335/2014 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2016 do 31.12.2016
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
História | ||
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 01.01.2015 - 30.06.2016 | |
3. | 01.07.2016 - 31.12.2016 | 125/2016 Z. z. |
4. | 01.01.2017 - 31.12.2018 | 125/2016 Z. z. |
5. | 01.01.2019 - 30.06.2024 | 373/2018 Z. z., 177/2018 Z. z. |
6. | 01.07.2024 - | 108/2024 Z. z. |
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 335/2014 Z. z. |
Názov: | Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 21.10.2014 |
Dátum vyhlásenia: | 03.12.2014 |
Dátum účinnosti od: | 01.07.2016 |
Dátum účinnosti do: | 31.12.2016 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
380/2014 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
99/1963 Zb. | Občiansky súdny poriadok |
40/1964 Zb. | Občiansky zákonník |
145/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch |
233/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov |
253/1998 Z. z. | Zákon o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky |
575/2001 Z. z. | Zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy |
125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
177/2018 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) |
373/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
108/2024 Z. z. | Zákon o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
335
ZÁKON
z 21. októbra 2014
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
(1)
Tento zákon upravuje
a)
spotrebiteľské rozhodcovské konanie,
b)
postavenie a činnosť rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory a stáleho
rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory (ďalej len "stály
rozhodcovský súd"),
c)
podmienky na udelenie a zrušenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory rozhodcovi
a stálemu rozhodcovskému súdu (ďalej len "povolenie"),
d)
disciplinárnu zodpovednosť rozhodcu,
e)
kontrolu vykonávanú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len
"ministerstvo") a
f)
sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona.
(2)
V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské
spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní,1) vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý
právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.
(3)
V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo
zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o osobnom
stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vznikli v priebehu
alebo súvisia s konkurzným a reštrukturalizačným konaním.
(4)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis,2) len ak to tento zákon výslovne ustanovuje.
(5)
Uznanie a výkon rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských sporoch vydaných na území
iného štátu ako Slovenskej republiky upravuje osobitný predpis.3)
§ 2
Spotrebiteľské spory, spotrebiteľské rozhodcovské konanie a konanie na súde
(1)
Spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom4) a spotrebiteľom5) vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len
na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
(2)
Ak je spor podľa odseku 1 už predmetom konania na súde, môžu účastníci konania uzavrieť
spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu s náležitosťami podľa § 3, a to aj spoločným vyhlásením do zápisnice. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva uzavretá
po začatí súdneho konania a spĺňajúca podmienky podľa § 3 má po doručení súdu účinky späťvzatia návrhu, ako aj súhlasu žalovaného s takým späťvzatím
podľa osobitného predpisu.6)
§ 3
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
(1)
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o
tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo
s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.
(2)
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená
od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským
rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná
aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu
uzavreli.
(3)
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať
a)
identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné
číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa,
b)
označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých
sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,
c)
označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla,
d)
webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok
stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje
podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a
e)
poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.
(4)
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu.
(5)
Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej
zmluvy.
(6)
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd.
Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať
svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu
účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu,7) ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je
spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského
rozhodcovského konania spotrebiteľovi.
(7)
Ak je spotrebiteľská zmluva neplatná, je s ňou súvisiaca spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva neplatná, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ak
zmluvné strany odstúpia od spotrebiteľskej zmluvy alebo ju inak ukončia, nedotýka
sa toto odstúpenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodli
inak.
(8)
Dodávateľ, ktorý opakovane uzaviera so spotrebiteľmi spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu alebo ponúka jej uzavretie, je povinný na svojom webovom sídle, ako aj v listinnej
podobe v priestoroch, v ktorých dochádza k uzavieraniu spotrebiteľských zmlúv, a pred
uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy informovať spotrebiteľa v rozsahu poučenia
podľa prílohy č. 1.
DRUHÁ ČASŤ
ROZHODCA, STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD A OPRÁVNENIE ROZHODOVAŤ SPOTREBITEĽSKÉ SPORY
PRVÁ HLAVA
ROZHODCA
§ 4
Predpoklady pre výkon funkcie rozhodcu
(1)
Spotrebiteľské spory je oprávnený rozhodovať len rozhodca, ktorý je zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedenom ministerstvom (ďalej
len "zoznam rozhodcov") a súčasne zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského
súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory, ktorý má podľa spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy spor rozhodnúť (ďalej len "rozhodca").
(2)
Funkciu rozhodcu nemôže vykonávať osoba, u ktorej jej výkon nepripúšťa osobitný predpis.
Odborná spôsobilosť na zápis do zoznamu rozhodcov a na výkon funkcie rozhodcu a skúška
odbornej spôsobilosti rozhodcu
§ 5
(1)
Fyzická osoba musí pred zápisom do zoznamu rozhodcov úspešne zložiť skúšku odbornej
spôsobilosti rozhodcu (ďalej len "skúška") a spĺňať predpoklady bezúhonnosti, dôveryhodnosti,
vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo a právnickej praxe
v trvaní aspoň päť rokov. Skúšku uskutočňuje ministerstvo podľa potreby, najmenej
jedenkrát ročne.
(2)
Podmienka vykonania skúšky je splnená, ak fyzická osoba úspešne zložila odbornú justičnú
skúšku, prokurátorskú skúšku, notársku skúšku, advokátsku skúšku alebo ak spĺňa podmienky
na zápis do zoznamu advokátov.8)
§ 6
(1)
Skúškou sa pred päťčlennou skúšobnou komisiou overuje, či má fyzická osoba potrebné
odborné znalosti a spôsobilosť rozhodovať spotrebiteľské spory.
(2)
Skúšku tvorí písomná časť a ústna časť. Písomná časť skúšky pozostáva z písomného
testu a prípadovej štúdie.
(3)
Členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky
(ďalej len "minister"). Členovia skúšobnej komisie sú vymenovaní z radov rozhodcov
oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, osôb pôsobiacich v sektore vysokých škôl
alebo vykonávajúcich právnické povolanie.
(4)
Členovia skúšobnej komisie volia spomedzi seba predsedu skúšobnej komisie. Skúšobná
komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia.
Jej rozhodnutie je platné, ak zaň zahlasovala nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.
(5)
Na skúšku sa písomnou žiadosťou adresovanou ministerstvu môže prihlásiť fyzická osoba,
ktorá s výnimkou skúšky ku dňu prihlásenia spĺňa predpoklady na výkon funkcie rozhodcu
podľa § 5 ods. 1 a zaplatila správny poplatok za vykonanie skúšky (ďalej len "uchádzač"). Uchádzačovi,
ktorý nespĺňa podmienky na účasť na skúške, ministerstvo účasť neumožní a tohto zo
zoznamu uchádzačov vyčiarkne.
(6)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o
podmienkach a náležitosti vyhlásenia skúšky, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač o
funkciu rozhodcu predložiť, spôsob vykonania skúšky, podrobnosti o písomnej časti
a o ústnej časti skúšky, spôsob vyhodnotenia výsledkov skúšky, náležitosti zápisnice
o priebehu skúšky a podrobnosti o písomnom osvedčení o výsledku skúšky.
§ 7
Ďalšie vzdelávanie rozhodcov
(1)
Ministerstvo organizuje prostredníctvom poverenej osoby aspoň raz ročne odborný seminár
ako súčasť ďalšieho vzdelávania rozhodcov. Poverená osoba vydá rozhodcovi osvedčenie
o účasti na odbornom seminári, ktorého rovnopis predloží rozhodca ministerstvu najneskôr
do 15 dní po absolvovaní ďalšieho vzdelávania.
(2)
Ak sa rozhodca nezúčastní aspoň jedného odborného seminára počas dvoch po sebe nasledujúcich
rokov, ministerstvo nariadi jeho preskúšanie. Na preskúšanie sa primerane použijú
ustanovenia o skúške.
(3)
Ak ministerstvo nariadi preskúšanie, rozhodca je povinný zúčastniť sa na preskúšaní
v termíne určenom ministerstvom; ak pri preskúšaní rozhodca nevyhovie alebo nevykoná
preskúšanie v určenom termíne, ministerstvo rozhodcu vyčiarkne zo zoznamu rozhodcov.
(4)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o
ďalšom vzdelávaní rozhodcov a o preskúšavaní rozhodcov ministerstvom.
§ 8
Bezúhonnosť a dôveryhodnosť
(1)
Rozhodca musí na účely zápisu do zoznamu rozhodcov a počas celého obdobia výkonu
funkcie rozhodcu spĺňať predpoklady bezúhonnosti a dôveryhodnosti.
(2)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený
za úmyselný trestný čin, právoplatne odsúdený za trestný čin a súd v jeho prípade
nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, za trestný čin zneužívania
právomoci verejného činiteľa, za trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom a za
ďalšie trestné činy spáchané pri výkone funkcie verejného činiteľa, za trestné činy
korupcie, za trestné činy proti majetku podľa štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného
zákona alebo za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom funkcie rozhodcu. Bezúhonnosť
sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.
(3)
Za dôveryhodného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten,
a)
kto bol podľa tohto zákona inak ako na vlastnú žiadosť vyčiarknutý zo zoznamu rozhodcov,
b)
kto bol na základe disciplinárneho rozhodnutia alebo za porušenie právnych predpisov
odvolaný z funkcie sudcu, odvolaný z funkcie prokurátora, zbavený výkonu funkcie súdneho
exekútora, zbavený notárskeho úradu, vyčiarknutý zo zoznamu správcov, zoznamu znalcov,
tlmočníkov a prekladateľov, zoznamu audítorov, zoznamu daňových poradcov, zoznamu
patentových zástupcov alebo zo zoznamu advokátov, euroadvokátov, zahraničných advokátov,
medzinárodných advokátov alebo vyčiarknutý zo zoznamu advokátskych koncipientov, exekútorských
koncipientov, notárskych kandidátov alebo notárskych koncipientov,
c)
na koho majetok bol v posledných desiatich rokoch pred podaním žiadosti o udelenie
povolenia vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu, povolená reštrukturalizácia,
potvrdené nútené vyrovnanie, povolené vyrovnanie alebo povolené oddlženie, na koho
majetok bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo voči
komu bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku,
d)
u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti
rozhodcu alebo
e)
kto bol ako fyzická osoba - podnikateľ v posledných piatich rokoch právoplatne postihnutý
orgánom dozoru za porušovanie predpisov na ochranu práv spotrebiteľa uložením sankcie
podľa osobitného predpisu9) alebo zastával funkciu štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo mal majetkovú účasť
v takej právnickej osobe v čase, keď bola právnická osoba postihnutá orgánom dozoru
za porušovanie predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
§ 9
Zánik funkcie rozhodcu
(1)
Funkcia rozhodcu zaniká
a)
odvolaním z funkcie,
b)
vzdaním sa funkcie,
c)
uplynutím funkčného obdobia, na ktoré je zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského
súdu,
d)
výmazom zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu,
e)
vyčiarknutím zo zoznamu rozhodcov,
f)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(2)
Funkcia rozhodcu v prebiehajúcom spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zaniká aj rozhodnutím
o vylúčení.
(3)
Ak sa rozhodca vzdá funkcie, urobí všetky úkony, ktoré neznesú odklad.
(4)
Ak sa rozhodca stane nespôsobilým vykonávať funkciu rozhodcu alebo ak hrozia prieťahy
v konaní a predseda stáleho rozhodcovského súdu z vlastného podnetu, na podnet účastníka
spotrebiteľského rozhodcovského konania alebo tretej osoby rozhodcu na to upozornil,
môže ho predseda stáleho rozhodcovského súdu odvolať z funkcie rozhodcu v tomto konaní.
(5)
Predseda stáleho rozhodcovského súdu písomne informuje o zániku, pozastavení alebo
o dočasnom pozastavení výkonu funkcie rozhodcu účastníkov neskončených spotrebiteľských
rozhodcovských konaní, ako aj zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu.
DRUHÁ HLAVA
STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD
§ 10
Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu
(1)
(2)
Spotrebiteľské spory možno rozhodovať iba pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého
zriaďovateľ je držiteľom povolenia udeleného ministerstvom podľa tohto zákona.
(3)
Zriaďovateľ je povinný vydať štatút stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "štatút")
a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu.
(4)
Stály rozhodcovský súd musí mať predsedníctvo a predsedu.
(5)
Poplatok za vykonanie skúšky a poplatok za udelenie povolenia uhrádza zriaďovateľ.
§ 11
Podmienky získania povolenia
(1)
Žiadosť o udelenie povolenia (ďalej len "žiadosť") podáva po zverejnení informácií
podľa § 13 ods. 1 zriaďovateľ ministerstvu v dvoch vyhotoveniach.
(2)
Názov stáleho rozhodcovského súdu sa musí odlišovať od názvu stáleho rozhodcovského
súdu, ktorý bol už skôr zriadený, zanikol, alebo od názvu stáleho rozhodcovského súdu,
ktorého zriaďovateľovi bolo odňaté povolenie. Názov stáleho rozhodcovského súdu sa
môže zhodovať s názvom skôr zriadeného stáleho rozhodcovského súdu, ktorého zriaďovateľ
sa stal členom zriaďovateľa tohto stáleho rozhodcovského súdu podľa § 73 ods. 5. Názov stáleho rozhodcovského súdu nesmie vzbudzovať dojem, že ide o orgán verejnej
moci.
(3)
Na účely udelenia povolenia musí zriaďovateľ hodnoverne preukázať
a)
zriadenie stáleho rozhodcovského súdu vrátane jeho sídla a podateľne stáleho rozhodcovského
súdu, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky,
b)
skutočnosť, že stály rozhodcovský súd bude mať sídlo a vykonávať činnosť vo verejne
dostupných priestoroch, ktoré svojím charakterom, umiestnením a rozlohou umožnia zabezpečiť
riadny a dôstojný výkon činnosti stáleho rozhodcovského súdu vrátane verejného vyhlásenia
rozsudku a prípadného ústneho pojednávania,
c)
skutočnosť, že stály rozhodcovský súd má dostatočné technické, programové a administratívne
vybavenie a zabezpečenie, ktoré umožňuje príjem podaní,11) vedenie agendy spotrebiteľských rozhodcovských konaní a plnenie ďalších úloh podľa
tohto zákona,
d)
skutočnosť, že stály rozhodcovský súd je dostatočne odborne, organizačne a personálne
spôsobilý zabezpečiť činnosť stáleho rozhodcovského súdu, vedenie spotrebiteľského
rozhodcovského konania a všetkých súvisiacich úkonov a činností s tým spojených,
e)
skutočnosť, že v prípade, ak stály rozhodcovský súd rozhoduje spory, ktorých účastníkom
je člen zriaďovateľa tohto stáleho rozhodcovského súdu, stály rozhodcovský súd disponuje
dostatočnými oddelenými a osobitne určenými prostriedkami na splnenie svojich úloh,
najmä na odmeňovanie rozhodcov,
f)
že zriaďovateľ nie je zrušený, nie je v úpadku, na majetok zriaďovateľa nie je vyhlásený
konkurz ani povolená reštrukturalizácia,
g)
že zriaďovateľovi nebolo odňaté povolenie,
h)
že v zozname rozhodcov sú zapísaní aspoň piati rozhodcovia s udeleným povolením na
rozhodovanie spotrebiteľských sporov, ktorí majú aspoň trojročnú rozhodcovskú prax,
vrátane súhlasu týchto osôb s ich zápisom do zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského
súdu,
i)
že zriaďovateľ spĺňa podmienky na poskytnutie dotácie podľa osobitného predpisu,12)
j)
že zriaďovateľ zaplatil správny poplatok,
k)
zriadenie a udržiavanie webového sídla stáleho rozhodcovského súdu,
l)
že štatút a rokovací poriadok sú v súlade s týmto zákonom,
m)
splnenie podmienky podľa § 73 ods. 5, ak ide o zriaďovateľa podľa § 73 ods. 5; to neplatí, ak ide o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu10) povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd,
n)
zriaďovateľ má zavedený systém opatrení na zabezpečenie odbornej úrovne rozhodcov
a systematické odstraňovanie a nápravu nedostatkov vyplývajúcich z disciplinárnych
konaní a konaní o zrušenie rozhodcovských rozsudkov.
(4)
Povinnosť zriaďovateľa zriadiť a udržiavať na vlastné náklady stály rozhodcovský
súd podľa osobitného predpisu10) nezbavuje zriaďovateľa povinnosti splniť podmienky podľa odseku 3.
