33/2012 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.03.2016 do 14.03.2019
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.03.2012 - 29.02.2016 | |
| 3. | 01.03.2016 - 14.03.2019 | 106/2016 Z. z. |
| 4. | 15.03.2019 - | 71/2019 Z. z. |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 33/2012 Z. z. |
| Názov: | Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky o pravidelnom, komplexnom a systematickom hodnotení jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 30.01.2012 |
| Dátum vyhlásenia: | 03.02.2012 |
| Dátum účinnosti od: | 01.03.2016 |
| Dátum účinnosti do: | 14.03.2019 |
| Autor: | Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 541/2004 Z. z. | Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 106/2016 Z. z. | Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 33/2012 Z. z. o pravidelnom, komplexnom a systematickom hodnotení jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení |
| 71/2019 Z. z. | Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 33/2012 Z. z. o pravidelnom, komplexnom a systematickom hodnotení jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení v znení vyhlášky č. 106/2016 Z. z. |
| 49/2006 Z. z. | Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky o periodickom hodnotení jadrovej bezpečnosti |
33
VYHLÁŠKA
Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky
z 30. januára 2012
o pravidelnom, komplexnom a systematickom hodnotení jadrovej bezpečnosti jadrových
zariadení
Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) podľa § 23 ods. 2 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 350/2011 Z. z. (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§ 1
Predmet úpravy
Táto vyhláška upravuje intervaly a rozsah vykonania pravidelného, komplexného a systematického
hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení (ďalej len „periodické hodnotenie“).
§ 2
Intervaly a rozsah periodického hodnotenia počas prevádzky
(1)
Držiteľ povolenia vykoná prvé periodické hodnotenie aktuálneho stavu jadrového zariadenia
ku dňu, v ktorom uplynie osem rokov od nadobudnutia právoplatnosti povolenia na prevádzku
jadrového zariadenia bez časového obmedzenia. Každé ďalšie periodické hodnotenie vykoná
držiteľ povolenia podľa aktuálneho stavu jadrového zariadenia ku dňu, v ktorom uplynie
desať rokov odo dňa, ku ktorému bolo vykonané predchádzajúce periodické hodnotenie.
(2)
Ak bolo povolenie na prevádzku časovo alebo technicky ohraničené v súlade s § 8 ods. 1 písm. d) zákona, držiteľ povolenia vykoná prvé periodické hodnotenie aktuálneho stavu jadrového zariadenia
ku dňu, od ktorého zostávajú dva roky do ukončenia platnosti povolenia na prevádzku.
(3)
Držiteľ povolenia na základe vykonaného periodického hodnotenia preverí súlad aktuálneho
stavu jadrového zariadenia so stavom, ktorý je opísaný v predprevádzkovej bezpečnostnej
správe platnej ku dňu vykonania periodického hodnotenia. Zistené odchýlky odstráni.
(4)
Periodické hodnotenie zahrnujúce ciele a prvky jednotlivých oblastí podľa odseku
5 je zamerané na
a)
porovnanie dosiahnutého stavu jadrovej bezpečnosti na jadrovom zariadení so súčasnými
požiadavkami na jadrovú bezpečnosť a s dobrou praxou,
b)
hodnotenie kumulatívnych efektov starnutia jadrového zariadenia, vplyvu vykonaných
i uvažovaných zmien na jadrovom zariadení, prevádzkových skúseností a technického
rozvoja na jadrovú bezpečnosť,
c)
určenie odôvodnených zmien na jadrovom zariadení s cieľom udržať požadovanú vysokú
úroveň jadrovej bezpečnosti alebo ju zvýšiť do úrovne približujúcej sa k moderným
jadrovým zariadeniam vo svete,
d)
preukázanie, že požadovaná úroveň jadrovej bezpečnosti je zaistená až do ďalšieho
periodického hodnotenia, vychádzajúc z celkového zhodnotenia bezpečnosti jadrového
zariadenia.
(5)
Oblasti periodického hodnotenia sú:
a)
projekt jadrového zariadenia,
b)
aktuálny stav jadrového zariadenia,
c)
kvalifikácia zariadení,
d)
riadenie starnutia,
e)
deterministické analýzy bezpečnosti,
f)
pravdepodobnostné hodnotenie bezpečnosti,
g)
neúmyselné vnútorné ohrozenia a neúmyselné vonkajšie ohrozenia jadrového zariadenia,
h)
prevádzková bezpečnosť jadrového zariadenia,
i)
využívanie skúseností z iných jadrových zariadení a výsledkov výskumu,
j)
organizácia, administratívna správa a kultúra bezpečnosti,
k)
systém manažérstva kvality,
l)
prevádzkové predpisy,
m)
ľudský činiteľ,
n)
havarijné plánovanie,
o)
rádiologický vplyv na životné prostredie,
p)
prevádzka jadrového zariadenia po dosiahnutí jeho projektom uvažovanej životnosti.
