201/2012 Z. z.

Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných štátov.

Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov a z majetku ukladané v mene niektorého zo zmluvných štátov alebo jeho nižších správnych útvarov, alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob ich vyberania.

Za dane z príjmov a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkových príjmov, z celkového majetku alebo z časti príjmov alebo majetku vrátane daní zo zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku alebo daní z celkovej čiastky miezd alebo platov vyplácaných podnikmi, ako aj dane zo zhodnotenia kapitálu.

Súčasné dane, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, sú najmä:

Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo v podstate podobného druhu, ktoré sa ukladajú po dátume podpisu tejto zmluvy popri súčasných daniach alebo miesto nich. Príslušné orgány zmluvných štátov si vzájomne oznámia všetky podstatné zmeny, ktoré sa uskutočnili v ich príslušných daňových právnych predpisoch.

Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,

Ak zmluvný štát uplatňuje túto zmluvu a ak súvislosť nevyžaduje inak, každý pojem nedefinovaný v zmluve má taký význam, aký má v danom čase podľa právnych predpisov toho štátu upravujúcich dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, pričom význam podľa platných daňových predpisov toho zmluvného štátu má prednosť pred významom, aký má tento pojem podľa iných právnych predpisov toho štátu.

Na účely tejto zmluvy pojem „rezident zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov zmluvného štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho trvalého pobytu, sídla, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria a tiež zahŕňa tento štát a každý jeho nižší správny útvar alebo jeho miestny orgán. Tento pojem však nezahŕňa osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto zmluvnom štáte iba preto, že má príjmy zo zdrojov v tomto zmluvnom štáte alebo z majetku, ktorý sa v ňom nachádza.

Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných štátov, určí sa jej postavenie takto:

Ak je podľa ustanovení odseku 1 osoba, iná než fyzická osoba, rezidentom oboch zmluvných štátov, považuje sa za rezidenta len toho zmluvného štátu, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia.

Na účely tejto zmluvy pojem „stála prevádzkareň“ označuje trvalé miesto na podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju činnosť.

Pojem „stála prevádzkareň“ zahŕňa najmä

Stavenisko alebo stavebný, montážny alebo inštalačný projekt zakladá stálu prevádzkareň, iba ak trvajú dlhšie ako šesť mesiacov.

Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku pojem „stála prevádzkareň“ nezahŕňa

Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba iná ako nezávislý zástupca podľa odseku 6 koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a obvykle uplatňuje právomoc v tom zmluvnom štáte uzavierať zmluvy v mene podniku, potom tento podnik má stálu prevádzkareň v tom zmluvnom štáte vzhľadom na všetky činnosti, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak činnosti tej osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré nezakladajú existenciu stálej prevádzkarne podľa ustanovení uvedeného odseku, ak sa vykonávajú prostredníctvom trvalého miesta na podnikanie.

Nepredpokladá sa, že podnik jedného zmluvného štátu má stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte len preto, že v tom druhom zmluvnom štáte vykonáva činnosť prostredníctvom obchodného zástupcu, generálneho komisionára alebo akéhokoľvek iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú v rámci svojej bežnej činnosti.

Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tom druhom zmluvnom štáte (či prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), nevytvorí sama osebe z ktorejkoľvek takej spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.

Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesníctva) nachádzajúceho sa v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

Pojem „nehnuteľný majetok“ má taký význam, aký má podľa právnych predpisov toho zmluvného štátu, v ktorom sa ten majetok nachádza. V každom prípade tento pojem zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva podľa ustanovení právnych predpisov upravujúcich pozemkové vlastníctvo, užívanie nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu nerastných ložísk, z prameňov a iných prírodných zdrojov; lode a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.

Ustanovenia odseku 1 sa vzťahujú na príjmy z priameho používania, z nájmu alebo z iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.

Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku.

Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť takým spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v tom druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať stálej prevádzkarni.

Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, tej stálej prevádzkarni sa okrem ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte pripočítavajú zisky, ktoré by mohla dosiahnuť, keby ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných podmienok a keby bola úplne nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.

Pri stanovení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady vynaložené na činnosť tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných administratívnych nákladov, či už vznikli v tom štáte, v ktorom sa táto stála prevádzkareň nachádza, alebo inde.

