243/2024 Z. z.

Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných štátov.

Na účely zmluvy, príjem plynúci určitému subjektu alebo usporiadaniu alebo ich prostredníctvom, s ktorými sa zaobchádza ako s úplne alebo čiastočne transparentnými podľa vnútroštátnych daňových predpisov jedného alebo oboch zmluvných štátov, sa bude považovať za príjem rezidenta zmluvného štátu, avšak len do takej miery, do akej daný zmluvný štát tento príjem považuje na daňové účely za príjem rezidenta tohto zmluvného štátu.

Zmluva sa nedotýka zdanenia, ktoré uplatňuje zmluvný štát voči svojim rezidentom, s výnimkou výhod poskytnutých podľa ustanovení článku 9 ods. 2 a článkov 18, 19, 21, 22, 23 a 26 zmluvy.

Súčasné dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje, sú:

Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky rovnaké alebo v zásade podobné dane ukladané po dátume podpisu tejto zmluvy, ktoré sa ustanovia okrem, alebo namiesto daní uvedených v odseku 1 tohto článku. Príslušné orgány zmluvných štátov si vzájomne oznámia všetky podstatné zmeny, ktoré sa uskutočnili v ich príslušných daňových právnych predpisoch.

Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku, dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, nezahŕňajú akékoľvek sumy, ktoré predstavujú pokutu alebo úrok uložený podľa právnych predpisov niektorého zmluvného štátu.

Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,

Pri uplatňovaní zmluvy zmluvným štátom, každý pojem nedefinovaný v zmluve, ak si to súvislosť nevyžaduje inak alebo sa príslušné orgány nedohodnú na odlišnom význame podľa ustanovení článku 23 tejto zmluvy, má taký význam, aký má v danom čase podľa právnych predpisov zmluvného štátu upravujúcich dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, pričom akýkoľvek význam podľa príslušných daňových právnych predpisov zmluvného štátu má prednosť pred významom, ktorý má tento pojem podľa iných právnych predpisov zmluvného štátu.

Na účely tejto zmluvy pojem „rezident zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov zmluvného štátu podlieha v tomto zmluvnom štáte zdaneniu z dôvodu svojho trvalého pobytu, sídla, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria a tiež zahŕňa tento zmluvný štát a každý jeho správny celok alebo orgán územnej samosprávy, ako aj uznaný dôchodkový fond tohto zmluvného štátu. Tento pojem však nezahŕňa osobu, ktorá v zmluvnom štáte podlieha zdaneniu iba z dôvodu príjmov zo zdrojov v tomto zmluvnom štáte.

Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 tohto článku rezidentom oboch zmluvných štátov, určí sa jej postavenie takto

Ak je podľa ustanovení odseku 1 tohto článku osoba, iná než fyzická osoba, rezidentom oboch zmluvných štátov, potom príslušné orgány týchto zmluvných štátov sa vynasnažia určiť vzájomnou dohodou, v ktorom zmluvnom štáte sa takáto osoba bude považovať za daňového rezidenta na účely zmluvy, pričom sa bude prihliadať na miesto jej skutočného vedenia, miesto jej vzniku alebo miesto, kde bola osoba inak založená, a na akékoľvek iné relevantné faktory. Ak neexistuje takáto dohoda, nebude mať takáto osoba nárok na žiadne úľavy alebo oslobodenie od dane podľa ustanovení zmluvy, okrem prípadov, a to v takom rozsahu a spôsobom, na akom sa môžu dohodnúť príslušné úrady zmluvných štátov.

Na účely tejto zmluvy pojem „stála prevádzkareň“ označuje trvalé miesto na podnikanie, prostredníctvom ktorého podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju činnosť.

Pojem „stála prevádzkareň“ zahŕňa najmä

Stavenisko alebo stavba, inštalácia alebo montážny projekt, alebo dozorné činnosti spojené s týmto staveniskom alebo stavbou, inštaláciou alebo montážnym projektom zakladajú stálu prevádzkareň, ak trvajú dlhšie ako šesť mesiacov.