(6)
Držiteľ povolenia na základe vykonaného periodického hodnotenia identifikuje a vyhodnotí
bezpečnostný význam zistených odchýlok od aplikovateľných súčasných bezpečnostných
požiadaviek domácej a medzinárodne uznanej, aktuálne použiteľnej dobrej praxe, zohľadňujúc
prevádzkové skúsenosti, významné výsledky výskumu a súčasný stav technológie.
(7)
Držiteľ povolenia hodnotenie oblasti uvedenej v odseku 5 písm. p) vykoná prvýkrát
v rámci periodického hodnotenia, ktoré bezprostredne predchádza obdobiu ďalšej prevádzky,
v ktorom príde k dosiahnutiu projektom uvažovanej životnosti jadrového zariadenia
a potom v každom ďalšom periodickom hodnotení.
(8)
Na základe výsledkov preskúmania v každej oblasti s uvažovaním ich možného vzájomného
rozhrania držiteľ povolenia spracuje celkové zhodnotenie bezpečnosti jadrového zariadenia
na obdobie do nasledujúceho periodického hodnotenia a dôveryhodne preukáže bezpečnosť
jadrového zariadenia na pokračovanie v prevádzke. Toto hodnotenie má upozorniť na
všetky problémy, ktoré by mohli obmedziť budúcu bezpečnú prevádzku jadrového zariadenia
a vysvetliť, ako budú riešené.
(9)
Držiteľ povolenia predkladá úradu správu o periodickom hodnotení do 12 mesiacov odo
dňa, ku ktorému bolo vykonané periodické hodnotenie.
(10)
Správa o periodickom hodnotení obsahuje
a)
stručný opis vykonaného periodického hodnotenia s uvedením jeho cieľa, rozsahu, postupu,
použitých zdrojov a súhrnu odkazov na najdôležitejšiu použitú a vyhotovenú dokumentáciu,
b)
výsledky hodnotenia jadrovej bezpečnosti v jednotlivých oblastiach podľa odseku 5,
c)
zhrnutie výsledkov celkového zhodnotenia bezpečnosti jadrového zariadenia,
d)
integrovaný plán realizácie navrhovaných nápravných opatrení a bezpečnostných zlepšení
na odstránenie zistených odchýlok,
e)
záverečné hodnotenie.
§ 3
Intervaly a rozsah periodického hodnotenia počas vyraďovania
(1)
Držiteľ povolenia vykoná periodické hodnotenie počas vyraďovania ku koncu každej
etapy vyraďovania.1)
(2)
Periodické hodnotenie počas vyraďovania je zamerané najmä na porovnanie dosiahnutého
stavu vyraďovania s definovaným konečným stavom zariadenia v danej etape vyraďovania
a na splnenie požiadaviek podľa § 2 ods. 4 písm. a), c) a d).
(3)
Na rozsah hodnotenia jadrovej bezpečnosti počas vyraďovania sa primerane použijú
oblasti hodnotenia podľa § 2 ods. 5.
(4)
Držiteľ povolenia predloží úradu správu o periodickom hodnotení počas vyraďovania
v súlade s § 10 ods. 2 zákona.
(5)
Správa o periodickom hodnotení počas vyraďovania obsahuje primerane náležitosti podľa
§ 2 ods. 10.
§ 4
Metodika periodického hodnotenia
(1)
Držiteľ povolenia pri periodickom hodnotení použije zdokumentovanú, súčasnú a systematickú
metodiku so zohľadnením deterministického, ale aj pravdepodobnostného hodnotenia.
(2)
Každá oblasť je hodnotená a zistenia sú porovnané so súčasnými bezpečnostnými požiadavkami
na jadrovú bezpečnosť a s dobrou praxou, pričom je hodnotená bezpečnostná významnosť
všetkých zistení.
(3)
Ciele preverovania jednotlivých oblastí periodického hodnotenia ustanovujú § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, § 9a ods. 1, § 9b ods. 1, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1,
§ 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1.
§ 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1.
(4)
Objekty preverovania cieľov jednotlivých oblastí ustanovujú § 5 ods. 2, § 6 ods. 2, § 7 ods. 2, § 8 ods. 2, § 9 ods. 2, § 9a ods. 2, § 9b ods. 2, § 10 ods. 2, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2, § 14 ods. 2, § 15 ods. 2, § 16 ods. 2, § 17 ods. 2 a § 18 ods. 3.
