Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 19. júna 1981 bol
v Ženeve prijatý Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o podpore kolektívneho vyjednávania
č. 154 z roku 1981.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas svojím uznesením č.
1535 z 24. júna 2009 a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 24. augusta 2009. Ratifikačná listina
Slovenskej republiky bola uložená 17. septembra 2009 u generálneho riaditeľa Medzinárodného
úradu práce, depozitára dohovoru.
Dohovor nadobudol platnosť 11. augusta 1983 v súlade s článkom 11 ods. 2.
Pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 17. septembra 2010 v súlade s článkom 11 ods. 3.
K oznámeniu č. 14/2010 Z. z.
14/2010 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 15.01.2010 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 14/2010 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o podpore kolektívneho vyjednávania č. 154 z roku 1981 |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 15.01.2010 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
14
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
DOHOVOR 154
Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o podpore kolektívneho vyjednávania č. 154
z roku 1981
Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce, ktorú do Ženevy zvolala Správna
rada Medzinárodného úradu práce a ktorá sa zišla na svojom šesťdesiatom siedmom zasadnutí
3. júna 1981,
znova pripomínajúc ustanovenie Filadelfskej deklarácie, ktoré uznáva „významný záväzok
Medzinárodnej organizácie práce podporovať medzi rozličnými národmi sveta programy
schopné presadiť.... účinné uznanie práva na kolektívne vyjednávanie“ s vedomím, že
táto zásada sa dá „v plnej miere aplikovať kdekoľvek na všetkých ľudí“,
zohľadňujúc kľúčový význam medzinárodných noriem obsiahnutých v Dohovore o slobode
združovania a ochrane práva organizovať sa z roku 1948; v Dohovore o práve organizovať
sa a o kolektívnom vyjednávaní z roku 1949; v Odporúčaní o kolektívnych zmluvách z
roku 1951; v Odporúčaní o dobrovoľnom zmierovacom a rozhodcovskom konaní z roku 1951;
v Dohovore o pracovných vzťahoch (verejná služba) z roku 1978; v Odporúčaní o pracovných
vzťahoch (verejná služba) z roku 1978; v Dohovore o správe práce z roku 1978 a v Odporúčaní
o správe práce z roku 1978,
berúc do úvahy, že je žiaduce vyvinúť väčšie úsilie na dosiahnutie cieľov uvedených
noriem a najmä všeobecných zásad ustanovených v článku 4 Dohovoru o práve organizovať sa a o kolektívnom vyjednávaní z roku 1949 a v odseku
1 Odporúčania o kolektívnych zmluvách z roku 1951,
zvažujúc, že v dôsledku toho by sa tieto normy mali doplniť vhodnými opatreniami založenými
na nich a určenými na podporu slobodného a dobrovoľného kolektívneho vyjednávania,
rozhodnúc o prijatí určitých návrhov, pokiaľ ide o podporu kolektívneho vyjednávania,
čo je štvrtý bod programu zasadnutia,
určujúc, že tieto návrhy majú mať formu medzinárodného dohovoru,
prijíma devätnásteho júna tisícdeväťstoosemdesiatjeden tento dohovor, ktorý sa môže
uvádzať aj ako Dohovor o kolektívnom vyjednávaní z roku 1981:1)
I. ČASŤ
ROZSAH PÔSOBNOSTI A DEFINÍCIE
Článok 1
1.
Tento dohovor sa vzťahuje na všetky odvetvia hospodárskej činnosti.
2.
Rozsah, v ktorom sa záruky ustanovené v tomto dohovore vzťahujú na ozbrojené sily
a na políciu, sa môže vymedziť prostredníctvom vnútroštátnych zákonov alebo predpisov,
alebo vnútroštátnej praxe.
3.
Ak ide o verejnú službu, môžu sa osobitné podmienky aplikovania tohto dohovoru určiť
vnútroštátnymi zákonmi alebo predpismi, alebo vnútroštátnou praxou.
Článok 2
Na účely tohto dohovoru sa výraz „kolektívne vyjednávanie“ rozširuje na všetky rokovania,
ktoré sa uskutočňujú medzi zamestnávateľom, skupinou zamestnávateľov alebo jednou
alebo viacerými organizáciami zamestnávateľov na jednej strane a jednou alebo viacerými
organizáciami pracovníkov2) na druhej strane s cieľom:
a)
vymedziť pracovné podmienky a podmienky zamestnávania a/alebo
b)
upraviť vzťahy medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi a/alebo
c)
upraviť vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a organizáciou pracovníkov
alebo organizáciami pracovníkov.
Článok 3
1.
