnosti rušňovodiča, ktorého
zamestnávajú, ktorá bola dlhšia ako tri mesiace (§ 33 ods. 5).
(3)
Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 1 000 do 15 000 eur manažérovi infraštruktúry
a železničnému podniku, ktorí
a)
nezabezpečili priebežné monitorovanie platnosti preukazov rušňovodiča a osvedčení
rušňovodičov, ktorých zamestnávajú, alebo nevytvorili systém monitorovania svojich
rušňovodičov (§ 33 ods. 1 a 2),
b)
nevytvorili ako súčasť svojho systému riadenia bezpečnosti vlastné postupy vydávania
osvedčení a aktualizácie vydaných osvedčení pre svojich zamestnancov alebo postup
a pravidlá preskúmavania svojich rozhodnutí o nevydaní osvedčenia, o zamietnutí jeho
aktualizácie, o pozastavení jeho platnosti alebo o jeho odňatí na podnikovej úrovni
(§ 29 ods. 1),
c)
nevytvorili systém riadenia bezpečnosti, neuplatňujú ho alebo neplnia úlohy vyplývajúce
z bezpečnostného osvedčenia alebo z bezpečnostného povolenia pre železničnú dopravu
[§15 ods. 2 písm. b)],
d)
nezabezpečili, aby rušne a vlaky viedli certifikovaní rušňovodiči s preukazom rušňovodiča
a s platným osvedčením (§ 28 ods. 1).
(4)
Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 500 do 5 000 eur dráhovému podniku, ktorý
a)
nezabezpečil, aby dráhové vozidlo viedli len osoby, ktoré spĺňajú predpísanú odbornú
spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť a sú držiteľmi preukazu
na vedenie dráhového vozidla [§ 15 ods. 1 písm. d)],
b)
nezabezpečil, aby chod lanovej dráhy riadili len osoby, ktoré spĺňajú odbornú spôsobilosť
a zdravotnú spôsobilosť [§ 15 ods. 1 písm. d)].
(5)
Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 2 000 do 20 000 eur dráhovému podniku, ktorý
a)
používa dráhové vozidlo alebo určené technické zariadenie v technickom stave, ktorý
nezodpovedá schválenej technickej spôsobilosti [§ 15 ods. 1 písm. b)],
b)
nevyradil z prevádzky dráhové vozidlo, ktoré ohrozuje bezpečnosť dopravy alebo ktoré
nad únosnú mieru ohrozuje zdravie ľudí alebo zvierat alebo znečisťuje životné prostredie
[§ 15 ods. 1 písm. c)].
(6)
Regulačný orgán uloží pokutu od 1 500 do 20 000 eur dráhovému podniku za porušenie
regulácie cestovného podľa § 9.
(7)
Licenčný orgán uloží pokutu do 1 000 eur dráhovému podniku, ktorý
a)
neposkytol licenčnému orgánu informácie a údaje potrebné na preskúmanie existencie
podmienok, za ktorých bola udelená licencia a na konania podľa tohto zákona [§ 15 ods. 1 písm. j)],
b)
nepredložil licenčnému orgánu do 30. júna doklady preukazujúce trvanie finančnej
spôsobilosti alebo trvanie poistenia [§ 15 ods. 2 písm. c)].
(8)
Licenčný orgán uloží pokutu od 500 do 5 000 eur dráhovému podniku, ktorý
a)
neoznačil dráhové vozidlá mestskej dopravy číslom linky a spoja, informáciou o konečnej
stanici alebo zastávke [§ 16 ods. 1 písm. c)],
b)
neoznačil zamestnancov, ktorí sú v preprave oprávnení dávať pokyny cestujúcim a kontrolovať
prepravné doklady [§ 16 ods. 1 písm. h)],
c)
neoznačil zamestnancov a iné osoby oprávnené pohybovať sa v obvode dráhy, dávať pokyny
vlakovému personálu a vodičom dráhových vozidiel a organizovať vykládku a nakládku
tovaru [§ 16 ods. 1 písm. i)].
(9)
Licenčný orgán uloží pokutu od 2 000 do 20 000 eur dráhovému podniku, ktorý
a)
poskytuje dopravné služby bez platnej licencie alebo v rozpore s ňou [(§ 15 ods. 1 písm. a)],
b)
jednotlivé činnosti pri poskytovaní dopravných služieb nevykonávajú zamestnanci,
ktorí spĺňajú požiadavky odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej
spôsobilosti [(§ 15 ods. 1 písm. e)],
c)
nezabezpečil náhradnú dopravu cestujúcich pri obmedzení alebo zastavení dopravných
služieb [§ 16 ods. 1 písm. b)],
d)
prestal bez vážneho dôvodu poskytovať dopravné služby, na ktoré má licenciu, alebo
nezačal poskytovať dopravné služby v lehote uvedenej v licencii (§ 13 ods. 5).
(10)
Licenčný orgán uloží pokutu do 1 000 eur dráhovému podniku, ktorý
a)
odmietol bez zákonného dôvodu alebo v rozpore s prepravným poriadkom prepravu cestujúceho
podľa zmluvy o preprave a cestovného poriadku (§ 17),
b)
neposkytuje cestujúcim orientáciu a informačné a doplnkové služby potrebné na bezpečné
uskutočnenie prepravy [§ 16 ods. 1 písm. d) a e)],
c)
nedodržiava práva cestujúcich podľa osobitného predpisu.12)
(11)
Licenčný orgán uloží pokutu od 500 eur do 5 000 eur dráhovému podniku, ktorý
a)
nezaviedol alebo bez vážnych dôvodov neprevádzkuje informačný systém pre cestujúcich
alebo systém rezervácie a kúpy prepravných dokladov [§ 16 ods. 1 písm. g)],
b)
neutvára podmienky na zvyšovanie komfortu cestujúcich a uľahčenie pohybu a cestovania
vybranej skupiny cestujúcich, cestujúcich s detským kočíkom a prepravu psov so špeciálnym
výcvikom [§ 16 ods. 1 písm. d) až f)].