(5)
V celkovom zhodnotení jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia sa zohľadňujú všetky
pozitívne i negatívne zistenia a ich kumulatívny vplyv na jadrovú bezpečnosť. Identifikované
sú racionálne uskutočniteľné bezpečnostné zlepšenia.
§ 5
Projekt jadrového zariadenia
(1)
Cieľom periodického hodnotenia projektu jadrového zariadenia je vyhodnotenie adekvátnosti
projektu a jeho zdokumentovania hodnotením podľa požiadaviek kladených na zabezpečovanie
jadrovej bezpečnosti a dobrú prax, platných v období vykonávania hodnotenia.
(2)
Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma
a)
podrobný popis projektu vrátane schém a výkresov vybraných zariadení; jeho kompletnosť,
aktuálnosť a dostupnosť,
b)
bezpečnostný koncept projektu podľa pôvodných požiadaviek a požiadaviek na jadrovú
bezpečnosť platných v období vykonávania hodnotenia,
c)
súlad aktuálneho stavu vyhotovenia jadrového zariadenia s projektom jadrového zariadenia,
d)
významné pozitívne i negatívne rozdiely medzi stavom jadrového zariadenia v čase
hodnotenia a platnými požiadavkami na jadrovú bezpečnosť pri projektovaní jadrového
zariadenia v čase hodnotenia,2)
§ 6
Aktuálny stav jadrového zariadenia
(1)
Cieľom periodického hodnotenia aktuálneho stavu jadrového zariadenia je zistenie
a vyhodnotenie stavu vybraných zariadení a porovnanie zisteného stavu s požiadavkami
projektu. Zahŕňa tiež overenie, či je ich aktuálny stav náležite zdokumentovaný.
(2)
Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma
a)
zoznam vybraných zariadení a ich kategorizáciu do bezpečnostných tried,
b)
údaje o integrite a funkčnej spôsobilosti vybraných zariadení,
c)
údaje o zhodnotení životnosti vybraných zariadení,
d)
rozsah a výsledky prevádzkových kontrol, inšpekcií a údržby, ktoré preukazujú funkčnú
spôsobilosť vybraných zariadení,
e)
opis aktuálneho fyzického stavu a technického stavu vybraných zariadení,
f)
opis stavu podporných zariadení nachádzajúcich sa na území alebo v okolí jadrového
zariadenia,
g)
prínos zmien na jadrovom zariadení, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť, vykonaných
od predchádzajúceho periodického hodnotenia.
§ 7
Kvalifikácia zariadení
(1)
Cieľom periodického hodnotenia kvalifikácie zariadení je zistiť, či sú vybrané zariadenia
kvalifikované na vykonávanie určených bezpečnostných funkcií.
(2)
Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma
a)
zoznam vybraných zariadení a dodržiavanie požiadaviek kategorizácie,3)
b)
požiadavky na kvalifikáciu vybraných zariadení,4)
c)
monitorovanie a vyhodnocovanie charakteristík prostredia, ktorého účinkom je vybrané
zariadenie vystavené,
d)
zdokumentovanie kvalifikácie vybraných zariadení a overenie ich funkčnej spôsobilosti
vzhľadom na stanovené kvalifikačné požiadavky,
e)
programy periodického zisťovania aktuálneho stavu a potvrdzovanie funkčnej spôsobilosti
vybraných zariadení z pohľadu ustanovených kvalifikačných požiadaviek,
f)
postupy a opatrenia prijaté na udržanie kvalifikácie vybraných zariadení do konca
plánovanej doby ich životnosti.
§ 8
Riadenie starnutia
(1)
Cieľom periodického hodnotenia riadenia starnutia je vyhodnotenie, či je riadenie
starnutia zabezpečené systémovo a či je zabezpečená spôsobilosť vybraných zariadení
plniť ich bezpečnostné funkcie až do ďalšieho periodického hodnotenia alebo do začiatku
etapy vyraďovania.
