404/2011 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 404/2011 Z. z. |
Názov: | Zákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 21.10.2011 |
Dátum vyhlásenia: | 22.11.2011 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
499/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o určení sumy finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky |
71/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dočasne obnovuje kontrola hraníc na vnútorných hraniciach Slovenskej republiky |
80/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa predlžuje dočasné obnovenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach Slovenskej republiky |
114/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa predlžuje dočasné obnovenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach Slovenskej republiky |
133/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dočasne obnovuje kontrola hraníc na vnútorných hraniciach Slovenskej republiky |
150/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 133/2020 Z. z., ktorým sa dočasne obnovuje kontrola hraníc na vnútorných hraniciach Slovenskej republiky |
520/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín |
521/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vysokokvalifikovaným štátnym príslušníkom tretích krajín |
94/2022 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 520/2021 Z. z. o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín |
269/2022 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum relokovaným štátnym príslušníkom tretej krajiny a ich rodinným príslušníkom |
270/2022 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 520/2021 Z. z. o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 94/2022 Z. z. |
471/2022 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 521/2021 Z. z. o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vysokokvalifikovaným štátnym príslušníkom tretích krajín |
113/2023 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín |
156/2023 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dočasne obnovuje kontrola hraníc na vnútorných hraniciach Slovenskej republiky |
371/2023 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 521/2021 Z. z. o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vysokokvalifikovaným štátnym príslušníkom tretích krajín v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 471/2022 Z. z. |
383/2023 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín vo vybraných zamestnaniach v oblasti priemyslu |
388/2023 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dočasne obnovuje kontrola na vnútornej hranici Slovenskej republiky s Maďarskom |
395/2023 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa predlžuje dočasné obnovenie kontroly na vnútornej hranici Slovenskej republiky s Maďarskom |
426/2023 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa predlžuje dočasné obnovenie kontroly na vnútornej hranici Slovenskej republiky s Maďarskom |
434/2023 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dočasne obnovuje kontrola na vnútornej hranici Slovenskej republiky s Maďarskom |
461/2023 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa predlžuje dočasné obnovenie kontroly na vnútornej hranici Slovenskej republiky s Maďarskom |
520/2023 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 113/2023 Z. z. o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín |
34/2024 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 113/2023 Z. z. o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 520/2023 Z. z. |
35/2024 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 383/2023 Z. z. o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín vo vybraných zamestnaniach v oblasti priemyslu |
90/2024 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 383/2023 Z. z. o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín vo vybraných zamestnaniach v oblasti priemyslu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 35/2024 Z. z. |
92/2024 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 383/2023 Z. z. o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín vo vybraných zamestnaniach v oblasti priemyslu v znení neskorších predpisov |
145/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch |
143/1998 Z. z. | Zákon o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
474/2005 Z. z. | Zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
75/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
388/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
495/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
131/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
353/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony |
444/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
82/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
179/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
57/2018 Z. z. | Zákon o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
68/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
108/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
376/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
70/2019 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 12. decembra 2018 vo veci vyslovenia nesúladu § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a nesúladu § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie |
221/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
310/2019 Z. z. | Zákon o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
73/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 |
424/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
310/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
92/2022 Z. z. | Zákon o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine |
113/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
488/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
13/2024 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 17/2022 z 13. decembra 2023 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 33 ods. 6 písm. o) a § 48 ods. 2 písm. h) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
160/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
342/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
48/2002 Z. z. | Zákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
477/2003 Z. z. | Zákon o ochrane štátnej hranice |
404
ZÁKON
z 21. októbra 2011,
o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
pôsobnosť Policajného zboru pri zabezpečovaní kontroly hraníc1) Slovenskej republiky (ďalej len „kontrola hraníc“) a v oblasti pobytu cudzincov na
území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“),
b)
pôsobnosť orgánov verejnej moci v oblasti víz,
c)
podmienky vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky (ďalej len „vstup“) a podmienky
vycestovania cudzincov z územia Slovenskej republiky (ďalej len „vycestovanie“), ktoré
nie sú upravené v osobitnom predpise alebo medzinárodnej zmluve,2) ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len „medzinárodná zmluva“),
d)
podmienky pobytu,
e)
vydávanie dokladov pre cudzincov,
f)
evidenciu osôb a kontrolu pobytu,
g)
administratívne vyhostenie a zákaz vstupu,
h)
zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny a umiestnenie v zariadení,
i)
policajný prevoz štátneho príslušníka tretej krajiny cez územie Slovenskej republiky
(ďalej len „policajný prevoz“) a policajný sprievod štátneho príslušníka tretej krajiny
z územia Slovenskej republiky (ďalej len „policajný sprievod“),
j)
letecký tranzit štátneho príslušníka tretej krajiny cez územie Slovenskej republiky
(ďalej len „letecký tranzit“),
k)
práva a povinnosti osôb pri kontrole hraníc a pri pobyte,
l)
priestupky a iné správne delikty na úseku kontroly hraníc a pobytu.
(2)
Tento zákon sa vzťahuje aj na cudzincov, ktorí požiadali o udelenie azylu alebo o
poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej len „žiadosť o
udelenie azylu“), ktorým bol udelený azyl na území Slovenskej republiky, ktorým bola
poskytnutá doplnková ochrana na území Slovenskej republiky, ktorí požiadali o poskytnutie
dočasného útočiska na území Slovenskej republiky alebo ktorým bolo poskytnuté dočasné
útočisko na území Slovenskej republiky, ak osobitný predpis3) neustanovuje inak.
§ 2
Základné ustanovenia
(1)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
asistovaným dobrovoľným návratom návrat štátneho príslušníka tretej krajiny do krajiny
pôvodu, posledného bydliska alebo ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny
príslušník tretej krajiny rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, a ktorý zabezpečuje Medzinárodná
organizácia pre migráciu alebo iná mimovládna organizácia na základe dohody s vládou
Slovenskej republiky,
b)
blízkosťou vonkajšej hranice územie Slovenskej republiky do vzdialenosti 5 km od
vonkajšej hranice,4)
c)
členským štátom členský štát Európskej únie okrem Slovenskej republiky, iný štát,
ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarska
konfederácia; na účely § 30 a § 51 až 57 sa členským štátom rozumie len členský štát Európskej únie okrem Slovenskej republiky,
d)
leteckým tranzitom prechod štátneho príslušníka tretej krajiny, a ak je to potrebné,
so sprievodom cez priestor verejného letiska na území Slovenskej republiky na účely
jeho leteckej prepravy do krajiny určenia,
e)
národným vízom povolenie udelené Slovenskou republikou, ktoré oprávňuje zdržiavať
sa na území Slovenskej republiky,
f)
neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore
so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou,2)
g)
neoprávneným prekročením vonkajšej hranice vstup alebo vycestovanie osoby cez vonkajšiu
hranicu mimo hraničného priechodu, cez hraničný priechod mimo určených prevádzkových
hodín alebo v čase jeho uzatvorenia, ak tento vstup alebo vycestovanie cez vonkajšiu
hranicu neumožňuje medzinárodná zmluva, tento zákon alebo osobitný predpis,5)
h)
nepretržitým pobytom čas pobytu na základe povolenia na pobyt, ktorý začína plynúť
dňom vstupu; do nepretržitého pobytu sa nezapočítava čas výkonu trestu odňatia slobody
a nepretržitý čas zdržiavania sa cudzinca v zahraničí viac ako 180 dní, ak tento zákon
neustanovuje inak,
i)
ohrozením bezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok,
zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie
osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie
osôb, majetok a životné prostredie,
j)
ohrozením verejného poriadku porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom
týkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd, ochrany maloletých a iných zraniteľných
osôb alebo opakované porušovanie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa riadneho
výkonu verejnej správy, životného prostredia, verejného poriadku alebo občianskeho
spolunažívania,
k)
platným cestovným dokladom pas alebo iná verejná listina, ak sú za cestovný doklad
uznané Slovenskou republikou, sú časovo platné, umožňujú jednoznačnú identifikáciu
jeho držiteľa, nemajú porušenú celistvosť a nie sú poškodené tak, že zápisy v nich
uvedené sú nečitateľné,
l)
prihraničnou dopravou preprava osôb medzinárodnou autobusovou linkou premávajúcou
v pásme do 50 kilometrov od vonkajšej pozemnej hranice,
m)
prihraničným územím vonkajšej hranice územie Slovenskej republiky do vzdialenosti
50 kilometrov od vonkajšej hranice,
n)
schengenským vízom jednotné vízum, vízum s obmedzenou územnou platnosťou a letiskové
tranzitné vízum,6)
o)
účelovým manželstvom manželstvo uzavreté s cieľom získať pobyt,
p)
zariadením miesto, v ktorom je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený na základe
rozhodnutia o zaistení podľa tohto zákona.
(2)
Cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky.7)
(3)
Občanom Únie je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a je štátnym
občanom niektorého členského štátu.
(4)
Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej
republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba
bez štátnej príslušnosti.
(5)
Rodinným príslušníkom občana Únie je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je
a)
jeho manžel,
b)
jeho dieťa mladšie ako 21 rokov, jeho nezaopatrené dieťa a takéto deti jeho manžela,
c)
jeho závislý priamy príbuzný v zostupnej alebo vzostupnej línii a takáto osoba jeho
manžela,
d)
akýkoľvek iný rodinný príslušník, na ktorého sa nevzťahujú písmená a) až c) a je
nezaopatrenou osobou v krajine, z ktorej prichádza,
e)
akýkoľvek iný rodinný príslušník, na ktorého sa nevzťahujú písmená a) až c) a je
členom jeho domácnosti,
f)
akýkoľvek iný rodinný príslušník, na ktorého sa nevzťahujú písmená a) až c) a je
z vážnych zdravotných dôvodov odkázaný na jeho starostlivosť,
g)
jeho partner, s ktorým má občan Únie trvalý, riadne osvedčený vzťah,
h)
štátny príslušník tretej krajiny s právom pobytu rodinného príslušníka občana Únie
v členskom štáte, kde občanom Únie je štátny občan Slovenskej republiky, s ktorým
sa štátny príslušník tretej krajiny navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt
späť na územie Slovenskej republiky a spĺňa niektorú z podmienok uvedených v písmenách
a) až g) vo vzťahu k štátnemu občanovi Slovenskej republiky.
(6)
Štátnym príslušníkom tretej krajiny, u ktorého sa vízum nevyžaduje, je štátny príslušník
tretej krajiny, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti podľa osobitného predpisu,8) ktorý sa na území Slovenskej republiky oprávnene zdržiava na základe platného dokladu
o pobyte vydaného podľa tohto zákona alebo na základe povolenia na pobyt,9) alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
(7)
Zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, osoba
staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá
bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického
alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať
aj osobu mladšiu ako 65 rokov.
(8)
(9)
Ubytovateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá poskytuje
ubytovanie na základe zmluvy o ubytovaní.
DRUHÁ ČASŤ
KONTROLA HRANÍC, VSTUP A VYCESTOVANIE CEZ VONKAJŠIU HRANICU
PRVÁ HLAVA
VONKAJŠIA HRANICA
§ 3
Kontrola vonkajšej hranice
§ 4
Hraničný priechod
(1)
Hraničným priechodom na vonkajšej hranici je
a)
miesto určené medzinárodnou zmluvou na vstup a vycestovanie, na prejazd dopravných
prostriedkov a na prepravu tovaru cez vonkajšiu hranicu,
b)
verejné letisko, ktorému bolo udelené povolenie na prevádzkovanie letov do tretích
krajín alebo letov z tretích krajín podľa osobitného predpisu15) (ďalej len „medzinárodné letisko“).
(2)
Treťou krajinou podľa odseku 1 písm. b) sa rozumie štát, ktorý neuplatňuje ustanovenia
osobitného predpisu o zrušení kontrol vnútorných hraníc.16)
§ 5
Podmienky prekračovania vonkajšej hranice
(1)
(2)
Vonkajšiu hranicu možno prekračovať mimo hraničného priechodu len vtedy, ak to ustanovuje
medzinárodná zmluva,18) alebo na základe povolenia vydaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo vnútra“) podľa osobitného predpisu,19) ak na povolenie prestupu osôb a prepravy tovaru cez colnú hranicu mimo colného priechodu
nie je príslušný colný orgán podľa osobitného predpisu.5)
§ 6
(1)
Štátny príslušník tretej krajiny mladší ako 16 rokov, ktorý nie je držiteľom cestovného
dokladu, môže prekročiť vonkajšiu hranicu len v sprievode osoby, v ktorej cestovnom
doklade je zapísaný; ak táto osoba podlieha vízovej povinnosti, štátny príslušník
tretej krajiny mladší ako 16 rokov musí mať udelené samostatné vízum v tomto cestovnom
doklade.
(2)
Štátny príslušník tretej krajiny pri vstupe cez vonkajšiu hranicu na hraničnom priechode
je povinný preukázať finančné prostriedky20) potrebné na pokrytie nákladov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky.
(3)
Ministerstvo vnútra podľa osobitného predpisu21) vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom určí sumu finančných prostriedkov
potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny
na území Slovenskej republiky.
§ 7
Osobitné podmienky vstupu občanov Únie a rodinných príslušníkov občanov Únie
(1)
Rodinný príslušník občana Únie môže vstúpiť na územie Slovenskej republiky, ak je
sprevádzaný občanom Únie alebo ak za občanom Únie cestuje na účel pripojenia sa k
nemu; to neplatí, ak rodinný príslušník občana Únie má priznané právo na pobyt ako
rodinný príslušník občana Únie v niektorom členskom štáte.
(2)
Právo na vstup preukazuje občan Únie predložením dokladu alebo iným hodnoverným spôsobom,
ktorým riadne preukáže svoju totožnosť a štátnu príslušnosť k členskému štátu. Rodinný
príslušník občana Únie právo na vstup preukazuje predložením dokladu alebo iným hodnoverným
spôsobom, ktorým riadne preukáže svoju totožnosť a rodinný vzťah k občanovi Únie.
Osobe, ktorá pri vstupe o sebe vyhlásila, že je občanom Únie alebo rodinným príslušníkom
občana Únie, policajný útvar umožní v primeranej lehote hodnoverným spôsobom preukázať
tieto skutočnosti.
(3)
(4)
Policajný útvar udelí na hraničnom priechode vízum rodinnému príslušníkovi občana
Únie podliehajúcemu vízovej povinnosti, ktorý pri vstupe cez vonkajšiu hranicu nemá
potrebné vízum, ak hodnoverne preukázal, že sa na neho vzťahuje právo podľa odseku
1. Vízum na hraničnom priechode udelí policajný útvar bezodkladne.
(5)
Ak rodinný príslušník občana Únie podliehajúci vízovej povinnosti pri vstupe nemá
cestovný pas, policajný útvar mu vízum udelí na osobitný list.
§ 8
Hraničná kontrola
(1)
Hraničnú kontrolu23) je oprávnený vykonať príslušník Policajného zboru (ďalej len „policajt“).
(2)
Ak policajt pri hraničnej kontrole zistí, že sa cudzinec preukázal falošným alebo
pozmeneným cestovným dokladom, je oprávnený takýto doklad zadržať. Zadržať môže aj
cestovný doklad, ktorý bol vydaný inej osobe a cudzinec sa ním preukáže ako vlastným,
alebo ak bol orgánom štátu, ktorý ho vydal, vyhlásený za neplatný alebo odcudzený.
Policajt vydá cudzincovi o zadržaní dokladu potvrdenie.
(3)
Policajný útvar je oprávnený dodatočne vyznačiť do cestovného dokladu štátneho príslušníka
tretej krajiny údaje o čase a mieste jeho vstupu cez vonkajšiu hranicu, ak tento štátny
príslušník tretej krajiny vyvrátil domnienku o nesplnení podmienok dĺžky pobytu z
dôvodu chýbajúceho odtlačku pečiatky v cestovnom doklade pri vstupe cez vonkajšiu
hranicu podľa osobitného predpisu.24)
§ 9
Hraničný dozor
Pri vykonávaní hraničného dozoru25) je policajt okrem oprávnení podľa osobitného predpisu26) oprávnený v nevyhnutnom rozsahu
a)
vstupovať a vchádzať dopravným prostriedkom na pozemky v blízkosti vonkajšej hranice,
b)
zakázať vstup osobe na určené miesto nachádzajúce sa v blízkosti vonkajšej hranice,
c)
vstupovať a vchádzať dopravným prostriedkom na pozemky v prihraničnom území vonkajšej
hranice pri vykonávaní pátrania po osobách, ktoré sú podozrivé zo spáchania trestného
činu alebo priestupku súvisiaceho s kontrolou hraníc.
§ 10
Technické prostriedky
(1)
Policajný útvar pri vykonávaní hraničného dozoru je oprávnený v prihraničnom území
vonkajšej hranice umiestňovať a používať technické prostriedky, ktoré zisťujú a dokumentujú
neoprávnené prekračovanie vonkajšej hranice alebo zabraňujú neoprávnenému prekračovaniu
vonkajšej hranice (ďalej len „technický prostriedok“).
(2)
Policajný útvar pred umiestnením technického prostriedku písomne oznámi túto skutočnosť
vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi pozemku (ďalej len „vlastník pozemku“); zároveň
vlastníka pozemku v tomto písomnom oznámení poučí aj o právach a povinnostiach, ktoré
mu umiestnením technického prostriedku vznikajú.
(3)
Policajný útvar je oprávnený, ak je to nevyhnutné na plnenie úloh súvisiacich s vykonávaním
hraničného dozoru a ak umiestnenie technického prostriedku neznesie odklad, technický
prostriedok umiestniť aj bez predchádzajúceho oznámenia tejto skutočnosti vlastníkovi
pozemku; po umiestnení technického prostriedku policajný útvar bezodkladne postupuje
podľa odseku 2.
(4)
Policajný útvar je pri umiestnení technického prostriedku povinný dbať na práva vlastníka
pozemku.
(5)
Technický prostriedok, ak to jeho charakter dovoľuje, sa označuje nápisom „Majetok
štátu, jeho zničenie, poškodenie alebo neoprávnené odstránenie sa postihuje podľa
zákona“.
(6)
Pri umiestnení technického prostriedku v prihraničnom území vonkajšej hranice sa
nevyžaduje označenie monitorovaného priestoru podľa osobitného predpisu.27)
§ 11
Zamietnutie vstupu občanovi Únie a rodinnému príslušníkovi občana Únie
(1)
Policajný útvar na hraničnom priechode môže občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi
občana Únie zamietnuť vstup cez vonkajšiu hranicu iba v prípade, ak existuje dôvodné
podozrenie, že závažným spôsobom ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok, alebo
je to potrebné na ochranu verejného zdravia.
(2)
Rozhodnutie o zamietnutí vstupu občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana
Únie z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku musí vychádzať
výlučne z osobného správania tejto osoby, pričom osobné správanie musí predstavovať
bezprostrednú a dostatočne vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.
Trestné činy spáchané v minulosti občanom Únie alebo rodinným príslušníkom občana
Únie nie sú bez spojenia s dôvodným podozrením zo závažného ohrozenia bezpečnosti
štátu alebo verejného poriadku dôvodom na zamietnutie vstupu.
(3)
Pred vydaním rozhodnutia o zamietnutí vstupu z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu
alebo verejného poriadku je policajt oprávnený odobrať občanovi Únie alebo rodinnému
príslušníkovi občana Únie daktyloskopické odtlačky a vyhotoviť obrazový záznam.
(4)
Odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí vstupu podľa odseku 1 nemá odkladný účinok.
§ 12
Odopretie vstupu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny
(1)
Policajný útvar na hraničnom priechode je oprávnený štátnemu príslušníkovi tretej
krajiny odoprieť vstup podľa osobitného predpisu.28)
(2)
Policajný útvar na hraničnom priechode je oprávnený štátnemu príslušníkovi tretej
krajiny odoprieť vstup aj vtedy, ak jeho pobyt už dosiahol maximálnu dĺžku podľa medzinárodnej
zmluvy.29)
(3)
Vstup nemožno odoprieť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má povolený pobyt
v Slovenskej republike, ktorý počas hraničnej kontroly podal žiadosť o udelenie azylu,
ktorému bol udelený azyl na území Slovenskej republiky, ktorému bola poskytnutá doplnková
ochrana na území Slovenskej republiky, ktorý požiadal o poskytnutie dočasného útočiska
na území Slovenskej republiky, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej
republiky alebo ktorému bol vydaný cestovný doklad cudzinca podľa osobitného predpisu.30)
DRUHÁ HLAVA
VNÚTORNÉ HRANICE
§ 13
Kontrola vnútorných hraníc
(1)
Vláda Slovenskej republiky môže v súlade s osobitným predpisom31) nariadením vlády ustanoviť, že sa dočasne obnovuje kontrola hraníc na vnútorných
hraniciach, a to v rozsahu a spôsobom, ktorý zodpovedá danej situácii.
(2)
Počas dočasného obnovenia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach sa primerane uplatňujú
ustanovenia tohto zákona upravujúce kontrolu hraníc na vonkajšej hranici.
TRETIA HLAVA
VÍZA
§ 14
Schengenské vízum
(1)
Charakteristika schengenských víz a podmienky ich udeľovania, ktoré nie sú ustanovené
v tomto zákone, sú ustanovené v osobitnom predpise.32)
(2)
Rodinnému príslušníkovi občana Únie sa udelí schengenské vízum.
§ 15
Národné vízum
(1)
Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny môže byť udelené národné vízum, ak je to potrebné
v súvislosti s udelením pobytu v Slovenskej republike alebo na plnenie záväzkov Slovenskej
republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv alebo ak je to v záujme Slovenskej
republiky.
(2)
Rodinnému príslušníkovi azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana,
uvedenému v osobitnom predpise,33) sa udelí národné vízum, ak neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.
(3)
Národné vízum sa udeľuje na pobyt dlhší ako tri mesiace, najviac na jeden rok; ak
ide o udelenie národného víza v súvislosti s udelením pobytu v Slovenskej republike,
udeľuje sa na 90 dní a ak ide o udelenie národného víza rodinnému príslušníkovi azylanta
alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, udeľuje sa na nevyhnutný čas.
§ 16
Konanie o udelení schengenského víza
(1)
Udelenie schengenského víza môže byť podmienené pozvaním overeným policajným útvarom.
(2)
Diplomatická misia alebo konzulárny úrad34) Slovenskej republiky v zahraničí (ďalej len „zastupiteľský úrad“) môže udeliť schengenské
vízum len po predchádzajúcom stanovisku ministerstva vnútra; ministerstvo vnútra a
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných
vecí“) sa môžu dohodnúť, v ktorých prípadoch môže zastupiteľský úrad udeliť schengenské
vízum aj bez stanoviska ministerstva vnútra. Ministerstvo vnútra dáva stanovisko k
udeleniu schengenského víza aj pre diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad iného
štátu v rámci konzultácie podľa osobitného predpisu.35) Ak sa žiadosti o udelenie schengenského víza vyhovie, rozhodnutie sa nevydáva; namiesto
rozhodnutia sa vydá vízová nálepka.
(3)
Zastupiteľský úrad je oprávnený určiť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na vstup
hraničný priechod, ktorý zapíše do schengenského víza.
(4)
Rozhodnutie, ktorým bola žiadosť o udelenie schengenského víza zamietnutá, alebo
rozhodnutie, ktorým bolo udelené schengenské vízum zrušené alebo odvolané, sa vydáva
v štátnom jazyku; na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny sa vydá aj v jazyku
určenom zastupiteľským úradom alebo policajným útvarom.
(5)
Rodinnému príslušníkovi občana Únie môže zastupiteľský úrad žiadosť o udelenie schengenského
víza zamietnuť len vtedy, ak
a)
na základe predložených dokladov alebo iným hodnoverným spôsobom riadne nepreukáže
svoju totožnosť a rodinný vzťah k občanovi Únie, alebo
b)
predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.
(6)
Zastupiteľský úrad alebo policajný útvar môže podľa osobitného predpisu36) zrušiť alebo odvolať schengenské vízum. Rodinnému príslušníkovi občana Únie možno
zrušiť alebo odvolať schengenské vízum len z dôvodu podľa odseku 5 písm. b).
(7)
Štátny príslušník tretej krajiny sa môže proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti
o udelenie schengenského víza, o zrušení alebo odvolaní udeleného schengenského víza
odvolať. Odvolanie podáva štátny príslušník tretej krajiny na správnom orgáne, ktorý
rozhodnutie vydal v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o udelenie schengenského víza nebolo možné štátnemu príslušníkovi
tretej krajiny doručiť, začína lehota pre podanie odvolania plynúť dňom, ktorý nasleduje
po uplynutí 90 dní odo dňa podania žiadosti o vízum. Ak rozhodnutie o zrušení alebo
odvolaní udeleného schengenského víza nebolo možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny
doručiť do 90 dní, doručí sa verejnou vyhláškou po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho
orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
(8)
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie schengenského víza zamietnutá,
alebo proti rozhodnutiu, ktorým bolo udelené schengenské vízum zrušené alebo odvolané,
nemá odkladný účinok. Odvolanie musí obsahovať údaje o tom, kto ho podáva, v čom vidí
štátny príslušník tretej krajiny nesprávnosť rozhodnutia a jeho rozpor s právnymi
predpismi. Odvolanie a písomnú dokumentáciu k odvolaniu podáva žiadateľ v štátnom
jazyku.
(9)
Zastupiteľský úrad môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak mu v plnom rozsahu vyhovie.
Ak zastupiteľský úrad o odvolaní nerozhodne, pošle ho do piatich dní od jeho doručenia
ministerstvu zahraničných vecí, ktoré o odvolaní rozhodne. Ministerstvo zahraničných
vecí posudzuje súlad dôvodov rozhodnutia zastupiteľského úradu s dôvodmi ustanovenými
v tomto zákone alebo osobitnom predpise.32) Ak je dôvodom rozhodnutia, ktorým bola žiadosť o udelenie schengenského víza zamietnutá,
alebo rozhodnutia, ktorým bolo udelené schengenské vízum zrušené alebo odvolané, nesúhlasné
stanovisko ministerstva vnútra, môže si ministerstvo zahraničných vecí v rámci nového
posudzovania dôvodov vyžiadať opätovné stanovisko ministerstva vnútra.
(10)
Písomné rozhodnutie o odvolaní sa žiadateľovi doručí spravidla do 60 dní odo dňa
podania odvolania. Rozhodnutie sa vyhotoví v štátnom jazyku a prostredníctvom zastupiteľského
úradu sa doručí žiadateľovi. Rozhodnutie, ktoré nebude možné štátnemu príslušníkovi
tretej krajiny doručiť do 90 dní, sa doručí verejnou vyhláškou po dobu 15 dní na úradnej
tabuli zastupiteľského úradu.
(11)
Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré vydal zastupiteľský úrad, sa nevzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní;37) to neplatí, ak ide o rodinného príslušníka občana Únie.
(12)
Preskúmanie rozhodnutia o odvolaní súdom je vylúčené; to neplatí, ak ide o rozhodnutie
o žiadosti rodinného príslušníka občana Únie.
(13)
Ministerstvo vnútra môže z dôvodov podľa osobitného predpisu38) predĺžiť platnosť schengenského víza.
(14)
Udeľovanie schengenských víz v zastúpení iným štátom a udeľovanie schengenských víz
v zastúpení iného štátu upravuje osobitný predpis.39)
(15)
Rodinný príslušník občana Únie je povinný k žiadosti o schengenské vízum predložiť
platný cestovný doklad, doklad potvrdzujúci jeho rodinný vzťah s občanom Únie a doklad
o závislosti, ak sa vyžaduje. Zastupiteľský úrad rozhodne o žiadosti najneskôr do
10 pracovných dní.
§ 17
Konanie o udelení národného víza
(1)
Štátny príslušník tretej krajiny podáva žiadosť o udelenie národného víza na úradnom
tlačive na zastupiteľskom úrade.
(2)
K žiadosti o udelenie národného víza je štátny príslušník tretej krajiny povinný
predložiť platný cestovný doklad, farebnú fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu
jeho aktuálnu podobu, doklad potvrdzujúci účel pobytu, doklad o zdravotnom poistení
a ďalšie doklady potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie národného víza. Na
požiadanie je štátny príslušník tretej krajiny povinný osobne sa dostaviť na pohovor.
(3)
Rodinný príslušník azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, je
povinný predložiť k žiadosti o udelenie národného víza platný cestovný doklad, doklad
potvrdzujúci jeho rodinný vzťah a doklad o závislosti, ak sa vyžaduje; ak nepredloží
všetky doklady, žiadosť sa neprijme.
(4)
Zastupiteľský úrad rozhodne o žiadosti o udelenie národného víza do 30 dní od jej
prijatia.
(5)
Zastupiteľský úrad môže udeliť národné vízum len po predchádzajúcom stanovisku ministerstva
vnútra; ministerstvo vnútra a ministerstvo zahraničných vecí sa môžu dohodnúť, v ktorých
prípadoch môže zastupiteľský úrad udeliť národné vízum aj bez stanoviska ministerstva
vnútra.
(6)
Národné vízum sa udeľuje do cestovného dokladu formou nálepky. Platnosť národného
víza sa skončí spravidla najmenej 90 dní pred skončením platnosti cestovného dokladu.
(7)
Zastupiteľský úrad je oprávnený určiť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na vstup
hraničný priechod, ktorý zapíše do národného víza.
(8)
Zastupiteľský úrad alebo policajný útvar je oprávnený zrušiť národné vízum, ak zistí
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neudelenie národného víza, ak je štátny príslušník
tretej krajiny administratívne vyhostený alebo ak mu bol uložený trest vyhostenia.
(9)
Na konanie o udelení národného víza a o zrušení národného víza sa nevzťahuje osobitný
predpis32) ani všeobecný predpis o správnom konaní;37) všeobecný predpis o správnom konaní sa vzťahuje na konanie o udelenie národného víza
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 15 ods. 2.
§ 18
Policajný útvar na hraničnom priechode môže udeliť schengenské vízum štátnemu príslušníkovi
tretej krajiny podľa osobitného predpisu.40) Na konanie o udelení schengenského víza na hraničnom priechode sa primerane vzťahujú
ustanovenia § 16 ods. 2, 4 až 6 a 12.
§ 19
Pozvanie
(1)
Pozvanie sa podáva na úradnom tlačive, v ktorom sú uvedené údaje o pozývajúcej osobe,
pozývanom štátnom príslušníkovi tretej krajiny, účel, na ktorý je štátny príslušník
tretej krajiny pozývaný na územie Slovenskej republiky, a záväzok pozývajúcej osoby,
že uhradí všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného štátneho príslušníka
tretej krajiny. Na požiadanie policajného útvaru je pozývajúca osoba povinná preukázať,
že je schopná uhradiť všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného štátneho
príslušníka tretej krajiny vo výške podľa § 6 ods. 2 a 3; to neplatí, ak je pozývajúcou osobou azylant alebo cudzinec, ktorému sa poskytla
doplnková ochrana, a pozývanou osobou jeho rodinný príslušník uvedený v osobitnom
predpise.33) Pozvanie možno nahradiť dohodou o hosťovaní podľa osobitného predpisu.41)
(2)
Pozvanie overuje policajný útvar príslušný podľa miesta prechodného pobytu alebo
trvalého pobytu pozývajúcej fyzickej osoby alebo podľa sídla pozývajúcej právnickej
osoby po predchádzajúcom súhlase ministerstva vnútra, ktorým je viazaný.
(3)
Policajný útvar neoverí pozvanie, ak
a)
je pozývaný štátny príslušník tretej krajiny nežiaducou osobou,
b)
pozvanie nemá náležitosti podľa odseku 1,
c)
je dôvodné podozrenie, že účel pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny uvedený
v pozvaní nezodpovedá skutočnému účelu pozvania,
d)
je dôvodné podozrenie, že pozývaný štátny príslušník tretej krajiny môže pri svojom
pobyte ohroziť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo práva a slobody
iných a na vymedzených územiach aj prírodu, alebo
e)
nedostane súhlas ministerstva vnútra.
(4)
Policajný útvar vydá potvrdenie o prijatí žiadosti o overenie pozvania a rozhodne
o overení pozvania do 15 dní od prijatia žiadosti o overenie pozvania.
(5)
Na rozhodovanie o overení pozvania sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.37)
TRETIA ČASŤ
POBYT CUDZINCOV
PRVÁ HLAVA
POBYT ŠTÁTNEHO PRÍSLUŠNÍKA TRETEJ KRAJINY
Prvý oddiel
Prechodný pobyt
§ 20
Všeobecné ustanovenia
(1)
Prechodný pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať
a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bol policajným
útvarom udelený.
(2)
Prechodný pobyt je viazaný na jeden účel. Ak štátny príslušník tretej krajiny chce
vykonávať inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt, musí podať novú
žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt, môže počas prechodného
pobytu študovať.
§ 21
Druhy prechodného pobytu
(1)
Prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny
a)
na účel podnikania,
b)
na účel zamestnania,
c)
na účel štúdia,
d)
na účel osobitnej činnosti,
e)
na účel výskumu a vývoja,
f)
na účel zlúčenia rodiny,
g)
na účel plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl,42)
h)
ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí,43)
i)
ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte.
(2)
Prechodným pobytom je aj pobyt na základe modrej karty Európskej únie (ďalej len
„modrá karta“) vydanej podľa tohto zákona.
§ 22
Prechodný pobyt na účel podnikania
(1)
Prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie
žiadosti podľa § 33 ods. 4, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý
a)
podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo
b)
koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom
vzťahu.
(2)
Policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel podnikania na predpokladaný čas podnikania,
najviac však na tri roky.
