543/2010 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2014

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

História
	Dátum účinnosti	Novela
1.	Vyhlásené znenie
2.	01.01.2011 - 31.12.2013
3.	01.01.2014 -	417/2013 Z. z.

Otvoriť všetky

Informácie o predpise

Číslo predpisu:	543/2010 Z. z.
Názov:	Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Typ:	Zákon
Dátum schválenia:	02.12.2010
Dátum vyhlásenia:	30.12.2010
Dátum účinnosti od:	01.01.2014
Autor:	Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:	Pracovno-právne vzťahy Právo sociálneho zabezpečenia Polícia, Zbor väzenskej a justičnej stráže Prokuratúra Všeobecné súdnictvo Vojenská služba Colné orgány Požiarna ochrana Sociálne poistenie
Nachádza sa v čiastke:	197/2010

Vzťahy predpisu

Predpis mení

73/1998 Z. z.	Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
200/1998 Z. z.	Zákon o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov
385/2000 Z. z.	Zákon o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
154/2001 Z. z.	Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
311/2001 Z. z.	Zákonník práce
315/2001 Z. z.	Zákon o Hasičskom a záchrannom zbore
328/2002 Z. z.	Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
461/2003 Z. z.	Zákon o sociálnom poistení
462/2003 Z. z.	Zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov
599/2003 Z. z.	Zákon o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov
43/2004 Z. z.	Zákon o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov
346/2005 Z. z.	Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predpis je menený

417/2013 Z. z.

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov

543

ZÁKON

z 2. decembra 2010,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z. a zákona č. 403/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

§ 3 až 5 vrátane nadpisov znejú:

„§ 3

Zárobková činnosť

(1)

Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis⁴) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá

právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,⁵) okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,⁵) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu,

dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.⁶)

(2)

Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu⁷) preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia.

(3)

Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu,⁷) ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu⁴) alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

§ 4

Zamestnanec

(1)

Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.

(2)

Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe a člena volebnej komisie.

(3)

Zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie.

(4)

Zamestnanec na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie.

§ 5

Samostatne zárobkovo činná osoba

Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu⁸) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 4 až 8 znejú:

„4)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. ES L 166, 30. 4. 2004) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (Ú. v. EÚ L 284, 30. 10. 2009).

§ 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

§ 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
§ 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 9 až 23 sa vypúšťajú.

§ 7 vrátane nadpisu znie:

„§ 7

Zamestnávateľ

(1)

Zamestnávateľ podľa tohto zákona je

fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt²⁴) alebo povolenie na trvalý pobyt,²⁵)

právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky,

pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3

fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore ako Slovenská republika alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo

právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

(2)

Ak zamestnávateľom nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1, funkciu zamestnávateľa plní platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu.^25a)

(3)

Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1 v právnom vzťahu s fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 25a znie:

„25a)

§ 5 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

V § 8 ods. 1 písm. a) sa slová „uvedený v § 4“ nahrádzajú slovami „zamestnávateľa podľa § 16“.

V § 8 ods. 2 písm. a) sa za slovo „zamestnancovi“ vkladajú slová „zamestnávateľa podľa § 16“.

V § 14 ods. 1 písmeno a) znie:

„a)

zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1,“.

V § 14 ods. 1 písm. b) sa slovo „predpisu³⁴)“ nahrádza slovom „predpisu⁶)“ a slová „ods. 9“ sa nahrádzajú slovami „ods. 5“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 34 sa vypúšťa.

V § 14 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „a nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %“.

V § 15 ods. 1 písmeno a) znie:

„a)

zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a 2,“.

10.

V § 15 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok“.

11.

§ 16 znie:

„§ 16

Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu,³⁸) v štátnozamestnaneckom pomere,³⁹) v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu,^39a) v služobnom pomere^39b) okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov.^39c) Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu^39d) pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 38 až 39d znejú:

„38)

Zákonník práce.

39)

Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z.

39a)

§ 226 ods. 2 Obchodného zákonníka.

39b)

Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.

39c)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

39d)

Zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

12.

V § 17 ods. 1 sa slová „jeho zamestnanec“ nahrádzajú slovami „zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16“.

13.

V § 18 odsek 1 znie:

„(1)

Povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu³⁸) a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.^39a)“.

14.

V § 18 ods. 3 sa slová „§ 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2“ nahrádzajú slovami „odseku 1“.

15.

Poznámka pod čiarou k odkazu 42 znie:

„42)

Napríklad zákon č. 154/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

16.

V § 19 ods. 3 písm. a) sa za slovo „predpisu⁴²)“ vkladá čiarka a slová „a zamestnanca podľa § 4 ods. 1 písm. i)“ sa nahrádzajú slovami „na obvineného vo väzbe^42a) a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody^42b)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 42a a 42b znejú:

„42a)

Zákon č. 221/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

42b)

Zákon č. 475/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

17.