Ak je v niektorom zo zmluvných štátov obvyklé stanoviť zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym častiam, ustanovenia odseku 2 nevylučujú, aby ten zmluvný štát stanovil zisky, ktoré majú byť zdanené, obvyklým rozdelením; použitý spôsob rozdelenia zisku však musí byť taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.

Stálej prevádzkarni sa nepripočítavajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že iba nakupovala tovar pre podnik.

Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú riadne a dostatočné dôvody na iný postup.

Ak zisky zahŕňajú časti príjmov osobitne uvedené v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia tých článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.

Zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku.

Ak sa miesto skutočného vedenia plavebného podniku nachádza na palube lode, potom sa nachádza v tom zmluvnom štáte, v ktorom je domovský prístav takej lode; ak taký prístav neexistuje, tak v tom zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je prevádzkovateľ lode.

Ustanovenia odseku 1 sa tiež uplatňujú na zisky z účasti na poole alebo spoločnom podnikaní, alebo medzinárodnej prevádzkovej agentúre.

Ak

Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku toho štátu a následne zdaní zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom štáte a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol podnik skôr uvedeného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli také, aké by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom ten druhý zmluvný štát primerane upraví sumu dane uloženej z týchto ziskov v tomto štáte. Pri stanovení takej úpravy sa postupuje s náležitým ohľadom na iné ustanovenia tejto zmluvy a príslušné orgány zmluvných štátov sa v prípade potreby spolu poradia.

Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu sa zdaňujú len v tom druhom zmluvnom štáte, ak je ten rezident skutočným vlastníkom dividend. Tento odsek sa netýka zdaňovania ziskov spoločnosti, z ktorých sa vyplácajú dividendy.

Pojem „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií, užívateľských („jouissance“) akcií alebo („jouissance“) užívateľských práv, ťažobných akcií, zakladateľských akcií alebo iných práv, ktoré nie sú pohľadávkami, z podielov na zisku, ako aj iných príjmov, ktoré sa zdaňujú rovnakým spôsobom ako príjmy z akcií podľa právnych predpisov toho zmluvného štátu, ktorého je vyplácajúca spoločnosť rezidentom.

Ustanovenia odseku 1 sa neuplatnia, ak skutočný vlastník dividend, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, ktorého je spoločnosť vyplácajúca dividendy rezidentom, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a vlastníctvo, v súvislosti s ktorým sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň. V tom prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7.

Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom zmluvného štátu, poberá zisky alebo príjem z druhého zmluvného štátu, tento druhý zmluvný štát nemôže uložiť daň na dividendy platené spoločnosťou, iba ak sa tieto dividendy vyplácajú rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak vlastníctvo, v súvislosti s ktorým sa dividendy vyplácajú, skutočne sa viaže na stálu prevádzkareň, ktorá sa nachádza v tom druhom štáte, ani zdaniť nerozdelené zisky spoločnosti daňou z nerozdelených ziskov spoločnosti, aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo čiastočne zo ziskov alebo príjmov majúcich zdroj v tomto druhom zmluvnom štáte.

Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v druhom štáte.

Tieto úroky sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak je skutočný vlastník úrokov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne päť percent hrubej sumy úrokov.

Pojem „úroky“ použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu zabezpečených či nezabezpečených záložným právom bez ohľadu na to, či majú, alebo nemajú právo účasti na ziskoch dlžníka a najmä príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií alebo z dlhopisov vrátane prémií a výhier spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo dlhopismi. Penále ukladané za oneskorenú platbu sa nepovažuje za úroky na účely tohto článku.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak pohľadávka, za ktorú sa úroky platia, sa skutočne viaže na tú stálu prevádzkareň. V tom prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7 tejto zmluvy.

Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľ je rezidentom toho štátu. Ak však osoba platiaca úroky bez ohľadu na to, či je rezidentom niektorého zo zmluvných štátov, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň, v súvislosti s ktorou vznikol dlh, za ktorý sa platia úroky a tieto úroky idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne, potom sa predpokladá, že tieto úroky majú zdroj v tom štáte, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň.

Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom úrokov alebo medzi nimi a treťou osobou suma úrokov vzťahujúca sa na pohľadávku, za ktorú sa úroky platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby také vzťahy neexistovali, uplatnia sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Časť platieb presahujúca túto sumu v tomto prípade podlieha zdaneniu podľa právnych predpisov oboch zmluvných štátov s náležitým prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tom druhom štáte.