(12)
Bezpečnostný orgán uloží pokutu od 2 000 eur do 20 000 eur
a)
manažérovi infraštruktúry, železničnému podniku, odosielateľovi nebezpečného tovaru
alebo osobe zúčastnenej na nakládke a vykládke nebezpečného tovaru, ktorá nedodržala
podmienky prepravy nebezpečného tovaru podľa medzinárodnej zmluvy alebo tohto zákona
alebo podmienky určené rozhodnutím regulačného orgánu alebo ktorá uskutočnila prepravu
nebezpečného tovaru, ktorú zakázal regulačný orgán (§ 23 ods. 4 a 5),
b)
prevádzkovateľovi dráhy, dráhovému podniku alebo inej osobe zúčastnenej na doprave
na dráhe za porušenie bezpečnostných predpisov upravujúcich dopravu na dráhe.
(13)
Konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 12 možno začať do šiestich mesiacov
odo dňa, keď sa správny orgán o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr do troch rokov
odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Ak porušenie povinnosti trvalo po určitý
čas, trojročná lehota podľa tohto odseku začne plynúť dňom nasledujúcim po skončení
porušovania povinnosti.
(14)
Správny orgán pri ukladaní pokuty prihliadne na následky porušenia povinnosti, na
dĺžku porušovania povinnosti, na rýchlosť a ochotu nápravy a odstránenia prípadných
následkov porušenia povinnosti.
(15)
Výnos pokút uložených štátnym orgánom je príjmom štátneho rozpočtu, výnos pokút uložených
vyšším územným celkom je príjmom jeho rozpočtu a výnos pokút uložených obcou je príjmom
rozpočtu obce.
PIATA ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 44
Spoločné ustanovenia
(1)
Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem
a)
dočasného obmedzovania a zastavovania poskytovania dopravných služieb podľa § 18 ods. 2 a 3,
b)
postupov vydávania, aktualizácie a odnímania osvedčení manažérom infraštruktúry a
železničnými podnikmi, a iných postupov a rozhodnutí na podnikovej úrovni.
(2)
Proti rozhodnutiam úradu možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje predseda úradu
na návrh ním zriadenej osobitnej komisie.
(3)
Na uznávanie odbornej kvalifikácie rušňovodiča získanej v inom členskom štáte sa
použije všeobecný predpis o uznávaní odborných kvalifikácií.28)
(4)
Na železničnú prepravu nebezpečného tovaru medzi zmluvnými štátmi Dohody o medzinárodnej
železničnej preprave tovaru SMGS sa použije príloha II tejto dohody. Takáto preprava
nebezpečného tovaru na územie Slovenskej republiky musí spĺňať aj podmienky tohto
zákona. Použitie prílohy II Dohody o medzinárodnej železničnej preprave tovaru SMGS
musí dopravca vopred ohlásiť regulačnému orgánu ak regulačný orgán nerozhodne inak.
§ 45
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.
§ 46
Prechodné ustanovenia
(1)
Licencie na prevádzkovanie dopravy na dráhach vydané do 31. decembra 2009 platia
na čas, na ktorý boli vydané alebo do ich zrušenia v konaniach podľa tohto zákona.
(2)
Osvedčenia o odbornej príprave bezpečnostných poradcov pre prepravu nebezpečného
tovaru železničnou dopravou vydané do 31. decembra 2009 zostávajú v platnosti až do
uplynutia času, na ktorý boli vydané.
(3)
Odchýlky od medzinárodných pravidiel prepravy nebezpečného tovaru železničnou dopravou,
ktoré ministerstvo povolilo pred 30. júnom 2009 pre vnútroštátnu prepravu nebezpečného
tovaru v železničnej sieti a notifikovalo Európskej komisii, platia do 31. decembra
2010.
(4)
Ak regulačný orgán neurčí inak, na prepravu nebezpečného tovaru železničnou dopravou
v železničnej sieti možno používať vozne a cisternové vozne s rozchodom 1 520/1 524
mm vyrobené pred 1. júlom 2005, ak zodpovedajú technickým požiadavkám podľa prílohy
II Dohody o medzinárodnej železničnej preprave tovaru SMGS alebo požiadavkám technickej
spôsobilosti podľa predpisov platných do 30. júna 2005 a sú udržiavané na požadovanej
bezpečnostnej úrovni.
(5)
Regulačný orgán môže povoliť na prepravu nebezpečného tovaru železničnou dopravou
v železničnej sieti používanie vozňov a cisternových vozňov, ktoré boli vyrobené pred
1. januárom 1997, ak zodpovedajú požiadavkám technickej spôsobilosti podľa predpisov
platných do 31. decembra 1996 a sú udržiavané na požadovanej bezpečnostnej úrovni.
(6)
Vozne a cisternové vozne vyrobené do 1. januára 1997 možno používať len na vnútroštátnu
nákladnú dopravu, alebo na cezhraničnú dopravu na Ukrajinu a do Ruskej federácie,
ak sú v súlade s prílohou II Dohody o medzinárodnej železničnej preprave tovaru SMGS.
(7)
Obmedzenia prepravy látok obsahujúcich dioxíny a furány v sieti vydané pred 31. decembrom
1996 zostávajú v platnosti.
(8)
Bezpečnostný orgán začne viesť zoznam preukazov rušňovodičov podľa § 34 ods. 1 písm. e) do dvoch rokov odo dňa, keď Európska komisia zverejní jeho základné parametre.
