Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky oznamuje,
že 11. júna 2010 bol v Kampale prijatý Dodatok k Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného
súdu k zločinu agresie.
Národná rada Slovenskej republiky s prijatím Dodatku k Rímskemu štatútu Medzinárodného
trestného súdu k zločinu agresie vyslovila súhlas uznesením č. 1083 z 26. marca 2014
a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prijatí Dodatku k Rímskemu štatútu
Medzinárodného trestného súdu k zločinu agresie 10. apríla 2014.
Listina o prijatí Dodatku k Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu k zločinu
agresie bola uložená u depozitára, ktorým je generálny tajomník Organizácie Spojených
národov, 28. apríla 2014.
Dodatok k Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu k zločinu agresie nadobudne
platnosť pre Slovenskú republiku 28. apríla 2015 v súlade s článkom 121 ods. 5 Rímskeho
štatútu Medzinárodného trestného súdu.
139/2014 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 30.05.2014
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 139/2014 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o prijatí Dodatku k Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu k zločinu agresie |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 30.05.2014 |
| Dátum účinnosti od: | 30.05.2014 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
139
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
K oznámeniu č. 139/2014 Z. z.
DODATOK RÍMSKEHO ŠTATÚTU MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO SÚDU K ZLOČINU AGRESIE
1.
Ruší sa článok 5 ods. 2 Štatútu.
2.
Za článok 8 Štatútu sa vkladá nasledujúci text:
„Článok 8 bis
Zločin agresie
1.
Na účely tohto štatútu „zločin agresie“ znamená plánovanie, prípravu, podnecovanie
alebo spáchanie aktu agresie, ktorý svojou povahou, závažnosťou alebo rozsahom predstavuje
zjavné porušenie Charty Organizácie Spojených národov, ktorého sa dopustí osoba v
pozícii umožňujúcej účinne kontrolovať alebo riadiť politické alebo vojenské aktivity
štátu.
2.
Na účely odseku 1, „akt agresie“ znamená použitie ozbrojenej sily štátom proti suverenite,
územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti iného štátu, alebo iným spôsobom,
nezlučiteľným s Chartou Organizácie Spojených národov. Akékoľvek z nižšie uvedených
konaní sa bez ohľadu na vyhlásenie vojny považuje za akt agresie v súlade s rezolúciou
Valného zhromaždenia OSN č. 3314 (XXIX) zo 14. decembra 1974:
a)
vpád alebo útok ozbrojených síl štátu na územie iného štátu alebo akákoľvek vojenská
okupácia, hoci aj dočasná, ktorá je dôsledkom vpádu alebo útoku, alebo akékoľvek pripojenie
územia iného štátu alebo jeho časti použitím sily;
b)
bombardovanie územia štátu ozbrojenými silami iného štátu alebo použitie akýchkoľvek
zbraní štátom proti územiu iného štátu;
c)
blokáda prístavov alebo pobrežia štátu ozbrojenými silami iného štátu;
d)
útok ozbrojených síl štátu na pozemné, námorné alebo letecké sily, alebo loďstvo
a letectvo iného štátu;
e)
použitie ozbrojených síl jedného štátu, ktoré sú na území iného štátu so súhlasom
prijímajúceho štátu, v rozpore s podmienkami obsiahnutými v dohode alebo akékoľvek
predĺženie ich prítomnosti na takomto území po skončení platnosti dohody;
f)
konanie štátu, ktorým umožňuje druhému štátu aby využíval územie, ktoré mu poskytol
k dispozícii, na páchanie aktu agresie proti tretiemu štátu;
g)
vyslanie ozbrojených bánd, skupín, neregulárneho vojska alebo žoldnierov, štátom
alebo v jeho mene, ktoré sa použitím ozbrojenej sily proti inému štátu dopúšťajú alebo
podstatným spôsobom zapájajú do činnosti takej závažnosti, ako sú vyššie vymenované
konania.“.
3.
Za článok 15 Štatútu sa vkladá nasledujúci text:
„Článok 15 bis
Výkon jurisdikcie nad zločinom agresie (Predloženie štátom, proprio motu)
1.
Súd môže vykonávať jurisdikciu nad zločinom agresie v súlade s článkom 13 písm. a)
a c) za podmienok ustanovených týmto článkom.
2.
Súd môže vykonávať jurisdikciu len vo vzťahu k zločinom agresie spáchaným po uplynutí
jedného roka po ratifikácii alebo prijatí zmien a doplnení tridsiatimi zmluvnými stranami.
3.