§ 23
Prechodný pobyt na účel zamestnania
(1)
Prechodný pobyt na účel zamestnania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie
žiadosti podľa § 33 ods. 4, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na základe povolenia na zamestnanie;44) to neplatí, ak sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje.45)
(2)
Policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel zamestnania na predpokladaný čas zamestnania,
najviac však na dva roky.
(3)
Prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania môže policajný útvar udeliť štátnemu
príslušníkovi tretej krajiny po splnení podmienok podľa odseku 1 najviac na 180 dní
počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.
(4)
Prechodný pobyt na účel zamestnania sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na
území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na
pobyt podľa osobitného predpisu,46) splnil si povinnosť podľa § 111 ods. 2 písm. a) a
a)
pracuje pre významného zahraničného investora47) v Slovenskej republike,
b)
je vyslaný zamestnávateľom so sídlom v členskom štáte na územie Slovenskej republiky
v rámci poskytovania služieb zabezpečovaných týmto zamestnávateľom,48)
c)
je zamestnaný v medzinárodnej hromadnej doprave, ak je na výkon práce na území Slovenskej
republiky vyslaný svojím zahraničným zamestnávateľom,49) alebo
d)
je v pracovnom pomere so zamestnávateľom, ktorý má sídlo alebo sídlo organizačnej
zložky s pracovnoprávnou subjektivitou mimo územia Slovenskej republiky a ktorý ho
vyslal na základe zmluvy uzatvorenej s právnickou osobou alebo fyzickou osobou vykonávať
prácu na území Slovenskej republiky.50)
§ 24
Prechodný pobyt na účel štúdia
(1)
Prechodný pobyt na účel štúdia udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie
žiadosti podľa § 33 ods. 4, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý
a)
je žiakom strednej školy,51)
b)
je poslucháčom jazykovej školy,52)
c)
je študentom vysokej školy, alebo
d)
sa zúčastňuje jazykovej alebo odbornej prípravy k štúdiu na vysokej škole, ktorá
je organizovaná vysokou školou v Slovenskej republike.
(2)
Policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel štúdia na predpokladaný čas štúdia,53) najviac však na šesť rokov.
(3)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému policajný útvar udelí prechodný pobyt na
účel štúdia, môže počas prechodného pobytu podnikať.
(4)
Prechodný pobyt na účel štúdia sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území
Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt
podľa osobitného predpisu46) a splnil si povinnosť podľa § 111 ods. 2 písm. a).
§ 25
Prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti
(1)
Prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody
na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 4, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nie je podnikateľom,54) na
a)
lektorskú činnosť,
b)
umeleckú činnosť,
c)
športovú činnosť,
d)
stáž v rámci štúdia mimo územia Slovenskej republiky,
e)
činnosť vyplývajúcu z programov vlády Slovenskej republiky alebo z programov Európskej
únie,
f)
plnenie záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy,
g)
poskytnutie zdravotnej starostlivosti alebo na sprevádzanie štátneho príslušníka
tretej krajiny, ktorému sa poskytuje zdravotná starostlivosť, ak je to potrebné,
h)
dobrovoľnícku činnosť alebo
i)
činnosť novinára akreditovaného v Slovenskej republike.
(2)
Policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti podľa odseku 1 na
čas potrebný na dosiahnutie jeho účelu, najviac však na dva roky.
(3)
Prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu
na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky
na pobyt podľa osobitného predpisu46) a splnil si povinnosť podľa § 111 ods. 2 písm. a).
§ 26
Prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja
(1)
Prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody
na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 4, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý vykonáva výskum alebo vývoj na základe
dohody o hosťovaní,41) na čas potrebný na dosiahnutie jeho účelu, najviac však na dva roky. Štátny príslušník
tretej krajiny, ktorému policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja,
môže podnikať.
(2)
Prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu
na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky
na pobyt podľa osobitného predpisu46) a splnil si povinnosť podľa § 111 ods. 2 písm. a).
§ 27
Prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny
(1)
Prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na
zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 4, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je
a)
rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny s prechodným pobytom alebo
s trvalým pobytom,
b)
príbuzným v priamom vzostupnom rade azylanta mladšieho ako 18 rokov, alebo
c)
závislou osobou podľa medzinárodnej zmluvy.55)
(2)
Za rodinného príslušníka štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 1 písm.
a) sa považuje
a)
manžel, ak manželia majú najmenej 18 rokov,
b)
slobodné dieťa mladšie ako 18 rokov štátneho príslušníka tretej krajiny a jeho manžela,
c)
jeho slobodné dieťa mladšie ako 18 rokov,
d)
slobodné dieťa jeho manžela mladšie ako 18 rokov,
e)
jeho nezaopatrené slobodné dieťa staršie ako 18 rokov alebo nezaopatrené slobodné
dieťa staršie ako 18 rokov jeho manžela,56) ktoré sa o seba nedokáže postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu,
f)
jeho rodič alebo rodič jeho manžela, ktorý je odkázaný na jeho starostlivosť, a v
krajine, odkiaľ prichádza, nepožíva náležitú rodinnú podporu.
(3)
Ustanovenie odseku 1 písm. a) sa nevzťahuje na rodinného príslušníka podľa odseku
2 písm. f) štátneho príslušníka tretej krajiny s prechodným pobytom na účel štúdia.
(4)
Prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý
je uvedený v odseku 2 písm. c) a d), sa udelí len vtedy, ak so zlúčením súhlasí aj
rodič, ktorému toto dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti a ktorý má právo
stretávať sa s týmto dieťaťom.
(5)
Prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny sa udeľuje do skončenia platnosti pobytu
štátneho príslušníka tretej krajiny, ku ktorému si štátny príslušník tretej krajiny
uvedený v odseku 1 uplatňuje právo na zlúčenie rodiny, najviac však na päť rokov.
(6)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,
môže podnikať; to neplatí, ak ide o rodinného príslušníka podľa odseku 2 písm. e)
alebo písm. f), ktorý nesmie podnikať.
§ 28
Prechodný pobyt na účel plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených
síl
Prechodný pobyt na účel plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených
síl udelí policajný útvar štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je príslušníkom
civilnej zložky vysielajúceho štátu a ktorý je v službách týchto ozbrojených síl,
najviac na päť rokov.
§ 29
Prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie
Slováka žijúceho v zahraničí
(1)
Prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má vydané osvedčenie
Slováka žijúceho v zahraničí podľa osobitného predpisu,43) udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 5.
(2)
Policajný útvar udelí prechodný pobyt podľa odseku 1 na tri roky.
(3)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa odseku
1, môže podnikať.
§ 30
Prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie
osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte
(1)
Prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie
osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte, udelí policajný útvar, ak nie sú
dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 4 a
a)
podniká na území Slovenskej republiky,
b)
je zamestnaný na území Slovenskej republiky,
c)
študuje na škole v Slovenskej republike,
e)
je rodinným príslušníkom podľa § 27 ods. 2 štátneho príslušníka tretej krajiny podľa písmen a) až d) a rodina už existovala
v inom členskom štáte, ktorý štátnemu príslušníkovi tretej krajiny priznal postavenie
osoby s dlhodobým pobytom.
(2)
Policajný útvar udelí prechodný pobyt podľa odseku 1 na čas potrebný na dosiahnutie
jeho účelu, najviac však na päť rokov.
(3)
Štátny príslušník tretej krajiny podľa odseku 1 môže súčasne vykonávať aj viaceré
činnosti uvedené v odseku 1.
(4)
Prechodný pobyt podľa odseku 1 sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území
Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt
podľa osobitného predpisu46) a splnil si povinnosť podľa § 111 ods. 2 písm. a).
Žiadosť o udelenie prechodného pobytu
§ 31
(1)
Žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne
v zahraničí na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý mu vydal cestovný
doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má bydlisko,
ak tento zákon neustanovuje inak; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch
hodných osobitného zreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom
vnútra iný zastupiteľský úrad, na ktorom štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť
o udelenie prechodného pobytu. Zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal, vydá žiadateľovi
v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.
(2)
Zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal, vykoná so žiadateľom o udelenie prechodného
pobytu osobný pohovor na účel predbežného posúdenia žiadosti. Pohovor sa vedie v štátnom
jazyku alebo inom, obom stranám zrozumiteľnom jazyku. O pohovore vyhotoví zastupiteľský
úrad písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Záznam
sa vyhotoví v štátnom jazyku a musí byť podpísaný žiadateľom. Ak žiadateľ neovláda
štátny jazyk, môže si na vlastné náklady zabezpečiť tlmočníka, ktorý je povinný podpísať
záznam. Zastupiteľský úrad zašle policajnému útvaru spolu so záznamom aj svoje stanovisko
k udeleniu prechodného pobytu, v ktorom uvedie, či udelenie prechodného pobytu odporúča
alebo neodporúča s uvedením konkrétnych dôvodov.
(3)
Žiadosť o udelenie prechodného pobytu môže štátny príslušník tretej krajiny podať
osobne aj na policajnom útvare, ak sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene;
podanie žiadosti neoprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa na území
Slovenskej republiky nad rámec podmienok ustanovených osobitným predpisom.57)
(4)
Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu
podľa odseku 3 potvrdenie o jej prijatí.
(5)
Za štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 27, ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu,
môže podať žiadosť štátny príslušník tretej krajiny, s ktorým žiada zlúčenie rodiny.
(6)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt podľa § 23 ods. 3, nemôže podať žiadosť o zmenu účelu pobytu na policajnom útvare.
(7)
Ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt podľa § 27 alebo § 30 ods. 1 písm. e) a ktorého manželstvo zaniklo a jeho nepretržitý prechodný pobyt trvá najmenej tri
roky, alebo dosiahol plnoletosť, podá žiadosť o zmenu účelu pobytu na policajnom útvare
do 30 dní od vydania úmrtného listu, právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
alebo dosiahnutia plnoletosti, do rozhodnutia o tejto žiadosti sa jeho pobyt považuje
za oprávnený.
(8)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa
§ 27 ods. 1 písm. a) ako rodinný príslušník držiteľa modrej karty a má povolený pobyt v inom členskom
štáte, kde ich spoločná rodina existovala, je povinný podať žiadosť na policajnom
útvare do 30 dní od vstupu na územie Slovenskej republiky. Za tohto štátneho príslušníka
tretej krajiny môže podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu podľa § 27 ods. 1 písm. a) aj držiteľ modrej karty, s ktorým žiada zlúčenie rodiny. Ak počas konania o udelenie
prechodného pobytu uplynula platnosť povoleného pobytu v členskom štáte, jeho pobyt
sa považuje za oprávnený až do rozhodnutia o tejto žiadosti.
§ 32
(1)
Žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva štátny príslušník tretej krajiny na
úradnom tlačive. Pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu je štátny príslušník
tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad a všetky náležitosti k žiadosti
o udelenie prechodného pobytu ustanovené týmto zákonom, inak zastupiteľský úrad alebo
policajný útvar žiadosť o udelenie prechodného pobytu neprijme.
(2)
Štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu
dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklady nie
staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú
a)
účel pobytu,
b)
bezúhonnosť, ak v odsekoch 3 a 4 nie je ustanovené inak,
c)
d)
finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej
krajiny podľa § 22; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý koná alebo bude
konať v mene významného zahraničného investora,
e)
zabezpečenie ubytovania; to neplatí, ak ide o
1.
štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania alebo
do školy cez štátnu hranicu zo susedného štátu,
2.
štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 24 a študuje na vysokej škole alebo
3.
štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 26,
f)
súhlas podľa § 27 ods. 4,
(3)
Doklad potvrdzujúci bezúhonnosť nemusí prikladať k žiadosti štátny príslušník tretej
krajiny podľa § 24 ods. 1 písm. a) a § 28 a 30 a štátny príslušník tretej krajiny mladší ako 14 rokov; tento doklad sa taktiež nemusí
prikladať k žiadosti o zmenu účelu pobytu.
(4)
Doklad o zabezpečení ubytovania štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zastupuje
alebo pracuje pre významného zahraničného investora v Slovenskej republike, jeho manžela
a dieťaťa, môže byť starší ako 90 dní.
(5)
Účel pobytu podľa odseku 2 písm. a) štátny príslušník tretej krajiny preukáže
a)
b)
povolením na zamestnanie alebo potvrdením zamestnávateľa, že štátny príslušník tretej
krajiny má vykonávať činnosť, na ktorú sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje, alebo
medzinárodnou zmluvou, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o
prechodný pobyt podľa § 23,
c)
potvrdením príslušného orgánu štátnej správy alebo školy o prijatí štátneho príslušníka
tretej krajiny na štúdium, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada
o prechodný pobyt podľa § 24,
d)
potvrdením školy alebo inej vzdelávacej inštitúcie o výkone lektorskej činnosti,
ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt podľa
§ 25 ods. 1 písm. a),
e)
potvrdením orgánu štátnej správy alebo umeleckej agentúry, ak ide o štátneho príslušníka
tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt podľa § 25 ods. 1 písm. b),
f)
potvrdením športovej organizácie alebo príslušného orgánu štátnej správy, ak ide
o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt podľa § 25 ods. 1 písm. c),
g)
potvrdením o stáži, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný
pobyt podľa § 25 ods. 1 písm. d),
h)
potvrdením orgánu štátnej správy, v ktorého pôsobnosti je výkon činnosti podľa programov
schválených vládou Slovenskej republiky alebo programov Európskej únie alebo potvrdením
organizácie administratívne zabezpečujúcej takýto program na základe zmluvy s príslušným
orgánom štátnej správy, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada
o prechodný pobyt podľa § 25 ods. 1 písm. e),
i)
medzinárodnou zmluvou, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada
o prechodný pobyt podľa § 25 ods. 1 písm. f),
j)
potvrdením zdravotníckeho zariadenia o poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo
dokladom o potrebe sprevádzania, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý
žiada o prechodný pobyt podľa § 25 ods. 1 písm. g),
k)
potvrdením mimovládnej organizácie o vykonávaní dobrovoľníckej činnosti, ak ide o
štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt podľa § 25 ods. 1 písm. h),
l)
potvrdením príslušného orgánu štátnej správy o vykonávaní novinárskej činnosti novinára
akreditovaného v Slovenskej republiky alebo dokladom o akreditácii novinára pôsobiaceho
v Slovenskej republike, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada
o prechodný pobyt podľa § 25 ods. 1 písm. i),
m)
n)
matričným dokladom, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný
pobyt podľa § 27; ak ide o slobodné dieťa mladšie ako 18 rokov, o dieťa mladšie ako 18 rokov zverené
do osobnej starostlivosti štátneho príslušníka tretej krajiny, nezaopatrené dieťa,
rodiča odkázaného na starostlivosť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo o závislú
osobu podľa medzinárodnej zmluvy aj dokladom potvrdzujúcim túto skutočnosť,
o)
individuálnym príkazom alebo kolektívnym príkazom na presun ozbrojených síl, ak ide
o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt podľa § 28,
p)
osvedčením Slováka žijúceho v zahraničí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny,
ktorý žiada o prechodný pobyt podľa § 29,
q)
dokladom o dlhodobom pobyte vydaným podľa osobitného predpisu59) členským štátom a pracovnou zmluvou, písomným prísľubom zamestnávateľa na prijatie
štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania, potvrdením príslušného orgánu
štátnej správy, školy alebo iného akreditovaného zariadenia o prijatí štátneho príslušníka
tretej krajiny na štúdium alebo odborné vzdelávanie alebo iným dokladom podľa písmena
a) alebo písmen d) až m), ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada
o prechodný pobyt podľa § 30.
(6)
Finančné zabezpečenie pobytu podľa odseku 2 písm. c) štátny príslušník tretej krajiny
preukáže
a)
b)
c)
výpisom z osobného účtu vedeného v banke na meno štátneho príslušníka tretej krajiny,
potvrdením o udelení štipendia, potvrdením štatutárneho orgánu právnickej osoby o
zabezpečení finančných prostriedkov počas pobytu alebo čestným vyhlásením osoby, že
poskytne štátnemu príslušníkovi tretej krajiny finančné zabezpečenie počas pobytu
doložené výpisom z osobného účtu, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý
žiada o prechodný pobyt podľa § 24 alebo § 30,
d)
výpisom z osobného účtu vedeného v banke na meno štátneho príslušníka tretej krajiny
alebo potvrdením štatutárneho orgánu právnickej osoby o finančnom a hmotnom zabezpečení
štátneho príslušníka tretej krajiny počas jeho pobytu, ak ide o štátneho príslušníka
tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt podľa § 25, § 26 alebo § 30,
e)
potvrdením podľa odseku 5 písm. h), pokiaľ je v ňom uvedené aj finančné zabezpečenie
pobytu, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt
podľa § 25 ods. 1 písm. e) alebo § 30,
f)
g)
čestným vyhlásením manžela, rodiča, rodinného príslušníka rodiča odkázaného na jeho
starostlivosť alebo osoby, ktorej je zverený do starostlivosti, o tom, že poskytne
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny finančné a hmotné zabezpečenie počas jeho pobytu
na území Slovenskej republiky spolu s pracovnou zmluvou, potvrdením zamestnávateľa
o výške vyplácanej mzdy, výpisom z osobného účtu vedeného v banke na meno štátneho
príslušníka tretej krajiny alebo dokladom o poberaní dôchodku, ak ide o štátneho príslušníka
tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt podľa § 27 alebo § 30,
h)
potvrdením detského domova o umiestnení štátneho príslušníka tretej krajiny.
(7)
Finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti podľa odseku 2 písm. d) štátny príslušník
tretej krajiny preukáže výpisom z podnikateľského účtu zriadeného na účely podnikania
vo výške
a)
dvadsaťnásobku životného minima,60) ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. a),
b)
stonásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b),
(8)
Doklad o zabezpečení ubytovania musí preukazovať, že štátny príslušník tretej krajiny
má zabezpečené ubytovanie na najmenej šesť mesiacov prechodného pobytu; ak žiada o
prechodný pobyt na kratší čas, musí preukazovať zabezpečenie ubytovania počas celého
prechodného pobytu. Štátny príslušník tretej krajiny podľa § 27 a § 30 ods. 1 písm. e) musí preukázať zabezpečenie spoločného ubytovania so štátnym príslušníkom tretej
krajiny, s ktorým žiada o zlúčenie rodiny.
(9)
(10)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt, je povinný
odovzdať policajnému útvaru do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte lekársky posudok
potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie; to neplatí, ak ide
o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 28 alebo § 30. Lekársky posudok potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie,
nesmie byť starší ako 30 dní.
(11)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 22, je povinný odovzdať do 60 dní od prevzatia dokladu o pobyte aj výpis z obchodného
registra fyzickej osoby – podnikateľa, obchodnej spoločnosti alebo družstva, ktoré
uviedol v žiadosti; to neplatí, ak osobitný predpis nevyžaduje zápis do obchodného
registra. Lehotu na predloženie výpisu z obchodného registra môže policajný útvar
na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny predĺžiť o 60 dní.
(12)
Za štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu
podľa § 27, je povinný preukázať splnenie podmienok podľa odseku 2 písm. c), d) a f) ten štátny
príslušník tretej krajiny, s ktorým žiada o zlúčenie rodiny.
(13)
Zastupiteľský úrad alebo policajný útvar môže vyžiadať od štátneho príslušníka tretej
krajiny podľa § 30 doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci bezúhonnosť
a)
z členského štátu, ktorý mu priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom, alebo
b)
z členského štátu, ktorý mu udelil pobyt.
(14)
Ak podá štátny príslušník tretej krajiny žiadosť o udelenie prechodného pobytu na
účel zlúčenia rodiny s azylantom do troch mesiacov od udelenia azylu, k žiadosti predloží
len platný cestovný doklad a doklad potvrdzujúci príbuzensky vzťah alebo iný dôkaz
o existencii tohto vzťahu.
(15)
Finančné zabezpečenie pobytu štátny príslušník tretej krajiny preukáže vo výške životného
minima60) na každý mesiac pobytu; ak dĺžka pobytu presiahne jeden rok, finančné zabezpečenie
musí preukázať vo výške dvanásťnásobku životného minima. Maloletý štátny príslušník
tretej krajiny preukáže finančné zabezpečenie pobytu v polovičnej výške podľa prvej
vety.
§ 33
Rozhodovanie o žiadosti o udelenie prechodného pobytu
(1)
Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada
na
a)
verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej
republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny
pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia,
b)
záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery
štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu
a predpokladaného pobytu,
c)
stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.
(2)
Policajný útvar pri posudzovaní podnikateľského zámeru, ktorý štátny príslušník tretej
krajiny predložil podľa § 32 ods. 5 písm. a), si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská
činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej
republiky.
(3)
Čas, na ktorý má štátny príslušník tretej krajiny zabezpečené ubytovanie počas prechodného
pobytu, nemá vplyv na čas, na ktorý sa prechodný pobyt udelí.
(4)
Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak
a)
štátny príslušník tretej krajiny je nežiaducou osobou,
b)
je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí
bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie,
c)
štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu,
d)
štátny príslušník tretej krajiny uzavrel účelové manželstvo,
e)
štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo
predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby,
f)
údaje v cestovnom doklade nezodpovedajú skutočnosti,
g)
udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme, alebo
h)
je zjavné, že zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky nespĺňa minimálne
požiadavky podľa osobitného predpisu.61)
(5)
Policajný útvar môže žiadosť o udelenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej
krajiny, ktorý má postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, zamietnuť iba z dôvodov
uvedených v odseku 4 písm. a), b), d) až f) a h).
(6)
Policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie prechodného pobytu do 90 dní; vo zvlášť
zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 30 dní. Policajný útvar rozhodne
do 30 dní od doručenia žiadosti spolu so všetkými náležitosťami podľa § 32, ak ide o
a)
štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 24 až 26 a § 29,
b)
štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre zahraničného
investora v Slovenskej republike a zároveň je občanom členského štátu Organizácie
pre hospodársku spoluprácu a rozvoj,
c)
štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre významného
zahraničného investora47) v Slovenskej republike,
d)
manžela štátneho príslušníka tretej krajiny uvedeného v písmene b) alebo písmene
c) alebo dieťa mladšie ako 18 rokov štátneho príslušníka tretej krajiny uvedeného
v písmene b) alebo písmene c).
(7)
Ak sa žiadosti o udelenie prechodného pobytu vyhovie, policajný útvar rozhodnutie
nevydáva a štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zašle písomné oznámenie, že mu bol
udelený prechodný pobyt, v ktorom uvedie dátum udelenia prechodného pobytu.
(8)
Policajný útvar informuje o udelení prechodného pobytu členský štát, v ktorom má
štátny príslušník tretej krajiny priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom.
(9)
Ak štátny príslušník tretej krajiny požiadal o zmenu druhu alebo účelu pobytu, jeho
pobyt sa na území Slovenskej republiky považuje za oprávnený až do rozhodnutia o tejto
žiadosti.
(10)
Konanie o udelenie prechodného pobytu sa končí dňom vyhovenia žiadosti alebo dňom
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie prechodného
pobytu.
§ 34
Obnovenie prechodného pobytu
(1)
Policajný útvar môže obnoviť prechodný pobyt
a)
najviac na 180 dní, ak bol prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania udelený
na menej ako 180 dní a ukončenie sezónnej práce si vyžaduje ďalší pobyt,
b)
najviac na tri roky, ak predpokladaný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny bude
trvať najmenej tri roky,
c)
(2)
Žiadosť o obnovenie prechodného pobytu podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne
na úradnom tlačive na policajnom útvare najneskôr v posledný deň platnosti prechodného
pobytu. K žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je štátny príslušník tretej krajiny
povinný predložiť platný cestovný doklad, inak policajný útvar žiadosť neprijme. Policajný
útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.
(3)
K žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný
priložiť jednu fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu a
doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú
a)
účel pobytu,
b)
c)
zdravotné poistenie počas pobytu na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak ide
o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23, 24 alebo § 30 ods. 1 písm. b) a c),
d)
zabezpečenie ubytovania; to neplatí, ak ide o
1.
štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania alebo
do školy cez štátnu hranicu zo susedného štátu,
2.
štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 24 a študuje na vysokej škole,
3.
štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa § 26, alebo
4.
štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre významného
zahraničného investora47) v Slovenskej republike, jeho manžela a dieťa.
(4)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel podnikania,
je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania priložiť aj
potvrdenie o tom, že má uhradené daňové a colné záväzky, poistné na zdravotné poistenie,
poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie z tohto
podnikania a zo všetkých obchodných spoločností a družstiev, v ktorých mene koná.
Ak štátny príslušník tretej krajiny nie je daňovníkom alebo nie je povinný platiť
poistné na sociálne poistenie, priloží doklad potvrdzujúci túto skutočnosť.
(5)
Štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu
podľa § 22 ods. 1 písm. a) preukázať zdanený príjem z tohto podnikania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie
minimálne vo výške dvadsaťnásobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce
zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zdanený príjem vo výške dvojnásobku životného
minima za každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období.
(6)
Štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu
podľa § 22 ods. 1 písm. b) preukázať zdanený príjem z tohto podnikania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie
minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce
zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zdanený príjem vo výške päťnásobku životného
minima za každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období.
(7)
Účel pobytu štátny príslušník tretej krajiny preukáže podľa § 32 ods. 5; to neplatí ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný
pobyt na účel podnikania a na účel zlúčenia rodiny. Štátny príslušník tretej krajiny,
ktorý má udelený prechodný pobyt na účel podnikania, preukazuje účel pobytu dokladom
potvrdzujúcim oprávnenie na podnikanie. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada
o obnovenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny, je povinný predložiť čestné
vyhlásenie, že dôvody udelenia prechodného pobytu podľa § 27 naďalej trvajú.
(8)
Finančné zabezpečenie pobytu štátny príslušník tretej krajiny preukáže spôsobom podľa
§ 32 ods. 6 a vo výške podľa § 32 ods. 15. Na preukázanie zabezpečenia ubytovania sa vzťahuje § 32 ods. 8 rovnako.
(9)
Za štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o obnovenie prechodného pobytu
na účel zlúčenia rodiny, môže preukázať splnenie podmienok podľa odseku 3 písm. b)
a d) aj ten štátny príslušník tretej krajiny, s ktorým žiada o zlúčenie rodiny. Ak
za štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o obnovenie prechodného pobytu
na účel zlúčenia rodiny, preukazuje splnenie podmienky podľa odseku 3 písm. b) štátny
príslušník tretej krajiny, s ktorým žiada o zlúčenie rodiny a ktorý má udelený prechodný
pobyt na účel podnikania, suma podľa odseku 5 alebo odseku 6 sa zvyšuje o dvanásťnásobok
za každého plnoletého štátneho príslušníka tretej krajiny a o šesťnásobok za každého
maloletého štátneho príslušníka tretej krajiny.
(10)
Policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 4; policajný útvar nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka
tretej krajiny s prechodným pobytom na účel zlúčenia rodiny z dôvodu podľa § 33 ods. 4 písm. b), ak ohrozuje verejné zdravie.
(11)
Policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi
tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, okrem dôvodov
uvedených v § 33 ods. 4, aj vtedy, ak manželia nevedú spoločný rodinný život.
(12)
Policajný útvar rozhodne o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu v lehotách uvedených
v § 33 ods. 6.
(13)
Ak sa žiadosti o obnovenie prechodného pobytu vyhovie, policajný útvar rozhodnutie
nevydáva a štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zašle písomné oznámenie, že mu bol
obnovený prechodný pobyt, v ktorom uvedie dátum obnovenia prechodného pobytu.
(14)
Prechodný pobyt sa po skončení jeho platnosti až do rozhodnutia o žiadosti o obnovenie
prechodného pobytu považuje za oprávnený na území Slovenskej republiky.
§ 35
Zánik prechodného pobytu
Prechodný pobyt zanikne, ak
a)
štátny príslušník tretej krajiny nevstúpi na územie Slovenskej republiky do 180 dní
od udelenia povolenia na prechodný pobyt,
b)
štátny príslušník tretej krajiny písomne oznámi policajnému útvaru skončenie pobytu,
c)
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa skončila platnosť povolenia na prechodný
pobyt,
d)
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol uložený trest vyhostenia,
e)
štátny príslušník tretej krajiny bol administratívne vyhostený,
f)
štátny príslušník tretej krajiny získal iný pobyt podľa tohto zákona ako ten, ktorý
mal,
g)
štátny príslušník tretej krajiny nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky,
h)
policajný útvar zrušil štátnemu príslušníkovi tretej krajiny prechodný pobyt, alebo
i)
štátny príslušník tretej krajiny zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
§ 36
Zrušenie prechodného pobytu
(1)
Policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak
a)
pominul účel, na ktorý bol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udelený prechodný
pobyt,
b)
zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného
pobytu podľa § 33 ods. 4 alebo ods. 5,
c)
štátny príslušník tretej krajiny neodovzdal doklad podľa § 32 ods. 10,
d)
e)
štátny príslušník tretej krajiny závažným spôsobom alebo opakovane porušil povinnosť
ustanovenú týmto zákonom.
(2)
Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak by dôsledky zrušenia prechodného pobytu boli neprimerané
dôvodu zrušenia prechodného pobytu najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život štátneho
príslušníka tretej krajiny.
(3)
Ustanovenie odseku 1 písm. a) neplatí do 30 dní od zániku zamestnania, ak ide o prechodný
pobyt podľa § 24 alebo § 30 ods. 1 písm. b).
(4)
Policajný útvar informuje o zrušení prechodného pobytu členský štát, v ktorom má
štátny príslušník tretej krajiny priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom.
Osobitné ustanovenia o prechodnom pobyte modrá karta
§ 37
Modrá karta
(1)
Modrá karta oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny vstúpiť, zdržiavať sa,
pracovať na území Slovenskej republiky, vycestovať z územia Slovenskej republiky a
opätovne vstúpiť na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bola policajným
útvarom vydaná.
(2)
Modrú kartu na účel vysokokvalifikovaného zamestnania udelí policajný útvar, ak nie
sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 39 ods. 1, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na tri roky alebo ak je obdobie trvania pracovného
pomeru kratšie ako tri roky, policajný útvar udelí modrú kartu na obdobie trvania
pracovného pomeru predĺžené o 90 dní.
(3)
Vysokokvalifikované zamestnanie podľa odseku 2 je zamestnanie, na ktorého výkon sa
vyžaduje vyššia odborná kvalifikácia. Vyššou odbornou kvalifikáciou sa rozumie kvalifikácia
preukázaná dokladom o vysokoškolskom vzdelaní alebo dokladom o vykonaní viac ako päťročnej
odbornej praxe v príslušnej oblasti, ktorá je na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským
vzdelaním, ktorý bol vydaný podľa osobitného predpisu.62)
(4)
Odsek 2 sa nevzťahuje na štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý
a)
je žiadateľom o udelenie azylu,
b)
je azylantom,
c)
má poskytnutú doplnkovú ochranu,
d)
požiadal o poskytnutie dočasného útočiska,
e)
je odídencom,
f)
má udelený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania podľa § 23 ods. 3 alebo na účel výskumu a vývoja podľa § 26,
g)
má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte a žiada o udelenie
povolenia na prechodný pobyt s cieľom vykonávať hospodársku činnosť v pracovnom pomere
alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba,
h)
má právo pobytu alebo právo trvalého pobytu ako rodinný príslušník občana Únie,
i)
má udelený tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky podľa § 58,
j)
vstupuje na územie Slovenskej republiky na základe záväzkov vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy alebo
k)
spĺňa podmienky podľa § 23 ods. 4.
§ 38
Žiadosť o vydanie modrej karty
(1)
Žiadosť o vydanie modrej karty podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na
zastupiteľskom úrade. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa oprávnene zdržiava
na území Slovenskej republiky, si žiadosť o vydanie modrej karty môže podať aj na
policajnom útvare.
(2)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty vydanej členským
štátom, môže podať žiadosť o vydanie modrej karty na území Slovenskej republiky na
policajnom útvare do 30 dní od vstupu na územie Slovenskej republiky.
(3)
Orgán, ktorý žiadosť prijal, vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti o vydanie modrej
karty potvrdenie o jej prijatí.
(4)
Žiadosť o vydanie modrej karty podáva štátny príslušník tretej krajiny na úradnom
tlačive.
(5)
K žiadosti o vydanie modrej karty je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť
platný cestovný doklad, priložiť dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce
jeho aktuálnu podobu a
a)
pracovnú zmluvu na výkon vysokokvalifikovaného zamestnania, ak na základe tejto pracovnej
zmluvy má pracovný pomer trvať najmenej jeden rok odo dňa udelenia modrej karty a
mesačná mzda je dohodnutá vo výške najmenej 1,5-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky v príslušnom odvetví zverejnenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku,
v ktorom sa podáva žiadosť o vydanie modrej karty, ak v odseku 13 nie je ustanovené
inak, alebo písomný prísľub zamestnávateľa na prijatie štátneho príslušníka tretej
krajiny do vysokokvalifikovaného zamestnania podľa odseku 6,
b)
doklad potvrdzujúci príslušnú vyššiu odbornú kvalifikáciu na výkon zamestnania, ktoré
zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, uvedeného v pracovnej zmluve alebo v
písomnom prísľube zamestnávateľa,
c)
doklad osvedčujúci splnenie podmienok ustanovených osobitným predpisom na výkon regulovaného
povolania, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ak ide o výkon regulovaného
povolania,62)
d)
potvrdenie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie práce“)
o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému
zamestnaniu, štátnym príslušníkom tretej krajiny, podľa osobitného predpisu,63)
e)
doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú
1.
bezúhonnosť,
2.
zabezpečenie ubytovania počas pobytu na území Slovenskej republiky.
