18/2013 Z. z.

BELGICKÉ KRÁĽOVSTVO, BULHARSKÁ REPUBLIKA, DÁNSKE KRÁĽOVSTVO, SPOLKOVÁ REPUBLIKA NEMECKO, ESTÓNSKA REPUBLIKA, ÍRSKO, HELÉNSKA REPUBLIKA, ŠPANIELSKE KRÁĽOVSTVO, FRANCÚZSKA REPUBLIKA, TALIANSKA REPUBLIKA, CYPERSKÁ REPUBLIKA, LOTYŠSKÁ REPUBLIKA, LITOVSKÁ REPUBLIKA, LUXEMBURSKÉ VEĽKOVOJVODSTVO, MAĎARSKO, MALTA, HOLANDSKÉ KRÁĽOVSTVO, RAKÚSKA REPUBLIKA, POĽSKÁ REPUBLIKA, PORTUGALSKÁ REPUBLIKA, RUMUNSKO, SLOVINSKÁ REPUBLIKA, SLOVENSKÁ REPUBLIKA, FÍNSKA REPUBLIKA A ŠVÉDSKE KRÁĽOVSTVO,
ďalej len „zmluvné strany“;
VEDOMÉ SI ich povinnosti ako členských štátov Európskej únie považovať svoje hospodárske politiky za vec spoločného záujmu;
ŽELAJÚC SI presadzovať podmienky silnejšieho hospodárskeho rastu v Európskej únii a na tento účel rozvíjať stále užšiu koordináciu hospodárskych politík v rámci eurozóny;
MAJÚC NA PAMÄTI, že na zabezpečenie stability eurozóny ako celku je mimoriadne dôležité, aby vlády udržiavali zdravé a udržateľné verejné financie a zabránili vzniku nadmerného deficitu verejnej správy, a preto je potrebné zaviesť osobitné pravidlá vrátane „pravidla o vyrovnanom rozpočte“ a automatického mechanizmu na zavedenie nevyhnutných korekčných opatrení;
VEDOMÉ SI toho, že je potrebné zabezpečiť, aby ich deficit verejnej správy nepresiahol 3 % hrubého domáceho produktu v trhových cenách a aby ich dlh verejnej správy nepresiahol 60 % ich hrubého domáceho produktu v trhových cenách, alebo aby dostatočne klesal smerom k tejto hranici;
PRIPOMÍNAJÚC, že zmluvné strany sa ako členské štáty Európskej únie majú zdržať akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov Únie v rámci hospodárskej únie, najmä by sa mali zdržať praxe akumulácie dlhu mimo účtov verejnej správy;
MAJÚC NA PAMÄTI, že hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov eurozóny sa 9. decembra 2011 dohodli na posilnení architektúry hospodárskej a menovej únie, pričom vychádzali zo zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, a uľahčili vykonávanie opatrení prijatých na základe článkov 121, 126 a 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;
MAJÚC NA PAMÄTI, že cieľom hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov eurozóny a ostatných členských štátov Európskej únie je čo najrýchlejšie začlenenie ustanovení tejto zmluvy do zmlúv, na ktorých je založená Európska únia;
VÍTAJÚC legislatívne návrhy, ktoré Európska komisia predložila 23. novembra 2011 pre eurozónu v rámci zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, týkajúce sa posilnenia hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou, a týkajúce sa spoločných ustanovení o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečenia nápravy nadmerného deficitu členských štátov a BERÚC NA VEDOMIE zámer Európskej komisie predložiť ďalšie legislatívne návrhy pre eurozónu týkajúce sa najmä podávania predbežných správ o plánoch na vydávanie štátnych dlhopisov, programov ekonomického partnerstva, v ktorých sa podrobne uvedú štrukturálne reformy pre členské štáty, voči ktorým sa uplatňuje postup pri nadmernom deficite, ako aj koordinácie hlavných plánov reforiem hospodárskej politiky členských štátov;
VYJADRUJÚC, že sú pripravené podporiť návrhy, ktoré Európska komisia prípadne predloží na účely ďalšieho posilnenia Paktu stability a rastu a v ktorých pre členské štáty, ktorých menou je euro, navrhne zavedenie nového súboru strednodobých cieľov, a to v súlade s obmedzeniami stanovenými v tejto zmluve;