§ 12
Zverejňovanie informácií stálym rozhodcovským súdom
(1)
Zriaďovateľ je povinný zriadiť, zabezpečovať prevádzku a aktualizáciu webového sídla,
na ktorom sú v jasnej, ľahko zrozumiteľnej a používateľsky jednoduchej forme zverejnené
informácie o stálom rozhodcovskom súde v rozsahu
a)
názov, sídlo a identifikačné číslo zriaďovateľa,
b)
názov a sídlo stáleho rozhodcovského súdu, adresa na doručovanie, adresa na podávanie
žalôb a iných podaní v elektronickej podobe, telefonický kontakt,
c)
skutočnosť, že stály rozhodcovský súd je zapísaný v zozname vedenom ministerstvom
s uvedením čísla zápisu,
d)
aktuálny zoznam členov predsedníctva a označenie predsedu stáleho rozhodcovského
súdu, a to s uvedením mena a priezviska,
e)
zoznam rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedený týmto stálym
rozhodcovským súdom (ďalej len "zoznam rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu") s uvedením
mena a priezviska, spôsob a podmienky zápisu do zoznamu rozhodcov, začiatok a koniec
ich funkčného obdobia,
f)
členstvo v nadnárodných organizáciách, ktoré sa zaoberajú riešením cezhraničných
spotrebiteľských sporov,
g)
druhy spotrebiteľských sporov, ktoré je stály rozhodcovský súd oprávnený rozhodovať,
ak podľa štatútu je stály rozhodcovský súd oprávnený rozhodovať iba určité druhy spotrebiteľských
sporov,
h)
právne predpisy, podľa ktorých rozhoduje stály rozhodcovský súd, úplné znenie štatútu
a rokovacieho poriadku vrátane ich dodatkov, príloh a zmien, sadzobníka poplatkov
a pravidiel, na základe ktorých sa rozhoduje o trovách spotrebiteľského rozhodcovského
konania; úplné znenie sa zverejní po zapracovaní každej zmeny,
i)
jazyk, v ktorom je možné viesť spotrebiteľské rozhodcovské konanie a podať žalobu
na stály rozhodcovský súd,
j)
informácia, že žalobu je možné počas spotrebiteľského rozhodcovského konania vziať
späť,
k)
priemerná dĺžka trvania spotrebiteľského rozhodcovského konania na stálom rozhodcovskom
súde,
l)
informácia o záväznosti a právnych následkoch rozhodcovského rozsudku pre účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania,
m)
správa o činnosti stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 2,
n)
dokumenty, ktoré sú prílohami k tomuto zákonu.
(2)
Stály rozhodcovský súd je povinný vypracovať a zverejniť správu o činnosti stáleho
rozhodcovského súdu v súvislosti s rozhodovaním spotrebiteľských sporov za kalendárny
rok najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Správa musí obsahovať informácie o
a)
počte žalôb a najčastejších nárokoch, ktorých sa účastníci domáhajú,
b)
najčastejších skutočnostiach, ktoré vedú k spotrebiteľským sporom,
c)
počte spotrebiteľských rozhodcovských konaní, ktoré boli zastavené, a o dôvode ich
zastavenia,
d)
priemernej dĺžke trvania spotrebiteľského rozhodcovského konania,
e)
miere, v akej sú rozhodnutia stáleho rozhodcovského súdu dobrovoľne plnené, ak má
stály rozhodcovský súd takéto informácie,
f)
členstve, prípadne spolupráci stáleho rozhodcovského súdu s nadnárodnými organizáciami,
ktoré sa zaoberajú riešením cezhraničných spotrebiteľských sporov.
(3)
Na základe žiadosti poskytne stály rozhodcovský súd informácie podľa odsekov 1 a
2 aj na trvalom médiu.
(4)
Zriaďovateľ spracúva a zverejňuje osobné údaje fyzických osôb v rozsahu nevyhnutnom
na účely tohto zákona v súlade s osobitným predpisom.13)
§ 13
Zverejňovanie v Obchodnom vestníku
(1)
Zriaďovateľ je povinný v Obchodnom vestníku14) zverejniť
a)
zriadenie stáleho rozhodcovského súdu,
b)
zrušenie stáleho rozhodcovského súdu,
c)
štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny.
(2)
Údaje podľa odseku 1 je zriaďovateľ povinný zverejniť do 30 dní od zriadenia alebo
zrušenia stáleho rozhodcovského súdu alebo odkedy k zmenám údajov podľa odseku 1 písm.
c) došlo. Štatút, rokovací poriadok a ich zmeny nenadobudnú účinnosť skôr, ako sú
zverejnené v Obchodnom vestníku.
§ 14
Štatút
Štatút upravuje najmä
a)
organizačnú štruktúru stáleho rozhodcovského súdu vrátane voľby alebo menovania predsedníctva,
predsedu a ich pôsobnosti,
b)
vecnú pôsobnosť stáleho rozhodcovského súdu, ktorá nesmie byť v rozpore s týmto zákonom,
c)
podmienky zápisu do zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu,
d)
opatrenia na zabezpečenie odbornej úrovne rozhodcov a systematické odstraňovanie
a nápravu nedostatkov vyplývajúcich z disciplinárnych konaní a konaní o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov,
e)
orgán stáleho rozhodcovského súdu na rozhodovanie o námietke proti rozhodcovi,
f)
spôsob prideľovania vecí rozhodcom a
g)
postup pri prešetrovaní sťažností podľa tohto zákona.
§ 15
Rokovací poriadok
(1)
Rokovací poriadok upravuje najmä
a)
pravidlá konania pred stálym rozhodcovským súdom vrátane postupu pri rozhodovaní
o námietke voči rozhodcovi,
b)
pravidlá rozhodovania o trovách spotrebiteľského rozhodcovského konania,
c)
pravidlá zmierovacieho konania,
d)
ďalšie pravidlá konania súvisiace s ochranou záujmov účastníkov spotrebiteľského
rozhodcovského konania.
(2)
Pravidlá konania a postup v konaní pred stálym rozhodcovským súdom v rokovacom poriadku
musia zabezpečovať rovnosť účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania a právo
každého účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania konať pred stálym rozhodcovským
súdom, ako aj ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa.
§ 16
Zoznam rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu
(1)
Stály rozhodcovský súd vedie zoznam rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu vrátane
jeho zmien, ktorý zverejňuje podľa tohto zákona.
(2)
Stály rozhodcovský súd môže zapísať do zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu
iba osobu, ktorá spĺňa podmienky podľa tohto zákona.
(3)
V zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu sa uvedie meno a priezvisko rozhodcu,
titul a doba, na ktorú je rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského
súdu.
(4)
Rozhodca sa zapisuje do zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu na dobu najmenej
štyroch rokov. Rozhodca môže byť zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu
vyčiarknutý len z dôvodov uvedených v tomto zákone. Rozhodca môže písomne požiadať
predsedu stáleho rozhodcovského súdu o výmaz zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského
súdu ku dňu uvedenému v žiadosti.
TRETIA HLAVA
POVOLENIE A ZOZNAMY VEDENÉ MINISTERSTVOM
§ 17
(1)
Ministerstvo na žiadosť zriaďovateľa (ďalej len "žiadateľ") udelí povolenie fyzickej
osobe, ktorá je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklady
odbornej spôsobilosti, bezúhonnosti a dôveryhodnosti. Ministerstvo preskúma žiadosť
a rozhodne do 30 dní od doručenia žiadosti. Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto ju podáva,
čoho sa týka, čo sa navrhuje, a prílohy žiadosti tvoria listiny preukazujúce splnenie
podmienok na udelenie povolenia. Ak žiadosť nie je úplná alebo ak žiadateľ nedostatočne
preukázal splnenie podmienok na získanie povolenia, ministerstvo konanie preruší a
vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ministerstvo
žiadosť zamietne, ak nie sú splnené všetky podmienky na udelenie povolenia alebo ak
žiadateľ splnenie podmienok hodnoverne nepreukázal.
(2)
Ak ministerstvo udelí povolenie podľa odseku 1, ku dňu jeho udelenia zapíše rozhodcu
do zoznamu rozhodcov. Podmienky na zápis do zoznamu rozhodcov musia byť v celom rozsahu
splnené počas celej doby trvania tohto zápisu.
(3)
Ministerstvo vedie a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, do ktorého zapisuje
a)
meno a priezvisko rozhodcu,
b)
adresu na doručovanie, ak je odlišná od sídla stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého
zozname je zapísaný,
c)
číslo povolenia,
d)
deň zápisu do zoznamu rozhodcov,
e)
názov a sídlo stáleho rozhodcovského súdu, v zozname ktorého je rozhodca zapísaný,
f)
deň a zákonný dôvod vyčiarknutia zo zoznamu rozhodcov alebo pozastavenia alebo dočasného
pozastavenia výkonu funkcie rozhodcu a dobu, na ktorú bol výkon funkcie rozhodcu pozastavený
alebo dočasne pozastavený,
g)
iné údaje.
(4)
Ak rozhodca prestane spĺňať niektorú z podmienok na udelenie povolenia, je rozhodca
povinný túto skutočnosť oznámiť ministerstvu v lehote siedmich dní, odkedy sa o tejto
skutočnosti mohol dozvedieť.
(5)
Ak rozhodca prestal spĺňať podmienky udelenia povolenia, ministerstvo povolenie zruší.
Pred zrušením povolenia ministerstvo vyzve rozhodcu na odstránenie nedostatkov v lehote,
ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Po zrušení povolenia ministerstvo ku dňu právoplatnosti
rozhodnutia o zrušení povolenia vyčiarkne rozhodcu zo zoznamu rozhodcov. Ministerstvo
rozhodcu zo zoznamu rozhodcov vyčiarkne aj vtedy, ak
a)
rozhodcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov,
a to ku dňu právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo uložené disciplinárne opatrenie,
b)
rozhodca o vyčiarknutie písomne požiadal, a to ku dňu uvedenému v tejto žiadosti,
inak ku dňu nasledujúcemu po doručení žiadosti ministerstvu,
c)
rozhodca nevyhovel pri preskúšaní alebo preskúšanie v určenom termíne nevykonal,
d)
súd rozhodol o obmedzení spôsobilosti rozhodcu na právne úkony alebo pozbavení spôsobilosti
rozhodcu na právne úkony,
e)
rozhodca zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
(6)
Ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, ministerstvo vyčiarkne rozhodcu zo zoznamu
rozhodcov ku dňu, keď nastala právna skutočnosť, na základe ktorej došlo k vyčiarknutiu.
§ 18
(1)
Ministerstvo na žiadosť udelí povolenie, ak zriaďovateľ hodnoverne preukázal splnenie
podmienok. Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto ju podáva, čoho sa týka, čo sa navrhuje
a prílohy žiadosti tvoria listiny preukazujúce splnenie podmienok na udelenie povolenia.
Ministerstvo preskúma žiadosť a rozhodne do 30 dní od doručenia žiadosti. Ak žiadosť
nie je úplná alebo ak zriaďovateľ nedostatočne preukázal splnenie podmienok na získanie
povolenia, ministerstvo konanie preruší a vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti alebo
odstránenie nedostatkov v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ministerstvo žiadosť zamietne,
ak nie sú splnené všetky podmienky na udelenie povolenia alebo ak žiadateľ splnenie
podmienok hodnoverne nepreukázal.
(2)
Ak ministerstvo udelí povolenie, ku dňu jeho udelenia zapíše stály rozhodcovský súd
do zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory
(ďalej len "zoznam stálych rozhodcovských súdov").
(3)
Ministerstvo vedie a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam stálych rozhodcovských
súdov, do ktorého zapisuje
a)
názov a sídlo stáleho rozhodcovského súdu,
b)
číslo povolenia,
c)
názov, sídlo a identifikačné číslo zriaďovateľa,
d)
deň zápisu do zoznamu stálych rozhodcovských súdov,
e)
deň a zákonný dôvod vyčiarknutia stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu stálych rozhodcovských
súdov,
f)
údaje o členoch zriaďovateľa a názve stáleho rozhodcovského súdu podľa § 73 ods. 5,
g)
iné údaje.
(4)
Ak stály rozhodcovský súd prestane spĺňať niektorú z podmienok na udelenie povolenia,
je zriaďovateľ povinný túto skutočnosť oznámiť ministerstvu v lehote siedmich dní,
odkedy sa o tejto skutočnosti mohol dozvedieť.
(5)
Ak stály rozhodcovský súd prestal spĺňať podmienky udelenia povolenia, ministerstvo
povolenie zruší. Pred zrušením povolenia ministerstvo vyzve zriaďovateľa na odstránenie
nedostatkov v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Ministerstvo vyčiarkne
stály rozhodcovský súd zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov ku dňu právoplatnosti
rozhodnutia o zrušení povolenia.
§ 19
Proti rozhodnutiu ministerstva nie je prípustný opravný prostriedok.
§ 20
Súčinnosť rozhodcu
Na účely udelenia povolenia a zápisu do zoznamu rozhodcov, ako aj na účely konania
o zrušení povolenia a vyčiarknutia zo zoznamu rozhodcov je rozhodca povinný poskytnúť
všetku potrebnú súčinnosť vrátane poskytnutia informácií, zapožičania spisov a oznámenia
akýchkoľvek skutočností podstatných pre rozhodnutie vo veci.
§ 21
Súčinnosť stáleho rozhodcovského súdu
Na účely udelenia povolenia a zápisu do zoznamu stálych rozhodcovských súdov, ako
aj na účely konania o zrušení povolenia a vyčiarknutia zo zoznamu stálych rozhodcovských
sú zriaďovateľ, predseda stáleho rozhodcovského súdu a predsedníctvo stáleho rozhodcovského
súdu povinní poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť vrátane poskytnutia informácií, zapožičania
spisov a oznámenia akýchkoľvek skutočností podstatných pre rozhodnutie vo veci.
TRETIA ČASŤ
SPOTREBITEĽSKÉ ROZHODCOVSKÉ KONANIE
§ 22
Začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania
(1)
Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa začína dňom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského
rozhodcovského konania (ďalej len "žaloba") na stály rozhodcovský súd.
(2)
Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva žalobu. Žalovaný je zmluvná strana, proti
ktorej žaloba smeruje. Zmluvné strany sa začatím spotrebiteľského rozhodcovského konania
stávajú účastníkmi spotrebiteľského rozhodcovského konania.
§ 23
Zloženie stáleho rozhodcovského súdu
(1)
Na účely spotrebiteľského rozhodcovského konania sa stálym rozhodcovským súdom rozumie
jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia.
(2)
Ak štatút alebo rokovací poriadok neustanovuje inak, v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní rozhoduje jeden rozhodca.
§ 24
Ustanovenie rozhodcu
(1)
Vec rozhoduje rozhodca alebo traja rozhodcovia určení spôsobom uvedeným v štatúte
podľa predmetu konania tak, aby bola vylúčená možnosť účastníka spotrebiteľského rozhodcovského
konania ovplyvňovať pridelenie veci a aby sa zabezpečilo rozhodovanie veci bez zbytočných
prieťahov.
(2)
Ak zanikne funkcia rozhodcu alebo ak dôjde k pozastaveniu alebo dočasnému pozastaveniu
výkonu funkcie rozhodcu v priebehu spotrebiteľského rozhodcovského konania, ustanoví
predseda stáleho rozhodcovského súdu vo veci náhradného rozhodcu zo zoznamu rozhodcov
stáleho rozhodcovského súdu. Ustanovenie odseku 1 sa použije primerane.
§ 25
Žaloba a žalobná odpoveď
(1)
Žalobca podáva žalobu, ktorá obsahuje
a)
identifikačné údaje účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania, prípadne
aj ich zástupcov,
b)
pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
c)
označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať,
d)
označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva,
e)
návrh vo veci samej,
f)
podpis žalobcu.
(2)
K žalobe sa pripojí kópia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a dôkazy, ktorých
sa žalobca v žalobe dovoláva.
(3)
Ak žaloba neobsahuje náležitosti podľa odseku 1 alebo k nej nie sú pripojené dôkazy
podľa odseku 2, žalobca žalobu doplní v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom,
ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Ak nebola žaloba doplnená v lehote podľa prvej
vety, stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví.
(4)
Stály rozhodcovský súd bezodkladne po doručení žaloby, a ak nejde o spotrebiteľa,
po zaplatení poplatku podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho
rozhodcovského súdu, písomne vyzve žalovaného na zaslanie žalobnej odpovede. Lehota
pre zaslanie žalobnej odpovede, ktorú stály rozhodcovský súd určí žalovanému, nesmie
byť kratšia ako 30 dní od doručenia žaloby. Ak je žalovaným spotrebiteľ, výzva musí
obsahovať poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2. Spolu s výzvou stály rozhodcovský súd doručí žalovanému žalobu s priloženými listinnými
dôkazmi.