Podnik sa považuje za podnik so stálou prevádzkarňou v zmluvnom štáte a vykonávajúci činnosť prostredníctvom tejto stálej prevádzkarne, ak po dobu dlhšiu ako 183 dní v akomkoľvek 12-mesačnom období:

Výlučne na účely určenia toho, či už uplynulo obdobie uvedené v odsekoch 3 a 4 tohto článku,

Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku pojem „stála prevádzkareň" nezahŕňa:

Odsek 6 tohto článku sa neuplatní na trvalé miesto výkonu činnosti, ktoré podnik používa alebo udržiava, ak tento podnik alebo s ním úzko prepojený podnik vykonáva činnosť na tom istom mieste alebo na inom mieste v tom istom zmluvnom štáte, a:

Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku, ale s výhradou ustanovení odseku 9 tohto článku, ak osoba koná v zmluvnom štáte v mene podniku a pritom v rámci tejto činnosti

Odsek 8 sa nepoužije, pokiaľ osoba, ktorá koná v jednom zmluvnom štáte v mene podniku druhého zmluvného štátu, vykonáva činnosť v prvom zmluvnom štáte ako nezávislý zástupca a koná v mene tohto podniku v rámci riadneho výkonu tejto činnosti. Pokiaľ však osoba koná výlučne alebo takmer výlučne v mene jedného alebo viacerých podnikov, s ktorými je úzko prepojená, takáto osoba sa nebude považovať za nezávislého zástupcu v zmysle tohto odseku, a to vo vzťahu k akémukoľvek takémuto podniku.

Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto druhom zmluvnom štáte (či prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), nezakladá sama o sebe z ktorejkoľvek takejto spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.

Na účely tejto zmluvy, osoba alebo podnik je úzko prepojený s podnikom, ak na základe všetkých relevantných skutočností a okolností jedna ovláda druhú, alebo ak sú obidve ovládané tými istými osobami alebo podnikmi. V každom prípade sa osoba alebo podnik bude považovať za úzko prepojený s podnikom, pokiaľ má jeden v držbe, či už priamo alebo nepriamo, viac ako 50-percentný podiel (beneficial interest) na druhom (alebo, v prípade spoločnosti, viac ako 50 percent celkových hlasovacích práv a hodnoty akcií spoločnosti alebo podiel na vlastnom imaní spoločnosti (beneficial equity interest)), alebo ak iná osoba alebo podnik má v držbe, či už priamo alebo nepriamo, viac ako 50-percentný podiel (alebo, v prípade spoločnosti, viac ako 50 percent celkových hlasovacích práv a hodnoty akcií spoločnosti alebo podiel na vlastnom imaní spoločnosti) na osobe a podniku alebo na dvoch podnikoch.

Príjmy plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva, lesníctva alebo rybolovu) nachádzajúceho sa v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

Pojem „nehnuteľný majetok“ má taký význam, aký má podľa právnych predpisov zmluvného štátu, v ktorom sa majetok nachádza. V každom prípade tento pojem zahŕňa akékoľvek prírodné zdroje, príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a neživý inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia právnych predpisov upravujúcich vlastníctvo nehnuteľností, užívanie nehnuteľného majetku, práva na prieskum alebo ťažbu prírodných zdrojov alebo drevnej hmoty a práva na variabilné alebo fixné platby buď ako odplata za alebo v súvislosti s ťažbou alebo za povolenie na prieskum alebo ťažbu prírodných zdrojov alebo drevnej hmoty; lode a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.

Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa uplatnia na príjmy plynúce z priameho užívania, z nájmu alebo iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.

Ustanovenia odsekov 1 a 3 tohto článku sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku.

Každé právo uvedené v odseku 2 tohto článku sa považuje za umiestnené v mieste, kde sa nachádza nehnuteľný majetok, na ktorý sa také právo vzťahuje, alebo kde sa môže uskutočniť prieskum alebo ťažba.

Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte, ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť takýmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno prisúdiť stálej prevádzkarni.

Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, tejto stálej prevádzkarni sa s výnimkou ustanovení odseku 3 tohto článku v každom zmluvnom štáte prisudzujú zisky, ktoré by mohla dosiahnuť, keby ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a keby bola úplne nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.

Pri stanovení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady vynaložené na činnosť tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných administratívnych nákladov takto vynaložených, či už v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa táto stála prevádzkareň nachádza alebo inde.

Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé stanoviť zisky, ktoré sa majú prisúdiť stálej prevádzkarni, na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym častiam, ustanovenia odseku 2 tohto článku nevylučujú, aby tento zmluvný štát stanovil zisky, ktoré majú byť zdanené, takýmto obvyklým rozdelením; použitý spôsob rozdelenia zisku však musí byť taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.

Zisky, ktoré sa majú prisúdiť stálej prevádzkarni, sa na účely predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú dostatočné dôvody na iný postup.

Ak rezident jedného zmluvného štátu skutočne vlastní (či už ako priamy príjemca trustu alebo prostredníctvom jedného alebo viacerých vložených trustov) časť zisku z činnosti podniku vykonávanej v druhom zmluvnom štáte správcom trustu iného ako trustu, ktorý sa na daňové účely považuje za spoločnosť; a v súvislosti s týmto podnikom, ktorý tento správca má alebo by mal, ak by bol rezidentom v prvom zmluvnom štáte, stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte, potom sa činnosť podniku vykonávaná správcom prostredníctvom tejto stálej prevádzkarne považuje za činnosť vykonávanú v druhom zmluvnom štáte týmto rezidentom prostredníctvom stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v tomto druhom zmluvnom štáte a podiel na ziskoch tohto rezidenta sa môže zdaniť v druhom zmluvnom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno prisúdiť tejto stálej prevádzkarni.

Ak zisky zahŕňajú časti príjmov osobitne uvedených v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia tých článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.

Žiadne z ustanovení tohto článku sa nedotýka akýchkoľvek ustanovení právnych predpisov oboch zmluvných štátov týkajúcich sa zdanenia príjmov z akejkoľvek formy poistenia.

Zisky podniku zmluvného štátu z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.

Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 tohto článku, článkov 7 a 12, zisky podniku jedného zmluvného štátu plynúce z

Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa uplatnia aj na zisky z účasti na poole, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej prevádzkovej organizácii.

Ak

Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto zmluvného štátu a následne zdaní zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v druhom zmluvnom štáte a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol podnik skôr uvedeného zmluvného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli také, aké by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom druhý zmluvný štát primerane upraví sumu dane uloženej z týchto ziskov. Pri stanovení takejto úpravy sa postupuje s náležitým ohľadom na iné ustanovenia tejto zmluvy a príslušné orgány zmluvných štátov sa v prípade potreby spolu poradia.

Ustanovenia odseku 2 tohto článku sa neuplatnia, ak v súdnom, správnom alebo inom právnom konaní bolo prijaté konečné rozhodnutie, že na základe opatrení, ktoré vedú k úprave zisku podľa odseku 1 tohto článku, bola jednému z dotknutých podnikov uložená pokuta za podvod, hrubú nedbanlivosť alebo vedomé zanedbanie.

Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, sa však môžu zdaniť aj v tomto zmluvnom štáte podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu, ak je však skutočný vlastník dividend rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne:

Odsek 2 tohto článku sa netýka zdanenia spoločnosti zo ziskov, z ktorých sa vyplácajú dividendy.

Pojem „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií alebo podielov, ťažobných akcií, zakladateľských akcií alebo iných práv, ktoré nie sú pohľadávkami, z podielov na zisku, ako aj príjmy z iných práv, ktoré sa zdaňujú rovnakým spôsobom a iné príjmy, s ktorými sa zaobchádza rovnakým spôsobom ako s príjmami z akcií alebo podielov podľa právnych predpisov toho zmluvného štátu, ktorého rezidentom je spoločnosť rozdeľujúca zisk.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa neuplatnia, ak skutočný vlastník dividend, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividendy, činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza a ak sa podiel, v súvislosti s ktorým sa dividendy vyplácajú, skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň. V takomto prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7.

Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, dosahuje zisky alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, tento druhý zmluvný štát nemôže zdaniť dividendy vyplácané spoločnosťou s výnimkou, ak sa tieto dividendy vyplácajú rezidentovi tohto druhého zmluvného štátu alebo ak vlastníctvo, v súvislosti s ktorým sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na stálu prevádzkareň nachádzajúcu sa v tomto druhom zmluvnom štáte a nemôže ani zdaniť nerozdelené zisky spoločnosti daňou z nerozdelených ziskov spoločnosti, aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo čiastočne zo ziskov alebo z príjmov plynúcich zo zdroja v tomto druhom zmluvnom štáte.

Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte sa môžu zdaniť aj v tomto zmluvnom štáte podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu, ak je však skutočný vlastník úrokov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov.

Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 tohto článku úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte, ktoré plynú a sú skutočné vlastnené rezidentom druhého zmluvného štátu sú oslobodené od dane v prvom zmluvnom štáte za predpokladu, že skutočný vlastník úroku koná úplne nezávisle od platiteľa a je:

Bez ohľadu na ustanovenia odseku 3 tohto článku sa úroky uvedené v tom odseku môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, so sadzbou nepresahujúcou 10 percent hrubej sumy úrokov, ak skutočný vlastník úroku má spolu s akýmikoľvek úzko prepojenými podnikmi viac ako 10% priamy alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach v platiteľovi týchto úrokov.