BERÚC NA VEDOMIE, že pri skúmaní a monitorovaní rozpočtových záväzkov podľa tejto zmluvy bude Európska komisia konať v rámci svojich právomocí ustanovených v Zmluve o fungovaní Európskej únie, najmä jej článkoch 121, 126 a 136;
KONŠTATUJÚC predovšetkým, že v súvislosti s uplatňovaním rozpočtového „pravidla o vyrovnanom rozpočte“ stanoveného v článku 3 tejto zmluvy toto monitorovanie sa bude vykonávať tak, že sa pre každú zmluvnú stranu podľa potreby stanovia špecifické strednodobé ciele a konvergenčné kalendáre;
KONŠTATUJÚC, že strednodobé ciele by sa mali pravidelne aktualizovať na základe spoločne dohodnutej metódy, ktorej hlavné parametre sa majú taktiež pravidelne preskúmavať pri náležitom zohľadnení rizík explicitných a implicitných záväzkov pre verejné financie uvedených v cieľoch Paktu stability a rastu;
KONŠTATUJÚC, že dostatočnosť pokroku smerom k strednodobým cieľom by sa mala posudzovať na základe celkového hodnotenia, v ktorom sa ako referenčná hodnota použije štrukturálne saldo, vrátane analýzy výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov, v súlade s ustanoveniami špecifikovanými podľa práva Európskej únie, najmä nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011 (ďalej len „revidovaný Pakt stability a rastu“);
KONŠTATUJÚC, že cieľom korekčného mechanizmu, ktorý majú zmluvné strany zaviesť, by mala byť oprava odchýlok od strednodobého cieľa alebo spôsob úpravy vrátane ich kumulovaného vplyvu na dynamiku verejného dlhu;
KONŠTATUJÚC, že posúdenie dodržiavania povinnosti zmluvných strán transponovať „pravidlo o vyrovnanom rozpočte“ do ich vnútroštátnych právnych systémov prostredníctvom ustanovení, ktoré sú záväzné, trvalé a v optimálnom prípade ústavného charakteru, by malo podliehať právomoci Súdneho dvora Európskej únie v súlade s článkom 273 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;
PRIPOMÍNAJÚC, že článok 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie udeľuje Súdnemu dvoru Európskej únie právo uložiť členskému štátu Európskej únie, ktorý nevyhovel niektorému z jeho rozsudkov, paušálnu pokutu alebo penále, a PRIPOMÍNAJÚC, že Európska komisia stanovila kritériá určenia paušálnej pokuty alebo penále, ktoré sa majú uložiť v rámci uvedeného článku;
PRIPOMÍNAJÚC, že je potrebné uľahčiť prijímanie opatrení v rámci postupu Európskej únie pri nadmernom deficite dotknutých členských štátov, ktorých menou je euro a ktorých plánovaný alebo aktuálny pomer deficitu verejnej správy prekračuje 3 % hrubého domáceho produktu, za súčasného výrazného posilnenia cieľa tohto postupu, a to konkrétne s cieľom nabádať a podľa potreby prinútiť členský štát znížiť deficit, ktorý môže byť identifikovaný;
PRIPOMÍNAJÚC záväzok, aby zmluvné strany, ktorých dlh verejnej správy presahuje referenčnú hodnotu 60 %, znižovali tento dlh tempom, ktoré v priemere zodpovedá referenčnej hodnote stanovenej na úrovni jednej dvadsatiny ročne;
MAJÚC NA PAMÄTI, že pri vykonávaní tejto zmluvy je potrebné rešpektovať špecifickú úlohu, ktorú majú sociálni partneri podľa právnych predpisov alebo vnútroštátnych systémov každej zo zmluvných strán;
ZDÔRAZŇUJÚC, že žiadne ustanovenie tejto zmluvy sa nesmie vykladať tak, že akýmkoľvek spôsobom mení podmienky v oblasti hospodárskej politiky, na základe ktorých sa poskytla zmluvnej strane finančná pomoc v rámci stabilizačného programu s účasťou Európskej únie, jej členských štátov alebo Medzinárodného menového fondu;