(9)
Preukazy rušňovodičov a osvedčenia podľa tohto zákona sa začnú vydávať rušňovodičom,
ktorí obsluhujú cezhraničné spoje, kabotážnu dopravu alebo dopravné služby nákladnej
dopravy v inom členskom štáte alebo ktorí pracujú najmenej v dvoch členských štátoch,
odo dňa zverejnenia základných parametrov podľa odseku 8. Dovtedy a ešte ďalších sedem
rokov od tohto dňa môžu rušňovodiči vykonávať prácu na základe oprávnení podľa doterajších
predpisov.
(10)
Lekárske preventívne prehliadky podľa § 32 sa vzťahujú odo dňa zavedenia zoznamu podľa odseku 8 na všetkých rušňovodičov, vrátane
tých, ktorým ešte nebol vydaný preukaz rušňovodiča a osvedčenie podľa tohto zákona.
Bezpečnostný orgán, manažér infraštruktúry a železničné podniky zabezpečia postupné
zavedenie lekárskych preventívnych prehliadok pre všetkých rušňovodičov, ktorým ešte
neboli vydané preukazy rušňovodiča a osvedčenia.
(11)
Po uplynutí dvoch rokov odo dňa zavedenia zoznamu podľa odseku 8 sa rušňovodičom
môžu vydávať preukazy rušňovodiča a osvedčenia už len podľa tohto zákona, aby do siedmich
rokov odo dňa zavedenia zoznamu podľa odseku 8 boli všetci rušňovodiči držiteľmi preukazov
rušňovodiča a osvedčení podľa tohto zákona.
(12)
Účastníci kurzu odbornej prípravy rušňovodičov, ktorí začali prípravu pred dňom zavedenia
zoznamu preukazov rušňovodičov podľa odseku 8, budú certifikovaní podľa doterajších
predpisov.
(13)
V rokoch 2010 až 2015 je objednávateľom dopravných služieb v celoštátnej doprave
a regionálnej doprave ministerstvo. Od 1. januára 2016 vykonávajú vyššie územné celky
práva a povinnosti objednávateľa, a ako prenesený výkon štátnej správy uhrádzajú stratu
podľa zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme. Úhrada za stratu z plnenia
záväzkov podľa zmlúv o dopravných službách vo verejnom záujme sa poskytuje z rozpočtovej
kapitoly ministerstva.
(14)
Regulované cestovné v železničnej doprave určuje regulačný orgán podľa § 9 od 1. januára 2011; dovtedy postupuje pri regulácii cien cestovného z plnenia záväzkov
zo zmlúv o dopravných službách vo verejnom záujme podľa cenových predpisov vo vnútroštátnej
železničnej doprave v znení platnom k 1. januáru 2010.
§ 47
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2010.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 514/2009 Z. z.
VZOR PREUKAZU RUŠŇOVODIČA A OSVEDČENIA
1.
CHARAKTERISTIKA PREUKAZU RUŠŇOVODIČA:
Vonkajší vzhľad preukazu rušňovodiča musí byť v súlade s technickými normami ISO 7810
a 7816-1.
Preukaz musí byť vyrobený z polykarbónu.
Metódy overovania, či charakteristiky preukazov rušňovodiča spĺňajú medzinárodné normy,
musia byť v súlade s technickou normou ISO 10373.
2.
NÁLEŽITOSTI PREUKAZU:
Predná strana preukazu obsahuje
a)
slová „PREUKAZ RUŠŇOVODIČA“ vytlačené veľkým písmom v štátnom jazyku,
b)
slová „SLOVENSKÁ REPUBLIKA“,
c)
štátny znak Slovenskej republiky vytlačený v súlade s kódom štátu podľa technickej
normy ISO 3166 ako negatív v modrom obdĺžniku obklopený žltými hviezdami,
d)
konkrétne údaje číslované takto:
1.
priezvisko držiteľa preukazu rušňovodiča,
2.
meno (mená) držiteľa preukazu rušňovodiča,
3.
dátum a miesto narodenia držiteľa preukazu rušňovodiča,
4.
dátum vydania preukazu, dátum uplynutia platnosti preukazu rušňovodiča, názov vydávajúceho
orgánu a referenčné číslo pridelené zamestnancovi jeho zamestnávateľom (nepovinný
údaj),
5.
číslo preukazu rušňovodiča, ktoré umožňuje prístup k údajom zoznamu preukazov vedeného
bezpečnostným orgánom,
6.
fotografiu držiteľa preukazu rušňovodiča,
7.
podpis držiteľa preukazu rušňovodiča,
8.
miesto trvalého pobytu alebo poštová adresa držiteľa preukazu rušňovodiča (nepovinný
údaj),
e)
slová „vzor Európskych spoločenstiev“ v štátnom jazyku a slová „preukaz rušňovodiča“
v ostatných jazykoch Spoločenstva vytlačené žltou farbou na pozadí preukazu rušňovodiča,
f)
referenčné farby: modrá: Pantone Reflex blue; žltá: Pantone yellow,
g)
dodatočné informácie alebo zdravotné obmedzenia použitia, ktoré uložil vo forme kódu
bezpečnostný orgán podľa prílohy č. 2; kódy určuje Európska komisia.
3.
OSVEDČENIE
Osvedčenie podľa § 28 obsahuje
a)
priezvisko držiteľa,
b)
meno (mená) držiteľa,
c)
dátum a miesto narodenia držiteľa,
d)
dátum vydania osvedčenia, dátum uplynutia platnosti osvedčenia, obchodné meno vydávajúceho
podniku, referenčné číslo pridelené zamestnancovi jeho zamestnávateľom (nepovinný
údaj),
e)
číslo osvedčenia, ktoré umožňuje prístup k údajom zoznamu osvedčení vedeného bezpečnostným
orgánom,
f)
fotografia držiteľa,
g)
podpis držiteľa,
h)
miesto trvalého pobytu alebo poštová adresa držiteľa (nepovinný údaj),
i)
názov a adresa manažéra infraštruktúry alebo železničného podniku, pre ktorý je rušňovodič
oprávnený viesť rušne a vlaky,
j)
kategória, v ktorej je rušňovodič oprávnený viesť rušne a typ alebo typy železničných
vozidiel, ktoré je držiteľ oprávnený obsluhovať,
k)
železničnú infraštruktúru, na ktorej je rušňovodič oprávnený viesť vlaky,
l)
dodatočné informácie alebo obmedzenia,
m)
jazykové schopnosti držiteľa.
4.
MINIMÁLNE ÚDAJE ZOZNAMU PREUKAZOV RUŠŇOVODIČA A OSVEDČENÍ:
a)
údaje týkajúce sa preukazu rušňovodiča – všetky údaje uvedené v preukaze rušňovodiča
a údaje o vzdelaní, odbornej spôsobilosti viesť rušeň, zdravotnej spôsobilosti rušňovodiča,
b)
údaje týkajúce sa osvedčenia – všetky údaje uvedené v osvedčení a platné osvedčenie
o odbornej spôsobilosti.
Príloha č. 2 k zákonu č. 514/2009 Z. z.
ZDRAVOTNÉ POŽIADAVKY
1.
VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY
1.1
Rušňovodič nesmie mať nijaké zdravotné ťažkosti, užívať lieky, drogy alebo iné látky,
ktoré môžu spôsobiť náhlu stratu vedomia, zníženie pozornosti alebo koncentrácie,
náhlu práceneschopnosť, stratu rovnováhy alebo koordinácie alebo rozsiahle obmedzenie
mobility.
1.2
Zrak – musia sa dodržiavať tieto podmienky:
– hodnota korigovanej alebo nekorigovanej zrakovej ostrosti: 1,0, ale najmenej 0,5
pre horšie oko,
– najvyššie korekčné šošovky: hypermetropia + 5/myotropia – 8; lekár povolí odchýlku
len vo výnimočných prípadoch a na základe stanoviska oftalmológa,
– videnie do blízka a na strednú vzdialenosť: dostatočné buď s korekciou, alebo bez
nej,
– kontaktné šošovky a okuliare sú povolené len za podmienky pravidelných kontrol u
odborníka,
– normálne farebné videnie: použitie uznávaného testu, ako napríklad testu podľa Išiharu,
– zorné pole: úplné,
– zrak oboch očí: efektívne, nepožaduje sa, ak má osoba skúsenosti s primeranou pomôckou
a s dostatočnou kompenzáciou; požaduje sa, ak osoba stratí binokulárne videnie až
po začatí pôsobenia na pracovnom mieste,
– binokulárne videnie: efektívne,
– rozlišovanie farebných signálov: test sa zakladá na rozlišovaní jednotlivých farieb
a nie na rozlišovaní relatívnych rozdielov,
– citlivosť na kontrasty: dobrá,
– žiadne zhoršujúce sa očné ochorenie,
– implantáty šošoviek, keratómie a keratektómie sú povolené len ak sú sledované každoročne
alebo v inom intervale určenom lekárom,
– schopnosť zniesť oslnenie,
– farebné kontaktné šošovky alebo fotochromatické šošovky nie sú povolené; šošovky
s UV filtrom sú povolené.
1.3
Sluchové a rečové požiadavky:
Dostatočný sluch potvrdený audiogramom, t. j., dostatočne dobrý sluch, ktorý umožňuje
uskutočniť telefónny rozhovor a počuť varovné signály a rádiovú komunikáciu.
Odporúčajúce hodnoty – sluchové postihnutie nesmie prevyšovať 40 dB pri 500 a 1 000
Hz a 45 dB pri 2 000 Hz pre ucho, ktoré má horšiu vodivosť zvuku, žiadne anomálie
vestibulárneho systému ani chronické rečové postihnutie vzhľadom na potrebu výmeny
správ nahlas a zrozumiteľne; vo výnimočných prípadoch je dovolené používať sluchové
pomôcky.
1.4
Tehotenstvo je dôvodom dočasného vylúčenia z výkonu práce rušňovodiča, ak sa zle
znáša, alebo ak ide o patologický stav. Ustanovenia Zákonníka práce o ochrane tehotných
žien sa pritom musia dodržiavať.
2.
MINIMÁLNY OBSAH LEKÁRSKYCH PREVENTÍVNYCH PREHLIADOK PRED PRIJATÍM DO ZAMESTNANIA
2.1
Lekárske vyšetrenia
– všeobecné lekárske vyšetrenie,
– vyšetrenie funkcií zmyslového vnímania (zrak, sluch, vnímanie farieb),
– krvné a močové testy zamerané o. i. na diabetes mellitus v rozsahu, v ktorom je
to potrebné na zhodnotenie telesnej spôsobilosti uchádzača,
– elektrokardiogram v stave pokoja,
– testy zamerané na psychotropné látky, ako napríklad na nepovolené drogy alebo psychotropné
látky a na nadmerné požívanie alkoholu, ktoré spochybňuje spôsobilosť na výkon povolania
rušňovodiča,
– z kognitívneho hľadiska: vyšetrenie pozornosti a koncentrácie, skúška pamäti, vnímania
a vyjadrovania,
– ústna komunikácia,
– zo psychosomatického hľadiska: skúška rýchlosti reakcie a koordinácie rúk.