Tieto licenčné poplatky sa však môžu zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak je skutočný vlastník licenčných poplatkov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne päť percent hrubej sumy licenčných poplatkov.

Pojem „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu prijaté ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov, akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, dizajnu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo postupu, softvéru alebo za použitie, alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti a zisky z prenájmu lodí, lietadiel a kontajnerov.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa neuplatnia, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok, za ktorý sa platia licenčné poplatky, sa skutočne viažu na túto stálu prevádzkareň. V tom prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7 tejto zmluvy.

Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľ je rezidentom toho štátu. Ak však osoba platiaca licenčné poplatky bez ohľadu na to, či je, alebo nie je rezidentom niektorého zo zmluvných štátov, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň, v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky a tieto licenčné poplatky idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne, potom sa predpokladá, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom štáte, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň.

Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom alebo medzi nimi a treťou osobou suma licenčných poplatkov vzťahujúca sa na použitie, na právo alebo na informácie, za ktoré sa platia licenčné poplatky, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby také vzťahy neexistovali, uplatnia sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. V tom prípade sa zdaní časť platieb presahujúca túto sumu podľa právnych predpisov oboch zmluvných štátov s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Zisky, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6, ktorý sa nachádza v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, vrátane ziskov dosiahnutých zo scudzenia tejto stálej prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podnikom), môžu sa zdaniť v tom druhom štáte.

Zisky zo scudzenia lodí alebo lietadiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži prevádzke tých lodí alebo lietadiel, podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku.

Zisky, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia akcií alebo iných obdobných práv na spoločnosť, ktorých hodnotu priamo či nepriamo tvorí najmenej 50 % nehnuteľného majetku, ktorý sa nachádza v druhom zmluvnom štáte, môže sa zdaniť v tom druhom štáte.

Zisky zo scudzenia majetku iného, ako sa uvádza v odsekoch 1, 2, 3 a 4, podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, ktorého je scudziteľ rezidentom.

Okrem ustanovení článkov 15, 17, 18 a 19 platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezidentovi jedného zmluvného štátu plynú z dôvodu výkonu zamestnania, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, možno takto prijaté odmeny zdaniť v tom druhom štáte.

Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, sa bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 tohto článku zdania iba v skôr uvedenom štáte, ak

Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku odmeny poberané z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla prevádzkovaného v medzinárodnej doprave sa môžu zdaniť v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku.

Tantiémy a iné podobné platby, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti alebo podobného orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako zabávač, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec, alebo ako hudobník, alebo ako športovec z osobne vykonávaných činností v druhom zmluvnom štáte, možno bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 a 14 zdaniť v tomto druhom štáte.

Ak príjmy z činností osobne vykonávaných zabávačom alebo športovcom neplynú priamo tomuto umelcovi alebo športovcovi, ale inej osobe, možno tieto príjmy bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 a 14 zdaniť v tom zmluvnom štáte, v ktorom zabávač alebo športovec vykonáva svoju činnosť.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa netýkajú príjmov, ktoré plynú zabávačovi alebo športovcovi z činností vykonávaných v jednom zmluvnom štáte, ak sa jeho návšteva toho štátu podporuje úplne alebo prevažne z verejných prostriedkov druhého zmluvného štátu, nižšieho správneho útvaru alebo jeho miestneho orgánu. V tom prípade sa ich príjmy alebo zisky zdaňujú len v tom zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je zabávač alebo športovec.

S výhradou ustanovení článku 18 ods. 2 dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané rezidentovi zmluvného štátu z dôvodu predchádzajúceho zamestnania podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.

Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 tohto článku dôchodky, ktoré sa vyplácajú ako súčasť verejného systému sociálneho zabezpečenia jedného zmluvného štátu alebo jeho nižšieho správneho útvaru, alebo jeho miestneho orgánu sa zdaňujú len v tomto zmluvnom štáte.

(1)

(2)

Ustanovenia článkov 14, 15, 16 a 17 sa uplatňujú na platy, mzdy, dôchodky a iné podobné odmeny za služby poskytované v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vykonávanou niektorým zo zmluvných štátov alebo jeho nižším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom.