(6)
Písomný prísľub zamestnávateľa podľa odseku 5 písm. a) obsahuje záväzok zamestnávateľa
a)
uzatvoriť pracovnú zmluvu na výkon vysokokvalifikovaného zamestnania,
b)
dohodnúť trvanie pracovného pomeru na obdobie najmenej jedného roka odo dňa udelenia
modrej karty,
c)
dohodnúť mesačnú mzdu vo výške najmenej 1,5-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky v príslušnom odvetví zverejnenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku,
v ktorom sa podáva žiadosť o vydanie modrej karty, ak v odseku 13 nie je ustanovené
inak.
(7)
Ak v čase podania žiadosti o vydanie modrej karty Štatistický úrad Slovenskej republiky
nezverejnil údaj o priemernej mesačnej mzde zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky za predchádzajúci kalendárny rok, za priemernú mesačnú mzdu zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok sa považuje priemerná
mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnená Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza
kalendárnemu roku, v ktorom sa podáva žiadosť o vydanie modrej karty.
(8)
Štátny príslušník tretej krajiny odovzdá policajnému útvaru lekársky posudok potvrdzujúci,
že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, do 30 dní od prevzatia dokladu
o pobyte. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý podáva žiadosť o vydanie modrej
karty na policajnom útvare, odovzdá policajnému útvaru lekársky posudok potvrdzujúci,
že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, do 30 dní od podania žiadosti.
Lekársky posudok potvrdzujúci, že štátny príslušník tretej krajiny netrpí chorobou,
ktorá ohrozuje verejné zdravie, nesmie byť starší ako 30 dní.
(9)
Ak štátny príslušník tretej krajiny odovzdal písomný prísľub zamestnávateľa podľa
odseku 6, je povinný odovzdať pracovnú zmluvu, ktorá obsahuje náležitosti uvedené
v odseku 5 písm. a), do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte.
(10)
Policajný útvar vydá písomné rozhodnutie o žiadosti o vydanie modrej karty do 30
dní od doručenia žiadosti spolu so všetkými náležitosťami podľa odseku 5; vo zvlášť
zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 30 dní.
(11)
Ak policajný útvar vydá modrú kartu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý
je držiteľom modrej karty vydanej členským štátom, písomne informuje o vydaní modrej
karty členský štát, ktorý ako posledný vydal štátnemu príslušníkovi tretej krajiny
modrú kartu pred vydaním modrej karty v Slovenskej republike.
(12)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty vydanej členským
štátom a počas konania o vydanie modrej karty uplynula jej platnosť, sa oprávnene
zdržiava na území Slovenskej republiky až do právoplatného rozhodnutia o žiadosti
o vydanie modrej karty.
(13)
Pri vybraných vysokokvalifikovaných zamestnaniach je podmienka výšky mesačnej mzdy
podľa odseku 5 písm. a) alebo odseku 6 písm. c) splnená, ak mesačná mzda je dohodnutá
vo výške najmenej 1,2-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky v príslušnom odvetví zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej
republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podáva
žiadosť o vydanie modrej karty.
(14)
Zoznam vybraných zamestnaní podľa odseku 13 zo zoznamu zamestnaní zaradených do hlavných
skupín 1 a 2 podľa medzinárodnej štandardnej klasifikácie zamestnaní alebo národnej
klasifikácie zamestnaní odvodenej od medzinárodnej štandardnej klasifikácie zamestnaní
s prihliadnutím na situáciu na trhu práce ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky.
(15)
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky každoročne oznamuje
zoznam vybraných zamestnaní podľa odseku 14 Európskej komisii.
§ 39
Zamietnutie žiadosti o vydanie modrej karty
(1)
Policajný útvar žiadosť o vydanie modrej karty zamietne, ak
a)
štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na vydanie modrej karty podľa
§ 38 ods. 5,
b)
štátny príslušník tretej krajiny predloží doklady získané podvodným spôsobom, falošné
alebo pozmenené doklady,
c)
ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je hrozbou pre bezpečnosť štátu,
verejný poriadok alebo verejné zdravie,
d)
zamestnávateľ, u ktorého má byť štátny príslušník tretej krajiny zamestnaný, porušil
v predchádzajúcich piatich rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného
predpisu,64) alebo
e)
ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty vydanej
členským štátom menej ako 18 mesiacov.
(2)
Policajný útvar informuje o zamietnutí žiadosti o vydanie modrej karty členský štát,
ktorý ako posledný vydal štátnemu príslušníkovi tretej krajiny modrú kartu.
§ 40
Obnovenie modrej karty
(1)
Policajný útvar obnoví na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny modrú kartu
na účel vysokokvalifikovaného zamestnania na tri roky, alebo ak je obdobie trvania
pracovného pomeru kratšie ako tri roky, policajný útvar obnoví modrú kartu na obdobie
trvania pracovného pomeru predĺžené o 90 dní.
(2)
Žiadosť o obnovenie modrej karty podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na
policajnom útvare najneskôr posledný deň platnosti modrej karty.
(3)
Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti o obnovenie modrej karty
potvrdenie o jej prijatí.
(4)
Žiadosť o obnovenie modrej karty podáva štátny príslušník tretej krajiny na úradnom
tlačive.
(5)
K žiadosti o obnovenie modrej karty je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť
platný cestovný doklad, priložiť dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce
jeho aktuálnu podobu a
a)
pracovnú zmluvu na výkon vysokokvalifikovaného zamestnania, ak na základe tejto pracovnej
zmluvy má pracovný pomer trvať najmenej jeden rok odo dňa obnovenia modrej karty a
mesačná mzda je dohodnutá vo výške najmenej 1,5-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky v príslušnom odvetví zverejnenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku,
v ktorom sa podáva žiadosť o obnovenie modrej karty, ak v odseku 9 nie je ustanovené
inak, alebo písomný prísľub zamestnávateľa podľa § 38 ods. 6,
b)
doklad potvrdzujúci príslušnú vyššiu odbornú kvalifikáciu na výkon zamestnania, ktoré
zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, uvedeného v pracovnej zmluve alebo v
písomnom prísľube zamestnávateľa,
c)
doklad osvedčujúci splnenie podmienok ustanovených osobitným predpisom na výkon regulovaného
povolania, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ak ide o výkon regulovaného
povolania,62)
d)
potvrdenie ústredia práce o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá
vysokokvalifikovanému zamestnaniu, štátnym príslušníkom tretej krajiny, podľa osobitného
predpisu63) a
e)
doklad, ktorý potvrdzuje zabezpečenie ubytovania počas pobytu na území Slovenskej
republiky.
(6)
Policajný útvar vydá písomné rozhodnutie o žiadosti o obnovenie modrej karty do 30
dní od doručenia žiadosti spolu so všetkými náležitosťami podľa odseku 5; vo zvlášť
zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 30 dní.
(7)
Modrá karta sa po skončení jej platnosti až do právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti
o obnovenie modrej karty považuje za platnú na území Slovenskej republiky.
(8)
Ak držiteľ modrej karty požiadal o zmenu druhu alebo účelu pobytu, jeho pobyt sa
na území Slovenskej republiky považuje za oprávnený až do rozhodnutia o tejto žiadosti.
(9)
Na obnovenie modrej karty sa vzťahuje § 38 ods. 13 až 15.
§ 41
Zamietnutie žiadosti o obnovenie modrej karty, odňatie modrej karty alebo zánik modrej
karty
(1)
Policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie modrej karty alebo držiteľovi modrej
karty modrú kartu odníme, ak
a)
získal modrú kartu podvodným spôsobom, sfalšoval alebo pozmenil modrú kartu,
b)
nespĺňa alebo prestal spĺňať podmienky na vydanie modrej karty,
c)
vykonáva na území Slovenskej republiky inú činnosť ako vysokokvalifikované zamestnanie,
d)
je hrozbou pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie,
e)
neoznámil do piatich pracovných dní policajnému útvaru zmenu zamestnávateľa,
f)
neoznámil do piatich pracovných dní policajnému útvaru začiatok obdobia nezamestnanosti,
g)
je nezamestnaný dlhšie ako tri po sebe nasledujúce mesiace,
h)
je nezamestnaný viac ako jeden raz počas platnosti modrej karty alebo
i)
podal žiadosť o poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.65)
(2)
Ustanovenie odseku 1 písm. e) a f) neplatí, ak držiteľ modrej karty preukáže, že
oznámenie nebolo policajnému útvaru doručené bez jeho zavinenia.
(3)
Ustanovenie odseku 1 písm. g) neplatí, ak si držiteľ modrej karty počas obdobia nezamestnanosti,
ktoré nepresiahne tri mesiace, nájde nové pracovné miesto, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému
zamestnaniu, a v tejto lehote si podá žiadosť o vydanie potvrdenia ústredia práce
o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému
zamestnaniu, a to až do právoplatného rozhodnutia o žiadosti.
(4)
Policajný útvar je povinný poučiť držiteľa modrej karty o tom, že podanie žiadosti
o poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi je dôvodom na zamietnutie žiadosti o obnovenie
modrej karty alebo na odňatie modrej karty; ak tak neurobí, odsek 1 písm. i) sa nepoužije.
(5)
Udelená modrá karta zanikne, ak
a)
držiteľ modrej karty odovzdá policajnému útvaru vydanú modrú kartu spolu s písomným
oznámením o skončení pobytu na území Slovenskej republiky,
b)
držiteľovi modrej karty bol uložený trest vyhostenia,
c)
držiteľ modrej karty bol administratívne vyhostený,
d)
držiteľ modrej karty nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky,
e)
držiteľ modrej karty získal modrú kartu v členskom štáte,
f)
policajný útvar odňal držiteľovi modrú kartu,
g)
držiteľ modrej karty získal iný pobyt podľa tohto zákona, ako ten, ktorý mal,
h)
držiteľ modrej karty zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho, alebo
i)
sa skončila platnosť modrej karty.
Druhý oddiel
Trvalý pobyt
§ 42
(1)
Trvalý pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať
a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na ktorý mu bol policajným
útvarom udelený, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Trvalý pobyt je
a)
trvalý pobyt na päť rokov,
b)
trvalý pobyt na neobmedzený čas,
c)
pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým
pobytom Európskej únie (ďalej len „dlhodobý pobyt“).
§ 43
Trvalý pobyt na päť rokov
(1)
Policajný útvar udelí trvalý pobyt na päť rokov, ak nie sú dôvody na zamietnutie
žiadosti podľa § 48 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny,
a)
ktorý je manželom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky alebo závislým príbuzným v priamom rade štátneho občana Slovenskej
republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
b)
ktorý je slobodným dieťaťom mladším ako 18 rokov zvereným do osobnej starostlivosti
štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je manželom štátneho občana Slovenskej
republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
c)
ktorý je slobodným dieťaťom mladším ako 18 rokov štátneho príslušníka tretej krajiny
s trvalým pobytom na päť rokov alebo dieťaťom mladším ako 18 rokov zvereným do osobnej
starostlivosti štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na päť rokov,
d)
ktorý je nezaopatreným dieťaťom starším ako 18 rokov, ktoré sa o seba nedokáže postarať
z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, štátneho príslušníka tretej krajiny
s trvalým pobytom, alebo
e)
ak je to v záujme Slovenskej republiky.
(2)
Trvalý pobyt na päť rokov štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je slobodným
dieťaťom mladším ako 18 rokov zvereným do osobnej starostlivosti štátneho príslušníka
tretej krajiny, ktorý je manželom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom
na území Slovenskej republiky alebo slobodným dieťaťom mladším ako 18 rokov zvereným
do osobnej starostlivosti štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom, možno
udeliť len vtedy, ak so zlúčením súhlasí aj rodič, ktorému toto dieťa nebolo zverené
do osobnej starostlivosti a ktorý má právo stretávať sa s týmto dieťaťom.
Žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov
§ 44
(1)
Žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov podáva štátny príslušník tretej krajiny
osobne na zastupiteľskom úrade alebo osobne na policajnom útvare. Štátny príslušník
tretej krajiny podľa § 43 ods. 1 písm. e) nemusí podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov osobne. Za štátneho
príslušníka tretej krajiny podľa § 43 písm. a) a d), ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na
päť rokov, môže podať žiadosť rodinný príslušník štátneho príslušníka tretej krajiny,
s ktorým žiada zlúčenie rodiny. Orgán, ktorý žiadosť prijal, vydá žiadateľovi v deň
podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.
(2)
Zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal, vykoná so žiadateľom o udelenie trvalého
pobytu na päť rokov osobný pohovor na účel predbežného posúdenia žiadosti. Pohovor
sa vedie v štátnom jazyku alebo inom, obom stranám zrozumiteľnom jazyku. O pohovore
zastupiteľský úrad vyhotoví písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie trvalého
pobytu na päť rokov. Záznam sa vyhotoví v štátnom jazyku a musí byť podpísaný žiadateľom.
Ak žiadateľ neovláda štátny jazyk, môže si na vlastné náklady zabezpečiť tlmočníka,
ktorý je povinný podpísať záznam. Zastupiteľský úrad zašle policajnému útvaru spolu
so záznamom aj svoje stanovisko k udeleniu trvalého pobytu na päť rokov, v ktorom
uvedie, či udelenie trvalého pobytu na päť rokov odporúča alebo neodporúča s uvedením
konkrétnych dôvodov.
§ 45
(1)
Žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov podáva štátny príslušník tretej krajiny
na úradnom tlačive.
(2)
Pri podaní žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov je štátny príslušník
tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad a všetky náležitosti k žiadosti
o udelenie trvalého pobytu na päť rokov ustanovené týmto zákonom, inak zastupiteľský
úrad alebo policajný útvar žiadosť o udelenie trvalého pobytu neprijme.
(3)
Štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na
päť rokov dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a
doklady nie staršie ako 90 dní potvrdzujúce
a)
skutočnosti uvedené v § 43,
b)
bezúhonnosť; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny mladšieho ako
14 rokov,
c)
finančné zabezpečenie pobytu,
d)
súhlas podľa § 43 ods. 2, ak je to potrebné, a
e)
zabezpečenie ubytovania počas trvalého pobytu na päť rokov.
(4)
Štátny príslušník tretej krajiny odovzdá policajnému útvaru lekársky posudok potvrdzujúci,
že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, do 30 dní od prevzatia dokladu
o pobyte. Lekársky posudok potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné
zdravie, nesmie byť starší ako 30 dní.
(5)
Štátny príslušník tretej krajiny preukazuje skutočnosti uvedené v § 43 ods. 1 písm. a) až d) matričným dokladom; ak ide o závislého príbuzného v priamom rade, o slobodné dieťa
mladšie ako 18 rokov, o dieťa mladšie ako 18 rokov zverené do osobnej starostlivosti
alebo o nezaopatrené dieťa staršie ako 18 rokov, aj dokladom potvrdzujúcim túto skutočnosť.
Skutočnosť podľa § 43 ods. 1 písm. e) preukazuje štátny príslušník tretej krajiny potvrdením vydaným ústredným orgánom
štátnej správy. Podmienka trvalého pobytu podľa § 43 ods. 1 písm. a) až d) sa preukazuje občianskym preukazom, potvrdením obce alebo dokladom o pobyte.
(6)
Finančné zabezpečenie pobytu podľa odseku 3 písm. c) štátny príslušník tretej krajiny
preukáže
a)
výpisom z osobného účtu vedeného v banke na meno štátneho príslušníka tretej krajiny,
b)
potvrdením zamestnávateľa o výške dohodnutej mzdy,
c)
pracovnou zmluvou, potvrdením zamestnávateľa o výške vyplácanej mzdy, výpisom z osobného
účtu vedeného v banke alebo dokladom o poberaní dôchodku manžela, rodiča alebo štátneho
občana Slovenskej republiky, ktorý je príbuzný štátneho príslušníka tretej krajiny
v priamom rade spolu s čestným vyhlásením o tom, že poskytne štátnemu príslušníkovi
tretej krajiny finančné a hmotné zabezpečenie počas jeho pobytu na území Slovenskej
republiky.
(7)
Finančné zabezpečenie pobytu štátny príslušník tretej krajiny preukáže vo výške dvanásťnásobku
životného minima.60) Maloletý štátny príslušník tretej krajiny preukáže finančné zabezpečenie pobytu v
polovičnej výške podľa prvej vety.
(8)
Zabezpečené ubytovanie musí byť spoločné s ubytovaním štátneho občana Slovenskej
republiky alebo štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na päť rokov
podľa § 43 ods. 1 písm. a) až d).
(9)
Policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov do 90
dní od doručenia žiadosti policajnému útvaru; vo zvlášť zložitých prípadoch možno
túto lehotu predĺžiť najviac o 30 dní.
Trvalý pobyt na neobmedzený čas
§ 46
(1)
Policajný útvar na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny udelí trvalý pobyt
na neobmedzený čas štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý
a)
má najmenej štyri roky udelený trvalý pobyt podľa § 43, alebo
b)
je dieťaťom mladším ako 18 rokov štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom
na neobmedzený čas.
(2)
Ministerstvo vnútra môže udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas aj bez splnenia podmienok
ustanovených v tomto zákone,
a)
ak je to potrebné na poskytovanie ochrany a pomoci svedkovi podľa osobitného predpisu,66)
b)
osobe bez štátnej príslušnosti,
c)
z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
d)
na návrh Slovenskej informačnej služby z dôvodu bezpečnostných záujmov Slovenskej
republiky, alebo
e)
plnoletej osobe, ktorá má udelený tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. a) najmenej tri roky, počas ktorých študovala na škole na území Slovenskej republiky.
(3)
Osoba bez štátnej príslušnosti je osoba, ktorú žiadny štát podľa svojich zákonov
nepovažuje za svojho občana. Na preukázanie tejto skutočnosti postačuje, ak preukáže,
že nemá štátnu príslušnosť štátu,
a)
v ktorom sa narodila,
b)
v ktorom mala svoje predchádzajúce bydlisko alebo pobyt a
c)
ktorého štátne občianstvo majú jej rodičia a ostatní rodinní príslušníci.
§ 47
(1)
Žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas podáva štátny príslušník tretej
krajiny osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare; za štátneho príslušníka tretej
krajiny, ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť, môže podať žiadosť jeho
rodinný príslušník. Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie
o jej prijatí.
(2)
K žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas je štátny príslušník tretej
krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad. Ak štátny príslušník tretej krajiny
nepredloží platný cestovný doklad, policajný útvar žiadosť o udelenie trvalého pobytu
na neobmedzený čas neprijme.
(3)
Štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na
neobmedzený čas dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu
a doklady nie staršie ako 90 dní potvrdzujúce
a)
finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 45 ods. 7,
b)
zdravotné poistenie,
c)
bezúhonnosť, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 46 ods. 1 písm. b) staršieho ako 14 rokov.
(4)
Policajný útvar môže vyžiadať od štátneho príslušníka tretej krajiny
a)
doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania,
b)
čestné vyhlásenie, že dôvody udelenia trvalého pobytu podľa § 43 naďalej trvajú.
(5)
Štátny príslušník tretej krajiny podľa § 46 ods. 1 písm. b) je povinný k žiadosti priložiť aj lekársky posudok potvrdzujúci, že netrpí chorobou,
ktorá ohrozuje verejné zdravie, do 30 dní od podania žiadosti. Lekársky posudok potvrdzujúci,
že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, nesmie byť starší ako 30 dní.
(6)
Policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas
do 90 dní od doručenia žiadosti policajnému útvaru.
(7)
Trvalý pobyt podľa § 43 sa až do rozhodnutia o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas považuje
za platný na území Slovenskej republiky.
Spoločné ustanovenia o trvalom pobyte na päť rokov a o trvalom pobyte na neobmedzený
čas
§ 48
Rozhodovanie o žiadosti o udelenie trvalého pobytu
(1)
Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu prihliada na
a)
verejný záujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného
zdravia zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny,
b)
záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery
štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu,
c)
mieru integrácie štátneho príslušníka tretej krajiny do spoločnosti,
d)
stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu trvalého pobytu.
(2)
Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak
a)
štátny príslušník tretej krajiny je nežiaducou osobou,
b)
je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí
bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie,
c)
štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie trvalého pobytu,
d)
štátny príslušník tretej krajiny uzavrel účelové manželstvo,
e)
manželstvo nebolo uzavreté podľa osobitného predpisu,67) ak ide o žiadosť o udelenie trvalého pobytu podľa § 43 ods. 1 písm. a) alebo § 46 ods. 1 písm. a),
f)
štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo
predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby, alebo
g)
údaje v cestovnom doklade nezodpovedajú skutočnosti.
(3)
Ak sa žiadosti o udelenie trvalého pobytu vyhovie, policajný útvar rozhodnutie nevydáva
a štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zašle písomné oznámenie, že mu bol udelený
trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, v ktorom uvedie dátum udelenia trvalého
pobytu.
(4)
Konanie o udelenie trvalého pobytu sa končí dňom vyhovenia žiadosti alebo dňom nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie trvalého pobytu.
§ 49
Zánik trvalého pobytu
Trvalý pobyt zanikne, ak
a)
štátny príslušník tretej krajiny nevstúpi na územie Slovenskej republiky do 180 dní
od udelenia trvalého pobytu,
b)
štátny príslušník tretej krajiny písomne oznámi skončenie pobytu policajnému útvaru,
c)
d)
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol uložený trest vyhostenia,
e)
štátny príslušník tretej krajiny bol administratívne vyhostený,
f)
štátny príslušník tretej krajiny nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky,
g)
policajný útvar zrušil štátnemu príslušníkovi tretej krajiny trvalý pobyt,
h)
štátny príslušník tretej krajiny získal iný pobyt podľa tohto zákona, ako ten, ktorý
mal, alebo
i)
štátny príslušník tretej krajiny zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
§ 50
Zrušenie trvalého pobytu
(1)
Policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak
a)
zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie trvalého pobytu,
b)
štátny príslušník tretej krajiny neodovzdal doklad podľa § 45 ods. 4 alebo § 47 ods. 5,
c)
štátny príslušník tretej krajiny sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite
zdržiava v zahraničí dlhšie ako 180 dní,
d)
manželia nevedú spoločný rodinný život, ak ide o trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. a) alebo § 46 ods. 1 písm. a),
e)
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol udelený trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. a) alebo § 46 ods. 1 písm. a) a jeho manželstvo zaniklo do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na päť rokov,
alebo
f)
štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi.
(2)
Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak
a)
by dôsledky zrušenia trvalého pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia trvalého pobytu,
najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny,
b)
ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený pobyt podľa § 46 ods. 2 písm. a) až d), alebo
c)
ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 43 ods. 1 písm. a) až d), ktorý mal udelený trvalý pobyt najmenej tri roky, a osoba, ku ktorej sa pripájal
na trvalý pobyt, zomrela,
(3)
Ak štátny príslušník tretej krajiny požiadal o zmenu druhu alebo účelu pobytu, jeho
pobyt sa na území Slovenskej republiky považuje za oprávnený až do rozhodnutia o tejto
žiadosti.
(4)
Policajný útvar zruší trvalý pobyt podľa § 46 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) na základe žiadosti štátneho orgánu, ktorý o udelenie trvalého pobytu požiadal; proti
takému rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Policajný útvar zruší trvalý pobyt podľa § 46 ods. 2 písm. b), ak policajný útvar zistí, že nejde o osobu bez štátnej príslušnosti.
Osobitné ustanovenia o dlhodobom pobyte
§ 51
Dlhodobý pobyt
(1)
Dlhodobý pobyt sa udeľuje na neobmedzený čas.
§ 52
(1)
Policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa
§ 54 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny,
a)
ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich
rokov bezprostredne pred podaním žiadosti,
b)
c)
ktorý má päť rokov oprávnený, nepretržitý pobyt na území členských štátov ako držiteľ
modrej karty a zdržiava sa na území Slovenskej republiky ako držiteľ modrej karty
najmenej dva roky bezprostredne pred podaním žiadosti.
(2)
Odsek 1 sa nevzťahuje na štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý
a)
je žiadateľom o udelenie azylu,
b)
je azylantom,
c)
má poskytnutú doplnkovú ochranu,
d)
požiadal o poskytnutie dočasného útočiska,
e)
je odídencom,
f)
má udelený prechodný pobyt na účel štúdia,
g)
má udelený prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti podľa § 25 ods. 1 písm. d) až f),
h)
má udelený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania,
i)
j)
požíva diplomatické výsady a imunity na území Slovenskej republiky podľa medzinárodného
práva.68)
(3)
Do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm. a) sa nezapočítava doba pobytu
štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 2 písm. g), h) alebo písm. i).
(4)
Do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm. a) sa započítava
a)
doba prechodného pobytu na účel štúdia alebo doba prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) až f) na území Slovenskej republiky v polovičnej dĺžke,
b)
doba najviac šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac desiatich mesiacov,
počas ktorých sa štátny príslušník tretej krajiny po oznámení policajnému útvaru zdržiaval
mimo územia Slovenskej republiky.
(5)
Do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm. c) sa započítava doba najviac 12
po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac 18 mesiacov, počas ktorých sa štátny príslušník
tretej krajiny zdržiaval mimo územia členských štátov.
§ 53
Žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu
(1)
Žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne
na úradnom tlačive na policajnom útvare; za štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý
pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť, môže podať žiadosť jeho rodinný príslušník.
Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.
(2)
K žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný
predložiť platný cestovný doklad. Ak štátny príslušník tretej krajiny nepredloží platný
cestovný doklad, policajný útvar žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu neprijme.
(3)
Štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu
dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklady nie
staršie ako 90 dní potvrdzujúce
a)
stabilné a pravidelné zdroje pre neho a pre jeho rodinných príslušníkov, aby sa nestal
záťažou pre systém sociálnej pomoci Slovenskej republiky,
b)
zabezpečenie ubytovania, ak ide o žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 52 ods. 1 písm. b),
c)
zdravotné poistenie.
(4)
Stabilné a pravidelné zdroje štátny príslušník tretej krajiny môže preukázať najmä
pracovnou zmluvou, potvrdením zamestnávateľa o výške vyplácanej mzdy, výpisom z osobného
účtu vedeného v banke na meno štátneho príslušníka tretej krajiny, dokladom o poberaní
dôchodku.
(5)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý mal pred podaním žiadosti o udelenie dlhodobého
pobytu udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, môže preukázať stabilné a
pravidelné zdroje čestným vyhlásením manžela, rodiča alebo osoby, ktorej je zverený
do starostlivosti, o tom, že poskytne štátnemu príslušníkovi tretej krajiny finančné
a hmotné zabezpečenie počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky, spolu s dokladom
podľa odseku 4.
(6)
Policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu do 90 dní od doručenia
žiadosti policajnému útvaru; vo zvlášť zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť
najviac o 30 dní.
(7)
Pobyt udelený podľa tohto zákona sa po skončení jeho platnosti považuje za platný
na území Slovenskej republiky až do doručenia rozhodnutia o žiadosti o udelenie dlhodobého
pobytu.
§ 54
Rozhodovanie o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu
(1)
Ak policajný útvar udelí dlhodobý pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý
má postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte, udelenie oznámi tomuto členskému
štátu.
(2)
Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak
a)
štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie dlhodobého pobytu,
alebo
b)
je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu
alebo verejný poriadok.
(3)
Policajný útvar, ktorý postupuje podľa odseku 2 písm. b), posúdi mieru ohrozenia
bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu spáchaného
štátnym príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva
hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadní dĺžku pobytu a rozsah
väzieb s krajinou pôvodu.
(4)
Proti rozhodnutiu, ktorým bol udelený dlhodobý pobyt, sa nemožno odvolať.
§ 55
Zánik dlhodobého pobytu
Dlhodobý pobyt zanikne, ak
a)
štátny príslušník tretej krajiny sa písomne vzdá dlhodobého pobytu,
b)
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol uložený trest vyhostenia,
c)
štátny príslušník tretej krajiny bol administratívne vyhostený,
d)
štátny príslušník tretej krajiny nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky,
e)
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol udelený dlhodobý pobyt v inom členskom
štáte,
f)
policajný útvar zrušil štátnemu príslušníkovi tretej krajiny dlhodobý pobyt, alebo
g)
štátny príslušník tretej krajiny zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
§ 56
Zrušenie dlhodobého pobytu
Policajný útvar dlhodobý pobyt zruší, ak
a)
zistí, že štátny príslušník tretej krajiny získal dlhodobý pobyt podvodným spôsobom,
b)
sa štátny príslušník tretej krajiny zdržiava viac ako šesť rokov mimo územia Slovenskej
republiky,
c)
štátny príslušník tretej krajiny podľa § 52 ods. 1 písm. a) a b) sa nepretržite zdržiava mimo územia členských štátov 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,
alebo
d)
štátny príslušník tretej krajiny podľa § 52 ods. 1 písm. c) sa nepretržite zdržiava mimo územia členských štátov 24 po sebe nasledujúcich mesiacov.
§ 57
Ak policajný útvar štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zamietne žiadosť o dlhodobý
pobyt, zruší dlhodobý pobyt alebo ak mu dlhodobý pobyt zanikne a ak tieto skutočnosti
nemajú za následok administratívne vyhostenie alebo výkon trestu vyhostenia, je štátny
príslušník tretej krajiny oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak
spĺňa podmienky na pobyt podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.46)
Tretí oddiel
Tolerovaný pobyt
§ 58
(1)
Policajný útvar udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak
nie je dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods. 12 písm. b),
a)
ak je prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa § 81,
b)
ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko, alebo
c)
ak jeho vycestovanie nie je možné a jeho zaistenie nie je účelné.
(2)
Policajný útvar udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak
nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods. 12,
a)
ktorý je maloletou osobou nájdenou na území Slovenskej republiky,
b)
ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života a neohrozuje bezpečnosť
štátu alebo verejný poriadok; štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 27 ods. 1 a § 43 ods. 1 písm. a)až d) možno tento pobyt udeliť len vtedy, ak nie je držiteľom platného cestovného dokladu
a hodnoverne preukáže svoju totožnosť iným spôsobom,
c)
ktorý je obeťou obchodovania s ľuďmi,69) ak má najmenej 18 rokov; policajný útvar alebo osoba poverená ministerstvom vnútra
oboznámi štátneho príslušníka tretej krajiny s možnosťou a podmienkami udelenia tolerovaného
pobytu z tohto dôvodu a o právach a povinnostiach, ktoré z neho vyplývajú,
(3)
Policajný útvar na základe žiadosti orgánu činného v trestnom konaní môže udeliť
tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol nelegálne zamestnaný
za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, alebo nelegálne zamestnanej maloletej
osobe, ak je prítomnosť tohto štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej
republiky nevyhnutná na účely trestného konania. Tolerovaný pobyt policajný útvar
udelí na 180 dní. Policajný útvar môže predĺžiť tolerovaný pobyt o 180 dní, a to aj
opakovane, až do právoplatného skončenia trestného konania alebo do doby, pokiaľ štátnemu
príslušníkovi tretej krajiny nebude uhradená dlžná suma odmeny za vykonanú prácu.
Orgán činný v trestnom konaní alebo osoba poverená ministerstvom vnútra oboznámi štátneho
príslušníka tretej krajiny s možnosťou a podmienkami udelenia tolerovaného pobytu
z tohto dôvodu a o právach a povinnostiach, ktoré z neho vyplývajú.
(4)
Za tolerovaný pobyt sa považuje obdobie
a)
poskytovania ústavnej starostlivosti,
b)
trvania karanténneho opatrenia,
c)
posudzovania žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu, výkonu väzby alebo obdobie
výkonu trestu odňatia slobody; to neplatí, ak sa štátny príslušník tretej krajiny
oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky,
d)
najviac 90 dní od podania písomnej žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o
asistovaný dobrovoľný návrat do vycestovania alebo do späťvzatia tejto žiadosti; to
neplatí, ak je štátny príslušník tretej krajiny zaistený alebo ak je oprávnený zdržiavať
sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,3)
e)
najviac 90 dní, počas ktorých sa štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je obeťou
obchodovania s ľuďmi a má najmenej 18 rokov, rozhodne, či bude spolupracovať s orgánmi
činnými v trestnom konaní pri objasňovaní trestného činu súvisiaceho s obchodovaním
s ľuďmi; túto lehotu možno na žiadosť osoby poverenej ministerstvom vnútra predĺžiť
o 30 dní.
(5)
Policajný útvar môže v odôvodnených prípadoch obdobie, ktoré sa považuje podľa odseku
4 písm. d) za tolerovaný pobyt, predĺžiť; na predĺženie sa nevzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní.37)
§ 59
(1)
Policajný útvar udelí na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny tolerovaný pobyt
na dobu trvania dôvodov na jeho udelenie, najviac na 180 dní, ak tento zákon neustanovuje
inak. Žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu štátny príslušník tretej krajiny podáva
osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare. Žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu
podľa § 58 ods. 2 písm. c) a ods. 3 podáva za štátneho príslušníka tretej krajiny orgán činný v trestnom konaní. Štátny
príslušník tretej krajiny je povinný pri podaní žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu
podľa § 58 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. b) priložiť doklady, ktorými potvrdí skutočnosti odôvodňujúce udelenie tolerovaného
pobytu. Za štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne
podať žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu, môže podať žiadosť rodinný príslušník
štátneho príslušníka tretej krajiny. Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania
žiadosti potvrdenie o jej prijatí.
(2)
(3)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý požiadal o udelenie tolerovaného pobytu podľa
§ 58 ods. 2 písm. b), priloží k žiadosti doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci jeho bezúhonnosť; ministerstvo
vnútra môže v odôvodnených prípadoch od priloženia dokladu upustiť.
(4)
Policajný útvar môže tolerovaný pobyt aj opakovane predĺžiť; pritom je povinný skúmať,
či dôvody, pre ktoré bol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udelený, naďalej trvajú.
Na tento účel je oprávnený od štátneho príslušníka tretej krajiny vyžadovať preukázanie
trvania dôvodu, pre ktorý mu udelil tolerovaný pobyt.
(5)
Počas platnosti tolerovaného pobytu štátny príslušník tretej krajiny nemôže podnikať.
(6)
Policajný útvar udelí tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. c) najmenej na 180 dní, a to aj opakovane, ak prítomnosť štátneho príslušníka tretej
krajiny na území Slovenskej republiky je nevyhnutná na účely trestného konania; policajný
útvar však neudelí tolerovaný pobyt, ak sa preukáže, že žiadateľ neprerušil alebo
obnovil z vlastnej vôle kontakty s osobami podozrivými zo spáchania trestného činu
súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi.
(7)
Policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu alebo o žiadosti
o predĺženie tolerovaného pobytu do 15 dní od podania žiadosti policajnému útvaru.
(8)
Ak policajný útvar žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu alebo žiadosti o predĺženie
tolerovaného pobytu vyhovie, namiesto rozhodnutia vydá štátnemu príslušníkovi tretej
krajiny potvrdenie o tom, že mu bol udelený alebo predĺžený tolerovaný pobyt na území
Slovenskej republiky, v ktorom uvedie dátum udelenia alebo predĺženia tolerovaného
pobytu.
(9)
Ak zanikne dôvod, pre ktorý bol udelený tolerovaný pobyt, štátny príslušník tretej
krajiny je povinný túto skutočnosť oznámiť policajnému útvaru najneskôr do 15 dní
odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel.
(10)
Ministerstvo vnútra zabezpečí štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má tolerovaný
pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. c) alebo ods. 3, primerané ubytovanie, ak si ho nemôže zabezpečiť sám.
(11)
Orgán činný v trestnom konaní alebo osoba poverená ministerstvom vnútra informuje
štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený tolerovaný pobyt podľa odseku
6, o prípadných programoch alebo projektoch, ktorých cieľom je umožniť jeho začlenenie
do spoločnosti počas trvania tolerovaného pobytu.
(12)
Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu alebo žiadosť o predĺženie
tolerovaného pobytu, ak
a)
štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo
predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby,
b)
nespĺňa podmienky na udelenie tolerovaného pobytu,
c)
štátny príslušník tretej krajiny je nežiaducou osobou,
d)
nepriložil doklad podľa odseku 3.
(13)
Ustanovenia odseku 12 písm. a), c) a d) sa nevzťahujú na tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. a).
(14)
Odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu
alebo proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o predĺženie tolerovaného pobytu podľa
§ 58 ods. 1 písm. a) a c) nemá odkladný účinok.
§ 60
Zánik tolerovaného pobytu
Tolerovaný pobyt zaniká, ak
a)
štátny príslušník tretej krajiny písomne oznámi policajnému útvaru skončenie pobytu,
b)
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uplynula doba, na ktorú mal udelený tolerovaný
pobyt a nepožiadal o jeho predĺženie,
c)
štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie azylu,
d)
štátny príslušník tretej krajiny získal iný pobyt podľa tohto zákona, ako ten, ktorý
mal,
e)
štátny príslušník tretej krajiny vycestoval z územia Slovenskej republiky,
f)
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zaniklo poskytnuté dočasné útočisko,70)
g)
štátny príslušník tretej krajiny zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, alebo
h)
bol štátny príslušník tretej krajiny administratívne vyhostený.
§ 61
Zrušenie tolerovaného pobytu
(1)
Policajný útvar zruší tolerovaný pobyt, ak
a)
zistí, že zanikol dôvod, pre ktorý bol udelený tolerovaný pobyt,
b)
ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, ak ide o štátneho príslušníka tretej
krajiny podľa § 58 ods. 2 písm. b), c) alebo ods. 3,
c)
zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods. 12, alebo
d)
ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 58 ods. 2 písm. c), ktorý obnovil z vlastnej vôle kontakty s osobami podozrivými zo spáchania trestného
činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi, ktorý predstiera spoluprácu s orgánmi činnými
v trestnom konaní alebo ktorý prestal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní.
(2)
Proti rozhodnutiu o zrušení tolerovaného pobytu štátny príslušník tretej krajiny
môže podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.
Štvrtý oddiel
Narodenie štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky alebo
členského štátu
§ 62
(1)
Ak sa narodí na území Slovenskej republiky alebo členského štátu štátny príslušník
tretej krajiny, ktorého rodič má udelený pobyt podľa tohto zákona, môže rodič štátneho
príslušníka tretej krajiny narodeného na území Slovenskej republiky alebo členského
štátu požiadať policajný útvar o udelenie pobytu. Policajný útvar udelí tomuto dieťaťu
a)
prechodný pobyt podľa § 27, ak majú rodičia udelený prechodný pobyt podľa tohto zákona,
(2)
K žiadosti podľa odseku 1 rodič predloží
a)
platný cestovný doklad dieťaťa alebo vlastný platný cestovný doklad, v ktorom je
dieťa zapísané,
b)
rodný list dieťaťa,
c)
dve fotografie dieťaťa s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu,
d)
doklad o finančnom zabezpečení pobytu dieťaťa,
e)
doklad o zabezpečení ubytovania dieťaťa.
(3)
Ak rodič za štátneho príslušníka tretej krajiny narodeného na území Slovenskej republiky
alebo členského štátu nepožiada o udelenie pobytu podľa tohto zákona, je povinný zabezpečiť
jeho vycestovanie do 90 dní od narodenia, ak tomu nebránia vážne dôvody.
(4)
Policajný útvar rozhodne o žiadosti podľa odseku 1 do 30 dní od doručenia žiadosti
policajnému útvaru. Pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny narodeného na území
Slovenskej republiky alebo členského štátu sa považuje za oprávnený až do právoplatného
rozhodnutia o žiadosti podľa odseku 1.
(5)
Ak sa žiadosti podľa odseku 1 vyhovie, policajný útvar rozhodnutie nevydáva a rodičovi
zašle písomné oznámenie, že dieťaťu bol udelený pobyt na území Slovenskej republiky,
v ktorom uvedie dátum udelenia pobytu.
(6)
Policajný útvar zamietne žiadosť podľa odseku 1, ak
a)
rodič predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce
údaje,
b)
údaje v cestovnom doklade nezodpovedajú skutočnosti,
c)
rodič nepredložil doklady podľa odseku 2.
(7)
Pri zániku a zrušení udeleného pobytu na základe žiadosti podľa odseku 1 platia ustanovenia
tohto zákona podľa druhu udeleného pobytu.
DRUHÁ HLAVA
POBYT OBČANA ÚNIE A RODINNÉHO PRÍSLUŠNÍKA OBČANA ÚNIE
§ 63
(1)
Táto hlava upravuje právo na pobyt na území Slovenskej republiky pre občana Únie
a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza alebo sa k nemu pripája.
(2)
Pobyt občana Únie a pobyt rodinného príslušníka občana Únie podľa tejto hlavy je
trvalým pobytom.
Prvý oddiel
Právo na pobyt občana Únie
§ 64
(1)
Občan Únie, ktorý je držiteľom platného preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu,
je oprávnený bez akýchkoľvek ďalších podmienok alebo formalít zdržiavať sa na území
Slovenskej republiky tri mesiace odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky. Občan
Únie môže namiesto platného preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu predložiť
akýkoľvek iný doklad, ktorým policajnému útvaru hodnoverne preukáže svoju totožnosť
a štátnu príslušnosť k členskému štátu.
(2)
Začiatok pobytu na území Slovenskej republiky je občan Únie povinný nahlásiť na policajnom
útvare do desiatich pracovných dní odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky.
(3)
Právo občana Únie na pobyt podľa odseku 1 zostáva zachované, pokiaľ sa nestane osobou
v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.65)
(4)
Ak policajný útvar pri kontrole občana Únie zistí, že stratil právo na pobyt na území
Slovenskej republiky uvedené v odseku 1, upozorní ho, že je povinný opustiť územie
Slovenskej republiky.
§ 65
(1)
Občan Únie má právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas obdobia dlhšieho
ako tri mesiace, ak
a)
je zamestnaný na území Slovenskej republiky,
b)
je samostatne zárobkovo činnou osobou na území Slovenskej republiky,71)
c)
má dostatočné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestali záťažou
pre systém sociálnej pomoci Slovenskej republiky počas obdobia ich pobytu a zdravotné
poistenie na území Slovenskej republiky,
d)
študuje na základnej škole, strednej škole alebo vysokej škole v Slovenskej republike,
e)
je u neho predpoklad, že sa zamestná, alebo
f)
je rodinným príslušníkom občana Únie, ktorého sprevádza alebo sa k nemu pripája a
ktorý spĺňa podmienky na pobyt podľa písmen a) až e).
(2)
Právo na pobyt občana Únie zostáva zachované, pokiaľ spĺňa podmienky uvedené v odseku
1.
(3)
Právo na pobyt občana Únie podľa odseku 1 písm. a) a b) zostáva zachované aj vtedy,
ak už nie je zamestnaný ani nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, pokiaľ
a)
je v dôsledku choroby alebo úrazu dočasne práceneschopný,
b)
je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny po tom, čo bol zamestnaný viac ako jeden rok,
c)
je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny po tom, čo sa skončil jeho pracovný pomer na určitú dobu uzatvorený najdlhšie
na jeden rok, alebo je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny po tom, čo bol zamestnaný menej ako jeden rok, alebo
d)
nastúpil na odborné vzdelávanie; ak nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na
príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, musí ísť o odborné vzdelávanie,
ktoré súvisí s predchádzajúcim zamestnaním.
(4)
Právo na pobyt občana Únie podľa odseku 1 písm. f) zostáva zachované aj vtedy, ak
a)
občan Únie, ktorého sprevádza alebo sa k nemu pripája, zomrel alebo jeho právo na
pobyt na území Slovenskej republiky zaniklo, ak spĺňa podmienky uvedené v odseku 1
písm. a) až e),
b)
občan Únie, ktorého sprevádza alebo sa k nemu pripája, zomrel alebo jeho právo na
pobyt na území Slovenskej republiky zaniklo, ak ide o jeho dieťa, ktoré študuje na
území Slovenskej republiky, alebo rodiča, ktorému bolo toto dieťa zverené do osobnej
starostlivosti; toto právo zostáva zachované až do ukončenia štúdií v Slovenskej republike,
alebo
c)
sa s občanom Únie, ktorého sprevádzal alebo sa k nemu pripojil, rozviedol alebo bolo
manželstvo vyhlásené za neplatné, ak spĺňa podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) až
e).
(5)
Ak existuje opodstatnená pochybnosť, či občan Únie spĺňa podmienky uvedené v odseku
1 alebo odseku 3, môže policajný útvar overiť ich splnenie.
§ 66
(1)
Občan Únie, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky dlhšie ako tri mesiace,
je povinný požiadať o registráciu pobytu na území Slovenskej republiky. Žiadosť o
registráciu pobytu sa podáva na úradnom tlačive osobne na policajnom útvare do 30
dní od uplynutia troch mesiacov odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky.
(2)
Občan Únie, ktorý žiada o registráciu pobytu podľa § 65 ods. 1 písm. a), je k žiadosti povinný predložiť platný preukaz totožnosti alebo platný cestovný
doklad a prísľub zamestnávateľa alebo pracovnú zmluvu.
(3)
Občan Únie, ktorý žiada o registráciu pobytu podľa § 65 ods. 1 písm. b), je k žiadosti povinný predložiť platný preukaz totožnosti alebo platný cestovný
doklad a doklad preukazujúci, že je samostatne zárobkovo činnou osobou.
(4)
Občan Únie, ktorý žiada o registráciu pobytu podľa § 65 ods. 1 písm. c), je k žiadosti povinný predložiť platný preukaz totožnosti alebo platný cestovný
doklad, doklad preukazujúci, že má dostatočné zdroje pre seba a svojich rodinných
príslušníkov, aby sa nestal osobou v hmotnej núdzi počas obdobia pobytu, a doklad
o zdravotnom poistení.
(5)
Občan Únie, ktorý žiada o registráciu pobytu podľa § 65 ods. 1 písm. d), je k žiadosti povinný predložiť platný preukaz totožnosti alebo platný cestovný
doklad, doklad preukazujúci, že študuje na základnej škole, strednej škole alebo vysokej
škole v Slovenskej republike, a čestné vyhlásenie o tom, že má dostatočné zdroje pre
seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestal osobou v hmotnej núdzi počas
obdobia pobytu v Slovenskej republike.
(6)
Občan Únie, ktorý žiada o registráciu pobytu podľa § 65 ods. 1 písm. e), je k žiadosti povinný predložiť platný preukaz totožnosti alebo platný cestovný
doklad a čestné vyhlásenie o tom, že si sústavne hľadá prácu na území Slovenskej republiky.
(7)
Občan Únie, ktorý žiada o registráciu pobytu podľa § 65 ods. 1 písm. f), je k žiadosti povinný predložiť platný preukaz totožnosti alebo platný cestovný
doklad, doklad osvedčujúci existenciu rodinného vzťahu alebo doklad, že má s občanom
Únie trvalý, riadne osvedčený vzťah, a potvrdenie o registrácii občana Únie, ktorého
sprevádza alebo sa k nemu pripája.
(8)
Policajný útvar je povinný pri skúmaní, či má občan Únie dostatočné zdroje pre seba
a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestal osobou v hmotnej núdzi počas obdobia
ich pobytu v Slovenskej republike, zohľadniť osobnú situáciu danej osoby. Občan Únie
môže dostatočné zdroje preukázať predložením hotovosti, cestovných šekov, kreditných
kariet, výpisov z účtov, dokladov o vlastníctve nehnuteľnosti, dokladu o poberaní
dôchodku alebo iného hodnoverného dokladu. Policajný útvar nevyžaduje sumu, ktorú
je občan Únie pri registrácii pobytu povinný preukázať, vyššiu, ako je výška životného
minima v Slovenskej republike.63)
(9)
Policajný útvar individuálne posudzuje predložené doklady podľa odsekov 2 až 7, pri
ktorých skúma skutočnosti, ktoré nimi občan Únie preukazuje. Policajný útvar po preskúmaní
dokladov rozhodne o tom, či predložené doklady podľa odsekov 2 až 7 sú postačujúce.
Ak predložené doklady nepostačujú na hodnoverné preukázanie skutočností podľa odsekov
2 až 7, policajný útvar takú osobu nezaregistruje. Zároveň túto osobu písomne informuje
o tom, aké iné doklady musí predložiť, aby hodnoverne preukázala skutočnosti podľa
odsekov 2 až 7, aby bola zaregistrovaná.
(10)
Policajný útvar vydá občanovi Únie v deň podania úplnej žiadosti o registráciu potvrdenie
o registrácii pobytu občana Únie, v ktorom uvedie meno, priezvisko, adresu registrovanej
osoby a dátum registrácie. Ak občan Únie nepredloží doklad podľa § 122, policajný útvar uvedie ako adresu v potvrdení o registrácii obec, kde sa občan Únie
bude zdržiavať na pobyte.
(11)
Občan Únie môže požiadať policajný útvar o vydanie dokladu o pobyte s názvom „Pobytový
preukaz občana EÚ“ s platnosťou na päť rokov. Policajný útvar vydá občanovi Únie doklad
o pobyte do 30 dní. Ak občan Únie požiada o vydanie dokladu o pobyte, je povinný predložiť
doklad o ubytovaní podľa § 122 a dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu, inak policajný
útvar doklad o pobyte nevydá; ubytovanie musí spĺňať minimálne požiadavky podľa osobitného
predpisu.61)
(12)
Na vydanie potvrdenia o registrácii sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.37)
§ 67
Právo na trvalý pobyt občana Únie
(1)
Občan Únie má právo na trvalý pobyt, ak sa na území Slovenskej republiky zdržiava
oprávnene nepretržite počas obdobia piatich rokov.
(2)
Občan Únie má právo na trvalý pobyt aj vtedy, ak sa zdržiava na území Slovenskej
republiky oprávnene nepretržite menej ako päť rokov a
a)
ide o zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá v čase, keď prestala
pracovať, dosiahla zákonom ustanovený vek na vznik nároku na starobný dôchodok,72)
b)
ide o zamestnanca, ktorý odišiel z plateného zamestnania, aby nastúpil na predčasný
dôchodok, ak bol na území Slovenskej republiky zamestnaný aspoň počas predchádzajúcich
12 mesiacov a zdržiaval sa na území Slovenskej republiky nepretržite viac ako tri
roky,
c)
ide o zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá sa nepretržite zdržiavala
na území Slovenskej republiky viac ako dva roky a prestala pracovať z dôvodu trvalej
neschopnosti pracovať; podmienka nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky
viac ako dva roky sa nevzťahuje na zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu,
ktorá trvale stratila schopnosť pracovať v dôsledku choroby z povolania alebo pracovného
úrazu,
d)
ide o zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá po troch rokoch nepretržitého
pobytu podľa § 65 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) pracuje ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte a
aspoň raz týždenne sa vracia na územie Slovenskej republiky,
e)
ide o rodinného príslušníka občana Únie, s ktorým sa zdržiava na území Slovenskej
republiky a ktorý nadobudol právo na trvalý pobyt podľa písmen a) až d), alebo
f)
ide o rodinného príslušníka občana Únie, s ktorým sa zdržiava na území Slovenskej
republiky a ktorý skôr, než nadobudol právo na trvalý pobyt podľa písmen a) až d),
zomrel, ale v čase úmrtia sa táto osoba zdržiavala nepretržite na území Slovenskej
republiky aspoň dva roky, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z
povolania, alebo ide o pozostalého manžela, ktorý sa vzdal štátneho občianstva Slovenskej
republiky po uzavretí manželstva s ním.
(3)
Za nepretržitý pobyt sa považuje aj
a)
dočasná neprítomnosť na území Slovenskej republiky nepresahujúca spolu šesť mesiacov
v roku,
b)
neprítomnosť na území Slovenskej republiky počas výkonu povinnej vojenskej služby,
c)
neprítomnosť na území Slovenskej republiky trvajúca maximálne 12 po sebe nasledujúcich
mesiacov z dôvodu tehotenstva a pôrodu, vážnej choroby, štúdia, odborného vzdelávania,
vyslania do zahraničia alebo z iných vážnych dôvodov.
(4)
Do obdobia nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky podľa odseku 2 písm.
b) a c) sa započítava aj obdobie výkonu práce v členskom štáte.
(5)
Do obdobia zamestnania podľa odseku 2 písm. a) až d) sa započítava aj obdobie nedobrovoľnej
nezamestnanosti občana Únie, ktorý sa riadne zaevidoval na príslušnom úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny, obdobie neodpracované z dôvodov nezávislých od vôle občana
Únie alebo obdobie neschopnosti pracovať v dôsledku choroby alebo nehody.
(6)
Podmienka dĺžky pobytu na území Slovenskej republiky a dĺžky zamestnania na území
Slovenskej republiky podľa odseku 2 písm. b) alebo písm. c) sa nevzťahuje na občana
Únie, ktorý je manželom štátneho občana Slovenskej republiky alebo ktorý je manželom
osoby, ktorá sa vzdala štátneho občianstva Slovenskej republiky po uzavretí manželstva
s ním.
(7)
Policajný útvar na základe žiadosti vydá občanovi Únie do 30 dní doklad o pobyte
s názvom „Pobytový preukaz občana EÚ“ s platnosťou na desať rokov, ak spĺňa podmienky
podľa odseku 1 alebo odseku 2.
(8)
K žiadosti o vydanie dokladu o pobyte občan Únie priloží dve fotografie s rozmermi
3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklad potvrdzujúci splnenie podmienok
podľa odseku 1 alebo odseku 2.
§ 68
Ukončenie práva na pobyt občana Únie
(1)
Právo na pobyt občana Únie alebo právo na trvalý pobyt občana Únie zaniká, ak občan
Únie
a)
písomne oznámi skončenie pobytu policajnému útvaru,
b)
bol administratívne vyhostený,
c)
policajný útvar odňal jeho právo na pobyt alebo právo na trvalý pobyt,
d)
zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho alebo
e)
nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky.
(2)
Policajný útvar na základe rozhodnutia môže odňať právo na pobyt občanovi Únie, ak
a)
b)
c)
má právo na pobyt podľa § 65 ods. 1 písm. c) alebo písm. d) a stal sa osobou v hmotnej núdzi.
(3)
Policajný útvar je povinný pri postupe podľa odseku 2 skúmať skutočnosti odôvodňujúce
odňatie práva na pobyt občanovi Únie. Ak policajný útvar zistí, že dôsledky odňatia
práva na pobyt občana Únie by boli neprimerané vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav,
rodinnú situáciu, dĺžku doterajšieho pobytu, mieru jeho integrácie do spoločnosti
alebo na rozsah väzieb s krajinou pôvodu, tak právo na pobyt občanovi Únie neodníme.
(4)
Policajný útvar je povinný po zistení skutočností, ktoré zakladajú postup podľa odseku
2 písm. c), umožniť občanovi Únie, aby do primeraného časového obdobia hodnoverne
preukázal, že už nie je osobou v hmotnej núdzi. Ak občan Únie túto skutočnosť hodnoverne
preukáže, policajný útvar právo na pobyt neodníme.
(5)
Policajný útvar v rozhodnutí o odňatí práva na pobyt určí občanovi Únie povinnosť
vycestovať z územia Slovenskej republiky do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
(6)
Ak občan Únie nevycestuje z územia Slovenskej republiky v lehote určenej v rozhodnutí
o odňatí práva na pobyt, policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o odňatí práva
na pobyt.
(7)
Policajný útvar na základe rozhodnutia môže odňať právo na trvalý pobyt občanovi
Únie, ak
a)
sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky dlhšie ako dva po sebe nasledujúce roky,
alebo
b)
zistí, že získal právo na trvalý pobyt podvodným spôsobom.
(8)
Policajný útvar v rozhodnutí o odňatí práva na trvalý pobyt určí občanovi Únie povinnosť
vycestovať z územia Slovenskej republiky do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
(9)
Ak občan Únie nevycestuje z územia Slovenskej republiky v lehote určenej v rozhodnutí
o odňatí práva na pobyt podľa odseku 2 alebo odseku 7, policajný útvar zabezpečí výkon
rozhodnutia o odňatí práva na pobyt.
Druhý oddiel
Právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie
§ 69
(1)
Rodinný príslušník občana Únie, ktorý je držiteľom platného cestovného dokladu, je
oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky tri mesiace odo dňa vstupu na
územie Slovenskej republiky, ak občana Únie, ktorého je rodinným príslušníkom, sprevádza
alebo sa k nemu pripája. Rodinný príslušník občana Únie môže namiesto platného cestovného
dokladu predložiť akýkoľvek iný doklad, ktorým policajnému útvaru hodnoverne preukáže
svoju totožnosť a rodinný vzťah k občanovi Únie.
(2)
Začiatok pobytu na území Slovenskej republiky je rodinný príslušník občana Únie povinný
nahlásiť na policajnom útvare do desiatich pracovných dní odo dňa vstupu na územie
Slovenskej republiky.
(3)
Právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie podľa odseku 1 zostáva zachované,
pokiaľ sa nestane osobou v hmotnej núdzi.
(4)
Ak policajný útvar pri kontrole rodinného príslušníka občana Únie zistí, že stratil
právo na pobyt podľa odseku 1, upozorní ho, že je povinný opustiť územie Slovenskej
republiky.
§ 70
(1)
Rodinný príslušník občana Únie má právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas
obdobia dlhšieho ako tri mesiace, pokiaľ garant spĺňa podmienky podľa § 65 ods. 1 písm. a) až e) alebo § 67.
(2)
Garantom sa rozumie občan Únie s právom na pobyt alebo s právom na trvalý pobyt na
území Slovenskej republiky, ktorého sprevádza alebo sa k nemu pripája na pobyt jeho
rodinný príslušník.
(3)
Právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie zostáva zachované aj v prípade úmrtia
garanta, s ktorým sa zdržiaval na území Slovenskej republiky najmenej jeden rok pred
jeho úmrtím, pokiaľ spĺňa podmienky podľa § 65 ods. 1 písm. a) až e) alebo je rodinným príslušníkom osoby spĺňajúcej tieto podmienky a rodina bola založená
na území Slovenskej republiky.
(4)
Právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie zostáva zachované aj vtedy, ak garant
zomrel alebo jeho právo na pobyt na území Slovenskej republiky zaniklo a ide o jeho
dieťa, ktoré študuje na území Slovenskej republiky, alebo rodiča, ktorému bolo toto
dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Toto právo zostáva zachované až do ukončenia
štúdií v Slovenskej republiky.
(5)
Právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie zostáva zachované aj vtedy, ak sa
jeho manželstvo s garantom skončilo rozvodom alebo bolo vyhlásené za neplatné, ak
spĺňa podmienky podľa § 65 ods. 1 písm. a) až e) alebo je rodinným príslušníkom osoby spĺňajúcej tieto podmienky a rodina bola založená
na území Slovenskej republiky a
a)
jeho manželstvo s garantom trvalo minimálne tri roky, z toho aspoň jeden rok na území
Slovenskej republiky,
b)
má dieťa garanta zverené do osobnej starostlivosti,
c)
manželstvo zaniklo z dôvodu domáceho násilia, závislosti garanta na alkohole, omamných
látkach, psychotropných látkach, hazardných hrách alebo z iných závažných dôvodov,
alebo
d)
má právo stretávať sa s maloletým dieťaťom na území Slovenskej republiky na základe
vzájomnej dohody oboch rodičov dieťaťa alebo má toto právo priznané súdom po dobu,
pokiaľ je to potrebné.
(6)
Ak existuje opodstatnená pochybnosť, či rodinný príslušník občana Únie spĺňa podmienky
podľa odsekov 1 a 3 až 5, môže policajný útvar overiť ich splnenie.
(7)
Rodinný príslušník občana Únie preukazuje právo na pobyt na území Slovenskej republiky
platným dokladom o pobyte s názvom „Pobytový preukaz rodinného príslušníka občana
EÚ“ alebo môže toto právo preukázať akýmkoľvek iným hodnoverným spôsobom.
(8)
Rodinný príslušník občana Únie je povinný podať žiadosť o vydanie dokladu o pobyte
na policajnom útvare do 30 dní od uplynutia troch mesiacov odo dňa vstupu na územie
Slovenskej republiky.
(9)
Policajný útvar vydá rodinnému príslušníkovi občana Únie v deň podania žiadosti o
vydanie dokladu o pobyte potvrdenie o podaní žiadosti o vydanie dokladu o pobyte rodinného
príslušníka občana Únie, v ktorom uvedie meno, priezvisko, adresu rodinného príslušníka
občana Únie a dátum podania žiadosti. Ak rodinný príslušník občana Únie nepredloží
doklad podľa § 122 alebo ak ubytovanie nespĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu,61) policajný útvar uvedie ako adresu v potvrdení o podaní žiadosti o vydanie dokladu
o pobyte obec, kde sa bude zdržiavať na pobyte.
(10)
Policajný útvar na základe žiadosti vydá rodinnému príslušníkovi občana Únie do 30
dní doklad o pobyte s názvom „Pobytový preukaz rodinného príslušníka občana EÚ“ s
platnosťou na päť rokov alebo na obdobie predpokladaného pobytu garanta, ak je toto
obdobie kratšie ako päť rokov. K žiadosti o vydanie dokladu o pobyte rodinný príslušník
občana Únie predloží
a)
platný cestovný doklad,
b)
dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu,
c)
doklad osvedčujúci existenciu rodinného vzťahu s garantom,
d)
potvrdenie o registrácii pobytu garanta,
e)
ak ide o rodinného príslušníka občana Únie podľa § 2 ods. 5 písm. b) alebo písm. c), dokumenty preukazujúce túto skutočnosť,
f)
ak ide o rodinného príslušníka občana Únie podľa § 2 ods. 5 písm. d), hodnoverný dokument preukazujúci, že je osobou závislou od garanta,
g)
ak ide o rodinného príslušníka občana Únie podľa § 2 ods. 5 písm. e), hodnoverný dokument preukazujúci, že je členom domácnosti garanta,
h)
ak ide o rodinného príslušníka občana Únie podľa § 2 ods. 5 písm. f), hodnoverný dokument preukazujúci, že je z vážnych zdravotných dôvodov odkázaný na
starostlivosť garanta,
i)
ak ide o rodinného príslušníka občana Únie podľa § 2 ods. 5 písm. g), hodnoverný dokument preukazujúci existenciu trvalého, riadne osvedčeného vzťahu
s garantom,
j)
ak ide o rodinného príslušníka občana Únie podľa § 2 ods. 5 písm. h), povolenie na pobyt rodinného príslušníka občana Únie vydané na jeho meno členským
štátom.
(11)
Policajný útvar individuálne posudzuje predložené doklady a dokumenty podľa odseku
10, pri ktorých skúma skutočnosti, ktoré nimi rodinný príslušník občana Únie preukazuje.
Policajný útvar po preskúmaní dokladov a dokumentov rozhodne o tom, či predložené
doklady a dokumenty podľa odseku 10 sú postačujúce. Ak predložené doklady a dokumenty
nepostačujú na hodnoverné preukázanie skutočností podľa odseku 10, policajný útvar
nevydá takej osobe doklad o pobyte. Zároveň túto osobu písomne informuje o tom, aké
iné doklady alebo dokumenty musí predložiť, aby hodnoverne preukázala skutočnosti
podľa odseku 10, aby jej bol vydaný doklad o pobyte.
(12)
Čestné vyhlásenie garanta, že bude podporovať rodinného príslušníka občana Únie podľa
§ 2 ods. 5 písm. d), nepostačuje na preukázanie existencie závislosti a policajný útvar neakceptuje toto
čestné vyhlásenie bez ďalších dokladov ako iný hodnoverný dokument podľa odseku 10
písm. f).
(13)
Ak rodinný príslušník občana Únie podľa § 2 ods. 5 písm. d) predložil dokument podľa odseku 10 písm. f), je policajný útvar povinný posudzovať,
či rodinný príslušník občana Únie má materiálnu podporu od garanta a či vzhľadom na
finančné a sociálne podmienky v krajine pôvodu alebo v krajine, z ktorej prichádza,
potrebuje materiálnu podporu.
(14)
Doklad o pobyte rodinného príslušníka občana Únie nestráca platnosť, ak
a)
jeho dočasná neprítomnosť na území Slovenskej republiky nepresiahne spolu šesť mesiacov
v roku,
b)
sa nezdržiava na území Slovenskej republiky počas trvania povinnej vojenskej služby,
c)
jeho neprítomnosť na území Slovenskej republiky trvá najviac 12 po sebe nasledujúcich
mesiacov z dôvodu tehotenstva a pôrodu, vážnej choroby, štúdia, odborného vzdelávania,
vyslania do zahraničia alebo z iných vážnych dôvodov.
(15)
Na vydanie dokladu o pobyte rodinného príslušníka občana Únie sa nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní.37)
§ 71
Právo na trvalý pobyt rodinného príslušníka občana Únie
(1)
Rodinný príslušník občana Únie má právo na trvalý pobyt, ak sa na území Slovenskej
republiky zdržiava s garantom oprávnene nepretržite počas obdobia piatich rokov.
(2)
Rodinný príslušník občana Únie má právo na trvalý pobyt aj vtedy, ak sa zdržiava
na území Slovenskej republiky s garantom oprávnene nepretržite menej ako päť rokov,
ak garant má právo na trvalý pobyt podľa § 67 ods. 2.
(3)
Rodinný príslušník občana Únie má právo na trvalý pobyt aj vtedy, ak sa zdržiava
na území Slovenskej republiky oprávnene nepretržite počas obdobia piatich rokov a
má zachované právo pobytu podľa § 70 ods. 3 alebo ods. 5.
(4)
Rodinný príslušník občana Únie má právo na trvalý pobyt aj vtedy, ak garant podľa
§ 65 ods. 1 písm. a) a b), s ktorým sa zdržiaval na území Slovenskej republiky, zomrel skôr, než nadobudol
právo na trvalý pobyt podľa § 67, ale
a)
v čase úmrtia sa garant zdržiaval nepretržite na území Slovenskej republiky aspoň
dva roky,
b)
zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, alebo
c)
ide o pozostalého manžela, ktorý sa vzdal štátneho občianstva Slovenskej republiky
po uzavretí manželstva s ním.
(5)
Do doby nepretržitého pobytu sa započítava aj obdobie uvedené v § 67 ods. 3.
(6)
Do obdobia nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky podľa odseku 3 sa započítava
aj obdobie výkonu práce v členskom štáte.
(7)
Policajný útvar na základe žiadosti vydá rodinnému príslušníkovi občana Únie do 30
dní doklad o pobyte s názvom „Pobytový preukaz rodinného príslušníka občana EÚ“ s
platnosťou na desať rokov, ak spĺňa podmienky podľa odseku 1, 2, 3 alebo odseku 4;
po skončení jeho platnosti policajný útvar vydá nový doklad o pobyte.
(8)
Rodinný príslušník občana Únie je povinný požiadať o vydanie dokladu o pobyte podľa
odseku 7 najneskôr v posledný deň platnosti jeho dokladu o pobyte vydaného podľa § 70 ods. 10.
(9)
K žiadosti o vydanie dokladu o pobyte rodinný príslušník občana Únie priloží dve
fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklad preukazujúci
dĺžku nepretržitého pobytu podľa odseku 1, 2, 3 alebo odseku 4; to neplatí, ak ide
o vydanie dokladu po uplynutí platnosti, keď je povinný priložiť iba fotografie.
(10)
Doklad o pobyte rodinného príslušníka občana Únie stráca platnosť, ak sa zdržiava
mimo územia Slovenskej republiky viac ako dva po sebe nasledujúce roky.
§ 72
Ukončenie práva na pobyt rodinného príslušníka občana Únie
(1)
Právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie alebo právo na trvalý pobyt rodinného
príslušníka občana Únie zaniká, ak
a)
písomne oznámi ukončenie pobytu policajnému útvaru,
b)
bol administratívne vyhostený,
c)
policajný útvar odňal jeho právo na pobyt alebo právo na trvalý pobyt,
d)
zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, alebo
e)
nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky.
(2)
Policajný útvar, na základe rozhodnutia, môže odňať právo na pobyt rodinnému príslušníkovi
občana Únie, ak
a)
pri podaní žiadosti o vydanie dokladu o pobyte predložil falošný alebo pozmenený
doklad preukazujúci splnenie podmienok podľa § 70 ods. 10, alebo uviedol nepravdivé údaje týkajúce sa splnenia podmienok, na ktoré sa viaže
jeho právo na pobyt,
b)
počas trvania pobytu zistí skutočnosti, že rodinný príslušník občana Únie získal
právo na pobyt na základe predloženia falošného alebo pozmeneného dokladu preukazujúceho
splnenie podmienok podľa § 70 ods. 10, alebo uviedol nepravdivé údaje týkajúce sa splnenia podmienok, na ktoré sa viaže
jeho právo na pobyt,
c)
má právo na pobyt podľa § 70 a stal sa osobou v hmotnej núdzi.
(3)
Policajný útvar je povinný pri postupe podľa odseku 2 skúmať skutočnosti odôvodňujúce
odňatie práva na pobyt rodinnému príslušníkovi občana Únie. Ak policajný útvar zistí,
že dôsledky odňatia práva na pobyt rodinnému príslušníkovi občana Únie sú neprimerané
vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, rodinnú situáciu, dĺžku doterajšieho pobytu,
mieru jeho integrácie do spoločnosti, ako aj na rozsah väzieb s krajinou pôvodu, tak
právo na pobyt rodinnému príslušníkovi občana Únie neodníme.
(4)
Policajný útvar je povinný po zistení skutočností, ktoré zakladajú postup podľa odseku
2 písm. c), umožniť rodinnému príslušníkovi občana Únie, aby do primeraného časového
obdobia hodnoverne preukázal, že už nie je osobou v hmotnej núdzi. Ak rodinný príslušník
občana Únie túto skutočnosť hodnoverne preukáže, policajný útvar právo na pobyt neodníme.
(5)
Policajný útvar v rozhodnutí o odňatí práva na pobyt určí rodinnému príslušníkovi
občana Únie povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky do 30 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia.
(6)
Ak rodinný príslušník občana Únie nevycestuje z územia Slovenskej republiky v lehote
určenej v rozhodnutí o odňatí práva na pobyt, policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia
o odňatí práva na pobyt.
(7)
Policajný útvar, na základe rozhodnutia, môže odňať právo na trvalý pobyt rodinnému
príslušníkovi občana Únie, ak
a)
sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky dlhšie ako dva za sebou idúce roky,
b)
zistí, že ide o účelové manželstvo s garantom,
c)
zistí, že získal právo na trvalý pobyt podvodným spôsobom.
(8)
Policajný útvar v rozhodnutí o odňatí práva na trvalý pobytu určí rodinnému príslušníkovi
občana Únie povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky do 30 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia.
(9)
Ak rodinný príslušník občana Únie nevycestuje z územia Slovenskej republiky v lehote
určenej v rozhodnutí o odňatí práva na pobyt, policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia
o odňatí práva na pobyt.
TRETIA HLAVA
DOKLADY PRE CUDZINCOV
§ 73
Doklad o pobyte
(1)
Policajný útvar vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny doklad o pobyte do 30
dní od udelenia pobytu alebo od podania žiadosti o vydanie dokladu o pobyte. Policajný
útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.
(2)
Doklad o pobyte obsahuje údaje o štátnom príslušníkovi tretej krajiny uvedené v osobitnom
predpise.59)
(3)
Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt, policajný
útvar vydá doklad o pobyte s platnosťou podľa času, na ktorý bol udelený prechodný
pobyt; ak má zabezpečené ubytovanie na kratší čas, ako mu bol udelený prechodný pobyt,
policajný útvar vydá doklad o pobyte s platnosťou na čas, počas ktorého má zabezpečené
ubytovanie. Platnosť dokladu o pobyte musí vždy skončiť najmenej 90 dní pred skončením
platnosti cestovného dokladu štátneho príslušníka tretej krajiny. Policajný útvar
uvedie v doklade o pobyte v položke „poznámky“ konkrétny účel prechodného pobytu štátneho
príslušníka tretej krajiny.
(4)
Policajný útvar vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 37 ods. 2 doklad o pobyte, v ktorom v položke „druh pobytu“ uvedie „Modrá karta EÚ“ a v poznámke
uvedie príslušnú oblasť, na ktorú má štátny príslušník tretej krajiny vyššiu odbornú
kvalifikáciu.
(5)
Policajný útvar vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 52 ods. 1 doklad o pobyte, v ktorom v položke „druh pobytu“ uvedie „osoba s dlhodobým pobytom
– EÚ“. Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 52 ods. 1 písm. c), policajný útvar v položke „poznámky“ uvedie „bývalý držiteľ modrej karty EÚ“.
(6)
Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol udelený trvalý pobyt podľa § 43, vydá policajný útvar doklad o pobyte s platnosťou najviac na päť rokov; ak má zabezpečené
ubytovanie na kratší čas ako na päť rokov, policajný útvar vydá doklad o pobyte s
platnosťou na čas, počas ktorého má zabezpečené ubytovanie. Štátnemu príslušníkovi
tretej krajiny, ktorému bol udelený trvalý pobyt podľa § 46 alebo § 52, policajný útvar vydá doklad o pobyte s platnosťou najviac na desať rokov. Platnosť
dokladu o pobyte musí vždy skončiť najmenej 90 dní pred skončením platnosti cestovného
dokladu štátneho príslušníka tretej krajiny.
(7)
Cudzincovi, ktorému bol udelený azyl, vydá policajný útvar doklad o pobyte, v ktorom
uvedie názov „azylant“. Platnosť dokladu o pobyte je desať rokov; ak ide o azylanta,
ktorému bol udelený azyl na tri roky, je platnosť dokladu tri roky. Cudzincovi, ktorému
sa poskytla doplnková ochrana, policajný útvar vydá do 15 dní doklad o pobyte, v ktorom
uvedie názov „doplnková ochrana“; platnosť dokladu o pobyte je najviac jeden rok.
Po uplynutí platnosti dokladu o pobyte policajný útvar vydá cudzincovi, ktorému sa
poskytla doplnková ochrana, nový doklad o pobyte s platnosťou najviac na jeden rok.
Pred uplynutím platnosti dokladu o pobyte vydaného podľa tohto odseku sa platnosť
takého dokladu skončí aj vtedy, ak cudzincovi zanikol azyl alebo zanikla doplnková
ochrana.
(8)
Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má právny nárok na pobyt na základe
medzinárodnej zmluvy,42) vydá policajný útvar na základe jeho žiadosti doklad o pobyte s platnosťou najviac
na päť rokov.
(9)
(10)
Policajný útvar uvedie v doklade o pobyte meno a priezvisko a ostatné mená a priezviská
cudzinca podľa tvaru uvedeného latinkou v cestovnom doklade alebo v rozhodnutí o udelení
azylu alebo rozhodnutí o poskytnutí doplnkovej ochrany.
(11)
Na vydanie dokladu o pobyte podľa § 66 ods. 11, § 67 ods. 7, § 70 ods. 10 a § 71 ods. 7 sa rovnako vzťahujú odseky 2 a 9.
§ 74
Cudzinecký pas
(1)
Cudzinecký pas je doklad oprávňujúci štátneho príslušníka tretej krajiny na vycestovanie.
Cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana a nemá vlastný platný cestovný doklad,
vydá policajný útvar cudzinecký pas, ktorý je dokladom oprávňujúcim tohto cudzinca
na vycestovanie zo Slovenskej republiky a na návrat do Slovenskej republiky.
(2)
Cudzinecký pas vydá policajný útvar štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý
nemá vlastný platný cestovný doklad a ktorý nemožno zabezpečiť ani prostredníctvom
zastupiteľského úradu štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, a
a)
ktorému bol udelený tolerovaný pobyt,
b)
o ktorom sa rozhodlo, že bude administratívne vyhostený, alebo ktorému bol uložený
trest vyhostenia, alebo
c)
ktorý sa narodil na území Slovenskej republiky.
(3)
Žiadosť o vydanie cudzineckého pasu je povinný podať štátny príslušník tretej krajiny
osobne na policajnom útvare.
(4)
Policajný útvar vydá cudzinecký pas do 30 dní od podania žiadosti o vydanie cudzineckého
pasu.
(5)
Platnosť cudzineckého pasu policajný útvar určí na nevyhnutný čas, najdlhšie na jeden
rok. Platnosť cudzineckého pasu môže policajný útvar opakovane predĺžiť.
(6)
Územnú platnosť cudzineckého pasu určí policajný útvar podľa účelu, na ktorý ho vydal.
(7)
Policajný útvar vydaný cudzinecký pas odníme, ak pominuli dôvody na jeho vydanie.
(8)
Na konanie o vydaní alebo odňatí cudzineckého pasu sa nevzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní.37)
ŠTVRTÁ HLAVA
KONTROLA POBYTU A EVIDENCIA OSÔB
Prvý oddiel
Kontrola pobytu
§ 75
(1)
Policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu
a)
oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca
podľa tohto zákona,
b)
dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti
s pobytom podľa tohto zákona.
(2)
Pri výkone kontroly podľa odseku 1 je policajt oprávnený
a)
vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie alebo štúdium a do priestorov
ubytovacích zariadení; to neplatí, ak je nedotknuteľnosť miesta zaručená osobitným
predpisom,73)
b)
požadovať preukázanie totožnosti a vyžadovať vysvetlenie ku skutočnostiam, ktoré
sú predmetom kontroly.
(3)
Ak policajný útvar pri kontrole pobytu zistí, že cudzinec sa preukázal falošným alebo
pozmeneným dokladom, je oprávnený taký doklad zadržať. Zadržať môže aj doklad, ktorý
nebol vydaný na meno kontrolovaného cudzinca a ktorým sa cudzinec preukazuje ako vlastným,
alebo ak bol orgánom štátu, ktorý ho vydal, vyhlásený za neplatný alebo odcudzený.
Druhý oddiel
Evidencia osôb
§ 76
(1)
Policajný útvar pri plnení úloh vedie v informačných systémoch Policajného zboru
vedených podľa osobitného predpisu74) evidencie o
a)
vstupe, pobyte a vycestovaní cudzincov,
b)
žiadateľoch o víza, o udelených alebo neudelených vízach,
c)
žiadateľoch o pobyt, o štátnych príslušníkoch tretej krajiny s udeleným pobytom a
o zamietnutých žiadostiach o udelenie pobytu,
d)
žiadostiach o registráciu občanov Únie a o občanoch Únie registrovaných na pobyt,
e)
žiadostiach o vydanie dokladu o pobyte rodinného príslušníka občana Únie a o vydaných
dokladoch o pobyte rodinných príslušníkov občana Únie,
f)
žiadateľoch o vydanie cudzineckého pasu a cestovného dokladu cudzinca a o predĺžení
platnosti týchto dokladov,
g)
štátnych príslušníkoch tretej krajiny, pre ktorých bolo policajným útvarom overené
pozvanie, a o osobách, ktoré štátnych príslušníkov tretej krajiny pozývajú,
h)
stratených, odcudzených cestovných dokladoch a cestovných dokladoch, ktoré boli orgánom
štátu, ktorý ich vydal, vyhlásené za neplatné alebo odcudzené,
i)
nežiaducich osobách,
j)
cudzincoch získané pri zabezpečovaní kontroly hraníc,
k)
cudzincoch na neoprávnenom pobyte.
(2)
(3)
Ministerstvo vnútra a policajný útvar poskytujú informácie a osobné údaje z evidencií
vedených podľa odseku 1
a)
prokuratúre, súdom, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Vojenskej
polícii, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colnej správe, Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky, ministerstvu zahraničných vecí, Národnému bezpečnostnému úradu
a obecnej polícii v rozsahu ich pôsobnosti podľa osobitného predpisu,75)
b)
iným štátnym orgánom, ako sú uvedené v písmene a), a obciam, ak je to potrebné na
plnenie ich úloh,
c)
iným právnickým osobám, ktoré plnia úlohy štátu alebo vykonávajú zdravotné poistenie,
nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie alebo plnia úlohy na úseku zamestnanosti
v rozsahu ich pôsobnosti podľa osobitného predpisu.76)
(4)
Ministerstvo vnútra a policajný útvar poskytujú na základe písomnej žiadosti právnickej
osoby oznámenie o mieste pobytu cudzinca okrem azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla
doplnková ochrana. Žiadosť musí obsahovať
a)
identifikačné údaje žiadateľa,
b)
meno a priezvisko, prípadne dátum narodenia alebo rodné číslo cudzinca,
c)
odôvodnenie žiadosti.
(5)
Ministerstvo vnútra spracúva údaje na štatistické účely v rozsahu podľa osobitného
predpisu.77)
(6)
Slovenská informačná služba je na účely plnenia úloh podľa tohto zákona oprávnená
spracúvať osobné údaje podľa odseku 1; na tento účel sa umožní Slovenskej informačnej
službe vstup do informačných systémov podľa odseku 1.
(7)
Ministerstvo zahraničných vecí vedie evidencie vo svojich informačných systémoch
obsahujúce údaje podľa § 129 o žiadateľoch o víza a o udelených alebo neudelených vízach.
(8)
Policajný útvar a ministerstvo zahraničných vecí sú oprávnení spracúvať kópie cestovných
dokladov, dokladov totožnosti a iných dokumentov, ktoré cudzinec predložil v konaní
podľa tohto zákona.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ADMINISTRATÍVNE VYHOSTENIE, ZAISTENIE A UMIESTNENIE ŠTÁTNEHO PRÍSLUŠNÍKA TRETEJ KRAJINY V
ZARIADENÍ, POLICAJNÝ PREVOZ, POLICAJNÝ SPRIEVOD, LETECKÝ TRANZIT
PRVÁ HLAVA
ADMINISTRATÍVNE VYHOSTENIE
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 77
(1)
Administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá
alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť
územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny
pôvodu, krajiny tranzitu,78) ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v
ktorom má udelené právo na pobyt. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie
aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí
o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej
republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o
administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo
územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí
lehotu na vycestovanie.
(2)
Hromadné vyhostenie cudzincov na základe jedného rozhodnutia je neprípustné.
(3)
Policajný útvar poskytne na žiadosť cudzinca písomný preklad dôvodu administratívneho
vyhostenia, dôvodu zákazu vstupu, povinnosti vycestovať, doby zákazu vstupu a poučenia
o možnosti odvolania v jazyku, ktorému rozumie, alebo v jazyku, o ktorom sa dá odôvodnene
predpokladať, že mu cudzinec rozumie.
(4)
Ak cudzinec, proti ktorému sa vedie konanie o administratívnom vyhostení alebo konanie
o zákaze vstupu podľa tohto zákona, podá žiadosť o udelenie azylu, policajný útvar
vydá rozhodnutie o prerušení konania o administratívnom vyhostení až do rozhodnutia
o jeho žiadosti o udelenie azylu a ďalej postupuje podľa osobitného predpisu;3) konanie o zákaze vstupu policajný útvar rozhodnutím zastaví. Ak sa cudzincovi neudelí
azyl alebo neposkytne doplnková ochrana, policajný útvar, ktorý konanie o administratívnom
vyhostení prerušil, pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení.
(5)
Policajný útvar vydá rozhodnutie o zastavení konania o administratívnom vyhostení,
ak bol cudzincovi udelený azyl alebo bola cudzincovi poskytnutá doplnková ochrana.
(6)
Ak cudzinec podá žiadosť o udelenie azylu po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia
o jeho administratívnom vyhostení alebo rozhodnutia o zákaze vstupu, policajný útvar
rozhodnutie nevykoná až do rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu. Ak bola v
rozhodnutí o administratívnom vyhostení určená lehota na vycestovanie, táto lehota
začne plynúť znova po vykonateľnosti rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu.
(7)
Cudzinec, proti ktorému sa vedie konanie o administratívnom vyhostení, môže sa dať
zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolí; zástupcom môže byť len
fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony, ak v odseku 8 nie je ustanovené
inak. V tej istej veci môže mať osoba uvedená v prvej vete len jedného zvoleného zástupcu.
(8)
Štátny príslušník tretej krajiny je oprávnený získať právne zastúpenie v rozsahu
a za podmienok, ktoré ustanovuje osobitný predpis.79)
(9)
Policajný útvar poučí cudzinca, proti ktorému sa vedie konanie o administratívnom
vyhostení, o jeho právach a povinnostiach, najmä o právach podľa odsekov 7 a 8.
§ 78
(1)
Policajt je oprávnený v konaní o administratívnom vyhostení cudzinca vykonať jeho
osobnú prehliadku a prehliadku jeho osobných vecí s cieľom zistiť, či nemá pri sebe
veci, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku, veci, ktoré by sa mohli
použiť pri úteku, návykové látky alebo veci, ktoré by svojím množstvom alebo povahou
mohli ohroziť alebo poškodiť zdravie.
(2)
Cudzinec je povinný podrobiť sa prehliadke. Osobnú prehliadku cudzinca vykonáva osoba
rovnakého pohlavia.
(3)
Policajt je oprávnený odobrať do úschovy cestovný doklad, veci a látky uvedené v
odseku 1 nájdené pri osobnej prehliadke cudzinca alebo pri prehliadke jeho osobných
vecí.
(4)
Policajt spracuje o vykonaní prehliadky podľa odseku 1 úradný záznam a zoznam odobratých
vecí podľa odseku 3 a jednu kópiu zoznamu odovzdá cudzincovi.
(5)
Ak policajný útvar cudzinca nezaistí, bezodkladne po vydaní rozhodnutia o administratívnom
vyhostení vydá cudzincovi peňažné prostriedky prevzaté do úschovy okrem peňažných
prostriedkov použitých podľa § 80 ods. 2 a cestovný doklad, veci a látky odobraté do úschovy okrem tých, ktorých držanie je
v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
§ 79
Policajt je oprávnený predviesť cudzinca na policajný útvar v súvislosti s konaním
o administratívnom vyhostení. O predvedení spíše policajt úradný záznam.
§ 80
Úhrada nákladov spojených s administratívnym vyhostením
(1)
Náklady spojené s administratívnym vyhostením tvoria náklady na ubytovanie, stravovanie
a dopravu cudzinca, náklady spojené so zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny
a všetky ostatné nevyhnutné peňažné náklady na cudzinca.
(2)
Náklady spojené s administratívnym vyhostením uhradí cudzinec z vlastných peňažných
prostriedkov; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bol
nelegálne zamestnaný.
(3)
Ak nie je možné náklady spojené s administratívnym vyhostením uhradiť podľa odseku
2, uhradí ich
a)
ten, kto sa k tomu zaviazal v overenom pozvaní, alebo
b)
dopravca, ktorý si nesplnil povinnosť podľa § 108.
(4)
Náklady spojené s administratívnym vyhostením štátneho príslušníka tretej krajiny,
ktorý bol nelegálne zamestnaný, uhradí
a)
ten, kto štátneho príslušníka tretej krajiny nelegálne zamestnal,
b)
ten, kto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nelegálne zamestnanie sprostredkoval,
c)
ten, pre koho osoba, ktorá štátneho príslušníka tretej krajiny nelegálne zamestnala,
na základe zmluvy dodáva prácu alebo tovar alebo poskytuje služby,
d)
ten, kto sa na základe zmluvy o dodávke práce, tovaru alebo poskytnutí služby sprostredkovane
podieľa na dodávke práce, tovaru alebo poskytnutí služby podľa písmena c).
(5)
Zodpovednosť za úhradu nákladov spojených s administratívnym vyhostením sa uplatňuje
v poradí uvedenom v odseku 4.
(6)
Ustanovenie odseku 4 písm. c) a d) možno uplatniť len vtedy, ak o porušení zákazu
nelegálneho zamestnávania vedela osoba, ktorá v mene osoby podľa odseku 4 písm. c)
alebo písm. d) uzatvorila zmluvu.
(7)
Ak nie je možné náklady spojené s administratívnym vyhostením uhradiť podľa odsekov
2 až 6, hradí ich štát prostredníctvom ministerstva vnútra.
§ 81
Prekážky administratívneho vyhostenia
(1)
Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho
život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej
skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté,
neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne
vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom
trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený.
(2)
Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho
sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej
skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje
bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre
Slovenskú republiku.
(3)
Osobu bez štátnej príslušnosti možno administratívne vyhostiť len vtedy, ak svojím
konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok a nevzťahujú sa na ňu prekážky
administratívneho vyhostenia podľa odsekov 1 a 2.
Druhý oddiel
Administratívne vyhostenie štátneho príslušníka tretej krajiny
§ 82
Dôvody administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu
(1)
Policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny,
ak
a)
predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok,
b)
ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie,
c)
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia,
d)
porušil predpisy o omamných látkach a psychotropných látkach,80)
e)
pri kontrole podľa tohto zákona predložil falošný alebo pozmenený doklad alebo doklad
inej osoby,
f)
uzavrel účelové manželstvo,
g)
neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu,
h)
má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky,
i)
marí výkon rozhodnutia štátneho orgánu,
j)
policajný útvar zrušil alebo odvolal jeho vízum,36)
k)
uviedol v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje alebo
predložil falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby,
l)
vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum,
m)
zdržiava sa na území Slovenskej republiky na základe medzinárodnej zmluvy alebo rozhodnutia
vlády Slovenskej republiky a koná v rozpore s touto medzinárodnou zmluvou alebo s
rozhodnutím vlády Slovenskej republiky,
n)
odmieta hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť,
o)
zistí, že účel, na ktorý bol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udelený prechodný
pobyt, zanikol a že štátny príslušník tretej krajiny túto skutočnosť neoznámil policajnému
útvaru,
p)
nevycestoval v lehote podľa § 111 ods. 1 písm. p), alebo
q)
iným spôsobom závažne porušil alebo opakovane porušil všeobecne záväzné právne predpisy.
(2)
Policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu
a)
podľa odseku 1 písm. a) na desať rokov,
b)
podľa odseku 1 písm. b) až k) na tri roky až päť rokov,
c)
podľa odseku 1 písm. l), m) a q) na jeden rok až tri roky,
d)
podľa odseku 1 písm. n) až p) na jeden rok.
(3)
Policajný útvar pri administratívnom vyhostení a zákaze vstupu osobitne zohľadňuje
skutočnosť, že sa na štátneho príslušníka tretej krajiny už vzťahovalo viac ako jedno
rozhodnutie o administratívnom vyhostení alebo štátny príslušník tretej krajiny vstúpil
na územie Slovenskej republiky počas trvania jeho zákazu vstupu.
(4)
Ak policajný útvar pri konaní o administratívnom vyhostení zistí skutočnosti uvedené
v odseku 3, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uloží zákaz vstupu na územie
všetkých členských štátov.
(5)
Policajný útvar rozhodne o zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie
všetkých členských štátov na čas podľa odseku 2, ak štátny príslušník tretej krajiny
nevycestoval v lehote určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení; to neplatí,
ak mu bol zákaz vstupu uložený už v rozhodnutí o administratívnom vyhostení.
(6)
Policajný útvar môže rozhodnúť o zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky na
tri roky až päť rokov štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý pri vstupe počas
hraničnej kontroly predloží falošný alebo pozmenený doklad alebo doklad inej osoby.
(7)
Ak je viacero dôvodov na administratívne vyhostenie podľa odseku 1 a policajný útvar
v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uloží aj zákaz vstupu, uloží čas zákazu
vstupu podľa najprísnejšieho ustanovenia.
(8)
Lehota zákazu vstupu začína plynúť
a)
dňom vykonania administratívneho vyhostenia,
b)
dňom vycestovania v rámci asistovaného dobrovoľného návratu, alebo
c)
uplynutím lehoty na vycestovanie určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení,
ak nejde o prípad podľa písmena a) alebo písmena b).
§ 83
Rozhodovanie o administratívnom vyhostení
(1)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo vydané rozhodnutie o administratívnom
vyhostení, je povinný vycestovať v lehote určenej v rozhodnutí. Policajný útvar určí
lehotu na vycestovanie najmenej 7 a najviac 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia;
túto lehotu možno primerane predĺžiť s ohľadom na predchádzajúcu dĺžku pobytu, súkromné
a rodinné pomery alebo zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny.
(2)
Policajný útvar neurčí v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie,
ak
a)
možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo bude iným spôsobom
mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, najmä ak nemožno
jeho totožnosť zistiť,
b)
možno štátneho príslušníka tretej krajiny zaistiť podľa § 88, alebo
c)
štátny príslušník tretej krajiny ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné
zdravie alebo práva a slobody iných.
(3)
Policajný útvar zaznamená údaje o štátnom príslušníkovi tretej krajiny, čase zákazu
vstupu a o dôvodoch rozhodnutia do evidencie nežiaducich osôb, a ak existujú dôvody,
môže tiež vyhotoviť záznam v schengenskom informačnom systéme.11) Štátneho príslušníka tretej krajiny, o ktorom bol vyhotovený záznam v schengenskom
informačnom systéme, policajný útvar informuje o dôsledkoch takého opatrenia. Ministerstvo
vnútra vyradí štátneho príslušníka tretej krajiny z evidencie nežiaducich osôb po
a)
udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky,
b)
udelení trvalého pobytu podľa § 46 ods. 2,
c)
uplynutí času zákazu vstupu,
d)
zrušení zákazu vstupu,
e)
uplynutí trestu vyhostenia,
f)
odpustení trestu vyhostenia na základe udelenia milosti prezidentom Slovenskej republiky,
g)
dovŕšení 80 rokov veku, alebo
h)
jeho úmrtí alebo vyhlásení za mŕtveho.
(4)
Policajný útvar môže skrátiť čas zákazu vstupu podľa § 82 ods. 2 alebo administratívne nevyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je zraniteľnou
osobou alebo ktorý má udelený pobyt, ak by dôsledky postupu podľa § 82 ods. 1 boli neprimerané vzhľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej
krajiny, dĺžku jeho pobytu, zdravotný stav, vek štátneho príslušníka tretej krajiny
alebo väzby s krajinou pôvodu.
(5)
Policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny,
ktorý má trvalý pobyt na neobmedzený čas, štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému
bol predĺžený tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 3, alebo štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený tolerovaný pobyt
podľa § 59 ods. 6, len vtedy, ak vážne ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.
(6)
Policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny,
ktorý má udelený dlhodobý pobyt, len vtedy, ak vážne ohrozuje bezpečnosť štátu alebo
verejný poriadok. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení takého štátneho príslušníka
tretej krajiny môže policajný útvar uložiť zákaz vstupu na päť rokov.
(7)
Policajný útvar nemôže administratívne vyhostiť
a)
dieťa mladšie ako 18 rokov; to neplatí, ak je vyhostenie tohto dieťaťa v jeho záujme,81)
b)
štátneho príslušníka tretej krajiny, u ktorého dôjde k vzniku choroby, ktorá ohrozuje
verejné zdravie, po udelení pobytu; to neplatí, ak dôjde k vzniku choroby, ktorá ohrozuje
verejné zdravie, do troch mesiacov od vstupu štátneho príslušníka tretej krajiny na
územie Slovenskej republiky, alebo
c)
štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 58 ods. 2 písm. c) počas obdobia podľa § 58 ods. 4 písm. e).
(8)
Ak policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý
má postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte a ktorý má na území
Slovenskej republiky udelený pobyt, je povinný informovať členský štát, ktorý mu dlhodobý
pobyt udelil; ak ide o administratívne vyhostenie takého štátneho príslušníka tretej
krajiny z obzvlášť závažného dôvodu mimo územia členských štátov, je policajný útvar
povinný svoje rozhodnutie konzultovať so štátom, ktorý mu udelil dlhodobý pobyt.
(9)
Policajný útvar nemôže vylúčiť odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o administratívnom
vyhostení z dôvodu podľa § 82 ods. 1 písm. g).
§ 84
Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení
(1)
Policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak
a)
policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie,
b)
štátny príslušník tretej krajiny nevycestoval v lehote určenej v rozhodnutí o administratívnom
vyhostení,
c)
má byť štátny príslušník tretej krajiny podľa medzinárodnej zmluvy78) vrátený na územie zmluvného štátu, alebo
d)
štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný
doklad alebo prostriedky na vycestovanie.
(2)
Štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je administratívne vyhostený do susedného
štátu, dopraví policajný útvar na hraničný priechod.
(3)
Ak policajný útvar vykonáva administratívne vyhostenie alebo trest vyhostenia leteckou
cestou alebo cez územie tretieho štátu na základe medzinárodnej zmluvy, môže štátneho
príslušníka tretej krajiny dopraviť až na územie štátu, v ktorom je zabezpečené jeho
prijatie. Na vyhostenie leteckou cestou sa vzťahuje osobitný predpis.82)
(4)
Policajný útvar rozhodnutie o administratívnom vyhostení nevykoná, ak
a)
nie je možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nemá vlastný platný cestovný
doklad, tento zabezpečiť ani prostredníctvom zastupiteľského úradu štátu, ktorého
je štátnym príslušníkom, uplynula lehota zaistenia a nie je možné zabezpečiť vycestovanie
štátneho príslušníka tretej krajiny ani na cudzinecký pas, alebo
b)
štátny príslušník tretej krajiny pred výkonom rozhodnutia o administratívnom vyhostení
požiadal o asistovaný dobrovoľný návrat; to neplatí, ak sa asistovaný dobrovoľný návrat
neuskutoční do 90 dní alebo do skončenia predĺženého obdobia podľa § 58 ods. 5.
(5)
Policajný útvar odloží výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak
a)
nastali prekážky vyhostenia podľa § 81; rozhodnutie o administratívnom vyhostení sa vykoná po odpadnutí týchto prekážok,
alebo
b)
policajný útvar predĺžil lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 1.
(6)
Policajný útvar vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny písomné potvrdenie o odložení
výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, v ktorom uvedie dôvod a čas, na ktorý
sa výkon rozhodnutia odkladá.
(7)
Rozhodnutie o administratívnom vyhostení stráca platnosť
a)
rozhodnutím o udelení azylu alebo o poskytnutí doplnkovej ochrany,
b)
udelením trvalého pobytu podľa § 46 ods. 2, alebo
c)
udelením tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 písm. b).
(8)
Ministerstvo vnútra kontroluje výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení a výkon
trestu vyhostenia, pritom spolupracuje s mimovládnymi organizáciami.
§ 85
Výkon rozhodnutia vydávajúceho štátu o vyhostení
(1)
Policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o vyhostení vydaného členským štátom
(ďalej len „vydávajúci štát“), ak
a)
bol štátny príslušník tretej krajiny v tomto štáte odsúdený na trest odňatia slobody
najmenej na jeden rok,
b)
existuje dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny v tomto štáte spáchal,
pokúsil sa spáchať alebo sa pripravoval na spáchanie zločinu,83) alebo
c)
štátny príslušník tretej krajiny porušil predpisy tohto štátu upravujúce vstup a
pobyt štátnych príslušníkov tretej krajiny.
(2)
Pred výkonom rozhodnutia podľa odseku 1 je policajný útvar povinný požiadať o vyjadrenie
vydávajúci štát a členský štát, v ktorom má štátny príslušník tretej krajiny povolený
pobyt.
(3)
Pred výkonom rozhodnutia podľa odseku 1 policajný útvar preskúma, či je výkon rozhodnutia
podľa odseku 1 v súlade s medzinárodnými zmluvami a týmto zákonom.
(4)
Policajný útvar výkon rozhodnutia o vyhostení podľa odseku 1 oznámi vydávajúcemu
štátu.
(5)
Ak policajný útvar vykoná rozhodnutie o vyhostení vydávajúceho štátu, ministerstvo
vnútra požiada vydávajúci štát o uhradenie vzniknutých nákladov.
(6)
Na výkon rozhodnutia o vyhostení podľa odseku 1 sa vzťahuje § 84 ods. 2 až 4.
(7)
Ak iný členský štát vykonáva rozhodnutie o vyhostení, policajný útvar na žiadosť
takého štátu poskytne informácie a dokumenty o štátnom príslušníkovi tretej krajiny,
ktorému bolo vydané rozhodnutie. Ak iný členský štát začne vykonávať rozhodnutie o
vyhostení, také rozhodnutie nemožno zmeniť alebo zrušiť.
(8)
Ak rozhodnutie o vyhostení vykoná iný členský štát, ministerstvo vnútra uhradí tomuto
štátu vzniknuté náklady.
§ 86
(1)
Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol administratívne vyhostený, môže
ministerstvo vnútra zrušiť zákaz vstupu, ak preukáže, že vycestoval v lehote, ktorú
určil policajný útvar v rozhodnutí, alebo ak vycestoval v rámci asistovaných dobrovoľných
návratov.
(2)
Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol v rozhodnutí o administratívnom
vyhostení alebo v rozhodnutí o zákaze vstupu určený zákaz vstupu, môže ministerstvo
vnútra povoliť vstup, ak
a)
účelom pobytu sú humanitné dôvody, najmä úmrtie alebo návšteva vážne chorej osoby,
ktorá je štátnemu príslušníkovi tretej krajiny blízkou osobou,84) alebo
b)
je jeho pobyt v záujme Slovenskej republiky a vec nemožno vybaviť v zahraničí.
(3)
Na rozhodovanie o povolení vstupu podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní.37)
Tretí oddiel
Administratívne vyhostenie občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie
§ 87
(1)
Policajný útvar môže administratívne vyhostiť občana Únie, ktorý má právo na pobyt
podľa § 64 alebo § 65, alebo rodinného príslušníka občana Únie, ktorý má právo na pobyt podľa § 69 alebo § 70, a môže určiť zákaz vstupu do piatich rokov, ak ohrozuje
a)
bezpečnosť štátu,
b)
verejný poriadok alebo
c)
verejné zdravie; to neplatí, ak dôjde k vzniku choroby, ktorá ohrozuje verejné zdravie,
po troch mesiacoch od vstupu občana Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie na
územie Slovenskej republiky.
(2)
Policajný útvar môže administratívne vyhostiť občana Únie, ktorý má právo na trvalý
pobyt podľa § 67 alebo rodinného príslušníka občana Únie, ktorý má právo na trvalý pobyt podľa § 71, ak predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Policajný
útvar môže v rozhodnutí o jeho administratívnom vyhostení určiť zákaz vstupu najviac
do desiatich rokov.
(3)
Policajný útvar administratívne nevyhostí občana Únie, ktorý
a)
sa oprávnene zdržiaval najmenej desať rokov na území Slovenskej republiky; to neplatí,
ak predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu, alebo
b)
je dieťaťom mladším ako 18 rokov; to neplatí, ak je vyhostenie tohto dieťaťa v jeho
záujme.81)
(4)
Policajný útvar pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení občana Únie alebo rodinného
príslušníka občana Únie
a)
posudzuje každý prípad individuálne, pričom dôvody vyhostenia nesmú byť využívané
na ekonomické účely a nesmú byť založené na aspektoch všeobecnej prevencie,
b)
prihliada na primeranosť administratívneho vyhostenia vzhľadom na osobné a rodinné
pomery občana Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie, na jeho vek, zdravotný
stav, rodinnú a finančnú situáciu, dĺžku doterajšieho pobytu, mieru jeho integrácie
do spoločnosti, ako aj na rozsah väzieb s krajinou pôvodu.
(5)
Trestný čin, ktorý občan Únie alebo rodinný príslušník občana Únie spáchal v minulosti,
sám osebe nepredstavuje dôvod administratívneho vyhostenia. Osobné správanie občana
Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie musí predstavovať skutočnú, existujúcu
a dostatočnú vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.
(6)
Policajný útvar môže žiadať od členských štátov policajné záznamy k občanovi Únie
alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie, ktorý predstavuje hrozbu pre bezpečnosť
štátu alebo verejný poriadok pri vydávaní registračného potvrdenia alebo pri vydávaní
dokladu o pobyte.
(7)
Občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie vydá policajný útvar písomné
rozhodnutie o administratívnom vyhostení, v ktorom určí lehotu na vycestovanie z územia
Slovenskej republiky najmenej 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Policajný
útvar môže túto lehotu skrátiť len zo závažných dôvodov, ktoré uvedie v rozhodnutí.
Policajný útvar v rozhodnutí uvedie aj dôvody vyhostenia, poučenie o opravnom prostriedku
a lehotu na odvolanie. Policajný útvar zabezpečí pretlmočenie obsahu a dôvodov rozhodnutia
o administratívnom vyhostení do jazyka, ktorému občan Únie alebo rodinný príslušník
občana Únie rozumie. Policajný útvar nesmie vylúčiť odkladný účinok odvolania proti
rozhodnutiu o administratívnom vyhostení občana Únie alebo rodinného príslušníka občana
Únie.
(8)
Občan Únie alebo rodinný príslušník občana Únie môže požiadať o zrušenie času zákazu
vstupu uloženého v rozhodnutí o administratívnom vyhostení na základe dôkazov potvrdzujúcich,
že došlo k podstatnej zmene okolností, pre ktoré bol administratívne vyhostený a bol
mu určený čas zákazu vstupu. Ministerstvo vnútra rozhodne o jeho žiadosti do 180 dní
od jej doručenia.
(9)
Ak občan Únie alebo rodinný príslušník občana Únie nevycestuje z územia Slovenskej
republiky v lehote určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, policajný útvar
zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení.
(10)
Ak policajný útvar zabezpečuje výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení viac
ako dva roky po jeho vydaní, overí trvanie hrozby pre bezpečnosť štátu alebo verejný
poriadok zo strany občana Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie a posúdi, či
nedošlo k podstatnej zmene v okolnostiach, pre ktoré bol administratívne vyhostený.
Ak policajný útvar zistí skutočnosti, že občan Únie alebo rodinný príslušník občana
Únie už naďalej nie je hrozbou pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, rozhodnutie
o administratívnom vyhostení nevykoná.
DRUHÁ HLAVA
ZAISTENIE
§ 88
(1)
Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny
a)
v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny
podľa § 77 ods. 1, ak
1.
existuje riziko jeho úteku, alebo
2.
štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho
administratívneho vyhostenia,
b)
na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,
c)
na účel výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu,85) alebo
d)
na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy,78) ak neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky alebo sa neoprávnene zdržiava
na území Slovenskej republiky.
(2)
Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe
dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej
krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť,
nemá povolený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na
viac ako tri roky.
(3)
Podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny
o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka
tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu3) nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.
(4)
Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac
však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia
najviac o 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným
na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny
príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský
úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak ide
o žiadateľa o azyl, rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Lehota zaistenia začína
plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny.
(5)
Policajný útvar bezodkladne vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny rozhodnutie
o zaistení a umiestni štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení. Ak totožnosť
zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny nemožno bezodkladne zistiť, policajný
útvar k rozhodnutiu o jeho zaistení pripojí také dôkazy, aby táto osoba nemohla byť
zamenená s inou osobou.
(6)
Zaistený štátny príslušník tretej krajiny, o ktorého odovzdaní orgánom susedného
štátu bolo začaté konanie podľa medzinárodnej zmluvy,78) môže byť umiestnený na policajnom útvare po dobu najviac siedmich dní od zaistenia.
(7)
Zaistený štátny príslušník tretej krajiny môže podať proti rozhodnutiu o zaistení
a proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty zaistenia opravný prostriedok na súd do 15
dní od doručenia rozhodnutia o zaistení alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia;
o opravnom prostriedku rozhodne krajský súd do siedmich dní. Podanie opravného prostriedku
nemá odkladný účinok.
(8)
O odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu podľa odseku 7 rozhodne odvolací súd
do siedmich dní od predloženia veci odvolaciemu súdu.
(9)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu.
Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.
(10)
Rozhodnutie o zaistení stráca platnosť zaradením osoby do programu ministerstva vnútra
na podporu a ochranu obetí obchodovania s ľuďmi.
(11)
Ak je cudzinec zaistený podľa odseku 1 písm. a) a policajný útvar nevydá rozhodnutie
o administratívnom vyhostení do 48 hodín od zaistenia, policajný útvar cudzinca ihneď
prepustí.
§ 89
(1)
Policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi
tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a)
hlásenia pobytu alebo
b)
zložiť peňažnú záruku.
(2)
O druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom
prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia
účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo
veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).
(3)
Policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník
tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné
zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6. O uložení povinnosti podľa odseku 1 písm. b) môže policajný útvar rozhodnúť aj počas
zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti
podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.
(4)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bola uložená povinnosť podľa odseku 1 písm.
a), je povinný zdržiavať sa na určenej adrese a pravidelne sa osobne hlásiť na policajnom
útvare v určenej lehote.
(5)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bola uložená povinnosť podľa odseku 1 písm.
b), je povinný zložiť peňažnú záruku vo výške a v lehote určenej policajným útvarom
na účet Policajného zboru, zdržiavať sa na mieste, ktoré uviedol, a hlásiť zmenu miesta
pobytu. Namiesto štátneho príslušníka tretej krajiny môže peňažnú záruku zložiť aj
jemu blízka osoba.
(6)
Ak štátny príslušník tretej krajiny poruší povinnosť hlásenia pobytu alebo sa vyhýba
výkonu administratívneho vyhostenia, policajný útvar rozhodne o jeho zaistení a zároveň
o prepadnutí peňažnej záruky, ak bola zložená.
(7)
Policajný zbor vráti peňažnú záruku osobe, ktorá ju zložila, bezodkladne po vykonaní
administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny, po jeho vycestovaní
v rámci asistovaných dobrovoľných návratov alebo ak mu bol udelený pobyt, azyl alebo
mu bola poskytnutá doplnková ochrana. Náklady na vrátenie peňažnej záruky znáša osoba,
ktorá ju zložila.
§ 90
(1)
Policajný útvar je povinný
a)
zabezpečiť poučenie štátneho príslušníka tretej krajiny bezprostredne po jeho zaistení
v jazyku, ktorému rozumie,
1.
o dôvodoch zaistenia,
2.
o možnosti oznámiť jeho zaistenie zastupiteľskému úradu štátu, ktorého je štátnym
občanom,
3.
o možnosti vyrozumieť o zaistení niektorú z blízkych osôb a jeho právneho zástupcu
a
4.
o možnosti preskúmania zákonnosti rozhodnutia o zaistení,
b)
ak štátny príslušník tretej krajiny požiada o oznámenie svojho zaistenia zastupiteľskému
úradu štátu, ktorého je štátnym občanom, bezodkladne vyrozumieť tento zastupiteľský
úrad; ak zastupiteľský úrad tohto štátu nemá sídlo na území Slovenskej republiky,
policajný útvar o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny vyrozumie ministerstvo
zahraničných vecí,
c)
ak štátny príslušník tretej krajiny o to požiada, bezodkladne mu umožniť vyrozumieť
o zaistení niektorú z blízkych osôb a jeho právneho zástupcu,
d)
skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia,
e)
poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny v jazyku, ktorému rozumie, alebo v jazyku,
o ktorom sa dá odôvodnene predpokladať, že mu rozumie, o možnosti požiadať o asistovaný
dobrovoľný návrat, o možnosti kontaktovať mimovládne organizácie, a ak štátny príslušník
tretej krajiny podal žiadosť o udelenie azylu alebo prejavil úmysel takú žiadosť podať,
aj o možnosti kontaktovať Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre
utečencov.
(2)
Zariadenie je povinné
a)
vykonať bezodkladne potrebné opatrenia a úkony na výkon vyhostenia alebo na zistenie
totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny,
b)
prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny,
1.
ak zanikol účel zaistenia,
2.
na základe právoplatného rozhodnutia súdu,
3.
ak uplynula lehota zaistenia,
4.
ak rozhodnutie o zaistení stratilo platnosť podľa § 88 ods. 10,
5.
ak na základe rozhodnutia policajného útvaru zložil peňažnú záruku na účet Policajného
zboru,
c)
umožniť počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny vstup do zariadenia pracovníkom
Medzinárodnej organizácie pre migráciu, inej mimovládnej alebo medzivládnej organizácie
so súhlasom riaditeľa zariadenia,
d)
skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia,
e)
poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny v jazyku, ktorému rozumie, alebo v jazyku,
o ktorom sa dá odôvodnene predpokladať, že mu rozumie, o možnosti požiadať o asistovaný
dobrovoľný návrat, o možnosti kontaktovať mimovládne organizácie, a ak štátny príslušník
tretej krajiny podal žiadosť o udelenie azylu alebo prejavil úmysel takú žiadosť podať,
aj o možnosti kontaktovať Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre
utečencov,
f)
ihneď po umiestnení poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny v jazyku, ktorému
rozumie, alebo v jazyku, o ktorom sa dá odôvodnene predpokladať, že mu rozumie, o
tom, kde sa nachádza, o právach a povinnostiach vyplývajúcich mu z jeho umiestnenia
v zariadení, ako aj o vnútornom poriadku; počas zaistenia poučenie opakuje v pravidelných
intervaloch,
g)
postupovať podľa odseku 1 písm. b) a c), ak štátny príslušník tretej krajiny o to
nepožiadal na policajnom útvare,
h)
vydať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny pri prepustení zo zaistenia cestovný
doklad a veci odobraté podľa § 100 okrem peňažných prostriedkov použitých podľa § 80 ods. 2 a vecí, ktorých držanie je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
(3)
Zaistený štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bol prepustený zo zariadenia, je
povinný vycestovať do 30 dní od jeho prepustenia, ak nie je oprávnený zdržiavať sa
na území Slovenskej republiky z iného dôvodu.
§ 91
Stravovanie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny
(1)
Stravovanie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny sa zabezpečuje podľa miestnych
podmienok a v príslušnom čase v súlade so zásadami správnej výživy a s prihliadnutím
na vek, zdravotný stav a náboženské vyznanie takého štátneho príslušníka tretej krajiny.
Prvýkrát sa strava zaistenému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytuje, ak
zaistenie prekročí šesť hodín; to neplatí, ak treba prihliadať na zdravotný stav a
vek takého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo inú vážnu okolnosť, ktorá je
policajtovi známa.
(2)
Ak zaistený štátny príslušník tretej krajiny odmietne poskytnutú stravu, policajt
o tom spíše úradný záznam, v ktorom uvedie aj dôvod odmietnutia stravy, o čom zaisteného
štátneho príslušníka tretej krajiny bezprostredne poučí v jazyku, ktorému rozumie,
a v prítomnosti iného policajta predloží úradný záznam na podpis štátnemu príslušníkovi
tretej krajiny, ktorý poskytnutie stravy odmietol. Ak taký štátny príslušník tretej
krajiny odmietne aj podpísanie úradného záznamu o odmietnutí stravy, túto skutočnosť
zaznamenajú policajti v úradnom zázname a predložia ho svojmu nadriadenému.
(3)
Výdavky na stravovanie uhrádza štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bola strava
poskytnutá; ak mu to jeho aktuálne pomery nedovoľujú, výdavky na stravovanie znáša
štát. Ak bol štátny príslušník tretej krajiny zaistený pre potreby výkonu jeho administratívneho
vyhostenia, pri úhrade výdavkov na stravovanie sa postupuje podľa § 80.
(4)
Hornú hranicu výdavkov na stravovanie vrátane použitého materiálu, ktoré znáša štát,
a ďalšie podrobnosti o stravovaní vrátane spôsobu zabezpečovania stravovania ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.
§ 92
Zariadenie
(1)
Zariadenie musí zodpovedať účelu, na ktorý bolo zriadené, musí byť hygienicky nezávadné
a vybavené tak, aby zabraňovalo ohrozeniu života alebo poškodeniu zdravia.
(2)
Zariadenie tvoria ubytovacie miestnosti vrátane sociálnej, kultúrnej a návštevnej
miestnosti a ďalší priestor, v ktorom sa štátni príslušníci tretej krajiny môžu v
určenom čase voľne pohybovať okrem štátnych príslušníkov tretej krajiny umiestnených
v priestoroch zariadenia s oddeleným režimom zaistenia podľa § 93.
(3)
Ubytovacia miestnosť je vybavená elektrickým osvetlením, stolom, stoličkami, posteľami
a skrinkami na uloženie osobných vecí v počte zodpovedajúcom počtu ubytovaných štátnych
príslušníkov tretej krajiny.
(4)
V zariadení sú vyčlenené priestory s oddeleným režimom zaistenia.
(5)
Zariadenie prevádzkuje Policajný zbor. Riaditeľ zariadenia vydá vnútorný poriadok,
v ktorom upraví podrobnosti o právach a povinnostiach štátneho príslušníka tretej
krajiny umiestneného v zariadení.
§ 93
Oddelený režim zaistenia
(1)
Zariadenie umiestni zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny v priestore s
oddeleným režimom zaistenia,
a)
ak je dôvodná obava, že ohrozí účel zaistenia,
b)
ak je agresívny alebo vyžaduje zvýšený dohľad z iného dôvodu, alebo v záujme ochrany
zdravia alebo práv a slobôd iných štátnych príslušníkov tretej krajiny,
c)
ak porušuje vnútorný poriadok zariadenia,
d)
počas trvania karantény z dôvodu infekčnej choroby alebo iného zdravotného dôvodu.
(2)
Priestor s oddeleným režimom zaistenia tvorí ubytovacia miestnosť, ktorá je uzamykateľná
len z vonkajšej strany a je vybavená aj oddeleným sanitárnym zariadením a signalizačným
zariadením.
(3)
Súčasťou priestoru zariadenia s oddeleným režimom zaistenia je aj vyhradené miesto
určené na vychádzky.
§ 94
Umiestňovanie zaistených štátnych príslušníkov tretej krajiny
(1)
Pri umiestňovaní štátneho príslušníka tretej krajiny zariadenie prihliada na jeho
vek, zdravotný stav, príbuzenské a rodinné vzťahy a náboženské, etnické alebo národnostné
osobitosti.
(2)
Osobitne sa umiestňujú muži, ženy a osoby mladšie ako 18 rokov od starších osôb.
Výnimku možno povoliť štátnym príslušníkom tretej krajiny v príbuzenskom vzťahu.
(3)
Rodina sa umiestni v zariadení spolu. Ak zariadenie rozhodne o rozdelení rodiny,
musí vždy prihliadať na to, aby dôsledky tohto rozdelenia boli primerané jeho dôvodom.
§ 95
Starostlivosť o zdravie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny
(1)
Štátny príslušník tretej krajiny je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke v rozsahu
určenom lekárom vrátane potrebného diagnostického a laboratórneho vyšetrenia, očkovaniu
a preventívnym opatreniam určeným orgánom na ochranu zdravia; osobitná pozornosť sa
venuje zraniteľným osobám.
(2)
Ak zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny vyžaduje zdravotnú starostlivosť,
ktorú nie je možné zabezpečiť v zariadení, zariadenie mu zabezpečí túto starostlivosť
v zdravotníckom zariadení mimo zariadenia.
(3)
Ak si štátny príslušník tretej krajiny spôsobí ujmu na zdraví úmyselne, je povinný
uhradiť náklady na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a skutočne vynaložené náklady
na dozor a dopravu do zdravotníckeho zariadenia.
Práva a povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny umiestneného v zariadení
§ 96
(1)
Štátny príslušník tretej krajiny má právo na nepretržitý osemhodinový čas na spánok
a na dve denné vychádzky vo vymedzenom priestore, každá v trvaní najmenej hodinu.
(2)
Štátny príslušník tretej krajiny mladší ako 15 rokov má právo na prístup k vzdelaniu,
ak doba zaistenia je dlhšia ako tri mesiace.
(3)
Štátny príslušník tretej krajiny je povinný dodržiavať vnútorný poriadok zariadenia,
plniť príkazy a pokyny policajta.
§ 97
(1)
Štátny príslušník tretej krajiny môže na vlastné náklady odosielať písomnosti.
(2)
Na účel uplatnenia svojich práv môže štátny príslušník tretej krajiny podávať štátnym
orgánom Slovenskej republiky žiadosti a sťažnosti, ktoré policajný útvar ihneď odošle.
(3)
Štátny príslušník tretej krajiny si môže objednať na vlastné náklady knihy, dennú
tlač a časopisy vrátane zahraničných, ak sú distribuované v Slovenskej republike.
§ 98
(1)
Štátny príslušník tretej krajiny má právo na prijatie návštevy, najviac dvoch osôb,
raz za tri týždne v trvaní 30 minút. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ zariadenia
povoliť výnimku.
(2)
Osoby, ktoré štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytujú právnu ochranu, má štátny
príslušník tretej krajiny právo prijímať bez obmedzenia.
§ 99
(1)
Štátny príslušník tretej krajiny môže raz za dva týždne prijať zásielku s vecami
osobnej potreby do hmotnosti päť kilogramov. Obmedzenie sa nevzťahuje na zásielku
s oblečením.
(2)
Zariadenie skontroluje obsah zásielky. Veci a látky uvedené v § 78 ods. 1 neodovzdá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a odošle ich späť odosielateľovi
na jeho náklady.
(3)
Štátny príslušník tretej krajiny môže prijímať peňažné prostriedky bez obmedzenia.
Zariadenie zabezpečí ich uloženie.
§ 100
Prehliadka zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny
(1)
Policajt je oprávnený pred umiestnením zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny
do zariadenia vykonať jeho osobnú prehliadku a prehliadku jeho osobných vecí s cieľom
zistiť, či nemá pri sebe veci, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku,
veci, ktoré by sa mohli použiť pri úteku, návykové látky alebo veci, ktoré by svojím
množstvom alebo povahou mohli narušiť vnútorný poriadok zariadenia alebo ohroziť alebo
poškodiť zdravie.
(2)
Zaistený štátny príslušník tretej krajiny je povinný podrobiť sa prehliadke. Osobnú
prehliadku zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny vykonáva osoba rovnakého
pohlavia.
(3)
Policajt je oprávnený odobrať do úschovy cestovný doklad a veci uvedené v odseku
1 nájdené pri osobnej prehliadke zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny alebo
pri prehliadke jeho osobných vecí.
(4)
Policajt spracuje o vykonaní prehliadky podľa odseku 1 úradný záznam a zoznam odobratých
vecí a látok podľa odseku 3 a jednu kópiu zoznamu odovzdá zaistenému štátnemu príslušníkovi
tretej krajiny.
TRETIA HLAVA
POLICAJNÝ PREVOZ, POLICAJNÝ SPRIEVOD A LETECKÝ TRANZIT
Prvý oddiel
Policajný prevoz a policajný sprievod
§ 101
Policajný prevoz
(1)
Policajný prevoz vykonáva policajný útvar na základe medzinárodnej zmluvy, ak zmluvná
strana požiada o prevoz štátneho príslušníka tretej krajiny cez územie Slovenskej
republiky na štátnu hranicu susedného štátu.
(2)
Policajný útvar vykoná potrebné opatrenia na ochranu života a zdravia prevážaného
štátneho príslušníka tretej krajiny a v prípade potreby mu zabezpečí poskytnutie nevyhnutnej
zdravotnej starostlivosti.
(3)
Policajt je oprávnený prevážanému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny obmedziť
osobnú slobodu počas policajného prevozu.
(4)
Prevážaný štátny príslušník tretej krajiny je povinný podrobiť sa prehliadke, ktorú
vykonáva osoba rovnakého pohlavia.
(5)
Policajný útvar poskytuje prevážanému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny stravu
spravidla každých šesť hodín od prevzatia štátneho príslušníka tretej krajiny na policajný
prevoz.
(6)
Náklady spojené s policajným prevozom znáša ten, kto o policajný prevoz požiadal.
§ 102
Policajný sprievod
(1)
Policajný sprievod vykonáva policajný útvar na základe žiadosti dopravcu, ktorý vykonáva
prepravu osôb vzdušnou cestou, ak má dopravca závažné dôvody domnievať sa, že štátny
príslušník tretej krajiny, ktorého má prepraviť podľa § 108 ods. 2, môže ohroziť bezpečnosť lietadla, osôb alebo majetku v lietadle alebo ohroziť poriadok
a disciplínu na palube lietadla.
(2)
O počte policajtov policajného sprievodu potrebných na zabezpečenie sprievodu rozhoduje
policajný útvar na základe vyhodnotenia rizík spojených so sprievodom.
(3)
Policajný útvar zabezpečí policajný sprievod spravidla do 24 hodín od podania žiadosti
dopravcom, najneskôr však do uplynutia lehoty určenej podľa § 108 ods. 2.
(4)
Dopravca je povinný uhradiť všetky náklady spojené s vykonaním policajného sprievodu
vrátane náhrady výdavkov a cestovných náhrad, ktoré patria policajtom vykonávajúcim
policajný sprievod.86)
Druhý oddiel
Letecký tranzit
§ 103
(1)
Ministerstvo vnútra
a)
prijíma písomnú žiadosť členského štátu o vykonanie leteckého tranzitu (ďalej len
„žiadosť o letecký tranzit“) a rozhoduje o nej,
b)
podáva písomnú žiadosť členskému štátu o vykonanie leteckého tranzitu, ak nie je
možné použiť priamy let z územia Slovenskej republiky do krajiny určenia alebo ak
taký let nemôže zo závažných dôvodov vykonať,
c)
bezodkladne prijíma naspäť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak
1.
povolenie na letecký tranzit bolo zamietnuté alebo zrušené,
2.
štátny príslušník tretej krajiny počas leteckého tranzitu opustil bez povolenia tranzitný
priestor verejného letiska,
3.
letecký tranzit do iného tranzitného štátu alebo do krajiny určenia, alebo nastúpenie
na palubu prípojného letu bolo neúspešné, alebo
4.
letecký tranzit nie je možný z iných dôvodov,
d)
uhrádza náklady za poskytnutú stravu a neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa písmena c) členským štátom, ak sú tieto
náklady skutočné a vyčísliteľné, a náklady spojené s jeho návratom,
e)
vyžiada náklady spojené s návratom štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 105 ods. 2,
f)
určuje kontaktné miesta pre tranzitné letiská.
(2)
Ministerstvo vnútra doručí žiadosť podľa odseku 1 písm. b) najneskôr 48 hodín pred
leteckým tranzitom; v obzvlášť naliehavých a odôvodnených prípadoch môže požiadať
o odpustenie tejto lehoty. Vzor žiadosti podľa odseku 1 písm. a) a b) je uvedený v
prílohe č. 1; žiadosť sa môže zaslať aj v inom jazyku.
(3)
Ak na žiadosť ministerstva vnútra podľa odseku 1 písm. b) neodpovie dožiadaný štát
do 48 hodín, ministerstvo vnútra môže začať vykonávať letecký tranzit; začatie vykonávania
leteckého tranzitu oznámi dožiadanému štátu.
§ 104
(1)
Ministerstvo vnútra rozhodne o žiadosti o letecký tranzit v lehote do 48 hodín od
jej prijatia a bezodkladne informuje žiadajúci členský štát (ďalej len „žiadajúci
štát“); lehota na rozhodnutie môže byť v odôvodnených prípadoch predĺžená najviac
o ďalších 48 hodín.
(2)
Ak ministerstvo vnútra neoznámi svoje rozhodnutie v lehote podľa odseku 1, môže žiadajúci
štát začať vykonávať letecký tranzit; začatie vykonávania leteckého tranzitu oznámi
ministerstvu vnútra.
(3)
Letecký tranzit sa vykoná do 24 hodín od rozhodnutia podľa odseku 1 alebo oznámenia
podľa odseku 2.
(4)
Žiadosť o letecký tranzit môže ministerstvo vnútra zamietnuť, ak
a)
bolo proti štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vznesené obvinenie alebo ak je štátny
príslušník tretej krajiny hľadaný, pretože sa vyhýba výkonu právoplatne uloženého
trestu,
b)
nie je možné uskutočniť letecký tranzit cez ďalšie štáty alebo nie je možné uskutočniť
prijatie krajinou určenia,
c)
si opatrenie na prepravu štátneho príslušníka tretej krajiny vyžaduje zmenu verejného
letiska,
d)
v daný moment nie je z opodstatnených dôvodov možná požadovaná pomoc,
e)
by štátny príslušník tretej krajiny mohol ohroziť bezpečnosť štátu, verejný poriadok,
verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy Slovenskej republiky, alebo
f)
žiadajúci štát doručí túto žiadosť menej ako 48 hodín pred leteckým tranzitom.
(5)
Ministerstvo vnútra môže zrušiť rozhodnutie o leteckom tranzite, ktoré už bolo vydané,
ak sa následne zistia skutočnosti podľa odseku 4.
(6)
Ministerstvo vnútra bezodkladne informuje žiadajúci štát o rozhodnutí
a)
o zrušení leteckého tranzitu a o dôvode jeho zrušenia,
b)
o zamietnutí leteckého tranzitu podľa odseku 4, o dôvode jeho zamietnutia a v prípade
zamietnutia podľa odseku 4 písm. d) aj o termíne najbližšieho možného leteckého tranzitu.
(7)
Ministerstvo vnútra bezodkladne odovzdá späť štátneho príslušníka tretej krajiny,
ak
a)
povolenie na letecký tranzit bolo zamietnuté alebo zrušené,
b)
štátny príslušník tretej krajiny počas leteckého tranzitu opustil bez povolenia tranzitný
priestor verejného letiska,
c)
letecký tranzit do iného tranzitného štátu alebo do krajiny určenia, alebo nastúpenie
na palubu prípojného letu bolo neúspešné, alebo
d)
letecký tranzit nie je možný z iných dôvodov.
§ 105
(1)
Ak ministerstvo vnútra na základe žiadosti o letecký tranzit povolí letecký tranzit,
policajný útvar poskytne potrebnú pomoc, najmä zabezpečí
a)
vyzdvihnutie štátneho príslušníka tretej krajiny pri lietadle a jeho sprevádzanie
v priestoroch tranzitného letiska, najmä k jeho prípojnému letu,
b)
poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti štátnemu príslušníkovi tretej krajiny
a v prípade potreby jeho sprievodu,
c)
poskytnutie stravy štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a v prípade potreby jeho
sprievodu,
d)
prijatie, uchovávanie a odoslanie cestovných dokladov, najmä v prípade leteckého
tranzitu bez sprievodu,
e)
v prípadoch leteckého tranzitu bez sprievodu informovanie žiadajúceho štátu o mieste
a čase odchodu štátneho príslušníka tretej krajiny z územia Slovenskej republiky,
f)
informovanie žiadajúceho štátu o všetkých závažných incidentoch, ku ktorým došlo
počas leteckého tranzitu.
(2)
Ministerstvo vnútra vyžiada od žiadajúceho štátu uhradenie nákladov za poskytnutú
stravu a neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ak sú tieto náklady skutočné a vyčísliteľné.
(3)
Policajný útvar poskytne súčinnosť aj pri návrate štátneho príslušníka tretej krajiny
podľa § 104 ods. 7.
(4)
Ministerstvo vnútra informuje žiadajúci štát o závažných skutočnostiach, ku ktorým
došlo počas leteckého tranzitu, a požiada o úhradu nákladov spojených s poskytnutím
pomoci.
§ 106
(1)
Ak sa uskutočňuje letecký tranzit so sprievodom, je sprievod povinný dodržiavať právne
predpisy Slovenskej republiky, preukázať na požiadanie svoju totožnosť, povolenie
na letecký tranzit alebo oznámenie podľa § 104 ods. 2.
(2)
Sprievodom sa rozumie každá osoba zo žiadajúceho štátu, ktorá je zodpovedná za sprevádzanie
štátneho príslušníka tretej krajiny vrátane osôb zodpovedných za zdravotnú starostlivosť
a tlmočníkov.
(3)
Sprievod štátneho príslušníka tretej krajiny musí byť v civilnom oblečení a nesmie
nosiť zbrane.
(4)
Sprievod je oprávnený použiť donucovacie prostriedky z dôvodu nutnej obrany alebo
krajnej núdze; použiť donucovacie prostriedky na zabránenie úteku štátneho príslušníka
tretej krajiny alebo na ochranu majetku je sprievod oprávnený len vtedy, ak nie sú
prítomní policajti alebo na ich podporu.
PIATA ČASŤ
POVINNOSTI CUDZINCOV, FYZICKÝCH OSÔB, PRÁVNICKÝCH OSÔB A ŠTÁTNYCH ORGÁNOV SLOVENSKEJ
REPUBLIKY, PRIESTUPKY A INÉ SPRÁVNE DELIKTY
PRVÁ HLAVA
POVINNOSTI
Prvý oddiel
Povinnosti na úseku kontroly hraníc
§ 107
Povinnosti fyzických osôb na úseku kontroly hraníc
Každý je povinný zdržať sa konania, ktoré môže poškodiť, zničiť alebo inak znehodnotiť
technický prostriedok, alebo sťažiť jeho využívanie.
§ 108
Povinnosti dopravcu
(1)
Dopravca,87) ktorý vykonáva prepravu osôb na územie Slovenskej republiky cez vonkajšiu vzdušnú
alebo vodnú hranicu, a dopravca, ktorý prepravuje osoby na pravidelných medzinárodných
autobusových linkách okrem prihraničnej dopravy, nesmie dopraviť na hraničný priechod
štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá platný cestovný doklad vrátane víza,
ak sa vyžaduje. Vízum môže byť nahradené povolením na pobyt podľa osobitného predpisu.9)
(2)
Dopravca,87) ktorý dopraví štátneho príslušníka tretej krajiny na hraničný priechod, je povinný
ho najneskôr do 24 hodín od jeho príchodu alebo v lehote určenej po dohode s policajným
útvarom na hraničnom priechode dopraviť späť do štátu, z ktorého bol prepravený, do
štátu, ktorý mu vydal cestovný doklad, s ktorým pricestoval, alebo do akéhokoľvek
iného štátu, kde je zabezpečené jeho prijatie, ak
a)
bol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny odopretý vstup na územie Slovenskej republiky,
b)
štátny príslušník tretej krajiny vykonal tranzit cez územie Slovenskej republiky
a orgány iného štátu mu odopreli vstup na svoje územie a vrátili ho na územie Slovenskej
republiky alebo
c)
iný dopravca, ktorý mal štátneho príslušníka tretej krajiny prepraviť do iného štátu,
odmietol vykonať jeho prepravu.