(5)
Ak žalovaný neoznámi svoju žalobnú odpoveď v lehote podľa odseku 4, stály rozhodcovský
súd pokračuje v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento
nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu.
(6)
Žalobca môže so súhlasom stáleho rozhodcovského súdu zmeniť svoju žalobu až do skončenia
dokazovania v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
(7)
Stály rozhodcovský súd je oprávnený požadovať od žalobcu, ktorý nie je spotrebiteľom,
poplatok podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho rozhodcovského
súdu a určiť na jeho úhradu primeranú lehotu. Ak žalobca poplatok v určenej lehote
neuhradí, stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví, o čom
písomne upovedomí účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania.
(8)
Stály rozhodcovský súd je oprávnený od žalobcu, ktorý nie je spotrebiteľom, požadovať
preddavok na úhradu predpokladaných trov spotrebiteľského rozhodcovského konania a
určiť na jeho úhradu primeranú lehotu. Ak preddavok v určenej lehote nie je uhradený,
stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví, o čom písomne
upovedomí účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania.
§ 26
Účinky podania žaloby
(1)
Podanie žaloby na stály rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola
žaloba podaná na súde.
(2)
Po začatí spotrebiteľského rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať
a rozhodovať na súde alebo pred iným stálym rozhodcovským súdom okrem prípadov ustanovených
všeobecným predpisom o konaní pred súdmi.15)
§ 27
Vzájomná žaloba
(1)
Žalovaný môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou najneskôr do
začatia ústneho pojednávania vo veci samej, inak v primeranej lehote na to určenej
stálym rozhodcovským súdom, a ak lehota nebola určená, do vyhlásenia rozhodcovského
rozsudku. Vzájomná žaloba sa môže uplatniť len v sporoch, na ktoré sa vzťahuje spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva.
(2)
Žalobca sa v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom vyjadrí k vzájomnej žalobe.
Z obsahu vyjadrenia musí byť zrejmé stanovisko k podstatným skutkovým a právnym okolnostiam
veci.
(3)
O náležitostiach vzájomnej žaloby, jej prílohách a o preddavku na úhradu predpokladaných
trov spotrebiteľského rozhodcovského konania o vzájomnej žalobe primerane platia ustanovenia
o žalobe.
§ 28
Základné ustanovenia o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
(1)
V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je vylúčená dohoda strán o rozhodovaní podľa
zásad spravodlivosti a miestom spotrebiteľského rozhodcovského konania môže byť výhradne
miesto v Slovenskej republike.
(2)
Účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania sú povinní poskytovať stálemu rozhodcovskému
súdu súčinnosť potrebnú na riešenie spotrebiteľského sporu.
(3)
Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa spravuje predpismi stáleho rozhodcovského
súdu účinnými v čase začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania.
(4)
V spotrebiteľskom spore s cudzím prvkom sa rozhodujúce právo určí podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky, najmä prednostne
aplikovateľných predpisov práva Európskej únie.16)
(5)
Procesný úkon spotrebiteľa, a to najmä podanie žaloby, zaslanie žalobnej odpovede,
vyjadrenia, návrhu na vykonanie dôkazu, dôkazného prostriedku alebo námietky nedostatku
právomoci nie je možné spoplatniť alebo podmieniť ich procesné účinky úhradou poplatku.
(6)
Stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný
nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní,
ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu
práv spotrebiteľa.17) Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho
úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.
(7)
Spotrebiteľ sa môže v konaní dať zastúpiť advokátom alebo iným zástupcom v súlade
so všeobecným predpisom o konaní pred súdmi.15)
(8)
V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní stály rozhodcovský súd nemôže proti spotrebiteľovi
vydať predbežné opatrenie ani rozhodnúť v skrátenom konaní.
(9)
Stály rozhodcovský súd je povinný umožniť podávanie žalôb a iných podaní v rámci
spotrebiteľského rozhodcovského konania aj v elektronickej podobe tým, že zverejní
a udržuje elektronickú adresu, na ktorú môžu účastníci spotrebiteľského rozhodcovského
konania odosielať podania.
(10)
Ak stály rozhodcovský súd nerozhodne o žalobe do 90 dní od jej podania, oznámi účastníkom
spotrebiteľského rozhodcovského konania dôvody, pre ktoré doposiaľ vo veci nerozhodol,
a predpokladaný čas, v ktorom rozhodne.
(11)
Ak je zriaďovateľovi zrušené povolenie, spotrebiteľské rozhodcovské konania vedené
rozhodcami zapísanými v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu sa zastavujú
dňom doručenia rozhodnutia ministerstva o zrušení povolenia zriaďovateľovi; o tejto
skutočnosti je zriaďovateľ povinný písomne informovať účastníkov neskončených spotrebiteľských
rozhodcovských konaní do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia ministerstva o zrušení
povolenia. Účinky už podaného návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania
a všetkých ďalších úkonov účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania zostávajú
zachované, ak žalobca podá žalobu na súd do troch mesiacov od výmazu stáleho rozhodcovského
súdu zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov. Doba spotrebiteľského rozhodcovského
konania, ktoré bolo zastavené podľa prvej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby
podľa osobitného predpisu.18)
(12)
Rozhodca je povinný počas a po skončení svojej funkcie zachovávať mlčanlivosť o všetkých
skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti
s ňou. Tejto povinnosti ho môže zbaviť len zmluvná strana, v ktorej záujme je viazaný
povinnosťou zachovávať mlčanlivosť; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.19)
(13)
Odmena rozhodcu nesmie závisieť od rozhodnutia spotrebiteľského sporu, najmä musí
byť rovnaká bez ohľadu na formu alebo spôsob skončenia spotrebiteľského rozhodcovského
konania. Rozhodca nesmie za svoju rozhodcovskú činnosť prijímať odmenu alebo akékoľvek
výhody od inej osoby ako zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého zozname
je zapísaný.
§ 29
Námietka proti rozhodcovi
(1)
Osoba ustanovená za rozhodcu je povinná bez zbytočného odkladu informovať účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania a stály rozhodcovský súd o všetkých skutočnostiach,
pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom
na jej pomer k veci, k účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania alebo k
ich zástupcom možno mať pochybnosť o jej nepredpojatosti. Rozhodca je bez zbytočného
odkladu povinný informovať účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania o akýchkoľvek
okolnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na jeho nezávislosť a nestrannosť, ktoré by
mohli vyvolať zdanie tohto vplyvu alebo ktoré by mohli spôsobiť konflikt záujmov vo
vzťahu ku ktorémukoľvek účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, v ktorom
má rozhodnúť.
(2)
Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý chce podať námietku voči
rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach podľa odseku 1
alebo o nesplnení podmienok podľa § 8 ods. 1, písomné oznámenie dôvodov námietky stálemu rozhodcovskému súdu. Súhlas s námietkou
druhého účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania sa považuje za dohodu o
odvolaní rozhodcu z funkcie. Ak sa rozhodca, voči ktorému bola námietka vznesená,
funkcie nevzdá alebo ak druhý účastník konania nebude s námietkou súhlasiť, o námietke
rozhodne na žiadosť účastníka konania orgán určený štatútom, a to do 30 dní od jej
doručenia.
§ 30
Rozhodovanie o právomoci
(1)
Stály rozhodcovský súd je oprávnený aj bez námietky rozhodnúť o svojej právomoci
vrátane rozhodnutia o námietkach existencie alebo platnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy. Ak stály rozhodcovský súd dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo
veci samej, rozhodcovským uznesením spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví.
(2)
Stály rozhodcovský súd rozhodne o námietke právomoci vznesenej účastníkom konania
rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak stály rozhodcovský súd
rozhodne rozhodcovským uznesením o tom, že má právomoc rozhodovať, účastník spotrebiteľského
rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní od doručenia rozhodnutia
o námietke podať návrh na súd, aby rozhodol o vznesenej námietke a určil, že stály
rozhodcovský súd nemá právomoc rozhodovať vo veci samej. Proti rozhodnutiu súdu, ktorým
určil, že stály rozhodcovský súd má právomoc rozhodovať, nie je prípustný opravný
prostriedok. Stály rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nemôže však vydať rozhodcovský rozsudok.
§ 31
Úkony v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
(1)
Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa uskutočňuje v sídle stáleho rozhodcovského
súdu.
(2)
Ak sa tým nesťaží právo účastníka konania na prístup k súdu, stály rozhodcovský súd
môže uskutočniť jednotlivé úkony na mieste, ktoré považuje za vhodné, najmä na vypočutie
svedkov, znalcov alebo účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania, preskúmanie
tovaru, majetku alebo listín.
§ 32
Jazyk spotrebiteľského rozhodcovského konania
(1)
Spotrebiteľ má právo na vedenie spotrebiteľského rozhodcovského konania v slovenskom
jazyku, a ak je to pre spotrebiteľa prijateľné, v jazyku, v ktorom je vyhotovená spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva, alebo v jazyku, v ktorom obvykle rokoval s dodávateľom. V ostatných
prípadoch sa koná v jazyku, o ktorom rozhodol stály rozhodcovský súd, ak sa na jazyku
spotrebiteľského rozhodcovského konania pred súdom nedohodli účastníci spotrebiteľského
rozhodcovského konania.
(2)
Stály rozhodcovský súd môže nariadiť, aby bol ku každej listine priložený úradný
preklad do jazyka podľa odseku 1.
§ 33
Doručovanie
(1)
Písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi, ktorý nie je spotrebiteľom,
osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého
pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po
vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú
za doručené po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému
súdu, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta podnikania, alebo miesta
trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje
overiť snahu doručiť písomnosti.
(2)
Stály rozhodcovský súd doručuje písomnosti spotrebiteľovi do vlastných rúk na adresu
uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym rozhodcovským
súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. Stály rozhodcovský súd je na účely doručovania
oprávnený požiadať bezplatne o súčinnosť pri zisťovaní adresy spotrebiteľa register
obyvateľov Slovenskej republiky.20) Ak sa nepodarilo doručiť písomnosť spotrebiteľovi na žiadnu z uvedených alebo zistených
adries, považuje sa písomnosť za doručenú po siedmich dňoch od vrátenia nedoručenej
zásielky stálemu rozhodcovskému súdu aj vtedy, ak sa písomnosť vráti ako nedoručená.
(3)
Písomnosti s výnimkou žaloby a rozhodnutí stáleho rozhodcovského súdu možno doručovať
aj elektronickými prostriedkami, ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
oznámi stálemu rozhodcovskému súdu adresu na zasielanie písomností elektronickými
prostriedkami a požiada o zasielanie písomností výlučne elektronickými prostriedkami
alebo ak strany v rozhodcovskej zmluve uviedli adresu na zasielanie písomností elektronickými
prostriedkami a dohodli elektronický spôsob zasielania písomností. Písomnosť stáleho
rozhodcovského súdu sa považuje za doručenú piaty deň od jej odoslania, aj keď ju
adresát neprečítal. Doručovanie na elektronickú adresu uvedenú v spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluve je účinné, iba ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania ďalšou elektronickou
komunikáciou potvrdí aktuálnosť elektronickej adresy.
(4)
Doručovanie písomností prostredníctvom opatrovníka, úradnej tabule alebo iného verejne
prístupného miesta je vylúčené.
(5)
Zásielka sa považuje za podmienok podľa osobitného predpisu21) za doručenú aj doručením do elektronickej schránky.
§ 34
Ústne pojednávanie a písomné konanie
(1)
Stály rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude
písomné. Stály rozhodcovský súd môže nariadiť ústne pojednávanie aj na návrh účastníka
spotrebiteľského rozhodcovského konania.
(2)
Spotrebiteľ má právo navrhnúť, aby sa jeho vec prejednala na ústnom pojednávaní.
K návrhu na nariadenie ústneho pojednávania pripojí tvrdenia a dôkazy, ktorých vykonanie
na ústnom pojednávaní požaduje. Ak z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho
pojednávania vyplýva potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez jeho nariadenia
nebude možné vysporiadať sa s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, stály rozhodcovský
súd nariadi ústne pojednávanie.
(3)
Spotrebiteľské rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa účastníci spotrebiteľského
rozhodcovského konania nedohodli inak. Účastník konania môže kedykoľvek v priebehu
konania požiadať stály rozhodcovský súd o verejné vyhlásenie rozhodcovského rozsudku.
(4)
Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa na ústnom pojednávaní zúčastňuje
priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Ak účastníci spotrebiteľského rozhodcovského
konania nemohli včas a riadne vykonať potrebný úkon, stály rozhodcovský súd im môže
umožniť vykonať ho dodatočne.
(5)
Účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania sa musí doručiť oznámenie o každom
ústnom pojednávaní stáleho rozhodcovského súdu v dostatočnom časovom predstihu, nie
menej ako päť dní pred jeho konaním a vždy najmenej 30 dní pred konaním ústneho pojednávania,
ak sa oznámenie doručuje účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania do cudziny.
Súčasťou oznámenia je aj výzva na predloženie listín a predmetov, ak tieto doposiaľ
účastník nepredložil, v lehote nie kratšej ako 30 dní, a poučenie o následkoch podľa
odseku 6.
(6)
Ak sa účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý bol riadne upovedomený
o čase a mieste spotrebiteľského rozhodcovského konania, po predchádzajúcom ospravedlnení
nedostaví na ústne pojednávanie alebo nepredloží listiny alebo predmety, stály rozhodcovský
súd môže pokračovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok
na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené. Ustanovenie § 25 ods. 5 tým nie je dotknuté.
(7)
Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania riadne a včas, najmenej tri dni
pred konaním ústneho pojednávania, ospravedlní svoju neúčasť na ústnom pojednávaní
a súčasne požiada stály rozhodcovský súd o prejednanie veci na ústnom pojednávaní
za jeho prítomnosti, stály rozhodcovský súd určí náhradný termín ústneho pojednávania.
(8)
Ak stály rozhodcovský súd v čase medzi uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy
a začatím spotrebiteľského rozhodcovského konania zmení sídlo, má spotrebiteľ právo,
aby sa ústne pojednávanie nariadené podľa odseku 1 uskutočnilo v obci, kde bolo pôvodné
sídlo stáleho rozhodcovského súdu.
§ 35
Dokazovanie
(1)
Stály rozhodcovský súd vykonáva dôkazy navrhnuté účastníkmi spotrebiteľského rozhodcovského
konania. Stály rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného
prínosu k objasneniu veci.
(2)
Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala povinnosť mlčanlivosti o utajovaných
skutočnostiach chránených podľa osobitných predpisov22) a iná zákonom ustanovená alebo štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch
možno vykonávať výsluch, len ak vyslúchaného oslobodil od povinnosti zachovávať mlčanlivosť
príslušný orgán alebo ten, v záujme ochrany koho má túto povinnosť. To platí primerane
aj pri vykonávaní iných dôkazov.
(3)
Ak stály rozhodcovský súd nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to súd.23) Stály rozhodcovský súd uloží účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania,
ktorý dôkaz navrhol, aby na dožiadanom súde zložil preddavok na úhradu trov dožiadania.
Trovy dožiadania v sume určenej dožiadaným súdom sú súčasťou trov spotrebiteľského
rozhodcovského konania.
(4)
Výsledky dokazovania hodnotí stály rozhodcovský súd jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach
nestranne podľa svojej úvahy.
(5)
V záujme ochrany spotrebiteľa môže stály rozhodcovský súd od každého vyžadovať informácie,
listiny a iné dôkazné prostriedky, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie stáleho
rozhodcovského súdu, za náhradu vecných nákladov, inak môže požiadať o vykonanie dôkazu
súd.
(6)
Všetky listinné dôkazy alebo podania predložené stálemu rozhodcovskému súdu jedným
účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania sa musia bez zbytočného odkladu
doručiť ostatným účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania. Rovnako sa musí
všetkým účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania doručiť každý listinný
dôkaz, ktorý stály rozhodcovský súd zaobstaral vlastnou činnosťou.
(7)
Ak spotrebiteľ v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemôže predložiť navrhovaný
doklad, listinu alebo iný dôkaz súvisiaci so spotrebiteľským rozhodcovským konaním,
pretože doklad, listinu alebo iný dôkaz súvisiaci so spotrebiteľským rozhodcovským
konaním má iný účastník, ktorý má na základe zmluvy alebo zákona taký doklad, listinu
alebo iný dôkaz, je tento účastník povinný na základe návrhu spotrebiteľa alebo na
požiadanie stáleho rozhodcovského súdu predložiť bez zbytočného odkladu stálemu rozhodcovskému
súdu tento doklad, listinu alebo iný dôkaz, ktorý nemôže predložiť spotrebiteľ. To
neplatí, ak účastník konania inak preukáže skutočnosť, ktorej sa uvedený doklad, listina
alebo iný dôkaz týka.
§ 36
Ustanovenie znalca
(1)
Stály rozhodcovský súd môže ustanoviť znalca,24) ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti.
Znalec podá znalecký posudok písomne; stály rozhodcovský súd podľa odseku 3 rozhodne,
v ktorých prípadoch znalca vyslúchne.
(2)
Stály rozhodcovský súd môže uložiť účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania,
aby poskytol znalcovi všetky podstatné informácie alebo predložil, alebo sprístupnil
všetky podstatné listiny alebo predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, alebo aby
niečo vykonal alebo znášal, ak je to potrebné na podanie znaleckého posudku.
(3)
Ak sa účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania nedohodli inak alebo ak o
to požiada jeden z nich a stály rozhodcovský súd to považuje za potrebné, môže stály
rozhodcovský súd požiadať znalca o účasť na ústnom pojednávaní, kde mu môžu účastníci
spotrebiteľského rozhodcovského konania klásť otázky a žiadať vysvetlenia.
§ 37
Trovy spotrebiteľského rozhodcovského konania
(1)
Trovy spotrebiteľského rozhodcovského konania sú hotové výdavky účastníkov spotrebiteľského
rozhodcovského konania a ich zástupcov, trovy vykonania dôkazov, poplatky za spotrebiteľské
rozhodcovské konanie, znalečné, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom
advokát.
(2)
Účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
(3)
Ak mal účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov spotrebiteľského
rozhodcovského konania nemá na náhradu trov právo.
(4)
Trovy konania, ktoré je povinný znášať spotrebiteľ, nesmú byť neprimerané; primeranosť
sa posudzuje najmä s ohľadom na istinu uplatňovaného nároku. Poplatok za spotrebiteľské
rozhodcovské konanie priznaný úspešnému účastníkovi v rámci trov konania nesmie prevýšiť
výšku poplatku, ktorý možno vyrubiť v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.25)
(5)
Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, stály rozhodcovský súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Stály rozhodcovský súd prihliadne najmä
na okolnosti, či účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorému sa priznáva
náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril;
to neplatí, ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemohol tieto skutočnosti
a dôkazy uplatniť. Ak sú trovy konania v sporoch, ktorých hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 2 000 eur, neprimerané voči pohľadávke, môže ich stály rozhodcovský súd
nepriznať alebo znížiť.
(6)
Ak stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví z dôvodu nedostatku
právomoci rozhodovať, neprizná žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania.
Rozhodcovské rozhodnutie
§ 38
Rozhodovanie viacerými rozhodcami
(1)
Ak vec rozhodujú viacerí rozhodcovia, dohodnú sa, ktorý z nich bude predsedajúcim
rozhodcom. Ak sa nedohodnú, rozhodne o predsedajúcom rozhodcovi predseda stáleho rozhodcovského
súdu. V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s viac ako jedným rozhodcom je na každé
rozhodnutie stáleho rozhodcovského súdu potrebný súhlas väčšiny všetkých rozhodcov.
Ak sa rozhodca nezúčastní na hlasovaní o rozhodcovskom rozhodnutí, ostatní rozhodcovia
môžu rozhodnúť bez neho. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho rozhodcu.
(2)
Rozhodca, ktorého pri hlasovaní ostatní rozhodcovia prehlasovali, je oprávnený pripojiť
k rozhodcovskému rozhodnutiu svoje odchylné stanovisko a odôvodniť ho. Rozhodcovské
rozhodnutie podpisujú všetci rozhodcovia. Ak rozhodca odmietne podpísať rozhodcovské
rozhodnutie alebo ho nepodpíše z iného dôvodu, uvedie sa to v rozhodcovskom rozhodnutí
spolu s dôvodom, pre ktorý rozhodca rozhodcovské rozhodnutie nepodpísal.
(3)
Rozhodcovia môžu písomne poveriť predsedajúceho rozhodcu vydávať rozhodcovské uznesenia
o procesných otázkach počas spotrebiteľského rozhodcovského konania.
§ 39
Rozhodcovský rozsudok
(1)
Stály rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok
a)
ak rozhoduje vo veci samej,
b)
na základe zmieru uzavretého účastníkmi spotrebiteľského rozhodcovského konania.
(2)
Stály rozhodcovský súd musí v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodnúť o každom
návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas
spotrebiteľského rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov
okrem prípadu určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Nemožno prisúdiť, čo odporuje
zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, a plnenie, ktoré je nemožné.
Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno
prisúdiť plnenie, vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa
len tejto časti, ak z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých
došlo k jej uzavretiu, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
(3)
Stály rozhodcovský súd môže vydať čiastočný rozhodcovský rozsudok o právnom základe
alebo o časti uplatneného nároku, musí však vo výrokovej časti uviesť, že ide o čiastočný
rozhodcovský rozsudok.
§ 40
Forma a obsah rozhodcovského rozsudku
(1)
Rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe.
(2)
Rozhodcovský rozsudok obsahuje
a)
označenie stáleho rozhodcovského súdu, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal,
b)
mená a priezviská rozhodcov,
c)
označenie účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania podľa § 25 ods. 1 písm. a),
d)
miesto spotrebiteľského rozhodcovského konania,
e)
dátum vydania rozhodcovského rozsudku,
f)
výrok,
g)
odôvodnenie,
h)
poučenie o možnosti podať na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o lehote
na jej podanie vrátane odkazu na webové sídlo ministerstva, na ktorom je zverejnený
vzor žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa prílohy č. 3.
(3)
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť
trovy spotrebiteľského rozhodcovského konania vrátane ich výšky a pomeru, v akom účastníci
spotrebiteľského rozhodcovského konania trovy znášajú. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť
niečo plniť, stály rozhodcovský súd určí lehotu na plnenie nie kratšiu ako tri dni.
(4)
Stály rozhodcovský súd v odôvodnení uvedie najmä, z čoho odvodzoval svoju právomoc,
čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne
iný účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako
vec právne posúdil vrátane toho, ktoré právne predpisy použil; stály rozhodcovský
súd uvedie osobitne právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré pri rozhodovaní
použil. Stály rozhodcovský súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
§ 41
Účinky rozhodcovského rozsudku
(1)
Doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok podľa § 46 ods. 2 pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu.
(2)
Rozhodcovský rozsudok, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu podľa odseku 1,
je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitného
predpisu.27)
§ 42
Oprava rozhodcovského rozsudku
Chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodcovského
rozhodnutia opraví stály rozhodcovský súd kedykoľvek aj bez návrhu. Opravné rozhodcovské
uznesenie sa doručí všetkým účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania.
§ 43
Rozhodcovské uznesenie
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, stály rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským
uznesením. Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach spotrebiteľského
rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci
na rozhodnutie vo veci samej, o zastavení spotrebiteľského rozhodcovského konania,
o trovách spotrebiteľského rozhodcovského konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú
vedenia spotrebiteľského rozhodcovského konania.
(2)
Na rozhodcovské uznesenie sa použijú primerane ustanovenia § 39 až 42.
§ 44
Zmier
(1)
Ak účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania v jeho priebehu uzatvoria zmier,
stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví. Na žiadosť účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania môže stály rozhodcovský súd schváliť uzavretý
zmier formou rozhodcovského rozsudku o dohodnutých podmienkach. Stály rozhodcovský
súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie nezastaví a uzavretý zmier formou rozhodcovského
rozsudku neschváli, ak je zmier v rozpore s hmotným právom a s právnymi predpismi
na ochranu práv spotrebiteľa.
(2)
Na rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach sa primerane vzťahujú ustanovenia
§ 39 až 42.
§ 45
Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku
(1)
Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému
účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a)
účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b)
účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa
zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c)
rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo
spotrebiteľského rozhodcovského konania,
d)
stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený
nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f)
stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie
navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba
jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať
s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok
sporu,
g)
v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne
vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi
predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h)
vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)
stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j)
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom,
k)
výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l)
rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2)
Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor
je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského
rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje
tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
(3)
Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody
na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa
dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší
rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od
nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
§ 46
Lehota na podanie žaloby
(1)
Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo
dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského
konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
(2)
Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie
žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku.
(3)
Ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu28) aj v exekúcii.
§ 47
Postup po zrušení rozhodcovského rozsudku
(1)
Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo
z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala,
pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
(2)
Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský
súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania
a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
(3)
Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,17) a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský
súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky
alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SŤAŽNOSŤ NA POSTUP ROZHODCU A DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ ROZHODCU
§ 48
Sťažnosť na postup rozhodcu
(1)
Účastník konania môže podať predsedovi stáleho rozhodcovského súdu alebo ministerstvu
sťažnosť na postup rozhodcu (ďalej len "sťažnosť"). Predseda stáleho rozhodcovského
súdu je povinný zabezpečiť riadne a včasné prešetrenie sťažnosti a udržiavať systematické
opatrenia na zabezpečenie riadneho prešetrovania sťažností a odstraňovanie a nápravu
nedostatkov vyplývajúcich zo zistení pri prešetrovaní sťažností.
(2)
Ak sťažnosť smeruje proti predsedovi stáleho rozhodcovského súdu, prešetrí ju predsedníctvo
stáleho rozhodcovského súdu.
(3)
Ak je zo sťažnosti zrejmé, že konanie rozhodcu napĺňa znaky disciplinárneho previnenia,
podá ministerstvo návrh na začatie disciplinárneho konania, inak sťažnosť postúpi
na prešetrenie predsedovi stáleho rozhodcovského súdu. Ak je to potrebné, ministerstvo
na účely zistenia, či konanie rozhodcu napĺňa znaky disciplinárneho previnenia, vykoná
kontrolu podľa tohto zákona.
(4)
Podanie sťažnosti nie je prekážkou postupu a rozhodnutia v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní.
§ 49
Zásady prešetrovania sťažností a oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti
(1)
Prešetrovaním sťažnosti predseda stáleho rozhodcovského súdu zisťuje skutočný stav
veci a jeho súlad alebo rozpor s týmto zákonom, so všeobecne záväznými právnymi predpismi
na ochranu práv spotrebiteľa a so štatútom a rokovacím poriadkom, ako aj príčiny vzniku
zistených nedostatkov a ich následky.
(2)
Pri prešetrovaní sťažnosti predseda stáleho rozhodcovského súdu vychádza z obsahu
sťažnosti bez ohľadu na osobu sťažovateľa a toho, proti komu sťažnosť smeruje. Ak
je podľa obsahu iba časť podania sťažnosťou, prešetrí sa iba v tomto rozsahu. Ak sa
sťažnosť skladá z viacerých častí, prešetruje sa každá z nich osobitne.
(3)
Členovia orgánov stáleho rozhodcovského súdu a rozhodcovia zapísaní v zozname rozhodcov
stáleho rozhodcovského súdu sú povinní poskytnúť potrebnú súčinnosť na účel riadneho
prešetrenia sťažnosti.
(4)
Ak predseda stáleho rozhodcovského súdu zistí porušenie povinností rozhodcu podľa
tohto zákona alebo zistí, že rozhodca postupoval v rozpore s týmto zákonom, so všeobecne
záväznými právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa, so štatútom alebo s rokovacím
poriadkom, vyhodnotí sťažnosť ako opodstatnenú a príjme vhodné opatrenia zamerané
na nápravu zistených nedostatkov; ak postup rozhodcu alebo porušenie povinností rozhodcu
zakladá disciplinárne previnenie, podá návrh na začatie disciplinárneho konania. V
ostatných prípadoch predseda stáleho rozhodcovského súdu sťažnosť vyhodnotí ako neopodstatnenú.
(5)
Ustanovenie odseku 4 sa použije aj vtedy, ak sťažnosť prešetruje predsedníctvo stáleho
rozhodcovského súdu.
(6)
Sťažnosť je prešetrená spísaním zápisnice o prešetrení sťažnosti a priebehu jej prešetrovania,
ktorej súčasťou je aj vyhodnotenie prešetrenia sťažnosti a v prípade jej opodstatnenosti
uvedenie konkrétnych opatrení zameraných na nápravu zistených nedostatkov.
(7)
Predseda stáleho rozhodcovského súdu alebo predsedníctvo stáleho rozhodcovského súdu
výsledok prešetrenia sťažnosti podľa odseku 6 a prijaté opatrenia oznámi sťažovateľovi
a ministerstvu najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia sťažnosti; oznámenie obsahuje
aj odôvodnenie vyhodnotenia sťažnosti a ministerstvu sa vždy poskytne aj zápisnica
o prešetrení sťažnosti a priebehu jej prešetrovania.
(8)
Prešetrením sťažnosti orgánmi stáleho rozhodcovského súdu nie je dotknutá právomoc
ministerstva podľa § 48 ods. 3.
(9)
V súlade s týmto zákonom môže stály rozhodcovský súd v štatúte upresniť postup prešetrovania
sťažností.
§ 50
Disciplinárne previnenie
(1)
Disciplinárnym previnením rozhodcu je
a)
porušenie povinnosti rozhodcu oznámiť skutočnosti podľa tohto zákona,
b)
porušenie povinnosti rozhodcu postupovať v konaní nestranne a nezaujato,
c)
zavinené konanie rozhodcu, ktoré má za následok závažné prieťahy v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní alebo v disciplinárnom konaní,
d)
výkon funkcie rozhodcu pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných
látok,
e)
svojvoľné rozhodnutie rozhodcu.
(2)
Závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou rozhodcu je
a)
spáchanie disciplinárneho previnenia napriek tomu, že už mu bolo za rovnaké disciplinárne
previnenie uložené disciplinárne opatrenie,
b)
spáchanie disciplinárneho previnenia, ak je vzhľadom na povahu porušenej povinnosti,
spôsob konania, mieru zavinenia alebo iné priťažujúce okolnosti nezlučiteľné s funkciou
rozhodcu,
c)
porušenie povinnosti vyjadriť sa k návrhu na začatie disciplinárneho konania alebo
neúčasť na ústnom pojednávaní disciplinárneho senátu, na ktoré bol predvolaný, bez
riadneho a včasného ospravedlnenia, doručeného najmenej tri dni predo dňom ústneho
pojednávania,
d)
prijatie odmeny alebo iného plnenia za rozhodovanie spotrebiteľských sporov od inej
osoby ako zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého zozname je rozhodca
zapísaný,
e)
plnenie pokynov od zriaďovateľa, ktoréhokoľvek účastníka spotrebiteľského rozhodcovského
konania alebo jeho zástupcu alebo inej tretej osoby súvisiacich s rozhodovaním v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní.
§ 51
Disciplinárne opatrenie
Disciplinárnymi opatreniami sú:
a)
písomné napomenutie, ktoré môže byť vo forme verejného napomenutia,
b)
peňažná pokuta od 500 eur do 5 000 eur,
c)
preskúšanie,
d)
pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu,
e)
vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov.
§ 52
Dočasné pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu
(1)
Disciplinárne obvinenému rozhodcovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie
za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie rozhodcu, za ktoré
je možné uložiť disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov, možno dočasne
pozastaviť výkon funkcie rozhodcu až do právoplatného skončenia disciplinárneho konania.
(2)
Návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu podáva ten, kto podal návrh
na začatie disciplinárneho konania.
(3)
O návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu disciplinárny senát rozhodne
v lehote desiatich dní od jeho doručenia. Rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu
funkcie rozhodcu môže disciplinárny senát, ktorý rozhodol o dočasnom pozastavení výkonu
funkcie rozhodcu, zrušiť aj v priebehu disciplinárneho konania, a to bezodkladne na
návrh toho, kto ho navrhol, na návrh disciplinárne obvineného alebo aj bez návrhu.
Disciplinárne obvinený môže svoj návrh na zrušenie rozhodnutia o dočasnom pozastavení
výkonu funkcie rozhodcu podať znovu najskôr po uplynutí jedného mesiaca od právoplatnosti
rozhodnutia o zamietnutí jeho predchádzajúceho návrhu.
(4)
Dočasné pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia
disciplinárneho senátu.
§ 53
O disciplinárnej zodpovednosti rozhodcu rozhodujú a disciplinárne opatrenia podľa
tohto zákona ukladajú senáty stálej disciplinárnej komisie (ďalej len "disciplinárne
senáty").
§ 54
Stála disciplinárna komisia a disciplinárny senát
(1)
Na účely vytvárania disciplinárnych senátov sa zriaďuje stála disciplinárna komisia.
Stála disciplinárna komisia pozostáva z 15 členov menovaných ministrom, z ktorých
a)
päť členov vymenúva minister aspoň z desiatich kandidátov navrhnutých z radov rozhodcov
záujmovým združením zriaďovateľov stálych rozhodcovských súdov alebo záujmovým združením
rozhodcov,
b)
desať členov vymenúva minister zo zamestnancov ministerstva, iných osôb, ktoré pôsobia
najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonávajú právnické povolanie;
tieto osoby musia spĺňať podmienky na udelenie povolenia na výkon funkcie rozhodcu
oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory.
(2)
Minister odvolá člena stálej disciplinárnej komisie, ak člen stratil predpoklady
na vymenovanie za člena stálej disciplinárnej komisie.
(3)
Minister môže odvolať člena stálej disciplinárnej komisie, ak člen neplní riadne
povinnosti člena stálej disciplinárnej komisie a svojím konaním sťažuje činnosť disciplinárneho
senátu; odvolaním zaniká členstvo v disciplinárnom senáte.
(4)
Ak nie je možné členov stálej disciplinárnej komisie vymenovať podľa odseku 1, vymenuje
minister členov zo zamestnancov ministerstva alebo iných osôb, ktoré majú vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo a aspoň päťročnú prax v oblasti
občianskeho práva vrátane práva ochrany spotrebiteľa alebo obchodného práva.
(5)
Po vymenovaní členov stálej disciplinárnej komisie sa náhodným výberom vytvára päť
samostatných disciplinárnych senátov stálej disciplinárnej komisie, ktoré budú vykonávať
jej disciplinárnu pôsobnosť tak, aby v každom senáte bol zastúpený jeden člen stálej
disciplinárnej komisie podľa odseku 1 písm. a) a dvaja členovia stálej disciplinárnej
komisie podľa odseku 1 písm. b). Ustanovenie sa primerane použije aj pre prípad postupu
podľa odseku 4.
(6)
Podľa pravidiel ustanovených v odsekoch 1 a 4 minister vymenuje rovnaký počet náhradníkov
členov stálej disciplinárnej komisie.
(7)
Predsedu disciplinárneho senátu zvolia spomedzi seba členovia disciplinárneho senátu
bezodkladne po vytvorení disciplinárneho senátu; inak je predsedom disciplinárneho
senátu člen disciplinárneho senátu navrhnutý ministrom.
(8)
Predseda disciplinárneho senátu a členovia disciplinárneho senátu vykonávajú funkciu
bez nároku na odmenu; majú však nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie
podľa osobitného predpisu.29)
(9)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, vykonáva všetky úkony v disciplinárnom konaní disciplinárny
senát.
(10)
Ministerstvo vedie zoznam predsedov disciplinárnych senátov a členov disciplinárnych
senátov v rozsahu meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.
(11)
Ministerstvo zverejňuje zoznam členov stálej disciplinárnej komisie s uvedením ich
mena a priezviska a zloženie jednotlivých disciplinárnych senátov podľa odseku 5 na
webovom sídle ministerstva a bezodkladne zverejňuje všetky zmeny v zložení stálej
disciplinárnej komisie alebo disciplinárnych senátov.
§ 55
(1)
Predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci, ak
a)
rozhodoval vo veci, ktorej sa disciplinárne prejednávaný skutok týka,
b)
je alebo bol zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého
zozname je zapísaný aj rozhodca, ktorého vec sa disciplinárne prejednáva,
c)
nemôže po dobu aspoň šiestich týždňov vykonávať svoju funkciu,
d)
iný disciplinárny senát na základe písomnej námietky zaujatosti účastníka konania
rozhodol, že predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu je
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
(2)
Ak je predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu vylúčený,
písomne sa vzdal členstva v stálej disciplinárnej komisii, zomrel alebo bol vyhlásený
za mŕtveho, minister určí nového predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho
senátu z náhradníkov.
(3)
Členstva v stálej disciplinárnej komisii sa možno vzdať písomným oznámením adresovaným
ministrovi; členstvo zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné
oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené ministrovi.
§ 56
Spôsob pridelenia veci disciplinárnemu senátu
Návrh na začatie disciplinárneho konania, námietka zaujatosti a odvolanie proti rozhodnutiu
o zastavení disciplinárneho konania sa disciplinárnemu senátu pridelí náhodným výberom.
Náhodný výber sa vykonáva prostredníctvom technických a programových prostriedkov
schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania výberu disciplinárneho
senátu. Technické a programové prostriedky podľa druhej vety sú súčasťou Centrálneho
informačného systému súdnictva.
§ 57
Disciplinárne konanie
(1)
Disciplinárne konanie sa začína na návrh podaný ministerstvu. Disciplinárne konanie
je začaté dňom, keď bol návrh doručený ministerstvu.
(2)
Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu
alebo predseda stáleho rozhodcovského súdu voči rozhodcom, ktorí sú zapísaní v zozname
tohto stáleho rozhodcovského súdu. Návrh na začatie disciplinárneho konania možno
podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení;
ak je navrhovateľom minister, táto lehota neuplynie skôr ako tri mesiace od doručenia
oznámenia predsedu stáleho rozhodcovského súdu alebo predsedníctva stáleho rozhodcovského
súdu podľa § 49 ods. 7. Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať najneskôr v lehote dvoch rokov
odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu.
(3)
Návrh na začatie disciplinárneho konania musí obsahovať označenie účastníkov disciplinárneho
konania, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, uvedenie
zákonného ustanovenia, ktoré rozhodca porušil, označenie dôkazov, o ktoré sa návrh
opiera. K návrhu navrhovateľ pripojí dôkazy, ktoré má k dispozícii a ktoré preukazujú
v návrhu uvádzané skutočnosti, najmä, že návrh je podaný v lehote podľa odseku 2.
(4)
Ak návrh na začatie disciplinárneho konania nemá náležitosti podľa odseku 3, predseda
disciplinárneho senátu vyzve navrhovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu v lehote
15 dní od doručenia výzvy a poučí navrhovateľa, že ak nedostatky návrhu v uvedenej
lehote neodstráni, disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví.
(5)
Začatie disciplinárneho konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné disciplinárne
konanie. Ak podajú návrh na začatie disciplinárneho konania v tej istej veci viacerí
navrhovatelia, disciplinárne previnenie sa prejedná na návrh, ktorý bol podaný ako
prvý v poradí; neskôr podané návrhy majú účinok pristúpenia do konania na stranu navrhovateľa.
Navrhovatelia, ktorí pristúpili do disciplinárneho konania, majú v disciplinárnom
konaní rovnaké postavenie ako navrhovateľ, na návrh ktorého sa začalo disciplinárne
konanie. Späťvzatie návrhu na začatie disciplinárneho konania je možné iba so súhlasom
všetkých navrhovateľov.
(6)
Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú navrhovateľovi, disciplinárne
obvinenému, a ak je disciplinárne obvinený zastúpený advokátom alebo opatrovníkom,
len jeho advokátovi alebo opatrovníkovi.
§ 58
Účastníci a zastupovanie
(1)
Účastníkom disciplinárneho konania je navrhovateľ a rozhodca, proti ktorému návrh
na začatie disciplinárneho konania smeruje (ďalej len "disciplinárne obvinený").
(2)
Disciplinárne obvinený môže byť v disciplinárnom konaní zastúpený len advokátom alebo
opatrovníkom.
(3)
Disciplinárne obvinenému, ktorý nie je zastúpený a ktorého pobyt nie je známy alebo
ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť ani na adresu sídla stáleho rozhodcovského
súdu, v ktorého zozname je zapísaný, ustanoví predseda disciplinárneho senátu bezodkladne
opatrovníka zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu, do zoznamu ktorého je
disciplinárne obvinený zapísaný; ak nemožno ustanoviť iného rozhodcu, ustanoví predseda
disciplinárneho senátu za opatrovníka predsedu stáleho rozhodcovského súdu. Ak nie
je možné postupovať podľa predchádzajúcej vety, ustanoví predseda disciplinárneho
senátu opatrovníka v súlade so všeobecným predpisom o konaní pred súdmi.15)
§ 59
(1)
Po začatí disciplinárneho konania predseda disciplinárneho senátu disciplinárne obvinenému,
jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi
a)
doručí návrh na začatie disciplinárneho konania do vlastných rúk,
b)
oznámi zloženie disciplinárneho senátu,
c)
doručí výzvu, aby sa k návrhu na začatie konania, ako aj ku skutočnostiam, ktoré
sa mu kladú za vinu, vyjadril v lehote 15 dní od jej doručenia a aby predložil alebo
označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a poučí ho o práve zvoliť si zástupcu
do piatich dní od doručenia návrhu.
(2)
S vyjadrením a dôkazmi podľa odseku 1 písm. c) predseda disciplinárneho senátu oboznámi
navrhovateľa a umožní mu, aby sa k nim v lehote nie kratšej ako 15 dní vyjadril.
(3)
Disciplinárne obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu
kladú za vinu, a navrhovať dôkazy na svoju obhajobu. Disciplinárne obvinený a navrhovateľ
sú povinní navrhnúť dôkazy tak, aby ich bolo možné vykonať najneskôr na prvom pojednávaní.
Neskôr navrhnuté dôkazy možno vykonať iba vtedy, ak ich účastník nemohol v súlade
s druhou vetou navrhnúť bez svojej viny; o prípustnosti vykonania dôkazu rozhodne
disciplinárny senát.
(4)
Disciplinárny senát vykonáva dokazovanie najmä listinami; dôkaz svedkom alebo znalcom
vykoná iba vtedy, ak nie je zistenie a objasnenie skutočného stavu veci možné inak.
(5)
Prešetrenie účastníkmi uvádzaných tvrdení a skutočností, a ak je to pre rozhodnutie
disciplinárneho senátu potrebné, ďalšie podklady a dôkazy pre náležité objasnenie
veci, zabezpečuje a vykonáva predseda disciplinárneho senátu alebo iný člen disciplinárneho
senátu. Ak je potrebné zabezpečiť vyjadrenie alebo ďalšie podklady rozhodnutia od
tretích osôb, disciplinárny senát si ich vyžiada; osoby požiadané o súčinnosť sú povinné
poskytnúť požadované podklady bezodplatne a v lehote, ktorú určí disciplinárny senát,
inak bezodkladne.
(6)
Disciplinárny senát vec prejedná na ústnom pojednávaní. Disciplinárny senát môže
upustiť od ústneho pojednávania, ak sa disciplinárne obvinený vzdal práva na ústne
prejednanie veci. Termín ústneho pojednávania sa vytýči tak, aby sa ústne pojednávanie
uskutočnilo najneskôr do troch mesiacov od začatia disciplinárneho konania a každé
ďalšie ústne pojednávanie, ak je potrebné, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa konania
predchádzajúceho ústneho pojednávania. Oznámenie o nariadení ústneho pojednávania
sa disciplinárne obvinenému, jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi a navrhovateľovi
doručí najneskôr desať dní pred termínom pojednávania; lehota na prípravu na ústne
pojednávanie sa týmto považuje za zachovanú. Ak disciplinárny senát z dôvodov verejného
záujmu alebo ochrany oprávnených záujmov disciplinárne obvineného nerozhodne inak,
je ústne pojednávanie vždy verejné. Ministerstvo je povinné vytvoriť podmienky pre
účasť verejnosti na ústnom pojednávaní. Termín ústneho pojednávania zverejní ministerstvo
na svojom webovom sídle najneskôr päť dní pred termínom pojednávania.
(7)
Ústne pojednávanie možno odročiť iba z vážnych a ospravedlniteľných dôvodov a ak
nemôže byť účastník na pojednávaní zastúpený. O odročenie pojednávania je účastník
povinný požiadať najneskôr päť dní pred jeho uskutočnením; o odročení rozhodne disciplinárny
senát bezodkladne po doručení ospravedlnenia.
§ 60
Prerušenie disciplinárneho konania
(1)
Ak je disciplinárny senát toho názoru, že skutok, ktorý sa disciplinárne obvinenému
kladie za vinu, napĺňa znaky trestného činu, disciplinárne konanie preruší a vec postúpi
príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní. Disciplinárny senát disciplinárne konanie
preruší aj vtedy, ak sa dozvie, že za skutok, pre ktorý bolo disciplinárne konanie
začaté, sa proti disciplinárne obvinenému vedie trestné stíhanie.
(2)
Okrem prípadu podľa odseku 1 disciplinárny senát konanie preruší vtedy, ak sa o otázke,
ktorá má právny význam na posúdenie toho, či sa rozhodca dopustil disciplinárneho
previnenia, vedie súdne konanie.
(3)
Z dôležitých dôvodov na strane účastníkov disciplinárneho konania alebo ak je v priebehu
disciplinárneho konania nevyhnutné zadovážiť podklady podstatné pre rozhodnutie, môže
disciplinárny senát disciplinárne konanie prerušiť najviac na 60 dní.
(4)
Disciplinárne konanie sa prerušuje aj v prípade, ak disciplinárne obvinený požiadal
o výmaz zo zoznamu rozhodcov; v disciplinárnom konaní sa pokračuje, ak bol disciplinárne
obvinený opätovne zapísaný do zoznamu rozhodcov.
(5)
Disciplinárny senát pokračuje v konaní, ak bolo trestné stíhanie zastavené alebo
ak súd alebo orgán činný v trestnom konaní vec odovzdal alebo postúpil ministerstvu
na disciplinárne konanie.
(6)
Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Ak pominú dôvody prerušenia
konania, začínajú plynúť nové lehoty podľa tohto zákona. Právne účinky úkonov vykonaných
v disciplinárnom konaní zostávajú zachované.
§ 61
Zastavenie disciplinárneho konania
(1)
Disciplinárny senát aj bez ústneho pojednávania disciplinárne konanie zastaví, ak
a)
bol návrh na začatie disciplinárneho konania podaný oneskorene,
b)
bol návrh na začatie disciplinárneho konania vzatý späť,
c)
navrhovateľ na výzvu disciplinárneho senátu v určenej lehote neodstránil nedostatky
svojho návrhu a bol o možnosti zastavenia disciplinárneho konania poučený,
d)
zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie,
e)
disciplinárne obvinený bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní za skutok, ktorý
je predmetom disciplinárneho konania, alebo
f)
disciplinárne obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
(2)
Ak existujú dôvody zastavenia disciplinárneho konania, disciplinárny senát disciplinárne
konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.
(3)
Proti rozhodnutiu o zastavení disciplinárneho konania podľa odseku 1 písm. a), c)
a d) je prípustné odvolanie; o odvolaní rozhoduje iný disciplinárny senát.
§ 62
Trovy disciplinárneho konania a ich náhrada
(1)
Trovami disciplinárneho konania sú najmä účelne vynaložené výdavky účastníkov disciplinárneho
konania, svedočné, znalečné a výdavky spojené s predložením listiny.
(2)
Každý účastník disciplinárneho konania znáša trovy konania, ktoré mu vznikli, a trovy
svojho zástupcu, ak odsek 3 neustanovuje inak.
(3)
Ak disciplinárny senát rozhodne, že disciplinárne obvinený je vinný, má navrhovateľ
a ministerstvo voči rozhodcovi, proti ktorému bolo vedené disciplinárne konanie, nárok
na náhradu trov disciplinárneho konania vo výške účelne vynaložených výdavkov, ktoré
im vznikli a ktoré znášali v disciplinárnom konaní.
§ 63
Rozhodovanie o trovách disciplinárneho konania
(1)
O povinnosti nahradiť trovy disciplinárneho konania rozhoduje disciplinárny senát
na návrh v rozhodnutí, ktorým sa disciplinárne konanie končí. Účastník disciplinárneho
konania, ktorému sa rozhodnutím priznala náhrada trov konania, je povinný trovy konania
vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Disciplinárny
senát určí výšku priznaných trov disciplinárneho konania najneskôr v písomnom vyhotovení
rozhodnutia.
(2)
Ak účastník disciplinárneho konania v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, disciplinárny
senát mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia
iné trovy zo spisu nevyplývajú, disciplinárny senát mu náhradu trov konania neprizná.
(3)
Ak disciplinárny senát uloží povinnosť nahradiť trovy, určí v rozhodnutí, ktorým
sa disciplinárne konanie končí, lehotu na ich úhradu.
(4)
Právoplatné rozhodnutie disciplinárneho senátu, ktorým sa uložila povinnosť nahradiť
trovy alebo peňažná pokuta, je exekučným titulom podľa osobitného predpisu.32)
§ 64
Rozhodnutie
(1)
Pre rozhodnutie disciplinárneho senátu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase,
keď k disciplinárnemu previneniu došlo; neskoršia právna úprava sa použije, len ak
je to pre disciplinárne obvineného priaznivejšie.
(2)
Disciplinárne konanie nemožno skončiť zmierom.
(3)
Disciplinárny senát rozhoduje podľa pravidiel ustanovených v § 38. Rozhodnutie disciplinárneho senátu musí byť písomné a musí vždy obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie.
(4)
Ak disciplinárny senát zistí, že disciplinárne obvinený sa dopustil disciplinárneho
previnenia, rozhodne, že je vinný a uloží mu disciplinárne opatrenie.
(5)
Ak disciplinárny senát zistí, že rozhodca sa disciplinárneho previnenia nedopustil,
rozhodne, že nie je vinný a disciplinárne opatrenie mu neuloží.
(6)
Disciplinárny senát rozhodne o disciplinárnej zodpovednosti rozhodcu najneskôr do
šiestich mesiacov a vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 12 mesiacov odo dňa
začatia disciplinárneho konania. Lehoty podľa prvej vety plynú odo dňa, keď bol návrh
na začatie disciplinárneho konania doručený predsedovi disciplinárneho senátu.
(7)
Ak ide o disciplinárne previnenie rozhodcu, ktoré svojou povahou neodôvodňuje uloženie
prísnejšieho disciplinárneho opatrenia, disciplinárny senát uloží písomné napomenutie,
v ktorom vyjadrí, ktoré konanie rozhodcu považuje za disciplinárne previnenie a z
akých dôvodov. Ak je to vzhľadom na povahu disciplinárneho previnenia rozhodcu potrebné,
disciplinárny senát uloží verejné napomenutie, ktoré sa zverejní na webovom sídle
ministerstva.
(8)
Za disciplinárne previnenie môže disciplinárny senát popri písomnom napomenutí alebo
peňažnej pokute uložiť aj pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu najmenej na šesť a
najviac na 24 mesiacov. Ak to odôvodňuje povaha disciplinárneho previnenia, disciplinárny
senát môže rozhodcovi popri peňažnej pokute a pozastavení výkonu funkcie rozhodcu
uložiť aj preskúšanie. Výnos peňažných pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
(9)
Disciplinárnym opatrením za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom
funkcie rozhodcu je vyčiarknutie rozhodcu zo zoznamu rozhodcov.
(10)
Disciplinárny senát môže výnimočne upustiť od uloženia disciplinárneho opatrenia,
ak prejednanie veci v disciplinárnom konaní považuje za postačujúce vzhľadom na menej
závažný charakter porušenej povinnosti, spôsob konania a mieru zavinenia.
(11)
Disciplinárny senát vyhotoví a odošle rozhodnutie do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia.
Rozhodnutie sa doručuje navrhovateľovi, disciplinárne obvinenému, predsedovi stáleho
rozhodcovského súdu, ak nie je navrhovateľom, a vždy aj ministrovi, ak nie je navrhovateľom.
Rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, keď bolo doručené účastníkom disciplinárneho
konania.
(12)
Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu nie je prípustný opravný prostriedok.
§ 65
Zahladenie disciplinárneho postihu
(1)
Po uplynutí piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho
opatrenia sa na účely disciplinárnej zodpovednosti hľadí na rozhodcu, ako keby nebol
za disciplinárne previnenie postihnutý. Ak sa výkon disciplinárneho opatrenia v lehote
podľa prvej vety neskončil, disciplinárny postih sa zahladzuje vykonaním disciplinárneho
opatrenia.
(2)
Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1, na žiadosť rozhodcu mu ministerstvo bezodkladne
vydá osvedčenie o zahladení disciplinárneho postihu.
(3)
Disciplinárne opatrenie podľa § 51 písm. e) sa nezahladzuje.
§ 66
Spoločné ustanovenie o disciplinárnom konaní
Ak predseda disciplinárneho senátu nevykoná úkon alebo nerozhodne v lehote, ktorú
mu ukladá tento zákon, vykoná úkon bezodkladne iný člen disciplinárneho senátu; o
vykonaní úkonu člen disciplinárneho senátu informuje predsedu disciplinárneho senátu
a ministra.
PIATA ČASŤ
KONTROLA A SANKCIE
§ 67
(1)
Ministerstvo
a)
vykonáva kontrolu nad dodržiavaním tohto zákona a plnením podmienok zriaďovateľa,
rozhodcu a stáleho rozhodcovského súdu pri výkone pôsobnosti podľa tohto zákona,
b)
rozhoduje o uložení sankcií.
(2)
Na účely rozhodnutia o sťažnosti si ministerstvo môže vyžiadať od predsedu stáleho
rozhodcovského súdu všetky potrebné informácie vrátane spisov.
(3)
Ak nie je informácia poskytnutá podľa odseku 2 dostatočná, môže ministerstvo vykonať
kontrolu podľa tohto zákona.
(4)
Zriaďovateľ, členovia orgánov stáleho rozhodcovského súdu a rozhodcovia stáleho rozhodcovského
súdu sú povinní umožniť výkon kontroly a vytvoriť podmienky na riadny výkon kontroly,
poskytnúť súčinnosť požadovanú na výkon kontroly, zdržať sa konania, ktoré by mohlo
sťažovať alebo mariť výkon kontroly, ako aj poskytnúť všetky informácie a dokumentáciu
podľa požiadaviek ministerstva.
(5)
Zamestnanci ministerstva vrátane prizvaných osôb sú pri výkone kontroly oprávnení
a)
vstupovať do objektov, sídla, zariadení, na pozemky a do iných priestorov stáleho
rozhodcovského súdu a zriaďovateľa,
b)
vyžadovať od zriaďovateľa alebo predsedu stáleho rozhodcovského súdu, aby v určenej
lehote poskytol doklady, iné písomnosti, spisy, vyjadrenia a informácie potrebné na
výkon kontroly vrátane informácií na technických nosičoch dát,
c)
nahliadať do spisu, účtovníctva a iných záznamov zriaďovateľa alebo stáleho rozhodcovského
súdu a robiť z nich kópie a odpisy,
d)
v odôvodnených prípadoch odoberať písomnosti a iné záznamy,
e)
vyžadovať od zriaďovateľa a stáleho rozhodcovského súdu, jeho zamestnancov, prípadne
jeho spoločníkov všetky informácie týkajúce sa výkonu ich činnosti.
(6)
Zamestnanci ministerstva sú pri výkone kontroly povinní preukázať sa služobným preukazom
a písomným poverením na výkon kontroly.
(7)
Výkon kontroly nesmie zasahovať do prebiehajúceho spotrebiteľského rozhodcovského
konania.
(8)
Trovy ministerstva spojené s kontrolou uhrádza ministerstvo a trovy zriaďovateľa
alebo stáleho rozhodcovského súdu spojené s kontrolou uhrádza zriaďovateľ.
§ 68
(1)
Za porušenie povinností podľa tohto zákona a za sťaženie alebo zmarenie výkonu kontroly
uloží ministerstvo peňažnú pokutu.
(2)
Za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom okrem povinností uvedených v odseku
3 ministerstvo uloží zriaďovateľovi peňažnú pokutu od 1 000 eur do 5 000 eur.
(3)
Za porušenie povinností ustanovených v § 10 ods. 3 a 4, § 12, 13, 16, § 17 ods. 4 a § 18 ods. 4 ministerstvo uloží zriaďovateľovi peňažnú pokutu od 5 000 eur do 20 000 eur.
(4)
Tomu, kto sťaží alebo zmarí výkon kontroly, uloží ministerstvo peňažnú pokutu od
500 eur do 1 000 eur.
§ 69
(1)
Konanie o uložení peňažnej pokuty možno začať do dvoch rokov od zistenia porušenia
povinnosti, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(2)
Peňažná pokuta je splatná do 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jej uložení nadobudlo
právoplatnosť. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
(3)
Na konanie o uložení peňažnej pokuty podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní.31)
ŠIESTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Spoločné ustanovenia
§ 70
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy
stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od tohto zákona.
Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského
súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti dodávateľovi.
§ 71
(1)
Ak niektorú otázku v konaní nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane
ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi,15) ak to povaha veci pripúšťa.
(2)
Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,31) ak v § 57 ods. 7 a § 69 ods. 3 nie je ustanovené inak.
§ 72
Pri výkone kontroly alebo v disciplinárnom konaní sa rozhodca, predseda stáleho rozhodcovského
súdu a ani zriaďovateľ nemôžu dovolávať povinnosti mlčanlivosti, obchodného tajomstva
a ani inej prekážky poskytnutia súčinnosti ministerstvu a disciplinárnemu senátu.
§ 73
Prechodné ustanovenia
(1)
Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský
spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom
konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
(2)
Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra
2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
(3)
Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými
v čase jej uzavretia.
(4)
Na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci
podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.
(5)
Rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015
odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa
tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského
súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa
nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň
traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24
mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného
predpisu10) povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.
(6)
Rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona
a ktoré neskončilo pred 1. januárom 2015, sa týmto dňom prerušuje. V rozhodcovskom
konaní môže pokračovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí
spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 stal podľa odseku 5 členom zriaďovateľa
nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, pokračuje sa v konaní pred nástupníckym
stálym rozhodcovským súdom. Ak nástupnícky stály rozhodcovský súd nezíska povolenie
do 15. júna 2015, v nasledujúci deň sa rozhodcovské konania zastavujú a postupuje
sa podľa § 28 ods. 11. Ak konal rozhodca, ktorý nezískal povolenie alebo ktorý nie je zapísaný v zozname
rozhodcov nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, ktorý získal povolenie, postupuje
sa podľa § 24 ods. 2. Účinky úkonov v rozhodcovskom konaní doteraz vykonaných zostávajú zachované.
(7)
Ak ide o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na
vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd,10) možno v rozhodcovských konaniach začatých pred 1. januárom 2015, ktorých predmetom
je spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona, pokračovať len vtedy, ak zriaďovateľ
získa povolenie podľa tohto zákona. Rozhodcovské konanie sa do času získania povolenia
prerušuje.
(8)
Ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená
právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať
stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské
konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním
žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály
rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným
oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať
dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí
alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak,
aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota
spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský
súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských
súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom
má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie
rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom
2015.
(9)
V poradí prvú správu o činnosti stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona zverejní
stály rozhodcovský súd do 31. marca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom
bol zriadený.
§ 74
Záverečné ustanovenie
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.
Čl. II
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona
č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990
Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995
Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona
č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998
Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999
Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z.,
zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z., zákona č. 424/2002 Z. z., zákona
č. 451/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. 620/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z. z., zákona
č. 353/2003 Z. z., zákona č. 530/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 204/2004
Z. z., zákona č. 371/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z.,
zákona č. 428/2004 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona
č. 36/2005 Z. z., zákona č. 290/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 24/2007
Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 273/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z.,
zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona
č. 484/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 487/2009 Z. z., zákona č. 495/2009
Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 183/2011 Z. z.,
zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 388/2011 Z. z., zákona
č. 335/2012 Z. z., zákona č. 64/2013 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 180/2013
Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z., zákona č. 151/2014 Z. z. a zákona č. 180/2014 Z.
z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 88 odsek 2 znie:
„(2)
Na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého
obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Ak je účastníkom konania spotrebiteľ,
je na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania príslušný súd, v ktorého
obvode má spotrebiteľ bydlisko. Ak sa miesto rozhodcovského konania nenachádza na
území Slovenskej republiky, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko
alebo sídlo alebo miesto podnikania odporca. Ak odporca nemá bydlisko alebo sídlo
alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého
obvode má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania.“.
2.
§ 106 znie:
„§ 106
(1)
Len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej
zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže
vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia,
že na zmluve netrvajú, ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej
republike odopreté, ak ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a v tej istej veci
ešte nezačalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie10b) alebo ak súd zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená
rozhodcovskej zmluve alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať.
(2)
Ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené a v tej istej veci bol podaný
návrh na začatie rozhodcovského konania, zostávajú právne účinky pôvodného návrhu
zachované, ak bude návrh na začatie rozhodcovského konania podaný do 30 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu o zastavení konania. Ak bolo konanie pred rozhodcovským súdom zastavené
pre nedostatok jeho právomoci alebo o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu sa
rozhodlo v konaní podľa osobitného zákona,10c) zostávajú právne účinky žaloby podanej na rozhodcovský súd zachované, ak bude návrh
na začatie konania pred súdom podaný do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia rozhodcovského
súdu o zastavení rozhodcovského konania alebo od právoplatnosti rozhodnutia súdu o
určení, že rozhodcovský súd nemá právomoc.
(3)
Súd zastaví konanie o návrhu na určenie neexistencie, neplatnosti alebo zániku rozhodcovskej
zmluvy, ak žalovaný preukáže, že podal návrh na začatie rozhodcovského konania a toto
konanie prebieha; to neplatí, ak ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 10b a 10c znejú:
„10b)
Zákon č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
10c)
§ 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.“.
3.
V § 141a ods. 1 štvrtá veta znie: "Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej
lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť preddavok zložiť, ho zložil, alebo odporcom
je účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného
predpisu o konkurznom konaní, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie
preddavku na trovy konania zastaví.".
4.
Za § 372v sa vkladá § 372w, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 372w
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015
Spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského
rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu,10b) o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili,
prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.“.
Čl. III
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona
č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990
Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona
č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997 Z. z., zákona
č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z., zákona č. 261/2001
Z. z., zákona č. 281/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 34/2002 Z. z.,
zákona č. 95/2002 Z. z., zákona č. 184/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona
č. 526/2002 Z. z., zákona č. 504/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 150/2004
Z. z., zákona č. 404/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z.,
zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 118/2006 Z. z., zákona
č. 188/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 568/2007
Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 379/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z.,
zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona
č. 546/2010 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 161/2011 Z. z., zákona č. 69/2012
Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z. a zákona č. 106/2014 Z.
z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 53 ods. 4 písmeno r) znie:
„r)
umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia
podmienok ustanovených osobitným zákonom,“.
2.
Za Dvadsiatu hlavu sa vkladá Dvadsiata prvá hlava, ktorá vrátane nadpisu znie:
„DVADSIATA PRVÁ HLAVA
PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. JANUÁRA 2015
§ 879s
Ustanovenia tohto zákona sa použijú na spotrebiteľskú zmluvu uzavretú po 31. decembri
2014.“.
Čl. IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996
Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997
Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona
č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001
Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z.,
zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona
č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003
Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z.,
zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona
č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004
Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z.,
zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona
č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004
Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona
č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005
Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z.,
zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona
č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 610/2005 Z. z., zákona č. 14/2006
Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z.,
zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona
č. 342/2006 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 21/2007
Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 95/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z.,
zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 279/2007 Z. z., zákona č. 295/2007 Z. z., zákona
č. 309/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 344/2007
Z. z., zákona č. 355/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z.,
zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 517/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona
č. 548/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 647/2007
Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 92/2008 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z.,
zákona č. 167/2008 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z., zákona
č. 405/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 451/2008 Z. z., zákona č. 465/2008
Z. z., zákona č. 495/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z.,
zákona č. 45/2009 Z. z., zákona č. 188/2009 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona
č. 274/2009 Z. z., zákona č. 292/2009 Z. z., zákona č. 304/2009 Z. z., zákona č. 305/2009
Z. z., zákona č. 307/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 478/2009 Z. z.,
zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona
č. 594/2009 Z. z., zákona č. 67/2010 Z. z., zákona č. 92/2010 Z. z., zákona č. 136/2010
Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 514/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z.,
zákona č. 39/2011 Z. z., zákona č. 119/2011 Z. z., zákona č. 200/2011 Z. z., zákona
č. 223/2011 Z. z., zákona č. 254/2011 Z. z., zákona č. 256/2011 Z. z., zákona č. 258/2011
Z. z., zákona č. 324/2011 Z. z., zákona č. 342/2011 Z. z., zákona č. 363/2011 Z. z.,
zákona č. 381/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 404/2011 Z. z., zákona
č. 405/2011 Z. z., zákona č. 409/2011 Z. z., zákona č. 519/2011 Z. z., zákona č. 547/2011
Z. z., zákona č. 49/2012 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z.,
zákona č. 286/2012 Z. z., zákona č. 336/2012 Z. z., zákona č. 339/2012 Z. z., zákona
č. 351/2012 Z. z., zákona č. 439/2012 Z. z., zákona č. 447/2012 Z. z., zákona č. 459/2012
Z. z., zákona č. 8/2013 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 40/2013 Z. z., zákona
č. 72/2013 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 96/2013
Z. z., zákona č. 122/2013 Z. z., zákona č. 144/2013 Z. z., zákona č. 154/2013 Z. z.,
zákona č. 213/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 319/2013 Z. z., zákona
č. 347/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 474/2013 Z. z., zákona č. 506/2013
Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 84/2014 Z. z.,
zákona č. 152/2014 Z. z., zákona č. 162/2014 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona
č. 204/2014 Z. z., zákona č. 262/2014 Z. z. a zákona č. 293/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:
V sadzobníku správnych poplatkov I. časti "Všeobecná správa" položke 5 sa dopĺňajú
písmená q) až u), ktoré znejú:
„q)
Konanie o udelenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory zriaďovateľovi stáleho
rozhodcovského súdu 3 000 eur
r)
Konanie o udelenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory rozhodcovi 500 eur
s)
Vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti rozhodcu podľa osobitného predpisu 300 eur
t)
Výpis zo zoznamu rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, za každú
stranu 1,50 eura
u)
Výpis zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské
spory, za každú stranu 1,50 eura“.
Čl. V
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona
č. 235/1998 Z. z., zákona č. 240/1998 Z. z., zákona č. 280/1999 Z. z., nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. 415/2000 Z. z., zákona č. 291/2001 Z. z., zákona č. 32/2002
Z. z., zákona č. 356/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z.,
zákona č. 613/2004 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 125/2005 Z.
z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 585/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona
č. 568/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 554/2008
Z. z., zákona č. 84/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 466/2009 Z. z.,
zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 102/2011 Z. z., zákona
č. 348/2011 Z. z., zákona č. 230/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 440/2012
Z. z., zákona č. 461/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 14/2013
Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 299/2013 Z. z., zákona č. 355/2013 Z. z.
a zákona č. 106/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 16a ods. 5 sa slová "§ 44 ods. 3" nahrádzajú slovami "§ 44 ods. 4".
2.
V poznámke pod čiarou k odkazu 4d sa vypúšťajú slová "§ 68c zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z.,".
3.
V § 41 ods. 2 písmeno b) znie:
„b)
cudzieho exekučného titulu,“.
4.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4ea sa vypúšťa.
5.
V § 41 ods. 4 sa slová "§ 44 ods. 5, § 45 ods. 4, § 56 ods. 2 až 5" nahrádzajú slovami
"§ 44 ods. 6 a 7, § 56 ods. 2 až 4 a 6".
6.
V § 42 odsek 4 znie:
„(4)
Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje pri cudzom exekučnom titule, ktorého uznanie
sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím4eab) alebo ktorý bol osvedčený podľa osobitného predpisu.4eac) Pri ostatných cudzích exekučných tituloch potvrdenie o vykonateľnosti nahrádza rozhodnutie
súdu o ich uznaní alebo ich vyhlásení za vykonateľné.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 4eab a 4eac znejú:
„4eab)
§ 67 zákona č. 97/1963 Zb.
§ 49 zákona č. 244/2002 Z. z.
§ 49 zákona č. 244/2002 Z. z.
4eac)
Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004, nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske
konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 30. 12. 2006), nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31. 7. 2007), oddiel 1
kapitola IV nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom
práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti
(Ú. v. EÚ L 7, 10. 1. 2009), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012
z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20. 12. 2012), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych
veciach (Ú. v. EÚ L 181, 29. 6. 2013).“.
7.
V § 44 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v spotrebiteľskom spore4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu
na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky
ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom
spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný
v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským
súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať
spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného
predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok
podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.“.
Doterajšie odseky 3 až 9 sa označujú ako odseky 4 až 10.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4ead znie:
„4ead)
Zákon č. 335/2014 Z. z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.“.
8.
V § 44 ods. 5 sa slová "Odseky 1 až 3" nahrádzajú slovami "Odseky 1, 2 a 4".
9.
V § 44 odsek 6 znie:
„(6)
Ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu, ktorého
uznanie sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím,4eab) ktorý bol osvedčený podľa osobitného predpisu,4eac) alebo ak bol súdu doručený návrh na vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným
postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,4eb) alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho
exekučného titulu sa podáva na súd, doručí súd návrh na vykonanie exekúcie povinnému
do vlastných rúk; to neplatí, ak o uznaní súd rozhodol v osobitnom konaní. Ak povinný
do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neuvedie dôvody, ktoré by uznaniu
alebo vykonaniu cudzieho exekučného titulu bránili, alebo nepodá návrh na jeho samostatné
uznanie, ak to osobitný predpis pripúšťa,4eae) súd preskúma podmienky uznania a vykonania, ktoré má povinnosť skúmať aj bez návrhu,
a ak prekážky uznania alebo vykonania nezistí a sú splnené podmienky podľa odseku
2, poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
má účinky uznania cudzieho exekučného titulu.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4eae znie:
„4eae)
§ 67 ods. 2 a 3 zákona č. 97/1963 Zb. v znení zákona č. 388/2011 Z. z.“.
10.
V § 44 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7)
Ak ide o vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,4eb) alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho
exekučného titulu sa podáva na súd, určí súd v poverení exekútora, ktorý exekúciu
vykoná.“.
Odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 8 až 11.
11.
V § 44 ods. 9 sa slová "odseku 6" nahrádzajú slovami "odseku 8".
12.
V § 44 ods. 11 sa slová "odseku 8" nahrádzajú slovami "odseku 10".
13.
V § 45 sa vypúšťa odsek 4.
14.
V § 47 ods. 5 sa slová "§ 56 ods. 10" nahrádzajú slovami "§ 56 ods. 11".
15.
Doterajší text § 48 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu4ead) v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti
podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného
predpisu.4g)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4g znie:
„4g)
Príloha č. 3 k zákonu č. 335/2014 Z. z.“.
16.
§ 48 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Ak podkladom na vykonanie exekúcie je cudzí exekučný titul, pripojí exekútor k upovedomeniu
o začatí exekúcie aj jeho odpis alebo kópiu, a ak tak ustanovuje osobitný predpis,4h) aj iné listiny.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4h znie:
„4h)
Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012.“.
17.
V § 56 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo ak bol podaný návrh na neuznanie
cudzieho rozhodnutia osobitným rozhodnutím, ak podanie takého návrhu pripúšťa osobitný
predpis.6a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 6a znie:
„6a)
§ 67 ods. 2 a 3 zákona č. 97/1963 Zb. v znení zákona č. 388/2011 Z. z.
Nariadenie (ES) č. 805/2004.
Nariadenie (ES) č. 1896/2006.
Nariadenie (ES) č. 861/2007.
Nariadenia (ES) č. 4/2009.
Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012.
Nariadenie (EÚ) č. 606/2013.“.
Nariadenie (ES) č. 805/2004.
Nariadenie (ES) č. 1896/2006.
Nariadenie (ES) č. 861/2007.
Nariadenia (ES) č. 4/2009.
Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012.
Nariadenie (EÚ) č. 606/2013.“.
18.
V § 56 ods. 4 sa odkaz "6a" nad slovom "predpisov" nahrádza odkazom "6aa".
19.
Poznámka pod čiarou k odkazu 6aa znie:
„6aa)
Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
Zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
20.
V § 56 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5)
Súd povolí odklad exekúcie, ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii
podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozhodnutia zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje. Ak súd
žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie zruší, súd exekúciu podľa tohto zákona zastaví.“.
Doterajšie odseky 5 až 10 sa označujú ako odseky 6 až 11.
21.
V § 57 sa odsek 1 dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
„l)
je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.“.
22.
V § 58 ods. 5 sa slovo "a" nahrádza čiarkou a za slovo "k)" sa vkladajú slová "a
l)".
23.
V § 79 ods. 2 sa slová "§ 56 ods. 2" nahrádzajú slovami "§ 56 ods. 2 alebo ods. 5".
24.
V § 100 ods. 2 sa slová "§ 56 ods. 2" nahrádzajú slovami "§ 56 ods. 2 alebo ods.
5".
25.
V § 141 ods. 7 sa slová "§ 56 ods. 5" nahrádzajú slovami "§ 56 ods. 6".
26.
Za ôsmu časť sa vkladá nová deviata časť, ktorá vrátane nadpisu znie:
„DEVIATA ČASŤ
CENTRÁLNY REGISTER EXEKÚCIÍ
§ 211a
(1)
Komora vedie v elektronickej podobe centrálny register exekúcií (ďalej len "register
exekúcií") a zodpovedá za jeho nepretržitú, plynulú a bezpečnú prevádzku. Komora sa
zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Register exekúcií pozostáva z technického
a programového vybavenia slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie, spracúvanie, uchovávanie,
vyhľadávanie a prenos dát súvisiacich s exekučnou činnosťou. Register exekúcií je
verejným zoznamom dostupným na webovom sídle komory, do ktorého sa o každej právoplatne
neskončenej exekúcii zapisujú tieto údaje:
a)
označenie súdu, ktorý udelil poverenie na vykonanie exekúcie,
b)
spisová značka súdu podľa písmena a),
c)
označenie exekútora, ktorému súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie,
d)
spisová značka exekučného spisu exekútora,
e)
deň, mesiac a rok
1.
udelenia poverenia na vykonanie exekúcie,
2.
vydania uznesenia o povolení odkladu exekúcie,
3.
vydania uznesenia o zastavení exekúcie, ak sa exekúcia zastavila v časti,
f)
označenie vymáhaného nároku, na ktorého vymáhanie poveril exekútora súd,
g)
ak ide o povinného
1.
fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa bydliska,
2.
fyzickú osobu - podnikateľa, meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa bydliska alebo
miesta podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené,
3.
právnickú osobu, názov alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo.
(2)
Ak bola exekúcia právoplatne zastavená alebo skončená inak ako zastavením, exekútor
vymaže z registra všetky údaje týkajúce sa vedenej exekúcie.
(3)
Zápis, zmenu a výmaz údajov podľa odsekov 1 a 2 do registra exekúcií vykonáva a za
ich správnosť zodpovedá exekútor, ktorý je poverený vykonaním exekúcie, zástupca,
náhradník alebo nástupca exekútora. Ak exekútor nesplní povinnosť podľa prechádzajúcej
vety, vykoná zápis, zmenu alebo výmaz údajov podľa odsekov 1 a 2 bezodkladne komora,
ak má vedomosť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, zmenu alebo výmaz údajov.
Zápis, zmena a výmaz údajov podľa odsekov 1 a 2 sa vykonáva v lehotách a postupom,
ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(4)
Na účely zápisu, zmeny a výmazu údajov používa exekútor pri svojej činnosti technické
a programové vybavenie na elektronické ukladanie, spracúvanie, vyhľadávanie a prenos
dát určené vnútorným predpisom komory.
(5)
Do registra exekúcií majú bezplatný prístup exekútori a orgány verejnej moci.
(6)
Ak povinný namieta zápis v registri exekúcií, môže podať sťažnosť proti zápisu. Sťažnosť
proti zápisu v registri exekúcií komora vybaví do 14 dní od jej doručenia postupom
podľa § 218b ods. 1 až 3. Ak komora námietke vyhovie, vymaže údaje z registra exekúcií
v lehote na vybavenie sťažnosti.
§ 211b
(1)
Komora vydá na žiadosť výpis z registra exekúcií alebo potvrdenie o tom, že určitý
zápis v registri exekúcií nie je. Výpis a potvrdenie podľa predchádzajúcej vety sú
verejnými listinami preukazujúcimi stav evidovaný v registri exekúcií ku dňu ich vydania;
rodné číslo sa v nich neuvádza. Údajov uvedených vo výpise a potvrdení sa možno dovolávať,
ak sa nepreukáže opak.
(2)
Komore za prístup do registra exekúcií a za vydania výpisu alebo potvrdenia podľa
odseku 1 patrí odmena, ktorej výšku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo.“.
Doterajšia deviata až jedenásta časť sa označujú ako desiata až dvanásta časť.
27.
V § 212 sa odsek 5 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e)
disciplinárna komisia.“.
28.
V § 213 ods. 4 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: "vrátane náhradníkov členov
disciplinárnej komisie".
29.
V § 213 ods. 4 písmeno b) znie:
„b)
schvaľuje organizačný, disciplinárny a volebný poriadok,“.
30.
V § 214 ods. 1 sa za písmeno k) vkladá nové písmeno l), ktoré znie:
„l)
na webovom sídle komory zverejňuje členov orgánov komory a ich zmeny,“.
Doterajšie písmená l) až n) sa označujú ako písmená m) až o).
31.
V § 214 ods. 6 sa za slovo "členstvom" vkladajú slová "v disciplinárnej komisii alebo".
32.
§ 217 znie:
„§ 217
Disciplinárna komisia
(1)
Disciplinárna komisia má 11 členov.
(2)
Členovia disciplinárnej komisie volia zo svojich členov predsedu disciplinárnej komisie.
(3)
Podrobnosti o vytváraní disciplinárnych senátov, nahrádzaní členov disciplinárnych
senátov, prideľovaní vecí a o disciplinárnom konaní, ak toto nie je upravené zákonom,
upraví disciplinárny poriadok, ktorý vydá komora po schválení ministerstvom.“.
33.
Nadpis jedenástej časti znie: "Vybavovanie sťažností, kontrola exekučnej činnosti,
disciplinárna zodpovednosť súdneho exekútora a správne delikty".
34.
V § 218d ods. 1 úvodnej vete sa na konci pripája slovo "najmä".
35.
V § 218d ods. 1 písm. a) sa slová "dodržiavanie ustanovení" nahrádzajú slovami "dodržiavanie
všeobecne záväzných právnych predpisov exekútorom a dodržiavanie ustanovení".
36.
V § 222b ods. 1 sa slová "disciplinárny senát" nahrádzajú slovami "disciplinárna
komisia prostredníctvom disciplinárneho senátu".
37.
§ 222b sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Prezident komory je povinný bezodkladne zabezpečiť zverejnenie zloženia disciplinárnych
senátov na webovom sídle komory; rovnako je povinný zabezpečiť zverejnenie zmeny v
personálnom zložení disciplinárnych senátov.“.
38.
§ 222c znie:
„§ 222c
(1)
Predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu, ktorý je exekútorom,
musí spĺňať tieto podmienky:
a)
pôsobí vo funkcii najmenej päť rokov,
b)
nevedie sa proti nemu disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie,
c)
nie je mu pozastavený výkon funkcie exekútora,
d)
v posledných troch rokoch mu nebolo uložené disciplinárne opatrenie,
e)
nie je členom niektorého z iných orgánov komory.
(2)
Funkcia predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu, ktorý
je exekútorom, zaniká
a)
uplynutím funkčného obdobia, ak disciplinárny poriadok neustanoví inak,
b)
ak prestal spĺňať podmienky na výkon funkcie exekútora alebo podmienky podľa odseku
1,
c)
vzdaním sa funkcie v disciplinárnej komisii.
(3)
Exekútor má ako predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu
nárok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Podrobnosti o určení odmeny a náhrady
hotových výdavkov a jej výške upraví vnútorný predpis komory.“.
39.
§ 222d až 222g sa vypúšťajú.
40.
V § 224 ods. 2 sa slovo "komore" nahrádza slovami "predsedovi disciplinárnej komisie".
41.
V § 224 ods. 5 sa slová "disciplinárny senát, ktorého vytvorenie podľa § 222f bezprostredne
predchádzalo okamihu doručenia námietky zaujatosti" sa nahrádzajú slovami "predseda
disciplinárnej komisie; o vylúčení predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho
senátu, ktorý je predsedom disciplinárnej komisie, rozhodne prezídium komory" a vypúšťa
sa posledná veta.
42.
V § 224 sa vypúšťa odsek 6.
43.
V § 226 ods. 6 sa slová "disciplinárny senát" nahrádzajú slovami "predseda disciplinárneho
senátu".
44.
V § 228a ods. 3 sa slová "tomu disciplinárnemu senátu, ktorý bol vytvorený pri prvom
podanom odvolaní v tomto disciplinárnom konaní" nahrádzajú slovami "disciplinárnemu
senátu podľa odseku 2, ktorý rozhodol v tomto disciplinárnom konaní o skôr podanom
odvolaní".
45.
V nadpise nad § 228g sa vypúšťajú slová "o disciplinárnom konaní".
46.
V § 228g odsek 1 znie:
„(1)
Ak predseda disciplinárneho senátu nevykoná úkon alebo nerozhodne v lehote, ktorú
mu ukladá tento zákon, vykoná úkon bezodkladne iný člen disciplinárneho senátu alebo
prezident komory. Ak úkon nevykoná alebo v lehote, ktorú mu ukladá tento zákon, nerozhodne
predseda disciplinárnej komisie, vykoná úkon bezodkladne prezident komory. Informácia
o vykonaní úkonu sa poskytne predsedovi disciplinárneho senátu, predsedovi disciplinárnej
komisie a prezidentovi komory.“.