(2)
Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma
a)
stratégiu a dokumentáciu programov riadenia starnutia,
b)
úplnosť zoznamu vybraných zariadení zahrnutých do programov riadenia starnutia,
c)
záznamy a vhodnosť výberu zaznamenávaných údajov ovplyvňujúcich starnutie, ako aj
údajov identifikujúcich stav životnosti vybraných zariadení,
d)
výsledky sledovania životnosti a efektívnosť programov riadenia starnutia vymeniteľných
vybraných zariadení,
e)
kritériá prijateľnosti, aktuálne a požadované bezpečnostné rezervy vybraných zariadení,
f)
úroveň pochopenia fyzikálnych podmienok, dominantných mechanizmov starnutia, aktuálnej
bezpečnostnej rezervy a ďalších vplyvov, ktoré by mohli znížiť životnosť vybraných
zariadení,
g)
možnosti zmiernenia následkov procesu starnutia vybraných zariadení.
§ 9
Deterministické analýzy bezpečnosti
(1)
Cieľom periodického hodnotenia deterministických analýz bezpečnosti je preskúmanie
rozsahu, aktuálnosti a kvality deterministických analýz bezpečnosti vzhľadom na aktuálny
stav projektu a prevádzky, vybraných zariadení, použitých analytických metód, výpočtových
nástrojov a dát, ako aj na stav predpovedaný ku dňu ďalšieho periodického hodnotenia.
Cieľom hodnotenia deterministických analýz bezpečnosti je aj ich využitie pri overovaní
projektu a hodnotení jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia.
(2)
Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma
a)
požadované analýzy bezpečnosti a ich výsledky,
b)
použité vstupné údaje, podmienky a zdôvodnenie predpokladov analýz bezpečnosti,
c)
použité analytické metódy, výpočtové programy a ich verifikáciu a validáciu,
d)
iniciačné udalosti a ich kategorizáciu, kritériá prijateľnosti a ich splnenie,
e)
metodiku vypracúvania a preverovanie analýz bezpečnosti,
f)
efektívnosť opatrení zameraných na predchádzanie vzniku a zmierňovanie následkov
nehôd a havárií a ich riadenie.
§ 9a
Pravdepodobnostné hodnotenie bezpečnosti
(1)
Cieľom periodického hodnotenia pravdepodobnostného hodnotenia bezpečnosti je posúdiť
kompletnosť, kvalitu a aktuálnosť pravdepodobnostného hodnotenia bezpečnosti a jeho
využitie na zlepšovanie bezpečnosti jadrového zariadenia.
(2)
Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma
a)
účel a obsah pravdepodobnostného hodnotenia bezpečnosti,
b)
použité vstupné údaje, podmienky a predpoklady analýz a ich odôvodnenie, iniciačné
udalosti a ich kategorizáciu,
c)
stav a validáciu použitých analytických metód a výpočtových programov,
d)
výsledky pravdepodobnostného hodnotenia bezpečnosti vzhľadom na pravdepodobnostné
bezpečnostné ciele a či je riziko dostatočne nízke a dobre vyvážené pre všetky iniciačné
udalosti a prevádzkové stavy,
e)
možnosti zvýšenia bezpečnosti jadrového zariadenia vyplývajúce z výsledkov pravdepodobnostného
hodnotenia bezpečnosti,
f)
súlad stratégií na riadenie havárií s pravdepodobnostnými modelmi a ich výsledkami.
§ 9b
Neúmyselné vnútorné ohrozenia a neúmyselné vonkajšie ohrozenia jadrového zariadenia
(1)
Cieľom periodického hodnotenia vnútorných ohrození a vonkajších ohrození jadrového
zariadenia je posúdenie primeranosti ochrany jadrového zariadenia pred možnými vplyvmi
vnútorných ohrození a vonkajších ohrození na jadrové zariadenie vzhľadom na aktuálny
stav projektu a prevádzky, aktuálny stav vybraných zariadení a ďalších zariadení dôležitých
pre bezpečnosť, charakteristiky územia jadrového zariadenia, analytické metódy, bezpečnostné
štandardy a dosiahnutú úroveň poznania, ako aj vzhľadom na stav predpokladaný ku dňu
ďalšieho periodického hodnotenia.
