Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky oznamuje,
že
10. septembra 2024 bol v Bratislave podpísaný Protokol medzi Slovenskou republikou
a Moldavskou republikou, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou
a Moldavskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku
v odbore daní z príjmov a z majetku.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s protokolom uznesením č. 706
z 3. decembra 2024 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Prezident Slovenskej republiky ratifikoval protokol 21. januára 2025.
Protokol nadobudne platnosť 1. mája 2025 v súlade s článkom 13.
94/2025 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 25.04.2025 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 94/2025 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o podpísaní Protokolu medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 25.04.2025 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| 460/1992 Zb. | Ústava Slovenskej republiky |
94
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
Protokol
medzi
Slovenskou republikou a Moldavskou republikou, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva
medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku
medzi
Slovenskou republikou a Moldavskou republikou, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva
medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku
Slovenská republika a Moldavská republika, želajúc si uzavrieť Protokol, ktorým sa
mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou o zamedzení
dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku
podpísaná v Kišiňove 25. novembra 2003 (ďalej len „zmluva“), dohodli sa takto:
Článok 1
Preambula zmluvy znie:
„Slovenská republika a Moldavská republika,
želajúc si ďalej rozvíjať ekonomické vzťahy a posilniť spoluprácu v daňových záležitostiach,
s cieľom uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a
z majetku, bez toho, aby sa vytvárali príležitosti na nezdaňovanie alebo znížené zdanenie
prostredníctvom daňových únikov alebo vyhýbania sa daňovým povinnostiam (vrátane schém
hľadania najvýhodnejších daňových podmienok formou tzv. treaty shopping s cieľom získať
úľavy, ktoré táto zmluva poskytuje ako nepriamu výhodu pre rezidentov tretích krajín),
dohodli sa takto:“.
Článok 2
Článok 1 zmluvy znie:
„Článok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje
1.
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných
štátov.
2.
Na účely tejto zmluvy, príjem plynúci určitým subjektom alebo usporiadaniam alebo
ich prostredníctvom, s ktorými sa zaobchádza ako s úplne alebo čiastočne transparentnými
podľa vnútroštátnych daňových predpisov jedného alebo oboch zmluvných štátov, sa bude
považovať za príjem rezidenta zmluvného štátu, avšak len do takej miery, do akej daný
zmluvný štát tento príjem považuje na daňové účely za príjem rezidenta tohto zmluvného
štátu.
3.
Táto zmluva sa nedotýka zdanenia, ktoré uplatňuje zmluvný štát voči svojim rezidentom,
s výnimkou výhod poskytnutých podľa ustanovení článku 9 odseku 2 zmluvy a článkov
19, 20, 23, 24, 25 a 27 zmluvy.“.
Článok 3
V článku 3 sa odsek 1 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
„j)
pojem „uznaný dôchodkový fond“ štátu označuje subjekt alebo usporiadanie založené
v tomto zmluvnom štáte, ktoré sa podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto zmluvného
štátu považuje za samostatnú osobu a
(i)
je založený a prevádzkovaný výlučne alebo takmer výlučne na spravovanie alebo poskytovanie
dôchodkových dávok a doplnkových plnení fyzickým osobám a ktorý je ako taký regulovaný
týmto štátom alebo niektorým z jeho správnych celkov alebo miestnych orgánov; alebo
(ii)
je založený a prevádzkovaný výlučne alebo takmer výlučne na investovanie finančných
prostriedkov v prospech subjektov alebo usporiadaní uvedených v bode (i).“.
Článok 4
1.
Článok 4 odsek 1 zmluvy znie:
„1.
Na účely tejto zmluvy pojem „rezident zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá
podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu podlieha v tomto zmluvnom štáte zdaneniu
z dôvodu svojho trvalého pobytu, sídla, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného
kritéria a tiež zahŕňa tento zmluvný štát a každý jeho správny celok alebo miestny
orgán, ako aj uznaný dôchodkový fond tohto zmluvného štátu. Tento pojem však nezahŕňa
osobu, ktorá v zmluvnom štáte podlieha zdaneniu iba z dôvodu príjmov zo zdrojov v
tomto zmluvnom štáte.“.