Súd vykoná jurisdikciu nad zločinom agresie v súlade s týmto článkom za podmienky,
že tak bude rozhodnuté po 1. januári 2017 takou istou väčšinou zmluvných strán, aká
je potrebná na prijatie zmeny a doplnenia štatútu.
4.
Súd môže v súlade s článkom 12 vykonávať jurisdikciu nad zločinom agresie, ktorý
vyplýva z aktu agresie spáchaného zmluvnou stranou, ibaže by zmluvná strana vopred
vyhlásila, že takúto jurisdikciu neprijíma podaním vyhlásenia tajomníkovi. Takéto
vyhlásenie možno kedykoľvek odvolať a zmluvná strana ho zváži v lehote troch rokov.
5.
Vo vzťahu k štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto štatútu, Súd nevykonáva jurisdikciu
nad zločinom agresie, ak ho spáchali štátni príslušníci tohto štátu alebo ak bol spáchaný
na jeho území.
6.
Ak prokurátor dospeje k záveru, že existuje primeraný základ na pokračovanie vo vyšetrovaní
vo vzťahu k zločinu agresie, najskôr sa presvedčí, či Bezpečnostná rada určila, že
sa dotknutý štát dopustil aktu agresie. Prokurátor oznámi generálnemu tajomníkovi
OSN situáciu pred súdom, vrátane všetkých relevantných informácií a dokumentov.
7.
Ak Bezpečnostná rada urobila takéto určenie, môže prokurátor pokračovať vo vyšetrovaní
vo vzťahu k zločinu agresie.
8.
Pokiaľ v lehote šiestich mesiacov od dátumu oznámenia nebolo takéto určenie urobené,
prokurátor môže pokračovať vo vyšetrovaní vo vzťahu k zločinu agresie za podmienky,
že odbor prípravného konania schváli začatie vyšetrovania vo vzťahu k zločinu agresie
v súlade s postupom podľa článku 15, a ak Bezpečnostná rada nerozhodla inak v súlade
s článkom 16.
9.
Určenie o akte agresie orgánom mimo súdu nemá vplyv na vlastné zistenia súdu podľa
tohto štatútu.
10.
Tento článok nemá vplyv na ustanovenia týkajúce sa výkonu jurisdikcie vo vzťahu k
iným trestným činom uvedeným v článku 5.“.
4.
Za článok 15 bis Štatútu sa vkladá nasledujúci text:
„Článok 15 ter
Výkon jurisdikcie nad zločinom agresie (Predloženie Bezpečnostnou radou)
1.
Súd môže vykonávať jurisdikciu nad zločinom agresie v súlade s článkom 13 písm. b)
za podmienok ustanovených týmto článkom.
2.
Súd môže vykonávať jurisdikciu len vo vzťahu k zločinom agresie spáchaným po uplynutí
jedného roka po ratifikácii alebo prijatí zmien a doplnení tridsiatimi zmluvnými stranami.
3.
Súd vykoná jurisdikciu nad zločinom agresie v súlade s týmto článkom za podmienky,
že tak bude rozhodnuté po 1. januári 2017 takou istou väčšinou zmluvných strán, aká
je potrebná na prijatie zmeny a doplnenia štatútu.
4.
Určenie o akte agresie orgánom mimo súdu nemá vplyv na vlastné zistenia súdu podľa
tohto štatútu.
5.
Tento článok nemá vplyv na ustanovenia týkajúce sa výkonu jurisdikcie vo vzťahu k
iným trestným činom uvedeným v článku 5.“.
5.
Za článok 25 ods. 3 Štatútu sa vkladá nasledujúci text:
„3 bis. Vo vzťahu k zločinu agresie sa ustanovenia tohto článku použijú len na osoby
v pozícii umožňujúcej účinne kontrolovať alebo riadiť politické alebo vojenské aktivity
štátu.“.
6.
Prvá veta článku 9 ods. 1 Štatútu sa nahrádza nasledujúcou vetou:
„1. Skutkové podstaty trestných činov pomáhajú súdu pri interpretácii a uplatňovaní článkov
6, 7, 8 a 8 bis.“.
7.
Úvodná veta článku 20 ods. 3 štatútu sa nahrádza nasledujúcim odsekom; ostatná časť
odseku zostáva nezmenená:
„3. Žiadnu osobu, ktorú súdil iný súd za správanie tiež zakázané v článkoch 6, 7, 8 alebo
8 bis, nebude za to isté správanie súdiť Súd, s výnimkou keď konanie na inom súde“.