V § 19 ods. 3 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek“.

18.

§ 20 vrátane nadpisu znie:

„§ 20

Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca

(1)

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

(2)

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.“.

19.

V § 21 ods. 1 a 2 sa slovo „predpisu³⁴)“ nahrádza slovom „predpisu⁶)“ a slová „ods. 9“ sa nahrádzajú slovami „ods. 5“.

20.

V § 21 odsek 4 znie:

„(4)

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu.⁸)“.

21.

§ 21 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5)

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá opätovne nadobudla právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby alebo ktorá mala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 26, vzniká odo dňa opätovného nadobudnutia právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby alebo odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Podmienkou pre vznik týchto poistení je, že k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka predchádzajúceho dňu, v ktorom opätovne nadobudla právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo dňu skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu³⁴) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie takejto osobe zaniká 30. júna alebo 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu³⁴) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.“.

22.

V § 23 sa na konci pripájajú tieto vety: „Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe zaniká nemocenské poistenie tejto osoby dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe zaniká dôchodkové poistenie tejto osoby dňom priznania predčasného starobného dôchodku.“.

23.

§ 24 vrátane nadpisu znie:

„§ 24

Vznik a zánik úrazového poistenia

Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu uvedenú v § 16, a zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu takúto fyzickú osobu.“.

24.

V § 25 sa slová „uvedeného v § 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2“ nahrádzajú slovami „v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu,“.

25.

V § 26 ods. 2 sa za slová „v období,“ vkladajú slová „v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období,“.

26.

§ 30 vrátane nadpisu znie:

„§ 30

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca

Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak

splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a

nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.“.

27.

V § 31 ods. 3 sa vypúšťajú slová „počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo“.

28.

V § 32 ods. 1 a 2 písm. a) sa slovo „42“ nahrádza slovom „sedem“ a v písm. b) sa slovo „šesť“ nahrádza slovom „osem“.

29.

V § 32 sa vypúšťa odsek 3.

Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 3 a 4.

30.

V § 32 ods. 3 sa slovo „42“ nahrádza slovom „sedem“.

31.

V 32 odsek 4 znie:

„(4)

Plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula skôr, dňom, v ktorom poistencovi

vzniklo nemocenské poistenie,

vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.“.

32.

V § 39 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2)

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na ošetrovné, ak vznikla potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v odseku 1 písm. b) a v posledných dvoch rokoch pred vznikom tejto potreby bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

33.

V § 42 sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.

34.

Doterajší text § 43 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2)

Ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie ošetrovania jednej alebo viac fyzických osôb uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) alebo starostlivosti o jedno alebo viac detí uvedených v § 39 ods. 1 písm. b) len raz a v tom istom prípade len jednému poistencovi.“.

35.

V § 46 ods. 1, § 47 ods. 2 a v § 56 ods. 2 sa vypúšťajú slová „až 5“.

36.

V § 48 ods. 2 sa slová „28. týždňa“ nahrádzajú slovami „34. týždňa“.

37.

V § 48 odsek 3 znie:

„(3)

Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské.“.

38.

V § 48 odseky 5 a 6 znejú:

„(5)

Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

(6)

Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.“.

39.

V § 48 odsek 8 znie:

„(8)

Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.“.

40.

V § 49 odsek 1 znie:

„(1)

Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.“.

41.

§ 50 znie:

„§ 50

Ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, má nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo odo dňa pôrodu, ak porodila skôr, ak jej trvala ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu.“.

42.

V § 51 ods. 1 sa slová „ôsmich mesiacov“ nahrádzajú slovami „troch rokov“.

43.

V § 52 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „To neplatí, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa § 49 ods. 1 počas obdobia uvedeného v § 48 ods. 9.“.

44.

V § 53 sa slová „55 %“ nahrádzajú slovami „60 %“.

45.

§ 54 vrátane nadpisu znie:

„§ 54

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu

(1)

Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(2)

Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo

v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a toto nemocenské poistenie trvalo najmenej 90 dní pred dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,

v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a toto nemocenské poistenie trvalo najmenej 90 dní pred dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(3)

Ak nemocenské poistenie zamestnanca pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky trvalo menej ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, okrem obdobia nemocenského poistenia dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(4)

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnankyne, ktorá bola preradená na inú prácu v období kratšom ako 90 dní od vzniku nemocenského poistenia, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu.

(5)

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu podľa osobitného predpisu,⁵³) sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.