(3)
Ak dopravca nemôže splniť povinnosť uvedenú v odseku 2, je povinný bezodkladne zabezpečiť
náhradnú prepravu štátneho príslušníka tretej krajiny a niesť jej náklady, alebo ak
bezprostredná náhradná preprava nie je možná, zabezpečiť úhradu nákladov na pobyt
a návrat štátneho príslušníka tretej krajiny.
(4)
Letecký dopravca je povinný na žiadosť policajného útvaru na hraničnom priechode
poskytnúť údaje podľa odseku 5 o cestujúcich, ktorých prepravuje na územie Slovenskej
republiky cez vonkajšiu hranicu. Tieto údaje je letecký dopravca povinný zaslať v
elektronickej podobe najneskôr do doby ukončenia registrácie cestujúcich pred odletom.
V prípade poruchy elektronického spojenia je povinný zaslať tieto údaje iným vhodným
spôsobom.
(5)
Údaje, ktoré je letecký dopravca povinný poskytnúť podľa odseku 4, obsahujú
a)
číslo a druh cestovného dokladu, ktorým sa cestujúci preukázal,
b)
štátnu príslušnosť,
c)
celé meno a celé priezvisko,
d)
dátum narodenia,
e)
hraničný priechod, cez ktorý sa uskutoční vstup,
f)
číslo letu,
g)
dátum a čas odletu a dátum a čas príletu lietadla,
h)
celkový počet cestujúcich,
i)
počiatočné letisko nastúpenia.
(6)
Letecký dopravca je povinný informovať cestujúceho o poskytnutí údajov podľa odseku
4; poskytnuté údaje musí do 24 hodín po prílete lietadla zlikvidovať.
§ 109
Povinnosti prevádzkovateľa letiska
(1)
Prevádzkovateľ medzinárodného letiska je povinný
a)
oznámiť policajnému útvaru vykonávajúcemu hraničnú kontrolu prílet lietadla z tretej
krajiny a odlet lietadla do tretej krajiny,
b)
neumožniť posádke a cestujúcim nástup do lietadla odlietajúceho do tretej krajiny
bez vykonania hraničnej kontroly posádky a cestujúcich policajným útvarom,
c)
prijať také opatrenia, aby posádka a cestujúci po prílete lietadla z tretej krajiny
neopustili letisko mimo priestorov hraničnej kontroly.
(2)
Prevádzkovateľ medzinárodného letiska, na ktorom nie je zriadený policajný útvar,
je povinný oznámiť prílet lietadla z tretej krajiny a odlet lietadla do tretej krajiny
najneskôr 24 hodín pred príletom alebo odletom; ak prílet alebo odlet lietadla pripadne
na sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok, oznámi túto skutočnosť najneskôr v posledný
pracovný deň. Ak sa prevádzkovateľ medzinárodného letiska dozvie o odlete alebo prílete
neskôr ako 24 hodín pred odletom alebo príletom, je povinný to oznámiť policajnému
útvaru bezodkladne. V oznámení o prílete alebo odlete uvedie aj predpokladaný zoznam
cestujúcich s uvedením ich mena, priezviska, dátumu narodenia a štátnej príslušnosti.
(3)
Ak pristane lietadlo prichádzajúce z tretej krajiny na letisku, ktoré nie je medzinárodným
letiskom, z dôvodu uvedeného v osobitnom predpise,88) je jeho prevádzkovateľ alebo ak nie je na letisku prítomný prevádzkovateľ, ten orgán,
ktorý povolil pristátie lietadla, povinný bezodkladne oznámiť túto skutočnosť príslušnému
policajnému útvaru. Ak je prevádzkovateľ letiska prítomný na letisku, je povinný zabrániť,
aby cestujúci opustili lietadlo alebo priestor letiska, okrem poskytnutia neodkladnej
zdravotnej starostlivosti. Lietadlo môže pokračovať v ďalšom lete z tohto letiska
iba so súhlasom príslušného policajného útvaru.
(4)
Treťou krajinou podľa odsekov 1 až 3 sa rozumie štát, ktorý neuplatňuje ustanovenia
osobitného predpisu o zrušení kontrol vnútorných hraníc.16)
§ 110
Povinnosti vlastníka pozemku
(1)
Vlastník pozemku je v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh Policajného zboru pri vykonávaní
hraničného dozoru povinný umožniť policajtovi vstup a vjazd dopravného prostriedku
na pozemok v blízkosti vonkajšej hranice, ako aj vstup policajtovi a vjazd dopravného
prostriedku na pozemok v prihraničnom území vonkajšej hranice pri vykonávaní pátrania
po osobách, ktoré sú podozrivé zo spáchania trestného činu alebo priestupku súvisiaceho
s kontrolou hraníc.
(2)
Vlastník pozemku je povinný strpieť umiestnenie technického prostriedku v prihraničnom
území vonkajšej hranice za primeranú náhradu; ustanovenia osobitných predpisov o náhrade
škody tým nie sú dotknuté.
(3)
Ministerstvo vnútra rozhoduje o primeranej náhrade za obmedzenie práv k pozemkom
podľa odsekov 1 a 2, ak v tejto veci nedôjde k dohode medzi vlastníkom a Policajným
zborom.
Druhý oddiel
Povinnosti na úseku pobytu
§ 111
Povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny
(1)
Štátny príslušník tretej krajiny je povinný
a)
oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať
mimo územia Slovenskej republiky, ak má udelený pobyt,
b)
uvádzať pravdivo a úplne všetky požadované údaje v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
c)
preukázať na požiadanie policajta totožnosť a oprávnenosť pobytu predložením platného
cestovného dokladu a dokladu o pobyte alebo identifikačného preukazu vydaného ministerstvom
zahraničných vecí osobám požívajúcim diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného
práva,
d)
uzatvoriť zdravotné poistenie najneskôr do troch pracovných dní od prevzatia dokladu
o pobyte a preukázať pri kontrole pobytu, že je zdravotne poistený na území Slovenskej
republiky,
e)
preukázať pri kontrole pobytu finančné zabezpečenie povoleného pobytu najmenej vo
výške životného minima na každý mesiac zostávajúceho pobytu, najviac však na jeden
rok dopredu; ak ide o maloletého štátneho príslušníka tretej krajiny, vo výške polovice
životného minima na každý mesiac zostávajúceho pobytu, najviac však na jeden rok dopredu,
f)
preukázať pri kontrole pobytu finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov
spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky podľa § 6 na každý deň zostávajúceho pobytu, ak mu bolo udelené schengenské vízum,
g)
hlásiť policajnému útvaru zmenu mena, priezviska, osobného stavu, štátnej príslušnosti,
údajov v cestovnom doklade do piatich pracovných dní odo dňa, keď zmena nastala, a
výmenu cestovného dokladu,
h)
chrániť doklady vydané podľa tohto zákona pred stratou, krádežou, poškodením alebo
zneužitím,
i)
ohlásiť stratu, krádež alebo poškodenie cestovného dokladu alebo dokladov vydaných
podľa tohto zákona policajnému útvaru do piatich pracovných dní odo dňa, keď sa o
tom dozvedel,
j)
dostaviť sa na výzvu na policajný útvar v súvislosti s konaním podľa tohto zákona,
k)
predložiť na žiadosť ubytovateľa cestovný doklad,
l)
podpísať vyplnené úradné tlačivo o hlásení pobytu, v ktorom je uvedené jeho meno
a priezvisko, dátum a miesto narodenia, štátna príslušnosť, miesto trvalého pobytu,
účel pobytu, číslo cestovného dokladu, číslo víza, adresa pobytu v Slovenskej republike,
meno ubytovateľa a mená a priezviská spolucestujúcich detí,
m)
poskytnúť údaje potrebné na štatistické zisťovanie o pobyte,
n)
oznámiť do troch pracovných dní policajnému útvaru, že účel, na ktorý bol pobyt udelený,
zanikol,
o)
podrobiť sa na požiadanie policajného útvaru alebo zastupiteľského úradu snímaniu
biometrických údajov na účely konania podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,89)
p)
vycestovať najneskôr posledný deň oprávneného pobytu; ak sa mu zamietla žiadosť o
udelenie prechodného pobytu podaná z dôvodu zmeny účelu, zamietla žiadosť o obnovenie
prechodného pobytu, zrušil prechodný pobyt, zamietla žiadosť o udelenie trvalého pobytu
na neobmedzený čas, zrušil trvalý pobyt, zamietla žiadosť o udelenie tolerovaného
pobytu, zamietla žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu alebo zrušil tolerovaný
pobyt, je povinný vycestovať do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ak nie je oprávnený
sa zdržiavať na území Slovenskej republiky z iného dôvodu,
q)
požiadať do piatich pracovných dní o vydanie nového dokladu o pobyte, ak záznamy
v ňom nezodpovedajú skutočnosti alebo ak nastanú okolnosti podľa písmena h),
r)
odovzdať policajnému útvaru neplatný doklad o pobyte alebo neplatný doklad vydaný
podľa tohto zákona, alebo nájdený doklad iného cudzinca,
s)
oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať mimo miesta udeleného pobytu nepretržite
viac ako 30 dní.
(2)
Štátny príslušník tretej krajiny je povinný do troch pracovných dní od vstupu hlásiť
policajnému útvaru
a)
začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu, ak mu bolo udelené schengenské vízum
alebo národné vízum alebo ak sa uňho vízum nevyžaduje, ak túto povinnosť nemá ubytovateľ;
policajný útvar na požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny vydá potvrdenie
o jeho pobyte,
b)
začiatok pobytu, ak mu bol udelený pobyt.
(3)
Štátny príslušník tretej krajiny s oprávneným pobytom je povinný hlásiť policajnému
útvaru zmenu miesta pobytu v lehote do piatich pracovných dní odo dňa, keď zmena nastala.
(4)
Držiteľ modrej karty vydanej podľa tohto zákona je povinný
a)
oznámiť policajnému útvaru do piatich pracovných dní začiatok obdobia nezamestnanosti
a skončenie obdobia nezamestnanosti,
b)
hlásiť policajnému útvaru zmenu zamestnávateľa najneskôr päť pracovných dní pred
nástupom do nového zamestnania; pri hlásení zmeny zamestnávateľa je držiteľ modrej
karty povinný predložiť doklady podľa § 38 ods. 5 písm. a) až d).
(5)
Ustanovenie odseku 1 písm. e) sa nevzťahuje na držiteľa modrej karty v období jeho
nezamestnanosti, ktoré oznámil policajnému útvaru podľa odseku 4 písm. a).
(6)
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý o sebe vyhlási, že je maloletý bez sprievodu,
je povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu na určenie jeho veku; to neplatí, ak
je celkom zjavné, že ide o maloletú osobu.
§ 112
Povinnosti občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie
(1)
Občan Únie je povinný
a)
uvádzať pravdivo a úplne všetky požadované údaje v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
b)
predložiť, pri postupe policajného útvaru podľa § 65 ods. 5, dôkaz preukazujúci skutočnosť, na základe ktorej získal alebo má zachované právo
na pobyt,
c)
hlásiť policajnému útvaru zmenu mena, priezviska, osobného stavu, štátnej príslušnosti,
údajov v cestovnom doklade alebo v preukaze totožnosti do desiatich pracovných dní
odo dňa, keď zmena nastala, a výmenu cestovného dokladu alebo preukazu totožnosti,
d)
chrániť doklad o pobyte vydaný podľa tohto zákona pred stratou, krádežou, poškodením
alebo zneužitím,
e)
ohlásiť stratu, krádež alebo poškodenie cestovného dokladu alebo dokladu o pobyte
vydaného podľa tohto zákona policajnému útvaru do desiatich pracovných dní odo dňa,
keď sa o tom dozvedel,
f)
dostaviť sa na výzvu na policajný útvar v súvislosti s konaním podľa tohto zákona,
g)
podrobiť sa na požiadanie policajného útvaru snímaniu biometrických údajov na účely
vydania dokladu o pobyte,
h)
poskytnúť údaje potrebné na štatistické zisťovanie o pobyte,
i)
predložiť na žiadosť ubytovateľa cestovný doklad,
j)
podpísať vyplnené úradné tlačivo o hlásení pobytu, v ktorom je uvedené jeho meno
a priezvisko, dátum narodenia, štátna príslušnosť, číslo cestovného dokladu alebo
preukazu totožnosti,
k)
požiadať do desiatich pracovných dní o vydanie nového dokladu o pobyte s názvom „Pobytový
preukaz občana EÚ“, ak záznamy v ňom nezodpovedajú skutočnosti alebo ak nastanú okolnosti
podľa písmena e),
l)
vycestovať z územia Slovenskej republiky, ak stratil právo na pobyt podľa § 64 ods. 3 alebo ak mu bolo ukončené právo na pobyt podľa § 68,
m)
odovzdať doklad o pobyte, ak skončila platnosť dokladu, ak mu bol vydaný nový doklad
o pobyte podľa písmena c) alebo mu bolo ukončené právo na pobyt podľa § 68,
(2)
Rodinný príslušník občana Únie je povinný
a)
dostaviť sa na policajný útvar na účel vydania nového dokladu o pobyte najneskôr
v posledný deň platnosti dokladu o pobyte s názvom „Pobytový preukaz rodinného príslušníka
občana EÚ“,
b)
uvádzať pravdivo a úplne všetky požadované údaje v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
c)
predložiť, pri postupe policajného útvaru podľa § 70 ods. 6, dôkaz preukazujúci skutočnosť, na základe ktorej získal alebo má zachované právo
na pobyt,
d)
hlásiť policajnému útvaru zmenu mena, priezviska, osobného stavu, štátnej príslušnosti,
údajov v cestovnom doklade alebo v preukaze totožnosti do desiatich pracovných dní
odo dňa, keď zmena nastala, a výmenu cestovného dokladu alebo preukazu totožnosti,
e)
chrániť doklad o pobyte vydaný podľa tohto zákona pred stratou, krádežou, poškodením
alebo zneužitím,
f)
ohlásiť stratu, krádež alebo poškodenie cestovného dokladu alebo dokladu o pobyte
vydaného podľa tohto zákona policajnému útvaru do desiatich pracovných dní odo dňa,
keď sa o tom dozvedel,
g)
dostaviť sa na výzvu na policajný útvar v súvislosti s konaním podľa tohto zákona,
h)
podrobiť sa na požiadanie policajného útvaru snímaniu biometrických údajov na účely
vydania dokladu o pobyte,
i)
poskytnúť údaje potrebné na štatistické zisťovanie o pobyte,
j)
predložiť na žiadosť ubytovateľa cestovný doklad,
k)
podpísať vyplnené úradné tlačivo o hlásení pobytu, v ktorom je uvedené jeho meno
a priezvisko, dátum narodenia, štátna príslušnosť, číslo cestovného dokladu alebo
preukazu totožnosti,
l)
požiadať do desiatich pracovných dní o vydanie nového dokladu o pobyte s názvom „Pobytový
preukaz rodinného príslušníka občana EÚ“, ak záznamy v ňom nezodpovedajú skutočnosti
alebo ak nastanú okolnosti podľa písmena f),
m)
vycestovať z územia Slovenskej republiky, ak stratil právo na pobyt podľa § 69 ods. 3 alebo ak mu bolo ukončené právo na pobyt podľa § 72,
n)
odovzdať doklad o pobyte, ak skončila platnosť dokladu, ak mu bol vydaný nový doklad
o pobyte podľa písmena c) alebo mu bolo ukončené právo na pobyt podľa § 72,
§ 113
Povinnosti ubytovateľa
Ubytovateľ je povinný
a)
pri ubytovaní overiť totožnosť cudzinca,
b)
do knihy ubytovaných90) uviesť pri cudzincovi aj štátnu príslušnosť a dátum narodenia,
c)
zabezpečiť vyplnenie úradného tlačiva o hlásení pobytu cudzinca a doručiť ho policajnému
útvaru do piatich dní od ubytovania; doručenie je možné aj prostredníctvom elektronickej
služby zavedenej na tento účel,
d)
umožniť policajnému útvaru vstup do všetkých priestorov ubytovacieho zariadenia na
účel kontroly plnenia povinností ustanovených týmto zákonom.
§ 114
Povinnosti Zboru väzenskej a justičnej stráže
Ústav na výkon väzby, ústav na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu
odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených sú povinné
bezodkladne informovať policajný útvar príslušný podľa sídla ústavu alebo nemocnice
o vzatí cudzinca do väzby a jeho prepustení z väzby a o nástupe a skončení výkonu
trestu odňatia slobody cudzinca.
§ 115
Povinnosti niektorých právnických osôb a fyzických osôb
(1)
Ústredie práce a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je povinné do troch pracovných
dní písomne alebo elektronicky oznámiť policajnému útvaru udelenie povolenia na zamestnanie
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo jeho odňatie.
(2)
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je povinný každé tri mesiace zaslať policajnému
útvaru zoznam cudzincov, ktorí požiadali o dávky v hmotnej núdzi.
(3)
Živnostenský úrad je povinný každých šesť mesiacov písomne zasielať ministerstvu
vnútra zmeny, ktoré nastali v zozname podľa § 130.
(4)
Škola, ktorej žiakom, poslucháčom alebo študentom je štátny príslušník tretej krajiny,
je povinná do troch pracovných dní písomne oznámiť policajnému útvaru začatie štúdia,
prerušenie štúdia, zanechanie štúdia, vylúčenie zo štúdia alebo skončenie štúdia štátneho
príslušníka tretej krajiny, ktorý má prechodný pobyt na účel štúdia.
(5)
Zamestnávateľ je povinný do troch pracovných dní písomne oznámiť policajnému útvaru
skončenie pracovného pomeru štátneho príslušníka tretej krajiny.
(6)
Kto nájde alebo inak získa cestovný doklad cudzinca alebo doklad o pobyte alebo doklad
vydaný podľa tohto zákona, je povinný ho bezodkladne odovzdať najbližšiemu policajnému
útvaru.
(7)
Osoba pozývajúca štátneho príslušníka tretej krajiny na územie Slovenskej republiky
je povinná uhradiť majetkovú ujmu, ktorá vznikne štátu nedodržaním záväzku uvedeného
v overenom pozvaní.
DRUHÁ HLAVA
PRIESTUPKY A INÉ SPRÁVNE DELIKTY
Prvý oddiel
Priestupky a iné správne delikty na úseku kontroly hraníc
§ 116
Priestupky
(1)
Priestupku na úseku kontroly hraníc sa dopustí štátny príslušník tretej krajiny,
ak
a)
neoprávnene prekročí vonkajšiu hranicu,
b)
sa úmyselne vyhne alebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej
hranice,
c)
pri hraničnej kontrole predloží cudzí cestovný doklad, iný doklad oprávňujúci na
prekročenie vonkajšej hranice alebo vízum ako vlastné.
(2)
Priestupku na úseku kontroly hraníc sa dopustí občan Únie alebo rodinný príslušník
občana Únie, ak
a)
neoprávnene prekročí vonkajšiu hranicu,
b)
sa úmyselne vyhne alebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej
hranice,
c)
pri hraničnej kontrole predloží cudzí cestovný doklad alebo iný doklad oprávňujúci
na prekročenie vonkajšej hranice ako vlastný.
(3)
Priestupku na úseku kontroly hraníc sa dopustí ten, kto
a)
neumožní vstup policajtovi alebo vjazd dopravného prostriedku na pozemok v blízkosti
vonkajšej hranice,
b)
neumožní vstup policajtovi alebo vjazd dopravného prostriedku na pozemok v prihraničnom
území vonkajšej hranice pri vykonávaní pátrania po osobách, ktoré sú podozrivé zo
spáchania trestného činu alebo priestupku súvisiaceho s kontrolou hraníc,
c)
neumožní v prihraničnom území vonkajšej hranice umiestnenie alebo používanie technického
prostriedku,
d)
úmyselne poškodí, zničí alebo inak znehodnotí technický prostriedok, alebo sťaží
jeho využívanie,
e)
poruší zákaz podľa § 9 písm. b).
(4)
Priestupku na úseku kontroly hraníc sa dopustí aj ten, kto počas dočasného obnovenia
kontroly hraníc na vnútornej hranici
a)
neoprávnene prekročí vnútornú hranicu,
b)
sa úmyselne vyhne alebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vnútornej
hranice,
c)
pri hraničnej kontrole predloží cudzí cestovný doklad, iný doklad oprávňujúci na
prekročenie vnútornej hranice alebo vízum ako vlastné.
(5)
Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na cudzinca, ktorý podal žiadosť o udelenie azylu bezodkladne
po vstupe na územie Slovenskej republiky.
(6)
Za priestupok podľa
a)
odseku 1 písm. a) a b) možno uložiť pokutu do 800 eur,
b)
odseku 1 písm. c) možno uložiť pokutu do 1 600 eur,
c)
odseku 2 možno uložiť pokutu do 300 eur,
d)
odseku 3 písm. a) až d) možno uložiť pokutu do 1 600 eur,
e)
odseku 3 písm. e) možno uložiť pokutu do 800 eur,
f)
odseku 4 možno uložiť pokutu do 300 eur.
(7)
V blokovom konaní možno uložiť za priestupky podľa odsekov 1 až 4 pokutu do 165 eur.
(8)
Priestupky uvedené v odsekov 1 až 4 prejednáva policajný útvar.
(9)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,91) ak nie je v odsekoch 5 až 8 ustanovené inak.
§ 117
Správne delikty
(1)
Správneho deliktu na úseku kontroly hraníc sa dopustí
a)
dopravca, ktorý porušil povinnosť podľa § 108 ods. 1 alebo ods. 2,
b)
letecký dopravca, ktorý údaje podľa § 108 ods. 4 neposkytne alebo ich poskytne neúplné alebo nesprávne,
c)
právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá si nesplnila povinnosť podľa
§ 109,
d)
právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ak neumožní vstup alebo vjazd dopravného
prostriedku na pozemok v blízkosti vonkajšej hranice,
e)
právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ak neumožní vstup alebo vjazd dopravného
prostriedku na pozemok v prihraničnom území vonkajšej hranice pri vykonávaní pátrania
po osobách, ktoré sú podozrivé zo spáchania trestného činu alebo priestupku súvisiaceho
s kontrolou hraníc,
f)
právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ak neumožní v prihraničnom území
vonkajšej hranice umiestnenie alebo používanie technického prostriedku,
g)
právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ak poškodí, zničí alebo inak znehodnotí
technický prostriedok, alebo sťaží jeho využívanie.
(2)
Za správny delikt podľa odseku 1 písm. a) uloží policajný útvar pokutu od 3 000 eur
do 5 000 eur za každého dopraveného štátneho príslušníka tretej krajiny.
(3)
Za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c) uloží policajný útvar pokutu
od 3 000 eur do 5 000 eur za každý vykonaný let.
(4)
Za správny delikt podľa odseku 1 písm. d) až g) uloží policajný útvar pokutu do 3
300 eur.
(5)
Pokutu podľa odsekov 2 až 4 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa policajný
útvar o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k
porušeniu povinnosti došlo. Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, dĺžku
trvania a následky protiprávneho konania a na prípadné opakované porušenie povinnosti
alebo na to, či bolo porušených viac povinností.
(6)
Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej
uložení.
(7)
Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Druhý oddiel
Priestupky a iné správne delikty na úseku pobytu
§ 118
Priestupky
(1)
Priestupku na úseku pobytu sa dopustí štátny príslušník tretej krajiny, ak
a)
má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky,
b)
poruší povinnosť podľa § 27 ods. 6, § 38 ods. 8 alebo ods. 9, § 59 ods. 5 alebo ods. 9, § 62 ods. 3, § 73 ods. 9, § 96 ods. 3 alebo § 111 ods. 1 písm. b)až f), h), j) až l), o) až r),
(2)
Občan Únie sa dopustí priestupku na úseku pobytu, ak poruší povinnosť podľa § 64 ods. 2, § 66 ods. 1 alebo § 112 ods. 1 písm. a)až e) alebo písm. l).
(3)
Rodinný príslušník občana Únie sa dopustí priestupku na úseku pobytu, ak poruší povinnosť
podľa § 69 ods. 2, § 70 ods. 8, § 71 ods. 8 alebo § 112 ods. 2 písm. a)až f), h), l) alebo písm. m).
(4)
Priestupku na úseku pobytu sa dopustí každý, kto poruší povinnosť podľa § 115 ods. 6.
(5)
Za priestupok podľa
a)
odseku 1 písm. a) a b) možno uložiť pokutu do 1 600 eur,
b)
odseku 1 písm. c), odsekov 2 a 3 možno uložiť pokutu do 300 eur,
c)
odseku 4 možno uložiť pokutu do 33 eur.
(6)
V blokovom konaní možno uložiť za priestupky podľa odsekov 1 až 3 pokutu do 165 eur.
(7)
Priestupky podľa tohto ustanovenia prejednáva policajný útvar.
(8)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,90) ak nie je v odsekoch 5 až 7 ustanovené inak.
§ 119
Správne delikty
(1)
Správneho deliktu na úseku pobytu sa dopustí
a)
ubytovateľ, ktorý porušil povinnosť podľa § 113,
b)
škola, ktorá si nesplnila povinnosť podľa § 115 ods. 4,
c)
zamestnávateľ, ktorý si nesplnil povinnosť podľa § 115 ods. 5,
d)
právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá neumožnila bezodkladne vstup
policajtovi na výkon jeho oprávnení podľa § 75.
(2)
Za správny delikt podľa odseku 1 policajný útvar uloží pokutu do 3 300 eur.
(3)
Pokutu podľa odseku 2 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa policajný útvar
o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu
povinnosti došlo. Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, dĺžku trvania
a následky protiprávneho konania a na prípadné opakované porušenie povinnosti alebo
na to, či bolo porušených viac povinností.
(4)
Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej
uložení.
(5)
Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
ŠIESTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 120
Vzťah k správnemu poriadku
(1)
(2)
Policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný
záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie
a)
o zamietnutí žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 4 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte
ohrozí bezpečnosť štátu,
b)
o zrušení prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte
ohrozí bezpečnosť štátu,
c)
o zamietnutí žiadosti o vydanie modrej karty podľa § 39 ods. 1 písm. c), ak je štátny príslušník tretej krajiny hrozbou pre bezpečnosť štátu,
d)
o zamietnutí žiadosti o obnovenie modrej karty alebo o odňatí modrej karty podľa
§ 41 ods. 1 písm. d), ak je držiteľ modrej karty hrozbou pre bezpečnosť štátu,
e)
o zamietnutí žiadosti o udelenie trvalého pobytu podľa § 48 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte
ohrozí bezpečnosť štátu,
f)
o zrušení trvalého pobytu podľa § 50 ods. 1 písm. a), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte
ohrozí bezpečnosť štátu,
g)
o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť
štátu,
h)
o zrušení tolerovaného pobytu podľa § 61 ods. 1 písm. b), ak štátny príslušník tretej krajiny ohrozuje bezpečnosť štátu,
i)
o administratívnom vyhostení podľa § 82 ods. 1 písm. a), ak štátny príslušník tretej krajiny predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu,
alebo podľa § 82 ods. 1 písm. b), ak štátny príslušník tretej krajiny ohrozuje bezpečnosť štátu.
§ 121
Bezúhonnosť
(1)
Bezúhonnosť štátny príslušník tretej krajiny preukazuje výpisom z registra trestov
štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, a štátu, v ktorom sa štátny príslušník tretej
krajiny v posledných troch rokoch zdržiaval viac ako 90 dní počas šiestich po sebe
nasledujúcich mesiacoch. Ak sa taký výpis v tomto štáte nevydáva, možno ho nahradiť
rovnocennou listinou vydanou príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom
krajiny pôvodu alebo ho možno nahradiť čestným vyhlásením, ktoré vykoná štátny príslušník
tretej krajiny pred príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom, prípadne
notárom krajiny pôvodu alebo posledného bydliska. Doklad o bezúhonnosti musí dokladovať
bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý tento doklad vydal, inak policajný útvar taký
doklad neakceptuje.
(2)
Azylant a cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, nemusí preukázať bezúhonnosť
výpisom z registra trestov štátu, z ktorého utiekol pred prenasledovaním alebo pred
vážnym bezprávím;92) namiesto toho je povinný predložiť čestné vyhlásenie o svojej bezúhonnosti v tomto
štáte.
(3)
(4)
Za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje ten, kto sa dopustil konania,
ktoré je v Slovenskej republike kvalifikované ako úmyselný trestný čin, bol za toto
konanie právoplatne odsúdený a od jeho potrestania neuplynula doba vyžadovaná na zahladenie
odsúdenia v Slovenskej republike.95)
§ 122
Zabezpečenie ubytovania
Dokladom potvrdzujúcim zabezpečenie ubytovania sa rozumie
a)
list vlastníctva alebo výpis z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností vydaný
na meno štátneho príslušníka tretej krajiny,
b)
overená nájomná zmluva s vlastníkom alebo užívateľom nehnuteľnosti a výpis z listu
vlastníctva alebo iný doklad preukazujúci oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti,
c)
potvrdenie ubytovacieho zariadenia o poskytnutí ubytovania,
d)
overené čestné vyhlásenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby o poskytnutí ubytovania
cudzincovi na území Slovenskej republiky a výpis z listu vlastníctva alebo doklad
preukazujúci oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti, alebo
e)
dohoda o hosťovaní, ak obsahuje aj zabezpečenie ubytovania
§ 123
Zdravotné poistenie
Dokladom potvrdzujúcim zdravotné poistenie sa rozumie potvrdenie na meno cudzinca
o tom, že je zdravotne poistený na území Slovenskej republiky alebo že má poistenú
úhradu liečebných nákladov na území Slovenskej republiky.
§ 124
Verejné zdravie
(1)
Lekársky posudok, že štátny príslušník tretej krajiny netrpí chorobou, ktorá ohrozuje
verejné zdravie, vydáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore infektológia.
(2)
Podrobnosti o vydávaní lekárskeho posudku podľa odseku 1 a zoznam chorôb ohrozujúcich
verejné zdravie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky.
§ 125
(1)
Vo veciach pobytu podľa tohto zákona koná policajný útvar podľa miesta pobytu alebo
predpokladaného pobytu, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Ak
ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania
cez štátnu hranicu zo susedného štátu, koná policajný útvar podľa miesta výkonu zamestnania,
a ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza cez štátnu
hranicu zo susedného štátu do školy, koná policajný útvar podľa sídla školy.
(2)
Vo veci administratívneho vyhostenia cudzinca koná policajný útvar, ktorý zistil
dôvody na jeho administratívne vyhostenie; o rozhodnutí o administratívnom vyhostení
informuje policajný útvar, ktorý mu udelil pobyt, registroval pobyt alebo vydal doklad
o pobyte rodinného príslušníka občana Únie.
(3)
Na účely § 17 ods. 2, § 32 ods. 1, § 34 ods. 2, § 38 ods. 5, § 40 ods. 5, § 45 ods. 2, § 47 ods. 2, § 53 ods. 2 a § 70 ods. 10 písm. a) sa za platný cestovný doklad považuje aj cestovný pas vydaný štátom, ktorý Slovenská
republika neuznala, ak spĺňa špecifikácie Medzinárodnej organizácie civilného letectva
o prístrojom snímateľných cestovných dokladoch.96)
(4)
Policajný útvar, ktorý posudzuje ohrozenie verejného poriadku pri postupe podľa § 15 ods. 2, § 16 ods. 5 písm. b), § 16 ods. 6 druhej vety, § 33 ods. 4 písm. b), ods. 5, § 34 ods. 10, § 36 ods. 1 písm. b), § 39 ods. 1 písm. c), § 41 ods. 1 písm. d), § 48 ods. 2 písm. b), § 50 ods. 1 písm. a), § 58 ods. 2 písm. b), § 59 ods. 12 písm. b), § 61 ods. 1 písm. b), § 81 ods. 3, § 82 ods. 1 písm. a) a b), § 83 ods. 2 písm. c), ods. 5, 6 alebo § 104 ods. 4 písm. e), posúdi mieru ohrozenia verejného poriadku vyplývajúcu z konania štátneho príslušníka
tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od
štátneho príslušníka tretej krajiny a ak by dôsledky postupu podľa týchto ustanovení
boli zjavne neprimerané dôvodom ohrozenia verejného poriadku, tieto ustanovenia policajný
útvar nepoužije.
(5)
Policajný útvar je povinný pri vydaní rozhodnutia podľa § 34 ods. 10 alebo ods. 11, § 36 ods. 1, § 41 ods. 1, § 48 ods. 2, § 50 ods. 1 alebo ods. 4, § 54 ods. 2, § 56 písm. a), § 59 ods. 12, § 61 ods. 1, § 72 ods. 8 alebo rozhodnutia o administratívnom vyhostení poučiť cudzinca o možnosti využitia
asistovaného dobrovoľného návratu.
(6)
Policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti
o udelenie trvalého pobytu na päť rokov vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej
služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle policajnému útvaru do desiatich dní od doručenia
žiadosti o vyjadrenie.
(7)
Policajný útvar si môže pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie pobytu vyžiadať od
orgánov členského štátu informácie o predchádzajúcom pobyte štátneho príslušníka tretej
krajiny. Na požiadanie orgánov členského štátu poskytne informácie o pobyte štátneho
príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky.
(8)
Ak existuje dôvodná obava z ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku
občanom Únie alebo rodinným príslušníkom občana Únie, ktorý hlási svoj pobyt, žiada
o registráciu alebo žiada o vydanie dokladu o pobyte rodinného príslušníka občana
Únie, môže policajný útvar požiadať orgány členského štátu o poskytnutie informácie
týkajúcej sa predchádzajúcich policajných záznamov o tejto osobe. Informácie o občanovi
Únie alebo o rodinnom príslušníkovi občana Únie si môže policajný útvar vyžiadať do
troch mesiacov od jeho vstupu na územie Slovenskej republiky alebo od ohlásenia pobytu
na policajnom útvare.