Pojem „úroky“ použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu zabezpečených alebo nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosť bez ohľadu na to, či poskytujú právo účasti na ziskoch dlžníka a najmä príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy zo zabezpečených dlhopisov alebo nezabezpečených dlhopisov vrátane prémií a výhier spojených s týmito cennými papiermi, zabezpečenými dlhopismi alebo nezabezpečenými dlhopismi, ako aj všetky ostatné príjmy, ktoré sa zdaňujú rovnakým spôsobom ako príjmy plynúce z peňazí požičaných podľa daňových právnych predpisov zmluvného štátu, v ktorom majú tieto príjmy zdroj, ale nezahŕňa akékoľvek príjmy, ktoré sa považujú za dividendy podľa článku 10 tejto zmluvy.

Ustanovenia odsekov 1, 2, 3 a 4 tohto článku sa neuplatnia, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj, činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak pohľadávka, z ktorej sa úroky platia, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň. V takomto prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7.

Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak je platiteľ rezidentom tohto zmluvného štátu. Ak však osoba platiaca úroky bez ohľadu na to, či je alebo nie je rezidentom zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň, v súvislosti s ktorou vznikol dlh, za ktorý sa úroky platia a tieto úroky sú odpočítateľné pri určovaní ziskov prisúditeľných tejto stálej prevádzkarni, potom sa predpokladá, že tieto úroky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza táto stála prevádzkareň.

Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom úrokov alebo medzi nimi a treťou osobou suma úrokov vzťahujúca sa k pohľadávke, z ktorej sa úroky platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby takéto vzťahy neexistovali, uplatnia sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. V tomto prípade časť platieb presahujúca túto sumu sa zdaní podľa právnych predpisov oboch zmluvných štátov s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte sa môžu zdaniť aj v tomto zmluvnom štáte podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu, ak je však skutočný vlastník licenčných poplatkov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.

Pojem „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu získané ako odplata za:

Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa neuplatnia, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza a ak sa právo alebo majetok, za ktorý sa licenčné poplatky platia, skutočne viažu na túto stálu prevádzkareň. V takomto prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7.

Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak je platiteľ rezidentom tohto zmluvného štátu. Ak však osoba platiaca licenčné poplatky bez ohľadu na to, či je alebo nie je rezidentom zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň, v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky a tieto licenčné poplatky sú odpočítateľné pri určovaní ziskov prisúditeľných tejto stálej prevádzkarne, potom sa predpokladá, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza táto stála prevádzkareň.

Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom licenčných poplatkov alebo medzi nimi a treťou osobou suma licenčných poplatkov vzťahujúca sa na použitie, na právo alebo na informácie, za ktoré sa licenčné poplatky platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby takéto vzťahy neexistovali, uplatnia sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. V tomto prípade časť platieb presahujúca túto sumu sa zdaní podľa právnych predpisov oboch zmluvných štátov s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Príjmy, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6, ktorý sa nachádza v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

Príjmy zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou obchodného majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte vrátane príjmov dosiahnutých zo scudzenia tejto stálej prevádzkarne (samotnej alebo spolu s celým podnikom), sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

Príjmy, ktoré plynú podniku zmluvného štátu zo scudzenia lodí alebo lietadiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave, alebo z hnuteľného majetku, ktorý slúži na prevádzku týchto lodí alebo lietadiel, podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.

Príjmy plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia podielov alebo akcií alebo porovnateľných podielov, ako napríklad podiely v osobnej obchodnej spoločnosti alebo truste, môžu byť zdanené v druhom zmluvnom štáte, ak kedykoľvek počas obdobia 365 dní predchádzajúcich scudzeniu, viac ako 50 % hodnoty týchto akcií alebo porovnateľných podielov priamo alebo nepriamo predstavoval nehnuteľný majetok podľa článku 6, nachádzajúci sa v tomto druhom zmluvnom štáte.

Žiadne z ustanovení tejto zmluvy sa nedotýka uplatňovania právnych predpisov zmluvného štátu, týkajúcich sa zdaňovania príjmov majetkovej povahy plynúcich zo scudzenia akéhokoľvek iného majetku, ako je majetok, na ktorý sa vzťahuje ktorýkoľvek z predchádzajúcich odsekov tohto článku.

Platy, mzdy a iné podobné odmeny plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z dôvodu zamestnania podliehajú zdaneniu, s výnimkou ustanovení článkov 15, 17 a 18, len v tomto zmluvnom štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny zaň prijaté zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

Odmeny plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z dôvodu zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte podliehajú zdaneniu, bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 tohto článku, len v skôr uvedenom zmluvnom štáte, ak

Pojem „zamestnávateľ“ uvedený v odseku 2 tohto článku označuje akúkoľvek osobu, ktorá dáva pokyny a príkazy spojené s výkonom práce a ktorá nesie riziko a zodpovednosť za výkon práce.

Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku odmeny plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z dôvodu zamestnania, ako člena pravidelnej posádky lode alebo lietadla, ktoré je vykonávané na palube lode alebo lietadla prevádzkovaného v medzinárodnej doprave, inej ako vykonávanej na palube lode alebo lietadla prevádzkovaného výhradne v rámci druhého zmluvného štátu, podliehajú zdaneniu len v skôr uvedenom zmluvnom štáte.

Tantiémy a iné podobné platby, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako umelec, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec, alebo ako hudobník, alebo ako športovec z činností vykonávaných osobne v druhom zmluvnom štáte, môžu sa bez ohľadu na ustanovenia článku 14 zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú priamo tomuto umelcovi alebo športovcovi, ale inej osobe, môžu sa tieto príjmy bez ohľadu na ustanovenia článku 14 zdaniť v tom zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa neuplatnia na príjmy plynúce z činností vykonávaných v jednom zmluvnom štáte, ak návšteva tohto zmluvného štátu je úplne alebo prevažne financovaná z verejných prostriedkov druhého zmluvného štátu alebo jeho orgánu územnej samosprávy. V takomto prípade sa príjmy alebo zisky zdaňujú len v tom zmluvnom štáte, ktorého je umelec alebo športovec rezidentom.

Dôchodky (vrátane dôchodkov zo štátnej služby) a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania rezidentovi zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.

Dôchodky a iné platby podľa právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia jedného zmluvného štátu vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto druhom zmluvnom štáte.

Platy, mzdy a iné podobné odmeny (okrem dôchodkov) vyplácané jedným zmluvným štátom alebo jeho správnym celkom, alebo orgánom územnej samosprávy fyzickej osobe za služby poskytované tomuto zmluvnému štátu alebo jeho správnemu celku, alebo orgánu územnej samosprávy podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.

Takéto platby však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak sú služby poskytované v tomto druhom zmluvnom štáte a fyzická osoba je rezidentom tohto druhého zmluvného štátu a

Ustanovenia článkov 14, 15 alebo 16 sa uplatňujú vo vzťahu k platbám za služby poskytované v súvislosti s činnosťou vykonávanou niektorým zmluvným štátom alebo jeho správnym celkom, alebo orgánom územnej samosprávy.

Platby, ktoré na účely svojho pobytu, štúdia alebo výcviku dostáva študent alebo učeň, ktorý je alebo bol bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného štátu, a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom zmluvnom štáte iba s cieľom štúdia alebo výcviku, sa nezdania v tomto skôr uvedenom zmluvnom štáte, ak takéto platby majú zdroj mimo tohto skôr uvedeného zmluvného štátu.

Príjmy rezidenta zmluvného štátu bez ohľadu na to, kde je ich zdroj, ktoré sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.

Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa neuplatnia na príjmy, s výnimkou príjmov z nehnuteľného majetku definovaného v článku 6 ods. 2, ak ich príjemca, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza a ak právo alebo majetok, v súvislosti s ktorými plynú príjmy, sú skutočne spojené s touto stálou prevádzkarňou. V tomto prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7.

Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu, ktoré nie sú upravené v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, a ktoré plynú z druhého zmluvného štátu, sa môžu tiež zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

Na Novom Zélande:

V Slovenskej republike:

Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nepodliehajú v druhom zmluvnom štáte zdaneniu ani povinnostiam s ním súvisiacim, ktoré sú ťaživejšie ako zdanenie a s ním súvisiace povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci druhého zmluvného štátu, ktorí sú v rovnakej situácii najmä z hľadiska rezidencie.

Osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré sú rezidentmi zmluvného štátu, nie sú podrobovaní v žiadnom zmluvnom štáte zdaneniu ani povinnostiam s ním súvisiacim, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním súvisiace povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci tohto zmluvného štátu, ktorí sú v rovnakej situácii najmä z hľadiska rezidencie.

Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, nemôže byť v tomto druhom zmluvnom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie podnikov tohto druhého zmluvného štátu vykonávajúcich rovnaké činnosti za podobných okolností. Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom druhého zmluvného štátu osobné úľavy a zníženia daní z dôvodu osobného stavu alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim vlastným rezidentom.

Okrem prípadov, keď sa uplatnia ustanovenia článku 9 ods. 1, článku 11 ods. 8 alebo článku 12 ods. 6 tejto zmluvy, úroky, licenčné poplatky a iné úhrady platené podnikom jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu sú na účely stanovenia zdaniteľných ziskov tohto podniku odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli platené rezidentovi skôr uvedeného štátu.

Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne vlastní alebo ovláda, priamo alebo nepriamo, jeden alebo viacero rezidentov druhého zmluvného štátu, nepodliehajú v skôr uvedenom zmluvnom štáte zdaneniu ani povinnostiam s ním súvisiacim, ktoré sú ťaživejšie ako zdanenie a s ním súvisiace povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné podniky za podobných okolností v skôr uvedenom zmluvnom štáte.

Tento článok sa uplatňuje na dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva.

Tento článok sa neuplatňuje na akékoľvek ustanovenia právnych predpisov zmluvného štátu, ktoré:

Ustanovenia právnych predpisov zmluvného štátu, ktoré sú určené na zabránenie vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam alebo daňovým únikom uvedené v tomto článku zahŕňajú:

Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo budú viesť v jej prípade k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytujú vnútroštátne právne predpisy zmluvných štátov, predložiť svoj prípad príslušnému orgánu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, alebo ak sa na prípad vzťahuje článok 22 ods. 1, príslušnému orgánu zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Prípad musí byť predložený do troch rokov od prvého oznámenia o opatrení smerujúcom k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.

Ak príslušný orgán považuje námietku za oprávnenú a ak sám nie je schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa usilovať prípad vyriešiť vzájomnou dohodou s príslušným orgánom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou. Dosiahnutá dohoda sa uplatní bez ohľadu na časové lehoty podľa vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov.

Príslušné orgány zmluvných štátov vynaložia úsilie vyriešiť vzájomnou dohodou ťažkosti či pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo vykonávaní tejto zmluvy. Môžu sa tiež vzájomne poradiť o zamedzení dvojitého zdanenia v prípadoch, ktoré neupravuje táto zmluva.

Príslušné orgány zmluvných štátov môžu vzájomne komunikovať priamo s cieľom dosiahnuť dohodu podľa predchádzajúcich odsekov.

Príslušné orgány zmluvných štátov si vymieňajú informácie, o ktorých sa predpokladá, že sú rozhodujúce na vykonávanie ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov upravujúcich dane každého druhu a charakteru, ktoré sú ukladané v mene zmluvných štátov alebo ich správnych celkov, alebo orgánov územnej samosprávy, ak zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená článkami 1 a 2.

Všetky informácie, ktoré zmluvný štát získa podľa odseku 1 tejto zmluvy, sa považujú za daňové tajomstvo rovnako ako informácie získané podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto zmluvného štátu a poskytujú sa len osobám alebo orgánom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vyrubovaním alebo vyberaním daní, vykonávaním právnych predpisov alebo trestným stíhaním týkajúcim sa daní alebo rozhodovaním o odvolaniach vo vzťahu ku daniam uvedeným v odseku 1 tohto článku alebo dohľadom nad týmito činnosťami. Tieto osoby alebo orgány použijú informácie len na uvedené účely. Tieto informácie sa môžu zverejňovať počas verejných súdnych konaní alebo v súdnych rozhodnutiach. Bez ohľadu na vyššie uvedené môžu byť informácie získané jedným zmluvným štátom použité na iné účely, ak tieto informácie môžu byť použité na takéto iné účely podľa právnych predpisov oboch zmluvných štátov a príslušný orgán zmluvného štátu poskytujúceho informácie udelil na takéto použitie súhlas.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa v žiadnom prípade nevykladajú tak, že niektorému zmluvnému štátu ukladajú povinnosť

Ak jeden zmluvný štát žiada informácie podľa tohto článku, druhý zmluvný štát využije svoje opatrenia na získavanie informácií, aj keď druhý zmluvný štát informácie nepotrebuje na vlastné daňové účely. Povinnosť obsiahnutá v predchádzajúcej vete podlieha obmedzeniam uvedeným v odseku 3 tohto článku, ale v žiadnom prípade sa tieto obmedzenia nevysvetľujú tak, že umožňujú zmluvnému štátu zamietnuť poskytnutie informácií len preto, že on sám nemá záujem o takéto informácie.

V žiadnom prípade sa ustanovenia odseku 3 tohto článku nevysvetľujú tak, že umožňujú jednému zmluvnému štátu zamietnuť poskytnutie informácií len preto, že požadovanými informáciami disponuje banka, iná finančná inštitúcia, splnomocnenec alebo osoba konajúca vo funkcii agenta alebo splnomocneného zástupcu alebo preto, že sa týkajú majetkovej účasti v určitej osobe.