(6)

Ak nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniklo

v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,

v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,

v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(7)

Ak nemocenské poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby trvalo najmenej 26 týždňov a vzniklo

(8)

Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.

(9)

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa § 26 ods. 5 nepoužije.

(10)

Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.“.

46.

Doterajší text § 55 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2)

Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1,5-násobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.“.

47.

§ 57 vrátane nadpisu znie:

„§ 57

Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok

(1)

Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak

poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,

dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky zamestnancovi a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe vznikol v deň vzniku tohto nemocenského poistenia alebo

dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky; nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň.

(2)

Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pravdepodobný denný vymeriavací základ poistenca, ktorý mal prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.“.

48.

V § 58 odsek 3 znie:

„(3)

Úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa odseku 2 nesmie byť vyšší ako suma denného vymeriavacieho základu určená z 1,5-násobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.“.

49.

V § 60 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2.“.

50.

V § 60 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:

„(6)

Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4 ods. 2 nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie.“.

Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 7 až 9.

51.

V § 63 ods. 3 druhá veta znie: „Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava 84 %.“.

52.

V § 63 odsek 4 znie:

„(4)

K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta 16 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1.“.

53.

V § 63 sa vypúšťa odsek 5.

Doterajšie odseky 6 až 12 sa označujú ako odseky 5 až 11.

54.

V § 63 ods. 7 sa slová „odseku 7“ nahrádzajú slovami „odseku 6“.

55.

V § 63 ods. 9 sa slová „odsekov 7 a 8“ nahrádzajú slovami „odsekov 6 a 7“ a slová „Odsek 6“ sa nahrádzajú slovami „Odsek 5“.

56.

V § 63 ods. 10 sa slová „Odsek 6“ nahrádzajú slovami „Odsek 5“.

57.

§ 67 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:

„(4)

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

(5)

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku tohto dôchodkového poistenia.“.

58.

§ 68 vrátane nadpisu znie:

„§ 68

Určenie sumy predčasného starobného dôchodku

(1)

Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

(2)

Ak poistenec bol povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba po priznaní predčasného starobného dôchodku, k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku nároku na jeho výplatu sa odo dňa zániku tohto dôchodkového poistenia pripočíta suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku tohto dôchodkového poistenia. Na hodnotu osobného mzdového bodu podľa prvej vety prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.

(3)

Ak sa predčasný starobný dôchodok ku dňu zániku nároku na jeho výplatu vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy predčasného starobného dôchodku podľa odseku 2 sa prihliada na sumu predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.

(4)

Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu,¹) platí § 66 ods. 6 rovnako.

(5)

Pre všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok a posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok platí § 66 ods. 8 rovnako.

(6)

Suma predčasného starobného dôchodku podľa odseku 2 sa určí v kalendárnom roku len raz.“.

59.

V § 83 sa za slovom „zamestnanec“ vypúšťa čiarka a slová „okrem sudcu a prokurátora“ sa nahrádzajú slovami „zamestnávateľa podľa § 16“.

60.

V § 84 odsek 1 znie:

„(1)

Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania neobmedzených podľa § 138 ods. 6 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období kratšom ako 90 dní od vzniku nemocenského poistenia, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 rovnako; skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.“.

61.

V § 84 ods. 4 prvej vete sa slová „ods. 9“ nahrádzajú slovami „ods. 5“ a v druhej vete sa slová „uvedeného v § 4 ods. 2“ nahrádzajú slovami „vykonávajúceho práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru; odseky 1 až 3 platia rovnako“.

62.

V § 85 sa slová „okrem sudcu, prokurátora a zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2“ nahrádzajú slovami „zamestnávateľa podľa § 16“.

63.

V § 102 ods. 1 sa slová „uvedený v § 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2“ nahrádzajú slovami „zamestnávateľa podľa § 18“.

64.

V § 108 ods. 3 druhej vete sa slová „ods. 9“ nahrádzajú slovami „ods. 5“ a na konci sa pripájajú tieto vety: „Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ podľa druhej vety.“.

65.

V § 108 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

„(4)

Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ, a obdobie poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, ak získala najmenej 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti; ak toto poistenie v nezamestnanosti trvalo menej ako 26 týždňov, výška dávky v nezamestnanosti sa určí podľa odseku 3 druhej vety.“.

Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.

66.

V § 108 ods. 6 sa slová „odseku 4“ nahrádzajú slovami „odseku 5“.

67.

V § 109 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.“.

68.

V § 112 ods. 8 sa vypúšťajú slová „a predčasného starobného dôchodku“.

69.

§ 112 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:

„(10)

Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku z dôvodu vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie odo dňa splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po dni vzniku tohto dôchodkového poistenia so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok.“.

70.