2.2
Pracovné psychologické vyšetrenie pri výbere a riadení zamestnancov. Pri určovaní
obsahu psychologického hodnotenia musí vyšetrenie zhodnotiť, či uchádzač o pracovné
miesto rušňovodiča netrpí dokázanou pracovnou psychickou poruchou, najmä v oblasti
operačnej spôsobilosti alebo akéhokoľvek relevantného faktora osobnosti, ktoré by
mohli predstavovať prekážku pre bezpečný výkon povinností.
3.
LEKÁRSKE PREVENTÍVNE PREHLIADKY PO PRIJATÍ DO ZAMESTNANIA
3.1
Frekvencia
Lekárske preventívne prehliadky na posúdenie zdravotného stavu sa vykonávajú najmenej
raz za tri roky až do veku 55 rokov, potom každoročne. Ak to však vyžaduje zdravotný
stav zamestnanca, lekár musí zvýšiť túto frekvenciu.
Okrem lekárskych preventívnych prehliadok sa primerané lekárske vyšetrenia vykonávajú
aj vtedy, keď vznikne dôvod pochybovať o tom, že držiteľ preukazu rušňovodiča a osvedčenia
spĺňa všeobecné požiadavky podľa bodu 1.
Zdravotná spôsobilosť sa posudzuje aj po každom pracovnom úraze alebo akejkoľvek dĺžke
trvania pracovnej neschopnosti v dôsledku nehody alebo mimoriadnej udalosti, ktorej
účastníkmi boli ľudia. Posudzujúci lekár zamestnávajúceho podniku môže rozhodnúť o
vykonaní mimoriadneho lekárskeho vyšetrenia, najmä po práceneschopnosti dlhšej ako
30 dní. Zamestnávateľ musí požiadať lekára, aby posúdil zdravotnú spôsobilosť rušňovodiča,
ak ho musel stiahnuť z výkonu práce z bezpečnostných dôvodov.
3.2
Minimálny obsah lekárskeho vyšetrenia
Ak sa uskutočnila pred prijatím do zamestnania vstupná lekárska preventívna prehliadka,
vyšetrenie musí obsahovať aspoň všeobecné lekárske vyšetrenie, vyšetrenie funkcií
zmyslového vnímania, krvné a močové testy zamerané o. i. na diabetes mellitus a ostatné
ochorenia, ako je uvedené v klinických vyšetreniach a testy zamerané na drogy, ak
je to klinicky indikované. Ak ide o rušňovodiča vo veku nad 40 rokov, vyžaduje sa
elektrokardiogram v stave pokoja.
Príloha č. 3 k zákonu č. 514/ 2009 Z. z.
ODBORNÁ PRÍPRAVA NA ZÍSKANIE PREUKAZU RUŠŇOVODIČA
1.
METODIKA ODBORNEJ PRÍPRAVY
Musí existovať rovnováha medzi teoretickou odbornou prípravou v učebni s použitím
názorných pomôcok a praktickou skúškou na pracovisku rušňovodiča, vedením rušňa pod
dohľadom a bez dohľadu na železničnej trati uzavretej na účely praktickej skúšky.
Odborná príprava s použitím počítača je prípustná na individuálne štúdium prevádzkových
predpisov, návestenia a podobne.
Používanie simulátorov nie je povinné. Môže sa však využívať na účinnú odbornú prípravu
rušňovodičov. Užitočné sú najmä na odbornú prípravu v mimoriadnych pracovných podmienkach
alebo pri pravidlách, ktoré sa len zriedka uplatňujú. Ich výhodou je schopnosť poskytnúť
kapacitu na učenie sa v praxi v situáciách, v ktorých nie je možné v skutočnosti vykonávať
odbornú prípravu. V zásade by sa mali používať simulátory najnovšej generácie.
V súvislosti s nadobudnutím vedomostí o železničnej trati treba uprednostniť prístup,
pri ktorom rušňovodič ako pilot sprevádza iného rušňovodiča počas primeraného počtu
ciest na tejto vlakovej trase cez deň aj v noci. Okrem iných metód sa ako alternatívna
metóda odbornej prípravy môžu používať video nahrávky vlakovej trasy z pohľadu kabíny
rušňovodiča.
2.
VŠEOBECNÉ ODBORNÉ VEDOMOSTI A POŽIADAVKY NA ZÍSKANIE PREUKAZU RUŠŇOVODIČA
Všeobecná odborná príprava má za cieľ nadobudnutie poznatkov a postupov týkajúcich
sa
– železničných technológií vrátane bezpečnostných zásad a podstaty prevádzkových predpisov,
– rizík spojených s prevádzkovaním železníc a rôznych spôsobov boja proti rizikám,
– zásad, ktorými sa riadi jeden alebo viacero železničných prevádzkových režimov,
– vlakov, ich zloženia a technických požiadaviek na rušne a na ostatné železničné
vozidlá.
Rušňovodiči musia byť schopní najmä
– porozumieť špecifickým požiadavkám práce vo funkcii rušňovodiča, jej dôležitosti
a profesijným a osobným nárokom, najmä dlhému pracovnému času, pobytu mimo domova,
a pod.;
– uplatňovať bezpečnostné pravidlá pre zamestnancov;
– rozlišovať železničné vozidlá;
– striktne ovládať a uplatňovať pracovné metódy;
– poznať referenčnú a užívateľskú dokumentáciu – príručku postupov a príručku dráh,
ako sú vymedzené v technických špecifikáciách interoperability pre prevádzku, príručku
rušňovodiča, príručku porúch a ďalšie;
– osvojiť si správanie, ktoré je v súlade s kľúčovými úlohami z hľadiska bezpečnosti;
– poznať postupy, ktoré sa uplatňujú pri nehodách a mimoriadnych udalostiach, ktorých
účastníkmi sú ľudia;
– rozlišovať riziká spojené so železničnou prevádzkou vo všeobecnosti;
– ovládať zásady, ktorými sa riadi bezpečnosť železničnej premávky,
– uplatňovať základné zásady elektrotechnológie.