2.
Článok 4 odsek 3 zmluvy znie:
„3. Ak je podľa ustanovení odseku 1 tohto článku osoba, iná než fyzická osoba, rezidentom
oboch zmluvných štátov, potom príslušné orgány týchto zmluvných štátov sa vynasnažia
určiť vzájomnou dohodou, v ktorom zmluvnom štáte sa takáto osoba bude považovať za
daňového rezidenta na účely zmluvy, pričom sa bude prihliadať na miesto jej skutočného
vedenia, miesto jej vzniku alebo miesto, kde bola osoba inak založená, a na akékoľvek
iné relevantné faktory. Ak neexistuje takáto dohoda, nebude mať takáto osoba nárok
na žiadnu úľavu alebo oslobodenie od dane podľa ustanovení zmluvy okrem prípadov,
a to v takom rozsahu a spôsobom, na akom sa môžu dohodnúť príslušné orgány zmluvných
štátov.“.
Článok 5
V článku 5 odseky 4 až 9 zmluvy znejú:
„4.
Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku pojem „stála prevádzkareň“
nezahŕňa:
a)
využívanie zariadení výlučne na účely uskladnenia, vystavenia alebo dodania tovaru
patriaceho podniku,
b)
udržiavanie zásob tovaru patriacich podniku výlučne na účely uskladnenia, vystavenia
alebo dodania,
c)
udržiavanie zásob tovaru patriacich podniku výlučne na účely spracovania iným podnikom,
d)
udržiavanie trvalého miesta na podnikanie výlučne na účely nákupu tovaru alebo zhromažďovania
informácií pre podnik,
e)
udržiavanie trvalého miesta na podnikanie výlučne na účely poskytovania akýchkoľvek
iných činností,
f)
udržiavanie trvalého miesta na podnikanie výlučne na účely vykonávania akejkoľvek
kombinácie činností uvedených v písmenách a) až e),
za predpokladu, že takáto činnosť, alebo v prípade písm. f), celková činnosť trvalého
miesta výkonu činností, predstavuje činnosti prípravného alebo pomocného charakteru.
5.
Odsek 4 tohto článku sa neuplatní na trvalé miesto výkonu činnosti, ktoré podnik
používa alebo udržiava, ak tento podnik alebo s ním úzko prepojený podnik vykonáva
činnosť na tom istom mieste alebo na inom mieste v tom istom zmluvnom štáte, a
a)
toto miesto alebo iné miesto predstavuje stálu prevádzkareň pre tento podnik alebo
s ním úzko prepojený podnik podľa ustanovení tohto článku, alebo
b)
celková činnosť, ktorá je výsledkom kombinácie činností vykonávaných týmito dvomi
podnikmi na tom istom mieste, alebo tým istým podnikom, alebo jeho úzko prepojenými
podnikmi na dvoch miestach, nemá prípravný alebo pomocný charakter,
za predpokladu, že tieto činnosti vykonávané týmito dvomi podnikmi na tom istom mieste
alebo tým istým podnikom, alebo jeho úzko prepojenými podnikmi na dvoch miestach,
predstavujú doplňujúce funkcie, ktoré sú súčasťou ucelenej činnosti podniku.
6.
Bez ohľadu na odseky 1 a 2 tohto článku, ale s výhradou odseku 7 tohto článku, ak
osoba koná v zmluvnom štáte v zastúpení podniku a pritom v rámci tejto činnosti obvykle
uzatvára zmluvy alebo zohráva hlavnú úlohu pri uzatváraní zmlúv bez významných úprav
zo strany podniku, pričom sa tieto zmluvy uzatvárajú:
a)
v mene podniku; alebo
b)
o prevode vlastníckych práv k majetku alebo na udelenie práv na používanie majetku,
ktorý podnik vlastní, alebo ktorý má podnik právo používať; alebo
c)
na poskytovanie služieb týmto podnikom,
bude sa takýto podnik považovať za podnik, ktorý má stálu prevádzkareň v tomto zmluvnom
štáte v súvislosti s akýmikoľvek činnosťami, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik,
ak činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku 4 tohto článku,
ktoré nezakladajú stálu prevádzkareň podľa ustanovení uvedeného odseku, ak sa vykonávajú
prostredníctvom trvalého miesta na podnikanie (iného ako trvalého miesta na podnikanie,
na ktoré sa vzťahuje odsek 5 tohto článku).
7.
Odsek 6 tohto článku sa neuplatní, ak osoba konajúca v jednom zmluvnom štáte v zastúpení
podniku druhého zmluvného štátu, vykonáva činnosť v prvom zmluvnom štáte ako nezávislý
zástupca a koná v mene tohto podniku v rámci riadneho výkonu tejto činnosti. Ak však
osoba koná výlučne alebo takmer výlučne v zastúpení jedného alebo viacerých podnikov,
s ktorými je úzko prepojená, takáto osoba sa nebude považovať za nezávislého zástupcu
v zmysle tohto odseku, a to vo vzťahu k akémukoľvek takémuto podniku.
8.
Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, ovláda spoločnosť
alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu alebo
ktorá vykonáva svoje podnikanie v tomto druhom zmluvnom štáte (či prostredníctvom
stálej prevádzkarne alebo inak), nezakladá sama o sebe z ktorejkoľvek spoločnosti
stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.
9.
Na účely tohto článku, osoba alebo podnik je úzko prepojený s podnikom, ak na základe
všetkých relevantných skutočností a okolností jedna ovláda druhú, alebo ak sú obidve
ovládané tými istými osobami alebo podnikmi. V každom prípade sa osoba alebo podnik
bude považovať za úzko prepojený s podnikom, pokiaľ má jeden v držbe, či už priamo
alebo nepriamo, viac ako 50-percentný podiel (beneficial interest) na druhom (alebo,
v prípade spoločnosti, viac ako 50 percent celkových hlasovacích práv a hodnoty akcií
spoločnosti alebo podiel na vlastnom imaní spoločnosti (beneficial equity interest)),
alebo ak iná osoba alebo podnik má v držbe, či už priamo alebo nepriamo, viac ako
50-percentný podiel (alebo, v prípade spoločnosti, viac ako 50 percent celkových hlasovacích
práv a hodnoty akcií spoločnosti alebo podiel na vlastnom imaní spoločnosti) na osobe
a podniku alebo na dvoch podnikoch.“.
Článok 6
Článok 10 odsek 2 písmeno a) zmluvy znie:
„a)
5 % hrubej sumy dividend, ak skutočným vlastníkom je spoločnosť, ktorá priamo vlastní
najmenej 25 % majetku spoločnosti (inej ako osobná obchodná spoločnosť) vyplácajúcej
dividendy počas obdobia 365 dní, ktoré zahŕňa deň výplaty dividend (na účely výpočtu
tohto obdobia sa neprihliada na zmeny vlastníctva, ktoré by priamo vyplývali z reorganizácie
podniku, ako napríklad zlúčenie alebo rozdelenie spoločnosti, ktorá má v držbe akcie
alebo ktorá vypláca dividendy);“.
Článok 7
Článok 13 odsek 3 zmluvy znie:
„3.
Príjmy plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia akcií alebo porovnateľných
podielov, ako napríklad podiely v osobnej obchodnej spoločnosti alebo truste, môžu
byť zdanené v druhom zmluvnom štáte, ak kedykoľvek počas obdobia 365 dní predchádzajúcich
scudzeniu, tieto akcie alebo porovnateľné podiely, ktorých viac ako 50 percent hodnoty
priamo alebo nepriamo predstavuje nehnuteľný majetok podľa článku 6, nachádzajúci
sa v tomto druhom zmluvnom štáte.“.
Článok 8
V článku 15 zmluvy sa dopĺňa odsek 4, ktorý znie:
„4.
Pojem „zamestnávateľ“ uvedený v odseku 2 písmene b) tohto článku označuje akúkoľvek
osobu, ktorá dáva pokyny a príkazy spojené s výkonom práce a ktorá znáša riziko a
zodpovednosť za výkon práce.“.
Článok 9
Článok 23 zmluvy znie:
„Článok 23
Zamedzenie dvojitého zdanenia
1.
Ak rezident jedného zmluvného štátu poberá príjmy alebo vlastní majetok, ktoré môžu
byť zdanené v druhom zmluvnom štáte podľa ustanovení tejto zmluvy (okrem situácií
a v rozsahu, keď takéto ustanovenia umožňujú zdanenie druhým zmluvným štátom výlučne
preto, že tento príjem je tiež príjmom plynúcim rezidentovi tohto druhého zmluvného
štátu alebo tento majetok je tiež majetkom, ktorý vlastní rezident tohto druhého zmluvného
štátu), skôr uvedený zmluvný štát povolí
a)
znížiť daň z príjmov svojho rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z príjmov zaplatenej
v druhom zmluvnom štáte;
b)
znížiť daň z majetku svojho rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z majetku zaplatenej
v druhom zmluvnom štáte.
Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne tú časť dane z príjmov alebo dane z majetku
vypočítanej pred jej znížením, ktorá pripadá na príjmy alebo na majetok, ktoré sa
môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.
2.
Ak v súlade s akýmkoľvek ustanovením tejto zmluvy príjmy, ktoré poberá rezident zmluvného
štátu alebo majetok, ktorý vlastní rezident zmluvného štátu, sú oslobodené od dane
v tomto zmluvnom štáte, tento zmluvný štát napriek tomu môže pri vypočítaní sumy dane
na zvyšné príjmy alebo majetok tohto rezidenta vziať do úvahy tieto oslobodené príjmy
alebo majetok.“.
Článok 10
Článok 25 odsek 3 znie:
„3.
Príslušné orgány zmluvných štátov vynaložia úsilie vyriešiť vzájomnou dohodou ťažkosti
či pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo vykonávaní tejto zmluvy. Môžu
sa tiež vzájomne poradiť o zamedzení dvojitého zdanenia v prípadoch, ktoré neupravuje
táto zmluva.“.
Článok 11
Článok 26 zmluvy znie:
„Článok 26
Výmena informácií
1.
Príslušné orgány zmluvných štátov si vymieňajú informácie, o ktorých sa predpokladá,
že sú rozhodujúce na vykonávanie ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych
predpisov upravujúcich dane každého druhu a charakteru, ktoré sú ukladané v mene zmluvných
štátov alebo ich správnych celkov, alebo miestnych orgánov, ak zdanenie, ktoré upravujú,
nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená článkami 1 a
2.
2.
Všetky informácie, ktoré zmluvný štát získa podľa odseku 1, sa považujú za daňové
tajomstvo rovnako ako informácie získané podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto
zmluvného štátu a poskytujú sa len osobám alebo orgánom (vrátane súdov a správnych
orgánov), ktoré sa zaoberajú vyrubovaním alebo vyberaním daní, vykonávaním právnych
predpisov alebo trestným stíhaním týkajúcim sa daní alebo rozhodovaním o odvolaniach
vo vzťahu k daniam uvedeným v odseku 1 alebo dohľadom nad týmito činnosťami. Tieto
osoby alebo orgány použijú informácie len na uvedené účely. Tieto informácie môžu
zverejňovať počas verejných súdnych konaní alebo v súdnych rozhodnutiach. Bez ohľadu
na vyššie uvedené môžu byť informácie získané jedným zmluvným štátom použité na iné
účely, ak tieto informácie môžu byť použité na takéto iné účely podľa právnych predpisov
oboch zmluvných štátov a príslušný orgán zmluvného štátu poskytujúceho informácie
udelil na takéto použitie súhlas.
