Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky oznamuje,
že 16. mája 2012 bol v Bruseli za Slovenskú republiku podpísaný Protokol o obavách
írskeho ľudu týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy.
Národná rada Slovenskej republiky s protokolom vyslovila súhlas uznesením č. 435 z
5. februára 2013 a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Prezident Slovenskej republiky protokol ratifikoval 26. februára 2013.
Ratifikačná listina bola 22. marca 2013 uložená u depozitára, ktorým je vláda Talianskej
republiky.
Protokol nadobudol platnosť 1. decembra 2014 v súlade s článkom 4 a týmto dňom nadobudol
platnosť aj pre Slovenskú republiku.
360/2014 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 17.12.2014
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 17.12.2014 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 360/2014 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o podpísaní Protokolu o obavách írskeho ľudu týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy. |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 17.12.2014 |
| Dátum účinnosti od: | 17.12.2014 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 460/1992 Zb. | Ústava Slovenskej republiky |
360
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
K oznámeniu č. 360/2014 Z.z.
PROTOKOL O OBAVÁCH ÍRSKEHO ĽUDU TÝKAJÚCICH SA LISABONSKEJ ZMLUVY
BELGICKÉ KRÁĽOVSTVO,
BULHARSKÁ REPUBLIKA,
ČESKÁ REPUBLIKA,
DÁNSKE KRÁĽOVSTVO,
SPOLKOVÁ REPUBLIKA NEMECKO,
ESTÓNSKA REPUBLIKA,
ÍRSKO,
HELÉNSKA REPUBLIKA
ŠPANIELSKE KRÁĽOVSTVO,
FRANCÚZSKA REPUBLIKA,
TALIANSKA REPUBLIKA,
CYPERSKÁ REPUBLIKA,
LOTYŠSKÁ REPUBLIKA,
LITOVSKÁ REPUBLIKA,
LUXEMBURSKÉ VEĽKOVOJVODSTVO,
MAĎARSKO,
MALTA,
HOLANDSKÉ KRÁĽOVSTVO,
RAKÚSKA REPUBLIKA,
POĽSKÁ REPUBLIKA,
PORTUGALSKÁ REPUBLIKA,
RUMUNSKO,
SLOVINSKÁ REPUBLIKA,
SLOVENSKÁ REPUBLIKA,
FÍNSKA REPUBLIKA,
ŠVÉDSKE KRÁĽOVSTVO,
SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA,
ďalej len "VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY",
PRIPOMÍNAJÚC rozhodnutie hláv štátov alebo predsedov vlád 27 členských štátov Európskej
únie, ktorí sa zišli na zasadnutí Európskej rady 18. - 19. júna 2009, o obavách írskeho
ľudu týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy;
PRIPOMÍNAJÚC vyhlásenie hláv štátov a predsedov vlád, ktorí sa zišli na zasadnutí
Európskej rady 18. - 19. júna 2009, že v čase uzavretia nasledujúcej zmluvy o pristúpení
uvedú ustanovenia uvedeného rozhodnutia v protokole, ktorý sa v súlade s príslušnými
ústavnými požiadavkami pripojí k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej
únie;
BERÚC NA VEDOMIE podpísanie zmluvy medzi vysokými zmluvnými stranami a Chorvátskou
republikou o pristúpení Chorvátska k Európskej únii zo strany vysokých zmluvných strán;
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sa pripoja k Zmluve o Európskej únii a Zmluve
o fungovaní Európskej únie:
HLAVA I
PRÁVO NA ŽIVOT, RODINA A VZDELANIE
ČLÁNOK 1
Žiadne ustanovenie Lisabonskej zmluvy, ktorou sa priznáva Charte základných práv Európskej
únie právny štatút, ani žiadne ustanovenie uvedenej zmluvy týkajúce sa priestoru slobody,
bezpečnosti a spravodlivosti sa nedotýka rozsahu a uplatniteľnosti ochrany práva na
život podľa článku 40.3.1, 40.3.2 a 40.3.3, ochrany rodiny podľa článku 41 a ochrany
práv v súvislosti so vzdelaním podľa článku 42 a článku 44.2.4 a 44.2.5 ustanovených
ústavou Írska.
HLAVA II
ZDAŇOVANIE
ČLÁNOK 2
Žiadne ustanovenie v Lisabonskej zmluve žiadnym spôsobom a pre žiaden členský štát
nemení rozsah ani pôsobnosť právomocí Európskej únie v oblasti daní.