V § 117 ods. 8 sa slovo „väzby¹⁴)“ nahrádza slovom „väzby^42a)“ a slovo „slobody¹⁵⁾“ sa nahrádza slovom „slobody^42b)“.

71.

V § 129 ods. 2 sa slová „10 eurocentov“ nahrádzajú slovami „najbližší eurocent“.

72.

§ 138 vrátane nadpisu znie:

„§ 138

Vymeriavací základ

(1)

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu,⁷) príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca a príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom podľa osobitného predpisu.^71a) Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje.

(2)

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

(3)

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,⁴³) je v období od 1. júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka.

(4)

Vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je ňou určená suma.

(5)

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

(6)

Vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac

na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnancom, povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou v kalendárnom roku 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,

na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti v kalendárnom roku 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

(7)

Vymeriavací základ na platenie poistného do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou v úhrne je mesačne najviac v kalendárnom roku 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné do rezervného fondu solidarity.

(8)

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca. Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj odmena jeho zamestnanca za prácu, ktorú vykonáva na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

(9)

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na garančné poistenie za každého jeho zamestnanca je mesačne najviac v kalendárnom roku 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie a poistné na garančné poistenie.

(10)

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na dôchodkové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity za každého jeho zamestnanca je mesačne najviac v kalendárnom roku 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.

(11)

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou.

(12)

Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od vymeriavacieho základu najvyššieho k vymeriavaciemu základu najnižšiemu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.

(13)

Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ uvedený v odsekoch 5 až 7, 9 a 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

(14)

Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. c) a d), je mesačne 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

(15)

Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. e), je mesačne vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

(16)

Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľa úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia jeho dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, je mesačne 1,25-násobok sumy vyplatenej úrazovej renty.

(17)

Vymeriavací základ za obdobie uvedené v § 142 ods. 3 je najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca.

(18)

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 71a znie:

„71a)

Napr. § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

73.

Poznámky pod čiarou k odkazom 72 až 78d sa vypúšťajú.

74.

V § 139 ods. 1 sa za slovo „zamestnanca“ vkladajú slová „uvedeného v § 4 ods. 1“ a na konci sa pripája táto veta: „Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 je obdobie podľa § 139b ods. 2.“.

75.

V § 139a sa slová „§ 138 ods. 1 až 3, 10 až 18 a 23“ nahrádzajú slovami „§ 138 ods. 1, 6, 8 až 13 a 18“.

76.

Za § 139a sa vkladá § 139b, ktorý znie:

„§ 139b

(1)

Ak zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 1 bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu⁵) po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti a zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 2 bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu⁵) po zániku dôchodkového poistenia, vymeriavací základ je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku; § 138 ods. 1, 6, 8 až 13 a 18 platia rovnako.

(2)

Ak zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 2 bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu⁵) počas trvania dôchodkového poistenia, vymeriavací základ je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu; § 138 ods. 1, 6, 8 až 13 a 18 platia rovnako.“.

77.

V § 143 ods. 1 sa za slovami „platí poistné“ vypúšťa čiarka a vypúšťajú slová „ak tento zákon neustanovuje inak“ a na konci sa pripája táto veta: „Pri platení poistného z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 a z vymeriavacieho základu podľa § 139a a § 139b je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyplatený príjem.“.

78.

V § 148 ods. 4 sa slová „ods. 13“ nahrádzajú slovami „ods. 12“.

79.

V § 168 ods. 2 písm. a) sa slová „2,9 %“ nahrádzajú slovami „2,4 %“.

80.

V § 170 ods. 4 sa slová „Európskeho spoločenstva“ nahrádzajú slovami „Európskej únie“.

81.

V § 184 ods. 11 sa slová „vo výkone väzby¹⁴)“ nahrádzajú slovami „obvinená vo väzbe^42a)“ a slová „vo výkone trestu odňatia slobody¹⁵)“ sa nahrádzajú slovami „odsúdená vo výkone trestu odňatia slobody^42b)“.

82.

V § 196 ods. 3 sa slovo „predpisu²⁰)“ nahrádza slovom „predpisu^96a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 96a znie:

„96a)

Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

83.

V § 226 ods. 1 písm. e) sa slová „zamestnancov podľa § 4 ods. 2“ nahrádzajú slovami „fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru“.

84.

V § 226 sa odsek 1 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:

„m)

zverejňovať na svojej internetovej stránke priemernú mesačnú sumu starobného dôchodku platnú k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, do 31. augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.“.

85.

V § 231 ods. 1 písmeno b) znie:

„b)

prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia

zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),

zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu^100b) pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b),“.

86.

V § 232 ods. 2 písm. d) sa slová „ods. 10“ nahrádzajú slovami „ods. 6“.