Príloha č. 4 k zákonu č. 514/2009 Z. z.
ODBORNÁ PRÍPRAVA NA ZÍSKANIE OSVEDČENIA
Po ukončení odbornej prípravy týkajúcej sa železničných vozidiel rušňovodiči musia
byť schopní vykonávať tieto úlohy:
I.
ČASŤ TÝKAJÚCA SA RUŠŇA
1.
TESTY A SKÚŠKY PRED ODCHODOM RUŠŇA
Rušňovodiči musia byť schopní
– vyzdvihnúť si dokumentáciu a potrebné vybavenie,
– skontrolovať funkčnosť rušňa,
– skontrolovať správnosť údajov v dokumentoch na palube rušňa,
– ubezpečiť sa vykonaním konkrétnych skúšok a testov, či je rušeň schopný poskytnúť
požadovanú ťažnú silu a či funguje bezpečnostné zariadenie,
– skontrolovať pri preberaní rušňa alebo na začiatku ďalšej jazdy dostupnosť a funkčnosť
predpísaného ochranného a bezpečnostného zariadenia,
– vykonať bežné preventívne údržbové úkony.
2.
ZNALOSŤ ŽELEZNIČNÝCH VOZIDIEL
Rušňovodič musí na obsluhu rušňa ovládať všetky dostupné riadiace zariadenia a indikátory,
najmä ktoré sa týkajú trakcie, brzdenia a prvkov bezpečnosti premávky.
Na to, aby rušňovodič zistil a lokalizoval nedostatky železničných vozidiel, ohlásil
ich a určil, čo je potrebné na ich opravu a aby v určitých prípadoch urobil opatrenia,
musí ovládať
– mechanickú konštrukciu železničných vozidiel,
– narážací a ťahadlový mechanizmus železničných vozidiel,
– pojazd,
– bezpečnostné zariadenie,
– palivové nádrže, systém zásobovania palivom a výfukové zariadenie rušňov,
– význam značenia na vnútornej a vonkajšej strane koľajových vozidiel, najmä symbolov
používaných na prepravu nebezpečného tovaru,
– systémy registrácie jázd,
– elektrické a pneumatické systémy,
– zberač prúdu a systémy vysokého napätia,
– komunikačné zariadenie, najmä rádiové spojenie centrály s vlakom a ďalšie,
– prípravu jazdy,
– komponenty železničných vozidiel, ich účel a zariadenia špecifické pre ťahané vozidlá,
najmä systémy zastavovania vlaku znížením tlaku vzduchu v brzdovom potrubí,
– brzdový systém železničných vozidiel,
– špecifické časti rušňov,
– prenos trakčného výkonu, motor a prevodovku.
3.
SKÚŠKA BŔZD
Rušňovodiči musia byť schopní
– skontrolovať a vyrátať pred odchodom vlaku, či predpísané brzdiace percentá vlaku
zodpovedajú skutočným brzdiacim percentám potrebným pre železničnú trať, ako je spresnené
v dokumentácii vlaku,
– skontrolovať podľa potreby funkčnosť rôznych častí brzdového systému rušňa a vlaku,
a to pred odchodom vlaku, počas rozbehu a počas jazdy.
4.
PREVÁDZKOVÝ REŽIM A MAXIMÁLNA RÝCHLOSŤ VLAKOV V SÚVISLOSTI S CHARAKTERISTIKAMI ŽELEZNIČNEJ
TRATE
Rušňovodič musí byť schopný zohľadniť informácie, ktoré dostal pred odchodom vlaku,
a určiť jazdný stupeň a najvyššiu rýchlosť vlaku na základe parametrov, ako sú obmedzená
rýchlosť, poveternostné podmienky alebo zmeny návestí.
5.
VEDENIE RUŠŇA SPÔSOBOM, KTORÝ NEPOŠKODÍ ZARIADENIA ANI ŽELEZNIČNÉ VOZIDLÁ
Rušňovodič musí byť schopný používať všetky dostupné riadiace systémy v súlade s platnými
predpismi, uviesť rušeň do pohybu so zohľadnením medzí adhézie a výkonu a použiť brzdy
na znižovanie rýchlosti a na zastavovanie so zreteľom na železničné vozidlá a ich
zriadenia.
6.
MIMORIADNE UDALOSTI
Rušňovodič musí byť schopný venovať pozornosť mimoriadnym udalostiam v správaní sa
vlaku, vykonať kontrolu vlaku a určiť príznaky možných nedostatkov, rozlišovať ich,
reagovať na ne podľa relatívnej dôležitosti a snažiť sa ich odstrániť, pričom sa priorita
kladie na bezpečnosť železničnej dopravy a na bezpečnosť ľudí, ako aj poznať dostupné
prostriedky ochrany a komunikácie.
7.
NEHODY, MIMORIADNE UDALOSTI A POŽIARE, KTORÝCH ÚČASTNÍKMI SÚ ĽUDIA
Rušňovodič musí byť schopný konať v záujme vlaku a privolať pomoc v prípade nehody
alebo mimoriadnej udalosti, ktorej účastníkmi sú cestujúci vo vlaku a vlakový personál,
zistiť, či vlak prepravuje nebezpečný tovar a identifikovať ho podľa vlakovej dokumentácie
a výkazu železničných vozidiel a poznať postupy evakuácie vlaku v núdzovom prípade.
8.
PODMIENKY POKRAČOVANIA V PREVÁDZKE PO MIMORIADNOM SPRÁVANÍ SA ŽELEZNIČNÉHO VOZIDLA
Po zistení mimoriadneho správania sa železničného vozidla musí byť rušňovodič schopný
zhodnotiť, či železničné vozidlo môže pokračovať v prevádzke a za akých podmienok,
aby o tom a týchto podmienkach mohol čo najskôr informovať manažéra infraštruktúry.
Rušňovodič musí byť schopný určiť, či je potrebné hodnotenie odborníka, aby mohol
vlak pokračovať v jazde.
9.
ZAISTENIE VLAKU
Rušňovodič musí byť schopný vykonať také opatrenia, aby sa stojaci vlak alebo jeho
časť ani za najťažších podmienok nenaštartovali alebo sa nezačali neočakávane samé
pohybovať. Okrem toho musí mať vedomosti o opatreniach, ktoré môžu vlak alebo jeho
časť zastaviť, keď sa začal neočakávane sám pohybovať.
II.
ČASŤ TÝKAJÚCA SA ŽELEZNIČNEJ INFRAŠTRUKTÚRY
1.
SKÚŠKA BŔZD
Rušňovodič musí byť schopný skontrolovať a vyrátať pred odchodom vlaku, či brzdiace
percentá vlaku zodpovedajú brzdiacim percentám potrebným pre železničnú trať, ako
je uvedené v dokumentácii vlaku.
2.
PREVÁDZKOVÝ REŽIM A NAJVYŠŠIA RÝCHLOSŤ VLAKU PODĽA CHARAKTERISTIKY ŽELEZNIČNEJ TRATE
Rušňovodič musí byť schopný zohľadniť poskytnuté informácie, ako sú obmedzenia rýchlosti
alebo zmeny návestí a určiť prevádzkový režim a najvyššiu rýchlosť rušňa na základe
charakteristík železničnej trate.
3.
POZNANIE ŽELEZNIČNEJ TRATE
Rušňovodič musí byť schopný predvídať možné problémy na železničnej trati a vhodne
na ne reagovať v záujme bezpečnosti vlaku a včasnosti a hospodárnosti riešenia. Preto
musí mať dôkladné vedomosti o železničných tratiach a zariadeniach na svojej vlakovej
trase a o iných dohodnutých alternatívnych trasách. Dôležité sú najmä tieto aspekty
poznania železničnej trate:
– prevádzkové podmienky, najmä zmena koľaje, jednosmerná premávka a podobne,
– skontrolovanie vlakovej trasy a konzultácia o relevantných dokumentoch,
– určenie koľají, ktoré sa môžu použiť na určitý typ jazdy,
– platné dopravné predpisy a význam návestného systému,
– prevádzkový režim,
– zabezpečovací systém a s ním súvisiace predpisy,
– názvy staníc a ich poloha, vzdialenosť staníc a stavadiel na riadenie pohybu vlaku,
– návestenie prechodu medzi rôznymi prevádzkovými systémami alebo systémami prívodu
trakčnej energie,
– obmedzenia rýchlosti rôznych kategórií vlakov,
– osobitné brzdné podmienky, najmä na železničných tratiach so strmým klesaním,
– osobitné prevádzkové charakteristiky: osobitné návesti, značky, podmienky odchodu
vlakov, atď.,
– topografické profily.
4.
BEZPEČNOSTNÉ PREDPISY
Rušňovodič musí byť schopný
– uviesť vlak do pohybu, keď sa splnili všetky predpísané podmienky, najmä keď je
čas odchodu podľa cestovného poriadku, keď bol daný pokyn alebo návesť na odchod vlaku
a podobne,
– sledovať návestia na železničnej trati alebo v kabíne rušňovodiča, bezodkladne a
bezchybne ich vyhodnotiť a zodpovedajúcim spôsobom vykonať,
– viesť vlak bezpečne podľa konkrétnych prevádzkových postupov: na pokyn použiť osobitné
postupy, dočasne znížiť rýchlosť, viesť vlak proti správnemu smeru, v prípade nebezpečenstva
oprávnenie neriadiť sa podľa návestí, posun, zmena smeru, prechádzanie cez železničnú
trať v prestavbe, atď.,
– dodržiavať plánované alebo dodatočné zastávky a v prípade potreby vykonávať dodatočné
činnosti pre cestujúcich počas týchto prestávok, najmä otváranie a zatváranie dverí.
5.
VEDENIE VLAKU
Rušňovodič musí byť schopný vždy poznať polohu vlaku na železničnej trati, použiť
brzdy na spomaľovanie a zastavovanie so zreteľom na možnosti železničného vozidla
a jeho zariadenia a prispôsobiť vedenie vlaku cestovnému poriadku a pokynom na úsporu
energie so zreteľom na charakteristiky rušňa, vlaku, dráhy a prostredia.
6.
MIMORIADNE UDALOSTI
Rušňovodič musí byť schopný
– sledovať v rozsahu, v akom to dovoľuje vedenie vlaku, nezvyčajné udalosti týkajúce
sa železničnej infraštruktúry a prostredia návestí, najmä signály, koľaje, dodávku
energie, priecestia, okolie koľají, inú dopravu,
– odhadnúť vzdialenosť viditeľnej prekážky,
– informovať čo najskôr manažéra infraštruktúry o zistenom mieste a zistenej povahe
nedostatkov a uistiť sa, že informácie boli pochopené,
– zohľadniť stav železničnej infraštruktúry a v prípade potreby zabezpečiť alebo urobiť
opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti premávky a bezpečnosti cestujúcich a
vlakového personálu.
7.
PREVÁDZKOVÉ PORUCHY A NEHODY, POŽIARE A MIMORIADNE UDALOSTI, KTORÝCH ÚČASTNÍKMI SÚ
ĽUDIA
Rušňovodič musí byť schopný
– urobiť kroky na ochranu vlaku a zavolať pomoc v prípade nehody alebo mimoriadnej
udalosti, ktorej účastníkmi sú ľudia,
– určiť, kde v prípade požiaru vlak zastaviť a pomôcť pri evakuácii cestujúcich,
– poskytnúť čo najskôr potrebné informácie o požiari, ak sa samému rušňovodičovi nepodarí
uhasiť požiar,
– informovať čo najskôr manažéra infraštruktúry o týchto podmienkach,
– zhodnotiť, či železničná infraštruktúra umožňuje, aby železničné vozidlo pokračovalo
v jazde a za akých podmienok.
8.
JAZYKOVÉ SKÚŠKY
Rušňovodič, ktorý musí komunikovať s manažérom infraštruktúry o dôležitých otázkach
bezpečnosti vlaku v cudzom jazyku, musí mať jazykové schopnosti umožňujúce aktívne
a efektívne komunikovať s manažérom infraštruktúry v bežných, v nepriaznivých a v
núdzových situáciách.
Musí byť schopný používať metódu hlásení a komunikačnú metódu, ktorá je uvedená v
technickej špecifikácii interoperability pre prevádzku. Rušňovodič musí byť schopný
komunikovať na úrovni 3 podľa tejto tabuľky:
úroveň | opis komunikácie | |
5 | – | dokáže prispôsobiť spôsob rozprávania akémukoľvek partnerovi, |
– | dokáže vyjadriť svoj názor, | |
– | dokáže vyjednávať, presvedčiť a poradiť; | |
4 | – | dokáže si poradiť s úplne nepredvídanými situáciami, |
– | dokáže predvídať a zdôvodniť svoj názor; | |
3 | – | dokáže zvládnuť praktické situácie s nepredvídaným prvkom, |
– | dokáže opísať situáciu a udržiavať jednoduchú komunikáciu; | |
2 | – | dokáže zvládnuť jednoduché praktické situácie, |
– | dokáže položiť otázky a odpovedať na otázky; | |
1 | – | dokáže hovoriť za pomoci naučených viet. |
III.
PERIODICITA SKÚŠOK
Minimálna periodicita skúšok
a)
o jazykových schopnostiach pre cudzincov: každé tri roky alebo vždy po neprítomnosti
dlhšej, ako jeden rok;
b)
o vedomostiach o železničnej infraštruktúre, vrátane znalosti príslušnej železničnej
trate a prevádzkových predpisov: každé tri roky a vždy po neprítomnosti dlhšej, ako
jeden rok na trase;
c)
o znalostiach železničných vozidiel: každé tri roky.
Príloha č. 5 k zákonu č. 514/2009 Z. z.
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
1.
Smernica Rady 91/440/EHS z 29. júla 1991 o rozvoji železníc Spoločenstva (Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv.1; Ú. v. ES L 237, 24. 8. 1991) v znení smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2001/12/ES z 26. februára 2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.7/zv.
5; Ú. v. ES L 75, 15. 3. 2001), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/51/ES z
29. apríla 2004 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 8; Ú. v. EÚ L 164, 30. 4.
2004), smernice Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006)
a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/58/ES z 23. októbra 2007 (Ú. v. EÚ L
315, 3. 12. 2007).
2.
Smernica Rady č. 95/18/ES z 19. júna 1995 o udeľovaní licencií železničným podnikom
(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 3; Ú. v. ES L 143, 27. 6. 1995) v znení smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2001/13/ES z 26. februára 2001 (Mimoriadne vydanie Ú.
v. EÚ, kap. 7/zv. 5; Ú. v. ES L 75, 15. 3. 2001) a smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 7; Ú.
v. EÚ L 220, 21. 6. 2004).
3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES z 23. októbra 2007 o certifikácii
rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 315,
3. 12. 2007).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej
preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30. 9. 2008) v znení rozhodnutia Európskej
komisie 2009/240/ES zo 4. marca 2009 (Ú. v. EÚ L 71, 17. 3. 2009) a smernice Komisie
2010/61/EÚ z 2. septembra 2010 (Ú. v. EÚ L 233, 3. 9. 2010).
1)
Článok 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23.
októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave,
ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L
315, 3. 12. 2007).
2)
§ 2 ods. 6 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3)
Článok 3 ods. 1 jedenásty bod nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 91/2003
zo 16. decembra 2002 o štatistike železničnej dopravy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ
kap. 7/zv. 07) v platnom znení.
4)
Napríklad Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) z 9. mája 1950 (vyhláška
ministra zahraničných vecí ČSSR č. 8/1985 Zb.) v znení neskorších oznámení.
7)
Kapitola II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra
2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (Ú. v. EÚ L 315,
3. 12. 2007).
8)
§ 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
9)
§ 4a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. v znení zákona č. 382/2008 Z. z.
10)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov.
12)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1371/2007.
13)
Článok 2 písm. g) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1370/2007.
§ 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
14)
Článok 2 písm. f) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1370/2007.
15)
Článok 6 a príloha nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1370/2007.
16)
Čl.1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
17)
§ 8 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1370/2007.
19)
Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF), dodatok C – Poriadok pre medzinárodnú
železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) – oznámenie Ministerstva zahraničných
vecí Slovenskej republiky č. 15/2001 Z. z. v znení oznámenia č. 598/2005 Z. z. a v znení oznámenia č. 40/2007 Z. z.
Príloha 2 Dohody o medzinárodnej železničnej preprave tovaru SMGS (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 181/2002 Z. z.).
Príloha 2 Dohody o medzinárodnej železničnej preprave tovaru SMGS (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 181/2002 Z. z.).
23)
Článok 2 ods. 4 až 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1371/2007.
24)
§ 9 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach
Slovenskej republiky v znení zákona č. 259/2001 Z. z.
25)
§ 8 až 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.
26)
§ 16 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
26a)
§ 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriadení a prevádzke protialkoholických
záchytných izieb.
27)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
28)
Zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z.