(2)
Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma
a)
zoznam uvažovaných vnútorných ohrození a vonkajších ohrození jadrového zariadenia
a ich pravdepodobných kombinácií, ktoré môžu ovplyvniť bezpečnosť jadrového zariadenia,
a to najmä v prípade vnútorných ohrození – vnútorný požiar a výbuchy, vnútorné záplavy,
švihy potrubí, vnútorné letiace predmety, pád bremena, únik pary, horúcich alebo studených
plynov, vibrácie, zrútenie konštrukcií, strata alebo zníženie výkonu vzduchotechnických
zariadení; v prípade vonkajších ohrození – vonkajší požiar, záplava, extrémne meteorologické
podmienky vrátane výskytu tornáda, elektromagnetická interferencia, ľudská činnosť
a priemyselné aktivity vrátane výbuchov v blízkosti jadrového zariadenia, zemetrasenie,
blesky, biologické vplyvy, náraz lietadla,
b)
stanovenie charakteristík pravdepodobných vnútorných ohrození a vonkajších ohrození
jadrového zariadenia vrátane analytických metód, modelov, predpokladov, kritérií a
dát použitých na ich stanovenie,
c)
stratégiu a programy dlhodobého monitorovania územia a okolia jadrového zariadenia
i využitie získaných výsledkov pri prevencii, zmierňovaní a predpovedaní vplyvu prírodných javov na jadrové zariadenie,
i využitie získaných výsledkov pri prevencii, zmierňovaní a predpovedaní vplyvu prírodných javov na jadrové zariadenie,
d)
analýzy odozvy jadrového zariadenia na vnútorné ohrozenia a vonkajšie ohrozenia jadrového
zariadenia vrátane posúdenia vzájomného vplyvu viacerých jadrových zariadení nachádzajúcich
sa na tom istom území,
e)
plnenie určených bezpečnostných funkcií, vhodnosť požadovaných zásahov obsluhy jadrového
zariadenia na predchádzanie rozvoja alebo zmierňovanie následkov pôsobenia vnútorných
ohrození a vonkajších ohrození jadrového zariadenia, dostupnosť vybraných zariadení
a ďalších zariadení dôležitých pre bezpečnosť vrátane prevádzkovej dozorne, núdzovej
dozorne a havarijného riadiaceho strediska.
§ 10
Prevádzková bezpečnosť jadrového zariadenia
(1)
Cieľom periodického hodnotenia zabezpečovania prevádzkovej bezpečnosti je určiť stav
prevádzkovej bezpečnosti jadrového zariadenia, jej trendy a na základe prevádzkových
záznamov posúdiť jej spoľahlivosť.
(2)
Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma
a)
systém identifikácie, klasifikácie, zaznamenávania a ohlasovania prevádzkových udalostí,5)
b)
výber a záznam údajov o prevádzke so vzťahom k jadrovej bezpečnosti vrátane údajov
pre analýzy bezpečnosti,
c)
systém analýzy koreňových príčin udalostí, spätnej väzby a zmien systémov, konštrukcií
a komponentov na jej základe,
d)
analýzy trendu prevádzkových údajov so vzťahom k jadrovej bezpečnosti, bezpečnostných
prevádzkových ukazovateľov, spoľahlivosti a nepohotovosti systémov a komponentov a
vplyvu ľudského činiteľa,
e)
množstvo, druh, formu a aktivitu rádioaktívnych odpadov v jadrovom zariadení a nakladanie
s nimi,
f)
záznamy o integrite, prípadne porušení fyzických bariér na udržanie rádioaktívnych
látok vrátane netesností,
g)
záznamy dávok ožiarenia osôb v stavebných objektoch jadrového zariadenia,
h)
záznamy výpustí a únikov rádioaktívnych látok do životného prostredia,
i)
záznamy meraní radiačnej situácie na území i v okolí jadrového zariadenia,
j)
program pravidelného hodnotenia jadrovej bezpečnosti,
k)
prevádzkové skúsenosti a účinnosť systému spätnej väzby pri ich využívaní,
§ 11
Využívanie skúseností z iných jadrových zariadení a výsledkov výskumu
(1)
Cieľom periodického hodnotenia využívania skúseností z iných jadrových zariadení
a výsledkov výskumu je určiť, či je zabezpečená adekvátna spätná väzba z bezpečnostných
skúseností z iných jadrových zariadení a z výsledkov výskumnej činnosti.
(2)
Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma
a)
systém získavania a využívania informácií z iných jadrových zariadení a informácií
z výsledkov výskumu,
b)
zmeny vykonané na jadrovom zariadení, ktoré boli iniciované skúsenosťami z iných
jadrových zariadení a výsledkami výskumu.
§ 12
Organizácia, administratívna správa a kultúra bezpečnosti
(1)
Cieľom periodického hodnotenia organizácie a administratívnej správy je určiť, či
sa zásady kultúry bezpečnosti uplatňujú systematicky, či je úroveň organizovania a
administratívneho spravovania dostačujúca na zabezpečenie bezpečného prevádzkovania
jadrového zariadenia.
(2)
Držiteľ povolenia periodickým hodnotením preskúma
a)
uplatňovanie zásady priority jadrovej bezpečnosti pred všetkými ostatnými aspektmi
využívania jadrovej energie,
b)
postup zadávania prevádzkových cieľov a bezpečnostných cieľov a ich napĺňanie,
c)
dokumentovanie právomocí a zodpovedností jednotlivcov a kolektívov zamestnancov,
d)
postupy uplatňovania spätnej väzby zo zistených nedostatkov v organizácii a riadení,
e)
systém udržiavania vybraných zariadení a dokumentácie jadrového zariadenia,
f)
postupy a zásady pre riadenie technickej podpory,
g)
zariadenia odbornej prípravy zamestnancov,
h)
zabezpečenie dodržiavania technických i administratívnych požiadaviek úradu a všeobecne
záväzných právnych predpisov,
i)
organizačnú štruktúru a mechanizmy riadenia, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť
alebo kultúru bezpečnosti,
j)
vyhodnocovanie organizačných a personálnych zmien,
k)
stav súhrnných záznamov histórie prevádzky a údržby jadrového zariadenia,
l)
systém uchovávania vedomostí a skúseností.
m)
úroveň kultúry bezpečnosti.
§ 13
Systém manažérstva kvality
(1)
Cieľom periodického hodnotenia systému manažérstva kvality je vyhodnotenie plnenia
požiadaviek ustanovených na systém manažérstva kvality držiteľa povolenia.6)
(2)
Držiteľ povolenia pri periodickom hodnotení preskúma
a)
politiku kvality a ciele kvality,
b)
pravidelné preskúmanie a hodnotenie systému manažérstva kvality,
c)
aplikáciu procesného prístupu a odstupňovaného prístupu,
d)
zmeny systému manažérstva kvality vrátane zmien organizačnej štruktúry,
e)
procesy systému manažérstva kvality a ich interakcie vrátane externe obstarávaných
procesov,
f)
monitorovanie a meranie procesov vrátane tendencie vývoja procesov,
g)
riadenie dokumentácie a záznamov systému manažérstva kvality,
h)
hodnotenie a výber dodávateľov,
i)
kontroly systémov manažérstva kvality dodávateľov ním vykonávané,
j)
riadenie zariadení na monitorovanie a meranie,
k)
audity systému manažérstva kvality,
l)
nápravnú a preventívnu činnosť systému manažérstva kvality,
m)
trvalé zlepšovanie a zvyšovanie efektívnosti systému manažérstva kvality vrátane
jeho procesov.
§ 14
Prevádzkové predpisy
(1)
Cieľom periodického hodnotenia prevádzkových predpisov je posúdenie súladu prevádzkových
predpisov s požiadavkami ustanovenými na riadenie dokumentácie a s prevádzkou jadrového
zariadenia.
(2)
Držiteľ povolenia pri periodickom hodnotení preskúma
a)
systém schvaľovania, zavádzania a evidencie zmien prevádzkových predpisov,
b)
bezpečnostné limity a prevádzkové stavy,
c)
súlad prevádzkových predpisov s limitmi a podmienkami bezpečnej prevádzky,
d)
súlad prevádzkových predpisov s projektom a aktuálnym vyhotovením jadrového zariadenia,
predpokladmi a výsledkami analýz bezpečnosti i prevádzkovými skúsenosťami,
e)
systém pravidelnej previerky a aktualizácie prevádzkových predpisov,
f)
program zdokonaľovania obsahu, formy a štruktúry prevádzkových predpisov.
g)
použité metódy a validáciu postupov na riešenie núdzového stavu6a) a návodov na riadenie ťažkých havárií.
§ 15
Ľudský činiteľ
(1)
Cieľom periodického hodnotenia ľudského činiteľa je komplexné posúdenie vplyvu ľudského
činiteľa na zabezpečovanie bezpečnej prevádzky jadrového zariadenia a hodnotenie úrovne
tých aspektov ľudského činiteľa, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť jadrového
zariadenia.
(2)
Držiteľ povolenia pri periodickom hodnotení preskúma
a)
politiku prípravy zamestnancov, ktorá obsahuje najmä
1.
metodiku výberu zamestnancov držiteľa povolenia,
2.
splnenie požiadaviek dostatočného počtu vybraných zamestnancov a odborne spôsobilých
zamestnancov podľa limitov a podmienok bezpečnej prevádzky,
3.
splnenie požiadaviek na zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť zamestnancov,
4.
ciele a programy odbornej prípravy zamestnancov,
5.
rozdelenie zodpovedností za odbornú prípravu zamestnancov,
6.
dokumentáciu a jej aktuálnosť pre zabezpečovanie odbornej prípravy zamestnancov,
7.