47.
V § 228g ods. 2 sa za slová "prezidenta komory" vkladá čiarka a slová "predsedu disciplinárnej
komisie".
48.
V jedenástej časti sa za tretiu hlavu vkladá štvrtá hlava, ktorá znie:
„ŠTVRTÁ HLAVA
SPRÁVNE DELIKTY
§ 228i
(1)
Komora sa dopustí správneho deliktu tým, že nevedie register exekúcií alebo nepostupuje
podľa § 211a a 211b.
(2)
Za správny delikt sa komore uloží pokuta do 16 000 eur.
(3)
Správne delikty komory prejednáva a pokuty vymáha ministerstvo.
(4)
Pri ukladaní pokuty ministerstvo prihliadne na povahu, závažnosť, spôsob, dĺžku a
dôsledky protiprávneho konania alebo opomenutia komory.
(5)
Zodpovednosť komory za správny delikt zanikne, ak ministerstvo nezačne konanie, ktorého
predmetom je zodpovednosť za správny delikt, do dvoch rokov odo dňa, keď sa o ňom
dozvedelo, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď bol správny delikt spáchaný.
(6)
Právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm.
i).
(7)
Výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
(8)
Pri prejednávaní správneho deliktu a ukladaní pokuty za správny delikt sa postupuje
podľa všeobecného predpisu o správnom konaní,19a) ak tento zákon neustanovuje inak.“.
49.
Za § 243c sa vkladá § 243d, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 243d
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015
(1)
Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead)
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto
zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.
(2)
Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky
podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú
predpisy účinné do 31. decembra 2014.
(3)
Exekútor je povinný do 30. júna 2016 vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených
exekúcií, v ktorých mu súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, do registra exekúcií;
táto povinnosť platí aj pre zástupcu, náhradníka a nástupcu exekútora.
(4)
Ak orgán komory príslušný na disciplinárne konanie alebo disciplinárny senát vytvorený
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 nerozhodne o disciplinárnom previnení
exekútora do 31. januára 2015, disciplinárne konanie dokončí orgán komory príslušný
na disciplinárne konanie vytvorený podľa predpisov účinných od 1. januára 2015. Ustanovenie
prvej vety platí aj pre právoplatne neskončené odvolacie disciplinárne konanie; na
tento účel sa orgán komory príslušný na disciplinárne konanie vytvorený podľa predpisov
účinných od 1. januára 2015 považuje za odvolací orgán. Orgán komory príslušný na
disciplinárne konanie, ktorý rozhoduje ako odvolací disciplinárny orgán, postupuje
podľa predpisov účinných od 1. januára 2015; ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu
veci na ďalšie konanie, prejedná vec v prvom stupni podľa predpisov účinných od 1.
januára 2015 orgán komory príslušný na disciplinárne konanie podľa predpisov účinných
od 1. januára 2015, a ak odvolací orgán rozhodnutie potvrdí, možno toto preskúmať
súdom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
(5)
Ak podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2014 nedošlo k vytvoreniu disciplinárneho
senátu alebo orgán komory príslušný na disciplinárne konanie bol z dôvodu neobsadenosti
nečinný a nejde o prípad odvolacieho disciplinárneho konania podľa odseku 4, rozhodne
orgán komory príslušný na disciplinárne konanie podľa predpisov účinných od 1. januára
2015 o návrhu na začatie disciplinárneho konania najneskôr do jedného roka od okamihu
pridelenia veci orgánu príslušnému na disciplinárne konanie. Ostatné lehoty v disciplinárnom
konaní začnú plynúť od okamihu pridelenia veci orgánu komory príslušnému na disciplinárne
konanie.
(6)
Databázy predsedov disciplinárnych senátov a členov disciplinárnych senátov vytvorené
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 sa k účinnosti tohto zákona zrušujú.
(7)
Konferencia exekútorov zvolí členov disciplinárnej komisie tak, aby sa títo mohli
ujať svojej funkcie najneskôr do dvoch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Ak konferencia
exekútorov nezvolí členov disciplinárnej komisie v lehote podľa prvej vety, zvolí
členov disciplinárnej komisie prezídium komory bezodkladne, najneskôr do troch mesiacov
od účinnosti tohto zákona. Ak členovia disciplinárnej komisie nebudú zvolení podľa
prvej alebo druhej vety, vymenuje ich minister.“.
Čl. VI
Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky
v znení zákona č. 369/1999 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 660/2002 Z.
z., zákona č. 174/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 454/2004 Z. z.,
zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona
č. 216/2008 Z. z., zákona č. 49/2012 Z. z. a zákona č. 190/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 23a ods. 2 sa za slovo "súdom" vkladajú slová "stálym rozhodcovským súdom,8aa)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 8aa znie:
„8aa)
Zákon č. 335/2014 Z. z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.“.
Čl. VII
Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona
č. 143/2002 Z. z., zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 139/2003
Z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 523/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z.,
zákona č. 351/2004 Z. z., zákona č. 405/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona
č. 654/2004 Z. z., zákona č. 78/2005 Z. z., zákona č. 172/2005 Z. z., zákona č. 474/2005
Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 103/2007 Z. z.,
zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 456/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona
č. 617/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 583/2008
Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 165/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z.,
zákona č. 403/2009 Z. z., zákona č. 505/2009 Z. z., zákona č. 557/2009 Z. z., zákona
č. 570/2009 Z. z., zákona č. 37/2010 Z. z., zákona č. 372/2010 Z. z., zákona č. 403/2010
Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 287/2012 Z. z.,
zákona č. 60/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z. a zákona č. 313/2013 Z. z. sa mení
a dopĺňa takto:
V § 13 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5)
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva v zákonom ustanovenom rozsahu
kontrolu nad zriaďovateľmi stálych rozhodcovských súdov, stálymi rozhodcovskými súdmi,
rozhodcami a disciplinárnu právomoc nad rozhodcami oprávnenými rozhodovať spotrebiteľské
spory.“.
Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 6 až 8.
Čl. VIII
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2015 okrem čl. V § 211b v dvadsiatom šiestom
bode, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
Andrej Kiska v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
1)
§ 585 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
2)
Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
3)
§ 44 až 50 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
4)
§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
5)
§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
8)
§ 3 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
9)
§ 24 ods. 2 zákona č 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 199/2014 Z. z.
10)
§ 90 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
11)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení
spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica
2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v.
EÚ L 165, 18. 6. 2013).
12)
§ 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 84/2014 Z. z.
14)
Zákon č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
16)
Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4. 7. 2008).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (Ú. v. EÚ L 40, 31. 7. 2007).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4. 7. 2008).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (Ú. v. EÚ L 40, 31. 7. 2007).
17)
Napríklad § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy
uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2014 Z. z., čl. 3 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi
národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa
("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú. v. EÚ L 364, 9. 12.
2004).
18)
§ 101 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
19)
Napríklad § 129 ods. 2 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov.
20)
§ 23a ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov.
21)
Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z.
22)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
24)
Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
27)
§ 41 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
28)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
30)
Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
31)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
32)
§ 41 ods. 2 písm. i) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Príloha č. 1 k zákonu č. 335/2014 Z. z.
Poučenie (súčasť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy)
Súhlas so spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou umožňuje, aby prípadné spory z Vašich
zmluvných vzťahov s dodávateľom rozhodoval stály rozhodcovský súd zriadený súkromným
subjektom, ktorý má povolenie udelené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
postupom podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len "zákon").
Ak podpíšete spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, v prípade, že druhá strana podá proti
Vám žalobu, Váš spor rozhodne stály rozhodcovský súd, ktorý má povolenie udelené Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky. To znamená, že Váš spor nebude rozhodovaný všeobecným
súdom; aj v tomto prípade však máte právo dovolávať sa na všeobecnom súde vyslovenia
neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho rozhodcovského súdu
sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od zákona. Použitie štatútu, rokovacieho
poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu
spotrebiteľa oproti druhej strane. Stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu
spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej
podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd
je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd
prihliadal aj bez návrhu.
Zoznam stálych rozhodcovských súdov je zverejnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky www.justice.gov.sk. Spor nebude rozhodovaný všeobecným súdom
Slovenskej republiky.
Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa začína písomnou žalobou, ktorá sa podáva na
adresu sídla stáleho rozhodcovského súdu, a to aj v elektronickej podobe na e-mailovú
adresu stáleho rozhodcovského súdu. Na stály rozhodcovský súd sa môžete obrátiť Vy
aj dodávateľ.
Miestom spotrebiteľského rozhodcovského konania je sídlo stáleho rozhodcovského súdu
a v konaní sa postupuje podľa slovenského právneho poriadku. Hoci sa spotrebiteľské
rozhodcovské konanie spravidla vedie v písomnej forme, musí Vám byť daná možnosť vyjadriť
sa v primeranej lehote ku všetkým dôkazom predloženým protistranou. Môžete požiadať
aj o ústne pojednávanie, a ak by jeho nenariadením boli porušené Vaše práva, môžete
sa obrátiť na všeobecný súd so žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa môžete dať zastúpiť advokátom, združením
na ochranu spotrebiteľa alebo iným zástupcom.
Majte na pamäti, že písomnosti vrátane rozhodcovského rozsudku sa spotrebiteľovi zasielajú
do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo
zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. V súvislosti
so spotrebiteľským rozhodcovským konaním Vám môžu vzniknúť trovy konania. Trovy konania,
ktoré je povinný znášať spotrebiteľ, nesmú byť neprimerané; primeranosť sa posudzuje
najmä s ohľadom na istinu uplatňovaného nároku.
V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní máte práva obdobné ako na všeobecnom súde,
najmä sa brániť proti postupu rozhodcu, ako aj proti jeho rozhodnutiu vo Vašej veci.
Máte právo podať voči rozhodcovi námietku zaujatosti, ako aj sťažnosť, či už predsedovi
stáleho rozhodcovského súdu alebo Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.
Rozhodca podlieha disciplinárnej právomoci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky. Stály rozhodcovský súd, jeho zriaďovateľ a rozhodcovia podliehajú kontrole
a sankciám Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa končí vydaním rozhodcovského rozsudku alebo
uznesenia.
Voči rozhodcovskému rozsudku môžete do troch mesiacov od jeho doručenia podať na všeobecný
súd žalobu o jeho zrušenie z dôvodov ustanovených v zákone.
Súčasťou rozhodcovského rozsudku je poučenie o možnosti podať na súd žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o lehote na jej podanie vrátane odkazu na webové sídlo Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, na ktorom je zverejnený vzor žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorý si môžete jednoducho vyplniť a podať na súde podľa
Vášho bydliska.
Ak však nepodáte žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a ani dobrovoľne nesplníte
to, na čo Vás právoplatné rozhodcovské rozhodnutie zaväzuje, môže druhý účastník podať
návrh na začatie exekúcie.
Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku môžete podať aj po tom, ako sa začala exekúcia
a bolo Vám doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Vzor žaloby, ktorý môžete jednoducho
vyplniť a podať do 15 dní od doručenia upovedomenia, Vám zašle súdny exekútor.
Príloha č. 2 k zákonu č. 335/2014 Z. z.
Poučenie o rozhodcovskom konaní pri iniciovaní sporu proti spotrebiteľovi
Spotrebiteľské spory je oprávnený rozhodovať len rozhodca, ktorý je zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedenom Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky a súčasne zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského
súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory. Zoznam rozhodcov a stálych rozhodcovských
súdov nájdete na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky www.justice.gov.sk.
Ak podpíšete spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, v prípade, že druhá strana podá proti
Vám žalobu, Váš spor rozhodne stály rozhodcovský súd, ktorý má povolenie udelené Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky. To znamená, že Váš spor nebude rozhodovaný všeobecným
súdom; aj v tomto prípade však máte právo dovolávať sa na všeobecnom súde vyslovenia
neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľské rozhodcovské
konanie sa začína dňom doručenia žaloby na stály rozhodcovský súd. Podanie žaloby
na stály rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na
všeobecnom súde Slovenskej republiky.
Ako žalovaný môžete uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou najneskôr
do začatia ústneho pojednávania vo veci samej, inak v primeranej lehote na to ustanovenej
stálym rozhodcovským súdom, a ak lehota nebola ustanovená, do vyhlásenia rozhodcovského
rozsudku. Rovnako sa máte právo vyjadrovať ku všetkým dôkazom a návrhom, ktoré boli
predložené.
Neváhajte sa vyjadriť na svoju obhajobu. K vyjadreniu pripojte dôkazy, ktoré podporujú
Vaše tvrdenia. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné
predpisy stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len "zákon"). Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov
stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti druhej
strane.
Procesný úkon spotrebiteľa, a to najmä podanie žaloby, zaslanie žalobnej odpovede,
vyjadrenia, návrhy na vykonanie dôkazu, dôkazného prostriedku alebo námietky nedostatku
právomoci nie je možné spoplatniť alebo podmieniť ich účinky úhradou poplatku. Vaše
podania môžete adresovať aj prostriedkami elektronickej komunikácie na elektronickú
adresu ..................... .
V konaní sa môžete dať zastúpiť advokátom alebo iným zástupcom vrátane združenia na
ochranu spotrebiteľa. Nepodceňujte význam spotrebiteľského rozhodcovského konania
a venujte pozornosť písomnostiam, ktoré Vám boli doručené. Účastníci spotrebiteľského
rozhodcovského konania sú povinní poskytovať stálemu rozhodcovskému súdu súčinnosť
potrebnú na riešenie spotrebiteľského sporu.
Písomnosti vrátane rozhodcovského rozsudku sa spotrebiteľovi zasielajú do vlastných
rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym
rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. Ak považujete rozhodcu,
ktorý rozhoduje Váš spor, za zaujatého, máte právo podať voči rozhodcovi námietky.
Námietku zaujatosti musí účastník zaslať stálemu rozhodcovskému súdu do 15 dní odo
dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach, ktoré odôvodňujú zaujatosť rozhodcu. V námietke
uveďte dôvody, pre ktoré považujete rozhodcu za zaujatého. Taktiež máte právo podať
sťažnosť voči postupu rozhodcu predsedovi stáleho rozhodcovského súdu alebo Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky. Rozhodca podlieha disciplinárnej právomoci Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky. Stály rozhodcovský súd, jeho zriaďovateľ a rozhodcovia
podliehajú kontrole a sankciám Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa uskutočňuje v sídle stáleho rozhodcovského
súdu a je spravidla písomné. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa spravuje zákonom
a predpismi stáleho rozhodcovského súdu účinnými v čase začatia spotrebiteľského rozhodcovského
konania. Predpisy stáleho rozhodcovského súdu rozhodujúce pre Váš spor nájdete na
webovom sídle .............. .
Stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný
nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní,
ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu
práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj iné dôvody neplatnosti
právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.
V súvislosti so spotrebiteľským rozhodcovským konaním Vám môžu vzniknúť trovy konania.
Trovy konania, ktoré je povinný znášať spotrebiteľ, nesmú byť neprimerané.
Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa končí právoplatnosťou rozhodcovského rozsudku
alebo doručením uznesenia. Rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť uplynutím
lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník spotrebiteľského
rozhodcovského konania dobrovoľne nesplní to, na čo ho zaväzuje právoplatné rozhodcovské
rozhodnutie, druhý účastník môže podať návrh na začatie exekúcie.
Súd na žalobu ktorejkoľvek zo strán zruší rozhodcovský rozsudok, ak
• účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
• účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa
zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
• rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
• stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona a uvedený nedostatok mohol
mať vplyv na výsledok sporu,
• spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 zákona alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
• stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie
navrhoval podľa § 34 ods. 2 zákona a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné
vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv
na výsledok sporu,
• v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne
vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi
predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
• vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
• stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok
sporu,
• rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom,
• výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
• rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súčasťou rozhodcovského rozsudku je poučenie o možnosti podať na súd žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o lehote na jej podanie vrátane odkazu na webové sídlo Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, na ktorom je zverejnený vzor žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorý si môžete jednoducho vyplniť a podať na súde podľa
Vášho bydliska. Žaloba musí byť podaná na okresnom súde podľa bydliska spotrebiteľa
do troch mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku tej zo strán, ktorá sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku domáha.
Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku môžete podať aj po tom, ako sa začala exekúcia
a bolo Vám doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Vzor žaloby, ktorý môžete jednoducho
vyplniť a podať do 15 dní od doručenia upovedomenia, Vám zašle súdny exekútor.
Príloha č. 3 k zákonu č. 335/2014 Z. z.
Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku
Príloha č. 4 k zákonu č. 335/2014 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení
spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES
(smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18. 6.
2013).