87.

V § 246 ods. 7 sa slovo „predpisu²⁰)“ nahrádza slovom „predpisu^96a)“.

88.

Za § 293bo sa vkladajú § 293bp až 293bw, ktoré vrátane nadpisu znejú:

„Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011

§ 293bp

(1)

Ak fyzická osoba je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(2)

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľ zamestnanca uvedeného v odseku 1, je zamestnávateľ aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(3)

Fyzická osoba, ktorej právny vzťah zakladajúci právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu⁵) vznikol pred 1. januárom 2011, a k 31. decembru 2010 nebola zamestnanec, je zamestnanec podľa zákona účinného od 1. januára 2011, ak tento právny vzťah trvá aj po 31. decembri 2010.

(4)

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá do 31. decembra 2010 bola povinná poskytovať príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a tento príjem je povinná poskytovať aj po tomto dni, alebo ktorá bola do 31. decembra 2010 platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu^25a) a je týmto platiteľom aj po tomto dni, je zamestnávateľ podľa zákona účinného od 1. januára 2011 a je povinná splniť povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. a) a b) do 31. januára 2011.

(5)

Fyzická osoba, ktorá do 31. decembra 2010 bola registrovaná podľa osobitného predpisu⁸) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 a k 31. decembru 2010 nebola samostatne zárobkovo činnou osobou podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, je samostatne zárobkovo činná osoba od 1. januára 2011 podľa tohto zákona, ak dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu⁸) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 aj po 31. decembri 2010. Ustanovenie prvej vety sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

§ 293bq

(1)

Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, ktorej bol pred 1. januárom 2011 priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, zaniká nemocenské poistenie tejto osoby dňom 31. decembra 2010.

(2)

Dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktorej bol pred 1. januárom 2011 priznaný predčasný starobný dôchodok, zaniká dôchodkové poistenie tejto osoby dňom 31. decembra 2010.

(3)

Poistencovi, ktorý k 31. decembru 2010 bol poistený v nezamestnanosti, má priznaný invalidný dôchodok a pred 1. januárom 2011 dovŕšil dôchodkový vek, zaniká poistenie v nezamestnanosti dňom 31. decembra 2010.

§ 293br

Ak ochranná lehota začala plynúť pred 1. januárom 2011, a jej plynutie neskončilo do 31. decembra 2010, posudzuje sa aj po tomto dni podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

§ 293bs

(1)

Nárok na nemocenskú dávku, nárok na dôchodkovú dávku, nárok na úrazovú dávku a nárok na dávku v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2011, sa posudzujú a sumy týchto dávok sa určujú podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

(2)

Ak nárok na materské vznikol pred 1. januárom 2011 a trvá aj po 31. decembri 2010, suma materského sa určí a materské sa poskytuje za obdobie po 31. decembri 2010 podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(3)

Ak sa dôchodková dávka, na ktorú vznikol nárok do 31. decembra 2010, priznáva po 31. decembri 2010, priemerný osobný mzdový bod sa upravuje podľa § 63 ods. 3 a 4 účinného od 1. januára 2011.

§ 293bt

(1)

Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec uvedený v § 293bp ods. 3 od 1. januára 2011 a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. februári 2011. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca uvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a za obdobie po najbližšej splátke dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(2)

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a ktorému po 31. decembri 2010 vznikne dôchodkové poistenie zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby pred dovŕšením dôchodkového veku, sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie tohto dôchodkového poistenia podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(3)

Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. februári 2011. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca uvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a za obdobie po najbližšej splátke dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(4)

(5)

Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010, toto dôchodkové poistenie bude trvať po 28. februári 2011 alebo zanikne pred 1. marcom 2011 a v období od 1. januára 2011 do 28. februára 2011 dovŕši dôchodkový vek, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

(6)

Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 1 a 3, zúčtujú sa sumy neprávom vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku od najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok.

§ 293bu

Vymeriavací základ na účely platenia poistného na sociálne poistenie za obdobie pred 1. januárom 2011 sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

§ 293bv

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby do 30. júna 2011 sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

§ 293bw

V období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 11 a 17. Ustanovenie § 293bk sa od 1. januára 2011 nepoužije.“.

89.

§ 294a znie:

„§ 294a

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.“.

90.

Príloha č. 5 vrátane nadpisu znie:

„Príloha č. 5 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 6, 10. 1. 1979).

Smernica Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 359, 19. 12. 1986).

Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 348, 28. 11. 1992) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27. 6. 2007).

Smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19. 6. 1996) v znení smernice Rady 97/75/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 10, 16. 1. 1998).

Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1; Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000).

Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 303, 2. 12. 2000).

Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 82, 22. 3. 2001).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 283, 28. 10. 2008).“.

Čl. II

Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z., zákona č. 181/1999 Z. z., zákona č. 356/1999 Z. z., zákona č. 224/2000 Z. z., zákona č. 464/2000 Z. z., zákona č. 241/2001 Z. z., zákona č. 98/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 659/2002 Z. z., zákona č. 212/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 201/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 727/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 513/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 278/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z. a zákona č. 151/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 152 odsek 1 znie:

„(1)

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí policajtke materská dovolenka po dobu 34 týždňov; osamelej policajtke, patrí materská dovolenka po dobu 37 týždňov a policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí patrí materská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.“.

V § 152 ods. 4 druhá veta znie: „Ak policajtka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 28 týždňov; osamelej policajtke sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 31 týždňov a policajtke, ktorá porodila súčasne dve alebo viac detí, sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 37 týždňov.“.

V § 153 ods. 2 prvá veta znie: „Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje policajtke alebo policajtovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov; osamelej policajtke alebo osamelému policajtovi sa poskytuje 31 týždňov a policajtke alebo policajtovi, ktorý prevzal dve alebo viac detí, 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.“.

Za § 287e sa vkladá § 287f, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 287f

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2011

Policajtke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a policajtovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 152 ods. 1 pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.“.

Čl. III

Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 54/1999 Z. z., zákona č. 337/1999 Z. z., zákona č. 417/2000 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 664/2002 Z. z., zákona č. 251/2003 Z. z., zákona č. 464/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 652/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 258/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 166/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 583/2008 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z. a zákona č. 151/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 143 ods. 1 prvá veta znie: „V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí colníčke materská dovolenka v trvaní 34 týždňov; osamelej colníčke patrí materská dovolenka po dobu 37 týždňov a colníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka po dobu 43 týždňov.“.

V § 143 ods. 5 druhá veta znie: „Ak colníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 28 týždňov; osamelej colníčke sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 31 týždňov a colníčke, ktorá porodila súčasne dve alebo viac detí sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 37 týždňov.“.

V § 144 ods. 2 prvá veta znie: „Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje colníčke a colníkovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov; osamelej colníčke a osamelému colníkovi sa poskytuje 31 týždňov a colníčke a colníkovi, ktorý prevzal dve alebo viac detí 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.“.

Za § 268k sa vkladá § 268l, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 268l

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2011

Colníčke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a colníkovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 143 ods. 1 pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.“.

Čl. IV

Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 670/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 505/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 267/2004 Z. z., zákona č. 403/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 15/2008 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z. a zákona č. 291/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 56 odsek 1 znie:

„(1)

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí sudkyni rodičovská dovolenka počas 34 týždňov; osamelej sudkyni patrí rodičovská dovolenka počas 37 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí rodičovská dovolenka počas 43 týždňov. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa.“.

Za § 151n sa vkladá § 151o, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 151o

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2011

Sudkyni, ktorá nastúpila na rodičovskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a sudcovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 56 ods. 1 pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.“.

Čl. V

Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 561/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z. a zákona č. 291/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 87 odsek 1 znie:

„(1)

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí prokurátorke materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej prokurátorke patrí materská dovolenka v rozsahu 37 týždňov a prokurátorke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka po dobu 43 týždňov.“.

V § 87 ods. 2 druhá veta znie: „Materská dovolenka v takom prípade patrí odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov, osamelej prokurátorke v trvaní 31 týždňov a prokurátorke, ktorá prevzala dve alebo viac detí v trvaní 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.“.

Za § 265c sa vkladá § 265d, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 265d

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2011

Prokurátorke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a prokurátorovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 87 ods. 3 pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.“.

Čl. VI

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 200/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z. a zákona č. 574/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 166 odsek 1 znie:

„(1)

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.“.

V § 167 ods. 2 druhá veta znie: „Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 28 týždňov; osamelej žene sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 31 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 37 týždňov.“.

V § 169 odsek 2 znie:

„(2)

Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 1 sa poskytuje žene a mužovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov, osamelej žene a osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a žene a mužovi, ktorý prevzal dve deti alebo viac detí, sa poskytuje v trvaní 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 2 sa poskytuje v trvaní troch rokov odo dňa skončenia materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa prvej vety alebo odo dňa prevzatia dieťaťa, ktoré dovŕši tri roky veku, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, rodičovská dovolenka sa poskytuje v trvaní šesť rokov odo dňa skončenia materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa prvej vety alebo odo dňa prevzatia dieťaťa, ktoré dovŕši tri roky, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku.“.

Za § 252d sa vkladá § 252e, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 252e

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2011

Žene, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a mužovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1 pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.“.