3.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa v žiadnom prípade nevykladajú tak, že niektorému
zmluvnému štátu ukladajú povinnosť
a)
vykonať správne opatrenia v rozpore s právnymi predpismi a administratívnou praxou
jedného alebo druhého zmluvného štátu,
b)
poskytnúť informácie, ktoré sa nedajú získať na základe právnych predpisov alebo
v riadnom správnom konaní jedného alebo druhého zmluvného štátu,
c)
poskytnúť informácie, ktoré by viedli k zverejneniu akéhokoľvek obchodného, hospodárskeho,
priemyselného, komerčného alebo profesijného tajomstva alebo obchodného postupu, alebo
informácie, ktorých zverejnenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.
4.
Ak jeden zmluvný štát žiada informácie podľa tohto článku, druhý zmluvný štát využije
svoje opatrenia na získavanie informácií, aj keď druhý zmluvný štát informácie nepotrebuje
na vlastné daňové účely. Povinnosť obsiahnutá v predchádzajúcej vete podlieha obmedzeniam
uvedeným v odseku 3, ale v žiadnom prípade sa tieto obmedzenia nevysvetľujú tak, že
umožňujú zmluvnému štátu zamietnuť poskytnutie informácií len preto, že on sám nemá
záujem o takéto informácie.
5.
V žiadnom prípade sa ustanovenia odseku 3 nevysvetľujú tak, že umožňujú jednému zmluvnému
štátu zamietnuť poskytnutie informácií len preto, že požadovanými informáciami disponuje
banka, iná finančná inštitúcia, splnomocnenec alebo osoba konajúca vo funkcii agenta
alebo splnomocneného zástupcu alebo preto, že sa týkajú majetkovej účasti v určitej
osobe.“.
Článok 12
Za článok 27 zmluvy sa vkladá článok 27-A, ktorý znie:
„Článok 27-A
Oprávnenie na výhody
1.
Ak je možné usúdiť, a to s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti,
že získanie výhody zo zmluvy bolo jedným z hlavných účelov akéhokoľvek opatrenia alebo
akejkoľvek transakcie priamo alebo nepriamo vedúcich k tejto výhode, táto výhoda bez
ohľadu na ktorékoľvek iné ustanovenia zmluvy, nebude poskytnutá vo vzťahu k časti
príjmu alebo majetku, ak sa nepreukáže, že poskytnutie tejto výhody v danej situácii
by bolo v súlade s účelom a cieľom príslušných ustanovení zmluvy.“.
Článok 13
Každý zo zmluvných štátov písomne oznámi diplomatickou cestou druhému zmluvnému štátu
ukončenie postupov vyžadovaných jeho právnymi predpismi pre nadobudnutie platnosti
tohto protokolu. Tento protokol nadobúda platnosť prvým dňom tretieho mesiaca nasledujúceho
po dni prijatia neskoršieho z týchto oznámení. Ustanovenia tohto protokolu nadobúdajú
účinnosť v oboch zmluvných štátoch:
a)
v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na príjmy vyplatené alebo pripísané
od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom tento protokol nadobudol
platnosť,
b)
v prípade ostatných daní, na dane, ktoré sa ukladajú za akékoľvek zdaňovacie obdobia
začínajúce najskôr od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom
tento protokol nadobudol platnosť.
Článok 14
Tento protokol sa prestane vykonávať, keď sa zmluva prestane vykonávať podľa článku
29 zmluvy.
Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali tento protokol.
Dané v Bratislave dňa 10. septembra 2024, v dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom
jazyku, v rumunskom jazyku a v anglickom jazyku, pričom všetky znenia majú rovnakú
platnosť. V prípade rozdielnosti výkladu je rozhodujúce znenie v anglickom jazyku.
| Za Slovenskú republiku Ladislav Kamenický v. r. |
Za Moldavskú republiku Victoria Belous v. r. |