HLAVA III
BEZPEČNOSŤ A OBRANA
ČLÁNOK 3
Činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami demokracie, právneho štátu,
univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zásadou zachovávania
ľudskej dôstojnosti, zásadami rovnosti a solidarity a dodržiavajú sa pri nej zásady
Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva.
Spoločná bezpečnostná a obranná politika Únie je neoddeliteľnou súčasťou spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej politiky a zabezpečuje Únii operačnú schopnosť na uskutočňovanie
misií mimo Únie na udržanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej
bezpečnosti v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov.
Nie je ňou dotknutá bezpečnostná a obranná politika žiadneho členského štátu vrátane
Írska ani ňou nie sú dotknuté povinnosti žiadneho členského štátu.
Lisabonskou zmluvou nie je ovplyvnená ani dotknutá tradičná írska politika vojenskej
neutrality.
Bude na rozhodnutí členských štátov vrátane Írska, aby konajúc v duchu solidarity
a bez toho, aby bola dotknutá tradičná politika vojenskej neutrality, stanovili povahu
pomoci alebo podpory, ktorú poskytnú členskému štátu, ktorý sa stal objektom teroristického
útoku alebo obeťou ozbrojenej agresie na svojom území.
Každé rozhodnutie vedúce k spoločnej obrane si bude vyžadovať jednomyseľné rozhodnutie
Európskej rady. Prijatie alebo neprijatie spoločnej obrany bude záležitosťou členských
štátov vrátane Írska, o ktorej rozhodnú v súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy
a v súlade so svojimi príslušnými ústavnými požiadavkami.
Žiadnym ustanovením v tejto hlave nie je ovplyvnená ani dotknutá pozícia ani politika
žiadneho iného členského štátu v oblasti bezpečnosti a obrany.
Každý členský štát taktiež v súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy a akýmikoľvek
vnútornými právnymi požiadavkami rozhodne o tom, či sa bude podieľať na stálej štruktúrovanej
spolupráci alebo na činnosti Európskej obrannej agentúry.
V Lisabonskej zmluve sa neustanovuje vytvorenie európskej armády ani branná povinnosť
voči žiadnemu vojenskému zoskupeniu.
Lisabonská zmluva nemá vplyv na právo Írska ani žiadneho iného členského štátu stanoviť
povahu a výšku svojich výdavkov na obranu a bezpečnosť a povahu svojich obranných
spôsobilostí.
O účasti alebo neúčasti na akejkoľvek vojenskej operácii sa rozhodne Írsko alebo akýkoľvek
iný členský štát v súlade so svojimi vnútornými právnymi požiadavkami.
HLAVA IV
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
ČLÁNOK 4
Tento protokol zostáva otvorený na podpis pre vysoké zmluvné strany do 30. júna 2012.
Vysoké zmluvné strany a v prípade, že tento protokol nenadobudol platnosť do dátumu
pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii, aj Chorvátska republika, ratifikujú
tento protokol v súlade so svojimi príslušnými ústavnými požiadavkami. Ratifikačné
listiny sa uložia u vlády Talianskej republiky.
Tento protokol nadobúda platnosť, pokiaľ je to možné, 30. júna 2013 za predpokladu,
že boli uložené všetky ratifikačné listiny, alebo ak sa tak nestane, prvým dňom mesiaca
nasledujúcom po uložení ratifikačnej listiny tým členským štátom, ktorý vykoná tento
úkon ako posledný.
ČLÁNOK 5
Tento protokol, vyhotovený v jedinom origináli v anglickom, bulharskom, českom, dánskom,
estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, írskom, litovskom, lotyšskom,
maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom,
španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom každé znenie je rovnako autentické,
sa uloží v archívoch vlády Talianskej republiky, ktorá odovzdá overenú kópiu vládam
všetkých ostatných členských štátov.
Akonáhle začne byť Chorvátska republika viazaná týmto protokolom podľa článku 2 aktu
o podmienkach pristúpenia Chorvátskej republiky, chorvátske znenie tohto protokolu,
ktoré je rovnako autentické ako znenia uvedené v prvom odseku, sa tiež uloží v archívoch
vlády Talianskej republiky, ktorá odovzdá overenú kópiu vládam všetkých ostatných
členských štátov.
NA DÔKAZ TOHO splnomocnení zástupcovia podpísali tento protokol.