Čl. VII

Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákona č. 666/2002 Z. z., zákona č. 424/2003 Z. z., zákona č. 451/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 180/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 729/2004 Z. z., zákona č. 561/2005 Z. z., zákona č. 327/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z., zákona č. 199/2009 Z. z. a zákona č. 151/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 102ad ods. 1 prvá veta znie: „V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí príslušníčke materská dovolenka po dobu 34 týždňov; osamelej príslušníčke patrí rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov.“.

V § 102ad ods. 4 druhá veta znie: „Ak príslušníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej rodičovská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 28 týždňov; osamelej príslušníčke sa poskytne rodičovská dovolenka do uplynutia 31 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, sa poskytne rodičovská dovolenka do uplynutia 37 týždňov.“.

V § 102ae ods. 2 prvá veta znie: „Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje príslušníčke alebo príslušníkovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov; osamelej príslušníčke alebo osamelému príslušníkovi v trvaní 31 týždňov a príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal dve alebo viac detí, 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.“.

Za § 209f sa vkladá § 209g, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 209g

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2011

Príslušníčke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a príslušníkovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 102ad ods. 1 pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.“.

Čl. VIII

Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 447/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z., zákona č. 463/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 58/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z. a zákona č. 285/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 7 ods. 1 písm. b) sa slovo „42“ nahrádza slovom „sedem“.

V § 7 ods. 2 písm. a) sa slovo „šiestich“ nahrádza slovom „ôsmich“.

V § 10 ods. 3 a 4 sa slová „28. týždňa“ nahrádzajú slovami „34. týždňa“.

V § 10 ods. 5 sa slová „22. týždňa“ nahrádzajú slovami „28. týždňa“ a slová „28. týždňa“ sa nahrádzajú slovami „34. týždňa“.

V § 10 ods. 9 sa slová „22 týždňov“ nahrádzajú slovami „28 týždňov“ a slová „ôsmich mesiacov“ sa nahrádzajú slovami „troch rokov“.

V § 10 ods. 12 sa v prvej vete slová „37. týždňa“ nahrádzajú slovami „43. týždňa“.

V § 10 odsek 13 znie:

„(13)

Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedené v odseku 4 a je osamelá, má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa odo dňa vzniku nároku na materské. Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedené v odseku 4 a porodila súčasne dve deti alebo viac detí, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa odo dňa vzniku nároku na materské.“.

V § 10 ods. 14 sa slová „31. týždňa“ nahrádzajú slovami „37. týždňa“ a slová „ôsmich mesiacov“ sa nahrádzajú slovami „troch rokov“.

V § 10 ods. 16 sa slová „ôsmich mesiacov“ nahrádzajú slovami „troch rokov“.

10.

V § 10 ods. 18 druhá veta znie: „Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednej policajtke alebo len jednej profesionálnej vojačke; to neplatí, ak nárok na materské vznikne policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi počas obdobia uvedeného v odseku 8.“.

11.

Doterajší text § 14 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2)

Rozhodujúce obdobie na zistenie čistého denného služobného platu policajta alebo čistého denného služobného príjmu profesionálneho vojaka je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby.“.

12.

V § 16 ods. 1 až 3 sa slovo „42“ nahrádza slovom „sedem“.

13.

V § 16 ods. 2 písm. b) sa slovo „šesť“ nahrádza slovom „osem“.

14.

V § 16 ods. 4 sa vypúšťa písmeno a). Súčasne sa zrušuje označenie písmena b).

15.

V § 68 ods. 1 a 2 sa vypúšťa písmeno b). Súčasne sa zrušuje označenie písmena a) a vypúšťajú sa slová „u policajtov“.

16.

V § 68 sa vypúšťa odsek 13.

17.

Za § 143u sa vkladá § 143v, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 143v

Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2011

(1)

Policajtke alebo profesionálnej vojačke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu⁶⁸) pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.

(2)

Ak ochranná lehota začala plynúť pred 1. januárom 2011 a jej plynutie neskončilo do 31. decembra 2010, posudzuje sa aj po tomto dni podľa predpisov účinných do 31. decembra 2010.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 68 znie:

„68)

§ 152 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 166 ods. 1 Zákonníka práce.“.

Čl. IX

Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., 555/2007 Z. z. a zákona č. 659/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 2 odsek 1 znie:

„(1)

Zamestnanec podľa tohto zákona je zamestnanec podľa osobitného predpisu.¹)“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa na konci pripájajú slová „v znení zákona č. 543/2010 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:

„2)

§ 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z.“.

V § 4 sa nad slovom „práceneschopného³)“ vypúšťa odkaz 3.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3 sa vypúšťa a v poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa citácia „§ 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí“ nahrádza citáciou „§ 12 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie:

„5)

§ 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 10 znie:

„10)

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

V § 8 odseky 4 a 5 znejú:

„(4)

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého nemocenské poistenie zamestnanca pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo najmenej 90 dní, je rozhodujúce obdobie podľa osobitného predpisu.¹⁵) Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého nemocenské poistenie zamestnanca pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo menej ako 90 dní, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

(5)

Denný vymeriavací základ zamestnanca je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnanca, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorého dočasná pracovná neschopnosť vznikla v deň vzniku nemocenského poistenia zamestnanca, je vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie, pripadajúci na jeden deň nemocenského poistenia v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:

„15)

§ 54 ods. 1, 2, 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z. Z. o nemocenskom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 16 a 17 sa vypúšťajú.

V § 9 ods. 1 sa vypúšťajú slová „vystaveného podľa osobitného predpisu³)“.

Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 13a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011

(1)

Ak fyzická osoba je zamestnanec k 31. decembru 2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je zamestnanec aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(2)

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľ zamestnanca uvedeného v odseku 1, je zamestnávateľ aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.“.

Čl. XI

Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 62/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 137/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 105/2010 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 355/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:

„4)

§ 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie:

„5)

§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 7 znie:

„7)

§ 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z.“.

V § 14 ods. 5 sa v úvodnej vete slová „môže byť“ nahrádzajú slovom „je“.

V § 19 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

Poznámka pod čiarou k odkazu 20 znie:

„20)

§ 138 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z.“.

V § 23 ods. 2 sa slovo „predpisu²¹)“ nahrádza slovom „predpisu²⁰)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 21 sa vypúšťa.

V § 23 ods. 3 až 7, 9 a 10 sa slová „predpisu²²)“, „predpisu²³)“, „predpisu²⁴)“, „predpisu²⁵)“, „predpisu²⁶)“, „predpisu²⁷)“, „predpisu²⁸)“ nahrádzajú slovom „predpisu²⁰)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 23 až 28 sa vypúšťajú.

V § 23 ods. 11 sa slová „celé eurocenty nahor“ nahrádzajú slovami „najbližší eurocent nadol“.

10.

Poznámka pod čiarou k odkazu 44 znie:

„44)

Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.“.

11.

V § 48 ods. 2 písm. g) sa slová „Európskych spoločenstiev“ nahrádzajú slovami „Európskej únie“.

12.

V § 64 sa vypúšťa odsek 4.

Doterajšie odseky 5 až 8 sa označujú ako odseky 4 až 7.

13.

V § 64 ods. 5 písm. f) sa slová „odseku 5“ nahrádzajú slovami „odseku 4“.

14.

V § 81 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „Európskych spoločenstiev a“.

15.

V § 90 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „Európskych spoločenstiev a“.

16.

Za § 123o sa vkladá § 123p, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 123p

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2011

Ak plynutie lehoty podľa § 64 ods. 4 v znení účinnom do 31. decembra 2010 malo skončiť po 31. decembri 2010, sporiteľ podľa § 14 ods. 5 môže v tejto lehote oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosť, že sa rozhodol byť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení; na účasť týchto sporiteľov na starobnom dôchodkovom sporení v období do 31. decembra 2010 sa vzťahuje právna úprava účinná do 31. decembra 2010. Ustanovením prvej vety nie je dotknutý vznik účasti sporiteľov podľa prvej vety na starobnom dôchodkovom sporení od 1. januára 2011 podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2011, ak títo sporitelia v lehote podľa prvej vety neoznámia príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosť, že sa rozhodli byť zúčastnení na starobnom dôchodkovom sporení.“.

17.

§ 124 znie:

„§ 124

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.“.

18.

Príloha č. 2 vrátane nadpisu znie:

„Príloha č. 2 k zákonu č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú. v. ES L 345, 19. 12. 2002) v platnom znení.

Čl. XII

Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 144/2008 Z. z., zákona č. 452/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 483/2009 Z. z. a zákona č. 151/2010 Z. z. sa dopĺňa takto:

Za § 215i sa vkladá § 215j, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 215j

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2011

Profesionálnej vojačke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a profesionálnemu vojakovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto dovolenka podľa § 166 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce účinného od 1. januára 2011; ak ide o profesionálnu vojačku a profesionálneho vojaka podľa § 169 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce patrí táto dovolenka podľa § 169 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce účinného od 1. januára 2011.“.

Čl. XIII

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2011.

Ivan Gašparovič v. r.

Richard Sulík v. r.

Iveta Radičová v. r.

Práve prebieha údržba portálu. Niektoré funkcionality sú obmedzené.

543/2010 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2014

Kontakt