KONŠTATUJÚC, že riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie vyžaduje, aby zmluvné strany spoločne pracovali na hospodárskej politike, v rámci ktorej, a to vychádzajúc z mechanizmov na koordináciu hospodárskych politík v zmysle vymedzenia obsiahnutého v zmluvách, na ktorých je založená Európska únia, budú podnikať kroky a prijímať opatrenia vo všetkých oblastiach, ktoré majú kľúčový význam pre riadne fungovanie eurozóny;
KONŠTATUJÚC najmä, že zmluvné strany si želajú aktívnejšie využívať posilnenú spoluprácu v zmysle článku 20 Zmluvy o Európskej únii a článkov 326 až 334 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a to bez toho, aby sa tým narúšal vnútorný trh, ako aj plne využívať špecifické opatrenia, ktoré majú členské štáty, ktorých menou je euro, k dispozícii podľa článku 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a taktiež postup, na základe ktorého členské štáty, ktorých menou je euro, medzi sebou vopred prerokujú a koordinujú všetky hlavné reformy hospodárskej politiky, ktoré plánujú, v záujme referenčného porovnávania najlepších postupov;
PRIPOMÍNAJÚC dohodu hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov eurozóny z 26. októbra 2011 s cieľom zlepšiť správu eurozóny, ktorá zahŕňa aj konanie aspoň dvoch samitov eurozóny ročne, ktoré sa majú zvolať, ak to nie je odôvodnené osobitnými okolnosťami, okamžite po zasadnutiach Európskej rady alebo zasadnutiach s účasťou všetkých zmluvných strán, ktoré ratifikovali túto zmluvu;
PRIPOMÍNAJÚC aj to, že hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov eurozóny a iných členských štátov Európskej únie schválili 25. marca 2011 Pakt Euro Plus, v ktorom sa určujú otázky kľúčového významu pre zvýšenie konkurencieschopnosti v eurozóne;
ZDÔRAZŇUJÚC význam Zmluvy o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu ako prvku globálnej stratégie na posilnenie hospodárskej a menovej únie a POUKAZUJÚC NA TO, že poskytnutie finančnej pomoci na základe nových programov v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu bude od 1. marca 2013 podmienené ratifikáciou tejto zmluvy dotknutou zmluvnou stranou a, hneď po tom, ako uplynie prechodné obdobie uvedené v článku 3 ods. 2 tejto zmluvy, dodržiavaním požiadaviek stanovených v uvedenom článku;
KONŠTATUJÚC, že Belgické kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Írsko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Talianska republika, Cyperská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Malta, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Portugalská republika, Slovinská republika, Slovenská republika a Fínska republika sú zmluvnými stranami, ktorých menou je euro, a že ako také budú viazané touto zmluvou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po uložení ich ratifikačnej listiny, ak bude táto zmluva k tomu dátumu platná;
KONŠTATUJÚC TAKTIEŽ, že Bulharská republika, Dánske kráľovstvo, Lotyšská republika, Litovská republika, Maďarsko, Poľská republika, Rumunsko a Švédske kráľovstvo sú zmluvnými stranami, ktoré ako členské štáty Európskej únie majú k dátumu podpisu tejto zmluvy výnimku z účasti na jednotnej mene, a môžu byť do momentu zrušenia takejto výnimky viazané len tými ustanoveniami hláv III a IV tejto zmluvy, v prípade ktorých pri uložení svojej ratifikačnej listiny alebo neskôr vyhlásia, že majú úmysel byť nimi viazané,
DOHODLI SA NA TÝCHTO USTANOVENIACH: