Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky oznamuje,
že
30. mája 2023 bola v Bratislave podpísaná Zmluva medzi vládou Slovenskej republiky
a Radou ministrov Albánskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní
z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so zmluvou uznesením č. 64 z 8.
decembra 2023 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Prezidentka Slovenskej republiky ratifikovala zmluvu 18. januára 2024.
Zmluva nadobudne platnosť 1. apríla 2024 v súlade s článkom 27.
17/2024 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 20.02.2024
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 20.02.2024 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 17/2024 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o podpísaní Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Albánskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 20.02.2024 |
| Dátum účinnosti od: | 20.02.2024 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| 460/1992 Zb. | Ústava Slovenskej republiky |
17
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
Zmluva
medzi
vládou Slovenskej republiky
a
Radou ministrov Albánskej republiky
o zamedzení dvojitého zdanenia
v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým
povinnostiam
medzi
vládou Slovenskej republiky
a
Radou ministrov Albánskej republiky
o zamedzení dvojitého zdanenia
v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým
povinnostiam
Vláda Slovenskej republiky a Rada ministrov Albánskej republiky, ďalej len „zmluvné
štáty“,
želajúc si ďalej rozvíjať ekonomické vzťahy a posilniť spoluprácu v daňových záležitostiach,
s cieľom zamedziť dvojitému zdaneniu v súvislosti s daňami z príjmov, bez toho, aby
sa vytvárali príležitosti na nezdaňovanie alebo znížené zdanenie prostredníctvom daňových
únikov alebo vyhýbania sa daňovým povinnostiam, vrátane schém hľadania najvýhodnejších
daňových podmienok formou tzv. treaty shopping s cieľom získať úľavy, ktoré táto zmluva
poskytuje ako nepriamu výhodu pre rezidentov tretích štátov,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje
(1)
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných
štátov.
(2)
Na účely zmluvy, príjem plynúci určitým subjektom alebo usporiadaniam alebo ich prostredníctvom,
s ktorými sa zaobchádza ako s úplne alebo čiastočne transparentnými podľa vnútroštátnych
daňových predpisov jedného alebo oboch zmluvných štátov, sa bude považovať za príjem
rezidenta zmluvného štátu, avšak len do takej miery, do akej daný zmluvný štát tento
príjem považuje na daňové účely za príjem rezidenta tohto zmluvného štátu.
(3)
Zmluva sa nedotýka zdanenia, ktoré uplatňuje zmluvný štát voči svojim rezidentom,
s výnimkou výhod poskytnutých podľa ustanovení článku 9 ods. 2 a článkov 18, 19, 21,
22, 23 a 25 zmluvy.
Článok 2
Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje
(1)
Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov ukladané v mene niektorého zmluvného štátu
alebo jeho správnych celkov, alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob ich vyberania.
(2)
Za dane z príjmov sa považujú všetky dane vyberané z celkových príjmov alebo z časti
príjmov, vrátane daní z príjmov plynúcich zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného
majetku, ako aj daní z celkovej sumy miezd alebo platov vyplácaných podnikmi.
(3)
Súčasné dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje, sú najmä:
a)
v Slovenskej republike:
(i)
daň z príjmov fyzických osôb,
(ii)
daň z príjmov právnických osôb,
b)
v Albánskej republike:
(i)
dane z príjmov, vrátane dane zo ziskov právnických osôb, dane z príjmov fyzických
osôb a dane zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku,
(ii)
daň z činností malých podnikov.
(4)
Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky rovnaké alebo v zásade podobné dane ukladané
po dátume podpisu tejto zmluvy, ktoré sa ustanovia okrem, alebo namiesto existujúcich
daní. Príslušné orgány zmluvných štátov si vzájomne oznámia všetky podstatné zmeny,
ktoré sa uskutočnili v ich príslušných daňových právnych predpisoch.
Článok 3
Všeobecné definície
(1)
Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,
a)
pojem „Slovenská republika" označuje Slovenskú republiku a použitý v geografickom
zmysle označuje jej územie, na ktorom Slovenská republika vykonáva svoje suverénne
práva a jurisdikciu v súlade s pravidlami medzinárodného práva,
b)
pojem „Albánsko“ označuje Albánsku republiku a keď je použitý v geografickom zmysle
označuje územie Albánskej republiky, vrátane pobrežných vôd a vzdušného priestoru
nad nimi a tiež každú oblasť mimo pobrežných vôd Albánskej republiky, ktorá podľa
svojich právnych predpisov a v súlade s medzinárodným právom je oblasťou, v rámci
ktorej môže Albánska republika vykonávať svoje práva týkajúce sa morského dna a podložia
a ich prírodných zdrojov,
c)
pojem „osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a akékoľvek iné združenia osôb,
d)
pojem „spoločnosť" označuje každú právnickú osobu alebo subjekt, s ktorým sa na daňové
účely zaobchádza ako s právnickou osobou,
e)
pojem „podnik“ sa vzťahuje na vykonávanie akejkoľvek činnosti,
f)
pojmy „podnik jedného zmluvného štátu" a „podnik druhého zmluvného štátu" označujú
podľa okolností podnik prevádzkovaný rezidentom jedného zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný
rezidentom druhého zmluvného štátu,
g)
pojem „medzinárodná doprava" označuje každú dopravu uskutočňovanú loďou alebo lietadlom,
železničným alebo cestným vozidlom okrem prípadov, ak sa táto loď alebo lietadlo,
železničné alebo cestné vozidlo prevádzkuje len medzi miestami v zmluvnom štáte,
h)
pojem „príslušný orgán" označuje
(i)
v Slovenskej republike - Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo jeho splnomocneného
zástupcu,
(ii)
v Albánsku - Ministerstvo financií a hospodárstva Albánska alebo jeho splnomocneného
zástupcu,
i)
pojem „štátny príslušník" vo vzťahu k zmluvnému štátu označuje
(i)
fyzickú osobu, ktorá má štátnu príslušnosť alebo občianstvo tohto zmluvného štátu,
a
(ii)
právnickú osobu, osobnú obchodnú spoločnosť alebo združenie zriadené podľa právnych
predpisov platných v tomto zmluvnom štáte,
j)
pojem „činnosť" zahŕňa vykonávanie profesijných služieb a iných činností nezávislej
povahy,
k)
pojem „uznaný dôchodkový fond“ zmluvného štátu označuje subjekt alebo usporiadanie
založené v zmluvnom štáte, ktoré sa podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto
zmluvného štátu považuje za samostatnú osobu a
(i)
je založený a prevádzkovaný výlučne alebo takmer výlučne na spravovanie alebo poskytovanie
dôchodkových dávok a doplnkových plnení fyzickým osobám a ktorý je ako taký regulovaný
týmto zmluvným štátom alebo niektorým z jeho správnych celkov alebo miestnych orgánov;
alebo
(ii)
je založený a prevádzkovaný výlučne alebo takmer výlučne na investovanie finančných
prostriedkov v prospech subjektov alebo usporiadaní uvedených v bode i).
(2)
Pri uplatňovaní zmluvy zmluvným štátom, každý pojem nedefinovaný v zmluve, ak si
to súvislosť nevyžaduje inak alebo sa príslušné orgány dohodnú na odlišnom význame
podľa ustanovení článku 23 tejto zmluvy, má taký význam, aký má v danom čase podľa
právnych predpisov zmluvného štátu upravujúcich dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva,
pričom akýkoľvek význam podľa príslušných daňových právnych predpisov zmluvného štátu
má prednosť pred významom, ktorý má tento pojem podľa iných právnych predpisov zmluvného
štátu.
Článok 4
Rezident
(1)
Na účely tejto zmluvy pojem „rezident zmluvného štátu" označuje každú osobu, ktorá
podľa právnych predpisov zmluvného štátu podlieha v tomto zmluvnom štáte zdaneniu
z dôvodu svojho trvalého pobytu, sídla, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného
kritéria a tiež zahŕňa tento zmluvný štát a každý jeho správny celok alebo miestny
orgán, ako aj uznaný dôchodkový fond tohto zmluvného štátu. Tento pojem však nezahŕňa
osobu, ktorá v zmluvnom štáte podlieha zdaneniu iba z dôvodu príjmov zo zdrojov v
tomto zmluvnom štáte.
(2)
Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 tohto článku rezidentom oboch zmluvných
štátov, určí sa jej postavenie takto
a)
považuje sa za rezidenta len toho zmluvného štátu, v ktorom má trvalo dostupné bývanie;
ak má trvalo dostupné bývanie v oboch zmluvných štátoch, považuje sa za rezidenta
len toho zmluvného štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko
životných záujmov),
b)
ak nemožno určiť, v ktorom zmluvnom štáte má stredisko svojich životných záujmov,
alebo ak v žiadnom z nich nemá trvalo dostupné bývanie, považuje sa za rezidenta len
toho zmluvného štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
c)
ak sa obvykle zdržiava v oboch zmluvných štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z
nich, považuje sa za rezidenta len toho zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,
d)
ak je štátnym príslušníkom oboch zmluvných štátov alebo nie je štátnym príslušníkom
žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov vyriešia túto otázku vzájomnou
dohodou.
(3)
Ak je podľa ustanovení odseku 1 tohto článku osoba, iná než fyzická osoba, rezidentom
oboch zmluvných štátov, potom príslušné orgány týchto zmluvných štátov sa vynasnažia
určiť vzájomnou dohodou, v ktorom zmluvnom štáte sa takáto osoba bude považovať za
daňového rezidenta na účely zmluvy, pričom sa bude prihliadať na miesto jej skutočného
vedenia, miesto jej vzniku alebo miesto, kde bola osoba inak založená, a na akékoľvek
iné relevantné faktory. Ak neexistuje takáto dohoda, nebude mať takáto osoba nárok
na žiadne úľavy alebo oslobodenie od dane podľa ustanovení zmluvy, okrem prípadov,
a to v takom rozsahu a spôsobom, na akom sa môžu dohodnúť príslušné úrady zmluvných
štátov.
Článok 5
Stála prevádzkareň
(1)
Na účely tejto zmluvy pojem „stála prevádzkareň" označuje trvalé miesto na podnikanie,
prostredníctvom ktorého podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju činnosť.
(2)
Pojem „stála prevádzkareň" zahŕňa najmä
a)
miesto vedenia,
b)
pobočku,
c)
kanceláriu,
d)
továreň,
e)
dielňu, a
f)
baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo iné miesto prieskumu a ťažby prírodných
zdrojov.
(3)
Stavenisko alebo stavba alebo montáž, taktiež dozorné činnosti s tým spojené predstavujú
stálu prevádzkareň, iba ak trvajú dlhšie ako deväť mesiacov.
(4)
Pojem „stála prevádzkareň" rovnako zahŕňa poskytovanie služieb vrátane poradenských
služieb podnikom jedného zmluvného štátu alebo prostredníctvom zamestnancov alebo
iných pracovníkov najatých podnikom na takýto účel, ale len vtedy, ak činnosti takého
charakteru trvajú na území druhého zmluvného štátu počas jedného obdobia alebo viacerých
období, ktoré presiahnu v úhrne deväť mesiacov v akomkoľvek období dvanástich po sebe
nasledujúcich mesiacov.
(5)
Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku pojem „stála prevádzkareň"
nezahŕňa:
a)
využívanie zariadení výlučne na účely uskladnenia alebo vystavenia tovaru patriaceho
podniku,
b)
udržiavanie zásob tovaru patriacich podniku výlučne na účely uskladnenia alebo vystavenia,
c)
udržiavanie zásob tovaru patriacich podniku výlučne na účely spracovania iným podnikom,
d)
udržiavanie trvalého miesta na podnikanie výlučne na účely nákupu tovaru alebo zhromažďovania
informácií pre podnik,
e)
udržiavanie trvalého miesta na podnikanie výlučne na účely poskytovania akýchkoľvek
iných činností,
f)
udržiavanie trvalého miesta na podnikanie výlučne na účely vykonávania akýchkoľvek
kombinovaných činností uvedených v písmenách a) až e),
za predpokladu, že takáto činnosť, alebo v prípade písm. f), celková činnosť trvalého
miesta výkonu činností, predstavuje činnosti prípravného alebo pomocného charakteru.