Platby, ktoré študent alebo žiak učilišťa, ktorý je alebo bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu bol rezidentom druhého zmluvného štátu a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom štáte iba s cieľom štúdia alebo výcviku, dostáva na účely svojho pobytu, štúdia alebo výcviku, sa nezdania v tom štáte, ak také platby majú zdroj mimo toho štátu.

Odmeny, ktoré študent či žiak učilišťa, ktorý pred návštevou zmluvného štátu bol rezidentom druhého zmluvného štátu alebo je rezidentom druhého zmluvného štátu, poberá zo závislej činnosti vykonávanej v skôr uvedenom štáte počas obdobia alebo období, ktoré nepresahujú úhrnom 183 dní príslušného zdaňovacieho obdobia, nepodliehajú dani v skôr uvedenom štáte, ak jeho závislá činnosť sa priamo týka jeho štúdia alebo výučby v skôr uvedenom štáte.

Časti príjmov rezidenta jedného zmluvného štátu bez ohľadu na to, kde je ich zdroj, ktoré sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, sa zdaňujú len v tom štáte.

Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú na príjmy, okrem príjmov z nehnuteľného majetku definovaného v článku 6 ods. 2, ak príjemca takých príjmov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva podnikateľskú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy platia, sú skutočne spojené s tou stálou prevádzkarňou. V tom prípade sa použijú ustanovenia článku 7.

Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, časti príjmov fyzickej osoby, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, ktoré pochádzajú z hier a lotérií a majú zdroj v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tom druhom štáte.

Nehnuteľný majetok uvedený v článku 6 tejto zmluvy, ktorý vlastní rezident jedného zmluvného štátu a ktorý sa nachádza v druhom zmluvnom štáte, môže sa zdaniť v tom druhom štáte.

Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, môže sa zdaniť v tom druhom štáte.

Majetok, ktorý predstavujú lode a lietadlá prevádzkované v medzinárodnej doprave podnikom jedného zmluvného štátu a hnuteľný majetok slúžiaci prevádzkovaniu takých lodí a lietadiel podlieha zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia toho podniku.

Všetky ostatné časti majetku rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tom štáte.

(1)

V prípade Slovenskej republiky sa dvojité zdanenie vylúči takto:

Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nepodliehajú v druhom zmluvnom štáte zdaneniu ani povinnostiam súvisiacim so zdanením, ktoré sú iné či menej priaznivé ako zdanenie a povinnosti súvisiace so zdanením, ktorému podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci druhého štátu, ktorí sú v rovnakej situácii najmä vo vzťahu k rezidencii. Toto ustanovenie sa bez ohľadu na ustanovenia článku 1 bude uplatňovať aj na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných štátov.

Osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí sú rezidentmi jedného zmluvného štátu, nie sú podrobovaní v žiadnom zmluvnom štáte zdaneniu ani povinnostiam súvisiacim so zdanením, ktoré sú iné či menej priaznivé ako zdanenie a povinnosti súvisiace so zdanením, ktorému podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci druhého štátu, ktorí sú v rovnakej situácii najmä z hľadiska rezidencie.

Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, nesmie byť v tom druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie podnikov toho druhého štátu vykonávajúcich rovnaké činnosti. Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom druhého zmluvného štátu akékoľvek osobné úľavy, zľavy a zníženia daní z dôvodu osobného stavu alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim vlastným rezidentom.

Okrem prípadov, keď sa uplatnia ustanovenia článku 9 ods. 1, článku 11 ods. 6 alebo článku 12 ods. 6, úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu sú na účely stanovenia zdaniteľných ziskov toho podniku odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli platené rezidentovi skôr uvedeného štátu. Podobne akékoľvek dlhy podniku jedného zmluvného štátu voči rezidentovi druhého zmluvného štátu budú na účely stanovenia zdaniteľného majetku podniku odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli platené rezidentovi skôr uvedeného štátu.

Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne priamo alebo nepriamo vlastní alebo ovláda jeden rezident alebo viac rezidentov druhého zmluvného štátu, nepodliehajú v skôr uvedenom štáte zdaneniu ani povinnostiam súvisiacim so zdanením, ktoré sú iné či ťaživejšie ako zdanenie a povinnosti súvisiace so zdanením, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné podniky skôr uvedeného štátu.