Zmluvné štáty si vzájomne poskytujú pomoc pri výbere finančných pohľadávok. Táto pomoc nie je obmedzená článkami 1 a 2. Príslušné orgány zmluvných štátov môžu upraviť vzájomnou dohodou spôsob aplikácie tohto článku.

Pojem „finančná pohľadávka“ použitý v tomto článku označuje dlžnú sumu na dani každého druhu a typu ukladanú v mene zmluvných štátov alebo správnych celkov, alebo orgánov územnej samosprávy, ak zdanenie nie je v rozpore s touto zmluvou alebo s iným právnym nástrojom, ktorého sú zmluvné štáty zmluvnými stranami, vrátane úrokov, penále a nákladov spojených s vyberaním alebo predbežným opatrením týkajúcim sa uvedenej sumy.

Ak je finančná pohľadávka jedného zmluvného štátu vymáhateľná podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu a dlží ju osoba, ktorá v tom čase nemôže podľa právnych prepisov tohto zmluvného štátu zabrániť jej vyberaniu, na žiadosť príslušného orgánu tohto zmluvného štátu sa finančná pohľadávka uznáva na účely vyberania daní príslušným orgánom druhého zmluvného štátu. Finančnú pohľadávku vyberá druhý zmluvný štát podľa ustanovení svojich právnych predpisov, ktoré uplatňuje na vymáhanie a vyberanie svojich vlastných daní, akoby finančná pohľadávka bola finančnou pohľadávkou tohto druhého zmluvného štátu.

Ak je finančná pohľadávka jedného zmluvného štátu pohľadávkou, z dôvodu ktorej môže tento zmluvný štát podľa svojich právnych predpisov prijať predbežné opatrenia za účelom zabezpečenia jej výberu, finančná pohľadávka sa na žiadosť príslušného orgánu tohto zmluvného štátu uznáva na účely prijatia predbežných opatrení príslušným orgánom druhého zmluvného štátu. Druhý zmluvný štát prijíma predbežné opatrenia k finančnej pohľadávke v súlade s ustanoveniami svojich právnych predpisov, akoby finančná pohľadávka bola finančnou pohľadávkou tohto druhého zmluvného štátu, aj keby finančná pohľadávka nebola v čase použitia takých predbežných opatrení vymožiteľná v skôr uvedenom zmluvnom štáte alebo by ju dlžila osoba, ktorá má právo zabrániť jej vyberaniu.

Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 3 a 4 tohto článku finančná pohľadávka uznaná jedným zmluvným štátom na účely odsekov 3 alebo 4 tohto článku nepodlieha v tomto zmluvnom štáte časovým obmedzeniam ani jej nie je udelená priorita platná na finančnú pohľadávku podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu len z dôvodu jej typu. Okrem toho, finančná pohľadávka uznaná jedným zmluvným štátom na účely odsekov 3 alebo 4 tohto článku, nemá v tomto zmluvnom štáte priority vzťahujúce sa na finančnú pohľadávku podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu.

Konania vo veci existencie, platnosti alebo výšky finančnej pohľadávky jedného zmluvného štátu sa nemôžu viesť na súdoch alebo správnych orgánoch druhého zmluvného štátu.

Ak, kedykoľvek po predložení žiadosti jedným zmluvným štátom podľa odseku 3 alebo 4 tohto článku a pred tým, ako druhý zmluvný štát vyberie a odošle príslušnú finančnú pohľadávku skôr uvedenému zmluvnému štátu, príslušná finančná pohľadávka prestáva byť

Ustanovenia tohto článku sa v žiadnom prípade nevykladajú tak, že niektorému zmluvnému štátu ukladajú povinnosť:

Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa netýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú členom diplomatických misií alebo konzulárnych úradov podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.

Ak nie je v tomto článku ustanovené inak, rezident zmluvného štátu nemá nárok na výhodu, ktorá by bola inak poskytnutá podľa tejto zmluvy (inú ako výhodu podľa ustanovení článku 4 ods. 3, článku 9 ods. 2 alebo článku 23 zmluvy), pokiaľ tento rezident nie je „kvalifikovanou osobou“, definovanou v odseku 2 tohto článku v čase, keď by sa výhoda mala poskytnúť.

Rezident zmluvného štátu sa považuje za kvalifikovanú osobu v čase, keď by bola výhoda inak poskytnutá podľa zmluvy, ak je v tomto čase rezident

Rezident zmluvného štátu, ktorý nie je kvalifikovanou osobou, má bez ohľadu na vyššie uvedené tiež nárok na výhodu, ktorá by inak bola poskytnutá podľa tejto zmluvy vo vzťahu k príjmu, ak by aspoň polovicu dní ktoréhokoľvek dvanásťmesačného obdobia, do ktorého spadá obdobie, keď by výhoda bola inak poskytnutá, osoby, ktoré sú rovnocennými príjemcami výhod, vlastnili, či už priamo alebo nepriamo, minimálne 75-percentný podiel na rezidentovi.

Ak rezident zmluvného štátu nie je ani kvalifikovanou osobou podľa ustanovení odseku 2 tohto článku, ani nemá nárok na výhody podľa odseku 3 alebo 4 tohto článku, potom príslušný orgán zmluvného štátu, v ktorom boli zamietnuté výhody podľa predchádzajúcich ustanovení tejto zmluvy môže napriek tomu poskytnúť výhody podľa tejto zmluvy, alebo výhody vo vzťahu k určitej časti príjmu, berúc do úvahy predmet a účel tejto zmluvy, ale len vtedy, ak tento rezident tomuto príslušnému orgánu uspokojivo preukáže, že ani jeho založenie, nadobudnutie alebo udržiavanie, a ani výkon jeho činnosti nemali ako jeden z hlavných účelov získanie výhod podľa tejto zmluvy. Príslušný orgán zmluvného štátu, ktorému rezident druhého zmluvného štátu predložil žiadosť podľa tohto odseku sa poradí s príslušným orgánom tohto druhého zmluvného štátu, predtým ako žiadosti vyhovie alebo ju zamietne.

Na účely tohto a predchádzajúcich odsekov tohto článku:

Príslušné orgány zmluvných štátov môžu upraviť vzájomnou dohodou spôsob aplikácie tohto článku zmluvy.

Ak je možné usúdiť, a to s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti, že získanie výhody zo zmluvy bolo jedným z hlavných účelov akéhokoľvek usporiadania alebo akejkoľvek transakcie priamo alebo nepriamo vedúcich k tejto výhode, táto výhoda bez ohľadu na ktorékoľvek iné ustanovenia zmluvy, nebude poskytnutá vo vzťahu k časti príjmu, pokiaľ sa nepreukáže, že poskytnutie tejto výhody v danej situácii by bolo v súlade s účelom a cieľom príslušných ustanovení zmluvy.

Táto zmluva podlieha schváleniu v súlade s vnútroštátnymi právnymi postupmi oboch zmluvných štátov a nadobudne platnosť prvým dňom tretieho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia neskoršieho oznámenia potvrdzujúceho, že boli splnené vnútroštátne právne postupy. Ustanovenia tejto zmluvy potom nadobudnú účinnosť:

na Novom Zélande:

v Slovenskej republike:

Táto zmluva zostane v platnosti po dobu neurčitú, pokým ju niektorý zo zmluvných štátov nevypovie.

Ktorýkoľvek zo zmluvných štátov môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou písomným oznámením o výpovedi najmenej šesť mesiacov pred koncom akéhokoľvek kalendárneho roka nasledujúceho po uplynutí najmenej piatich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. V takom prípade sa táto zmluva prestane vykonávať

Za Slovenskú republiku	Za Nový Zéland
Michal Horváth v. r.	Dell Higgie v. r.

Rozumie sa, že ak správcovia diskrečného trustu nerozdeľujú dividendy, úroky alebo licenčné poplatky zarobené v danom období, tak títo správcovia konajúci z titulu svojej funkcie, predstavujú skutočných vlastníkov týchto príjmov na účely príslušného článku, aj keď nie sú skutočnými vlastníkmi podľa príslušného právneho predpisu v oblasti trustov.

Rozumie sa, že pojem „licenčné poplatky“ zahŕňa akúkoľvek pomoc, ktorá je doplnková a pomocná a je poskytnutá ako prostriedok umožňujúci uplatňovanie alebo užívanie akéhokoľvek takého majetku alebo práva, ktoré je uvedené v písmene a) alebo b), akéhokoľvek takého zariadenia, ktoré je uvedené v písmene c) alebo akejkoľvek takej znalosti alebo informácie, ktorá je uvedená v písmene d).

Rozumie sa, že pojem „akékoľvek priemyselné, vedecké alebo obchodné zariadenie“ zahŕňa lode, lietadlá a kontajnery.

Dané v Bratislave dňa 26. septembra 2023 v dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom jazyku a v anglickom jazyku, pričom obe znenia sú rovnako autentické. V prípade rozdielnosti medzi obomi zneniami je rozhodujúce znenie v anglickom jazyku.

Za Slovenskú republiku	Za Nový Zéland
Michal Horváth v. r.	Dell Higgie v. r.