(6)
Odsek 5 tohto článku sa neuplatní na trvalé miesto výkonu činnosti, ktoré podnik
používa alebo udržiava, ak tento podnik alebo s ním úzko prepojený podnik vykonáva
činnosť na tom istom mieste alebo na inom mieste v rámci toho istého zmluvného štátu,
a
a)
toto miesto alebo iné miesto predstavuje stálu prevádzkareň pre daný podnik alebo
s ním úzko prepojený podnik podľa ustanovení tohto článku, v ktorých sa definuje stála
prevádzkareň, alebo
b)
celková činnosť, ktorá je výsledkom kombinácie činností vykonávaných týmito dvomi
podnikmi na tom istom mieste, alebo tým istým podnikom, alebo jeho úzko prepojeným
podnikom na dvoch miestach, nemá prípravný alebo pomocný charakter,
za predpokladu, že tieto činnosti vykonávané týmito dvomi podnikmi na tom istom mieste,
alebo tým istým podnikom, alebo jeho úzko prepojeným podnikom na dvoch miestach, predstavujú
doplňujúce funkcie, ktoré sú súčasťou ucelenej činnosti podniku.
(7)
Bez ohľadu na odseky 1 a 2 tohto článku, ale s výhradou odseku 8 tohto článku, ak
osoba koná v zmluvnom štáte v zastúpení podniku, bude sa takýto podnik považovať za
podnik, ktorý má stálu prevádzkareň v tomto zmluvnom štáte v súvislosti s akýmikoľvek
činnosťami, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak takáto osoba:
a)
obvykle uzatvára zmluvy alebo zohráva hlavnú úlohu pri uzatváraní zmlúv bez významných
úprav zo strany podniku, pričom sa tieto zmluvy uzatvárajú:
i)
v mene podniku; alebo
ii)
o prevode vlastníckych práv k majetku alebo na udelenie práv na používanie majetku,
ktorý podnik vlastní, alebo ktorý má podnik právo používať; alebo
iii)
na poskytovanie služieb týmto podnikom,
ak činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku 5 tohto článku,
ktoré nezakladajú stálu prevádzkareň podľa ustanovení uvedeného odseku, ak sa vykonávajú
prostredníctvom trvalého miesta na podnikanie (iného ako trvalého miesta na podnikanie,
na ktoré sa vzťahuje odsek 6 tohto článku); alebo
b)
osoba obvykle neuzatvára zmluvy ani nezohráva hlavnú úlohu pri uzatváraní takýchto
zmlúv, ale obvykle udržiava v tomto zmluvnom štáte zásobu tovaru, z ktorého táto osoba
pravidelne dodáva tovar v zastúpení tohto podniku.
(8)
Odsek 7 sa nepoužije, pokiaľ osoba, ktorá koná v jednom zmluvnom štáte v zastúpení
podniku druhého zmluvného štátu, vykonáva činnosť v prvom zmluvnom štáte ako nezávislý
zástupca a koná v mene tohto podniku v rámci riadneho výkonu tejto činnosti. Pokiaľ
však osoba koná výlučne alebo takmer výlučne v zastúpení jedného alebo viacerých podnikov,
s ktorými je úzko prepojená, takáto osoba sa nebude považovať za nezávislého zástupcu
v zmysle tohto odseku, a to vo vzťahu k akémukoľvek takémuto podniku.
(9)
Na účely tohto článku, osoba alebo podnik je úzko prepojený s podnikom, ak na základe
všetkých relevantných skutočností a okolností jedna ovláda druhú, alebo ak sú obidve
ovládané tými istými osobami alebo podnikmi. V každom prípade sa osoba alebo podnik
bude považovať za úzko prepojený s podnikom, pokiaľ má jeden v držbe, či už priamo
alebo nepriamo, viac ako 50-percentný podiel (beneficial interest) na druhom (alebo,
v prípade spoločnosti, viac ako 50 percent celkových hlasovacích práv a hodnoty akcií
spoločnosti alebo podiel na vlastnom imaní spoločnosti (beneficial equity interest)),
alebo ak iná osoba alebo podnik má v držbe, či už priamo alebo nepriamo, viac ako
50-percentný podiel (alebo, v prípade spoločnosti, viac ako 50 percent celkových hlasovacích
práv a hodnoty akcií spoločnosti alebo podiel na vlastnom imaní spoločnosti) na osobe
a podniku alebo na dvoch podnikoch.
(10)
Výlučne na účely určenia toho, či už uplynulo deväťmesačné obdobie uvedené v odseku
3 tohto článku,
a)
ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva činnosti v druhom zmluvnom štáte na mieste,
ktoré predstavuje stavenisko alebo stavbu, alebo montáž alebo dozorné činnosti s tým
spojené a tieto činnosti sa vykonávajú počas jedného alebo viacerých časových období,
ktoré v súhrne presahujú 30 dní bez prekročenia deviatich mesiacov, a
b)
prepojené činnosti sú vykonávané na tom istom stavenisku alebo stavbe, alebo montáži
alebo dozorné činnosti s tým spojené počas rôznych období, z ktorých každé presahuje
30 dní, jedným alebo viacerými podnikmi úzko prepojenými so skôr uvedeným podnikom,
potom sa tieto rôzne časové obdobia pripočítajú k celkovému časovému obdobiu, počas
ktorého skôr uvedený podnik vykonával činnosti na tomto stavenisku alebo stavbe, alebo
montáži alebo dozorné činnosti s tým spojené.
(11)
Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, poisťovacia spoločnosť jedného
zmluvného štátu má stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte, ak vyberá poistné na
území tohto druhého zmluvného štátu alebo poisťuje riziká, ktoré tam vznikli, prostredníctvom
inej osoby ako nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 8 tohto článku.
(12)
Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, ovláda spoločnosť
alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu alebo
ktorá vykonáva svoje podnikanie v tomto druhom zmluvnom štáte (či prostredníctvom
stálej prevádzkarne alebo inak), nezakladá sama o sebe z ktorejkoľvek takejto spoločnosti
stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
(1)
Príjmy plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane
príjmov z poľnohospodárstva alebo lesníctva) nachádzajúceho sa v druhom zmluvnom štáte,
sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
(2)
Pojem „nehnuteľný majetok" má taký význam, aký má podľa právnych predpisov zmluvného
štátu, v ktorom sa majetok nachádza. V každom prípade tento pojem zahŕňa príslušenstvo
nehnuteľného majetku, živý a neživý inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve,
práva, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia právnych predpisov upravujúce pozemkové vlastníctvo,
užívanie nehnuteľného majetku a práva na variabilné alebo fixné platby za ťažbu alebo
za povolenie na ťažbu nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode,
lietadlá, železničné alebo cestné vozidlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
(3)
Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa uplatnia na príjmy plynúce z priameho užívania,
z nájmu alebo iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 a 3 tohto článku sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku
podniku.
Článok 7
Zisky z podnikania
(1)
Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte,
ak podnik nevykonáva svoje podnikanie v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoje podnikanie takýmto spôsobom,
môžu sa zisky podniku zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte, ale iba v takom rozsahu,
v akom ich možno prisúdiť stálej prevádzkarni.
(2)
Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte
prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, tejto stálej prevádzkarni
sa s výnimkou ustanovení odseku 3 tohto článku v každom zmluvnom štáte prisudzujú
zisky, ktoré by mohla dosiahnuť, keby ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo
podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a keby bola úplne nezávislá
od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.
(3)
Pri stanovení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady vynaložené
na činnosť tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných administratívnych
výdavkov takto vynaložených, či už v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa táto stála prevádzkareň
nachádza alebo inde. Nepovolí sa však odpočítať sumy, ktoré zaplatila (inak než ako
náhradu skutočných výdavkov) stála prevádzkareň zriaďovateľovi alebo niektorej inej
jeho stálej prevádzkarni vo forme licenčných poplatkov, náhrad alebo iných podobných
platieb za využívanie patentov alebo iných práv alebo vo forme provízie za osobitné
poskytnuté služby, za správu a riadenie alebo, okrem prípadov bankových podnikov,
vo forme úrokov z peňazí požičaných stálej prevádzkarni. Obdobne pri určovaní ziskov
stálej prevádzkarne sa neprihliadne na sumy, ktorými stála prevádzkareň zaťaží (inak
než za skutočné výdavky) zriaďovateľa alebo niektorú inú jeho stálu prevádzkareň za
licenčné poplatky, náhrady alebo iné podobné platby za využívanie patentov alebo iných
práv alebo za províziu za osobitné poskytnuté služby, za správu a riadenie alebo,
okrem prípadov bankových podnikov, vo forme úrokov z peňazí požičaných zriaďovateľovi
podniku alebo niektorej jeho inej stálej prevádzkarni.
(4)
Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé stanoviť zisky, ktoré sa majú prisúdiť stálej
prevádzkarni, na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym častiam,
ustanovenia odseku 2 tohto článku nevylučujú, aby tento zmluvný štát stanovil zisky,
ktoré majú byť zdanené, takýmto obvyklým rozdelením; použitý spôsob rozdelenia zisku
však musí byť taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
(5)
Zisky, ktoré sa majú prisúdiť stálej prevádzkarni, sa na účely predchádzajúcich odsekov
určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú dostatočné dôvody na iný postup.
(6)
Ak zisky zahŕňajú časti príjmov osobitne uvedených v iných článkoch tejto zmluvy,
ustanovenia tých článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Medzinárodná doprava
(1)
Zisky podniku zmluvného štátu z prevádzkovania lodí, lietadiel, železničných alebo
cestných vozidiel v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom
štáte.
(2)
Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa uplatnia aj na zisky z účasti na poole, spoločnom
podnikaní alebo medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Prepojené podniky
(1)
Ak
a)
sa podnik jedného zmluvného štátu priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole
alebo na majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo
b)
sa tie isté osoby priamo alebo nepriamo podieľajú na riadení, kontrole alebo na majetku
podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu,
a ak sú v týchto prípadoch podmienky, na ktorých sa dva podniky vo svojich obchodných
alebo finančných vzťahoch dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa líšia od podmienok,
ktoré by si dohodli nezávislé podniky, potom môžu byť akékoľvek zisky, ktoré by v
prípade neexistencie týchto podmienok jeden z podnikov dosiahol, ale vzhľadom na tieto
podmienky ich nedosiahol, zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne zdanené.
(2)
Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto zmluvného štátu a následne
zdaní zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v druhom zmluvnom
štáte a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol podnik skôr uvedeného
zmluvného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli také,
aké by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom druhý zmluvný štát primerane upraví
sumu dane uloženej z týchto ziskov. Pri stanovení takejto úpravy sa postupuje s náležitým
ohľadom na iné ustanovenia tejto zmluvy a príslušné orgány zmluvných štátov sa v prípade
potreby spolu poradia.
(3)
Ustanovenia odseku 2 tohto článku sa neuplatnia, ak v súdnom, správnom alebo inom
právnom konaní bolo prijaté konečné rozhodnutie, že na základe opatrení, ktoré vedú
k úprave zisku podľa odseku 1 tohto článku, bola jednému z dotknutých podnikov uložená
pokuta za podvod, hrubú nedbanlivosť alebo vedomé zanedbanie.
Článok 10
Dividendy
(1)
Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, rezidentovi
druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
(2)
Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, sa
však môžu zdaniť aj v tomto zmluvnom štáte podľa právnych predpisov tohto zmluvného
štátu, ak je však skutočný vlastník dividend rezidentom druhého zmluvného štátu, daň
takto stanovená nepresiahne:
a)
5 % hrubej sumy dividend, ak skutočným vlastníkom je spoločnosť (iná ako osobná obchodná
spoločnosť), ktorá priamo vlastní najmenej 10 % majetku spoločnosti vyplácajúcej dividendy
počas obdobia 365 dní, ktoré zahŕňa deň výplaty dividend (na účely výpočtu tohto obdobia
sa neprihliada na zmeny vlastníctva, ktoré by priamo vyplývali z reorganizácie podniku,
ako napríklad zlúčenie alebo rozdelenie spoločnosti, ktorý má v držbe akcie alebo
ktorý vypláca dividendy);
b)
8 % hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
Tento odsek sa netýka zdanenia spoločnosti, ak ide o zisky, z ktorých sa vyplácajú
dividendy.