Ustanovenia tohto článku sa bez ohľadu na ustanovenia článku 2 tejto zmluvy uplatnia na dane každého druhu a charakteru.

Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo budú viesť v jej prípade k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, môže predložiť svoj prípad príslušnému orgánu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytujú vnútroštátne právne predpisy zmluvných štátov, alebo ak jeho prípad zodpovedá článku 23 ods. 1 tejto zmluvy tomu zmluvnému štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Prípad musí byť predložený do troch rokov od prvého oznámenia o opatrení smerujúcom k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.

Ak príslušný orgán považuje námietku za oprávnenú a ak sám nie je schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa usilovať, aby prípad vyriešil vzájomnou dohodou s príslušným orgánom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou. Dosiahnutá dohoda sa uplatní bez ohľadu na časové lehoty vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov.

Príslušné orgány zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť vzájomnou dohodou akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo vykonávaní tejto zmluvy. Môžu sa tiež vzájomne poradiť o vylúčení dvojitého zdanenia v prípadoch, ktoré neupravuje táto zmluva.

Príslušné orgány zmluvných štátov môžu vzájomne komunikovať priamo, ako aj prostredníctvom spoločnej komisie, zloženej z príslušných orgánov alebo z ich zástupcov, s cieľom dosiahnuť dohodu v zmysle predchádzajúcich odsekov.

Príslušné orgány zmluvných štátov si vymieňajú informácie potrebné na vykonávanie ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov vzťahujúcich sa na dane každého druhu a typu, ktoré sú ukladané v mene zmluvných štátov alebo ich nižších správnych útvarov, alebo miestnych orgánov, ak zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená článkami 1 a 2.

Všetky informácie, ktoré zmluvný štát dostal podľa odseku 1, sa uchovávajú v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácie získané podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu a oznámia sa len osobám alebo orgánom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vymeriavaním alebo vyberaním daní, vymáhaním alebo trestným stíhaním súvisiacim s daňami alebo rozhodovaním o opravných prostriedkoch týkajúcich sa daní uvedených v odseku 1. Tieto osoby alebo orgány použijú také informácie len na uvedené účely. Tieto informácie môžu oznámiť pri verejných súdnych konaniach alebo v súdnych rozhodnutiach.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa v žiadnom prípade nemôžu vykladať tak, že niektorému zmluvnému štátu ukladajú povinnosť

Ak jeden zmluvný štát žiada informácie v súlade s týmto článkom, druhý zmluvný štát využije všetky dostupné prostriedky na získanie požadovaných informácií aj napriek tomu, že druhý zmluvný štát informácie nepotrebuje na vlastné daňové účely. Povinnosť, ktorú obsahuje predchádzajúca veta, je obmedzená odsekom 3, ale v žiadnom prípade sa tieto obmedzenia nemajú vykladať tak, že by zmluvnému štátu umožnili zamietnuť poskytnutie informácií len preto, že sa o tie informácie nezaujíma z vnútroštátnych dôvodov.

V žiadnom prípade sa nebudú ustanovenia odseku 3 vykladať tak, že by dovoľovali jednému zmluvnému štátu zamietnuť poskytnutie informácií len preto, že požadované informácie uchováva banka, iná finančná inštitúcia, splnomocnenec alebo osoba konajúca vo funkcii agenta alebo zmocneného zástupcu alebo preto, že sa týkajú vlastníckych podielov na osobe.

Ustanovenia tejto zmluvy sa netýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú členom diplomatických misií alebo konzulárnych úradov podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.

v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na sumy príjmov vyplatené alebo pripísané od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom táto zmluva nadobudla platnosť,

v prípade ostatných daní z príjmov a z majetku, ktoré sa ukladajú v daňových rokoch od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom táto zmluva nadobudla platnosť.

v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na príjmy poukázané, vyplatené alebo pripísané od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo doručené oznámenie o výpovedi,

v prípade ostatných daní z príjmov a daní z majetku na príjmy alebo majetok v každom daňovom roku od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo doručené oznámenie o výpovedi.

Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali túto zmluvu.

Dané v Bratislave 27. októbra 2011 v dvoch rovnocenných pôvodných vyhotoveniach, každé v slovenskom, gruzínskom a anglickom jazyku. V prípade rozdielnosti výkladu je rozhodujúce znenie v anglickom jazyku.