(9)
Ministerstvo vnútra určí kontaktné miesta na prijímanie a odovzdávanie informácií
podľa § 33 ods. 8, § 36 ods. 4, § 38 ods. 11, § 39 ods. 2, § 54 ods. 1 a § 83 ods. 8.
§ 126
(1)
Cudzinec môže vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu v rozsahu a za podmienok ustanovených
osobitným predpisom,97) pričom splnenie podmienky prechodného pobytu na účel zamestnania sa nevyžaduje u
štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený
b)
tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 1 písm. b),
c)
tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. b) alebo písm. c), alebo
d)
tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 3.
(2)
Pobyt počas lehoty na vycestovanie podľa § 111 ods. 1 písm. p) sa považuje za oprávnený pobyt.
(3)
(4)
Podpisy na čestných vyhláseniach, splnomocneniach, nájomných zmluvách a notárskych
zápisniciach predkladaných v konaniach podľa tohto zákona musia byť osvedčené; to
neplatí, ak je splnomocnenie vyhlásené do zápisnice pred správnym orgánom.
(5)
Doklady, ktoré sú potrebné v konaní podľa tohto zákona a ktoré vydali orgány cudzích
štátov, musia byť opatrené doložkou vyššieho overenia, ak medzinárodná zmluva neustanovuje
inak.101)
(6)
Úradné tlačivá potrebné v konaní podľa tohto zákona vydáva ministerstvo vnútra; tlačivá
sú vydávané v dvojjazyčných verziách.
(7)
Ministerstvo vnútra a ministerstvo zahraničných vecí zverejňujú na svojich webových
sídlach základné informácie o právach a povinnostiach cudzincov podľa tohto zákona,
ako aj vzory žiadostí potrebné na konanie podľa tohto zákona; informácie sa okrem
štátneho jazyka zverejňujú aj v anglickom jazyku.
§ 127
(1)
Ak sa štátny príslušník tretej krajiny odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu podľa
§ 111 ods. 6, považuje sa na účely konania podľa tohto zákona za plnoletú osobu; ak sa podrobí
lekárskemu vyšetreniu, považuje sa za plnoletú osobu až do výsledku lekárskeho vyšetrenia
na určenie jeho veku. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné určiť, či ide
o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za
maloletú osobu. Policajný útvar je povinný poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny
o oprávnení nariadiť vykonanie lekárskeho vyšetrenia na určenie veku, spôsobe jeho
vykonania a dôsledkoch vyšetrenia na konanie podľa tohto zákona, ako aj o dôsledkoch
odmietnutia vyšetrenia.
(2)
Za maloleté dieťa koná vo veciach pobytu zákonný zástupca. Maloleté dieťa staršie
ako 15 rokov môže konať samostatne vo veciach pobytu na účely štúdia alebo osobitnej
činnosti; žiadosť o udelenie prechodného pobytu na tieto účely však musí byť podpísaná
zákonným zástupcom maloletého, pričom podpis zákonného zástupcu musí byť osvedčený.
(3)
Za maloleté dieťa, ktoré nemá zákonného zástupcu, koná vo veciach pobytu ustanovený
opatrovník.
(4)
Policajný útvar bezodkladne oznámi nájdenie maloletého štátneho príslušníka tretej
krajiny na území Slovenskej republiky orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately na účely zabezpečenia postupu podľa osobitného predpisu.102)
§ 128
Spracúvanie osobných údajov a iných údajov pri zabezpečovaní kontroly hraníc
(1)
Na účely zabezpečovania kontroly hraníc je policajný útvar oprávnený spracúvať tieto
osobné údaje a ďalšie údaje:
a)
meno, priezvisko, rodné priezvisko, predchádzajúce priezviská, dátum narodenia, pohlavie,
miesto a štát narodenia, štátnu príslušnosť, národnosť, rodinný stav, údaje o cestovnom
doklade, o inom doklade oprávňujúcom na prekročenie vonkajšej hranice, o vízach, biometrické
údaje, cieľovú krajinu,
b)
mená, priezviská, predchádzajúce priezviská rodinných príslušníkov, dátum a miesto
narodenia rodinných príslušníkov, štátnu príslušnosť rodinných príslušníkov, trvalé
bydlisko rodinných príslušníkov, predchádzajúce bydliská rodinných príslušníkov,
c)
údaje o mieste a čase vstupu a vycestovania cez vonkajšiu hranicu, dopravnom prostriedku,
spolucestujúcich osobách v jednom dopravnom prostriedku, dobu a účel pobytu,
d)
údaje o neoprávnenom prekročení štátnej hranice, zákaze vstupu, zamietnutí vstupu
a odopretí vstupu.
(2)
Policajný útvar uchováva údaje o cestujúcich zaslané leteckým dopravcom podľa § 108 ods. 4 v dočasnom súbore. Policajný útvar je povinný tieto údaje do 24 hodín od ich prijatia
po vstupe cestujúcich zlikvidovať; to neplatí, ak sú tieto údaje potrebné na plnenie
iných úloh Policajného zboru.
§ 129
Spracúvanie osobných údajov a iných údajov pri vízach a pobyte
(1)
Na účely konania o víze sú policajný útvar, zastupiteľský úrad a ministerstvo zahraničných
vecí oprávnení spracúvať tieto osobné údaje:
a)
meno a priezvisko žiadateľa o vízum, jeho rodné priezvisko, predchádzajúce priezviská,
dátum narodenia, pohlavie, miesto a štát narodenia, štátnu príslušnosť, rodinný stav,
údaje o cestovnom doklade, biometrické údaje,
b)
povolanie žiadateľa o vízum, meno a priezvisko jeho otca, meno, priezvisko a rodné
priezvisko jeho matky, meno, priezvisko a rodné priezvisko jeho manžela, dátum a miesto
narodenia jeho manžela, meno, priezvisko a dátum narodenia jeho dieťaťa, predchádzajúce
pobyty žiadateľa o vízum v Slovenskej republike,
c)
predchádzajúcu štátnu príslušnosť žiadateľa o vízum, údaje o jeho trvalom bydlisku,
údaje o jeho zamestnávateľovi, cieľovú krajinu, druh víza, požadovaný počet vstupov,
čas pobytu, údaje o udelených vízach Slovenskej republiky, účel cesty, dátum príchodu,
dátum odchodu, druh dopravného prostriedku, miesto prvého vstupu, údaje o kontaktnej
osobe v Slovenskej republike, spôsob finančného zabezpečenia v Slovenskej republike,
d)
meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a číslo dokladu totožnosti pozývajúcej
osoby a vzťah pozývajúcej osoby k žiadateľovi o vízum.
(2)
Na účely konania o pobyte sú policajný útvar, zastupiteľský úrad a ministerstvo zahraničných
vecí oprávnení spracúvať osobné údaje štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku
1 písm. a) a b) a
a)
jeho titul, národnosť, účel pobytu, najvyššie dosiahnuté vzdelanie, údaje o zamestnaní
pred príchodom a po príchode do Slovenskej republiky, miesto a štát trvalého bydliska,
adresu posledného bydliska, bydlisko v Slovenskej republike, meno ubytovateľa,
b)
predchádzajúce priezviská, štát narodenia, štátnu príslušnosť, trvalé bydlisko a
bydlisko v Slovenskej republike jeho manžela,
c)
dátum narodenia a štátnu príslušnosť jeho rodičov, miesto narodenia, štátnu príslušnosť,
trvalé bydlisko a bydlisko jeho dieťaťa v Slovenskej republike, mená, priezviská,
dátum a miesto narodenia, štátnu príslušnosť a trvalé bydlisko jeho súrodencov.
(3)
Na účely registrácie je policajný útvar oprávnený spracúvať osobné údaje občana Únie
a rodinného príslušníka občana Únie podľa odseku 1 písm. a) a údaje o najvyššom dosiahnutom
vzdelaní, adrese trvalého bydliska v cudzine, bydlisku v Slovenskej republike a údaje
o ubytovateľovi.
(4)
Na účely konania o administratívnom vyhostení a konania o zaistení je policajný útvar
oprávnený spracúvať osobné údaje podľa odseku 1 písm. a) a údaje o adrese trvalého
bydliska cudzinca.
Prechodné ustanovenia
§ 130
Živnostenský úrad je povinný do 30 dní od účinnosti tohto zákona zaslať ministerstvu
vnútra písomný zoznam vydaných, pozastavených, zaniknutých a zrušených oprávnení prevádzkovať
živnosť štátnych príslušníkov tretej krajiny s povoleným pobytom na území Slovenskej
republiky.
§ 131
(1)
Vízum udelené podľa doterajších predpisov sa považujú za vízum udelené podľa tohto
zákona.
(2)
Povolenie na prechodný pobyt udelené podľa doterajších predpisov sa považuje za prechodný
pobyt podľa tohto zákona.
(3)
Prvé povolenie na trvalý pobyt udelené podľa doterajších predpisov sa považuje za
trvalý pobyt podľa tohto zákona.
(4)
Ďalšie povolenie na trvalý pobyt udelené podľa § 38 ods. 1 písm. a) alebo písm. d)
zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov sa považuje za trvalý pobyt na neobmedzený čas podľa
tohto zákona.
(5)
Ďalšie povolenie na trvalý pobyt udelené podľa § 38 ods. 1 písm. b) alebo písm. c)
zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov sa považuje za dlhodobý pobyt podľa tohto zákona.
(6)
Povolenie na tolerovaný pobyt udelené podľa doterajších predpisov sa považuje za
tolerovaný pobyt podľa tohto zákona.
(7)
Občan Únie, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky dlhšie ako tri mesiace
a ktorý nemá registrované prvé povolenie alebo ďalšie povolenie podľa doterajších
predpisov, je povinný požiadať o registráciu pobytu na území Slovenskej republiky
do 30 dní od účinnosti tohto zákona,
(8)
Doklad o pobyte vydaný Slovákovi žijúcemu v zahraničí podľa doterajších predpisov
stráca platnosť najneskôr 30. júna 2012.
(9)
Lehota zákazu vstupu určená podľa doterajších predpisov zostáva v platnosti.
(10)
Konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov;
podľa tohto zákona sa dokončia iba vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie.
(11)
Ak sa v doterajších predpisoch používa pojem „povolenie na prechodný pobyt“ vo všetkých
tvaroch, „povolenie na trvalý pobyt“ vo všetkých tvaroch a „povolenie na tolerovaný
pobyt“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „prechodný pobyt“ v príslušnom tvare, „trvalý
pobyt“ v príslušnom tvare a „tolerovaný pobyt“ v príslušnom tvare podľa tohto zákona.
§ 132
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení čl. III zákona
č. 408/2002 Z. z., čl. IV zákona č. 480/2002 Z. z., čl. I zákona č. 606/2003 Z. z.,
čl. III zákona 69/2005 Z. z., čl. IV zákona č. 474/2005 Z. z., čl. I zákona č. 558/2005
Z. z., čl. I zákona č. 693/2006 Z. z., čl. IV zákona č. 342/2007 Z. z., čl. III zákona
č. 643/2007 Z. z., čl. II zákona č. 233/2008 Z. z., čl. XXIII zákona č. 445/2008 Z.
z., čl. II zákona č. 451/2008 Z. z., čl. I zákona č. 594/2009 Z. z. a čl. IV zákona
č. 223/2011 Z. z.,
2.
zákon č. 477/2003 Z. z. o ochrane štátnej hranice v znení čl. VI zákona č. 558/2005 Z. z., čl. VI zákona
č. 342/2007 Z. z. a čl. XXXI zákona č. 445/2008 Z. z.,
3.
výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 07478/2009-OL z 8. apríla
2009, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o vydávaní dokladu, že cudzinec netrpí chorobou,
ktorá ohrozuje verejné zdravie (oznámenie č. 146/2009 Z. z.).
§ 133
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.
Čl. II
Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona č. 123/1996 Z. z., zákona č. 224/1996 Z. z.,
zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona
č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000
Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z.,
zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona
č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002
Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z.,
zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona
č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004
Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z.,
zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona
č. 581/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004
Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona
č. 15/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005
Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z.,
zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona
č. 558/2005 Z. z., zákona č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 610/2005
Z. z., zákona č. 14/2006 Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z.,
zákona č. 117/2006 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona
č. 224/2006 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 693/2006
Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 95/2007 Z. z.,
zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 279/2007 Z. z., zákona
č. 295/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 343/2007
Z. z., zákona č. 344/2007 Z. z., zákona č. 355/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z.,
zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 517/2007 Z. z., zákona
č. 537/2007 Z. z., zákona č. 548/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 577/2007
Z. z., zákona č. 647/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 92/2008 Z. z.,
zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona
č. 264/2008 Z. z., zákona č. 405/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 451/2008
Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 495/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z.,
zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 45/2009 Z. z., zákona č. 188/2009 Z. z., zákona
č. 191/2009 Z. z., zákona č. 274/2009 Z. z., zákona č. 292/2009 Z. z., zákona č. 304/2009
Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 307/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z.,
zákona č. 478/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona
č. 570/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 67/2010 Z. z., zákona č. 92/2010
Z. z., zákona č. 514/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 39/2011 Z. z.,
zákona č. 119/2011 Z. z., zákona č. 200/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona
č. 254/2011 Z. z., zákona č. 256/2011 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 324/2011
Z. z., zákona č. 342/2011 Z. z., zákona č. 363/2011 Z. z., zákona č. 381/2011 Z. z.
a zákona č. 392/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
Poznámka pod čiarou k odkazu 16a znie:
„16a)
§ 25 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.“.
2.
V sadzobníku správnych poplatkov v II. časti Vnútorná správa položka 24 znie:
„Položka 24
a) | Žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel | |
1. podnikania alebo podľa § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z. z.“) | 232 eur | |
2. zamestnania alebo podľa § 30 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. | 165,50 eura | |
3. sezónneho zamestnania | 33 eur | |
4. osobitnej činnosti alebo podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. | 99,50 eura | |
5. zlúčenia rodiny alebo podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z. | 132,50 eura | |
6. plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl | 66 eur | |
b) | Žiadosť o vydanie modrej karty Európskej únie | 165,50 eura |
c) | Žiadosť o udelenie trvalého pobytu | 165,50 eura |
d) | Žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel | |
1. podnikania alebo podľa § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. | 132,50 eura | |
2. zamestnania alebo podľa § 30 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. | 99,50 eura | |
3. sezónneho zamestnania | 16,50 eura | |
4. osobitnej činnosti alebo podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. | 33 eur | |
5. zlúčenia rodiny alebo podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z. | 66 eur | |
6. plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl | 33 eur | |
e) | Žiadosť o obnovenie modrej karty Európskej únie | 99,50 eura |
f) | Vydanie dokladu o pobyte | 4,50 eura |
g) | Vydanie dokladu o pobyte ako náhrada za zničený, stratený, odcudzený alebo poškodený doklad | 16,50 eura |
h) | Vydanie dokladu o pobyte ako náhrada za zničený, stratený, odcudzený alebo poškodený doklad o pobyte opakovane v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokoch | 33 eur |
i) | Žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu | 99,50 eura |
j) | Žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu | 33 eur |
k) | Potvrdenie o pobyte cudzinca na území Slovenskej republiky | 3 eurá |
l) | Vydanie cudzineckého pasu cudzincovi | 33 eur |
m) | Vydanie cudzineckého pasu cudzincovi od 5 do 15 rokov | 13 eur |
n) | Vydanie cudzineckého pasu cudzincovi mladšiemu ako 5 rokov | 8 eur |
Oslobodenie |
1. Od poplatkov podľa písmen a) a d) tejto položky sú oslobodené osoby, ktoré žiadajú zlúčenie rodiny s azylantom alebo s cudzincom, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana. |
2. Od poplatkov podľa písmen a), b), d), e) tejto položky sú oslobodené osoby, ktoré sú pedagogickí zamestnanci alebo vysokoškolskí učitelia. |
3. Od poplatkov podľa písmen a), c), d), i) a j) tejto položky sú oslobodené osoby mladšie ako 18 rokov. |
4. Od poplatkov podľa písmen a) a d) tejto položky sú na základe vzájomnosti oslobodení stážisti, ktorým sa poskytuje štipendium Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky alebo štipendium vyplývajúce zo záväzkov z medzinárodných zmlúv, ako aj lektori cudzích jazykov prichádzajúci na školy v Slovenskej republike na základe záväzkov z medzinárodných zmlúv. |
5. Od poplatku podľa písmena c) tejto položky sú oslobodené osoby, ktoré požiadali o udelenie trvalého pobytu podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. |
6. Od poplatku podľa písmena f) sú oslobodené osoby, ktoré žiadajú o vydanie nového dokladu o pobyte, ak záznamy v ňom nezodpovedajú skutočnosti z dôvodu, ktorý nie je závislý od žiadateľa, napríklad pri zmene názvu obce, ulice alebo jej číslovania. |
7. Od poplatkov podľa písmen i) a j) tejto položky sú oslobodené osoby, ktoré žiadajú o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 1 písm. a) a b), ods. 2 písm. a) a c) a ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z. |
8. Od poplatku podľa písmena l) tejto položky sú oslobodené osoby, ktorým bol udelený tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. c) a ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z |
9. Od poplatkov podľa písmen l) až n) tejto položky sú oslobodené |
a) osoby, ktoré žiadajú o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z., |
b) osoby, ktorým má byť cudzinecký pas vydaný podľa § 74 ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 404/2011 Z. z., |
c) osoby, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. |
Splnomocnenie |
Správny orgán môže od vybratia poplatku podľa tejto položky upustiť alebo poplatok znížiť z humanitného dôvodu alebo z dôvodu vzájomnosti.“. |
3.
V sadzobníku správnych poplatkov v II. časti Vnútorná správa v oslobodení k položke
26 sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
„2.
Od poplatku podľa tejto položky sú oslobodení rodinní príslušníci občanov Únie.16c)
3.
Od poplatku podľa tejto položky sú oslobodení rodinní príslušníci občanov Slovenskej
republiky v rozsahu rodinných príslušníkov občanov Únie podľa druhého bodu.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 16c znie:
„16c)
§ 2 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z.“.
Doterajšie body 2 a 3 sa označujú ako body 4 a 5.
4.
V sadzobníku správnych poplatkov v XVIII. časti Konzulárne poplatky sa položka 240
dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) Podanie odvolania proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie schengenského víza zamietnutá, alebo proti rozhodnutiu, ktorým bolo udelené schengenské vízum zrušené alebo odvolané | 30 eur“. |
5.
V sadzobníku správnych poplatkov v XVIII. časti Konzulárne poplatky sa oslobodenie
k položke 240 dopĺňa bodom 4, ktorý znie:
„4.
Od poplatku podľa písmena e) sú oslobodené osoby, ktoré podávajú odvolanie proti
rozhodnutiu útvaru Policajného zboru, a rodinní príslušníci azylanta a cudzinca, ktorému
sa poskytla doplnková ochrana.“.
6.
V sadzobníku správnych poplatkov v XVIII. časti Konzulárne poplatky sa splnomocnenie
k položke 240 dopĺňa bodom 5, ktorý znie:
„5.
Správny orgán vráti poplatok podľa písmena e), ak sa odvolaniu vyhovie.“.
7.
V sadzobníku správnych poplatkov v XVIII. časti Konzulárne poplatky položka 242 znie:
„Položka 242
a) | Žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel | |
1. podnikania alebo podľa § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. | 232 eur | |
2. zamestnania alebo podľa § 30 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. | 165,50 eura | |
3. sezónneho zamestnania | 33 eur | |
4. osobitnej činnosti alebo podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. | 99,50 eura | |
5. zlúčenia rodiny alebo podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z. | 132,50 eura | |
6. plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl | 66 eur | |
b) | Žiadosť o vydanie modrej karty Európskej únie | 165,50 eura |
c) | Žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov | 165,50 eura |
Oslobodenie |
1. Od poplatku podľa písmena a) tejto položky sú oslobodené osoby, ktoré žiadajú zlúčenie rodiny s azylantom alebo s cudzincom, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana. |
2. Od poplatkov podľa písmen a) a c) tejto položky sú oslobodené osoby mladšie ako 18 rokov. |
3. Od poplatku podľa písmena a) tejto položky sú na základe vzájomnosti oslobodení stážisti, ktorým sa poskytuje štipendium Ministerstva školstva Slovenskej republiky alebo štipendium vyplývajúce zo záväzkov z medzinárodných zmlúv, ako aj lektori cudzích jazykov prichádzajúci na školy v Slovenskej republike na základe záväzkov z medzinárodných zmlúv. |
4. Od poplatku podľa písmena c) tejto položky sú oslobodené osoby, ktoré požiadali o udelenie trvalého pobytu podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.“. |
Čl. III
Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 37/2002 Z. z., zákona č. 136/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona
č. 479/2005 Z. z., zákona č. 11/2006 Z. z., zákona č. 278/2009 Z. z., zákona č. 513/2009
Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z. a zákona č. 241/2011 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 32 sa vkladá § 32a, ktorý znie:
„§ 32a
(1)
Pred vydaním povolenia na prevádzkovanie letiska, ktoré je určené na medzinárodné
lety do štátu, ktorý neuplatňuje ustanovenia osobitného predpisu o zrušení kontrol
vnútorných hraníc8aa) (ďalej len „tretia krajina“), je letecký úrad povinný požiadať ministerstvo vnútra
o stanovisko, či dotknuté letisko spĺňa podmienky na zabezpečovanie kontroly hraníc
útvarom Policajného zboru. Letecký úrad nevydá povolenie na prevádzkovanie letiska,
ak podľa stanoviska ministerstva vnútra dotknuté letisko nespĺňa podmienky na zabezpečovanie
kontroly hraníc útvarom Policajného zboru.
(2)
Podmienkami na zabezpečovanie kontroly hraníc útvarom Policajného zboru podľa odseku
1 je najmä
a)
vybudovaná infraštruktúra8ab) v podobe stavebných úprav zamedzujúca vzájomnému fyzickému kontaktu osôb cestujúcich
na vnútorných linkách8ac) s osobami cestujúcimi na linkách z tretích krajín a do tretích krajín,
b)
vybudované a označené koridory podľa osobitného predpisu8ad) a súvisiaca infraštruktúra na vykonávanie hraničnej kontroly8ae) osôb,
c)
zabezpečený priestor, ktorý nie je verejne prístupný, vrátane tranzitného priestoru,
aby sa zabránilo opusteniu tohto priestoru cestujúcimi mimo priestorov hraničnej kontroly.
(3)
Podmienky podľa odseku 2 musí letisko podľa odseku 1 spĺňať počas celej doby prevádzky.
Ministerstvo vnútra podá leteckému úradu návrh na zrušenie povolenia na prevádzkovanie
letiska, ak dotknuté letisko prestane spĺňať niektorú z podmienok podľa odseku 2.
Stanovisko ministerstva vnútra je pre letecký úrad záväzné.
(4)
Ministerstvo vnútra je pred podaním návrhu na zrušenie povolenia na prevádzkovanie
letiska podľa odseku 3 povinné požiadať prevádzkovateľa dotknutého letiska o bezodkladné
zabezpečenie splnenia podmienok ustanovených v odseku 2. Ministerstvo vnútra je na
zabezpečenie splnenia podmienok podľa odseku 2 povinné poskytnúť prevádzkovateľovi
letiska primeranú lehotu.
(5)
Podmienku podľa odseku 2 písm. a) nemusí spĺňať letisko, na ktorom nízka intenzita
prepravy nepredstavuje nebezpečenstvo vzájomného fyzického kontaktu osôb cestujúcich
na vnútorných linkách s osobami cestujúcimi na linkách z tretích krajín a do tretích
krajín.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 8aa až 8ae znejú:
„8aa)
Hlava III nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006,
ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice
(Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13. 4. 2006) v platnom znení.
8ab)
Príloha VI bod 2.1.1. nariadenia (ES) č. 562/2006.
8ac)
Čl. 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 562/2006.
8ad)
Čl. 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 562/2006.
8ae)
Čl. 2 ods. 10 nariadenia (ES) č. 562/2006.“.
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2012.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Iveta Radičová v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Iveta Radičová v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 404/2011 Z. z.
Príloha č. 2 k zákonu č. 404/2011 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení
štátnych príslušníkov tretích krajín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4;
Ú. v. ES L 149, 2. 6. 2011).
2.
Smernica Rady 2001/51/ES z 28. júna 2001, ktorou sa dopĺňajú ustanovenia článku 26
Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (Mimoriadne vydanie
Ú. v. EÚ, kap.19/zv. 4; Ú. v. ES L 187, 10. 7. 2001).
3.
Smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. EÚ L 251, 3. 10. 2003).
4.
Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov
tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ,
kap. 19/zv. 6; Ú. v. EÚ L 16, 23. 1. 2004).
5.
Smernica Rady 2003/110/ES z 25. novembra 2003 o pomoci v prípadoch tranzitu na účely
leteckého odsunu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. EÚ L 321, 6. 12.
2003) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla
2011 (Ú. v. EÚ L 141, 27. 5. 2011).
6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov
Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia
členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS,
68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a
93/96/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. EÚ L 158, 30. 4. 2004)
v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011
(Ú. v. EÚ L, 27. 5. 2011).
7.
Smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných
štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi
alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí
spolupracovali s príslušnými orgánmi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 7;
Ú. v. EÚ L 261, 6. 8. 2004).
8.
Smernica Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje
o cestujúcich (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 7; Ú. v. EÚ L 261, 6. 8. 2004).
9.
Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov
tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo
dobrovoľnej služby (Ú. v. EÚ L 375, 23. 12. 2004).
10.
Smernica Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych
príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu (Ú. v. EÚ L 289, 3. 11. 2005).
11.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných
normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích
krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008).
12.
Smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov
tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (Ú. v. EÚ L 155, 18. 6.
2009).
13.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú
minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov
tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ
L 168, 30. 6. 2009).
1)
Čl. 2 ods. 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca
2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb
cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13. 4. 2006) v platnom znení.
2)
Napríklad nariadenie (ES) č. 562/2006, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v.
EÚ L 243, 15. 9. 2009), Zmluva medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom
styku (oznámenie č. 441/2008 Z. z.).
3)
Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4)
Čl. 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 562/2006.
5)
§ 14 ods. 6 a 9 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
Čl. 2 ods. 3 až 5 nariadenia (ES) č. 810/2009.
7)
§ 2 až 8b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
8)
Príloha č. 2 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam
tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších
hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto
povinnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4) v platnom znení.
9)
Čl. 2 ods. 15 nariadenia (ES) č. 562/2006.
11)
Čl. 96 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom
zrušení kontrol na spoločných hraniciach, podpísaného v Schengene 19. júna 1990 (Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 2, Ú. v. ES L 239, 22. 9. 2000) v platnom znení.
12)
§ 7 ods. 1 zákona č. 126/2011 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií.
13)
Napríklad nariadenie (ES) č. 562/2006, nariadenie (ES) č. 810/2009.
14)
Zmluva medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o režime na slovensko-ukrajinských
štátnych hraniciach, spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach (oznámenie
č. 2/1995 Z. z.).
15)
§ 32 ods. 1 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
16)
Hlava III nariadenia (ES) č. 562/2006.
17)
Čl. 4 a 5 nariadenia (ES) č. 562/2006.
18)
Napríklad čl. 5 ods. 4 a 7 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o režime
na slovensko-ukrajinských štátnych hraniciach, spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných
otázkach (oznámenie č. 2/1995 Z. z.), čl. 7 ods. 1 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Kabinetom ministrov Ukrajiny
o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach (oznámenie č. 122/2003 Z. z.).
19)
Čl. 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 562/2006.
20)
Čl. 5 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 562/2006.
21)
Čl. 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 562/2006.
22)
Čl. 1 nariadenia (ES) č. 539/2001.
23)
Čl. 2 ods. 10 a čl. 7 nariadenia (ES) č. 562/2006.
24)
Čl. 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 562/2006.
25)
Čl. 2 ods. 11 a čl. 12 nariadenia (ES) č. 562/2006.
26)
Napríklad § 13 až 34 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, § 60 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
27)
§ 10 ods. 7 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
28)
Čl. 13 nariadenia (ES) č. 562/2006.
29)
Čl. 4 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom styku (oznámenie
č. 441/2008 Z. z.).
30)
§ 13 zákona č. 647/2007 o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
31)
Čl. 23 až 31 nariadenia (ES) č. 562/2006.
32)
Nariadenie (ES) č. 810/2009.
33)
§ 10 a 13b zákona č. 480/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
34)
§ 6 až 14 zákona č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 403/2010
Z. z.
35)
Čl. 21 a 22 nariadenia (ES) č. 810/2009.
36)
Čl. 34 nariadenia (ES) č. 810/2009.
37)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
38)
Čl. 33 nariadenia (ES) č. 810/2009.
39)
Čl. 8 nariadenia (ES) č. 810/2009.
40)
Čl. 35 nariadenia (ES) č. 810/2009.
41)
§ 26b zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z.
z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších
predpisov v znení zákona č. 233/2008 Z. z.
42)
Zmluva medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými
v Partnerstve za mier vzťahujúca sa na štatút ich ozbrojených síl (oznámenie č. 324/1997 Z. z.) v znení dodatkového protokolu k zmluve (oznámenie č. 325/1997 Z. z.).
43)
§ 7 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
44)
§ 21 až 23 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
45)
§ 22 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
46)
Čl. 5 nariadenia (ES) č. 562/2006.
47)
§ 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení
niektorých zákonov.
48)
§ 22 ods. 7 písm. n) zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
49)
§ 22 ods. 7 písm. p) zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
50)
§ 22 ods. 6 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
51)
§ 32 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
53)
Napríklad § 52 až 54 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
§ 41, § 42 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z.
55)
Zmluva medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými
v Partnerstve za mier vzťahujúca sa na štatút ich ozbrojených síl (oznámenie č. 324/1997 Z. z.).
56)
§ 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov.
57)
Čl. 19 až 21 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom
zrušení kontrol na spoločných hraniciach, podpísaný v Schengene 19. júna 1990 (Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 2, Ú. v. ES L 239, 22. 9. 2000) v platnom znení.
58)
§ 49 ods. 8 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
59)
Nariadenie Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát
povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Mimoriadne vydanie Ú.
v. EÚ, kap.19/zv. 4; Ú. v. ES L 157, 15. 6. 2002) v platnom znení.
60)
§ 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
61)
§ 62 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 8 ods. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.
§ 8 ods. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.
62)
§ 2 písm. b) zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z.
63)
§ 21a zákona č. 5/2004 Z. z. v znení zákona č. 223/2011 Z. z.
64)
§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 223/2011 Z. z.
65)
§ 2 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
66)
§ 2 zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
67)
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
68)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch.
69)
Čl. 4 písm. a) Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (oznámenie
č. 487/2008 Z. z.).
70)
§ 32 zákona č. 480/2002 Z. z. v znení zákona č. 207/2004 Z. z.
71)
Napríklad § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
72)
§ 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
73)
§ 4 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení zákona č. 528/2003 Z. z.
74)
§ 69 až 69f zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
75)
Napríklad § 24 zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, § 76 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
76)
Napríklad § 75 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, § 32 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Z. z. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
77)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike
Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady
(EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov (Ú. v. EÚ L 199,
31. 7. 2007).
78)
Napríklad rozhodnutie Rady 2007/341/ES z 19. apríla 2007 o uzatvorení Dohody medzi
Európskym spoločenstvom a Ruskou federáciou o readmisii (Ú. v. EÚ L 129, 17. 5. 2007),
rozhodnutie Rady 2007/839/ES z 29. novembra 2007 o uzavretí Dohody medzi Európskym
spoločenstvom a Ukrajinou o readmisii osôb (Ú. v. EÚ L 332, 18. 12. 2007).
79)
§ 3 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005
Z. z. v znení neskorších predpisov.
80)
Zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.
81)
Dohovor o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.).
82)
Rozhodnutie Rady 2004/573/ES z 29. apríla 2004 o organizácii spoločných letov na
odsuny štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú príkazy na individuálny
odsun, z územia dvoch alebo viacerých členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ,
kap. 19/zv. 7; Ú. v. EÚ L 261, 6. 8. 2004).
85)
Nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy
na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej v členskom
štáte príslušníkom tretej krajiny (Ú. v. EÚ L 050, 25. 2. 2003).
Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny (Ú. v. EÚ L 222, 5. 9. 2003).
Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny (Ú. v. EÚ L 222, 5. 9. 2003).
86)
§ 110 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov.
87)
Čl. 2 bod 14 nariadenia (ES) č. 562/2006.
88)
Príloha VI bod 2.1.4 nariadenia (ES) č. 562/2006.
89)
Napríklad čl. 4b nariadenia (ES) č. 1030/2002 v platnom znení, čl. 13 nariadenia
(ES) č. 810/2009, Zmluva medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom
styku (oznámenie č. 441/2008 Z. z.).
90)
§ 24 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky
v znení zákona č. 216/2008 Z. z.
91)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
92)
§ 8 a 13a zákona č. 480/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
93)
§ 10 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
94)
§ 12 a § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 330/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
96)
Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve (oznámenie č. 196/1995 Z. z.).
97)
§ 21 až 24 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
98)
§ 23 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
99)
§ 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
100)
§ 57 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení v znení zákona č. 397/2000
Z. z.
101)
Dohovor o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín (oznámenie
č. 213/2002 Z. z.).
102)
§ 27 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.