(3)
Pojem „dividendy" použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií alebo podielov,
ťažobných akcií, zakladateľských akcií alebo iných práv ktoré nie sú pohľadávkami,
z podielov na zisku, ako aj príjmy z iných práv, ktoré sa zdaňujú rovnakým spôsobom
ako príjmy z akcií alebo podielov podľa právnych predpisov toho zmluvného štátu, ktorého
rezidentom je spoločnosť rozdeľujúca zisk.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa neuplatnia, ak skutočný vlastník dividend,
ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, ktorého
rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividendy, podnikanie prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza a ak sa podiel, v súvislosti s ktorým sa dividendy
vyplácajú, skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň. V takomto prípade sa uplatnia
ustanovenia článku 7.
(5)
Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, dosahuje zisky alebo
príjmy z druhého zmluvného štátu, tento druhý zmluvný štát nemôže zdaniť dividendy
vyplácané spoločnosťou s výnimkou, ak sa tieto dividendy vyplácajú rezidentovi tohto
druhého zmluvného štátu alebo ak vlastníctvo, v súvislosti s ktorým sa dividendy vyplácajú,
sa skutočne viaže na stálu prevádzkareň nachádzajúcu sa v tomto druhom zmluvnom štáte
a nemôže ani zdaniť nerozdelené zisky spoločnosti daňou z nerozdelených ziskov spoločnosti,
aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo čiastočne
zo ziskov alebo z príjmov plynúcich zo zdroja v tomto druhom zmluvnom štáte.
Článok 11
Úroky
(1)
Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného
štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
(2)
Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte sa môžu zdaniť aj v tomto zmluvnom štáte
podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu, ak je však skutočný vlastník úrokov
rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy
úrokov.
(3)
Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 tohto článku úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom
štáte sú oslobodené od dane v tomto zmluvnom štáte za predpokladu, že ich príjemcom
a skutočným vlastníkom je:
a)
v prípade Slovenskej republiky
(i)
vláda Slovenskej republiky,
(ii)
miestne orgány,
(iii)
Národná banka Slovenska,
(iv)
Eximbanka SR (Exportno-importná banka Slovenskej republiky),
(v)
Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.,
(vi)
Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity;
b)
v prípade Albánska
(i)
vláda Albánskej republiky,
(ii)
miestne orgány,
(iii)
Národná banka Albánska (the National Bank of Albania).
(4)
Pojem „úroky" použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu
zabezpečených alebo nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosť bez ohľadu na
to, či poskytujú právo účasti na ziskoch dlžníka a najmä príjmy z vládnych cenných
papierov a príjmy z obligácií alebo z dlhopisov vrátane prémií a výhier spojených
s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo dlhopismi. Úroky z omeškania sa na účely
tohto článku nepovažujú za úroky.
(5)
Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 tohto článku sa neuplatnia, ak skutočný vlastník úrokov,
ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom
majú úroky zdroj, podnikanie prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza
a ak pohľadávka, z ktorej sa úroky platia, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň.
V takomto prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7.
(6)
Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak je platiteľ rezidentom tohto
zmluvného štátu. Ak však osoba platiaca úroky bez ohľadu na to, či je alebo nie je
rezidentom zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň, v súvislosti s
ktorou vznikol dlh, za ktorý sa úroky platia a tieto úroky idú na ťarchu tejto stálej
prevádzkarne, potom sa predpokladá, že tieto úroky majú zdroj v tom zmluvnom štáte,
v ktorom sa nachádza táto stála prevádzkareň.
(7)
Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom
úrokov alebo medzi nimi a treťou osobou suma úrokov vzťahujúca sa k pohľadávke, z
ktorej sa úroky platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným
vlastníkom, keby takéto vzťahy neexistovali, uplatnia sa ustanovenia tohto článku
len na túto naposledy uvedenú sumu. V tomto prípade časť platieb presahujúca túto
sumu sa zdaní podľa právnych predpisov oboch zmluvných štátov s prihliadnutím na ostatné
ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 12
Licenčné poplatky
(1)
Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého
zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
(2)
Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte sa môžu zdaniť aj v tomto
zmluvnom štáte podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu, ak je však skutočný
vlastník licenčných poplatkov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená
nepresiahne 8 % hrubej sumy licenčných poplatkov.
(3)
Pojem „licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu
získané ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek autorského
práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov
a filmov alebo nahrávok pre televízne alebo rozhlasové vysielanie, akéhokoľvek patentu,
ochrannej známky, dizajnu alebo vzoru, plánu, tajného vzorca alebo postupu, softvéru,
alebo za použitie alebo za právo na použitie obchodného, vedeckého alebo priemyselného
zariadenia (vrátane lodí, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel a kontajnerov),
alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa neuplatnia, ak skutočný vlastník licenčných
poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom
štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, podnikanie prostredníctvom stálej prevádzkarne,
ktorá sa tam nachádza a ak sa právo alebo majetok, za ktorý sa licenčné poplatky platia,
skutočne viažu na túto stálu prevádzkareň. V takomto prípade sa uplatnia ustanovenia
článku 7.
(5)
Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak je platiteľ
rezidentom tohto zmluvného štátu. Ak však osoba platiaca licenčné poplatky bez ohľadu
na to, či je alebo nie je rezidentom zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň,
v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky a tieto licenčné
poplatky idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne, potom sa predpokladá, že tieto licenčné
poplatky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza táto stála prevádzkareň.
(6)
Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom
licenčných poplatkov alebo medzi nimi a treťou osobou suma licenčných poplatkov vzťahujúca
sa na použitie, na právo alebo na informácie, za ktoré sa licenčné poplatky platia,
presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby takéto
vzťahy neexistovali, uplatnia sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú
sumu. V tomto prípade časť platieb presahujúca túto sumu sa zdaní podľa právnych predpisov
oboch zmluvných štátov s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 13
Príjmy zo scudzenia majetku
(1)
Príjmy, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného
majetku uvedeného v článku 6, ktorý sa nachádza v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť
v tomto druhom zmluvnom štáte.