Ak vnútroštátne právo alebo prax uznávajú existenciu zástupcov pracovníkov, ako sa
definuje v článku 3 písm. b) Dohovoru o zástupcoch pracovníkov z roku 1971, môže vnútroštátne
právo alebo prax vymedziť rozsah, v ktorom sa výraz „kolektívne vyjednávanie“ rozšíri
aj na rokovania s týmito zástupcami na účely tohto dohovoru.
2.
Ak pri vykonávaní odseku 1 tohto článku výraz „kolektívne vyjednávanie“ zahŕňa aj
rokovania so zástupcami pracovníkov uvedenými v tomto odseku, príslušné opatrenia
sa prijmú v prípade potreby na zabezpečenie, že existencia týchto zástupcov sa nepoužije
na oslabenie postavenia dotknutých organizácií pracovníkov.
II. ČASŤ
METÓDY APLIKÁCIE
Článok 4
Ustanovenia tohto dohovoru sa účinne vykonajú vnútroštátnymi zákonmi a predpismi,
pokiaľ nie sú inak účinne vykonané prostredníctvom kolektívnych zmlúv, rozhodcovských
rozhodnutí alebo akýmkoľvek iným spôsobom v zhode s vnútroštátnou praxou.
III. ČASŤ
PODPORA KOLEKTÍVNEHO VYJEDNÁVANIA
Článok 5
1.
Opatrenia prispôsobené vnútroštátnym podmienkam sa prijmú na podporu kolektívneho
vyjednávania.
2.
Ciele opatrení uvedených v odseku 1 tohto článku sú tieto:
a)
kolektívne vyjednávanie by sa malo umožniť všetkým zamestnávateľom a všetkým skupinám
pracovníkov v odvetviach činnosti pokrytých týmto dohovorom;
b)
kolektívne vyjednávanie by sa malo postupne rozšíriť na všetky záležitosti pokryté
článkom 2 písm. a), b) a c) tohto dohovoru;
c)
vytvorenie pravidiel postupu dohodnutých medzi organizáciami zamestnávateľov a organizáciami
pracovníkov by sa mali podporiť;
d)
kolektívnemu vyjednávaniu by nemala prekážať absencia pravidiel upravujúcich jeho
priebeh alebo neprimeranosť, či nevhodnosť takých pravidiel;
e)
orgány a postupy na riešenie pracovných sporov by sa mali koncipovať tak, aby prispeli
k podpore kolektívneho vyjednávania.
Článok 6
Ustanovenia tohto dohovoru nie sú prekážkou pôsobenia systémov pracovných vzťahov,
v ktorých sa kolektívne vyjednávanie uskutočňuje v rámci zmierovacích a/alebo rozhodcovských
mechanizmov alebo inštitúcií, na ktorých sa strany kolektívneho vyjednávania dobrovoľne
zúčastňujú.
Článok 7
Opatrenia prijaté verejnými úradmi na presadzovanie a podporu rozvoja kolektívneho
vyjednávania sú predmetom predchádzajúcej konzultácie, a keď je to možné, dohodou
medzi verejnými úradmi a organizáciami zamestnávateľov a organizáciami pracovníkov.
Článok 8
Opatrenia prijaté s cieľom podpory kolektívneho vyjednávania nie sú tak koncipované
alebo aplikované, aby obmedzovali slobodu kolektívneho vyjednávania.
IV. ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 9
Tento dohovor nereviduje žiaden existujúci dohovor ani odporúčanie.
Článok 10
Formálne ratifikácie tohto dohovoru sa oznámia generálnemu riaditeľovi Medzinárodného
úradu práce na registráciu.
Článok 11
1.
Tento dohovor zaväzuje len tých členov3) Medzinárodnej organizácie práce, ktorých ratifikácie zaregistroval generálny riaditeľ.
2.
Dohovor nadobudne platnosť po dvanástich mesiacoch odo dňa, keď generálny riaditeľ
zaregistroval ratifikácie dohovoru dvoma členmi.
3.
Potom tento dohovor nadobudne platnosť pre ktoréhokoľvek člena po dvanástich mesiacoch
odo dňa, keď sa jeho ratifikácia zaregistrovala.
Článok 12
1.
Člen, ktorý ratifikoval tento dohovor, môže ho vypovedať po uplynutí desiatich rokov
odo dňa, keď dohovor prvýkrát nadobudol platnosť, písomným aktom oznámeným generálnemu
riaditeľovi Medzinárodného úradu práce, ktorý túto skutočnosť zaregistruje. Takéto
vypovedanie nadobudne platnosť rok po dni jeho zaregistrovania.