špecializované zariadenia a ich technické vybavenie,
8.
nadväznosť na iné časti dokumentácie systému manažérstva kvality,
9.
využívanie spätnej väzby ako prevencie zlyhania ľudského činiteľa v odbornej príprave
zamestnancov,
b)
ergonomiku a vybavenie dozorní a havarijných riadiacich stredísk,
c)
vplyv ľudského činiteľa na riziko poškodenia jadrového paliva a úniku rádioaktívnych
látok do životného prostredia.
§ 16
Havarijné plánovanie
(1)
Cieľom periodického hodnotenia havarijného plánovania je posúdenie vhodnosti a efektívnosti
havarijných plánov, pripravenosti zamestnancov, technických prostriedkov a zariadení
na zdolávanie nehôd a havárií podľa osobitného predpisu.7)
(2)
Držiteľ povolenia pri periodickom hodnotení preskúma
a)
organizáciu havarijnej odozvy,
b)
funkcie, členenia a možnosti rozhodovania havarijných riadiacich stredísk,
c)
realizáciu školení členov organizácie havarijnej odozvy a realizáciu oboznamovania
sa zamestnancov a ostatných osôb oprávnene sa zdržujúcich na území jadrového zariadenia,
d)
realizáciu cvičení vrátane plnenia opatrení vyplývajúcich z komplexného hodnotenia
cvičení a ich vplyv na aktualizáciu vnútorného havarijného plánu,
e)
komplexnosť a kvalitu spracovania dokumentácie a aktualizáciu vnútorných havarijných
plánov,
f)
spoluprácu držiteľa povolenia s úradom a s orgánmi príslušnými na úseku civilnej
ochrany,8) ktoré zabezpečujú realizáciu plánov ochrany obyvateľstva.
g)
dostatočnosť prostriedkov a zariadení na zdolávanie nehôd a havárií.
§ 17
Rádiologický vplyv na životné prostredie
(1)
Cieľom periodického hodnotenia rádiologického vplyvu jadrového zariadenia na životné
prostredie je určiť, či držiteľ povolenia má adekvátny program jeho monitorovania
a či je zistený vplyv v súlade s príslušnými limitmi.
(2)
Držiteľ povolenia pri periodickom hodnotení preskúma
a)
efektívnosť programu pre dohľad na vplyv jadrového zariadenia na životné prostredie
z hľadiska koncentrácie rádionuklidov vo vzduchu, vo vode, v pôde, v poľnohospodárskych
produktoch a produktoch živočíšnej výroby,
b)
porovnanie nameraných údajov s hodnotami nameranými predtým, ako bolo jadrové zariadenie
uvedené do prevádzky, ak sú k dispozícii takéto merania.
§ 18
Prevádzka jadrového zariadenia po dosiahnutí jeho projektom uvažovanej životnosti
(1)
Cieľom periodického hodnotenia prevádzky jadrového zariadenia po dosiahnutí projektom
uvažovanej životnosti je ubezpečiť sa, že jadrové zariadenie má úspešne zavedený komplexný
program dlhodobej prevádzky. Výsledky periodického hodnotenia prevádzky jadrového
zariadenia po dosiahnutí projektom uvažovanej životnosti preukazujúce jeho bezpečné
prevádzkovanie slúžia pre odôvodnenie dlhodobej prevádzky jadrového zariadenia. Dlhodobá
prevádzka jadrového zariadenia je prevádzka za hranicami pôvodne určeného časového
rámca určeného v povolení na prevádzku jadrového zariadenia, resp. projektu, ktorý
bol stanovený na základe bezpečnostného hodnotenia s uvážením limitujúcich procesov
a vlastností systémov, konštrukcií a komponentov.
(2)
Projektom uvažovaná životnosť jadrového zariadenia je časový údaj zvolený pri projektovaní
jadrového zariadenia na účel vykonania projektových analýz niektorých špecifických
vybraných zariadení z pohľadu zmeny ich materiálových vlastností počas prevádzky.
Tento časový údaj nepredstavuje reálnu limitnú hodnotu technickej životnosti jadrového
zariadenia.