(2)
Príjmy zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou obchodného majetku stálej
prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, vrátane
príjmov dosiahnutých zo scudzenia tejto stálej prevádzkarne (samotnej alebo spolu
s celým podnikom), sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
(3)
Príjmy, ktoré podniku zmluvného štátu prevádzkujúceho lode, lietadlá, železničné
alebo cestné vozidlá v medzinárodnej doprave plynú zo scudzenia týchto lodí, lietadiel,
železničných alebo cestných vozidiel alebo z hnuteľného majetku, ktorý slúži na prevádzku
týchto lodí, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel podliehajú zdaneniu len
v tomto zmluvnom štáte.
(4)
Príjmy plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia podielov alebo akcií
alebo porovnateľných podielov, ako napríklad podiely v osobnej obchodnej spoločnosti
alebo truste, môžu byť zdanené v druhom zmluvnom štáte, ak kedykoľvek počas obdobia
365 dní predchádzajúcich scudzeniu, tieto akcie alebo porovnateľné podiely, ktorých
viac ako 50 % hodnoty priamo alebo nepriamo predstavuje nehnuteľný majetok podľa článku
6, nachádzajúci sa v tomto druhom zmluvnom štáte.
(5)
Príjmy zo scudzenia iného majetku, ako sa uvádza v odsekoch 1, 2, 3 a 4 tohto článku,
podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, ktorého je scudziteľ rezidentom.
Článok 14
Príjmy zo závislej činnosti
(1)
Platy, mzdy a iné podobné odmeny plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z dôvodu
zamestnania podliehajú zdaneniu, s výnimkou ustanovení článkov 15, 17 a 18, len v
tomto zmluvnom štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa
tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny zaň prijaté zdaniť v tomto druhom zmluvnom
štáte.
(2)
Odmeny plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z dôvodu zamestnania vykonávaného
v druhom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu, bez ohľadu na ustanovenia odseku 1,
len v skôr uvedenom zmluvnom štáte, ak
a)
príjemca je prítomný v druhom zmluvnom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých
období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré
sa začína alebo končí v príslušnom zdaňovacom období a
b)
odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom
druhého zmluvného štátu a
c)
odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne, ktorú má zamestnávateľ v druhom zmluvnom
štáte.
(3)
Pojem „zamestnávateľ" uvedený v odseku 2 písm. b) tohto článku označuje akúkoľvek
osobu, ktorá dáva pokyny a príkazy spojené s výkonom práce a ktorá znáša riziko a
zodpovednosť za výkon práce.
(4)
Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku odmeny plynúce rezidentovi
zmluvného štátu z dôvodu zamestnania, ako člena pravidelnej posádky lode, lietadla,
železničného alebo cestného vozidla, ktoré je vykonávané na palube lode, lietadla,
železničného alebo cestného vozidla prevádzkovaného v medzinárodnej doprave, inej
ako vykonávanej na palube lode, lietadla, železničného alebo cestného vozidla prevádzkovaného
výhradne v rámci druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť len v skôr uvedenom zmluvnom
štáte.
Článok 15
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné platby, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen
štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, sa môžu
zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
Článok 16
Umelci a športovci
(1)
Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako umelec, a to ako divadelný,
filmový, rozhlasový alebo televízny umelec, alebo ako hudobník, alebo ako športovec
z činností vykonávaných osobne v druhom zmluvnom štáte, môžu sa bez ohľadu na ustanovenia
článkov 7 a 14 zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
(2)
Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú priamo
tomuto umelcovi alebo športovcovi, ale inej osobe, môžu sa tieto príjmy bez ohľadu
na ustanovenia článkov 7 a 14 zdaniť v tom zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec
vykonáva svoju činnosť.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa neuplatnia na príjmy plynúce z činností
vykonávaných v jednom zmluvnom štáte, ak návšteva tohto zmluvného štátu je úplne alebo
prevažne financovaná z verejných prostriedkov druhého zmluvného štátu, jeho správneho
celku alebo miestneho orgánu. V takomto prípade sa príjmy alebo zisky zdaňujú len
v tom zmluvnom štáte, ktorého je umelec alebo športovec rezidentom.
Článok 17
Dôchodky
S výnimkou ustanovenia článku 18 ods. 3 a 4 dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané
z dôvodu predchádzajúceho zamestnania rezidentovi zmluvného štátu podliehajú zdaneniu
len v tomto zmluvnom štáte.
Článok 18
Štátna služba
(1)
Platy, mzdy a iné podobné odmeny, okrem dôchodkov vyplácané jedným zmluvným štátom
alebo jeho správnym celkom, alebo miestnym orgánom fyzickej osobe za služby poskytované
tomuto zmluvnému štátu alebo jeho správnemu celku, alebo miestnemu orgánu podliehajú
zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.
(2)
Takéto platy, mzdy a iné podobné odmeny však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom
štáte, ak sú služby poskytované v tomto druhom zmluvnom štáte a fyzická osoba je rezidentom
tohto druhého zmluvného štátu a
a)
je štátnym príslušníkom tohto druhého zmluvného štátu alebo
b)
sa rezidentom tohto druhého zmluvného štátu nestala len z dôvodu poskytovania týchto
služieb.
(3)
Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku, dôchodky a iné podobné odmeny
vyplácané z prostriedkov, ktoré vytvoril zmluvný štát alebo jeho správny celok, alebo
miestny orgán, fyzickej osobe za služby poskytované tomuto zmluvnému štátu alebo jeho
správnemu celku, alebo miestnemu orgánu, podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom
štáte.
(4)
Takéto dôchodky a iné podobné odmeny však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom
štáte, ak je fyzická osoba rezidentom a štátnym príslušníkom tohto druhého zmluvného
štátu.
(5)
Ustanovenia článkov 14, 15, 16 a 17 sa uplatňujú na platy, mzdy, dôchodky a iné podobné
odmeny za služby poskytované v súvislosti s podnikaním vykonávaným niektorým zmluvným
štátom alebo jeho správnym celkom, alebo miestnym orgánom.