2.
Každý člen, ktorý ratifikoval tento dohovor a nevyužije právo vypovedať ho v priebehu
roka nasledujúceho po uplynutí obdobia desiatich rokov uvedeného v predchádzajúcom
odseku, bude viazaný dohovorom na obdobie ďalších desať rokov a potom ho bude môcť
vypovedať vždy po uplynutí každého desaťročného obdobia za podmienok uvedených v tomto
článku.
Článok 13
1.
Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi všetkým členom Medzinárodnej
organizácie práce registráciu všetkých ratifikácií a vypovedaní, ktoré mu oznámili
členovia organizácie.
2.
Pri upovedomení členov organizácie o registrácii druhej ratifikácie generálny riaditeľ
upozorní členov organizácie na dátum, od ktorého dohovor nadobudne platnosť.
Článok 14
Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie
Spojených národov pre registráciu podľa článku 102 Charty Organizácie Spojených národov
úplné podrobnosti o všetkých ratifikáciách a aktoch vypovedania, ktoré zaregistroval
v súlade s ustanoveniami predchádzajúcich článkov.
Článok 15
Vždy, keď to Správna rada Medzinárodného úradu práce považuje za potrebné, predloží
generálnej konferencii správu o pôsobení tohto dohovoru a preskúma vhodnosť zaradenia
otázky jeho čiastočného alebo úplného revidovania do programu konferencie.
Článok 16
1.
Ak konferencia prijme nový dohovor, ktorý reviduje tento dohovor úplne alebo sčasti,
potom ak nový dohovor neustanoví inak,
a)
b)
odo dňa, keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť, tento dohovor prestane byť
sprístupnený na ratifikáciu zo strany členov.
2.
Tento dohovor ostane v každom prípade v platnosti v jeho terajšej forme a obsahu
pre tých členov, ktorí ho ratifikovali, ale neratifikovali revidovaný dohovor.
Článok 17
Anglické a francúzske znenia textu tohto dohovoru sú rovnako rozhodujúce.
Uvedený text dohovoru je pôvodný a riadne sa prijal v priebehu šesťdesiateho siedmeho
zasadnutia Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce, ktoré sa konalo
v Ženeve a bolo vyhlásené za skončené dvadsiateho štvrtého júna 1981.
NA DÔKAZ TOHO sme pripojili svoje podpisy dvadsiateho piateho júna 1981:
prezident konferencie
ALIOUNE DIAGNE
generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce
FRANCIS BLANCHARD
Text dohovoru, ako je tu uvedený, je presnou kópiou pôvodného textu, ktorý podpísal prezident Medzinárodnej konferencie práce5) a generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce.
Overená, presná a kompletná kópia.
Za generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce:
FRANCIS MAUPAIN v. r.
právny poradca Medzinárodného úradu práce
prezident konferencie
ALIOUNE DIAGNE
generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce
FRANCIS BLANCHARD
Text dohovoru, ako je tu uvedený, je presnou kópiou pôvodného textu, ktorý podpísal prezident Medzinárodnej konferencie práce5) a generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce.
Overená, presná a kompletná kópia.
Za generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce:
FRANCIS MAUPAIN v. r.
právny poradca Medzinárodného úradu práce
1)
V praxi Medzinárodnej organizácie práce sa vo väčšine prípadov popri úplnom názve
dohovoru používa aj jeho skrátený názov.
2)
Anglický text tohto dohovoru používa výraz „worker“ – „pracovník“ „workers“ – „pracovníci“.
Zákonník práce – zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov používa výraz „zamestnanec“, „zamestnanci“ a nepoužíva
výraz „pracovník“, „pracovníci“. Na základe prijatých záverov výboru pre pracovný
pomer na 91. zasadnutí Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce v júni
2003 v Ženeve sa uvádza okrem iného v 1. odseku – výraz „zamestnanec“ je právny výraz
označujúci osobu, ktorá je zmluvnou stranou určitého druhu právneho vzťahu, ktorý
sa bežne označuje ako pracovný pomer. Výraz „pracovník“ je širší výraz, ktorý sa môže
aplikovať na akéhokoľvek pracovníka, bez ohľadu na to, či je, alebo nie je zamestnancom.
3)
Členské štáty Medzinárodnej organizácie práce.
4)
Z moci dohovoru – ako vyplýva zo samotného dohovoru.
5)
V praxi Medzinárodnej organizácie práce sa popri názve „Generálna konferencia Medzinárodnej
organizácie práce“ používa aj skrátený názov „Medzinárodná konferencia práce“.