(3)
Držiteľ povolenia pri periodickom hodnotení preskúma komplexný program dlhodobej
prevádzky, ktorý pozostáva z
a)
prehodnotenia starostlivosti o bezpečnostne významné zariadenia so životnosťou kratšou,
ako je projektom uvažovaná životnosť jadrového zariadenia v rámci existujúcich kvalifikačných
programov a programov údržby z pohľadu dlhodobej prevádzky,
b)
revízie analýz bezpečnosti s časovo obmedzenou platnosťou bezpečnostne významných
zariadení s preukázanou životnosťou dlhšou, ako je projektom uvažovaná životnosť jadrového
zariadenia s ohľadom na dlhodobú prevádzku,
c)
prehodnotenia programov riadenia starnutia aktívnych a pasívnych bezpečnostne významných
zariadení so životnosťou dlhšou, ako je projektom uvažovaná životnosť jadrového zariadenia
s ohľadom na dlhodobú prevádzku,
d)
revízie prevádzkových predpisov jadrového zariadenia s ohľadom na dlhodobú prevádzku,
e)
revízie systému uchovávania vedomostí a skúseností o jadrovom zariadení z etapy jeho
projektovania, spúšťania a prevádzky s ohľadom na dlhodobú prevádzku.
(4)
Bezpečnostne významnými zariadeniami podľa odseku 3 sú
a)
vybrané zariadenia, ktoré musia byť funkčné pri prevádzke na zabezpečenie
1.
integrity tlakovej hranice chladiaceho okruhu jadrového reaktora,
2.
schopnosti odstaviť jadrový reaktor a udržiavať ho v bezpečných podmienkach odstavenia,
3.
schopnosti zabrániť alebo zmierniť následky udalostí, ktoré by mohli viesť k potenciálnemu
úniku rádioaktivity,
b)
vybrané zariadenia neuvedené v písmene a), ktorých porucha by však mohla zabrániť
dostatočnému plneniu bezpečnostných funkcií zariadení uvedených v písmene a).
(5)
Pre jadrové zariadenia podľa § 2 písm. f) druhého až piateho bodu zákona sa ustanovenia odsekov 3 a 4 použijú primerane.
(6)
Ak príde k dosiahnutiu projektom uvažovanej životnosti počas prevádzky jadrového
zariadenia v období medzi dvomi periodickými hodnoteniami a zároveň hodnotenie podľa
odsekov 1 až 5 nebolo súčasťou posledného bezprostredne predchádzajúceho periodického
hodnotenia, držiteľ povolenia vykoná toto periodické hodnotenie k očakávanému dátumu
dosiahnutia projektom uvažovanej životnosti. V takom prípade sa dokumentácia podľa
odseku 3 prekladá najmenej 12 mesiacov pred očakávaným dátumom dosiahnutia projektom
uvažovanej životnosti a ustanovenia § 19 sa použijú primerane.
§ 19
Záverečné hodnotenie
Záverečné hodnotenie podľa § 2 ods. 10 písm. e) a záverečné hodnotenie počas vyraďovania obsahuje
a)
prehľad zistených pozitívnych skutočností,
b)
prehľad zistených negatívnych skutočností a ich bezpečnostnú významnosť,
c)
prehľad a hierarchiu zmien z hľadiska ich závažnosti na odstránenie negatívnych skutočností,
d)
prehľad skutočností rozhodujúcich na posúdenie dosiahnutej úrovne jadrovej bezpečnosti
jadrového zariadenia,
e)
porovnanie preverovaných oblastí so stavom zisteným pri predchádzajúcom periodickom
hodnotení,
f)
výsledky celkovej úrovne jadrovej bezpečnosti dosiahnutej v hodnotenom období.
§ 20
Aktualizácia dokumentácie po periodickom hodnotení
(1)
Držiteľ povolenia na základe výsledkov periodického hodnotenia počas prevádzky primerane
aktualizuje dokumentáciu uvedenú v prílohe č. 1 bode C zákona.
(2)
Držiteľ povolenia na základe výsledkov periodického hodnotenia počas vyraďovania
primerane aktualizuje dokumentáciu uvedenú v prílohe č. 1 bode D zákona.
§ 21
Táto vyhláška bola prijatá v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti
technických noriem a technických predpisov.9)
§ 22
Zrušuje sa vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 49/2006 Z. z. o periodickom hodnotení jadrovej bezpečnosti.
§ 23
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. marca 2012.
Marta Žiaková v. r.
1)
§ 2 písm. d) vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 430/2011 Z. z.
o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť.
5)
Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 48/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe ohlasovania prevádzkových udalostí a
udalostí pri preprave a podrobnosti o zisťovaní ich príčin v znení vyhlášky č. 32/2012
Z. z.
6)
Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 431/2011 Z. z. o systéme manažérstva kvality.
6a)
Príloha č. 4 vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 430/2011 Z. z. o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť.
7)
Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 55/2006 Z. z. o podrobnostiach v havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie v znení vyhlášky
č. 35/2012 Z. z.
8)
§ 12 až 14 a § 15 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
9)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti
technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej
spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 20) v platnom znení.