Článok 19
Profesori a študenti
(1)
Fyzická osoba, ktorá na pozvanie zmluvného štátu alebo univerzity, vysokej školy,
školy, múzea alebo inej kultúrnej alebo vzdelávacej inštitúcie tohto zmluvného štátu
alebo na základe oficiálneho programu kultúrnej výmeny, navštevuje tento zmluvný štát
počas obdobia nepresahujúceho dva roky za výhradným účelom vyučovania, prednášania
alebo vykonávania výskumu v takejto inštitúcii a ktorá je alebo bola bezprostredne
pred takouto návštevou rezidentom druhého zmluvného štátu, bude jej odmena z takej
činnosti oslobodená od dane v skôr uvedenom zmluvnom štáte, ak jej táto odmena plynie
zo zdrojov mimo tohto zmluvného štátu.
(2)
Platby, ktoré na účely svojho pobytu, štúdia alebo výcviku dostáva študent alebo
učeň, ktorý je alebo bol bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného
štátu rezidentom druhého zmluvného štátu a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom zmluvnom
štáte iba s cieľom štúdia alebo výcviku, sa nezdania v tomto skôr uvedenom zmluvnom
štáte, ak takéto platby majú zdroj mimo tohto skôr uvedeného zmluvného štátu.
Článok 20
Iné príjmy
(1)
Príjmy rezidenta zmluvného štátu bez ohľadu na to, kde je ich zdroj, ktoré sa neuvádzajú
v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom
štáte.
(2)
Ustanovenie odseku 1 tohto článku sa neuplatní na príjmy, s výnimkou príjmov z nehnuteľného
majetku definovaného v článku 6 ods. 2, ak ich príjemca, ktorý je rezidentom jedného
zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte podnikanie prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza a ak právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy platia,
sú skutočne spojené s touto stálou prevádzkarňou. V tomto prípade sa uplatnia ustanovenia
článku 7.
(3)
Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku príjmy rezidenta jedného zmluvného
štátu, ktoré nie sú upravené v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy a ktoré plynú
z druhého zmluvného štátu, sa môžu tiež zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
Článok 21
Zamedzenie dvojitého zdanenia
(1)
Ak rezident jedného zmluvného štátu poberá príjmy, ktoré môžu byť zdanené v druhom
zmluvnom štáte podľa ustanovení tejto zmluvy (okrem situácií a v rozsahu, keď takéto
ustanovenia umožňujú zdanenie druhým zmluvným štátom výlučne preto, že tento príjem
je tiež príjmom plynúcim rezidentovi tohto druhého zmluvného štátu), skôr uvedený
zmluvný štát povolí znížiť daň z príjmov svojho rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani
z príjmov zaplatenej v druhom zmluvnom štáte.
Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne tú časť dane z príjmov vypočítanej pred
jej znížením, ktorá pripadá na príjmy, ktoré sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom
štáte.
(2)
Ak v súlade s akýmkoľvek ustanovením tejto zmluvy príjmy, ktoré poberá rezident zmluvného
štátu, sú oslobodené od dane v tomto zmluvnom štáte, tento zmluvný štát napriek tomu
môže pri vypočítaní sumy dane na zvyšné príjmy tohto rezidenta vziať do úvahy tieto
oslobodené príjmy.
Článok 22
Zásada rovnakého zaobchádzania
(1)
Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nepodliehajú v druhom zmluvnom štáte zdaneniu
ani povinnostiam s ním súvisiacim, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s
ním súvisiace povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci
druhého zmluvného štátu, ktorí sú v rovnakej situácii najmä z hľadiska rezidencie.
(2)
Osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré sú rezidentmi zmluvného štátu, nie sú podrobovaní
v žiadnom zmluvnom štáte zdaneniu ani povinnostiam s ním súvisiacim, ktoré sú iné
alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním súvisiace povinnosti, ktorým podliehajú alebo
môžu podliehať štátni príslušníci tohto zmluvného štátu, ktorí sú v rovnakej situácii
najmä z hľadiska rezidencie.
(3)
Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom
štáte, nemôže byť v tomto druhom zmluvnom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie podnikov
tohto druhého zmluvného štátu vykonávajúcich rovnaké činnosti. Toto ustanovenie sa
nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom druhého
zmluvného štátu osobné úľavy a zníženia daní z dôvodu osobného stavu alebo rodinných
záväzkov, ktoré priznáva svojim vlastným rezidentom.
(4)
Okrem prípadov, keď sa uplatnia ustanovenia článku 9 ods. 1, článku 11 ods. 7 alebo
článku 12 ods. 6, úroky, licenčné poplatky a iné úhrady platené podnikom jedného zmluvného
štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu sú na účely stanovenia zdaniteľných ziskov
tohto podniku odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli platené rezidentovi
skôr uvedeného štátu.
(5)
Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne vlastní alebo
priamo alebo nepriamo ovláda jeden rezident alebo rezidenti druhého zmluvného štátu,
nepodliehajú v skôr uvedenom zmluvnom štáte zdaneniu ani povinnostiam s ním súvisiacim,
ktoré sú iné, či ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú
alebo môžu podliehať iné podobné podniky skôr uvedeného štátu.
(6)
Tento článok sa uplatňuje na dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva.
Článok 23
Procedúra vzájomnej dohody
(1)
Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo
budú viesť v jej prípade k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy,
môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytujú vnútroštátne právne predpisy
zmluvných štátov, predložiť svoj prípad príslušnému orgánu zmluvného štátu, ktorého
je rezidentom, alebo ak sa na prípad vzťahuje článok 22 ods. 1, príslušnému orgánu
zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Prípad musí byť predložený do troch
rokov od prvého oznámenia o opatrení smerujúcom k zdaneniu, ktoré nie je v súlade
s ustanoveniami tejto zmluvy.
(2)
Ak príslušný orgán považuje námietku za oprávnenú a ak sám nie je schopný nájsť uspokojivé
riešenie, bude sa usilovať prípad vyriešiť vzájomnou dohodou s príslušným orgánom
druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto
zmluvou. Dosiahnutá dohoda sa uplatní bez ohľadu na časové lehoty podľa vnútroštátnych
právnych predpisov zmluvných štátov.
(3)
Príslušné orgány zmluvných štátov vynaložia úsilie vyriešiť vzájomnou dohodou ťažkosti
či pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo vykonávaní tejto zmluvy. Môžu
sa tiež vzájomne poradiť o zamedzení dvojitého zdanenia v prípadoch, ktoré neupravuje
táto zmluva.
(4)
Príslušné orgány zmluvných štátov môžu vzájomne komunikovať s cieľom dosiahnuť dohodu
podľa predchádzajúcich odsekov.
Článok 24
Výmena informácií
(1)
Príslušné orgány zmluvných štátov si vymieňajú informácie, o ktorých sa predpokladá,
že sú rozhodujúce na vykonávanie ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych
predpisov upravujúcich dane každého druhu a charakteru, ktoré sú ukladané v mene zmluvných
štátov alebo ich správnych celkov, alebo miestnych orgánov, ak zdanenie, ktoré upravujú,
nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená článkami 1 a
2.
(2)
Všetky informácie, ktoré zmluvný štát získa podľa odseku 1, sa považujú za daňové
tajomstvo rovnako ako informácie získané podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto
zmluvného štátu a poskytujú sa len osobám alebo orgánom (vrátane súdov a správnych
orgánov), ktoré sa zaoberajú vyrubovaním alebo vyberaním daní, vykonávaním právnych
predpisov alebo trestným stíhaním týkajúcim sa daní alebo rozhodovaním o odvolaniach
vo vzťahu ku daniam uvedeným v odseku 1 alebo dohľadom nad týmito činnosťami. Tieto
osoby alebo orgány použijú informácie len na uvedené účely. Tieto informácie sa môžu
zverejňovať počas verejných súdnych konaní alebo v súdnych rozhodnutiach. Bez ohľadu
na vyššie uvedené môžu byť informácie získané jedným zmluvným štátom použité na iné
účely, ak tieto informácie môžu byť použité na takéto iné účely podľa právnych predpisov
oboch zmluvných štátov a príslušný orgán zmluvného štátu poskytujúceho informácie
udelil na takéto použitie súhlas.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa v žiadnom prípade nevykladajú tak, že niektorému
zmluvnému štátu ukladajú povinnosť
a)
vykonať správne opatrenia v rozpore s právnymi predpismi a administratívnou praxou
jedného alebo druhého zmluvného štátu,
b)
poskytnúť informácie, ktoré sa nedajú získať na základe právnych predpisov alebo
v riadnom správnom konaní jedného alebo druhého zmluvného štátu,
c)
poskytnúť informácie, ktoré by viedli k zverejneniu akékoľvek obchodného, hospodárskeho,
priemyselného, komerčného alebo profesijného tajomstva alebo obchodného postupu, alebo
informácie, ktorých zverejnenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.
(4)
Ak jeden zmluvný štát žiada informácie podľa tohto článku, druhý zmluvný štát využije
svoje opatrenia na získavanie informácií, aj keď druhý zmluvný štát informácie nepotrebuje
na vlastné daňové účely. Povinnosť obsiahnutá v predchádzajúcej vete podlieha obmedzeniam
uvedeným v odseku 3, ale v žiadnom prípade sa tieto obmedzenia nevysvetľujú tak, že
umožňujú zmluvnému štátu zamietnuť poskytnutie informácií len preto, že on sám nemá
záujem o takéto informácie.
(5)
V žiadnom prípade sa ustanovenia odseku 3 nevysvetľujú tak, že umožňujú jednému zmluvnému
štátu zamietnuť poskytnutie informácií len preto, že požadovanými informáciami disponuje
banka, iná finančná inštitúcia, splnomocnenec alebo osoba konajúca vo funkcii agenta
alebo splnomocneného zástupcu alebo preto, že sa týkajú majetkovej účasti v určitej
osobe.
Článok 25
Členovia diplomatických misií a konzulárnych úradov
Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa netýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú členom
diplomatických misií alebo konzulárnych úradov podľa všeobecných pravidiel medzinárodného
práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.
Článok 26
Zabránenie zneužívania zmluvy
Ak je možné usúdiť, a to s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti, že
získanie výhody zo zmluvy bolo jedným z hlavných účelov akéhokoľvek opatrenia alebo
akejkoľvek transakcie priamo alebo nepriamo vedúcich k tejto výhode, táto výhoda bez
ohľadu na ktorékoľvek iné ustanovenia zmluvy, nebude poskytnutá vo vzťahu k časti
príjmu, pokiaľ sa nepreukáže, že poskytnutie tejto výhody v danej situácii by bolo
v súlade s účelom a cieľom príslušných ustanovení zmluvy.
Článok 27
Nadobudnutie platnosti
Táto zmluva podlieha schváleniu v súlade s vnútroštátnymi právnymi postupmi oboch
zmluvných štátov a nadobudne platnosť prvým dňom tretieho mesiaca nasledujúceho po
dni doručenia neskoršieho oznámenia potvrdzujúceho, že boli splnené vnútroštátne právne
postupy. Ustanovenia tejto zmluvy potom nadobudnú účinnosť v oboch zmluvných štátoch
a)
v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na príjmy vyplatené alebo pripísané
od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom táto zmluva nadobudla
platnosť,
b)
v prípade ostatných daní, na dane, ktoré sa ukladajú za akékoľvek zdaňovacie obdobie
začínajúce najskôr od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom
táto zmluva nadobudla platnosť.
Článok 28
Ukončenie platnosti
(1)
Táto zmluva zostane v platnosti po dobu neurčitú, pokým ju jeden zo zmluvných štátov
nevypovie.
(2)
Ktorýkoľvek zo zmluvných štátov môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou písomným
oznámením o výpovedi najmenej šesť mesiacov pred koncom akéhokoľvek kalendárneho roka
nasledujúceho po uplynutí najmenej piatich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti
tejto zmluvy. V takom prípade sa táto zmluva prestane v oboch zmluvných štátoch vykonávať
a)
v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na príjmy vyplatené alebo pripísané
od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo doručené oznámenie
o výpovedi,
b)
v prípade ostatných daní v akomkoľvek zdaňovacom období začínajúcom sa od 1. januára
kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo doručené písomné oznámenie
o výpovedi.
Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali túto zmluvu.
Dané v Bratislave dňa 30. mája 2023 v dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom jazyku,
v albánskom jazyku a v anglickom jazyku. V prípade rozdielnosti výkladu je rozhodujúce
znenie v anglickom jazyku.
| Za vládu Slovenskej republiky: | Za Radu ministrov Albánskej republiky: |
| Ingrid Brocková v. r. |
Megi Fino v. r. |